SK278794B6

SK278794B6 - 2-hydroxyetylaminosubstituované deriváty 5,11-diox

Info

Publication number: SK278794B6
Application number: SK2669-91A
Authority: SK
Inventors: Ji�� Michalsk�; Ji�� Hrbata; Ji�� K�Epelka; Milan M�Lka; Milan Miko; Milan Hrub�; Milan Ferenc; Eva Sk�Celov�; Irena Kejhov�; RَEna Reichlov�; Anna Kargerov�; Jitka �Ediv�; Alois Koloni�N�; Josef Urbanec
Original assignee: V�Fb
Priority date: 1991-08-29
Filing date: 1991-08-29
Publication date: 1998-03-04
Also published as: JPH07500581A; SK266991A3; HU9400563D0; PL169572B1; CA2116680A1; FI940895A0; FI107256B; WO1993005023A1; FI940895A; HUT70396A; DK0643699T3; AU2583592A; AU663729B2; NO180194C; CZ266991A3; ATE144499T1; EP0643699B1; NO940542D0; RU2120939C1; NO940542L

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka 2-hydroxyetylaminosubstituovaných derivátov 5,1 l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indcno[l,2-c]izochinolínu a ich solí s farmaceutický a farmakologicky akceptovateľnými kyselinami, ktoré majú využiteľnú antineoplastickú aktivitu a môžu byť využité v monoterapii, alebo v kombinácii s inými protinádorovo účinnými látkami na liečenie vhodných biologických objektov, najmä cicavčieho pôvodu, spôsobu ich výroby a farmaceutického prostriedku s ich obsahom.

Doterajší stav techniky

Súčasná literatúra referuje o niektorých indeno[l,2-cjindenoizochinolínových derivátoch ako produktoch degradácie alkaloidu kryptopinu [Perkin W. H.: J. Chem. Soc. 109, 815 (1916); ibid. 115, 713 (1919); Dýke S. F., Brown D. W.: Tetrahedron 24, 1455 (1968)]. 11-H-indenoizochinolin a 5-hydroxy-llH-indeno[l,2-c]izo-chinolin-N-oxid boli pripravené reakciou HH-inde-no[l,2-cjizokumarínu s etanolickým amoniakom, resp. hydroxylamínom [Chatterjea J. N., Mukherjee H.: J. Indián Chem. Soc. 37, 379(1960)].

Bola opísaná syntéza 5,11-dioxo-5,6-dihydro-l 1H-indeno-[l,2-c]izochinolínu, pripraveného reakciou 11-oxo-1 lH-indeno-[l,2-c]izokumarínu s etanolickým amoniakom za zvýšeného tlaku [Wawzonek S., Stowell J. K., Karll R. E.: J. Org. Chem. 31, 1004 (1966)].

Boli rovnako pripravené indenoizochinolínové analógy vysoko toxického nitidínu a fagaroninu [Cushman M., Mohan P., Smith E.C.R.: J. Med. Chem. 27, 544 (1984); Cushman M., Mohan P.: J. Med. Chem. 28, 1031 (1985)].

Menované indenoizochinolínové zlúčeniny nevykazujú využiteľnú biologickú aktivitu až na indenoizochinolinové analógy fagaroninu a nitidínu s nízkou antineoplastickou účinnosťou.

Podľa súčasných vedomostí zlúčeniny uvedené v tomto patente, 2-hydroxyetylamínosubstituované deriváty 5,11 -dioxo-5,6-dihydro-1 lH-indeno[l ,2-c]izochinolínu všeobecného vzorca (1), v ktorom n značí celým číslom 0 až 5 hodnotu počtu uhlíkov v aminoalkylovej skupine, umiestnenej na atóm dusíka v polohe 6 indenoizochinolinovej základnej štruktúry (t.j. báza zlúčenín všeobecného vzorca (I)) a ich soli s farmaceutický a farmakologicky akceptovateľnými kyselinami, predstavujú novú a skôr nepopísanú triedu zlúčenín, ktoré prekvapivo vykazujú výraznú antineoplastickú aktivitu „in vitro“ a „in vivo“, ktoré neboli doteraz popísané. Hlavnými prednosťami nových zlúčenín je vysoká účinnosť po orálnom podaní, nízka toxicita a v porovnaní s interkalačnými prípravkami (antibiotikami) syntetická dostupnosť.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu sú 2-hydroxyetylaminosubstituované deriváty 5,ll-dioxo-5,6-dihydro-llH-indeno[l,2-c]izochinolínu všeobecného vzorca (I),

O

|| o v ktorom n značí celé číslo 0 až 5, a ich soli s anorganickými a organickými kyselinami, spôsoby ich výroby a farmaceutické prostriedky na ich báze. Deriváty' majú využiteľnú antineoplastickú aktivitu a môžu byť využité v monoterapii alebo v kombinácii s inými protinádorovými prípravkami na liečbu vhodných biologických objektov, najmä cicavčieho pôvodu.

Na syntézu indeno[l,2-c]izochinolínov typu I možno použiť tri spôsoby prípravy, z ktorých každý má charakter všeobecného postupu. Ako východiskové látky boli aplikované:

1. Ľahko dostupný 11-oxo-l lH-indeno[l,2-c]izokumarín (II) /Pailer M., Wôrther H„ Meller A.: Mh. Chem. 92, 1037, (1961),

2. 1 -Metoxy-2-(2-metoxykarbonylfenyl)-1 -inden-3-on (IV) /Pailer M., et al.: 1. c./ a

3. 6-(N-chlóralkyl)-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-11H-indeno[l,2-c]izochinolíny (V).

Indeno /1,2-c/izochinolíny všeobecného vzorca (I), kde n = 0 až 5, možno teda najvýhodnejšie získať kondenzáciou indeno[l,2-c]izokumarínu vzorca (II), alebo 1 -metoxy-2-(2-metoxykarbonylfenyl)-1 -inden-3 -onu vzorca (IV) s N-(2-hydroxyetyl)alkyllendiamínom všeobecného vzorca (III) s počtom uhlíkov 0 až 5 v alkylovom reťazci v prostredí horúceho dimetylformamidu (100 ažl20 °C). Ďalšou všeobecnou metódou prípravy látok všeobecného vzorca (I) je kondenzácia 6-(n-chlóralkyl)-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-11 H-indeno[ 1,2-c]izochinolínov všeobecného vzorca (V), kde n = 0 až 5 s etanolamínom vzorca (VI) v prostredí dimetylformamidu za prítomnosti bezvodého uhličitanu draselného (100 až

Antineoplastická aktivita látok podľa vynálezu bola zisťovaná hodnotením látok tejto skupiny v pokusoch „in vivo“ na zvieratách experimentálnymi nádormi, ako je solídna forma Ehrlichovho nádoru (STE) a nádor HK (transplantabilný, pôvodne adenokarcinómy mliečnej žľazy), Krebsov ascitický nádor (Kr2), ascitický sarkóm 37 (Sa37), Németh-Kellerov lymfóm (NK), všetky udržované na myšiach H, lymfosarkóm Gardnerov (LsG, udržovaný na myšiach C3H), myšia leukémia P388 a L1210 (udržované na myšiach DBA2), metastázujúci melanokarcinóm B16 (udržovaný na myšiach C57B16) a Yoshidov ascitický nádor (Y, udržovaný na krysách Wistar), a to metódou podľa V. Jelínka [Neoplasma 12, 469 (1965); ibid. 7, 146 (1960)], a rovnako „in vitro“ postupom podľa M. Mika et al. [Cancer Res. 39, 4242 (1979), Neoplasma 26, 449 (1979), ibid. 16, 161 (1969)], modifikovaným podľa J. Mattema [Mattern J.: Studies on the Drug Sensitivity of Short Term Cultured Tumour Celí Suespensions v knihe „Human Tumours in Short Term Culture“ (red. Dendy, P.P.), str. 301, Academic Press 1976], v pokusoch s rádioaktívnymi prekurzormi biosyntézy nukleových kyselín a bielkovín. Na hodnotenie času prežitia a výpočet optimálnej dávky bol použitý Coxov proporcionálny rizikový model a postup podľa Cartera [Čarte W. H. et al.: Cancer Res. 42, 2963 (1982)].

Liečením na účely tejto prihlášky sa rozumie inhibícia charakteristických znakov a príznakov ochorení biologických objektov nesúcich nádory, najmä inhibícia rastu nádoru, inhibícia skrátenia času prežívania biologického objektu a inhibícia zvyšovania počtu a inhibícia rastu nádorových buniek. Nádorový rast môže byť pozorovaný klinicky, alebo v pokusoch „in vivo“, t.j. na experimentálnych zvieratách, alebo „in vitro“, napr. na tkanivách a bunkách, pripravených z nádorov. Stanovenie nádorového rastu môže byť uskutočňované vážením nádorovej hmoty alebo efektívnejšie meraním rádioaktivity po inkorporácii určitých látok prirodzeného pôvodu, ako sú aminokyseliny (napr. valín, leucín, zmes prirodzených aminokyselín), nukleové bázy (napr. adenín), nukleozidy (napr. tymidín, uridín), alebo ich analógov (napr. jóddeoxyuridín), značených rádioaktívnymi atómami, ako je ^l4C, ’llatď.

Takýto priaznivý terapeutický účinok látok podľa vynálezu na myšie samice kmeňa H bol preukázaný znížením hmotnosti nádoru na zvieratách s ascitickou formou sarkómu 37, adenokarcinómom HK a solídnou formou Ehrlichovho nádoru, a to pri orálnom i parenterálnom podaní látok tejto chemickej skupiny. Bolo dokázané štatisticky významné (p < 0,05), resp. vysoko významné (p < 0,01) zníženie priemernej hmotnosti nádorov v porovnaní s neliečenou kontrolou (pozri príklady).

Látky podľa vynálezu predlžujú tiež prežitie vhodných biologických objektov, napr. myší a kiýs s nádormi S37, HK, STE, LsG a Y a leukémiami L1210 a P388, a to najmä pri orálnom podaní; pretože tieto použiteľné testovacie systémy majú letálnu povahu, protinádorový účinok látok je dokumentovaný porovnaním prežití liečených zvierat (prežívajú dlhšie) s neliečenými zvieratami kontrolnými. V týchto typických pokusoch (viď príklady) bolo po desiatich zvieratách v skupine a liečené skupiny prežívali štatisticky významne dlhšie než kontrolné skupiny neliečené. Pri intravenóznom podaní hydrochloridu 6-[2-(2-hydroxyety l)aminoetyl]-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-1 lH-indeno[l,2-c]izochinolínu, typickej látky tejto chemickej skupiny, bolo rovnako dokázané vysoko významné predĺženie prežitia myší DBA2 s leukémiou P388.

Látky a ich soli javia in vitro priamu cytotoxicitu voči bunkám Yoshidovho, Ehrlichovho a Gardnerovho nádoru a tiež voči bunkám leukémie L1210 a jej línie, vzniknutej z recidívy tohto nádoru po liečbe mitoxantrónom. Zlúčeniny podľa vynálezu sú účinnými inhibítormi biosyntézy DNA, RNA a proteosyntézy nádorových buniek, ako vyplýva z príkladu. Inhibícia ktoréhokoľvek z týchto základných životných pochodov je spájaná s protinádorovým pôsobením cytostatík.

Opisované látky môžu byť podané vhodným biologickým objektom, najmä cicavcom, na využitie ich protinádorových účinkov konvenčnými spôsobmi, a to samotné alebo výhodne ako aktívna zložka s akýmkoľvek vyhovujúcim netoxickým farmaceutickým nosičom, rozpustené alebo suspendované, napr. vo vode, fyziologickom roztoku, roztoku metylcelulózy, polyetylénglykolu, polypropylénglykolu a pod. Vhodné je najmä orálne podanie. Podaná dávka závisí na type nádoru, ktorého liečenie sa požaduje, na type biologického objektu, ktorý je liečený a jeho hmotnosti, resp. telesnom povrchu, na lokalizácii nádoru, jeho morfologickom type, na frekvencii podávania a pod.; z uskutočnených biologických testov vyplýva, že napr. pri orálnom podaní je vhodná dávka až 400 mg/kg p.o. (1 200mg/m²). ED95 je 225 mg/kg p.o. (675 mg/m²) bázy typickej látky u myší DBA2 s leukémiou L1210. Intravenózne dávky sú zhruba polovičné, rovnako ako päťkrát opakované orálne denné dávky. Toxicita látok je nízka, LD5() u myší možno hľadať okolo 700 mg/kg p.o.

Je zrejmé, že využiteľné terapeutické účinky možno očakávať v dávkach úplne netoxických pre cicavčí organizmus. Z uskutočnených biologických testov možno odhadnúť jednorazovú orálnu dávku pre človeka na 675 mg/m², ktorú možno očakávať ako tolerovateľnú a účinnú u človeka.

Prehľad obrázkov na výkrese

Na priloženom obrázku je znázornený graf účinnosti krivky (závislosť efektu na dávke) pre typickú zlúčeninu vzorca (I), n = 2 (viď príklad 8) u krýs s Yoshidovým nádorom.

Na osi x je vynesená dávka zlúčeniny vzorca (I), n = 2 v mg/kg. Na osi y je vynesený prirodzený logaritmus indexu relatívneho rizikového modelu, vypočítaný postupom podľa Cartera (viď skoršie citácie).

Krivka č. 1 znázorňuje účinnostnú krivku po orálnom podaní látky, krivka č. 2 účinnostnú krivku po podaní podkožnom.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca (I) a vybrané výsledky ich biologického štúdia sú ilustrované a bližšie objasnené v nasledujúcich príkladoch uskutočnenia, ktoré však rozsah vynálezu nijako neobmedzujú. Teploty topenia boli stanovené na Koflerovom bloku bez korekcie.

Príklad 1

6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-1 lH-indeno[l,2-c]izochinolín (I; n = 2)

K suspenzii 5 g 11-oxo-l lH-indeno[l,2-c]izokumarínu (II, 1.1. 258 °C) v 60 ml dimetylformamidu sa pridajú naraz 3 g N-(2-hydroxyetyl)etyléndiamínu (III, n = 2) a zmes sa za miešania zahreje na 110 °C. Po 1 hodine zahrievania sa číry červeno sfarbený roztok ochladí na teplotu miestnosti a vylúčený produkt sa po 12 hodinách státia odsaje, premyje 60 ml etanolu a vysuší pri 60 °C. Výťažok 6 g (89 % teórie), teplota topenia produktu 184 °C. Čistenie uvedeného indenoizochino

SK 278794 Β6 línu (I; n = 2) sa uskutoční kryštalizáciou zo zmesi dimetylformamidu a etanolu. Látka tvorí oranžové ihličky s teplotou topenia 184 °C.

Príklad 2

6-[3-(2-hydroxyetyl)aminopropyl]-5,l l-dioxo-5,6-dihydro-1 lH-mdeno[l,2-c]izochinolín (I; n = 3)

Za rovnakých podmienok, ako je uvedené v príklade 1, bola uskutočnená kondenzácia 5,9 g l-metoxy-2-(2-metoxykarbonylfenyl)-l-inden-3-onu (IV. t.t. 116-118 °C s 2-(3-aminopropylamino)etanolom v prostredí 60 ml dimetylformamidu 110 °C teplého.

Po skončení reakcie bolo ešte k horúcemu roztoku pridané po častiach 70 ml dest. vody. Zmes bola ochladená na 3 až 5 °C, vylúčená tehlovočervená kryštalická látka bola po 20 hod. státia odsatá, premytá vodou (100 ml) a po vysušení pri 60 °C (teplota topenia produktu 151 až 153 °C, výťažok 5,35 g, t.j. 80 % teórie) prekryštalizovaná z etanolu. Produkt sa topí pri teplote 155 °C.

Príklad 3 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-1 lH-indeno[l,2-c]izochinolín (I; n = 2)

Zmes 1 g 6-(2-chlóretyl)-5,l l-dioxo-5,6-dihydro-llH-indeno[l,2-c]izochinolinu (V, n = 2, t. t. 214až215 °C), 1 g suchého 2-aminoetanolu (VI) a 1 g bezvodého uhličitanu draselného v prostredí 30 ml bezvodého dimetylformamidu sa zahreje na 100 až 110 °C a na uvedenej teplote sa udržuje počas 2 hodín. Zmes sa za horúca sfiltruje a produkt na filtri sa premyje 10 ml etanolu. Po 12 hod. státia v chladničke (5 °C) sa vylúčená kryštalická látka odsaje, premyje etanolom a vysuší pri 60 °C. Výťažok 0,7 g (65 % t.), teplota topenia produktu 184 “C. Látku možno čistiť spôsobom uvedeným v príklade 1.

Príklad 4

Hydrochlorid 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,l 1-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-c]izochinolínu (I;

n = 2)

120 ml dest. vody sa zahreje na teplotu 75 až 80 °C, pridá sa 6 g bázy látky I (n = 2) a po krátkom premiešaní sa pridá 30 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej. Po 5 minútach miešania sa k suspenzii pridá 300 ml etanolu, zahriateho na teplotu 50 až 60 °C. Po rozpustení suspenzie (miemy reílux 10 minút) sa roztok rýchle sfiltruje a ponechá kryštalizovať pri teplote 20 °C 20 hodín. Výťažok 6,1 g (91 %t.).

Príklad 5

Ilustrácia protinádorovej aktivity 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,l 1-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-cjizochinolínu (látka I; n = 2) u myší po orálnom podaní látky

Osemdesiat myších samíc H, vážiacich približne 20 g, bolo rozdelených do štyroch skupín, jednej kontrolnej a troch pokusných skupín po 20 zvieratách. Všetkým zvieratám bola intraperitoneálne natransplantovaná smrteľná dávka ascitickej tekutiny zo sarkómu Sa37. Pokusné skupiny boli liečené látkou vo vodnej suspenzii. Suspenzia obsahovala látku v takom množstve, že dávka 0,6, resp. 0,4 ml a 0,2 ml suspenzie p.o. bola ekvivalentná dávke 240, resp. 160 a 80 mg/kg. Pokusné zvieratá obdržali túto dávku jedenkrát, a to deň po transplantácii nádoru. Desiaty deň po transplantácii bola polovica zvierat z každej dávkovej skupiny utratená v éterovej narkóze, ascity po laparotomii vypustené a z rozdielu hmotnosti pred a po vypustení ascitu bola stanovená hmotnosť nádoru u každého zvieraťa. Tiež bol v ascitickej tekutine stanovený objem pripadajúci na nádorové elementy. Zostávajúce zvieratá boli ponechané na sledovanie času hynutia. 5 Bolo pozorované, že liečené zvieratá mali štatisticky vysoko významne (t-test, p < 0,001) nižšiu priemernú hodnotu hmotnosti nádoru a hmotnosti pripadajúcej na nádorové bunky (tzv. totálny ascitokrit) v porovnaní s neliečenou kontrolou. Tiež priemerná hodnota doby hynu10 tia bola štatisticky vysoko významne vyššia (p < 0,01) v porovnaní s neliečenou kontrolou. Výsledky zahrnuje nasledujúca tabuľka:

Protinádorová aktivita 6-[2-(2-hydroxyctyl)aminoetyl]15 -5,1 l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-c]izochinolínu (látka I; n = 2) u myší so sarkómom S37

Látka Podanie	Dávka	Hmotnosť	Prežitie	Totálny ascitokrit
	(mg/kg^-)	nádoru %	%	%
		c)	b)	c)
1 p.o.	240	42	119	47
(n=2)		c)		c)
	160	59	111	65
		c)		c)
	80	61	107	64

b) p s 0,01

c) p < 0,001

Príklad 6

Ilustrácia protinádorovej aktivity 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,l l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-inde-no[l,2-cjizochinolinu (látka 1; n = 2) a 6-[2-(2-hydroxy35 etyl)aminopropyl]-5,1 l-dioxo-5,6-dihydro-l 1 H-indeno[l,2-c]izochinolínu (látka I, n = 3).

V analogickom pokuse na zvieratách s nádorom S37 bola látka I (n=2) podaná opakovane v siedmich dávkach, látka I (n=3) štyrikrát. Výsledky zahrnuje nasle40 dujúca tabuľka:

Protinádorová aktivita 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-11 H-indeno[ 1,2-c]izochinolínu (látka I; n = 2) a 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminopropylJ45 -5,ll-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-c]izochinolínu (látka I; n = 3) u myší so sarkómom S37

Látka Podanie	Dávka	Hmotnosť	Prežitie	Totálny ascitokrit
	—ímg/kjt)	nádoru %	%
		b)		b)
1 p.o	30	32	86	40
(n=2)		b)	<)
	20	64	129	73
		b)		b)
	10	66	129	73
		b)		b)
1 p.o.	30	35	tox	43
(n=3)		c>		e)
	20	56	99	62
		b)		a)
	10	70	119	80

a) p <0,05 b) p <0,01 c) p < 0,001 tox - toxická dávka

SK 278794 Β6

Príklad 7

Ilustrácia protinádorovej aktivity 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,11-dioxo-5,6-dihydro-1 lH-indeno[l,2-c]izochinolínu (látka I; n = 2) u myší po orálnom podaní

Šesťdesiat myších samíc H, vážiacich približne 20 g, bolo rozdelených do troch skupín, jednej kontrolnej a dvoch pokusných skupín po 20 zvieratách. Všetkým zvieratám bola podkožné natransplantovaná smrteľná dávka nádorového homogenátu z Ehrlichovho nádoru. Pokusné skupiny boli liečené látkou vo vodnej suspenzii. Suspenzia obsahovala látku v takom množstve, že dávka 0,4, resp. 0,2 ml suspenzie p.o. bola ekvivalentná dávke 400, resp. 200 mg/kg. Pokusné zvieratá obdržali túto dávku jedenkrát, a to piaty deň po transplantácii nádoru. Štrnásty deň po transplantácii bola polovica zvierat z každej dávkovej skupiny utratená v éterovej narkóze a nádory vypitvané. Vážením bola stanovená hmotnosť nádoru u každého zvieraťa. Zostávajúce zvieratá boli ponechané na sledovanie času hynutia. Bolo pozorované, že liečené zvieratá mali štatisticky vysoko významne (t-test, p < < 0,01) nižšiu priemernú hodnotu hmotnosti nádoru v porovnaní s neliečenou kontrolou. Tiež priemerná hodnota doby hynutia bola štatisticky významne vyššia v porovnaní s neliečenou kontrolou. Výsledky zahrnuje nasledujúca tabuľka:

Látka	Podanie	Dávka	Hmotnosť	Prežitie
		(mn/ka)	nádoru %	%
			b)	·)
I	p.o.	400	31	152
(n=2)			e)
		200	79	111

a) p < 0,05 b) p £ 0,01 c) p S C,001

Príklad 8

Ilustrácia protinádorovej aktivity 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,l l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-cjizochinolínu (látka I; n = 2) na krysách pri orálnom a paranterálnom podaní.

Sedemdesiat krysích samíc Wistar s hmotnosťou 63,0-64,8 g, bolo rozdelených do siedmich skupín, jednej kontrolnej a šiestich pokusných skupín po 10 zvieratách. Všetkým zvieratám bola intraperitoneálne natransplantovaná smrteľná dávka nádorovej ascitickej tekutiny z Yoshidovho nádoru. Pokusné skupiny boli liečené látkou vo vodnej suspenzii. Suspenzia obsahovala látku v takom množstve, že dávka 0,6, resp. 0,4 alebo 0,2 ml suspenzie bola ekvivalentná dávke 200, 100 a 50 mg/kg p.o., resp. 40, 20 a 10 mg/kg s.c. Pokusné zvieratá obdržali túto dávku päťkrát, a to prvý až piaty deň po transplantácii nádoru. Zvieratá boli ponechané na sledovanie času hynutia. Bolo pozorované, že liečené zvieratá mali štatisticky vysoko významne (t-test, p < 0,01) priemernú hodnotu času hynutia vyššiu v porovnaní s neliečenou kontrolou. Výsledky zahrnuje nasledujúca tabuľka a graf č. 1.

Látka Podanie	Dávka ľma/kal	Prežitie %
		b), d)
i p.o.	200	219
(n=2)		b), e)
	100	230
	SO	132
s.c.	40	36
		»)
	20	139
		b)
	10	203
a) p < 0,05	b) p < 0,01

d) 3 prežívajúce zvieratá pri ukončení pokusu utratené

e) 1 prežívajúce zviera pri ukončení pokusu utratené

Príklad 9

Ilustrácia protinádorovej aktivity 6-|(2-hydroxyetyl)amino]-5,11 -dioxo-5,6-dihydro-11 H-indeno[ 1,2-c]izochinolínu (látka I; n = 0)

V pokuse na zvieratách s nádorom S37 bola látka I (n=0) podávaná opakovane v ôsmich dávkach (analogicky ako v príklade 6). Bolo pozorované, že liečené zvieratá mali štatisticky vysoko významne (t-test, p < 0,01) nižšiu priemernú hodnotu hmotnosti nádoru a priemernú hodnotu totálneho ascitokritu v porovnaní s neliečenou kontrolou, a to v dávkach 50 mg/kg p.o. (60, resp. 68 %) a 20 mg/kg s.c. (68, resp. 71 %).

Príklad 10

Ilustrácia protinádorovej aktivity 6-[(2-hydroxyetyl)amino]-5,l l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-c]izochinolinu (látka 1; n = 0)

V pokuse na zvieratách s Ehrlichovým solídnym nádorom (viď príklad 7) bola látka I (n=0) podaná jedenkrát v dávke 100 mg/kg p.o. (znížila hodnotu priemernej hmotnosti nádoru na 72 % štatisticky vysoko významne), alebo osemkrát piaty deň po transplantácii nádoru. V dávke 50 mg/kg p.o. x 8 bolo pozorované štatisticky významné (p < 0,05) zníženie hodnoty priemernej hmotnosti nádoru o 13 % a v dávke 25 mg/kg p.o. x 8 zvýšenie priemernej hodnoty času hynutia na 115 % (p < 0,05) v porovnaní s neliečenou kontrolnou skupinou.

Príklad 11

Cytotoxicita hydrochloridu 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,l l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-inde-no[l,2-c]izochinolínu (látka I; n = 2) v porovnaní s klinicky užívanými prípravkami.

Stupeň ovplyvnenia rýchlosti inkorporácie [³H]tymidínu a [¹⁴C]uridínu do frakcie buniek Yoshidovho nádoru, nerozpustné v kyseline trichlóroctovej, slúži ako miera cytotoxicity. Hodnota IC₅₀ je koncentrácia cytostatika, ktorá znižuje počiatočnú rýchlosť inkorporácie značky (³H, resp. ¹⁴C) na 50 % neovplyvnených kontrolných cells. Experimentálne výsledky zahrnuje nasledujúca tabuľka:

Účinnosť hydrochloridu 6-[2-(2-hydroxyetyl)aminoetyl]-5,11-dioxo-5,6-dihydro-l lH-inde-no[l,2-c]izochinolínu (látka I; n = 2) na bunky Yoshidovho nádoru (II),

-Lilkí Rel. mol, hmotnoaŕ Prekuľzor 1C,. lumpi .I¹!

I (n-2)	370,9	[6^JHJtymid[n	5
Hydrochlorid		[urBCil-U-^l4CJuridln	7
DOXORUBICÍN	548,0	(ó’Hjtymidín	16
		(uT*cil-U-^HC]uridin	8
MITOXANTRÓN	517,4	[6*^}H)tymidín	25
		tur»ril-U-”C1uriiHn	_

nechá reagovať so zlúčeninou všeobecného vzorca (III)

Príklad 12

Cytotoxicita látky I (n=2) in vitro proti bunkám leukémie L1210 a jej línie L1210/MX, rezistentné na mitoxantrón

V analogickom pokuse (viď príklad 11) porovnanie stupňa ovplyvnenia počiatočnej rýchlosti inkorporácie [U-^Cjaminokyselinovej zmesi do frakcie buniek, nerozpustné za chladu v kyseline trichlóroctovej pri leukémii L1210 a jej línie L1210/MX, rezistentné na mitoxantrón, slúžilo ako miera skríženej rezistencie medzi látkou I (n=2) a mitoxantrónom. Experimentálne výsledky zahr- ^0 nuje nasledujúca tabuľka:

Cytotoxicita látky I (n=2) in vitro proti bunkám leukémie L1210 ajej línie L1210/MX, rezistentné na mitoxantrón

NH₂(CH₂)_nlm az oh kde n má význam uvedený v nároku 1, pri teplote 100 až 120 °C v prostredí aprotického rozpúšťadla, výhodne dimety Iformamidu.

3. Spôsob výroby 2-hydroxyetylaminosubstituovaných derivátov 5,ll-dioxo-5,6-dihydro-llH-indeno[l,2-c]izochinolínu vzorca (I) podľa nároku 1, v y značujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca (IV)

Lílki	----Nidor	Prekorzor	1C<« íiLmol
t(n-2)	L1210	[ U-^HC]an»onokyeelinová zmea	78
báza
I(n-2)	L1210/MX	[ U-^uC]amonoky»elinovi zmei	119
biia

Z výsledkov je evidentné, že látka má len čiastočnú rezistenciu s mitoxantrónom. Látka môže byť klinicky užitočná pri nádoroch, rezistentných na mitoxantrón.

Priemyselná využiteľnosť

Indenoizochinolinové deriváty, pripravené spôsobom podľa vynálezu, sú použiteľné napríklad na prípravu liečivých prípravkov na liečenie nádorovej choroby cicavcov.

nechá reagovať so zlúčeninou všeobecného vzorca (III), kde n má význam uvedený v nároku 1, pri teplote 100 až 120 °C v prostredí aprotického rozpúšťadla, výhodne dimetylformamidu.

4. Spôsob výroby 2-hydroxyetylaminosubstituovaných derivátov 5,1 l-dioxo-5,6-dihydro-l lH-indeno[l,2-c]izochinolínu vzorca (I) podľa nároku 1, v y značujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca (V)

kde n má význam uvedený v nároku 1, nechá reagovať s aminoetanolom vzorca (VI)

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

L 2-Hydroxyetylaminosubstituované deriváty 5,11-dioxo-5,6-dihydro-11 H-indeno[l ,2-c]izochinolínu všeobecného vzorca (I) (x>, v ktorom n značí celé číslo 0 až 5 a ich soli s anorganickými a organickými kyselinami.
2. Spôsob výroby 2-hydroxyetylamino-substituovaných derivátov 5,1 l-dioxo-5,6-dihydro-l 1H-indeno[l,2-c]izochinolínu vzorca (I) podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca (H)

HjNzVOH (vi) pri teplote 100 až 110 °C v prostredí aprotického rozpúšťadla, výhodne dimetylformamidu, v prítomnosti bezvodého uhličitanu draselného.
5. Farmaceutický prostriedok s antineoplastickým účinkom, vyznačujúci sa tým, že obsahuje terapeuticky účinný 2-hydroxyetylaminosubstituovaný derivát 5,ll-dioxo-5,6-dihydro-llH-indeno[l,2-c]izochinolínu všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, prípadne jeho soľ s anorganickou a organickou kyselinou a pripadne farmakologicky a farmaceutický vhodný nosič, excipient alebo rozpúšťadlo.
6. Použitie 2-hydroxyetylaminosubstituovaných derivátov 5,ll-dioxo-5,6-dihydro-llH-indeno[l,2-c]izochinolínu všeobecného vzorca (I) a ich solí podľa nároku 1 na prípravu liečivých prípravkov s antineoplastickým účinkom.

výkres