SK287558B6 - Soli valsartanu, ich použitie, spôsob ich výroby a farmaceutické prípravky obsahujúce tieto soli - Google Patents

Abstract

Opísaná je vápenatá soľ valsartanu, jej kryštalická, čiastočne kryštalická alebo amorfná forma a spôsob jej výroby.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka nových solí antagonistu receptora AT! (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-( 1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-yl-metyl]amínu (valsartanu) vzorca

(I)

Doterajší stav techniky

Účinná látka valsartan je voľná kyselina, ktorá je opísaná konkrétne v EP 0443983, najmä v príklade 16, má dva kyslé atómy vodíka: (I) atóm vodíka (atóm H) karboxylovej skupiny, a (II) atóm vodíka tetrazolového kruhu. V súlade s tým sa jeden kyslý atóm vodíka (primáme karboxylový atóm vodíka) alebo obidva kyslé atómy môžu nahradiť jednomocným katiónom alebo katiónom s vyššou mocnosťou, napr. dvojmocným. Taktiež sa môžu vytvoriť zmesové soli.

EP 443983 neopisuje žiadne špecifické soli valsartanu. Taktiež sa nezmieňuje o žiadnych zvláštnych vlastnostiach solí. Medzitým sa účinná zložka valsartan uviedla na trhu ako antihypertenzívum v celom rade krajín pod obchodným názvom DIOVAN.

Voľná kyselina valsartanu má teplotu topenia v uzavretej taviacej nádobke od 80 do 95 °C a v otvorenej taviacej nádobke od 105 do 110 °C a entalpiu topenia 12 kJ/mol. Optická rotácia je [a]²⁰ _D = (-70 ± 2)° pre koncentráciu c = 1 % v metanole.

Hustota kryštálov valsartanu a hydrátov soli sa určovala héliovým pyknometrom (Accupyc 1330, Micromeritics, Norcross, GA, USA). Hustota kryštálov voľnej kyseliny valsartanu je 1,20 ± 0,02.

Rôntgenový difŕakčný diagram sa v podstate skladá z dosť širokých difúznych rôntgenových obrazov, voľná kyselina sa preto pod rôntgenom charakterizuje ako takmer amorfná. Teplota topenia spojená s nadmernou entalpiou topenia 12 kJ/mol jasne potvrdila existenciu značného reziduálneho usporiadania v časticiach alebo štrukturálnych doménach voľnej kyseliny valsartanu.

Trvá preto potreba stabilnejších, napr. kryštalických foriem valsartanu, ktoré sú dokonca vhodnejšie na spracovanie pri vysúšacích alebo mlecích postupoch po konečnom štádiu chemického prípravného postupu, a taktiež v ďalších krokoch prípravy farmaceutických formulácií. Urobilo sa veľa márnych pokusov nájsť zlepšenú formu prostredníctvom vytvárania solí, ktoré by ideálne boli čo najviac kryštalické, a taktiež fyzikálne a chemicky stabilné. Iba soli podľa vynálezu, ich solváty a ich polymorfné formy prejavovali požadované zlepšené vlastnosti.

Príprava solí valsartanu s požadovanými výhodnými vlastnosťami sa ukazuje ako veľmi obtiažna. Vo väčšine prípadov sa získali napríklad amorfné soli s malou stabilitou (ako napríklad tvrdé peny, vosky alebo oleje). Rozsiahly výskum ukázal, že soli valsartanu podľa vynálezu sa prejavili obzvlášť výhodné v porovnaní s voľnou kyselinou valsartanu.

Podstata vynálezu

Predmetom predkladaného vynálezu sú soli valsartanu, ktoré sú vybrané zo skupiny, ktorú tvoria sodná soľ, draselná soľ, dvoj draselná soľ, horečnatá soľ, vápenatá soľ, bis-dietylamóniová soľ, bis-propylamóniová soľ, bis-dibutylamóniová soľ, soľ mono-L-arginínu, soľ bis-L-arginínu, soľ mono-L-lyzínu a soľ bis-L-lyzínu, rovnako ako soľné zmesi alebo, v danom poradí amorfná forma, solvát, najmä hydrát, rovnako ako ich polymorfné formy, príprava týchto solí a ich použitie, a taktiež farmaceutické prípravky obsahujúce takéto soli.

Predmetom predkladaného vynálezu sú ďalej soli valsartanu, ktoré sú vybrané zo skupiny, ktorú tvoria sodná soľ, draselná soľ, dvojdraselná soľ, horečnatá soľ, vápenatá soľ, bis-dietylamóniová soľ, bis-dipropylamóniová soľ, bis-dibutylamóniová soľ, soľ mono-L-arginínu, soľ bis-L-arginínu, soľ mono-L-lyzínu a soľ bis-L-lyzínu, alebo, v danom poradí, amorfná forma, solvát, najmä hydrát, rovnako ako ich polymorfné formy.

Soľné zmesi podľa vynálezu sú (I) formy jednoduchých solí rôznych katiónov vybraných zo skupiny uvedenej pred týmto alebo (II) zmesi týchto jednoduchých foriem solí, ktoré existujú napríklad vo forme konglomerátov.

Výhodné soli sú napríklad vybrané zo solí, ako je: sodná soľ v amorfnej forme, dvojsodná soľ valsartanu v amorfnej alebo kryštalickej forme, najmä vo forme hydrátu, draselná soľ valsartanu v amorfnej forme, dvojdraselná soľ valsartanu v amorfnej alebo kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, vápenatá soľ valsartanu v kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, primáme jej tetrahydrát, horečnatá soľ v kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, primáme jej hexahydrát, horečnatovápenatá zmesová soľ valsartanu v kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, bis-dietylamóniová soľ valsartanu v kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, bis-dipropylamóniová soľ valsartanu v kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, bis-dibutylamóniová soľ valsartanu v kryštalickej forme, obzvlášť vo forme hydrátu, primáme jej hemihydrát, soľ mono-L-arginínu valsartanu v amorfnej forme, soľ bis-L-arginínu valsartanu v amorfnej forme, soľ mono-L-lyzínu valsartanu v amorfnej forme, soľ bis-L-lyzínu valsartanu v amorfnej forme.

Tieto soli podľa vynálezu výhodne existujú v izolovanej a v podstate čistej forme, napríklad v stupni čistoty > 95 %, výhodne > 98 %, najmä > 99 %. Enantioméma čistota solí podľa vynálezu je > 98 %, výhodne > 99 %.

Soli podľa vynálezu majú v porovnaní s voľnou kyselinou alebo amorfnými formami, solvátmi, ako napríklad soľné hydráty a taktiež ich zodpovedajúcimi polymorfnými formami, neočakávane výhodné vlastnosti. V stanovených podmienkach majú kryštalické soli a hydráty kryštalických solí jasnú teplotu topenia, ktorá je spojená so zreteľnou endotermickou entalpiou topenia. Kryštalické soli podľa vynálezu sú stabilné a majú lepšiu kvalitu ako valsartan taktiež počas uskladnenia a distribúcie. Amorfné alebo čiastočne amorfné soli majú obmedzenú stabilitu, t. j. ako pevné látky majú obmedzený rozsah stability. Aby sa stabilizovali, vyžadujú určité opatrenia, ktoré sa môžu dosiahnuť napríklad galenickými formuláciami.

Okrem toho tak kryštalické ako aj amorfné soli podľa vynálezu majú vysoký stupeň disociácie vo vode, a tak podstatne zlepšenú rozpustnosť vo vode. Tieto vlastnosti sú výhodné, pretože na jednej strane je proces rozpúšťania rýchlejší a na druhej strane je pre takéto roztoky vyžadované menšie množstvo vody. Okrem toho, vyššia rozpustnosť vo vode môže taktiež za určitých podmienok viesť k zvýšenej biologickej dostupnosti solí alebo soľných hydrátov v prípade pevných liekových foriem. Zlepšené vlastnosti sú prospešné obzvlášť pre pacientov. Okrem toho, časť solí podľa vynálezu sa prejavuje ako výnimočne fyzikálne stabilných, konkrétne soli alkalických zemín. Pre rôzne relatívne vlhkosti pri teplote miestnosti, a taktiež pri mierne vyšších teplotách, nevykazovali soľné hydráty podľa vynálezu žiadnu absorpciu vody alebo stratu vody v širokom rozsahu vlhkosti a počas niekoľkých hodín, napr. štyri hodiny. Taktiež napríklad teplota topenia solí podľa vynálezu sa nemení uskladnením v rôznych relatívnych vlhkostiach.

Zlepšené fyzikálnochemické vlastnosti určitých solí alebo určitých hydrátov solí majú veľký význam pri výrobe farmaceutickej látky a pri produkcii, skladovaní a aplikácii galenických prípravkov. Týmto spôsobom vychádzajúc zo zlepšenej stálosti fyzikálnych parametrov sa môže garantovať ešte vyššia kvalita formulácií. Vysoká stabilita solí alebo soľných hydrátov taktiež dáva možnosť dosahovať hospodárske výhody tým, že umožní uskutočnenie jednoduchšieho postupu v priebehu spracovania. Vysoký stupeň kryštalizácie určitých soľných hydrátov dovolí použitie vybraných analytických metód, obzvlášť rôznych rôntgenových metód, ktorých použitie umožní jasnú a jednoduchú analýzu ich uvoľňovania. Tento faktor má taktiež veľký význam na kvalitu účinnej látky a jej galenických foriem počas produkcie, uskladnenia a podávania pacientom. Okrem toho sa môžu zrušiť zložité opatrenia na stabilizáciu účinnej zložky v galenických formuláciách.

V súlade s tým sa vynález týka kryštalických, taktiež čiastočne kryštalických a amorfných solí valsartanu.

Vynález sa týka rovnako tak solvátov, ako sú napríklad hydráty, ako polymorfných foriem solí podľa vynálezu.

Solváty a taktiež hydráty solí podľa vynálezu sa môžu vyskytovať napríklad ako herni-, mono-, dvoj, tri-, tetra-, penta-, hexasolváty alebo hydráty v danom poradí. Rozpúšťadlá použité na kryštalizáciu, ako napríklad alkoholy, obzvlášť metanol, etanol, aldehydy, ketóny, obzvlášť acetón, estery, napr. etylacetát, sa môžu zasadiť v kryštálovej mriežke. Miera, do akej vybrané rozpúšťadlo alebo voda vedie k solvátu alebo hydrátu pri kryštalizácii a v následných krokoch, alebo vedie priamo k voľnej kyseline, je všeobecne nepredvídateľná a závisí od kombinácie podmienok a rôznych interakcií medzi valsartanom a vybraným rozpúšťadlom, obzvlášť vodou. Príslušná stabilita výsledných kryštalických alebo amorfných pevných látok vo forme solí, solvátov a hydrátov, rovnako ako zodpovedajúcich soľných solvátov alebo soľných hydrátov, sa musí určiť experimentovaním. Nie je teda možné sústrediť sa len na chemické zloženie a stechiometrický pomer molekúl vo výslednej pevnej látke, pretože pri týchto podmienkach sa môžu vytvoriť obidve odlišné kryštalické pevné látky a odlišné amorfné látky.

Opisované soľné hydráty môžu byť výhodné pre zodpovedajúce hydráty, pretože molekuly vody v kryštálovej štruktúre sú viazané silnými intermolekulámymi silami a preto predstavujú esenciálny prvok formácie štruktúry týchto kryštálov, ktoré sú sčasti výnimočne stabilné. Viac-menej molekuly vody taktiež existujú v určitých kryštálových mriežkach, ktoré sú viazané slabými intermolekulámymi silami. Takéto molekuly sú viac alebo menej integrované pri formácii kryštálovej štruktúry, ale s nižším energetickým účinkom. Obsah vody v amorfných pevných látkach sa môže všeobecne jasne určiť, ako v kryštalických hydrátoch, ale je vysoko závislý od podmienok sušenia a okolitých podmienok. Na rozdiel od toho v prípade stabilných hydrátov existujú jasné stechiometrické pomery medzi farmaceutickou účinnou látkou a vodou. V mnohých prípadoch tieto pomery nesplnia úplne stechiometrickú hodnotu, normálne sa dosahujú nižšie hodnoty v porovnaní s teóriou kvôli určitým kryštálovým defektom. Pomer organických molekúl k molekulám vody kvôli slabšej väzbe vody sa môže do značnej miery meniť, sú napríklad poskytnuté dvoj-, tri- alebo tetrahydráty. Na druhej strane v amorfných pevných látkach nie je molekulárna klasifikácia štruktúry vody stechiometrická, klasifikácia môže byť stechiometrická iba na základe náhody.

V niektorých prípadoch nie je možné klasifikovať presnú stechiometriu molekúl vody vďaka vrstevnatej forme štruktúry, napr. v soliach alkalických kovov, obzvlášť v draselnej soli, takže vstavané molekuly vody sa nemôžu určiť v definovanej forme.

Pre kryštalické pevné látky, ktoré majú totožné chemické zloženie, sú rôzne výsledné kryštálové mriežky označované súhrnným termínom polymorfizmus.

Každý odkaz uvedený v tomto texte pred týmto alebo ďalej týkajúci sa solí podľa vynálezu sa chápe ako týkajúci sa taktiež zodpovedajúcich solvátov, ako sú napríklad hydráty, a polymorfných modifikácií a taktiež amorfných foriem, ak sú vhodné a výhodné.

Obzvlášť výhodné formy sú tetrahydrát vápenatej soli valsartanu a hexahydrát horečnatej soli valsartanu.

Rontgenový difrakčný diagram práškových foriem (práškov) týchto dvoch hydrátov solí má veľký počet samostatných rôntgenových odrazov, a prakticky žiadne známky nekryštalických alebo amorfných častí. Stupeň kryštalizácie týchto definovaných soľných hydrátov je preto prekvapivo vysoký. Rovnako sa tak môžu vypestovať relatívne veľké kryštály z určitých soľných hydrátov, a v kryštalickom zmysle tieto sú jednoduché kryštály. Tieto jednoduché kryštály umožnia určenie štruktúry pevnej látky, čo sa uskutočňuje počítačovým vyhodnotením odrazových intenzít meraných rôntgenovým difraktometrom.

Tento postup určovania štruktúry kryštálu umožňuje pri normálnych podmienkach, ako je vysoká fyzikálna, chemická a enantioméma čistota meraných kryštálov, jasné určenie štruktúry uskutočnenej na molekulárnej alebo atómovej úrovni, najmä symetrie a veľkosti základných buniek kryštálu, atómových pozícií a teplotných faktorov, a zo zisteného objemu kryštálovej bunky sa ukáže rôntgenová fotografická hustota na základe molekulovej hmotnosti. Súčasne rontgenové fotografické stanovenie štruktúry dodáva detaily o kvalite.

Význačné vlastnosti týchto dvoch hydrátov sú založené na kryštáloch, ktoré formujú tieto soli inkorporáciou štyroch alebo šiestich molekúl vody na molekulu valsartanu. Tak sa prakticky vytvárajú dokonalé trojrozmerné kryštálové mriežky. Tieto dve soli majú rozpustnosť vo vode, ktorá je niekoľkokrát lepšia než voľné kyseliny valsartanu, a to je obzvlášť prekvapujúce pri vysokých teplotách topenia a entalpiách topenia, ktoré sú osemkrát alebo päťkrát vyššie než pri voľnej kyseline. Neobvyklé kryštálové mriežky týchto dvoch soľných hydrátov sú základom chemickej a fyzikálnej stability týchto dvoch zlúčenín.

Obzvlášť pozoruhodný hydrát je tetrahydrát vápenatej soli valsartanu. V uzavretej odberovej nádobke, pre rýchlosť zohrievania T_r = 10 K.minmá teplotu topenia 205 ± 1,5 °C a entalpiu topenia 98 ± 4 kJ.moľ¹. Tetrahydrát vápenatej soli valsartanu nie je stabilný pri zvýšených teplotách, čo sa týka vody hydrátu a čo sa týka štruktúry molekuly. Uvedená teplota topenia je teplota topenia hydrátu, ktorá sa môže merať len v uzavretej odberovej nádobke. Použili sa zlaté nádobky s hrúbkou steny 0,2 mm, po zvážení vzoriek medzi 2 a 4 mg soľného hydrátu sa nádobky uzavreli chladným zváraním. Tieto zlaté nádobky majú vnútorný voľný objem približne 22 gl. Množstvo vzorky a objem natlakovaných nádobiek sa musí vhodne adaptovať, aby nenastala silná dehydratácia soľných hydrátov počas merania teploty topenia. Parciálny tlak vody pri 205 °C je približne 1800 kPa (18 bar), takže pri otvorenej nádobke v DSC (Diferenciálna skenovacia kalorimetria) počas merania teploty topenia nastáva konverzia na anhydrát. Ak sa extrapolujú údaje z niekoľkých rýchlostí zohrievania (T_r = 10, 20, 40 K.min¹) na rýchlosť zohrievania s kontinuálnou rýchlosťou, je výsledná teplota topenia 213 ± 2 °C a entalpia topenia 124 ± 5 kJ.moľ¹. Tak vysoká teplota topenia hydrátu, ako množstvo entalpie topenia sú výrazom výnimočnej stability kryštálovej mriežky tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu. Tieto dve termodynamické charakteristické vlastnosti ilustrujú výhodné fyzikálne vlastnosti, v porovnaní s voľnou kyselinou, najmä teplotou topenia v uzavretom systéme 90 °C a entalpiou topenia 12 kJ.moľ¹. Tieto termodynamické údaje, spolu s rontgenovými údajmi, ukazujú vysokú stabilitu tejto kryštálovej mriežky. Sú základom pre zvláštnu fyzikálnu a chemickú rezistenciu tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu.

Meranie infračerveného absorpčného spektra tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu v lisovanej tabletke s bromidom draselným ukazuje nasledujúce významné pásy vyjadrené recipročnými vlnočtami (cm'¹): 3750 -

- 3000 (st), 3400 - 2500 (st), 1800 - 1520 (st), 1500 - 1380 (st), 1380 - 1310 (m), 1290 - 1220 (w), 1220 -

- 1190 (w), 1190- 1160 (w), 1160- 1120 (w), 1120 - 1050 (w), 1030-990 (m), 989-960 (w), 950-920 (w), 780 - 715 (m), 710 - 470 (m). Intenzity absorpčných pásov sú označené takto: (w) = slabá, (m) = stredná a (st) = silná intenzita. Meranie infračerveného spektra sa podobne uskutočňovalo prostredníctvom ATR-IR (Attenuated Total Reflection-Infrared Spectroscopy) použitím prístroja Spektrum BX od firmy Perkin-Elmer Corp., Beaconsfield, Bucks, Anglicko.

Tetrahydrát vápenatej soli valsartanu má nasledujúce absorpčné pásy vyjadrené recipročnými vlnočtami: 3594 (w), 3306 (w), 3054 (w), 2953 (w), 2870 (w), 1621 (st), 1578 (m), 1458 (m), 1441 (m), 1417 (m), 1364 (m), 1336 (w), 1319 (w), 1274 (w), 1241 (w), 1211 (w), 1180 (w), 1149 (w), 1137 (w), 1106 (w), 1099 (w), 1012 (m), 1002 (w), 974 (w), 966 (w), 955 (w), 941 (w), 863 (w), 855 (w), 844 (w), 824 (w), 791 (w), 784 (w), 758 (m), 738 (m), 696 (m), 666 (m).

Intenzity absorpčných pásov sú označené takto: (w) = slabá, (m) = stredná a (st) = silná intenzita.

Najintenzívnejšie absorpčné pásy zo spektroskopie ATR-IR sú zobrazené nasledujúcimi hodnotami vyjadrenými recipročnými vlnočtami (cm'¹): 3306 (w), 1621 (st), 1578 (m), 1458 (m), 1441 (m), 1417 (m), 1364 (m), 1319 (w), 1274 (w), 1211 (w), 1180 (w), 1137 (w), 1012 (m), 1002 (w), 758 (m), 738 (m), 696 (m), 666 (m).

Interval chyby pre všetky absorpčné pásy ATR-IR je ± 2 cm'¹.

Obsah vody je teoreticky 13,2 % pre tetrahydrát vápenatej soli valsartanu. Použitím tepelnej váhy (termoscale TGS-2, Perkin-Elmer Corp., Norwalk, CT USA) sa určil obsah vody 12,9 %. Sumárny vzorec sa preto vypočítal nasledovne: (C₂₄H₂₇N₅O₃)²· Ca²⁺. (3,9 ± 0,1) H₂O.

Použitím termogravimetrie v dusíkovej atmosfére bez vody sa meral hmotnostný úbytok, t. j. strata vody pre tetrahydrát ako funkcia teploty, pri rýchlosti zohrievania 10 K.min’. Výsledky sú zobrazené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Teplota [°C]	Hmotnostný úbytok alebo strata vody v %
25	0
50	0
75	0,5
100	3,5
125	10,2
150	12,4
175	12,8
200	12,9
225	12,9
250	13,0
275	13,2

Rozpustnosť tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu v zmesiach vody a etanolu je zobrazená v tabuľke 2 pre teplotu 22 °C.

Tabuľka 2

obj. % etanolu vo vode	rozpustnosť tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu v g/1 roztoku pri teplote 22 °C
0	9 (pH = 7,4)
10	9
30	14
50	46

Porovnanie rozpustnosti dvoch najdôležitejších solí podľa vynálezu a voľnej kyseliny v destilovanej vode je zobrazené v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Zlúčenina	rozpustnosť v g/1 roztoku pri 22 °C
valsartan	0,17
tetrahydrát vápenatej soli valsartanu	9
hexahydrát horečnatej soli valsartanu	59

Ďalšia charakterizácia tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu je uskutočňovaná použitím medzimriežkových rovinných intervalov určených rontgenovým profilom prášku. Meranie rôntgenových profilov prášku sa uskutočňovalo Guinierovou kamerou (FR 552 od firmy Enraf Nonius, Delft, NL) na rontgenovom filme v transmisnej geometrii, použitím Cu-Ka! radiácie pri teplote miestnosti. Vyhodnotenie filmov pre výpočet medzimriežkových rovinných intervalov sa uskutočňovalo tak vizuálne ako na prístroji Line-Scanner (Johansson Täby, Švédsko) a odrazové intenzity sa určovali súčasne.

Výhodná charakterizácia tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu sa získala z medzimriežkových rovinných intervalov d získaných z rôntgenových difrakčných diagramov, pričom v nasledujúcom texte sú priemerné hodnoty vyjadrené s príslušnými intervalmi chýb.

Hodnoty d [v Ä]: 16,1 ± 0,3, 9,9 ± 0,2, 9,4 ± 0,2, 8,03 ± 0,1, 7,71 ± 0,1, 7,03 ±0,1, 6,50 ±0,1, 6,33 ±0,1, 6,20 ± 0,05, 5,87 ± 0,05, 5,74 ± 0,05, 5,67 ± 0,05, 5,20 ± 0,05, 5,05 ± 0,05, 4,95 ± 0,05, 4,73 ± 0,05, 4,55 ± ± 0,05, 4,33 ± 0,05, 4,15 ± 0,05, 4,12 ± 0,05, 3,95 ± 0,05, 3,91 ± 0,05, 3,87 ± 0,05, 3,35 ± 0,05.

Najintenzívnejšie odrazy v rontgenovom difrakčnom diagrame zobrazujú nasledujúce medzimriežkové rovinné intervaly:

Hodnoty d [v Ä]: 16,1 ± 0,3, 9,9 ± 0,2, 9,4 ± 0,2, 7,03 ± 0,1, 6,50 ± 0,1, 5,87 ± 0,05, 5,74 ± 0,05, 4,95 ± ± 0,05, 4,73 ± 0,05, 4,33 ± 0,05, 4,15 ± 0,05, 4,12 ± 0,05, 3,95 ± 0,05.

Výhodný spôsob overovania pred týmto uvedených priemerných hodnôt medzimriežkových rovinných intervalov a intenzít meraných experimentovaním z rôntgenových difrakčných diagramov Guinierovou kamerou pre danú látku, pozostáva vo výpočte týchto intervalov a ich intenzít z úplného určenia štruktúry jednoduchého kryštálu. Toto určenie štruktúry udáva konštanty kryštálovej bunky a atómovej pozície, čo umožní, že rôntgenový difrakčný diagram zodpovedajúci pevnej látke je vypočítaný pomocou počítačových metód výpočtu (program CaRine Crystallography, Université de Compiégne, Francúzsko). Porovnanie týchto údajov, najmä medzimriežkových rovinných intervalov a intenzít najdôležitejších línií tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu, získaných z meraní Guinierovou kamerou a z výpočtu údajov jednoduchých kryštálov, je zobrazené v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Namerané	Vypočítané	Namerané	Vypočítané
d v Á	Intenzita	d v Ä	Intenzita	d v Ä	Intenzita	d v Ä	Intenzita
16,10	veľmi silná	16,02	veľmi silná	5,67	veľmi slabá	5,658	veľmi slabá
9,89	silná	9,88	veľmi silná	5,20	veľmi slabá	5,199	veľmi slabá
9,38	priemerná	9,37	priemerná	5,05	veľmi slabá	5,040	veľmi slabá
8,03	slabá	8,02	priemerná	4,95	priemerná	4,943	slabá
7,71	slabá	7,70	slabá	4,73	slabá	4,724	slabá
7,03	priemerná	7,01	priemerná	4,55	slabá	4,539	slabá
6,50	priemerná	6,49	priemerná	4,33	slabá	4,338	slabá
6,33	slabá	6,33	slabá	4,15	silná	4,150	silná
6,20	veľmi slabá	6,19	veľmi slabá	4,12	slabá	4,114	slabá
5,87	priemerná	5,862	priemerná	3,95	priemerná	3,941	priemerná
5,74	priemerná	5,738	priemerná	3,35	slabá	3,349	slabá

Vynález sa týka kryštalického tetrahydrátu vápenatej soli (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu, kryštalickej pevnej látky, ktorá je jasne charakterizovaná údajmi a parametrami získanými z rôntgenovej analýzy jednoduchého kryštálu a rôntgenových profilov prášku. Veľmi dôkladná diskusia o teórii metódy rôntgenovej difrakcie jednoduchého kryštálu a definície hodnotených kryštálových údajov a parametrov sa môže nájsť v práci Stout & Jensen, X-Ray Structure Determination, A Practical Guide, Mac Millian Co., New York, N.Y. (1968), kapitola 3.

Údaje a parametre týkajúce sa rôntgenového určenia štruktúry jednoduchého kryštálu pre tetrahydrát vápenatej soli valsartanu sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Kryštalografické údaje a parametre tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu Kryštalografické údaje: sumárny vzorec molekulová hmotnosť farba kryštálu tvar kryštálu kryštálová sústava priestorová skupina veľkosť jednoduchého kryštálu (C₂₄H₂₇N₅O₃)²· Ca²⁺ · 4 H₂O

545,65 bezfarebná rovné hranoly monoklinická

P2i

0,42 -0,39-0,17 mm³ rozmery a uhol základnej bunky objem základnej bunky počet molekúl v základnej bunke

F (000) merací rozsah parametrov bunky(0) vypočítaná hustota lineárny absorpčný koeficient

Údaje rôntgenového merania:

difraktometer

X-radiácia (grafitový monochromátor) vlnová dĺžka teplota rozsah skenovania (Θ) režim skenovania odrazy odobraté/unikátne počet významných odrazov (1>2σ(1)) variácie v intenzite absorpčné korekcie

Upresnenie štruktúry:

spôsob počet parametrov index zhody (R) vážený index zhody (R_w) S faktor (kvalita preloženia) počet použitých odrazov

Zachádzanie so všetkými atómami vodíka v molekule vrátane molekúl vo vode extinkčná korekcia maximálna/minimálna reziduálna elektrónová hustota v konečnom diferenčnom Fourierovom výpočte absolútne parametre štruktúry

Použité počítačové programy:

SHELXS 86 (Sheldrick, Gôttingen, 1990)

SHELXL 96 (Sheldrick, Gôttingen, 1996) a = 10,127(2) Ä b = 8,596(2) Á c = 32,214(6) Á a = 90° β = 95,34(3)° γ = 90°

V_c = 2792,1(10) Á³

1160

7,47-16,50°

1,298 (g-cm'³)

0,274 mm'¹

Enraf Nonius CAD4

MoKa

0,71073

295 K

1,27-31,99° ω/2Θ

19384/18562

10268

1,7% numerická plná matice, najmenší štvorce, F²

893

6,2 %

14,4 %

1,085

18562 všetko zistené difrakčným Fourierovým výpočtom, takmer všetko izotropicky upresnené, niekoľko teoreticky fixovaných („riding“) žiadna

0,662/ - 0,495 (e-Á'³⁾

0,00 (4)

SCHAKAL 86 (Keller, Freiburg 1986) PLATÓN (Spek, Acta Cryst., 1990)

Základná bunka je definovaná šiestimi parametrami, najmä mriežkovými konštantami a, b a c, a axiálnym uhlom, menovite a, β a γ. Týmto spôsobom je určený objem základnej bunky V_c. Diferencovaný opis týchto kryštálových parametrov je zobrazený v kapitole 3 publikácie Stout & Jensen (pozri pred týmto). Detaily pre tetrahydrát vápenatej soli valsartanu z merania jednoduchého kryštálu, obzvlášť atómových koordinát, izotropických teplotných parametrov, koordinát atómov vodíka, a taktiež zodpovedajúcich izotropických teplotných parametrov ukazujú, že monoklinícká základná bunka existuje, jej bunkový obsah štyroch jednotiek vzorca Ca²⁺ valsartan²'.4 H₂O nastáva ako výsledok dvoch kryštalograficky nezávislých jednotiek na dvojitých pozíciách.

Pri danej acentrickej priestorovej skupine P2] stanovenej z rôntgenového merania štruktúry jednoduchého kryštálu je vylúčený racemát. Tak sa overila enantioméma čistota S-konfigurácie pre kryštalický tetrahydrát vápenatej soli (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2 ’-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu.

Podstatnou vlastnosťou pre kvalitu čistej účinnej látky, tak pre fyzikálnochemické postupy, ako napríklad sušenie, preosievame, mletie, ako aj pre galenické postupy, ktoré sú uskutočňované s farmaceutickými excipientmi, najmä pri miešaní, granulách, rozprašovacom sušení, tabletovaní, je absorpcia vody alebo strata vody tejto účinnej látky závislá od teploty a relatívnej vlhkosti prostredia. Pri určitých formuláciách je voľná a viazaná voda bez pochybností vnesená s excipientmi a/alebo je voda pridaná k spracovanej hmote z dôvo dov spojených s príslušným formulačným postupom. Týmto spôsobom je farmaceutický účinná látka vystavená voľnej vode počas dlhých časových intervalov, v závislosti od teploty a aktivity (parciálny tlak pary).

Jasná charakterizácia tejto vlastnosti sa dosiahne prostredníctvom izotermických meraní počas predurčených časových intervalov a s predurčenou relatívnou vlhkosťou použitím dynamickej sorpcie pár (DVS-1 od firmy Surface Measurement Systems LTD, Marlow, Buckinghamshire, UK). Tabuľka 6 ukazuje zmenu hmotnosti, t. j. absorpciu vody alebo stratu ako funkciu relatívnej vlhkosti pri 25 °C pre vzorku 9,5 mg tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu a počas 4 hodín. Sú zobrazené nasledujúce cykly zmien relatívnej vlhkosti: 40-90, 90-0, 0-90 a 90-0 % relatívnej vlhkosti.

Tabuľka 6

Relatívna vlhkosť v%	Absorpcia vody alebo strata v%	Relatívna vlhkosť v%	Absorpcia vody alebo strata v%
40	0,04	10	0,00
50	0,04	0	-0,01
60	0,03	10	0,00
70	0,02	20	0,00
80	0,02	30	0,00
90	0,00	40	0,00
80	0,02	50	0,00
70	0,02	60	0,01
60	0,02	70	0,00
50	0,02	80	-0,01
40	0,02	90	-0,02
30	0,01	0	-0,02
20	0,01	(počiatočná hodnota)	0,00

Chyba merania tejto sorpčnej metódy založenej na termogravimetrii je približne 0,1 %. Preto tetrahydrát vápenatej soli valsartanu v použitých podmienkach, ktoré sú realistické z farmaceuticko-galenického hľadiska, nevykazuje žiadnu merateľnú absorpciu vody alebo stratu. Je do značnej miery prekvapujúce, že tetrahydrát, ktorý má inkorpovaných približne 13 % viazanej vody v kryštálovej štruktúre, je úplne indiferentný k vode, dokonca aj pri extrémnych hodnotách relatívnej vlhkosti. Táto vlastnosť je veľmi dôležitá v konečných fázach chemickej výroby, a taktiež v praxi vo všetkých fázach galenického postupu pre rôzne liekové formy. Táto výnimočná stabilita podobne prospieva pacientom konštantnou dostupnosťou účinnej zložky.

Vlastné rýchlosti rozpúšťania vápenatej soli valsartanu v pH 1, pH 4,5 a pH 6,8 majú zlepšené hodnoty oproti hodnotám pre valsartan.

Výnimočná stabilita vápenatej soli valsartanu, obzvlášť jej tetrahydrátu, vo vzťahu k vode sa môže taktiež ukázať v testoch stability. V nich zostáva obsah vody tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu konštantný tak v otvorenej nádobe ako v uzavretej ampulke po štyroch týždňoch pri 40 °C a 75 % relatívnej vlhkosti.

Kvôli výhodnej kryštalinite vápenatej soli, obzvlášť jej tetrahydrátu, je táto soľ vhodná priamo na lisovane za vzniku zodpovedajúcich tabletových liekových foriem.

Okrem toho sa môže zaistiť zlepšený profil rozpúšťania tablety. V štúdiách profilu rozpúšťania sa dokázalo, že vápenatá soľ, obzvlášť jej tetrahydrát, sa 100 % uvoľní z tablety potiahnutej filmom počas 15 minút.

Zo skupiny kryštalických pevných látok nového typu je výhodný hydrát horečnatej soli valsartanu, konkrétne hexahydrát. Teplotné chovanie sa tohto soľného hydrátu v oblasti teploty topenia má určitú chemickú a fyzikálnu nestabilitu. Teplotné údaje sú tak závislé od podmienok merania. V uzavretej zlatej odberovej nádobke s vnútorným voľným objemom približne 22 gl, so vzorkou 2 až 4 mg a s rýchlosťou zohrievania T_r = 10 K.min'¹, je teplota topenia hexahydrátu horečnatej soli valsartanu 132 ± 1,5 °C a entalpia topenia je 56 ± 3 kJ.moľ¹. Entalpia topenia, ktorá je približne 5-krát vyššia ako pri voľnej kyseline valsartanu, je spolu s významne vyššou teplotou topenia hexahydrátu horečnatej soli valsartanu mierou stability nového typu kryštálovej mriežky približne pri teplote miestnosti.

Optická rotácia hexahydrátu horečnatej soli valsartanu v metanole ako 1 % roztok pri 20 °C je [a]²⁰ _D = = -14°.

Meranie infračerveného absorpčného spektra hexahydrátu horečnatej soli valsartanu v lisovanej tablete s bromidom draselným zobrazuje nasledujúce významné pásy vyjadrené recipročnými vlnočtami (cm’¹): 3800 - 3000 (st), 3000 - 2500 (st), 1800 - 1500 (st), 1500 - 1440 (m), 1440 - 1300 (m), 1280 - 1240 (w), 1240 -1190 (w), 1190 - 1150 (w), 1120 - 1070 (w), 1050 - 990 (w), 990 - 960 (w), 960 - 920 (w), 920 - 700 (m), 700 - 590 (w), 590 - 550 (w).

Intenzity absorpčných pásov sú označené takto: (w) = slabá, (m) = stredná a (st) = silná intenzita.

Meranie infračerveného spektra sa uskutočňovalo podobne prostredníctvom ATR-IR (Attenuated Total

Reflection-Infrared Spectroscopy) použitím prístroja Spektrum BX od firmy Perkin-Elmer Corp., Beaconsfield, Bucks, Anglicko.

Hexahydrát horečnatej soli valsartanu má nasledujúce absorpčné pásy vyjadrené recipročnými vlnočtami (cm¹):

3378 (m), 3274 (m), 2956 (m), 2871 (w), 2357 (w), 1684 (w), 1619 (st), 1557 (m), 1464 (m), 1419 (m), 1394 (st), 1374 (m), 1339 (w), 1319 (w), 1300 (w), 1288 (w), 1271 (w) 1255 (w), 1223 (w), 1210 (w), 1175 (m), 1140 (w), 1106 (w), 1047 (w), 1024 (w), 1015 (w), 1005 (w), 989 (w), 975 (w), 955 (w), 941 (w), 888 (w), 856 (w), 836 (m), 820 (w), 766 (st), 751 (m), 741 (st), 732 (st).

Intenzity absorpčných pásov sú označené takto: (w) = slabá, (m) = stredná a (st) = silná intenzita.

Najintenzívnejšie absorpčné pásy zo spektroskopie ATR-IR sú zobrazené nasledujúcimi hodnotami vyjadrenými recipročnými vlnočtami (cm¹): 3378 (m), 3274 (m), 2956 (m), 1619 (st), 1557 (m), 1464 (m), 1419 (m), 1394 (st), 1271 (w), 1175 (m), 1015 (w), 975 (w), 836 (m), 766 (st), 751 (m), 741 (st), 732 (st).

Interval chyby pre všetky absorpčné pásy ATR-IR je ± 2 cm’¹.

Teoreticky je obsah vody hexahydrátu horečnatej soli valsartanu 19,1 %. Použitím kondenzačného prístroja založeného na termogravimetrii a infračervenej spektroskopii s Fourierovou transformáciou (TG-FTIR, IFS 28 od firiem Netzsch Gerätebau GmbH, Selb, Bayem a Bruker Optik GmbH, Karlsruhe), pri súčasnom meraní úbytku hmotnosti a indentifikácii vydávaných látkových zložiek, použitím infračervenej spektroskopie (uvoľňovanie vody), sa obsah vody určil na 18,5 %, ktorý sa dobre zhoduje s teoretickou hodnotou. Pre hexahydrát toto zodpovedá molámemu pomeru 5,8 ± 0,2 mol H₂O na mol horečnatej soli.

Tabuľka 7 ukazuje stratu vody hexahydrátu horečnatej soli valsartanu v závislosti od teploty, použitím merania úbytku hmotnosti v dusíkovej atmosfére na prístroji pre termogravimetrickú teplotnú analýzu pri rýchlosti zohrievania 10K°min¹. Zmerania TG-FTIR je korelácia straty hmotnosti zaistená iba uvoľňovaním vody.

Tabuľka 7

Teplota [°C]	Hmotnostný úbytok alebo uvoľňovanie vody v %
25	0
50	1,2
75	4,2
100	11,0
125	16,7
150	17,7
175	18,3
200	18,5
225	18,7
250	18,9
275	19,3

Hexahydrát horečnatej soli valsartanu má rozpustnosť v destilovanej vode 59 g na liter roztoku pre hodnotu pH 9,3 pri 22 °C.

Kryštalická forma hexahydrátu horečnatej soli valsartanu je jasne charakterizovaná medzimriežkovými rovinnými intervalmi vypočítanými z línií rôntgenového profilu prášku. Merania a použité metódy analýzy sú rovnaké ako merania a metódy použité pre tetrahydrát vápenatej soli valsartanu.

Táto výhodná charakterizácia hexahydrátu horečnatej soli valsartanu sa získala z medzimriežkových rovinných intervalov d, pričom v nasledujúcom texte sú priemerné hodnoty zobrazené s príslušnými intervalmi chýb:

Hodnoty d (v Ä): 19,7 ± 0,3, 10,1 ± 0,2, 9,8 ± 0,2, 7,28 ± 0,1, 6,48 ± 0,1, 6,00 ± 0,1, 5,81 ± 0,1, 5,68 ± ± 0,1, 5,40 ± 0,05, 5,22 ± 0,05, 5,12 ± 0,05, 5,03 ± 0,05, 4,88 ± 0,05, 4,33 ± 0,05, 4,22 ± 0,05, 4,18 ± 0,05, 4,08 ± 0,05,3,95 ± 0,05, 3,46 ± 0,05, 3,42 ± 0,05.

Najintenzívnejšie odrazy v rontgenovom difrakčnom diagrame zobrazujú nasledujúce medzimriežkové rovinné intervaly:

Hodnoty d (v Ä): 19,7 ± 0,3, 10,11 ± 0,2, 9,8 ± 0,2, 7,28 ± 0,1, 5,81 ± 0,05, 5,68 ± 0,05, 5,03 ± 0,05,

4,88 ± 0,05,4,18 ± 0,05, 4,08 ± 0,05, 3,46 ± 0,05.

Výhodný spôsob overovania pred týmto uvedených priemerných hodnôt medzimriežkových rovinných intervalov a intenzít meraných experimentovaním z rôntgenových difrakčných diagramov Guinierovou kamerou pre danú látku spočíva vo výpočte týchto intervalov a ich intenzít z úplného určenia štruktúry jednoduchého kryštálu. Toto určenie štruktúry udáva konštanty bunky a atómovej pozície, čo umožní, že rôntgenový difrakčný diagram zodpovedajúci pevnej látke je vypočítaný pomocou počítačových metód výpočtu (program CaRine Crystallography, Université de Compiégne, Francúzsko). Porovnanie týchto údajov, najmä medzimriežkových intervalov a intenzít najdôležitejších línií hexahydrátu horečnatej soli valsartanu, získaných z merania Guinierovou kamerou a z výpočtu údajov jednoduchých kryštálov, je zobrazené v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Namerané	V	/počítané	Namerané	Vypočítané
d vÁ	Intenzita	d vÁ	Intenzita	d v Ä	Intenzita	d vÁ	Intenzita
19,7	veľmi silná	19,66	veľmi silná	5,12	slabá	5,124	slabá
10,11	priemerná	10,09	priemerná	5,03	silná	5,032	veľmi silná
9,83	priemerná	9,84	veľmi silná	4,88	silná	4,878	veľmi silná
7,28	priemerná	7,27	priemerná	4,33	veľmi slabá	4,341	slabá
6,48	slabá	6,46	slabá	4,22	slabá	4,215	slabá
6,00	slabá	6,00	slabá	4,18	priemerná	4,181	priemerná
5,81	priemerná	5,805	priemerná	4,08	priemerná	4,079	priemerná
5,68	priemerná	5,676	silná	3,95	slabá	3,946	slabá
5,40	veľmi slabá	5,391	veľmi slabá	3,46	priemerná	3,463	priemerná
5,22	slabá	5,217	slabá	3,42	slabá	3,428	slabá

Vynález sa konkrétne týka kryštalického hexahydrátu horečnatej soli (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu, kryštalickej pevnej látky, ktorá je jasne charakterizovaná údajmi a parametrami získanými z rôntgenovej analýzy jednoduchého kryštálu. Veľmi dôkladnú diskusiu o teórii metódy rôntgenovej difrakcie jednoduchého kryštálu a definície hodnotených kryštálových údajov a parametrov môžete nájsť v práci Stout & Jensen, X-Ray Structure Determination, A Practical Guide, Mac Millian Co., New York, N.Y. (1968), kapitola 3.

Údaje a parametre týkajúce sa rôntgenovej analýzy jednoduchého kryštálu hexahydrátu horečnatej soli valsartanu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 9.

Tabuľka 9

Kryštalografické údaje a parametre hexahydrátu horečnatej soli valsartanu
Kryštalografické údaje:	(C24H27N5O3)2‘Mg2+· 6
sumárny vzorec
molekulová hmotnosť	565,91
farba kryštálu	bezfarebný
tvar kryštálu	rovné hranoly
kryštálová sústava	monoklinická
priestorová skupina	C2
veľkosť jednoduchého kryštálu	0,013 *0,50 · 0,108 mm'
rozmery a uhol základnej bunky	a = 40,075(8) Á
objem základnej bunky	b = 7,400(1) Á c = 10,275(2) Ä a = 90° β = 100,85(3)0 γ = 90° Vc = 2992,6(9) Ä3
počet molekúl v základnej bunke	4
F (000)	1208
merací rozsah bunkových parametrov (Θ)	2,82-11,15°
vypočítaná hustota	1,256 (g*cm‘3)
lineárny absorpčný koeficient	0,114 mm'1
Údaje rontgenového merania:
difŕaktometer	Enraf Nonius CAD4
X-radiácia (grafitový monochromátor)	MoKa
vlnová dĺžka	0,71073
teplota	295 K
rozsah skenovania (0)	1,03 -26,00°
režim skenovania	ω/2Θ
odrazy odobraté/unikátne	5954/5868
počet významných odrazov (1>2σ(1))	1341
variácie v intenzite	<1 %
absorpčná korekcia	numerická
Upresnenie štruktúry:
spôsob	plná matica, najmenšie štvorce, F2
počet parametrov	243
index zhody (R)	10,7 %

vážený index zhody (R_w) S faktor (kvalita preloženia) počet použitých odrazov určenie atómov vodíka

13,8%

1,001

5868 väčšina podľa „pohyblivého“ („riding“) modelu, deväť atómov H molekúl vody izotropicky upresnených diferenčným Fourierovým výpočtom 0,00098 (10)

0,473/ - 0,614 (e-Á'³⁾

0,0(10) extinkčná korekcia maximálna/minimálna reziduálna elektrónová hustota v konečnom diferenčnom Fourierovom výpočte absolútne parametre štruktúry

Použité počítačové programy:

SHELXS 86 (Sheldrick, Gottingen, 1990)

SHELXL 96 (Sheldrick, Gottingen, 1996)

SCHAKAL 86 (Keller, Freiburg 1986)

PLATÓN (Spek, Acta Cryst., 1990)

Základná bunka je definovaná šiestimi parametrami, najmä mriežkovými konštantami a, b a c, a axiálnym uhlom, menovite a, β a y. Týmto spôsobom sa určuje objem základnej bunky V_c. Diferencovaný opis týchto kryštálových parametrov je zobrazený v kapitole 3 publikácie Stout & Jensen (pozri pred týmto).

Detaily pre hexahydrát horečnatej soli valsartanu z merania jednoduchého kryštálu, obzvlášť atómových koordinát, izotropických teplotných parametrov, koordinát atómov vodíka, a taktiež zodpovedajúcich izotropických teplotných parametrov ukazujú, že monoklinická základná bunka existuje, jej bunkový obsah pozos- . táva zo štyroch jednotiek vzorca Mg²⁺ valsartan.6 H₂O.

Pri danej acentrickej priestorovej skupine C2 stanovenej z rôntgenového určenia štruktúry jednoduchého kryštálu je vylúčený racemát. Tak sa overila enantioméma čistota S-konfígurácie pre kryštalický hexahydrát horečnatej soli valsartanu.

Tabuľka 10 zobrazuje zmenu hmotnosti, t. j. absorpciu vody alebo stratu ako funkciu relatívnej vlhkosti pri 25 °C pre vzorku 9,5 mg hexahydrátu horečnatej soli valsartanu počas 4 hodín (h). Sú zobrazené nasledujúce cykly zmien relatívnej vlhkosti: 40-90, 90-0, 0-90,90-0 % relatívnej vlhkosti:

Tabuľka 10

Relatívna vlhkosť v%	Absorpcia vody alebo strata v%	Relatívna vlhkosť v%	Absorpcia vody alebo strata v %
40	0,06	10	-0,12
50	0,14	0	-4,3
60	0,19	10	-0,79
70	0,25	20	-0,14
80	0,41	30	-0,05
90	0,58	40	0,02
80	0,32	50	0,09
70	0,22	60	0,14
60	0,14	70	0,20
50	0,08	80	0,28
40	0,16	90	0,51
30	-0,03	0	-3,68
20	-0,07	(východisková hodnota)	-0,01

Chyba merania tejto sorpčnej metódy založenej na termogravimetrii je približne 0,1 %. Preto hexahydrát horečnatej soli valsartanu v použitých podmienkach, ktoré sú realistické z farmaceuticko-galenického hľadiska, majú slabú, reprodukovateľnú absorpciu vody alebo stratu vody v rozmedzí 20 až 80 % relatívnej vlhkosti. Je to do značnej miery prekvapujúce, pretože hexahydrát, ktorý má inkorpovaných približne 19 % viazanej vody v kryštálovej štruktúre, reverzibilne pohlcuje alebo uvoľňuje vodu dokonca aj pri extrémnych hodnotách relatívnej vlhkosti a je relatívne necitlivý v priemernom rozmedzí relatívnej vlhkosti. Táto vlastnosť umožňuje vývoj nekomplikovaného fyzikálno-chemického postupu a umožní taktiež voľbu najlepšej liekovej formy pre pacientov.

Výnimočná stabilita horečnatej soli valsartanu, obzvlášť jej hexahydrátu, vo vzťahu k vode, sa môže taktiež zobraziť v testoch stability. V nich zostáva obsah vody hexahydrátu horečnatej soli valsartanu konštantný tak v otvorenej nádobe, ako aj v zatvorenej ampulke po štyroch týždňoch pri 40 °C a 75 % relatívnej vlhkosti.

Kvôli výhodnej kryštalinite horečnatej soli, obzvlášť jej hexahydrátu, je táto soľ vhodná priamo na lisovanie za vzniku zodpovedajúcich tabletových liekových foriem.

Okrem toho je pri tablete zabezpečený zlepšený profil rozpúšťania. V štúdiách profilu rozpúšťania sa dokázalo, že horečnatá soľ, obzvlášť jej hexahydrát, je 100 % uvoľnená z tablety potiahnutej filmom počas 15 minút.

Okrem toho horečnatá soľ valsartanu, obzvlášť jej hexahydrát, má výhodný profil komprimačnej tvrdosti.

Zmesové horečnatovápenaté soli valsartanu majú taktiež výhodné vlastnosti, napríklad sa môžu vytvárať jednotné kryštálové konglomeráty. Tie sa môžu výhodne použiť v galenických formuláciách.

Vlastné rýchlosti rozpúšťania dvojdraselnej soli valsartanu v pH 1, pH 4,5 a pH 6,8 majú zlepšené hodnoty oproti hodnotám pre valsartan.

Ďalším predmetom vynálezu je príprava solí podľa vynálezu.

Soli podľa vynálezu, vrátane ich amorfných alebo kryštalických foriem, sa môžu pripraviť nasledujúcim spôsobom.

Aby sa vytvorila soľ, proces sa uskutočňuje v systéme rozpúšťadiel, v ktorom sú dve reagujúce zložky, menovite kyslý valsartan a príslušná báza, dostatočne rozpustné. Je vhodné používať rozpúšťadlo alebo zmes rozpúšťadiel, v ktorom je výsledná soľ iba málo rozpustná alebo úplne nerozpustná, aby sa dosiahla kryštalizácia alebo precipitácia. Jedným variantom pre soľ podľa vynálezu je použitie rozpúšťadla, v ktorom je táto soľ celkom rozpustná, a k tomuto roztoku sa následne pridá anti-rozpúšťadlo, čo je rozpúšťadlo, v ktorom je výsledná soľ len slabo rozpustná. Ďalší variant soľnej kryštalizácie pozostáva v koncentrácii soľného roztoku, napríklad zohrievaním, ak je to nutné, tak pri zníženom tlaku, alebo pomalým odparovaním rozpúšťadla, napr. pri teplote miestnosti, alebo naočkovaním s pridaním očkovacích kryštálov, alebo nastavením aktivity vody vyžadovanej na vytvorenie hydrátu.

Rozpúšťadlá, ktoré sa môžu použiť, sú napríklad alkanoly obsahujúce 1 až 5 atómov uhlíka, výhodne etanol a izopropanol, a taktiež dialkylketóny obsahujúce 1 až 5 atómov uhlíka, výhodne acetón a jeho zmesi s vodou.

Anti-rozpúšťadlá pre kryštalizáciu soli môžu byť napríklad alkynitrily obsahujúce 3 až 7 atómov uhlíka, obzvlášť acetonitril, estery, obzvlášť alkylester obsahujúci 1 až 5 atómov uhlíka v alkylovej skupine alkánkarboxylovej kyseliny obsahujúcej 2 až 7 atómov uhlíka v alkánovej skupine, ako napríklad etylacetát alebo izopropylacetát, di-(alkyl)étery obsahujúce 1 až 5 atómov uhlíka v alkylovej skupine, ako napríklad terc-butylmetyléter, okrem toho tetrahydrofurán, a alkány obsahujúce 5 až 8 atómov uhlíka, obzvlášť pentán, hexán alebo heptán.

Na prípravu hydrátov sa používa obzvlášť rozpúšťači a kryštalizačný postup s ekvilibráciou vo vode.

Rozpúšťači a kryštalizačný postup je charakterizovaný tým, že (i) valsartan a vhodná báza sú privedené k reakcii výhodne v organickom rozpúšťadle obsahujúcom vodu, (ii) systém rozpúšťadiel je koncentrovaný, napríklad zohrievaním, ak je to nutné, tak pri zníženom tlaku, a naočkovaním očkovacími kryštálmi alebo tým, že sa pomaly vyparuje, napr. pri teplote miestnosti, a potom sa začne kryštalizácia alebo precipitácia a (iii) takto získaná soľ sa izoluje.

V rozpúšťačom a kryštalizačnom postupe je použitý systém organických rozpúšťadiel obsahujúcich vodu, výhodne zmes alkoholu, ako napríklad etanolu, a vody, alebo alkylnitrilu, obzvlášť acetonitrilu, a vody.

Ekvilibračný kryštalizačný postup pre tvorbu hydrátov sa charakterizuje tým, že (i) valsartan a vhodná báza sa pridajú k organickému rozpúšťadlu obsahujúcemu vodu, (ii) rozpúšťadlo je koncentrované, napr. zohrievaním, ak je to nutné, tak pri zníženom tlaku alebo tým, že sa pomaly vyparuje, napr. pri teplote miestnosti, (iii) zvyšok po evaporácii je ekvilibrovaný s požadovaným množstvom vody (a) suspendovaním zvyšku po evaporácii, ktorý je výhodne ešte teplý, a ktorý ešte obsahuje trochu vody, vo vhodnom rozpúšťadle alebo (b) ekvilibráciou nadbytku vody v rozpúšťadle, pričom v a) a b) existujúca alebo pridaná voda sa vyskytuje v množstve, v ktorom sa voda rozpúšťa v organickom rozpúšťadle a netvorí ďalšie fázy, a (iv) takto získaná soľ sa izoluje.

Rozpúšťadlový systém použitý ako organické rozpúšťadlo obsahujúce vodu výhodne zahŕňa zmesi vhodných alkoholov, ako napríklad alkanolov obsahujúcich 1 až 7 atómov uhlíka, najmä etanolu, a vody.

Vhodné rozpúšťadlo na ekvilibráciu je napríklad ester, ako napríklad alkylester obsahujúci 1 až 7 atómov uhlíka v alkylovej skupine alkánkarboxylovej kyseliny obsahujúcej 1 až 7 atómov v alkánovej skupine, obzvlášť etylacetát, alebo ketón, ako napríklad dialkylketón obsahujúci 1 až 5 atómov uhlíka v alkylovej skupine, obzvlášť acetón.

Ekvilibračný postup je význačný napríklad tým, že poskytuje vysoké výťažky a je pozoruhodne reprodukovateľný.

Pri príprave jednomocných solí alkalických kovov podľa predkladaného vynálezu sa získajú prevažne amorfné formy. Na druhej strane dvojmocné soli alkalických kovov a soli kovov alkalických zemín podľa predkladaného vynálezu sa môžu taktiež získať v kryštalickej forme a sú vo forme hydrátov z vhodných roz púšťadiel, ktoré sa bežne používajú v produkčných procesoch, ako sú napríklad estery, napr. alkylestery obsahujúce 1 až 7 atómov uhlíka v alkylovej skupine alkánkarboxylovej kyseliny obsahujúcej 1 až 7 atómov uhlíka v alkánovej skupine, obzvlášť etylacetát, ketóny, napr. dialkylketóny obsahujúce 1 až 5 atómov uhlíka v alkylovej skupine, obzvlášť acetón, alkylnitrily obsahujúce 3 až 7 atómov uhlíka, obzvlášť acetonitril, alebo étery, napr. di(alkyl)étery obsahujúce 1 až 5 atómov uhlíka v alkylovej skupine, ako napríklad íerobutylmetyléter, taktiež tetrahydrofurán, alebo zmesi rozpúšťadiel. Použitím rozpúšťacieho a kryštalizačného postupu, alebo kryštalizačného postupu s ekvilibráciou vody, definované hydráty, ktoré sa vyskytujú v kryštalickej a v polymorfnej forme, sa môžu získať reprodukovateľné.

Príprava bis-dialkylamóniových solí podľa predkladaného vynálezu bez hydrátu sa výhodne uskutočňuje v jednom kroku použitím vhodného rozpúšťadla, ktoré je voliteľne zmiešané s anti-rozpúšťadlom. Týmto spôsobom sa získajú kryštalické soli.

Aminokyselinové soli podľa predkladaného vynálezu sa spravidla získavajú v amorfnej forme.

Spôsoby prípravy solí sú podobne predmetom predkladaného vynálezu.

Tieto soli alebo hydráty solí podľa vynálezu sa získavajú napríklad neutralizáciou kyslého valsartanu s bázou zodpovedajúcou príslušnému katiónu. Táto neutralizácia je vhodne uskutočňovaná vo vodnom médiu, napr. vo vode alebo zmesi vody a rozpúšťadla, v ktorom je valsartan rozpustnejší než vo vode. Soli so slabšími bázami sa môžu konvertovať na iné soli buď podrobením pôsobeniu silnejšej báze alebo pôsobením kyselín, a potom neutralizáciou inými bázami.

Kryštalizácia, obzvlášť soľných hydrátov alkalických zemín, sa uskutočňuje vo vode alebo vodnom médiu, ktoré pozostáva z vody a najmenej jedného rozpúšťadla, ktoré je miešateľné alebo čiastočne miešateľné s vodou, t. j. nie príliš nepoláme, napr. alkanol, ako napríklad metanol, etanol, propanol, izopropanol, butanol, acetón, metyletylketón, acetonitril, DMF, DMSO. Podiel alkanolu dosahuje približne 10 až 90, alebo 20 až 70, výhodne 30 až 50 % objemu. Čo sa týka vyšších alkanolov, môže byť taktiež prítomné menej poláme rozpúšťadlo v nižších koncentráciách. Kvôli obmedzenej rozpustnosti valsartanu vo vode proces často prebieha v suspenziách, alebo ak je valsartan rozpustný v inej zložke rozpúšťadla, v roztoku.

V jednom uskutočnení, napríklad pri vzniku vápenatej solí valsartanu, sa vodný roztok valsartanu neutralizuje roztokom hydroxidu vápenatého pri teplote miestnosti a roztok sa nechá kryštalizovať. Vo výhodnom postupe sa kryštalizácia uskutočňuje so zmesou rozpúšťadiel vody a etanolu, podiel etanolu dosahuje približne 30 až 50 % objemu. V obzvlášť výhodnej forme sa kryštalizácia uskutočňuje v uzavretom systéme transportom cez malý teplotný gradient (najmä 1 až 2 °C pri 40 °C) v 30 % (objem.) etanolu.

Vo výhodnom variante sa môže kryštalizácia optimalizovať, napr. zrýchľovať, pridaním najmenej jedného očkovacieho kryštálu.

Soli podľa vynálezu sa môžu použiť napr. vo forme farmaceutických prípravkov, ktoré obsahujú účinnú látku napr. v terapeuticky účinnom množstve účinnej látky, voliteľne spolu s farmaceutický prijateľným nosičom, napríklad s anorganickým alebo organickým, pevným alebo voliteľne taktiež tekutým farmaceutický prijateľným nosičom, ktorý je vhodný na enterálne, napr. perorálne, alebo parenterálne podávanie.

Vynález sa týka najmä farmaceutickej kompozície, obzvlášť v pevnej dávkovacej jednotke, výhodne na perorálne podávanie, voliteľne spolu s farmaceutický prijateľným nosičom.

Farmaceutické prípravky tohto druhu sa môžu použiť napríklad na profylaxiu a liečbu ochorení alebo chorobných stavov, ktoré sa môžu inhibovať blokádou AT i receptoru, ako je napríklad ochorenie alebo chorobný stav vybraný zo skupiny, ktorú tvoria (a) hypertenzia, kongestívne srdcové zlyhanie, zlyhanie ľadvín, obzvlášť chronické zlyhanie ľadvín, restenóza po perkutánnej transluminálnej angioplastike, a restenóza po chirurgickom by-passe na vencovitej tepne, (b) ateroskleróza, rezistencia na inzulín a syndróm X, diabetes mellitus typu 2, obezita, nefropatia, zlyhanie ľadvín, napr. chronické zlyhanie ľadvín, hypotyreóza, prežitie po infarkte myokardu (MI), ischemická choroba srdca, hypertenzia u starších ľudí, familiálna dyslipidemická hypertenzia, zvýšená tvorba kolagénu, fibróza a prestavba po hypertenzii (antiproliferatívny účinok kombinácie), všetky tieto ochorenia alebo chorobné stavy združené s hypertenziou alebo bez nej, (c) dysfunkcia endotelu s hypertenziou alebo bez nej, (d) hyperlipidémie, hyperlipoproteinémie, ateroskleróza a hypercholesterolémia, a (e) glaukóm.

Primáme použitie je na liečbu vysokého krvného tlaku a kongestívneho srdcového zlyhania, ako aj po infarkte myokardu.

Odborník je plne schopný vybrať relevantný a štandardný živočíšny testovací model na rutinný dôkaz terapeutických indikácií a prospešných účinkov uvedených pred týmto a ďalej v tomto texte.

Farmaceutické účinky pri podávaní zástupcov solí podľa predkladaného vynálezu alebo kombinácie účinných látok použitých podľa predkladaného vynálezu sa môžu dokázať napr. použitím zodpovedajúcich farmakologických modelov známych v príslušnom odbore. Odborník je plne schopný vybrať relevantný živočíšny testovací model na dôkaz terapeutických indikácií a prospešných účinkov uvedených pred týmto a ďalej v tomto texte.

Tieto prospešné účinky sa môžu demonštrovať napríklad v testovacom modeli, ako sa opísalo v práci G. Jeremic et al. (J. Cardovasc. Pharmacol. 27:347-354, 1996).

Cenný potenciál solí alebo kombinácií podľa predkladaného vynálezu na prevenciu a liečbu infarktu myokardu sa môže zistiť napríklad použitím nasledujúceho testovacieho modelu.

Návrh štúdie

V uskutočňovanej štúdii sa použila permanentná oklúzia vencovitej tepny (CAO) u laboratórneho potkana ako model akútneho infarktu myokardu. Experimenty sa uskutočňujú s 5 rôzne ošetrenými skupinami charakterizovanými nasledujúcimi rysmi:

• fingovane operované zvieratá • CAO + vehikulum • CAO + soľ podľa predkladaného vynálezu a voliteľne • CAO + soľ podľa predkladaného vynálezu + kombinačný partner.

Počas štúdie sa merali nasledujúce premenné:

• veľkosť infarktu • objem LV komory • intersticiálna a perivaskuláma hustota kolagénu v zvyškovom myokarde LV • obsah proteínov COL-I a COL-III v zvyškovom myokarde LV metódou Westem biot • oblasť kardiomyocytov na priečnom reze a ich dĺžka v rezoch myokardu LV • plazmatické koncentrácie renínu a aldosterónu • koncentrácie sodíka, draslíka a aldosterónu v moči • krvný tlak zvierat pri vedomí • LV a krvný tlak v karotídach pri zvieratách v anestézii.

Metódy

Rozsah infarktu: šesť μιη silné priečne histologické rezy ľavej komory sú zafarbené tetrazóliovou nitromodrou farbou a snímky sa spravili videokamerou BAV XC-77CE CCD (Sony). Výsledný obraz sa spracoval systémom na analýzu obrazu KS 300 (Carl Zeiss Vision) použitím špecificky vyvinutého softvéru (Porzio et al., 1995). Jeden operátor, ktorý nepoznal ošetrenie, interaktívne definoval hranice interventrikulámeho šeptá, a infarzovaná oblasť na každom reze sa poloautomaticky identifikovala ako oblasť nezafarbeného ventrikulámeho tkaniva. Softvér samočinne počítal súbor geometrických parametrov pre každú zložku ventrikulárneho rezu definovanú ako komora, septum, infarzovaná oblasť, infarzovaná stena LV a životaschopná stena LV (Porzio et al., 1995).

Histológia: Srdcia sa fixovali in situ spätnou perfuziou pufrovaným 4 % aldehydom po zástave v diastole

i.v. injekciou 0,5 M KC1. Po fixácii sa oddelene vážili ľavá komora (LV) a voľná stena pravej komory, dlhší priemer LV sa meral posuvným meradlom. LV histologické rezy sa zafarbili hematoxylínom a eozínom na kvalitatívne vyšetrenie a na kvantifikáciu kardiomyocytov oblasti rezu poloautomatickým programom analýzy obrazu. Intersticiálne depozity kolagénu v LV sa hodnotili na rezoch zafarbených červenou farbou Sirius poloautomatickým programom analýzy obrazu (Masson et al., 1998).

Obsah kolagénu v zvyškovom myokarde LV: LV tkanivo zo zostávajúceho myokardu sa homogenizovalo, podrobilo PAGE-SDS elektroforéze a prenieslo elektrolytom na nitrocelulózovú membránu. Blotované membrány boli vystavené primárnym protilátkam, t. j. králičiemu proti-potkaniemu antiséru na kolagén typu I alebo typu III (Chemicon). Primáme protilátky sa rozpoznávali sekundárnymi protilátkami konjugovanými s alkalickou fosfatázou (pre kolagén typu I) alebo peroxidázou (kolagén typu III).

Objem ľavej komory: LV objem komory sa určoval v srdciach zastavených v diastole (KC1) a fixovaných vo formalíne pri hydrostatickom tlaku ekvivalentnom k meranému LV end-diastolickému tlaku. Metrická miera sa vložila do LV na meranie vnútornej dĺžky LV. Priečne priemery LV komory sa merali v dvoch 1 mm silných priečnych rezoch blízko bázy a apexu komory (Jeremic et al., 1996). Objem komory sa počítal z rovnice začleňujúcej priečne priemery a vnútornú dĺžku.

Systémová hemodynamika a hemodynamika ľavej komory: Mikroihlový tlakový snímač (Millar SPC320) pripojený na záznamník (Windograf, Gould Electronics) sa vložil do pravej karotídy na záznam systolických a diastolických krvných tlakov. Tlakový snímač sa zasunul do LV na meranie LV systolického (LVSP) a end-diastolického (LVEDP) tlaku, prvej derivácie LV tlaku podľa času (+dp/dt) a srdcovej frekvencie.

Neinvazívne meranie krvného tlaku: Systolický krvný tlak a srdcová frekvencia sa merali pomocou manžety na chvoste (Letica LE 5002) laboratórnych potkanov pri vedomí.

Elektrolyty v moči a hormóny: Laboratórne potkany sa individuálne umiestnili v metabolických klietkach a zbieral sa moč za 24 hodín na 1 ml 6N HCl. Meral sa príjem vody. Katecholamíny z moču sa extrahovali na kolóne Bondelut C18 (Varian), oddelili HPCL (Apex-II C18, 3 μπι, 50 x 4,5 mm analytická kolóna, Jones Chromatography) a kvantifikovali elektrochemickým detektorom (Coulochem II, ESA) (Goldstein et al.,

1981). Plazmatický aldosterón a aldosterón v moči, a plazmatický angiotenzín II sa určovali špecifickými rádioimunotestmi (Aldoctk-2, DiaSorin a Angiotenzín II, Nichols Diagnostics). Sodík a draslík v moči sa merali plameňovou fotometriou.

Veľkosť vzorky: 10 zvierat, ktoré sa analyzovali v každej ošetrenej skupine, bolo postačujúcich na detekciu biologicky významných rozdielov. Do konečnej analýzy sa zahrnuli iba laboratórne potkany s veľkosťou infarktu prinajmenej 10 % LV oblasti rezu.

Dysfunkcia endotelu sa považuje za rozhodujúci faktor pri cievnych ochoreniach. Endotel má dvojitú úlohu ako zdroj rôznych hormónov alebo vedľajších produktov s protichodnými účinkami: vazodilatácia a vazokonstrikcia, inhibícia alebo podpora rastu, fibrinolýza alebo trombogenéza, produkcia antioxidantov alebo oxidačných činidiel. Geneticky predisponované hypertenzné zvieratá s dysfunkciou endotelu predstavujú platný model na hodnotenie účinnosti kardiovaskulárnej terapie.

Dysfunkcia endotelu sa charakterizuje napríklad zvýšeným oxidačným stresom, ktorý spôsobuje pokles oxidu dusnatého, zvýšením faktorov zapojených do koagulácie alebo fibrinolýzy, ako je napríklad inhibítor aktivátoru plazminogénu-1 (PAI-1), tkanivový faktor (TF), tkanivový aktivátor plazminogénu (tPA), vzostup adhezívnych molekúl, ako sú napríklad ICAM a VCAM, vzostup rastových faktorov, ako sú napríklad bFGF, TGFb, PDGF, VEGF, všetky faktory spôsobujú bunkový rast, zápal a fibrózu.

Liečba napríklad dysfunkcie endotelu sa môže demonštrovať nasledujúcim farmakologickým testom.

Materiál a metódy

Samce SHR vo veku 20-24 týždňov, kúpené od firmy RCC Ldt (Fullingsdorf, Švajčiarsko), sa držali v miestnosti pri riadenej teplote a svetle s voľným prístupom k potrave pre laboratórne potkany (Nafag 9331, Gossau, Švajčiarsko) a vodovodnej vode. Experiment sa uskutočňoval v súlade s NIH smernicami a schválil sa Veterinárnym úradom kantónu (Bew 161, Kantonales Veterinäramt, Liestal, Švajčiarsko). Všetky laboratórne potkany sa ošetrili inhibítorom NO-syntázy L-NAME (Sigma Chemicals) podávaným v pitnej vode (50 mg/1) počas 12 týždňov. Priemerná denná dávka L-NAME vypočítaná zo spotrebovanej vody bola

2,5 mg/kg/deň (rozsah 2,1-2,7).

Laboratórne potkany sa rozdelili do 2 alebo 3 skupín: skupina 1, kontrolná (n = napr. 40), skupina 2, soľ podľa predkladaného vynálezu (n = napr. 40), na testovanie kombináciou skupina 3, kombinačný partner (n = = napr. 30). Lieky sa podávali v pitnej vode. Účinok Ang II na tlak v dávke 1 mg/kd získaný od kontrolných normotenzívnych laboratórnych potkanov sa redukoval po liečbe soľou podľa predkladaného vynálezu (Gervaise et al. 1999).

Každý týždeň sa merala telesná hmotnosť. Systolický krvný tlak a srdcová frekvencia sa zaznamenávali pletysmografiou pomocou chvostovej manžety 3 a 2 týždne pred začiatkom štúdie a v 2 týždňoch po podávaní lieku. Moč sa zbieral počas 24 hodinového obdobia od laboratórnych potkanov držaných v individuálnych (metabolických) klietkach týždeň pred začiatkom liečby a v týždňoch 4 a 12 na meranie objemu a stanovenie hladiny proteínov, kreatinínu, sodíka a draslíka použitím štandardných laboratórnych metód. V rovnakých časových bodoch sa odoberajú krvné vzorky z retroorbitálneho plexu (minimálne 1 ml) na stanovenie kreatinínu, Na⁺ a K⁺.

Desať laboratórnych potkanov z každej skupiny sa utratilo v 4 týždňoch na odber ľadvín a srdca na morfologickú analýzu. Zostávajúce krysy sa utratili v 12 týždňoch. Hmotnosť srdca a ľadvín sa zaznamenali. Terminálny odber vzoriek krvi sa uskutočnil do 5 % EDTA v 4 (morfometrická štúdia) a 12 (koniec štúdie) týždňoch na stanovenie aldosterónu, stanovené rádioimunotestom použitím diagnostickej súpravy „DPC coat-a-count aldosteron-RIA“ (Btihlmann, Švajčiarsko).

Štatistická analýza

Všetky údaje sa vyjadrili ako priemer ± SEM. Štatistická analýza sa uskutočnila použitím „one-way“ testu ANOVA, nasledovaného viacpočetným Duncanovým testom a Newman-Keulsovým testom, na porovnanie rozdielov medzi rôznymi skupinami. Výsledky s hodnotou pravdepodobnosti menšou ako 0,05 sa považovali za štatisticky významné.

Zlepšenie regresie aterosklerózy bez ovplyvnenia sérových hladín lipidov sa môže napríklad demonštrovať použitím zvieracieho modelu, ako opísali autori H. Kano et al. (Biochemical and Biophysical Research Communications, 259, 414-419 (1999).

Fakt, že soli alebo kombinácie podľa predkladaného vynálezu sa môžu použiť na regresiu aterosklerózy vyvolanej cholesterolovou diétou, sa môže demonštrovať použitím opísaného testovacieho modelu (napr.

C. Jiang et. al., Br. J. Pharmacol. (1991), 104, 1033-1037).

Fakt, že soli alebo kombinácie podľa predkladaného vynálezu sa môžu použiť na liečbu zlyhania ľadvín, obzvlášť chronického zlyhania ľadvín, sa môže demonštrovať použitím opísaného testovacieho modelu (napr. D. Cohen et al., Joumal of Cardiovascular Pharmacology, 32: 87-95 (1998)).

Farmaceutické prípravky podľa vynálezu, ktoré, ak je to žiaduce, môžu obsahovať ďalšie farmakologicky účinné látky, sú pripravené spôsobom známym ako per se, napríklad obvyklým zmiešaním, granulovaním, obaľovaním, rozpúšťaním alebo lyofilizačným procesom a obsahujú približne 0,1 % až 100 %, obzvlášť približne 1 % až približne 50 % lyofilizátu až do 100 % účinnej látky.

Vynález sa týka prípravkov obsahujúcich soli podľa vynálezu.

Vynález sa taktiež týka použitia solí podľa vynálezu výhodne na výrobu farmaceutických prípravkov, obzvlášť na profylaxiu, a taktiež na liečbu ochorení alebo chorobných stavov, ktoré sa môžu inhibovať blokádou AT! receptora. Primáme použitie je na liečbu vysokého krvného tlaku a kongestívneho srdcového zlyhania, a taktiež po infarkte myokardu.

Vynález sa podobne týka použitia na profylaxiu a liečbu ochorení alebo chorobných stavov, ktoré sa môžu inhibovať blokádou AT₍ receptora, charakterizované tým, že pacientovi, vrátane ľudského pacienta, ktorý vyžaduje túto liečbu, sa podáva terapeuticky účinné množstvo soli podľa vynálezu, voliteľne v kombinácii aspoň s jedným prípravkom na liečbu kardiovaskulárnych chorôb a príbuzných chorobných stavov a ochorení uvedených pred týmto alebo ďalej v tomto texte.

Vynález sa podobne týka kombinácií, napr. farmaceutických kombinácií, obsahujúcich soľ podľa predkladaného vynálezu, alebo v každom prípade farmaceutický prijateľnú soľ, v kombinácii aspoň s jedným prípravkom na liečbu kardiovaskulárnych chorôb a príbuzných chorobných stavov a ochorení, ako sú uvedené pred týmto alebo ďalej v tomto texte, alebo jeho farmaceutický prijateľnú soľ. Kombinácie s inými prípravkami na liečbu kardiovaskulárnych chorôb a príbuzných chorobných stavov a ochorení, ako sú uvedené pred týmto alebo ďalej v tomto texte, alebo ich farmaceutický prijateľnými soľami, sú podobne predmetom predkladaného vynálezu.

Kombinácia sa môže uskutočniť napríklad s nasledujúcimi prípravkami vybranými zo skupiny, ktorú tvoria:

(i) inhibítor HMG-CO-reduktázy alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (ii) inhibítor angiotenzínkonvertázy (ACE) alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (iii) blokátor vápnikového kanála alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (iv) inhibítor syntázy aldosterónu alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (v) antagonista aldosterónu alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (vi) dvojitý inhibítor angiotenzínkonvertázy/neutrálnej endopeptidázy (ACE/NEP) alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (vii) antagonista endotelínu alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, (viii) inhibítor renínu alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ a (ix) diurektikum alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ.

Rozumie sa, že inhibítory HMG-CO-A reduktázy (taktiež nazývané inhibítory /3-hydroxy-/S-metylglutaryl-koenzým-A reduktázy) sú tie účinné agens, ktoré sa môžu použiť na zníženie hladiny lipidov vrátane cholesterolu v krvi.

Skupina inhibítorov HMG-CO-A reduktázy zahŕňa zlúčeniny, ktoré majú štrukturálne odlišnosti. Napríklad možno uviesť zlúčeniny, ktoré sa vybrali zo skupiny, ktorú tvoria atorvastatín, cerivastatín, kompaktín, dalvastatín, dihydrokompaktín, fluindostatín, fluvastatín, lovastatín, pitavastatín, mevastatín, pravastatín, rivastatín, simvastatín a velostatín, alebo ich farmaceutický prijateľné soli.

Výhodné inhibítory HMG-CO-A reduktázy sú tie prípravky, ktoré sú na trhu, najvýhodnejší je fluvastatín a pitavastatín alebo ich farmaceutický prijateľná soľ.

Prerušenie enzymatickej degradácie angiotenzínu I na angiotenzín II takzvanými ACE-inhibítormi (taktiež nazývanými inhibítormi angiotenzikonvertázy) je úspešným variantom regulácie krvného tlaku, a taktiež sprístupňuje terapeutickú metódu liečby kongestívneho srdcového zlyhania.

Skupina inhibítorov ACE zahŕňa zlúčeniny, ktoré majú odlišné štrukturálne detaily. Napríklad možno uviesť zlúčeniny, ktoré sa vybrali zo skupiny, ktorú tvoria alacepril, benazepril, benazeprilát, kaptopril, ceronapril, cilazapril, delapril, enalapril, enaprilát, fosinopril, imidapril, lisinopril, moveltopril, perindopril, chinapril, ramipril, spirapril, temokapril a trandolapril, alebo ich farmaceutický prijateľná soľ.

Výhodné inhibítory ACE sú tie prípravky, ktoré sú na trhu, najvýhodnejšie sú benazepril a enalepril.

Skupma CCB v podstate zahŕňa dihydropyridíny (DHP) a látky odlišné od DHP, ako napríklad CCB typu diltiazému a typu verapamilu.

CCB použiteľný v kombinácii je výhodne zástupca DHP vybraný zo skupiny, ktorú tvoria amlodipín, felodipín, ryosidín, isradipín, lacidipín, nikardipín, nifedipín, niguldipín, niludipín, nimodipín, nisoldipín, nitrendipín a nivaldipín, a je výhodne zástupca ne-DHP vybraný zo skupiny, ktorú tvoria flunarizín, prenylamín, diltiazém, fendilín, galopamil, mibefŕadil, anipamil, tiapamil a verapamil, a ich farmaceutický prijateľná soľ. Všetky tieto CCB sa terapeuticky používajú, napr. ako antihypertenzíva, lieky proti angíne pectoris alebo antiarytmické lieky.

Výhodné CCB zahŕňajú amlodipín, diltiazém, isradipín, nikardipín, nifedipín, nimodipín, nisolpdipín, nitrendipín a verapamil, alebo napr. v závislosti od špecifického CCB, ich farmaceutický prijateľnú soľ. Obzvlášť výhodný ako DHP je amlodipín alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, obzvlášť besylát. Obzvlášť výhodný zástupca ne-DHP je verapamil alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ, obzvlášť hydrochlorid.

Inhibítor syntázy aldosterónu je enzým, ktorý konvertuje kortikosterón na aldosterón hydroxyláciou kortikosterónu za vzniku 18-OH-kortikosterónu a 18-OH-kortikosterón na aldosterón. Je známe, že skupina inhibítorov syntázy aldosterónu sa aplikuje pri liečbe hypertenzie a primárny aldosteronizmus zahŕňa steroidné aj nesteroidné inhibitory syntázy aldosterónu, posledne menované sú najvýhodnejšie.

Výhodne sú komerčne dostupné inhibitory syntázy aldosterónu alebo taktiež inhibitory syntázy aldosterónu, ktoré schválili zdravotnícke orgány.

Skupina inhibítorov syntázy aldosterónu zahŕňa zlúčeniny, ktoré majú odlišné štrukturálne znaky. Napríklad možno uviesť zlúčeniny, ktoré sa vybrali zo skupiny, ktorú tvoria nesteroidné inhibitory aromatázy anastrozol, fatrozol (vrátane ich (+)enantiomérov), rovnako ako steroidný inhibítor aromatázy exemestán, alebo v každom prípade, kde je to možné, ich farmaceutický prijateľná soľ.

Najvýhodnejší nesteroidný inhibítor syntázy aldosterónu je (+)enantiomér hydrochloridu fadrozolu (patenty Spojených štátov č. 4617307 a 4889861) vzorca:

HCI

Výhodný steroidný antagonista aldosterónu je eplerenón vzorca:

alebo spironolaktón.

Výhodný dvojitý inhibítor angiotenzínkonvertázy/neutrálnej endopetidázy (ACE/NEP) je napríklad omapatrilát (porovnaj EP 629627), fasidotril alebo fasidotrilát, alebo ak je to vhodné, ich farmaceutický prijateľná soľ.

Výhodný antagonista endotelínu je napríklad bozentán (porovnaj EP 526708), ďalej tezosentán (porovnaj WO 96/19459/) alebo ich farmaceutický prijateľná soľ.

Inhibítor renínu je napríklad nepeptidový inhibítor renínu ako napríklad zlúčenina vzorca:

chemicky definovaný ako 2(S),4(S),5(S),7(S)-N-(3-amino-2,2-dimetyl-3-oxopropyl)-2,7-di(l-metyletyl)-417

-hydroxy-5-amino-8-[4-metoxy-3-(3-metoxypropoxy)fenyl]oktánamid. Tento zástupca je špecificky opísaný v EP 678503 A. Obzvlášť výhodný je jeho hemifumarát.

Diurektikum je napríklad tiazidový derivát vybraný zo skupiny, ktorú tvoria chlorotiazid, hydrochlorotiazid, metylklotiazid a chlorotialidón. Najvýhodnejší je hydrochlorotiazid.

Výhodne, spoločne terapeuticky účinné množstvo účinných látok v kombináciách podľa predkladaného vynálezu sa môže podávať súčasne alebo postupne v ktoromkoľvek poradí, oddelene alebo v pevnej kombinácii.

Štruktúra účinnej látky identifikovanej genetickým názvom alebo obchodným menom sa môže prevziať z aktuálneho vydania štandardného kompendia „The Merck Index“ alebo z databáz, napr. Patents Intemational (napr. IMS World Publications). Ich zodpovedajúci obsah sa týmto zahrnie formou odkazu. Ktorýkoľvek odborník je plne schopný identifikovať účinné látky a na základe týchto odkazov je rovnako taktiež schopný vyrábať a testovať farmaceutické indikácie a vlastnosti v štandardných testovacích modeloch, tak in vitro ako aj in vivo.

Zodpovedajúce účinné látky alebo ich farmaceutický prijateľné soli sa môžu taktiež použiť vo forme solvátu, ako napríklad hydrátu, alebo obsahovať iné rozpúšťadlá použité na kryštalizáciu.

Zlúčeniny, ktoré sa majú kombinovať, môžu byť prítomné ako farmaceutický prijateľné soli. Ak tieto zlúčeniny majú, napríklad aspoň jedno bázické centrum, môžu tvoriť kyslé adičné soli. Môžu sa taktiež tvoriť zodpovedajúce kyslé adičné soli, ktoré majú, ak je to žiaduce, prítomné ďalšie bázické centrum. Zlúčeniny, ktoré majú kyslú skupinu (napríklad COOH), môžu taktiež tvoriť soli s bázami.

Vo svojom variante sa predkladaný vynález ďalej týka „liečebnej súpravy“ („kit of parts“), napríklad v zmysle, že zložky, ktoré sa majú kombinovať podľa predkladaného vynálezu, sa môžu dávkovať nezávisle alebo použitím rôznych pevných kombinácií s rozlíšeným množstvom zložiek, t. j. súčasne alebo v rôznych časových bodoch. Súčasti takejto „liečebnej súpravy“ sa potom môžu podávať súčasne alebo chronologicky usporiadané, t. j. v rôznych časových bodoch a v rovnakých alebo odlišných časových intervaloch pre ktorúkoľvek súčasť „liečebnej súpravy“. Výhodne sa časové intervaly vyberú tak, že účinok na liečené ochorenie alebo chorobný stav pri kombinovanom použití súčastí je väčší ako účinok, ktorý by sa získal použitím iba ktorejkoľvek jednej zo súčastí.

Vynález sa okrem toho týka obchodného balenia obsahujúceho kombináciu podľa predkladaného vynálezu spolu s inštrukciami na súčasné, oddelené alebo následné použitie.

Dávkovanie závisí od rôznych faktorov, ako je napríklad spôsob použitia, živočíšny druh, vek a/alebo individuálny stav. Na perorálnu aplikáciu sa denne podávajú dávky medzi približne 0,25 a 10 mg/kg, a pre teplokrvné zvieratá s telesnou hmotnosťou približne 70 kg výhodne medzi približne 20 mg a 500 mg, obzvlášť 40 mg, 80 mg, 160 mg a 320 mg na základe voľnej kyseliny.

Vynález je konkrétne ukázaný na príkladoch a týka sa taktiež nových zlúčenín menovaných v príkladoch a ich použitie a spôsob ich prípravy.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúce príklady slúžia na ilustráciu vynálezu bez akéhokoľvek obmedzovania rozsahu vynálezu.

Napríklad sa pripravila dvoj draselná soľ valsartanu, obzvlášť jej hydrát. Dvoj draselná soľ je významná najmä pre svoju výraznú rozpustnosť vo vode. Konkrétne sa môže uviesť kryštalický tetrahydrát dvojdraselnej soli valsartanu, s teplotou topenia 135,0 °C. Podľa elementárnej analýzy má určitá vzorka tohto hydrátu obsah vody 3,72 mol vody na mol dvojdraselnej soli. Pri vysokej relatívnej vlhkosti pri teplote miestnosti sa vytvoril tetrahydrát a pri nízkych hodnotách relatívnej vlhkosti sa vytvoril anhydrát dvojdraselnej soli.

Podobne sa vytvorila horečnatá soľ valsartanu, v tomto prípade ako amorfná pevná látka s 3,4 % H₂O. Teplota prechodu na fázu skla, ako priemerná hodnota fázy špecifického tepla 0,85 J · [g · ⁰C]'' je 167 °C. Nepozorovala sa žiadna teplota topenia. Obidva fakty, najmä prechod na sklo a neprítomnosť teploty topenia, spolu so zmeranou hodnotou zmeny v špecifickom teple, potvrdili, že táto horečnatá soľ valsartanu je prakticky 100 % amorfná. Podľa stereošpecifickej chromatografie sa určila enantioméma čistota tejto amorfnej horečnatej soli ako 83 %.

Príklad 1

Príprava vápenatej soli ako in situ tetrahydrátu (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu

21,755 g (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu sa rozpustilo pri teplote miestnosti v 300 ml etanolu. Opatrným pridaním 300 ml vody sa koncentrácia etanolu redukovala na 50 % objemu. Použitím magnetického miešadla sa pomaly pridalo 3,89 g Ca(OH)₂ v malých dávkach k tomuto číremu, mierne kyslému (pH 4) roztoku tak, aby hodnota pH neprekročila dočasne hodnotu približne 8. Pretože Ca(OH)₂ pohlcuje CO₂ zo vzduchu, použitý Ca(OH)₂ obsahuje stopy CaCO₃, preto pridané množstvo zahŕňa nadbytok 5 %. Po pridaní stechiometrického množstva Ca(OH)₂ bolo pH približne 6 a po pridaní nadbytku sa pH zvýšilo na 7. Roztok sa aj tak zakalil kvôli malému množstvu jemne rozdrobeného CaCO₃, ktorý sa odstránil cez zložený filter. Produkt obsiahnutý v roztoku kryštalizuje nepretržite po odstránení alkoholového obsahu, keď sa nechá stáť pri teplote miestnosti. Postup sa môže urýchliť použitím plochej nádoby v sušičke s vírivou atmosférou pri 40 °C. Po koncentrácii na približne jednu polovicu klesol alkoholový obsah roztoku na približne 10 % objemu a väčšina produktu kryštalizuje. Produkt sa filtroval, premýval krátky čas 10 % objemom etanolu a sušil sa pri 40 °C, pokiaľ nedosiahol konštantnú hmotnosť. Získal sa tetrahydrát vápenatej soli (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu.

Teplota topenia tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu, vzniknutého podľa príkladu 1, pri rýchlosti zohrievania 10 K.min ¹ a v uzavretej odberovej nádobke s malým vnútorným objemom sa určila ako 205 °C a entalpia topenia ako 92 kJ.moľ¹.

Hustota kryštálov tetrahydrátu kalciumvalsartanu vzniknutého podľa príkladu 1, určená héliovým pyknometrom, bola 1,297 g.cnf³. Táto hodnota dobre zodpovedá teoreticky vypočítanej hodnote 1,298 g.crn³ vypočítanej zo štruktúry jednoduchého kryštálu.

Optická rotácia tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu vzniknutého podľa príkladu 1 sa namerala v metanole ako 1 % roztok [a]²⁰ _D = +1 °.

Enantioméma čistota soľného hydrátu vytvoreného podľa príkladu 1 sa určila metódou stereošpecifickej HPLC. Stereošpecifická separácia sa dosiahla chirálnou kolónou (Chiral AGP). Enantioméma čistota sa určila ako ee = 100 %.

Výpočet medzimriežkových rovinných intervalov z rôntgenových profilov práškovej formy získaných Guinierovou kamerou bol pre najdôležitejšie línie tejto skupiny tetrahydrátu vápenatej soli valsartanu tento:

Hodnota d v Á: 16,27, 9,90, 9,39, 8,04, 7,71, 7,05, 6,49, 6,34, 6,2, 5,87, 5,75, 5,66, 5,20, 5,05, 4,95, 4,73, 4,55, 4,33, 4,15, 4,12, 3,95, 3,91, 3,87, 3,35.

Analýza prvkov poskytla nasledujúce zmerané hodnoty prvkov prítomných v tetrahydráte kalciumvalsartanu a vode. Vyhodnotenie vody sa uskutočňovalo pri 130 °C po expulzii. Závery z elementárnej analýzy, v rámci limitu chýb, zodpovedajú sumárnemu vzorcu (C₂4H₂7N₅O₃)²~ Ca²⁺· 4 H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	52,82	52,83
H	6,42	6,47
N	12,91	12,83
O	20,20	20,53
voda	13,25	13,21
Ca	7,03	7,35

Príklad 2

Príprava horečnatej soli ako in situ hexahydrátu (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5 -yl)bifenyl-4-ylmetyl] amínu

43,55 g valsartanu [(S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyljamín] sa rozpustilo pri teplote miestnosti v 600 ml 50 % etanolu (objemové percentá) (z absolútneho etanolu - Merck, dvakrát destilovaná voda v kremennom skle). Mierne zakalený roztok sa stal čírym po pridaní ďalších 50 ml 50 % etanolu. Použitím magnetického miešadla sa pomaly v malých dávkach pridávalo 4,03 g alebo 0,1 M MgO (Merck p.a.) k tomuto mierne kyslému roztoku s hodnotou pH 4. Hodnota pH sa týmto zvýšila na približne 6. Postup sa uskutočňoval s nadbytkom 10 %, t. j. pridalo sa ďalších 0,40 g MgO. Tento nadbytok sa úplne nerozpustil, a hodnota pH sa zvýšila na približne 7,5. Malý zvyšok sa v roztoku filtroval cez zložený filter a premyl sa 50 ml 50 % etanolu.

Spojený číry roztok sa opatrne koncentroval pri 40 °C počas miešania magnetickým miešadlom vo veľkej kryštalizačnej nádobe. Na konci tohto postupu mal roztok tendenciu stvrdnúť na sklovitý gél. V tejto fáze škrabanie sklenenou tyčinkou indukuje kryštalizáciu in situ, ktorá sa môže rozpoznať podľa bielej farby takto vytvorenej kryštalickej pevnej látky. Produkt sa suší pri 50 °C v sušičke s vírivou atmosférou, pokiaľ sa nedosiahne konštantnú hmotnosť. Výťažok hexahydrátu magnéziumvalsartanu bol 53,7 g alebo 95 % vzhľadom na valsartan použitý ako voľná kyselina.

Teplota topenia soľného hydrátu, ktorý vznikol podľa príkladu 2, menovite hexahydrátu magnéziumvalsartanu, pri rýchlosti zohrievania 10 K.min¹ v uzavretej odberovej nádobke s malým vnútorným objemom, v množstve 2,24 mg, sa namerala 132 °C a entalpia topenia 64 kJ.moľ*.

Hustota kryštálov hexahydrátu horečnatej soli valsartanu vzniknutého podľa príkladu 2, určená héliovým pyknometrom, bola 1,273 g.cnť³. Táto hodnota zodpovedá teoreticky vypočítanej hodnote 1,256 g.cm’³ vypočítanej zo štruktúry jednoduchého kryštálu.

Optická rotácia hexahydrátu magnéziumvalsartanu pripraveného podľa príkladu 2 sa namerala v metanole ako 1 % roztok [a]²⁰ _D = -14 °.

Enantioméma čistota soľného hydrátu vytvoreného podľa príkladu 2 sa určila metódou stereo-špecifickej HPLC. Stereošpecifícká separácia sa dosiahla chirálnou kolónou (Chiral AGP). Enantioméma čistota sa určila ako = 99,6 %.

Výpočet medzimriežkových rovinných intervalov z rontgenogramu prášku získaného Guinierovou kamerou bol pre najdôležitejšie línie tejto skupiny hexahydrátu horečnatej soli valsartanu tento:

Hodnoty d v Ä: 19,78, 10,13, 9,84, 7,28, 6,00, 5,81, 5,67, 5,21, 5,04, 4,88, 4,21, 4,18, 4,08, 3,95, 3,46, 3,42.

Analýza prvkov poskytla nasledujúce zmerané hodnoty prvkov prítomných v hexahydráte horečnatej soli valsartanu a vode. Vyhodnotenie vody sa uskutočňovalo pri 130 °C po expulzii. Závery z elementárnej analýzy, v rámci limitu chýb, zodpovedajú sumárnemu vzorcu (C₂₄H₂₇N5O₃)²~Mg²~ · 6 H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	51,03	50,94
H	7,00	6,95
N	12,45	12,38
O	25,02	25,44
voda	19,08	19,10
Mg	4,35	4,29

Príklad 3

Príprava hydrátu dvojdraselnej soli (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu (3,5 ±1,0 mol H₂O) g (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]ammu sa rozpustilo pri miernom zohrievaní v 11,5 ml 2N roztoku hydroxidu draselného a zmiešalo sa s 320 ml acetonitrilu. Zmes sa zohrievala počas 5 minút do varu pod spätným chladičom (kalný roztok), ponechala sa bez miešania počas 3 dní pri teplote miestnosti (naočkovaná) a potom sa nechala 24 hodín pri teplote 0 °C. Materský roztok sa zlial. Kryštalizát sa dvakrát premyl acetonitrilom, a potom sa sušil na vzduchu počas 36 hodín, až kým nedosiahol konštantnú hmotnosť. Získal sa hydrát dvojdraselnej soli (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu (3,7 mol vody na mol dvojdraselnej soli). Teplota topenia v uzavretej odberovej nádobke bola 135 °C.

Analýza prvkov: ^₄Η₂₇Ν₅Ο₃Κ₂, 3,72 H₂O, molekulová hmotnosť 578,72

	% namerané	% vypočítané
C	49,90	49,81
H	5,92	6,00
N	12,14	12,10
O	18,55	18,58
voda	11,58	11,58
K	13,50	13,51

Rôntgenový difrakčný diagram meraný difraktometrom Scintag Inc., Cupertino, CA 95014, Spojené štáty, použitím CuKa radiácie.

Línie odrazu a intenzity najdôležitejších línií hydrátu dvojdraselnej soli valsartanu, hodnoty udávané v 20

20 v 0	Intenzita
4,6	silná
8,8	stredná
9,2	silná
11,1	slabá
12,5	slabá
14,8	silná
15,3	slabá
16,4	stredná
17,8	silná
18,2	stredná
18,4	stredná
18,9	stredná
20,4	stredná
21,1	slabá
21,3	stredná
22,3	slabá
22,5	silná

20 v °	Intenzita
23,1	stredná
23,9	silná
25,6	slabá
26,6	silná
26,9	stredná
28,1	Stredná

Výhodné sú hydráty obsahujúce vrcholy strednej a silnej intenzity.

Tabuľka 11

Kryštalografické údaje a parametre hydrátu dvoj draselnej soli valsartanu

Kryštalografické údaje: sumárny vzorec molekulová hmotnosť kryštálová sústava priestorová skupina a (Á) b (Ä) c (Ä)

V (ij)

Z

F(000)

D_calc (g.cm'³) počet odrazov pre bunkové parametre θ rozsah pre parametre bunky (°) μ (mm^-1) teplota (°C) tvar kryštálu veľkosť kryštálu (mm) farba kryštálu (C₂₄H₂₇N₅O₃)²'2K⁺. x H₂O (x=3,5 ± 1,0)

574,78 kosoštvorcová

P2i2i2

38,555(2)

7,577(1)

10,064(1)

2940,0(5)

1212

1,286

30-38

3,24 hranoly

0,63x0,20x0,14 bezfarebný

Súbor údajov: diffaktometer radiácia (grafitový monochromátor) vlnová dĺžka (Á) režim skenovania rozsah skenovania (0) absorpčná korekcia počet meraných odrazov počet pozorovaných odrazov (l>2ff(l)) h rozsah k rozsah rozsah počet štandardných odrazov variácia v intenzite

Upresnenie štruktúry: spôsob upresnenia počet parametrov

R

R_w

S počet použitých odrazov ošetrenie všetkých atómov H

Δ/CTmax extinkčná korekcia maximálna/minimálna reziduálna elektrónová hustota v konečnom diferenčnom Fourierovom výpočte absolútne parametre štruktúry

Enraf Nonius CAD4

CuKct

1,54178 ω/2θ

3-74 žiadna

3450

2867

-48->0

-9->0

-12->0 každých 120 min.

±5% upresnenie F², kompletná matica

341

0,069

0,182

1,57

2867 „pohyblivé“, okrem tých molekúl vody, ktoré sa ignorovali

0,24

0,0010(5)

0,815/-0,676(eÁ’³)

-0,02(4)

Použité počítačové programy SHELXS86 (Sheldrick, Gôttingen) XHELXL93 (Sheldrick, Gôttingen) SCHAKAL92 (Keller, Freiburg)

Príklad 4

Príprava dvojdraselnej soli S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl] amínu g S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu (3,5 ±1,0 mol H₂O) sa rozpustilo v 200 ml etanolu. Pridalo sa 50 ml vody, roztok sa ochladil na 0 °C, a potom sa zmiešal s 57,4 ml 2N roztoku hydroxidu draselného. Zmes sa koncentrovala evaporáciou na rotačnej odparovačke, evaporovala sa znova s toluénom a acetonitrilom, a usušila sa vo vysokom vákuu počas 15 minút pri 50 °C. Produkt sa rozpustil v 290 ml horúcej zmesi acetonitrilu a vody (95 : 5), zmiešal sa s ďalšími 110 ml acetonitrilu, nechal sa vychladnúť a naočkoval sa približne pri 30 °C. Zmes sa nechala stáť počas 4 dní pri teplote miestnosti a filtrovala sa odsávaním. Zvyšok sa premyl zmesou acetonitrilu a vody (95 : 5) a usušil sa vo vysokom vákuu pri 80 °C. Získala sa dvojdraselná soľ (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu ako biely prášok. Teplota topenia > 300 °C.

Analýza prvkov: získaná látka je hygroskopická a môže sa ekvilibrovať na vzduchu (C₂₄H₂7N₅O₃K₂, 3,96 mol H₂O).

	% namerané	% vypočítané
C	49,15	49,44
H	6,02	6,04
N	11,91	12,01
O	19,18	19,1
voda	12,23	12,24
K	13,4	13,41

Príklad 5

Príprava dvojsodnej soli (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu g (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu sa rozpustilo v 50 ml etanolu, zmiešalo sa s 2,3 ml 2N roztoku hydroxidu sodného a koncentrovalo sa evaporáciou a zvyšok sa evaporoval etanolom a etylacetátom. Biely prášok sa miešal v horúcom acetonitrile a filtroval sa odsávaním pri teplote miestnosti. Sušenie vo vysokom vákuu pri 80 °C cez noc poskytlo dvojsodnú soľ (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu ako biely prášok. Teplota topenia 260 °C, nahnedlé sfarbenie pri 295 °C.

Analýza prvkov: získaná látka (hygroskopická) sa môže ekvilibrovať na vzduchu (C₂₄H₂₇N₅O₃Na₂, 5,36 mol H₂O, molekulová hmotnosť 576,05)

	% namerané	% vypočítané
C	49,79	50,04
H	6,51	6,60
N	12,00	12,16
O	23,44	23,22
voda	16,75	16,76
Na	8,09	7,98

Príklad 6

Príprava horečnatej soli (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl] amínu g (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu sa pridalo k suspenzii 0,666 g hydroxidu horečnatého v 20 ml vody. Pridalo sa 40 ml metanolu, a potom sa zmes miešala počas 2 hodín pri teplote miestnosti a koncentrovala sa. Zvyšok sa rozpustil v metanole, filtroval sa cez pevný filter, koncentroval sa a evaporoval acetonitrilom. Produkt sa miešal s horúcim acetonitrilom, filtroval sa odsávaním pri teplote miestnosti a usušil sa vo vysokom vákuu pri 90 °C cez noc. Získala sa horečnatá soľ (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu ako biely prášok. Teplota topenia: vzorka sa stane nahnedlou pri zohrievam a sklovitou pri 300 °C.

Analýza prvkov: C₂₄H₂7N₅O₃Mg, 0,89 mol H₂O, molekulová hmotnosť: 473,85

	% namerané	% vypočítané
C	61,26	60,83
H	6,13	6,12
N	14,88	14,78
O		13,13
voda	3,39	3,38
Mg	4,74	5,13

Príklad 7

Príprava vápenatej soli (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2 '-(lH-tetrazol-5-yl)hifenyl-4ylmetyl] amínu g (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu sa pridalo k suspenzii 0,851 g hydroxidu vápenatého v 20 ml vody, a potom sa zmiešalo s 200 ml etanolu. Zmes sa miešala počas jednej hodiny pri teplote miestnosti, koncentrovala sa evaporáciou do sucha (opakovaná evaporácia s acetonitrilom), miešala sa v horúcom acetonitrile (so stopou etanolu a vody) a filtrovala sa odsávaním pri teplote miestnosti.

0,95 g soli sa zohrievalo do varu pod spätným chladičom v 20 ml zmesi acetonitrilu a vody (1 : 1), pričom sa zmes takmer rozpustila. Zmes sa nechala vychladnúť na teplotu miestnosti, zmiešala sa s 20 ml acetonitrilu, filtrovala sa odsávaním a premyla sa dvakrát zmesou acetonitrilu a vody (1 : 1) a usušila sa cez noc vo vysokom vákuu pri 80 °C. Teplota topenia: od 300 °C (rozklad).

Analýza prvkov: C24H₂₇N₅O₃Ca, 1,71 mol H₂O, molekulová hmotnosť 504,39 (vyhodnotenie vody uskutočňované po expulzii pri 150 °C).

	% namerané	% vypočítané
C	56,88	57,15
H	6,13	6,08
N	13,89	13,88
O		14,94
voda	6,12	6,11
Ca	7,94	7,95

Príklad 8

Príprava draselnej soli (S)-N-( 1 -karboxy-2-metylprop-1 -yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(1 H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl] amínu g (S)-N-(l-karboxy-2-metylprop-l-yl)-N-pentanoyl-N-[2'-(lH-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]amínu sa suspendovalo v 20 ml vody a zmiešalo sa s 2,296 ml 2N roztoku hydroxidu draselného. Zmes sa miešala počas 30 minút a zmiešala sa s 50 ml etanolu, pričom sa získal bezfarebný roztok. Zmes sa koncentrovala evaporáciou, evaporovala sa ešte raz acetonitrilom a lyofilizovala sa z íerc-butanolu (so stopovým množstvom vody).

Analýza prvkov (po ekvilibrácii na vzduchu): C₂₄H₂7N₅O₃Ca, 1,69 mol H₂O, molekulová hmotnosť 504,06 (vyhodnotenie vody sa uskutočňovalo po expulzii pri 150 °C).

	% namerané	% vypočítané
C	57,30	57,19
H	6,35	6,27
N	13,61	13,89
O	14,58	14,89
voda	6,04	6,04
K	7,72	7,76

Príklad 9

Príprava horečnatej soli valsartanu vo forme hexahydrátu postupom ekvilibrácie vodou

600 g valsartanu a 6 820 g izopropanolu sa miešalo za vzniku suspenzie v miešacej nádobe pri teplote miestnosti a pridalo sa do 80 litrovej sklenenej nádoby smiešadlom. Miešacia nádoba sa premyla 3 919 g izopropanolu po dávkach a vyplachovací roztok sa pridal k hlavnej zmesi. Po pridaní 3 800 g deionizovanej vody sa zmes miešaním transformovala na homogénny roztok. Potom sa pridalo 156,3 g oxidu horečnatého, suspendovalo sa v 1 520 g deionizovanej vody a suspenzia sa doplnila 1 000 g deionizovanej vody. Pri pomalom miešaní pri teplote miestnosti prechádza oxid horečnatý do roztoku. Hodnota pH výsledného roztoku bola približne 7,2. Pridaním ďalších 2,5 g oxidu horečnatého v malých dávkach sa hodnota pH zvýšila na približne 8,3. Výsledná zmes bola kalná kvôli nerozpusteným časticiam neznámeho typu v oxide horečnatom.

Táto zmes sa preniesla cez sviečkový filter do 35 litrovej smaltovanej nádrže a sklenená nádoba a prenosová kyveta sa premyli 885 g izopropanolu a 1 122 g deionizovanej vody. Na miernu koncentráciu sa v nádrži vytvorilo vákuum s počiatočnou teoretickou hodnotou 8,9 až 10 kPa (89-100 mbar). Pri teplote zohrievacieho média 45 - 50 °C sa destilovalo celkovo 13,66 kg vodného izopropanolu. Znížením destilačného tlaku na konečnú hodnotu 1 kPa (10 mbar) a súčasným zvýšením teploty zohrievacieho média na 65 °C sa množstvo destilátu zvýšilo na celkovo 17,12 kg. K obsahu nádrže počas miešania sa pridalo 9 300 g etylacetátu, po ktorých nasledovalo 14,9 g hexahydrátu horečnatej soli valsartanu ako očkovacie kryštály. Nakoniec sa pridalo ďalších 6 680 g etylacetátu a ochladenie sa uskutočnilo pri teplote miestnosti počas miešania. Miešanie sa udržovalo počas najmenej 24 hodín. Suspenzia sa potom filtrovala cez Briichnerove filtre. Získal sa tak vlhký filtračný koláč. Nádrž sa premyla 1 171 g etylacetátu apremývacia zmes sa použila na premytie filtračného koláča. Sušenie parciálneho množstva na plechoch vo vákuovej sušiarni pri tlaku 5 kPa (50 mbar) a teplote v piecke 40 °C počas 6,5-hodiny, pokiaľ sa nedosiahne konštantná hmotnosť suchej látky.

Fyzikálne údaje, obzvlášť rôntgenogram prášku, zodpovedali hexahydrátu horečnatej soli z príkladu 2.

Príklad 10

Príprava vápenatej soli valsartanu vo forme tetrahydrátu

600 g valsartanu a 7 000 g etanolu sa miešalo za vzniku suspenzie v miešacej nádobe pri teplote miestnosti a pridalo sa do 35 litrovej smaltovanej nádrže s miešadlom. Miešacia nádoba sa premyla 2 000 g etanolu po dávkach a vyplachovací roztok sa pridal k hlavnej zmesi. Po pridaní 9 000 g deionizovanej vody sa zmes miešaním transformovala na homogénny roztok. Potom sa pridalo 272 g hydroxidu vápenatého, suspendovaného v 1 500 g deionizovanej vody, a suspenzia sa doplnila 1 300 g deionizovanej vody. Pri pomalom miešaní pri teplote miestnosti prechádza hydroxid vápenatý do roztoku. Hodnota pH výsledného roztoku bola približne 6,9. Pridaním ďalších 9,6 g hydroxidu vápenatého sa hodnota pH zvýšila na približne 10,6. Výsledná zmes bola kalná kvôli nerozpusteným časticiam (uhličitan vápenatý) v hydroxide vápenatom. Táto zmes sa previedla cez sviečkový filter do 35 litrovej smaltovanej nádrže a sklenená nádoba a prenosová kyveta sa premyli roztokom 1 048 g etanolu 1 000 g deionizovanej vody. Na miernu koncentráciu sa v nádrži vytvorilo vákuum v teoretickej hodnote 10 až 12 kPa (100 - 120 mbar). Pri teplote zohrievacieho média približne 50 °C a teplote varu zmesi maximálne 44 °C sa destilovalo celkovo 11,32 kg vodného etanolu. Rozpustená soľ kryštalizuje spontánne počas destilácie. Suspenzia prítomná na konci destilácie sa ochladila na približne 5 °C počas miešania a miešala sa počas približne 16 hodín pri 5 °C. Suspenzia sa potom filtrovala cez Biichnerove filtre. Nádrž sa premyla zmesou 3 600 ml deionizovanej vody a 400 ml etanolu, zmes sa ochladila na 5 °C, premývacia zmes sa použila na premytie filtračného koláča. Sušenie parciálneho množstva na plechoch vo vákuovej sušiarni pri tlaku 5 kPa (50 mbar) a teplote v piecke 40 °C počas 24 hodín, pokiaľ sa nedosiahla konštantná hmotnosť suchej látky.

Fyzikálne údaje, obzvlášť rôntgenogram prášku, zodpovedali tetrahydrátu vápenatej soli z príkladu 1.

Príklad 11

Hydrát dvojsodnej soli valsartanu (2,4 ± 1,0 mol H₂O):

ml 2N roztoku hydroxidu sodného sa pridalo po kvapkách pri približne 25 °C k roztoku 21,5 g valsartanu v 200 ml izopropanolu. Číry roztok (pH približne 7,2) sa koncentroval vo vákuu pri približne 40 °C. Amorfný zvyšok dvojsodnej soli sa suspendoval v 100 ml izopropanolu a voda sa odstránila ešte raz koncentráciou vo vákuu pri približne 40 °C a odplynením. Amorfný zvyšok sa suspendoval v 75 ml acetónu a 2 ml vody pri približne 40 °C. Pri približne 25-30 °C sa pridalo 200 ml íerc-butylmetyléteru, pričom časti, ktoré boli spočiatku mazľavé, sa postupne transformovali na kryštalickú suspenziu. Po miešaní počas noci pri približne 25 °C sa suspenzia ochladila na 10 °C a po približne 1 hodine sa filtrovala odsávaním za súčasného vylúčenia atmosférickej vlhkosti. Potom sa premyla 20 ml íerc-butylmetyléteru. Vlhký filtračný koláč sa usušil cez noc pri približne 3 kPa (30 mbar) a pri 30 °C. Získal sa bezfarebný, mierne hygroskopický kryštalický prášok.

Analýza prvkov: C₂₄H₂7N₅O₃Na₂, 2,44 mol H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	55,03	55,07
H	6,16	6,14
N	13,38	13,38
O		16,63
voda	8,40	8,41
Na	8,67	8,78

Rôntgenový difrakčný diagram (odrazové línie a intenzity najdôležitejších línií) kryštalického hydrátu dvojsodnej soli valsartanu meraný difŕaktometrom Scintag Inc. Cupertino, CA 95014, Spojené štáty, s použitím CuKa radiácie.

20	Intenzita
4,7	silná
9,1	silná
13,3	slabá
13,7	slabá
15,6	stredná
16,4	stredná
17,2	stredná
17,9	stredná
18,7	stredná
19,6	stredná
21,3	stredná
21,9	stredná
22,8	silná
24,0	slabá
24,8	slabá
25,5	slabá
26,5	stredná
26,8	slabá
27,3	slabá
27,8	slabá
28,6	slabá
29,4	slabá
29,9	stredná

Príklad 12

Hydrát dvoj draselnej soli valsartanu (3,4 ±1,0 mol H₂O)

6,9 g uhličitanu draselného sa pridalo pri približne 25 °C k roztoku 21,7 g valsartanu v 150 ml acetónu 5 a 20 ml vody. Po miešaní počas 2 hodín pri približne 25 °C sa získal takmer číry roztok, ktorý sa koncentroval vo vákuu pri teplote kúpeľa približne 50 °C. 55 ml acetónu sa pridalo k zvyšku 29,3 g, ktorý obsahoval reziduálnu vodu a pri približne 35 °C počas približne dvoch hodín sa primiešalo celkovo 250 ml terc-butylmetyléteru. Po miešaní pri približne 25 °C sa ľahko miešateľná kryštalická suspenzia ochladila na 10 °C, miešala sa počas najmenej jednej hodiny, filtrovala sa satím a premyla sa 20 ml íerc-butylmetyléteru. 10 Vlhký filtračný koláč sa usušil cez noc pri približne 3 kPa (30 mbar) a pri 30 °C. Získal sa bezfarebný, mierne hygroskopický kryštalický prášok.

Analýza prvkov: C^H^NsC^K^, 3,42 mol H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	50,37	50,28
H	5,87	5,95
N	12,24	12,22
O		17,92
voda	10,76	10,75
K	13,4	13,64

Rontgenový difrakčný diagram sa meral difraktometrom Scintag Inc., Cupertino, CA 95014, Spojené štáty, s použitím CuKaradiácie.

Odrazové línie a intenzity najdôležitejších línií hydrátu dvoj draselnej soli valsartanu, hodnoty udávané v 20 v °:

20 v °	Intenzita
4,9	silná
9,4	silná
11,4	slabá
12,8	slabá
14,0	slabá
15,0	slabá
15,6	slabá
16,6	stredná
18,0	slabá
18,5	slabá

20 v °	Intenzita
18,9	slabá
20,7	slabá
21,5	slabá
22,0	slabá
22,7	stredná
23,3	slabá
24,1	stredná
25,6	slabá
25,8	slabá
27,1	stredná
29,4	slabá

Výhodné sú hydráty obsahujúce vrcholy strednej a silnej intenzity.

Príklad 13

Zmesová horečnatovápenatá soľ valsartanu

21,5 g valsartanu v 200 ml izopropanolu a 100 ml vody sa miešalo počas približne 3 hodín pri približne 25 °C s 1,5 g hydroxidu horečnatého a 1,9 g hydroxidu vápenatého. Prakticky číry roztok sa koncentroval vo vákuu pri približne 50 °C. Celkovo 240 ml etylacetátu sa počas miešania pridalo ešte za tepla k polotuhému zvyšku, ktorý obsahoval reziduálnu vodu. Počas miešania cez noc pri približne 25 °C spočiatku lepkavé zložky sa transformovali na homogénnu suspenziu. Suspenzia sa filtrovala odsávaním a premyla sa 20 ml etylacetátu. Vlhký filtračný koláč sa usušil vo vákuu pri 30 - 40 °C. Získal sa bezfarebný kryštalický prášok.

Rôntgenový difrakčný diagram zodpovedal konglomerátu vápenatého tetrahydrátu a horečnatého hexahydrátu z príkladu 1 a 2.

Príklad 14 bis-Dietylamóniová soľ valsartanu

1,5 g dietylamínu sa po kvapkách pridalo pri približne 25 °C k roztoku 4,35 g valsartanu v 60 ml acetónu. Po krátkom období pomaly nastala kryštalizácia. Po miešaní cez noc sa kryštalizát filtroval odsávaním pri približne 20 °C, premyl sa chladným acetónom a usušil sa vo vákuu pri približne 50 °C. Získal sa bezfarebný kryštalický prášok.

Analýza prvkov: C₃₂H₅₁N₇O₃, 0,1 mol H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	65,82	65,84
H	8,90	8,84
N	16,84	16,80
O		8,52
voda	0,34	0,34

Rôntgenový difrakčný diagram (odrazové línie a intenzity najdôležitejších línií) kryštalickej bis-dietylamóniovej soli

2Θ	Intenzita
4,7	slabá
8,5	silná
9,3	silná
10,8	silná
11,3	slabá
13,4	silná
14,0	stredná
14,3	slabá
14,9	stredná
17,1	stredná
17,4	stredná
17,6	stredná
18,3	slabá
19,0	stredná
20,0	slabá
21,2	stredná
21,6	slabá

20	Intenzita
22,4	stredná
22,7	slabá
24,9	stredná
25,2	slabá
27,0	slabá

Príklad 15 bis-Dipropylamóniová soľ valsartanu

2,1 g dipropylamínu sa po kvapkách pridalo pri 25 °C k roztoku 4,35 g valsartanu v 60 ml acetónu. Keď nastávala kryštalizácia, teplota sa zvýšila na krátky čas na 40 °C a nechala sa klesnúť na teplotu miestnosti na čas približne 2 hodín. Po miešaní cez noc sa kryštalizát filtroval odsávaním, dvakrát sa premyl 15 ml acetónu a usušil sa vo vákuu pri približne 40 °C. Získali sa zrnité kryštály. Analýza prvkov: C₃₆H₆₉N₇O₃, 0,05 mol H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	67,74	67,69
H	9,32	9,33
N	15,36	15,35
O		7,64
voda	0,13	0,14

Rontgenový difrakčný diagram (odrazové línie a intenzity najdôležitejších línií) kryštalickej bis-dipro10 pylamóniovej soli______________________________________________________

20	Intenzita
8,5	silná
8,9	slabá
9,4	silná
10,0	stredná
H.2	slabá
11,6	slabá
12,5	slabá
13,2	silná
13,9	silná
14,3	slabá
14,7	slabá
15,1	slabá
15,6	slabá
16,0	slabá
17,0	stredná
17,9	stredná
18,7	silná
19,9	slabá
20,4	slabá
20,6	slabá
21,0	silná
21,7	slabá
22,3	stredná
23,1	silná
24,5	slabá
25,5	stredná
25,8	slabá
26,7	slabá
28,6	slabá

Príklad 16 bis-Dibutylamóniová soľ valsartanu

Roztok 2,15 g valsartanu v 30 ml acetónu sa zmiešal s 1,4 g dibutylamínu pri približne 25 °C. Kryštalizá15 cia nastala po krátkom čase a hustá suspenzia sa postupne zriedila 20 ml izopropylacetátu počas približne 1 hodiny. Po miešaní počas 4 hodín pri približne 25 °C sa kryštály odstránili odsávaním, dvakrát sa premyli ml izopropylacetátu a usušili sa vo vákuu pri 50 °C. Získal sa bezfarebný, mierne hygroskopický kryštalický prášok.

Analýza prvkov: C₄₀H₆₇N₇O₃, 0,5 mol H₂O.

	% namerané	% vypočítané
C	68,25	68,30
H	9,79	9,75
N	13,89	13,94
O		8,01
voda	1,33	1,33

Rôntgenový difŕakčný diagram (odrazové línie a intenzity najdôležitejších línií) kryštalickej bis-dibutyl5 amóniovej solí____________________________________________________________

20	Intenzita
7,5	veľmi silná
8,5	stredná
9,7	silná
12,7	silná
13,3	slabá
14,1	silná
15,1	stredná
16,4	silná
17,7	slabá
18,2	slabá
19,5	silná
19,9	stredná
20,5	stredná
21,4	stredná
21,9	stredná
22,2	stredná
22,6	stredná
23,0	silná
23,7	slabá
24,2	slabá
24,7	stredná
25,7	stredná
26,0	slabá
26,5	slabá
28,8	slabá

Príklad formulácie 1 Priamo lisovaná tableta

Č.	Zložka	Podiel na várku [g]	podiel na tabletové jadro [mg]
1	tetrahydrát vápenatej soli valsartanu	134,24	80
2	Avicel PH 102 (mikrokryštalická celulóza)	60,408	36
3	laktóza (kryštalická)	96,1494	57,3
4	Krospovidón	7,551	4,5
5	Aerosil 200 (oxid kremičitý, koloidný bezvodý)	0,839	0,5
6	stearát horečnatý (rastlinný)	6,2086	3,7

Zložka č. 1 sa preosievala cez 0,5 mm sito a miešala sa počas 15 minút v prístroji Turbula so zložkami 1 10 - 6. Tablety sa komprimovali použitím jednoduchého razidlového tabletovacieho lisu s razidlami s priemerom 8 mm.

Príklad formulácie 2

Tableta vytvorená pomocou rotačného kompaktora

Č.	Zložka	Podiel na várku [g]	podiel na tabletové jadro [mg]
1	hexahydrát horečnatej soli valsartanu	400	80
2	Avicel PH 102 (mikrokryštalická celulóza)	270	54

Č.	Zložka	Podiel na várku [g]	podiel na tabletové jadro [mg]
3	krospovidón	75	15
4	Aerosil 200 (oxid kremičitý, koloidný bezvodý)	7,5	1,5
5	stearát horečnatý	15	3
6	stearát horečnatý	7,5	1,5

Zložky č. 1 až 5 sa zmiešali počas 50 minút a stlačili sa na Freundovom rotačnom kompaktore. Pás sa pomlel a po primiešaní prísady č. 6 sa lisoval do tabliet použitím jednoduchého razidlového tabletovacieho lisu s razidlami s priemerom 8 mm.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (7)

1. Vápenatá soľ valsartanu.

2. Soľ podľa nároku 1 v kryštalickej, čiastočne kryštalickej alebo amorfnej forme.

3. Tetrahydrát vápenatej soli valsartanu podľa nároku 1.

4. Tetrahydrát podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že:

(i) rontgenový profil prášku zachytený Guinierovou kamerou obsahuje nasledujúce medzimriežkové rovinné intervaly:

hodnota d (v Ä): 16,1 ± 0,3, 9,9 ± 0,2, 9,4 ± 0,2, 7,03 ± 0,1, 6,50 ± 0,1, 5,87 ± 0,05, 5,74 ± 0,05, 4,95 ± 0,05,

4,73 ± 0,05,4,33 ± 0,05,4,15 ± 0,05, 4,12 ± 0,05, 3,95 ± 0,05 alebo (ii) ATR-IR spektrum má nasledujúce absorpčné pásy vyjadrené recipročnými vlnočtami (cm¹):

1621 (st), 1578 (m), 1458 (m), 1441 (m), 1417 (m), 1364 (m), 1012 (m), 758 (m), 738 (m), 696 (m), 666 (m).

5. Soľ podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 alebo 2 vo forme solvátu.

6. Soľ podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 alebo 2 vo forme hydrátu.

7. Spôsob výroby soli podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že (I) valsartan a vhodná báza sa pridajú k organickému rozpúšťadlu obsahujúcemu vodu, (II) rozpúšťadlo sa koncentruje, ak je to nutné pri zníženom tlaku alebo pomalým odparovaním;

(iii) zvyšok po odparovaní sa ekvilibruje s požadovaným množstvom vody (a) suspendovaním zvyšku po odparovaní, ktorý je výhodne ešte teplý, a ktorý ešte obsahuje trochu vody, vo vhodnom rozpúšťadle alebo (b) ekvilibráciou nadbytku vody v rozpúšťadle;

pričom v (a) a (b) sa existujúca alebo pridaná voda vyskytuje v množstve, v ktorom sa voda rozpustí v organickom rozpúšťadle a netvorí ďalšiu fázu, a (iv) získaná soľ sa izoluje.

Koniec dokumentu