SK280371B6

SK280371B6 - Spôsob zníženia priestupnosti papiera vodnou parou

Info

Publication number: SK280371B6
Application number: SK3501-91A
Authority: SK
Inventors: Walter R�F; Josef Bachler
Original assignee: Patria Papier & Zellstoff Ag
Priority date: 1990-11-19
Filing date: 1991-11-19
Publication date: 1999-12-10
Also published as: HUT66784A; PL292442A1; US5358790A; HU213655B; DE59105579D1; FI915457A0; HU913528D0; FI108305B; FI915457A; EP0487497B1; CA2055745C; CA2055745A1; ATE123093T1; CZ283904B6; CS350191A3; EP0487497A1

Description

Vynález sa týka spôsobu zníženia pricstupnosti papiera, lepenky a podobne vodnou parou, pri ktorom sa papier prevrství náterovým médiom. V nasledujúcom sa pod súhrnným pomenovaním papier chápe tiež lepenka, kartón a podobné vláknité materiály.

Doterajší stav techniky

Je známe, že sa pri papieri dosahuje prevrstvením nepriestupnosť vodnej pary. Pritom sa na papier nakašíruje polyetylénová fólia alebo sa vykoná náterový nános náterovými hmotami na báze PVC alebo PVDC. Recyklovanie papiera, kašírovaného polyetylénom, je extrémne ťažké. Na druhej strane vzniká pri spaľovaní papierov natretých PVC alebo PVDC okrem kyseliny chlorovodíkovej za určitých okolností tiež dioxín.

Ako gleje na papiere sú známe disperzie glejov s obsahom voľnej živice, všeobecne sa však používajú iba ako gleje na hmotu, to znamená, že sa v papierenskom stroji pridávajú pred tvorbou listov. Doteraz však v odbornom svete vládol názor, že takéto gleje nie sú vhodné ako náterové hmoty na nanášanie v náterovom zariadení, lebo filmotvomé vlastnosti týchto hmôt sú príliš zlé.

Z AT-B 372 432 je známe, že kolofóniové živice sú tiež vhodné na povrchové glejenie, keď sa k nim pridajú určité dispergačné prostriedky'. Z tohto však v žiadnom prípade nemožno odvodiť poznatok, že sa týmto spôsobom dá dosiahnuť papier neprepúšťajúci vodnú paru. Toto sa skutočne tiež pri spôsobe podľa uvedeného AT-B 372 432 nedosiahlo, lebo pri tomto opisovanom povrchovom glejení ide o pracovný krok, ktorý má spôsobovať iba hydrofobizáciu. To znamená, že sa povrchové napätie pri zmáčaní vodou zmení. Na tento účel sa nanášajú živice iba v množstve niekoľko málo desatín g/m², pričom sa nedosiahne žiadne priebežné prevrstvenie.

Tiež v DE-A 24 37 656, EP-A 37 055 a DD-A 211 819 je opisované použitie živicového gleju na glejenie papiera. Pre tieto spisy platí analogicky uvedené. Ďalej sa GB-A 1 604 847 týka povrchového spracovania papiera pomocou pien obsahujúcich živicu. Tiež tu je účelom spracovania hydrofobizácia. Rôzne prídavné látky majú ovplyvňovať tvorbu peny. Tiež z tohto spisu nemožno získať nič, čo by sa dalo použiť pre predložený vynález.

Podstata vynálezu

Úlohou predloženého vynálezu je vypracovanie spôsobu, pomocou ktorého by bolo možné vyrobiť papier, nepriestupný vodnou parou, ktorý by bol plne recyklovateľný, ktoiý by obsahoval z toxikologického a biologického hľadiska neškodné komponenty a ktorý by obzvlášť neobsahoval chlór.

Uvedená úloha bola dosiahnutá vypracovaním spôsobu zníženia priestupnosti papiera vodnou parou, ako i lepenky a podobne, pri ktorom sa papier prevrství nanášacím médiom, ktorého podstata spočíva v tom, že sa papier prevrství ľubovoľným spôsobom pri teplote v rozmedzí 80 až 160 °C nanášacím médiom, tvoreným disperziou gleju s obsahom voľnej živice, ktorá kvôli zlepšeniu filmotvorných vlastností obsahuje aditíva, do ktorých sa počítajú tenzidy alebo vosky, ako i výhodne ďalšie aditíva, pričom nanášané množstvo pri prevrstvovaní je 5 až 30 g/m², výhodne 10 až 20 g/m².

Surový materiál na výrobu živicového gleju sa podľa svojho získania rozdeľuje na tri rôzne základné typy, čo sú koreňové živice, balzamové živice a talové živice. Hlavnými súčasťami v tejto súvislosti zaujímavých živíc sú živicové kyseliny, z ktorých najdôležitejšie sú: kyselina abietová kyselina levopimarová kyselina palustrová kyselina dehydroabietová kyselina dihydroabietová kyselina tetrahydroabietová kyselina pimarová kyselina izopimarová.

Aby sa zo živíc vyrobili gleje, väčšinou sa surové živice stužia to znamená, že sa k živici pridá pri teplote asi 200 °C 8 až 13 % hmotnostných anhydridu kyseliny maleinovej alebo kyseliny fúmarovej. Živica sa potom disperguje vo vode, pričom sa väčšinou použije ako ochranný koloid na stabilizáciu disperzie kazeín. V princípe je však tiež možné v rámci predloženého vynálezu použiť nestužené živicové gleje.

Pre predložený vynález sú vhodné prakticky všetky na trhu dostupné disperzie živicových glejov, ako je napríklad Saccocell H 301 alebo H 309 firmy Krems - Chemie AG.

Ako obzvlášť výhodné sa ukázalo, keď sa ako aditíva použili tenzidy alebo vosky. Ako tenzidy je možné napríklad použiť tenzidy na báze mastných alkoholov a polyglykoléteru mastných alkoholov. Ako vosky prichádzajú do úvahy disperzie parafínových voskov.

Rozvoľniteľnosť, prípadne recyklovateľnosť takto prevrstveného papiera spočíva v rovnováhe medzi pevnosťou a dispergovateľnosťou prevrstvenia. Tieto obe vlastnosti je možné cielene nastaviť pomocou latexu alebo polymérov, vždy podľa prípadu použitia. Takéto polyméry sú napríklad polyméry na báze etylénvinylacetátov, kyseliny etylénakrylové, esterov kyseliny etylénakrylovej a kopolymérov kyseliny etylénakrylovej. Polyméry zlepšujú nasledujúce vlastnosti:

- elasticitu prevrstvenia

- priľnavosť papier/prevrstvenie

- vnútorná pevnosť prevrstvenia

- priľnavosť základný náter/krycí náter

- priľnavosť krycia vrstva/lepidlo.

So stúpajúcim pridávaným množstvom týchto aditív však je rozvolniteľnosť prevrstveného papiera ťažšia.

Zvláštna výhoda spôsobu podľa predloženého vynálezu spočíva v tom, že nanášanie je možné vykonávať na každom natieračom zariadení, bežnom pri výrobe papiera. Tak je možné náter vykonávať tak pomocou vzduchového noža, ako tiež pomocou valivej stierky pri normálnom sušení. Nanášané médium je na vodnej báze, a teda je bez organických rozpúšťadiel a zlúčenín chlóru. Ďalej je vyrobiteľné cenovo výhodne.

S prekvapením sa zistilo, že sa pomocou vhodných aditív dosiahne nielen uspokojivá tvorba filmu, ale sa môže tiež dosiahnuť náter obzvlášť nepriestupný vodnou parou.

Tvorba filmu sa dosahuje pri teplote v rozmedzí 50 až 120 °C a pri tejto teplote sa súčasne z emulzie odparí voda. Ďalej sa pri papieri, spracovanom spôsobom podľa predloženého vynálezu, zlepšia pevnostné hodnoty o asi 15 až 20 %. Jeho lepenie je bez problémov možné. Tiež je bez problémov možné rozvoľnenie prevrstveného papiera pri jeho koncentrácii 3 až 15 % hmotnostných.

Obzvlášť výhodné je, keď sa surový papier pred prevrstvením pigmentuje. Týmto spôsobom sa môže podľa potreby nanášané množstvo kvôli bariérovému účinku drasticky redukovať. Týmto spôsobom môže byť papier biely a súčasne môže byť vybavený nepriestupnosťou na vodnú paru.

Ako aditíva je možné použiť alkylfenolpolyetylénglykolétery, ako je napríklad Lutensol AP firmy BASP. Obzvlášť vhodné je, keď sa ako ďalšie aditíva použijú amíny, ako je napríklad trietanolamín alebo dietyletanolamín.

Obzvlášť sa môže ako aditívum použiť mastný amín - oxetylát, ako sú typy Genaminu firmy Hoechst. V podstate sa tu môžu rozlišovať štyri skupiny: kokosové mastné amíny: predovšetkým oleylatnín:

stearylamíny: lojové mastné amíny:

nasýtené Cs-Cis mastné amíny, C|2-C|4, prevažne nenasýtený C_l8 mastný amín, nasýtené C₁₆-C_l8 mastné amíny, nasýtené a nenasýtené C₁₆-C₁₈mastné amíny.

Ďalej je možné ešte ako aditívum použiť amoniak. Keď sa ako aditívum pridá amoniak vo forme 25 % roztoku, získa sa vysoko viskózny natierateľný číry roztok pri prídavku amoniaku v množstve 1 až 10 % hmotnostných, výhodne 3 až 5 % hmotnostných. Zmiešanie sa vykonáva zavádzaním amoniakovej vody do disperzie živicového gleja, kým nevznikne číry roztok. Prídavkom čpavku sa dosiahne taká nepriestupnosť vodnou parou, ktorá zodpovedá minimálne takej, ktorú je možné dosiahnuť pomocou iných aditív. Takýto postup je však spojený s emisiami amoniaku, takže je potom potrebné premývanie od plynov.

V ďalšom variante spôsobu podľa predloženého vynálezu sa ako aditíva používajú nasýtené alebo nenasýtené mastné alkoholy, napríklad Dehypon alebo Dehydol firmy Henkel, etoxyláty mastných alkoholov, napríklad Peratom 123 firmy Henkel, alebo polyglykolétery mastných alkoholov s mastnými kyselinami, napríklad Dehydol HD-PC-6 firmy Henkel.

Prídavkom latexu, kyseliny etylénakrylovej, esteru kyseliny etylénakrylovej alebo kopolymérov kyseliny etylénakrylovej sa môže podstatne znížiť krehkosť a tiež sa trochu zvýši pevnosť.

Je obzvlášť výhodné, keď sa do nanášacieho média pridáva plnidlo. Obzvlášť vhodné na tento účel sú doštičkovité pigmentové látky, ako je napríklad mastenec, lebo touto štruktúrou sa diíuzna cesta vodnej pary extrémne predĺži. Zásadne je však možné použitie všetkých pigmentov kvôli úspore chemikálií. Tak sa môžu použiť plnidlá zo skupiny zahrnujúcej uhličitan vápenatý, hydroxid hlinitý, kremičitan hlinitý a oxid titánu.

Obzvlášť výhodné je, keď sa obsah sušiny nanášacieho média nastaví na 20 až 70 % hmotnostných, pričom viskozita je medzi 30 a 800 mPas, výhodne medzi 50 a 300 mPas. S týmto nanášacím médiom je možné pracovať bez problémov na všetkých bežných nanášacích prístrojoch.

Je obzvlášť vhodné, keď sa pred nanesením nanášacieho média vykoná základný náter. Tento základný náter sa môže v zásade vykonávať tým istým nanášacím médiom, ako sa vykonáva vlastný náter, môže sa však použiť médium so zvýšeným obsahom plnidlá. Týmto spôsobom sa môže minimalizovať potrebné množstvo živice. Aby sa pritom umožnila tvorba filmu, je potrebné, aby teplota povrchu papiera bola v rozmedzí 20 až 160 °C, výhodne v rozmedzí 50 až 130 °C. Teplota závisí vždy od teploty mäknutia živicového gleju, ktorý prichádza do úvahy. Dvojitým náterom sa môže dosiahnuť extrémne zabránenie prestupu vodnej pary, ktoré je menšie ako 20 g/m² (WDD₉₀ »_/0). Ďalej je takýto dvojitý náter zmysluplný vtedy, keď sa jediným náterom nemôže naniesť taká silná vrstva, ako je potrebná.

Obzvlášť vhodné je, keď základný náter obsahuje polyvinylalkohol a keď obzvlášť pozostáva zo zmesi polyvinylalkoholu a pigmentov. Ďalej by mal byť tento základný náter podrobený tepelnému spracovaniu pri teplotách v rozmedzí 120 °C až 170 °C, predovšetkým v rozmedzí 140 až 160 °C. Ukázalo sa totiž, že náter hmotou obsahujúcou polyvinylalkohol, získava tepelným spracovaním veľmi nepatrnú priestupnosť vodnou parou. Tiež polyvinylalkohol je celkom bez halogénov a z toxikologického a ekologického hľadiska je úplne neškodný. Obzvlášť tu nie sú potrebné žiadne organické rozpúšťadlá. V základnom nátere môžu byť okrem polyvinylalkoholu obsiahnuté plnidlá, ako je napríklad uhličitan vápenatý, sľuda, kaolín, hydroxid hlinitý, kremičitan hlinitý, mastenec, škrob alebo oxid titaničitý. Ďalej môže tento náter tiež obsahovať kopolymér kyseliny akrylovej a etylénu, čím sa dosiahne obzvlášť dobrá odolnosť proti vode, ako i lepšie zabránenie prestupu vodnou parou.

Môže sa predpokladať, že sa dodatočne nanesie krycí náter. Pri tom jc výhodné, keď krycí náter obsahuje polyvinylalkohol a keď sa tento náter podrobí tepelnému spracovaniu pri teplotách v rozmedzí 120 až 170 °C, výhodne v rozmedzí 140 až 160 °C.

Tiež na krycie nátery platia uvedené výhody náterových hmôt obsahujúcich polyvinylalkohol. Vzhľadom nato, že polyvinylalkohol má obzvlášť dobrú nepriestupnosť vodnou parou v oblasti malej až strednej vzdušnej vlhkosti a oproti tomu náter s disperziou živicového gleju sa môže obzvlášť výhodne použiť v oblasti vysokých vlhkostí, používa sa dvojnásobne prevrstvený papier vždy tak, že vrstva s disperziou gleja s obsahom voľnej živice je privrátená k vlhkej strane. V prípade základného náteru s polyvinylalkoholom, ktorý je prekrytý vrstvou, obsahujúcou disperziu gleja s obsahom voľnej živice, sa teda orientuje prekrytá strana papiera smerom k vlhkosti. V protiklade k tomu sa pri papieri, ktorý má kryciu vrstvu s polyvinylalkoholom, povlaková vrstva orientuje vždy k suchej strane.

Rovnako tak je možné, že sa difúzna bariéra na vodnú paru vytvorí zo základného náteru na báze živice (živicový· glej, tenzid, polyvinylacetát, mastenec) a krycí náter na báze polyvinylalkoholu s pigmentom. Toto je možný variant na možnosť zlepovania pomocou škrobových lepov na vodnej báze. Zmáčanie a priľnavosť polyvinylalkoholovej krycej vrstvy na živicovom nátere sa môže zlepšiť koránovým spracovaním. Tým je možné tiež pri polyvinylalkoholovej krycej vrstve ustúpiť od tenzidov.

Ďalej sa vynález týka papiera so zvýšenou odolnosťou proti prestupu vodnej pary, ktorý je prevrstvený nanášacím médiom. Takýto papier sa vyznačuje tým, že náterové médium je tvorené z disperzie gleju s obsahom voľnej živice, ktorá kvôli zlepšeniu filmotvomých vlastností obsahuje aditíva, medzi nimi tenzidy alebo vosky, ako i výhodne ďalšie aditíva.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V nasledujúcom je predložený vynález bližšie objasnený pomocou príkladov vyhotovenia.

Porovnávacie príklady

Ako surový papier sa vo všetkých príkladoch používa pevný vrecový papier 70 g/m² strojovo hladený. V prvom porovnávacom príklade sa skúša tento papier neprevrstvený. V druhom porovnávacom príklade je tento papier doterajším spôsobom kašírovaný polyetylénom. Priestupnosť vodnou parou (WDD) v g/m² za deň sa vo všetkých príkladoch zisťuje za dvoch rôznych podmienok.

Príklad 1

Papier sa opatrí náterovým médiom nasledujúceho zloženia:

% hmotn. živicový glej (sušina) % hmotn. mastenec (sušina) (Fintalk C 10) % hmotn. tenzid ( Dehydol HD - FC 6)

Prevrstvenie sa vykonáva ako dvojitý náter s 12 g/m²v prvom nátere a 7 g/m² v druhom nátere.

Príklad 2 % hmotn. 30 % hmotn. 18 % hmotn.

% hmotn.

Použije sa náterové médium nasledujúceho zloženia:

živicový glej (sušina) mastenec (sušina) etylénvinylacetát (sušina) DEHYDOL HD-FC 6

Prevrstvenie sa vykonáva ako dvojitý náter pri 12 g/m²v prvom nátere a pri 7 g/m² v druhom nátere.

Výsledky skúšky na priestupnosť vodnou parou (WDD) v g/m² za deň podľa DIN 53 122 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

	Nanesené množ. (g/m²)	WDD (Normklima C, rel. vlhk. 75 % 25 °C)	WDD (rel. vlhk. 90 %, 26 °C)
Porovn. pr. 1 (neprevrstvené)	0	1600	2300
Porov. pr. 2 (kašírované polyetylénom)	20	14	21
Príklad 1	12 + 7	12	19
Príklad 2	12 + 7	12	20

Prevrstvenie podľa príkladu 2 má oproti prevrstveniu podľa príkladu 1 výhodu v tom, že má väčšiu elasticitu, a tým zlepšenú vzpernú pevnosť, pričom vnútorná pevnosť prevrstvenia je podstatne vyššia.

V nasledujúcom sú uvedené príklady, v ktorých náter je vykonaný hmotou obsahujúcou polyvinylalkohol (PVA), ktorý podstatne zlepšuje nepriestupnosť vodnou parou pri nižších a stredných vzdušných vlhkostiach. Z týchto ďalších príkladov je tiež zrejmý účinok prídavných látok a prídavných základných a krycích náterov.

Príklad 3

V tomto príklade sa skúšajú polyvinylalkoholové nátery. Neprevrstvený papier sa kvôli účelom porovnania najprv porovnáva s papierom, ktorý bol opatrený náterom z polyvinylalkoholu a kyseliny etylénakrylovej v pomere 70 : 30. V oboch pravých stĺpcoch v nasledujúcej tabuľke sú uvedené výsledky s nátermi s nasledujúcim zložením: 35 % hmotn. polyvinylalkohol 65 % hmotn. mastenec

Výsledky skúšok

	Neprevrstvené	PVA + kys. etylénakrylová	PVA + mastenec 1 vrstva	PVA + mastenec 2 vrstvy
Nanášané množstvo (g/m²)	0	7	7	5 + 5
Pevnosť (neprevrstvené = 100%)	100%	120 %	120 %	120 %
Prest. na vodnú paru (DIN 53122 Klíma C, rel. vlh. 75 %, 25 °C) (g/m²)
Sušenie pri 100 °C, 10 minút	1600	100	186	150
Sušenie horúcim vzduchom pri 120 °C, 10 min.	1600	61	65	15
Kontaktné sušenie 160 °C, 5 sekúnd		63	75	17

Keď sa teraz prevrstvenie podľa príkladov 1 a 2 s použitím disperzií glejov s obsahom voľnej živice kombinuje spoločne s prevrstvením s polyvinylalkoholom podľa príkladu 3, dosiahne sa synergický efekt tým, že náter gleju s obsahom voľnej živice je obzvlášť účinný pri vysokých vzdušných vlhkostiach, zatiaľ čo polyvinylalkoholový náter má svoje výhodné vlastnosti obzvlášť pri nízkych a stredných vzdušných vlhkostiach. Podstatné pritom však vždy je, aby náter s disperziou gleju s obsahom voľnej živice bol na vlhkej strane a polyvinylalkoholový náter na suchej strane papiera.

Príklady 4 až 7

Podľa príkladu 4 sa nanesie v nepatrnom množstve disperzia gleju s obsahom voľnej živice, ktorej zloženie zodpovedá príkladu 2.

Podľa príkladu 5 sa nanesie iba polyvinylalkoholový náter, pozostávajúci zo 65 % hmotn. mastenca a 35 % hmotn. polyvinylalkoholu s molekulovou hmotnosťou 35 000, načo sa tepelne spracuje pri 140 °C.

Podľa príkladu 6 sa kombinuje základný náter z disperzie gleja s obsahom voľnej živice podľa príkladu 4 s polyvinylalkoholovou krycou vrstvou podľa príkladu 5.

Podľa príkladu 7 je dvojitý náter suspenzie gleja s obsahom voľnej živice v množstve 10 g/m² kombinovaný s polyvinylalkoholovým náterom, pričom strana natretá polyvinylalkoholovým náterom je privrátená k suchej klíme.

Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

	Nanesené množstvo (g/m²)	WDD (Normklima C, rel. vlh. 75 %, 25 °C)	WDD (rel. vlh. 90 %, 26 °C)
Príklad 4	7	37	50
Príklad 5	10	25	200
Príklad 6	10 + 7	10	17
Príklad 7	10 + 7	4	14

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob zníženia priestupnosti papiera vodnou parou, ako i lepenky a podobne, pri ktorom sa papier prevrstvuje nanášacím médiom, vyznačujúci sa tým, že sa papier prevrství ľubovoľným spôsobom pri teplote v rozmedzí 80 až 160 °C nanášacím médiom, tvoreným disperziou gleja s obsahom voľnej živice, ktorá kvôli zlepšeniu filmotvorných vlastností obsahuje aditíva, do ktorých sa počítajú tenzidy alebo vosky, ako i pripadne ďalšie aditíva, pričom nanášané množstvo pri prevrstvovaní je 5 až 30 g/m², výhodne 10 až 20 g/m²
2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že sa papier prevrství nanášacím médiom, ktoré ako aditíva obsahuje emulzie z parafínových voskov, alkylfenolpolyetylénglykolétery, amíny, oxetyláty mastných amínov, etoxyláty mastných alkoholov, polyglykolétery mastných alkoholov s mastnými kyselinami a/alebo amoniak.
3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m , že sa papier prevrství nanášacím médiom, dodatočne obsahujúcim polyméry, ako je napríklad latex, etylénvinylacetát, kyselina etylénakrylová, estery kyseliny etylénakrylovej alebo kopolyméry kyseliny etylénakrylovej.
4. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 3, v y značujúci sa tým, že sa papier prevrství nanášacím médiom, ktoré dodatočne obsahuje plnidlo s doštičkovou štruktúrou, vybrané výhodne zo skupiny zahrnujúcej kaolín, mastenec a sľudu.
5. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4, v y značujúci sa tým, že sa papier prevrství nanášacím médiom, ktoré dodatočne obsahuje plnidlo, vybrané zo skupiny zahrnujúcej uhličitan vápenatý, hydroxid hlinitý, kremičitan hlinitý a oxid titaničitý.
6. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 5, v y značujúci sa tým, že sa pred nanášaním nanášacieho média nanesie základový náter, ktorý výhodne obsahuje polyvinylalkohol a že sa tento základový náter obzvlášť výhodne podrobí tepelnému spracovaniu pri teplotách v rozmedzí 120 až 170 °C, predovšetkým v rozmedzí 140 až 160 °C.
7. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 6, v y značujúci sa tým, že sa na nanášacie médium dodatočne nanesie krycia vrstva.
8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že krycia vrstva obsahuje ako hlavný komponent polyvinylalkohol, pričom sa tento krycí náter výhodne podrobí tepelnému spracovaniu pri teplote v rozmedzí 120 až 170 °C, predovšetkým v rozmedzí 140 až 160 °C.
9. Spôsob podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa t ý m , že krycí náter obsahuje plnidlo, výhodne zo skupiny zahrnujúcej uhličitan vápenatý, kaolín, mastenec, hydroxid hlinitý, kremičitan hlinitý a sľudu, ako i prípadne kopolymér kyseliny etylénakrylovej.
10. Papier so zvýšenou odolnosťou proti prestupu pary, prevrstvený nanášacím médiom, vyznačujúci sa t ý m , že nanášacie médium pozostáva z disperzie gleju s obsahom voľnej živice, ktorá kvôli zlepšeniu filmotvomých vlastností obsahuje aditíva, do ktorých sa počítajú tenzidy a vosky, ako i ďalšie aditíva, pričom nanášané množstvo prevrstvenia je v rozmedzí 5 až 30 g/m², výhodne v rozmedzí 10 až 20 g/m².
11. Papier podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že ako aditíva obsahuje emulzie z polyetylénových voskov, alkylsulfenolpolyetylénglykolétery, amíny, oxetyláty mastných kyselín, etoxyláty mastných alkoholov a/alebo amoniak.
12. Papier podľa nároku 10 a 11, vyznačuj úci sa t ý m , že pod nanášacím médiom je opatrený základným náterom, obsahujúcim výhodne polyvinylalkohol, alebo že je nanášacie médium opatrené krycím náterom, ktorý výhodne obsahuje polyvinylalkohol.
13. Papier podľa niektorého z nárokov 10 až 12, v y značujúci sa tým, že nanášacie médium a/alebo krycí náter a/alebo základný náter obsahuje dodatočne plnidlo s doštičkovou štruktúrou, výhodne zvolené zo skupiny zahrnujúcej kaolín, mastenec alebo sľudu.
14. Papier podľa jedného z nárokov 10 až 13, vyzná í u j ú c i sa tým, že nanášacie médium a/alebo krycí náter a/alebo základný náter dodatočne obsahuje plnidlo, vybrané zo skupiny zahrnujúcej uhličitan vápenatý, hydroxid hlinitý, kremičitan hlinitý a oxid titaničitý·