SK286505B6 - Poddajné, tvárne strešné lemovanie platňového tvaru s laminátovou štruktúrou - Google Patents

Abstract

Poddajné, tvárne strešné lemovanie platňového tvaru. Strešné lemovanie má laminátovú štruktúru, zahrnujúcu kompozitnú vrstvu, a to hornú kryciu vrstvu (21), hornú medziľahlú vrstvu (22), jadrovú vrstvu (23), spodnú medziľahlú vrstvu (24) a spodnú kryciu vrstvu (25), pričom strešné lemovanie má ďalej fóliový poťah na jednej alebo na oboch stranách kompozitnej vrstvy. Kompozitná vrstva zahrnuje nosný materiál a jednu alebo viaceré nekonštrukčné zložky. Najmenej jedna z nekonštrukčných zložiek obsahuje zlúčeninu ťažkého kovu s hustotou vyššou než3,5 g/ml.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka poddajného, tvárneho strešného lemovania platňového tvaru s laminovanou štruktúrou, pričom tento laminát obsahuje kompozitnú vrstvu a fóliový poťah na jednej alebo na oboch stranách kompozitnej vrstvy.

Doterajší stav techniky

Lemovacie materiály vo forme platňových členov alebo lemov sa používajú pri výrobe tesnených spojov medzi stavebnými konštrukciami, ktoré prenikajú povrchom strechy, napríklad tesneného spoja medzi hlavným rámom okna, inštalovaného v streche, a okolitou strešnou krytinou, najmä ako lemovanie tvaru obruby na spodnom vodorovnom člene hlavného rámu.

Takéto materiály tradične pozostávali z olovených platní s hrúbkou približne 1 mm. Olovo ako lemovací materiál má rad výhod, pretože sa veľmi ľahko plasticky deformuje s veľmi obmedzenou elasticitou, t. j. olovená platňa v podstate zostane v tvare, do ktorého sa pôvodne zohla, bez akéhokoľvek elastického odskakovania späť. Tento prirodzený znak olova je veľmi výhodný, keď sa olovená obruba ako súčasť už pripevneného lemovania natvaruje priamo na napríklad zvlnený povrch strechy, keď v tomto prípade sa obruba nedá nadmerne ohnúť, aby sa kompenzovalo možné elastické odskočenie späť.

Hoci olovo je na väčšinu účelov takmer neelastické, môže tu existovať minimálne spätné odskakovanie, ale v dôsledku toho, že olovo je veľmi ťažký materiál, gravitácia samotná pomôže, aby olovená obruba bola elasticky ohnutá do tesného styku s povrchom strechy. Ďalej, vysoká hustota olova a zodpovedajúca veľká hmotnosť tiež zabránia tomu, aby sa lem ohol späť počas búrlivého počasia.

Olovo však má tiež niektoré veľmi dobre známe nevýhody, pretože je ekologicky škodlivé, v dôsledku jeho hmotnosti je drahá jeho preprava a manipulácia s ním a v niektorých prípadoch sa ťažko aplikuje, napríklad pri vzájomnom spájaní rôznych olovených prvkov. Ďalej, olovo sa môže oxidovať a následne zanechávať prúžkové usadeniny na obklopujúcom povrchu strechy.

Aby sme sa vyhli ekonomickým a ekologickým problémom, spojeným s tradičným používaním olova v lemovacích materiáloch, navrhlo sa vyrábať lemovania ako sendvičové konštrukcie, v ktorých je typicky napätia tlmiaca a stabilizujúca jadrová vrstva z poddajného materiálu na jednej strane úplne pokrytá fóliovým poťahom. Jadrová vrstva sa typicky vyrába z polymémeho materiálu alebo bitúmenového produktu a fóliou je typicky tenká kovová fólia, výhodne hliníková fólia. Bitúmen ako trieda výrobkov má normálnu priľnavosť pri teplote okolia, ktorá zaručí, že k fólii priľne a bude ju stabilizovať, ale ak sa použije nepriľnavý materiál jadra, môže byť nevyhnutné pokryť materiál jadra adhéznym povlakom, ktorý je citlivý na tlak. Takéto lemovacie materiály sú opísané napríklad v dánskych patentových špecifikáciách č. 148 064 a č. 145 509, ako aj v nemeckej patentovej špecifikácii DE-A-4 032 058.

Na použitie na strešných povrchoch vo forme zvlnených dielov s veľmi hlbokými žľabmi sa uvedené sendvičové konštrukcie vyvinuli ďalej do vlnovite zvrásnených a skladaných konštrukcií, aby sa dosiahla dostatočná manuálna deformovateľnosť a natiahnuteľnosť, aby sa umožnilo dobré prispôsobenie medzi lemovaním a strešnou krytinou.

Ale aj s týmito zlepšenými konštrukciami sa ukázalo, že je ťažké dosiahnuť tesné, ako aj trvalé prispôsobenie medzi lemovaním a povrchom strechy.

Tomu zodpovedajúco sa navrhli lemovania sendvičového typu, do ktorých sa včlenila alebo pridala k jadrovej vrstve ďalšia vrstva alebo štruktúra, napríklad ako včlenená kovová sieťovina alebo mriežka, ako je opísané napríklad v GB-A- 2 184 685 alebo WO 95/31620, ako včlenená polyméma mriežková konštrukcia, ako v DE-U-298 04 503 alebo ako prídavná fólia, ako vo WO 99/13180. Ale tieto konštrukcie zvyšujú výrazne náklady na výrobu a tiež vznikajú problémy, keď sa drôtený materiál kovových sietí počas montážnych prác zlomí a následne prenikne materiálom, do ktorého sú včlenené, ako aj kryciu fóliu, čo umožní vstup vody.

GB-A-1 095 393 opisuje adhézny laminát, ktorý sa môže použiť napríklad na to, aby poskytol vodotesné a prachotesné uzavretie spojov v budovách. Tento laminát obsahuje samopriľnavú bitúmenovú kompozíciu, nanesenú na ohybnú ochrannú vrstvu. Bitúmenová kompozícia môže obsahovať plniaci materiál, výhodne obsahujúci tak vláknité, ako aj práškové plnivá. Navrhnutými práškovými plniacimi materiálmi sú mletý vápencový kremeň a uhličitan vápenatý, povrchovo opracované kyselinou steárovou.

Bezolovnaté lemovacie materiály, navrhnuté v doterajšom stave techniky, mali problémy so získaním opory na trhu v dôsledku konkurenčnej a rovnakej alternatívy olovených lemovaní. Namiesto toho sa robili pokusy, zahrnujúce úsilie zlepšiť tradičné olovené lemovania vlnovite zriasenými alebo skladanými konštrukciami, pri ktorých sa zmenšila hrúbka olova, dosiahnuť dobrú odolnosť oloveného lemovania proti vplyvom počasia jeho natieraním alebo lakovaním.

Preto je s ohľadom na uvedené cieľom tohto vynálezu poskytnúť zlepšený lemovací materiál, ktorý má jeden alebo viaceré z opísaných žiaducich znakov olovených lemovaní, t. j. ľahko sa ohýba s len veľmi obmedzenými vlastnosťami elastickej deformácie, ako aj má vysokú hustotu, a ktorý sa dá navyše ľahko a lacno vyrobiť.

Podstata vynálezu

Cieľ sa dosiahol poddajným, tvárnym strešným lemovaním platňového tvaru s laminátovou štruktúrou, pričom tento laminát obsahuje kompozitnú vrstvu a fóliový poťah na jednej alebo na oboch stranách kompozitnej vrstvy, pričom kompozitná vrstva obsahuje nosný materiál a jednu alebo viaceré nekonštrukčné zložky, pričom najmenej jedna z uvedených nekonštrukčných zložiek obsahuje zlúčeninu ťažkého kovu s hustotou vyššou než 3,5 g/ml.

Strešné lemovanie s kompozitnou vrstvou, obsahujúcou nosný materiál a najmenej jednu prídavnú rekonštrukčnú zložku, má jednu alebo viaceré z uvedených vlastností, podobných olovu.

Pod výrazom „rekonštrukčná“ sa rozumie zložka, ktorá sama osebe netvorí tuhú vrstvu alebo platňovú štruktúru, ako je tomu v prípade uvedených sieťovínových alebo mriežkových štruktúr. Nekonštrukčné zložky sú skôr rozptýlené v nosnom materiáli ako samostatné entity. Pod „zlúčeninou ťažkého kovu“ sa rozumie zlúčenina s hustotou väčšou než 3,5 g/ml a obsahuje ťažký kov. Výhodne má zlúčenina ťažkého kovu hustotu

4,5 g/ml alebo viac. Ťažký kov je prvok v periodickom systéme, ktorý má hustotu väčšiu než 3 g/ml.

Z prvého aspektu vynálezu kompozitná vrstva obsahuje jednu alebo viaceré nekonštrukčné zložky, zahrnujúce zlúčeninu ťažkého kovu s hustotou väčšou než 3,5 g/ml, čo vedie k vzniku materiálu z kompozitných vrstiev, ktorý má vyššiu hustotu než nosný materiál, ale stále je v podstate tak plasticky deformovateľný ako nosný materiál. Pod materiálom z kompozitných vrstiev sa rozumie kompozitný materiál, ktorý vyžaduje menej než päťnásobok sily, potrebnej na danú deformáciu nosného materiálu, výhodne menej rež dvojnásobok.

Nekonštrukčná zložka, zahrnujúca zlúčeninu ťažkého kovu, je obyčajne prítomná v matrici nosiča ako disperzia tuhých častíc. Tvar tuhých častíc sa môže značne meniť, ale vo všeobecnosti je výhodné, keď častice majú stredný priemer častíc menší než dvojnásobok, výhodne menší než päťnásobok hrúbky kompozitnej vrstvy. Častice, ktoré obsahujú zlúčeninu ťažkého kovu, sú výhodne rovnomerne distribuované v matrici nosiča, aby sa dosiahlo lemovanie s tými istými vlastnosťami v celej platni. Aby sa dosiahla vysoká hustota rekonštrukčnej zložky, môže byť výhodné použiť kovové častice, obsahujúce čistý ťažký kov alebo jeho zliatinu. Ale niektoré ťažké kovy, ako napríklad železo, majú tendenciu oxidovať sa, keď sú vystavené normálnym poveternostným podmienkam, ak ťažký kov nie je v matrici nosiča dostatočne chránený. Môže teda byť výhodné použiť rekonštrukčnú zložku, v ktorej je ťažký kov viazaný v chemickej zlúčenine. Navyše, ťažké kovy, viazané v chemickej zlúčenine, ako je anorganická soľ, sú obyčajne menej drahé než čistý ťažký kov alebo jeho zliatiny.

Nekonštrukčná zložka sa obyčajne zakladá na organickom alebo anorganickom materiáli minerálnej, keramickej, kovovej alebo polymémej povahy, obsahujúcom ťažký kov, buď ako kovové častice samy osebe, alebo ako kov, viazaný v chemickej zlúčenine. Príkladmi vhodných ťažkých kovov sú bárium, železo, striebro, molybdén a meď. Výhodnými zlúčeninami ťažkých kovov sú anorganické soli alebo oxidy uvedených ťažkých kovov. Príkladmi vhodných solí sú chloridy, sírany, sírniky alebo dusičnany uvedených ťažkých kovov. Výhodnou zlúčeninou ťažkého kovu je síran bámatý v dôsledku jeho ľahkej dostupnosti a nízkej ceny. Vo všeobecnosti sú výhodné trvanlivé nekonštrukčné zložky v porovnaní s ľahko degradovateľnými. V prípade poškodenia ochrannej fólie je dôležité, aby nekonštrukčné zložky nedegradovali poveternostnými vplyvmi, napríklad kyslým dažďom. Síran bámatý spĺňa túto požiadavku, zatiaľ čo uhličitan vápenatý, ktorý nepatrí medzi zlúčeniny ťažkých kovov, sa kyslým dažďom rozpusti.

Ako časticový materiál sa môžu použiť ďalšie zlúčeniny, ktoré neobsahujú ťažké kovy. Ako príklad môže byť výhodné zahrnúť do zloženia kompozitu sadze.

Z druhého aspektu vynálezu kompozitná vrstva obsahuje jednu alebo viaceré nekonštrukčné zložky, ktoré vedú k vzniku materiálu z kompozitných vrstiev, ktorý je menej elastický než nosný materiál, ale stále je v podstate plasticky deformovateľný ako nosný materiál. Týmto posledným sa rozumie kompozitný materiál, ktorý vyžaduje menej než päťnásobok sily, potrebnej na danú deformáciu nosného materiálu, výhodne menej než dvojnásobok tejto sily.

Výrazom „elastický“ odkazujeme na možné relatívne predĺženie pred uskutočnením plastickej deformácie, t. j. malá elasticita v tomto kontexte znamená, že pred plastickou deformáciou môže dôjsť len k malému relatívnemu predĺženiu/deformácii.

Uvedená plastická deformovateľnosť sa dosiahne zahrnutím do materiálu z kompozitných vrstiev ďalšej rekonštrukčnej zložky, ktorá obsahuje vláknitý materiál. Vo výhodnom uskutočnení sa prídavná zložka zakladá na organickej alebo anorganickej nerigidnej sieti, ako je vrstevnatý alebo rekonštrukčný vláknitý mate riál, výhodne pozostávajúci z nití, vlákien, povrazcov alebo podobne na základe materiálov, ako sú minerálne, keramické, kovové alebo polymérne komponenty alebo kompozície, alebo ich zmesi. Príkladmi vhodných vláknitých materiálov sú azbest, minerálna vlna a uralitové vlákna. Pre výhodné uskutočnenia majú vlákna dĺžku, ktorá je menšia než 10 cm, výhodnejšie menšia než 5 cm a najvýhodnejšie menšia než 1 cm. Môže byť výhodné usporiadať vlákna s prednostnou orientáciou, aby sa dosiahlo zvýšenie smerovej stability.

Množstvo nekonštrukčných zložiek v matrici nosiča sa môže meniť podľa zamýšľaného použitia lemovania. Zistilo sa, že materiál z kompozitných vrstiev môže obsahovať až do 95 % hmotnostných nekonštrukčného materiálu. Aby sa dosiahla dostatočná hustota materiálu z kompozitných vrstiev, je výhodné, keď viac než 50 % materiálu z kompozitných vrstiev pozostáva z nekonštrukčného materiálu. Lepšie poddajné a tvárne lemovanie sa dosiahne, ak nekonštrukčná zložka tvorí viac než 75 % hmotnostných materiálu z kompozitných vrstiev. Výhodná hustota kompozitnej vrstvy je najmenej 2 g/ml a výhodnejšia 2,5 g/ml alebo vyššia. Vo všeobecnosti má kompozitná vrstva strešného lemovania hrúbku 0,5 až 5 mm. Výhodne je táto hrúbka s veľkosťou 0,7 až 2 mm.

Vo výhodných uskutočneniach sa používajú rekonštrukčné zložky, ktoré interagujú a prerušujú štruktúru nosného materiálu takým spôsobom, že výsledný materiál z kompozitných vrstiev je menej elastický než nosný materiál, ale stále je plasticky deformovateľný ako nosný materiál.

V súčasnosti sú výhodnými nosnými materiálmi polymérne materiály, ako je PVC alebo butylová guma (styrén-butadiénový radiálny blokový kopolymér) a bitúmenové výrobky. Bitúmen môže byť výhodný z istých aspektov vynálezu, pretože je pri teplotách okolia dostatočne lepivý na to, aby umožnil lamináciu s fóliovým poťahom. Ak sú dôležité ekologické úvahy, vo všeobecnosti je výhodná butylová guma. Ale lepivosť butylovej gumy (a PVC) nie je obyčajne dostatočná na výrobu trvanlivého laminátu s fóliovým poťahom. Preto môže byť nevyhnutné alebo žiaduce použiť na laminovanie lepidlo.

Ako sme rozobrali, materiál kompozitného jadra podľa tohto vynálezu sa môže použiť pri lemovaniach s dvoma alebo viacerými vrstvami, t. j. laminátmi alebo sendvičovými konštrukciami. Podľa tohto vynálezu je kompozitný materiál pokrytý na jednej alebo oboch stranách fóliovým poťahom, napríklad minerálnej, keramickej, kovovej alebo polymémej povahy. Vhodne je týmto poťahom kovová fólia, výhodne hliníková fólia. Fólia môže byť zriasená. Ďalej, fóliový poťah môže byť pokrytý lakom na dekoračné účely alebo na zvýšenie životnosti strešného lemovania.

Fóliový poťah môže mať výhodne hrúbku s veľkosťou od 0,1 do 0,5 mm.

Keď je kompozitná vrstva pokrytá len na jednej strane fóliovým poťahom, druhá strana môže byť pokrytá odstrániteľnou fóliou. Odstrániteľná fólia sa má odstrániť pred nanesením lemovania. V prípade, že kompozitná vrstva je lepivá alebo je kompozitná vrstva dodaná s lepidlom, strešné lemovanie môže priľnúť ku konštrukcii budovy, aby zabezpečilo tesnejšie prispôsobenie.

Lepidlom, ktoré sa môže použiť na pripevnenie nelepivej kompozitnej vrstvy alebo kompozitnej vrstvy, ktorá nie je dostatočne lepivá, k fóliovému poťahu alebo k odstrániteľnej fólii, môže byť lepidlo ľubovoľného vhodného typu, ktoré dokáže zabezpečiť lepivosť s dostatočnou pevnosťou. Z určitých aspektov vynálezu je výhodné použiť dvojitú lepiacu pásku ako ďalšiu vrstvu medzi kompozitnú vrstvu a fóliový poťah alebo odstrániteľnú fóliu.

Na rozhraní medzi kompozitnou vrstvou a fóliovým poťahom môže byť výhodné použiť činidlo na zníženie trenia. Príkladmi vhodných činidiel na zníženie trenia sú grafit a sírnik molybdénu.

Aby sa zlepšila celková schopnosť natiahnutia, napríklad aby sa prekonali strešné povrchy v tvare zvlnených dielov s veľmi hlbokými žľabmi, lemovanie môže byť zvlnené v jednom alebo dvoch smeroch.

Strešné lemovanie podľa tohto vynálezu sa dá pripraviť bežnými laminačnými metódami. Ako príklad vhodných spôsobov výroby strešného lemovania podľa tohto vynálezu sú uvedené nasledujúce spôsoby ako vodidlo.

Najprv sa pripraví tekutý kompozitný materiál, obsahujúci nosič, ako aj rekonštrukčné zložky. Nosné materiály, ktoré sa môžu použiť, sú obyčajne pri normálnych teplotách okolia tuhé. Preto sa nosný materiál zohreje prinajmenšom tak, aby viskozita roztaveného nosného materiálu bola dostatočne nízka na to, aby sa dal miešať. Potom sa k tekutému nosnému materiálu pridajú rekonštrukčné zložky a tieto rekonštrukčné zložky sa rozptýlia v nosnom materiáli miešaním. Miešanie výhodne pokračuje, kým rekonštrukčné zložky nie sú rovnomerne rozptýlené v nosnom materiáli.

Tekutý kompozitný materiál, obsahujúci rozptýlené rekonštrukčné zložky, sa nanesie na fóliový poťah, vo všeobecnosti hliníkovú fóliu, v požadovanej hrúbke. Voliteľne sa nanesie druhý fóliový poťah na voľnú plochu kompozitnej vrstvy, aby sa dosiahol trojvrstvový laminát. Následne sa materiál z kompozitných vrstiev vytvrdí ochladením na primeranú teplotu.

Alternatívou k tomuto spôsobu je pripraviť kompozitnú vrstvu oddelene a následne prilaminovať kompozitnú vrstvu k fóliovým poťahom na jednej alebo na oboch jej stranách. Ak je materiál kompozitnej vrstvy lepivý pri normálnej alebo mierne zvýšenej teplote, je možné pripraviť plát alebo pás kompozitnej vrstvy odlievaním tekutého kompozitného materiálu a následným vytvrdením vrstvy znížením teploty. Tuhá lepivá vrstva sa v samostatnom procese nalaminuje na fóliový poťah. Ak je fóliovým poťahom pokrytá len jedna strana kompozitnej vrstvy, druhá strana sa môže pokryť odstrániteľnou fóliou. Odstrániteľná fólia sa má odstrániť pred aplikáciou strešného lemovania.

V prípade, že kompozitný materiál nie je lepivý a použije sa alternatívny spôsob, je vhodné naniesť lepidlo medzi kompozitnú vrstvu a fóliový poťah.

Môže byť žiaduce opracovať rozhranie medzi fóliovým poťahom a kompozitnou vrstvou vhodným činidlom na zníženie trenia počas prípravy laminátu, aby sa zaručilo, že sa táto štruktúra nedelaminuje počas napätia, aplikovaného na konečné strešné lemovanie. Príkladmi vhodných činidiel na zníženie trenia sú MoS? a grafit.

Vynález teraz podrobne vysvetlíme s odkazom na výkres.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok znázorňuje strešné lemovanie v perspektívnom pohľade.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príprava strešného lemovania s laminátovou štruktúrou

Pripraví sa pás kompozitného materiálu. Najprv sa roztaví 14 kg butylovej gumy (styrén-butadiénového radiálneho blokového kopolyméru). Počas miešania roztaveného polyméru sa pridá 1 kg sadzí a 85 kg časticového síranu bámatého. Keď sa sadze a síran bámatý rovnomerne rozptýlia v kvapalnej butylovej gume, odleje sa pás. Tento pás sa solidifikuje tým, že sa nechá ochladiť na teplotu okolia. Získaný kompozitný materiál má hustotu 2,7 g/ml a má vysokú lepivosť.

Získa (vezme) sa pás hliníkovej fólie so šírkou, ktorá je dvojnásobná oproti šírke kompozitného pásu. V laminovacom stroji sa hliníková fólia ohne okolo jedného okraja kompozitného pásu a na rozhranie medzi hliníkovou fóliou a kompozitným pásom sa nanesie lepidlo. Získa sa päťvrstvové strešné lemovanie.

V uskutočnení, znázornenom na obrázku, strešné lemovanie zahrnuje obrubníkový prvok 10 a lemový prvok 20. Obrubníkový prvok je pripevnený k lemu pozdĺž jeho okraja a slúži ako spojovací prvok medzi lemom a napríklad hlavným rámom okna, inštalovaného v šikmej streche. Obrubníkový prvok zahrnuje rad prvkov 11, 12, 13, 14, 15, slúžiacich ako spojovacie prvky na okno a/alebo strechu. Keďže nie sú pre pochopenie tohto vynálezu relevantné, nebudeme ich ďalej opisovať.

Lem 20 je znázornený v čiastočne vyrezanej reprezentácii, z ktorej vidieť, že lem zahrnuje päťvrstvovú laminovanú štruktúru: hornú kryciu vrstvu 21, hornú medziľahlú vrstvu 22, jadrovú vrstvu 23, spodnú medziľahlú vrstvu 24 a spodnú kryciu vrstvu 25.

Hornou a spodnou krycou vrstvou 21, 25 sú hliníkové fólie, ktoré sa pripevnili ku kompozitnej vrstve 23 pomocou lepivých vrstiev 22, 24. V prípade, že kompozitná vrstva má sama dostatočné lepivé vlastnosti, alebo lepidlo medzi hornou a spodnou krycou vrstvou a jadrovou vrstvou sa nepovažuje za nevyhnutné, medziľahlé vrstvy možno vynechať, a to najmä v prípade, kde krycie vrstvy sú vytvorené ako jediná fólia, ohnutá okolo voľného okraja 26 jadrovej vrstvy.

V znázornenom uskutočnení je lem zvlnený v smere pozdĺž svojho voľného okraja.

Ako sme tiež naznačili v úvodnej časti tejto prihlášky, lemová vrstva je hlavným komponentom lemovania, čo sa týka zabezpečenia dobre prispôsobeného, stabilného a pevného tesniaceho spoja medzi oknovým prvkom a povrchom strechy. Aby sa toto zabezpečilo, lem ideálne zaistí ľahký montážny postup, ktorý zaručí, že lem bude pevne a tesne namontovaný na povrch strechy a zostane v tejto polohe bez ohľadu na čas a vonkajšie vplyvy. Aby sa toto dosiahlo, kompozitný materiál podľa tohto vynálezu sa ľahko ohýba v ruke, má pomerne vysokú hmotnosť, ako aj nízku elasticitu.

Claims (18)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Poddajné, tvárne strešné lemovanie platňového tvaru s laminátovou štruktúrou, pričom tento laminát obsahuje kompozitnú vrstvu a fóliový poťah na jednej alebo na oboch stranách kompozitnej vrstvy, vyznačujúce sa tým, že kompozitná vrstva obsahuje nosný materiál a jednu alebo viaceré nekonštrukčné zložky, pričom najmenej jedna z nekonštrukčných zložiek obsahuje zlúčeninu ťažkého kovu s hustotou vyššou než 3,5 g/ml.
2. 2. Strešné lemovanie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že hustota zlúčeniny ťažkého kovu je 4,5 g/ml alebo vyššia.
3. 3. Strešné lemovanie podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa t ý m, že nekonštrukčná zložka zahrnuje zlúčeninu ťažkého kovu ako kovové častice.
4. 4. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že nekonštrukčná zložka zahrnuje zlúčeninu ťažkého kovu ako kov, viazaný v chemickej zlúčenine.
5. 5. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že ťažký kov nekonštrukčnej zlúčeniny je vybraný zo skupiny zahrnujúcej bárium, železo, striebro a meď.
6. 6. Strešné lemovanie podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúce sa tým, že nekonštrukčnou zložkou je síran bámatý.
7. 7. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že materiál z kompozitných vrstiev zahrnuje ako ďalšiu nekonštrukčnú zložku vláknitý materiál.
8. 8. Strešné lemovanie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že vlákna nekonštrukčného materiálu majú dĺžku, ktorá je menšia než 10 cm, výhodne menšia než 5 cm a výhodnejšie menšia než 1 cm.
9. 9. Strešné lemovanie podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúce sa tým, že vlákna sú usporiadané s prednostnou orientáciou.
10. 10. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že nekonštrukčný materiál tvorí až 95 % hmotn. materiálu z kompozitných vrstiev.
11. 11. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že nekonštrukčný materiál tvorí viac než 50 % hmotn. materiálu z kompozitných vrstiev.
12. 12. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že nekonštrukčný materiál tvorí viac než 75 % hmotn. materiálu z kompozitných vrstiev.
13. 13. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že fóliovým poťahom je tenká kovová fólia s hrúbkou veľkosti od 0,1 do 0,5 mm.
14. 14. Strešné lemovanie podľa nároku 13,vyznačujúce sa tým, že kovovú fóliu tvorí hliník.
15. 15. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že hustota materiálu z kompozitných vrstiev je 2,5 g/ml alebo vyššia.
16. 16. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že pozdĺž strany strešného lemovania platňového tvaruje pripevnený obrubník, ktorý je prispôsobený na spojenie so stavebným prvkom.
17. 17. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že strešné lemovanie platňového tvaru je zvlnené.
18. 18. Strešné lemovanie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že fóliový poťah zahrnuje zriasenie.