SK345391A3

SK345391A3 - Building element

Info

Publication number: SK345391A3
Application number: SK3453-91A
Authority: SK
Inventors: Gerhard Dingler
Original assignee: Gerhard Dingler
Priority date: 1990-11-14
Filing date: 1991-11-14
Publication date: 1999-05-07
Also published as: ES2049516T3; CZ280910B6; CZ345391A3; ATE101226T1; EP0487952B1; EP0487952A1; CA2055371C; SK86095A3; CA2055371A1; SK279909B6; NO176977C; US5538785A; CZ288314B6; NO914364L; NO176977B; DK0487952T3; SK282104B6; DE59100994D1; JPH04290738A; NO914364D0

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka konštrukčného prvku, v ktorom sú štatisticky rovnomerne rozložené kovové pásiky, pričom hrúbka tohto konštrukčného prvku je podstatne menšia ako ostatné rozmery. Konštrukčný prvok pozostáva z najmenej 50 % hmotnostných z umelej hmoty a z najviac 50 % hmotnostných kovových pásikov, ktorých dĺžka je menšia ako hrúbka konštrukčného prvku.

Doterajší stav techniky

Konštrukčné prvky tohto druhu sú známe z nemeckej zverejnenej patentovej prihlášky DE 39 16 938 Al. Umelá hmota, z ktorej sú tieto konštrukčné prvky vyrobené, nadobúda zásluhou v nej uložených pásikov potrebnú pevnosť a stabilitu. Možno ju rezať a vŕtať podobne ako drevo á možno do nej zatĺkať aj klince. Konštrukčný prvok predovšetkým slúži ako lepšia a lacnejšia náhrada drevenej dosky, pretože na jednej strane nemá nevýhody dreva a na druhej strane je možné ju obrábať, napríklad môže sa do nej vŕtať alebo zatĺkať do nej klince rovnako ako do dreva a jeho rozmery sa dajú dodržať s presnosťou zlomkov milimetrov, Takáto doska sa dá mimoriadne výhodne použiť ako debniaca doska, ktorá je ako súčasť debnenia pri tvarovaní a liatí betónu.

Z nemeckej zverejnenej patentovej prihlášky DE 38 37 125 Al je ďalej známy spôsob výroby tvarovaných telies aj dosiek, pri ktorom sa odpad z termoplastickej umelej hmoty a kovovej fólie rozomieľa na ústrižky s dĺžkou s dĺžkou približne 2 mm, takže táto zmes sa potom dá spracovať pomocou závitovkového vytlačovacieho lisu. Týmto postupom sa získa v zásade druhovo podobný konštrukčný prvok.

Konštrukčný prvok je v oboch opísaných prípadoch v celom svojom priereze homogénny, pokiaľ sa neberú do úvahy náhodne vytvorené nehomogenity rozložením kovových častíc.

Úlohou vynálezu je preto nájsť také štruktúry konštrukčného prvku tohto druhu, aby tento mohol slúžiť ako ďalej zdokonalená náhrada dosiek. Dôraz sa kladie hlavne na pevnosť a možnosť spojovania pomocou klincov. Okrem toho má byť zaručené ľahké obrábanie, musí dobre viesť teplo a musí byť odolný proti pôsobeniu zvýšených teplôt.

- 2 Podstata vynálezu

Túto úlohu rieši a nedostatky podobných známych konštrukčných prvkov tohto druhu do značnej miery odstraňuje konštrukčný prvok podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že tento konštrukčný prvok pozostáva z dvojice vonkajších vrstiev s homogénnymi povrchovými vrstvami a z medziľahlej strednej vrstvy, pozostávajúcej z penovej hmoty, ktorá je pevne spojená s vonkajšími vrstvami, v ktorých sú uložené rohože z kovových vlákien, ktoré sú v podstate rovnobežné s povrchovými vrstvami.

Je výhodné, ak sú v rohožiach v oboch smeroch vytvorené oká na preniknutie materiálu z plastu, ktorý úplne prestupuje okami v rohožiach a prilieha na všetky plochy rohoží.

Ďalej je výhodné, ak súčet hrúbok vonkajších vrstiev je menší ako hrúbka strednej vrstvy z penovej hmoty, pričom pomer hrúbok vonkajších vrstiev k hrúbke strednej vrstvy z penovej hmoty je s výhodou 4 : 15 : 4, s odchýlkou ± 99 %. Vonkajšie vrstvy sú pritom s výhodou v podstate rovnako hrubé.

Okrem toho je výhodné, ak v strednej vrstve z penovej hmoty sa nachádzajú póry, ktoré sa zmenšujú smerom od geometrickej strednej roviny a ak aj vonkajšie vrstvy obsahujú vo svojom vnútrajšku malé póry.

Rohože sú s výhodou v homogénnych oblastiach vonkajších vrstiev, v oblasti bez pórov.

Rohož môže byť umiestnená len jednej vonkajšej vrstve, alebo sú rohože umiestnené v oboch vonkajších vrstvách.

Je výhodné, ako obe rohože majú rovnakú štruktúru a sú umiestnené v rovnakej vzdialenosti od geometrickej strednej roviny a ak sú zhotovené z tkaniny, pletiva alebo úpletu.

Ďalej je výhodné ak rohože pozostávajú z kovových vlákien s priemerom do 1 mm, s výhodou s priemerom niekoľko málo desatín milimetra. Zvlášť výhodný je priemer v rozsahu 0,05 až 0,2 mm.

Okrem toho je výhodné, ak rohože pozostávajú z kovových vlákien s modulom pružnosti pri 20 °C vyšším ako 100 000 N/mm². Zvlášť výhodný je rozsah 180 000 až 230 000 N/mm².

- 3 Rohože s výhodou pozostávajú z kovových vlákien pokrytých vrstvou molybdénu alebo zinku.

Rohož je s výhodou umiestnená v strednej oblasti vonkajšej vrstvy alebo prípadne vo vonkajšej oblasti vonkajšej vrstvy, avšak v žiadnom prípade nezasahuje k povrchovej vrstve i vonkajšej vrstvy.

Je výhodné, ak rohož je umiestnená od povrchovej vrstvy vo vzdialenosti, rovnajúcej sa najmenej päťnásobku priemeru kovových vlákien, pričom vonkajšie vrstvy sú z rovnakých materiálov ako je penová hmota strednej vrstvy.

Rohož podľa predloženého vynálezu má rovnaké vlastnosti v oboch smeroch zaťaženia.

Z uvedeného vyplýva, že materiál je skoncentrovaný v oblastiach vonkajších vrstiev, ktoré rozhodujú o pevnosti konštrukčného prvku. Najmenej jedna z týchto vonkajších vrstiev je naviac vystužená kovovou rohožou. Penová hmota v strednej vrstve podstatne znižuje celkovú hmotnosť konštrukčného prvku. Týmto spôsobom sa môžu vyrábať aj väčšie debniace dosky, ktoré zásluhou svojej stability a pevnosti môžu voľne premosťovať väčšie plochy. Pri použití takéhoto konštrukčného prvku ako debniacej dosky môžu byť obvyklé kovové rámy ľahšie a takýto debniaci prvok je pri rovnakých rozmeroch ľahší ako doteraz používané debniace prvky. Zostávajú pritom zachované výhody ako pri dreve, pretože rohože z kovových vlákien nijako znateľne neprekážajú pri zatĺkaní klincov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Podstata vynálezu je ďalej objasnená na neobmedzených príkladoch jeho uskutočnenia, ktoré sú opísané na základe pripojených výkresov, ktoré znázorňujú:

na obr. 1 rez časťou konštrukčného prvku podľa vynálezu, ktorý sa dá použiť ako debniaca doska, na obr. 2 diagram štatistického rozdelenia priemeru pórov v pene po oboch stranách geometrickej strednej roviny pre prvý príklad uskutočnenia, na obr. 3 to isté ako na obr. 2, avšak pre druhý príklad uskutočnenia, na obr. 4 pôdorysný pohľad na rohož z kovových vlákien,

- 4 na obr. 5 prierez lisovacou formou s vloženými vrstvami materiálu, ktoré sú v záujme názornosti znázornené tak, že sú od seba oddialené, na obr. 6 schematické zobrazenie postupu pri vytlačovaní.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Konštrukčný prvok podľa obr. 1 je zhotovený ako debniaca doska H, ktorá je použiteľná ako debnenie na betón. Táto debniaca doska Π. pozostáva z dvojice vonkajších vrstiev 12, 13 s vonkajšími povrchmi 14, 16, na ktoré nadväzujú povrchové vrstvy 17, 18, ktorých hrúbka je len zlomkom hrúbky vonkajších vrstiev 12, 13. Medzi vonkajšími vrstvami 12, 13 sa nachádza stredná vrstva 19, ktorú vytvára penová hmota

21. Vo vonkajších vrstvách 12, 13 sú umiestnené rohože 22, 23, rovnako ako všetky ostatné vrstvy 12, 13, 17, 18, 19 sú rovnobežné s geometrickou stredovou rovinou 24 debniacej dosky 11.

Priemer pórov v penovej hmote 21, ktorá tvorí väčšiu časť objemu tejto penovej hmoty 21, sa smerom od homogénnych povrchových vrstiev J7, 18 ku geometrickej strednej rovine 24 zväčšuje, ako je to zrejmé z diagramu na obr. 2. V blízkosti tejto geometrickej strednej roviny 24 je priemer pórov alebo bublín najväčší a zmenšuje sa smerom k okrajom vonkajších vrstiev 12, 13, v ktorých je tento priemer už nulový, čo znamená, že tieto vonkajšie vrstvy 12, 13 sú už homogénne a bez pórov.

Pri inom spôsobe výroby, ktorého výsledok je zrejmý z diagramu na obrázku 3, zasahujú póry až do povrchových vrstiev 12, 13, kde však ich priemer tiež klesá na nulu. Na miestach, kde sa nachádzajú rohože 22, 23, je už priemer pórov alebo bublín nulový. Rohože 22, 23 sú teda rovnako ako v príklade uskutočnenia podľa obr. 2 uložené v homogénnom materiále.

Prvá rohož 22 pozostáva podľa obr. 4 z kovových vlákien 26, 27. Druhá rohož 23 je úplne totožná s prvou rohožou 22 a preto nie je znázornená. Kovové vlákna 26, 27 sú z ocele a majú hrúbku 0,16 mm. Prvé kovové vlákna 26 sú umiestnené v smere osi X a druhé kovové vlákna 27 sú umiestnené v smere osi Y, takže vlákna 26, 27 sú vzájomne kolmé. Rozmer ôk 28 je v oboch smeroch rovnaký a predstavuje 7x7 mm. Neznázomeným spôsobom je zaistené, že body 29 kríženia sa neposunú. V prípade, že s kovovými vláknami 26, 27 sa kvôli ich voľnosti nedá dobre manipulovať, má prvá rohož 22 pomocnú kostru 31, ktorá je neznázomeným spôsobom spojená s kovovými vláknami

- 5 26. 27. Táto pomocná kostra 31 pozostáva z vlákien s podstatne nižšou pevnosťou v ťahu a neurčuje vôbec alebo spoluurčuje len nepatrne vlastnosti debniacej dosky ÍL

V hornej časti obr. 5 je znázornený rez hornou polovicou 32 formy, zatiaľ čo v spodnej časti obr. 5 je znázornený rez spodnou polovicou formy 33, ktorá je komplementárna k hornej polovici 32. Polovice 32, 33 formy sa dajú k sebe pritlačiť za určitého tlaku a teploty. Týmto spôsobom dôjde k stlačeniu prvej vonkajšej vrstvy 12, ktorá má prvú rohož 22 a druhej vonkajšej vrstvy 13, ktorá obsahuje druhú rohož 23, ktoré sa už predtým pripravili, s medziľahlou strednou vrstvou 19. Vytvorí sa tak debniaca doska 11 s rozložením pórov podľa obr. 2 za predpokladu, že súčet východiskových hrúbok vonkajších vrstiev 12, 13 a strednej vrstvy 19 je väčší ako svetlosť medzery medzi uzavretými polovicami 32, 34 formy. Vonkajšie vrstvy 12, 13 sa tak máličko vtlačia do strednej vrstvy 19 bez toho, aby sa pritom samé osebe stali pórovitými.

Podľa obr. 6 sa pre iný spôsob výroby použije hubica 34 s obdĺžnikovou výstupnou tryskou 36, za ktorou je zaradená dvojica kalandrovacích valcov 37, 38. Do hubice 34 sa zavádza materiál 42, 43, 44 spolu s rohožami 22, 23, ktoré sa odvíjajú zo zásobných kotúčov 46, 47. Materiály 42, 47 sa predtým spracujú v extrudéroch 45a, 45b, ktoré majú odplyňovaciu zónu 39. Druhý materiál sa vedie cez tretí extrudér 45c, ktorý má odplyňovaciu zónu 39, na ktorú naväzuje zóna 41 pre prívod plynu. Materiály 42, 43, 44 majú v umelej hmote štatisticky rovnomerne rozložené kovové pásiky a prípadne aj nasekané sklenené vlákna. Medzi materiály 42, 44 sa do hubice 34 zavádzajú zo zásobníkových kotúčov 46, 47 rohože 22, 23. V hubici 34 dochádza k vzájomnému priľahnutiu materiálov 42, 43, 44 a v odplyňovacích zónach 39 sa odvedie neúmyselne a/náhodne zavlečený, prípadne vytvorený plyn. Do druhého materiálu 43, ktorý vytvára strednú vrstvu 19, sa v zóne 41 pre prívod plynu kontrolovane zavádza plyn. Tým sa dosiahne to, že stavebný prvok má rozložené póry s priemermi napríklad podľa obr. 3. Znázornenie prívodov materiálu 42, 43, 44 z umelej hmoty je len symbolické. Žiadne dosky sa samozrejme neprivádzajú. Kalandrovacie valce 37, 38 vyhladia ešte za tepla vonkajšie povrchy 14, 16 debniacej dosky 11.

Ako vyplýva z podstaty vynálezu a patentových nárokov, je v rámci vynálezu možný celý rad rôznych obmien. Napríklad, debniaca doska H sa zhotovuje symetricky ku geometrickej strednej rovine 24 len vtedy, ak sa požaduje, aby debniaca doska Jl mala symetrické vlastnosti. Ak sa jedna z rohoží 22, 23 do debniacej dosky 11 nezabuduje,

- 6 zhotoví sa debniaca doska 11 s jednostranným predpätím, ktorá môže byť vhodná na celý rad aplikácií. Na vonkajších povrchoch 14, 16 môže byť vytvorená určitá štruktúra. V niektorých prípadoch sa do debniacej dosky H môžu zabudovať obe rohože 22, 23. Jedna z nich pritom môže byť umiestnená ku geometrickej strednej rovine 24 bližšie ako druhá alebo ich kovové vlákna 26, 27 môžu mať rozdielne vlastnosti, čím sa tiež môže dosiahnuť požadovaná asymetria. Kovové vlákna 26, 27 môžu byť umiestnené v neznázornených plášťoch z umelej hmoty, ktoré sú v bodoch 29 kríženia vzájomne zvarené, takže pomocná kostra 31 je potom zbytočná. Materiál uvedených plášťov sa totiž roztaví do materiálov vonkajších vrstiev 12,13. Rohože 22, 23 môžu byť pletené alebo tkané. Tieto rohože 22, 23 môžu byť aj z plechu, z ktorého bola vybitá väčšina plochy, takže sa zachovala len sieť. Môže sa teda jednať o takzvaný ťahaný kov alebo odpad z výroby malých výrobkov z plechu.

Pokiaľ sa predpokladá, že konštrukčný prvok sa nebude používať obojstranne, debniace dosky 11 sa však obracajú, dá sa podľa potreby upraviť štruktúra konštrukčného prvku.

Konštrukčný prvok podľa vynálezu môže mať v prípade potreby nižšiu mernú hmotnosť ako drevo a pritom lepšie mechanické vlastnosti.

Ak dôjde k opotrebovaniu niektorého z vonkajších povrchov 14, 16, debniaca doska H môže mať tento vonkajší povrch 14, 16 rýchlo obnovený, napríklad vyhladením pomocou žeravého drôtu alebo prežehlením za tepla.

Stredná vrstva 19 debniacej dosky H obsahuje nezávisle na množstve umelej hmoty len malé množstvo kovových pásikov a sklenených vlákien. Podiel týchto kovových pásikov a sklenených vlákien je vždy do 10 %. V konkrétnom prípade to môže byť 5 % hliníkových triesok a 5 % sklenených vlákien. Možnosť spojovania pomocou klincov je priamo závislá na podiele polýamidu v závislosti na podiele vysokotlakového a nízkotlakového polyetylénu. Pri podiele polýamidu okolo 18 % už možnosť zabíjania klincov končí. Zabíjanie klincov do debniacej dosky sa dá uľahčiť prímesou nízkotlakového polyetylénu. Avšak sa zníži pevnosť v strihu a odolnosť voči tečeniu za studená. Ak sa pridá vysokotlakový a nízkotlakový polyetylén v rovnakom pomere, môže sa podiel polýamidu zvýšiť až na 30 %. Na tejto hranici končí možnosť zatĺkania klincov. Stupeň pridávania výstužných materiálov, teda kovových pásikov a sklenených vlákien, možnosť zatĺkania klincov prakticky neovplyvní, pokiaľ je podiel jednotlivých zložiek do 22 %. Nad touto hranicou je materiál už príliš hustý.

- 7 Možnosť tvárnenia závisí do značnej miery od koncentrácie xýstužných materiálov a ich dĺžky vo výslednom výrobku, pokiaľ je zaistená ich súdržnosť a väzba s ostatným materiálom. Zdá sa, že najlepšie výsledky sa dosahujú s trieskami a podobnými materiálmi pri dĺžke 12 až 13 mm, ktoré prepožičiavajú debniacej doske Π. vlastnosti pružiny, ktorá sa po uvoľnení vracia do svojho pôvodného tvaru a pri trvalom zaťažení sa trvalo deformuje.

Tepelnú vodivosť debniacej dosky 11 do značnej miery ovplyvňuje doba ubíjania alebo lisovania ako aj doba tuhnutia betónu. Táto tepelná vodivosť je prevažne určovaná len uvedenými kovovými pásikmi. Pri podiele hliníkových triesok 15 % sa dosiahne tepelná vodivosť ako pri drevenej doske. Pri dobrej tepelnej vodivosti dochádza k pomerne rovnomernému ochladzovaniu betónu, takže nevzniká žiadne pnutie. Tým sa zaručuje, že hotový betón má nemenný tvar.

Čím vyšší je podiel polyamidu, tým vyššia je aj tepelná vodivosť výsledného materiálu. Touto vlastnosťou polyamidu sa však do určitej miery súčasne znižuje možnosť zatĺkania klincov. Zo skúšok na prototypoch vyplýva, že oba faktory sú optimálne pri podiele polyetylénu v rozsahu 12 až 25 %, to znamená, že pri tomto podiele sa dosiahne pomerne vysoká tepelná odolnosť pri zachovaní možnosti zabíjanie klincov do debniacej dosky.

Vonkajšie dosky 12, 13 majú vysoký podiel výstužného materiálu, obsahujú napríklad 20 % polyamidu, 20 % hliníkových triesok, 20 % sklenených vlákien a po 20 % vysokotlakového a nízkotlakového polyetylénu. Pri vhodnom dimenzovaní rohoží 22, 23 sa dá podiel sklenených vlákien a hliníkových triesok o niečo znížiť.

Stredná vrstva 19 má len nízky podiel výstužného materiálu, obsahuje napríklad len do 5 % hliníkových triesok a sklenených vlákien. Vytvorením penovej oblasti v strednej vrstve 19 sa dosiahne podstatné zníženie mernej hmotnosti, napríklad o 60 %.

Spôsob výroby opísaný v súvislosti s obr. 5 nie je síce taký hospodárny ako spôsob výroby podľa obr. 6, umožňuje však rýchlejšie zavedenie do výroby. Pre postup podľa obr. 6 toto platí opačne.

Opísaný bol príklad uskutočnenia s rozmerom oka 28 rohože 22, 23 s minimálnou veľkosťou 7x7 mm. Tento rozmer oka 28 však môže byť v závislosti od požiadavky statickej pevnosti väčší alebo menší a okrem toho môže byť odlišný v jednotlivých smeroch.

- 8 Rohože 22, 23 môžu byť napríklad z ťahaného kovu. V podstate sú možné aj rôzne kombinácie, napríklad ťahaný kov a/alebo pásy s vybitými plochami a/alebo pletené a/alebo tkané a/alebo háčkované rohože 22, 23.

Jednotlivé vrstvy, to znamená rohože 22, 23, vonkajšie vrstvy 12, 13, stredná vrstva 19 sú navzájom v podstate rovnobežné a rohože 22, 23 sú v podstate rovné.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Konštrukčný prvok z plastu, v ktorom sú štatisticky rovnomerne rozložené kovové pásiky, pričom hrúbka tohto konštrukčného prvku je podstatne menšia ako jeho ostatné rozmery a tento konštrukčný prvok pozostáva najmenej z 50 % hmotnostných plastu a z najviac 50 % hmotnostných kovových pásikov, ktorých dĺžka je menšia ako hrúbka konštrukčného prvku, vyznačujúci sa tým, že tento konštrukčný prvok pozostáva z dvojice vonkajších vrstiev (12, 13) s homogénnymi povrchovými vrstvami (17, 18) a z medziľahlej strednej vrstvy (19), pozostávajúcej z penovej hmoty (21), pevne spojenej s vonkajšími vrstvami (12,13), v ktorých sú uložené rohože (22, 23) z kovových vlákien (26, 27), ktoré sú rovnobežné s povrchovými vrstvami (17, 18).
2. Konštrukčný prvok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že v rohožiach (22, 23) sú v priečnom smere vytvorené okná na preniknutie materiálu (42, 44) z plastu.
3. Konštrukčný prvok podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že materiál (42, 44) úplne prestupuje okami v rohožiach (22, 23) a prilieha na všetky plochy týchto rohoží (22, 23).
4. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že súčet hrúbok vonkajších vrstiev (12, 13) je menší ako hrúbka strednej vrstvy (19) z penovej hmoty (21).
5. Konštrukčný prvok podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že pomer hrúbok vonkajších vrstiev (12, 13) k hrúbke strednej vrstvy (19) z penovej hmoty (21) je 4 : 15 : 4 s odchýlkou ± 99 %.
6. Konštrukčný prvok podľa nárokov 4a 5, vyznačujúci sa tým, že vonkajšie vrstvy (12, 13) sú rovnako hrubé.

- 10
7. Konštrukčný prvok podľa nárokov 4až6, vyznačujúci sa tým, že v strednej vrstve (19) z penovej hmoty (21) sa nachádzajú póry, zmenšujúce sa smerom od geometrickej strednej roviny (24).
8. Konštrukčný prvok podľa nárokov 4 až 7, v y z n a č u j ú c i s a tým, že vo vnútri vonkajších vrstiev (12, 13) sa taktiež nachádzajú póry.
9. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú umiestnené v homogénnych oblastiach vonkajších vrstiev (12, 13).
10. Konštrukčný prvok podľa nárokov laž9, vyznačujúci sa tým, že rohož (22) je umiestnená len v jednej vonkajšej vrstve (12).
11. Konštrukčný prvok podľa nárokov 4až7, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú umiestnené v obidvoch vonkajších vrstvách (12, 13).
12. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 a 9 až 11, vyznačujúci sa tým, že obidve rohože (22, 23) majú rovnakú štruktúru.
13. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4, 9, lial 2, vyznačujúci sa tým, že obidve rohože (22, 23) sú umiestnené v rovnakej vzdialenosti od geometrickej strednej roviny (24).
14. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 á 9 až 13, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z tkaniny.
15. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 a 9 až 13, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z pletiva.
16. . Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 a 9 až 13, vyznačujúci sa t ý m, že rohože (22, 23) sú z úpletu.

- 11
17. . Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 a 9 až 16, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27) s priemerom do 1 mm.
18 . Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 a 9 až 17, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27) s priemerom do 0,5 mm.
19. Konštrukčný prvok podľa nárokov 1 až 4 a 9 až 17, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27) s priemerom v rozsahu 0,05 až 0,2 mm.
20. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9ažl9, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27) s modulom pružnosti pri 20 °C presahujúcim 100.000 N/mm².
21. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9ažl9, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27) s modulom pružnosti pri 20 °C v rozsahu 180.000 až 230.000 N/mm².
22. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9až21, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27), ktoré sú pokryté vrstvou molybdénu.
23. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9až21, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú z kovových vlákien (26, 27), pokrytých vrstvou zinku.
24. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9až23, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú umiestnené v strednej oblasti vonkajšej vrstvy (12,13).
25. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9až22, vyznačujúci sa tým, že rohože (22, 23) sú umiestnené vo vonkajšej oblasti vonkajšej vrstvy (12, 13), pod povrchovou vrstvou (17, 18).

- 12
26. Konštrukčný prvok podľa nárokov Iaž4a9až24, vyznačujúci sa t ý m, že rohože (22, 23) sú umiestnené od povrchovej vrstvy (17, 18) vo vzdialenosti, ktorá sa rovná najmenej päťnásobku priemeru ich kovových vlákien (26, 27).
27. Konštrukčný prvok podľa nárokov 4 až í 1, 23 a 25, vyznačujúci sa tým, že vonkajšie vrstvy (12, 13) sú z rovnakých materiálov ako je penová hmota (21) strednej vrstvy (19).
28. Konštrukčný prvok podľa nároku 1, vyznačujúcisa tým, že má rovnaké vlastnosti v oboch smeroch (X, Y) zaťaženia, to jest v smere rovnobežnom s povrchovými vrstvami (17, 18) a v smere vzájomne kolmom.