SK217990A3

SK217990A3 - Process for preparing polymers of aluminium oxide carboxylate

Info

Publication number: SK217990A3
Application number: SK2179-90A
Authority: SK
Inventors: Istvan Kantor; Ferenc Denes; Janos Kis; Jozsef Toth; Janos Auer; Lajos Peterfy; Peter L Farkas; Antal Matravolgyi; Jozsef Horvath
Original assignee: Komaromi Koeolajipari Vallalat; Magyar Asvanyolaj Es Foeldgaz
Priority date: 1989-05-03
Filing date: 1990-05-02
Publication date: 1999-10-08
Also published as: CZ217990A3; CH679777A5; DE4011783C2; IT9020204A0; IT1240634B; CZ282849B6; DE4011783A1; HU201343B; US5075473A; IT9020204A1; SK280237B6

Description

Spôsob prípravy polymérov karboxylátu oxidu hlinitého

Oblasť techniky:

Riešenie opisuje spôsob prípravy polymérov karboxylátu oxidu hlinitého obsahujúcich do 2 hmotn. % esteru.

Doterajší stav techniky

Polyméry karboxylátu oxidu hlinitého sa pripravujú reakciou alkoxidov hlinitých s mastnými kyselinami a poprípade s vodou. Takto vzniknuté zlúčeniny sú charakterizované všeobecným vzorcom [- Al-O—J—

I x

v americkom patentovom spise čislo 2 744 074 (Theobald), podobná štruktúra, to je všeobecný vzorec [O=A1-X] n

sa uvádza v americkom patentovom spise číslo 2 925 430 /Stedebauder a a Viveen/. Vo vzorcoch znamená X zvyšok organickej kyseliny a n znamená stupeň polymerácie, ktorý je aspoň 16. Vo vyššie uvedených prípadoch sa molekula všeobecného vzorca [-A1-O] - R n

I x

kde R znamená alkylovú skupinu, vytvára v priebehu uzatváranie reťazca. Podľa uskutočnených meraní, zameraných na počet väzieb alkoxyskupín, je vo vyššie uvedenom vzorci n vyššie ako 25.

V americkom patentovom spise číslo 2 979 497 Rimsemom charkterizované polyméry karboxylátu oxidu hlinitého cyklickou trimérnou formou oxidu hlinitého sú pravdepodobne podmienené veľmi nízkym obsahom alkoxypodielu čistých zlúčenín. Avšak tento poznatok nebol podporený žiadnym iným meraním pre objasnenie štruktúry. Meranie molekulovej hmotnosti, publikované v ameickom patentovom spise číslo 4 069 236 (Rutchinson) podporuje domnienku o polymérnej štruktúre. Preto sa naďalej používa výraz polymér.

Všeobecne sa tieto zlúčeniny používajú ako gélotvorné činidlá a ako činidlá na zahusťovanie gélu pre alkydové živice, pre glyceridy, pre minerálne oleje a pre iné uhlovodíky. V súčasnosti sa odbor ich použitia neustále rozširuje.

V súčasnosti je najdôležitejším použitím hliníkových komplexov použitie pri výrobe tukov, stúpa však ich použitie v tlačiarenskom priemysle, v kožiarenskom priemysle a na kozmetické prostriedky a taktiež vo výrobe jemných chemikálií. Hlinité komplexy sú vhodné pre početné polymérne hmoty ako aj pre prípravu syntetických živíc a plastických hmôt. Prednosti týchto zlúčenín sú uvedené v maďarskom patentovom spise číslo 192 257.

Známym spôsobom prípravy polymérov karboxylátu oxidu hlinitého je spôsob zo zásaditých hlinitých solí. Podľa amerického patentového spisu číslo 2 925 430 sa nechávajú reagovať zásadité hlinité soli všeobecného vzorca (H0)₌ Al - X kde znamená X zvyšok organickej kyseliny, s alkoxidmi všeobecného vozorca (RO)₌A1 - X kde R znamená alkylovú skupinu s 1 až 10 atómami uhlíka. Pri týchto reakciách sa požívajú inertné organické rozpúšťadlá a uvoľňovaný alkanol sa oddestílováva zo systému pomocou získavania polymérov karboxylátu oxidu hlinitého všeobecného vzorca

R

X kde X, R a n majú vyššie uvedený význam.

Iný spôsob prípravy polymérov karboxylátu oxidu hlinitého je opísaný vo francúzskom patentovom spise číslo 1 555 831, v americkom patentovom spise číslo 2 744 074 a v britskom patentovom spise číslo 806 113. Pri týchto spôsoboch sa používaná karboxylová kyselina pridáva v molárnom pomere väčšom ako 1 so zreteľom na oxid hlinitý. Karboxylová kyselina prichádza do reakcie s oxidom hlinitým, pričom sa vpriebehu reakcie vytvára alkanol so všeobecným vzorcom

R - OH kde R znamená alkylovú skupinu.Ak sa karboxylová kyselina pridáva v množstve väčšom ako molárne množstvo 1 a reakčná teplota vzrastie na 120 až 350° c, potom sa reakčná rovnováha posunuje v smere k polyméru karboxylátu oxidu hlinitého a vytvára sa ester. Tento proces objasňuje nasledujúca reakčná schéma:

n A1(OR)₃ + 2 n XH-----> [-O-Al-]_n + n RX + 2n R-OH

I

X kde R, X a n majú hore uvedený význam.

Bežnou chrakteristikou týchto procesov teda je, že v priebehu reakcie sa časť karboxylovej kyseliny zužitkováva na vytváranie esteru a pre ukončenie polymerácie je potrebné aspoň dvojnásobné množstvo karboxylovej kyseliny. Podľa údajov sa bežne používa 2,4 až 2,6 molárneho nadbytku.

Podľa tretieho spôsobu prípravy polyméru karboxylátu oxidu hlinitého sa oxid hlninitý uvádza do reakcie s vodou a s organickou karboxylovou kyselinou.

Podľa GB patentu číslo 825 878 sa alkoxid hlinitý rozpúšťa v horúcom oleji, potom sa pomaly pridáva voda rozpustená v alkanole pomocou udržovania zmesi takmer na destilačnej teplote alkanolu. Po pridaní sa zmes udržuje na teplote spätného toku počas niekoľkých hodín, potom sa teplota zvýši na 140 až 150° C, čím sa alkanol oddestiluje. Do takto získaného produktu sa odváža odpovedajúca karboxylová kyselina alebo zmes karnoxylových kyselín pri nižšej teplote a po uskutočnení reakcie sa zmes zbavuje rozpúšťadla pri vyššej teplote, čím sa týmto spôsobom získajú polyméry karboxylátu oxidu hlinitého. Opísaný spôsob je komplikovaný a zdĺhavý. V priebehu vmiešavania vodného alkanolu sa pozoruje zrážanie hlinitej zlúčeniny v pevnej fáze, čím sa znižuje množstvo hlinitých zlúčenín, ktoré zreagovávajú na žiadaný produkt a ktoré sa môžu oddeliť iba filtráciou. Okrem toho zložitý proces podporuje vytváranie esteru a v produkte môže potom byť obsiahnutých hmotnostne 15 až 25 % esteru, čo sa prejavuje ako nedstatok karboxylovej kyseliny v polymére, ktorý sa môže upravovať iba pridaním prídavného množstva karboxylovej kyseliny. Z tohoto dôvodu publikovaný molárny pomer karboxylová kyselina/hliník príkladoch dosahuje 1,7 namiesto teoretickej hodnoty 1,0. V prípade reakcií vykonaných pre porovnanie pri podobných podmienkach, boli výsledky podobné (príklad 1).

Podľa US patentu číslo 2 979 497 sa alkoxid hlinitý rozpúšťa v aromatickom rozpúšťadle, potom sa pomaly pridáva alkanolický roztok zodpovedajúci karboxylovej kyseline a vody do roztoku, udržovaného na teplote spätného toku. Po ukončení reakcie sa produkt zbavuje alkanolu pri teplote 140 až 180° C. Pri tomto spôsobe sa nedá predísť vyzrážaniu hlinitej zlúčeniny vo forme pevnej fázy a množstve esteru, vznikajúceho ako vedľajší produkt, dosahuje hmotnostne až 10 %.

Spôsob prípravy cyklických alkoxyzlúčenín a fenoxyzlúčenín hlinitých je opísaný v US patente č. 3 054 816. Para alebo zmes obsahujúca paru, zriedená alkoholickými parami sa používa pre kondenzačnú reakciu oxidu hlinitého. V priebehu reakcie dva móly alkanolu, uvoľnené na jeden mól vody, ako aj alkanol, používaný na riedenie, sa kontinuálne oddestilovávajú alebo sa oddestilujú na konci reakcie. Pri reakcii alkoxidu parnej fáze s parou sa získa pevný produkt. Pre túto reakciu sa používajú aromatické rozpúšťadlá alebo alkanoly. V uvedenom patentovom spise sa opisuje spôsob prípravy cyklického acetátu oxidu hlinitého pridávaním kyseliny octovej do roztoku cyklického izopropoxidu oxidu hlinitého.

Podľa US patentu č. 4 069 236 sa polyméry karboxylátu oxidu hlinitého pripravujú z alkoxidu hlinitého pri použití ekvimolárneho množstva vody a za pridania karboxylovej kyseliny pri teplote 130° C. Z príkladov je zrejmé, že nemožno vylúčiť vyzrážanie pevnej hlinitej zlúčeniny, od ktorej sa produkt môže oddeliť odfiltrovaním. Pri teraz opakovaných skúškach prevyšuje množstvo vytvoreného esteru hmotnostne 5 %.

Spôsob kontinuálnej prípravy cyklického triméru karboxylátu hlinitej zlúčeniny je opísaný v HU patente č. 192 257. Pri tomto spôsobe sa súčasne vykonáva reakcia oxidu hlinitého s vodou a s karboxylovými kyselinami vo fáze fluidizovanej inertným nosným plynom. V porovnaní s vyššie uvedenými spôsobmi je tento spôsob vhodný na prípravu produktov s pomerne nízkym obsahom esteru, napríklad hmotnostne 2 až 5 %. V dôsledku posunutia pomerov pridávania náhodne prebiehajúcich pri kontinuálnom spôsobe je ekvimolárna reakcia alkoxidu hlinitého s vodou a s karboxylovou kyselinou problematická, pretože sa môže začať vyvíjať gél v reaktore, čo ohrozuje operáciu a stabilitu produktu.

Bežnou charakteristikou spôsobov, známych zo stavu techniky, je pridávanie do terčového produktu, vytváranie esteru všeobecného vzorca RX, kde R má vyššie uvedený význam, nemožno eliminovať alebo je nevyhnutnosťou pre povahu spôsobu. J.Rinse (Paint Technology, zväzok 28, číslo 4) opisuje túto reakciu nasledovnou schémou:

= Al + XA1 = ------ = Al - 0 - Al = + RX, kde R a X majú vyššie uvedený význam.

Vytváranie esteru sa najmä urýchľuje pri vyšších teplotách, čo je potvrdené aj v skúškach podľa nasledujúcich príkladov (príklad 4 v porovnaní s príkladom 3). To je dôvodom vysokých výťažkov esterov pri spôsobe podľa FR patentu č. 1 558 831, US patentu č. 2 744 074 a GB patentu č. 806 113. Je teda potrebné pri nízkyxh teplotách rátať s významnou tvorbou esteru, obzvlášť keď má reakcia voľne prebiehať medzi alkanolom a karboxylovou kyselinou. Obdobne má význam ďalší dôvod, pričom množstvo získaného esteru ako vedľajšieho produktu pri vyššie uvedených procesoch je vysoké, pretože tieto procesy vyžadujú dlhý reakčný čas.

Preto je snahou znížiť množstvo esteru ako vedľajší produkt, pretože ak sa používa karboxylová kyselina v envimolárnom množstve, karboxylová skupina ako funkčná skupina bude čiastočne neprítomná v polymérnom produkte karboxylátu oxidu hlinitého a jej doplnenie vynucuje prídavný pracovný stupeň znižujúci vhodnosť procesu. Okrem toho, vytváranie esteru spotrebováva karboxylovú kyselinu a alkanol a predstavuje tak ich ekonomické straty.

Podstata vynálezu

Podstatou navrhovaného vynálezu je spôsob karboxylátu oxidu hlinitého s obsahom 16 jednotiek a obsahujúcich hmotnostne najviac 2 alkoxidu hlinitého všeobecného vzorca prípravy polymérov až 50 polymérnych % esteru, reakciou

Al(0R)₃kde R znamená alkylovú skupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, rozpusteného v aromatickom alebo alifatickom uhľovodíku s roztokom alifatickej alebo alicyklickej monokarboxylovej kyseliny s 8 až 22 atómami uhlíka alebo so zmesou karboxylovej kyseliny s vodou v alkanole 2 až 5 atómami uhlíka a odstránením alkanolu alebo alkanolov.

Pri spôsobe podľa vynálezu sa roztok alkoxidu hlinitého zavádza do reakčnej nádoby, udržovanej pod tlakom 0,2 až 0,7 x 10^s Pa, potom sa vedie ako cirkulujúci prúd pri teplote o 15 až 50° C vyššej ako je teplota varu vyššie vriaceho alkanolu zodpovedajúca teplote medzi teplotou alkanolovej zložky alkoxidu hlinitého a alkanolu použitého ako rozpúšťadla do trubkového reaktora s pomerom dlžka/priemer 10 až 200 a spojeného s reaktorovou nádržou; zároveň pri vstupe do trubkového reaktora sa kontinuálne pridáva alkanolický roztok monokarboxylovej kyseliny a voda obsahujúca hmotnostne aspoň 35% alkanolu, pričom molárny pomer hliník/monokarboxylová kyselina je aspoň 10 : 1 a molárny pomer hliník/voda je aspoň 10 : 1, získaná penová fáza sa potom vedie rýchlosťou 1 až 10 m/s (rátané ako kvapalná fáza) trubkovým reaktorom, vybaveným usmerňovacími prvkami vhodnými na zosilnenie turbulencie; potom sa zmes vedie do reaktorovej nádrže vybavenej miešadlom, kde sa odstraňuje pri reakcii vznikajúci alkanol známym spôsobom, potom sa reakčná zmes vracia do trubkového reaktora; táto operácia sa opakuje tak dlho, pokým molárny pomer monokarboxylová kyselina/hliník dosiahne 0,95 až 1,05 a molárny pomer voda/hliník dosiahne 0,9 až 1,0; potom sa získaný produkt zbaví alkanolu pri teplote prevyšujúcej aspoň o 30° C teplotu varu vyššie vriaceho alkanolu zodpovedajúceho alkanolovej zložke alkoxidu hliníka a alkanolu použitého ako rozpúšťadlo.

Úlohou spôsobu podľa vynálezu je príprava polymérov karboxylátu oxidu hlinitého reakciou s ekvimolárnym množstvom vody a karboxylovej kyseliny. Sumarizovaná schéma reakcie je táto:

n A1(OH)₃ + n H₂O + n HX ----->-f-Al - 0-}-+ 3n ROH

I x

kde R, X a n majú vyššie uvedený význam.

Ak je úspešné vykonávať reakciu vhodným spôsobom a odstraňovať alkanol vytvorený takmer vo chvíli jeho vytvorenia spolu s alkanolom použitým ako rozpúšťadla, potom získaný produkt je prakticky bez alkanolu, neobsahuje žiadnu alkoxyskupinu ani vo voľnej, ani vo viazanej forme a vykazuje minimálnu tvorbu esteru. Rovnako sa zabraňuje zrážaniu pevnej fázy, vynucujúcu filtráciu pri hydrolýze alkoxidov hliníka a spôsobujúcu straty hliníka.

Spôsob podľa vynálezu je založený na rýchlom vykonaní reakcie a na bezprostrednom odstraňovaní alkanolu z reakčného systému, čím sa znižuje vytváranie esteru na minimálnu mieru, pokiaľ sú teplotné podmienky volené tak, ako je uvedené vyššie. Je tiež dôležité, aby sa predchádzalo vytváraniu lokálneho nadbytku vody, navodzujúceho hydrolýzu a zároveň na zaistenie molárneho pomeru hliník/voda 1:1.

Pri spôsobe podľa vynálezu sa zavádza navážený alkoxid hlinitý a uhľovodíkové rozpúšťadlo do miešanej reaktorovej nádrže. Voda a karboxylová kyselina, potrebné na reakciusa rozpúšťajú v alkanole. Je vhodné použiť alkanol odpovedajúceho alkoxyskupine oxidu hlinitého na tento účel. Aj keď sa voda a monokarboxylová kyselina môžu pridávať oddelene, je výhodné používať ich v spoločnom roztoku. Obsah alkanolu v roztoku je hmotnostné aspoň 35 %.

Zmes v reaktorovej nádrži sa zohreje na teplotu o 15 až 50° C vyššiu, než je teplota varu alkanolu, používaného na prípravu roztoku, potom sa nechá cirkulovať v trubkovom reaktore s pomerom dlžka/vnútorný priemer 10 až 200, ktorý má vo vnútri vodiace prvky zvyšujúce turbulenciu toku. Pri vstupe do trubkového reaktora sa vstrekuje alkanolový roztok vody a karboxylovej kyseliny do cirkulijúceho prúdu. Zloženie cirkulujúceho prúdu a vstrekovaného roztoku sa volí tak, aby molárne množstvo zlúčenín hliníka, zavádzaných do trubkového reaktora, bolo aspoň 10 násobkom molárneho množstva zavádzanej vody a/alebo karboxylovej kyseliny, pričom sa v trubkovom reaktore udržiava lineárna prietoková rýchlosť 1 až 10 m/s, rátané na kvapalnú fázu.

V trubkovom reaktore alkanol vo vstrekovanom roztoku a alkanol vznikajúci chemickou reakciou vo forme pár, vytvára spenenú fázu. Spenená fáza sa vracia do reaktorovej nádrže, ktorá sa s výhodou udržiava pod zníženým tlakom. V reaktorovej nádrži sa penová fáza rozkladá, pary sa odstraňujú a kondenzujú, zatiaľ čo sa kvapalná fáza vracia do trubkového reaktora. Všetky tieto operácie sa vykonávajú tak dlho, až sa dosiahne takmer ekvimolárny pomer karboxylová kyselina/voda (0,95 až 1,05 pre karboxylovú kyselinu a 0,9 až 1,0 pre vodu) vo vzťahu k navážanému alkoxidu hliníka.

Potom sa cirkulácia zastaví a produkt sa v reaktorovej nádrži prípadne zohreje na teploti 130 až 170 °C rýchlosťou aspoň 20 °C/hodinu a produkt sa zbaví alkanolu pri tejto teplote a pri zníženom tlaku. Produkt, pripravený podľa použitia vyššie uvedených parametrov a podľa vyššie uvedeného spôsobu, obsahuje hmotnostné menej než 2 %, spravidla hmotnostné menej než 1 % esteru, vytvoreného z alkanolu a z použitej karboxylovej kyseliny; celkové množstvo voľných a viazaných alkoxyskupín je v produkte nižší než hmotnostné 1 %. produkt je trblietavý a neobsahuje žiadnu pevnú zlúčeninu hliníka1

Spôsob podlá vynálezu objasňujú príklady uskutočnenia vynálezu 1 až 6, pričom príklady 1 a 4 sú príklady porovnávacie. Príklady vynález len objasňujú a nijako ho neobmedzujú.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

162 g (1 mol) etoxidu hlnitého a 340 g bieleho technického oleja (ISO VG 15) sa naváža do vyhrievateľnej sklenenej banky s guľatým dnom s obsahom 4 litre, vybavenej teplomerom. Zmes sa nastaví na teplotu 80 ^OC a nechá sa cirkulovat tenkostenným skleneným trubkovým reaktorom s priemerom 8 mm a s dĺžkou 200 mm pri objemovej rýchlosti toku 5000 ml/min. pri použití obehového čerpadla za kontinuálneho miešania. Pred zavedením do trubkového reaktora sa vstrekne prvý roztok, udržiavaný na teplote 60 °C a obsahujúci 17,1 g (0,95 mol) vody a 325 g etanolu a následne roztok podobne udržiavaný na teplote 60 °C a obsahujúci 270 g (0,95 mol) kyseliny stearovej a 270 g etanolu do vyššie uvedeného etoxidu hlnitého a bieleho technického oleja čerpadlom rýchlostou 50 ml/min. V priebehu zavádzania roztokov sa vytvorí penová fáza v trubkovom reaktore, čo je spôsobené odparovaním obsiahnutého alkanolu a alkanolovými parami, uvoľňujúcimi sa pri reakciách. Táto penová fáza sa rozkladá v banke s guľatým dnom, pary sa odstraňujú, kondenzujú a zachytávajú sa v oddelenom zásobníku. V priebehu zavádzania prvého roztoku, obsahujúceho vodu, sa cirkulujúci materiál pomaly stáva opalescentným v dôsledku zrážania pevnej fázy. Po zavedení druhého roztoku sa cirkulácia zastaví, v banke s guľatým dnom sa ustanoví znížený tlak 0,5 x 10^s Pa, teplota sa zvýši na 140 °C a produkt sa počas 30 minút zbavuje alkanolu.

Týmto spôsobom sa získa opalescentný produkt obsahujúci hmotnostne 4,0 % hliníka a hmotnostne 8,2 % etylstearátového esteru. Z procesu sa získa 700 g analyticky bezvodého etanolu.

Príklad 2

Mieša sa 288 g (1 mol) porexidu hliníka a 340 g hydrogénovaného sovietskeho ťažkého oleja (s viskozitou 100 mm²/s pri teplote 40 °C, s indexom viskozity 85 a s anilínovým bodom 99 °C (160 °C) a cirkuluje sa v trubkovom reaktore pri rýchlosti 5000 ml/min. Zariadenie je udržiavané pod tlakom 0,5 x 10^s Pa od samého začiatku. Roztok s teplotou 95 °C obsahujúci 17,1 g (0,95 mol) vody, 350 g (1,00 mol) zmesi technickej nafténovej kyseliny a 370 g pentylalkoholu sa pridá do trubkového reaktora zavádzacou rýchlosťou 50 ml/min. Po pridaní sa zmes zbaví alkanolu pri teplote 170 °C spôsobom opísaným v príklade 1.

Týmto spôsobom sa získa 748 g vizuálne čistého produktu, ktorý obsahuje hmotnostne 3,6 % hliníka a hmotnostne 1,2 % esteru. Z procesu sa získa 610 g bezvodého pentylalkoholu.

Príklad 3

V zariadení podľa príkladu 1 cirkuluje zmes 207 g (1 mol) izopropoxidu hlinitého a 203 g hydrogénovaného (sovietského) ťažkého oleja s teplotou 115 °C rýchlosťou 10 1/min. pri tlaku 0,5 x 10^s Pa spôsobom podľa príkladu 2 a nechá sa reagovať s roztokom s teplotou 60 ^eC, obsahujúcim 17,1 g (0,95 mol) vody, 285 g (1,00 mol) kyseliny stearovej a 160 g izopropanolu, ktoré sa zavádzajú rýchlosťou 200 ml/min.

Po odstránení alkanolu spôsobom podľa príkladu 1 sa získa 540g produktu, ktorý obsahuje hmotnostne 5,05 % hliníka a hmotnostne 0,4 % izopropylstearátu. Z procesu sa získa 330 g bezvodého izopropanolu.

Príklad 4

Postupuje sa podľa príkladu 3, s tou výnimkou, že sa teplota cirkulujúceho materiálu nastaví na 145 °C.

Týmto spôsobom sa získa 542 g produktu, ktorý obsahuje hmotnostné 5,0 % hliníka a hmotnostné 2,5 % esteru. Z tohoto procesu sa získa 326 g zakaleného izopropanolu, ktorý obsahuje bielu práškovitú zrazeninu a hmotnostné 0,6 % vody.

Príklad 5

Naváži sa 910 kg (4,4 kmol) izopropoxidu hlinitého a 1400 kg hydrogénovaného (sovietského) ťažkého oleja do autoklávu s obsahom 3,5 m³, vybaveného mechanickým miešadlom. Táto zmes sa nechá cirkulovať pri teplote 110 ^eC a tlaku 0,4 x 10 Pa za miešania trubkovým reaktorom s dĺžkou 2 m a s priemerom 0,04 m, obsahujúcim 32 sedlovitých prvkov podporujúcich turbulenciu pomocou čerpadla pri prietoku 10 m/hodinu. Do toku cirkulujúceho materiálu sa pridáva roztok s teplotou 60 °C obsahujúci 1225 kg (4,3 kmol) kyseliny stearovej, 74 kg (4,1 kmol) vody a 800 kg izopropanolu rýchlosťou 450 1/hod. injektorom zabudovaným pred trubkovým reaktorom. Vytvorené alkanolové pary kondenzujú v kondenzátore, vstavanom do vákuového potrubia autoklávu a zhromažďujú sa v zásobníku. Po pridaní sa teplota v reaktore zvýši na 140 °C počas ďalších 30 minút.

Týmto spôsobom sa zísaka 2880 kg konečného produktu, ktorý obsahuje hmotnostné 4,1 % hliníka a hmotnostné 0,6 % izopropylstearátu. Získaný izopropanol je bezvodý.

Príklad 6

Postupuje sa podľa príkladu 5, s tou výnimkou, že sa na prípravu použije 1225 kg kyseliny stearovej, 42 kg vody a na rozpúšťanie 800 kg 96 % etanolu pri udržiavaní tlaku 0,3 x 10^s Pa v reaktorovej nádrži.

Týmto spôsobom sa získa produkt, ktorý obsahuje hmotnostné

0,8 % izopropylstearátu a etylstearátu. Kondenzovanou alkanolovou zmesou je bezvodná zmes izopropanolu a etanolu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

ΡΡ 2M- 20

TLAČ

1. Spôsob prípravy polymérov karboxylátu oxidu hlinitého s obsahom 16 až 50 polymérnych jednotiek a s obsahom do 2 % hmotn. esteru, reakciou alkoxidu hlinitého všeobecného vzorca A1(OR)₃, kde R znamená alkoxylovú skupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, rozpusteného v aromatickom alebo v alifatickom uhlovodíku, s roztokom alifatickej alebo alicyklickej monokarboxylovej kyseliny s 8 až 22 atómami uhlíka samotnej alebo v zmesi karboxylovej kyseliny a vody v alkanole s 2 až 5 atómami uhlíka, vyznačujúcisatým, že sa roztok alkoxidu hlinitého zavádza do reakčnej nádrže trubkového reaktora, kde sa udržiava pod tlakom, potom sa vedie ako cirkulujúci prúd pri teplote o 15 až 50 °C vyššou, než je teplota varu vyššie vriaceho alkanolu pripojeným reaktorom a súčasne sa pridáva alkanolový roztok monokarboxylovej kyseliny a voda obsahujúca aspoň 35 hmotn. % alkanolu, pričom molárny pomer hliník/monokarboxylová kyselina je aspoň 10 :1a molárny pomer hliník/voda je aspoň 10 : 1, zo získanej penovej fázy sa odstraňuje pri reakcii vznikajúci alkanol, a táto operácia sa opakuje, pokým sa dosiahne molárny pomer monokarboxylová skupina/hliník 0,95 až 1,05 a molárny pomer voda/hliník 0,9 až 1,0, a potom sa vyrobený produkt opäť zbaví alkanolu.
2. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2,vyznačujúci sa tým, že sa alkanolový roztok monokarboxylovej kyseliny a vody zavádza na vstupe trubkového reaktora.
3. Spôsob podľa nároku 3,vyznačujúci sa tým, že alkanolový roztok obsahuje hme¹··· aspoň 35 %^alkanolu.
4. Spôsob podľa nároku 1 až 3,vyznačujúci sa tým, že sa spenená fáza, vytvorená po reakcii alkoxidu hlinitého s karboxylovou kyselinou a vodou, vedie rýchlosťou 1 až pre kvapalnú fázu, do iní ciačnej reakčnej

10 m/s, zmesi.
5. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že uhľovodíkové rozpúšťadlo má teplotu varu aspoň o 80 °C vyššiu, než je teplota varu alkanolu v alkanolovej zložke alkoxidu hlinitého a teplota alkanolu, použitého ako rozpúšťadla.

6. Spôsob podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c i s a t ý m, že reakcia sa vykonáva pri tlaku 0,2 až 0,7 x 10^s Pa. 7. Spôsob podľa nároku 7, v y z n a č u j ú c i s a t ý m, že reakcia sa vykonáva pri tlaku 0,2 až 0,5 x 10^s Pa. 8. Spôsob podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c i s a t ý m,

že zmes sa nechá cirkulovať pri pomere molárneho toku hlinitej zlúčeniny k molárnemu toku zavádzanej karbox^ylovej kyseliny a vody aspoň 20 : 1.
9. Spôsob podía nároku 1,vyznačujúci sa tým, že alkoxidom hlinitým je izopropoxid hlinitý a počas reakcie sa udržiava teplota 105 až 125 °C.
10. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že alkanol sa odstraňuje pri teplote o 30° C vyššou, než je teplota vyššie vriaceho alkanolu v porovnaní s teplotou alkanolu v alkanolovej zložke alkoxidu hlinitého a alkanolu, použitého ako rozpúšťadla.