SK12002002A3 - Spôsob prípravy kuménu, ktorý sa používa pri príprave fenolu - Google Patents

Spôsob prípravy kuménu, ktorý sa používa pri príprave fenolu Download PDF

Info

Publication number
SK12002002A3
SK12002002A3 SK1200-2002A SK12002002A SK12002002A3 SK 12002002 A3 SK12002002 A3 SK 12002002A3 SK 12002002 A SK12002002 A SK 12002002A SK 12002002 A3 SK12002002 A3 SK 12002002A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
isopropanol
reactor
acetone
cumene
process according
Prior art date
Application number
SK1200-2002A
Other languages
English (en)
Inventor
Michael Sakuth
Uwe Tanger
Markus Weber
Original Assignee
Ineos Phenol Gmbh & Co. Kg
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Family has litigation
First worldwide family litigation filed litigation Critical https://patents.darts-ip.com/?family=7632417&utm_source=google_patent&utm_medium=platform_link&utm_campaign=public_patent_search&patent=SK12002002(A3) "Global patent litigation dataset” by Darts-ip is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License.
Application filed by Ineos Phenol Gmbh & Co. Kg filed Critical Ineos Phenol Gmbh & Co. Kg
Publication of SK12002002A3 publication Critical patent/SK12002002A3/sk

Links

Classifications

    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C2/00—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms
    • C07C2/86—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms by condensation between a hydrocarbon and a non-hydrocarbon
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C39/00—Compounds having at least one hydroxy or O-metal group bound to a carbon atom of a six-membered aromatic ring
    • C07C39/02—Compounds having at least one hydroxy or O-metal group bound to a carbon atom of a six-membered aromatic ring monocyclic with no unsaturation outside the aromatic ring
    • C07C39/04—Phenol
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C2/00—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms
    • C07C2/54—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms by addition of unsaturated hydrocarbons to saturated hydrocarbons or to hydrocarbons containing a six-membered aromatic ring with no unsaturation outside the aromatic ring
    • C07C2/64—Addition to a carbon atom of a six-membered aromatic ring
    • C07C2/66—Catalytic processes
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C2/00—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms
    • C07C2/86—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms by condensation between a hydrocarbon and a non-hydrocarbon
    • C07C2/862—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms by condensation between a hydrocarbon and a non-hydrocarbon the non-hydrocarbon contains only oxygen as hetero-atoms
    • C07C2/864—Preparation of hydrocarbons from hydrocarbons containing a smaller number of carbon atoms by condensation between a hydrocarbon and a non-hydrocarbon the non-hydrocarbon contains only oxygen as hetero-atoms the non-hydrocarbon is an alcohol
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C29/00—Preparation of compounds having hydroxy or O-metal groups bound to a carbon atom not belonging to a six-membered aromatic ring
    • C07C29/132—Preparation of compounds having hydroxy or O-metal groups bound to a carbon atom not belonging to a six-membered aromatic ring by reduction of an oxygen containing functional group
    • C07C29/136—Preparation of compounds having hydroxy or O-metal groups bound to a carbon atom not belonging to a six-membered aromatic ring by reduction of an oxygen containing functional group of >C=O containing groups, e.g. —COOH
    • C07C29/143—Preparation of compounds having hydroxy or O-metal groups bound to a carbon atom not belonging to a six-membered aromatic ring by reduction of an oxygen containing functional group of >C=O containing groups, e.g. —COOH of ketones
    • C07C29/145—Preparation of compounds having hydroxy or O-metal groups bound to a carbon atom not belonging to a six-membered aromatic ring by reduction of an oxygen containing functional group of >C=O containing groups, e.g. —COOH of ketones with hydrogen or hydrogen-containing gases
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07C—ACYCLIC OR CARBOCYCLIC COMPOUNDS
    • C07C2529/00—Catalysts comprising molecular sieves
    • C07C2529/04—Catalysts comprising molecular sieves having base-exchange properties, e.g. crystalline zeolites, pillared clays
    • C07C2529/06—Crystalline aluminosilicate zeolites; Isomorphous compounds thereof
    • C07C2529/70—Crystalline aluminosilicate zeolites; Isomorphous compounds thereof of types characterised by their specific structure not provided for in groups C07C2529/08 - C07C2529/65
    • Y—GENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02—TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02P—CLIMATE CHANGE MITIGATION TECHNOLOGIES IN THE PRODUCTION OR PROCESSING OF GOODS
    • Y02P20/00—Technologies relating to chemical industry
    • Y02P20/50—Improvements relating to the production of bulk chemicals
    • Y02P20/52—Improvements relating to the production of bulk chemicals using catalysts, e.g. selective catalysts
    • Y—GENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02—TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02P—CLIMATE CHANGE MITIGATION TECHNOLOGIES IN THE PRODUCTION OR PROCESSING OF GOODS
    • Y02P20/00—Technologies relating to chemical industry
    • Y02P20/50—Improvements relating to the production of bulk chemicals
    • Y02P20/582—Recycling of unreacted starting or intermediate materials

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)
  • Low-Molecular Organic Synthesis Reactions Using Catalysts (AREA)

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka spôsobu prípravy fenolov.
Doterajší stav techniky
Fenol je žiadaná pre bisfenolu A, dôležitou prípravu kyseliny priemyslovou chemikáliou, ktorá je fenolových živíc, e-kaprolaktámu, adipovej, alkylfenolov, anilínu, chlórfenolov, kyseliny pikrovej, zmäkčovadiel, antioxidantov a podobných zlúčenín. Fenol sa spravidla pripravuje z kuménu
Hockovým spôsobom.
Pri príprave fenolu z kuménu syntézou fenolu podľa Hocka sa ako ďalší produkt súbežne pripravuje acetón. Pretože komerčný dopyt po fenole je často celkom odlišný od komerčného dopytu po acetóne, boli dlhodobo prevádzané pokusy nájsť cesty, ako generovať následné produkty zo získaného acetónu, ktoré by vylúčili závislosť od vlastného trhu s acetónom.
Možným následným produktom acetónu (produktom po prúde) je izopropanol, ktorý možno spracovať tak, aby poskytol étery, akými sú napríklad diizopropyléter a terc.butylizopropyléter.
Konverzie acetónu na izopropanol sa spravidla dosiahne katalytickou hydrogenáciou. Pre výrobu izopropanoléterov sa spravidla používajú kombinované procesy zahrnujúce hydrogenáciu a éterifikáciu. Spôsoby prípravy rôznych izopropyléterov sú napríklad popísané v európskych patentových prihláškach EP 0 694 518, EP 0 665 207, EP 0 652 200 a EP 0 661 257. V spôsoboch popísaných v týchto patentových prihláškach po sebe, často v priamom slede, nasledujú dva prevádzkové kroky, konkrétne katalytická hydrogenácia kvapalnej fázy obsahujúcej acetón a éterifikácia izopropanolu získaného týmto spôsobom cez kyslé katalytické systémy. Zmes izopropanolu sa po katalytickej hydrogenácii nespracováva.
Európska patentová prihláška EP 0 665 207 naviac popisuje jednostupňový spôsob, pri ktorom hydrogenácia a éterifikácia prebiehajú v jedinom reaktore.
U týchto spôsobov, ktoré sú navrhnuté pre prípravu izopropyléterov, je izolácia izopropanolu prevádzaná po hydrogenácii acetónu, vzhľadom na súčasne vznikajúce vedľajšie produkty, veľmi nákladná.
Hoci príprava následných produktov z acetónu umožňuje vylúčiť priamu závislosť od samého trhu acetónu, pretrváva závislosť od dopytu a ponuky produktov vyrábaných následne z acetónu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je žiadúce vyvinúť spôsob výroby fenolu, pri ktorom by nedochádzalo k súbežnej tvorbe žiadnych ďalších produktov.
Európska patentová prihláška EP 0 371 738 popisuje spôsob prípravy fenolu, pri ktorom sa acetón vznikajúci pri štiepení kuménhydroperoxidu hydrogenuje za vzniku izopropanolu a tento izopropanol sa použije pre alkyláciu benzénu na kumén a kumén sa ďalej reoxiduje na kuménhydroperoxid za použitia kyslíka. Tento spôsob v podstate produkuje fenol z benzénu a kyslíka. U výhodného prevedenia, popísaného v európskej patentovej prihláške EP 0 371 738, sa v alkylačnom kroku používa zeolit s Y typom skeletónu s protónovou zmenou a s pomerom oxidu kremičitého ku oxidu hlinitému 4:1 až menej ako 10:1.
U tohto spôsobu sa alkylácia benzénu prevádza za použitia izopropanolu a/alebo propénu ako alkylačného činidla v kvapalnej fáze. Bolo pozorované, že výťažky alkylačných produktov znižuje dehydratačná reakcia izopropanolu, ktorá prebieha súčasne s alkyláciou. Okrem toho bola pozorovaná alkylácia benzénu rozpusteným propánom, a na základe tohto pozorovania bolo dosiahnuté iba veľmi nízkych výťažkov kuménu. Použitie cirkulačného zariadenia, v ktorom sa prúd obsahujúci olefín kontinuálne recykluje, umožňuje dosiahnuť selektívnu spotrebu izopropanolu dodávaného pre alkyláciu benzénu. Tento postup minimalizuje množstvo izopropanolu, ktoré sa dehydratuje na olefín a nie je tak ďalej dostupné pre skutočnú alkyláciu.
Alkylácia benzénu na kumén bola podrobnejšie skúmaná vo dvoch japonských publikáciách JP 11-035497 a JP 11-035498. Publikácia JP 11-035498 sa teda zapodieva problémom alkylácie benzénu pomocou vody produkujúcej izopropanol, ktorá tvorí azeotrop s benzénom a izopropanolom, a tak sťaží separáciu reakčných produktov. Navrhované riešenie spočíva v tom, že sa vznikajúca voda odstráni z reakčnej zmesi ešte pred separáciou nezreagovaného benzénu z tejto reakčnej zmesi. Publikácia JP 11-035497 sa zapodieva problémom, ktorým je diizopropyléter tvoriaci izopropanol, ktorý pri alkylácii benzénu sťaží spracovanie a separáciu reakčných produktov. Navrhovaným riešením tohto problému je prevádzanie reakcie benzénu a izopropanolu v prítomnosti vody a zeolitu.
Patent US 5 160 497 popisuje spôsob výroby fenolu, pri ktorom sa benzén uvádza do reakcie so zásobnou surovinou obsahujúcou propén a izopropanol tak, že sa uvedie do kontaktu s dealuminizovaným Y zeolitom s S1O2/AI2O3 molárnym pomerom 8 až 70. Kumén získaný v tomto kroku sa oxiduje za vzniku kumylhydroperoxidu, ktorý sa štiepi a poskytuje zmes fenolu a acetónu, pričom tento acetón sa hydrogenuje za vzniku izopropanolu, ktorý sa vráti späť do alkylačného kroku.
Podstata vynálezu
Z pohladu doterajšieho stavu techniky je cielom vynálezu poskytnúť spôsob prípravy kuménu alkyláciou benzénu izopropanolom, pri ktorom, napriek dehydratácii izopropanolu na propén, sa v porovnaní s bežnými spôsobmi dosiahne kompletnejšej konverzie· izopropanolu, vyššej konverzie- a vyššej selektivity pre kumén a nižšej tvorby n-propylbenzénu v alkylačnom kroku, pričom tento spôsob možno ľahko integrovať do spôsobu prípravy fenolu zahrnujúceho:
I. prípravu kuménu reakciou izopropanolu alebo zmesi izopropanolu a propénu s benzénom;
II. oxidáciu kuménu na kuménhydroperoxid;
III. kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu za vzniku fenolu a acetónu; a
IV. hydrogenáciu acetónu za vzniku izopropanolu.
Tohto cieľa bolo dosiahnuté navrhnutím spôsobu prípravy kuménu, pri ktorom sa izopropanol alebo zmes izopropanolu a propénu uvedie do reakcie s benzénom v prítomnosti katalyzátora na báze β-zeolitu majúceho S1O2/AI2O3 molárny pomer väčší ako 10:1.
Ďalším aspektom vynálezu je spôsob prípravy fenolu z benzénu, ktorý zahrnuje:
I. prípravu kuménu reakciou izopropanolu alebo zmesi izopropanolu a propénu s benzénom;
II. oxidáciu kuménu ná kuménhydroperoxid;
III. kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu za vzniku fenolu a acetónu; a
IV. hydrogenáciu acetónu za vzniku izopropanolu, pričom kumén sa pripraví podľa vyššie popísaného spôsobu.
Ďalším aspektom vynálezu je spôsob hydrogenácie acetónu na izopropanol v aspoň dvoch prevádzkových krokoch, pričom ako acetón sa použije surový acetón.
Ešte ďalším aspektom vynálezu je použitie katalyzátora na báze β-zeolitu majúcom S1O2/AI2O3 molárny pomer väčší ako 10:1 pri alkylácii benzénu izopropanolom alebo zmesí izopropanolu a propénu.
Prekvapivo sa zistilo, že spôsob prípravy fenolu, pri ktorom sa kumén pripravuje reakciou izopropanolu s benzénom na katalyzátore na báze β-zeolitu majúcom SiO2/Al2O3 molárny pomer väčší ako 10:1, sa propén tvorí dehydratáciou izopropanolu súčasne s alkyláciou benzénu izopropanolom na kumén a vytvorený propén, taktiež použitý pre alkyláciu benzénu na kumén, uľahčuje prípravu kuménu a umožňuje dosiahnuť plnšej konverzie izopropanolu, vyššej selektivity reakcie pre kumén a súčasne obmedzenej tvorby n-propylbenzénu, preto v konečnom dôsledku možno pri príprave fenolu dosiahnuť vyššej selektivity pre fenol.
Spôsob podía vynálezu umožňuje pripraviť fenol bez súbežne vznikajúceho acetónu alebo následných produktov acetónu, ktoré nevedú k získaniu kuménu alebo izopropanolu. Ekonomika prípravy fenolu je teda čisto závislá od tržných cien fenolu.
Ďalšou výhodou spôsobu podía vynálezu je skutočnosť, že dehydratácia izopropanolu na propén, alkylácia benzénu na kumén pomocou vytvoreného propénu a alkylácia benzénu na kumén spôsobená izopropanolom, môžu prebiehať súbežne na β-zeolitoch s pomermi S1O2/AI2O3 vyššími ako 10:1, a to v jednom kroku syntézy. Posledne menované subreakcie vedú k požadovanému zvýšeniu konverzií a ku zvýšeniu selektivity v prospech kuménu oproti spôsobom, ktoré sa pre tieto účely bežne používajú. Ďalšou výhodou spôsobu podía vynálezu je fakt, že pokiaľ sa reakcia prevádza pri rovnakej teplote, potom dochádza k výrazne nižšej tvorbe n-propylbenzénu ako u bežných spôsobov. Vzhľadom na to, že n-propylbenzén sa nedá ďalej využiť ekonomicky šetrným spôsobom, znamená vylúčenie relatívne veľkých množstiev n-propylbenzénu výrazné finančné úspory. Potlačenie tvorby n-propylbenzénu naviac zvyšuje selektivitu reakcie smerom ku kuménu.
Ďalšou výhodou spôsobu podľa vynálezu je to, že izopropanol, ktorý možno použiť pre alkyláciu, možno pripraviť hydrogenáciou surového acetónu. Možnosť hydrogenovať surový acetón priamo umožňuje vypustiť zložité spracovávanie alebo čistenie surového acetónu, získaného napríklad pri štiepení kuménhydroperoxidu. V tomto zmysle možno obmedziť aj potrebné zariadenia, a teda celkové náklady vynaložené na spôsob prípravy fenolu.
Spôsob prípravy fenolu z benzénu podľa vynálezu zahrnuje štyri prevádzkové kroky:
I. prípravu kuménu reakciou izopropanolu alebo zmesi izopropanolu a propénu s benzénom na kyslom katalyzátoru;
II. oxidáciu kuménu na kuménhydroperoxid;
l
III. kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu za vzniku fenolu a acetónu; a
IV. hydrogenáciu acetónu za vzniku izopropanolu.
Spôsob podlá vynálezu bude popísaný nižšie, pomocou príkladných prevedení, ktoré nijako neobmedzujú rozsah vynálezu.
Najskôr bude uvedený popis jednotlivých spôsobov, a prevádzkových krokov, ktoré tvoria jednotlivé stupne spôsobov podlá vynálezu.
Krok I: Alkylácia benzénu na kumén pomocou izopropanolu
V tomto prvom kroku sa kumén pripraví reakciou izopropanolu alebo zmesi izopropanolu a propénu s benzénom. Podstatou konverzie benzénu na kumén je alkylácia benzénu pomocou alkylačného činidla. Ako izopropanol, ktorý je zavádzaný do reaktora, tak propén, ktorý môže byť súčasťou prúdu zavádzaného do reaktora a/alebo sa môže tvoriť pri súčasne prebiehajúcu dehydratačnú reakciu, slúži ako alkylačné činidlo. Pri spôsobe podlá vynálezu, ktorého cielom je príprava kuménu, sa izopropanol uvedie do reakcie s benzénom, ktorý je v kontakte s β-zeolitom majúcom SÍO2/AI2O3 molárny pomer väčším ako 10:1, ktorý tu zastupuje katalyzátor, alebo sa v tomto prevádzkovom kroku propén vznikajúci v dôsledku dehydratácie izopropanolu, ktorá prebieha súčasne s alkyláciou benzénu na kumén pomocou izopropanolu, a/alebo propén obsiahnutý v prúde suroviny zavádzanej do reaktora použije pre účely alkylácie. V tomto kroku teda v podstate súbežne prebiehajú tri subreakcie, a to výhodne súbežne. Prvou reakciou je alkylácia benzénu na kumén pomocou izopropanolu. Druhou reakciou je dehydratácia ' izopropanolu na propén á treťou reakciou je alkylácia benzénu na kumén pomocou propénu.
V alkylačnom kroku spôsobu podlá vynálezu sa ako katalyzátor použijú β-zeolity majúce S1O2/AI2O3 pomer vyšší ako 10:1. Zvlášť vysoké preferencie sú dané použitiu katalyzátorov na báze β-zeolitov majúcich SÍO2/AI2O3 pomer 20:1 až 200:1, výhodne vyšší ako 70:1 až 200:1. V dôsledku hydrofobicity katalyzátorov, ktorá je spôsobená vysokými modulmi, tzn. vysokým pomerom SÍO2/AI2O3, nie sú kyselinové centrá celkom obsadené vodou vznikajúcou počas reakcií. Skutočná alkylačná reakcia, ktorá prebieha súčasne s dehydratáciou, nie je teda žiadnym spôsobom brzdená ani ukončená. Jednako len čiastočné obsadenie povrchu zeolitu vodou vznikajúce počas reakcie zo sebou prináša kyslosť modifikujúcu efekt, ktorý bude podrobne popísaný nižšie. Alkylačnú reakciu a súbežnú dehydratačnú reakciu možno prevádzať v jednom alebo v niekoľkých reaktoroch. Alkylačné reakcie a súbežné dehydratačné reakcie sa výhodnejšie prevádzajú v miešanom tankovom reaktore, v reaktore s fixným lôžkom alebo v reaktore so skrápaným lôžkom. V reaktore alebo reaktoroch možno použiť pohybujúce sa, zavesené alebo fixované katalyzátormi. Výhodne sa používajú reaktory s fixným katalytickým lôžkom naplneným vhodne tvarovanými telesami, napríklad vhodnými extrudátmi, použitého katalyzátora.
Východzími materiálmi, ktorými sú benzén a izopropanol a prípadne propén, sa zavádzajú do reaktora v kvapalnej a/alebo plynnej forme, výhodne v kvapalnej forme. Prúd zavádzaný do reaktora obsahuje výhodne benzén a izopropanol v molárnom pomere vyššom ako 1:1 (pre benzén), výhodnejšie 3:1 až 10:1. Ako východzie materiály zavádzané do reaktorov je možné použiť nielen čisté východzie zlúčeniny, ale taktiež zlúčeniny obsahujúce primesi. Izopropanol použitý ako východzi materiál obsahuje výhodne menej ako 10 % hmotn. vody, výhodnejšie menej ako 5 % hmotn. vody.
Reakcia izopropanolu s benzénom vedúca k vzniku kuménu, súčasne prebiehajúca dehydratačná reakcia a reakcia vznikajúceho propénu alebo pridaného propénu s benzénom poskytujúceho kumén, tzn. alkylačné reakcie, sa v reaktore prevádzajú pri reakčnej teplote 100 °C až 300 °C. V reaktore je výhodne teplotný gradient, ktorý je nastavený tak, že reakčná zmes, ktorá sa nachádza vo vstupnej časti reaktora, má teplotu 150 °C až 200 °C a reakčná zmes, ktorá, sa nachádza vo výstupnej časti reaktora má teplotu 250 °C až 300 °C. Reakcie sa výhodne prevádzajú pri tlaku 1 MPa až 10 MPa a výhodne pri tlaku 2 MPa až 6 MPa. Propén vzniká v reaktore v dôsledku súčasne prebiehajúcej dehydratácie izopropanolu. Kvapalná fáza musí byť uvedená do bezprostredného kontaktu s katalyzátorom, abý mohli prebehnúť alkylačné reakcie. Túto podmienku možno splniť, pokial sa použije reaktor so skrápaným lôžkom a vysokej lineárnej rýchlosti kvapalných fáz v reaktore, výhodne vyšší ako 30 m/h.
Pomer použitého izopropanolu ku benzénu a/alebo množstvo recirkulovaného produktu ovplyvňuje obsah vody v reaktore. Obsah vody zasa ovplyvňuje kyslosť katalyzátora. Pokial sa vytvorí samostatná vodná fáza, potom musí byť intenzívne dispergovaná v celom priestore reaktora. Tejto intenzívnej dispergácie možno dosiahnuť použitím vysokých lineárnych rýchlostí. Kyslosť katalyzátora je modifikovaná vodou vznikajúcou pri reakcii. Podía výhodného prevedenia vynálezu sa obsah vody v surovine zavádzanej do alkylačnéhó reaktora, ktorá pripadne zahrnuje recirkulovaný produkt, udržuje maximálne na 5 % hmotn. Výhodne sa obsah vody pohybuje v rozmedzí od 0,1 % hmotn. do 5 % hmotn. a výhodnejšie od 0,5 % hmotn. do 4,5 % hmotn. Táto nová hodnota, ktorá je výsledkom katalyzátora s modifikovanou kyslosťou, umožňuje minimalizovať tvorbu n-propylbenzénu, tzn. produktu druhej reakcie prebiehajúcej pri alkylácii. Obsah n-propylbenzénu v reakčnej zmesi čiže na výstupe z reaktora je zvyčajne nižší ako 300 mg/1 (hmotn. dielov na milión), výhodnejšie nižší ako 150 mg/1 (hmotn. dielov na milión), pokial sa prevádza spôsobom podía vynálezu.
Spôsob podía vynálezu pre prípravu kuménu založený na reakcii izopropanolu s benzénom v prítomnosti katalyzátora podía vynálezu umožňuje pripraviť kumén v jedinom, syntetickom kroku. Podľa vynálezu sa izopropanol dehydratuje na propén v kvapalnej fáze v prítomnosti katalyzátora podľa vynálezu a benzén sa súčasne alkyluje izopropanolom na kumén. Podobne propén, vznikajúci ako medziprodukt alebo prítomný v surovine zavádzanej do alkylačnéhó reaktora, ktorý môže čiastočne existovať v plynnej fáze, súčasne reaguje s benzénom prítomným v reakčnej zmesi za vzniku požadovaného kuménu. Všetky subreakcie sú podporované alebo urýchlené katalyzátorom na báze β-zeolitu.
Spôsob podľa vynálezu alebo jeho jednotlivé kroky možno prevádzať kontinuálnym alebo vsádzkovým spôsobom. Súbežné reakcie, čo sú alkylácia a dehydratácia, sa výhodne prevádzajú kontinuálnym spôsobom. Pri vsádzkovom prevádzaní spôsobu podľa vynálezu sa zistilo, že kvapalná reakčná zmes, ktorá je výsledkom reakcie benzénu s izopropanolom vedúca ku vzniku kuménu, obsahuje menej ako 1 % hmotn. propénu.
Kumén pripravený spôsobom podľa vynálezu možno použiť priamo pri príprave fenolu spôsobom podľa Hocka. Jednako len môže byť taktiež výhodné reakčnú zmes získanú pri reakcii benzénu s izopropanolom ďalej spracovať alebo ju aspoň čiastočne zaviesť späť do reaktora. Získanú reakčnú zmes možno napríklad spracovať rozdelením reakčnej zmesi na organické a vodné fázy, napríklad vo fázovom separátore. Vodnú fázu a/alebo organickú fázu možno následne podrobiť extrakcii. Jednako len získané fázy možno taktiež destilovať, a tým . z týchto fáz odstrániť rôzne zlúčeniny. Destilácie možno prevádzať priamo na fázach získaných z reaktora alebo možno tieto fázy ' vopred ' podrobiť extrakcii á/alebo fázovej separácii.
Za výhodné sa považuje separovať reakčnú zmes získanú z reaktora do organickej fázy a vodnej fázy, čo sa prevádza v separátore kvapalnej/kvapalnej fázy, akým je napríklad dekantačný prístroj, a ešte len následne previesť destiláciu, pričom v tomto prípade je výhodné pred zavedením reakčnej zmesi do fázového separátora odstrániť z reakčnej zmesi aspoň časť tepelnej energie, napríklad pomocou tepelného výmenníka. Výhoda tohto prevedenia spočíva v tom, že voda je odstránená z prúdu opúšťajúceho reaktor ešte pred destiláciou, čím sa redukuje spotreba energie. Okrem toho možno pri použití tejto hodnoty ľahko riadiť obsah vody v recirkulovanej časti prúdu opúšťajúcej reaktor, a tým regulovať obsah vody v celkovom prúde zavádzanom do alkylačného reaktora.
Vodnú fázu možno spracovať alebo zlikvidovať. Spracovanie vodnej fázy môže napríklad zahrňovať premiestnenie vodnej fázy do destilačného zariadenia, v ktorom sa od zvyšku vodnej fázy separuje azeotrop IPA a vody. Tento azeotrop vody a IPA možno zaviesť späť do alkylačného reaktora.
Organickú fázu možno zaviesť do destilačnej kolóny, kde sa od sebe oddelí kumén, vedľajšie produkty a východzí materiál. Oddelené východzie materiály možno vrátiť späť do reaktora. Ako výhodné sa ukázalo vrátenie časti organickej fázy a/alebo časti vodnej fázy reakčnej zmesi do reaktora bez spracovania.' Organická fáza reakčnej zmesi sa výhodne vracia do reaktora v množstve, ktoré odpovedá pomeru recyklovanej organickej časti reakčnej zmesi ku východzím materiálom od 1:1 do 100:1. Môže byť výhodné odstrániť časť tepelnej energie z organickej časti reakčnej zmesi, ktorá sa vracia späť do reaktora, pomocou tepelného výmenníka. Recyklácia organickej časti reakčnej zmesi možno dosiahnuť napríklad pomocou cirkulačnej linky, v ktorej je inštalované čerpadlo. Cirkulačná linka je výhodne vybavená tepelným výmenníkom, pomocou ktorého je možné ovplyvniť teplotu organickej časti reakčnej zmesi.
Teplota recyklovanej organickej časti reakčnej zmesi sa výhodne nastaví tak, aby teplota zmesi recyklovanej reakčnej zmesi a východzích materiálov odpovedala približne teplote na vstupe do reaktora.
Kumén separovaný v destilačnej kolóne možno spracovať alebo ďalej použiť v spôsobe výroby fenolu podľa Hocka, napríklad pri oxidácii. Vedľajšie produkty separované pri destilácii, akými sú , napríklad polyizopropylbenzén alebo diizopropylbenzén, možno ďalej využiť alebo spracovať. Tieto spracovateľské kroky môžu napríklad zahrňovať transalkylačné reakcie, pri ktorých možno vedľajšie produkty z veľkej časti previesť na kumén. Spôsob prevádzania takých transalkylačných reakcií je odborníkom v danom odbore známy.
Krok II: Oxidácia kuménu na kuménhydroperoxid
Oxidáciu kuménu na kuménhydroperoxid možno prevádzať spôsobom, ktorý je v danom odbore známy. Oxidácia sa môže napríklad prevádzať spôsobom popísaným v EP 0 371 738. Oxidácia kuménu sa spravidla prevádza pri teplote 60 °C až 150 °C, výhodne pri teplote 90 °C až 130 °C. Oxidácia kuménu sa výhodne prevádza pri tlaku 1 kg/cm2 až 10 kg/cm2. Oxidácia sa prevádza· za použitia molekulárneho kyslíka. Tento molekulárny kyslík možno dodávať vo forme plynného kyslíka, vzduchu alebo zmesi plynného kyslíka alebo vzduchu s inertným plynom, napríklad dusíkom alebo vzácnym plynom.
Plyn obsahujúci molekulárny kyslík· sa uvedie do kontaktu s kuménom vo forme roztoku obsahujúceho kumén. Kontakt medzi plynom, ktorý obsahuje kyslík a kuménom by mal byť veľmi tesný. Takého kontaktu možno dosiahnuť v danom odbore známymi spôsobmi, napríklad pomocou reaktoru s prebublávajúcou kolónou.
Roztok obsahujúci kumén má výhodne hodnotu pH vyššiu ako 2. Hodnota pH roztoku obsahujúceho kumén sa nastaví pridaním alkalických zlúčenín do roztoku. Hodnota pH roztoku obsahujúceho kumén sa taktiež môže nastaviť spracovaním použitého kuménu, napríklad extrakciou kyslých zložiek. Ako alkalické zlúčeniny sa výhodne pridávajú vodné roztoky uhličitanu sodného alebo uhličitanu draselného alebo hydroxidu sodného alebo hydroxidu draselného. Pridanie alkalickej zlúčeniny do roztoku obsahujúceho kumén sa výhodne prevádza tak, že sa pH hodnota roztoku obsahujúceho kumén nedostane mimo pH rozmedzia 2 až 11, a to ani v priebehu reakcie.
Do reakčného systému sa výhodne pridá činidlo, ktoré iniciuje oxidačnú reakciu. Ako iniciátorov oxidačnej reakcie možno v reakčnom systéme výhodne použiť azozlúčeninu, akou je napríklad · a,a'-azobisizobutyronitril alebo α,α'-azobis(cyklohexylnitril). Jednako len výhodne možno, ako iniciátora do reakčného systému pridať taktiež kuménhydroperoxid. Výhodou tohto riešenia je skutočnosť, . že nie je treba do reakčného systému zavádzať žiadne ďalšie zlúčeniny. Výhodne sa iniciátor do reakčného systému pridáva v množstve, ktoré odpovedá 0,01 % hmotn. až 20°% hmotn. iniciátora, vztiahnuté k celkovej hmotnosti výčhodzieho materiálu.
Oxidácia kuménu môže prebiehať kontinuálne, vsádzkovým spôsobom alebo semikontinuálnym spôsobom. Oxidácia kuménu na kuménhydroperoxid sa výhodne prevádza kontinuálne.
V niektorých prípadoch môže byť výhodné podrobiť reakčnú zmes získanú pri oxidácii následnému spracovaniu. Reakčná zmes získaná pri oxidácii sa výhodne zahustí tak, že poskytne roztok obsahujúci 40 % hmotn. až 90 % hmotn. CHP, zvlášť výhodne 60 % hmotn. až 85 % hmotn. CHP. Zahustenie sa výhodne prevádza oddestilovaním nezreagovaného kuménu z reakčnej zmesi.
Krok III: Kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu na fenol a acetón
Prevádzkový krok kyselinou katalyzovaného štiepenia kuménhydroperoxidu sa prevádza spôsobom, ktorý je odborníkom v danom odbore známy. Kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu je napríklad popísané v EP 0 589 588, US 4 016 213, DP 1 443 329, US 4 358 618, GB 930 161 alebo EP 0 371 738 .
Kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu (CHP) možno prevádzať homogénnym alebo heterogénnym spôsobom. Štiepenie CHP sa výhodne prevádza ako homogénne štiepenie. Ako katalyzátory je možno použiť silné kyseliny, ako napríklad kyselinu sírovú, kyselinu chlorovodíkovú alebo kyselinu fluorovodíkovú. Rovnako tak je možno použiť heteropolykyseliny. Ďalšou možnosťou je použitie pevných katalyzátorov, napríklad kyslých iónovymieňačových živíc alebo kyslých zeolitov. Pokiaľ sa použijú kvapalné kyseliny, potom sa pridajú do reakčnej zmesi obsahujúcej CHP. Ako výhodné 'sa javí pridanie kyslého katalyzátora v množstve, ktoré odpovedá 0, 002 g hmotn. až 5 % hmotn., vztiahnuté k celkovej hmotnosti reakčnej zmesi.
Reakčná zmes spravidla neobsahuje iba CHP, ale taktiež obsahuje rozpúšťadlo. Ako použiteľné rozpúšťadlá možno menovať aromatické alebo alifatické uhľovodíky, napríklad kumén, benzén, hexán, heptán alebo cyklohexán, alkoholy, ako napríklad etanol, metanol, propanol alebo izopropanol, alebo ketóny alebo aldehydy, napríklad acetaldehyd, acetón a metylizobutylketón. Ako rozpúšťadlo je výhodné použiť fenol, kumén a/alebo acetón. Obsah rozpúšťadla v reakčnej zmesi vo štiepnom reaktore predstavuje lx až 25x obsahu CHP.
Samotné štiepenie sa výhodne prevádza v jednom alebo niekoľkých reaktoroch. Teplota v tomto reaktore alebo v týchto reaktoroch sa výhodne pohybuje od 40 °C do 90 °C. Aspoň časť reakčnej zmesi, ktorá sa odoberie z reaktora alebo reaktorov, sa môže vracať späť, do vstupnej časti reaktora. Výhodne sa do vstupnej časti štiepneho reaktora alebo reaktorov zavádza aspoň 25 % až 95 % reakčnej zmesi odobratej z výstupnej časti štiepneho reaktora alebo reaktorov.
Môže byť výhodné previesť po samotnom štiepení následné tepelné spracovanie. Za týmto účelom sa reakčná zmes získaná zo štiepneho reaktora . premiestni do rúrkového reaktora. Teplota rúrkového reaktora sa výhodne pohybuje od 80 °C do 100 °C. Cieľom následného tepelného spracovania je Odštiepenie
CHP, ktorý sa neodštiepil vo štiepnych reaktoroch, a dikumylperoxidu (DCP), ktorý môže vznikať z CHP a dimetylbenzylalkoholu vo štiepnych reaktoroch.
Zmes, ktorá je produktom štiepenia a ktorá môže pochádzať priamo zo štiepneho reaktora alebo z následného tepelného spracovania, sa podrobí destilácii. Táto destilácia produkuje v prvom separačnom kroku surový acetón, ktorý možno hydrogenovať za vzniku izopropanolu. V ďalších destilačných krokoch sa zo zmesi získanej štiepením izoluje fenol, ktorý môže byť ďalej spracovaný alebo použitý. Nezreagovaný kumén a zlúčeniny, ktoré sa môžu tvoriť v sekundárnych reakciách, napríklad AMS, možno recyklovať do celého procesu spôsobom, ktorý je odborníkom v danom odbore známy.
Krok IV: Hydrogenácia acetónu na izopropanol
Spôsob podlá vynálezu alebo prevádzkové kroky podlá vynálezu umožňujú prípravu izopropanolu z acetónu obsahujúceho primesi hydrogenáciou acetónu. Spôsob podlá vynálezu umožňuje pripraviť izopropanol zo surového acetónu, napríklad zo surového acetónu, ktorý sa získa kyselinou katalyzovaným štiepením kuménhydroperoxidu.
Typické primesi v surovom acetóne predstavujú napríklad voda, kumén a/alebo acetaldehyd. V spôsobe alebo prevádzkových krokoch podľa vynálezu možno použiť surový acetón obsahujúci až 15 % hmotn. primesi. Výhodne sa použije surový acetón obsahujúci 2,5 % hmotn. až 13 % hmotn. primesi. Surový acetón určený pre použitie podľa vynálezu môže obsahovať až 5 % hmotn. vody, 7,5 % hmotn. kuménu a/alebo 3000 mg/1 acetaldehydu.
Hydrogenácia nielen, že prevádza acetón na izopropanol, ale taktiež prevádza kumén na hydrokumén a acetaldehyd na etanol. V závislosti od účelu, pre ktorý je izopropanol spôsobom podía vynálezu pripravený, možno tieto zlúčeniny od izopropanolu izolovať spôsobom, ktorý je odborníkom v danom odbore známy.
Spôsob podía vynálezu alebo prevádzkový krok podľa vynálezu možno prevádzať v jednom alebo v niekoľkých stupňoch. Spôsob podľa vynálezu sa výhodne prevádza aspoň v dvoch stupňoch. Prevádzkové kroky možno prevádzať jednotlivo, paralelne a/alebo kaskádovým spôsobom. Prevádzkové stupne sa výhodne prevádzajú v cirkulačnom alebo rúrkovom reaktore.
Hydrogenácia acetónu sa výhodne prevádza ako hydrogenácia v kvapalnej fáze. Táto hydrogenácia v kvapalnej fáze sa výhodne prevádza pri teplote 60 °C až 140 °C, výhodnejšie pri teplote 70 °C až 130 °C, a pri tlaku 1 MPa až 5 MPa, výhodnejšie pri tlaku 2 MPa až 3,5 MPa. V rôznych prevádzkových stupňoch možno použiť rôzne teplotné a/alebo tlakové podmienky.
Hydrogenáciu možno prevádzať za použitia ekvimolárnych množstiev vodíka a acetónu. Hydrogenácia sa výhodne prevádza za použitia prebytku vodíka. Molárny pomer vodíka ku acetónu výhodne dosahuje aspoň 1:1. Vodík a acetón sa do hydrogenačného kroku výhodne zavádzajú v pomere 1:1 až 5:1 v prospech vodíka, a zvlášť výhodne v pomere 1:1 až 1,5:1. Okrem hydrogenačných reakcií je tento pomer výhodný pre ďalšie reakcie, pri ktorých dochádza k spotrebe acetónu a/alebo izopropanolu, napríklad pre reakcie katalyzované katalyzátorom.
Alkáliou katalyzovaná aldolová kondenzácia acetónu môže tvoriť diacetónalkohol (DAA), ktorý možno hydrogenovať na hexylénglykol (HG). Eliminácia vody z DAA a hydrogenácia mezityloxidu (MOX) vznikajúceho v dôsledku eliminácie vody môže viesť ku vzniku metylizobutylketónu (MIBK), ktorý možno hydrogenovať za vzniku 4-metyl-2-pentanolu (MPOL). Požadovaný produkt, ktorým je izopropanol, možno ďalej uviesť do reakcie, pri ktorej sa zbaví ' vody a vytvorí diizopropyléter (DIPE).
Vzhľadom na to, že tieto sekundárne reakcie znižujú výťažok izopropanolu, vztiahnutý k množstvu použitého acetónu, nemal by použitý katalyzátor tieto reakcie podporovať. Z tohto dôvodu by mal byť katalyzátor v ideálnom prípade neutrálny, t.j. ani alkalický ani kyslý.
Vhodnými katalyzátormi pre prevádzanie spôsobu podľa vynálezu sú komerčné hydrogenačné katalyzátory obsahujúce Cu, Cr, Ru a/alebo Ni ako aktívnu zložku nanesenú na neutrálnych nosných materiáloch, akými sú A12O3, TÍO2, SÍO2, aktívne uhlie a/alebo ZrO2, alebo nosné materiály obsahujúce ich zmesi. Za zvlášť výhodné je považované použitie katalyzátorov obsahujúcich nikel, kde obsah niklu na neutrálnom nosiči predstavuje približne 10 % hmotn. Vhodnými nosnými neutrálnymi materiálmi sú a-Al2O3, TiO2, ZrO2 a mullit.
Spôsob podľa vynálezu sa výhodne prevádza v aspoň dvoch prevádzkových stupňoch, pričom reaktor z prvého prevádzkového stupňa je konštruovaný ako cirkulačný reaktor a reaktor z druhého prevádzkového kroku je konštruovaný ako rúrkový reaktor.
Hlavná časť konverzie acetónu prebieha v cirkulačnom reaktore. Cirkulačný reaktor je vybavený slučkou pre recykláciu produktu. Reaktor výhodne pracuje pri vysokej hodnote koncentrácie, a možno ho teda ovládať použitím malého cirkulačného pomeru. Pomer prúdu spätne zavádzaného produktu ku prúdu čerstvého acetónu vnútri reaktora sa pohybuje od 0,5:1 do 20:1, výhodne od 2:1 do 10:1. Môže byť výhodné ochladiť reakčný produkt opúšťajúci cirkulačný reaktor. Buď je možné chladiť dielci prúd reakčného produktu, ktorý sa zavádza späť do reaktora alebo aj dielčí prúd, ktorý je zavádzaný do druhého prevádzkového kroku čiže do rúrkového reaktora.
Počiatočná teplota prvého stupňa leží výhodne v rozmedzí od 60 °C do 90 °C a celkový tlak v rozmedzí od 1 MPa do 5 MPa. V závislosti od počiatočnej aktivity katalyzátora môže byť výhodné redukovať počiatočnú teplotu alebo zvýšiť cirkulačný pomer, v snahe nastaviť požadovanú výstupnú teplotu, ktorá môže odpovedať vstupnej teplote rúrkového reaktora.
Vzhľadom na to, že hydrogenácia je reakcia exotermná, môže dôjsť k zvýšení teploty v reaktore a cirkulačný reaktor teda môže byť opatrený chladením alebo sa chladenie môže nachádzať až za výstupom z cirkulačného reaktora. Hydrogenácia v prvom prevádzkovom stupni sa prevádza pri teplote 60 °C až 140 °C, výhodne pri teplote 70 °C až 130 °C, a pri tlaku 1 MPa až 5 MPa, výhodne pri tlaku 2 MPa až 3,5 MPa.
V snahe hydrogenovať acetón, ktorý nezreagoval v prvom prevádzkovom kroku, sa reakčná zmes z cirkulačného reaktora vedie do rúrkového reaktora. Takým rúrkovým reaktorom môže byť napríklad hriadeľový reaktor pracujúci ako rúrkový reaktor.
Druhý prevádzkový stupeň, ktorý má výhodné charakteristiky prúdenia upchávky, sa výhodne prevádza pri teplote 60 °C až 140 °C, výhodnejšie pri teplote 70 °C až 130 °C, a pri tlaku 2 MPa až 5 MPa.
Vyššie popísané katalyzátory alebo katalytické systémy obsahujúce katalyzátor a nosič katalyzátora možno použiť v oboch prevádzkových stupňoch. Výhodne sa v oboch prevádzkových stupňoch použije katalyzátor obsahujúci približne 10 % hmotn. niklu na neutrálnom nosiči.
Kombinácia prevádzkových krokov I až IV spôsobu .podlá vynálezu umožňuje pripraviť fenol z benzénu a kyslíka bez súčasne vznikajúceho acetónu. Môže byť teda napríklad výhodné použiť aspoň časť acetónu, vznikajúceho štiepením CHP v prevádzkovom kroku III spôsobu podía vynálezu, v kroku IV pri hydrogenácii acetónu na izopropanol ako východzí materiál. Vďaka tomu, že surový acetón možno použiť priamo ako východzí materiál pre hydrogenáciu v prevádzkovom kroku IV spôsobu podía vynálezu, možno eliminovať nákladné spracovania surového acetónu, ktoré vyžadujú bežné spôsoby. Pri hydrogenácii možno prirodzene použiť aj purifikovaný a/alebo novo zakúpený acetón. Izopropanol vznikajúci pri hydrogenácii acetónu alebo surového acetónu možno použiť priamo pre alkyláciu benzénu (prevádzkový krok I) . Jednako len rovnako tak môže byť výhodná purifikácia izopropanolu z kroku IV prevádzaná vhodnými spôsobmi, napríklad tepelným spracovaním, pričom táto purifikácia sa prevádza ešte pred zavedením izopropanolu do alkylačného kroku. Tepelné spracovanie môže napríklad zahrnovať purifikáciu izopropanolu destiláciou v dvoch destilačných kolónach, pričom destiláty s nižšou teplotou varu sa separujú v prvej kolóne a materiály s vysokou teplotou varu sa separujú v druhej kolóne.
Odborník pohybujúci sa v oblasti, ktorá sa zapodieva výrobou fenolu, bude schopný odvodiť ďalšie prípadné kombinácie, ktoré sú taktiež predmetom vynálezu. Jednotlivé prevádzkové kroky podía vynálezu možno teda kombinovať s ďalšími výhodnými prevádzkovými krokmi. Také kombinácie sú taktiež predmetom vynálezu.
Stručný popis obrázkov
Obr. 1 a obr. 2 znázorňujú dve prevedenia prevádzkového kroku spôsobu podía vynálezu, v ktorom sa hydrogenáciou zo surového acetónu pripravuje izopropanol. Obr. 3 a obr. 4 znázorňujú dve prevedenia celého spôsobu, pri ktorom sa z acetónu a benzénu získa kumén.
Obr. 1 znázorňuje jedno prevedenie prevádzkového kroku spôsobu podía vynálezu, v ktorom sa hydrogenuje acetón, pričom je treba upozorniť, že toto príkladné prevedenie nijako neobmedzuje rozsah vynálezu.
Východzí materiál F možno zaviesť do separačnej nádoby A pomocou čerpadla FP alebo ho možno, v prípade kontinuálnej prevádzky, zavádzať kontinuálne. Zo separačnej nádoby A možno reakčnú zmes rozvádzať pomocou cirkulačného čerpadla ZP buď cez obchvat bp, alebo cez reaktor R, v ktorom je umiestnené katalytické lôžko KB. Reakčnú zmes možno zohrievať na požadovanú teplotu pomocou tepelného výmenníka Kl. Vodík sa do systému zavádza vstupom H. Za reaktorom R nasleduje chladič K2, v ktorom sa reakčná zmes môže chladiť. Po ochladení reakčná zmes prechádza do separačnej nádoby A. Produkt možno z reakčného systému odobrať cez výstup P.
Obr. 2 znázorňuje ďalšie prevedenie prevádzkového kroku spôsobu podía vynálezu, v ktorom sa prevádza hydrogenácia acetónu, pričom rovnako ako u prvého príkladného prevedenia platí, že ani toto druhé prevedenie neobmedzuje rozsah vynálezu.
U tohto prevedenia sa prúd surového acetónu spoločne s prúdom bl vodíka zavádza do cirkulačného reaktora Rl. Reakčná zmes sa dopravuje z cirkulačného reaktora potrubím c do fázového separátora PT1. Nespotrebovaný vodík sa z vytvorenej reakčnej zmesi separuje fázovou separáciou v cirkulačnom reaktore Rl, a to konkrétne vo fázovom separátore PT1. Tento vodík možno zavádzať späť do cirkulačného reaktora potrubím rgl. Kvapalnú časť reakčnej zmesi možno podobne recirkulovať aspoň čiastočne do cirkulačného reaktora Rl potrubím ra. Teplo možno zaviesť do recirkulovanej reakčnej zmesi, alebo z nej naopak odviesť, pomocou tepelného výmenníka Wl. Časť kvapalnej fázy reakčnej zmesi možno dopraviť potrubím d do rúrového
reaktora R2 a previesť na požadovanú teplotu v tepelnom
výmenníku W2. Reakčná zmes sa dopravuje spoločne s vodíkom z
potrubia b2 do rúrového reaktora R2. Reakčná zmes opúšťa
rúrový reaktor R2 potrubím e. Po opustení rúrového reaktora R2 potrubím e sa vodík prítomný v reakčnej zmesi opäť separuje z kvapalnej časti reakčnej zmesi fázovou separáciou (napríklad okamihovým odparením) vo fázovom separátore PT2 a môže byť zavedený späť do rúrového reaktora potrubím rg2. Potrubím f sa izopropanol vznikajúci hydrogenáciou surového acetónu odvádza k ďalšiemu použitiu.
Obr. 3 znázorňuje príkladné prevedenie spôsobu podľa vynálezu, ktoré nemá žiadny obmedzujúci charakter.
U tohto prevedenia spôsobu podľa vynálezu sa prúd a surového acetónu získaný pri štiepení CHP hydrogenuje v prevádzkovom kroku popísanom na obr. 2 za vzniku izopropanolu, ktorý sa odoberá potrubím f. Tento izopropanol sa používa pre alkyláciu benzénu na kumén.
Pre tento účel sa kvapalná fáza z potrubia f zavedie do reaktora R3. Potrubím be sa do tohto reaktora taktiež zavedie benzén. V tomto reaktore R3 prebieha alkylácia. Reakčná zmes z reaktora R3 je cez potrubie g a tepelný výmenník W5 prevádzaná do fázového separátora PT3. Stadeto sa vodná fáza dopravuje potrubím j^ do spracovateľského kroku, v ktorom sa izolujú hodnotné produkty, napríklad kumén alebo izopropanol rozpustený vo vode, alebo sa odvádza k likvidácii. Potrubím rb možno časť organickej fázy reakčnej zmesi recirkulovať späť do reaktora R3. Teplo možno z tejto recyklovanej časti reakčnej zmesi odvádzať, alebo do nej zavádzať, pomocou tepelného výmenníka W3. Časť organickej fázy reakčnej zmesi sa dopravuje potrubím h do destilačnej kolóny KÍ. Z hlavy kolóny sa odoberá produkt obsahujúci prevážne benzén a/alebo izopropanol. Časť tohto produktu možno zavádzať späť do reaktora R3 potrubím ri alebo možno časť odviesť zo systému potrubím i a zaviesť ju k miestu ďalšieho použitia alebo spracovania. Z päty destilačnej kolóny KÍ sa odoberá zmes s teplotou varu vyššou ako je teplota varu izopropanolu a túto zmes možno zaviesť potrubím k do strany destilačnej kolóny K2. Z hlavy destilačnej kolóny K2 sa odoberá frakcia obsahujúca kumén, ktorú možno dopraviť potrubím cu k ďalšiemu spracovaniu alebo použitiu, napríklad k oxidácii. Frakcie majúce teplotu varu vyššiu ako je teplota varu kuménu sa získa v päte tejto destilačnej kolóny K2. Túto frakciu možno zavádzať potrubím 1 do destilačnej kolóny K3. V destilačnej kolóne K3 sa od látok s vysokou teplotou varu oddelí polyizopropylbenzény a/alebo diizopropylbenzény. Množina alkylovaných benzénov sa odoberá z hlavy kolóny a zavádza potrubím dib do reaktora R4. Látky s vysokou teplotou varu sa získajú z päty destilačnej kolóny K3 a môžu byť vedené potrubím hs k následnému spracovaniu alebo použitiu. Okrem množiny alkylovaných benzénov sa do reaktora R4, v ktorom prebieha transalkylácia, zavedie potrubím be2 benzén. Reakčná zmes opúšťajúca reaktor sa zavedie potrubím re, v ktorom je pomocou tepelného výmenníka W4 zohriatá alebo ochladená, do destilačnej kolóny KÍ.
Obr. 4 znázorňuje ďalšie prevedenie spôsobu podľa vynálezu, ktoré, rovnako ako predchádzajúce prevedenie, neobmedzuje rozsah ochrany vynálezu.
! ,
U'tohto prevedenia spôsobu podľa vynálezu sa ižopropanol nezavádza, ako ukazuje obr. 3, priamo do alkylačného kroku, ale namiesto toho sa najprv spracuje a čistí destiláciou následne sa zavedie do alkylačného reaktora.
Na rozdiel od prevedenia znázorneného na obr.
sa reakčná zmes získaná vo fázovom separátore
PT2 alebo kvapalná časť reakčnej zmesi nezavedie priamo do reaktora
R3, ale namiesto toho sa dopravuje potrubím f2 do destilačnej kolóny Dl.
V tejto destilačnej kolóne
Dl sa ižopropanol separuje od látok s nízkou teplotou varu.
Tieto látky s nízkou teplotou varu, napríklad acetón, sa odoberajú z hlavy kolóny potrubím m a vedú k následnému spracovaniu. Pokial sú látky s nízkou teplotou varu tvorené prevážne acetónom, potom môže byť tento prúd zavádzaný späť do cirkulačného reaktora R1. Frakciu odobratú z päty kolóny možno dopraviť potrubím n do ďalšej destilačnej kolóny D2; V tejto destilačnej kolóne D2 sa ižopropanol separuje od látok s vysokou teplotou varu. Ižopropanol odoberaný z hlavy kolóny možno zavádzať potrubím ri do reaktora R3, v ktorom prebieha alkylačná reakcia, rovnakým spôsobom ako na obr. 3. Látky s vysokou teplotou varu oddelené od izopropanolu a získané z päty kolóny možno viesť potrubím o k ďalšiemu spracovaniu alebo použitiu.
Nasledujúce príklady majú iba ilustratívny charakter a nijako neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený priloženými patentovými nárokmi.
Príklady prevedenia vynálezu
Príklad 1
Hydrogenácia acetónu (vsádzkový spôsob)
V experimentálnej prevádzke znázornenej na obr. 1 sa cirkulačný reaktor naplnil približne 65 g katalyzátora (10 % niklu na α-oxidu hlinitom). Východzí materiál F sa umiestnil do separačnej nádoby A a pomocou čerpadla sa rozvádzal cez obchvat bp. Zariadenie sa následne priviedlo na požadovanú teplotu. Na začiatku reakcie sa reaktor R zapojil do okruhu. Približne po 5 min sa ustálila konštantná teplota a konštantný tlak a. odobrali sa prvé skúšobné vzorky produktu. Teplota dosahovala hodnoty približne 130 °C a tlak dosahoval hodnoty 2,5 MPa (parciálny tlak H2: približne 2 MPa). Vodík sa zavádzal vstupom H. Vodík sa zavádzal automaticky, v množstve odpovedajúcom množstvu spotrebovanému hydrogenáciou. Ako východzí materiál sa do separačnej nádoby A najprv umiestnil acetón obsahujúci nečistoty uvedené v tabuľke 1. Tabuľka 1 taktiež naznačuje zloženie reakčnej zmesi po hydrogenácii.
Tabuľka 1: Zloženie reakčnej zmesi z príkladu 1 pred a po hydrogenácii (DL = detekčný limit)
Množstvo Pred Po
(% hmotn.) hydrogenáciou hydrogenácii
Voda 3, 9 3, 8
Acetón 94,3 .0,08
Metanol 0, 019 0,011
Izopropanol <DL 95, 0
Diacetónalkohol <DL 0, 023
2-Metyl-2,4-pentandiol <DL 0, 039
Acetaldehyd 0, 09 <DL
Dimetoxymetán <DL 0, 001
Kumén 1,6 0,013
Hydrokumén 0, 002 0,9
Ako je z tabuľky zrejmé, spôsob podľa vynálezu je veľmi vhodný pre prípravu izopropanolu zo surového acetónu.
Príklad 2
Hydrogenácia acetónu na izopropanol, ktorý sa následne použije pre alkyláciu benzénu na kumén
V prevádzke znázornenej na obr. 4 sa do cirkulačného reaktora, v ktorom sa nachádza redukovaný a stabilizovaný niklbvý 1 katalyzátor (10 % niklu na α-oxide hlinitom) sa zaviedol surový acetón obsahujúci 94 % hmotn. acetónu spoločne s vodou (približne 4 % hmotn.) a kumén (približne 1,2 % hmotn.) a taktiež aspoň metanol, acetaldehyd, dimetoxymetán, hydrokumén, diacetónalkohol a 2-metyl-2,4-pentandiol v množstvách približne 100 mg/1 (každý). Okrem toho sa do cirkulačného reaktora zaviedol prúd vodíka. Cirkulačný pomer bol 2,5:1. Hydrogenácia surového acetónu v cirkulačnom
I reaktore sa prevádzala pri teplote od 60 °C do 140 °C a pri tlaku od 2 MPa do 4 MPa.
Reakčná zmes odobratá z cirkulačného reaktora sa znížením tlaku zbavila vodíka a následne zaviedla do rúrkového reaktora, do ktorého sa taktiež zavádzal plynný vodík, pričom v tomto reaktore bol umiestnený redukovaný a stabilizovaný niklový katalyzátor. V tomto rúrkovom reaktore, ktorého teplotný profil sa pohyboval od 90 °C do 132 °C a tlak od 2 MPa do 4 MPa, prebiehala následná hydrogenácia surového acetónu, ktorý sa nehydrogenoval v cirkulačnom reaktore. Po odstránení vodíka mala reakčná zmes nasledujúce zloženie: približne 94 % hmotn. izopropanolu, 0,5 % hmotn. acetónu, 4 % hmotn. vody, približne 1,2 % hmotn. hydrokuménu spoločne s dimetoxymetánom, metylizobutylketónom, diacetónalkoholom, hexylénglykolom,· 4-metyl-2-pentanolom a 2-metyl-2,4-pentándiolom v množstve, ktoré odpovedá nízkym hodnotám v jednotkách mg/1. Kumén a acetaldehyd už v tejto zmesi detekované neboli.
Táto reakčná zmes sa spracovala zavedením do prvej destilačnej kolóny, v ktorej sa zlúčeniny s nízkou teplotou varu, napríklad acetón, metanol a dimetoxymetán, oddelili od reakčnej zmesi v hlave kolóny. Ostávajúca reakčná zmes sa odobrala z päty kolóny a zaviedla do ďalšej destilačnej kolóny. V tejto destilačnej kolóne sa od reakčnej zmesi oddelil izopropanol, ktorý sa odobral z hlavy destilačnej kolóny.
Izopropanol získaný týmto spôsobom sa zaviedol priamo do cirkulačného reaktora, do ktorého sa taktiež zaviedol benzén. Alkylácia sa v tomto cirkulačnom reaktore prevádzala pri tlaku približne 4,5 MPa a v teplotnom profile reaktora 200 °C až 230 ’C. V následnom fázovom separátore sa reakčná zmes separovala do organickej fázy a do vodnej fázy. Vodná fáza, ktorá bola nasýtená organickými zložkami, sa destilovala a oddestilovaný azeotrop vody a izopropanolu sa zaviedol späť do cirkulačného reaktora. Organická fáza z fázového separátora sa čiastočne recirkulovala do cirkulačného reaktora, pričom cirkulačný pomer recyklovaných organických, častí reakčnej zmesi ku východzím materiálom zavádzaných do reaktora robil 5:1. Druhá časť organickej fázy reakčnej zmesi sa zaviedla do troch destilačných kolón zapojených do série. V prvej destilačnej kolóne sa z organickej fázy separovali zlúčeniny s nízkou teplotou varu, akými sú napríklad propén, benzén a nezreagovaný izopropanol. Tieto zlúčeniny s nízkou teplotou varu sa zaviedli späť do cirkulačného reaktora ako alkylačné reakčné činidlá. Produkt odobratý z päty tejto kolóny sa zaviedol do následnej kolóny, v ktorej sa zo zvyšku organickej fázy oddelil kumén. Tento kumén sa zaviedol priamo do oxidačnej reakcie, ktorá poskytla kuménhydroperoxid (CHP). Zvyšok odobratý z päty destilačnej kolóny sa zaviedol do tretej destilačnej kolóny, v ktorej sa od zvyšku organických zlúčenín s vysokou teplotou varu separoval diizopropylbenzén a/alebo polyizopropylbenzény. Zvyšok odobratý z päty kolóny sa viedol k tepelnému využitiu. Získaná množina alkylovaných benzénov sa dopravila do rúrkového reaktora, do ktorého sa taktiež zaviedol benzén. Transalkylačná reakcia sa prevádzala pri teplote približne 220 °C a pri tlaku 4 MPa v prítomnosti zeolitov ako katalyzátora a poskytla kumén z benzénu a množinu alkylovaných benzénov. Reakčná zmes z tohto reaktora sa dopravila späť do prvej destilačnej kolóny za alkylačným reaktorom, v snahe ešte raz odstrániť z reakčnej zmesi nezreagovaný benzén, a napokon do následnej destilačnej kolóny, kde sa z reakčnej zmesi odstránil kumén, ktorý sa zaviedol späť do oxidácie.
Príklad 3
I
Alkylácia benzénu izopropanolom (diskontinuálne)
V miešanom tankovom reaktore reagovalo 1 h 881 g (85 % hmotn.) benzénu so 156 g (15 % hmotn.) izopropanolu v prítomnosti 8 g katalyzátora uvedeného v tabulke 2 pri teplote 230 °C a pri tlaku 5 MPa. Zloženie reakčného produktu sa po ukončení reakcie analyzovalo pomocou plynovej chromatografie. Získané výsledky uvádza tabuľka 2.
Tabuľka 2: Zloženie reakčného produktu z príkladu 3
Katalyzátor
Η-β-150 H-DAY- 55
(β -Zeolit) (Y-Zeolit )*
Kumén 22,6 % hmotn. 13, 6 % hmotn .·
Diizopropylbenzén 2,3 % hmotn. 1,8 % hmotn.
Triizopropylbenzén 0,0 % hmotn. 0, 1 % hmotn.
Diizopropyléter 0,06 % hmotn. 0,06 % hmotn.
Selektivita kuménu 93,1 % 90, 6 o. Ό
vzhľadom na benzén
Selektivita kuménu 71,2 % 42, 4 %
vzhľadom na izopropanol
Konverzia benzénu
17,4 %
9,9 * katalyzátor spadajúci do doterajšieho stavu techniky
Príklad 3 demonštruje, že použitím katalyzátora podlá vynálezu v alkylačnom kroku selektivity kuménu, a rovnako tak možno dosiahnuť zvýšenej
I zvýšenej konverzie benzénu v porovnaní s katalyzátorom známeho stavu techniky.

Claims (21)

1. Spôsob prípravy kuménu reakciou izopropanolu alebo zmesi izopropanolu a propénu s benzénom v prítomnosti βzeolitového katalyzátora majúceho S1O2/AI2O3 molárny pomer vyšší ako 10:1, vyznačený tým, že sa kyslosť katalyzátora modifikuje povrchovým pridaním vody.
2. Spôsob podlá nároku 1, vyznačený tým, že sa ako katalyzátor použije β -zeolit majúci SÍO2/AI2O3 pomer od 20:1 do 200:1.
3. Spôsob podlá ktoréhokolvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačený tým, že obsah vody v celkovom prúde zavádzanom do reaktora nepresahuje 5 % hmotn., vztiahnuté ku hmotnosti celkového prúdu zavádzaného do reaktora.
4. Spôsob podlá nároku 3, vyznačený tým, že sa obsah vody pohybuje od 0,1 % hmotn. do 5 % hmotn., výhodne od 0,5 % hmotn. do 4,5 % hmotn.
5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačený tým, že molárny pomer benzénu ku izopropanolu v prúde zavádzanom do reaktora je vyšší ako 1:1.
6. Spôsob podľa nároku 5, vyznačený tým, že molárny pomer benzénu ku izopropanolu v prúde zavádzanom do reaktora pre reakciu benzénu s izopropanolom sa pohybuje od 3:1 do 10:1.
7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačený tý m , že sa reakcia prevádza pri teplote 100 °C až 300 °C. 8. Spôsob podľa ktoréhokolvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačený tý m , že sa reakcia prevádza pri tlaku 1 MPa až 10 MPa. 9. Spôsob podľa ktoréhokolvek z predchádzaj úcich nárokov, vyznačený tý m , že sa reakcia prevádza v miešanom tankovom reaktore, v reaktore so
skrápaným lôžkom alebo v reaktore s fixným lôžkom.
10. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačený tým, že sa reakčná zmes po opustení reaktora rozdelí do vodnej fázy a organickej fázy fázovou separáciou kvapalina/kvapalina.
11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačený tým, že sa časť organickej časti reakčnej zmesi vráti späť do reaktora.
12. Spôsob podía nároku 11, vyznačený tým, že sa pomer recyklovanej organickej časti reakčnej zmesi ku východzim materiálom pohybuje od 2:1 do 100:1.
13. Spôsob podía ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačený tým, že reakčná zmes má koncentráciu n-propylbenzénu nižšiu ako 300 mg/l, výhodne nižšiu ako 150 mg/l.
14. Spôsob prípravy fenolu z benzénu, vyznačený t ý m , že zahrnuje
I. prípravu kuménu spôsobom podía ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13;
II. oxidáciu kuménu na kuménhydroperoxid;
III. kyselinou katalyzované štiepenie kuménhydroperoxidu za vzniku fenolu a acetónu; a
IV. hydrogenáciu acetónu za vzniku izopropanolu.
15. Spôsob podľa nároku 14, vyz načený tým, že sa ako izopropanol použije izopropanol získaný hydrogenáciou acetónu aspoň v dvoch prevádzkových stupňoch.
16. Spôsob podľa nároku 15, vyznačený tým, že sa ako acetón použije surový acetón.
17. Spôsob hydrogenácie acetónu na izopropanol v aspoň dvoch prevádzkových krokoch, vyznačený tým, že sa ako acetón použije surový acetón.
18. Spôsob podía ktoréhokolvek z nárokov 15 až 17, vyznačený tým, že sa hydrogenácia prevádza ako hydrogenácia v kvapalnej fáza pri teplote 60 °C až 140 °C a pri tlaku 2 MPa až 5 MPa.
19. Spôsob podía ktoréhokolvek z nárokov 15 až 17, vyznačený tým, že surový acetón obsahuje maximálne 15 % hmotn. primesi.
20. Spôsob podía nároku 19, vy značený tým, že surový acetón obsahuje 2,5 % hmotn. až 13 % hmotn. primesi.
21. Spôsob podía nároku 19 alebo 20, vyznačený t ý m , že surový acetón obsahuje až 5 % hmotn. vody.
22. Spôsob podía ktoréhokolvek z nárokov 19 až 21, vyznačený tým, že surový acetón obsahuje až 7,5 % hmotn. kuménu.
23. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 19 až 22, vyznačený tým, že surový acetón obsahuje až 3000 mg/1 acetaldehydu.
24. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 23, v y z n a č e n ý tým, že konverzia acetónu pri hydrogenácii je aspoň 99 %. 25. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 24, v y z n a č e n ý tým, že sa pre hydrogenáciu
použije katalyzátor obsahujúci Ni, Cu, Ru a/alebo Cr na neutrálnom nosiči.
26. Spôsob podľa nároku 25, vyzna čený tým, že sa použije katalyzátor obsahujúci nikel na a-Al2O3 nosiči.
SK1200-2002A 2000-02-25 2001-02-19 Spôsob prípravy kuménu, ktorý sa používa pri príprave fenolu SK12002002A3 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
DE10008924A DE10008924A1 (de) 2000-02-25 2000-02-25 Verfahren zur Herstellung von Phenol
PCT/EP2001/001797 WO2001062692A1 (en) 2000-02-25 2001-02-19 Process for preparing cumene which is used in the preparation of phenol

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK12002002A3 true SK12002002A3 (sk) 2003-03-04

Family

ID=7632417

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1200-2002A SK12002002A3 (sk) 2000-02-25 2001-02-19 Spôsob prípravy kuménu, ktorý sa používa pri príprave fenolu

Country Status (15)

Country Link
US (1) US6841704B2 (sk)
EP (1) EP1257517B1 (sk)
JP (1) JP4695810B2 (sk)
KR (1) KR20020077504A (sk)
CN (1) CN1196660C (sk)
AT (1) ATE471923T1 (sk)
BG (1) BG107024A (sk)
BR (1) BR0108565A (sk)
CZ (1) CZ20022808A3 (sk)
DE (2) DE10008924A1 (sk)
ES (1) ES2347132T3 (sk)
MX (1) MXPA02008176A (sk)
PL (1) PL355835A1 (sk)
SK (1) SK12002002A3 (sk)
WO (1) WO2001062692A1 (sk)

Families Citing this family (29)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE19933691A1 (de) * 1999-07-17 2001-01-18 Phenolchemie Gmbh & Co Kg Verfahren zur Hydrierung von Aceton
DE60138472D1 (de) * 2000-09-25 2009-06-04 Exxonmobil Chem Patents Inc Hydrierung von spaltungsprodukten bei der phenolherstellung
TWI266762B (en) * 2001-11-16 2006-11-21 Shell Int Research Process for the preparation of isopropanol
TWI301480B (en) * 2001-11-16 2008-10-01 Shell Int Research Process for the hydrogenation of acetone
ITMI20012707A1 (it) * 2001-12-20 2003-06-20 Enichem Spa Processo per l'alchilazione di composti aromatici
US7202390B2 (en) 2003-07-17 2007-04-10 Council Of Scientific And Industrial Research Process for production of cumene
EP1663917B1 (en) * 2003-08-29 2010-01-27 Council Of Scientific And Industrial Research Process for production of cumene
US7041857B1 (en) * 2005-09-07 2006-05-09 Air Products And Chemicals, Inc. Hydrogenation of acetone
CN201067079Y (zh) 2006-05-16 2008-06-04 韩力 仿真气溶胶吸入器
WO2008062644A1 (en) 2006-11-21 2008-05-29 Mitsui Chemicals, Inc. Method for producing alkylated aromatic compound and method for producing phenol
ES2363571T3 (es) 2007-02-23 2011-08-09 Mitsui Chemicals, Inc. Proceso para preparar un compuesto aromático alquilado.
JP5255318B2 (ja) * 2007-04-18 2013-08-07 三井化学株式会社 アルキル化芳香族化合物の製造方法およびフェノールの製造方法
US7799958B2 (en) * 2007-10-04 2010-09-21 Barclays Bank Plc Process for the production of iso-propanol by liquid phase hydrogenation
EP2045232A1 (en) * 2007-10-04 2009-04-08 INEOS Phenol GmbH & Co. KG Process for the production of iso-propanol by liquid phase hydrogenation
JP5063702B2 (ja) * 2007-11-13 2012-10-31 三井化学株式会社 アルキル化芳香族化合物の製造方法およびフェノールの製造方法
EP2298718B1 (en) * 2008-06-10 2018-03-28 Mitsui Chemicals, Inc. Methods for producing cumene and phenol
US8273932B2 (en) 2008-06-10 2012-09-25 Mitsui Chemicals, Inc. Process for producing alkylated aromatic compounds and process for producing phenol
US20110201858A1 (en) * 2008-10-06 2011-08-18 Badger Licensing Llc Process for producing cumene
TWI458695B (zh) * 2008-10-06 2014-11-01 Badger Licensing Llc 異丙苯的製造方法
JP5574968B2 (ja) * 2008-10-23 2014-08-20 三井化学株式会社 アルキル化芳香族化合物の製造方法、クメンの製造方法およびフェノールの製造方法
SG174409A1 (en) 2009-03-19 2011-10-28 Mitsui Chemicals Inc Process for producing alkylated aromatic compounds and process for producing phenols
IT1397886B1 (it) * 2009-12-23 2013-02-04 Eni Spa Procedimento per la produzione di componenti di carburanti per autotrazione.
US20120215046A1 (en) * 2011-02-18 2012-08-23 Fina Technology, Inc. Alkylation Process and Catalysts for Use Therein
ITMI20111143A1 (it) * 2011-06-23 2012-12-24 Polimeri Europa Spa Procedimento per l'alchilazione di idrocarburi aromatici con alcoli c1-c8
ITMI20111144A1 (it) * 2011-06-23 2012-12-24 Polimeri Europa Spa Procedimento per l'alchilazione di idrocarburi aromatici con olefine
BR112014033105B1 (pt) * 2012-07-05 2020-12-08 Badger Licensing Llc processo para produção de cumeno e processo integrado para produção de fenol
WO2014018515A1 (en) * 2012-07-26 2014-01-30 Badger Licensing Llc Process for producing cumene
WO2014028003A1 (en) * 2012-08-14 2014-02-20 Stone & Webster Process Technology, Inc. Integrated process for producing cumene and purifying isopropanol
IT201900015066A1 (it) 2019-08-27 2021-02-27 Versalis Spa Procedimento per il trattamento di idrocarburi polialchilaromatici.

Family Cites Families (19)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US5017729A (en) * 1988-09-30 1991-05-21 Mitsui Petrochemical Industries, Ltd. Phenol preparation process and propylene recovery therefrom
JPH02231442A (ja) * 1988-11-28 1990-09-13 Mitsui Petrochem Ind Ltd フェノールの製造方法
JP2593212B2 (ja) * 1988-11-30 1997-03-26 三井石油化学工業株式会社 クメンの製造方法
US5015786A (en) * 1988-11-28 1991-05-14 Mitsui Petrochemical Industries Inc. Preparation of cumene through alkylation of an aromatic compound and preparation of phenol through cumene
JP2834495B2 (ja) * 1989-10-20 1998-12-09 三井化学株式会社 イソプロパノールの製造方法及び装置
IT1237198B (it) * 1989-11-16 1993-05-26 Eniricerche Spa Processo per l'alchilazione di composti aromatici.
FR2656300B1 (fr) * 1989-12-21 1993-06-11 Inst Francais Du Petrole Procede de production de phenol.
EP0538518A1 (en) * 1991-10-16 1993-04-28 Council of Scientific and Industrial Research An improved process for the production of cumene
IT1264626B1 (it) * 1993-06-16 1996-10-04 Eniricerche Spa Processo per la preparazione di cumene
US5430198A (en) * 1993-11-08 1995-07-04 Texaco Chemical Inc. Diisopropyl ehter/MTBE cogeneration from crude by-product acetone
US5449838A (en) * 1993-12-30 1995-09-12 Texaco Chemical Inc. Isopropyl t-butyl ether (IPTBE) generation from crude acetone
US5476972A (en) * 1994-01-28 1995-12-19 Texaco Chemical Inc. Isopropyl alcohol and ether production from crude by-product acetone
US5583266A (en) * 1994-05-02 1996-12-10 Texaco Inc. Integrated process for the production of isopropyl alcohol and diisopropyl ethers
IT1270230B (it) * 1994-06-16 1997-04-29 Enichem Sintesi Composizione catalitica e processo per l'alchilazione di composti aromatici
US5723710A (en) * 1996-07-12 1998-03-03 Uop Zeolite beta and its use in aromatic alkylation
IT1290846B1 (it) * 1996-12-12 1998-12-14 Enichem Spa Composizione catalitica e processo per l'alchilazione e/o la transalchilazione di composti aromatici
JPH1135497A (ja) * 1997-07-15 1999-02-09 Mitsui Chem Inc クメンの製造方法
IT1313008B1 (it) * 1999-07-13 2002-05-29 Enichem Spa Processo per l'alchilazione di composti aromatici.
TWI266762B (en) * 2001-11-16 2006-11-21 Shell Int Research Process for the preparation of isopropanol

Also Published As

Publication number Publication date
ATE471923T1 (de) 2010-07-15
DE60142432D1 (de) 2010-08-05
ES2347132T3 (es) 2010-10-26
WO2001062692A1 (en) 2001-08-30
CZ20022808A3 (cs) 2003-02-12
EP1257517A1 (en) 2002-11-20
MXPA02008176A (es) 2002-11-29
JP4695810B2 (ja) 2011-06-08
US20030153793A1 (en) 2003-08-14
CN1196660C (zh) 2005-04-13
EP1257517B1 (en) 2010-06-23
BR0108565A (pt) 2002-12-03
BG107024A (en) 2003-04-30
US6841704B2 (en) 2005-01-11
DE10008924A1 (de) 2001-09-06
KR20020077504A (ko) 2002-10-11
PL355835A1 (en) 2004-05-17
CN1422237A (zh) 2003-06-04
JP2003523985A (ja) 2003-08-12

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK12002002A3 (sk) Spôsob prípravy kuménu, ktorý sa používa pri príprave fenolu
RU1839668C (ru) Способ получени фенола
RU2525122C2 (ru) Способ алкилирования бензола изопропиловым спиртом или смесью изопропилового спирта и пропилена
RU2472766C2 (ru) Способ производства изопропанола жидкофазным гидрированием
EP1966114A1 (en) Selective oxidation of alkylbenzenes
JP2774607B2 (ja) フェノールの製造方法およびその製造時の副生アセトンからプロピレンを得る方法
US7799958B2 (en) Process for the production of iso-propanol by liquid phase hydrogenation
JP2001064213A (ja) 気相における芳香族化合物のアルキル化法
KR0149008B1 (ko) 방향족 화합물의 알킬화에 의한 큐멘 제조방법 및 그 큐멘에 의한 페놀 제조방법
EP1326820B1 (en) Hydrogenation of cleavage effluents in phenol production
US7705166B2 (en) Process for producing propylene oxide
KR102074021B1 (ko) 큐멘의 제조방법
KR101050343B1 (ko) 쿠멘의 제조 방법 및 상기 제조 방법을 포함하는프로필렌옥시드의 제조 방법
EP1666474B1 (en) Method for producing propyleneoxide
EP0284424B1 (en) Process for producing hydroxybenzenes
US5399791A (en) Process for production of cresols
EP0553874B1 (en) Process for production of cresols
KR100231625B1 (ko) 페놀 및 메틸 에틸 케톤의 제조방법
JP2005097211A (ja) プロピレンオキサイドの製造方法