SK45497A3 - Benzoxazoles, pharmaceutical composition containing them and their use - Google Patents

Description

Benzoxazoly, farmaceutický prostriedok s ich obsahom a ich použitie

Oblasť techniky

Vynález sa týka nových zlúčenín, ktoré ako PDE IV inhibítory majú nízku inhibíciu PED III, majú lepší inhibičný účinok v porovnaní so známymi chemickými zlúčeninami a sú vhodné na liečenie chorobných stavov spojených s abnormálnou fyziologickou hladinou cytokínov, vrátane nádorového nekrózneho faktora.

Doterajší stav techniky

Astma je komplexné ochorenie zahŕňajúce spoločné účinky viacnásobných zápalových a imúnnych buniek, spasmogénov, zápalových prenášačov, cytokínov a rastových faktorov. Podľa doterajších prístupov sa na liečbu astmy používajú štyri hlavné skupiny zlúčenín, menovite bronchodilátory (napríklad β-adrenoreceptorové agonisty), protizápalové látky (napríklad kortikosteroidy), profylaktické protialergické látky (napríklad sodná soľ kromolynu) a xantíny (napríklad teofylín), ktoré sa považujú za účinné nielen ako bronchodilátory, ale aj ako protizápalové látky.

Na liečbu astmy sa ako liečivo doteraz najviac používa teofylín (theophylline). Hoci bol ponúkaný najmä pre jeho priamy bronchodilatačný účinok, teraz sa považuje za látku, ktorá má tiež protizápalový účinok. Mechanizmus jeho účinku nie je doteraz jasný. Usudzuje sa však, že niektoré jeho bunkové aktivity sú dôležité pri jeho účinku ako protiastmatickej látky, vrátane inhibície cyklickej nukleotidovej fosfodiesterázy, pri adenozínovom receptorovom antagonizme, pri stimulácii uvoľňovania katecholamínu a pri jeho schopnosti zvyšovať počet a účinnosť supresorových T-lýmfocýtov. Zatiaľ čo uvedené mechanizmy skutočne môžu prispievať k jeho účinkom, pre protizápalové a bronchodilatačné účinky prichádza do úvahy iba inhibícia PDE. 0 teofylíne je však známe, že má veľmi úzky terapeutický index a má veľký rozsah neželaných vedľajších účinkov, ktoré sa považujú za problematické.

Cyklickým nukleotidovým fosfodiesterázam (PDE) sa venuje značná pozornosť ako molekulovým terčom antiastmatických látok. Cyklický 3 ,5 -adenozínmonofosfát (cAMP) a cyklický 3 ,5 -guanozínmonofosfát (cGMP) sú známe ako druhé mesengery, sprostredkujúce funkčnú odozvu buniek na množstvo hormónov, neurotransmiterov a autokoidov. Z fosfodiesterázovej inhibície môžu vyplývať najmenej dva terapeuticky dôležité účinky a následné zvýšenie vnútrobunkového adenozín 3 ,5 -monofosfátu (cAMP) alebo guanozín 3 ,5 -monofosfátu (cGMP) v bunkách, ktoré sú kľúčové v patofyziológii astmy. Uvedené dva účinky sú uvoľnenie hladkých svalov (čo je výsledkom bronchodilatácie) a protizápalová účinnosť.

Zistilo sa, že jestvujú početné PDE izoenzýmy, ktoré sa vzájomne odlišujú rozložením v rôznych bunkách. Syntetizovalo sa viac rôznych inhibítorov, ktoré majú významný stupeň selektivity k jednému alebo inému izoenzýmu.

Vzťahy štruktúra - účinnosť (structure - activity relationships, SAR) inhibítorov, selektívnych k izoenzýmom sa podrobne opisujú napríklad v článku Theodora J. Torphy-ho et al., Novel Phosphodiesterase Inhibitors for the Therapy of Asthma , Drug News & Pespectives 6,(4) , 203 až 214 (1993) . Uvedené PDE enzýmy sa môžu zaradiť do piatich skupín podľa ich špecifickosti k hydrolýze cAMP alebo c GMP, podľa ich citlivosti na reguláciu vápnikom, kalmodulínom alebo cGMP a podľa selektivity ich inhibície rôznymi zlúčeninami. PDE I je stimulovaný iónmi vápenatými/kalmodulínom, PDE II je stimulovaný s cGMP a bol zistený v srdci a v nadobličkách. PDE III je inhibovaný cGMP a inhibícia tohto enzýmu spôsobuje pozitívnu inotrópnu aktivitu. PDE IV je špecifický k cAMP a jeho inhibícia spôsobuje uvoľnenie dýchacích ciest, má protizápalový a protidepresný účinok. PDE V sa zdá byť dôležitý pri regulácii obsahu cGMP ciev hladkých svalov a preto inhibítory PDE V môžu mať srdcovocievny účinok.

Zo štúdií vzťahov štruktúra - účinok sa odvodili mnohé

- 3 zlúčeniny, ktoré inhibujú PDE III, počet štruktúrnych skupín inhibítorov PDE IV je však pomerne obmedzený. Študovali sa analógy rolipramu (Rolipram), ktorý má štruktúrny vzorec:

a zlúčenina Ro-20-1724, ktorá má štruktúrny vzorec:

Rolipram, ktorý bol pôvodne študovaný pre svoju f účinnosť ako antidepresant sa ukázal ako látka, ktorá m selektívne inhibuje PDE IV enzým. Táto zlúčenina sa potom stala štandardnou látkou v klasifikácii PDE IV enzýmových podtypov. Tak sa zistil významný terapeutický potenciál inhibítorov PDE IV. Popri pôvodných prácach, uvažujúcich antidepresný účinok rolipramu, bola táto látka skúmaná aj z hľadiska jej protizápalového účinku, najmä astmy. Pri štúdiu rolipramu, Ro-20-1724 a ďalších PDE IV-inhibítorov sa in vitro ukázalo, že inhibujú (1) mediátorovú syntézu/ uvoľňovanie v raastocytoch, bazofiloch, monocytoch a eozinofiloch; (2) dýchacie záchvaty, chemotaxiu a degranuláciu neutrôfilov a eozinofilov; a (3) mitogénovo závislý rast a diferenciáciu lymfocytov (The PDE IV Family of Calcium-Phosphodiesterases Enzymes, John A. Love, III, et al., Drugs of the Future

17(9), 799 až 807 (1992)).

PDE IV je prítomný vo všetkých hlavných zápalových bunkách pri astme, vrátane eozinofilov, neutrofilov, T-lymfocy4 tov, makrofágov a endoteliálnych buniek. Jeho inhibícia spôsobuje slabšiu reguláciu bunkovej aktivácie a relaxáciu buniek hladkých svalov v priedušnici a prieduškách. Na druhej strane inhibícia enzýmu PDE III, ktorý je prítomný v myokarde, spôsobuje zvýšenie tlaku a rýchlosti srdcových sťahov. Toto sú neprípustné vedľajšie účinky u akejkoľvek protizápalovej látky. Teofylín, ktorý je neselektívny PDE inhibítor, inhibuje ako PDE III tak aj PDE IV, čoho výsledkom je jednak vyžadovaný protiastmatický účinok ale aj nežiadúca srdcovocievna stimulácia. Tento dobre známy rozdiel medzi PDE izoenzýmami poskytuje zrejmú príležitosť na vyvinutie látky, ktorá by mala protizápalový účinok spoločne s bronchodilatáciou bez sprievodných velajších účinkov, charakteristických pri podávaní teofylínu. Zvýšený výskyt chorobnosti a úmrtnosti na astmu v mnohých západných krajinách v poslednom desaťročí sústredil klinický záujem na zápalovú podstatu tohto ochorenia a na priaznivý účinok inhalovaných steroidov. Najvýhodnejšie by bolo vyvinutie látky, ktorá by poskytovala ako bronchodilatačný, tak aj protizápalový účinok .

Zdá sa, že selektívne inhibítory PDE IV by mohli byť viac účinné a mali by mať menej všedlajších účinkov ako teofylín. Ukázalo sa, že túto domnienku podporujú klinické výsledky.

Preto sa vyvinula snaha nájsť nové zlúčeniny, ktoré by boli viac selektívne a mali by zvýšenú schopnosť inhibície PED IV.

Podstata vynálezu

Prvotným cieľom tohto vynálezu je poskytnúť nové zlúčeniny, ktoré sú účinnými inhibíto'rmi PDE IV.

Ďalším cieľom tohto vynálezu je poskytnúť nové zlúčeniny, ktoré ako PDE IV inhibítory majú nízku inhibíciu PED III .

Ďalší cieľ tohto vynálezu je poskytnúť nové zlúčeniny, ktoré majú oveľa lepší inhibičný účinok na PDE IV v porovná5 ní s rolipramom alebo s inými známymi zlúčeninami.

Ďalší cieľ tohto vynálezu je poskytnúť nové zlúčeniny, ktoré majú v podstate rovnaký alebo lepší inhibičný účinok na PDE IV v porovnaní so známymi chemickými zlúčeninami a ktoré vykazujú prekvapivo vyššiu selektivitu, týkajúcu sa ich inhibičných účinkov.

Ďalším cieľom tohto vynálezu je poskytnúť spôsob liečby pacienta, vyžadujúceho inhibíciu PDE IV.

Ďalší cieľ tohto vynálezu je poskytnúť nové zlúčeniny na liečbu chorobných stavov spojených s abnormálnou fyziologickou hladinou cytokínov, vrátane nádorového nekrózneho faktora.

Ďalším cieľom tohto vynálezu je poskytnúť spôsob prípravy uvedených nových zlúčenín podľa tohto vynálezu.

Ďalším cieľom tohto vynálezu je poskytnúť spôsob liečby cicavcov, trpiacich chorobnými stavmi, vybranými zo skupiny obsahujúcej astmu, alergie, zápaly, depresie, demenciu, choroby spôsobované vírusom imunitnej nedostatočnosti (HIV) a chorobné stavy spojené s abnormálne vysokou fyziologickou hladinou cytokínov.

So zreteľom na uvedené a ďalšie ciele zahŕňa tento vynález zlúčeniny, ktoré majú vzorec:

(I) v ktorom:

X je kyslík alebo síra;

9 , .

R a R sú vzájomne nezávisle od seba vybrané zo skupiny, ktorá zahŕňa vodík, halogén, skupiny hydroxy, nitro, QZ², OQZ², OCOQZ², NHQZ², alebo NHCOQZ², v ktorých:

Q je väzba, alebo alkylénová, alkenylénová alebo alkinylénová skupina s nasýteným alebo nenasýteným, nerozvetveným alebo rozvetveným reťazcom, obsahujúca od 1 až po 12 uhlíkových atómov;

Z² je vodík, CH(OH)QH, OQH, N0₂, N(QH)₂, COOQH,

C0N(QH)_2> CON(OH)QH, OCOQH, OCON(QH)₂, OCON(OH)QH, NHC0N(QH)₂, N(OH)CON(QH)₂, ch=nocoqh, CH=N0C0N(QH)₂, coqh, N(OH)COQH, arylový alebo heteroarylový kruh, obsahujúci jeden alebo viac členov vybraných zo skupiny dusík, kyslík a síra; uvedený arylový alebo heteroarylový kruh môže byť nesubstituovaný alebo ďalej substituovaný jedným alebo viacerými atómami halogénu, alkylovými skupinami, OH, OQH, N0₂, NH₂, COOQH, C0N(QH)₂, OCOQH a 0C0N(QH)₂;

O

R je nesubstituovana arylová, heteroarylova alebo arylová/heteroary'lová skupina, substituovaná s 1 až 3 nezávisle od seba vybranými členmi zo skupiny, ktorá zahŕňa OH, O-alkyl, 0(CO)alkyl, O-cykloalkyl, halogén, NH₂, N0₂, HO-alkyl, R^ alebo R^, kde R$ a R^ sú nesubstituované alebo substituované alkyly, podrobnejšie určené v ďalšom texte;

zZ je spojenie, vybrané zo skupiny, zahŕňajúcej väzbu,

-CH₂-, -CH=CH-, -CH₂CH₂-, -CH(CH₃)- a -CH(CH₃)₂-; s vyním1 Ί kou, že Z R nie je 3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenyl; a

R^ je vodík alebo halogén.

Výraz nižší alkyl pri použití v tomto vynáleze znamená nerozvetvené alebo rozvetvené radikálové reťazce, ktoré majú 1 až 3 atómy uhlíka.

Z jedného výhodného hľadiska tohto vynálezu sú kompozície so vzorcom (I.) založené na benzoxazolových zlúčeninách, ktoré majú PDE IV IC^q menší ako približne 10 μΜ.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu, ako sú uvádzané v pripojených príkladoch, sú účinné pri sprostredkovaní alebo inhibícii enzýmu PDE IV u ľudí a ostatných cicavcov. Uvedené zlúčeniny sú aj selektívne PDE IV inhibítory, ktoré majú bronchodilatačné aj protizápalové vlastnosti, v podstate bez nežiadúcich srdcovocievnych stimulácií, spôsobovaných inhibíciou PDE III. Mnohé z týchto zlúčenín majú pri inhibícii PDE IV v podstate rovnaký, alebo lepší účinok v porovnaní s teofylínom.

Vynález sa ďalej týka spôsobu liečby alergických a zápalových ochorení, ktorý zahŕňa podávanie účinného množstva zlúčenín z tohto vynálezu cicavcom, ktoré uvedené zlúčeniny potrebuj ú.

Tento vynález sa týka tiež spôsobu sprostredkovania alebo inhibície enzymatickej alebo katalytickej aktivity enzýmu PDE IV u cicavcov, najmä u ľudí, ktorý zahŕňa podávanie účinného množstva hore uvedených zlúčenín podľa tohto vynálezu cicavcom, ktorí potrebujú inhibíciu PDE IV.

Zlúčeniny z tohto vynálezu môžu nájsť využitie pri liečbe iných chorobných stavov ľudí a ostatných cicavcov, ako je liečba chorobných stavov spojených s fyziologicky škodlivým nadbytkom nádorového nekrotického faktora (tumor necrosis factor, TNF). TNF aktivuje monocyty, makrofágy a T-lýmfocyty. Táto aktivácia súvisí s rozvinutím infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) a ďalších chorobných stavov súvisiacich s produkciou TNF a ďalších cytokínov, ovplyvňovaných s TNF. Podľa uvedeného sa teda môžu kompozície z tohto vynálezu podávať v účinných množstvách cicavcom, ktorí trpia astmou, alergiami, zápalmi, depresiou, demenciou, atopickými chorobami, rinitídou a chorobnými stavmi spojenými s abnormálne vysokými fyziologickými hladinami cytokínov, zápalových cytokínov a chemokínov.

V určitých výhodných uskutočneniach majú zlúčeniny podľa tohto vynálezu vzorec:

v ktorom:

X je kyslík alebo síra; výhodne kyslík;

R a R sú vzájomne nezávisle od seba vybrané zo skupiny, ktorá zahŕňa vodík, halogén, skupiny hydroxy, nitro, QZ², OQZ², 0C0QZ², NHQZ², alebo NHCOQZ², v ktorých:

Q je väzba, alebo alkylénová, alkenylénová alebo alki8 nylénová skupina s nasýteným alebo nenasýteným, nerozvetveným alebo rozvetveným reťazcom, obsahujúca od 1 až po 12 uhlíkových atómov;

Z² je vodík, CH(OH)QH, OQH, Ν0_?, N(QH)₂, COOQH,

C0N(QH)₂, CON(OH)QH, OCOQH, OCON(QH)₂, OCON(OH)QH, NHCON(QH)₂, N(OH)CON(QH)₂, CH=NOCOQH, CH=ŇOCON(QH)₂, coqh, N(OH)COQH, arylový alebo heteroarylový kruh, obsahujúci jeden alebo viac členov vybraných zo skupiny dusík, kyslík a síra; uvedený arylový alebo heteroarylový kruh môže byť nesubstituovaný alebo môže byť ďalej substituovaný jedným alebo viacerými atómami halogénu, alkylovými skupinami, OH, OQH, N0₂, NH₂, COOQH, CON(QH)_2> OCOQH a OCON(QH)₂;

Q

R je nesubstituovaná arylová, heteroarylová alebo arylová/heteroarylová skupina, substituovaná s 1 až 3 nezávisle od seba vybranými členmi zo skupiny, ktorá zahŕňa OH, O-alkyl, O(CO)alkyl, O-cykloalkyl, halogén, NH₂, N0₂, HO-alkyl, alebo R^;

kde R^ a R^ sú nesubstituovaná alebo substituované alkyly, podrobnejšie určené v ďalšom texte;

Z^ je spojenie, vybrané zo skupiny, ktorá zahŕňa väzbu,

-CH₂-, -CH=CH-, -CH₂CH₂-, -CH(CH₃)- a -CH(CH₃)₂-; s vyním1 kou, že Z R nie je 3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenyl;

R⁴ je vodík alebo halogén;

R^ je rozvetvený alebo nerozvetvený reťazec alkylovej skupiny s 1. až 12 atómami uhlíka, výhodne nižší alkyl, výhodnejšie metyl alebo etyl; a r6 je cykloalkylová skupina s 1 až 12 atómami uhlíka, ktorá môže byť substituovaná jedným alebo viacerými halogénmi, alebo alkylová skupina s 1 až 6 uhlíkovými atómami, výhodne cyklopentyl, ktorá môže byť nesubstituovaná alebo substituovaná s R , ako je znázornené v nasledujúcom štruktúrnom vzorci:

v ktorom je vodík, alebo nasýtený alebo nenasýtený nerozvetvený reťazec nižšej alkylovej skupiny, obsahujúci od 1 do približne 6 uhlíkových atómov, nesubstituovaný alebo substituovaný jedným alebo viacerými halogénovými atómami, hydroxylovými skupinami, kyánovými skupinami, nitroskupinami, karboxylovými skupinami, alkoxylovými skupinami, alkoxykarbonylovými skupinami, karboxamidovými alebo substituovanými alebo nesubstituovanými amínovými skupinami.

V určitých výhodných uskutočneniach je R^ halogén, ako je chlór, jeden z R a R je vodík a X je kyslík alebo síra, výhodne kyslík.

V ďalších výhodných uskutočneniach je spojenie, vybrané zo skupiny, zahŕňajúcej väzbu, -CH₂-, -CH=CH-, -ch₂ch₂-.

V tých uskutočneniach vynálezu, v ktorých jeden alebo

2 obidva R a R sú QZ je Q výhodne alkenylénová alebo alkinylénová skupina. Vhodné alkenylénové skupiny zahŕňajú napríklad skupiny -CH=CH- a -CH₂-CH=CH-; vhodné alkinylénové skupiny zahŕňajú skupiny -C=C- a -C=C-CH₂-.

Z iného hľadiska zahŕňa tento vynález Q ako alkylénovú skupinu. Neobmedzený zoznam vhodných skupín zahŕňa aj skupiny -ch₂ch₂-, -ch₂ch₂ch₂-.

o

Z tohto hľadiska vynálezu tam, kde je zahrnuté Z , je o

Z výhodne 2-pyridínová alebo 2-tiazolová skupina.

o

R³ môže zahŕňať nesubstituovaná alebo substituovanú fenylovú skupinu, ako je fenyl, chlórfenyly, fluórfenyly, bichlór- a bifluórfenyly, chlór-fluórfenyly a podobné.

Z ďalších hľadísk vynálezu R zahŕňa skupiny, ako sú 3,5-dit-butyl-4-hydroxyfenyl; 3,5-di-t-butyl-4-acetoxyfényl; 3,4dimetoxyfenyl a 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl.

Z ďalšieho hľadiska vynálezu, ak je X kyslík alebo si1 3 ra, výhodne kyslík, a Z je -CH₂~, potom R je

R⁶ O

R⁵O

v ktorom je vodík, alebo rozvetvený alebo nerozvetvený reťazec alkylovej skupiny s 1 až 12 atómami uhlíka, výhodne nižši alkyl, výhodnejšie metyl alebo etyl, a R je alkylová skupina s 1 až 12 atómami uhlíka, ktorá môže byť substituovaná jedným alebo viacerými halogénmi, alebo cykloalkylová skupina s 3 až 6 atómami uhlíka, výhodne cyklopentylová * 7 skupina, ktorá môže byť substituovaná s R , ako je znázornené v následujúcom štruktúrnom vzorci:

v ktorom R je vodík, alebo nasýtený alebo nenasýtený nerozvetvený reťazec nižšej alkylovej skupiny, obsahujúci od 1 do približne 6 uhlíkových atómov, nesubstituovaný alebo substituovaný jedným alebo viacerými halogénovými atómami, hydroxylovými skupinami, kyánovými skupinami, nitroskupinami, karboxylovými skupinami, alkoxylovými skupinami, alkoxykarbonylovými skupinami, karboxamidovými alebo substituovanými alebo nesubstituovanými amínovými skupinami;

O

R je vodík, nižší alkyl alebo halogén.

Z ešte iného hľadiska vynálezu R^J zahŕňa štruktúrny motív, ako je chlórfenyl alebo di-t-butyl-hydroxybenzyl.

Určité výhodné zlúčeniny podľa tohto vynálezu zahŕňajú;

(I) 7-alyl-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)benzoxazol;

(II) 5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2pyridyl)-etinyl)-benzoxazol;

(III) 5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2tiazolyl)-etinyl)-benzoxazol;

- il (IV) 7-bróm-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)benzoxazol;

(V) 7-bróm-5-chlór-2-(3,4-dimetoxy-benzyl)-benzoxazol;

(VI) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-nitro-benzoxazol;

(VII) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-hydroxy-benzoxazol;

(VIII) 4-acetoxy-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-benzoxazol ;

(IX) 4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)butan-2-on;

(X) hydrochlorid 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-4(2-pyridylmetoxy)benzoxazolu;

(XI) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-(2-pyridínkarbonylamino)benzoxazol; a (XII) 2- (3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl) -7-b.róm-benzoxazol.

Podľa ďalších výhodných hľadísk majú zlúčeniny v zhode s týmto vynálezom PDE IV IC^q menšie ako približne 10 μΜ, a výhodnejšie menej ako je hodnota PDE IV IC^q rolipramu.

Opis syntézy vybraných predstaviteľov uvedených molekúl sa predkladá v ďalej uvedených Príkladoch. Syntéza ďalších molekúl, ktoré nie sú osobitne uvedené v Príkladoch ale sú zahrnuté v rámci tohto vynálezu, sa vykoná použitím v Príkladoch uvedených spôsobov s úpravami, ktoré sú zrejmé odborníkom, skúseným v danej oblasti.

Zistilo sa, že zlúčeniny z tohto vynálezu sú vysoko účinnými inhibítormi PDE IV; uvedená inhibícia je skutočne významná a prekvapivo vyššia ako inhibícia teofylínom, ktorá predstavuje 50%-nú inhibíciu PDE IV okolo 350 μΜ. Ďalej, *

koncentrácia zlúčeniny, pripravenej v Príklade 1, ktorá spôsobuje 50%-nú inhibíciu PDE IV (IC^q) je 0,6 μΜ, zatiaľ čo IC_5Q rolipramu pri rovnakých podmienkách skúšky bola 2,8 μΜ. Tradične sa pre rolipram uvádza IC^Q-hodnota 3,5 μΜ. V každom prípade je zrejmé, že uvedená vynájdená zlúčenina je niekoľkokrát účinnejší inhibitor v porovnaní s rolipramom (alebo s teofylínom).

Nakoľko inhibícia PDE III zlúčeninou z Príkladu 1 je iba 22 % pri 10 μΜ, je zrejmé, že uvedená zlúčenina z tohto vynálezu je ako inhibitor PDE IV vysoko selektívna.

Podľa uvedeného možno zlúčeniny podľa tohto vynálezu podávať komukoľvek, u koho sa vyžaduje inhibícia PDE IV. Podávanie môže byť orálne, topikálne, čipkami, inhaláciou alebo insufláciou, alebo parenterálne.

Kde je to vhodné, tam tento vynález tiež zahŕňa všetky farmaceutický prípustné soli uvedených zlúčenín. Skúsenému odborníkovi je zrejmé, že sa môžu pripraviť adičné soli kyselín v tomto vynáleze nárokovaných zlúčenín reakciou uvedených zlúčenín s vhodnou kyselinou rôznymi spôsobmi, ktoré sú v odbore známe. Voliteľne sa pripravia soli alkalických kovov a soli alkalických zemín reakciou zlúčenín z tohto vynálezu s vhodnou zásadou rôznymi spôsobmi, ktoré sú v odbore známe.

Na orálne podávanie sa môžu sa použiť rôzne liekové formy, zahŕňajúce tuhé liekové formy ako sú tablety, tobolky, kapsule, kaplety, granulované formy, pastilky a prášky, a tekuté liekové formy, ako sú emulzie, roztoky a suspenzie. Zlúčeniny z tohto vynálezu sa môžu podávať alebo samotné, alebo sa môžu kombinovať s rôznymi farmaceutický prípustnými nosičmi a prísadami, známymi odborníkom v danej oblasti, vrátane, ale nie výlučne s riedidlami, dispergátormi, s látkami podporujúcimi rozpúšťanie, spojivami, s látkami podporujúcimi rozpadávanie, s konzervačnými látkami, farbivami, lubrikačnými prísadami a podobne.

Ak sa zlúčeniny z toho vynálezu zahrnú do tabliet na orálne podávanie, môžu to byť tablety lisované, otierané, poťahované pre oneskorené uvoľňovanie, poťahované cukrom, s filmovým povlakom, násobne lisované alebo vrstvené. Tekuté liekové formy zahŕňajú nevodné roztoky, emulzie, suspenzie a roztoky a/alebo suspenzie vznikajúce z nešumivých granulátov, obsahujúce vhodné rozpúšťadla, konzervačné látky, emulgátory, dispergátory, riedidla, prichute, farbivá a vonné látky. Ak sa zlúčeniny z tohto vynálezu majú podávať parenterálne injekciami, potom môžu byť napríklad vo forme izotonických sterilných roztokov. Ak sa majú zlúčeniny z tohto vynálezu inhalovať, potom môžu byť formulované vo forme suchého aerosólu, alebo sa môžu formulovať ako vodný, alebo sčasti vodu obsahujúci roztok.

Ak sa zlúčeniny z tohto vynálezu zahrnú do orálnych liekových foriem, potom možno naviac uvažovať s formami, ktoré v gastrointestinálnom trakte umožňujú okamžité uvoľnenie zlúčeniny, alebo, voliteľne, s formami, ktoré majú v gastrointestinálnom trakte kontrolované a/alebo pozvoľné uvoľňovanie. Odborníkom v danej oblasti je známy celý rad formulácií liekových foriem s riadeným a/alebo pozvoľným uvoľňovaním liečiva a sú tiež uvažované na použitie v súvislosti s formuláciami podľa tohto vynálezu. Riadené a/alebo pozvoľné uvoľňovanie sa môže dosiahnúť napríklad povlakom na orálnych liekových formách, alebo zahrnutím zlúčeniny (zlúčenín) z tohto vynálezu do matrice s kontrolovaným a/alebo pozvolným uvoľňovaním.

Jednotlivé príklady farmaceutický prípustných nosičov a prísad na použitie pri formulácii liekových foriem sa opisujú v Handbook of Pharmaceutical Excipients, American Pharmaceutical Association (1986), ktorá sa tu zahŕňa týmto odkazom. Spôsoby prípravy a zloženia tuhých orálnych foriem sa opisujú v knihe Pharmaceutical Dosage Forms: Tablets (editori: Lieberman, Lachman a Schwartz), 2. vydanie, vyd. Marcel Dekker, Inc., ktorá sa tu zahŕňa týmto odkazom. Spôsoby prípravy a zloženia tabliet (lisovaných alebo odlievaných), toboliek (želatínových tvrdých a mäkkých) a kapsúl sa tiež opisujú v knihe Remington s Farmaceutical Sciences (editor: Arthur Oslo), 1553 až 1593 (1980), ktorá sa tu zahŕňa týmto odkazom. Spôsoby prípravy a zloženia tekutých liekových foriem sa opisujú v knihe Pharmaceutical Dosage Forms Disperse Systems (editori: Lieberman, Rieger a Banker), vydavateľ Marcel Dekker, Inc., ktorá sa tu zahŕňa týmto odkazom.

Ak sa zlúčeniny z tohto vynálezu zahŕňajú do liekových foriem na parénterálne injekčné podávanie (napríklad plynulou infúziou alebo vstrieknutím liečiva), potom formulácia na parenterálne podávanie môže byť vo forme suspenzií, roztokov, emulzií v olejovom alebo vodnom nosiči a uvedené formulácie môžu ďalej obsahovať farmaceutický nevyhnutné prísady ako sú stabilizátory, dispergátory a podobne. Zlúčeniny z tohto vynálezu môžu tiež mať formu prášku na prípravu injektovateľnej formulácie.

Dávka zlúčenín z tohto vynálezu závisí okrem iného od liečeného ochorenia, úpornosti príznakov, spôsobu podávania, intervalov medzi dávkami, prítomnosti škodlivých vedľajších účinkov a od zlúčeniny, ktorá sa má podávať.

PDE IV inhibujúce zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu hodnotiť podľa inhibičných účinkov na PDE IV spôsobmi, ktoré sa uvádzajú v ďalšom texte Príkladov; hodnotí sa schopnosť zlúčenín inhibovať PDE IV, izolovaný z bovinných tracheálnych hladkých svalov. Výsledky sa uvádzajú ďalej.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Opis výhodných uskutočnení

Ďalej uvedené príklady ozrejmujú rôzne hľadiska tohto vynálezu a nie sú zostavené tak, aby akýmkoľvek spôsobom obmedzovali patentové nároky.

Príklad 1

7-alyl-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)benzoxazol (a) 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzaldehyd

Zmes 3-hydroxy-4-metoxybenzaldehydu (40 g, 0,26 molu), uhličitanu draselného (40 g, 0,29 molu) a cyklopentylbromidu a

(32 ml, 0,31 molu) v dimetylformamide (0,25 dm^J) sa zahrievala v ochrannej atmosfére argónu pri 100 °C. Po 4 hodinách sa pridal ďalší cyklopentylbromid (8,5 ml, 0,08 molu) a pokračovalo sa v zahrievaní ďalšie 4 hodiny. Potom sa zmes nechala vychladnúť a filtrovala. Filtrát sa skoncentroval za zníženého tlaku a zvyšok sa extrahoval zmesou éteru a vodného roztoku hydrogenuhličitanu sodného. Organický extrakt sa premyl vodným roztokom uhličitanu sodného a vysušil (uhličitanom draselným). Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu a zvyšok sa čistil rýchlou chromatografiou za použitia zmesi 2:1 hexánu/éteru, čím sa získala svetložltá olej ovitá látka (52 g, 89 % teoretického výťažku) [ môže sa tiež predestilovať pri ~ 0,02 mm Hg].

Analýza:

výpočet pre 70,89 % C, 7,32 % H;

stanovené: 70,71 % C, 7,33 % H.

(b) 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl alkohol

Roztok 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzaldehydu (38 g, 0,17 molu) v 40 ml etanolu sa miešal s hydridom bóritosodným (1,63 g, 0,043 molu) po dobu 2 hodín pri teplote miestnosti, kedy reakcia bola podľa TLC ukončená. Reakčná zmes sa zriedila vodou a extrahovala do octanu etylnatého. Po odparení octanu etylnatého sa získal 3-cyklopentyl-4-metoxybenzyl alkohol (37 g, 98 % teoretického výťažku), vhodného na použitie v ďalšom reakčnom kroku.

(c) 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzylchlorid

Roztok 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl alkoholu (12 g, 0,50 molu), pripraveného hore uvedeným spôsobom v 1000 ml metylénchloridu sa miešal pri teplote miestnosti s koncentrovanou HC1 (110 ml, 1,2 molu) po dobu 3 hodín, kedy reakcia bola podľa TLC ukončená. Vrstvy sa oddelili a metylénchlori- 16 dový roztok sa dvakrát premyl vodou a odparil za zníženého tlaku, čím sa získal 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzylchlorid (119 g, 100 % teoretického výťažku).

(d) 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetonitril

Zmes 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzylchlo.ridu (119 g, 0,49 molu), 120 ml metylénchloridu, KCN (70,7 g, 1,09 molu), chloridu benzyltrietylamónia (35 g, 0,015 molu) a vody (120 ml) sa silne miešala pri teplote miestnosti po dobu 48 hodín, kedy reakcia bola podľa HPLC ukončená. Reakčná zmes sa zriedila metylénchloridom a vrstvy sa oddelili. Roztok v metylénchloride sa niekoľkokrát extrahoval vodou a odparil, čím sa získal 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetonitril (109 g, 95 % teoretického výťažku), ktorý mal vhodnú čistotu na použitie v nasledujúcej reakcii.

(e) 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyloctová kyselina

Roztok 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetonitrilu (109 g, 0,43 molu) v 1330 ml etanolu a NaOH (51 g, 1,3 molu) sa zahrieval pri teplote refluxu pod spätným chladičom po dobu 48 hodín. Z reakčnej zmesi sa oddestiloval etanol (500 ml) , zvyšok sa zriedil vodou a 2 minúty sa miešal s Noritom A (11 g). Zmes sa filtrovala vrstvou celitu a okyslila na pH 1 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou. Extrakciou zmesi éterom a po odparení éteru za zníženého tlaku sa získalo 120 g surovej 3-cyklopentyloxy-4-_/metoxyfenyloctovej kyseliny. Surová kyselina sa rozpustila v teplom toluéne (400 ml) a roztok sa miešal po dobu 1 hodiny s 10,5 g Noritu A. Aktívne uhlie sa odfiltrovalo a toluénový roztok sa zriedil heptánom (400 ml). Filtráciou ochladeného roztoku sa získalo 72 g (72 % teoretického výťažku) čistej 3-cyklopentyloxy-4metoxyfenyloctovej kyseliny, ktorá mala teplotu topenia 79 až 80 ’C.

- 17 (f) N-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-2-hydroxy5-chlóranilín

K suspenzii 1,1 -karbonyldiimidazolu (7,1 g, 0,044 molu) y 40 ml metylénchloridu . sa zamiešania po kvapkách pridával roztok 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyloctovej kyseliny (10 g, 0,040 molu) v 20 ml metylénchloridu. Po dvoch hodinách miešania sa výsledný roztok pridal do roztoku

2-hydroxy-5-chlóranilinu (6,0 g, 0,042 molu) v metylénchloride (75 ml). Zmes sa nechala miešať cez noc, potom sa pridala voda a v miešaní sa pokračovalo. Oddelili sa vrstvy a metylénchloridová vrstva sa premyla s 100 ml dávkami vody, zriedeným vodným roztokom HCI, a vodou. Odparením metylénchloridu sa získal tuhý amid, ktorý sa rozotieral s metanolom (20 ml) a filtroval, čím sa získalo 10,7 g (71 % teoretického výťažku) N-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-2hydroxy-5-chlóranilínu s teplotou topenia 151 až 152 °C.

(g) N- (3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-2-alyloxy5-chlóranilín

K roztoku N-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-2hydroxy-5-chlóranilínu (78 g, 0,21 molu) v etanole (600 ml) a 1 M roztoku NaOH v metanole (213 ml) sa za miešania pridal alylchlorid (23,3 g, 0,31 molu). Zmes sa zahrievala pri teplote refluxu po dobu 8 hodín, potom a dvakrát extrahovala octanom etylnatým etylnatého a rekryštalizácia zvyšku z

56,4 (65 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia. 75 až 76,5 °C.

sa zriedila vodou Odparenie octanu metanolu poskytli (h) 7-alyl-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)benzoxazol

Roztok N-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-2-alyloxy-5-chlóranilínu (38,1 g, 0,092 molu) v 200 ml difenyléteru sa zahrieval v ochrannej atmosfére dusíka pri 180 ⁰C po

- 18 dobu 8 hodín. Predĺženie zahrievania má za následok zníženie výťažku. Reakčná zmes sa potom zriedila 500 ml petroléteru, chromatografovala na stĺpci s 500 g gélu kyseliny kremičitej , eluovala petroléterom a následne metylénchloridom. Zhromažďovali sa frakcie o objeme 800 ml. Materiál z frakcií 9 až 14 vážil 30 g (80 % teoretického výťažku). Tento materiál sa rekryštalizoval z hexánu, čím sa získalo 19 g (52 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 43 až 44 ’C, ktorá mala čistotu (HPLC) lepšiu ako 98,3 %.

Podmienky pri HPLC

Reakcie sa monitorovali metódou HPLC za použitia kolóny Alltech Alltima, C 18,5 mikrometrov, 250 x 4,6 mm. Rozpúšťadlo: metanol/voda (85:15), 1 ml.min^-3 pri 254 nm. Retenčný čas: 21 minút.

Príklad 2

5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-pyridyl) -etinyl)-benzoxazol (a) 2-bróm-4-chlór-6-nitrofenol

Roztok 2-bróm-4-chlórfenolu (99,24 g, 480 mmolov) v kyseline octovej (110 ml) a anhydride kyseliny octovej (125 ml) sa ochladil na - 10 °C. V priebehu 1 hodiny a pri teplote - 10 až - 5 °Č sa za miešania postupne pridával roztok, obsahujúci 100 %-nú kyselinu dusičnú (33 ml) a kyselinu octovú (40 ml). Zmes sa potom miešala ešte ďalšiu 1,5 hodinu pri 0 až 5 °C, potom sa supenzia naliala na 300 g ľadu v 700 ml vody a zmes sa miešala ešte ďalšiu polhodinu. Tuhý podiel sa oddelil, premyl a sušil, čím sa získalo 97,12 g (80,1 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny (teplota topenia 121 až 122 °C).

(b) 6-amino-2-bróm-4-chlórfenol

Roztok 2-bróm-4-chlór-6-nitrofenolu (16,27 g, 64,4 mmolov) v octane etylnatom (160 ml) sa hydrogenoval pri teplote miestnosti s použitím Raneyovho niklu (6 g). Keď bol ukončený príjem vodíka (približne 4,8 dm ), nikel sa odstránil filtráciou a filtrát sa odparil vo vákuu, čím sa získalo 14,19 g (99 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá bola vhodná na použitie v ďalšom reakčnom kroku.

(c) N,O-di-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenylacetyl)-6-amino-2bróm-4-chlórfenol

Do éterového roztoku (123 ml) 6-amino-2-bróm-4-chlórfenolu (17,45 g, 78,4 mmolov) sa za miešania pridala voda (173 ml) a uhličitan sodný (33,24 g, 310 mmolov). Po 15 minútach sa pri teplote medzi - 5 °C až 0 °C sa pridal 3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenylacetylchlorid (47,60 g, 93,1%-ný, 156,8 mmolov) (pripravený reakciou tionylchloridu z príslušnej kyseliny) a v miešaní sa pokračovalo ďalšiu 1,5 hodiny bez chladenia. pH vodnej fázy sa nastavilo na hodnotu 8 a vrstvy sa oddelili. Organická vrstva sa premyla 1 M roztokom HC1 (100 ml) a nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (100 ml), sušila (síran sodný) a odparila vo vákuu, čím sa získalo 58,1 g (103,6 % teoretického výťažku) v nadpise uvednej zlúčeniny, ktorá bola vhodná na použitie v ďalšom reakčnom kroku.

(d) 2-bróm-4-chlór-6-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenylacetylamino)fenol

Roztok N,O-di-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenylacetyl)6-amino-2-bróm-4-chlórfenolu (58,1 g, 89,8 mmolov) v metanole (400 ml) a uhličitanu draselného (24,78 g, 180 mmolov) sa miešal pri teplote miestnosti po dobu 10 minút. Metanol sa odstránil vo vákuu, zvyšok sa spracoval s 2 M roztokom HC1 (180 ml, 360 mmolov), a extrahoval sa octanom etylnatým (300 ml). Organická vrstva sa sušila síranom sodným, odparila vo vákuu a zvyšok sa suspendoval v petroléteri. Usadenina sa oddelila, čím sa získalo 37,44 g (88,9 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá bola vhodná na použitie v ďalšom reakčnom kroku.

(e) 7-bróm-5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)benzoxazol

Roztok 2-bróm-4-chlór-6-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenylacetylamino)fenolu (35,67 g, 76,1 mmolov) a oxychloridu fosforečného (41,8 ml, 457 mmolov) v toluéne sa zahrieval pri teplote refluxu po dobu 1 hodiny. Prchavé zložky sa odstránili vo vákuu a zvyšný podiel oxychloridu fosforečného sa odstránil azeotrópnou destiláciou s toluénom (2 x 50 ml). Zvyšok sa vybral acetónom (50 ml) a éterom (100 ml), zmes sa spracovala s vodou (100 ml) a s nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (100 ml). Organické rozpúšťadla sa odstránili vo vákuu a oddelený precipitát poskytol 33,36 g (93,6 % teoretického výťažku) surového benzoxazolu. Surový benzoxazol sa rozpustil v dichlórmetáne (100 ml), filtroval, filtrát sa zriedil metanolom (100 ml). Dichlórmetán sa potom odstránil destiláciou a zvyšok kryštalickej látky sa oddelil, premyl a sušil vo vákuu, čím sa získalo 28,86 g (80,9 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 133 až 136 “C.

(f) 5-chlór-2- (3,5-di.-t-butyl-4-hydroxy-benzyl) -7-etinylbenzoxazol

Suspenzia 7-bróm-5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxybenzyl)benzoxazolu (13,5 g, 30 mmolov), trimetylsilylacetylénu (4,41 g, 6,36 ml, 45 mmolov), chloridu bis(trifenylfosfin)paladnatého (105 mg, 150 gmolov) a jodidu meďného (5,75 mg, 30 gmolov) v trietylamíne (60 ml) sa zahrievala pri teplote 90 °C v ochrannej atmosfére argónu po

- 21 dobu 3 hodín. Potom sa zmes ochladila na teplotu miestnosti, zriedila vodou (375 ml) a nadbytok trietylamínu sa odstránil vo vákuu. Tuhý podiel sa oddelil filtráciou a filtrát sa odparil vo vákuu, čím sa získalo 14,00 g (100 % teoretického výťažku) surového trimetylsilylacetylénového derivátu. Surový trimetylsilylacetylénový derivát (14 g) v metanole (140 ml) sa pri teplote miestnosti miešal spolu s uhličitanom draselným (6,20 g, 45 mmolov) v ochrannej atmosfére dusíka podobu 10 minút; potom sa pomaly pridával 2 M roztok HCI (45 ml, 90 mmolov) a vzniknutá suspenzia sa odparila vo vákuu. Zvyšok sa vybral do dichlórmetánu (200 ml), sol sa odstránila filtráciou a filtrát sa odparil vo vákuu, čo poskytlo 12,21 g (102,8 % teoretického výťažku) surového

5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxybenzyl)-7-etinyl-benzoxazolu. Surový etinylbenzoxazol sa rozpustil v dichlórmetáne (40 ml) a filtroval vrstvou 60 g gélu kyseliny kremičitej. Produkt sa rekryštalizoval z metanolu, čím sa získalo 8,10 g, (68,2 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá mala teplotu topenia 152 až 155 °C. Z filtrátu sa ešte získal druhý podiel zlúčeniny v množstve 1,31 g (11 %). Elementárna analýza pre ^C24^H26^C1N02^: výpočet: 72,81 % C, 6,62 % H, 3,54 % N, 8,10 % 0, stanovené: 72,26 % C, 6,60 % H, 3,72 % N, 8,07 % 0.

g) 5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2pyridyl)-etinyl)-benzoxazol

Suspenzia 5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)7-etinyl-benzoxazolu (2,38 g, 6,0 mmolov), 2-brómpyridínu (0,66 ml, 98%-ný, 6,6 mmolov), dichloridu bis(trifenylfosf in) paladnatého (21,1 mg, 30 pmolov) a jodidu med’ného (1,2 mg, 6 pmolov) v trietylamíne (12 ml) sa zahrievala v ochrannej atmosfére argónu pri 90 °C po dobu 1,5 hodiny. Trietylamín sa odstránil vo vákuu a zvyšok sa rozpustil v éteri (100 ml). Roztok organických látok sa premyl vodou (50 ml), 1 M roztokom HCI (100 ml) a nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (100 ml), sušil (síran sodný) a odparil sa vo vákuu, čím sa získalo 2,96 g (104,2 % teoretického výťažku) surového pyridyletinylbenzoxazolu. Surový benzoxazol sa čistil stĺpcovou chromatografiou (SiC^, dichlórmetán) a produkt sa kryštalizoval z prostredia metanolu a suspendoval sa v horúcej vode. Výsledné kryštály sa oddelili, premyli a sušili, čím sa získalo 1,49 g (52,5 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá mala teplotu topenia 138 až 139 ’C.

Elementárna analýza pre C29H29CIN2O2 výpočet: 73,64 % C, 6,18 % H, 5,92 % N, 6,76 % 0, stanovené: 73,62 % C, 5,97 % H, 5,91 % N, 6,93 % 0.

Príklad 3

5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2tiazolyl)-etinyl)-benzoxazol

Suspenzia 5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)7-etinyl)-benzoxazolu (2,38 g, 6,0 mmolov), 2-brómtiazolu (1,13 ml, 95%-ný, 12 mmolov), dichloridu bis(trifenylfosf in) paladnatého (21,1 mg, 30 pmolov) a j odídu med’ného (1,2 mg, 6 pmolov) v trietylamíne (12 ml) sa zahrievala pri teplote 90 °C pod ochrannou atmosférou argónu po dobu 3 hodín. Trietanolamín sa odstránil vo vákuu a zvyšok sa rozpustil v éteri (70 ml) a vode (30 ml). Organický podiel sa premyl 1 M roztokom HC1 (30 ml) a nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (30 ml), sušil (síran sodný) a odparil vo vákuu, čím sa získalo 2,86 g (100 % teoretického výťažku) surového tiazolyletinylbenzoxazolu, ktorý sa čistil rýchlou chromatografiou (SÍO2, dichlórmetán). Získaný produkt sa kryštalizoval a rekryštalizoval z prostredia metanolu, čím sa získalo 1,43 g (50,4 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá mala teplotu topenia 137 až 141 ’C.

Elementárna analýza pre ^C27^H27^C1N2°2S^: výpočet: 67,30 % C, 5,68 % H, 5,85 % N, 6,68 % 0, stanovené: 67,62 % C, 5,40 % H, 5,65 % N, 6,76 % 0.

Príklad 4

7-bróm-5-chlór-2- (3 -cyklopentyloxy -4-met oxy benzyl) benzoxazol (a) N, O-di-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-6-amino-2bróm-4-chlórfenol

Roztok 48,7 g 3-cyklopentyloxy-4-metoxy-fenylacetylchloridu v 240 ml éteru sa pomaly pridával v priebehu 10 minút pri teplote 0 až 5 °C k dvojfázovému roztoku 19,6 g 2-amino-3-bróm-5-chlórfenolu (čerstvo pripraveného) v 300 ml éteru a 360 ml vody. Po 1 hodine pri 15 °C sa éter odstránil vo vákuu a od roztoku sa oddelil hnedavý tuhý zvyšok. Premyl sa vodou a sušil, čím sa získalo 58,95 g surového amidoesteru.

(b) 2-bróm-4-chlór-6-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl-acetylamino)-fenol

Suspenzia 58,7 g N,O-di-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetyl)-6-amino-2-bróm-4-chlórfenolu v 200 ml izopropanolu sa pridávala pri 10 °C k dvojfázovému roztoku 9,59 g hydroxidu draselného v 6,15 ml vody a 490 ml izopropanolu. Po 15 minútach sa tuhá látka prakticky všetka rozpustila. Po 45 minútach sa pridalo 200 ml vody a suspenzia sa upravila na pH 7 pomocou 85 ml 1 M roztoku HC1. Izopropanol sa odstránil vo vákuu, pridalo sa 50 ml nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného, aby sa dosiahlo pH približne 8. Po 45 minútach sa oddelil tuhý podiel, premyl hydrogenuhličitanom a vodou až do neutrálnej reakcie a sušil, čím sa získalo 43,2 g surového amidu; filtrát sa okyslil a získalo sa 16,87 g 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyloctovej kyseliny.

Surový amid sa suspendoval v 200 ml dichlórmnetánu, tuhý podiel sa oddelil, čím sa získalo 31,30 g v nadpise uvedenej zlúčeniny.

(c) 7-bróm-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)benzoxazol

Suspenzia 32,9 g (72,4 mmolov) 2-bróm-4-chlór-6-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetylamino)-fenolu v 400 ml toluénu a 39,7 ml (434 mmolov) oxychloridu fosforečného sa zahrievalo pri teplote refluxu po dobu 1,5 hodiny. Malý podiel vylúčenej tuhej látky sa odfiltroval a filtrát sa odparil do sucha vo vákuu. Medovitý zvyšok sa suspendoval v 200 ml roztoku hydrogenuhličitanu sodného a nechal sa s ním v styku 1 hodinu. Tuhý podiel sa oddelil, premyl a sušil pri 25 ’C, čím sa získalo 22,53 g (71,2 % teoretického výťažku) surového benzoxazolu.

Surový materiál sa rozpustil v 100 ml dichlórmetánu, roztok sa filtroval vrstvou 60 g gélu kyseliny kremičitej. Kryštalizáciou z prostredia metanolu sa získalo 19,46 g (61,9 % teoretického výťažku) čistého benzoxazolu, ktorý mal teplotu topenia 90 až 91 ’C,

Príklad 5

7-bróm-5-chló.r-2- (3,4-dimetoxybenzyl) -benzoxazol

Použitím obdobného spôsobu ako sa uvádza v príklade 4 a s použitím 3,4-dimetoxy-fenylacetylchloridu a 2-amino-3bróm-5-chlórfenolu sa získala v nadpise uvedená zlúčenina, ktorá mala teplotu topenia 123 až 124 ’C.

Príklad 6

2- (3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-nitro-benzoxazol (a) 2-amino-6-nitrofenol

Suspenzia 2,6-dinitrofenolu (5 g), roztoku amoniaku (3 ml) a chloridu amónneho (14,30 g) vo vode (30 ml sa zahriala na 70 °C. Pridal sa roztok nonahydrátu sulfidu sodného (24,19 g) vo vode (23 ml) a výsledná zmes sa miešala pri teplote 70 °C po dobu 2 hodín. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu miestnosti, okyslila (na pH 3,2) 2 M roztokom HC1;

hnedá zrazenina sa oddelila filtráciou. Filtrát sa extrahoval chloroformom (6 x 75 ml), spojené organické vrstvy sa spojili so zrazeninou, odparili vo vákuu,' aby sa získal tmavohnedý tuhý zvyšok. Zvyšok sa potom čistil rýchlou chromatografiou (SÍO2, dichlórmetán), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (2,86 g, 68 % teoretického výťažku) vo forme tuhej hnedej látky.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 6,75 (1H, td, ArH), 6,90 (2H, bs,

ArNH₂), 6,92 (1H, m, ArH), 7,14 (1H, m, ArH).

(b) N-(2-hydroxy-3-nitrofenyl)-3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetamid

Suspenzia 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyloctovej kyseliny (1,00 g) a 1,1 -karbonyldiimidazolu (821 mg) v dichlórmetáne (5 ml) sa miešala pri teplote miestnosti v ochrannej atmosfére argónu po dobu 2 hodín. Výsledný roztok sa pridal za miešania k roztoku 2-amino-6-nitrofenolu (723 mg) v dichlórmetáne (10 ml) a reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti v ochrannej atmosfére argónu cez noc. Reakčná zmes sa zriedila vodou (100 ml) a extrahovala dichlórmetánom (3 x 50 ml). Spojené organické extrakty sa pramyli vodou (100 ml), 1 M roztokom HC1 (50 ml) a roztokom soli (50 ml), sušili nad bezvodým síranom vápenatým a odparili sa vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,05 g, 68 % teoretického výťažku) vo forme oranžovej tuhej látky. δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,58 až 1,97 (8H, m, 4xCH₂), 3,87 (3H, s, OMe), 4,79 (1H, m, CH), 6,78 až 6,93 (3H, m, ArH),

6,98 (1H, t, ArH), 7,78 (1H, dd, ArH), 7,95 (1H, bs, CONH), 8,71 (1H, dd, ArH), 10,5 (1H, bs, ArOH).

(c) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-nirrobenzoxazol

Roztok N-(2-hydroxy-3-nitrofenyl)-3-cyklopentyloxy-426 metoxy-fenylacetamidu (2 g) a p-toluénsulfonátu pyridínia (500 mg) v xyléne (140 ml) sa zahrieval pri teplote refluxu v ochrannej atmosfére dusíka cez noc. Reakčná zmes sa potom ochladila na teplotu miestnosti, zriedila vodou (100 ml) a extrahovala dichlórmetánom (3 x 75 ml). Spojené organické extrakty sa premyli vodou (3 x 100 ml), roztokom soli (100 ml), sušili (CaSO₄) a odparili vo vákuu, čím sa získala oranžová olej ovitá látka. Olej sa čistil rýchlou chromatografiou (SiO₂, dichlórmetán; etanol; roztok amoniaku 50:1:0,1), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,107 g, 58 % teoretického výťažku) vo forme oranžovej tuhej látky s teplotou topenia 95 až 98,5 °C.

δΗ (250	MHz; d6	DMSO):	1,45	až 1,95 (8H, m	, 4xCH2),	3,70
(3H, s,	OMe) ,	4,36 (2H,	s,	CH2), 4,74 (1H,	m, CH),	6,89
(2H, bs,	ArH) ,	7,02 (1H,	bs,	ArH), 7,56 (1H,	t, ArH),	8,15
(1H, dd, m/z 368	ArH), 8,17 (1H, (M+), 338 (M-NO),	dd, ArH). 300 (M-CgHg), 285,	270, 253,	149 ,

123, 100.

Príklad 7

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-4-hydroxybenzoxazol (a) 2-aminorezorcinol

Suspenzia 2-nitrorezorcinolu (4,995 g) a oxidu platičitého (356 mg) v etanole sa hydrogenovala pri teplote miestnosti a pri tlaku 0,7 MPa [100 psi] po dobu 4 hodín. Reakčná zmes sa potom filtrovala cez celit, filtračný koláč sa premyl metanolom (50 ml), spojené filtráty sa odparili vo vákuu, čím sa získala hnedá tuhá látka. Tuhá látka sa suspendovala v dichlórmetáne (100 ml) a odparila do sucha, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (3,83 g, 95%-ný výťažok) vo forme hnedej tuhej látky.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 3,85 (2H, br s, NH₂), 6,20 (3H, m,

ArH), 8,85 (2H, br s, ArOH).

(b) N-(2,6-dihydroxyfenyl)-3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetamid

Suspenzia kyseliny 3-cyklopentyl-4-metoxyfenyloctovej (2,49 g) a 1,1 -karbonyldiimidazolu (2,31 g) v dichlórmetáne (10 ml) sa miešala pri teplote miestnosti v ochrannej atmosfére argónu po dobu 2 hodín. Výsledný roztok sa za miešania pridal k suspenzii 2-aminorezorcinolu (1,62 g) v dichlórmetáne (15 ml) a zmes sa miešala pri teplote miestnosti pod ochrannou atmosférou argónu cez noc. Reakčná zmes sa potom zriedila vodou (100 ml) a extrahovala dichlórmetánom (3 x 50 ml). Spojené organické extrakty sa premyli vodou (100 ml), 1 M roztokom HC1 (100 ml) a roztokom soli (100 ml), sušili nad CaSO₄ a odparili vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (2,122 g, 60 % teoretického výťažku) vo forme béžovej tuhej látky.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,53 až 1,95 (8H, m, 4xCH₂), 3,65 (2H, s, CH₂), 3,70 (3H, s, OMe), 4,75 (1H, m, CH), 6,3 (1H, s, ArH), 6,35 (1H, s, ArH), 6,90 (4H, m, ArH), 9,40 (2H, s, ArOH), 9,6 (1H, s, CONH). (1H, dd, ArH).

(c) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-4-hydroxybenzoxazol

Roztok N-(2,6-dihydroxyfenyl)-3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenylacetamidu (2,10 g) a p-toluénsulfonátu pyridínia (532 mg) v xyléne (100 ml) sa zahrievalo pri teplote .refluxu v ochrannej atmosfére dusíka cez noc. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu miestnosti, zriedila vodou (100 ml), extrahovala dichlórmetánom (3 x 75 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (3 x 100 ml), roztokom soli (100 ml), sušili (CaSO₄) a odparili vo vákuu, čím sa získala svetlohnedá tuhá látka. Táto sa čistila rýchlou chromatografiou (SiO₂, dichlórmetán:metanol 50:1), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,027 g, 51 % teoretického výťažku) vo forme bielej tuhej látky s teplotou topenia 172 až 181 °C.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,53 až 1,85 (8H, m, 4xCH₂), 3,70 (3H, s, OMe), 4,18 (2H, s, CH₂), 4,72 (1H, m, CH), 6,82 (1Η, dd, ArH), 6,89 (1H, d, ArH), 6,93 (1H, d, ArH), 7,02 (1H, dd, ArH), 7,11 (1H, t, ArH), 10,22 ( (1H, s, ArOH), m/z 339 (M⁺) , 271 (M-C₅H_g), 256, 242, 228, 199, 149, 137,

123, 94.

Príklad 8

4-acetoxy-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)benzoxazol

Roztok 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-4-hydroxybenzoxazolu (200 mg) a acetylchloridu (84 μΐ) v pyridíne (6 ml) sa miešal pri teplote miestnosti v ochrannej atmosfére dusíka po dobu 3 hodín. Reakčná zmes sa potom zriedila metanolom (20 ml) a odparila vo vákuu, čím sa získala žltá tuhá látka. Tuhý produkt sa čistil rýchlou chromatografiou (SÍO2, dichlórmetán:metanol 50:1) a kryštalizoval z prostredia éteru/petroléteru, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (119 mg, 53 % teoretického výťažku) vo forme bielej kryštalickej látky s teplotou topenia 65 až 67 “C.

Ô_H (250 MHz; dg DMSO): 1,45 až 1,92 (8H, m, 4xCH₂), 2,35 (3H, s, MeC(O)), 3,70 (3H, s, OMe), 4,24 (2H, s, CH₂), 4,73 (1H, m, CH), 6,89 (1H, dd, ArH), 6,95 (1H, d, ArH), 7,12 (1H, dd, ArH), 7,36 (1H, t, ArH),7,58 (1H, dd, ArH).

R^ (SiO₂; dichlórmetán; metanol 50:1): 0,63

Príklad 9

4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)butan-2-ón (a) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-hydroxy-1-butinyl)benzoxazol

15,98 g (46,6 mmolov) 7-bróm-5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazolu a 5,48 ml (69,9 mmolov) (±)-3-butin-2-olu sa zahrievalo po dobu 6 hodín pri 90 až 95 °C v 47 ml toluénu s 47 ml trietylamínu, 163,5 mg (233 gmolov) dichloridu bis-trifenylfosfínpaladnatého a 8,9 mg (46,6 gmolov) jodidu

- 29 meďného. Reakčná zmes sa filtrovala a tuhý podiel sa premyl toluénom. Filtrát sa odparil vo vákuu do sucha, zvyšok sa vybral 150 ml dichlórmetánu, dvakrát extrahoval s 50 ml 1 M roztoku HC1, sušil pomocou bezvodého síranu sodného a filtroval vrstvou na stĺpci 120 g gélu kyseliny kremičitej. Získala sa v nadpise uvedená zlúčenina (11,11 g) vo forme tuhej, špinavo bielej látky. Vzorka rekryštalizovaná z prostredia di-izopropyléteru mala teplotu topenia 129 až 131 C.

(b) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-hydroxybutyl)benzoxazol

11,10 g (33,3 mmolov) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)- 7-(3hydroxy-l-butinyl)benzoxazolu sa hydrogenovalo v prostredí 220 ml octanu etylnatého s prídavkom 3,7 g neutrálneho Raneyovho niklu ako katalyzátora. Po 2,5 hodinách ustalo pohlcovanie vodíka a nikel sa odfiltroval. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu a zvyšok sa kryštalizoval z prostredia di-izopropyléteru pri 0 °C, čím sa získalo 8,33 g (74,2 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 85 až 87 “C. Získal sa aj druhý podiel v množstve 0,47 g (4,2 % teoretického výťažku).

(c) 4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)butan-2-ón

7,54 ml Kilianiho roztoku (30,2 mmolov 0) sa v priebehu 6 minút pridalo k roztoku 8,80 g (26,2 mmolov) 5-chlór-2-(2chlórfenyl)-7-(3-hydroxybutyl)-benzoxazolu v 90 ml acetónu pri - 5 °C až 0 °C. Po 2,5 hodine sa pridalo 5 ml metanolu a 50 ml vody. Acetón sa odstránil vo vákuu, tuhý podiel sa suspendoval, oddelil, premyl 0,05 M roztokom kyseliny sírovej až bol filtrát bezfarebný a vodou, potom sa sušil, čím sa získalo 8,68 g surového produktu. Produkt sa rozpustil v 35 ml dichlórmetánu a filtroval vrstvou 260 g gélu kyseliny kremičitej. Prvý podiel 100 mg sa odložil a potom sa získalo 5,94 g produktu, ktorý sa ďalej kryštalizoval z prostredia di-izopropyléteru a získalo sa 5,76 g (65,8 % teore30 tického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny. Získaný produkt mal teplotu topenia 109 až 110 “C.

Elementárna analýza pre Cj. 7H23CI2NO2:

výpočet: 61,09 % C, 3,92 % H, 4,19 % N, 9,57 % 0, stanovené: 61,21 % C, 4,24 % H, 4,16 % N, 9,86 % 0.

Príklad 10

Hydrochlorid 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-(2-pyridylmetoxy)-benzoxazolu

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)4-hydroxybenzoxazol (0,99 g, 2,91 mmolov) sa suspendoval v acetonitrile (40 ml), obsahujúcom uhličitan draselný (3,12 g, 22,5 mmolov), 2-pyridylmetylchlorid (0,62 g, 3,78 mmolov) a jodid sodný (41 mg). Výsledná zmes sa zahrievala cez noc pri teplote refluxu a za miešania. Reakčná zmes sa naliala do vody (150 ml) a extrahovala sa octanom etylnatým (3 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (150 ml) a roztokom soli (100 ml), sušil (CaSO^) a odparil vo vákuu, čím sa získala hnedá olej ovitá látka. Zvyšok sa čistil rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, dichlórmetán:metanol 50:1), čím sa získala voľná báza v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja (0,772 g, 62 % teoretického výťažku) . Produkt sa rozpustil v éteri (50 ml) a k výslednému roztoku sa pridal roztok kyseliny chlorovodíkovej (1 M roztok v éteri). Výsledná bezfarebná zrazenina sa oddelila filtráciou, premyla éterom (50 ml) a sušila nad Ρ₂0^ pfi teplote miestnosti, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,747 g, 55 % teoretického výťažku) vo forme bezfarebného prášku (s teplotou topenia 121 až 125 ’C) .

S_H (250 MHz; d_g DMSO): 1,52 až 1,82 (8H, m, 4xCH₂), 3,70 (3H, s, OMe), 4,21 (2H, s, CH₂), 4,73 (1H, m, CH), 5,56 (2H, s, CH₂), 6,82 (1H, dd, ArH), 6,89 (1H, d, ArH), 6,95 (1H, d, ArH), 7,00 (1H, m, ArH), 7,23 až 7,29 (2H, m, ArH), 7,67 (1H, m, ArH), 7,83 (1H, d, ArH), 8,19 (1H, dt, ArH), 8,75 (1H, d, ArH).

Príklad 11

V ďalšom sa uvádzajú postupy na určovanie inhibičnej účinnosti voči PDE IV, PDE III a PDE V.

Postup izolácie fosfodiesterázového enzýmu typu III

Uvedený typ III PDE sa izoloval z ľudských platničiek použitím podobného spôsobu, aký už bol opísaný autormi Vasher , R. E. et al. , Biochem. Pharmacol. , 35 . 787 (1986). V stručnosti: 1 až 2 jednotky platničiek sa suspendovali v rovnakom objeme tlmivého roztoku (20 mM roztok Tris-HCl, pH 7,5, obsahujúci 2 mM octanu horečnatého, 1 mM ditiotreitolu a 5 mM Na₂EDTA). V tlmivom roztoku bol zahrnutý tiež proteinázový inhibitor fenylmetyl-sulfonylfluorid (PMSF) vo výslednej koncentrácii 200 μΜ. Suspenzia sa homogenizovala s použitím polytronu a homogenizačnej odstredivky pri lOO.OOOxg po dobu 60 minút. Táto operácia, ako aj všetky ďalšie práce sa vykonávali pri 0 až 4 ’C. Supernatant sa potom filtroval štyrmi vrstvami gázy a sorboval na stĺpci s DEAE-Trisakrylom M, vopred ustálenom pomocou tlmivého roztoku B (20 mM roztok Tris-HCl, pH 7,5, obsahujúci lmM octanu horečnatého, 1 mM ditiotreitolu a 200 μΜ PMSF). Po zavedení vzorky na stĺpec sa stĺpec premýval tlmivým roztokom B v objeme niekolkonásobku objemu náplne a potom sa zo stĺpca eluovali rôzne druhy PDE použitím na seba nadväzujúcich lineárnych gradientov NaCl (0,05 až 0,15 M roztok, 300 ml spolu; 0,15 až 0,40 M roztok, spolu 200 ml). Odoberali sa 5 ml frakcie a skúšali na cAMP a cGMP PDE účinnosť. Frakcie, ktoré vykázali PDE III účinnosť sa spojili a dialyzovali cez o · noc proti tlmivému roztoku B (4 dm^J). Dialyzovaný PDE III sa potom skoncentroval na 10 % pôvodného objemu, zriedil do 50 % monoetyléterom etylénglykolu a uchovával pri - 20 ’C. PDE III sa mohol typicky uchovávať až do štyroch týždňov iba s malým poklesom alebo celkom bez poklesu účinnosti.

Meranie účinnosti typu III PDE

Enzýmová účinnosť sa hodnotila meraním hydrolýzy

Q [ ]-cyklického AMP, ako to opisuje Thompson, V. J. et al. ,

Adv. Cyclic Nucleotide Res. 10., 69 (1979). Použitá koncentrácia cyklického AMP v tejto skúške je 0,2 μΜ, ktorá sa blíži k hodnote K_m. Koncentrácia proteínu sa nastavila tak, aby zabezpečovala, aby sa v priebehu inkubačnej periódy hydrolyzovalo nie viac ako 15 % využiteľného substrátu.

Všetky skúšané zlúčeniny sa rozpustili v dimetylsulfoxide (konečná koncentrácia 2,5 %). Táto koncentrácia inhibuje enzýmovú aktivitu o asi 10 %.

Postup izolácie fosfodiesterázového enzýmu typu IV

Typ IV PDE sa izoloval z bovinných tracheálnych hladkých svalov použitím podobného postupu, ako už opísal Silver, P.J. et al., Eur. J. Pharmacol. 150. 85 (1988)(1). V stručnosti: hladký sval bovinnej trachey sa pokrájal a homogenizoval použitím polytronu v 10 objemoch extrakčného tlmivého roztoku, obsahujúceho 10 mM roztok Tris-acetátu (pH 7,5), 2 mM chloridu horečnatého, 1 mM ditiotreitolu a 2,000 jednotiek/ml aprotinínu. Táto operácia, ako aj všetky ďalšie práce sa vykonávali pri 0 až 4 °C. Homogenizovaná zmes sa sonifikovala a potom odstreďovala pri 48000xg po dobu 30 minút. Výsledný supernatant sa zaviedol na stĺpec s DEAE Trisakrylom M, vopred ustálený s roztokom octanu sodného a ditiotreitolu. Po zavedení vzorky sa stĺpec premýval roztokom octanu sodného/ditiotreito’lu, potom sa zo stĺpca eluovali rôzne formy PDE použitím lineárneho gradientu Tris-HCl/NaCl roztokov. Frakcie, ktoré obsahovali PDE IV sa oddelovali, dialyzovali a skoncentrovali na 14 % pôvodného objemu. Skoncentrované frakcie sa zriedili na 50 % etylénglykolom a uchovávali pri - 20 °C.

Meranie účinnosti IV. typu PDE

Enzýmová účinnosť sa hodnotila meraním hydrolýzy o [H]-cyklického AMP, ako to opisuje Thompson, V. J. et al., Adv. Cyclic Nucleotide Res. 10., 69 (1979). Použitá koncentrácia cyklického AMP v tejto skúške je 0,2 μΜ, ktorá sa blíži k hodnote K_m. Koncentrácia proteínu sa nastavila tak, aby zabezpečovala, aby sa v priebehu inkubačnej periódy hydrolyzovalo nie viac ako 15 % využiteľného substrátu.

Všetky skúšané zlúčeniny sa rozpustili v dimetylsulfoxide (konečná koncentrácia 2,5 %) . Táto koncentrácia inhibuje enzýmovú aktivitu asi o 10 %.

Príklad 12

Hore uvedenými postupmi sa skúšala a porovnávala inhibícia PDE III a PDE IV zlúčeninami z príkladov 1 až 10 a rolipramu. Výsledky sa uvádzajú v nasledujúcej tabuľke I.

Tabuľka I

IC₅₀ (μΜ)

Príklad	PDE III	PDE IV
1	>300	0,08
2	>300	0,01
3	>300	0,01
4	7,4	25,10
5	10	2,20
6	0,6	1,60
7	124,5	0,50
8	158,5	0,75
9	>300	0,60
10	>300	0,53
Rolipram	620	3,70

Príklad 13

Hydrochlorid 7-amino-2-( (3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)benzoxazolu (a) 7-amino-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)-benzyl)benzoxazol

2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)-benzyl)-7-mitrobenzoxazol, získaný postupom z príkladu 6, (0,537 g, 0,0015 molov) sa suspendoval v etanole (7 ml). Pridal sa Raneyov nikel (0,612 g vo forme suspenzia vo vode) a zmes sa za miešania zahrievala na 50 C. Po kvapkách sa pridávala zmes hydrazinhydrátu (5 ml) a etanolu (2 ml). Aby bola reakcia úplná, reakčná zmes sa nechala miešať pri teplote miestnosti. Po 17 hodinách sa reakčná zmes filtrovala celitom a zvyšok sa premyl etanolom (20 ml). Filtrát sa odparil vo vákuu a odparok sa čistil rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, chloroform/octan etylnatý 20:1 objem/objem), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina ako svetložltá gumovitá látka (0,309 g, 0,00091 molov, 63 % teoretického výťažku). δ_Η (250 MHz; d₆ DMSO): 1,53 až 1,85 (8H, m, 4xCH₂), 3,70 (3H, s, OCH₃), 4,73 (1H, m, CH), 5,44 (2H,bs, NH₂), 6,56 (1H, dd, J=7,7Hz, ArH), 6,79 až 7,01 (5H, m, ArH).

(b) Hydrochlorid 7-amino-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-benzoxazolu

7-amino-2-((3-cyklopentýloxy-4-metoxy)benzyl)benzoxazol (0,521 g, 0,0016 molov) sa rozpustil v éteri (50 ml). Pridal sa roztok chlorovodíka (3 ml 1 M roztoku) a výsledná biela zrazenina sa oddelila filtráciou, premyla éterom (30 ml), nechala sa vo vákuu nad oxidom fosforečným, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,473 g, 0,0013 molov, 82 % teoretického výťažku) vo forme bielej tuhej látky s teplotou topenia 127,0 až 128,5 °C (korigovaná hodnota).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,53 až 1,86 (8H, m, 4xCH₂), 3,70 (3H, s, OCH₃),4,22 (2H, s, Ar-CH₂-C), 4,74 (1H, m, CH),

6,19 (3H,bs, NH₃ ⁺), 6,83 (1H, dd, ArH), 6,89 (1H, m, ArH),

6,96 až 6,97 (2H, m, Ar-H), 7,14 až 7,24 (2H, m, Ar-H).

IČ (KBr disk) 3086, 3068, 2996, 2957, 2930, 2902, 2872,

2830, 2765, 2711, 2680, 2581, 2561, 2367, 2344, 2288, 2003, 1620, 1607, 1591, 1572, 1518, 1494., 1464, 1443, 1365, 1330, 1264, 1231, 1194, 1166, 1135, 1094, 1031, 998, 967, 936,

879, 864, 817, 783, 739 cm¹.

Príklad 14

2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-metoxybenzoxazol

2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-hydroxybenzoxazol (0,701 g, 0,0021 molov) a uhličitan draselný (0,351 g, 0,0025 molov) sa suspendovali v acetóne (25 ml). Pridal sa dimetylsulfát (0,194 ml, 0,0021 molov) a zmes sa zahrievala pri teplote refluxu. Po 17 hodinách sa pridal roztok amoniaku (0,4 ml koncentrovaného vodného roztoku, hustota 0,88

O kg.dm” ) a pokračovalo sa v zahrievaní. Po 15 minútach sa reakčná zmes nechala chladnúť na teplotu miestnosti a odparila sa vo vákuu. Zvyšok sa zriedil vodou (50 ml) a extrahoval s dichlórmetánom (30 ml, 2 x 50 ml). Organické vrstvy sa spojili, premyli hydroxidom sodným ( 60 ml 3 M roztoku) a vodou (50 ml), sušili nad síranom vápenatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej , dichlórmetán/etanol/amoniak 500:9:1 podľa objemov). Rekryštalizáciou z prostredia etanolu/vody sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,278 g, 0,00079 molov, 38 % teoretického výťažku) vo forme bielej kryštalickej látky s teplotou topenia 59,4 až 61,2 °C (korigovaná hodnota).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,54 až 1,86 (8H, m, 4xCH₂), 3,71 (3H, s,-0CH₃), 3,92 (3H, s, -0CH₃), 4,20 (2H, s, Ar-CH₂-C), 4,74 (1H, m, CH), 6,84 (1H, dd, 6 -H), 6,89 (1H, dd, ArH),

6,91 (1H, d, 5 -H), 6,95 (1H, d, 2 -H), 7,21 (1H, dd,

Ar-H), 7,27 (1H, t, 6-H).

IČ (KBr disk) 3078, 3012, 2965, 2952, 2913, 2896, 2886,

2870, 2840, 1619, 1594, 1570, 1512, 1498, 1460, 1446, 1430,

1370, 1355, 1344, 1327, 1315, 1284, 1266, 1232, 1182, 1147, 1093, 1050, 1023, 989, 977, 964, 949, 924, 909, 866, 847, 819, 782, 743, 698, 676, 660, 645, 635, 605 cm¹.

Príklad 15

- ((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-(nicotinoylamino)benzoxazol

K roztoku 7-amino-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl) -benzoxazolu (0,498 g, 0,0015 molov) v pyridíne (5 ml) sa v jednej dávke pridal hydrochlorid nicotinoylchloridu (0,402 g, 0,0023 molov). Zmes sa 5 minút miešala pri teplote miestnosti, potom sa pridal 4-dimetylaminopyridín (0,005 g) a pokračovalo sa v miešaní. Po 1 hodine sa pridal metanol (5 ml) a v miešaní sa pokračovalo ďalej . Po 16 hodinách sa reakčná zmes odparila vo vákuu a zvyšok sa čistil rýchlou chromatografiou (Si0₂, dichlórmetán/metanol 20:1, objemovo) čím sa získala hnedá tuhá látka (0,390 g). Tuhá látka sa rozpustila v zmesi dichlórmetánu/éteru (15 ml zmesi v objemovom pomere 2:1) a pridala sa kyselina chlorovodíková (3 ml

M roztoku v éteri). Vytvorila sa gumovitá látka, ktorá sa extrahovala zmesou dichlórmetánu (50 ml) a roztoku hydrogenuhličitanu sodného (50 ml nasýteného vodného roztoku). Dichlórmetánová vrstva sa sušila nad síranom vápenatým a odparila vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,213 g, 0,0005 molov, 37 % teoretického výťažku) vo forme bieleho prášku s teplotou topenia 163,4 až 165,6 ’C (korigovaná hodnota).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,44 až 1,80 (8H, m, 4xCH₂), 3,68 (3H, s,-OCH₃), 4,23 (2H, s, Ar-CH₂-C), 4,72(1H, m, -CH-),

6,84 (1H, dd, 6 -H), 6,88 (1H, d, 5 -H), 6,98 (1H, bs,

-H), 7,34 (1H, t, 5-H), 7,42 (1H, d, Ar-H), 7,56 (1H, dd, Ar-H), 7,59 (1H, dd, pyridín 5-H), 8,33 (1H, dt, pyridín 4-H) , 8,79 (1H, DD, pyridín 6-H), 9,14 (1H, d, pyridín 2-H), 10,79 (1H, s, NH).

Ο

IČ (KBr disk) 3246, 3229, 3179, 3109, 3087, 3052, 3004, 2962, 2934, 2910, 2873, 2856, 2834, 1651, 1630, 1591, 1576, 1545, 1514, 1494, 1478, 1464, 1442, 1426, 1359, 1323, 1260, 1237, 1192, 1171, 1161, 1141, 1094, 1048, 1026, 996, 970, 905, 856, 817, 793, 741, 707, 642, 622, 607 cm’¹.

Príklad 16

Hydrochlorid 2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl) - 7-(izonikotinoyl-amino)-benzoxazolu (a) 2- ( (3-cyklopentyloxy-4-metoxy) benzyl) -7- (izonicotinoylamino)-benzoxazol

K roztoku 7-amino-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)benzoxazolu (0,496 g, 0,0015 molov) v pyridíne (5 ml), obsahujúci dimetylaminopyridín (0,005 g), sa v jednej dávke pridal hydrochlorid izonicotinoylchloridu (0,404 g, 0,0023 molov). Zmes obsahovala niečo suspendovaného tuhého podielu a miešala sa pri teplote miestnosti. Po 1 hodine sa pridal metanol (5 ml) a zmes sa odparila vo vákuu. Zvyšok sa extrahoval zmesou dichlórmetánu (30 ml) a vody (30 ml) . Vrsty sa oddelili a vodná vrstva sa extrahovala dichlórmetánom (20 ml). Organické vrstvy sa spojili, sušili nad síranom vápenatým a odparili vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,48 g, 0,0011 molov, 74 % teoretického výťažku) vo forme takmer bezfarebného oleja, ktorý obsahoval približne 3 % pyridínu (objemových), čo sa zistilo pomocou protónovej NMR.

δ_Η (250 MHz; d₆ DMSO): 1,46 až 1,80 (8H, m, 4xCH₂), 3,70 (3H, s,-0CH₃), 4,24 (2H, s, Ar-CH₂-C), 4,31 (IH, m, cyklopentyl-CH-), 6,85 (IH, dd, 6 -H), 6,89 (IH, d, 5 -H), 6,99 (IH, dd, 2 -H), 7,36 (IH, t, 5-H), 7,44 (IH, dd,

Ar-H) , 7,58 (IH, dd, Ar-H), 7,91 (2H, m, pyridyl-H) , 8,82 (2H, dt, pyridyl-H), 10,83 (IH, s, NH).

(b) Hydrochlorid 2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7(izonicotinoyl-amino)-benzoxazolu

7-amino-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)benzoxazol (0,48 g, 0,0011 molov) sa rozpustil v dichlórmetáne (5ml). Pridala sa kyselina chlorovodíková (5 ml 1 M roztoku v éteri) a výsledná zrazenina sa oddelila filtráciou a nechala sa vyschnúť státím nad oxidom fosforečným vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,489 g, 0,0010 molov, 94 % teoretického výťažku) vo forme žltej tuhej látky s teplo(korigovaná hodnota).

až 1,79 (8H, m, 4XCH2), 3,68

Ar-CH₂-C), 4,71 (1H, m, -CH-), (1H, d, 5 -H), 6,96 (1H, bs,

-H), 7,36 (1H, t, 5-H), 7,47 (1H, dd, Ar-H), 7,59 (1H, d,

Ar-H) , 8,24 (2H, d, pyridyl-H), 9,00 (2H, d, pyridyl-H) ,

11,22 (1H, s, NH).

3034,

2566 ,

1339,

1028, -1 tou topenia 151,2 az 155,1 C δ_Η (250 MHz; d_g DMSO): 1,45 (3H, s, -OCH₃), 4,23 (2H, s, 6,83 (1H, dd, 6 -H), 6,87

IC (KBr disk) 3425, 3186, 3146, 3109, 3081, 3057,

3016, 2997, 2951, 2904, 2866, 2830,2810, 2752, 2705,

2082, 1680, 1635, 1603, 1573, 1292, 1262, 1239, 1187, 1165,

1542, 1515, 1464, 1365, 1136, 1090, 1073, 1052,

997, 969, 941, 911, 880, 835, 791, 744, 711, 679, 651 c

Príklad 17

2-((3-cyklopeníyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-(pyridínkarbonylamino)-benzoxazol

K suspenzii kyseliny pikolínovej (0,737 g, 0,0060 molov) v dichlórmetáne (10 ml sa pod ochrannou atmosférou argónu pri teplote miestnosti pridal roztok 1,1 -karbonyldiimidazolu (1,45 g, 0,0080 molov) v dichlórmetáne (10 ml). Miešaním sa tuhá látka rozpustila. Po dvoch hodinách sa tento roztok pridal do roztoku 7-amino-2-((3cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-bezoxazolu (1,006 g, 0,0030 molov) a pyridínu (0,25 ml) v dichlórmetáne (10 ml). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po 6 dňoch sa reakčná zmes zriedila vodou (50 ml) a extrahovala dichlórmetánom (2 x 50 ml). Organické vrstvy sa spojili, premyli vodou (2 x 30 ml), nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (2 x 50 ml), sušili nad síranom vápenatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou . chromatograffiou (gél kyseliny kremičitej, petroléter/octan etylnatý 2:1, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,269 g, 0,0006 molov, 20 % teoretického výťažku) ako špinavo biela tuhá látka s teplotou topenia 119,4 až 122,3 C (korigovaná hodnota).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,47 až 1,81 (8H, m, 4xCH₂), 3,71 (3H, s, -OCH₃), 4,28 (2H, s, Ar-CH₂-C), 4,75 (1H, m, -CH-),

6,85 (1H, dd, 6 -H), 6,90 (1H, d, 5 -H), 7,00 (1H, dd, 2 -H), 7,36 (1H, t, 5-H), 7,52 (1H, d, Ar-H), 7,73 (1H, m, pyridín Ar-H), 7,84 (1H, d, Ar-H), 8,11 (1H, dt, pyridín Ar-H), 8,19 (1H, d, pyridín Ar-H), 8,77 (1H, d, pyridín Ar-H), 10,66 (1H, s, NH).

IČ (KBr disk) 3336, 2961, 2873, 2836, 1685, 1637, 1618, 1590, 1574, 1536, 1512, 1447, 1434, 1420, 1352, 1340, 1288, 1260, 1234, 1187, 1163, 1144, 1127, 1086, 1049, 1023, 997, 964, 946, 924, 904, 888, 851, 813, 789, 772, 740, 686, 646, 611 cm^-·*·.

Príklad 18

7-((benzyloxykarbonyl)amino)-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-benzoxazol

7-amino-2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)benzoxazol (0,685 g, 0,0020 molov) sa rozpustil v pyridíne (10 ml), obsahujúcom 4-dimetylaminopyridín (asi 0,05 g). Po kvapkách sa pridal benzylchlórformiát (0,47 ml, 0,56 g, 0,0033 molov) a zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po 5,5 hodinách sa pridala voda (10 ml) a kyselina chlorovodíková (5 ml 10 M roztoku) a zmes sa extrahovala dichlórmetánom. (2 x 25 ml). Dichlórmetánové vrstvy sa spojili, sušili na síranom vápenatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, petroléter/octan etylnatý 3:1, ob- 4b jemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,781 g, 0,0017 molov, 82 % teoretického výťažku) vo forme svetlohnedej tuhej látky s teplotou topenia 109,7 až 112,2 °C (korigované hodnoty).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,52 až 1,82 (8H, m, 4xCH₂),.3,70 (3H, s, -OCH₃), 4,21 (2H, s, Aŕ-CH₂-C), 4,75 (1H, m, -CH-), 5,16 (2H, s, Ar-CH₂-0), 6,85 (1H, dd, 6 -H), 6,89 (1H, d, 5 -H), 6,97 (1H, bs, 2 -H), 7,23 až 7,44 (8H, m, Ar-H), 9,93 (1H, s, NH).

IČ (KBr disk) 3436, 3273, 3058, 2952, 2940, 2908, 2870,

2832,	1702,	1575,	1540,	1516,	1464,	1456,	1441,	1426, 1350,
1272,	1263 ,	1257,	1243,	1199,	1160,	1146,	1127,	1110, 1068,
1042,	1029 ,	1004,	967,	898,	852, 845, 803, 787, 770, 757,
742,	697, 677, 620	, 613	cm-l.

Príklad 19

2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-bróm-benzoxazol (a) 2-bróm-6-nitrofenol

Treciárny butylamín (7,6 ml) v toluéne (50 ml) sa vychladil na - 20 °C. Po kvapkách sa pridával bróm (1,7 ml, 5,4 g, 0,034 molov) v dichlórmetáne (10 ml) a zmes sa ochladila na - 72 °C, V priebehu 0,25 hodiny sa pridalo 5,06 g (0,036 molu) 2-nitrofenolu v dichlórmetáne (10 ml) a po ukončení pridávania sa zmes nechala ohriať na teplotu miestnosti . Po 18 hodinách sa reakčná zmes okyslila koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou, zriedila vodou (150 ml) a extrahovala octanom etylnatým (2 x 100 ml, 50 ml). Organické extrakty sa spojili, premyli vodou (200 ml) a roztokom soli (100 ml), sušili nad síranom vápenatým, odparili ov vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej , petroéter/dichlórmetán 2:1, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina ako dobre kryštalická žltá látka, znečistená 18 % (hmotnostné) 2,4-dibróm-6-nitrofenolu (2,05 g, 82%-ná čistota, 0,0077 molov, 21 % teoretického vý- 41 ťažkú).

δρ| (250 MHz; dg DMSO) 2-bróm-6-nitrofenol: 7,00 (1H, dd,4-H), 7,92 až 7,98 (2H, m, Ar-H), 11,1 (1H, bs, Ar-OH);

(250 MHz; dg DMSO) 2,4-dibróm-6-nitrofenol: 8,12 (1H, d, Ar-H), 8,19 (1H, d, Ar-H).

(b) 6-amino-2-brómfenol

2-bróm-6-nitrofenol (1,506 g, 0,0057 molov, obsahujúci 18 % (hmotnostných) 2,4-dibróm-6-nitrofenolu) a hydrogensiričitan sodný (3,05 g, 85 %-ný, 0,015 molu) sa zahrievali pri teplote refluxu v etanole/vode (50 ml zmesi 5:1, objemovo) . Po 2 hodinách sa reakčná zmes zriedila vodou (150 ml) a extrahovala dichlórmetánom (3x50 ml) a octanom etylnatým (100 ml). Organické extrakty vápenatým, odparili vo vákuu sa spojili, sušili nad síranom a čistili rýchlou chromatografiou (Si0₂, petroléter/éter 1:1, objemovo), čím sa získala zmes v nadpise uvedenej zlúčeniny a 6-amino-2,4-dibrómfenolu (0,600 g zmesi - NMR). Výťažok výťažku. δ_Η (250 MHz; dg (2H, bs, -NH₂),

76:24 (hmotnostné), stanovené pomocou ^ΧΗ 6-amino-2-brómfenolu bol 43 % teoretického

DMSO) 6-amino-2,-bróm-6-nitrofenol: cca 5,3 6,51 (1H, t, 4-H), 6,63 (1H, dd, Ar-H),

6,66 (1H, dd, Ar-H), ôpj (250 MHz; dg DMSO) 6-amino-2,4-dibróm-6-nitrofenol:

6,73 (1H, d, Ar-H), 6,77 (1H, d, Ar-H).

(c) 2-bróm-6 - ((cyklopentyloxy-4-metoxy)fenyl)acetamidofenol

K suspenzii 1,1 -karbonyldiimidazolu (2,19 g, 0,014 molov) v dichlórmetáne (15 ml) sa pridal roztok kyseliny

3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyloctovej a zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po dvoch hodinách sa časť (11 ml) tohto roztoku po kvapkách pridávala k roztoku 6-amino-2-brómfenolu (0,59 g zmesi obsahujúcej 6-amino-2-dibrómfenol (0,45 g, 0,0024 molov) a 6-amino-2,6-dibrómfenol (0,14 g, 0,0005 molov)) v dichlórmetáne (5 ml). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po 64 hodinách sa zmes premyla vodou (15 ml) a vodné podiely sa extrahovali dichlórmetánom. Organické extrakty sa spojili, sušili nad síranom vápenatým, odparili a čistili rýchlou chromatografiou (SiO₂, dichlórmetán/etanol/amoniak 750:18:2, objemovo), čím sa získala zmes (podľa

- NMR) 4:1 (hmotnostné) v nadpise uvedenej zlúčeniny a 6-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)fenyl)- 2,4-dibrómacetamidofenolu vo forme viskóznej žltej olej ovitej látky.

δ_Η (250 MHz; CDC1₃): 1,5 - 2,0 (8H, m, 4x-CH₂-), 3,74 (2H, s, Ar-CH₂-), 3,88 (3H, s, ~OCH₃), 4,80 (1H, m, -CH-), 6,75 (1H, t, 4-H), 6,80 až 6,93 (3H, m, Ar-H), 7,27 (1H, m, Ar-H), 7,50 (1H, dd, Ar-H), 7,54 (1H, s, Ar-OH), 7,55 (1H, bs, -NH-). Zistili sa dva piky, ktoré možno pripísať 3-H a 5-H v 6-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)fenyl)-2,4-dibrómacetamide.

δ_Η (250 MHz; CDC1₃): 7,39 (1H, d, Ar-H), 7,81 (1H, d, Ar-H), (d) 2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-brómbenzoxazol

2-bróm-6-((cyklopentyloxy-4-metoxy)fenyl)-acetamidofenol (0,693 g, 80 %-ný, 0,0013 molov) sa zahrieval pri teplote refluxu v xyléne (25 ml), obsahujúcom toluénsulfonát pyridínia (0,124 g, 0,0005 molov). Po 22 hodinách sa reakčná zmes ochladila na teplotu miestnosti, zriedila vodou (40 ml) a extrahovala dichlórmetánom (3 x 40 ml). Organické extrakty sa spojili, premyli vodou (2 x 40 ml) a roztokom soli (2 x 40 ml), sušili nad síranom vápenatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (SiO₂, dichlórmetán/etanol/amoniak 750:18:2, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,287 g, 0,00071 molov, 54 % teoretického výťažku) vo forme svetlohnedej tuhej látky s teplotou topenia 48,3 až 51,4 °C (korigovaná hodnota).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,51 až 1,86 (8H, m, 4xCH₂), 3,71 (3H, s, -OCH₃), 4,28 (2H, s, Ar-CH₂-C), 4,74 (1H, m, -CH-),

6,85 (1H, dd, 6 -H), 6,91 (1H, d, 5 -H), 6,98 (1H, d, 2 -H), 7,29 (1H, t, 5-H), 7,57 (1H, dd, Ar-H), 7,69 (1H, d, Ar-H).

IČ (KBr disk) 3070, 3016, 2949, 2865, 2841, 1610, 1593,

1566, 1513, 1471, 1452, 1443, 1423, 1360, 1336, 1306, 1273,

1257, 1235, 1218, 1187, 1163, 1147, 1132, 1091, 1023, 999,

970, 930, 899, 866, 852, 806, 781, 764, 736, 671, 630, 616

Príklad 20

2-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)benzyl)-4-hydroxybenzoxazol (a) N- ((3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)benzyl)piperidín

K roztoku formaldehydu (3 ml 37 %-ného vodného roztoku (hmotnostne)) v etanole (8 ml) sa pri 0 ’C pridal piperidín (4,5 ml, 3,9 g, 0,046 molov) v etanole (objem nebol zaznamenaný). Zmes sa nechala zohriať na teplotu miestnosti ä pridal sa 2,6-di-izopropylfenol (7,2 g, 0,040 molov). Pôvodne bezfarebná zmes sa pri miešaní pri teplote miestnosti zafarbila na zeleno. Po 1 hodine sa reakčná zmes zahriala na teplotu refluxu. Po ďalších troch hodinách sa reakčná zmes naliala do vody (450 ml) , okyslila na pH 1 (koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou) a extrahovala éterom (2 x 100 ml). Vodná vrstva sa pod vrstvou éteru (300 ml) neutralizovala na pH 7 (koncentrovaným roztokom hydroxidu sodného), pričom sa zmes silne premiešavala. Vrstvy sa oddelili, vodná vrstva sa sa extrahovala éterom (100 ml). Neutrálne éterové extrakty sa spojili, sušili nad síranom vápenatým a odparili vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (12,06 g, 0,044 molov, 110 % teoretického výťažku) vo forme svetloružovej olej ovitej látky, ktorá státím tuhla.

δ_Η (250 MHz; d₆ DMSO): 1,12 (12H, d, 2x-CH(CH₃)₂), 1,30 až 1,55 (6H, m, -N-CH₂CH₂CH₂CH₂-), 2,26 (4H, bs, CH₂-N-CH₂-),

3,26 (2H m, -CH(CH₃)₂), 3,28 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,85 (2H, s,

-,6 -Ar-H), 7,89 (1H, bs, Ar-OH).

- 44 (b) (3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)fenylacetonitril

N-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)benzyl)piperidín (5,46 g, 0,020 molov) sa rozpustil v éteri (150 ml). Pridal sa jódmetán (3,8 ml, 8,7 g, 0,06 . molu) a zmes sa nechala miešať pri teplote miestnosti. Po 42 hodinách sa vytvorila hustá biela zrazenina. Táto sa odstránila filtráciou a vysušila vo vákuu. Výsledná biela tuhá látka (6,03 g) sa suspendovala v izopropanole s vodou (40 ml, izopropanol/voda 10 : 1, objemovo). Pridal sa kyanid draselný (1,84 g, 0,028 molu) a zmes sa zahrievala pri teplote refluxu za miešania po dobu 5 hodín, potom pri teplote miestnosti 16 hodín a potom pri teplote refluxu ďalšie 2 hodiny. Zmes sa potom zriedila vodou (100 ml) a extrahovala octanom etylnatým (100 ml, 2x50 ml). Etylacetátové vrstvy sa spojili, premyli vodou (2x 75 ml) a roztokom soli (50 ml), sušili nad síranom vápenatým a odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, petroléter/octan etylnatý 9:1, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (3,26 g, 0,015 molov, 76 % teoretického výťažku, hodnota 0,13).

S_H (250 MHz; d_g DMSO): 1,13 (12H, d, 2 x-CH(CH₃)₂), 3,28 (2H m, -CH(CH₃)₂), 3,85 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,93 (2H, s, 2 -,6 -Ar-H), 8,17 (1H, bs, Ar-OH).

(c) Kyselina (3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)fenyloctová (3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)fenylacetonitril (2,86 g, 0,013 molov) sa rozpustil v zmesi etanol/voda (40 ml zmesi 4:1, objemovo) a roztok sa zahrieval pri teplote refluxu. Po 24 hodinách sa reakčná zmes ochladila na teplotu miestnosti a naliala do vody (70 ml), okyslila na pH 1 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a nechala sa stať pri 4 ’C. Po 16 hodinách sa reakcia zmesi upravila na alkalickú hydroxidom sodným a zmes sa extrahovala éterom (150 ml) . Vodná vrstva sa okyslila na pH 1 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a extrahovala éterom (150 ml, 50 ml). Kyslé éterové extrakty sa spojili, sušili nad síranom vápenatým a odparili vo

- 45 vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (2,10 g, 0,0089 molu, 68 % teoretického výťažku) vo forme svetlohnedej olej ovitej látky, ktorá vo vákuu pomaly kryštalizovala. δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,13 (12H, d, 2 x-CH(CH₃)₂), 3,27 (2H m, -CH(CH₃)₂), 3,41 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,85 (2H, s,

-,6 -Ar-H), 7,95 (1H, bs, Ar-OH).

(d) 2-aminorezorcinol

2-nitrorezorcinol (4,995 g, 0,032 molu) sa suspendoval do etanolu (90 ml). Pridal sa oxid platičitý (0,356 g) a zmes sa pod atmosférou vodíka (Ppj₂ θ’⁷ MPa [100 psi]) pretrepávala 2,75 hodiny. Po tomto čase klesol tlak vodíka na 0,63 MPa [90 psi] a reakčná zmes sa filtrovala celitom. Zvyšok sa premyl metanolom (50 ml), filtrát a premývacia kvapalina sa spojili a odparili vo vákuu pri 30 ’C. V priebehu odparovania roztoku pôvodne žltá farba roztoku významne tmavla. Získala sa hnedá tuhá látka, ktorá sa suspendovala v dichlórmetáne (100 ml) a znova odparila do sucha. Výťažok bol 3,83 g (0,03 molu, 95 % teoretického výťažku).

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 3,85 (2H bs, -NH₂), 6,16 až 6,29 (3H, m, Ar-H), 8,85 (2H, bs, -OH).

(63 MHz; dg DMSO): 106,7 (protonovaný aromatický C), 115,7 (protonovaný aromatický C), 123,8 (kvarternárny aromatický C), 144,9 (kvarternárny aromatický C).

(2H bs, -NH₂), 6,16 až 6,29 (3H, m, Ar-H), 8, (e) 2-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamido)rezorcinol

K suspenzii 1,1 -karbonyldiimidazolu (1,74 g, 0,011 molu) v dichlórmetáne (20 ml) sa pod ochrannou atmosférou argónu a za miešania pridala kyselina (3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)fenyloctová (2,08 g, 0,009 molu). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po dvoch hodinách sa táto zmes pridala k suspenzii 2-aminorezorcinolu (1,52 g, 0,012 molu) v dichlórmetáne (20 ml) a zmes sa opäť miešala pri teplote miestnosti. Po 18 hodinách sa reakčná zmes premyla vodou (60 ml) a premývacia voda sa potom extrahovala octanom etylnatým (4 x 80 ml). Organické extrakty sa spojili, sušili nad síranom vápenatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatogŕafiou (gél kyseliny kremičitej, dichlórmetán/etanol/amoniak 750:18:2, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,7 g, 0,0050 molu, 56 % teoretického výťažku) .

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,15 (12H, d, 2 x-CH(CH₃)₂), 3,28 (2H m, -CH(CH₃)₂), 3,62 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,35 (2H, d, 4-,

6-H) 6,97 (1H, t, 5-H), 7,00 (2H, s, 2 ,6 -H), 7,95 (1H, bs, -NH-), 9,46 (3H, bs, Ar-OH).

(f) 2-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)benzyl)-4-hydroxybenzoxazol

2-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamido)rezorcinol (1,7 g, 0,0050 molu) a toluénsulfonát pyridínia (0,440 g, 0,0018 molu) sa suspendovali v xyléne (50 ml) a zahrievali pri teplote refluxu. Po 17 hodinách sa reakčná zmes nechala vychladnúť, zriedila octanom etylnatým (80 ml) a premyla vodou (2 x 100 ml), roztokom soli (2 x 100 ml), odparila vo vákuu a čistila rýchlou chromatografiou (SiO₂, dichlórmetán/etanol/amoniak 750:18:2, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,830 g, 0,0026 molu), 52 % teoretického výťažku) vo forme svetlohnedej tuhej látky s teplotou topenia 143,5 až 149,9 °C (korigované hodnoty). δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,12 (12H, d, 2 x-CH(CH₃)₂), 3,27 (2H m, 2x -CH(CH₃)₂), 4,14 (2H, s, Ar-H), 6,70 (1H, dd, Ar-H), 6,95 (2H, s, 2 -, 6 -H)), 7,03 (1H, dd, Ar-H), asi 7,10 (1H, bs, Ar-OH), 7,11 (1H, t, 6-H), 8,07 (H, bs,

Ar-OH).

IČ (KBr disk) 3474, 2960, 2930, 2872, 1731, 1627, 1616,

1569, 1505, 1461, 1384, 1365, 1344, 1321, 1288,'1267, 1201,

1141, 1125, 1075, 1054, 1041, 776, 740 cm“¹.

Príklad 21

2-((3,5-dimetyl-4-hydroxy)benzyl)-4-hydroxybenzoxazol (a) N-((3,5-dimetyl-4-hydroxy)benzyl)piperidín

K roztoku formaldehydu (3 ml vodného, 37%-ného (hmotnostne) roztoku) v etanole (8 ml) sa za miešania pri 0 °C pridal piperidín (4,5 ml, 3,9 g, 0,046 molu) v etanole (4,5 ml). Potom sa zmes nechala zohriať na teplotu miestnosti a pridal sa 2,6-dimetylfenol (4,98 g, 0,041 molu) v etanole (10 ml). Po 1,5 hodine sa reakčná zmes zahriala na teplotu refluxu. Po 4 hodinách sa reakčná zmes naliala do vody (500 ml), okyslila na pH 1 (koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou) a extrahovala éterom (150 ml). Vodná vrstva sa za silného miešania neutralizovala na pH 7 (koncentrovaným roztokom hydroxidu sodného) pod vrstvou éteru (300 ml). Vrstvy sa oddelili a vodná vrstva sa extrahovala éterom (2 x 100 ml). Neutrálne éterové extrakty sa spojili, sušili na síranom vápenatým a odparili vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (9,28 g, 0,042 molu, 104 % teoretického výťažku) vo forme svetloružovej tuhej látky.

δ_Η (250 MHz;d₆ DMSO): 1,30 - 1,55 (6H, m, N-CH₂CH₂CH₂CH₂-), 2,11 (6H, s, 2xCH₃), 2,25 (4H, bs,-CH₃~N-CH₂-), 3,18 (2H, s, ArCH₂-), 6,77 (2H, s, 2 -,6 -Ar-H), 8,05 (1H, bs, Ar-OH).

(b) (3,5-dimetyl-4-hydroxy)fenylacetonitril

N-((3,5-dimetyl-4-hydroxy)benzyl)piperidín (9,2 g, 0,042 molov) sa rozpustil v éteri (70 ml). Pridal sa jódmetán (5,4 ml, 12,3 g, 0,086 molu) a zmes sa nechala stáť pri teplote miestnosti. Po 18 hodinách sa vytvorila hustá biela zrazenina. Táto sa odstránila filtráciou, premyla éterom a suspendovala v zmesi izopropanol/voda (100 ml zmesi 10:1, objemovo). Pridal sa kyanid draselný (5,48 g, 0,084 molu) a zmes sa zahrievala pri teplote refluxu za miešania po dobu 1,5 hodiny, potom pri teplote miestnosti 16 hodín. Zmes sa

- 4ä potom zriedila vodou (100 ml) a extrahovala octanom etylnatým (300 ml, 3x200 ml). Etylacetátové vrstvy sa spojili, premyli vodou (400 ml) a roztokom soli (250 ml), sušili nad síranom vápenatým a odparili vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (5,72 g, 0,035 molu, 82 % teoretického výťažku.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 2,14 (6H, s, 2 x-CH₃), 3,78 (2H s, -ArCH₂), 6,86 (2H, s, 2 -,6 -Ar-H), 8,32 (1H, bs, Ar-OH).

(c) Kyselina (3,5-dimetyl-4-hydroxy)fenyloctová (3,5-dimetyl-4-hydroxy)fenylacetonitril (5,72 g, 0,035 molov) sa rozpustil v zmesi etanol/voda (100 ml zmesi 4:1, objemovo), pridal sa hydroxid sodný (11,11 g, 0,28 molu) a roztok sa zahrieval pri teplote refluxu. Po 24 hodinách sa reakčná zmes ochladila na teplotu miestnosti a naliala do vody (300 ml), okyslila na pH 1 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a extrahovala éterom (200 ml, 2 x 150 ml). Kyslé éterové extrakty sa spojili, extrahovali nasýteným roztokom uhličitanu sodného (200 ml, 2 x 100 ml, 50 ml). Vodné vrstvy sa spojili, okyslili na pH 1 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a nechali stať pri 4 C. Vytvorená zrazenina sa oddelila filtráciou, premyla vodou (200 ml) a nechala stáť vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (3,54 g, 0,020 molu, 55 % teoreticklého výťažku) vo forme svetlohnedej tuhej látky.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 2,14 (6H, s, 2 x-CH-j) , 3,35 (2H s, -ArCH₂), 6,78 (2H, s, 2 -,6 -Ar-H), 8,10 (1H, bs, Ar-OH), 12,15 (1H, bs, -COOH).

(d) 2-((3,5-dimetyl-4-hydroxyfenyl)acetylamido)rezorcinol

Pod ochrannou atmosférou argónu sa za miešania k suspenzii 1,1 -karbonyldimidazolu (4,21 g, 0,026 molu) v dichlórmetáne (30 ml) v priebehu 0,25 hodiny pridala kyselina (3,5-dimetyl-4-hydroxyfenyl)octová (3,50 g, 0,019 molu), suspendovaná v dichlórmetáne (30 ml). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po 2,5 hodinách sa táto zmes v priebehu 0,75 hodiny pridala k suspenzii 2-aminorezorcinolu (4,2 g, 0,034 molu) v dichlórmetáne ( 40 ml) a zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po 18 hodinách sa reakčná zmes premyla vodou (100 ml) a 1 M roztokom kyseliny chlorovodíkovej (200 ml). Vodné vrstvy sa spojili a extrahovali octanom etylnatým (4 x 100 ml). Organické extrakty sa spojili, premyli vodou (2 x 100 ml), roztokom soli (100 ml), sušili nad síranom vápenatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, dichlórmetán/metanol, 50:1, objemovo),čím sa získala v nad-

pise uvedená zlúčenina (2,20 g, kého výťažku).	0,0077	molu·, 39 % teoretic-
δΗ (250 MHz; d6 CDC13): 2,23	(6H,	s, 2	x-CH3), 3,70 (2H, s,
-ArCH2), 6,44 (2H, d, 4-,	6-H)	, 6,91	(1H, t, 5-H), 6,96

(2H, s, 2 -, 6 -H), 7,88 (1H, bs, -NH-).

(e) 2-((3,5-dimetyl-4-hydroxy)benzyl)-4-hydroxybenzoxazol

2-((3,5-dimetyl-4-hydroxyfenyl)acetylamido)-rezorcinol (2,2 g, 0,0077 molu) a toluénsulfonát pyridínia (0,580 g, 0,0024 molu) sa suspendovali v xyléne (100 ml) a zahrievali pri teplote refluxu. Po 17 hodinách sa reakčná zmes nechala vychladnúť, zriedila octanom etylnatým (200 ml) a premyla vodou (2 x 200 ml.), roztokom soli (2 x 150 ml), odparila vo vákuu a čistila rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej , dichlórmetán/metanol 25:1, objemovo, 50:1, objemovo, 100:1, objemovo, petroléter/éter 1:1, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,400 g, 0,0015 molu), 19 % teoretického výťažku) vo forme špinavobielej tuhej látky s teplotou topenia 242,9 až 212,9 °C (korigované hodnoty). δ_Η (250 MHz; d₆ DMSO): 2,12 (6H, s, CH₃), 4,06 (2H, s,

Ar-CH₂-C), 6,70 (1H, dd, Ar-H), 6,86 (2H, s, 2 -, 6 -H)), 7,01 (1H, d, Ar-H), 7,10 (1H, t, 6-H), 8,14 (1H, bs, Ar-OH), 10,14 (1H, bs, Ar-OH).

IČ (KBr disk) 3428, 3127, 1616, 1507, 1485, 1453, 1337,

1305, 1264, 1247, 1196,1166, 1148, 1058, 1040, 737 cm¹.

Príklad 22

2-((3,5-di-t-butyl-4-hydroxy)benzyl-7-(2-(2-pyridyl)etinyl)benzoxazol (a) 2-bróm-6- (3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidofenol (3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)octová kyselina (5,03 g, 0,019 molu) v dichlórmetáne (20 ml) sa po kvapkách a za miešania pridávala v priebehu 0,25 hodiny do roztoku 1,1 -karbonyldiimidazolu (4,86 g, 0,029 molu) v dichlórmetáne. Po 2 hodinách sa tento roztok po kvapkách v priebehu 0,5 hodiny pridával do roztoku 6-amino-2-brómfenolu (4,30 g zmesi, obsahujúcej 6-amino-2-dibrómfenol (3,60 g, 0,019 mmolu) a 6-amino-2,6-dibrómfenol (0,70 g, 0,003 molu)) v dichlórmetáne (30 ml). Po 18 hodinách sa reakčná zmes zriedila octanom etylnatým (200 ml), premyla 2 M roztokom kyseliny chlorovodíkovej (100 ml), vodou, sušila nad síranom horečnatým, odparila vo vákuu a čistila rýchlou chromatografiou (SiO₂, dichlórmetán), čím sa získala zmes 4:1 (podľa NMR)

2-bróm-6-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)-acetyl-amido-fenolu a 2,4-dibróm-6-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidofenolu (6,90 g) vo forme svetloružovej tuhej látky.

δ_Η (250 MHz; d_g DMSO): 1,37 (18H, s, 2x(-CH₃)₃), 3,62 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,78 (1H, dd, Ar-H), 6,88 (1H, s, -OH), 7,09 (2H, s, 2 -, 6 -H), 7,33 (1H, dd, Ar-H), 7,43 (1H, dd,

6-H), 9,92 (1H, bs, -NH-), 10,02 (1H, s, -OH).

Signál pri δ = 7,51 ppm (d) možno priradiť 2,4-dibróm-6(3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)-acetylamidofenolu.

(b) 7-bróm-2-((3,5-di-t-butyl-4-hydroxy)benzylbenzoxazol

2-bróm-6-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)acetylamido-fenol (6,90 g, 80 %-ný, 0,013 molu) a toluénsulfonát pyridínia (1,37 g, 0,0055 molu) sa suspendovali v xyléne (165 ml) a suspenzia sa zahrievala na teplotu refluxu. Po 17 hodinách sa reakčná zmes nechala vychladnúť, zriedila vodou (200 ml)

- 51 a extrahovala octanom etylnatým (3 x 100 ml) . Organické vrstvy sa spojili, sušili nad síranom horečnatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (SÍO2, dichlórmetán/petroléter 2:1, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (4,90 g, 0,0015 molu, 92 % teoretického výťažku) vo forme špinavobielej tuhej látky. δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,35 (18H, s, 2x(-CH₃)₃), 4,24 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,95 (1H, s, -OH), 7,14 (2H, s, 2 -, 6 -H), 7,28 (1H, dd, 5-H), 7,57 (1H, dd, 6-H), 7,69 (1H, dd, Ar-H).

(c) 2-((3,5-di-t-butyl-4-hydroxy)benzyl-7-(2-(2-pyridyl)etinyl)-benzoxazol

Zmesou 7-bróm-2-((3,5-di-t-butyl-4-hydroxy)benzylbenzoxazolu (1,002 g, 0,0024 molu), jodidu med’ného (2 mg) a 2etinylpyridínu (0,320 ml, 0,326 g, 0,0032 molu) v trietylamíne (6 ml) sa prebublával argón. Po 0,75 hodine sa pridal dichlorid bis(trifenylfosfín)paladnatý (0,045 g, 0,00006 molu) a reakčná zmes sa preplachovala argónom ešte ďalších 5 minút a potom sa zahriala na 90 °C. Po 1,5 hodine sa pomocou TLC (SiO₂, petroléter/dietyléter 1:1, objemovo) pozorovala prítomnosť nového produktu popri obidvoch východiskových látkach. Po dvoch hodinách ša pridala ďalšia dávka 2-etinylpyridínu (0,100 ml, 0,102 g, 0,0099 molu) a po 4,5 hodinách ešte ďalšia (0,200 ml, 0,204 g, 0,0020 molu). TLC nevykazovala nijaké zmeny. Po 4,5 hodinách sa pridal tiež ďalší dichlorid bis(trifenylfosfínu)paladnatý (0,02 g, 0,00003 molu) a zmes sa miešala pri 90 “C po dobu ďalších 3 hodín a potom pri teplote okolia po dobu ďalších 16 hodín; TLC nevykazovala nijaké zmeny. Reakčná zmes sa odparila vo vákuu a čistila rýchlou chromatografiou (SiO₂, petroléter/éter 1:1, objemovo), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,225 g, 0,00051 molu, 21 % teoretického výťažku) vo forme suchej peny farby khaki.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,35 (18H, s, 2x(-CH₃)₃), 4,27 (2H, s, Ar-CH₂-), 6,89 (lH,bd, -OH), 7,17 (2H, s, 2 -, 6 -H), 7,41 (1H, dd, 5-H), 7,47 (1H, m, Py-H), 7,60 (1H, d, Ar-H),

7,68 (1Η, d, Py-H), 7,76 (1H, d, Ar-H), 7,89 (1H, m, Py-H), 8,64 (1H, m, Py-H).

IČ (KBr disk) 3633, 3450, 2956, 2927, 2912, 2871, 2221,

1604, 1582, 1564, 1488, 1462, 1424, 1400, 1390, 1361, 1315, 1279, 1259, 1236, 1212, 1189, 1148, 1136, 1121, 1095,. 1048, 1036, 989, 822, 795, 776, 741 cm^-1.

Príklad 23

2-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)benzyl)-7-(2-(2-pyridyl)etinyl)-benzoxazol (a) 2-bróm-6-(3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidof enol

Kyselina (3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)octová (6,28 g, 0,027 molu,) v dichlórmetáne (40 ml) sa pridala za miešania do roztoku 1,1 -karbonyldiimidazolu (6,50 g, 0,04 molu) v dichlórmetáne (40 ml). Po 1 hodine sa pridal roztok 6-amino-2-brómfenolu (4,0 g zmesi obsahujúcej 6-amino-2-dibrómfenol (3,35 g, 0,018 molu) a 6-amino-2,6-dibrómfenol (0,65 g, 0,0024 molu) v dichlórmetáne (25 ml) a zmes sa miešala pri teplote miestnosti. Po 20 hodinách sa zmes premyla 1 M roztokom kyseliny chlorovodíkovej (2 x 80 ml), odparila vo vákuu a čistila rýchlou chromatografiou (Si0₂, petroléter/éter 1:1, objemovo, a dichlórmetán/metanol 20:1, objemovo), čím sa získala zmes 17:3 (hmotnmostne, podľa ³H - NMR) 2-bróm-6-(3,5-diizopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidofenolu a 2,4-dibróm-6-(3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidofenolu (5,70 g) vo forme žltej tuhej látky. δ_Η (250 MHz; dg CDC1₃): 1,25 (12H, d, 2xCH(-CH₃)₂), 3,15 (2H, m, 2xCH(CH₃)₂), 3,71 (2H, s, ArCH₂~), 4,87 (1H, s,

-OH), 6,71 (1H, t, 5-H), 6,98 (2H, s, 2 -, 6 -H), 7,25 (1H, dd, Ar-H), 7,41 (1H, dd, Ar-H), 7,53 (1H, bs, -NH-), 7,65 (1H, s, Ar-OH). Dva signály pri δ =7,36 (d) ppm a 7,77 (d) možno pripísať 2,4-dibróm-6-(3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidofenolu.

- 53 (b) 7-bróm-2-(3,5-di-izopropyl-4-hydroxy-benzyl)benzoxazol

2-bróm-6-(3,5-di-izopropyl-4-hydroxyfenyl)acetylamidofenol (2,97 g, 85%-ný, 0,065 molu) a p-toluénsulfonát pyridínia (0,612 g, 0,0024 molu) sa suspendovali v xyléne (85 ml) a zahrievali pri teplote refluxu. Po 16 hodinách sa reakčná zmes nechala vychladnúť, zriedila vodou (140 ml) a extrahovala octanom etylnatým (2x70 ml). Organické extrakty sa spojili, premyli vodou (70 ml), roztokom soli (70 ml), sušili nad síranom horečnatým, odparili vo vákuu a čistili rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, dichlórmetán) , čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,44 g, 0,0039 molu, 60 % teoretického výťažku) vo forme žltej tuhej látky.

δ_Η (250 MHz; dg CDC1₃): 1,28 (12H, d, 2xCH(-CH₃)₂), 3,15 (2H, m, 2xCH(CH₃)₂), 4,22 (2H, s, ArCH₂-), 4,87 (1H, s, -OH), 7,13 (2H, s, 2 -, 6 -H), 7,19 (1H, t, 5-H), 7,44 (1Ή, d, Ar-H), 7,61 (1H, d, Ar-H).

(c) 2-((3,5-di-izopropyl-4-hydroxy)benzyl)-7-(2-(2-pyridyl)etinyl)-benzoxazol

Zmesou 7-bróm-2-((3,5-diizopropyl-4-hydroxy)benzylbenzoxazolu (0,785 g, 0,0020 molu), j odídu med’ného (4 mg) a 2etinylpyridínu (0,400 ml, 0,408 g, 0,0040 molu) v trietylamíne (12 ml) sa prebublával argón. Po 0,5 hodine sa pridal dichlorid bis(trifenylfosfín)paladnatý (0,074 g, 0,0001 molu) a reakčná zmes sa preplachovala argónom ešte ďalších 5 minút a potom sa zahriala na 90 ’C. Po 16 hodinách sa reakčná zmes odparila vo vákuu a čistila rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, petroléter/éter 1:1, objemovo), kryštalizovala z prostredia éteru, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,318 g, 0,00078 molu, 38 % teoretického výťažku) vo forme zelenej tuhej látky s teplotou topenia 145,4 až 148,8 ’C.

δ_Η (250 MHz; dg DMSO): 1,10 (12H, d, 2xCH(-CH₃)₂), 3,25 (2H, m, 2xCH(CH₃)₂), 4,25 (2H, s, -CH₂-), 7,03 (2H, s,

-Η, 6 Η), 7,39 (ΙΗ, ΐ, 5-Η), 7,45 (ΙΗ, m, Py-H), 7,59 (ΙΗ, d, Ar-H), 7,67 (ΙΗ, d, Py-H), 7,80 (1H, d, Ar-H), 7,89 (1H, dt, Py-H), 8,04 (1H, bd, Py-H).

IČ (KBr disk) 3280, 2958, 2927, 2868, 2219, 1731, 1721, 1706, 1702, 1691, 1687, 1676, 1591, 1581, 1562, 1463, 1443, 1423, 1319, 1292, 1281, 1260, 1207, 1157, 1145, 1122, 1047 795, 777, 740 cm^-1.

Príklad 24

Postupmi uvedenými v príkladoch 11 a 12 sa vypočítala inhibícia PDE III a PDE IV zlúčeninami, opísanými v príkladoch 13 až 23 a porovnala sa s účinkom rolipramu. Výsledky sa uvádzajú v tabuľke II a sú vyjadrené ako hodnoty IC^q.

Tabuľka II

IC₅₀ (μΜ)

Príklad	PDE III	PDE IV
13	253,3	13,69
14	49,2	1,99
15	177,4	4,79
16	43,9	6,03
17	121,4	0,76
18	>300	3,43
19	2,8	0,48
20	34,3	3,03
21	104,7	24,50
22	>300	0,07
23	152,2	0,26

Príklad 25

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlórbenzoxazol-7 etanal

Zmes 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy)-5-chlór-7-alylbenzoxazolu (10,0 g, 0,026 molu), 1 %-ný roztok oxidu osmičelého rozpustneného v dimetoxyetáne (29 ml, 0,001 molu) a 300 ml éteru sa miešali 5 minút. Naraz sa pridala kyselina jodistá (14 g, 0,06 molu), rozpustená v 300 ml vody. Zmes sa nechala miešať 24 hodín. Éterová vrstva sa oddelila a vodná fáza sa extrahovala ďalšími 100 ml éteru. Spojené éterové vrstvy sa premyli 4 x 75 ml 10 %-ným roztokom tiosíranu sodného a potom 100 ml vody. Éterové vrstvy sa vysušili a odparili za zníženého tlaku, čím sa získalo 12 g hnedej olejovitej látky. Tento surový produkt sa rozpustil v zmesi 50:50 hexánu s metylénchloridom a čistil sa na 100 g stĺpci gélu kyseliny kremičitej. Elúciou s 50:50 hexánom/metylénchloridom a následne čistým metylénchloridom sa získalo 8,7 g surového produktu, ktorý pri rozotieraní so zmesou éteru a hexánu kryštalizoval. Tuhý produkt sa odfiltroval, čím sa získalo 4,9 g svetložtých kryštálov. Zvyšok, ktorý zostal po odparení éterového/hexánového rozpúšťadla (3,8 g) sa rozpustil v 30 % roztoku metylénchloridu v hexáne a čistil rýchlou chromatografiou na stĺpci 40 g gélu kyseliny kremičitej. Elúciou s 300 ml rozpúšťadla (30 % hexán/metylénchlorid) sa získalo 0,35 g olej ovitej látky, ktorá však neobsahovala produkt. Elúciou chromatografického stĺpca s 450 ml metylénchloridu sa získalo 2,0 g surového aldehydu. Tento materiál sa rozotieral ako hore, čím sa získalo 1,35 g čistého aldehydu. Celkový výťažok 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlórbenzoxazol-7-etanalu bol 62 % teoretického výťažku. Malá časť. produktu tohto materiálu sa rekryštalizovala z prostredia éteru-hexánu a získala sa špinavobiela tuhá látka s teplotou topenia 66 až 68 °C.

l-H NMR (60 MHz, CDC1₃) , δ: 1,58 až 1,97 (8H, m, 4xCH₂) , 3.60 (3H, s, 0CH₃), 3,64 (2H, d, CH₂), 3,92 (2H, s, CH₂),

- 56 4,45 (1Η, m, CH), 6,42 (3H, s, 3ArH), 6,65 (1H, d, ArH),

7,18 (1H, d, ArH), 9,54 (1H, t, CHO).

Príklad 26

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlórbenzoxazol-7etanal oxím

Hydrochlorid hydroxylamínu (2,60 g, 0,0375 molu) sa rozpustil v 6 ml vody a pridal sa hydroxid sodný (1,5 g, 0,0375 molu). Teplota reakčnej zmesi sa zvýšila a zmes sa zriedila 10 ml metanolu. K reakčnej zmesi sa pridal 2(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlórbenzoxazol-7-etanal (1,0 g, 0,0025 molu), rozpustený v 20 ml metanolu. Reakčná zmes sa zahrievala 10 minút na parnom kúpeli. Potom sa roztok ochladil v mrazničke. Vykryštalizoval tuhý oxím, ktorý sa odfiltroval. Tuhý produkt sa sušil a vážil. Získalo sa 0,68 produktu. Filtrát po oddelení tuhého oxímu sa zriedil vodou (1 200 ml) a extrahoval metylénchloridom (2x100 ml). Odparením sa získal ďalší podiel svetložltého oxímu (0,37 g). Produkt, ktorý prvý vykryštalizoval z reakčnej zmesi sa rekryštalizoval z 12 ml metanolu, čím sa získalo 0,36 g 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)- 5-chlórbenzoxazol-7-etanal oxímu s teplotou topenia 149 až 151 C.

¹H NMR (300 MHz, CDC1₃), δ: 1,40 až 1,90 (8H, m, 4xCH₂), 3.62 (3H, s, OCH₃), 3,75 (2H, d, CH₂), 3,88 (2H, s, CH₂), 4,55 (1H, m, CH), 6,50 (2H, bs, ArH), 6,58 (1H, d, ArH), 6,79 (1H, d, ArH), 7,18 (1H, d, ArH), 9,00 (1H, bs, NOH).

Príklad 27

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-(2-hydroxyetyl)benzoxazol

Bórhydrid sodný (0,05 g, 0,0013 molu) sa pridal za miešania k roztoku 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5chlórbenzoxazol-7-etanalu (1,0 g, 0,0025 molu) v 10 ml eta57 nolu. V miešaní sa 1 hodinu pokračovalo. Pridala sa voda (15 ml) a reakčná zmes sa extrahovala 2 x 50 ml octanu etylnatého. Vrstva octanu etylnatého sa premyla raz vodou (50 ml), sušila a odparila, čím sa získalo 1,1 g svetložltých kryštálov. Časť produktu sa rekryštalizovala z prostredia éteru-hexánu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky s teplotou topenia 74 až 76 °C.

¹H NMR (300 MHz, CDC1₃), δ: 1,58 až 1,88 (8H, m, 4xCH₂), 3,07 (2H, t CH₂), 3,82 (4H, s, OCH₃&OH), 3,95 (2H, t, CH₂), 4,17 (2H, s, CH₂), 4,76 (1H, m, CH), 6,33 až 6,89 (3H, m, ArH) , 7,16 (1H, s, ArH), 7,52 (1H, s, ArH).

Príklad 28

Karbamát 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-(2hydroxyetyl)-benzoxazolu

V 4 ml CH₂C1₂ sa rozmiešal 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-(2-hydroxyetyl)-benzoxazol (0,6 g, 0,0015 molu) a kyanatan sodný (0,2 g, 0,0030 molu), potom sa pridala kyselina trifluóroctová (0,34 g, 0,0030 molu). Zmes sa miešala cez noc a pôvodne tuhé látky sa rozpustili; začala sa tvoriť nová látka. Druhý deň sa pridal dichlórmetán (50 ml) a voda (50 ml) . Vodná vrstva sa oddelila a extrahovala 2 x 50 ml dichlórmetánu. Spojené dichlórmetánové vrstvy sa premyli 50 ml vody, sušili a odparili, čím sa získalo 0,6 g bielej kryštalickej látky. Táto látka sa rekryštalizovala z prostredia toluénu (6 ml), čím sa získalo 0,3 g v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme bielych kryštálov s teplotou topenia 97 až 98 ’C.

^XH NMR (300 MHz, CDC1₃), δ: 1,59 až 1,88 (8H, m, 4xCH₂), 3,13 (2H, t CH₂) , 3,82 (3H, s, OCH₃) , 4,18 (2H, s, CH₂), 4,36 (2H, t, CH₂),4,45 (2H, bs, NH₂), 4,77 (1H, m, CH), 6,85 až 6,90 (3H, m, ArH), 7,13 (1H, d, ArH), 7,54 (1H, d, ArH) .

- 58 Príklad 29

Kyselina 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-benzoxazol-7-octová

Roztok 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlórbenzoxazol-7-etanalu (2,0 g, 0,005 molu) v 50 ml acetónu sa nechal reagovať s 20 ml Jonesovho činidla pri teplote miestnosti po dobu 1 hodiny. Nadbytok Jonesovho činidla sa odstránil prídavkom 2-propanolu a ľahko prchavé rozpúšťadla sa odstránili za zníženého tlaku. Pridala sa voda a nasýtený roztok chloridu sodného (50 ml) a vodný roztok sa extrahoval 2 x 75 ml octanu etylnatého. Po vysušení sa octan etylnatý oddestiloval, čím sa získalo 2,1 g hnedej peny. Roztok tejto látky v dichlórmetáne sa čistil rýchlou chromatografiou na kremičitom géli za použitia 500 ml 0,5 %-ného metanolu v dichlórmetáne ako eluačného činidla, čím sa získalo 0,72 g v nadpise uvedenej kyseliny vo forme žltej peny. Táto pena sa rozpustila v 3 ml metanolu a nechala sa kryštalizovať 1 hodinu pri teplote mrazničky. Po odfiltrovaní sa spolu získalo 0,27 g žltej, v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 131 až 133 ’C.

¹H NMR (300 MHz, CDC1₃), δ: 1,58 až 1,87 (8H, m, 4xCH₂), 3,81 (3H, s, 0CH₃), 3,87 (2H, s, CH₂), 4,18 (2H, s, CH₂), 4,76 (1H, m, CH), 6,82 až 6,88 (3H, m, ArH), 7,23 (1H, s, ArH), 7,59 (1H, s, ArH).

Príklad 30

Acetamid kyseliny 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5chlór-benzoxazol-7-octovej

1,1 -karbonyldiimidazol (0,31 g, 0,0019 molu) sa rozpustil v 15 ml tetrahydrofuránu a pridala sa kyselina 2-(3-cyklopentyloxy- 4 - met oxy benzyl) - 5 - chlór - benzoxazol- 7 - octová (1,14 g, 0,0027 molu), rozpustená v tetrahydrofuráne (THF). Reakčná zmes sa miešala 1 hodinu a potom sa pridal koncent- Š9 rovaný roztok NH4OH (2 ml) a reakčná zmes sa miešala ďalších 3,5 hodiny. Za zníženého tlaku sa odstránil tetrahydrofurán a zvyšok sa extrahoval dichlórmetánom. Organická vrstva sa oddelila a premyla 50 ml dichlórmetánu. Po sušení a odparení sa získala kryštalická látka (0,6 g), ktorá sa rekryštalizovala z prostredia metanolu (20 ml), čím sa získalo 0,3 g v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 162 až 164 °C.

¹H NMR (300 MHz, CDC1₃), δ: 1,58 až 1,88 (8H, m, 4xCH₂), 3,77 (2H, s, CH₂), 3,82 (3H, s, OCH₃), 4,18 (2H, s, CH₂), 4,76 (IH, m, CH), 5,45 (2H, bd, NH₂), 6,84 až 6,89 (3H, m, ArH), 7,23 (IH, s, ArH), 7,60 (IH, s, ArH).

Príklad 31

Karbamát oxímu 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlórbenzoxazol-7-etanalu

K suspenzii oxímu 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)5-chlór-benzoxazol-7-etanalu (0,60 g, 0,0015 molu), kyanatanu sodného (0,19 g, 0,003 molu) a 5 ml dichlórmetánu sa za miešania pridal kyselina trifluóroctová (0,34 g, 0,003 molu) . Posledné zvyšky kyseliny trifluóroctovej sa spláchli do reakčnej nádoby pomocou 1 ml dichlórmetánu a reakčná zmes sa nechala miešať cez noc. Druhý deň sa pridala voda (50 ml) a 50 ml dichlórmetánu. Potom sa vrstva dichlórmetánu oddelila. Vodná vrstva sa extrahovala 2 x 50 ml dichlórmetánu a vyliala. Spojené dichlórmetánové vrstvy sa vody, sušili a odparili, čím sa získalo 0,80 látky. Táto látka sa čistila rýchlou chromatografiou na géli kyseliny kremičitej za použitia 1 až 5 %-ného metanolu v dichlórmetáne ako eluačného činidla. Získalo sa 0,5 g v nadpise uvedenej zlúčeniny. Po rekryštalizácii z 5 ml octanu etylnatého sa získalo 0,15 g v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 161 až 162 ’C.

^XH NMR (300 MHz, CDC1₃) , δ: 1,50 až 1,90 (8H, m), 3,30 (3H, d), 3,80 (3H, s), 4,10 (2H, m), 5 až 6,( m, 3H), 6,7 až 7,5 premyli 50 ml g žltej tuhej

- 6Ó ( m, 6H).

Príklad 32

2-(3-chlórfenyl-7-aminobenzoxazol (a) N-(3-chlórbenzoyl)-2-hydroxy-3-nitroanilín

Za miešania sa nechal reagovať roztok 1,1 -karbonyldiimidazolu (1,11 g, 0,0068 molu) v 20 ml tetrahydrofuránu s 3-chlórbenzoovou kyselinou (1,02 g, 0,0065 molu). Po jednohodinovom miešaní sa pridal 2-hydroxy-3-nitroanilín (1,00 g, 0,0065 molu) a zmes sa nechala miešať cez noc. Druhý deň sa pridala voda (100 ml) a vodná suspenzia sa extrahovala dichlórmetánom (2 x 100 ml). Dichlórmetánové vrstvy sa spojili, premyli 2 x 50 ml vody, sušili a odparili, čím sa získalo 1,92 g žltej tuhej látky. Táto látka sa rekryštalizovala z 150 ml metanolu a sušila, čím sa získalo 1,80 g v nadpise uvedenej zlúčeniny.

¹H NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 6,44 až 7,48 (6H, m, ArH), 8,16 (1H, bs, NH alebo OH), 8,37 (1H, d, ArH), 9,00 (1H, bs, NH alebo OH).

(b) 2-(3-chlórfenyl)-7-nitrobenzoxazol

Suspenzia N-(3-chlórbenzoyl)-2-hydroxy-3-nitroanilínu (4,5 g, 0,0117 molu), p-toluénsulfónovej kyseliny (0,30 g) a 50 ml difenyléteru sa za miešania zahrievala pri 190 “C po dobu 1 hodiny. Tmavá reakčná zmes sa rozpustila v 100 ml dichlórmetánu a premyla sa nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a potom vodou. Dichlórmetán sa odparil, pridal sa hexán, čo spôsobilo vylúčenie hnedého tuhého podielu. Tmavý podiel sa odfiltroval, rozpustil v 75 %-nom dichlórmetáne v hexáne a premýval na stĺpci gélu kyseliny kremičitej. Elúcia rovnakým rozpúšťadlom poskytla 3,3 g v nadpise uvedenej zlúčeniny. Táto látka sa môže rekryštalizovať z prostredia metanolu, čím sa získa 2-(3-chlórfe61 nyl)-7-nitrobenzoxazol, hoci produkt po chromatografovaní už je dostatočne čistý na použitie v ďalšom reakčnom kroku bez ďalšieho čistenia.

^ΧΗ NMR (60MHz, CDC1₃), δ: 6,59 až 7,63 (7H, m, ArH).

(c) 2-(3-chlórfenyl-7-aminobenzoxazol

Suspenzia 2-(3-chlórfenyl)-7-nitrobenzoxazolu (3,3 g, 0,012 molu) a 5 g 50%-nej disperzie Raneyovho niklu v 130 ml etanolu sa zahrievala na 50 °C na parnom kúpeli. Reakčná teplota sa udržiavala na 50 °C a pri tejto teplote sa v priebehu 30 minút pridal bezvodý hydrazín (23 ml), 15 ml vody a 20 ml etanolu. Parný kúpeľ sa odložil a reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2,5 hodiny. Raneyov nikel sa odstránil filtráciou celitom a vodný etanolový roztok sa skoncentroval v rotačnej odparke za zníženého tlaku. K zvyšku sa pridala voda (100 ml) a dichlórmetán (150 ml). Ďichlórmetánová vrstva sa oddelila. Vodná vrstva sa extrahovala 150 ml dichlórmetánu a spojené dichlórmetánové vrstvy sa premyli 2 x 100 ml vody, sušili a odparili, čím sa získalo 2,90 g žltej tuhej látky. Táto látka sa rozpustila v 300 ml etanolu a filtrovala. Filtrát sa skoncentroval na 100 ml a nechal sa kryštalizovať pri teplote mrazničky, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina ako špinavo biela tuhá látka s teplotou topenia 143 až 144 °C (1,97 g). Ďalších 0,42 g v nadpise uvedenej zlúčeniny sa získalo odparením matečnej kvapaliny po rekryštalizácii a rýchlou chromatografiou na géli kyseliny kremičitej s použitím zmesi dichlórmetán/hexán 50:50 ako eluačného činidla.

¹H NMR (60 MHz, CDCly) , δ: 3,84 (2H„ bs, NH₂), 6,23 až 7,78 (7H, m, ArH).

Príklad 33

2-(3-chlórfenyl)-7-(2-pyridylmetylamino)benzoxazol

K suspenzii 2-(3-chlórfenyl)-7-aminobenzoxazolu (1,10 g, 0,0045 molu) v 10 ml metanolu sa za miešania pridalo 2,5 ml 1 M roztoku kyseliny chlorovodíkovej v metanole. K suspenzii sa potom pridal 2-pyridínkarbaldehyd (0,043 g,

0,0040 molu) a následne kyanobórhydrid sodný (0,32 g,

0,0051 molu); pH suspenzie sa nastavilo na 6 pomocou 1 M roztoku HC1 v metanole. Po 1 hodine sa pridal 1 M roztok hydroxidu sodného tak, aby sa upravilo pH na hodnotu 10. Reakčná zmes sa extrahovala 3 x 50 ml octanu etylnatého. Spo. jené etylacetátové extrakty sa premyli vodou, sušili a odparili, čím sa získalo 1,3 g žltej tuhej látky. Táto látka sa • čistila rýchlou chromatografiou na géli kyseliny kremičitej s použitím zmesi rozpúšťadiel dichlórmetán/hexán 50:50, čím sa získalo 0,25 g znova získaného východiskového materiálu a následne 0,90 g produktu, keď sa ako eluačné činidlo použil dichlórmetán. Tuhý produkt sa rekryštalizoval zo 100 ml hexánu, čím sa získalo 0,78 g v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 115 až 116 °C.

¹H NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 4,34 (2H, s, CH₂), 4,90 (1H, bs, NH), 6,23 ( (1H, q, ArH), 6,70 až 7,70 (9H, m, ArH), 8,18 (1H, d, ArH).

*

Príklad 34

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-(3-pyridylmetylamino)benzoxazol

K suspenzii 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-aminobenzoxazolu (0,98 g, 0,0029 molu) v 15 ml metanolu sa za miešania pridalo 2,5 ml 1 M roztoku HC1 v metanole. Potom sa do suspenzie pridal 3-pyridín-karbaldehyd (0,37 g, 3,5 mmolu) a následne kyánbórhydrid sodný (0,29 g, 0,0046 molu); pH reakčnej zmesi sa nastavilo na hodnotu 6 použitím 1 M roztoku HC1 v metanole. Po 3 hodinách sa pridalo toľko 1 M roztoku hydroxidu sodného, aby sa pH zmenilo na 10 a reakčná zmes sa potom extrahovala dichlórmetánom. Dichlórmetánová vrstva sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala 2 x 50 ml dichlórmetánom. Spojené dichlórmetánové vrstvy sa premyli vodou, sušili a odparili, čím sa získalo 1,9 g žltej olej ovitej látky, ktorá pri rozotieraní s éterom kryštalizovala. Po odfiltrovaní sa získalo 0,5 g bielej kryštalickej, v nadpise uvedenej zlúčeniny. Filtrát sa skoncentroval. Chromatografiou filtrátu na géli kyseliny kremičitej sa pri elúcii dichlórmetánom znova získalo 0,2 g východiskových materiálov a následne elúciou 1 %-ným metanolom v dichlórmetáne 0,32 kryštalickej, v nadpise uvedenej zlúčeniny. Tento získaný materiál sa môže rekryštalizovať z prostredia éteru-hexánu, čím sa získa v nadpise uvedená zlúčenina ako špinavobiele kryštály s teplotou topenia 90 až 92 °C.

NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 1,45 až 1,80 (8H, m, 4xCH₂) , 3,53 (3H, s, OCH₃), 3,84 (2H, s, CH₂), 4,13 (2H, d, CH₂), 4,38 (1H, m, CH), 4,67 (1H, t, NH), 6,07 ( (1H, q, ArH), 6,33 až 6,74 (6H, m, ArH), 7,10 (1H, q, ArH), 7,85 (1H, q, ArH), 8,01 (1H, d, ArH).

Príklad 35

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-(2-imidazolylmetylamino)benzoxazol

Použil sa obdobný postup prípravy, ako sa uvádza v príklade 33 s tým, že sa použili 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-7-aminobenzoxazol (1,3 g, 0,0038 molu), imidazol-2-karbaldehyd (0,54 g, 0,0056 molu) a kyanbórhydrid sodný (0,38 g, 0,0060 molu). Prípravou sa získala žltá olejovitá látka. Olej ovitá látka sa rozotierala so zmesou rozpúšťadiel hexánu/éteru 50:50, čím sa získal tuhý produkt (0,5 g), ktorý sa oddelil filtráciou. Tuhá látka sa môže rekryštalizovať z etanolu (1 g / 14 ml), čím sa získa v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielych kryštálov s teplotou topenia 179 až 180 °C.

¹H NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 1,45 až 1,90 (8H, m, 4xCH₂), 3,59 (3H, s, OCH₃), 3,93 (2H, s, CH₂), 4,30 (2H, bd, CH₂), 4,50 (1H, m, CH), 4,84 (1H, bs, NH), 6,24 ( (1H, q, ArH), 6,43 až 6,72 (8H, m, ArH).

Príklad 36

2-(3-chlórfenyl)-7-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzylamino)benzoxazol

Použil sa obdobný postup prípravy, ako sa uvádza v príklade 33 s tým, že sa použili 2-(3-chlórfenyl)-7-aminobenzoxazol (1,0 g, 0,0041 molu), 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzaldehyd (1,08 g, 0,0049 molu) a kyánbórhydrid sodný (0,41 g, 0,0065 molu) a 35 ml metanolu. Prípravou sa získala biela kryštalická látka. Surový produkt (1,4 g) sa rekryštalizoval z 200 ml metanolu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,1 g). Teplota topenia produktu bola 133 až 144 ’C.

¹H NMR (60 MHz, CDClj), δ: 1,50 až 1,73 (8H, m, 4xCH₂),

3,62 (3H, s, OCH₃), 4,13 (2H, s, CH₂), 4,48 (1H, m, CH),

6,15 až 7,73 (10H, m, ArH).

Príklad 37

2-benzyl-5-chlór-7-(3-hydroxy-1-propyl)benzoxazol (a) N-fenylacetyl-2-hydroxy-5-chlóranilín

Kyselina fenýloctová (20 g, 0,15 molu) v dichlórmetáne (120 ml) sa nechala reagovať s 1,1 -karbonyldiimidazolom (25 g, 0,15 molu). Po 1 hodine sa pridal roztok 2-hydroxy-5chlóranilinu v dichlórmetáne. Zmes sa miešala cez noc a spracovala sa bežným spôsobom, čím sa získalo 31,2 g v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme kryštalickej látky.

(b) N-fenylacetyl-2-alyloxy-5-chlóranilín

N-fenylacetyl-2-hydroxy-5-chlóranilín (31,2 g, 0,12 molu) sa premenil na N-fenylacetyl-2-alyloxy-5-chlóranilín reakciou s alylbromidom (15,7 g, 0,13 molu) v prostredí N,Ndimetylacetamidu (85 ml) za prítomnosti uhličitanu draselné65 ho (33,2 g, 0,24 molu) bežným spôsobom. Surový produkt sa rekryštalizoval z prostredia etanolu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky (23,5 g, 65 % teoretického výťažku).

(c) 2-benzyl-5-chlór-7-alylbenzoxazol

N-fenylacetyl-2-alyloxy-5-chlóranilín (23,5 g, 0,078 molu), získaný v predchádzajúcom odseku sa zahrieval na 180 ’C po dobu 3 hodín. Produktom bola takmer čistá v nadpise uvedená zlúčenina, vhodná na použitie v ďalšom reakčnom kroku.

(d) 2-benzyl-5-chlór-7-(3-hydroxy-l-propyl)benzoxazol

Roztok 2-benzyl-5-chlór-7-alylbenzoxazolu (2,2 g, 8 mmolov) v THF (12 ml) sa pridal do roztoku di-izoamylboránu (1,13 g, 8 mmolov) v THF. Reakcia sa nechala prebiehať pri teplote miestnosti za miešania po dobu 21 hodín. Potom sa pridal 3 M roztok hydroxidu sodného (4 ml) a následne 30 %-ný peroxid vodíka (4 ml). Po 3 hodinách sa reakčná zmes extrahovala rozdelením medzi dichlórmetán a vodu. Dichlórmetánový roztok sa premyl vodou (3 x 100 ml) a rozpúšťadlo sa odparilo za zníženého tlaku. Zvyšok sa čistil rýchlou chromatografiou na géli kyseliny kremičitej s použitím zmesi dichlórmetánu/hexánu 1:1 ako eluačného činidla, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (600 mg). Produkt sa trikrát rekryštalizoval z prostredia toluénu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (200 mg) s teplotou topenia 78 až 80 ’C.

^ΧΗ NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 1,6 až 2,1 (m, 2H), 2,8 (t, J=8 Hz, 2H), 3,6 (t, J= 6 Hz, 2H), 4,15 (s, 2H), 7 - 7,5 (m, 7H)

Príklad 38

2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol (a) N- ((2-chlórfenyl)acetyl)-5-chlór-2-hydroxyanilín

K zmesi 1,1 -karbonyldiimidazolu (66,5 g, 0,41 molu) a dichlórmetánu (300 ml) sa pridala kyselina 2-chlórfenyloctová (67,0 g, 0,39 molu), rozpustená v dichlórmetáne (200 ml). Zmes sa miešala 1,5 hodiny a potom sa v jednej dávke pridal 2-hydroxy-5-chlóranilín (56,4 g, 0,39 molu). Reakčná zmes sa miešala cez noc, potom sa zriedila vodou a filtrovala, čím sa získal vyžadovaný amid. Dichlórmetán sa oddelil a premyl vodou. Odparenie dichlórmetánu za zníženého tlaku poskytlo ďalší produkt, ktorý sa rozotieral s malým množstvom dichlórmetánu a spojil sa s prvým produktom, čím sa získalo 108,5 g v nadpise uvedenej zlúčeniny.

(b) N-(2-chlórfenylacetyl)-5-chlór-2-alyloxyanilín

N-((2-chlórfenyl)acetyl)-5-chlór-2-hydroxyanilín (107 g, 0,36 molu) sa premenil na N-(2-chlórfenylacetyl)-5-chlór-2alyloxyanilín použitím alylbromidu v N,N-dimetylacetamide s uhličitanom draselným podlá už uvedeného spôsobu. Tak sa po kryštalizácii z prostredia metanolu získalo 101,5 g v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme bielych kryštálov.

(c) 2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol

Čistý N-(2-chlórfenylacetyl)-5-chlór-2-alyloxyanilín (100 g, 0,298 molu) sa zahrieval pri 175 až 180 °C po dobu 3,5 hodiny, čím sa získal 2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol. Surový produkt sa rozpustil v zmesi 20 % dichlórmetánu/hexánu a filtroval vrstvou 200 g chromatografického gélu kyseliny kremičitej, čím sa získala čistá, v nadpise uvedená zlúčenina (73,9 g, 82 % teoretického výťažku) , s teplotou topenia 61 až 62 °C (z toluénu).

^XH NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 3,65 (d, J= 8 Hz, 2H), 4,14 (s, 3H) , 4,6 až 6' (m, 3H) , 6,6 až 7,2 (m, 6H) .

Príklad 39

2- (2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-(3-metoxy-1-propyl)benzoxazol (a) 2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-(3-hydroxy-l-propyl)benzoxazol

Roztok 2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazolu (40 g, 0,126 molu) v THF (63 ml) sa pri 0 °C pridal do roztoku diizoamylboránu, pripraveného v THF z 10,8 g borántetrahydrofuránového komplexu a 19,5 g 2-metyl-2-buténu. Reakčná zmes sa nechala zohriať na teplotu miestnosti. Po 16 hodinách sa reakčná zmes ochladila na 5 °C a pomaly sa pridal 3 M roztok hydroxidu sodného (50 ml) a následne sa pomaly pridával 30 %-ný peroxid vodíka (50 ml). Po troch hodinách sa reakčná zmes zriedila dichlórmetámom (300 ml) a vodou (300 ml). Vrstvy sa nechali oddeliť a vodný roztok sa extrahoval dichlórmetánom (2 x 150 ml). Dichlórmetánové extrakty sa spojili a premyli vodou (3 x 200 ml). Rozpúšťadlo sa odparilo pri zníženom tlaku, čo poskytlo olej ovitú látku. Surový produkt sa čistil rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej, 300 ml). Elúciou 2000 ml 1:1 hexánu/dichlórmetánu sa získal východiskový materiál (3,5 g). Elúciou dichlórmetánom (5 000 ml) sa získalo 32 g v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 87 až 89 °C (z toluénu).

^XH NMR (60 MHz, CDC1₃) , δ: 1,8 až 2,2 (m, 3H) , 2,90 (t, J = 8 Hz), 3,55 (t, J= 6 Hz, 2H), 4,35. (s, 2H), 7,0 až 7,4 (m, 6H).

(b) 2-(2-chlórbenzyl)-7-(3-metánsulfonyloxy-1-propyl)benzoxazol

Roztok 2-(2-chlórbenzyl)-7-(3-hydroxy-l-propyl)benzoxazolu (10 g, 0,033 molu) v éteri (50 ml) sa nechal reagovať s metánsulfonylchloridom (4,4 g, 0,037 molu) a trietylamínom (3,7 g, 0,037 molu). Po 1 hodinovom miešaní sa hydrochlorid trietylamínu sa odfiltroval a éter sa odparil, čím sa získa68 la v nadpise uvedená zlúčenina, ktorá bola podlá TLC čistá.

(c) 2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-(3-metoxy-l-propyl)benzoxazol

2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-(3-metánsulfonyloxy-l-propyl)benzoxazol sa miešal cez noc s roztokom metoxidu sodného, pripraveného z metanolu (100 ml) a sodíka (2,7 g, 0,118 molu). Reakčná zmes sa zriedila vodou a extrahovala dichlórmetánom . Roztok dichlórmetánu sa premyl vodou a odparil, čím sa získal surový produkt (10 g). Surový produkt sa čistil rýchlou chromatografiou na géli kyseliny kremičitej a eluoval s 30 % dichlórmetánom v hexáne. Eluát sa zachytával v 200 ml podieloch. Podiely 1 až 7 obsahovali nečistoty (7,1 g); podiely 8 až 11 sa oddelili (1,8 g) a produkt sa trikrát rekryštalizoval z prostredia hexánu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,4 g); teplota topenia produktu bola 49 až 51 ’C.

^XH NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 2,0 (m, 2H), 2,85 (t, J =8 Hz, 2H), 3,20 až 3,50 (m, 5H), 4,4 (s, 2H), 7,0 až 7,5 (m, 6H).

Príklad 40

2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-propylbenzoxazol

Roztok 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7alylbenzoxazolu (1,2 g, 3,0 mmoly) v octane etylnatom (50 ml) sa hydrogenoval za prítomnosti 0,104 g 10%-ného paládia ako katalyzátora v zariadení podlá Parra pri 0,17 MPa [23 psi] dovtedy, kým sa pohlcoval vodík. Katalyzátor sa odfiltroval a rozpúšťadlo sa odparilo. Zvyšok sa rekryštalizoval z hexánu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,55 g, 46 % teoretického výťažku); teplota topenia produktu bola 54 až 55 ’C.

^XH NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 0,95 (t, J = 8 Hz, 3H), 1,6 až 1,9 (m, 10H), 2,8 (t, J = 7Hz), 3,6 (s, 3H), 4,0 (s, 2H),

4,4 až 4,6 (m, 1H), 6,4 až 7 (m, 6H).

Príklad 41

2-(2-chlórbenzyl)(3-hydroxy-l-propyl)-benzoxazol (a) N-(2-chlórfenylacetyl)-2-hydroxyanilín , K zmesi 1,1 -karbonyldiimidazolu (12,45 g,0,077 molu) a dichlórmetánu (50 ml) sa po častiach pridala kyselina » 2-chlórfenyloctová (12,5 g, 0,073 molu). Zmes sa miešala 1 hodinu a potom sa pridal v jednej dávke 2-hydroxyanilín (7,99 g, 0,073 molu). Reakčná zmes sa nechala miešať cez noc, potom sa zriedila vodou a filtrovala, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (18,3 g, po vysušení).

(b) N-(2-chlórfenylacetyl)-2-alyloxyanilín _; N-(2-chlórfenylacetyl)-2-hydroxyanilín (18,3 g, 0,07 molu) sa premenil na N-(2-chlórfenylacetyl)-2-alyloxyanilín ' použitím alylbromidu v N,N-dimetylacetamide a uhličitanu draselného za podmienok, ktoré už boli uvedené hore. Po kryštalizácii z prostredia metanolu sa získala v nadpise uvedená zlúčenina ako biela kryštalická látka (7,5 g).

(c) 2-(2-chlórbenzyl)-7-alylbenzoxazol

N-(2-chlórfenylacetyl)-2-hydroxyanilín (7,5 g) sa zahrieval pri 180 °C po dobu 6 hodín a potom pri 220 °C 4 hodiny, čím sa získala, v nadpise uvedená zlúčenina vo forme viskózneho oleja, ktorý bol dostatočne čistý na použitie v ďalšom reakčnom kroku.

(d) 2-(2-chlórbenzyl)-7-(3-hydroxy-l-propyl)benzoxazol

Roztok 2-(2-chlórbenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazolu (5,0 g, 0,018 molu) v THF sa pridal k roztoku diizoamylboránu, pripraveného z borán-THF komplexu (1,60 g, 0,018 molu) a 2-metyl-2-buténu (2,80 g, 0,04 molu) v THF. Reakčná zmes sa miešala cez noc, potom sa ochladila na - 20 °C a nechala sa reagovať s 3 M roztokom hydroxidu sodného (6,5 ml) a s 30 %-ným peroxidom vodíka (6,5 ml). Potom sa reakčná zmes nechala zohriať na teplotu miestnosti a miešala sa po dobu 4 hodín. Rýchlou chromatografiou na chromatografickom géli kyseliny kremičitej s dichlórmetánom ako eluačným činidlom sa získala takmer čistá, v nadpise uvedená zlúčenina, ktorá sa rekryštalizovala z prostredia éteru-hexánu, čím sa získalo 200 mg čistej, v nadpise uvedenej zlúčeniny. Teplota topenia produktu bola 66 až 68 “C.

¹H NMR (60 MHz, CDC1₃), δ: 1,7 až 2,2 (m, 3H), 3,0 (t, J = 8Hz, 2H) , 3,7 (t, J = 6 Hz, 2H), 4,40 (s, 2H), 7,05 až 7,60 (m, 6H).

Príklad 42

3-[5-chlór-2-(3-chlórbenzyl)benzoxazol-7-y1]propán-l-ol (a) N-(3-chlórfenylacetyl)-2-hydroxy-3-bróm-5-chlóranilín

Použitím bežných podmienok na vznik amidov sa vykonala kondenzácia kyseliny 3-chlórfenyloctovej (13,54 g, 0,079 molu) a 2-hydroxy-3-bróm-5-chlóranilínu (17,7 g, 0,079 molu) s 1,1 -karbonyldiimidazolom (13,5 g, 0,083 molu), čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (20 g).

(b) 2-(3-chlórfenyl)-5-chlór-7-brómbenzoxazol

Amid z reakčného kroku (a) sa zahrieval pri 175 °C pod ochrannou atmosférou dusíka po dobu 4 hodín. Surový produkt sa čistil rýchlou chromatografiou (gél kyseliny kremičitej; 80 g). Elúcia s 400 ml zmesi dichlórmetánu/hexánu 1:1 poskytla malé množstvo nečistôt. Pokračujúca elúcia rovnakým rozpúšťadlom poskytla 15,4 g v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme bielej tuhej látky.

- 7Í (c) 3 - [ 2- (3-chlórfenyl)-5-chlórbenzoxazol-7-yl]propargyl alkohol

Reakcia sa uskutočnila pod ochrannou atmosférou dusíka s prísnym vylúčením vzduchu) Všetky roztoky boli odplynené prúdom dusíka. Roztok 2-(3-chlórfenyl)-5-chlór-7-brómbenzoxazolu (41 g, 0,019 molu) v dietylamíne (328 ml) a chlorid bis(trifenylfosfin)paladnatý (1,53 g, 2,1 mmolu) sa nechali reagovať s propargyloxytrimetylsilánom (2,79 g, 0,218 molu). Reakčná zmes sa zahrievala na 55 až 60 °C. Po 3 hodinách sa pridal ďalší propargyloxytrimetylsilán (3 g, 0,023 molu) a po ďalších 2,5 hodinách ešte ďalší podiel propragyloxytrimetylsilánu (5 g, 0,039 molu). Reakcia sa nechala prebiehať 30 minút a potom sa reakčná zmes ochladila. Filtráciou sa odstránil hydrobromid dietylamínu a dietylamín sa odparil pri zníženom tlaku. Zvyšok sa rozpúšťal v dichlórmetáne (250 ml), premyl vodou (2 x 200 ml). Rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok po odparení sa rozpustil v metanole (500 ml), ochladil na 5 °C. Pridal sa uhličitan draselný (17 g, 0,123 molu) a voda (10 ml) a reakčná zmes sa 30 minút miešala. Metanol sa potom odparil pri zníženom tlaku a zvyšok sa rozpúšťal v dichlórmetáne (500 ml) a premyl sa vodou. Dichlórmetán sa potom odparil pri zníženom tlaku a surový produkt sa čistil rýchlou chromatografiou na kremičitom géli (310 g) . Elúcia s 800 ml dichlórmetánu poskytla 2 g zmesného materiálu. Pokračujúca elúcia s dichlórmetánom (5 500 ml) poskytla 31. g (81 °/o teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá sa rekryštalizovala z prostredia acetónu, čím sa získalo 18 g čistej, v nadpise uvedenej zlúčeniny.

(d) 3 - [ 5-chlór-2-(3-chlórbenzyl)benzoxazol-7-y1]propán-l-ol

Roztok 3 -[5-chlór-2-(3-chlórbenzyl)benzoxazol-7-yl]propargyl alkoholu (19,8 g, 0,0596 molu) v octane etylnatom (500 ml) sa hydrogenoval s 5 %-ným Rh na oxide hlinitom ako katalyzátorom pri počiatočnom tlaku 0,14 MPa [20 psi] v zariadení podlá Parra. Po tom, ako sa pohltilo teoretické množstvo vodíka sa katalyzátor odfiltroval a rozpúšťadlo sa odparilo pri zníženom tlaku. Surový produkt sa rozotieral s hexánom a kryštalizoval z toluénu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (10 g, 55 % teoretického výťažku) s teplotou topenia 87 až 89 ’C.

¹H NMR (300 MHz, CDC1₃) δ: 1,75 (t, 1H), 2,0 (m, 2H), 2,95 (m, 2H) , 3,85 (m, 2H), 4,10 (s, 2H), 7,1 až 7,6 (m, 6H) .

Príklad 43

5-chlór-2-[2-(3,4-dimetoxyfenyl)etyl]benzoxazol (a) N- [ 3-(3,4-dimetoxyfenyl)propanoyl]-2-hydroxy-5-chlóranilín

Obdobným postupom s použitím kyseliny 3-(3,4-dimetoxyfenyl)-propánovej (2,10 g, 120 mmolov), 2-hydroxy-5-chlóranilínu (1,45 g, 10 mmolov) a 1,1 -karbonyldiimidazolu (1,62 g, 10 mmolov) sa získalo 2,3 g v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme olej ovitej látky, vhodnej na použitie v nasledujúcom reakčnom kroku.

(b) 5-chlór-2-[2-(3,4-dimetoxyfenyl)etyl]benzoxazol

N- [ 3-(3,4-dimetoxyfenyl)propanoyl]-2-hydroxy-5-chlóranilín (2,3 g, 6,3 mmolov) v toluéne (30 ml) a monohydrát kyseliny p-toluénsulfónovej (0,3 g, 1,5 mmolu) sa zahrievali pri teplote refluxu po-dobu 3 hodín. Ochladená reakčná zmes sa dekantovala od malého množstva dehtov a toluén sa odparil. Zvyšok sa po čistení na aktívnom uhlí kryštalizoval z t-butylmetyléteru, čím sa získalo 1,3 g v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá sa rekryštalizovala z t-butylmetyléteru, aby sa získala čistá, v nadpise uvedená zlúčenina (1,08 g); produkt mal teplotu topenia 102 až 105 ’C.

^XH NMR (300 MHz, CDC1₃) δ: 3,4 (m, 4H), 3,85 (s, 3H), 3,9 (s, 3H), 6,6 až 7,7 (m, 6H).

Príklad 44

5-chlór-2-(3,4-dimetoxyfenyl)benzoxazol (a) N-(3,4-dimetoxybenzoyl)-2-hydroxy-5-chlóranilín

Obdobným postupom prípravy s kyselinou 3,4-dimetoxybenzoovou (5,46 g, 3 mmoly), 2-hydroxy-5-chlóranilínom (4,31 g, 3 mmoly) a 1,1 -karbonyldiimidazolom (4,86 g, 3 mmoly) sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (10,8 g) vo forme bielej tuhej látky.

(b) 5-chlór-2-(3,4-dimetoxyfenyl)benzoxazol

Roztok N-(3,4-dimetoxybenzoyl)-2-hydroxy-5-chlóranilínu (5,0 g, 0,015 molu) v 30 ml o-dichlórbenzéne s monohydrátom kyseliny p-toluénsulfónovej (0,3 g, 15 mmolov) sa zahrieval pri teplote refluxu 11 hodín, reakčná zmes sa zriedila dichlórmetánom a filtrovala vrstvou oxidu hlinitého (25 g). Rozpúšťadlo sa odparilo pri zníženom tlaku a zvyšok sa rozotieral s petroléterom a filtroval, čím sa získalo 2,7 g surového produktu. Surový produkt z prostredia t-butylmetyléteru a (0,05 mm) čím sa získala čistá, v nadpise uvedená zlúčenina v kryštalickej forme s teplotou topenia 142 až 145 ’C.

¹H NMR (300 MHz, CDC1₃) δ: 4,05 (s, 3H), 4,10 (s, 3H), 7,0 až 8,0 (m, 6H).

sa kryštalizoval znova sublimoval pri 130 °C

Príklad 45

2-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-benzyl]benzoaxazol (a) N-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenylacetyl]-hydroxyanilín

Hore opísaným spôsobom sa s použitím 4-hydroxy-3,5-dit-butyl-fenyloctovej kyseliny (45 g, 0,17 molu), 2-hydroxyanilínu (20,7 g, 0,19 molu) a 1,1 -karbonyldiimidazolu (29 g, 0,18 molu) pripravila v nadpise uvedená zlúčenina (52,1 g, 86 % -teoretického výťažku) vo forme hnedej tuhej látky.

(b) 2-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-benzyl]benzoaxazol

N-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenylacetyl]-hydroxyanilín (12,0 g, 0,033 molu) sa zahrieval pri 260 °C v ochrannej atmosfére dusíka po dobu 50 minút. Po ochladení sa medziprodukt zmiešal s hexánom (50 ml) a zahrieval pri teplote refluxu, až sa prevážna časť tuhej látky rozpustila. Ešte horúca zmes sa potom filtrovala a potom sa nechala vychladnúť. Filtráciou sa získalo 5,4 g (49 % teoretického výťažku) takmer čistej, v nadpise uvedenej zlúčeniny. Čistá, v nadpise uvedená zlúčenina sa získala po ďalšom dvojnásobnom prekryštalizovaní (s použitím aktívneho uhlia) z prostredia hexánu; teplota topenia produktu bola 94 až 96 °C. NMR (60 MHz,

CDC1₃) δ: 1,55 (s, 18H), 4,2 (s, 2H), 5,2 (s, 1H), 7,0 až

7,6 (m, 6H).

Príklad 46

2-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-benzyl]-4-metoxykarbonylbenzoaxazol (a) N-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenylacetyl]- 2-hydroxy-6metoxykarbonylanilín

Roztok 1,1-karbonyldiimidazolu (2,90 g, 0,018 molu),

4-hydroxy-3,5-t-butyl-fenyloctovej kyseliny (4,96 g, 0,019 molu) a 50 ml dichlórmetánu sa miešal pri teplote miestnosti 1,5 hodiny. Potom sa pridal 2-hydroxyanilín (3,00 g, 0,018 molu), rozpustený v 50 ml dichlórmetánu. Reakčná zmes sa miešala cez noc. Druhý deň sa pridalo 50 ml vody a vrstvy sa oddelili, organická vrstva sa premyla 3 x 60 ml 2%-nou kyselinou sírovou, sušila a odparila až do tuhého žltého zvyšku. Tento zvyšok sa rekryštalizoval z prostredia t-butylmetyléteru, čím sa získalo 4,6 g N-[4-hydroxy-3,5-di-t-butylfe75 nylacetyl]-2-hydroxy-6-metoxykarbonylani1ínu.

(b) 2-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-benzyl]-4-metoxykarbonylbenzoaxazol

N-[4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenylacetyl]- 2-hydroxy-6metoxykarbonylanilín (3,50 g, 0,0084 molu) sa 22 hodín zahrieval pri 170 “C v ochrannej atmosfére dusíka. Zvyšok sa rozpustil v 50 ml izopropylalkoholu a potom sa pridalo približne 10 ml vody. Roztok sa nechal kryštalizovať. Získalo sa spolu 2,20 g v nadpise uvedenej zlúčeniny s teplotou topenia 143 až 147 C vo forme žltých kryštálov.

^ΤΗ NMR (60 MHz, CDC1₃) δ: 1,35 (s, 18H, t-butyl), 3,78 (3H, s, CH₂), 3,99 (2H, s, CH₂), 4,78 (1H, s, OH), 6,68 - 7,45 (5H, m, ArH).

Príklad 47

2- [2-(4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenyl]etylbenzoxazol (a) N-[3-(4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenyl)-propanoyl]-2-hydroxyanilín

V nadpise uvedená zlúčenina sa získala z kyseliny

3- [4-hydroxy-3,5-t-butylfenyl]propiónovej (5,56 g, 0,022 mol), 2-hydroxyanilínu (2,4 g, 0,022 molu) a 1,1 -karbonyldiimidazolu (3,4 g, 0,02 molu) bežným spôsobom. Surový produkt sa rekryštalizoval z prostredia cyklohexánu/octanu etylnatého, čím sa získalo 5,50 g (75 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny vo forme bielych kryštálov.

(b) 2-[2-(4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenyl]etylbenzoxazol

N-[3-(4-hydroxy-3,5-di-t-butyl-fenyl)-propanoyl]-2-hydroxyanilín (0,96 g, 2,6 mmolu) sa zahrieval 8 minút pri 289 °C a ochladil. Zvyšok sa rozotieral s petroléterom, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,70 g, 72 % teoretic76 kého výťažku) vo forme bielych kryštálov s teplotou topenia 103 až 106 ’C.

¹H NMR (60 MHz, CDC1₃) δ: 1,4 (s, 18H), 3,2 (bs, 4H), 5,1 (bs, 1H), 7,0 - 7,7 (m, 6H). .

Príklad 48

Postupmi uvedenými v príkladoch 11 a 12 sa stanovili hodnoty pre inhibíciu PDE III a PDE IV zlúčeninami z príkladov 25 až 47. Výsledky sa uvádzajú v tabuľke III vo forme hodnôt ICgQ.

Tabuľka III

IC_SO (μΜ)

Príklad	PDE III	PDE IV
25	118,24	0,65
26	11,41	0,37
27	38,14	0,65
28	36,75	0,70
29	100	11,22
30	128,36	2,92
31	>300	1,66
32	>300	32,30
33	173,2	9,10
34	33,2	1,00
35	>300	19,30
36	>300	15,80
37	77,0	39,10
38	107,0	5,40
39	53,9	15,20
40	>300	0,92
41	100,0	69,30
42	48,6	16,00
43	>300	16,28
44	>300	19,31
45	72,4	19,51
46	701,8	21,50
47	>300	91,53

Ako možno z prechádzajúceho vidieť, zlúčeniny z tohto vynálezu majú vysoké úroveň inhibície PDE IV pričom súčasne nízku úroveň inhibície PDE III. Vo všetkých prípadoch hodno77 ty ICgQ PDE IV sú pod hodnotami teofylínu a menšie ako ICgg hodnoty PDE III.

Príklad 49

5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-benzoxazol-7-(N-hydroxy-N-metyl)propánamid (a) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-hydroxy-l-propinyl)benzoxazol

Roztok 17,5 g (50 mmolov) 7-bróm-5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazolu a 4,40 ml (75 mmolov) propargylalkoholu v 32 ml toluénu a 64 ml trietylamínu sa zahrieval v ochrannej atmosfére dusíka na 80 až 85 °C s 175,4 mg (250 μΜ) jodidu med’ného. Po 6 hodinách sa tuhý podiel odfiltroval a premyl dichlórmetánom. Roztok sa odparil vo vákuu. Zvyšok sa rozpustil v octane etylnatom, premyl IM roztokom HCI, roztokom hydrogenuhličitanu sodného a vodou. Octan etylnatý sa odstránil vo vákuu, zvyšok (15,46 g) sa rozpustil v dichlórmetáne a filtroval 60 g gélu kyseliny kremičitej, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (13,64 g, 85,8 % teoretického výťažku). Teplota topenia produktu bola 165 až 169 ’C.

(b) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-hydroxy-1-propyl)benzoxazol

Suspenzia 11,07 g (34,8 mmolov) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-hydroxy-l-propinyl)benzoxazolu v 120 ml octanu etylnatého sa hydrogenovala s použitím 3,70 g neutrálneho Raneyovho niklu. Po ukončení príjmu vodíka sa nikel odfiltroval a premyl, roztok sa odparil vo vákuu. Kryštalizáciou z prostredia dichlórmetánu/-di-izopropyléteru sa získala v nadpise uvedená zlúčenina postupne v dvoch frakciách (6,12 g, 54,6 %; a 1,61 g, 14,4 % teoretického výťažku). Teplota topenia produktu bola 82 až 84 °C.

Elementárna analýza pre C^gH-^C^NC^ výpočet: 59,65 % C, 4,07 % H, 4,35 % N, 9,93 % 0 stanovené: 59,81 % C, 4,02 % H, 4,35 % N, 10,12 % 0.

(c) Kyselina 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-benzoxazol-7-propánová

10,3 ml (41 mmolov 0) Kilianiho roztoku sa pridalo pri - 10 až - 5 °C v priebehu 20 minút k roztoku 6,44 g (20 mmolov) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-hydroxy-1-propyl)benzoxazolu v 130 ml acetónu. Po 45 minútach sa pridalo 5 ml metanolu a 130 ml vody. Acetón sa odstránil vo vákuu, tuhý zvyšok sa suspendoval, oddelil a premyl 0,5 M roztokom kyseliny sírovej a vodou. Zvyšok sa rozpustil v 35 ml 1 M roztoku NaOH a 50 ml vody a extrahoval sa éterom. Vodná vrstva sa okyslila 5 M roztokom HC1 na pH 3. Filtráciou a premytím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (4,88 g, 72 % teoretického výťažku). teplota topenia produktu bola 152 až 154 °C.

(d) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-benzoxazol-7-(N-hydroxy-Nmetyl)-propánamid

1,68 g (5 mmolov) kyseliny 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-propánovej sa zahrievalo pri teplote refluxu 30 minút v 15 ml dichlórmetánu, obsahujúcom 0,9 ml (12,5 mmolov) tionylchloridu. Rozpúšťadla sa odparili vo vákuu a odparenie sa ešte raz zopakovalo po pridaní toluénu. Chlorid kyseliny sa rozpustil v 20 ml THF a pridal sa pri - 10 °C k pripravenej (45 minút) suspenzii, pozostávajúcej z 2,09 g (25 mmolov) N-metylhydroxylamínu, 6,93 g (50 mmolov) trietylamínu a 0,53 g (5 mmolov) uhličitanu sodného v 50 ml suchého THF. Po 1 hodine sa odfiltroval zostávajúci tuhý podiel a premyl s THF. Rozpúšťadla sa odparili vo vákuu a zvyšok sa suspendoval v 150 ml éetru, tuhý podiel sa odfiltroval a éter sa odparil. Zvyšok sa rozpúšťal v acetóne, filtroval a znova odparil. Tento odparok sa suspendoval v malom množstve éteru a oddelil, čím sa získala v nadpise uvedená hydroxyamidová zlúčenina (1,25 g, 68,7 teoretického výťažku). Teplota topenia produktu bola 146 až 148 °C. Elementárna analýza pre C17H14CI2N2O2 výpočet: 55,91 % C, 3,86 % H, 7,67 % N, 13,14 % 0 stanovené: 56,34 % C, 3,69 % H, 7,71 % N, 13,22 % 0.

Príklad 50

5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-[3-(N -hydroxykarbamido)butyl]benzoxazol (a) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-oximidobutyl]benzoxazol

Roztok 4,48 g (13,4 mmolov) 4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl) butan-2-onu v 50 ml THF a 50 ml 94 %-ného etanolu sa pri 16 až 20 °C pridal v priebehu 10 minút k roztoku 1,02 g (14,7 mmolov) hydroxyamónium chloridu a 1,82 g (13,4 mmolov) trihydrátu octanu sodného v 9,8 ml vody. Spočiatku sa vytvára zrazenina, ktorá sa znova rozpustí a potom, asi po polovine prídavku sa vytvorí nová zrazenia. Po dvoch hodinách sa pridá voda; organické rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu. Tuhý podiel sa oddelí, premyje a suší, čím sa získa v nadpise uvedená zlúčenina v surovom stave (4,71 g, 100,6 % teoretického výťažku) ako E/Z zmes.

(b) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-[3-(N -hydroxykarbamido)butyl]-benzoxazol

0,40 g (5,6 mmolov) trimetylaminoboránového komplexu sa pridalo k roztoku 0,48 g (l,4mmolu) oxímu v 8,9 ml THF a následne sa v priebehu 25 minút pridalo 2,24 ml 5 M roztoku HC1. Po 40 minútach sa pridala druhá dávka trimetylamínoboránového komplexu. Po ďalšej 1 hodine sa pH roztoku nastavilo na hodnotu 8 pomocou roztoku hydrogenuhličitanu sodného. THF sa odstránil vo vákuu. Vodný zvyšok sa extrahoval dichlórmetánom a extrakt sa odparil do sucha; získalo sa 0,67 g (100 % teoretického výťažku) surového produktu, ktorý sa rozpustil v 6,6 ml THF, nechal sa zreagovať s 0,23 ml (1,68 mmolu) trimetylsilyizokyanátu (96%-ný) a zahrieval sa pri teplote refluxu po dobu 3,25 hodiny. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu, zvyšok sa spracoval s 30 ml 10 %-ného roztoku chloridu amónneho a extrahoval éterom. Zvyšok po extrakcii sa kryštalizoval z prostredia dichlórmetánu, čím sa získalo 0,16 g (29 % teoretického výťažku) v nadpise uvedenej zlúčeniny, ktorá mala teplotu topenia 130 až 145 °C.

Príklad 51

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 4, krok (c), použitím príslušného chloridu kyseliny a 6-amino-2-bróm-4chlórfenolu sa získali s ďalej uvedenými substituentami 7-bróm-5-chlór-2-substituované benzoxazol-7-propionové kyseliny :

(a) 2-(2-chlórfenyl), teplota topenia 156 až 158 °C (b) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl), teplota topenia 155 až 157 °C (c) 2-(3,4-dimetoxyfenyl, teplota topenia 184 až 185 °C (d) 2-benzyl, teplota topenia 81 až 83 ’C (e) 2-(2-chlórbenzyl), teplota topenia 89 až 90 °C (f) 2-(4-chlórbenzyl), teplota topenia 212 až 214 °C (g) 2-(2,4-dichlórbenzyl), teplota topenia 123 až 125 °C (h) 2-(2,6-dichlórbenzyl), teplota topenia 180 až 181 “C (i) 2-(2-chlór-6-fluór-benzyl), teplota topenia 133 až 134°C (j) 2-(2-fluórbenzyl), teplota topenia 120 až 121 °C (k) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-cinamqyl), teplota topenia 137 až 139 ’C (l) 2-[2-(2-chlórfenyl)etyl], teplota topenia 78 až 80 °C (m) 2-[2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxyfenyl)etyl], teplota topenia 120 až 121 ’C (n) 2-[2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-fenyl)etyl], teplota topenia 103 až 104 ’C a s 2- aminofenolom sa získal zodpovedajúci (o) 2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-cinamoyl)benzoxazol, teplota topenia 130 až 131 ’C.

Príklad 52

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (a), použitím príslušného 7-bróm-5-chlór-2-substituovaného-benzoxazolu s ďalej uvedenými substituentami a propargylalkoholu sa získali 5-chlór-7-(3-hydroxy-l-propinyl)-2-substituovanébenzoxazoly:

(a) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl), teplota topenia

162 až 163 °C (b) 2-(3,4-dimetoxyfenyl), teplota topenia 192 až 196 °C (c) 2-benzyl, teplota topenia 94 až 96 °C (d) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl), teplota topenia

147 až 148 °C (e) 2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl), teplota topenia

143 až 158 °C (f) 2-(3,4-dimetoxybenzyl), teplota topenia 147 až 148 °C (g) 2-(2-chlórbenzyl), teplota topenia 113 až 114 °C (h) 2-(4-chlórbenzyl) teplota topenia 96 až 99 °C (i) 2-(2,4-dichlórbenzyl), teplota topenia 137 až 139 °C (j) 2-(2,6-dichlórbenzyl), teplota topenia 150/160 až 162 °C (k) 2-(2-chlór-6-fluór-benzyl), teplota topenia

119 až 121 °C (l) 2-(2-fluórbeňzyl), teplota topenia 123 až 124 °C (m) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-cinamoyl), teplota topenia

150 až 154 °C (n) 2-[2-(2-chlórfenyl)etyl], teplota topenia 91 až 92 °C (o) 2-[2-(4-acetoxy-3,5-di-t-butyl-fenyl)etyl], teplota topenia 138 až 139 °C (p) 2-[2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)]etyl], teplota topenia 107 až 109 ’C.

Príklad 53

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (b), použitím príslušného 5-chlór-7-(3-hydroxy-l-propinyl)-282 substituovaného-benzoxazolu s ďalej uvedenými substituentami sa získali 5-chlór-7-(3-hydroxy-l-propyl)-2-substituovanébenzoxazoly:

(a) 2-(3,4-dimetoxyfenyl), teplota topenia 138 až 139 ’C (b) 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl), teplota topenia až 94 °C (c) 2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl), teplota topenia

136 až 138 °C (d) 2-(3,4-dimetoxybenzyl), teplota topenia 91 až 92 °C (e) 2-(2-chlórbenzyl), teplota topenia 81 až 82 “C (f) 2-(4-chlórbenzyl) teplota topenia 78 až 79 °C (g) 2-(2,6-dichlórbenzyl), teplota topenia 105 až 108 ’C (h) 2-(2,4-dichlórbenzyl), teplota topenia 86 až 87 ’C (i) 2-(2-chlór-6-fluór-benzyl), teplota topenia až 100 ’C (j) 2-(2-fluórbenzyl), teplota topenia 73 až 74 ’C (k) 2-[2-(2-chlórfenyl)etyl], teplota topenia 62 až 63 ’C (l) 2-[2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)etyl], teplota topenia 76 až 77 ’C

Príklad 54

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (c), použitím príslušného 5-chlór-7-(3-hydroxy-propyl)-2-substituovaného-benzoxazolu s ďalej uvedenými substituentami sa získali 5-chlór-2-substituované-benzoxazol-7-propionové kyseliny:

(a) 2-(2-chlórbenzyl), teplota topenia 147 až 152 ’C (b) 2-(2-chlór-6-fluórbenzyl), teplota topenia 172 až 173 ’C (c) 2-[2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)etyl], teplota topenia 151 až 153 ’C.

Príklad 55

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (d), použitím príslušnej 5-chlór-2-substituovanej-benzoxazol-7propiónovej kyseliny s ďalej uvedenými substituentami a amínu sa získali príslušné amidy:

(a) 5-chlór-2-(2-chlórbenzyl)-benzoxazol-7-propánamid, teplota topenia 181 až 183 °C (b) 5-chlór-2-(2-fluórbenzyl)-benzoxazol-7-propánová kyselina, N-morfolínamid, teplota topenia 99 až 101 ’C.

Príklad 56 (a) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-karbamido-l-propinyl)benzoxazol

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (a), použitím N-propargylmočoviny sa získala v nadpise uvedená zlúčenina v 71 %-nom výťažku, ktorá mala teplotu topenia 268 až 272 ’C.

(b) 5-chlór-2-(2-chlórfenyl)-7-(3-karbamidopropyl)benzoxazol

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (b), sa získala v nadpise uvedená zlúčenina v 56,1%-nom výťažku, ktorá mala teplotu topenia 233 až 235 ’C.

Príklad 57

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 2, krok f, použitím príslušného 5-chlór-7-bróm-2-substituovariého-benzoxazolu s ďalej uvedenými substituentami sa získali príslušné 5-chlór-7-etinyl-2-substituované-benzoxazoly:

(a) 2-(3,5-di-t-butyl-hydroxy-cinamoyl), teplota topenia

188 až 191 ’C (b) 2-[2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenyl)etyl], teplota topenia 128 až 130 ’C.

Príklad 58

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 2, krok g, použitím príslušného 5-chlór-7-etinyl-2-substituovanéhobenzoxazolu s ďalej uvedenými substituentom sa získal príslušný 5-chlór-7-(2-2-pyridyl)etinyl)-2-substituovaný-benzoxazol:

(a) 2-(3,5-di-t-butyl-cinamoyl), teplota topenia

169 až 171 ’C.

Hydrogenáciou, podlá príkladu 49, krok (b) sa získa:

(b) 2-[2-(4-acetoxy-3,5-di-t-butyl-fenyl)etyl]-5-chlór7-[2-(2-pyridyl)etyl]benzoxazol, teplota topenia 134 až 135 ’C.

Príklad 59

Obdobným postupom prípravy, ako v príklade 3 a použitím 7-etinylovej zlúčeniny sa pripravil:

(a) 5-chlór-2-(2-chlórbenzyl)-7-[2-2-tiazolyl)etinyl] benzoxazol, teplota topenia 149 až 151 ’C, a následujúcou hydrogenáciou podľa príkladu 49, krok (b) sa pripravil:

(b) 5-chlór-2-(2-chlórbenzyl)-7-[2-2-tiazolyl)etyl]benzoxazol, teplota topenia 64 až 65 ’C.

Príklad 60

Obdobným postupom prípravy ako v príklade 49, krok (a), použitím príslušného 7-bróm-5-chlór-2-(2-chlórbenzyl)benzoxazolu a 4-pentin-l-olu sa pripravili ďalej uvedené zlúčeniny :

(a) 5-chlór-2-(2-chlórbenzyl)-7-(5-hydroxy-l-pentinyl)benzoxazol , teplota topenia 96 až 97 ’C.

Elementárna analýza pre C^gH^ClNC^ výpočet: 63,35 % C, 4,20 % H, 3,89 % N, 8,88 % 0 stanovené: 63,14 % C, 3,96 % H, 3,84 % N, 9,08 % 0.

Hydrogenáciou, postupom podľa príkladu 49, kroku (b), sa získal:

(b) 5-chlór-2-(2-chlórbenzyl)-7-(5-hydroxypentyl)benzoxazol, teplota topenia 72 až 79 °C.

Príklad 61

2- (3,4-dimetoxybenzyl) -7- (3-hydroxypropyl) benzoxazol

Po 2,5 hodinách sa katalyzátor oddestilovali vo vákuu. Zvyšok a čistil sa filtráciou stĺpcom tej. Získaný materiál (2,53 g)

Roztok 2,89 g (8,0 mmolov) 5-chlór-2-(3,4-dimetoxybenzyl)-7-(3-hydroxy-propyl)benzoxazolu v 50 ml THF a 1,23 ml (8,8 mmólu) trietylamínu s prídavkom 0,58 g 10%-ného Pd-C sa hydrogenoval v autokláve pri približne 7,7 MPa [1 100 psi].

odfiltroval a rozpúšťadla sa sa rozpustil v dichlórmetáne 6,3 g gélu kyseliny kremičisa kryštalizoval z diizopropyléteru, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,36 g, 51,9 % teoretického výťažku), teplota topenia produktu 95 až 97 °C. Ďalším odparením matečného roztoku sa získal aj druhý podiel 0,94 g zlúčeniny (35,9 % teoretického výťažku). Elementárna analýza pre ^C19^H21^N04 výpočet: 69,71 % C, 6,47 % H, 4,28 % N, 19,55 % 0 stanovené: 69,83 % C, 6,26 % H, 4,44 % N, 19,46 % 0.

Príklad 62

5-chlór-2- (3-cyklopentyloxy-4-metoxy-fenyl) -7- [3- (N-t-butoxykarbonyl-N-hydroxy-amino) -1-propinyl]benzoxazol (a) 5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-fenyl) - 7-[3-(N-tbutoxykarbonyl-N-t-butyloxykarbonyloxy-amino)-1-propinyl]benzoxazol

Roztok 1,24 ml (6,0 mmolov) di-izopropylazodikarboxylátu v 5 ml THF sa v priebehu 5 minút pridal pri 0 “C k suspenzii 1,99 g (5,0 mmolov) benzoxazol-7-propargylalkoholu, t-butyl-N-(ΐ-butoxykarbonyloxy)karbamátu (97%-ný, 1,32 g,

5,5 mmolov) a 1,61 g (6,0 mmolov) trifenylfosfínu (98%-ný) v 20 ml THF. Po 1 hodine sa roztok odparil vo vákuu, zvyšok sa rozpustil v 25 ml dichlórmetánu a čistil sa chromatograficky na 250 g gélu kyseliny kremičitej. Prvých 1,54 g (50,1 % teoretického výťažku) sa kryštalizovalo z prostredia diizopropyléteru, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (1,07 g, 34,9 % teoretického výťažku). Teplota topenia produktu bola 144 až 146 °C.

(b) 5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-fenyl)-7-[3-(N-tbutoxykarbonyl-N-hydroxy-amino)-1-propinyl]benzoxazol

1,00 g (1,6 mmolu) 5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-meto-xyfenyl)-7-[3-(N-t-butoxykarbonyl-N-t-butyloxykarbonyloxyamino)-1-propinyl]-benzoxazolu sa rozpustil v 20 ml THF a nechal sa v reaktore reagovať s 20 g amoniaku. Tlak sa zvýšil na 0,7 MPa [100 psi] Po dvoch hodinách sa rozpúšťadla odstránili odparením vo vákuu. Kryštalizáciou z prostredia di-izopropyléteru sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (0,47 g, 56,2 % teoretického výťažku). Teplota topenia produktu bola 157 až 161 °C.

Hoci bol vynález objasňovaný z hľadiska prípravy a použitia určitých zlúčenín je zrejmé, že sú možné rôzne obmeny a úpravy vynálezu bez toho, aby to znamenalo odklonenie od myšlienky alebo rozsahu vynálezu.

Claims (6)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zlúčenina, ktorá má vzorec (I) (I) v ktorom:

   X je kyslík alebo síra;

   1 9

   R a R sú vzájomne nezávisle od seba vybrané zo skupiny, ktorá zahŕňa vodík, halogén, skupiny hydroxy, nitro, QZ², OQZ², 0C0QZ², NHQZ², alebo NHCOQZ², v ktorých:

   Q je väzba, alebo alkylénová, alkenylénová alebo alkinylénová skupina s nasýteným alebo nenasýteným, nerozvetveným alebo rozvetveným reťazcom, obsahujúca od 1 až po 12 uhlíkových atómov;

   Z² je vodík, CH(OH)QH, OQH, N0₂, N(QH)₂, COOQH,

   CON(QH)₂, CON(OH)QH, OCOQH, OCON(QH)₂, OCON(OH)QH, NHC0N(QH)₂, N(0H)C0N(QH)₂, CH=NOCOQH, CH=N0C0N(QH)₂, coqh, N(OH)COQH, arylový alebo heteroarylový kruh, obsahujúci jeden alebo viac členov vybraných zo skupiny dusík, kyslík a síra; uvedený arylový alebo heteroarylový kruh môže byť nesubstituovaný alebo ďalej substituovaný jedným alebo viacerými atómami halogénu, alkylovými skupinami, OH, OQH, N0₂, NH₂, COOQH, C0N(QH)₂, OCOQH a 0C0N(QH)₂;

   α

   R je nesubstituovaná arylová, heteroarylová alebo arylová/heteroarylová skupina, substituovaná s 1 až 3 nezávisle od seba vybranými členmi zo skupiny, ktorá zahŕňa OH, O-alkyl, O(CO)alkyl, O-cykloalkyl, halogén, NH₂, N0₂, HO-alkyl, R$ alebo R^;

   Z³- je spojenie, vybrané zo skupiny, zahŕňajúcej väzbu,

   -CH₂-, -CH=CH-, -CH₂CH₂-, -CH(CH₃)- a -CH(CH₃)₂-; s vyním1 3 kou, že Z R nie je 3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-fenyl;

   R⁴ R⁵ R⁶ je vodík alebo halogén; je alkyl; a je cykloalkyl. 2. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej jeden z členov a R² je vodík; X je kyslík a R⁴ je halogén. 3. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej Z^ je vybrané zo

   skupiny, zahŕňajúcej -CH₂-, -CH₂CH₂- a -CH=CH-.

   4. Zlúčenina podľa nároku 3, v ktorej R⁴ je chlór.

   5. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej Q je alkenylén.

   6. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej Q je alkinylén.

   7. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej Q je alkinylén a Z² je pyridín.

   8. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej Q je alkinylén a Z je tiazol.

   , a

   9. Zlúčenina podlá nároku 1, v ktorej R je vybrané zo skupiny, zahŕňajúcej nesubstituované a substituované fenyly.

   10. Zlúčenina podľa nároku 9, v ktorej uvedený fenyl je vybraný zo skupiny, zahŕňajúcej chlórfenyly, fluórfenyly a chlórfluórfenyly.

   11. Zlúčenina podľa nároku 9, v ktorej R³ je 3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl alebo 3,4-dimetoxyfenyl.

   12. Zlúčenina podľa nároku·9, v ktorej R³ je vybrané zo skupiny, zahŕňajúcej 3,5-di-t-butyl-hydroxyfenyl a 3,5-di-tbutyl-4-acetoxyfenyl.

   13. Zlúčenina podlá nároku 5, v ktorej uvedený alkenylén je -CH=CH-, -CH₂-CH=CH- alebo -CH=CH-CH₂-.

   14. Zlúčenina podlá nároku 6, v ktorej uvedený alkinylén je -C=C- alebo -C=C-CH₃-.

   15. Zlúčenina podlá nároku 1, v ktorej Q je alkylénová skupina.

   16. Zlúčenina podľa nároku 15, v ktorej uvedený alkylén je -CH₂-, -CH₂-CH₂- alebo -CH₂-CH₂-CH₂-.

   17. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej je alkylová skupina s nerozvetveným alebo rozvetveným reťazcom, ktorá má 1 až 12 uhlíkových atómov.

   18. Zlúčenina podľa nároku 17, v ktorej R^ je metyl alebo etyl.

   £

   19. Zlúčenina podľa nároku 1, v ktorej R° je cykloalkylová skupina, ktorá má 1 až 12 uhlíkových atómov, ktorá môže byť substituovaná jedným alebo viacerými halogénmi, alebo alkylovou skupinou s 1 až 6 uhlíkovými atómami.

   20. Zlúčenina podľa nároku 19, v ktorej R^ je cyklopentylová skupina.

   21. Zlúčenina podľa nároku 20, v ktorej uvedená cyklopentylová skupina je nesubstituovaná alebo je substituovaná nižšou alkylovou skupinou, ktorá má nasýtený alebo nenasýtený reťazec, obsahujúca od 1 do približne 6 uhlíkových atómov, alebo jedným alebo viacerými halogénovými atómami, hydroxylovými skupinami, kyánovými skupinami, karboxylovými skupinami, alkoxylovými skupinami, alkoxykarbonylovými, karboxamidovými alebo substituovanými alebo nesubstituovanými amínovými skupinami.

   22. Zlúčeniny z nároku 1, vybrané zo skupiny zahŕňajúcej :
2. 2-(
3. 3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-pyridyl) -etinyl)-benzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-tiazolyl) -etinyl)-benzoxazol;

   7-bróm-5-chlór-2-(3,4-dimetoxybenzyl)benzoxazol; j 2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-nitro-benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-hydroxy-benzoxazol;
4. 4-acetoxy-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol;

   7-bróm-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol ;

   4- (5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)butan-2-on;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-(2-pyridylmetoxy)benzoxazol;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-(2-pyridínkarbonylamino)-benzoxazol;

   xí a

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-bróm-benzoxazol.

   23. Spôsob uskutočnenia selektívnej inhibície PDE IV u pacienta, ktorý uvedenú inhibíciu potrebuje, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podávanie účinného množstva zlúčeniny podľa nároku 1.

   24. Spôsob podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že uvedená zlúčenina je vybraná zo skupiny zahŕňajúcej :

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol;
5. 5- chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-pyridyl) -etinyl)-benzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-tiazolyl) -etinyl) -benzoxazol ;
6. 7-bróm-5-chlór-2-(3,4-dimetoxybenzyl)benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-nitro-benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-hydroxy-benzoxazol; 4-acetoxy-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol; 7-bróm-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metôxy-benzyl)benzoxazol ;

   4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)bután-2-on;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-(2-pyridylmetoxy)benzoxazol;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-(2-pyridínkarbonylamino)-benzoxazol; a

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-bróm-benzoxazol.

   25. Farmaceutický prostriedok, vyznačuj úci sa t ý m, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 1. 26. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 25, vy-

   značujúci sa tým, že použitá zlúčenina je vybraná zo skupiny obsahujúcej

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-pyridyl) -etinyl)-benzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-tiazolyl)-etinyl)-benzoxazol;

   7-bróm-5-chlór-2-(3,4-dimetoxybenzyl)benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-nitro-benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-hydroxy-benzoxazol; 4-acetoxy-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol;

   7-bróm-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol ;

   4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)butan_r2-on;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-(2-pyridylmetoxy)benzoxazol;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-(2-pyridínkarbonylamino)-benzoxazol; a

   -y

   2- ( (3-cyklopentyloxy-4-metoxy) benzyl) -7-bróm-benzoxazol.

   27. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, na výrobu liečiva na liečenie cicavcov, trpiacich chorobným stavom vybraným zo skupiny, pozostávajúcej z astmy, alergií, zápalu, depresie, demencie, atopického ochorenia, rinitídy a chorobných stavov súvisiacich s abnormálne vysokými fyziologickými hladinami niektorého z členov skupiny, zahŕňajúcej cytokíny, zápalové cytokíny a chemokíny.

   28. Použitie podľa nároku 27, v ktorom uvedená zlúčenina je vybraná zo skupiny zahŕňajúcej:

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxybenzyl)-5-chlór-7-alylbenzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-pyridyl) -etinyl)-benzoxazol;

   5-chlór-2-(3,5-di-t-butyl-4-hydroxy-benzyl)-7-(2-(2-tiazolyl)-etinyl)-benzoxazol;

   7-bróm-5-chlór-2-(3,4-dimetoxybenzyl)benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-nitro-benzoxazol;

   2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)-7-hydroxy-benzoxazol; 4-acetoxy-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol;

   7-bróm-5-chlór-2-(3-cyklopentyloxy-4-metoxy-benzyl)benzoxazol ;

   4-(5-chlór-2-(2-chlórfenyl)benzoxazol-7-yl)bután-2-on;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-4-(2-pyridylmetoxy)benzoxazol;

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-(2-pyridínkarbonylamino)-benzoxazol; a

   2-((3-cyklopentyloxy-4-metoxy)benzyl)-7-bróm-benzoxazol.

   29. Zlúčenina, ako je nárokovaná nárokom 1, ktorá má PDE IV ICgQ hodnotu nižšiu ako približne 10 μΜ.