SK283144B6 - Spôsob zoslabovania detonácie v zásobníkovom, nádržovom alebo potrubnom systéme a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu - Google Patents

Abstract

Pri spôsobe sa postupujúce čelo detonačnej vlny delí a znova sa zvádza dohromady v expanznom priestore (17, 17', 30), pričom sa čelo detonačnej vlny delí na hlavné čelo a vedľajšie čelo a hlavné čelo sa vedie s dlhším časom vedenia do expanzného priestoru (17, 17', 30), takže pri vstupe hlavného čela do expanzného priestoru (17, 17', 30) tento priestor obsahuje plynné spaliny vedľajšieho čela. Zariadenie obsahuje usporiadanie stien (9, 16) ležiacich v dráhe šírenia čela detonačnej vlny na delenie a menenie smeru čela detonačnej vlny a expanzný priestor (17, 17', 30), v ktorom sa rozdelené čelo detonačnej vlny znova zvádza dohromady, pričom usporiadanie stien (9, 16) tvorí prvú vodiacu dráhu hlavného čela a druhú vodiacu dráhu vedľajšieho čela detonačnej vlny. Vodiace dráhy sú dimenzované tak, že hlavné čelo vstupuje do expanzného priestoru (17, 17', 30) s oneskorením proti vedľajšiemu čelu.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu zoslabovania detonácie v zásobníkovom, nádržovom alebo potrubnom systéme, pri ktorom sa postupujúce čelo detonačnej vlny delí a znova sa zvádza dohromady v expanznom priestore. Vynález sa ďalej týka zariadenia na vykonávanie takéhoto spôsobu, s usporiadaním stien ležiacim v dráhe šírenia čela detonačnej vlny na delenie a menenie smeru čela detonačnej vlny a s expanzným priestorom, v ktorom sa rozdelené čelo detonačnej vlny znova zvádza dohromady.

Doterajší stav techniky

Šírenie výbuchu horľavej zmesi plynov v zásobníkovom, nádržovom alebo potrubnom systéme môže prebiehať ako detonácia alebo dcflagrácia. Pri detonácii sa superponujú čelo plameňa a čelo rázovej vlny tvorenej pri výbuchu, zatiaľ čo pri deflagrácii rázové vlny postupujú pred frontom plameňa. Rýchlosti šírenia plameňa pri deflagrácii sú niekoľko stoviek metrov za sekundu a spaľovacie tlaky v smere rázu sú až 1 MPa (pri východiskovom tlaku zmesí 0,1 MPa), zatiaľ čo pri detonáciách sú rýchlosti šírenia plameňa niekoľko tisíc metrov za sekundu a tlaky v smere rázu môžu dosahovať až 10 MPa.

Je známe, že sa dá ničivému účinku detonácií zabrániť zoslabením alebo ukončením detonácie a výhodne tým, že sa pritom plamene čela plameňa detonácie hasia. Často sú preto tzv. „detonačné brzdy“ alebo „detonačné nárazníky“ kombinované s protiplameňovou zábranou, obsahujúcou množstvo úzkych a dlhých štrbín, v ktorých je plameň natoľko silne ochladzovaný, že zhasne.

Z nemeckého patentového spisu DE-PS 1 192 980 je známe istenie proti detonácii pozostávajúcej z detonačnej brzdy a protiplameňovej zábrany. Čelo detonačnej vlny, šíriace sa potrubím, je pri známom zariadení delené konvexnou vonkajšou stranou steny v tvare kruhového valca a dostáva sa do expanzného priestoru s objemom zväčšeným proti potrubiu. Rozdelené čelo detonačnej vlny môže naraziť do protiplameňovej zábrany až po viacerých zmenách smeru, ktorá je upevnená vo výstupnom trubnom diele, uloženom v uhle 90° proti potrubiu, v ktorom sa pôvodne detonácia šírila. Viac zmien smeru je potrebných preto, že druhá polkruhová valcová stena má menší priemer, pričom jemné stenové úseky, orientované smerom k sebe, sú uložené so vzájomným prekrývaním, a tým vytvárajú určitý druh labyrintu.

Pri týchto známych zariadeniach môžu k sebe privádzané čiastkové čelá detonačnej vlny vyvolávať následnú detonáciu, hlavne vtedy, keď sú prítomné nepriaznivé podmienky zmesi plynov. Je preto potrebné dimenzovať protiplameňovú zábranu tak dobre, aby mala tiež v tomto prípade spoľahlivý účinok na zhášanie plameňa. Zhášacie štrbiny protiplameňovej zábrany musia byť dimenzované ako dostatočne dlhé a úzke, v dôsledku čoho je potrebné brať do úvahy pri normálnej prevádzke pri priechode prevádzkového média relatívne veľkú stratu tlaku. Okrem toho vznikajú v dôsledku úzkych a dlhých priechodových štrbín zvýšené náklady na údržbu.

Podobné zariadenie je známe zo spisov DE-A 934 574 a DE-A 937 897. Protiplameňová zábrana je pritom uložená v potrubnom diele, usporiadanom v uhle 90° proti potrubiu. V hrncovitej skrini je nadväzne na potrubie usporiadaná zužujúca sa dýza, proti ktorej leží, v odstupe od nej, rozširujúca sa dýza. Na okraji nádrže je uložené zahnuté spätné vedenie, ktoré je orientované späť k potrubiu. Hlavný prúd prichádzajúceho plynného prúdenia prúdi zužujúcou sa dýzou a vytvára na výstupe tejto dýzy podtlak, ktorým majú byť odsávané plyny z protiplameňovej zábrany. Hlavné prúdenie, prechádzajúce protiľahlou dýzou, je ve dené späť spätným vedením a naráža tu na vedľajší prúd prichádzajúceho explózneho tlaku, ktorý pred vstupom do dýzy prúdi do strany do spätného vedenia. Vzájomne do seba narážajúcimi prúdmi sa znižuje explózny tlak. Prostredníctvom nárazníkového priestoru medzi dýzami a protiplameňovou zábranou môže plyn, ktorý sa v podstate zastavil, odchádzať protiplameňovou zábranou. Známe zariadenia však slúžia na zabezpečenie proti výbuchom a nie proti detonáciám s podstatne vyššou energiou a rýchlosťou.

Vynález si preto kladie za úlohu vytvoriť spôsob a zariadenie, ktorými by bolo možné zlepšiť zoslabovanie detonácie v nádržovom alebo potrubnom systéme.

Podstata vynálezu

Uvedený cieľ sa dosiahne pri spôsobe v úvode uvedeného druhu podľa vynálezu tým, že sa čelo detonačnej vlny delí na hlavné čelo a vedľajšie čelo, pričom vedľajšie čelo má menšiu celkovú prierezovú plochu, meranú priečne na smer jeho šírenia, ako hlavné čelo, a hlavné čelo sa vedie s dlhším časom vedenia do expanzného priestoru, takže pri vstupe hlavného čela do expanzného priestoru tento priestor obsahuje plynné spaliny vedľajšieho čela.

Zatiaľ čo účinok známych zariadení na zoslabovanie detonácie spočíval v tom, že sa čo možno najúčinnejšie a najčastejšie mení smer čela detonačnej vlny, aby sa tak znížila jej rýchlosť šírenia a spotrebovala sa energia, spočíva riešenie podľa vynálezu v tom, že sa výhodne menšia časť čela detonačnej vlny vedie ako vedľajšie čelo do expanzného priestoru a tu sa nechá spáliť, výhodne vo forme dcflagrácie, takže sa hlavné čelo pri vstupe do expanzného priestoru dostane do styku v podstate so spalinami, čim sa bráni šíreniu detonácie, takže sa detonácia pravidelne rozpadne. To je zaistené tým, že sa čas vedenia hlavného čela vzhľadom na vedľajšie čelo nadimenzuje tak, že sa vedľajšie čelo v expanznom priestore už úplne rozpadlo, keď hlavné čelo vstupuje do expanzného priestoru. Vedľajšie je výhodne podstatne menšie ako je hlavné čelo.

Spôsob podľa vynálezu sa dá realizovať v zásobníkovom, nádržovom alebo potrubnom systéme, aby likvidoval alebo aspoň zoslabil detonácie. Na spojovacie miesta do iných systémov alebo do vonkajšej oblasti sa účelne použije kombinácia s obvyklou protiplameňovou zábranou, pričom zlepšený účinok zoslabovania detonácie podľa vynálezu vedie k tomu, že protiplameňová zábrana musí obsahovať menej úzke a/alebo menej dlhé štrbiny hasiace plameň, takže pokles tlaku, vyvolávaný protiplameňovou zábranou pri normálnej prevádzke, sa tým zmenší.

Výhodne sa tak po rozpade detonácie plyn na zhasenie eventuálne ešte existujúceho plameňa vedie protiplameňovou zábranou, obsahujúcou štrbiny hasiace plameň.

Spôsob podľa vynálezu je obzvlášť účinný, ak sa vedľajšie čelo vzhľadom na hlavné čelo vedie do výstupnej časti expanzného priestoru, teda napríklad až do blízkosti protiplameňovej zábrany pred tým, ako vstupuje do expanzného priestoru. Tým vyvolané zhorenie vedľajšieho čela a vstup hlavného čela do expanznej komory vedie k ešte viac zlepšenému a spoľahlivejšiemu zoslabeniu detonácie.

Zariadenie opísaného druhu, fungujúce spôsobom podľa vynálezu, vyznačuje sa tým, že usporiadanie stien tvorí prvú vodiacu dráhu na hlavné čelo a druhú vodiacu dráhu na vedľajšie čelo čela detonačnej vlny, pričom celková prierezová plocha prvej vodiacej dráhy je väčšia, ako je celková prierezová plocha druhej vodiacej dráhy, a vodiace dráhy sú dimenzované tak, že hlavné čelo vstupuje do expanzného priestoru s oneskorením proti vedľajšiemu čelu. Pritom je výhodne celková prierezová plocha druhej vodiacej dráhy podstatne menšia, ako celková prierezová plocha prvej vodiacej dráhy, výhodne menšia ako 1/4 celkovej prierezovej plochy prvej vodiacej dráhy.

Aby sa zaistilo, že detonácia vedľajšieho čela pri vstupe do expanznej komory prejde do deflagrácie, je druhá vodiaca dráha vo výhodnom vyhotovení vytvorená z najmenej jedného otvoru alebo najmenej jedného rúrkového vodiaceho dielu, ktorého priemer leží pod kritickým priemerom. Pojem „kritický priemer“ je založený na poznatku, že pod určitým priemerom rúrkového vodiaceho dielu už nemôžu čelo rázovej vlny a čelo plameňa postupovať dopredu spolu a sú preto od seba oddeľované. Vysvetlenie pojmu „kritický priemer rúrky“ je uvedené v článku autora Lee, J. H. S., Dynamic Parameters of Gaseous Detonations, Ann. Rev. Fluid. Mech. 16 (1984), str. 311 až 336.

Z uvedených dôvodov môže byť expanzný priestor na konci ležiacom z hľadiska smeru prúdenia na výstupnej strane a opačnom proti stenovému usporiadaniu ukončený protiplameňovou zábranou so štrbinami hasiacimi plameň.

Pre kompaktnú konštrukciu zariadenia, ktorá bráni príliš dlhým oneskoreniam hlavného čela, je účelné, ak umožňuje druhá vodiaca dráha priamy prechod vedľajšieho čela do expanzného priestoru v podstate bez zmeny smeru. To je obzvlášť účelné, keď je už poklesom pod kritický priemer zaistené delenie čela plameňa a čela rázovej vlny, takže už nie je potrebné menenie smeru vedľajšieho čela, spotrebovávajúce energiu. Pretože vedľajšie čelo pokračuje v podstate bez oneskorenia, je oneskorenie potrebné pre hlavné čelo minimalizované.

Druhá vodiaca dráha môže byť v jednoduchom vyhotovení tvorená najmenej jedným otvorom ležiacim v smere šírenia čela detonačnej vlny. Alternatívne k tomu je druhá vodiaca dráha tvorená najmenej jedným rúrkovým vodiacim dielom, ležiacim v smere šírenia čela detonačnej vlny. Rúrkový vodiaci diel môže účelne končiť krátko pred protiplameňovou zábranou, aby sa zaistila protibežnosť horenia plameňa vedľajšieho čela a vstupu hlavného čela do expanzného priestoru. Pri uložení protiplameňovej zábrany v zahnutom trubnom diele je účelne rúrkový vodiaci diel zodpovedajúcim spôsobom zahnutý. Stenové usporiadanie zariadenia podľa vynálezu môže známym spôsobom obsahovať stenu v tvare kruhového valca, ktorá delí a smerovo vychyľuje čelo detonačnej vlny na dve hlavné čelá a obsahuje najmenej jeden otvor alebo rúrkový vodiaci diel na prechod vedľajšieho čela.

V alternatívnom konštrukčnom vyhotovení obsahuje stenové usporiadanie pohárikovitý stenový diel, obklopujúci privádzané čelo detonačnej vlny, v ktorého dne je vytvorený najmenej jeden otvor alebo rúrkový vodiaci diel druhej vodiacej dráhy na prechod vedľajšieho čela, pričom prvá vodiaca dráha prebieha na vonkajšej strane pozdĺž valcových úsekov pohárikovitého stenového dielu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr. 1 zvislý rez prvým príkladom vyhotovenia, so zariadením kolenovitého tvaru, obr. 2 vodorovný rez prvým vyhotovením podľa obr. 1, obr. 3 zvislý rez druhým príkladom vyhotovenia, so zariadením kolenovitého tvaru, obr. 4 vodorovný rez druhým vyhotovením podľa obr. 3, obr. 5 zvislý rez tretím príkladom vyhotovenia, so zariadením kolenovitého tvaru, obr. 6 vodorovný rez tretím vyhotovením podľa obr. 5, obr. 7 zvislý rez štvrtým príkladom vyhotovenia, so zariadením lineárneho tvaru, obr. 8 zvislý rez piatym vyhotovením, so zariadením lineárneho tvaru a obr. 9 zvislý rez šiestym vyhotovením, so zariadením lineárneho tvaru.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zariadenie znázornené na obr. 1 a 2 má skriňu 1 zahnutú do tvaru kolena, so vstupnou spojovacou prírubou 2, umiestnenou na vstupnej strane z hľadiska možného prívodu detonácie, a výstupnou spojovacou prírubou 3, umiestnenou na výstupnej strane. Obidve spojovacie príruby 2, 3 majú steny 4, 5, ktoré sa kónický rozširujú k vnútru skrine

1. V rozšírenej časti steny 5 výstupnej spojovacej príruby 3 je vytvorený stupeň 6, na ktorý je uložená bežná protiplameňová zábrana 7. Protiplameňová zábrana 7 je držaná na svojom mieste pomocou vložky 8 skrine 1. Vložka 8 má v podstate kruhovú valcovú stenu 9, ktorá je rozšírená prechodovým kusom 10 do dolného voľného okraja 11, ktorý prilieha k protiplameňovej zábrane 7.

Kruhová valcová stena 9 obsahuje na strane opačnej proti vstupnej prírube 2 štrbinovitý otvor 12 a na strane proti výstupnej spojovacej prírube 3 je uzatvorená plochou doskou 13. Vložka 8 je tesne držaná na mieste vekom 1 priskrutkovaným ku skrini 14.

Prechodový kus 10 má vo zvislej stredovej rovine vstupnej spojovacej príruby 2 otvor 15 s priemerom, ktorý je menší ako 1/4 priemeru vstupnej spojovacej príruby 2 a zaberá ešte podstatnejšie menšiu časť rozšíreného prierezu skrine pred kruhovou valcovou stenou 9.

Kruhová valcová stena 9 ďalej obsahuje v oblasti ležiacej proti vstupnej prírube bokom otvoru 12 radiálne zosilňovacie rebrá 16, ktoré siahajú radiálne až do výšky voľného okraja 11.

Celo detonačnej vlny, vstupujúce vstupnou prírubou 2 skrine 1, sa dostáva na kruhovú valcovú stenu 9 a je tu delené. Vzhľadom na súmernosť usporiadania sa tvoria dve hlavné čelá, ktoré sa pohybujú okolo kruhovej valcovej steny 9 a zosilňovacích rebier 16 a otvorom 12 vstupujú do vnútorného priestoru valcovej steny 9, tvoriaceho expanzný priestor 17. Hlavné čelá sa tak dostávajú po opísanej prvej vodiacej dráhe do expanzného priestoru 17 a k protiplameňovej zábrane 7.

Menšia časť prichádzajúceho čela detonačnej vlny vstupuje otvorom 15 ako vedľajšie čelo priamo do expanzného priestoru 17, a to tesne pred protiplameňovou zábranou 7. Otvor 15 tak tvorí druhú vodiacu dráhu, na ktorej sa vedľajšie čelo detonačnej vlny dostáva do expanzného priestoru 17.

Pretože hlavné čelá musia uraziť po prvej vodiacej dráhe dlhšiu dráhu do expanzného priestoru 17 ako vedľajšie čelo, dostáva sa vedľajšie čelo do expanzného priestoru 17 časovo pred hlavnými čelami. Vedľajšie čelo sa rozpadá v expanznom priestore 17 a zhorí ako deflagrácia. Keď sa hlavné čelá dostanú do expanzného priestoru, je tak tento priestor, aspoň čiastočne a výhodne úplne vyplnený spalinami, takže hlavné čelá v expanznom priestore 17 už nemajú k dispozícii žiadne horľavé plyny, alebo iba ich malé množstvo a nemôžu prijať dostatočnú energiu na ďalšie šírenie. Aj hlavné čelá sa v expanznom priestore 17 rozpadnú prv ako sa dostanú k protiplameňovej zábrane 7.

Protiplameňová zábrana 7 tak potrebuje byť dimenzovaná na podstatne menej nebezpečné deflagrácie a môže teda obsahovať podstatne menej úzke a/alebo menej dlhé štrbiny. Tým sa vytvorí menší odpor proti prúdeniu a údržba protiplameňovej zábrany 7 sa uľahčí.

V príklade vyhotovenia znázornenom na obr. 3 a 4 tvorí vložka 8' súčasne veko 14 pozdĺžnej skrine 1 a kruhová valcová stena 9’ má priemer, ktorý zodpovedá vonkajšiemu priemeru protiplameňovej zábrany 7. S otvorom 12 na strane protiľahlej proti vstupnej prírube lícuje ďalší stenový úsek 18 v tvare kruhového valca, ktorý je uložený sústredne s kruhovou valcovou stenou 9', ale má menší priemer. Otvor 19 stenového úseku 18 v tvare kruhového valca je orientovaný smerom k vstupnej spojovacej prírube 2, takže čiastkové hlavné čelá, tvorené stenou 9' v tvare kruhového valca sa dostávajú labyrintom tvoreným otvorom 12, 19 do expanzného priestoru 17' nad protiplameňovou zábranou 7.

V osi vstupnej spojovacej príruby 2 leží v kruhovej valcovej stene 9' rúrkový vodiaci diel 20 vystupujúci do expanzného priestoru 17', ktorý vedie s priemerom pod kritickým priemerom rúrky vedľajšie čelo medzu smerového vychyľovania do expanzného priestoru 17', zatiaľ čo hlavné čelo sa dostáva do expanzného priestoru 17' s viacnásobnou zmenou smeru a oneskorením.

Pri treťom príklade vyhotovenia, znázornenom na obr. 5 a 6, je proti druhému príkladu vyhotovenia z obr. 3 a 4 rúrkový vodiaci diel 20' zahnutý smerom dole, aby viedol vedľajšie čelo do expanzného priestoru 17' vo väčšej blízkosti k protiplameňovej zábrane 7. Okrem toho je kruhová valcová stena 9 vytvorená ako polkruhový úsek. Druhý kruhový valcový stenový úsek 18 je opatrený radiálnymi rebrami 16', ktoré spolu s koncami kruhovej valcovej steny 9 tvoria vstupné otvory 12', ležiace bokom od usporiadaní stien a spolu s otvorom 19 tvoria viacnásobné zmeny smeru hlavných čiel. Pri tomto vyhotovení je vložka 8”, ako v prvom vyhotovení, upevnená samostatným vekom 14.

Vo štvrtom príklade vyhotovenia, znázornenom na obr. 7, má skriňa 21 vstupnú spojovaciu prírubu 22 a výstupnú spojovaciu prírubu 23 uložené v spoločnej osi. Vstupná spojovacia príruba 22 ústí valcovým nátrubkom 24 do vnútorného priestoru skrine 21 a cez nátrubok je tu uložený pohárikovitý stenový diel 25. Pohárikovitý stenový diel 25 pozostáva z valcovej plášťovej steny 26 a dna vyklenutého smerom od vstupnej spojovacej príruby 22. Medzi jednak vodiacim nátrubkom 24 vstupnej spojovacej príruby 22 a valcovou stenou 26 pohárikovitého stenového dielu 25 a jednak medzi valcovou stenou 26 a skriňou 21 sú vytvorené kruhové štrbiny 28, 29.

Tieto štrbiny 28, 29 tvoria labyrint pre čelo detonačnej vlny vstupujúcej do pohárikovitého stenového dielu 25, ktorá vystupuje z pohárikovitého stenového dielu 25 odrazená cez vnútornú prstencovú štrbinu 28 a po zmene smeru o 180° vstupuje prstencovou štrbinou 29 do expanznej komory 30, ktorá je uzatvorená protiplameňovou zábranou 7. Protiplameňová zábrana 7 je vložená medzi dve časti skrine 21 ukončené ako upevňovacie príruby 31 a upnutá zaskrutkovaním, pričom časť skrine 21, neobsahujúca expanzný priestor 30, obsahuje iba zúženie k výstupnej spojovacej prírube 23. Pri tomto príklade vyhotovenia je vedľajšie čelo vedené otvorom 32 ležiacom v osi vstupnej spojovacej príruby 22 do expanzného priestoru 30.

Vo vyhotovení znázornenom na obr. 8, ktoré v podstate zodpovedá príkladu vyhotovenia znázornenému na obr. 7, je v dne 27 pohárikovitého stenového dielu 25 vytvorených viacero otvorov 32 súmerne k osi vstupnej spojovacej príruby 22, z ktorých sú v rezovej rovine zrejmé tri otvory' 32.

Príklad znázornený na obr. 9 zodpovedá príkladu vyhotovenia znázornenému na obr. 7 s tým rozdielom, že namiesto otvoru 32 je použitý rúrkový vodiaci diel 32', ktorým je vedľajšie čelo zavádzané do expanzného priestoru 30 vo väčšej blízkosti k protiplameňovej zábrane 7.

Všetky znázornené príklady vyhotovenia umožňujú účinné oslabovanie alebo ukončovanie detonácie, a tým menšie zaťaženie protiplameňových zábran 7, použitých v týchto príkladoch vyhotovenia.

Claims (17)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob zoslabovania detonácie v zásobníkovom, nádržovom alebo potrubnom systéme, pri ktorom sa postupujúce čelo detonačnej vlny delí a znova sa zvádza dohromady v expanznom priestore (17,17', 30), vyznačujúci sa tým, že sa čelo detonačnej vlny delí na hlavné čelo a vedľajšie čelo, pričom vedľajšie čelo má menšiu celkovú prierezovú plochu, meranú priečne na smer jeho šírenia, ako hlavné čelo, a hlavné čelo sa vedie s dlhším časom vedenia do expanzného priestoru (17, 17', 30), takže pri vstupe hlavného čela do expanzného priestoru (17, 17', 30) tento priestor obsahuje plynné spaliny vedľajšieho čela.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že čas vedenia hlavného čela je vzhľadom na vedľajšie čelo dimenzovaný tak, že sa vedľajšie čelo v expanznom priestore (17, 17', 30) už úplne rozpadlo, keď hlavné čelo vstupuje do expanzného priestoru (17, 17', 30).
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že po rozpade detonácie sa plyn na zhasenie eventuálne ešte existujúceho plameňa vedie protiplameňovou zábranou (7), obsahujúcou štrbiny hasiace plameň.
4. 4. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že sa vedľajšie čelo vzhľadom na hlavné čelo vedie do expanzného priestoru (17,17', 30) na opačnom konci.
5. 5. Spôsob podľa nároku 3 alebo 4, vyznačujúci sa tým, že sa vedľajšie čelo vedie až do blízkosti protiplameňovej zábrany pred tým, ako vstupuje do expanzného priestoru (17, 17', 30).
6. 6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že hlavné čelo sa šíri v expanznom priestore (17, 17', 30) proti vedľajšiemu čelu.
7. 7. Zariadenie na zoslabovanie detonácie v zásobníkovom, nádržovom alebo potrubnom systéme, s usporiadaním stien ležiacich v dráhe šírenia čela detonačnej vlny na delenie a menenie smeru čela detonačnej vlny a s expanzným priestorom (17, 17', 30), v ktorom sa rozdelené čelo detonačnej vlny znova zvádza dohromady, vyznačujúce sa tým, že usporiadanie stien (9, 16; 9', 18; 9, 16', 18; 24, 25) tvorí prvú vodiacu dráhu na hlavné čelo a druhú vodiacu dráhu na vedľajšie čelo čela detonačnej vlny, pričom celková prierezová plocha vodiacej dráhy je väčšia, ako je celková prierezová plocha druhej vodiacej dráhy, a vodiace dráhy sú dimenzované tak, že hlavné čelo vstupuje do expanzného priestoru (17, 17', 30) s oneskorením proti vedľajšiemu čelu.
8. 8. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že celková prierezová plocha druhej vodiacej dráhy je menšia ako 1/4 celkovej prierezovej plochy prvej vodiacej dráhy.
9. 9. Zariadenie podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúce sa tým, že druhá vodiaca dráha je vytvorená z najmenej jedného otvoru (15, 32) alebo najmenej jedného rúrkového vodiaceho dielu (20, 20', 32'), ktorého priemer leží pod kritickým priemerom rúrky.
10. 10. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 9, vyznačujúce sa tým, že expanzný priestor (17, 17', 30) je na konci, ležiacom z hľadiska smeru prúde4 nia na výstupnej strane a opačnom proti stenovému usporiadaniu, ukončený protiplameňovou zábranou (7) so štrbinami hasiacimi plameň.
11. 11. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 10, vyznačujúce sa tým, že druhá vodiaca dráha umožňuje priamy prechod vedľajšieho čela do expanzného priestoru (17, 17', 30) v podstate bez zmeny smeru.
12. 12. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 11, vyznačujúce sa tým, že druhá vodiaca dráha je tvorená najmenej jedným otvorom (15, 32) ležiacim v smere šírenia čela detonačnej vlny.
13. 13. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 11, vyznačujúce sa tým, že druhá vodiaca dráha je tvorená najmenej jedným rúrkovým vodiacim dielom (20, 20', 32') ležiacim v smere šírenia čela detonačnej vlny.
14. 14. Zariadenie podľa nároku 13, vyznačujúce sa tým, že rúrkový vodiaci diel (20, 20', 32’) končí krátko pred protiplameňovou zábranou (7).
15. 15. Zariadenie podľa nároku 13 alebo 14, vyznačujúce sa tým, že rúrkový vodiaci diel (20') je zahnutý k protiplameňovej zábrane (7), uloženej v zahnutom rúrkovom diele.
16. 16. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 15, vyznačujúce sa tým, že stenové usporiadanie obsahuje stenu (9, 9') v tvare kruhového valca, ktorá delí a smerovo vychyľuje čelo detonačnej vlny na dve hlavné čelá a obsahuje najmenej jeden otvor (15) alebo rúrkový vodiaci diel (20, 20') na prechod vedľajšieho čela.
17. 17. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 15, vyznačujúce sa tým, že stenové usporiadanie obsahuje pohárikovitý stenový diel (25), obklopujúci privádzané čelo detonačnej vlny, v ktorého dne (27) je vytvorený najmenej jeden otvor (32) alebo rúrkový vodiaci diel (32') ako druhá vodiaca dráha na prechod vedľajšieho čela, pričom prvá vodiaca dráha (28, 29) prebieha na vonkajšej strane pozdĺž valcových úsekov (26) pohárikovitého stenového dielu (25).