SK286511B6 - Stavebná tvarovka - Google Patents

Abstract

Stavebná tvarovka na murivá, ktorá má bočné spojovacie plochy (3, 4) a hornú a dolnú dosadaciu plochu (1, 2), pričom do každej bočnej spojovacej plochy (3, 4) je zapustený aspoň jeden výrez (5) v odstupe od obidvoch horizontálnych hraničných hrán hornej a dolnej dosadacej plochy (1, 2), ktorý sa rozprestiera len po časti výšky (h) stavebnej tvarovky.

Description

Vynález sa týka stavebnej tvarovky na murivo, ktorá má bočné spojovacie plochy a hornú a dolnú dosadaciu plochu, pričom aspoň jedna zo spojovacích plôch, najmä obidve spojovacie plochy, sú vytvorené s drážkovitým vybratím, pričom do dna drážky každého z týchto vybratí je v odstupe od horizontálnych hraničných okrajov hornej a dolnej dosadacej plochy zapustený aspoň jeden výrez, ktorý sa rozprestiera len po časti výšky stavebnej tvarovky, pričom tento výrez má rovnako veľké vzdialenosti od obidvoch vertikálnych hraničných hrán spojovacích plôch, šírka výrezu sa rovná aspoň približne jednej tretine šírky stavebnej tvarovky.

Doterajší stav techniky

Pri výstavbe zdvíhajúcich sa murív sa kvádrovité stavebné tvarovky určené na tento účel kladú do horizontálnych, prednostne proti sebe prekladaných radov, medzi ktorými je vždy nanesená vrstva malty alebo lepidla. Vertikálne stykové škáry vyskytujúce sa v jednom rade medzi susednými stavebnými tvarovkami moderného typu konštrukcie zostávajú zvyčajne voľné alebo aspoň čiastočne voľné. To je jednak menej prácne a jednak to má výhodu vyššej celkovej tepelnej izolácie muriva, pretože každá maltová škára prebiehajúca od vnútornej strany k vonkajšej strane predstavuje tepelný most, ktorý negatívne ovplyvňuje tepelnú izoláciu.

V podstate teda len medzi za sebou nasledujúcimi horizontálnymi radmi stavebných tvaroviek vystupuje adhézne spojenie. Pri obvyklom namáhaní stavby, ktoré sa skladá v podstate zo zvislých síl vyplývajúcich z vlastnej hmotnosti a prípadne z horizontálne pôsobiacich síl, napríklad tlaku vetra, tento typ pokládky stavebných tvaroviek úplne stačí na zaistenie statickej bezpečnosti.

Ak však vystupujú šikmé napätia, najmä šmykové napätia, ako najmä v prípade zemetrasenia, môže mať však taká stavebná metóda muriva za následok poškodenie celého domu alebo dokonca jeho úplné zrútenie, pretože pozdĺž stykových škár nezatretých maltou môže dôjsť k posunu susedných stavebných tvaroviek, ktorý podporuje rozlomenie muriva. Statická bezpečnosť budovy je preto pri takých diagonálnych zaťaženiach veľmi znížená.

Z tohto dôvodu sa v mnohých oblastiach s výskytom zemetrasenia predpisuje, aby sa pri výstavbe murív zatierali maltou aj vertikálne stykové škáry, a tým sa dosiahlo úplné vyplnenie všetkých vyskytujúcich sa škár. Pomocou tohto stavebného spôsobu medzi susednými stavebnými tvarovkami existuje vždy vertikálna vrstva malty, pripadne lepidla, ktorá pri výskyte šikmých, prípadne diagonálnych síl spolu s horizontálnymi vrstvami malty napomáha zabraňovať vzájomnému kĺzaniu oblasti múru, čím sa podstatne zvyšuje statická bezpečnosť.

Pri tradičných stavebných tvarovkách sú bočné spojovacie plochy - to sú tie plochy, ktorými sa k sebe kladú dve susedné stavebné tvarovky v jednom rade - bez výnimky rovinné a kolmé na dosadaciu plochu muriva.

Okrem dokonale kvádrovitých stavebných tvaroviek sa však používa aj rad iných stavebných tvaroviek, ktoré sú zlepšené najmä vzhľadom na tepelnú izoláciu, majú však veľmi malú bezpečnosť pri zemetrasení.

Známe sú stavebné tvarovky približne na spôsob pera a drážky, pri ktorých prvá spojovacia plocha má vytvarovanie vo forme pera, ktoré sa rozprestiera po výške stavebnej tvarovky a do druhej spojovacej plochy sú zapustené drážkovité vyhĺbenia zodpovedajúce obrysom tohto vytvarovania. Susedné stavebné tvarovky zasahujú vnútri muriva bez vrstvy malty ležiacej medzi nimi navzájom do seba a umožňujú týmto zvláštnym spôsobom spojenia na pero a drážku zvýšenú tepelnú izoláciu. Pri diagonálne pôsobiacich silách dochádza ku sklzu spojení na pero a drážku, a tým k deštrukcii muriva.

Napokon existujú aj stavebné tvarovky, pri ktorých jedna alebo obidve spojovacie plochy majú maltové tašky rozprestierajúce sa po celej výške stavebnej tvarovky. Susedné stavebné tvarovky sa navzájom dotýkajú vyčnievajúcimi hraničnými oblasťami na vnútornej a vonkajšej strane, takže vrstva malty vytvorená vnútri maltovej tašky nie je vytvorená po celej šírke, a tým sa zabraňuje tepelnému mostu. Maltová škára je preto čiastočne vyhĺbená, preto ale nie je vyplnená po celej šírke steny. Malta nachádzajúca sa v maltových taškách však nevytvára žiadne adhézne spojenie medzi susednými stavebnými tvarovkami, pretože schnúca malta sa tiež zmršťuje, a tým na sebe ležia len okrajové stykové plochy stavebnej tvarovky.

Také spojenie preto môže len veľmi obmedzene zachytávať šmykové napätia a ťažné sily, aké sa vyskytujú najmä pri diagonálnom silovom pôsobení na murivo. Táto obmedzená zaťažiteľnosť vedie za diagonálneho silového pôsobenia k predčasnému zlyhaniu muriva tým, že stavebné tvarovky sa pozdĺž vertikálnych škár posúvajú navzájom k sebe.

Stavebná tvarovka v úvode definovaného druhu je známa napríklad z DE-A1-35 41 280. Tam sa opisuje priečkovka vytvorená z ľubovoľných materiálov, ktorá má aspoň na jednej zo svojich čelných strán drážkovité vyhĺbenie rozprestierajúce sa po celej výške čelnej strany. Do dna tohto vyhĺbenia je zapustené ďalšie vy hĺbenie (porov. obr. 1 z DE-A1-35 41 280). Z tohto obr. 1 vyplýva ďalej to, že toto vyhĺbenie má približne rovnaké vzdialenosti od obidvoch vertikálnych hraničných hrán čelnej plochy a má šírku rovnajúcu sa približne jednej tretine celkovej šírky stavebnej tvarovky a výšku rovnajúcu sa približne jednej tretine celkovej výšky stavebnej tvarovky.

Podobné sa uvádza v EP-A-745 739. Z obr. 1 tohto dokumentu vyplýva, že na čelných plochách tam opísaných stavebných tvaroviek sa nachádzajú drážky rozprestierajúce sa po celej výške stavebnej tvarovky, do dna ktorých sú zapustené príchytkové jamky. Na boku vedľa drážky sú perá, prípadne drážky, ktoré v stave uložených stavebných dielcov navzájom zasahujú do seba.

DE-U1-88 13 600, DE-A1-35 41 280 a EP-A-745 739 sa týkajú kvádrovitého prvku na murovanie, ktorý má v obidvoch svojich čelných stranách zapustené príchytkové drážky. Tam uvedené príchytkové drážky sú však stále zapustené priamo do stykových plôch. Neuvádza sa však možnosť zapustenia drážkovitých vybratí rozprestierajúcich sa po celej výške stykovej plochy ani možnosť zapustenia príchytkových drážok do dna týchto vybratí.

Podstata vynálezu

Úlohou tohto vynálezu je poskytnúť stavebnú tvarovku v úvode uvedeného typu, pomocou ktorej sa môžu vystavať murivá, ktoré môžu obzvlášť dobre zachytávať sily pôsobiace na ne šikmo, prípadne diagonálne.

Podľa vynálezu sa to dosahuje tým, že výrez má približne rovnako veľké vzdialenosti od obidvoch horizontálnych hraničných hrán a že pomer hĺbky vybratia k hĺbke výrezu je v rozsahu 1,5 až 4 k 1.

Malta vnesená pri vypĺňaní do vertikálnych stykových škár medzi dvoma susednými stavebnými tvarovkami sa dostáva do výrezov zapustených do bočných spojovacích plôch a vypĺňa ich. Po vytvrdnutí malty sa potom poskytne istý druh vystuženia škár, ktoré bráni zlyhaniu muriva. Dokonca v najjednoduchšom prípade, kedy sú spojovacie plochy dokonale rovinné, poskytujú výrezy merateľné zosilnenie adhézneho spojenia medzi susednými stavebnými tvarovkami. Vertikálne stykové škáry bránia pomocou stvrdnutej vrstvy malty, ktorá sa v nich vytvorila, vzájomnému posuvu, pričom výrezy značne zvyšujú pevnosť tejto vrstvy malty.

To je zaujímavé najmä v oblastiach ohrozených zemetrasením, pretože pri zemetrasení môžu predovšetkým sily pôsobiace diagonálne na murivo, prípadne šmykové napätia spôsobovať pre stavby hrozbu zrútenia. Murivo vytvorené zo stavebných tvaroviek podľa vynálezu možno na základe diskutovaného zvýšenia stability považovať za bezpečnejšie vzhľadom na zemetrasenie.

Výrez môže mať ľubovoľný tvar, musí však mať odstup od horizontálnych hraničných hrán hornej a dolnej dosadacej plochy stavebnej tvarovky podľa vynálezu, pretože inak sa nemôže prejavovať žiadny účinok zabraňujúci posuvu.

Drážkovité vybratia poskytujú pri uložení stavebných tvaroviek do radov maltové tašky, ktoré sa pri vypĺňaní maltou plnia aj s výrezmi nachádzajúcimi sa vo vybratiach. Z toho vyplývajúce adhézne spojenie medzi spojovacími plochami stavebných tvaroviek podľa vynálezu umožňuje zachytávanie aj diagonálnych síl bez toho, aby dochádzalo ku skorému posuvu spojovacích plôch.

Pomocou rovnakej vzdialenosti výrezu od obidvoch horizontálnych hraničných hrán možno dosiahnuť na všetkých stranách vyrovnaný účinok vystuženia škár. Pomer hĺbok vybratia a výrezu vedie k obzvlášť dobrému účinku vystuženia škár, čím na základe kombinácie týchto dvoch znakov podľa vynálezu majú murivá vystavané zo stavebných tvaroviek podľa vynálezu celkom obzvlášť vysokú bezpečnosť pri zemetrasení.

Ako obzvlášť výhodné sa ukázalo to, aby bočné steny výrezu boli v podstate kolmé na spojovaciu plochu. Tým sa zaistí obzvlášť dobré vystuženie malty podopretím pri hraničných stenách výrezov a súčasne sú takto vytvorené výrezy jednoducho vyrobiteľné.

Ako obzvlášť výhodné sa ukázalo to, aby pri vytvorení len jednej spojovacej plochy s drážkovitým vybratím malo toto drážkovité vybratie hĺbku aspoň približne 30 mm.

V tejto súvislosti sa môže plánovať, aby pri vytvorení obidvoch spojovacích plôch s drážkovitým vybratím malo každé toto drážkovité vybratie hĺbku aspoň približne 15 mm.

Tašky tvorené drážkovitými vybratiami sú tak dostatočne široké na to, aby sa mohli bez ťažkostí plniť maltou.

V ďalšom vytvorení vynálezu sa môžu spojovacie plochy osebe známym spôsobom vybaviť vyvýšeniami, prípadne vyhĺbeniami typu pero a drážka, ktoré so sebou prinášajú zlepšenie tepelnotechnických vlastností.

Pri stavebných tvarovkách, ktoré obsahujú veľký počet dier, predovšetkým priečnych dier, sa môže pri ďalšom vytvorení vynálezu plánovať, aby výrez bol spojený s aspoň jednou dierou. Malta vnesená do vertikálnej stykovej škáry, prípadne do maltovej tašky a do výrezu podľa vynálezu tak môže vnikať aj do aspoň jednej priečnej diery, čo vedie k ešte tesnejšiemu spojeniu dvoch susedných stavebných tvaroviek.

V tejto súvislosti sa môže plánovať, aby hĺbka s výrezu bola približne 10 až 20 mm, čo taktiež vedie k obzvlášť dobrému účinku vystuženia škár.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález sa v nasledujúcom texte bližšie vysvetľuje vzhľadom na priložené výkresy, na ktorých obr. 1 znázorňuje stavebnú tvarovku podľa stavu techniky v pracovnej polohe v šikmom nákrese; obr. 2a znázorňuje kvádrovitú stavebnú tvarovku s výrezom 5 podľa vynálezu v šikmom nákrese; obr. 2b znázorňuje v náryse murivo vytvorené zo stavebnej tvarovky podľa obr. 2a; obr. 3a znázorňuje v šikmom nákrese tri stavebné tvarovky obzvlášť prednostného druhu s výrezom 5 podľa vynálezu;

obr. 3b znázorňuje v pôdoryse stavebné tvarovky podľa obr. 3a uložené v rade vedľa seba; obr. 3c znázorňuje v náryse murivo vytvorené z dvoch navzájom nad sebou ležiacich radov podľa obr. 3b; obr. 3d znázorňuje v pôdoryse stavebné tvarovky uložené v rade vedľa seba podľa ďalšej formy uskutočnenia vynálezu;

obr. 4a znázorňuje v šikmom nákrese stavebnú tvarovku ďalšieho druhu s výrezom 5 podľa vynálezu; obr. 4b znázorňuje stavebné tvarovky podľa obr. 4a uložené v rade vedľa seba;

obr. 5a znázorňuje v šikmom nákrese kvádrovitú priečne dierovanú tehlu s výrezom 5 podľa vynálezu a obr. 5b znázorňuje stavebnú tvarovku typu podľa obr. 3a obsahujúcu priečne diery.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V rámci tejto prihlášky sa pod pojmom „stavebná tvarovka“ majú rozumieť všetky telesá, ktoré sú vhodné na vytvorenie muriva. Ako príklady sa môžu uviesť tehly, napríklad hlinené tehly, alebo bloky, ktoré sú zhotovené z prírodného alebo umelého materiálu, ako napríklad prírodného kameňa, betónu, hliny a pod.

Na obr. 1 je znázornená stavebná tvarovka podľa stavu techniky v pracovnej polohe, pričom pod pracovnou polohou sa má rozumieť také vyrovnanie stavebnej tvarovky, ktoré zaujíma pri viazaní do muriva. Plochy 1, 2 stavebnej tvarovky prebiehajúce v horizontálnych rovinách sa v rámci tejto prihlášky označujú ako dasadacie plochy, vertikálne plochy 3, 4, ktorými sa susedné stavebné tvarovky usporadúvajú do radu k sebe, sa označujú ako bočné spojovacie plochy. Údaje o polohe „horizontálne“ a „vertikálne“ sa vzťahujú vždy na stavebnú tvarovku ležiacu v pracovnej polohe podľa obr. 1.

Aby sa dosiahol uvedený účinok vystuženia škár vrstvy malty, prípadne lepidla medzi bočnými spojovacími plochami stavebných tvaroviek v murive, je pri stavebnej tvarovke podľa vynálezu, znázornenej na obr. 2a, do každej bočnej spojovacej plochy 3, 4 zapustený aspoň jeden výrez 5 v odstupe od horizontálnych hraničných hrán hornej a dolnej dosadacej plochy 1, 2, ktorý sa rozprestiera len po časti výšky h stavebnej tvarovky.

Ako sa znázorňuje na obr. 2a, môže sa tento výrez 5 rozprestierať po celej šírke stavebnej tvarovky (pórov, bodkočiarkované čiary na obr. 2a) alebo môže mať od obidvoch vertikálnych hraničných hrán 6 spojovacích plôch 3, 4 vzdialenosti c, d, pričom tieto vzdialenosti c, d sa prednostne udržiavajú rovnako veľké.

Ak sa takto vytvorené stavebné tvarovky, ako sa znázorňuje na obr. 2b, spoja do muriva, pri ktorom sú ako zvyčajne vertikálne stykové škáry 9 a horizontálne škáry 10 vyplnené maltou, spôsobujú výrezy 5 podľa vynálezu to, že vertikálne stykové škáry 9 sa v oblasti výrezov 5 rozširujú. Schematicky znázornený blok 7 malty, pôsobiaci v nich, prilieha na spôsob tvarového styku k hraničným hranám 8 výrezov 5 a zabraňuje tým zbúraniu vrstvy malty nachádzajúcej sa vo vertikálnych stykových škárach 9, najmä pri diagonálnom zaťažení, takže nemôže vznikať žiadny skorý posun.

Toto podopretie na spôsob tvarového styku sa vyskytuje napríklad pri silách pôsobiacich v smere šípky 16 na stavebné tvarovky, ktoré môžu vystupovať napríklad pri čiastočnom klesaní dotykovej plochy muriva alebo pri zemetrasení.

Tvar spojovacích plôch 3, 4 nie je podstatný podľa vynálezu, napríklad sa výrez 5 môže plánovať aj pri stavebných tvarovkách, ktorých spojovacie plochy 3, 4, majú výstupky, prípadne vyhĺbenia na spôsob pero a drážka, rozprestierajúce sa po výške h stavebnej tvarovky.

Obzvlášť prednostne sa vynález používa pri stavebných tvarovkách znázornených na obr. 3a až 3c a obr. 4a. Spojovacie plochy 3, 4 týchto stavebných tvaroviek tam nie sú rovinné, ale každá má jedno drážkovité vybratie 11, ktoré sa rozprestiera po celej výške h stavebnej tvarovky. Pri kladení takých stavebných tvaroviek vedľa seba (porov. obr. 3b) vytvárajú obidve vybratia 11 tašky, pomocou ktorých sa vertikálna maltová škára 9 prehlbuje.

Výrezy 5 podľa vynálezu sú zapustené do stredných úsekov spojovacích plôch 3, 4, ktoré tvoria dno 13 drážky vybratia 11. Pri vyplňovaní maltových tašiek tvorených vybratiami 11 sa plnia maltou aj výrezy 5. Aby sa mohlo vypĺňame tašiek, tvorených dvoma navzájom susediacimi vybratiami 11, maltou uskutočňovať prakticky bez problémov, tieto tašky musia mať šírku g aspoň 30 mm. V prípade znázornenom na obr. 3b, v ktorom sú obidve spojovacie plochy 3, 4 každej stavebnej tvarovky vytvorené s drážkovitým vybratím 11, to znamená, že tieto drážkovité vybratia 11 musia mať hĺbku t aspoň približne 15 mm.

Po vytvrdnutí malty sa podobne ako na obr. 2b poskytnú bloky 7 malty, ktoré sa na hraničných stenách 8 výrezov 5 adhézne stláčajú. Výrezy 5 majú od obidvoch horizontálnych hraničných hrán 12 dosadacích plôch 1, 2 vzdialenosti e, f (tieto vzdialenosti e, f podľa obr. 3 a môžu byť nerovnaké, prípadne podľa obr. 3 c môžu byť približne rovnaké). Pri výskyte diagonálnych síl zodpovedajúc šípke 17 na obr. 3c vzniká adhézne uloženie blokov 7 malty na hraničných stenách 8 výrezov 5. Dochádza teda k istému druhu vystuženia škár vždy dvoch susedných stavebných tvaroviek, čo udeľuje murivu celkom obzvlášť vysokú stabilitu.

Veľmi dobrý účinok vystuženia škár sa dá dosiahnuť, keď pomer hĺbky vybratia 11 k hĺbke výrezu 5 je v rozsahu 1,5 až 4 k 1. Výrez 5 sa na dosiahnutie svojej funkčnosti musí v každom prípade zapustiť dostatočne hlboko do spojovacích plôch, pretože inak by blok 7 malty nemohol dostatočne odolávať strižným silám. Pri konkrétnych rozmeroch sa môže pre hĺbku s výrezu 5 uviesť približne 10 až 15 mm.

Okrem hĺbky výrezu predstavuje na dosiahnutie dostatočného účinku vystuženia škár aj jeho prierez dôležitú veličinu. Vzhľadom na to sa ako obzvlášť výhodné ukázalo, aby sa šírka b' výrezu 5 rovnala aspoň približne jednej tretine šírky b spojovacej plochy stavebnej tvarovky, prípadne šírky steny muriva. Obzvlášť dobré výsledky sa dajú dosiahnuť vtedy, keď šírka b' výrezu 5 sa rovná približne polovici šírky b stavebnej tvarovky.

Výška h' výrezu 5 by sa mala rovnať približne jednej tretine výšky h stavebnej tvarovky, ale môže sa zvoliť aj trochu väčšia.

Usporiadanie výrezov 5 podľa vynálezu sa môže plánovať samozrejme aj pri akomkoľvek inom vytvarovaní spojovacích plôch 3, 4.

Hraničné steny 8 výrezu 5 sú na spojovacie plochy 3, 4 v podstate kolmé, objasnený účinok podopretia sa však dosahuje aj pri tupých uhloch a (porov. obr. 3c). Možné sú aj ostré uhly β, ale tu vyplývajúce zadné vyrezania v stavebnej tvarovke sa dajú ťažko vytvoriť.

Uvedená približne 10 až 15 mm hĺbka s výrezu 5 je nezávislá od geometrického tvaru výrezu, t. j. aj výrezy 5 znázornené na obr. 3c s hraničnými stenami 8 s tupým uhlom a, prípadne ostrým uhlom β môžu mať hĺbku s 10 až 20 mm.

Pri príklade uskutočnenia podľa obr. 3d sú stavebné tvarovky znázornené s rozličnými spojovacími plochami. Na obidvoch spojovacích plochách 3, 4 sú výrezy 5, každá spojovacia plocha 4 má drážkovité vybratie 11, zatiaľ čo každá protiľahlá spojovacia plocha 3 je okrem výrezu 5 dokonale rovinná.

Maltová taška nachádzajúca sa medzi dvoma navzájom sa dotýkajúcimi spojovacími plochami 3, 4 je pritom tvorená len drážkovitým vybratím 11. Ako sa znázorňuje na obr. 3d, šírka g makovej tašky je tu teda identická s hĺbkou t drážkovitého vybratia 11. Aby sa aj mohla taška bez problémov plniť maltou, drážkovité vybratie 11 musí byť hlbšie ako pri príklade uskutočnenia podľa obr. 3b. Konkrétne toto vybratie 11 má hĺbku t aspoň 30 mm.

Hĺbka s výrezov 5 je aj tu približne 10 až 20 mm.

Pri stavebnej tvarovke podľa obr. 4a, b má každá spojovacia plocha 3, 4 podobne ako na obr. 3a až 3c vybratie 11, v ktorého dne 13 drážky sú zapustené výrezy 5 podľa vynálezu. Prídavné k tomu je spojovacia plocha 4 vybavená vypuklinami 14 v tvare pera a spojovacia plocha 3 je vybavená drážkovitými vyhĺbeniami

15.

Okrem zvýšenej stability muriva vystavaného zo stavebných tvaroviek podľa vynálezu sa pri stavebných tvarovkách podľa obr. 3, 4 poskytuje na použitie v oblastiach ohrozených zemetrasením ako ďalšia výhoda zlepšenie tepelnotechnických vlastností muriva. Ako sa znázorňuje na obr. 3b, 4b, môžu byť bokom od vybratí 11 ležiace úseky spojovacích plôch 3, 4 susedných stavebných tvaroviek uložené tesne vedľa seba a malta sa môže vnášať len do maltových tašiek tvorených vybratiami 11a výrezmi 5 podľa vynálezu. Tým sa zabraňuje doteraz zvyčajnej, celoplošne sa po spojovacích plochách 3, 4 rozprestierajúcej vertikálnej makovej škáre, a tým prenikajúcej od vonkajšej strany k vnútornej strane steny, ktorá pôsobí ako teplený most.

Výrez 5 je na výkresoch uvedený stále kvádrovitý, čo však možno chápať len ako príklad, lebo výrez 5 môže mať akýkoľvek tvar, pomocou ktorého možno dosiahnuť opísané usporiadanie blokov 7 malty pri hraničných stenách 8. Výrez 5 môže byť napríklad vo forme valca, polgule, zrezaného kužeľa atď. Ďalej do spojovacích plôch 3, 4 môže byť zapustených niekoľko výrezov 5, napríklad vo forme viacerých dier.

Ak má stavebná tvarovka priečne diery 18, môže byť výrez 5 podľa vynálezu taký hlboký, aby bol spojený s jednou alebo viacerými z týchto priečnych dier 18. Ako sa znázorňuje na obr. 5a, môže stavebná tvarovka v tejto súvislosti byť vytvorená ako osebe známa priečne dierovaná tehla, pričom výrez 5 čnie do susedného radu 18' s priečnymi dierami. Podľa obr. 5b môže mať aj stavebná tvarovka s tvarom podľa obr. 3a, 3d alebo obr. 4a priečne diery 18, ktorých rad 18' susediaci so spojovacími plochami 3, 4 je spojený s výrezom 5.

V obidvoch prípadoch sa malta vnesená do vertikálnych stykových škár 9 týmto dostáva aj do priečnych dier 18 spojených s výrezom 5, čím sa poskytuje ešte lepšie spojenie dvoch susedných stavebných tvaroviek.

Namiesto priečnych dier môžu však danou stavebnou tvarovkou podľa vynálezu, prípadne jej výrezmi, prenikať aj pozdĺžne diery.

Claims (7)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Stavebná tvarovka na murivá, ktorá má bočné spojovacie plochy (3, 4) a hornú a dolnú dosadaciu plochu (1, 2), pričom aspoň jedna zo spojovacích plôch (3, 4), najmä obidve spojovacie plochy (3, 4), sú vytvorené s drážkovitým vybratím (11), pričom do dna (13) drážky týchto vybratí (11) je vždy v odstupe od horizontálnych hraničných hrán hornej a dolnej dosadacej plochy (1,2) zapustený aspoň jeden výrez (5), ktorý sa rozprestiera len po časti výšky (h) stavebnej tvarovky, pričom tento výrez (5) má rovnako veľké vzdialenosti (c, d) od obidvoch vertikálnych hraničných hrán (6) spojovacích plôch (3, 4), šírka (b')výrezu (5) sa rovná aspoň približne jednej tretine šírky (b) stavebnej tvarovky, vyznačujúca sa tým, že výrez (5) má približne rovnako veľké vzdialenosti (e, f) od obidvoch horizontálnych hraničných hrán (12) a že pomer hĺbky (t) vybratia (11) k hĺbke (s) výrezu (5) je v rozsahu 1,5 až 4 k 1.
2. 2. Stavebná tvarovka podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m, že hraničné steny (8) výrezu (5) sú v podstate kolmé na spojovaciu plochu (3, 4).
3. 3. Stavebná tvarovka podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že pri vytvorení len jednej spojovacej plochy (3, 4) s drážkovitým vybratím (11) má toto drážkovité vybratie (11) hĺbku (t) aspoň približne 30 mm.
4. 4. Stavebná tvarovka podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že pri vytvorení obidvoch spojovacích plôch (3, 4) s drážkovitým vybratím (11) má toto drážkovité vybratie (11) hĺbku (t) aspoň približne 15 mm.
5. 5. Stavebná tvarovka podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že spojovacie plochy (3, 4) majú vypukliny, prípadne vyhĺbenia vo forme pero a drážka.
6. 6. Stavebná tvarovka podľa jedného z predchádzajúcich nárokov obsahujúca veľký počet dier, najmä priečnych dier (18), vyznačujúca sa tým, že výrez (5) je spojený aspoň s jednou dierou (18).
7. 7. Stavebná tvarovka podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že hĺbka (s) výrezu (5) je približne 10 až 20 mm.