SK238890A3

SK238890A3 - Coated filament yarn and manufacturing process thereof

Info

Publication number: SK238890A3
Application number: SK2388-90A
Authority: SK
Inventors: Franciscus A T Lijten; Johannes J Meerman
Original assignee: Akzo Nobel Nv
Priority date: 1989-05-16
Filing date: 1990-05-16
Publication date: 1997-11-05
Also published as: KR920701538A; WO1990014452A1; ES2041468T3; CN1049193A; EP0398221B1; HUT65386A; MX174104B; JP3391789B2; HU210409B; BR9006770A; JP2001226828A; DE59001843D1; HU904475D0; ES2041468T5; KR0140074B1; CZ278383B6; EP0398221A1; CN1021581C; AR245232A1; EP0425629A1

Description

EKitrcných povlakom,

Oblasť Techniky

Vynález sa týka priadze z vláken, a ktorých jadro aj povlak sú vytvorené zvlákňovaním a spôsobu ich výroby.

Doterajší stav techniky

Priadze z vláken, Gpartrenýeh povlakom sú známe. Napríklad v európskom patentovom spise č. 11 954 sa opisuje, že sú potrebné zvláštne zvlákňovacie zariadenia, aby bolo možné zabrániť aj v prípade malého podielu obalového materiálu vzniku takzvaných homogénnych vláken. Aj keď pomocou známych zariadení je možné zabrániť tvorbe homogénnych vláken, nie je možné zabrániť tomu, aby v získanej priadzi neboli obsiahnuté vlákna, ktoré obsahujú veľmi kolísavý podiel obalového materiálu, takže sa vyskytujú aj úseky celkom bez obalového materiálu a okrem toho hrúbka obalu veľmi kolíše aj v priebehu toho istého vlákna.

Pokusy ukázali, že použitím zvlákňovacieho zariadenia podľa európskeho patentového spisu č. 11 954 pri súčasnom použití pomeru materiálu jadra a obalového materiálu v objemovom pomere 85:15 (ako je opísané v príklade), obsahuje najviac 15 %, spravidla však menej vláken v priadzi podiel a to aj keď sa berie do úvahy kovlákna v získanej priadzi majú väčší % .

obalového materiálu 15 %, lísanie ± 10 %. Zvyšné podiel (až 30 % objemových) alebo nižší podiel (až pod objemových) obalového materiálu.

Známy postup tiež neumožňuje získanie jednotlivých ich väčší počet. Vznik celkom náhodný a nie je tiež možné ktoré sa na priereze priadze javí zostalo bez tohto materiálu tiež v smehohozabez mogénnych vláken v priadzi alebo mogénnych vláken je istiť, aby vlákno, obalového materiálu, re priadze. Častejšie sa homogénne vlákno mení v smere priadze na vlákno s obsahom obalového materiálu a naopak.

Veľké kolísanie podielu obalového materiálu spôsobuje, že každé z vláken v priadzi má odlišné vlastnosti. To znamená, že vlákna v priebehu priadze majú veľké kolísajúce vlas tnosti, čo je nežiaduce.

Zásadne by mali mať priadze z vláken, opat^ŕenýcli povlakom požadované vlastnosti materiálu jadra, to znamená pevnosť, zmrštiteľnosť, ťažnosť, dvoj lom a podobne, pričom obalový materiál by mal zlepšovať ďalšie vlastnosti priadze, ako priľnavosť k ďalším materiálom, chemickú alebo mechanickú stálosť a podobne. Pri vykonávaní známych postupov je potrebné použiť v priemere aspoň 20 % objemových obalového materiálu na udržanie vyššie uvedeného kolísania hrúbky obalu v prijateľných hraniciach a na udržanie rovnomernosti požadovaných vlastností materiálu, vztiahnuté na celkový prierez vláken.

Vynález si kladie za úlohu navrhnúť novú, kvalitnejšiu priadzu z vláken, opatrených povlakom, s prípadným obsahom homogénnych vláken, zvlákňovaním zvlákniteľných polymérov so zaistením rovnomerného povlaku všetkých vláken, ktoré sú povlakom opatrené. Priadze by mali umožňovať lepšie využitie vlastností materiálu jadra bez zhoršenia vlastností obalového materiálu.

Vynález si tiež kladie za úlohu navrhnúť spôsob výroby týchto priadzí za súčasného zaistenia lepšej rovnomernosti priadze pri vopred voliteľnom podiele homogénnych vláken a vláken, opa-t-rených povlakom (dvojzložkových vláken). Podiel obalového materiálu vo vláknach, opattenýčh povlakom by mal poskytovať požadovaný výsledok aj pri podiele tohto materiálu nižšom než 20 %.

Táto úloha je vynálezom vyriešená tak, že u všetkých vláken, opatrených- v priadzi povlakom, je podiel týchto vláken A v % pri podiele obalového materiálu (M ± 0,1 M) v celkovom objeme týchto vláken taký, že vyhovuje nasledujúcim podmienkam:

A 100

M 0,5

A ž 30 + (0,1 M)⁸.

Výraz M ± 0,1 M znamená,, že na stanovenie A sa berú do úvahy všetky vlákna, oipa-trené povlakom, ktoré obsahujú M % obj’emových obalového materiálu, vztiahnuté na celkový obj'em vlákna, ©pa-treného povlakom, pričom pri stanovení podielu M obalového materiálu sa počíta s kolísaním ± 10 %. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené podmienky musia byť splnené súčasne , je zrejmé, že M môže mať len také hodnoty, pri ktorých je A najviac 100 %.

Vynikajúce vlastnosti majú najmä také priadze podlá vynálezu, v ktorých

A s 40 + 7(0,1 M)⁸, s výhodou

A s: 50 + 100(0,1 M)⁸.

Podlá účelu použitia sú výhodné priadze, v ktorých obsahuje aspoň 60 % vláken, opatrených povlakom podiel obalového materiálu

M ± 0,1 M % objemových, kde M 9 % objemových, alebo priadze, v ktorých obsahuje aspoň 70 % vláken, opa-tnenýciT povlakom obalového materiálu podiel tohto materiálu

M ± 0,1 M, pričom 1 % objemové M 7 % objemových, alebo priadze, v ktorých obsahuje aspoň 75 % vláken, opatrených-povlakom obalového materiálu podiel tohto materiálu

M ± 0,1 M, pričom 3 % hmotnostné s M =£ 6 % hmotnostných.

Je prekvapujúce, že priadze tohto typu majú podstatne zlepšené špecifické vlastnosti. Napríklad špecifická pevnosť (cN/dtex) je u týchto nových priadzí podstatne vyššia než známych priadzt z vlákjen, opatrenýoh povlakom a tiež vyššia než u homogénnych vláken, vyrobených z materiálu jadra.

Vlákna, tvoriace priadzu>podľa vynálezu môžu mať prakticky akýkolvek prierez. Napríklad pneumatikový kord sú vhodné vlákna s kruhovým prierezom, zatiaľ čo na podtrhnutie svetelného účinku F priadza na výrobu kobercov sú vhodné najmä vlákna s trojlaločným prierezom.

Určité vlastnosti priadzí, napríklad priľnavosť, sú Zri fald zvlášť vyjadrené m vlák&n s trojlaločným prierezom.

Z kombinácií polymérov sa ukázali ako vhodné na tvorbu obalu najmä nasledujúce polyméry:

j adro obal

Polyetyléntereftalát	(PET)	Polyamid 66 (PA 66)
Polyetyléntereftalár	(PET)	Zmes polyamidu 66 (PA 66) a poly(m-xylylénadipamidu)
Polyamid 46 (PA 46)		Polyamid 66 (PA 66)
Polyetyléntereftalát	(PET)	Polyetyléntereftalát (PET)
s vysokou viskozitou		s nízkou viskozitou
Polyetyléntereftalát	(PET)	Zmes polyetyléntereftalátu (PET) a polyvinyléndifluoridu (PVDF)
Polyetylénnaftalát (PEN)	Polyamid 66 (PA 66)
Polyetylénnaftalát (PEN)	Polyamid 46 (PA 46)

Ďalej budú uvedené ďalšie výhodné kombinácie materiálu jadra a obalu:
jadro	obal
Polyetyléntereftalát	(PET)	Polyétersulfón (PES)
Polyamid 66 (PA 66) s		Polyamid 66 (PA 66) s
vyššou viskozitou		nižšou viskozitou
Polyamid 6 (PA 6) s		Polyamid 6 (PA 6) s
vyššou viskozitou		nižšou viskozitou
Polyetyléntereftalát	(PET)	Polytetrafluóretylén (PTFE)
Polyetyléntereftalát	(PET)	Polyimid

j adro obal

Polyetyléntereftalát (PET) Polyetyléntereftalát (PET) Polyetyléntereftalát (PET)

Polyetyléntereftalát (PET)

Polyamid 6 (PA 6)

Polyfenylénsulfid (PPS)

Polypropylén (PP)

Zmes polyetyléntereftalátu (PET) a polytetrafluóretylénu (PTFE)

Zmes polyetyléntereftalátu (PET) a poly(m-xylylénadipamidu)

Polypropylén (PP)

Polyvinyléndifluorid (PVDF)

Priadze podľa vynálezu je možné využiť v rôznych oblastiach techniky.

Nite na šitie z vhodných polymérov jadra (PET, PA 66, PA 6) je možné gpa^-rarť povlakom z polymérov, stálych pri vysokých teplotách a sú preto vhodné na použitie pri vysokých rýchostiach šitia. V prípade povrazov a sietí je možné použiť na tvorbu obalu priadze materiál s vysokou chemickou stálosťou, odolnosťou proti pôsobeniu ultrafialového svetla alebo proti pôsobeniu vyššej teploty.

V prípade priadzí, ktoré sa používajú na zosilnenie produktov z elastomérov, napríklad v prípade pneumatikového kordu, používaného na zosilnenie pneumatík, hnacích remeňov alebo dopravníkov je možné dosiahnuť voľbou obalového materiálu lepšie priľnutie medzi jadrom a elastomérom. To platí aj v prípade plastických hmôt, zosilnených vláknitými materiálmi .

V prípade priadzí na výrobu kobercov je možné voľbou obalového materiálu zlepšiť farbenie vláken aj v prípade, že materiálom na výrobu jadra sú dobre vodivé materiály na zníženie antistatických vlastností, ktorých farba je často tmavá a ťažko sa prekrýva inými farbami. Voľbou rôznych silno zmrštiteľných materiálov je možné zaistiť pri výrobe kobercov z takýchto priadzí tiež silné skučeravenie vlákien pôso6 bením tepla. Profilované vlákna zlepšujú rozptyl svetla. Voľbou špeciálnych materiálov na tvorbu vnútornej a obalovej vrstvy vláken je možné získať priadze, ktoré sú málo horľavé, málo sa špinia a podobne, čím je možné ďalej zlepšiť vlastnosti kobercov a textílií, vyrobených v týchto priadzí. Rovnakým spôsobom je tiež možné zabrániť ľahkému plesniveniu alebo hnitiu týchto materiálov.

Použitím hydrofóbneho obalového materiálu je tiež možné podstatne znížiť príjem vody vláknami. Táto vlastnosť je velmi žiaduca najmä použitím priadzí podľa vynálezu v textilnom priemysle. Je tiež možné zvlákňovať materiál -pie- obal už s prímesou farebného pigmentu, čím sa získa už sfarbené vlákno.

Použitím priadzí podľa vynálezu na výrobu rún, je možné vhodnou voľbou polyméru zlepšiť chemickú stálosť napríklad m' c&y materiálov, určených na výrobu filtrov. Je tiež možné dosiahnuť vlastnosti, umožňujúce výmenu iónov alebo nehorľavosť výsledných materiálov.

Predmetom vynálezu je taktiež spôsob výroby vyššie uvedeného typu priadze, pri ktorom sa materiál jadra privádza známym spôsobom (podľa EP 11 954) cez prvú dosku zvlákňovacej trysky vo väčšom počte jednotlivých prúdov k druhej doske zvlákňovacej trysky, pričom medzi prvou a druhou doskou tejto zvlákňovacej trysky sa privádza ku každému jednotlivému prúdu materiálu jadra materiál na obalovú vrstvu, obe zložky sa zvlákňujú spoločne, predlžujú a navíjajú, pričom aspoň v oblasti jednotlivých prúdov materiálu jadra je privádzaný obalový materiál vystavený odporu prúdenia.

Spôsob podľa vynálezu je možné vykonávať ako jednostupňový (bez navíjania medzi jednotlivými stupňami) alebo ako viacstupňový (s navíjaním medzi jednotlivými stupňami).

Ako prvok, ktorý kladie odpor prúdenia obalového materiálu je možné použiť najmä pletivo s okami, obsahujúce pre každý jednotlivý prúd materiálu zvláštny otvor. Vo výhodnom uskutočnení vypĺňa sieť s okami celý medzipriestor medzi prvou a druhou doskou zvlákňovacej trysky s výnimkou otvorov pre jednotlivé lúče materiálu. Je možné použiť aj iné prvky, predstavujúce odpor, napríklad poréznych dosiek. Použitím siete s okami je však možné aj pri veľkých rozmeroch dosiek zvlákňovacích trysiek uchovať rovnaký odstup medzi oboma doskami, pretože sieť okami súčasne pôsobí aj ako rozperná doska.

Takto je možné jednoduchým spôsobom získať vlákna s jadrom a obalovým materiálom, kde každé vlákno má iný podiel obalového materiálu. Na tento účel sa volia rôzne odpory pre jednotlivé prúdy obalového materiálu. V prípade, že sa zvolí taký vysoký odpor, že sa prúdenie obalového materiálu okolo niektorého prúdu materiálu jadra celkom preruší, je možné získať jednoduchým spôsobom homogénne vlákno.

Zo sietí s okami sa s výhodou spájajú také siete, ktoré sa bežne dodávajú pod označením R.V.S. X mesh, pričom hodnota X sa pohybuje v rozmedzí 30 až 500. Označenie R.V.S. znamená, že sieť je vyrobená z nerezovej ocele, označenie X mesh znamená, že sieť obsahuje x drôtov na 2,54 cm v oboch smeroch siete, pričom drôty sú spolu prepletené a ich priemer je v rozmedzí 0,5 až 0,025 mm.

Odpor pri prúdení je možné stanoviť aj pomocou permeability prvky, ktorý je použitý ako odpor. Permeabilita je definovaná pomocou vzťahu t v

K = - -------------?p / 'í x kde je viskozita použitého materiálu v Pa.s,

V je rýchlosť použitého materiálu pri prechode odporovým prvkom v m/s, •o ^p/č)x je tlakový gradient v N/m·³ v smere prúdenia.

Týmto spôsobom sa získa hodnota permeability v m .

Permeabilita K použitého odporového prvku sa s výhodou _ 11 i n p pohybuje v rozmedzí 10 až 3.10 m .

Je prekvapujúce, že spôsob podľa vynálezu je možné použiť pri zvlákňovaní roztaveného materiálu, ako aj pri zvlák8 ώθί/rv ňovaní z roztoku, pričom je možné kombinovať eber postupy. Je napríklad možné oba zložky zvlákňovať roztavením alebo z roztoku, je však taktiež možné získať zložku jadra napríklad zvlákňovaním roztaveného materiálu a obal zvlákňovaním z roztoku. Zvlákňovanie z roztoku znamená, že roztok pozostáva z polyméru, rozpusteného v rozpúšťadle, zatiaľ pri druhom z uvedených postupov sa používa roztavený polymér.

V prípade, že v prvej a v druhej doske zvlákňovacej trysky je urobený vždy len jeden otvor, je možné spôsobom podľa vynálezu získať jediné dvojzložkové vlákno, ktorého obal má veľmi rovnomernú hrúbku po celom obvode tohto vlákna a celej jeho dĺžke.

Opis obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je znázornený grafickou formou výsledok spôsobu podľa vynálezu v porovnaní s výsledkom, ktorý je možné dosiahnuť použitím známych postupov.

Na obr. 2 je schematický znázornené, ako je možné prakticky vykonávať spôsob výroby priadze podľa vynálezu.

obr. 3 je schematicky znázornená konštrukcia zvláktrysky, skôr používanej.

obr. 4 je nie spôsobu podľa a

Na ňovacej

Na

Na obr. trysky z obr.

Na obr. typom priadze.

Na obr. 8 j e pom priadze podľa schematicky znázornená tryská na vykonávavynálezu.

je podrobnejšie znázornená konštrukcia

4.

je znázornený čiastkový priečny rez známym znázornený čiastkový priečny rez novým tyvynálezu.

Vynález bude ďalej vysvetlený formou príkladov v súvislosti s priloženými výkresmi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Z obr. 1 je zrejmé, aká oblasť priadze sa získa spôso bom podľa vynálezu. Na obr. 1 je znázornený diagram, v ktorom sú na osi x nanesené objemové percentá podielu obalového materiálu a na osi y podiel A v percentách pre dvojzložkové vlákna z podielom obalu M ± 0,1 M. Je zrejmé, že známy stav umožňuje rozdelenie, dané šrafovanou časťou plochy diagramu. Je teda možné vyrobiť priadze z vláken s podielom obalového materiálu 25 % a viac, zatiaľ čo priadza podľa vynálezu umožňuje použitie aj menej než 10 % obalového materiálu, dokonca len 5 % tohto materiálu. Je teda zrejmé, že novým spôsobom je možné získať priadze s oveľa rovnomernejším rozdelením podielu obalového materiálu. Krivka A zodpovedá podmienkam, ktoré budú ďalej uvedené v hlavnom nároku patentových nárokov vynálezu, krivka B zodpovedá výhodnému uskutočneniu podľa nároku 2 a krivka C výhodnému uskutočneniu podľa nároku 3 patentových nárokov.

Na obr. 2 je schematicky znázornené uskutočnenie spôsobu podľa vynálezu. Je znázornené zariadenie 1 na prívod materiálu k zvlákňovacím tryskám 2, ktoré sú k zariadeniu i pripojené pomocou príruby, tento úsek bude podrobnejšie opísaný na obr. 3, 4, 5 a 6. Zariadenie X obsahuje zvyčajné prívody p^e— roztavený alebo rozpustený materiál, ktoré nie sú znázornené. Po zvlákňovaní dvojzložkových vláken alebo homogénnych vláken 8. prechádzajú vlákna chladiacou komorou 7, do ktorej sa vedie chladiaci vzduch £. Cez valec 5 sa vlákna spoja a privádzajú do dĺžiacej jednotky 3, 4 a nakoniec sa dĺžené vlákna navíjajú ako hotová priadza na cievku

6.

Na obr. 3 je znázornený úsek zvlákňovacej trysky podľa známeho stavu techniky. Je znázornená prvá doska 10 a druhá doska 11. prúd jadra sa vedie cez zvlákňovacie trysky 12 prvou doskou 10 do druhej dosky 11 a ústi do kalichu 13. Prúd obalového materiálu preteká priestorom medzi prvou doskou 10 a druhou doskou 11 a odteká teda každý prúd materiálu jadra, ktorý vychádza zo zvlákňovacej trysky .12. Týmto spôsobom sa privádza ku každému jednotlivému prúdu materiálu jadra obalová zložka a potom prúdia obe zložky spoločne kalichom 13 do otvoru .14, kde sú vytlačované. V oblasti, obr. 4 je schematicky znázornená konštrukcia zvláktrysky na použitie pri vykonávaní spôsobu podlá vyje znázornená prvá doska 20 a druhá doska 21 zvláktrysky. Materiál jadra sa privádza otvorom 26 do katrysky, ktorý pokračuje do druhej dosky 21 ako kanál v ktorej materiál obalu preteká okolo materiálu jadra sú na druhej doske 11 vytvorené vyvýšeniny 15.

Na ňovacej nálezu.

ňovacej nálu 22

23. Obalová zložka sa rovnomerne rozdeľuje medzi prvú dosku 20 a druhú dosku 21 prstencovými kanálmi 28, pričom medzipriestor medzi prvou doskou 20 a druhou doskou 21 je vyplnený pletivom 27 z kovového drôtu tak, že kanály 22 a 23 zos távajú voľné. Obalová zložka sa teda privádza k zložke jadra prstencovým kanálom 28 cez pletivo 27. Pletivo 27 teda vytvára odpor prúdenia obalového materiálu. Potom sa vedú obe zložky spoločne do trysky 24.

Na obr. 5 a 6 je znázornené jedno z možných uskutočnení zvlákňovacej trysky na vykonávanie spôsobu podľa vynálezu, pričom na obr. 5 je znázornený pozdĺžny rez a na obr. 6 priečny rez. Kanálom 32 sa privádza zložka jadra k prvej doske 20, zatiaľ čo kanálom 33 sa privádza obalová zložka (pokračovanie je znázornené prerušovanou čiarou, pretože kanál 33 potom prebieha mimo rovinu) a potom pokračovaním 34 prvou doskou 20 do prstencových kanálov medzi prvú dosku 20 a druhú dosku 21. Medzi prvou doskou 20 a druhou doskou 21 je uložené pletivo 27, ktoré taktiež udržuje stálu vzdialenosť medzi prvou doskou 20 a druhou doskou 21. Na výkrese sú taktiež znázornené centrovacie kolíky 31. tesnenie 30 a vložky 35 , ktoré bránia unikaniu obalovej zložky, medzi doskou 29 už prechádzajú kanálmi a prvou doskou 20.

Na obr. 7 je znázornená v čiastkovom reze priadza známeho typu, obal 37 sa zrejme mení, pokiaľ ide o jeho hrúbku, čo platí aj o jadre 36. Rovnaké zmeny je možné pozorovať aj v dĺžke jednotlivých vláken.

Na obr. 8 je znázornený čiastkový priamy rez priadzou podľa vynálezu. Je zrejmá rovnomernosť rozdelenia jadier 38 a obalov 39.

Príklady 1 až 9

Príklady 1 až 9 ukazujú variačnú šírku, v ktorej je možné vyrobiť priadzu podlá vynálezu.

V príkladoch 1 až 3 bol volený ako materiál jadra polyester s viskozitou, typickou pre textilné priadze (1 g polyméru v 100 g m-krezolu, merané pri 25 ’C), v príkladoch 4 až 6 bol zvolený polyester s nízkou viskozitou, vhodnou .pretechnické priadze a v príkladoch 7 až 9 polyester s vysokou viskozitou, použiteľný napríklad jite- pneumatikový kord alebo priadzu na šitie. Vo všetkých prípadoch bol obalový materiál použitý polyamid 66 (PA 66).

V jednotlivých príkladoch bola menená rýchlosť prívodu materiálu pre jadro aj obal. Ako odporový prvok bolo použité pletivo R.V.S. 60 mesh, ktoré bude bližšie opísané v príkladoch 10 až 15. Bola použitá zvlákňovacia tryská podlá obr. 4 až 6.

Dvojzložkové vlákna boli vyrobené spôsobom, ktorý bol znázornený na obr. 2. Podmienky spracovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 1. Ďalej je v tabuľke 1 uvedené, koľko percent A dvojzložkových vláken obsahovalo M objemových percent obalového materiálu, vztiahnuté na celkový objem vlákna. Údaj A v percentách je strednou štatistickou hodnotou z desiatich meraní priečneho rezu v rôznych miestach priadze.

- 12 Tabuľka

σν

F m CL

Μα 04

O \O σν

•n 04 O1

σν σν 04

νο \ο < CL

Ν νΗ m

rH VO

’tí’

σν σν 04

νο

οι

H

o

νθ

γΗ

VO

00

W

-

*

<

*·

*

CL

M

04

σν

CL

m

vo

σν

VO

rH

σν

04

οι

M·

νο

04

H

o

O

VO

νο

Η

o

r-

m

*

<

*

CL

M

00

cn

σν

CL

cn

σν

m

σν

m

Ή

σν

04

in

νο

οι

f-

00

O

vo

VO

τ*Η

rH

cn

m

*

<

*

*>

CL

rH

Ό

rH

σν

CL

m

vO

M*

σν

r-<

σν

04

οι

m

νο

04

H

00

o

04

νο

r4

vo

oo

V)

m

*

<

*

CL

r-(

04

σν

CL

cn

vo

’tí’

σχ

vo

σν

Ον

04

>n

νθ

04

H

00

O

00

νθ

γ-Ι

o

'Ť

m

*

*·

*

<

*

r

CL

t—1

oo

σν

CL

cn

σν

in

σν

m

σχ

σν

οι

o

νθ

04

H

vo

o

’tí’

νθ

Η

rH

σν

m

-

*

-

<

ο

A

*

CL

rH

VO

vo

σν

CL

cn

VO

cn

σν

οι

o

VO

04

H

vo

o

O1

VO

rH

VO

rH

O1

u!

-

*

<ί

-

*

CL

rH

04

VO

σν

CL

cn

VO

σν

VO

σν

04

o

VO

04

H

VO

O

νθ

Η

O

Ol

T—<

W

*

<

*·

*

CL

iH

00

VO

σν

CL

cn

σν

in

σν

m

σν

04

ctí

P

•H

N

Z~X

N

z-s

O

d

0

c

Pá

•rl

Pá

•H

CZ)

E

C/)

E

•H

\

Ζ-\

>

t-H

ο

>

r—1

ο

E

Z—s

ο

E

z—s

0

ctí

'v—'

ctí

XwZ*

C

CL

C

CL

TJ

L

>

M

S

ctí

Ρ

>

Pá

S

ctí

d

'0

Ή

o

S-Z

Ρ

'0

Ή

o

P

rH

0

E

P

ο

Ε

P

0

M

>> ctí

Θ

Pá

Γ-Ι

γΗ

>ί ctí

Θ

Pí

r—1

^XH

TJ

i—1

rH

•H

ctí

CL

ctí

γΗ

rH

•H

ctí

CL

μ

ctí

0

4)

P

rH

Θ

χ>

ο

0

M

rH

Θ

CL

M

CL CH

CL

H H

ο

CL (Η

CL

H H

Hodnota A vyjadruje rovnomernosť, s ktorou je možné vyrobiť priadzu podľa vynálezu, pričom súčasne je možné túto priadzu vyrobiť pri veľmi rovnomernom pomere jednotlivých dvojzložkových vláken. Tento priemer D leží zvyčajne v rozmedzí D ± 0,1 D.

Príklady 10 až 15

Spôsobom podľa príkladov 10 až 15 boli vyrobené rôzne pneumatikové kordy a boli stanovené ich vlastnosti.

Ako polymér jadra bol v tomto prípade zvolený polyester s relatívnou viskozitou 2,04. Ako obalový materiál bol v príkladoch 10 a 11 použitý polyamid 66 (PA66) a v príkladoch 12 až 15 zmes polyamidu 66 a 0,3 % hmotnostných poly(m-xylylénadipamidu), ktorý je v nasledujúcej tabuľke označený ako prísada. Uvedená zmes veľmi dobre ľne k polyesteru a tiež k elastomérnym materiálom, najmä ku gume.

Každá kombinácia jadra a obalového materiálu bola navíjaná bez dlženia v jednom prípade rýchlosťou 900 m/min a v druhom prípade 500 m/min, inak bol použitý spôsob podľa obr. 2. Ako odporový prvok bolo použité pletivo s označením R.V.S. 60 mesh. Toto pletivo bolo vyrobené z drôtov z nerezovej ocele. Ako v pozdĺžnom smere, tak v priečnom smere obsahovalo pletivo vždy 60 drôtov na 2,54 cm dĺžky. Pletivo, obchodne dodávané, bolo vyrobené z oceľových drôtov s priemerom 0,16 mm.

Na výrobu materiálu bola použitá zvlákňovacia tryská podľa obr. 4 až 6.

V príkladoch 14 a 15 bola použitá priamo pod tryskou zahrievacia trubica s dĺžkou 0,4 m, aby bolo dosiahnuté spomalené chladenie materiálu. Inak sú podmienky spracovania uvedené v nasledujúcej tabuľke 2.

CO vo Tŕ <r> a w a (N d Ό + d

VO	W CO
VO	Ή rH rH O
<	P * - -
a	am vo m m a co

a

VO O O (9 O

oo

OvO

COir>

m

CO

Tabuľka

Ό d r—i U4 Ή

P a o Xi Ό

Ctí >~í

H ω o o >n

CL, (N vo -5T ir> Chrl W

CO

H 't

W O Q ΙΛ CU * - d l·· ti o\ h σ\ CO

F 't

M o c d a - - o] VO N VO Ov rH σν CO

H M·

WOO7) a - <· co vo C' m

OV rU Ov

CO cd P •H

N /-x O C

-H W E •H \z—x > HO

E c a U >4Í S d Ό Ή O 'P

E P PO >, d t) ϋH

H H Ή cda

O Θ P i—ID a qí a FF r—l cd x> o

cd Ί3

+ cd

vo 0 CO

VO Ή rH rH O

< P - * «

a am vo m m

a (N d

Ί5 + d Ό « ci VO Ή T-H rH m

<	P -	Z Z
a	am	vo Γ m a co

cd

Ό + d vo Cfl CO Ό Ή H H (ή < P a am vo>in a CO

VO	N
VO	H H (N
C	® ® *
a	m vo in vo

Ov CO

VO	CO
VO	rH rH IC)
<	z z z
a	m vo C

P 'Θ

E >> r—I

O a

Ov CO cd P •H

N z-, O C

-H tfl E •H \z-x > rHU

E z—x° cdcd tía > 44 s cd ή o 'y p p p o d D44rl i—i -h cd a <D M t—I <D Dá a F F a

•vt

VO	VO	o	o	o	o
	CO	o		a	o
		m		CO	a

a
VO	VO	o	o
	m	O 1	1 o
		m	ir>

Ov

VO vo O m o m ov vo vo o m o m vo vo o m o m z—S

o o σν o o a

>>
44			•r-)			tí
(/)			t)			•H
>!		•r-)	ϋ			E
P		ω	cd			\
P	>	ϋ .	>			E
	0	cd	o
>	P	>	•H
0	0	E U	P			cd
P	>	a-h z—x	ztí	o		•H
o	P	P E	tá	0		tí
>	0	•tí	N	'S		cd
P		(D cd			'P	>
0	P	44 N Θ	cd	v	(/)	0
	0	(/) U	P	0	O	>tí
P	E	>> cd -H	o	•H	rH	44
0)	Θ	P 44 42	rH	42	4d	'td
>□	•H	P >N tí	a tí	0	t—1
0	P	'rH M	u	P
a	a	> Q P	F	P Dá	N

Získané priadze boli nakoniec dlžené na dĺžiacom zariadení. Pri tomto pokuse bola priadza privádzaná z navíjacej cievky do prvého tria a potom cez septet do druhého tria a potom cez naparovaciu dráhu, dlhú 10 m, v ktorej bola priadza spracovávaná parou s teplotou 250 °C do tretieho tria, potom bola navíjaná pri zachovaní rýchlosti pri dĺžení. Septet bol udržovaný na teplote 75 °C.

Pomery dĺženia pre priadze z príkladov 10 až 15 a príslušné rýchlosti sú uvedené v tabuľke 3. Pomer dlženia v septete znamená pomer, v ktorom je priadza predĺžená pri prechode septetom. Celkový pomer dĺženia je zrejmý z rozdielu rýchlosti medzi prvým a tretím triom.

Tabuľka 3

príklad	10	11	12	13	14	15
pomer dĺženia
v septete	2,48	3,30	2,51	3,10	3,21	3,70
celkový pomer
dĺženia	3,80	5,45	3,80	5,10	5,15	6,50
rýchlosť pri
dĺžení (m/min)	138	185	138	144	185	184
Vlastnosti	priadze,	vyrobenej	uvedeným	spôsobom	sú za-
tirnuté v nasledujúcej tabuľke 4 v	odstavci priadza.	Hodno-
ta LASE 1 % (N)	znamená	pevnosť priadze	v N	pri vopred sta-

novenom predĺžení o 1 % (zaťaženie pri špecifickom predĺžení. To isté platí pre uvedené hodnoty LASE 2 % a LASE 5 %.

Hodnota HAS 4’/160 °C (zrážanie horúcim vzduchom 4 minúty pri teplote 160 °C) uvádza zrážanlivosť priadze pôsobením horúceho vzduchu v prípade, že je priadza na 4 minúty vystavená teplote 160 °C za súčasného zaťaženia 5 mN/tex.

Získané priadze boli spracované na pneumatikový kord konštrukcie 1100 (Z 472) x 2 (S 472). Vlastnosti kordu tejto konštrukcie sú zhrnuté takisto v nasledujúcej tabuľke 4 pod označením kord.

Týmto spôsobom získaný kord bol bežným spôsobom opatrený lepiacou vrstvou. Na tento účel bol kord vedený 120 se kúnd pecou s teplotou 150 ’C pod napätím 5 N kúpeľom a potom ešte 45 sekúnd pecou s teplotou 240 °C pod napätím 5 N. Kúpeľ obsahoval nasledujúce zložky:

demineralizovaná voda, hydroxid sodný, resorcín, formaldehyd,

VP-latex, amoniak.

Vlastnosti kordu, pripraveného týmto spôsobom sú zahrnuté takisto v nasledujúcej tabuľke 4 v odstavci máčaný kord.

Hodnoty A a M boli totožné pre priadzu ako aj pre máčaný kord. Z tohto dôvodu boli uvedené hodnoty v nasledujúcej tabuľke 4 uvedené len v odstavci priadza.

Claims

1. Priadza z vláken, pozostávajúcich pričom jadro aj povlak sú ných polymérov a aspoň skoro všetky dvojzložkové vlákna sú opatrene úplným povlakom, vyznačuj uca sa tým, že u všetkých vláken. v priadzi povlakom je po diel týchto vláken A v percentách pri podiele obalového materiálu (M ± 0,1 M) v celkovom objeme týchto vláken taký, že vyhovuje nasledujúcim podmienkam:

A 100

M 0,5

A & 30 + (0,1 M)⁸.

2. Priadza podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c a sa tým, že A ž 40 + 7 (0,1 M)⁸, > 3. Priadza podľa nároku 1, V y z n a č u j ú c a sa

tým, že

A a 50 + 100 (0,1 M)⁸.

4. Priadza podľa nároku 1, vyznačujúca sa /y a/y tým, že aspoň 60 % vláken, epa-t-rcrtýcn povlakom obsahuje podiel obalového materiálu (M ± 0,1 M ), kde M s 9 % objemových .

5. Priadza podľa tým, že aspoň 70 % nároku vláken, , vyznačuj u opatrených povlakom c a sa obsahuj e podiel obalového materiálu (M ± 0,1 M ), kde 1 % objemové á M 7 % objemových.

6. Priadza podľa tým, že aspoň 75 % nároku vláken,

1, vyznačujú _Ί v aprutronyeh povlakom c a sa obsahuj e podiel obalového materiálu (M ± 0,1 M ), kde 3 % objemové

M ž 6 % obj emových.

- Μ -

7. Priadza podľa nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, že u dvojzložkových vláken je jadro vyrobené z polyetyléntereftalátu a obal z polyamidu 66.

8. Priadza podľa nárokov 1 až 6, vyznačujúca satým, že u dvojzložkových vláken je jadro vyrobené z polyetyléntereftalátu a obal zo zmesi polyamidu 66 a poly(m-xylénadipamidu).

9. Priadza podľa nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, že u dvojzložkových vláken je jadro vyrobené z polyamidu 66 a obal taktiež z polyamidu 66.

10. Priadza podľa nárokov 1 až 6, vyznačuj úca sa tým, že u dvojzložkových vláken je jadro vyrobené z polyetyléntereftalátu s vysokou viskozitou a obal z polyetyléntereftalátu s nízkou viskozitou.

11. Priadza podľa nárokov 1 až 6, vyznačuj úca sa tým, že u dvojzložkových vláken je jadro vyrobené z polyetyléntereftalátu a obal z polyetyléntereftalátu a poly viny lénd i fluór idu .

12. Spôsob výroby priadze podľa nárokov 1 až 11, pri ktorom sa materiál privádza cez prvú dosku zvlákňovacej dosky vo väčšom počte jednotlivých prúdov k druhej doske zvlákňovacej trysky, pričom medzi prvou a druhou doskou sa privádza ku každému jednotlivému prúdu materiálu jadra materiál pre obalovú vrstvu, obe zložky sa spoločne zvlákňujú, dlžia a navíjajú, vyznačujúci sa tým, že aspoň v oblasti jednotlivých prúdov materiálu jadra je privádzaný obalový materiál vystavený odporu prúdenia.

13. Spôsob podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že ako odpor, kladený obalovému materiálu sa použije pletivo, ktoré obsahuje pre každý jednotlivý prúd zvláštny otvor.

- Zo -

14. Spôsob podľa nárokov 12 alebo 13, vyznačuj úci sa tým, že sa volí odpor pri permeabilite v rozmedzí 10^_H až 3 x 10¹⁰ .

15. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa t ý m, že pletivo obsahuje 30 až 500 drôtov na 2,54 cm.

16. Spôsob podľa bodov 12 až 15, vyznačujúci sa t ý m, že sa na výrobu homogénnych látok volí taký vysoký odpor, že sa zastaví prúd obalového materiálu k jednotlivým prúdom materiálu jadra.

17. Spôsob podľa nárokov 12 až 16, vyznačujúci sa tým, že materiál obalu a/alebo jadra je zvlákňovaný v roztavenom stave.

18. Spôsob podľa nárokov 12 až 16, vyznačujúci sa tým, že sa materiál obalu a/alebo jadra zvlákňuje z roztoku v rozpúšťadle. ¹⁹

19. Spôsob podľa nárokov 12 až 18 na výrobu jednotlivých dvojzložkových vláken, vyznačujúci sa tým, že sa použije prvá a druhá doska zvlákňovacej trysky, opatrená vždy len jedným otvorom.