SK65294A3

SK65294A3 - Immunopotentiatory agent

Info

Publication number: SK65294A3
Application number: SK652-94A
Authority: SK
Inventors: John R Rhodes
Original assignee: Wellcome Found
Priority date: 1992-10-01
Filing date: 1993-09-30
Publication date: 1995-03-08
Also published as: JPH072660A; KR100348775B1; YU62793A; CA2124677C; GR3022541T3; MX9306079A; NZ256110A; AU4831193A; ATE146075T1; EP0609606A1; HUT70482A; EP0678298A2; WO1994007479A3; JPH07504204A; US5508310A; CN1213746C; DE69306545T2; CN1091005A; SI9300514A; EP0609606B1

Description

Imunopotenciačný prostriedok

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka použitia skupiny zlúčenín ako imunopotenciátorov (potenciátorov imunity), prostriedkov obsahujúcich takéto zlúčeniny a spôsobu ich výroby, kombinácií takýchto zlúčenín s protinádorovými alebo protiinfekčnými liečivými látkami a použitia takýchto kombinácií v profylaxii alebo pri ošetrovaní chorôb, ktoré vznikli z nádorov alebo infekcií.

Doterajší stav techniky

Hlavná ochranná funkcia imunitného systému sa vzťahuje na rezistenciu pri napadnutí patogénmi, vrátane vírusov, riketisií, mykoplazmy, baktérií, húb a parazitov všetkých typov. Zlepšenie imunitnej odozvy, predovšetkým ak je znížená, zvyšuje rezistenciu voči infekcii alebo napadnutiu íubovoíným z vyššie uvedených patogénov.

Druhou ochrannou funkciou imunitného systému je spôsobovať rezistenciu pri naočkovaní cudzieho tkaniva bud prirodzenej povahy alebo tkaniva, ktoré je v pomere fetálne materskom, alebo neprirodzeného tkaniva, ako pri transplantácii uskutočňovanej lekárom.

Predpokladá sa, že ďalšou ochrannou funkciou iminitného systému je spôsobovať rezistenciu voči vývoju maligných buniek, ako v prípade rakoviny. Imunopotenciátory sa používajú pri rakovine na zvýšenie rejekcie tumorov a na inhibiciu recidívy tumorov, s nasledujúcimi inými formami terapie.

Ešte iná ochranná funkcia zahrňuje zachovanie auto-nereaktivity pôsobením pozitívnych tlmivých mechanizmov. Pri autoimunitných a príbuzných chorobách, imunitná reaktivita, zameraná na auto-antigény alebo nadmerné, zvýšené odozvy sú zjavné a samodeštruktívne.

Každá z ochranných funkcií imunitného systému sa môže • modifikovať nešpecifickou terapiou imunopotenciátormi samotnými alebo v kombinácii s inými prostriedkami používanými na zlepšenie rezistencie alebo na usmrtenie patogénov podieľajúcich sa na napadnutí. Okrem toho, špecifická rezistencia sa môže rozšíriť pri použití imunopotenciátorov spoločne s antigénom, ako pri vakcínovaní používajúcom napríklad vírusy, nádorové bunky a podobne. Toto použitie môže vyvolať bučí špecifickú imunitu alebo toleranciu. Tolerancia je príkladom použitia antigénu v prípade alergií alebo autoimunitných chorôb. Použitie imunopotenciátorov môže , byť bud terapeutické alebo profylaktické, pričom profylaktické použitie sa predovšetkým používa pri starnutí, kedy sú častejšie , infekcie, autoimunitné poruchy a rakovina. Časový rozvrh a spôsob podania sú rozhodujúce pri stanovení, či výsledky majú pozitívnu alebo negatívnu odozvu. Ľubovoľný prostriedok schopný rozlíšiť imunitnú odozvu môže pôsobiť inhibične v závislosti od časového rozvrhu a dávke a tak za určitých okolností imunopotenciátor sa môže používať ako imunosupresivny prostriedok určený pre použitie pri alergii, autoimunitnej poruche a transplantácii.

Výrazom imunopotenciátor sa rozumie prostriedok, ktorý je schopný obnoviť potlačenú imunitnú funkciu alebo zvýšiť normálnu imunitnú funkciu alebo spôsobiť oboje. Avšak v dôsledku určitých prvkov imunitného systému imunopotenciátor môže mať taktiež « imunosupresívne účinky.

« Imunitné odozvy sú zosúladené T-lymfocytmi, ktorých stereošpecifické receptory sú uvádzané do pohybu antigénovými fragmentárni, ktoré sú viazané k špecializovaným molekulám (MHC) na povrchu buniek predstavujúcich antigén. Okrem špecifickej interakcie medzi T-bunkovým receptorom a komplexom antigén-MHC, T-bunky vyžadujú kostimulátorové signály, ktoré poskytujú bunky predstavujúcimi antigén. Interakcie medzi bunkami predstavujúcimi antigén a T-bunkami vyvolávajú pripojené adhézne molekuly, z ktorých niektoré sa viažu interakciou T-bunkového receptora a komplexu antigén-MHC a ďalšími, ktoré sú oddelené od tejto interakcie. Niektoré zz týchto adhéznych molekúl poskytujú kostimulátorové signály. Okrem toho, štúdie uskutočňované in vitro podávajú obraz o tom, že kovalentné chemické reakcie medzi bun3 kovými povrchovými ligandami sú podstatné pri antigén-špecifickej aktivácii T-buniek (J. Rhodes, J. Immunol. 143, 1482 /1989/,

X. M. Gao a J. Rhodes, J. Immunol. 144, 2883 /1990/ a X. M. Gao a J. Rhodes, J. Immunol. 144, 463 /1990/). Tu dochádza ku vzniku v karbonyl-aminovej kondenzácie (vzniku Schiffovej zásady) medzi skupinami na APC a povrchom T-buniek.

Patentový spis WO 92/03 164 uvádza novú pomocnú látku NAGO, ktorá pôsobí enzymaticky zvýšením expresie Schiffovej zásady tvoriacej ligandy. Patentový spis DE 3 508 875 sa týka cinaldehydu ako imunopotenciátora u králikov infikovaných vírusom Herpes PSR. Patentový spis EP 54 924 sa týka určitých zlúčenín pódia tohto vynálezu, ich syntézy a ich vlastnosti ako látok spôsobujúcich posun do lava na krivke kyslík-disociácia. Všetky tieto tu uvedené literárne odkazy sú zahrnuté do stavu techniky.

Terapeutické ciele imunopotenciátorov ako liečivých látok zahrňujú chronické vírusové infekcie, ako je vírusová hepatitída a vírus ludskej imunitnej nedostatočnosti. Rakovina je takttiež cieiom terapeutického pôsobenia. Pribúdajú dôkazy, ktoré ukazujú, že chronickým vírusovým infekciám a maligným nádorom sa imunitný systém vyhýba rôznymi cestami. Tak hoci cytotoxické T-bunky a protilátky sa produkujú proti abnormálnym bunkám (budf bunkám infikovaným vírusom alebo maligným bunkám), imunitný systém sa snaží zastaviť patogénny proces. Môže existovať všeobecný proces úniku, pri ktorom vírusy alebo nádory využívajú mechanizmus, ktorými sa udržiava auto-neresponzivita. Auto-reaktívne T-bunky sa eliminujú počas fetálneho vývoja viazaním T-bunkového receptora (TCR) v neprítomnosti kostimulačných signálov. Výsledkom je, že takéto T-bunky sú podrobené programovanej bunkovej smrti. Auto-reaktívne T-bunky na periférii sa taktiež udržiavajú v neresponzívnom stave viazaním TCR v neprítomnosti kostimulácie, čo sa tu označuje výrazom anergia. Únik z imunitného systému môže nastať pri patogénnych procesoch, ak sa zrušia kostimulátorové signály. Výsledkom je, že T-bunky zodpovedajúce za chorobu sa stanú anergnými alebo sa podrobia programovanej bunkovej smrti. Toto je vo zvýšenej miere zjavné neskoršie u AIDS. Schiffove zásady tvoriace imunopotenciátory by boli účinné pri prevencii tohoto únikového mechanizmu, pretože pôsobia tým, že poskytujú ko4 stimuláciu T-bunkám. Týmto spôsobom Schiffove zásady tvoriace imunopotenciátorové liečivé látky môžu výslovne korigovať poškodenie v imunite, ktoré umožňuje odolať vírusovým infekciám a rastu určitých maligných tumorov.

Podstata vynálezu

Teraz sa zistilo, že určité malé molekuly, ktoré sa podieľajú na karbonyl-amínových kondenzačných reakciách, môžu prekvapujúco pôsobiť ako imunopotenciátory.

Tento vynález sa týka použitia zlúčenín alebo ich fyziologicky prijateľných solí, ktoré tvoria Schiffove zásady alebo hydrazóny s karbonylovými skupinami alebo s aminoskupinami na povrchu T-buniek, s tým, že je vylúčená zlúčenina cinaldehyd, pre výrobu liečiva pre potenciáciu imunitnej odozvy. V ďalšom sa zlúčeniny alebo fyziologicky prijateľné soli označujú ako zlúčenina podľa tohoto vynálezu alebo zlúčeniny podľa tohoto vynálezu.

Tento vynález sa týka použitia zlúčeniny všeobecného vzorca I

(I) v ktorom predstavuje atóm vodíka, metyl, ktorý je poprípade substitutovaný fenylom alebo dvoma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a hydroxyskupinu,

znamená skupinu vzorca CH₂COOR² alebo jej tautomérnu formu, kde R² znamená metyl, ktorý je poprípade substituovaný skupinou vzorca CO(CH₂)_XCO₂H, kde x znamená číslo 1 až 7, alebo

R¹ znamená skupinu vzorca A-Ph, kde A predstavuje atóm kyslíka, skupinu vzorca CH₂, CH(CH₃), CO alebo jednoduchú väzbu a kde Ph znamená poprípade substituovanú fenylovú skupinu, alebo

R je viazaný k R¹ za vzniku deväťčlenného alebo desaťčlenného bicyklického kruhového systému, ktorý je poprípade substituovaný a v ktorom je jedným kruhom benzén, alebo jej fyziologicky prijatelnej soli.

Zlúčenina všeobecného vzorca II

v ktorom

A a Ph majú významy uvedené vyššie a

R³ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo skupinu vzorca CH₂(CgH₄)R⁴, kde R⁴ znamená hydroxyskupinu alebo alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo jej fyziologicky prijatelná sol, tvorí výhodnú podskupinu zlúčenín, ktoré spadajú pod všeobecný vzorec I.

Ďalšou výhodnou podskupinou zlúčenín, ktoré spadajú pod všeobecný vzorec I, predstavujú zlúčeniny všeobecného vzorca III

Ο ΐί \7 chJ(m) v ktorom

R' znamena skupinu vzorca CH₂COR , kde R² má význam uvedený vyššie, a jej fyziologicky prijateľné soli.

Ďalšou výhodnou podskupinou zlúčenín v rozsahu všeobecného vzorca I je bicyklicky kruhový systém všeobecného vzorca IV

v ktorom

R⁸ znamená hydroxyskupinu alebo alkoxyskupinu, znamená atóm kyslíka alebo skupinu vzorca CO alebo CH₂ a predstavuje alkylénovú skupinu s 2 alebo 3 atómami uhlíka, ktorá je poprípade substituovaná fenylovou skupinou.

Tento vynález sa predovšetkým týka použitia zlúčeniny všeobecného vzorca V

(V) v ktorom z znamená číslo nula alebo 1, n znamená číslo nula alebo 1,

B predstavuje atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka,

B¹ znamená atóm vodíka alebo poprípade substituovanú fenylovú skupinu a

B² znamená atóm vodíka, metylovú skupinu, ktorá je poprípade substituovaná skupinou vzorca CO(CH₂)_XCOOH, kde x znamená číslo od 1 do 7, alebo tento substituent môže byť viazaný cez atóm kyslíka alebo zvyšok uhľovodíkového reťazca, poprípade obsahujúceho atóm kyslíka, ku substituentu B¹, ked B¹ znamená fenyl, za vzniku poprípade substituovaného bicyklického kruhového systému obsahujúceho 8 alebo 10 atómov, z ktorých jeden môže byť atóm kyslíka a zostávajúce atómy sú atómy uhlíka, pričom pokiaľ z znamená nulu, B¹ nemôže byť atóm vodíka a B² musí byť atóm vodíka, alebo jej fyziologicky prijateľné soli pre výrobu liečiva pre potenciáciu imunitnej odozvy.

Ak B¹je poprípade substituovaný fenyl, výhodné substituenty sú definované ako Y¹, Y², Y³, Y⁴, Y⁵ a Y⁶, ako sú vymedzené ďalej pod všeobecným vzorcom VI.

Výhodnou skupinou zlúčenín všeobecného vzorca I sú zlúčeniny reprezentované všeobecným vzorcom VI

(VI) v ktorom

Y¹ je zvolený z atómu vodíka, hydroxyskupiny, alkylaminoskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka a alkanoylaminoskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka vo svojej alkylovej časti,

Y², Y³ a Y⁴ sú zvolené nezávisle od seba z atómu vodíka, atómu halogénu, alkylovej skupiny s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka, halogénalkylovej skupiny, hydroxyskupiny a benzyloxyskupiny a

K η

Y predstavuje hydroxyskupinu alebo skupinu vzorca Q^x, kde Q¹ znamená buď skupinu vzorca

alebo

-O-(CH₂)_nC -* X

I Q³ kde Q² a Q³ sú zvolené nezávisle od seba z atómu vodíka a alkylovej skupiny s 1 až 4 atómami uhlíka,

X je vybraný z kyanoskupiny, karboxyskupiny alebo funkcionalizovaného derivátu karboxylovej kyseliny,

5-tetrazolylu a alkylsulfonylkarbamoylu s 1 až 6 atómami uhlíka vo svojej alkylovej časti a n znamená číslo od nuly do 6,

Y⁶ znamená skupinu vzorca -(CpH₂p)CHO, kde p predstavuje číslo od nuly do 5, pričom ak p znamená číslo väčšie ako 1, formyl (skupina vzorca -CHO) v skupine vzorca Y⁶ môže byt na lubovolnom atóme uhlíka a alkylén (skupina vzorca CpH₂p) môže mat priamy alebo rozvetvený retazec, alebo

Y® znamená skupinu vzorca (CH₂CO)g-X·¹· alebo (COCH₂)g-X¹, kde q predstavuje číslo od 1 do 3 a

X¹ znamená metoxyfenyl alebo alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo ich fyziologicky prijatelné soli.

Výhodnú podskupinu zlúčenín spadajúcich pod všeobecný vzorec VI tvoria zlúčeniny, kde X je zvolený z kyanoskupiny,

5-tetrazolylu, alkylsulfonylkarbamoylu s 1 až 6 atómami uhlíka vo svojej alkylovej časti a skupiny -COY, kde Y znamená skupinu vzorca -OR⁹, kde R⁹ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo benzyl, alebo Y znamená skupinu vzorca -NR¹⁰R¹¹, kde R¹⁰ a R¹¹ sú nezávisle od seba zvolené z atómu vodíka alebo alkylovej skupiny s 1 až 4 atómami uhlíka.

Zlúčeniny spadajúce pod všeobecný vzorec IV, v ktorom X predstavuje derivát karboxylovej kyseliny zahrňujú:

farmaceutický prijatelné estery, vrátane esterov odvodených od alifatických a aromatických uhľovodíkov, ako sú alkylestery a aralkylestery, v ktorých alkylová čast obsahuje 1 až 12 atómov uhlíka, s výhodou od 1 do 4 atómov uhlíka (predovšetkým metyl, etyl, izopropyl a terc.-butyl) a kde aralkylovou skupinou je napríklad benzyl, a estery aminokyselín (napríklad L-valyl alebo L-izoleucyl) a farmaceutický prijatelné amidy, vrátane nesubstituovaných amidov, N-substituovaných amidov a Ν,Ν-disubstituovaných amidov (zahrňujúcich cyklické a heterocxylklické amidy), v ktorých substituentovú skupinu alebo skupiny tvoria napríklad zvyšky alifatických uhľovodíkov, 'ako je alkylová skupina, predovšetkým alkylová skupina s 1 až 5 atómami uhlíka, ako je metyl, etyl, izopropyl a terc.-butyl.

Zlúčeniny všeobecného vzorca VI, v ktorom Y¹ znamená alkylaminoskupinu, môžu tvoriť adičné soli s kyselinami, pričom v takýchto soliach je totožnosť kyseliny menej dôležitá. V medicíne sa však používajú kyseliny fyziologicky prijateľné pre príjemcu. Takéto kyseliny sú dobre známe v odbore a jedná sa napríklad o kyselinu chlorovodíkovú alebo kyselinu octovú.

Ako podskupina zlúčenín, ktoré spadajú pod všeobecný vzorec V, sa môže uviesť použitie zlúčenín, kde B¹ a B² tvoria bicyklický kruhový systém, pričom bicyklický kruhový systém je zvolený z kumarínu, tetralónu, benzofuranónu alebo naftochinónu, ktoré sú substituované až štyrmi substituentami, zvolenými z atómu vodíka, alkoxyskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka, hydroxyskúpiny alebo zvyšku fenolu, spoločne s ich fyziologicky prijateľnými sólami .

Zlúčeniny podlá tohto vynálezu zahrňujú zlúčeniny vymenované v tabuľke 2 a ďalej

5- ( 2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-pentánamid,

N, N-dietyl-[5-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-pentánamid],

N-izopropyl-[5-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-pentánamid], etyl-[5-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-pentanoát],

5-( 2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-pentanonitril, kyselinu (±)— 5 —(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-2-metylpentánovú, spolu s jej sólami, kyselinu 5-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-2,2-dimetylpentánovú, spolu s jej sólami, metyl-[3-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-metylbenzoát], kyselinu 3-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)metylbenzoovú, spolu s jej sólami, benzyl-[5-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-pentanoát],

5-[4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-N-butyl]tetrazol, spolu s jeho sólami, kyselinu 7-(2-formy 1-3-hydroxyfenoxy)heptánovú, spolu s jej sólami, kyselinu 5-(2-formyl-3-hydroxy-4-n-propoxyfenoxy)pentánovú, spolu s jej sólami, kyselinu 5-(4,6-dichlór-2-formyl-3-hydroxyfenoxyJpentánovú, spolu s jej sólami,

5- ( 2-formyl-3-hydroxyfenoxy)-N-metylsulfonylpentánamid, etyl-[4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyl)benzoát], kyselinu 5-(4-chlór-2-formyl-3-hydroxyfenoxy)pentánovú, spolu s jej sólami, kyselinu 5-(3-acetylamino-2-formylfenoxy)pentánovú, spolu s jej sólami, aminoguanidín kyselinu 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxyJbutánovú, spolu s jej sólami, kyselinu 6-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)hexánovú, spolu s jej sólami, etyl-[ 4-(3-acetylamino-2-formylfenoxymetylJbenzoát], kyselinu 4-(3-acetylamino-2-formylfenoxy)metylbenzoovú, spolu s jej sólami, kyselinu 2-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyl)benzoovú, spolu s jej sólami,

5-[4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyl)fenyl]tetrazol, spolu s jeho sólami, kyselinu 5-(2-formyl-3-hydroxy-4-metoxyfenoxyJpentánovú, spolu s jej sólami,

3-(2-formyl-3-hydroxyfenoxy)propionitril.

Predovšetkým výhodná je zlúčenina vzorca la

(la) chemického označenia kyselina 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyl)benzoová, spolu so svojimi sólami. Zlúčenina všeobecného vzorca la je uvedená v Európskom patente č. 0 054 972 B.

Preto zlúčeniny podlá tohoto vynálezu a ich fyziologicky prijatelné soli sa môžu používať na ošetrovanie chorôb, u ktorých sa prejavuje defekt v imunitnom systéme a/alebo neúčinnosť obranného mechanizmu pacienta, alebo na zvýšenie aktivity imunitného systému nad normálnu hladinu.

Podlá iného znaku tohoto vynálezu sa zlúčeniny všeobecného vzorca I a ich fyziologicky prijatelné soli môžu používať na ošetrovanie chorôb, u ktorých sa prejavuje defekt v imunitnom systéme a/alebo neúčinnosť obranného mechanizmu pacienta, alebo na zvýšenie aktivity imunitného systému nad normálnu hladinu.

Zlúčeniny y podlá tohoto vynálezu a ich fyziologicky prijateľné soli\ sa môžu podávať na ošetrovanie alebo profylaxiu cicavcom trpiacim nedostatočnosťou imunity samotné alebo v kombinácii s inými terapeutickými prostriedkami, napríklad s inými protivírusovými prostriedkami alebo s inými prostriedkami pôsobiacimi proti rakovine.

Znakom vynálezu je, že sa zlúčeniny podľa tohoto vynálezu a ich fyziologicky prijateľné soli môžu podávať na ošetrovanie alebo profylaxiu cicavcom trpiacim nedostatočnosťou imunity samotné alebo v kombinácii s inými terapeutickými prostriedkami, napríklad s inými protivírusovými prostriedkami alebo s inými prostriedkami pôsobiacimi proti rakovine.

Potenciáciou imunitnej odozvy sa rozumie obnovenie potlačenej imunitnej funkcie a zvýšenie normálnej imunitnej funkcie alebo obidve tieto funkcie. Imunitná funkcie je definovaná ako vývoj a expresia humorálnej (protilátkou sprostredkovanej) imunity, celulárnej (sprostredkovanej T-bunkami) imunity alebo rezistencie sprostredkovanej makrofágmi a granulocytmi.

V popise tohoto vynálezu sa výraz pacient trpiaci imunitnou nedostatočnosťou alebo imunodeficitný pacient používa pre popis pacientov s nedostatočným alebo defektným imunitným systémom. Pacient trpiaci imunitnou nedostatočnosťou sa môže charakterizovať pomocou skúšky proliferácie T-lymfocytov. Pri použití tejto skúšky sú pacienti trpiaci imunitnou nedostatočnosťou charakterizovaní zníženou schopnosťou T-buniek odpovedať na stimuláciu mitogénov a antigénov. Príkladom takýchto mitogénov a antigénov používaných pri tejto skúške je fytohemaglutinín (PHA) a toxoid tetanu.

Adler a kol. v Cancer 45, 2062 - 2063 /1980/ hodnotia imunitnú funkciu u pacientov trpiacich rakovinou prsníka pomocou skúšky proliferácie T-lymfocytu za použitia fytohemaglutinínu. Kvantitatívne stanovenie odozvy lýmfocytov na fytohemaglutinín je založené na indexe stimulácie (SI). Vo vyššie uvedenej publikácii sa hodnota SI pod 14 pokladá za prejav imunitnej nedostatočnosti.

Preto sa tiež v tomto patente predpokladá, že pacienti trpiaci rakovinou pri odozve na fytohemaglutinín, ktorí majú hodnotu SI pod 14 majú nedostatočnú imunitu.

Predpokladá sa, že imunodeficiencia a imunosupresia nastávajú pri rade klinických stavov, kde je poškodenie v signalizácii lymfocytom, predovšetkým T-bunkám, ktoré dávajú do súladu imunitnú odozvu. T-bunky vyžadujú dva signály za účelom iniciácie účinnej imunitnej odozvy a to sú:

i) obsadenie špecifického T-bunkového receptora pre antigén a ii) stimulácia prostredníctvom kostimulačných receptorov.

V neprítomnosti signálu ii), nielen zlyháva odpoveď T-buniek, ale tieto bunky môžu byť taktiež chronicky paralyzované alebo anergné. Pretrvávajúce vírusové a bakteriálne infekcie a neoplamastické ochorenia môžu taktiež viesť k produkcii T-bunkovej hyporesponzivite tým, že nastáva interferencia rôznymi cestami pri dodaní druhých signálov a týmto spôsobom sa vyhne imunitnej odozve. Ukazuje sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca I spôsobujú náhradu alebo inak kompenzujú nedostatočné kostimulačné signály k T-bunkám.

Jestvujú rôzne okolnosti, pri ktorých imunitný systém môže byť defektný alebo nedostatočný, tak napríklad imunitný systém je vo všeobecnosti nezrelý alebo nedozretý (u novorodencov). Môže byť taktiež výsledkom potlačenia určitými liečivými látkami, ktoré môže nastať napríklad ako vediajší účinok pri chemoterapii rakoviny. Neusporiadaný rast jedného alebo väčšieho počtu podstatných častí imunitného systému, napríklad ako u určitých foriem rakoviny, môže mať taktiež za následok imunitnú nedostatočnosť. Imunitná nedostatočnosť môže byť ďalej spôsobená vírusovými infekciami vrátane pôsobenia vírusu ludskej imunitnej nedostatočnosti (HIV).

Účinné množstvo znamená množstvo zlúčeniny podlá tohoto vynálezu, ktoré obnoví imunitnú funkciu na takpovediac normálnu úroveň alebo zvýši imunitnú funkciu nad normálnu úroveň s cielom potlačenia alebo zníženia infekcie.

Ďalší znak tohoto vynálezu sa týka spôsobu ošetrovania pacientov trpiacich imunitnou nedostatočnosťou, ktorý spočíva v tom, že sa podáva cicavcovi (vrátane človeka) účinné množstvo zlúčeniny podlá tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijateľnej soli.

Podlá iného znaku tohoto vynálezu sa používa zlúčenina podlá tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijatelná sol na ošetrovanie a/alebo profylaxiu akútnych alebo chronických vírusových infekcií.

Príklady akútnych vírusových infekcií, pre ktoré sa môže použiť imunopotenciačná terapia zlúčeninou podlá tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijatelnou solou, s výhodou spoločne s protivírusovým prostriedkom, sú:

herpes vírus, chrípkový vírus, vírus para-chrípky, adenovírusy, coxsakie vírus, picorna vírus, rotavírus, epidemická hepatitída, vírus príušníc, vírus rubeoly, vírus osýpok, vírus nepravých kiahní, respiračný syncytiálny vírus, vírus papilómu a enterovírusy, arenavírus, rinovírusy, poliovírusy, vírus Newcastleskej choroby, vírus besnoty a arbovírusy.

Príklady chronických vírusových infekcií, proti ktorým sa môže použiť imunopotenciačná terapia zlúčeninou podlá vynálezu alebo jej fyziologicky prijatelnou solou zahrňujú infekčný vírus spôsobujúci trvalé opary, vírusová infekcia Epstein-Barr, trvalá infekcia rubeoly, papovírusová infekcia, vírusová infekčná hepatitída a vírusová infekcia ludskej imunitnej nedostatočnosti.

Tento vynález sa dá použiť pre ošetrovanie vírusovej hepatitídy vo všetkých jej formách, teraz bolo rozpoznaných päť typov hepatitídy, A, B, C, D a E.

Z vírusov DNA, vírusy skupiny herpes sú zdrojom najbežnejších vírusových chorôb človeka. Skupina zahrňuje vírusy herpes simplex typov 1 a 2 (HSV), vírus varicella zoster (VZV), cytomegalovírus (CMV), Epstein-Barrov vírus (EBV), herpes vírus typu 6 človeka (HHV-6) a herpes vírus typu 7 človeka. HSV 1 a HSV 2 patrí u človeka k najbežnejším pôvodcom infekcie. Väčšina z týchto vírusov je schopná zotrvávať v hostiteľových neutrálnych bunkách a raz infikovaní jedinci sú tak v riziku recidívy klinických príznakov infekcie, čo môže spôsobovať ako fyzickú, tak psychickú úzkosť.

HSV infekcia je často charakterizovaná vonkajším a vysilu, júcim poranením kože, úst a/alebo gentálií. Primárne infekcie môžu byť subklinické, i keď majú sklon byť vážnejšími ako infekcie u jedincov už prv vystavených vírusu. Očné infekcie spôsobené HSV môžu viesť ku keratitíte alebo zákalom, ktoré sú nebezpečné pre zrak pacienta. Infekcie u novorodeniat, u pacientov s imunitnou nedostatočnosťou vrátane AIDS alebo prenikaním infekcie do centrálneho nervového systému sa môže prejaviť ako smrtelné.

Prenos vírusu nastáva priamym fyzickým stykom medzi hostiteľom a príjemcom. Živelnosť HSV infekcie sa preto pokladá za velmi významný sociálny problém, predovšetkým ak až doteraz nie . je dostupná účinná vakcína.

• Varicella zoster (VZV) je herpes vírus, ktorý je príčinou nepravých kiahní a pásového oparu. Nepravé kiahne sú prvotným ochorením spôsobeným u hostiteľa bez imunityy, pričom u malých deti sa jedná zvyčajne o stredne ťažké ochorenie charakterizované vezikulárnou vyrážkou a horúčkou. Pásový opar alebo herpes zoster je recidivujúcou formou choroby, ktorá postihuje dospelých, ktorí v minulosti boli infikovaní vírusom varicella zoster. Klinické prejavy pásového oparu sú charakterizované neuralgiou a kožnou vezikulárnou vyrážkou, ktorá môže mať jednostranné alebo dermatomálne rozloženie. Šírenie zápalu môže viesť k paralýze alebo ku kŕčom. Bezvedomie sa môže vyskytnúť, ak pacienta postihne meningitída. U pacientov s imunitnou nedostatočnosťou sa môže rozšíriť VZV, čo je príčinou vážnych alebo rovnako fatálnych ocho17 reni. VZV sa závažne týka pacientov, ktorí dostali imunosupresívnu liečivú látku z dôvodu transplantácie alebo pre ošetrenie malignej neoplázie a je závažnou komplikáciou u pacientov trpiach AIDS, v dôsledku ich narušeného imunitného^z systému.

x

Vo všeobecnosti, u iných herpes vírusov, infekcia CMV vedie ku spojeniu vírusu a hostiteľa počas celej dĺžky života a hostiteľ po primárnej infekcii vírusom môže tento vírus šíriť celý rad rokov. Vrodená infekcia, ktorá nasleduje po infekcii matky počas tehotenstva, môže spôsobiť klinické prejavy, rovnako ako vyvolať smrť alebo vážne choroby (mikrocefáliu, hepatosplenomegáliu, žltačku, mentálnu retardáciu), retinitídu vedúcu ku slepote alebo menej závažným formám, poškodeniu rastu a citlivosť voči hrudným a ušným infekciám. CMV infekcie u pacientov, ktorí trpia imunosupresívnou nedostatočnosťou, napríklad v dôsledku zhubného bujnenia, ošetrenie imunosupresívnymi liečivými látkami s nasledujúcou transplantáciou alebo infekciou vírusom imunitnej ľudskej nedostatočnosti môže viesť k retinitíde, pneumonitíde, chorobám gastrointestinálneho traktu a neurologickým chorobám. CMV infekcia u pacientov trpiacich AIDS je prevládajúcou príčinou úmrtí, v prípade 50 až 80 % dospelej populácie, v prípade latentnej formy a môže sa reaktivovať u pacientov trpiacich imunitnou nedostatočnosťou.

Epstein-Barrov vírus (EBV) spôsobuje infekčnú mononukleózu a leukoplákiu vlasov a taktiež sa pokladá za príčinného pôvodcu rakoviny človeka, ako pri nasofaryngeálnej rakovine, imunoblastrickom lymfóme a Burkittovom lymfóme.

HBV je patogénny vírus, ktorý má celosvetovú mimoriadnu dôležitosť. Vírus je etiologicky spojený s primárnym hepatocelulárnym karcinómom a predpokladá sa, že je príčinou 80 % prípadov rakoviny pečene na svete. V Spojených štátoch je každoročne hospitalizovaných viac ako 10 000 ľudí na choroby spôsobené HBV a priemerne 250 úmrtí je spôsobené prudkým priebehom choroby. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch je priebežne 500 000 až 1 000 000 infikovaných nosičov. Chronicky aktívna hepatitída sa vyvinie u viac ako 25 % nosičov a často postupuje k cirhóze. Klinické účinky infekcie spôsobenej HBV sú v rozmedzí od bolesti hlavy, horúčky, pocitu nepokoja, nausei, zvracania, anorexie do abdomináIných bolesti. Replikácia vírusu sa zvyčajne sleduje podľa imunitnej odozvy, v priebehu posledných týždňov alebo mesiacov u človeka, ale infekcia múže byť vážnejšia a môže viesť k trvalému chronickému ochoreniu pečene, ako je naznačené vyššie.

Z RNA vírusov sa jednej skupine prikladá mimoriadna dôležitosť a to retrovírusom. Retrovírusy tvoria podskupinu RNA vírusov, ktoré za účelom replikácie musia najskôr reverzne transkribovať RNA zo svojho genómu do DNA (transkripcia » zvyčajne popisuje syntézu RNA z DNA). Keď sú vo forme DNA, vírusový genóm sa môže včleniť do hostiteľovho bunkového genómu, • čo umožňuje výhodne využiť hostiteľove transkripcie/translatácie buniek za účelom replikácie. Raz včlenená DNA vírusu je v skutočnosti nerozoznateľná od hostiteľovej DNA a v tomto stave vírus môže prekonať dobu života bunky.

V prípade potlačenia imunity vyplývajúcej z HIV infekcie, profylaxia sa môže vyyžadovať u pacientov s diagnózou séropozitívnou na HIV, to znamená u pacientov, ktorí trpia PGHL (pozitívne generalizovanou lymfadenopátiou) alebo ARC (komplexom príbuzným AIDS), rovnako ako u pacientov trpiacich AIDS alebo u pacientov trpiacich imunitnou chorobou podobnou AIDS, kde infekcia HIV sa nedá stanoviť, a u tých, ktorí taktiež vyžadujú ' obnovu imunity prostriedkami, ktoré nie sú špecifické pre ktorýkoľvek zvláštny vírus.

«

Zlúčeniny podľa tohoto vynálezu sa môžu používať samotné alebo v kombinácii s inými terapeutickými prostriedkami pre ošetrovanie infekcií alebo stavov uvedených vyššie. Kombinačná terapia podľa tohoto vynálezu zahrňuje podávanie najmenej jednej zlúčeniny podľa tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky funkčného derivátu a najmenej jednej inej farmaceutický účinnej zložky. Účinná zložka alebo účinné zložky a farmakologicky aktívne prostriedky sa môžu podávať spolu alebo oddelene a pokiaľ sa podávajú oddelene, môžu sa vyskytovať súčasne alebo postupne, v ľubovoľnom poradí. Množstvo účinnej zložky alebo účinných zložiek a farmakologicky aktívneho prostriedku alebo prostriedkov a ich vzájomné časové rozvrhnutie sa volí za účelom dosiahnutia požadovaného kombinačného terapeutického účinku. Kombinačná terapia s výhodou zahrňuje podávanie jednej zlúčeniny podlá tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky funkčného derivátu a jedného z prostriedkov uvedených dalej.

Príklady ďalších prostriedky, ktoré sú príbuzných stavov, ako terapeutických prostriedkov zahrňujú účinné pre ošetrovanie HIV infekcii a je 3'-azido-3-deoxytymidín (zidovudin), iné 2',3'-dideoxynukleozidy ako je 2',3'-dideoxycytidín, 2',3-dideoxyadenozín a 2',3'-dideoxyinizín, karbovírus, acyklické nukleozidy (napríklad acyklovírus), 2',3'-didehydrotimidín, proteázové inhibítory ako je N-terc.-butyl-dechydro-2-[2(R)-hydroxy-4-fenyl-3-(S)/(Ν-2-chinolyl-karbonyl)-L-asparginyl/butyl](4aS,8aS)-izochinolín-3(S)karboxamid (Ro 31-8959), oxotiolánové nukleozidové analógy ako je cis-l-/2-(hydroxymetyl)-l,3-oxotiolán -5-yl/cytozín alebo cis-l-/2-(hydroxymetyl)-l,3-oxotiolán-5-yl/5-fluórcytozín, 3·-deoxy-3·-fluórtymidín, 2·,3·-dideoxy-5-etinyl-3·-fluóruridín, 5-chlór-2',3'-dideoxy-3'-fluóuridín, ribavirín, 9-/4-hydroxy-2-(hydroxymetyl)-but-l-yl/guanín (H2G), TAT-inhibítory, ako je 7-chlór-5-(pyryl)-3H-l,4-benzodiazepín-2(H)-ón (Ro 5-3335) alebo 7-chlór-l,3-dihydro-5-(lH-pyrol-2-yl)-3H-l,4-benzodiazepín-2-amín (Ro 24-7429), interferóny ako je a-interferón, inhibítory renálnej exkrécie ako je probenecid, inhibítory nukleozidového transportu, ako je dipyridamol, pentoxifylín,

N-acetylcysteín, procysteín, α-trichosantín, kyselina fosfónomravčia, rovnako ako imunomodulátory, ako je interleukín II, granulocytové makrofágové kolónie stimulujúce faktory, erytropoetín, rozpustný CD₄ a ich deriváty získané génovým inžinierstvom. Príklady takýchto ďalších terapeutických prostriedkov, ktoré sú účinné pri ošetrovaní HBV infekcií zahrňujú karbovírus, oxatiolánové nukleozidové analógy, ako je cis-l-(2-hydroxymetyl)-l,3-oxatiolán-5-yl/cytozín alebo cis-1-(2-hydroxymetyl)-1,3-oxatiolán-5-yl/fluórcytozín, 2·,3'-dideoxy-5-etinyl-3·-fluóruridín, 5-chlór-2 ' , 3 '-dideoxy-3·-fluóruridín, l-(p-D-arabinofuranozyl)-5-propinyluracil, acyklovírus a interferóny, ako je a-interferón.

Jestvuje zmienka (W. T. Hughes, Treatment and Prophylaxis of Pneumocystis carinii pneumonia, Parasitology Today 3 (11), 332 335 /1987/), že najmenej 60 % pacientov so syndrómom získaného zlyhania imunity (AIDS) trpí Pneumocystis carinii pneumónia.

Bez ošetrenia je Pneumocystis carinii pneumónia takpovediac vždy smrteľná pre pacienta so zníženou imunitou. Veľmi široko používané ošetrenia tohto stavu využívajú trimetprim-sulfametoxazol (contrimoxaol) a pantamidín. Avšak u oboch týchto ošetrení sa uvádza účinnosť len okolo 50 až 70 % u pacientov trpiacich na AIDS a dochádza k omnoho vyššej nepriaznivej reakcii (približne 50 %) než sa zvyčajne uvádza (C. B. Wofsy, Antimicrobial Agents Annual 1, 377 - 400 /1986/). Preto je potrebný nový prostriedok, _r predovšetkým pre profylaxiu Pneumocystis carinii pneumónia.

i Iný znak tohoto vynálezu sa týka použitia zlúčeniny podľa tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijateľnej soli na výrobu liečiva pre ošetrovanie a/alebo profylaxiu Pneumocystis carinii pneumónia u cicavcov (vrátane človeka).

Ešte iný znak tohto vynálezu sa týka použitia zlúčeniny podľa tohto vynálezu alebo jej fyyziologicky prijateľnej soli pre ošetrovanie stavov vyplývajúcich z relatívnej T-bunkovej nedostatočnosti, ako je DiGeorgeov syndróm, plesňové infekcie, infekcie vyvolané mykoplazmou, tuberkulóza, lepra a systematická lupus erytemotódes.

. Ďalší znak tohoto vynálezu sa týka použitia zlúčeniny podľa tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijateľnej soli na výrobu • liečiva pre ošetrovanie a/alebo profylaxiu rakoviny u cicavcov (vrátane človeka).

Iný znak tohoto vynálezu sa týka použitia zlúčeniny podľa tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijateľnej soli na výrobu liečiva pre ošetrovanie a/alebo profylaxiu rakoviny inak ako rádioterapiou.

Zlúčeniny podľa tohoto vynálezu alebo ich fyziologicky prijateľné soli sa taktiež môžu používať na ošetrovanie a profylaxiu rakoviny, v dennej dávke podstatne nižšej a počas dlhšieho časového obdobia ako s dávkami, ktoré boli prv uvedené v patentovom spise EP 54 924. Doba dávkovania pre ošetrovanie a profylaxiu rakoviny za použitia zlúčeniny podlá tohoto vynálezu je dlhšie než ako by sa bolo vyžadovalo pre rádiosenzitiváciu alebo iné formy oxidácie nádoru.

Príklady foriem rakoviny, ktoré sú predovšetkým vhodné pre ošetrovanie zlúčeninou podlá tohoto vynálezu zahrňujú melanóm, cervikálnu rakovinu, rakovinu prsníka, rakovinu tračníka, rakovinu hlavy a krku, žalúdočnú rakovinu, rakovinu obličiek, laryngeálnu rakovinu, rektálnu rakovinu a ne-Hodgkinsov lymfóm. Rakoviny, u kotrých nastáva expresia nádorových špecifických _t antigénov alebo antigénov so vzácnou expresiou alebo expresiou pri veľmi nízkej hustote normálnych buniek, sú taktiež terai peutickými cieľmi. Rakoviny, ktoré obsahujú nádorovo špecifické cytotoxické T-bunky, ktoré sú anergné alebo inak neúčinné, sú podobne cieľom terapeutického pôsobenia. Chirurgické odstránenie nádorov, kde je vysoké riziko recidívy, sú taktiež vhodné pre terapiu zlúčeninou podľa tohoto vynálezu. Taktiež pacienti so skorým štádiom rakoviny s minimálnou chorobou alebo chorobou lokalizovanou, sú vhodnými pre terapeutické ošetrenie.

Predpokladá sa, že zlúčeniny podľa tohtoto vynálezu tak poskytujú kostimulačný signál pre klonované (čiastočne) aktivované T-bunky in vitro, čím sa maximálne aktivujú T-bunky.

• Ďalší znak tohto vynálezu poskytuje použitie, ako vakcínový adjuvans, zlúčeniny podľa tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky • prijateľnej soli. Vakcína sa môže preto pripraviť spracovaním antigénovej zložky so zlúčeninou podľa tohoto vynálezu.

Využiteľnosť

Zlúčeniny podľa tohoto vyynálezu sa môžu podávať človeku ako príjemcovi cestou zvolenou z orálnej, parenterálnej (vrátane subkutánnej, intradermálnej a intravenóznej) rektálnej a inhalačnej cesty. Veľkosť účinnej dávky zlúčeniny bude závisieť od radu okolností vrátane identity príjemcu, typu zahrnutej imunopotenciácie, obtiažnosti stavu určeného pre ošetrované a ceste podania a bude napokon určená na základe úvahy ošetrujúceho lekára.

Pre vyššie uvedené stavy takáto účinná dávka bude vo všeobecnosti v rozmedzí od 0,5 do 50 mg/kg telesnej hmotnosti človeka ako príjemcu' za deň, s výhodou v rozmedzí od 0,1 do 20 mg/kg telesnej hmotnosti za deň, pričom optimálna dávka je 3 mg/kg telesnej hmotnosti za deň. Vyššie uvedené dávky sú uvedené pre použitie pri ošetrovaní človeka.

Požadovaná dávka môže byť prítomná ako dve až štyri dielčie dávky, ktoré sa podávajú v príslušných intervaloch počas dňa. Takto sa používajú tri dielčie všeobecnosti v rozmedzí od 0,3 166 mg a predovšetkým výhodne kilogram telesnej hmotnosti, kilogram telesnej hmotnosti. Denná dávka pre človeka s hmotnosťou 50 kg takto bude vo všeobecnosti v rozmedzí od 5 mg do 5 g dávky, z do 33 mg, od 0,3 do s optimom ktorých každá je s výhodou od 0,16 6,6 mg (kyseliny) 1,0 mg (kyseliny) vo do na na (kyseliny), s výhodou v rozmedzí od 25 mg mg do 2,5 g (kyseliny) a najvýhodnejšie v rozmedzí od 50 mg do 1 g (kyseliny). Optimálna dávka pre človeka za deň je 150 mg (kyseliny). Požadovaná dávka sa s výhodou predpokladá ako denná dávka počas časového obdobia aspoň 5 dní, výhodnejšie počas časového obdobia aspoň 28 dní.

I keď je možné zlúčeniny podľa tohto vynálezu podávať ako surové chemikálie, je výhodné podávať ich vo farmaceutickom • prostriedku. Prostriedky podľa tohoto vynálezu obsahujú zlúčeninu podľa tohoto vynálezu, ako je vymedzená vyššie, spolu s najmenej • jedným prijateľným nosičom (nosnou látkou) a poprípade inými terapeutickými prísadami. Nosič alebo nosiče musia byť prijateľné v zmysle znášanlivosti s inými zložkami prostriedku a nesmú mať zhubný vplyv na príjemcu.

Prostriedky podľa tohoto vynálezu zahrňujú prostriedky vhodné pre orálne, parenterálne (vrátane subkutánneho, intradermálneho a intravenózneho) a rektálne podanie, i keď najvhodnejšia cesta môže závisieť napríklad od stavu príjemcu. Prostriedky môžu byť zvyčajne prítomné v dávkovej jednotke a môžu sa pripravovať spôsobmi dobre známymi v odbore farmácie. Všetky spôsoby zahrňujú stupeň uvedenia zlúčeniny podlá tohoto vynálezu (účinnej zložky) do styku s nosičom, ktorý pozostáva najmenej z jednej vedľajšej zložky. Vo všeobecnosti sa prostriedky pripravujú rovnomerným a dôkladným uvedením účinnej zložky do styku s kvapalnými nosičmi alebo jemne rozomletými tuhými nosičmi alebo obidvoma druhmi týchto nosičov a ak je to potrebné, tvarovaním produktu na požadovaný prostriedok.

Prostriedky podľa tohoto vynálezu vhodné pre orálne podávanie sa môžu predkladať ako oddelené jednotky, ako sú kapsule, kašety alebo tablety, z ktorých každá obsahuje vopred stanovené množstvo účinnej látky, ako prášku alebo granúl, ako roztok alebo suspenziu vo vodnej kvapaline alebo nevodnej kvapaline, alebo ako kvapalný emulzný olej vo vode alebo kvapalná • emulzia voda v oleji. Účinná zložka môže byť prítomná tiež ako bolus, v sirupovej forme alebo pasta.

Tablety sa môžu zhotovovať lisovaním alebo odlievaním, poprípade s jedným alebo väčším počtom vedľajších zložiek. Lisované tablety sa môžu zhotovovať lisovaním vo vhodnom prístroji, pričom účinná zložka vo voľne tečúcej forme, ako prášok alebo granula, sa poprípade zmieša so spájadlom, klznou látkou, inertným riedidlom, mazadlom, povrchovo aktívnou látkou alebo dispergačným činidlom. Odlievané tablety sa môžu zhotovovať odlievaním vo vhodnom prístroji, zo zmesi práškovej zlúčeniny navlhčenej inertným kvapalným riedidlom. Tablety sa môžu poprípade potiahnuť * alebo opatriť zárezom a môžu sa pripravovať tak, že poskytujú pomalú alebo riadene uvoľňovanú účinnú zložku.

M

Prostriedky pre parenterálne podanie zahrňujú vodné a nevodné sterilné injekčné roztoky, ktoré môžu obsahovať antioxidačné prostriedky, tlmivé roztoky, bakteriostaticky pôsobiace látky a látky rozpustené v roztoku, ktoré poskytujú prostriedok izotonický s krvou predpokladaného príjemcu, a vodné a nevodné sterilné suspenzie, ktoré môžu obsahovať suspemdačné činidlo a zahusťovací prostriedok. Prostriedky môžu byť prítomné v zásobníku s jednotlivou dávkou alebo väčším počtom dávok, napríklad vo vzduchotesne uzatvorých ampulách a liekovkách, a môžu sa skladovať vo vymrazenom (lyofilizovanom) stave, kedy sa vyžaduje len pridanie sterilného kvapalného nosiča, napríklad vody pre injekcie, bezprostredne pred použitím. Injekčné roztoky a suspenzie pre okamžité použitie sa môžu pripravovať zo sterilných práškov, granúl a tabliet druhov, ktoré sú popísané vyššie.

Prostriedky pre rektáln'é podanie môžu byť prítomné vo forme čípkov s použitým nosičom, áko je kakaové maslo.

Európsky patent EP 54 924 neobsahuje žiadnu zmienku o podávaní zlúčeniny vzorca la nasálnou alebo pulmorálnou cestou ani žiadny náznak toho, že pokiaľ by sa táto zlúčenina podávala takýmto spôsobom, bola by účinná pri ošetrovaní stavov tu uvedených. Popisná časť tohoto patentu neobsahuje popis niektorého prostriedku vhodného pre podávanie nasálnou alebo pulmorálnou cestou.

Prostriedky vhodné pre podanie pulmorálnou cestou cez bukálnu dutinu sa predkladajú ako častice obsahujúce účinnú látku, ktoré majú účelne priemer v rozmedzí od 0,5 do 7 μπι, a uvoľňujú sa v bronchiálnom strome príjemcu.

Jeden z možných prostriedkov tohoto druhu má formu jemne rozomletého prášku, ktorý môže byť zvyčajne prítmný bud’ v prepichovacej kapsuli, účelne napríklad želatínovej, pre použitie v inhalačnom zariadení, alebo inak ako samopoháňaný prostriedok obsahujúci účinnú látku, vhodný kvapalný vynášač a poprípade iné zložky, ako je povrchovo aktívna látka a/alebo tuhé riedidlo. Samopoháňané prostriedky sa môžu taktiež používať, ak je účinná látka dispergovaná vo forme kvapiek roztoku alebo suspenzie.

Takéto samopoháňané prostriedky sú analogické prostriedkom známym v odbore a môžu sa vyrábať zavedenými postupmi. Účelne sú prítomné v zásobníku opatrenom bud manuálne prevádzkovaným alebo automaticky fungujúcim ventilom,, ktorý má požadované rozstrekovacie charakteristiky. S výhodou sa jedná o ventil dávkovacieho typu, ktorý uvoľňuje pevný objem, napríklad 50 a ž 100 μΐ, pri každom jeho uvedení do prevádzky.

Ako ďalšia možnosť sa uvádza, že účinná zložka môže byť vo forme roztoku pre použitie v atomizére alebo rozprašovači, kde nastáva urýchlenie prúdom vzduchu alebo ultrazvukovým miešaním, použitým na vytvorenie jemných častíc hmly pre inhaláciu.

Prostriedky vhodné pre nasálne podávanie sú vo všeobecnosti prítomné v pulmorálne mali by s podobných prostriedkoch, ako sú popísané vyššie pre podávanie, výhodou mať

Pokiaľ sa pripravujú takéto prostriedky, častice o priemere v rozmedzí od 10 do

200 μπι, aby sa umožnilo ich zadržanie v nosnej dutine. Toto sa môže dosiahnuť podľa potreby, napríklad použitím prášku s vhodnou veľkosťou častíc alebo voľbou príslušného ventilu. Iné vhodné prostriedky zahrňujú hrubé prášky s priemerom častíc v rozmedzí od 20 do 500 μιη, pre podanie rýchlou inhaláciou nasálnou cestou zz uzatvoreného zásobníka pridŕžaného pri nose, a nosné kvapky, ktoré obsahujú od 0,2 do 5 % hmotnostno-objemových účinnej zložky vo vodnom alebo olejovom roztoku.

Výhodné prostriedky vo forme dávkových jednotiek sú prostriedky, ktoré obsahujú účinnú dávku účinnej zložky, ako je uvedená vyššie, alebo jej vhodný podiel.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou tohoto vynálezuu a nemajú byť spájané s akýmkoľvek jeho obmedzením. Všetky teploty sú udávané v stupňoch Celzia (’C).

Farmaceutické prostriedky

Roztok na rozprašovanie zlúčenina podľa vynálezu 1,0 mg voda pre injekcie do 10,0 mg

Zlúčenina všeobecného vzorca sa rozpustí ako pre injekcie. Roztok sa sterilizuje prechodom cez membránový filter s veľkosťou pórov 0,2 μτη a filtrát sa zachytáva v sterilnom zásobníku. Do sterilných sklenených ampúl s objemom 10 ml sa plní filtrát pri aseptických podmienkach a každá ampula sa vzduchotesne uzatvorí roztavením skla.

Samopoháňací prostriedok zlúčenina podlá vynálezu mikronizovaná propelent

1,0 mg do 5;0 ml

Mikronizovaná zlúčenina všeobecného vzorca I sa suspenduje v propelente (poháňacej látke). Suspenzia sa plní za tlaku do predtvarovaných aerosólových zásobníčkov s objemom 5 ml, ktoré sú opatrené ventilom, cez ventilový vstupný otvor.

Propelentom je komerčne dostupná zmes trichlórmonofluórmetánu, dichlórdifluórmetánu a dichlórtetrafluóretánu.

Prášok pre inhalácie zlúčenina podlá vynálezu mikronizovaná laktóza

1,0 mg

29,0 mg

Mikronizovaná zlúčenina všeobecného vzorca I sa rozotrie a zmieša s laktózou. Výsledný prášok sa naplní do obalov tvorených tvrdými želatínovými kapsulami v množstve 30 mg na kapsulu. Podlá iného uskutočnenia sa mikronizovaná zlúčenina všeobecného vzorca I zlisuje do formy kotúčikov a použije v zariadení, ktoré uvolňuje malé množstvá zlúčeniny všeobecného vzorca I do prúdu vzduchu.

Nosné kvapky zlúčenina podlá vynálezu

100 mg metyl-p-hydroxybenzoát mg voda pre injekcie do 10 ml

Zlúčenina všeobecného vzorca I a metyl-p-hydroxybenzoát sa rozpustia vo vode pre injekcie. Roztok sa plní do vhodných kvapkacích flaštičiek s objemom 10 ml a uzatvorí, pri zabezpečení kvapkacou hubicou a krytom na flaštičke.

Tablety

zlúčenina podľa vynálezu	100	mg
laktóza	100	mg
škro'b	50	mg
polyvinylpyrolidón	5	mg
stearát horečnatý	5	mg
celkom	260	mg
Zlúčenina podlá tohoto vynálezu,	laktóza	a škrob sa zmiešajú

dovedna a potom granulujú s roztokom polyvinylpyrolidónu vo vode. Po vysušení sa granule zmiešajú so stearátom horečnatým a tablety sa zlisujú na priemernú hmotnosť 260 mg.

Kapsule zlúčenina podlá vynálezu 100 mg dihydrát hydrogénfosforečnanu vápenatého 100 mg nátriumglykolát škrobu 16 mg metylcelulóza, 0,4 Pa.s 5 mg kyselina steárová 4 mg mastenec 5 mg celkom 230 mg

Zlúčenina podlá tohoto vynálezu, dihydrát hydrogénfosforečnanu vápenatého a nátriumglykolát škrobu sa zmiešajú dovedna a potom granulujú s roztokom metylcelulózy vo vode. Po vysušení sa granule zmiešajú s kyselinou steárovou a mastencom a zmes sa plní do želatínových kapsúl s priemernou hmotnosťou náplne 230 mg.

Čípok

1700 mg

1800 mg zlúčenina podlá vynálezu 100 mg čipkový základ (zmiešané glyceridy nasýtených mastných kyselín) celkom

Zlúčenina podlá vynálezu sa rozomelie na častice menšie ako

150 μιη a pridá sa čipkový základ pri teplote 38 až 40 ’C. Miešaním sa získa rovnomerná disperzia, ktorá sa vyleje do foriem pre čipky a nechá vychladnúť.

·.

Intravenózna injekcia, jediná dávka zlúčenina podlá vynáelzu 100 mg % roztok hydroxidu sodného podlá potreby voda pre injekcie 5 ml

Zlúčenina podlá vynálezu sa suspenduje v určenom množstve vody pre injekcie. Hodnota pH tejto suspenzie sa upraví pridaním roztoku hydroxidu sodného na hodnotu pH 10 až 10,5. Potom sa pridá dostatočné množstvo vody pre injekcie, pre dosiahnutie požadovaného konečného objemu a znova sa preverí hodnota pH. Sterilizácia sa uskutoční vedením roztoku cez sklenený filter s veľkosťou pórov 0,22 μπι. Prostriedok sa plní za aseptických podmienok do sterilných liekoviek a lyofilizuje.

Intramuskulárna injekcia, väčší počet dávok zlúčenina podlá vynálezu, sterilná polysorbát 20 polyvinylpyrolidón chlórkrezol chlorid sodný voda pre injekcie

1000 mg mg

1000 mg mg podlá potreby pre dosiahnutie izotonicity do 30 ml

Polysorbát 20, polyvinylpyrolidón, chlorid sodný a chlórkrezol sa rozpustia vo vode pre injekcie a vzniknutý roztok sa filtruje cez sterilný filter s veľkosťou pórov 0,22 μπι. Sterilná zlúčenina podľa tohoto vynálezu sa zomelie na častice s veľkosťou pod 20 μπι a pridá sa k prefiltrovanému roztoku. Všetko sa zmieša až do dosiahnutia homogénnej disperzie, ktorá sa plní do sterilných sklenených liekoviek.

Tableta s predĺženým uvolňovaním zlúčenina podlá vynálezu kazeín hydrogenovaný ricínový olej stearát horečnatý celkom

200 mg

195 mg

400 mg mg

800 mg

Hydrogenovaný ricínový olej sa roztaví a uvedie do styku so zlúčeninouu podlá tohoto vynálezu, rozomletou na veľkosť častíc menšiu ako 150 μπι. Potom sa pridá kazeín a všetko sa mieša až do dosiahnutia homogenity. Potom sa zmes nechá vychladnúť a rozomelie na granule. Granule sa zmiešajú so stearátom horečnatým a zlisujú na priemernú hmotnosť 1200 mg.

Výhodné prostriedky vo forme dávkových jednotiek sú prostriedky obsahujúce dennú dávku zlúčeniny podlá tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijateľnej soli alebo jednotkovú dennú dielčiu dávku, ako bola uvedené vyššie, alebo jej príslušný podiel.

Je potrebné poznamenať, že okrem zložiek uvedených vyššie, prostriedky podlá tohoto vynálezu môžu obsahovať iné zložky bežné v odbore, s ohladom na typ príslušného prostriedku. Napríklad prostriedky vhodné pre orálne podanie môžu obsahovať ochuťovadlá.

Zlúčenina podlá tohoto vynálezu alebo jej fyziologicky prijatelné soli sa môžu podávať ako depotné prostriedky druhu známeho v odbore, z ktorých sa účinná zložka uvolňuje počas predĺženého časového obdobia do miesta v tele pacienta.

Výsledky testo so zlúčeninami podlá tohoto vynálezu sú popísané v ďalej uvedených experimentálnych príkladoch s cielom podrobnejšej ilustrácie účinnosti tohto vynálezu.

Príklad 1

Myšiam sa subkutánnou injekciou podal do dorzálnej strednej oblasti buď samotný antigén, antigén a zvyčajný adjuvans alebo antigén a testovaná zlúčenina. Nasledujúce dodatočné injekcie testovanej zlúčeniny sa taktiež podávali, pokiaľ je ďalej uvedené, až počas štyroch dni do rovnakého miesta ako injekcie. Po siedmich dňoch sa reginálne (inguinálne miazgové uzliny odstránili a bunky miazgových uzlín sa restimulovali samotným antigénom. Antigénová špecifická proliferácia lymfocytov sa merala po ďalších štyroch dňoch štandardným postupom, využívajúcim absorpciu za použitia ³H-tymidínu v DNA a kvapalinovej scintilačnej spektrometrie. Testy humorálnej imunity sa uskutočňovali podávaním antigénu a testovaných zlúčenín rovnakým spôsobom. Po jednom až dvoch týždňoch sa odobrali vzorky krvi venepunkciou a stanovili sa sérové protilátky imunosorbentovou skúškou viazaného enzýmu (ELISA).

Výsledky

Údaje T-lymfocyty hemocyanínu). samotného (označené (označené na obr. 1 antigénom kmeňa BIOS čiernym ukazujú účinky (pozorované dostali štvorcom), tucaresolu na pomocou absorpcie μα bežným 100 μιη uvedené oživené

Myši (označené nevyfarbeným kosoštvorcom) alebo čiernym kosoštvorcom).

SO antigénu buď adjuvansom tucaresolu

Údaje na obr. 2 p-hydroxyfenylacetaldehydu ukazujú účinky (pHPA) (zlúčeniny malej

D, zlúčeniny tvoriaceho

Schiffovu zásadu, na T-bunky oživené rekombinantným nukleoproteínom (NP) chrípkového vírusu na myšiach kmeňa B10S. V deň 0 dostali myši 1 μg NP buď samotného (označené nevyfarbeným štvorcom s čiernou bodkou uprostred) alebo s 1 mg pHPA (označené čiernym štvorcom s bielou bodkou uprostred). Skupina ošetrená pHPA dostala ďalšiu injekciu 1 mg pHPA v dňoch 1 a 2 (tri injekcie celkom). Po 7 dňoch sa odstránili regionálne miazgové uzliny a bunky miazgových uzlín sa restimulovali chrípkovým vírusom A/Okuda. Antigénová špecifická proliferácia sa merala po ďalších 4 dňoch, ako je popísané.

Údaje na obr. 3 ukazujú účinky ketónov tvoriacich Schiffove zásady, kyseliny dioxoheptánovej (DHA) (zlúčeniny 12) a

3-hydroxy-l-(4-metoxyfenyl)-3-metyl-2-butanónu (HMMB) (zlúčeniny 18) ako odozvu na pozorovanie pomocou absorpcie hemocyaninu (KLH) u myší kmeňa B10S. Jediná injekcia 10 KLH sa podala v deň 0 a testované zlúčeniny sa podávali do rovnakého miesta v dňoch 0, 1, 2 a 3. Po 7 dňoch sa osťránili regionálne miazgové uzliny a LNC sa restimulovali antigénom, pre zmeranie oživenia T-buniek za použitia štandardného postupu. Testované zlúčeniny sa porovnávali s bežným adjuvansom, hydroxidom hlinitým, v množstve 100 μg, zmiešaným s antigénom, ako je uvedené ďalej. Samotný antigén je označený čiernym štvorcom s bielou bodkou uprostred, anttigén s hydroxidom hlinitým je označený nevyfarbeným štvorcom, antigén s 1 mg DHA je označený čiernym kosoštvorcom a antigén a 2 mg HMMB je označený nevyfarbeným kosoštvorcom.

Údaje na obr. 4 ukazujú účinok aminoguanidínu na odozvu T-buniek. Táto zlúčenina je nukleofilný hydrazín, ktorý lahko reaguje s bunkovými karbonylovými skupinami za vniku karbonyl-amínových kondenzátov. (Vzniknutá väzba tvorí hydrazón, podobný Schiffovej zásade, ale je stabilnejší.) Myši dostali jedinú injekciu 50 μg KLH, buď samotného (označené štvorcom s čiernou bodkou uprostred), emulgovaného vo Freudovom kompletnom adjuvans (označené nevyfarbeným kosoštvorcom) alebo s 2 mg aminoguanidínu (označené čiernym štvorcom s bielou bodkou uprostred).

T-bunky oživené v regionálnych miazgových uzlinách sa stanovili štandardným postupom.

Údaje na obr. 5 ukazujú účinok hydrazóľínu tvoriace molekulárny hydrazid

Myši dostali jedinú samotného (označené uprostred), so 100 pyridíniumchloridu na T-bunkovej odozve.

injekciu antigénu (50 μg ovalbumínu), buď nevyfarbeným štvorcom s čiernou bodkou μg alumu (hydroxidu hlinitého, označené nevyfarbeným kosoštvorcom) alebo s 10 mg PCH, s nasledujúcimi dvoma ďalšími dennými dávkami 10 mg PCH do rovnakého miesta (označené čiernym štvorcom s bielou bodkou uprostred). Oživenie T-buniek sa stanovilo štandardným postupom.

Údaje na obr. 6 ukazujú účinky zlúčenín tvoriacich Schiffove zásady, kyseliny dioxoheptánovej (DHA) a 3-hydroxy-l-(4-metoxyfenyl )-3-metyl-2-butanónu (HMMB) na odozvu primárnej protilátky na antigén (10 gg ovalbumínu), v porovnaní s hydroxidom hlinitým, ktorý je štandardným fyzikálno - chemickým adjuvansom. Samotný antigén je označený nevyfarbeným štvorcom s čiernou bodkou uprostred, antigén s hydroxidom hlinitým je označený nevyfarbeným štvorcom, antigén a 2 mg DHA jej označený bielym kosoštvorcom a antigén a 2 mg HMMB je označený čiernym kosoštvorcom s bielou bodkou uprostred.

Údaje na obr. 7 ukazujú účinok 3-hydroxy-l-(4-metoxyfenyl)-3-metyl-2-butanónu (HMMB) na odozvu primárnej protilátky na KLH na myšiach kmeňa B10S. Výsledky s myšami, ktoré dostali 10 gg samotného antigénu sú označené čiernym štvorcom s bielou bodkou uprostred a s myšami, ktoré dostali antigén a 2 mg HMMB sú označené nevyfarbeným štvorcom.

Vyššie uvedené výsledky ukazujú, že malé zlúčeniny schopné podliehať karbonyl-amínovej kondenzácii (buď Schiffove zásady alebo hydrazóny) s bunkovými povrchovými skupinami silne zvyšujú imunitnú odozvu u myší.

Príklad 2

Protinádorový účinok tucaresolu

Účinok tucaresolu sa hodnotil oproti rastu subkutánne implantovaného tračníkového adenokarcinómu myší (MCA38) u samíc myší kmeňa C57BL/6, s použitím tohto spôsobu:

Deň 0 Pätnástim samiciam a 16 samcom myší kmeňa C57BL/6 sa vždy implantoval subkutánne jeden nádor o rozmere 2 mm. Myši sa náhodne roztriedili a rozdelili do troch skupín, skupiny A tvorenej 5 samicami a 5 samcami, skupiny, B tvorenej 5 samicami a 5 samcami a skupiny C, tvorenej 5 samicami a 6 samcami.

Deň 5 až deň 22

Testované skupiny B a C vždy dostávali intraperitoneálne dávku 1 mg alebo 0,2 mg 589C80 na myš, rozpustenú v 0,2 ml

PBS, jedenkrát v každom druhom dni (celkom 9 dávok). Kontrolné myši (skupina A) dostali samotný PBS.

Deň 24 Všetky myši boli usmrtené, nádory sa vybrali a stanovila sa ich hmotnosť. Priemerná a stredná hmotnosť nádora v testovanej skupine sa porovnala s údajom získaným pre kontrolné skupiny.

Tucaresol sa rozpustil v PBS tak, že sa prikvapkal k 1-molárnemu roztoku hydroxidu draselného do hodnoty pH 10,0, • s nasledujúcim pridaním koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej späť po neutrálnu hodnotu pH.

*

Dávkovací program, kde liečivá látka sa podáva každý druhý deň, sa volí s účelom predĺženia dávkovacieho obdobia na 14 dní, namiesto toho, aby sa dávkovanie uskutočnilo počas 7 dní. Týmto spôsobom sa nádory vystavia pôsobeniu liečivej látky od dňa 13 až po deň 25, to znamená do 2 dní pred ukončením experimentu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

Vzorkovanie vyrasteného nádoru (stanovené difúznym granulárnym meraním) prenášané kalipérnym meraním objemu stráca zmysel, a preto tieto hodnoty nie sú zahrnuté.

v

Tabuľka 1

Hmotnosť nádoru (g) v deň 24 po implantácii nádoru

Skupina A Skupina B Skupina C

	kontrolná	1,0 mg/myš	0,2 mg/myš
	1,207	0,740	0,802
	1,130	0,695	0,272
	0,772	0,358	0,230
	0,728	0,303	0,197
	0,636	0,298	0,181
	0,575	0,090	0,126
	0,335	0,079	0,126
	0,276	0,038	0,085
	0,060	0,022	0,029
	n	n	0,019 0,006
Primer	0,635	0,291	0,188
Smerodajná odchýlka	0,379	0,272	0,222
Priemerné % zníženia	-	54,2	70,4
Stredná hodnota	0,636	0,298	0,126
Stredné % zníženia	—	53,15	80,19
n = nádor nebol vybraný	a tieto	myši nie	sú zahrnuté do

odvodených hodnôt uvedených vyššie

Tucaresol inhibuje rast subkutánne implantovaného MCA38 u synergných myší kmeňa C57BL/6.

Príklad 3

Experimentálne údaje pre výsledky v tabulke 2

Zo žily sa odobrala krv od zdravých darcov, ktorí boli imunizovaní v posledných piatich rokoch toxoidom tetanu. Monojadrová bunková frakcia sa pripravila hustotným gradientovým odstreďovaním na zariadení Ficoll triosil (Lymphoprep, Nycomed AS Oslo, Nórsko). Bunky sa premyli a resuspendovali v prostredí bunkového tkaniva RPMI 1640 (Flow Laboratories, Ayrshire, Škótsko) s obsahom 10 % autologového séra a doplnili antibiotikami. Bunky sa upravili na obsah 10⁶ na mililiter a alikvotná časť o objeme 100 μΐ sa umiestnila do každej jamky mikrotitračnej dosky pre bunkovú kultúru s 96 jamkami (jamky tvaru u) (Titertek, Flow Labs.) Testované zlúčeniny sa pridávali v objeme 10 μΐ do každej jamky a v tomto stupni sa taktiež pridali vhodné pomocné kontrolné látky. Afinitne čistený toxoid tetanu sa pridal v konečnej koncentrácii 10 μg na mililiter. Bunky sa kultivovali počas 5 dní vo vlhkom vzduchu obsahujúcom 5 % oxidu uhličitého pri teplote 37 ⁰C v prítomnosti ³H timidínu prítomného počas posledných 18 hodín v kultúre (aktivita 37 kBq na bunku). Bunky sa zachytili na sklenenom mikrovláknitom papieri poloautomatickým systémom (Skatron) a stupeň zachytenia tymidínu viazaného v DNA sa stanovil kvapalinovou scintilačnou spektroskopiou. Pomery IC₅₀ sa stanovili v porovnaní so slepou skúškou za použitia zlúčeniny, ktorou bol p-hydroxyfenylacetaldehyd.

Mechanizmus, pri ktorom zlúčeniny tvoriace Schiffove zásady ovplyvňujú odozvu buď pozitívne alebo negatívne, je rovnaký v tom, že zlúčeniny reagujú s aminoskupinami na povrchu lymfocytov a buniek prítomného antigénu (APC). Týmto spôsobom sa dosahuje kostimulácia T-buniek. Rozšírenie kostimulácie dosiahnutej fyziologickou Schiffovou zásadou vedie ku vzniku ligandov na povrchu buniek. Pri vysokých koncentráciách sa však zlúčeniny budú získavať vopred, reakciou medzi bunkovými ligandami, ktoré okrem toho poskytujú kostimuláciu, čo sa zdá byť nevyhnutné pre účinné viazanie APC k T-bunke. Nízke a stredné koncentrácie takto budú zvyšovať imunitnú odozvu, zatial čo vysoké koncentrácie budú pôsobiť ako inhibítory. Inhibičný účinok sa vyskytne lahšie in vitro (pretože spracovávaný antigén na povrchu APC je obmedzujúcim prvkom) a poskytujú meradlo schopnosti tvoriť Schiffovu zásadu, čo odráža imunopotenciačnú kapacitu in vivo. Reverzibilita tvorby Schiffovej zásady, izomerizácia a cykly protonácie a deprotonácie môžu byť taktiež dôležité pri imunopotenciácii in vivo. In vivo potenciácia bude taktiež ovplyv36 ňovaná polovičnou dĺžkou životnosti, rozpustnosťou a farmakokinetickými vlastnosťami zlúčenín.

Príklad 4

Kompetitívna skúška tvorby Schiffovej zásady zlúčeninami na bunkovom povrchu e-aminoskupín

Pre stanovenie tvorby Schiffovej zásady na povrchových aminoskupinách lymfocytových buniek sa použila ďalej popísaná kompetitívna skúška tvorby Schffovej bázy, s použitím amínov povrchových buniek.

Sulfo-NHS-biotín reaguje s voľnými aminoskupinami na proteínoch za vzniku amínovej väzby. 2a použitia sulfo-NHS-biotínu s FITC (fluorescein-izokyanát)-avidín-biotínovým afinitným značkovacím systémom sa povrchové aminoskupiny buniek zafarbia a merajú fluorescenčné aktivovanou triediacou analýzou buniek (FACS). Aldehydy a ketóny tvoriace Schiffove zásady kompetetívne inhibujú reakciu sulfo-NHS-biotínu s bunkovýmu povrchmi za použitia tejto skúšky.

Pripravia sa periférne krvné monojadrové bunky a upravia na 5 x 10⁶ na mililiter vo fyziologickom roztoku, ktorý je pufrovaný fosfátom. Ku každej vzorke sa pridá testovaná zlúčenina v koncentrácii 5 mmol. Bunky sa inkubujú pri teplote 37 “C počas 30 minút. Kontrolná vzorka sa inkubuje s PBS. Potom sa pridá 10 mmol nátriumkyánbórhydridu (korigované na neutrálnu hodnotu pH) pri laboratórnej teplote počas 1 hodiny. Bunky sa dvakrát premyjú PBS a potom sa pridá sulfo-NHS-biotin na konečnú koncentráciu 5 mmol pri teplote 37 ’C počas 1 hodiny. Bunky sa dvakrát premyjú PBS. Pridá sa FITC-avidín za zriedenia 1 : 50 z komerčného zásobného roztoku pri teplote 4 ’C počas 30 minút. Bunky sa trikrát premyjú studeným PBS a fixujú 1 % paraformaldehydom. Potom sa uskutoční analýza FACS.

- 37 Tabuľka 2

Imunosupresia in vitro zlúčeninami tvoriacimi Schiffove zásady

Zlúčenina Názov	Štruktúra	Pomer IC₅₀ s 4-hydroxyfenyl acetaldehydom
číslo	zlúčeniny
1.	4-hydroxyfenyl-		1
	acetaldehyd	r.	s^CH-CHO r

fenylacetaldehyd

3. 4-metoxyfenylacetaldehyd

1,4 1,9

1,9 2,3

4. l-hydroxy-2- fenylpropánsulfonát sodný, testovaný ako aldehyd

30, >30 cHo

Tabuľka 2 - pokračovanie Zlúčenina Názov	Štruktúra Pomer IC₅₀ s 4-hydroxyf enyl· acetaldehydom
číslo	zlúčeniny
5.	3-fenylproponión-	40
	aldehyd	CH, - ^J I
		Ú
6.	4-nitrobenzaldehyd	7

7. metyl-4-formyl-

8,5 benzoát

8. 4-chlórbenzaldehyd

9.

4-metoxybenzaldehyd

>4, >10

Tabulka 2 - pokračovanie

Zlúčenina Názov číslo zlúčeniny

Štruktúra

Pomer IC₅₀ s

4-hydroxyfenylj acetaldehydom

10. 4-metylbenzaldehyd >5, >20

11.

kyselina 8,10-dioxoundekánová

12. kyselina 4,6- dioxoheptánová

13. pentándión o 0

AA

5-metoxy-l-tetralón .

Tabuľka 2 - pokračovanie Zlúčenina Názov	Štruktúra	Pomer IC_5Q s 4-hydroxyfenylacetaldehydom
číslo	zlúčeniny
15.	6-metoxy-ltetralón	zó	11
16.	7-metoxy-ltetralón	τώ	16
17.	2-tetralón	on·	2, 1

18. 3-hydroxy-l-(4-

-metoxyfenyl)-3metyl-2-butanón

19. 2',4'-dihydroxy-2-

-(4-metoxyfenyl)acetofenón

Tabulka 2 - pokračovanie

Zlúčenina Názov číslo zlúčeniny

Štruktúra

Pomer IC₅₀ s

4-hydroxyfenylacetaldehydom

20. 2-hydroxy-l-(4-metoxyfenyl)pent-2-én-4-ón

	4, 6,6
1 ií
1 1	OH 0
MeO

21.

naringenín 4',5,6trihydroxyflavonón

22.

4'-metoxy-2-(4-metoxyfenyl)acetofenón

23. 6,7-dihydroxykumarín

2,3

24. 7-metoxy-2-tetralón

3,0

Tabulka 2 - pokračovanie

Zlúčenina Názov číslo zlúčeniny

Štruktúra

Pomer IC_5Q s

4-hydroxyfenylZ acetaldehydom

25.	6,7-dimetoxy-2-tetralón	MeO>	ζγ		2,7
		MeO^z		J

26.	6-hydroxy-4-metylkumarín	• 11 h/	A.A/ ' 1 \ A J ⁹ 9 f Ne	2, 2,5
27.	τ-laktón kyseliny		• f**	0,25	0,5
	homogentisovej			0,7	1,5


28.	6-hydroxy-l,2-			0,2	0,5,
	naftochinón	H		1,0
		⁰ v
		Q
29 .	8-metoxy-2-tetralón			0,8	1,0

Claims

1. Použitie zlúčeniny alebo jej fyziologicky prijatelných solí, ktoré tvoria Schiffovu zásadu alebo hydrazón s karbonylovými skupinami alebo aminoskupinami povrchových T-buniek, s podmienkou vylučujúcou zlúčeninu cinaldehyd, na výrobu liečiva pre potenciáciu imunitnej odozvy.

2. Použitie podlá nároku 1 zlúčeniny všeobecného vzorca I

II

R^ ^R¹ (I) v ktorom

R predstavuje atóm vodíka, metyl, ktorý je poprípade substitutovaný fenylom alebo dvoma alkylovými skupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a hydroxyskupinu,

R¹ znamená skupinu vzorca CH₂COOR² alebo jej tautomérnu formu, kde R² znamená metyl, ktorý je poprípade substituovaný skupinou vzorca CO(CH₂)_XCO₂H, kde x znamená číslo 1 až 7, alebo

R¹ znamená skupinu vzorca A-Ph, kde A predstavuje atóm kyslíka, skupinu vzorca CH₂, CH(CH₃), CO alebo jednoduchú väzbu a kde Ph znamená poprípade substituovanú fenylovú skupinu, alebo je viazaný k R¹ za vzniku deväťčlenného alebo desaťčlenného bicyklického kruhového systému, ktorý je poprípade substituovaný a v ktorom je jedným kruhom benzén,

·. \ alebo jej fyziologicky prijateľnej soli.

3. Použitie bud podľa nároku 1 alebo podľa nároku 2, kde podskupinu zlúčenín všeobecného vzorca I predstavuje zlúčenina všeobecného vzorca II

A I Ph (II) v ktorom

A a Ph majú významy uvedené vyššie a

O

R predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo skupinu vzorca CH₂(CgH₄)R⁴, kde R⁴ znamená hydroxyskupinu alebo alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo jej fyziologicky prijateľná soľ.

4. Použitie podľa niektorého z nárokov 1 až 3, kde podskupinu zlúčenín všeobecného vzorca I, predstavuje zlúčenina všeobecného vzorca III

CH (III) v ktorom

7 9

R znamena skupinu vzorca CH₂COR , kde R² má význam uvedený vyššie, a jej fyziologicky prijateľná soľ.

niektorého z nárokov 1 až 4, kde bicyklický má všeobecný vzorec IV

5. Použitie podlá kruhový systém v ktorom o

R znamená atómami hydroxyskupinu alebo alkoxyskupinu s 1 až 4 uhlíka, znamená atóm kyslíka alebo skupinu vzorca CO alebo CH₂ a predstavuje alkylénovú skupinu s 2 alebo 3 atómami uhlíka, ktorá je poprípade substituovaná fenylovou skupinou, alebo sa jedná o jeho fyziologicky prijateľnú soľ.

6. Použitie pre potenciáciu imunitnej odozvy zlúčeniny všeo- becného vzorca V (V) v ktorom z znamená číslo nula alebo 1, n znamená číslo nula alebo 1,

B predstavuje atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až

4 atómami uhlíka,

B¹ znamená atóm vodíka alebo poprípade substituovanú fenylovú skupinu a

B² znamená atóm vodíka, metylovú skupinu, ktorá je poprípade substituovaná skupinou vzorca CO(CH₂)_XCOOH, kde x znamená číslo od 1 do 7, alebo

B² znamená atóm kyslíka alebo alkylénovú skupinu obsahujúcu 2 alebo 3 atómy uhlíka poprípade obsahujúcu atóm kyslíka viazaný ku substituentu B¹, keď B¹ znamená fenyl, za vzniku poprípade substituovaného bicyklického kruhového systému obsahujúceho 9 alebo 10 atómov, z ktorých jeden môže byť atóm kyslíka a zostávajúce atómy sú atómy uhlíka, pričom pokial z znamená nulu, B¹ nemôže byť atóm vodíka a B² musí byť atóm vodíka,

7. Použitie podlá niektorého z nárokov 1 až 3 a 6, kde výhodnú skupinu zlúčenín predstavuje zlúčenina všeobecného vzorca VI (VI) v ktorom η

Y je zvolený z atómu vodíka, hydroxyskupiny, alkylaminoskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka a alkanoylaminoskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka vo svojej alkylovej časti,

Y⁵ predstavuje hydroxyskupinu alebo skupinu vzorca Q¹, kde Q¹ znamená bud’ skupinu vzorca kde Q² a Q³ sú zvolené nezávisle od seba z atómu vodíka a alkylovej skupiny s 1 až 4 atómami uhlíka,

Y⁶ znamená skupinu vzorca -(C_pH₂p)CHO, kde p predstavuje číslo od nuly do 5, pričom ak p znamená čislo väčšie ako 1, formyl (skupina vzorca -CHO) v skupine vzorca Y⁶ môže byť na ľubovoľnom atóme uhlíka a alkylén (skupina vzorca CpH₂p) môže mať priamy alebo rozvetvený reťazec, alebo

Y⁶ znamená skupinu vzorca (Ci^COjq-X¹ alebo (COCH₂)g-X¹, kde q predstavuje číslo od 1 do 3 a

X¹ znamená metoxyfenyl alebo alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo sa jedná o jej fyziologicky prijateľnú sol.

8. Použitie podlá nároku 7, kde

X je zvolený z kyanoskupiny, 5-tetrazolylu, alkylsulfonylkarbamoylu s 1 až 6 atómami uhlíka vo svojej alkylovej časti a skupiny -COY,

Y znamená skupinu vzorca -OR⁹, kde R⁹ predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo benzyl, alebo

Y znamená skupinu vzorca -NR¹⁰R¹¹, kde R¹⁰ a R¹¹ sú nezávisle od seba zvolené z atómu vodíka alebo alkylovej skupiny s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo fyziologicky prijateľnej soli tejto zlúčeniny.

9. Použitie podľa niektorého z nárokov 6 až 8, kde X predstavuje karboxyskupinu, spolu s fyziologicky prijateľnými sólami tejto zlúčeniny.

10. Použitie podlá nároku 6, kde B¹ a B² tvorí bicyklický kruhový systém, ktorý je zvolený z kumarínu, teralónu, benzofuranónu alebo naftochinónu, ktoré sú substituované až štyrmi substituentami, zvoleúými z atómu vodíka, alkoxyskupiny s 1 až 4 atómami uhlíka,'· hydroxyskupiny alebo fenylu, alebo sa jedná o ich fyziologicky prijatelnú sol.

11. Použitie kyseliny 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyl)benzoovej alebo jej fyziologicky prijatelnej soli na výrobu liečiva pre potenciáciu imunitnej odozvy.

12. Použitie zlúčeniny alebo jej fyziologicky prijatelnej soli, vymedzenej v niektorom z nárokov 1 až 11, na výrobu liečiva pre ošetrovanie a/alebo profylaxiu vírusovej infekcie.

13. Použitie podlá nároku 12, kde vírusovou infekciou je infekcia spôsobená vírusom ludskej imunitnej nedostatočnosti (HIV).

14. Použitie podlá nároku 12, kde vírusovou infekciou je infekčná hepatitída B.

15. Použitie podlá nároku 12, kde vírusovou infekciou je infekčná hepatitída C.

16. Použitie zlúčeniny alebo jej fyziologicky prijatelnej soli, vymedzenej v niektorom z nárokov 1 až 11, na výrobu liečiva pre ošetrovanie a/alebo profylaxiu rakoviny.

17. Použitie podlá nároku 16, kde rakovinou je kolorektálna rakovina.

18. Použitie zlúčeniny alebo jej fyziologicky prijatelnej soli, vymedzenej v niektorom z nárokov 1 až 17, ďalej obsahujúcej iný chemoterapeutický a/alebo imunoterapeutický prostriedok.

19. Použitie zlúčeniny alebo jej fyziologicky prijatelnej soli, vymedzenej v niektorom z nárokov 1 až 18, účelne pre nasálne alebo pulmorálne podanie.

20. Spôsob ošetrovania cicavcov trpiacich imunitnou nedostatočnosťou, vyznačujúci sa tým, že sa cicavcovi podáva účinné množstvo zlúčeniny alebo jej fyziologicky prijateľnej soli, ktorá tvorí Schiffovu zásadu alebo hydrazón s karbonylovými skupinami T-buniek, s podmienkou vylučujúcou zlúčeninu cinaldehyd, pre potenciáciu imunitnej odozvy.

21. Spôsob ošetrovania cicavcov trpiacich imunitnou nedostatočnosťou, vyznačujúci sa tým, že sa cicavcovi podáva kyselina 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyl)benzoová alebo jej fyziologicky prijateľná soľ, v množstve účinne pôsobiacom ako potenciátor imunity, pre potenciáciu imunitnej odozvy.

22. Spôsob podľa nároku 21,vyznačujúci sa tým, že sa cicavcovi podáva kyselina 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetyljbenzoová alebo jej fyziologicky prijateľná soľ, v množstve účinne pôsobiacom ako potenciátor imunity, ako denná dávka počas najmenej päť dní.

23. Spôsob ošetrovania vírusových infekcií cicavca, ktorého imunitný systém je potlačený, vyznačujúci sa tým, že sa cicavcovi vyžadujúcemu takéto ošetrenie podáva terapeuticky účinné množstvo kyseliny 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetylJbenzoovej alebo jej fyziologicky prijateľnej soli.

24. Spôsob podľa nároku 23,vyznačujúci sa tým, že vírusovou infekciou je infekcia spôsobená vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV).

25. Spôsob podľa nároku 23,vyznačujúci sa tým, že vírusom spôsobujúcim infekciu je vírus hepatitídy B.

26. Spôsob podľa nároku 23,vyznačujúci sa tým, že vírusom spôsobujúcim infekciu je vírus hepatitídy c.

27. Spôsob ošetrovania rakoviny cicavca, vyznačuj úci sa t ý m, že sa cicavcovi vyžadujúcemu takéto ošetrenie podáva terapeuticky účinné množstvo kyseliny 4-(2-formyl-3-hydroxyfenoxymetylJbenzoovej alebo jej fyziologicky prijateľnej soli.

28. Spôsob podľa rakovinou je nároku 27, v kolorektálna y z n a č rakovina.

m, že

29. Spôsob podľa rakovinou je nároku 27, v maligný melanóm.

J * '1 m, že

30. Spôsob podľa rakovinou je nároku 27, vyznač rakovina obličiek.

m, že

31. Spôsob podľa j ú c i sa za deň.

niektorého z nárokov tým, že

20 až

30,

Y účinné množstvo je od 50 znač do 200 umg