SK284343B6

SK284343B6 - Použitie 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu

Info

Publication number: SK284343B6
Application number: SK1327-98A
Authority: SK
Inventors: Walter Schuler; Hendrik Schuurman; Gisbert Weckbecker; Hans-G�Nter Zerwes
Original assignee: Novartis Ag
Priority date: 1996-03-27
Filing date: 1997-03-26
Publication date: 2005-02-04
Also published as: IL125812A; US20140187574A1; EP0893996A1; PT893996E; WO1997035575A1; HU226422B1; US6384046B1; JP2009102349A; SK132798A3; HK1018688A1; US20120177690A1; ZA972719B; EP2008657B1; KR20050038656A; CZ292483B6; ES2421455T3; KR100836971B1; US20020127248A1; SI2008657T1; RU2214247C2

Abstract

Použitie derivátov rapamycínu všeobecného vzorca (I) na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo liečenie neointinálnej proliferácie a zhrubnutia.ŕ

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka nového použitia, hlavne nového použitia skupiny zlúčenín, ktorá obsahuje deriváty rapamycínu, buď vo voľnej forme alebo vo forme farmaceutický prijateľnej soli alebo komplexu.

Doterajší stav techniky

Vhodné deriváty rapamycínu zahrnujú zlúčeniny všeobecného vzorca (I)

v ktorom

X znamená (H, H) alebo atóm kyslíka,

Y znamená (H, OH) alebo atóm kyslíka,

R¹ a R² nezávisle od seba, sú vybrané zo súboru, ktorý obsahuje atóm vodíka, alkylovú skupinu, arylalkylovú skupinu, hydroxyalkylovú skupinu, dihydroxyalkylovú skupinu, hydroxyalkoxykarbonylalkylovú skupinu, hydroxyalkylarylalkylovú skupinu, dihydroxyalkylarylalkylovú skupinu, acyloxyalkylovú skupinu, aminoalkylovú skupinu, alkylaminoalkylovú skupinu, alkoxykarbonylaminoalkylovú skupinu, acylaminoalkylovú skupinu, arylsulfonylamidoalkylovú skupinu, alylovú skupinu, dihydroxyalkylalylovú skupinu, dioxolanylalylovú skupinu, dialkyldixolanylalkylovú skupinu, di(alkoxykarbonyl)triazolylalkylovú skupinu a hydroxyalkoxyalkylovú skupinu, pričom „alk-“ alebo „alkyl“ znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, rozvetvenú alebo priamu, „aryl“ znamená skupinu fenylovú alebo tolylovú a acylová skupina znamená radikál odvodený od karboxylovej kyseliny a R⁴ znamená metylovú skupinu alebo

R⁴ a R¹ spolu tvoria alkylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, s tou podmienkou, že jeden zo substituentov R¹ a R² je odlišný od atómu vodíka, a že hydroxyalkoxyalkylová skupina je iná ako hydroxyalkoxymetylová skupina, acylová skupina, ktorá môže byť obsiahnutá v substituentoch R¹ alebo R², je výhodne skupina R^aCO-, v ktorej R^aje alkylová skupina s 1 až 6 atómami uhlíka, alkenylová skupina s 2 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylová skupina s 3 až 6 atómami uhlíka, arylová skupina, arylalkylová skupina s 1 až 6 atómami uhlíka (v ktorej arylová skupina má uvedený význam) alebo heteroarylová skupina, napríklad zvyšok odvodený od päť- alebo šesťčlenného heterocyklického kruhu, ktorý obsahuje atóm dusíka, atóm síry alebo atóm kyslíka, ako je heteroatóm a prípadne jeden alebo dva atómy dusíka ako ďalšie heteroatómy. Vhodné heteroarylové skupiny zahrnujú napríklad skupinu pyridylovú, morfolínovú piperazinylovú alebo imidazolylovú.

Príklady uvedených zlúčenín zahŕňajú:

1. 40-O-benzylrapamycín

2. 40-0-(4 ’-hydroxymetyljbenzylrapamycín

3. 40-0- [4'-(1,2-dihydroxyetyl)]benzylrapamycín

4. 40-O-alylrapamycín

5. 40-0-(3'-(2,2-dimetyl-l,3-dioxolan-4(S)-yl]-prop-2'-

-en-1 '-yljrapamycín

6. (2'E,4'S)-40-O-(4',5'-dihydroxypent-2'-en-l '-yl)rapamycin

7. 40-O-(2-hydroxy)etoxykarbonylmetylrapamycín

8. 40-0-(2-hydroxyjetylrapamycín

9. 40-O-(3-hydroxy)propylrapamycín

10. 40-O-(6-hydroxy)hexylrapamycín

11. 40-O-[2-(2-hydroxy)etoxy]etylrapamycín

12. 40-O-[(3S)-2,2-dimetyldioxolan-3-yl]metylrapamycín

13. 40-O-[(2S)-2,3-dihydroxyprop-l -yljrapamycín

14. 40-O-(2-acetoxy)etylrapamycín

15. 40-0-(2-nikotinoyloxy)ctylarapamycín

16. 40-O-[2-(N-morfolino)acetoxy]etylrapamycín

17. 40-O-(2-N-imidazolylacetoxy)etylrapamycín

18. 40-O-[2-(N-etyl-N '-piperazinyljacetoxyjctylrapamycín

19. 39-0-desmetyl-39,40-0,0-etylénrapamycín

20. (26R)-26-dihydro-40-O-(2-hydroxy)etylrapamycín

21. 28-O-metylrapamycín

22. 40-O-(2-aminoetyl)rapamycín

23. 40-O-(2-acetaminoetyl)rapamycín

24. 40-O-(2-nikotínamidoetyl)rapamycín

25. 40-O-[2-(N-metylimidazo-2'-ylkarboxamido)etylJrapamycín

26. 40-O-[2-etoxykarbonylaminoetyl]rapamycín

27. 40-O-(2-tolylsulfonylamidotolyl]rapamycín

28. 40-O-[2-]4',5'-dikarboetoxy-l ',2',3’-triazol-1 '-yljetyljrapamycin

Výhodnou zlúčeninou je napríklad 40-0-(2-hydroxy)etylrapamycín (označovaný v ďalšom ako zlúčenina A).

Uvedené zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sú opísané v spise č. WO 94/09010, na ktorého obsah, hlavne z hľadiska zlúčenín, sa tu odvoláva.

Zistilo sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca (1) sú na základe pozorovanej aktivity, napríklad väzby na makrofilín-12 (známy rovnako ako FK-506 viažuci proteín alebo FKBP-12), opísané napríklad v spise č. WO 94/09010, sú použiteľné napríklad ako imunosupresíva, napríklad pri liečbe akútnej rejekcie alo-štepov.

Transplantácia orgánov, hlavne pečene, obličiek, pľúc a srdca, sa teraz spravidla uskutočňuje ako liečenie konečného štádia ochorenia orgánu. V dôsledku stáleho nedostatku ľudských darcov transplantovateľných alo-štepov, sa sústredila pozornosť na možnosť použitia xeno-štepov pri transplantácii (transplantácia medzi druhmi). Jednou z hlavných prekážok úspešnej liečby transplantáciou xenoštepov u ľudí je imunologická prekážka.

Ďalšou prekážkou pri alo- a xenotransplantáciách je chronická rejekcia, takže transplantácia orgánov nie je ešte klinicky schodným riešením nezvratného ochorenia orgánu.

Chronická rejekcia, ktorá sa prejavuje ako postupujúca a nevyhnutná dysfunkcia štepov, je hlavnou príčinou straty transplantovaného orgánu, v niektorých prípadoch už v prvom roku po operácii. Klinický problém rejekcie je zrejmý od času prežitia transplantátu, takmer polovica aloštepov obličiek sa stráca v priebehu 5 rokov po transplantácii a podobnú hodnotu možno pozorovať u pacientov s aloštepmi srdca.

Chronická rejekcia sa považuje za proces s množstvom faktorov, pri ktorom hrá úlohu nielen imunitná reakcia proti štepu, ale tiež reakcia cievnych stien v štepovanom orgáne na poškodenie („odpoveď na poškodenie“). Variantom chronickej rejekcie s najhoršou prognózou je zmena podobná artérioskleróze, označovaná tiež ako transplantačná vaskulopatia, ochorenie štepových ciev, štepová artérioskleróza, transplantačné koronárne ochorenie a podobne. Toto vaskuláme poškodenie je charakterizované migráciou a proliferáciou buniek hladkých svalov, pravdepodobne vplyvom rastových faktorov, ktoré sú okrem iného syntetizované cndotelovými bunkami. To vedie k proliferácii a zhrubnutiu intimy, k obnoveniu hypertrofie buniek hladkého svalstva a nakoniec k postupnému uzáveru priesvitu cievy (vaskulámemu pretváraniu). Zdá sa, že sa to deje opakovaným poškodením endotelu, vyvolaným okrem iného protilátkou príjemcu alebo vplyvom komplexov antigénprotilátka, rovnako tzv. neimunologické faktory, ako je hypertenzia, hyperlipidémia, hypercholesterolémia atď. hrajú svoju úlohu.

Chronická rejekcia sa zdá byť nezadržateľná a nekontrolovateľná, pretože nie je známe účinné liečenie alebo spôsob prevencie. Takže trvá potreba efektívneho zásahu pri prevencii, kontrole alebo zvrate prejavov chronických ochorení štepov ciev.

Rovnako existuje trvalá potreba prevencie alebo liečenia restenózy alebo vaskulámych oklúzií, ako dôsledku proliferácie a migrácie buniek hladkých svalov intimy, vyvolaných napríklad vaskulámou chirurgiou, ako je angioplastika.

Podstata vynálezu

V súlade s týmto vynálezom sa prekvapivo zistilo, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) inhibujú vaskulopatiu, ako je vaskuláme preformovanie, a sú hlavne indikované pri prevencii alebo potlačovaní chronickej rejekcie v transplantovaných orgánoch.

V súlade s dôležitými nálezmi v tomto vynáleze sa vynález týka:

1. Použitia 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo liečenie neointimálnej proliferácie a zhrubnutia.

V množstve ďalších špecifických alebo alternatívnych uskutočnení sa tento vynález rovnako týka:

2.1 použitia 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo potlačenie prejavov chronickej rejekcie u príjemcu transplantovaného orgánu alebo tkaniva,

2.2 použitia 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo potlačenie ochorenia štepových ciev, napríklad vaskulopatií transplantátu, artériosklerózy alebo aterosklerózy, u príjemcu transplantovaného orgánu alebo tkaniva.

Pod prejavmi chronickej rejekcie sú tu mienené podmienky, ktoré vznikajú z imunitných reakcií proti štepu a z odpovedi stien krvných ciev v štepovanom orgáne alebo tkanive, ako je spomenuté. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sú použiteľné pri obmedzovaní prejavov chronickej rejekcie alebo pri zlepšovaní stavov vznikajúcich z chronickej rejekcie.

Transplantácia orgánov alebo tkaniva sa môže uskutočniť z darcu na príjemcu rovnakého alebo rozdielneho druhu. Ako také transplantovateľné orgány alebo tkanivá sú na ilustráciu uvedené srdce, pečeň, obličky, slezina, pľúca, tenké črevo a pankreas, prípadne kombinácia niektorých týchto orgánov.

V ďalšom alebo alternatívnom uskutočnení sa tento vynález týka:

3. použitia 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo liečenie proliferácie buniek hladkého svalstva intimy a migrácie, napríklad restenózy a/alebo vaskulámej oklúzie po vaskulámom poškodení, napríklad angioplastike.

V ďalšom alebo alternatívnom uskutočnení sa tento vynález rovnako týka:

4. použitia 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo potlačenie akútnej alebo chronickej rejekcie u príjemcu transplantovaného orgánu alebo tkaniva formou xeno-štepu.

Xeno-štepy transplantovaných orgánov alebo tkanív zahrnujú napríklad srdce, pečeň, obličky, slezinu, pľúca, tenké črevo, pankreas (celý alebo časti, napríklad Langerhansove ostrovčeky), kožu a kostnú dreň.

Ako alternatívu uvedeného tento vynález rovnako poskytuje:

5. zlúčeninu všeobecného vzorca (I) na použitie pri niektorej z metód podľa uvedených bodov 1 až 4, alebo

6. zlúčeninu všeobecného vzorca (I) na použitie pri príprave farmaceutickej kompozície na použitie pri niektorej z metód podľa uvedených bodov 1 až 4, alebo

7. farmaceutickú kompozíciu na použitie pri niektorej z metód podľa uvedených bodov 1 až 4, ktorá obsahuje zlúčeninu všeobecného vzorca (I) spolu s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými riedidlami alebo nosičmi.

Použiteľnosť vynálezu všeobecného vzorca (I) pri špecifikovanom liečení ochorenia a stavov, je opísaná v pokusoch na zvieratách, v súlade s metódami, ktoré sú opísané.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

A. Chronická rejekcia alo-štepov

Oblička samca krysy kmeňa DA (RT l^a) sa ortotopicky transplantuje samcovi krysy kmeňa Lewis (RT l¹) ako príjemcovi. Transplantácia sa vykoná celkom 24 zvieratám. Všetkým zvieratám sa podáva cyklosporín A v dennej dávke 7,5 mg/kg perorálne počas 14 dní, pričom sa začína dňom transplantácie, aby sa predišlo akútnej celulámej rejekcii. Kontralaterálna nefrektómia sa neuskutočňuje. Každá pokusná skupina, ktorej sa podávajú rôzne dávky zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo placebo, obsahuje šesť zvierat. Začínajúc dňom 53 až 64 po transplantácii dostávajú zvieratá-príjemci počas ďalších 69 až 75 dní zlúčeninu všeobecného vzorca (I) alebo placebo. Po 14 dňoch po transplantácii sa zvieratá podrobia zhodnoteniu štepov znázornením magnetickej rezonancie (MRI) s meraním perfúzie obličiek (porovnávaním štepovanej obličky a vlastnej kontralaterálnej obličky). To sa opakuje po 53 až 66 dňoch po transplantácia po ukončení pokusu. Zvieratá sa potom pitvú. Parametre rejekcie, ako je číselný výsledok MRI, relatívna rýchlosť perfúzie štepovanej obličky a histologický číselný výsledok alo-štepov vzhľadom na celulámu rejekciu a zmeny ciev sa stanovia s štatisticky analyzujú. Podávanie zlúčeniny všeobecného vzorca (I), napríklad zlúčeniny A, v dávke od 0,5 do 2,5 mg/kg v tomto modeli aloštepov krysej obličky vyvoláva zníženie všetkých spomenutých parametrov rejekcie. V tomto teste majú zvieratá, ktorým sa podávala dávka 2,5 mg/kg/deň zlúčeniny A, výrazne nižší číselný výsledok MRI rejekcie, histologický číselný výsledok celulámej rejekcie a zmeny ciev a výrazne nižšiu redukciu perfúzie vyhodnotenej MRI, ako zvieratá zo skupiny placebo.

Príklad 2

B. Transplantácia aorty

V tomto modeli transplantácie aorty krysy neporušuje alo-genetická odpoveď na štep transplantovaný štep, ale vyvoláva patologické zmeny, ktoré pripomínajú zmeny chronickej rejekcie pri klinickej transplantácii. To zahrnuje infiltráciu do adventície mononukleámych buniek (lymfocyty, makrofágy, niektoré bunky plazmy) a zhrubnutie intimy.

Darcova aorta medzi vetvou renálnej artérie a začiatkom kaudálnej mezenterickej aorty s dĺžkou asi 1 cm, sa odoberie zo samca krysy kmeňa DA (RT l^a) a transplantuje ortotopicky do krysieho samca kmeňa Lewis (RT 1'). Každý týždeň po transplantácii sa zaznamenáva telesná hmotnosť. Pri autopsii sa štep s časťou aorty tesne nad transplantátom a pod transplantátom odstráni. Perfunduje sa ex vivo roztokom chloridu sodného s fosfátovým pufrom s 2 % paraformaldehydu a 2,5 % glutaraldchydu počas asi 2 minút, potom sa počas 24 hodín fixuje imerznou fixáciou v rovnakom roztoku a potom sa fixuje v 4 % pufrovanom formalíne. Kúsky štepov sa uložia do parafínu, a to tak, aby tak priečny rez, ako aj pozdĺžny rez boli odoberané zo štepovanej aorty a z vlastnej aorty príjemcu.

Rezy s hrúbkou 4 pm sa zafarbia hematoxylíneozínom, von Giesonovou elastikou a kyselinou jodistou podľa Schiffa. Nezávisle od bežnej svetelnej mikroskopie sa zobrazenie zaznamenáva konfokálnou laserovou snímacou mikroskopiou. Z každého rezu sa zaznamenávajú štyri oblasti a v každej oblasti sa meria hrúbka intimy a intimy s médií na piatich miestach.

Pri autopsii sa zisťuje hmotnosť a histológia týmusu, sleziny, pečene, obličiek, semenníkov a semenných vačkov.

Prvý pokus zahrnuje 4 skupiny, každá obsahuje 4 zvieratá. Pri jednej skupine sa vykonajú izogenetické transplantácie (Lewis-Lewis) a zvieratá dostávajú placebo v podobe mikroemulzie, ďalšej skupine sa vykonajú alogenetické transplantácie a zvieratá dostávajú perorálne placebo v podobe mikroemulzie alebo mikroemulziu zlúčeniny všeobecného vzorca (I) v dávke 2,5 mg/kg/deň. Pokus sa ukonči 7 týždňov po transplantácii.

Druhý pokus zahrnuje 4 skupiny, každá skupina obsahuje 4 zvieratá. Vo všetkých prípadoch sa vykonajú alogenetické transplantácie, a zvieratá dostávajú perorálne buď placebo v podobe mikroemulzie alebo mikroemulziu zlúčeniny všeobecného vzorca (I) v dávkach 0,63, 1,25, 2,5 alebo 5,0 mg/kg/deň. Pokus sa ukončí 11 týždňov po transplantácii.

V oboch pokusoch zlúčeniny všeobecného vzorca (1), hlavne zlúčenina A, výrazne inhibujú infiltráciu štepu a tvorbu neointimy.

Príklad 3

C. Angioplastika

Štúdie angioplastiky sa realizujú pomocou modelu poškodenia balónikovým katétrom: katetrizácia balónikom sa vykoná v deň 0, v podstate tak, ako ju opísal Powell a kol. (1989). Pri anestézii izofluoranom sa katéter Forgarty 2F zavedie do ľavej arterie carotis communis cez vonkajšiu karotidu a nafúkne sa (rozšírenie = 10 pl vody). Nafúknutý balónik sa pretiahne trikrát po dĺžke carotis communis, nakoniec dvakrát, počas jemného otáčania, aby sa rovnomerne odstránil endotel. Katéter sa potom vyberie, okolo vonkajšej karotídy sa upraví ligatúra, aby sa predišlo krvácaniu a zvieraťa sa nechajú zotaviť.

Na štúdie sa použijú dve skupiny po 12 samcov krýs kmeňa RoRo (hmotnosť 400 g, približne 24 týždňov staré). Jedna kontrolná skupina a jedna skupina, ktorá dostáva zlú čeninu všeobecného vzorca (I). Krysy sa vyberajú celkom náhodne v priebehu manipulácie, experimentálnych procedúr a analýz.

Zlúčenina, ktorá sa má skúšať, sa podáva perorálne 3 dni pred poškodením balónikom (deň -3) až do konca štúdia. 14 dní po poškodení balónikom (deň -14). Krysy sa umiestnia v jednotlivých klietkach, s prístupom ku krmivu a vode ad libitum.

Krysy sa potom anestezujú izofluoranom, perfúzny katéter sa zasunie cez ľavú komoru a zaistí sa v oblúku aorty, aspiračná kanyla sa zasunie do pravej komory, zvieratá sa perfundujú pri perfúznom tlaku 150 mm Hg, najskôr počas 1 min. 0,1 M roztokom chloridu sodného pufrovaným fosfátom (PBS, pH 7,4) a potom počas 15 minút 2,5 % glutaraldehydom vo fosfátovom pufri (pH 7,4). Perfúzny tlak je 150 mm Hg na hrote kanyly (asi 100 mm Hg v tepne karotídy, ako sa zistilo v predbežnom pokuse zavedenia kanyly, pripojenej na regulátor tlaku, do vonkajšej karotídy). Tepny karotídy sa potom vyrežú, oddelia od okolitého tkaniva a vložia do 0,1 M kakodylového pufri (pH 7,4), ktorý obsahuje 7 % sacharózy a inkubujú cez noc pri 4 °C. Nasledujúci deň sa karotídy vložia do 0,05 % roztoku manganistanu draselného v 0,1 M kakodylovom pufre a pretrepávajú sa počas 1 hodiny pri teplote miestnosti. Tkanivá sa potom dehydratujú etanolom so stúpajúcou koncentráciou: 2 x po 10 min. v 75 %, 2 x po 10 min. v 85 %, 3 x po 10 min. v 95 % a 3 x po 10 min. v 100 % etanole. Dehydratované karotídy sa potom uložia do Technovitu 7100 podľa odporúčania výrobcu. Uložené médium sa nechá polymerizovať cez noc v exsikátore v atmosfére argónu, lebo sa zistilo, že kyslík inhibuje správne tvrdnutie blokov.

Rezy s hrúbkou I až 2 pm sa odkroja zo strednej časti každej karotídy tvrdým kovovým nožom na rotačnom mikrotome a farbia sa počas 2 minút Giemesovým farbivom. Asi 5 rezov z každej karotídy sa takto preparuje a priečny rez v oblasti medie, neointimy a lúmen sa morfometricky vyhodnotí pomocou obrazového analytického systému (MCID, Toronto, Kanada).

V tomto teste zlúčeniny všeobecného vzorca (J) inhibujú proliferáciu myointimy, keď sa podávajú perorálne v denných dávkach od 0,5 do 2,5 mg/kg. Zhrubnutie intimy je výrazne menšie v cievach krýs, ktorým sa podávala zlúčenina A, pri porovnaní s kontrolnými zvieratami, napríklad pri dávke 0,5 mg/kg je štatistická inhibícia tvorby neointimy 50 %, v dávke 2,5 mg/kg je výrazná inhibícia 75 %.

Príklad 3

D. Xenotransplantácia srdca (škrečok-krysa) in vivo

Kombinácia xeno-štepu škrečok-krysa je tzv. ťažko harmonická. Krysy nemajú prirodzenú protilátku proti škrečkom v dostatočnom množstve, aby sa ihneď vytvorila hyperakútna rejckcia, ktorú možno pozorovať pri harmonických kombináciách, ale pri neliečených príjemcoch sa rejekcia prejaví v priebehu 3 až 4 dní, aje vyvolaná protilátkami v spojení s komplementom. To možno ukázať histologický deštrukciou ciev exsudátom a extravazáciou erytrocytov a influxom polymorfonuklámych granulocytov, často sú tu známky hemoralgie a trombózy. Hoci sa táto rejekcia zvládla účinnou inhibíciou syntézy protilátky alebo inaktiváciou komplementu, rejekcia buniek sa môže objaviť neskoršie. Možno to ukázať histologický influxom mononukleámych buniek vrátane lymfocytov, lymfoblastoidných buniek a makrofágov, a rozrušením parenchýmu myocytov. Inhibícia celulámej rejekcie vyžaduje imunosupresiu väčšiu ako pri alo-štepoch. Kongenitálnym atymickým krysám (mu/mu) chýba vhodný (od týmusu závislý) bunkový imu nitný systém a všeobecne nie sú schopné odmientnuť aloštepy. Takéto zvieratá odmietnu xeno-štep od škrečka v priebehu 3 až 4 dní podobnou formou ako eutymické krysy, čo znamená (aspoň čiastočne), že syntéza protilátok proti škrečkom prebieha po reakcii buniek B, nezávislým od týmusu. Takýto príjemcovia sú použiteľní pri xenoštepoch, aby vyrovnali rejekciu, ktorá sa vyvolá rejekciu sprostredkovanou protilátkou nezávislou od týmusu.

Srdce sýrskeho škrečka sa heterotopicky transplantuje do brucha samca krysy kmeňa Lewis (RT l¹) s anastomózami medzi aortou darcu a príjemcu a darcovou pravou pľúcnou tepnou na príjemcovej dolnej vena cava. Step sa sleduje denne palpáciou brucha. Rejekcia skončí v prípade zastavenia činnosti srdca zvieraťa. Zviera sa váži týždenne. V tejto sérii pokusov sa ukončenie stanoví na 28 deň. Zvieratá sa pitvú, okrem štepu sa hmotnosť a histológia stanovia pre týmus, slezinu, pečeň, semenné vačky a semenníky. Odoberie sa krv a spracuje sa na sérum na stanovenie cytologickej protilátky erytrocytov proti škrečkom a doplnkovej hemolytickej aktivity.

V tomto teste zlúčeniny všeobecného vzorca (I), napríklad zlúčenina A, majú predĺžené prežívanie štepu, a to tak pri atymických, ako aj pri eutymických príjemcoch.

Denné dávkovanie požadované pri praktickom uskutočnení podľa metódy tohto vynálezu sa bude meniť, napríklad podľa použitej zlúčeniny všeobecného vzorca (I), príjemcu, spôsobu podávania a vážnosti stavu, ktoré má byť liečený. Výhodné denné dávkovanie je v rozmedzí asi 0,25 až 25 mg, buď v jednej dávke alebo dávkach delených.

Vhodné denné dávkovanie pre pacientov je spravidla napríklad od 0,2 do 25 mg perorálne, výhodne 5 až 25 mg. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu aplikovať akoukoľvek zvyčajnou cestou, hlavne enterálne, napríklad perorálne, napríklad vo forme tabliet, toboliek, pitných roztokov, nazálne, pulmonálne (inhaláciou) alebo parenterálne, napríklad v podobe injektovateľných roztokov alebo suspenzií. Vhodné jednotkové dávkovacie formy na perorálnu aplikáciu obsahujú asi od 0,05 až asi 12,5 mg, zvyčajne 1 až 10 mg účinnej látky, napríklad zlúčeniny A, spolu sjedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými zrieďovadlami alebo nosičmi.

Keď sa zlúčeniny všeobecného vzorca (!) používajú na prevenciu alebo liečenie chronickej rejekcie alebo rejekcie xenotransplantátu, ako je špecifikované, môžu sa aplikovať buď ako jediná účinná zložka alebo spolu s ďalšími liečivami pri imunomodulačných režimoch. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu napríklad používať v kombinácii s cyklosporinmi alebo askomycínmi s ich imunosupresívnymi analógmi, ako je napríklad cyklosporin A, cyklosporin G, FK-506 atď., steroidy, cyklofosfamid, azathiopren, methotrexat, brequinar, leflunomid, mizoribin, mykofenolová kyselina, mykofenolát mofetilu, 15-desoxypergualin, imunosupresívne monoklonálne protilátky, napríklad monoklonálne protilátky k receptorom leukocytov, napríklad MHC, CD 2, CD 3, CD 4, CD 7, CD 25, CD 28, B 7, CD 45 alebo CD 58 alebo ich ligandy, prípadne iné imunomodulačné zlúčeniny, napríklad CTL A4Ig.

Tam, kde sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podávané v kombinácii s ďalšou imunosupresívnou a/alebo imunomodulačnou terapiou, napríklad pri prevencii alebo liečení chronickej rejekcie alebo rejekcie xenotransplantátov, ako je špecifikované, bude sa dávkovanie súčasne podávanej imunosupresívnej alebo imunomodulačnej zlúčeniny samozrejme meniť v závislosti od typu súčasne používaného liečiva, napríklad či je to steroid alebo cyklosporin, od špecifickosti použitého liečiva, od stavu, ktorý sa má liečiť atď.

V súvislosti s predchádzajúcim poskytuje tento vynález z ďalšieho hľadiska ešte:

8. metódu, ako je definovaná, ktorá zahrnuje súčasne aplikáciu, napríklad raz alebo postupne, tcraputicky účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a substancie druhého liečiva, pričom táto druhá substancia je imunosupresívne alebo imunomodulačné liečivo, napríklad ako je naznačené.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa dobre znášajú v dávkach potrebných na použitie podľa tohto vynálezu. Napríklad NTEL pri zlúčenine A pri štvordennom štúdiu toxicity je 0,5 mg/kg/deň u krýs a 1,5 mg/kg/deň u opíc. Príklad formulácie toboliek (množstvo v mg):

etanol20,0

1,2-propylénglykol81,0 rafinovaný olej121,5

Cremophor RH 40202,5 zlúčenina A20,0 spolu500,0

Priemyselná využiteľnosť

Tento vynález umožňuje nové použitie derivátov rapamycínu všeobecného vzorca (I), prípadne v kombinácii s inými vhodnými terapeuticky účinnými látkami, na prevenciu alebo potlačovanie stavov, napríklad rejekcie, po transplantácii orgánov alebo tkanív príjemcu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Použitie 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo liečenie neointimálnej proliferácie a zhrubnutia.
2. Použitie 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu podľa nároku 1 na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo liečenie ochorenia štepových ciev.
3. Použitie 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu podľa nároku 1 na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo liečenie restenózy a/alebo vaskulámej oklúzie po vaskulámom poškodení.
4. Použitie 40-O-(2-hydroxy)etyl-rapamycínu na prípravu farmaceutickej kompozície na prevenciu alebo potlačenie akútnej alebo chronickej rejekcie u príjemcu transplantovaného xeno-štepu orgánu alebo tkaniva.
5. Použitie podľa nárokov 2 alebo 4, pričom farmaceutická kompozícia sa použije v kombinácii so zlúčeninami vybranými zo skupiny zahrnujúcej cyklosporin A, FK-506, azathioprine, methotrexate, mykofenolovú kyselinu, mykofenolát mofetilu, 15-deoxyspergualine, CTLA4-Ig alebo monoklonálne protilátky proti receptorom leukocytov alebo ich ligandy.
6. Použitie podľa nároku 5, pričom monoklonálnymi protilátkami sú monoklonálne protilátky proti MHC, CD2, CD3, CD4, CD7, CD25, CD28, B7, CD45 alebo CD58 alebo ich ligandy.
7. Použitie podľa nárokov 2, 3 alebo 4, pričom farmaceutická kompozícia sa použije v kombinácii s mykofenolovou kyselinou alebo mykofenolátom mofetilu.
8. Použitie podľa nárokov 2, 3 alebo 4, pričom farmaceutická kompozícia sa použije v kombinácii s CTLA4-Ig.