SK537784A3 - Deflection coil winding - Google Patents

Description

Vinutie vychylovacej cievky obrazovky

Oblasť techniky

Vynález sa týka vinutia vychylovacej cievky obrazovky prstencovito navinutej najmenej v .dvoch vrstvách na toroidálnom jadre a obsahujúcej spätné vinutia.

Doterajší stav techniky

Moderné farebné televízne prijímače zahrnujú samokonvergujúce rozmetávacie systémy, v ktorých elektrónové zväzky, nesúce informácie o červenej, zelenej a modrej farbe, vytváranej farebnou obrazovkou, sú prevedené tak,, aby konvergovali vo všetkých bodoch tienidla obrazovky bez potreby obvodu dynamickej konvergencie. Vychylovacia cievka, ktorá vychyluje elektrónové zväzky pre vytváranie požadovaného rastru na tienidle obrazovky, vytvára vychylovacie pole, ktoré má tiež vplyv na konvergenciu elektrónových zväzkov. Vychylovacie polia nie sú v oblasti vychýlenia elektrónového zväzku homogénne. Odtial môžu na priestorovo oddelené elektrónové zväzky pôsobiť rozdielne intenzity vychylovacieho póla v danej dobe, čo má za následok požadovanú konvergenciu elektrónových zväzkov na tienidle obrazovky. Pre správnu konvergenciu elektrónových zväzkov by mali horizontálne vychylovacie cievky vytvárať vychylovacie pole, majúce poduškovitý tvar z pohladu pozdĺž pozdĺžnej osy obrazovky, a vertikálne vychylovacie cievky by mali vytvárať vychylovacie pole súdkovitého tvaru.

Vertikálne vychyíovacie cievky môžu byt tvorené závitmi drôtu, navinutými prstencovito na magneticky priepustnom feritovom jadre, kde drôt je pri navíjaní unášaný ramenom navíjačky. Požadovaná nehomogenita vychyíovacieho póla je vytváraná vytvarovaním vychyíovacích cievok do sústavy vrstiev, kde vrstvy zaujímajú rozdielne navíjacie uhly alebo oblúkové oblasti na jadre. Ako náhle je daná vrstva závitov drôtu navinutá na jadre, drôt sa vráti k počiatočnému bodu a navíja sa nasledujúca vrstva závitov drôtu. Drôt sa môže vrátiť do počiatočného bodu priamo, keď spätné vinutie sleduje v podstate priamu dráhu pozdĺž vonkajšku jadra, alebo špirálovito, keď spätné vinutie sleduje postupnejšiu prstencovú dráhu pozdĺž jadra.

Náhla zmena smeru drôtu pri použití priameho návratu vinutia môže spôsobiť, že závity vinutia v blízkosti koncov vrstiev vinutia skíznu, alebo sú vytiahnuté zo správnej polohy. Preto oje, ktoré používajú pri vinutia\ cievky priamy návrat, môžu vyžadovať použitie koncových páskov, umiestnených na konci jadra a zahrňujúcich štrbiny, alebo pútka pre udržanie závitov drôtu na mieste, alebo použitie gleja, alebo iného lepidla, ako je teplom sa taviace lepidlo pre uchytenie koncov závitov každej jednotlivej vrstvy vinutia cievky na mieste. Použitie pomocných páskov značne zdražuje vychyíujúcu cievku, zatial čo lepidlo zvyšuje zložitosť výroby a čas, požadovaný pre jej výrobu.

Špirálové spätné vinutie umožňuje, aby cievka bola konštruovaná bez vyššie popísaných nevýhod. Ale aj tak prítomnosť špirálového spätného vinutia pozdĺž vnútra jadra v aktívnej vychyíovacej oblasti môže spôsobovať rušivé polia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť výkonnosť vychyíovacej cievky.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky doterajšieho stavu do značnej miery odstraňuje vinutie vychylovacej cievky podlá vynálezu, navinutej prstencovite na toroidálnom jadre najmenej v dvoch vrstvách, ktorého podstatou je, že okrajové závity nasledujúcej vrstvy sú vinuté v úrovni pozdĺž okrajov všetkých predchádzajúcich vrstiev, pričom v úrovni predchádzajúcej vrstvy je navinutý najmenej jeden okrajový závit nasledujúcej vrstvy.

Výhodné pritom je, ak spätné vinutia medzi nasledujúcou vrstvou a predchádzajúcou vrstvou sú vinuté pozdĺž vonkajšej strany jadra.

Výhody vinutia vychylovacej cievky podía vynálezu spočívajú hlavne v tom, že sa môže vinúť za použitia priameho návratu vinutia a teda bez vzniku rušivých magnetických polí, zvyčajných pri použití špirálového spätného vinutia, pritom však bez potreby pomocných páskov a lepidla na uchytenie drôtu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej podrobnejšie popísaný podía priložených výkresov, kde na obr. 1 je bokorys prierezu vychyíovacieho oja televízoru, na obr. 2 je bokorys vertikálnej vychylovacej cievky, znázorňujúci techniku vinutia s priamym návratom podía doterajšieho stavu techniky, obr. 3 je pohlad na prierez časti vertikálnej vychyíovacej cievky podía doterajšieho stavu techniky, obr. 4 je bokorys vertikálnej vychyíovacej cievky, znázorňujúci špirálovú techniku podía doterajšieho stavu techniky, obr. 5 znázorňuje rozdelenie vinutia vertikálnej vychylovacej cievky podlá vynálezu, obr. 6 je pohíad na prierez častí vertikálnej vychylovacej cievky, vytvorenej podía vynálezu, obr. 7 je zobrazenie rozdelenia vrstvy vinutia vertikálnej vychylovacej cievky podlá vynálezu a obr. 7 A je časť vychylovacej cievky, znázornenej na obr. 7 a zväčšenej tak, aby bolo lepšie vidieť detaily.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornená vychyľovacia cievka 10, obsahujúca pár prstencovo vinutých vertikálnych vychylovacích cievok 11 na magneticky priepustnom jadre 34 , ^a pár horizontálnych vychylovacích cievok 13 sedlového typu. Plastický izolátor 14. elektricky a fyzicky oddeluje vertikálne vychyľovacie cievky ll a horizontálne vychyľovacie cievky 13 a môže obsahovať: neznázornenú nosnú a nastavovaciu konštrukciu pre cievky a jadro.

Prstencovo vinuté vertikálne vychyľovacie cievky 11 obsahujú sústavu vrstiev vinutia na každej polovici magneticky priepustného jadra 34.. Jednotlivé vrstvy vinutia zaujímajú rôzne uhly, alebo sú protiľahlé rôznym uhlom vinutia, alebo oblúkovým oblastiam na jadre tak, aby vychyľovacie pole, vytvárané cievkami, malo požadovaný stupeň homogenity, nutný pre konvergenciu elektrónových zväzkov. Cievka na každej polovici jadra je vinutá plynulým spôsobom tak, že je vrstva najskôr úplne navinutá a až potom sa začína s nasledujúcou vrstvou.

Je dobre známe, že vodič môže byt vrátený k počiatočnému bodu pre nasledujúcu vrstvu vinutia vo všeobecnosti jedným z dvoch spôsobov. Jeden spôsob je známy ako spôsob priameho návratu, ako je znázornené na obr. 2, v ktorom priame spätné vinutie 19 sleduje v podstate priamu dráhu, naznačenú druhou šípkou 17 pozdĺž vonkajšku jadra 34 od jedného konca vrstvy vinutia, vinutého v smere, naznačenom prvou šípkou 16, k počiatku nasledujúcej vrstvy vinutia. Náhla zmena smeru dráhy drôtu na počiatku každej vrstvy vinutia spôsobuje, že počiatočné závity vrstvy vinutia skíznu, alebo sa priečne posunú pozdĺž povrchu jadra 34 , čo môže mat za následok, že je nevyhnutné použitie pomocných pások 50. Pomocná páska 50 zahrňuje jedno alebo viac radiálne sa tiahnucich pútiek 51, okolo ktorých sa vedie drôt.

Dôvod, pre ktorý má počiatočný závit tendenciu skíznut, je znázornený na obr. 3 tretou šípkou 18 . ktorá ukazuje smer vinutia závitu každej vrstvy vinutia. Obr. 3 znázorňuje spôsob navíjania podľa doterajšieho stavu techniky, kde základná vrstva 20 vinutia znázornená schematicky v priereze, je prstencovo vinutá na jadre 34 za použitia priameho spätného vinutia 19. Priame spätné vinutie 19 je znázornené v priereze pozdĺž nežiadúcim spôsobom k tejto tendencii závitu 22, alebo vonkajšku jadra 34 a základnej vrstvy 20 vinutia. Počiatočný závit 22 následnej vrstvy vinutia podlieha sile, naznačenej štvrtou šípkou 22/ ktorá má tendenciu počiatočný závit 22 posunúť. Vzhiadom k pohybu, alebo posuvu počiatočného neznázornených počiatočných závitov každej z následných vrstiev vinutia, môžu cievky, vinuté s priamym spätným vinutím 19. vyžadovať prídavnú konštrukciu, ako sú koncové krúžky vychylovacieho oja, alebo neznázornené pomocné pásky, ktoré zaisťujú štrbiny, alebo kanály pre závity, alebo sú ako vyčnievajúce stĺpiky, okolo ktorých môžu byt závity vinutia umiestnené tak, aby sa udržali v správnej polohe. Táto prídavná konštrukcia zväčšuje cenu a výrobnú zložitosť oja.

Alternatívne môžu byt vychylovacie cievky vinuté za použitia špirálového spätného vinutia 26, ako je znázornené na obr. 4. Piata šplka 24 znázorňuje smer, ktorým je vrstva vinutia vinutá. Šieste šípky 25 znázorňujú dráhu, ktorou prebieha špirálové spätné vinutie 26., aby následná vrstva vinutia, rozmiestnenú prstencovú, niekolkokrát obtáča. Ako dosiahlo bodu, na ktorom sa začína Špirálové vinutie 26 sleduje široko alebo špirálovú dráhu, ktorá jadro je zrejmé, zmena smeru drôtu na počiatku každej vrstvy vinutia je ovela menšia pri špirálovom spätnom vinutí 26 ako je to pri priamom spätnom vinutí 19. Výsledkom je, že cievky so špirálovým spätným vinutím 26 môžu byť vinuté bez nutnosti zaisťovať konštrukciu pre správne umiestnenie drôtu, ako sú koncové krúžky jadra. Cievka, vytvorená špirálovým spätným vinutím však, vzhiadom k tomu, že jeho časť prebieha pozdĺž vnútra, alebo aktívnej oblasti jadra 34, môže zaviesť nežiadúce harmonické polia od vychylovacieho póla a spôsobiť nežiadúce dokmitávanie vychylovacieho prúdu.

Na obr. 5 je schematicky znázornené rozdelenie vinutia vychylovacej cievky podlá vynálezu , znázorňujúce usporiadanie typu invertovanej pyramídy. Vychylovacia cievka zahrňuje sústavu vrstiev vinutia, prstencovo navinutých na jadre, a to bližšie k jadru 34 , navinutej predchádzajúcej vrstvy 30./ od jadra vzdialenejšej predchádzajúcej vrstvy 2i, tretej vrstvy 32 a štvrtej nasledujúcej vrstvy 2i, s priamym spätným vinutím 19 bez potreby prídavných pridržiavacích polohovacích mechanizmov. Pritom s vzdialenosťou vrstvy od jadra 34 rastie aj uhol vinutia .

Tak od jadra 34 vzdialenejšia vrstva 31 vinutia zaberá väčší uhol vinutia ako bližšie k jadru 34 navinutá predchádzajúca vrstva 30 vinutia. Podobne tretia vrstva 32 a štvrtá vrstva 22 vinutia zaujímajú postupne väčšie uhly vinutia. Počet závitov drôtu pre každú vrstvu, znázornený na obr. 5, kde číslo v obdĺžniku na okraji každej vrstvy označuje poradové číslo krajného závitu, je daný iba pre ilustráciu a iné počty závitov, alebo rozmiestnenia sú tiež možné.

Ako prvá je navinutá bližšie k jadru 34 navinutá vrstva 30, pričom od jadra 34 vzdialenejšia vrstva 31 je vinutá tak, aby ju prekryla. Avšak, ako je zrejmé z obr. 5, niektoré zo závitov na každom konci od jadra 34 vzdialenejšej vrstvy 31 vinutia sú uložené za koncom bližšie k jadru 34 navinutej vrstvy 30 vinutia. Tieto závity budú ťahané napätím, vyvíjaným ramenom navíjačky smerom k jadru 34 v smere siedmych šipiek 35. Závity na koncoch od jadra 34 vzdialenejšej vrstvy 31 budú preto ležať na povrchu jadra 34 , zatiaí čo zbytok od jadra 34 vzdialenejšej vrstvy 31 bude prekrývať bližšie k jadru 34 navinutú vrstvu 30. Podobne niektoré zo závitov na a štvrtej vrstvy 33 budú ťahané v smere ôsmych šipiek 36., prípadne deviatych šipiek 37.

Ako bolo skôr popísané, zmena smeru vinutia na počiatku novej vrstvy vinutia, nasledujúca po priamom návrate drôtu pozdĺž vonkajšku predchádzajúcej vrstvy, má tendenciu spôsobovať bočné, alebo priečne posuvy počiatočných závitov nasledujúcej vrstvy vinutia, ako je zrejmé z obr. 6. Vo vychyíovacej cievke, znázornenej na obr. 5, k takému posunu závitov nedochádza. Obr. 6 schematicky znázorňuje bližšie k jadru 34 navinutú vrstvu 30 vinutia, ktorá je prstencovo navinutá na jadre 34.

Priame spätné vinutia 19, navíjané po navinutí bližšie k jadru 34 navinutej vrstvy 22, je znázornené v priereze. Smer vinutia je znázornený desiatou šípkou 40. Krajný závit 41 od jadra 34 vzdialenejšej vrstvy 31 vinutia, ako je vidieť z obr. 5, leží na povrchu jadra 34. Sila, ktorá sa pokúša posunúť krajný závit 41 od jadra 34 vzdialenejšej vrstvy 31 vinutia bočným, alebo priečnym smerom, znázornená jedenástou šípkou 42, nespôsobí jeho posuv vzhíadom k tomu, že prítomnosť bližšie k jadru 34 navinutej predchádzajúcej vrstvy 30 vinutia pôsobí každom konci tretej vrstvy 32 ramenom navíjačky proti jadru ako prekážka akéhokoľvek jeho pohybu. Počiatočné závity tretej vrstvy 32 a štvrtej vrstvy 33 vinutia budú tiež chránené pred pohybom, alebo posuvom prítomnosťou skôr navinutých vrstiev závitov. Navíjaním vrstiev vinutia cievky s postupne sa zväčšujúcimi uhlami vinutia budú počiatočné závity každej vrstvy vinutia účinne zakotvené na mieste predchádzajúcej vrstvy vinutia.

Obr. 7 znázorňuje vychylovaciu cievku 43 , navinutú podlá vynálezu s postupne sa zväčšujúcimi uhlami vinutia na sebe navinutých vrstiev. Vrstvy vinutia zaujímajú so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od jadra 34 vždy väčšie uhly vinutia. Tak bližšie k jadru 34 navinutá vrstva 30 zaujíma na vychylovacej cievke 43 uhol Θ 30, zatial čo od jadra 34 vzdialenejšia vrstva 31 zaujíma na vychylovacej cievke 43 uhol Θ 31 väčší ako je Θ 30. Na obr. 7 sú znázornené ešte tretia vrstva 32 zaujímajúca uhol Θ 32 a štvrtá vrstva 34 , zaujímajúca uhol Θ 33. Súčasne sú na obr. 7 označené prvý závit 30a a posledný závit 30b bližšie k jadru 34 navinutej vrstvy 30, prvý závit 31a a posledný závit 31b od jadra 34 vzdialenejšej vrstvy 2i» prvý závit 32a a posledný závit 32b tretej vrstvy 32 a prvý závit 33a a posledný závit 33b štvrtej vrstvy 21· J® zrejmé, že hoci v popísanom prevedení sú bližšie k jadru 34 navinuté vrstva 30 a od jadra 3 4 vzdialenejšia vrstva 31 zobrazené ako prvé dve vrstvy, navinuté na jadre 21» platí to, čo o nich bolo napísané, pre ktorékoľvek dve susedné vrstvy vinutia vychylovacej cievky 42- Postup kladenia jednotlivých závitov každej vrstvý je najlepšie zrejmý z obr. 7a, kde je dvanástou šípkou 130 naznačený postup navíjania jednotlivých závitov vrstvy 30, trinástou šípkou 131 jednotlivých závitov od jadra štrnástou šípkou 132 je naznačený postup navíjania jednotlivých závitov tretej vrstvy 32 s pätnástou šípkou 133 je naznačený postup navíjania jednotlivých závitov štvrtej vrstvy 33.

Je zrejmé, že závity každej vrstvy vinutia s výnimkou bližšie k jadru 34 navinutej vrstvy 30 budú zaujímať rozdielne úrovne vinutia, napríklad závity štvrtej vrstvy 33 vinutia zaujímajú štyri rozdielne úrovne vinutia.

Ak je žiadúce, je možné použiť lepidlo na povrch cievky pred vinutím, aby sa pomohla udržať poloha závitu drôtu, ale nie je bližšie k jadru 34 navinutej je naznačený postup navíjania 34 vzdialenejšej vrstvy 31, to nutné. Výhody od uskutočnenia vynálezu sa týkajú cievok, vinutých buď v radiálnej, alebo v stranovej konfigurácii.

Vychylovacie cievky, vinuté za použitia skôr popísanej novej techniky invertovanej pyramídy, zaisťujú vychyíovacie polia v podstate identické s tými, ktoré sú vytvárané konvenčnými technikami vinutia, ale pritom dochádza k eliminácii požiadavkov na pomôcky pre správne umiestnenie drôtu.

Claims (2)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Vinutie vychyľovacej cievky obrazovky, prstencovito navinutej najmenej v dvoch vrstvách na toroidálnom jadre a obsahujúcej spätné vinutia, vyznačujúce sa tým, že okrajové závity (33a, 33b) nasledujúcej vrstvy (33) sú vinuté v úrovni a pozdĺž okrajov všetkých predchádzajúcich vrstiev (30, 31, 32) pričom v úrovni predchádzajúcej vrstvy (30, 31, 32) je navinutý najmenej jeden okrajový závit (33a, 33b) nasledujúcej vrstvy (33) .
2. 2. Vinutie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že spätné vinutia (19) medzi nasledujúcou vrstvou (33) a predchádzajúcou vrstvou (30,31,32) sú navinuté pozdľž vonkajšej strany jadra (34).