Pseudopolymorfná forma(-)-cis-2-(2-chlórfenyl)-5,7-dihydroxy-8-[4R- (3S-hydroxy-1-metyl) piperidyl]-4 Jí-l-benzopyrán-4-ón-hydrochloridu, spôsob jej prípravy a farmaceutická kompozícia, ktorá ju obsahuje
Oblasť techniky
Predkladaný vynález sa týka pseudopolymorfnej formy (-)-cis-2- (2-chlórfenyl) -5, 7-dihydroxy-8[4R- (3S-hydroxy-l-metyl) piperidyl]-4 Jí-l-benzopyrán-4-ón-hydrochloridu, spôsobu jej prípravy, farmaceutickej kompozície, ktorá ju obsahuje a spôsobu jej použitia.
Doterajší stav techniky
Zlúčenina (-)-cis-2-(2-chlórfenyl)-5,7-dihydroxy-8[4 A-(3S-hydroxy-l-metyl) piperidyl]-4H-l-benzopyrán-4-ón, alebo jedna z jej farmaceutický prijateľných solí, známej ako „flavopiridol”, je imunomodulátor a protizápalové činidlo (US patent č. 4,900,727), a inhibítor onkogénom kódovanej kinázy alebo tyrozínkinázy receptora rastového faktora (US patent č. 5,284,856). Flavopiridol je silný inhibítor cyklín dependentných kináz (CDK), spolu s CDK1, CDK2, CDK4, CDK6 a CDK7,(cdkl/cyklín B; cdk2/cyklín A; .cdk2/cyklín E; cdk4/cyklín D; cdk6/cyklín D; cdk7/cyklín H) s potenciálom spôsobiť inhibíciu pokračovania bunkového cyklu vo fáze G-, a G2 mnohopočetnými mechanizmami, ktoré je možné prisúdiť inhibícii cdk (pozri. International Journal of Oncology 9: str. 1143 až 1168, 1996). Ukázalo sa tiež, že flavopiridol inhibuje rodinu EGF receptorov, receptor spojený s kinázami rodiny SRC a kinázy prenášajúce signál. In vitro a in vivo pokusy ukázali, že flavopiridol je schopný inhibovať široké typové rozmedzie ľudských nádorov, leukémií a lymfómov.
(-)-cis-2-(2-chlórfenyl)-5,7-dihydroxy-8[4R-(3S-hydroxy-l-metyl) piperidyl]-4/í-ľbenzopyrán-4-ón, alebo jeho farmaceutický prijateľná sol, kryštalizuje do podoby mnohých solvátov z rozpúšťadiel, ako sú etanol, dimetylsulfoxid (DMSO), metanol, acetonitril/izopropanol, a izopropanol, a solvátohydrátov, ako zo zmesi etanolu a vody, a izopropanolu a vody. Výhodnou formou je forma etanolovodného solvátu hydrochloridu flavopiridolu, ktorý sa ďalej označuje ako „forma II.
Aj keď forma II vyhovuje farmaceutickým štandardom, má tendenciu, ak nie je zabalená v obale neprepúšťajúcom vodu, absorbovať vodu, čo zvyšuje náklady na výrobu. Je tiež potrebné, aby kryštalická štruktúra mala najvyššiu možnú stabilitu, a to z dôvodu manipulácie a tiež z dôvodu schvaľovacích procesov rozličných farmaceutických regulačných orgánov na celom svete.
Predmetom predkladaného vynálezu je poskytnutie podoby flavopiridolu ako formy I, ktorá má lepšie fyzikálne vlastnosti na použitie ako farmaceutická kompozícia.
Podstata vynálezu
Predkladaný vynález sa týka pseudopolymorfnej formy I, ako je definované pomocou rôntgenovej práškovej difrakcie (x-ray powder diffraction). Výhodne je forma I zbavená formy II alebo/a iných foriem flavopiridolu. Je použiteľná vo farmaceutickej kompozícii, ktorá obsahuje účinné množstvo formy I a farmaceutický použiteľný nosič. Forma ľ je použiteľná ako inhibítor proteínkinázy, inhibítor cyklín dependentnej kinázy a na liečenie rozličných foriem rakoviny.
Forma I je ďalej charakterizovaná svojou schopnosťou byť menej hydroskopická ako forma II, napr. vykazuje menší hmotnostný prírastok spôsobený porovnateľnou relatívnou'vlhkosťou.
Forma I sa pripraví zmiešaním dostatočného množstva formy II s dostatočným množstvom vhodného azeotropického rozpúšťadla, pričom sa vytvorí azeotropická zmes; podrobením tejto azeotropickej zmesi azeotropickej destilácii dostatočnej na vznik formy I; a prípadne izoláciou formy I.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Obr. 1: Odhadnutý limit detekcie formy II, vo forme I pomocou rôntgenovej práškovej difrakcie (XRPD)
Na odhadnutie limitu detekcie formy II vo forme I sa rôzne množstvá formy II presne odvážili starostlivo zmiešali (nemleli) s formou I. Táto zmes sa celá preniesla na platinový držiak vzoriek a zarovnala sa pomocou mikroskopického sklíčka. Všetky vzorky sa skenovali pri 2°/min z 12° - 16° 2θ. Uskutočnili sa minimálne dve stanovenia pri každej hladine impulzov, difrakčné obrazce získané pomocou XRPD sa spriemerovali a výška vrcholu pri ~13,8° 2θ sa stanovila na najbližší 0,1 mm. Odhadnutý limit detekcie formy II vo forme I je ~3%.
Detailný opis predkladaného vynálezu „Forma I znamená hydrochlorid (-)-cis-2-(2-chlorfenyl)-5,7— dihydroxy-8[4R-(3S-hydroxy-l-metyl)piperidyl]-4H-l-benzopyrán-4-ónu. Táto obsahuje rovnakú účinnú zložku ako flavopiridol, ale líši sa od známych kryštálov flavopiridolu tým, že je bezvodá a/alebo zbavená solvátov, t.j. pseudopolymorfná forma známych foriem flavopiridolu.
Forma I sa identifikuje pomocou róntgenových difrakčných obrazcov vyjadrených v hodnotách „d, získaných pomocou Cu K-alfa radiácie, nasledovne.
hodnota D-Ä
12,708
4,323 . 5,594
5,349
3,590 a výhodnejšie hodnota D-Ä 12,708 4,323 5,594
5,349
3,590 3,366 4,209 3,395 3,438 4,839 forma I sa tiež identifikuje pomocou rontgenových difrakčných obrazcov vyjadrených v hodnotách „d, získaných pomocou Cu K-alfa radiácie, a jej relatívnych intenzít:
Hodnota D-Ä Relatívna intenzita
12,708 silná
4,323 silná
5,594 silná
5,349 stredná
3,590 stredná
3,366 stredná
4,209 stredná
3,395 stredná
3,438 stredná
4,839 stredná
Výhodnejšie sa forma I identifikuje pomocou róntgenových difrakčných obrazcov vyjadrených v hodnotách „d, získaných pomocou Cu K-alfa radiácie a percent jej relatívnych intenzít (RD :
Hodnota D- A |
Relatívna int |
12,708 |
100 |
4,323 |
75, 9 |
5,594 |
58,5 |
5,349 |
49,5 |
3,590 |
46, 6 |
3, 366 |
42,0 |
4,209 |
40,7 |
3,395 |
39, 5 |
3,438 |
38,8 |
4,839 |
37,1 |
Rôntgenová prášková difrakcia formy I je výstižnejšie opísaná v tabuľke 1.
Tabuľka 1
Uhol 2 théta
n |
Hodnota D-Ä |
Relatívna
intenzita |
Relatívna intenzita (%) |
6, 950 |
12,708 |
silná |
100, 0 |
20,529 |
4,323 |
silná |
75,9 |
15,830 |
5,594 |
silná |
58,5 |
16,560 |
5,349 |
stredná |
49,5 |
24,778 |
3,590 |
stredná |
46, 6 |
26, 457 |
3,366 |
stredná |
42,0 |
21,091 |
4,209 |
stredná |
40,7 |
26,226 |
3, 395 |
stredná |
39,5 |
25,898 |
3,438 |
stredná |
38,8 |
18,320 |
4,839 |
stredná |
37,1 |
8,308 |
10,634 |
stredná |
35,7 |
23,748 |
3,744 |
stredná |
33, 4 |
13,010 |
6,799 |
stredná |
32,4 |
30,520 |
2,927 |
stredná |
31,0 |
27,106 |
3,287 |
slabá |
26,2 |
31,153 |
2,869 |
slabá |
22,4 |
29,043 |
3, 072 |
slabá |
23,7 |
14,600 |
6, 062 |
slabá |
22,4 |
19,033 |
4, 659 |
slabá |
20,6 |
Forma I je v podstate zbavená formy II, alebo/a iných foriem flavopiridolu. Termín „ v podstate zbavená” formy II alebo iných foriem flavopiridolu znamená, že forma II, alebo/a iné formy flavopiridolu sú prítomné v množstve menšom ako 10%, 9%, 8%, 7%, 6%, 5%, 4% a 3%, ako ukazuje rontgenová prášková difrakcia alebo nukleárna magnetická rezonancia (NMR).
„Iné formy flavopiridolu” zahŕňajú zásadité a soľné formy, ako je vhodné, vrátane hydrátov, solvátov alebo solvátohydrátov, ale nezahŕňajú formu I alebo formu II.
Forma II znamená solvátohydrát zo zmesi etanol/ voda hydrochloridu (-) -cis-2- (2-chlórfenyl) -5,7-dihydroxy-8[4R- (3S-hydroxy-1-metyl)piperidyl]-4H-l-benzopyrán-4-ónu, ako je opísaný pomocou rôntgenovej práškovej difrakcie v tabulke 2, ktorého údaje sa získali pomocou Cu K-alfa radiácie.
Tabulka 2
Uhol 2 théta (°) |
Hodnota D-Ä |
Relatívna intenzita
(%) |
6,920 |
12,763 |
100,0 |
13,850 |
6, 389 |
35,7 |
27,908 |
3, 194 |
22,2 |
6, 669 |
13,244 |
18,0 |
20,838 |
4,259 |
13,8 |
7,339 |
12,036 |
13,8 |
31,660 |
2,824 |
9,5 |
10,208 |
8, 659 |
8,3 |
14,722 |
6, 012 |
7,2 |
16,413 |
5, 397 |
6,9 |
25,829 |
3,447 |
6, 5 |
Výhodne sa forma I pripraví zmiešaním dostatočného množstva formy II s dostatočným množstvom vhodného azeotropického rozpúšťadla za vzniku azeotropickej zmesi, podrobením tejto azeotropickej zmesi azeotropickej destilácii dostatočnej na vznik formy I; a poprípade izoláciou formy I.
Termín „dostatočné množstvo formy II”, znamená množstvo potrebné na vznik kryštálov formy I v reakčnej zmesi, ktoré je možné izolovať. Odborník v obore toto množstvo môže experimentálne stanoviť.
Termín „dostatočné množstvo vhodného rozpúšťadla”, znamená dostatok vhodného rozpúšťadla na aspoň čiastočné rozpustenie formy II tak, aby bolo možné vytvoriť reakčnú zmes. Odborník v odbore ho môže stanoviť experimentálne. Pokusy tu ďalej opísané predkladajú príklady množstva, ktoré je možné použiť.
„Vhodné podmienky” z veľkej časti závisia od zvoleného vhodného rozpúšťadla. Napríklad, ak vhodné podmienky zahŕňajú azeotropickú destiláciu, bude zvolené vhodné azeotropické rozpúšťadlo .
„Vhodné rozpúšťadlo” je rozpúšťadlo, ktoré aspoň čiastočne rozpúšťa formu II, a umožňuje tvorbu kryštálov formy I. Vhodným rozpúšťadlom môže byť „vhodné azeotropické rozpúšťadlo” alebo ako je tu tiež inak opísané.
Termín „azeotropické zmes označuje kvapalnú zmes dvoch alebo viacerých látok, ktorá sa chová ako jediná látka, pri ktorej má para vytvorená pri čiastočnom odparení kvapaliny rovnaké zloženie ako kvapalina. Bez zmeny variaca sa zmes vykazuje buď maximálnu, alebo minimálnu teplotu varu v porovnaní s inými zmesami rovnakej látky.
Termín „azeotropická destilácia označuje typ destilácie, pri ktorej sa k zmesi, ktorá sa má rozdeliť, pridá látka s cieľom vytvoriť azeotropickú zmes s jednou, alebo viac zložkami pôvodnej zmesi. Obyčajne sa azeotropická zmes zahrieva na teplotu, pri ktorej odchádza solvét/voda z formy II. Azeotropy takto vytvorené budú mať teplotu varu odlišnú od teploty varu pôvodnej zmesi.
„Vhodné azeotropické rozpúšťadlo(á) zahŕňajú ketónové rozpúšťadlá, ako sú acetón, metyletylketón apod.; alifatické esterové rozpúšťadlá, ako sú etylacetát, metylacetát, metylformiát, etylformiát, izopropylacezát apod.; zmesi ketónových rozpúšťadiel a alifatických esterových rozpúšťadiel; alifatické rozpúšťadlá obsahujúce 5 až 8 atómov uhlíka, ako sú pentán, hexán a pod.; alifatické nitrily, ako je acetonitril; benzén, toluén, pyridin, atď. Pozri napríklad publikáciu Practical Organic Chemistry, 3. vydanie, John Wiley & Sons., str.10 až 11, ktorá je tu zahrnutá ako odkaz.
Ak je tu použitý termín „vhodná teplota, označuje teplotu, ktorá umožňuje kryštalizáciu formy I bez podstatného poškodenia formy I takto tvorenej. Pri azeotropickej destilácii to bude teplota varu, pri ktorej solvát aiebo/a voda sa odchádza.
Pri tejto teplote je forma I vo forme kryštálov, ktorá precipitovala, a ktorú je možné získať izoláciou kryštálov. Zvyčajne je toto možné dosiahnuť filtráciou kryštálov alebo evaporáciou rozpúšťadla, alebo iným odstránením rozpúšťadla z kryštálu alebo kryštálu z rozpúšťadla. Takéto vysušenie rozpúšťadla, napr. evaporácia pri izbovej teplote, alebo zahrievaním, môže byť tiež vhodné.
Dôležitou vlastnosťou formy I v porovnaní s formou II je schopnosť formy I neabsorbovať ľahko vodu z atmosféry. Predkladaný vynález poskytuje formu flavopiridolu, ktorá vykazuje hmotnostný prírastok spôsobený vodou, ktorý je menej ako 5%, vrátane 4%, 3%, 2%, 1% a menej ako 1% vo frakciách (zvyčajne približne 1 až 2%) pri relatívnej vlhkosti približne 75% ba dokonca až 90% (hmotnostný prírastok približne 3%) . Forma II, ako solvátohydrát, vykazuje pomalý, avšak nepretržitý hmotnostný prírastok tvoriaci približne 4% až do 60% relatívnej vlhkosti. Pri vyššej relatívnej vlhkosti ako 60%, .vykazuje forma II hmotnostný prírastok približne 15 až 20%.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Príprava formy I flavopiridolu
Približne 6 g formy II f lavopiridolu sa vložilo do 600 ml kadičky. Pomaly za stáleho miešania sa pridalo 300 ml metyletylketónu (MEK), za vzniku suspenzie. Roztok sa zahrieval na 50°C pokial bol kalný. Potom sa za stáleho miešania a pridávania 100 ml rozpúšťadla teplota zvýšila na 75°C. Keď sa roztok prir viedol do silnému varu, začala sa precipitácia a usadzovanie na dno. Na niekoľko minút sa teplota zvýšila a monitorovala na 80°C (teplota varu MEK), s cieľom získať ďalší precipitát, potom nasledovalo odstránenie a vychladnutie na približne 55°C. Konečný objem 325 ml roztoku bolo nutné vákuovo filtrovať cez Buchnerov lievik, použitím filtračného papiera Whatman #1, do sucha; za vzniku hutného žltého vločkovitého prášku podobného hrude. Štruktúra sa potvrdila hmotnostnou spektrometriou, nukleárnou magnetickou rezonanciou, Eourierovou transformačnou infračervenou analýzou a róntgenovou práškovou difrakciou, vykonávanými na vzorke.
Príklad 2
Metodológia rôntgenovej práškovej difrakcie
Obrazce zrôntgenovej práškovej difrakcie (XRPD) sa získali na difraktometri Scintag XDS 2000θ/θ, ktorý pracuje s Cu radiáciou pri 45 kV a 40 mA, s použitím chladeného silikónového detektora Kevex Psi Peltier. Na zhromažďovanie dát sa použili zdrojové štrbiny s veľkosťou 2 a 4 mm a detektorové štrbiny s velkosťou 0,5 a 0,3 mm. Získaná vzorka sa jemne drvila v achátovej trecej miske s tlčikom približne 1 minútu, vložila sa do platinového držiaku vzoriek a zarovnala pomocou mikroskopického sklíčka. Obrazce z práškovej difrakcie vzoriek sa získali od 2 do 42° 2θ pri l°/min. Kalibrácia XDS 2000 sa každoročne overovala pomocou silikónového práškového štandardu.
Príklad 3
Screening hygroskopicity - porovnanie formy I a formy II
Pre porovnanie formy I a formy II sa uskutočnila analýza dynamickej sorpcie pary (DVS).
Analýza dynamickej sorpcie pary
Forma II sa pozorovala pri teplote 25°C s pomocou povrchového systémového analyzátora dynamickej sorpcie pary DVS-1. Vzorka s hmotnosťou približne 14,8 mg, s počiatočnou vlhkosťou okolia,· nastavená na približne 48% relatívnej vlhkosti (RH), sa vložila do držiaka kryštálových vzoriek so zistenou hmotnosťou. Celková rýchlosť toku vlhkého/suchého dusíka počas skúšky bola 200 cm3/min. Spustil sa nasledujúci plne cyklický program: 30 minút pri počiatočnej relatívnej vlhkosti okolitého prostredia, ďalej nasledovalo upravenie relatívnej vlhkosti na 0, 20, 40,
60, 80, 90, 95 a 98%, pričom čas expozície pri každej z týchto relatívnych vlhkostí závisel od hodnoty dm/dt, ktorá mala byť nižšia ako 0,001% ha 60 minút. Maximálny čas, ktorý sa dosiahol pri ľubovoľnej z týchto relatívnych vlhkostí bol 24 hodín. Zhromaždenie údajov pre celý cyklus trvalo 4 dni. Po dokončení celého cyklu sa vzorky uchovávali pri relatívnej vlhkosti rovnakej ako na začiatku.
Forma I sa skúmala pri 25°C a 40°C pomocou DVS-1 analyzátora. Údaje sa zhromažďovali počas dvoch celých cyklov. Vzorky s hmotnosťou 10,4 a 16,7 mg sa pri počiatočnej vlhkosti okolitého prostredia nastavili na 46%, respektíve 33%, relatívnej vlhkosti, vložené do príslušných držiakov kryštálových vzoriek so známou hmotnosťou. Pri tejto skúške sa navyše použilo nastavenie na 75% relatívnej vlhkosti. Zhromažďovanie údajov pre dva celé cykly trvalo pri 25°C 7 dní a pri 40,oC 14 dní. Po ukončení každej dvojcyklovej skúšky, sa vzorky uchovávali pri rovnakej relatívnej vlhkosti, ako póla počiatočná.
Obrazce z rontgenovej práškovej difrakcie (XRPD) sa získali na difraktometry Scintag XDS 2000 θ/θ, ktorý pracuje s Cu radiáciou pri 45 kV a 40 mA, s použitím chladeného silikónového detektora Kevex Psi Peltier. Na zhromaždenie údajov sa použili zdrojové štrbiny s veľkosťou 2 a 4 mm a detektorové štrbiny s veľkosťou 0,5 a 0,3 mm. Vzorky formy II sa minútu jemne drvili v achátovej trecej miske s tíčikom, potom sa vložili do platinového držiaka vzoriek a zarovnali mikroskopickým sklíčkom. Vzorky, ktoré sa odobrali počas alebo po skúške hygroskopicity sa z dôvodu obmedzeného dostupného množstva vzoriek nerozdrvovali. V každom prípade sa obrazce z práškovej, difrakcie skenovali od 2° do 42° 2θ pri l°/min. Kalibrácia XDS 2000 sa overila pomocou silikónového prášku.
Na pokusy s rôznou relatívnou vlhkosťou sa použil povrchový merací systémový analyzátor dynamickej sorpcie pary DVS-2 s vyššou kapacitou. Pomocou rýchlosti toku 500 cm3/min, sa forma II udržiavala na požadovaných nastavených relatívnych vlhkostiach a periodicky sa odoberali vzorky na analýzu XRPD. Nerozdrvený materiál sa vložil do platinového držiaka a zarovnal sa mikroskopicým sklíčkom, potom sa podrobil analýze pri predtým uvedených podmienkach.
Forma II vykazuje pomalý, ale nepretržitý hmotnostný prírastok, ktorý bol pri približne 60% relatívnej vlhkosti približne 4%, pri relatívnej vlhkosti vyššej ako 60% bol zistený ďalší 15 až 20% hmotnostný prírastok. Naproti tomu forma I vykazovala približný hmotnostný prírastok vo výške 1 až 2% pri 75% relatívnej vlhkosti, plus ďalší predkladaný 3,5% hmotnostný prírastok pri približne 90% relatívnej vlhkosti. Pri relatívnej vlhkosti nad 90% sa zistil približne 30% hmotnostný prírastok. Preto je možné formu II považovať za hygroskopickú, zatial čo formu I možno považovať za hygroskopickú pri relatívnej vlhkosti vyššej ako 75%.
Róntgenová prášková difrakcia s rozdielnymi vlhkosťami ukázala, že ak bola vlhkosť vyššia, dochádzalo pri forme II k zjavnému poklesu schopnosti kryštalizovať a k významným zmenám obrazcov získaných pomocou XRPD, ktoré boli pravdepodobne spôsobené úbytkom etanolu. Naproti tomu forma I si viditelne udržovala svoju schopnosť kryštalizovať až do dosiahnutia extrémne vysokej relatívnej vlhkosti (t.j. vyššej ako 98%), pri ktorej strácala schopnosť kryštalizovať a stávala sa amorfnou.
Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že forma I má na použitie ako farmaceutická kompozícia lepšie fyzikálne, vlastnosti ako forma II.
Príklad 4
Forma II
Reaktor sa v dusíkovej atmosfére naplnil (-)-cis-l-metyl13
-4R-(2,4,6-trimetoxyfenyl)-3S-piperidinolom a acetanhydridom. Počas miešania a ochladzovania výsledného roztoku na 8 až 20°C sa konštantné rýchlo pridával bórtrifluorideterát. Po skončení pridávania sa výsledná zmes miešala 3 až 5 hodín pri teplote 20 až 30°C. Reakčná zmes sa ochladila na 8 až 12°C a počas miešania sa pridávala ľadová voda, za tým nasledovalo pridávanie hydroxidu sodného, kým sa nedosiahlo pH 10 až 11. Zmes sa extrahovala etylacetátom. Etylacetátové extrakty sa zlúčili a koncentrovali vo vákuu. Zbytok sa spracoval v metanole a vode. Potom sa pridal hydroxid sodný (približne 50% vodný roztok). Reakčná zmes sa miešala 2 až 3 hodiny pri teplote 20 až 30°C. Zmes sa odparila za zníženého tlaku pri < 80°C. Odparok sa ochladil na 15 až 20°C a pomocou koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej sa jeho pH upravilo na 8,5 až 9,5. Pevné zrazeniny sa oddelili filtráciou, premyli demineralizovanou vodou a sušili pri zníženom tlaku za vzniku (-)-cis-l-metyl-4-(3-acetyl-4,6-dimetoxy-2-hydroxyl)fény 1-3-piperidinolu .
Potom sa (-)-cis-l-metyl-4-(3-acetyl-4,6-dimetoxy-2-hydroxyl)fenyl-3-piperidinol po častiach pridával k miešanej suspenzii terc.butoxidu draselného v suchom N, W-dimetylformamide tak rýchlo, že teplota neprekročila 20°C. Po skončení pridávania sa výsledná zmes miešala počas 1 hodiny pri < 30°C. Potom sa pridal metyl-2-chlórbenzoát, a to tak rýchlo, že teplota neprekročila 30°C. Výsledná zmes sa miešala 4 až 6 hodín pri teplote 20 až 30’C. Pridala sa demineralizovaná voda a po nej koncentrovaná kyselina chlorovodíková, ktorou sa upravilo pH na 6 až 8. Zmes sa dvakrát extrahovala chloroformom. Chloroformové extrakty sa zlúčili a koncentrovali pri zníženom tlaku.
Po ochladení zvyšného oleja na teplotu < 40°C sa pridala koncentrovaná kyselina chlorovodíková. Následne sa zmes miešala pri teplote 40°C počas <2 hodiny, alebo celú noc, ak to bolo potrebné. Po ochladení reakčnej zmesi na 15 až 30°C sa pridala vo14 da a chloroform. Výsledná zmes sa upravila na hodnotu pH 8,5 až
10,5 s 50%-tným roztokom hydroxidu sodného. Fázy sa oddelili. Potom sa vodná vrstva extrahovala chloroformom. Zmiešané organické extrakty sa odparili pri zníženom tlaku za vzniku (-)-cis-2- (2-chlórfenyl) -5,7-dimetoxy-8- [4R- (3S-hydroxy-l-metyl) piperid yl]-4ŕí-l-benzopyrán-4-ónu v podobe oleja, ktorý sa priamo bez purifikácie použil v ďalšom stupni.
K ( -) -cis-2- (2-chlórfenyl) -5,7-dimetoxy-8- [4R- (3 S—hydroxy-1-metyl)piperidyl]-4H-l-benzopyrán-4-ónu sa pridal chinolín a pyridínhydrochlorid. Výsledná zmes sa za stáleho miešania zohriala na 160 až 190°C. V miešaní sa pokračovalo ešte 2 hodiny, pri ktorých sa udržovala teplota 160 áž 190°C. Po ochladení reakčnej zmesi na 90 až 110°C sa pridala voda. Výsledná zmes sa upravila nasýteným roztokom uhličitanu sodného na hodnotu pH 7,5 až 8,5. Zmes sa dvakrát podrobila pôsobeniu zmesi etanolu a chloroformu. Zmiešané extrakty sa odparili do sucha, pričom vznikol surový ( + ) -cis-2- (2-chlórfenyl) - 5,7-dihydroxy-8 - [4R- (3S—hydroxy-1 -metyl) piperidyl]-4ŕí-l-benzopyrán-4-ón v podobe hnedej gumy, ktorý sa purifikoval nasledujúcim spôsobom.
K surovému ( + )-cis-2-(2-chlórfenyl)-5, 7-dihydroxy-8-[4R-(3Shydroxy-ľmetyl) piperidyl]-4 AT-ľbenzopyrán-4-ónu sa pridal acetón. Výsledná zmes sa miešala 30 až 60 minút pri teplote 55 až 60°C, potom sa ochladila na 15 až 20°C a miešala ďalšiu 1 až 2 hodiny. Vyzrážané pevné látky sa izolovali filtráciou, dvakrát premyli acetónom, a sušili pri zníženom tlaku za vzniku (+)-cis-2- (2-chlórfenyl) - 5,7-dihydroxy-8- [4R- (3S— hydroxy-l-metyl) piperidyl]-4tf-l-benzopyrán-4-ónu v čistej forme.
Volná zásada z predchádzajúceho stupňa sa suspendovala v etanole a okyslila koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou takou rýchlosťou, že teplota neprekročila 30°C. Počas tohto procesu sa najskôr všetky pevné látky rozpustili, a potom sa vyzrážal hydrochlorid. Suspenzia sa vychladila na 0 až 10°C a miešala 1 hodinu, teplota sa pritom udržovala. Kryštály sa izolovali filtráciou a premyli studeným etanolom za vzniku surového hydrochloridu (-)-cis-2-(2-chlórfenyl)-5,7-dihydroxy-8-[4R-(3Shydroxy-1-metyl)piperidyl]-4fl-l-benzopyrán-4-ónu.
K surovému hydrochloridu (-)-cis-2-(2-chlórfenyl)-5,7-dihydroxy-8- [4R- (3S—hydroxy-1-metyl)piperidyl]-4/í-l-benzopyrán-4-ónu sa pridal etanol. Výsledná zmes sa zahrievala na 70 až 79°C, miešala 1 hodinu za udržiavania teploty a ešte horúca sa filtrovala. Filter sa premyl horúcim etanolom. Filtrát sa koncentroval atmosférickou destiláciou, pokial nebolo odstránených 60 až 80% prchavých látok. Zvyšná suspenzia sa potom ochladila na 0 až 10°C, zatiaľ čo sa izolovala filtráciou a sušila pri zníženom tlaku za vzniku čistého hydrochloridu (-)-cis-2-(2-chlórfenyl)-5,7-dihydroxy-8-[4R- (3S-hydroxy-l-metyl)piperidyl]-4H-l-benzopyrán-4-ónu v podobe žltej pevnej látky.
Potom, čo sa získa forma I, je možné pripraviť farmaceutickú kompozíciu. Termín „farmaceutická kompozícia”, ak je tu použitý, znamená terapeuticky účinné množstvo formy I s farmaceutický prijatelným nosičom.
„Farmaceutický prijateľný nosič” je činidlo, ktoré je netoxické, neovplyvňuje terapeutický profil formy I a je vhodné pre danú formu podávania. Forma I sa výhodne podáva intravenózne po časových úsekoch vhodných pre rakovinovú chemoterapiu. Forma I sa výhodne mieša s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi. Formu I je možné napríklad na injekčné intravenózne podávanie pacientovi zmiešať s kvapalinou, ktorá je izoosmotická a má regulované pH, ako je voda, zmes dextrózy a vody alebo zmes fyziologického roztoku a vody.
Termín „účinné množstvo” zahŕňa „terapeuticky účinné množstvo”, „množstvo účinné na inhibíciu proteinkináz, „množstvo účinné na inhibíciu cyklín dependentných kináz” a množstvo formy I účinné na inhibíciu nádoru, môže sa líšiť v závislosti od jedinca, sprievodnej terapie, choroby a iných variabilných faktorov. Účinné množstvá formy I sú približne rovnaké ako pri forme II. Zvyčajne sa dávka formy I pohybuje v rozmedzí 0,001 mg/kg až 100 mg/kg za deň.
Flavopiridol je použiteľný na liečenie mnohých stavov alebo ochorení spojených s inhibíciou proteínkináz, a najmä cyklín dependentných kináz, ako je tu už opísané. Očakáva sa, že flavopiridol je použiteľný na liečenie širokého spektra rakovín, napríklad leukémie, mezoteliómu a karcinómov pľúc (large celí, small celí a non-small celí), kolorektálnych karcinómov, karcinómov prsníka, karcinómov vaječníka, karcinómov prostaty, melanómov, renálnych karcinómov, karcinómov maternice a karcinómov centrálneho nervového systému.
Všetky články a patenty tu citované sú touto zmienkou zahrnuté .