SK28598A3

SK28598A3 - Optically active phenyl pyrimidine derivative as analgesic agent

Info

Publication number: SK28598A3
Application number: SK285-98A
Authority: SK
Inventors: Malcolm S Nobbs; Sandra J Rodgers
Original assignee: Glaxo Group Ltd
Priority date: 1995-09-05
Filing date: 1996-09-03
Publication date: 1998-09-09
Also published as: AR004192A1; EA199800189A1; AP640A; HRP960399A2; MX9801680A; CA2230362A1; ID17274A; CN1200729A; AU6986596A; BG65102B1; EP0879230B1; US6124308A; CO4750651A1; PL325329A1; EP0879230A2; HUP9901260A2; NZ318390A; GB9518027D0; IS4673A; HUP9901260A3

Description

Pyrimidínový derivát, spôsob jeho výroby a farmaceutický prostriedok s jeho obsahom

Oblasť techniky

Predkladaný vynález sa týka pyrimidínovej zlúčeniny, jej výroby, farmaceutických prostriedkov, ktoré ju obsahujú a jej použitia pri liečení.

Doterajší stav techniky

EP-A-21121 opisuje skupinu 3,5-diamino-6-(substituovaný fenyl)-1,2,4triazínov, ktoré sú účinné pri liečbe porúch centrálnej nervovej sústavy (CNS), napríklad pri liečení epilepsie. Jedným z takýchto triazínov je 3,5-diamino-6-(2,3-dichlórfenyI)-1,2,4-triazín, ktorý sa tiež nazýva lamotrigín.

EP-0372934-A opisuje pyridínové zlúčeniny použiteľné pri liečení porúch CNS. Príklad 18 EP-0372934-A opisuje 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6fluórmetyl-pyrimidín.

Podstata vynálezu

Podľa predkladaného vynálezu sa poskytuje pyrimidín všeobecného vzorca (D

NH z a jeho adičné soli s kyselinou.

Pyrimidín vzorca (I) je R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín. Je v podstate bez zodpovedajúceho S(+)-enantioméru, S(+)-2,4diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu. S(+)-enantiomér má vzore (II):

(II)

R(-)-enantiomér podľa vynálezu má vhodnejšie vlastnosti ako lamotrigín: má menšiu aktivitu voči dihydrofolátreduktáze (DHFR) a je účinnejší pri testoch analgetických a protikŕčových vlastností. Má aj vhodnejšie vlastnosti ako S(+)enantiomér:

R(-)-enantiomér má lepší farmakokinetický profil ako S(+)-enantiomér, napríklad sa metabolizuje menšou rýchlosťou a preto má dlhší polčas (trvanie účinku);

R(-)-enantiomér má vynikajúci analgetický účinok v porovnaní s S(+)-enantiomérom;

R(-)-enantiomér má vzhľadom na S(+)-enantiomér vynikajúce protikŕčové účinky; a

R(-)-enantiomér má menšiu účinnosť proti DHFR ako S(+)-enantiomér.

Je prekvapujúce, že R(-)-enantiomér je lepší ako S(+)-enantiomér vo všetkých týchto ohľadoch. R(-)-enantiomér je možné vyrobiť v podstate v čistom stave. Pomer R(-)-enantioméru k S(+)-enantioméru môže byť aspoň 94:6, ako napríklad 98:2 alebo aspoň 99:1. S výhodou sa pripravuje R(-)-enantiomér s čistotou izoméru aspoň 99,5 %.

R(-)-enantiomér a jeho adičné soli s kyselinami môžu byť pripravené podľa predkladaného vynálezu prvým spôsobom, ktorý zahrnuje:

(i) rozdelenie racemického 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu pomocou vhodnej chirálnej kyseliny a rekryštalizáciu vzniknutej soli za získania soli, ktorá pozostáva v podstate zo soli s R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6fluórmetylpyrimidínom; a (ii) v prípade potreby premenu rekryštalizovanej soli na voľnú bázu alebo adičnú soľ s inou vhodnou kyselinou.

Krok delenia (i) sa uskutočňuje pomocou vhodnej chirálnej kyseliny vo vhodnom rozpúšťadle. Kyselinou je s výhodou kyselina (-)-dibenzoyl-L-vinná. Iné vhodné kyseliny je možno nájsť pomocou testov. Vhodným rozpúšťadlom je etanol. Iné vhodné rozpúšťadlá je možné taktiež nájsť testovaním.

Výsledná soľ, ktorú je možné izolovať, pozostáva prevažne zo soli s R(-)2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínom. Môže byť prítomný menší podiel soli s S(+)-enantiomérom. Podiel soli s R(-)-enantiomérom môže byť zvýšený uskutočnením jednej alebo viacerých, napríklad dvoch alebo troch rekryštalizácií v kroku (i).

Na tomto mieste môže byť kryštalická soľ získaná rozdeľovaním a to rozpustením vo vhodnom rozpúšťadle. Rozpustenie je možné dosiahnuť zahriatím. Z výsledného roztoku sa soľ rekryštalizuje. Rekryštalizácia môže byť dosiahnutá ponechaním roztoku ochladiť sa. Rozpúšťadlom môže byť etanol. Podiel soli s R(-)-enantiomérom môže byť zvýšený až do dosiahnutia v podstate čistej látky, t.j. do dosiahnutia stavu, kedy je prítomná v podstate len soľ s R(-)-enantiomérom.

Materský lúh z kroku delenia a materský lúh z každého rekryštalizačného kroku sa obohacujú S(+)-enantiomérom. Jedna alebo viac z týchto kvapalín alebo spojených lúhov môže byť vystavená pôsobeniu bázy ako je hydroxid sodný na odstránenie akejkoľvek zvyšnej chirálnej kyseliny a na získanie voľnej bázy. Získaná voľná báza môže byť vysušená.

Voľná báza obohatená S(+)-enantiomérom môže byť potom premenená na racemát. To je možné uskutočniť zahrievaním pod spätným chladičom v rozpúšťadle ako je toluén napríklad počas 12 hodín až 48 hodín. Takto získaný racemát môže byť potom recyklovaný do kroku (i) podľa predkladaného postupu. Výťažky je takto možné zvyšovať.

-4Soľ získaná v kroku (i) je soľou chirálnej kyseliny použitej na delenie a R(-)enantioméru, ktorá je v podstate bez S(+)-enantioméru. Táto soľ môže byť premenená na voľnú bázu alebo inú adičnú soľ s kyselinou podľa kroku (ii) predkladaného spôsobu. Soľ chirálnej kyseliny a R(-)-enantioméru môže teda byť

I zmiešaná v roztoku s bázou ako je hydroxid sodný a tým je možné získať voľnú bázu. Voľná báza môže byť potom sama premenená na svoju adičnú soľ s kyselinou.

Vhodné adičné soli s kyselinou, ktoré je možné získať v kroku (ii) zahrnujú kyseliny s organickými alebo anorganickými kyselinami. Takáto adičná soľ s kyselinou bude za normálnych okolností farmaceutický prijateľná. Vhodné soli teda zahrnujú soli vytvorené s kyselinou chlorovodíkovou, bromovodíkovou, sírovou, citrónovou, vinnou, fosforečnou, mliečnou, pyrohroznovou, octovou, jantározou, fumarovou, maleínovou, oxaloctovou, metánsulfónovou, etánsulfónovou, p-toluénsulfónovou, benzénsulfónovou a isetiónovou.

Tieto soli je možné pripraviť reakciou voľnej, bázy s vhodnou kyselinou. Výhodnými soľami. sú: chlorid, síran, fosforečnan, metánsulfonát a isetionát. Soli s kyselinou chlorovodíkovou a metánsulfónovou sú zvlášť vhodné na intravenózne podávanie.

R(-)-enantiomér a jeho adičné soli s kyselinami môžu byť alternatívne pripravené podľa predkladaného vynálezu druhým spôsobom, ktorý zahrnuje:

(a) rozdelenie racemického 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetyl-pyrimidínu pomocou vhodnej chirálnej kyseliny a rekryštalizáciu vzniknutej soli na získanie soli, ktorá pozostáva v podstate len zo soli s (-)-2,4-diamino-5-(2,3dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínom;

(b) v prípade potreby premenu rekryštalizovanej soli na voľnú bázu alebo soľ s inou vhodnou kyselinou;

(c) fluoráciu rekryštalizovanej soli z kroku (a) alebo voľnej bázy alebo ďalšej soli z kroku (b) za podmienok, pri ktorých neprebieha recemizácia (-)-2,4-diamino-5(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu alebo vzniknutého R(-)-2,4-diamino5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu; a (d) v prípade potreby premenu získanej fluórovanej zlúčeniny na voľnú bázu alebo podľa potreby na jej adičnú soľ s kyselinou.

Krok delenia (a) sa uskutočňuje pomocou vhodnej chirálnej kyseliny vo vhodnom rozpúšťadle. Kyselinou je s výhodou kyselina (+)-di-p-toluoyl-D-vinná. Iné vhodné kyseliny je možné nájsť pomocou testov. Vhodným rozpúšťadlom je etanol. Iné vhodné rozpúšťadlá je možné taktiež nájsť testovaním.

Výsledná soľ, ktorú je možné izolovať, pozostáva prevažne zo soli s (-)-2,4diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínom. Môže byť prítomný menší podiel soli s (+)-enantiomérom. Podiel soli s (-)-enantiomérom môže byť zvýšený uskutočnením jedného alebo viacerých, napríklad dvoch alebo troch rekryštalizácii v kroku (a).

Kryštalická soľ získaná rozdeľovaním môže byť rozpustená vo vhodnom rozpúšťadle. Rozpustenie je možné dosiahnuť zahriatím. Z výsledného roztoku sa soľ rekryštalizuje. Rekryštalizácia môže byť dosiahnutá ponechaním roztok ochladiť sa. Rozpúšťadlo môže byť etanol. Podiel soli s (-)-enantiomérom môže byť takto zvýšený až do dosiahnutia v podstate čistej látky, t.j. do dosiahnutia stavu, kedy je prítomná v podstate len soľ s (-)-enantiomérom.

Materský lúh z kroku delenia a materský lúh z každého rekryštalizačného kroku sa obohacujú (+)-enantiomérom. Jedna alebo viac z týchto kvapalín alebo spojených lúhov môže byť vystavená pôsobeniu bázy ako je hydroxid sodný na odstránenie akejkoľvek zvyšnej chirálnej kyseliny a na získanie voľnej bázy. Získaná voľná báza môže byť vysušená.

Voľná báza obohatená S(+)-enantiomérom môže byť potom premenená na racemát. To je možné uskutočniť zahrievaním pod spätným chladičom v rozpúšťadle ako je toluén napríklad po dobu od 12 do 48 hodín. Takto získaný racemát môže byť recyklovaný do kroku (a) podľa predkladaného postupu. Výťažky (-)-enantioméru je takto možné zvyšovať.

Soľ získaná niektorým z týchto postupov je soľou použitej chirálnej kyseliny použitej na delenie a (-)-enantioméru 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu. (-)-enantiomér má vzorec (III):

(III) (+)-enantiomér má vzorec (IV):

(iv)

Soľ chirálnej kyseliny a (-)-enantioméru, ktorá je v podstate bez (+)enantioméru, môže byť premenená na voľnú bázu alebo inú soľ v súlade s krokom (b) podľa predkladaného spôsobu. Na soľ s chirálnou kyselinou sa teda musí pôsobiť v roztoku bázy, ako je hydroxid sodný, aby bolo možné získať voľnú bázu. Fluorácia (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu sa uskutočňuje v kroku (c), (-)-enantiomér v podstate neobsahuje (+)-enantiomér. Preto vzniká v podstate len R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín. Fluorácia sa uskutočňuje za podmienok, pri ktorých sa nevyskytuje racemizácia 6-hydroxymetyl a 6-fluórmetyl (-)-enantiomérov. Teplota by preto mala byť menšia ako 80 °C, napríklad menšia ako 50 °C. Fluoráciu je možné napríklad uskutočniť reakciou (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu trifluoridom dietylamínsiričitým (DAST). To je možné uskutočniť v dichlórmetáne pri -78 °C.

Roztok sa potom mieša a pritom sa ponechá zohriať na -10 °C v priebehu 4,5 hodiny za získania (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu.

Pokiaľ je to vhodné, vzniknutá fluorovaná zlúčenina môže byť premenená na voľnú bázu alebo jej adičnú soľ s kyselinou. Výhodné adičné soli s kyselinami boli uvádzané vyššie. Tieto soli je možné vyrobiť pôsobením vhodnej kyseliny na R(-)-enantiomér ako voľnej bázy.

Pri prvom spôsobe podľa vynálezu sa vychádza z racemického 2,4-diamino5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluór,etylpyrimidínu. Ten je možné pripraviť dvoma spôsobmi:

Spôsob 1

2,3-dichlórbenzaldehyd je možné čisto redukovať použitím borohydridu sodného napríklad v zmesi toluén/metanol. Pri rozkladaní nadbytku borohydridu sa pôsobí na vzniknutú suspenziu 2,3-dichlórbenzylalkoholu metánsulfonylchloridom na získanie metánsulfonátu, ktorý sa, priamo premieňa vodným kyanidom draselným v prítomnosti katalyzátora prenosu fáz na 2,3-dichlórfenylacetonitril.

Claisenovou kondenzáciou 2,3-dichlórfenylacetonitrilu a etylfluóracetátu v prítomnosti metoxidu sodného v metanole sa získa enolát sodný. Nastavením pH sa získa surový 2-(2,3-dichlórfenyl)-4-fluór-3-hydroxy-2-buténnitril.

Alkyláciou 2-(2,3-dichlórfenyl)-4-fluór-3-hydroxy-2-buténnitrilu uskutočnenou s výhodou použitím etyljodidu v dimetylformamide v prítomnosti uhličitanu draselného sa získa surový 2-(2,3-dichlórfenyl)-3-etoxy-4-fluór-2-buténnitril.

Reakciou 2-(2,3-dichlórfenyl)-3-etoxy-4-fluór-2-buténnitrilu s guanidínhydrochloridom v prítomnosti metoxidu sodného v metanole sa získa racemický 2,4diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín.

Spôsob 2

2,3-dichlórbenzaldehyd sa čisto redukuje použitím alkalického roztoku borohydridu sodného v metanole za získania 2,3-dichlórbenzalkoholu.

Pôsobením metánsulfonylchloridu v toluéne na 2,3-dichlórbenzylalkôhol vzniká metánsulfonát, ktorý sa priamo premieňa vodným kyanidom draselným v prítomnosti katalyzátora prenosu fáz na 2,3-dichlórfenylacetonitril.

Claisenovou kondenzáciou 2,3-dichlórfenylacetonitrilu a etyldietoxyacetátu v dimetoxyetáne v prítomnosti t-butoxidu draselného sa získa enolát draselný. Alkyláciou enolátu draselného pomocou etyljodidu sa získa surový 2-(2,3dichlórfenyl)-3,4,4-trietoxy-but-2-én-nitril.

Reakciou 2-(2,3-dichlórfenyl)-3,4,4-trietoxy-but-2-én-nitrilu s guanidínhydrochloridom v prítomnosti etoxidu sodného v etanole sa získa 2,4-diamino-5-(2,3dichlórfenyl)-6-dietoxymetylpyrimidín.

Hydrolýzou 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-dietoxymetylpyrimidínu vodnou kyselinou chlorovodíkovou pri 90 °C vzniká za chladenia a neutralizácie 2,4diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-formylpyrimidín.

Redukciou 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-formylpyrimidínu borohydridom sodným v etanole sa získa racemický 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6hydroxymetyl-pyrimidín.

Fluoráciou racemického 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu uskutočnenou použitím trifluoridu dietylaminosiričitého (DAST), ktorá môže byť uskutočnená v dichlórmetáne za začiatku pri -78 °C a potom zahrievaním na -10 °C po dobu 4,5 hodiny sa získa 2,4-diamino-5-(2,3dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín.

Druhý spôsob podľa vynálezu vychádza z racemického 2,4-diamino-5-(2,3dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu. Ten je možné pripraviť podľa opisu v spôsobe 2.' ·

Zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou sú použiteľné ako analgetiká. Sú preto užitočné pri liečení alebo pri prevenciu bolestí. Je možné ich použiť na zlepšenie stavu pacienta, typicky človeka, ktorý trpí bolesťou. Môžu byť použité na zmiernenie bolesti u pacienta. Zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou môžu byť teda použité ako látky zabraňujúce pooperačnej bolesti; na liečenie akútnej bolesti, ako je napríklad

-9pooperačná bolesť po extrakcii zubov; a na liečenie chronickej bolesti, ako je chronická zápalová bolesť, neuropatická bolesť a bolesť spôsobenej karcinómom. Neuropatická bolesť ako sa tu opisuje môže zahrnovať napríklad AIDS neuropatiu, posterpetickú neuralgiu, diabetickú neuropatiu a neuralgiu trojklanného nervu. Zlúčenina vzorca (I) môže byť tiež použitá pri liečení alebo pri prevencii bolesti spojenej s migrénou.

Zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinami sú ďalej použiteľné pri liečení funkčných porúch čriev, ktoré zahrnujú nevredové poruchy trávenia, nekardiálnu bolesť hrudníka a najmä syndróm dráždivého čreva. Syndróm dráždivého čreva je gastrointestinálna porucha charakterizovaná prítomnosťou bolesti brucha a zmenou vlastností čreva bez známky organického ochorenia. Zlúčenina vzorca (I) alebo jej soľ môže byť teda použitá na zmiernenie bolesti spojenej so syndrómom dráždivého čreva. Môže tak byť zlepšený stav pacienta trpiaceho syndrómom dráždivého čreva.

Zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľné soli s kyselinami tú tiež použiteľné ako protikŕčové lieky. Sú teda použiteľné pri liečení epilepsie. Môžu byť použité na zlepšenie stavu hostiteľa, typicky človeka trpiaceho epilepsiou. Môžu byť použité na zmiernenie príznakov epilepsie u hostiteľa.

Zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinami sú naviac použiteľné pri liečení bipolárnej poruchy alternatívne známej ako manická depresia. Môže byť liečený typ I alebo typ II bipolárnej poruchy. Zlúčenina vzorca (I) alebo jej soľ môže byť teda použitá na zlepšenie stavu pacienta trpiaceho bipolárnou poruchou. Zlúčeniny môžu byť použité na zmiernenie príznakov bipolarného ochorenia u hostiteľa. Zlúčenina vzorca (I) môže tiež byť použitá pri liečení unipolárnej depresie.

Ešte ďalej, zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou sú tiež použiteľné pri prevencii alebo pri znížení závislosti na alebo pri prevencii alebo znížení tolerancie alebo spätnej tolerancie na závislosť indukujúcu látku. Príklady látok indukujúcich závislosť zahrnujú opiáty (napríklad morfín), látky tlmiace centrálnu nervovú sústavu (napríklad etanol), psychostimulanciá látky (napríklad kokaín) a nikotín.

- 10Zlúčenina vzorca (I) a jej farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinami môžu byť tiež použité pri liečení neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba, ALS, porucha motorických neurónov a najmä Parkinsonova choroba. Zlúčenina vzorca (I) môže byť tiež použitá pri liečení degenerácie neurónov po mŕtvici, zranení mozgu po úraze a podobne.

Predkladaný vynález teda ďalej poskytuje použitie zlúčeniny vzorca (I) na výrobu farmaceutického prostriedku na použitie pri liečení porúch, ktoré boli v podstate opísané vyššie. Predkladaný vynález ďalej zahrnuje spôsob liečenia pacienta trpiaceho alebo vnímavého k chorobe v podstate opísanej vyššie, pričom tento spôsob zahrnuje podávanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (I) pacientovi.

Presné množstvo zlúčeniny vzorca (I) alebo jej soli podávanej hostiteľovi, najmä človeku, bude závisieť na rozhodnutí ošetrujúceho lekára. Použitá dávka však bude závisieť na rade faktorov vrátane veku a pohlavia pacienta, konkrétnemu liečenému stavu a jeho vážnosti a na ceste podávania.

Zlúčenina vzorca (I) a jej soli môžu byť podávané v dávkach od 0,1 do 30 mg/kg telesnej hmotnosti za deň, počítané na voľnú bázu. Rozsah dávok pre dospelého pacienta je všeobecne od 8 do 2400 mg/deň, s výhodou od 35 do 1050 mg/deň, počítané na voľnú bázu.

Aj keď je možné podávať zlúčeninu vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnú adičnú soľ s kyselinou ako chemickú látku, je výhodné, keď je prítomná vo farmaceutickom prostriedku. Prostriedky podľa predkladaného vynálezu obsahujú zlúčeninu vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnú adičnú soľ s kyselinou spolu s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi alebo diluentmi a prípadne ďalšími terapeutickými zložkami. Nosič (nosiče) musia byť „prijateľné v tom zmysle, že sú kompatibilné s ďalšími zložkami prostriedku a nemajú nežiadúce účinky na príjemcu.

Prostriedky zahrnujú prostriedky vhodné na orálne, parenterálne (vrátane subkutanného, intradermálneho, intratekálneho, intramuskulárneho a intravenózneho), rektálne a miestne (vrátane dermálneho, bukálneho a sublinguálneho) podanie, hoci najvhodnejšia cesta môže závisieť napríklad na stave a ochorení

- 11 príjemcu. Prostriedky môžu byť vhodne prítomné v jednotkových dávkovacích formách a môžu byť pripravené akýmkoľvek spôsobom známym vo farmácii. Všetky metódy zahrnujú krok privedenia zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli s kyselinou („aktívne zložky) do zmesi s nosičom, ktorý sa skladá z jednej alebo z viacerých zložiek. Všeobecne sa prostriedky pripravujú rovnomerným a dôkladným spojením aktívnej zložky s kvapalnými nosičmi alebo jemne rozomletými tuhými nosičmi alebo oboma a potom v prípade nutnosti tvarovaním produktu do požadovaného prostriedku.

Prostriedky podľa predkladaného vynálezu, vhodné na orálne podávanie môžu byť prítomné ako diskrétne jednotky ako kapsuly, pilulky alebo tablety, ktoré obsahujú vopred určené množstvo aktívnej zložky; ako prášok alebo granuly; ako roztok alebo suspenzie vo vodnej kvapaline alebo nevodnej kvapaline; alebo ako emulzie olej vo vode alebo voda v oleji. Aktívna zložka môže byť tiež prítomná v jednorázovej dávke, masti alebo paste.

Tabletu je možné vyrobiť lisovaním alebo odlievaním do foriem, prípadne s jednou alebo viacerými dodatočnými zložkami. Lisované tablety môžu byť vyrobené lisovaním aktívnej zložky vo voľnej sypkej forme ako prášku alebo granúl, prípadne zmiešaných so spojivom, klznou látkou, inertným riedidlom, lubrikačným, povrchovo aktívnym alebo dispergačným prostriedkom, vo vhodnom stroji. Formované tablety môžu byť vyrobené formovaním zmesi práškovej zlúčeniny navlhčenej inertným kvapalným riedidlom. Tablety môžu byť prípadne poťahované alebo opatrené drážkou a môžu byť vo forme na spomalené alebo riadené uvoľňovanie aktívnej zložky.

Prostriedky na parenterálne podávanie zahrnujú vodné a nevodné sterilné injekčné roztoky, ktoré môžu obsahovať antioxidanty, pufre, bakteriostatické látky a látky, ktoré spôsobujú izotonický stav prostriedku s krvou zamýšľaného príjemcu; a vodné a nevodné sterilné suspenzie, ktoré môžu obsahovať suspendujúce prostriedky a zahusťujúce prostriedky. Farmaceutické prostriedky môžu byť prítomné v nádobkách pre jednotkovú dávku alebo viacej dávok, napríklad v uzavretých ampulách a fľaštičkách a môžu byť skladované v lyofilizovanom stave, ktorý vyžaduje prídavok len sterilného kvapalného nosiča, napríklad vody

- 12 pre injekcie, bezprostredne pred použitím. Čerstvé injekčné roztoky a suspenzie môžu byť pripravené zo sterilných práškov, granúl a tabliet vyššie opisovaných druhov.

Prostriedky na rektálne podávanie môžu byť vo forme čapíkov so zvyčajnými nosičmi ako je kakaové maslo, tuhý tuk alebo polyetylénglykol.

Prostriedky na miestne podávanie v ústach, napríklad bukálne alebo sublinguálne zahrnujú pastilky, obsahujúce aktívnu zložku v ochutenom základe, ako je sacharóza, akácia alebo tragant a pastilky, obsahujúce aktívnu zložku v základe, ako je želatína a glycerín alebo sacharóza a akácia.

Naviac k vyššie uvedeným konkrétnym zložkám môžu prostriedky obsahovať ďalšie v danej oblasti techniky známe látky s ohľadom na typ uvažovaného prostriedku, napríklad látky vhodnej na orálne podávanie môžu obsahovať ochucujúce prostriedky.

Vhodné jednotkové dávkovacie formy sú také, ktoré obsahujú účinnú dennú dávku ako bola uvedená vyššie, alebo jej vhodnú časť. Dávka môže byť vhodne od 5 mg do 500 mg, lepšie od 10 mg so 250 mg a najvýhodnejšie 20 mg až 200 mg, počítané na voľnú bázu. Vynález bude teraz ilustrovaný nasledujúcimi príkladmi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Referenčný príklad 1

Syntéza racemického (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu

1. Príprava 2,3-dichlórfenylacetonitrilu

K suspenzii 1,3-dichlórbenzaldehydu (40 kg, 228,6 mmol) v toluéne (254 I) a metanolu (40 I) bol po častiach v priebehu jednej hodiny pridaný borohydrid sodný (2,59 kg, 68,6 mol). Zmes bola miešaná 30 minút a potom bol pridaný acetón (20 O·

- 13 Na rozklad nadbytočného borohydridu bolo pridaných 80 I vody. K toluénovej fáze bol pridaný toluén (54 I) a suspenzia bola na získanie roztoku pred rozdeľovaním zahriata na teplotu 42 °C ± 2 °C. Organická fáza bola destilovaná až do odstránenia 54 I azeotrópu a tým oddelenia zvyšku vody, acetónu a izopropylalkoholu.

Získaný toluénový roztok 2,3-dichlórbenzylalkoholu bol ochladený. NA získanie suspenzie bol v priebehu 1,5 hodiny pridaný trietylamín (27,8 kg, 274 mol) a potom metánsulfonylchlorid (31,4 kg, 274,3 mol) na udržanie teploty na 0 °C ± 2 °C.

Zmes bola miešaná 1 hodinu a potom bola do suspenzie pridaná voda (100 I) a zmes bola pred rozdeľovaním dôkladne miešaná.

K metánsulfonátu v toluénovej fáze bol pridaný hydrogénsíran tetrabutylamónny (15,4 kg, 45,8 mol) a vodný roztok kyanidu draselného (22,4 kg, 342,8 mol) vo vode (70 I) v priebehu 40 minút. Zmes obsahujúca dve fázy bola miešaná cez noc, rozdelená a organická fáza bola premytá vodou (70 I). Toluénová fáza bola destilovaná na odstránenie 130 kg toluénu v prítomnosti aktívneho uhlia (2,8 kg) a dicalitu (2,8 kg). K zvyšku bol pridaný petroléter 60/80 (300 Ľ), zvyšok bol horúci prefiltrovaný a kryštalizovaný vo vákuu na získanie 2,3dichlórfenylacetonitrilu (30 kg, výťažok 72 %).

2. Príprava 2-(2,3-dichlórfenyl)-3-etoxy-4-fluór-2-buténnitrilu

K suspenzii 2,3-dichlórfenylacetonitrilu (45 kg, 241,9 mol) v metanole (90 I) bol pridaný roztok metoxidu sodného (113,5 kg, 630,6 mol) 30 % hmotnostných, potom etylfluóracetát (29,7 kg, 280,1 mol). Reakčná zmes bola cez noc miešaná a produkt bol vyzrážaný z vodnej kyseliny chlorovodíkovej (63,7 kg, 648 mol) vo vode (350 I). Kaša bola prefiltrovaná a tuhá časť bola rozpustená v etylacetáte a premytá roztokom soli. Etylacetát (100 I) bol odstránený destiláciou vo vákuu. Bolo pridaných 70 I DMF a destilácia pokračovala až do odstránenia zvyšného etylacetátu.

- 14K získanému enolu v DMF bol pridaný uhličitan draselný (20 kg, 145 mol) v priebehu 10 minút. Alkylácia enolátu draselného bola dosiahnutá použitím etyljodidu (37,7 kg, 241,9 mol) pri 70 °C po dobu 1,25 hodín. Reakčná zmes bola rozdelená medzi toluén (140 I) a vodu (75 I) a toluénová fáza bola premytá vodou (50 I). Toluén (75 I) bol odstránený destiláciou na získanie surového produktu vo forme toluénového roztoku.

3. Príprava racemického (±) 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu

K roztoku guanidínhydrochloridu (25,4 kg, 266 mol) v metanole (60 I) bol pridaný roztok 30 % hmotnostných metoxidu sodného (49,2 kg, 273,3 mol) v metanole. Suspenzia bola zahriata na 55 ± 2 °C. Roztok 2-(2,3-dichlórfenyl)-3etoxy-4-fluór-2-buténnitrilu v toluéne bol pridávaný v priebehu 45 minút a výsledná zmes bola varená pod spätným chladičom 4 hodiny, ochladená a reakcia bola ukončená vliatím do vody (230 I). Tuhá zrazenina bola premytá piatimi dielmi metanolu (25 I) za získania racemátu ako belavej tuhej látky (26,3 kg, 38 % výťažok z 2,3-dichlórfenylacetonitrilu).

Referenčný príklad 2

Alternatívna syntéza racemického (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluór-metyl-pyrimidínu i

1. Príprava 2,3-dichlórbenzylalkoholu

K 2,3-dichlórbenzaldehydu (500 g, 2,85 mol) rozpustenému v metanole (3,5 I) bol pridaný alkalický roztok borohydridu sodného (113,5 g, 2,975 mol) v 0,2 N roztoku hydroxidu sodného (241 ml) v priebehu 1 hodiny. Po 2 hodinách bola reakcia ukončená vliatím do vody (3,7 I) a pH bolo pomocou ľadovej kyseliny

- 15 octovej (125 ml) nastavené na 6. Filtráciou bol získaný 2,3-dichlórbenzylalkohol ako biela tuhá látka (467 g, 92%-ný výťažok).

2. Príprava 2,3-dichlórfenylacetonitrilu

K roztoku 2,3-dichlórbenzylalkoholu (470,5 g, 2,658 mol) v toluéne (1,97 I) bol pridaný trietylamín (322,8 g, 3,19 mol) a dimetylaminopyridín (16,23 g, 0,13 mol). V priebehu jednej hodiny bol pridaný metánsulfonylchlorid (365,4 g, 3,19 * mol). Po 2 hodinách bol toluénový roztok premytý vodou.

K metánsulfonátu rozpustenému v toluéne bol pridaný roztok hydrogénsíranu tetrabutylamonného (180,5 g, 0,53 mol) vo vode (641 ml) a potom bol pridaný roztok kyanidu draselného (259,6 g, 3,987 mol) vo vode (712 ml). Dvojfázová reakčná zmes bola miešaná cez noc, fázy boli oddelené a organická fáza bola premytá vodou (1069 ml). Toluén bol odstránený vo vákuu a produkt bol zrážaný z petroléteru 60/80 (1069 ml), prefiltrovaný a premytý petroléterom 60/80 (356 ml) za poskytnutia surového 2,3-dichlórfenylacetonitrilu (406 g, 83 % výťažok).

3. Príprava 2-(2,3-dichlórfenyl)-3,4,4-trietoxy-but-2-énnitrilu

K roztoku 2,3-dichlórfenylacetonitrilu (100 g, 0,54 mol) v dimetoxyetáne (750 ml) a etyldietoxyacetáte (0,142 g, 0,81 mol) bol pridaný v jednej dávke t- * butoxid draselný. Zmes bola varená 4,5 hodiny pod spätným chladičom, pred prídavkom etyljodidu (169,8 g, 1,08 mol) ochladená a potom zahrievaná cez noc na 65 °C. Zmes bola ochladená a zakoncentrovaná na zvyšok, ktorý' bol rozdelený medzi vodu (1,5 I) a etylacetát (11). Vodná fáza bola extrahovaná etylacetátom (1 I) a spojené organické fázy boli premyté vodou (500 ml), sušené nad síranom horečnatým a odparené vo vákuu za poskytnutia požadovaného enoléteru ako oleja, ktorý bol použitý bez ďalšieho čistenia.

4. Príprava 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-dietoxymetylpyrimidínu

Ku guanidínhydrochloridu (308,1 g, 3,24 mol) bol pridaný roztok etoxidu sodného v etanole (1,15 kg, 3,54 mol) a etanol (3 I). K výslednej zmesi bol pridaný surový enoléter (664 g, 1,62 mol). K výslednej zmesi bol pridaný surový enoléter (664 g, 1,62 mol) a ďalšia časť etanolu (1,85 I). Po 2 hodinách pri teplote miestnosti bola zmes zahrievaná cez noc pri 65 °C, zakoncetrovaná na zvyšok a tento zvyšok bol vliaty po ukončení reakcie do vody (5 I). Zrazenina bola odfiltrovaná, premytá vodou (1 I) a rozdelená medzi horúci etylacetát (9 I) a vodu (1 I). Organická fáza bola ochladená a prefiltrovaná za poskytnutia dietoxymetylpyrimidínu (207 g). Materský lúh bol zakoncentrovaný na zvyšok, ktorý bol reakryštalizovaný z izopropylalkoholu (2,5 I) za získania ďalších 159 g zlúčeniny; celkový výťažok bol 266 g, 63 %.

5. Príprava 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-formylpyrimidínu

K roztoku kyseliny chlorovodíkovej (232 ml) vo vode (6,5 I) bol pridaný dietoxymetylpyrimidín (315 g, 0,88 mol). Zmes bola zahrievaná 2 hodiny pri 90 °C a pred neutralizáciou ochladená na získanie 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6formylpyrimidínu ako oligomérneho derivátu (218 g, výťažok 87 %).

6. Príprava (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu

Spôsob A

K suspenzii formylpyrimidínu (64 g, 0,23 mol) v etanole (343 ml) bol pridaný borohydrid sodný (3,4 g, 0,09 mol). Pri ukončení reakcie určenom TLC bol pridaný etylacetát (262 ml) a zmes bola cez noc miešaná, prefiltrovaná a premytá etanolom.

Tuhá látka bola zmiešaná s 2 I vody na kašu, prefiltrovaná, premytá vodou (1 I) a sušená za poskytnutia krémovej tuhej látky (43,8 g, výťažok 68 %). Druhá

- 17časť bola získaná zakoncentrovaním etanolového filtrátu na zvyšok a zmiešaním s piatimi objemami etylacetátu za poskytnutia požadovanej zlúčeniny (4,3 g, 6,6 %). Celkový výťažok bol 48,14 g, 75 %).

Spôsob B

Ku kaši formylpyrimidínu (52,3 g, 0,18 mol) v etanole (250 ml) bol pridaný borohydrid sodný (5 g, 0,13 mol). Výsledná suspenzia bola pri teplote miestnosti miešaná až do skončenia reakcie (zisťované vhodnou analytickou technikou/TLC) pred prídavkom vody (750 ml). Kaša bola prefiltrovaná a premytá vodou (3 x 250 ml) a sušená za poskytnutia požadovaného produktu (40,8 g, výťažok 78 %).

7. Príprava racemického (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu

K racemickému hydroxymetylpyrimidínu (125 g, 438,6 mmol), ochladenému v dichlórmetáne (1,25 I) na teplotu -78 °C„ bol v jednej dávke pridaný trifluorid dietylamínsiričitý (DAST) (291,67 g, 2193 mmol). Výsledná zmes bola 1 hodinu miešaná pri teplote -78 °C pred zohriatím na -10 °C, pri ktorej prebiehalo miešanie

4,5 hodiny. V priebehu 90 minút bol k zmesi pridávaný nasýtený roztok hydrogénuhličitanu sodného (3,5 I) do dosiahnutia pH 7.

Vodná a organická fáza boli dekantované z organickej zrazeniny, oddelené a vodná fáza bola extrahovaná etylacetátom (2 x 1,5 I). Organické fázy boli spojené a premyté roztokom soli, sušené nad síranom sodným a síranom horečnatým, prefiltrované a zakoncentrované za poskytnutia žltej tuhej látky, ktorá bola spojená s oranžovou zrazeninou a rozotrená s metanolom za poskytnutia požadovaného produktu ako bielej tuhej látky. Ďalšie podiely boli získané koncentráciou metanolových lúhov (110 g, výťažok 87 %).

Referenčný príklad 3

Rozdelenie za použitia chirálnych kyselín

1. Všeobecná metóda

10‘⁴ mol chirálnej kyseliny bolo zmiešaných s 10⁴ mol racemického 2,4diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu alebo racemického 2,4diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu. K zmesi bol pridaný 1 ml absolútneho etanolu. Zmes bola ponechaná sa zohriať, aby sa rozpustila tuhá látka a potom bola ponechaná kryštalizovať. Dekantovaním a premytím sa získali soli, ktoré boli analyzované chirálnou HPLC alebo NMR za použitia reagencie s chirálnym posunom (R-2,2,2-trifluór-9-antryletanol). Boli testované nasledujúce chirálne kyseliny:

1. monohydrát kyseliny (+)-dibenzoyl-D-vinnej

2. kyselina (+)-di-p-toluoyl-D-vinná

3. mohohydrát kyseliny (-)-dibenzoyl-L-vinnej

4. kyselina (-)-di-p-toluoyl-L-vinná

5. kyselina (S)(+)-O'-acetylmandľová

6. kyselina 1R(-)-gafro-10-sulfónová

7. kyselina R(-)-mandľová

8. kyselina S(+)-mandľová

9. kyselina 1R,3R,4R,5R(-)-chinová

10. kyselina L(-)-jablčná

11. kyselina L(+)-vinná

12. kyselina (+)-vinná (dextro)

13. kyselina 1R,3S(+)-gáfrová

14. kyselina L(-)-vinná ' -

15. monohydrát kyseliny (1S)(+)-3-brómgafro-10-sulfónovej

16. S(+)-1,1 -binaftyl-2,2'-diyl hydrogén fosfát

17. R(-)-1,1-binaftyl-2,2'-diyl hydrogén fosfát

18. kyselina D(+)-jablčná

19. kyselina (1S)(+)-gafro-10-sulfónová

20. monohydrát kyseliny 2,3:4,6-di-O,O-izopropylidén-2-keto-L-glyonovej

2. 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín

Bolo kryštalizovaných 15 solí dvadsiatich použitých aminokyselín. Len kyselina (-)-dibenzoyl-L-vinná a kyselina (+)-dibenzoyl-D-vinná poskytla rozdelenie, pričom skôr uvedená kyselina poskytla zvýšený pomer R(-)-enantioméru k S(+)enantioméru.

3. 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidín

Bolo kryštalizovaných 11 solí z dvadsiatich použitých aminokyselín. Z nich poskytla zvýšený pomer R(-)-enantioméru k S(+)-enantioméru kyselina (+)-di-ptoluoyl-D-vinná.

4. Rozpúšťadlá

Na uskutočnenie rozdeľovania je možné použiť rozpúšťadlá ako je napríklad butanón, acetón, metanol a etylacetát.

Naviac môže rozdeľovanie (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu prebiehať v rozpúšťadlách ako je izopropylalkohol, n-butanol a v zmesiach vody s metanolom, acetónom alebo etanolom.

Príklad 1

Príprava R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu rozdelením v malom meradle

1. K racemickému (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu (0,8006 g) v banke bola pridaná kyselina (-)-dibenzoyl-L-vinná. H₂O (1,0490 g). Bol pridaný absolútny etanol (27,7 ml) a zmes bola zohriatá a roztok ponechaný stáť cez noc. Materský lúh bol potom z bielej kryštalickej tuhej látky, ktorá sa vytvorila, dekantovaný. Tuhá látka bola vysušená vo vákuovej peci pri 50 °C cez noc. Výťažok získaného kryštalického materiálu (0,9534 g) bol približne 52 %.

Pomer R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu (,,R(-)I enantiomér“) k S(+)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu (,,S(+)enantiomér) bol 81:19.

2. Kryštalický materiál (0,8796 g) získaný v počiatočnom kroku delenia 1 bol rozpustený za zahrievania v absolútnom etanole (36 ml). Roztok bol ponechaný ochladiť sa cez noc. Materský lúh bol dekantovaný. Získaná biela kryštalická tuhá látka bola sušená vo vákuovej sušiarni pri 50 °C cez noc. Bol dosiahnutý výťažok 69 % (0,6111 g). Pomer R(-)-enantioméru k S(+)-enantioméru bol 94:6.

3. Rekryštalizovaný materiál (0,5227 g) z kroku 2 bol za zahrievania rozpustený v absolútnom etanole (25 ml). Výsledný roztok bol ponechaný chladnúť cez noc. Materský lúh bol potom dekantovaný. Zvyšná biela kryštalická tuhá látka bola premytá etanolom (1 ml) a sušená pri 50 °C vo vákuovej sušiarni cez noc; výťažok bol 76 % (0,397 g). Pomer R(-)-enantioméru k S(+)-enantioméru bol 99,8 : 0,2.

4. Kryštalická soľ z kroku 3 bola potom zalkalizovaná 2M roztokom NaOH. K soli bola pridaná destilovaná voda. Výsledná kaša bola miešaná pri teplote miestnosti. Potom bol pridaný 2M NaOH až do dosiahnutia pH 12. Výsledná suspenzia bola ponechaná stáť 1 hodinu. Potom bola tuhá látka odfiltrovaná a premytá vodou. Mokrá tuhá látka bola sušená pri 50 °C vo vákuu za poskytnutia bielej tuhej látky.

Príklad 2

Príprava R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu delením vo veľkom meradle

1. K racemickému (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl.)-6-fluórmetylpyrimidínu (78,83 g) v banke bola pridaná kyselina (-)-dibenzúyl-L-vinná.H₂O (103,27 g) a potom bol k zmesi pridaný absolútny etanol (2727 ml). Zmes bola zahrievaná pod spätným chladičom pokiaľ neprešla všetka tuhá látka do roztoku. Roztok bol ponechaný v priebehu 18 hodín sa ochladzovať na teplotu miestnosti. Vytvorená biela tuhá látka bola odfiltrovaná a sušená vo vákuu 3 hodiny pri 50 °C. Vysušená tuhá látka bola 2 x rekryštalizovaná z absolútneho etanolu (2 x 1500 ml). Biela kryštalická tuhá látka získaná v tomto kroku bola sušená vo vákuu pri 50 °C 6 hodín. Pomer R(-)-enantioméru k S(+)-enantioméru v suchom kryštalickom materiáli (22 g) bol > 99:1.

2. Materské lúhy z rekryštalizácií boli zakoncentrované vo vákuu a potom bol na alkalizáciu soli pridaný 2M vodný roztok NaOH. K soli (98 g) bola pridaná voda (100 ml) a 2M NaOH (250 ml) v 50ml častiach a zmes bola dôkladne miešaná. Suspenzia bola udržovaná pri pH 12 po dobu 2 hodín. Biela tuhá látka bola odfiltrovaná a premytá vodou (5 x 50 ml) do získania pH 7. Tuhá látka bola sušená vo vákuu pri 50 °C 4 hodiny na získanie voľnej bázy (39 g). Pomer R(-)enantioméru k S(+) enantioméru v sušenej voľnej báze bol 30:70.

3. Voľná báza obohatená S(+)-enantiomérom bola potom recyklovaná do racemátu. Potom bol k voľnej báze (39 g) pridaný toluén (500 ml). Zmes bola pod spätným chladičom zahrievaná 24 hodín a potom ochladená na teplotu miestnosti. Bola odfiltrovaná hnedá tuhá látka, ktorá bola sušená vo vákuu pri 50 °C po dobu 3 hodín. Pomer R(-)-enantioméru k S(+)-enantioméru v usušenom materiáli (33 g) bol 50:50.

4. Racemát bol potom podrobený kroku 1 na získanie ďalšieho R(-)enantioméru s čistotou enantioméru > 99 %. Spojené soli boli potom zalkalizované 2M roztokom NaOH. Bola pridaná destilovaná voda (250 ml) k získaným soliam (86,6 g) a kaša bola miešaná pri teplote miestnosti. Potom bol pridávaný 2M NaOH (154 ml) v 50ml dávkach a potom dve 2ml dávky do dosiahnutia pH 12. Výsledná suspenzia bola ponechaná stáť 1 hodinu a potom bola tuhá látka odfiltrovaná a premytá vodou (7 x 100 ml). Mokrá tuhá látka bola sušená pri 50 °C vo vákuu za získania žltohnedej tuhej látky (37,9 g). Iné šarže však poskytovali bielu tuhú látku. Pomer R(-)-enantioméru k S(-)-enantioméru v usušenom materiáli bol 99,7:0,3. Chemická čistota = 99,2 %.

Príklad 3

Príprava R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu z (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu

1. Príprava (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu

Racemický 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidín bol pripravený postupom opísaným v referenčnom príklade 2. Kyselina (+)-di-ptouolyl-D-vinná (7,091 g) a racemický (±)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetyl-pyrimidín (5 g) boli zahrievané pod spätným chladičom v 60 ml etanolu, pokiaľ neprešla všetka tuhá látka do roztoku. Reakčná zmes bola potom ponechaná cez noc pri teplote miestnosti. Vytvorená tuhá látka bola odfiltrovaná a sušená 14 hodín vo vákuu pri teplote 50 °C.

Pomer (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu („(-)enantiomér) k (+)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu („(+)enantiomér“) v usušenom materiáli (3,12 g) určený analýzou NMR bol 82:18.

2,5 g vyššie uvedeného materiálu bolo potom rozpustených v minimálnom množstve etanolu (60 ml). Roztok etanolu bol ponechaný chladnúť cez noc a prefiltrovaním bolo získaných 1,74 g chirálnej soli (účinnosť oddelenia 70 %) po usušení vo vákuu pri 50 °C po dobu 14 hodín. Pomer (-)-enantioméru k (+)enantioméru v usušenom materiáli bol 95:5.

1,5 g materiálu 95:5 (-) : (+) bolo znova rekryštalizovaných z minimálneho množstva etanolu (60 ml). Etanolový roztok bol ponechaný stáť cez noc, potom bol prefiltrovaný a získaná tuhá látka bola sušená vo vákuu 5,5 hodiny pri 50 °C. Výťažok získaného kryštalického materiálu (1,19 g) bol 80 %. Pomer (-)enantioméru k (+)-enantioméru bol:

> 98:2 pri stanovení ¹H NMR (DCI, metylcyklodextrín ako rozpúšťadlo)

99,8:0,2 pri stanovení chirálnou HPLC na kolóne Daicel Chirapak AD (250 x 4,6 mm, nerezová oceľ). Mobilná fáza 650:350 hexán:propan-2-ol; teplota miestnosti; detekcia UV pri 254 nm; bolo nastreknutých 20 μΙ kryštalického materiálu rozpusteného v 20 ml etanolu; prietok 1,0 ml/min; zoslabenie 0,05 aufs.

2. Príprava R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-difluórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu (-)-enantiomér (0,13 g, 0,00046 mol) vytvorený v kroku 1 bol ochladený v dichlórmetáne (2x2 ml) na teplotu nižšiu ako -50 °C. K suspenzii bol pridaný trifluorid dietylamínsiričitý (DAST) (0,153 g, 0,00115 mol). Po 1 hodine bola reakčná zmes zohriatá na -10 °C. Po 40 minútach bol vzniknutý oranžový roztok ochladený pred prídavkom nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného (1,6 ml) na teplotu nižšiu ako -50 °C. Celok bol extrahovaný etylacetátom a spojené extrakty boli premyté vodou, nasýteným roztokom soli a sušené nad MgSO₄. Filtrát bol zakoncentrovaný za poskytnutia belavého produktu pri rozotrení s petroléterom 60/80 (80 mg, výťažok 61 %): 99,6 % R(-)-enantioméru a 0,4 % S(+)-enantioméru.

Príklad 4 , ¹

Príprava R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínisetionátu lonomeničová živica AG1X8 (50 mesh) bola na začiatku premenená z chloridovej formy do isetionátovej formy elúciou vodným roztokom isetionátu sodného. Po premytí vodou bola kolóna eluovaná zriedenou HCI za poskytnutia

-24kyseliny isetiónovej ako vodného roztoku, ktorý bol potom titrovaný zriedeným roztokom hydroxidu sodného.

K suspenzii R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu (1,5 g, 5,22 mmol) vo vode (100 ml) bola pridaná 0,46M kyselina isetiónová (11,35 ml, 1,0 ekvivalentu). Roztok bol potom prefiltrovaný a lyofilizovaný za poskytnutia produktu ako krémovej tuhej látky.

Výťažok 2,1 g (89 %)

Teplota topenia 85 až 90 °C.

Príklad 5

Príprava metánsulfonátu R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu

K suspenzii R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu v suchom éteri (21 ml) bola pridaná kyselina metánsulfónová (0,158 ml, 0,234 g, 2,39 x 10‘³ mol). Výsledná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti 2 hodiny. Suspenzia bola prefiltrovaná, dobre premytá suchým éterom (5 rnl), odsatá do sucha a.sušená pri teplote miestnosti vo vákuu.

Výťažok 0,911 g (93%) Teplota topenia 245 až 247 °C.

Príklad 6

I

Výroba monohydrochloridu R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu

R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín (0,70 g, 0,0024 mol) bol suspendovaný v éterovej kyseline chlorovodíkovej (5,60 ml) a miešaný 2 hodiny pri teplote miestnosti. Suspenzia bola prefiltrovaná, premytá suchým

-25 éterom (2x10 ml), odsatá do sucha a sušená vo vákuu pri teplote miestnosti za získania bielej tuhej látky.

Výťažok 0,773 g (98 %)

Teplota topenia 232 až 235 °C.

Vlastnosti (-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidinu

Vzhľad: biela tuhá látka

Teplota topenia: 179 až 181 °C

Molekulový vzorec: C^H^^O

Molekulová hmotnosť: 331,20

Optická otáčavosť: [a]²⁶ _D = -49,06° (c = 0,5, EtOH) [a]²⁶Hg₅4₆ = -54,82° (c = 0,5, EtOH)

Optická otáčavosť (+)-enantioméru [a]²³H₉₅₄₆ = +65,09° (c = 0,5, EtOH) [a]²³ _D = +32,05° (c = 0,5, EtOH)

Dáta NMR: 7,62 (dublet z dubletov (dd), 1H, 4'); 7,49 (triplet (t), 1H, 5'); 7,23 (dd, 1H, 6'); 6,08 (singlet (s), 2H, 2-NH₂); 5,83 (s, 2H, 4-NH₂); 4,55 (t, 1 H, OH); 3,85 (t, 2H, CH₂).

Vlastnosti R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu

1. Chemické/fyzikálno-chemické vlastnosti

Vzhľad: biela tuhá látka

Teplota topenia: 215 až 216 °C

Molekulový vzorec: CnHgC^F^

Molekulová hmotnosť: 287,13

Optická otáčavosť: [a]^25,5D= -56,75° (c = 0,53, EtOH) [a]²⁵'⁵H9546 = -72,07° (c = 0,53, EtOH)

Optická otáčavosť S(+)-enantioméru [a]^25,5 _D = +59,20° (c = 0,52, EtOH)

-26[a]^25,5 _Hg546 =+70,00° (c = 0,52, EtOH)

Dáta NMR: 7,65 (dd, 1 H, 4j; 7,39 (t, 1 H, 5'); 7,23 (dd, 1H, 6'); 6,15 (s, 2H, 2-NH₂); 5,98 (s, 2H, 4-NH₂); 4,88 (q, 1H, CH₂F); 4,64 (q, 1H, CH₂F).

2. Aktivita voči dihydrofolátreduktáze (DHFR)

R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidín, jeho S(+)-enantiomér a lamotrigín boli testované na aktivitu proti DHFR z pečene potkana za použitia spektrofotometrického testu. Test bol modifikáciou metódy uvedenej v Biochemical Pharmacology 20, 561 až 574, 1971. Výsledky sú nasledujúce: R(-)-enatiomér = 25 % inhibícia pri 100 μΜ

S(+)-enantiomér = 33 % inhibície pri 100 μΜ

Lamotrigín: IC₅₀ = 119,6 μΜ.

3. Inhibícia uvoľňovania glutamátu

R(-)-enantiomér, S(+)-enantiomér a lamotrigín boli testované na účinok uvoľňovania glutamátu vyvolaný veratrínom z mozgových rezov potkanov podľa protokolu opísaného v Epilepsia 27, 490 až 497, 1986. Získané výsledky sú nasledujúce:

R(-)-enantiomér = 64 % inihícia pri 10 μΜ

S(+)-enantiomér = 0 % inhibícia pri 10 μΜ

Lamotrigín: IC₅₀ = 21 μΜ

4. Aktivita voči napäťovo riadeným sodíkovým kanálom

Rekombinantné kanály potkana typ IIA

Pôsobenie R(-)-enantioméru na potkanie sodíkové kanály typ IIA stabilne exprimované v bunkách vaječníkov čínskeho škrečka bolo študované s použitím záznamu na celých bunkách a porovnané s lamotrigínom. Tak R(-)-enantiomér (1 až 500 μΜ), ako aj lamotrigín, inhibovali Na⁺ prúdy v závislosti na koncentrácii a

- 27 napätí. Hodnoty IC₅₀ pri dvoch rôznych udržiavacích potenciáloch (V_h) boli nasledujúce:

R(-)-enantiomér: 18 μΜ pri V_h = -60 mV

160 μΜ pri V_h = -90 mV Lamotrigín: 98 μΜ pri V_h = -60 mV

413 μΜ pri V_h =-90 mV.

Natívne kanály (a) Kultivované neuróny z c. striatum potkana

Pôsobenie R(-)-enantioméru na natívne kanály z kultivovaných neurónov c. striatum potkana boli študované za použitia záznamu na celých bunkách. Zlúčenina vyvolávala koncentračné a napäťovo závislú inhibiciu Na⁺ prúdov. Hodnota IC₅₀ pri udržiavacom potenciáli (V_h) -60 mV bola približne 8 μΜ v porovnaní s qveľa nižšou schopnosťou pri V_h = -90 mV. Inhibícia vyvolaná koncentráciou 1 až 30 μΜ R(-)-enantioméru bola zdanlivo eliminovaná hyperpolarizáciou buniek na V_h = -120 mV.

(b) Kultivované embryonálne neuróny hippocampu potkana

Účinky R(-)-enantioméru, S(+)-enantioméru a lamotrigínu na sodíkové prúdy u celých buniek kultivovaných potkaních hippokampálnych neurónov boli študované za použitia techník náplasťových svoriek. Sodíkové prúdy boli vyvolané aplikáciou dipolarizačných pulzov s dĺžkou 20 ms a tým bol znížený membránový i potenciál z udržiavacieho potenciálu -60 mV na -10 mV. Všetky tri zlúčeniny ukázali koncentráciu zníženia maximálneho sodíkového prúdu s nasledujúcimi hodnotami IC₅₀:

R(-)-enantiomér: 4 μΜ

S(+)-enantiomér: 20 μΜ

Lamotrigín; 16 μΜ

5. Analgetický účinok

Vplyv na vývoj akútnej hyperalgézie vyvolanej PGE₂

R(-)-enantiomér, S(+)-enantiomér a lamotrigín boli orálne podané potkanom 1 hodinu pred subplantárnou injekciou PGE₂ (100 ng). Reakčné doby tlaku na tlapku boli merané 3 hodiny po injekcii PGE₂. O rovnakom čase bola hodnotená ataxia pozorovaním potkanov umiestnených vo výbehu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1 nižšie. Ataxia sa uvádza ako pomer medzi ataxiou a analgéziou ED₅₀s, p.o., n = 5.

Tabuľka 1

Zlúčenina	Analgézia ED₅₀ (mg/kg) (95 % limity)	Pomer ataxie
R(-)-enantiomér	2,5 (2,2 - 2,9)	10,0
S(+)-enantiomér	50,1 (39,2 - 70,5)	>2
Lamotrigín	34,8 (26,9 - 53,2)	2,3

Vplyv na akútnu hyperalgéziu vyvolanú PGE₂

R(-)-enantiomér bol podaný orálne 2 hodiny po subplantárnej injekcii PGE₂(100 ng), kedy bola vyvolaná hyperalgézia. Reakčná doba tlaku na tlapku bola meraná 3 hodiny po podaní PGE₂. Analgézia ED₅₀ a 95 % intervalu spoľahlivosti bola 3,4 (3,1 až 3,7) mg/kg.

I

6. Protikŕčový účinok

Test s použitím elektrických šokov

Model záchvatov používa na uši pripojené elektródy a je citlivý na antiepileptické prostriedky používané klinicky na riadenie klonicko/tonických (grand mal) a čiastočných záchvatov so sekundárnou generalizáciou (Swinyard, J. Am.

-29Pharm. Ass. 38, 201 až 204, 1949; Loscher a Schmidt, Epilepsy Res. 2, 145 až 181, 1988).

(a) Trvanie účinku

R(-)-enantiomér, S(+)-enantiomér a lamotrigín boli testované pri intraperitoneálnom (i.p.) podávaní u potkanov v rôznych časových intervaloch po injekcii. Hodnoty ED₅₀ ukázané v tabuľke 2 nižšie sú dávky zabraňujúce natiahnutiu zadnej končatiny u 50 % zvierat.

Tabuľka 2

Čas. Interval (h)	R(-)enantiomér ED₅₀(95% limity) (mg/kg)	S(+)-enantiomér ED₅₀ (95% limity) (mg/kg)	Lamotrigín ED₅₀ (95% limity) (mg/kg)
0,5	1,3(0,9-1,9)	17,6 (11,6-26,4)	2,7(1,8-4,0)
1	1,0(0,7-1,5)	19,0 (12,7-28,5)	3,3 (2,3-4,8)
2	1,2(0,8-1,7)	30,7 (20,9-45,3)	2,7 (1,8-3,9)
4	2,3(1,6-3,4)	87,3(47,7- 168)	2,3(1,5-3,3)
8	5,9(4,0-8,7)	N/T (netestované)	4,8 (3,3-7,1)
24	12,9 (9,0-19,1)	N/T	7,1 (4,6-11,0)

Tieto dáta ukazujú, že R(-)-enantiomér je silný protikŕčový prostriedok, 2 až 3 x aktívnejší ako lamotrigín a 15 až 20 x aktívnejší ako jeho S(+)-enantiomér. Naviac bola isetiónová adičná soľ R(-)-enantioméru (prepočítané na voľnú bázu) rovnako aktívna, ako R(-)-enantiomér vo forme bázy pri i.p. podávaní (ED₅₀ v čase 2 hodín; 1,8 a 2,5 mg/kg; p < 0,05).

V oddelených radoch experimentov bol porovnávaný polčas (t_1/2) pre R(-)enantiomér u samcov potkanov, ktorý bol 5,4 hodiny v porovnaní s t_1/2 pre S(+)enantiomér, ktorý bol 3,1 hodiny.

-30(b) Rôzne spôsoby podávania

R(-)-enantiomér a lamotrigín boli testované u myší 1 hodinu po podaní liečiva rôznymi spôsobmi. Výsledky sú uvedené v tabuľke 3 nižšie.

Tabuľka 3

Zlúčenina	Cesta podania	ED_S0 mg/kg (95% limity)
R(-)-enantiomér	i.p.	1,3(0,93-1,8)
	p.o.	1,2 (0,85-1,7)
	s.c.	0,96 (0,68- 1,4)
Lamotrigín	i.p.	2,3(1,6-3,3)
	p.o.	3,3 (2,3-4,8)
	s.c.	1,8(1,2-2,5)

V oddelenej štúdii bol vyhodnocovaný isetionát R(-)-enantioméru podávaný

i.v. cestou potkanom 1 hodinu po podaní liečiva. Bol použitý väčší prúd (200 mA) v porovnaní s prúdom použitým v ostatných postupoch (20 mA). Hodnota ED₅₀ pre soľ R(-)-enantioméru (prepočítané na voľnú bázu) bola 1,5 mg/kg (ED₅₀ pre lamotrigín: 2,5 mg/kg).

Výsledky ukazujú, že R(-)-enantiomér má silný protikŕčový účinok, ktorý ja takmer rovnaký pri rôznych testovaných spôsoboch podávania a 2. až 3 x silnejší ako lamotrigín pri testoch elektrickými šokmi u potkanov a myší. R(-)-enantiomér má dlhodobé trvanie pôsobenia a je účinný pri všetkých spôsoboch podávania.

7. Syndróm dráždivého čreva

Na pokusy boli použití samci potkanov Listar v rozmedzí hmotnosti 100 až

150 g.

-31 Senzibilizácia potkanov bola vykonaná i.p. dávkou (1 ml na potkana) roztoku obsahujúceho vaječný albumín (10 pg/ml), vakcíny proti čiernemu kašľu (1 mg/ml) a hydroxid hlinitý (10 mg/ml). Kontrolné zvieratá dostali fyziologický roztok.

O sedem dni neskoršie boli potkany anestetizované izofuránom a bol odkrytý vonkajší šikmý sval. Do svalov boli implantované dva nichrómové drôty, ktoré boli vyvedené v zadnej časti chrbta, koža bola zašitá a zvieratá boli ponechané zotaviť sa.

O šesť dní neskoršie boli zvieratá cez noc pripútané. Nasledujúci deň boli anestetizované a kolorektum bolo vypláchnuté fyziologickým roztokom. Štyri centimetre dlhý latexový balónik upevnený na portexovú kanylu bol pripojený na nafukovacie zariadenie a elektródy na chrbte boli pripojené na zosilňovač.

Elektrická aktivita vonkajšieho šikmého svalu bola zaznamenávaná systémom na získavanie dát („spike2“), ktorý počítal počet elektrických pulzov. Boli skonštruované krivky závislosti odozvy na tlaku (10 až 100 mm Hg, 1,3 až 13 kPa) ' i pre senzibilizované a kontrolné zvieratá. Balónik bol nafukovaný pri každom tlaku 1 minútu a nasledovala 5 minútová doba odpočinku.

i

Stredný počet pulzov pri každom tlaku bol vypočítaný pre kontrolné zvieratá a senzibilizované zvieratá, ktorým bol podaný R(-)-enantiomér. R(-)-enantiomér alebo vehikulum (0,25 % metylcelulóza) boli podávané orálne (5 ml/kg) 60 minút pred začiatkom merania krivky závislosti na tlaku.

Výsledky

I

U normálnych zvierat vyvolávalo roztiahnutie kolorektu zvýšenie elektrickej aktivity v brušných svaloch závislej na tlaku (tlaky väčšie ako približne 40 mm Hg, 5,2 kPa). Po senzibilizácii potkanov vaječným albumínom došlo k podstatnému zvýšeniu elektrickej aktivity týchto svalov pri danom roztiahnutí (tlaku), ale tiež k zníženiu úrovne spúšťania tejto aktivity (približne 20 mm Hg, 2,6 kPa). R(-)enantiomér v dávke 10 mg/kg p.o. privodil úplné odstránenie zmien indukovaných vaječným albumínom.

-32Výsledky ukazujú, že za podmienok hypersenzitivity, ktorá sa pozoruje u syndrómu dráždivého čreva, by bol R(-)-enantiomér účinný pri odvrátení hypersenzitivity a tým zníženiu bolesti a nepohyblivosti spojenej so syndrómom dráždivého čreva.

8. Neurotoxický model indukovaný MPTP

Zvieratá a ošetrenie

Šesť týždňoví samčí myší C57B1/6 (Japan SLC Co., Hamamatu) boli umiestnení po desiatich v klietkach v miestnosti s nastaviteľnou teplotou s cyklom 12 hodín svetlo/12 hodín tma a s voľným prístupom k vode a ku krmivu.

Myši dostávali i.p. injekcie R(-)-enantioméru a S(+)-enantioméru (30 mg/kg) v olivovom oleji začínajúc 12 hodín pred injekciou MPTP a každých 12 hodín ešte 5 injekcií. Kontrolné myši dostali len olivový olej. ,

Myši dostávali s.c. injekcie MPTP.HCI (40 mg voľnej bázy na kg; Research Biochemicals) vo fyziologickom roztoku. Kontrolné myši dostávali len fyziologický roztok.

Meranie hladín dopamínu v corpus striatum

Na meranie hladín dopamínu v corpus striatum bola použitá HPLC s elektrochemickou detekciou (J. C. Garpia: Journal of Chromatography B. 656 (1994) 77 až 80).

Sedem dní po injekcii MPTP boli myši (7 až 9 v skupine) usmrtené a bolo vybrané corpus striatum, ihneď zmrazené a skladované až do analýzy pri -80 °C. V deň analýzy boli vzorky tkaniva sonifikované v desiatich objemoch (hmotnosť/objem) roztoku 0,1 M kyselina chloristá/1,9mM hydrogénsiričitan sodný obsahujúceho 1,6 pg/ml hydrobromidu 3,4-dihydrobenzylamínu (Sigma) ako vnútorného štandardu. Po centrifugácii (2800 x g po dobu 10 minút pri teplote

- 33 miestnosti) a filtrácii (0,5 pm; membránový filter Milipore) bolo nastreknutých 10 μΙ supernatantu na kolónu inertsil ODS3 (4,6 x 250 mm; GL Science, Tokyo). Mobilná fáza obsahovala 88 % 115 mM NaH₂PO₄/0,178 mM Na₂EDTA/0,92 mM kyseliny oktánsulfónovej (pH = 2,6) a 12 % etanolu. Prietok bol 1,0 ml/minútu. Detekcia bola vykonávaná elektrochemickým detektorom Shimazu LECD-6A (700 mV).

Tabuľka 4

Hladiny dopamínu v corpus striatum myši C57BL/6, ktorým bol podaný MPTP

Ošetrenie	n	Dopamín (pg/g mokrého tkaniva)	% ochrany	Usmrtené/celkom (% úmrtnosti)'
Fyziologický roztok (s.c.) + olivový olej (i.p.)	8	13,84 ±2,27		0/8 (0)
MPTP (.1x40 mg/kg s.c.) + olivový olej (i.p.)	9	6,50 ±3,38		0/9 (0)
R(-)-enantiomér (30 mg/kg P·)	7	12,45 ± 1,18	81,0	0/7 (0)
S(+)-enantiomér (30 mg/kg i.p.)	7	7,99 ± 1,55	20,3	0/7 (0)

Testované zlúčeniny boli podané 6 x intraperitoneálne v 12 hodinových intervaloch počas dňa -1 až 2. MPTP alebo fyziologický roztok boli podané podkožnou injekciou v deň 0. Myši boli usmrtené zlomením väzu v deň 7. Hladina dopamínu v corpus striatum bola meraná systémom HPLC - SCD.

* Percentá úmrtnosti v dňoch -1 až 7.

- 34 Štúdie rozpustnosti a stability solí R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetyl-pyrimidínu

1. Experimentálna časť

Soli

Bolo syntetizovaných 10 mg nasledujúcich solí R(-)-2,4-diamino-5-(2,3dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu: acetát, benzoát, HCI, tosylát, benzylát, sukcinát, salicylát, vínan, (L)-laktát, sulfát, fumarát, citrát, malonát, fosfát, nafsylát a mesylát.

Profil tavenia

Priebehy boli vizuálne monitorované s použitím vyhrievacieho bloku Mettler a mikroskopu. Na potvrdenie pozorovaných zmien a identifikácii typu zmien bola použitá DSC. Experimenty DSC boli uskutočňované s použitím systému Perkin Elmer DSC-7 so zapisovačom TAC7/DX. Na zachytenie čo najväčšieho počtu zmien bola použitá rýchlosť skenovania 10 °C/minútu a veľkosť vzorky 1 až 2 mg. Na jednom alebo dvoch vzorkách bola uskutočňovaná DSC v rozmedzí 40 °C až 400 °C s ± 50 °C všetkých zmien pozorovaných na vyhrievacom bloku. Vzorky a referencie (vzduch) boli umiestnené v 50 μΙ hliníkových lodičkách s otvormi.

Rozpustnosť a pH

Rozpustnosť bola určovaná metódou pridávania látky. Pri teplote miestnosti bolo dó 0,25 ml deionizovanej vody pridávané liečivo. Roztok bol zriedený na 2 ml na stanovenie pH. Bolo uskutočnené jediné stanovenie.

2. Výsledky

Tabuľka 5 nižšie ukazuje profil tavenia solí pri stanovení s použitím vyhrievacieho bloku Mettler a DSC.

- 35 Tabuľka 5

Soľ	Hydrát	Výsledky pre vyhrievací blok	Teploty nástupov DSC	Interpretácia výsledkov vyhrievací blok/DSC	Možnosť dobrého profilu stability
Acetát	+	Čiast. topenie 171-200 °C Rekryštalizácia 181-215 °C Topenie 232-233 ’C	Nástup dehydrát119°C Topenie 184 °C Rekryštalizácia 197 °C Topenie 218 °C	Racemizácia pri podobnej teplote ako báza (200 ’C)
Benzoát	+	Čiast. topenie 48-58 °C Rekryštalizácia 85-131 ’C Topenie 131160 ’C Rekryštalizácia 171-200’C Topenie 234- 237 ’C	Nástup topenia 160 ’C Topenie 220 ’C	Vzorka nestabilná od nízkych teplôt
HCI		Čiast. topenie 220 °C Zhnednutie vzorky 230 °C	Rekryštalizácia 243 ’C	Racemizácia pri vyššej tep-lote ako báza	X
Toluénsulfonát	+	Čiast. topenie 41 ’C Úplné topenie 98 °C	Nevytvorila sa tavenina	Bez racemizácie	X
Benzénsulfonát	+	Úplné topenie 98 °C	Nevytvorila sa tavenina	Bez racemizácie	X

Soľ	Hydrát	Výsledky pre vyhrievací blok	Teploty nástupov DSC	Interpretácia výsledkov vyhrievací blok/DSC	Možnosť dobrého profilu stability
Sukcinát	+	Kryštály 88-120 °C Čiast. topenie 150-152 °C Druhé topenie 164-170 °C Tretie topenie 222-228 °C	Rekryštalizácia 81 °C Topenie 141 °C Topenie 155 °C	Racemizácia 81 °C
Salicylát	+	Lesk. Kryštál. 72-82 °C Topenie 76 °C Topenie 170 °C	Topenie 60 °C Topenie 182 °C	Racemizácia 60 °C
Vínan	+	Topenie 178 °C	Dehydratácia 134 °C Topenie 180 °C	Bez racemizácie	X
(L)-laktát	+	Topenie 50 °C	Široké topenie od 110°C Rekryštalizácia 143 °C	Racemizácia 143 °C
Sulfát	+	Rekryštalizácia 191-198°C Topenie 221224 °C	Dehydrát 175 °C Topenie 194 °C Rekryštalizácia 207 °C Topenie 215 °C	Racemizácia 194 °C rovnaká ako báza	X
Fumarát	+	Čiast. topenie 115-120 °C Čiast. topenie 186 °C Topenie 210 °C	Topenie 100 °C Rekryštalizácia 127 °C Topenie 173 °C Topenie 200 °C	Racemizácia 127 °C

Soľ	Hydrát	Výsledky pre vyhrievací blok	Teploty nástupov DSC	Interpretácia výsledkov vyhrievací blok/DSC	Možnosť dobrého profilu stability
Citrát	+	Čiast. topenie 117-119°C Topenie 129- 132 °C	Dehydrát 104 °C Topenie 140- 172 °C	Bez racemizácie	X
Malonát	+	Topenie 72-79 °C	Topenie 117 °C	Bez racemizácie	X
Fosfát	+	Topenie 57-73 °C	Topenie 67 °C	Bez racemizácie	(X)
Naftaléndisulfonát	+	Netopí sa pod 300 °C	Dehydratácia 352 °C Topenie 370 °C	Bez racemizácie	x
Metánsulfonát		Oiast. topenie 239 °C Rekryštalizácia 240 °C Úplné topenie 249 °C	Topenie 245 °C	Racemizácia 240 °C	x

Soli, u ktorých pri zahrievaní nebola pozorovaná racemizácia a zlúčeniny, u ktorých sa racemizácia vyskytovala pri vyššej teplote ako u voľnej bázy boli zvolené ako kandidáti na potenciálne dobrý profil stability. Z testov vyplynulo, že dobrú stabilitu poskytujú tosylát, benzylát, vínan, sulfát, citrát, malonát, fosfát, nafsylát a mesylát. Tosylát, benzylát, malonát a fosfát sa topia pri teplote nižšej ako 100 °C. Preto môžu byť pri ich použití ťažkosti pri spracovaní a sú preto na výrobu farmaceutických prostriedkov menej vhodné.

Tabuľka 6 nižšie ukazuje rozpustnosť solí vo vode pri teplote miestnosti, prepočítané na ekvivalentné množstvo bázy a pH roztoku.

-38Tabuľka 6

Soľ	Mh	Rozpustnosť (mg/ml)	Ekvivalent rozpustnosti bázy mg/ml	pH	pH > 3 & rozpustnosť > 25 mg/ml
Acetát	326	0,32	0,28	6,5 4
Benzoát	479	<0,66	<0,4	4,1 7
HCI	327	24-35	21 -31	3,6 1	X
Toluén-sulfonát	606	17-33	8-16 o	2,1 7
Benzén-sulfonát	551	20-30	10-12	2,4 3
Sukcinát	520	3-22	2-12	4,0 9
Salicylát	499	3-4	2-3	3-2
Tartrát	476	8-12	5-7	3.4 8
(L)-laktát	467	1,8	1,1	3,4 3
Sulfát	394	>31‘	>23’	1,9 2
Fumarát	505	3-8	2-5	3,0 4
Citrát	540	6-12	3-6	3,9 9
Malonát	466	13-23	8-14	3,2

Fosfát	481	>32’	> 19’	2,3 4
Naftalén-disulfonát	⁵⁷¹	<0,37	<0,2	3,2 7
Metán-sulfonát	383	>41*	>31’	3,3 3	X
Isetionát	474	41,8	25,3	1,6 7	X

* Vzorka nebola nasýtená.

Tabuľka 6 ukazuje, že rozpustnosť štyroch solí (acetát, benzoát, (L)-laktát a nafsylát) bola menšia ako 1 mg/ml. Preto budú pravdepodobne nevhodné na orálne a i.v. použitie. Päť solí (HCI, sulfát, fosfát, mesylát a isetionár) malo rozpustnosť prepočítanú na ekvivalent bázy väčší ako alebo v okolí 25 mg/ml, ale len dve z nich mali pH v roztoku väčšie ako 3. Roztok injekcie by mal mať pH vyššie ako 3, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na tkanivo v okolí miesta vpichu. Na základe tohto testu je možné pre intravenózne injikovateľný prostriedok doporučiť použitie soli HCI a mesylátu.

Príklady farmaceutických prostriedkov

1. Tablety

Tableta 1

R(-)-enantiomér	150 mg)
Laktóza	200 mg)
Kukuričný škrob	50 mg)
Polyvinylpyrolidón	4 mg)
Stearan horečnatý	4 mg)
) - obsah na tabletu

- 40 R(-)-enantiomér sa zmieša s laktózou a škrobom a granuluje sa roztokom polyvinylpyrolidónu vo vode. Výsledné granuly sa sušia, miešajú so stearanom horečnatým a lisujú sa do tabliet.

Tableta 2

Na prípravu ďalších tabliet s obsahom R(-)-enantioméru prítomného v množstve 5,0 mg, 25,0 mg, 50,0 mg, 75,0 mg a 150,0 mg boli v prostriedkoch vo forme tabliet použité nasledujúce zložky.

Tabuľka 7

	Množstvo v tablete (mg)
R(-)-enantiomér	5,0	24,0	35,0	50,0	75,0	150,0
Laktóza	200,2	180,2	170,2	155,2	130,2	55,2
Hydroxypropylcelulóza	27,0	27,0	27,0	27,0	27,0	27,0
Mikrokryštalická celulóza	27,0	27,0	27,0	27,0	27,0	27,0
Povidón	8,1	8,1	8,1	8,1	8,1	8,1
Stearan horečnatý	2,7	2,7	2,7	2,7	2,7	2,7
Čistená voda	95	95	95	95	95	95
Lisovacia hmotnosť	270,0	270,0	270,0	270,0	270,0	270,0

R(-)-enantiomér, laktóza, hydroxyperopylcelulózá a mikrokryštalická celulóza boli spolu zmiešané za vytvorenia suchej práškovej zmesi. Vo vyčistenej vode bol rozpustený povidón. Roztok povidónu bol pridaný do suchej práškovej zmesi obsahujúcej R(-)-enantiomér na získanie vlhkej hmoty s konzistenciou vhodnou na granuláciu. Výsledná vlhká zmes bola pretlačená sitom, granuly boli vysušené a preosiate. Bol pridaný stearan horečnatý a nasledovalo miešanie a lisovanie.

2. Injekcie

Injekcia I

Metánsulfonátová soľ R(-)-enantioméru sa rozpustí v sterilnej vode pre injekcie.

Prostriedok II pre intravenózne injekcie

Metánsulfonátová soľ R(-)-enantioméru 200 mg

Sterilný apyrogénny fosfátový pufer pH 9,0 do 10 ml

Metánsulfonátová soľ sa rozpustí vo väčšej časti fosfátového pufra pri 35 až 40°C, potom sa doplní na objem a filtruje sterilným mikroporéznym filtrom do sterilných 10 ml sklenených fľaštičiek (typ 1), ktoré sa uzatvárajú sterilnými uzávermi a viečkami (vypočítané ako báza).

V nasledujúcich príkladoch ‘môže byť aktívnou zložkou R(-)-enantiomér alebo jeho farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou (prepočítané na množstvo bázy).

3. Prostriedky vo forme kapsúl

Prostriedok v kapsulách I

Prostriedok I je možné pripraviť zmiešaním zložiek a naplnením dvojdielnych tvrdých želatínových kapsúl získanou zmesou. . >

mg/kapsulu (a) Aktívna zložka250 (b) Laktóza B.P.143 (c) Sodná soľ glykolátu škrobu25 (d) stearan horečnatý2

420

- 42 Prostriedok v kapsulách II (a) Aktívna zložka (b) Macrogel 4000 B.P.

mg/kapsulu

250

350

600

Kapsuly je možné pripraviť tavením látky Macrogel 4000 B.P., dispergovaním aktívnej zložky v tavenine a plnením dvojdielnych tvrdých želatínových kapsúl získanou zmesou.

Prostriedok v kapsulách III (kapsuly s riadeným uvoľňovaním)

	mg/kapsulu
(a) Aktívna zložka	250
(b) Mikrokryštalická celulóza	125
(cj Laktóza B.P.	125
(d) Etylcelulóza	13
	513

Kapsuly s riadeným uvoľňovaním môžu byť pripravené extrudovaním zmiešaných zložiek (a) až (c) s použitím extrudéra, potom zaguľaťovaním a sušením extrudátu. Sušené guľôčky sa poťahujú etylcelulózou (d) ako membránou na riadené uvoľňovanie a plnia sa do dvojdielnych kapsúl.

4. Prostriedky vo forme sirupu
Aktívna zložka	0,2500 g
Roztok sorbitolu	1,5000 g
Glycerol	1,0000 g
Benzoát sodný	0,0050 g
Príchuť	0,0125 ml
Čistená voda na doplnenie do	5,0 ml

-43 Benzoát sodný sa rozpustí v časti čistenej vody a pridá sa roztok sorbitolu. Pridá sa aktívna zložka a rozpustí sa. Výsledný roztok sa mieša s glycerolom a príchuťou a potom sa doplní na požadovaný objem čistenou vodou.

5. Prostriedok vo forme čapíkov mg/čapík

Aktívna zložka (63 pm)* 250

Tuhý tuk, BP (Witepsol H15-1770

Dynamit Nobel) 2020 ’ Aktívna zložka sa použije vo forme prášku, v ktorom aspoň 90 % častíc má priemer 63 pm alebo menší.

Jedna pätina tuku Witepsol H15 sa roztaví na panvici sparným plášťom maximálne pri 45 °C. Aktrívna zložka sa preoseje sitom 200 pm a za miešania sa pridá do roztaveného základu a mieša sa Silversonovým mixérom opatreným reznou hlavou až do dosiahnutia hladkej disperzie. Pri udržovaní teploty zmesi na 45 °C sa pridá zvyšný Witepsol H15 a suspenzia sa mieša na zistenie homogénnej zmesi. Celá suspenzia sa potom pretlačí 250 pm nerezovým sitom a za stáleho miešania sa nechá ochladiť na 40 °C. Pri teplote 38 až 40 °C sa do vhodných plastových foriem plnia alikvóty 2,02 g zmesi a čapíky sa ponechajú ochladiť na teplotu miestnosti. '

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Pyrimidínový derivát vzorca I

\ ΊΤ ^Cl t E ^Cl (i) t |l Ί N zNH ₂ NH ₂

alebo jeho adičná soľ s kyselinou.
2. Soľ podľa nároku 1, ktorou je farmaceutický prijateľná adičná soľ

I s kyselinou. _i
3. Soľ podľa nároku 1, ktorou je sulfátová, fosfátová alebo isetionátová soľ.
4. Soľ podľa nároku 1, ktorou je hydrochloridová alebo metánsulfonátová soľ.
5. Spôsob výroby derivátu pyrimidínu vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jeho adičnej soli s kyselinou, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že zahrnuje:

(i) rozdelenie racemického 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu pomocou vhodnej chirálnej kyseliny a rekryštalizáciu vzniknuej soli na získanie soli, ktorá pozostáva v podstate zo soli s R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)6-fluórmetylpyrÍmidínom; a (ii) v prípade potreby premenu skryštalizovanej soli na voľnú bázu alebo adičnú soľ s inou vhodnou kyselinou.
6. Spôsob výroby pyŕimidínového derivátu vzorca (i) podľa nároku 1 alebo jeho adičnej soli s kyselinou, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že zahrnuje (a) rozdelenie racemického 2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetyl-pyrimidínu pomocou vhodnej chirálnej kyseliny a rekryštalizáciu vzniknutej soli na získanie soli, ktorá pozostáva v podstate len zo soli s (-)-2,4-diamino-5-(2,3dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínom;

(b) v prípade potreby premenu rekryštalizovanej soli na voľnú bázu alebo soľ s inou vhodnou kyselinou;

(c) fluoráciu rekryštalizovanej soli z kroku (a) alebo voľnej bázy alebo ďalšej soli z kroku (b) za podmienok, pri ktorých neprebieha recemizácia (-)-2,4-diamino5-(2,3-dichlórfenyl)-6-hydroxymetylpyrimidínu alebo vzniknutého R(-)-2,4-diamino-5-(2,3-dichlórfenyl)-6-fluórmetylpyrimidínu; a (d) v prípade potreby premenu získanej fluorovanej zlúčeniny na voľnú bázu alebo podľa potreby na jej adičnú soľ s kyselinou.
7. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa t ý m, že ako aktívnu zložku obsahuje pyrimidínový derivát vzorca (I) podľa nároku 1, alebo jeho farmaceutický prijateľnú adičnú soľ s kyselinou a farmaceutický prijateľný nosič alebo diluent.
8. Pyrimidínový derivát vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jeho farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou na použitie v lekárstve.

‘ I
9. Pyrimidínový derivát vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jeho farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou na použitie pri výrobe farmaceutického prostriedku s analgetickými alebo protikŕčovými účinkami alebo farmaceutického prostriedku na liečenie syndrómu dráždivého čreva alebo bipolárnej poruchy.
10. Pyrimidínový derivát vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jeho farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou na použitie pri výrobe farmaceutického prostriedku s analgetickými alebo protikŕčovými účinkami alebo farmaceutického