SK282487B6 - Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, spôsob jeho prípravy a polymérny kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu s jeho obsahom - Google Patents

Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, spôsob jeho prípravy a polymérny kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu s jeho obsahom Download PDF

Info

Publication number
SK282487B6
SK282487B6 SK1563-99A SK156399A SK282487B6 SK 282487 B6 SK282487 B6 SK 282487B6 SK 156399 A SK156399 A SK 156399A SK 282487 B6 SK282487 B6 SK 282487B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
parts
weight
magnesium hydroxide
surfactant
per
Prior art date
Application number
SK1563-99A
Other languages
English (en)
Other versions
SK156399A3 (en
Inventor
Pavol Škubla
Pavel Krajči
Milan Gabarík
Ladislav Lencsés
Original Assignee
Duslo, A. S.
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Duslo, A. S. filed Critical Duslo, A. S.
Publication of SK156399A3 publication Critical patent/SK156399A3/sk
Publication of SK282487B6 publication Critical patent/SK282487B6/sk

Links

Classifications

    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C01—INORGANIC CHEMISTRY
    • C01F—COMPOUNDS OF THE METALS BERYLLIUM, MAGNESIUM, ALUMINIUM, CALCIUM, STRONTIUM, BARIUM, RADIUM, THORIUM, OR OF THE RARE-EARTH METALS
    • C01F5/00—Compounds of magnesium
    • C01F5/14—Magnesium hydroxide
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K3/00—Use of inorganic substances as compounding ingredients
    • C08K3/01—Use of inorganic substances as compounding ingredients characterized by their specific function
    • C08K3/016—Flame-proofing or flame-retarding additives
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K5/00—Use of organic ingredients
    • C08K5/04—Oxygen-containing compounds
    • C08K5/09—Carboxylic acids; Metal salts thereof; Anhydrides thereof
    • C08K5/098—Metal salts of carboxylic acids
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K5/00—Use of organic ingredients
    • C08K5/16—Nitrogen-containing compounds
    • C08K5/20—Carboxylic acid amides
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K5/00—Use of organic ingredients
    • C08K5/54—Silicon-containing compounds
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K9/00—Use of pretreated ingredients
    • C08K9/04—Ingredients treated with organic substances
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09C—TREATMENT OF INORGANIC MATERIALS, OTHER THAN FIBROUS FILLERS, TO ENHANCE THEIR PIGMENTING OR FILLING PROPERTIES ; PREPARATION OF CARBON BLACK  ; PREPARATION OF INORGANIC MATERIALS WHICH ARE NO SINGLE CHEMICAL COMPOUNDS AND WHICH ARE MAINLY USED AS PIGMENTS OR FILLERS
    • C09C1/00—Treatment of specific inorganic materials other than fibrous fillers; Preparation of carbon black
    • C09C1/02—Compounds of alkaline earth metals or magnesium
    • C09C1/028—Compounds containing only magnesium as metal
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C01—INORGANIC CHEMISTRY
    • C01P—INDEXING SCHEME RELATING TO STRUCTURAL AND PHYSICAL ASPECTS OF SOLID INORGANIC COMPOUNDS
    • C01P2002/00—Crystal-structural characteristics
    • C01P2002/60—Compounds characterised by their crystallite size
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C01—INORGANIC CHEMISTRY
    • C01P—INDEXING SCHEME RELATING TO STRUCTURAL AND PHYSICAL ASPECTS OF SOLID INORGANIC COMPOUNDS
    • C01P2004/00—Particle morphology
    • C01P2004/50—Agglomerated particles
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C01—INORGANIC CHEMISTRY
    • C01P—INDEXING SCHEME RELATING TO STRUCTURAL AND PHYSICAL ASPECTS OF SOLID INORGANIC COMPOUNDS
    • C01P2004/00—Particle morphology
    • C01P2004/60—Particles characterised by their size
    • C01P2004/61—Micrometer sized, i.e. from 1-100 micrometer
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C01—INORGANIC CHEMISTRY
    • C01P—INDEXING SCHEME RELATING TO STRUCTURAL AND PHYSICAL ASPECTS OF SOLID INORGANIC COMPOUNDS
    • C01P2006/00—Physical properties of inorganic compounds
    • C01P2006/12—Surface area
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C01—INORGANIC CHEMISTRY
    • C01P—INDEXING SCHEME RELATING TO STRUCTURAL AND PHYSICAL ASPECTS OF SOLID INORGANIC COMPOUNDS
    • C01P2006/00—Physical properties of inorganic compounds
    • C01P2006/90—Other properties not specified above
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K3/00—Use of inorganic substances as compounding ingredients
    • C08K3/18—Oxygen-containing compounds, e.g. metal carbonyls
    • C08K3/20—Oxides; Hydroxides
    • C08K3/22—Oxides; Hydroxides of metals
    • C08K2003/2217—Oxides; Hydroxides of metals of magnesium
    • C08K2003/2224—Magnesium hydroxide
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K2201/00—Specific properties of additives
    • C08K2201/002—Physical properties
    • C08K2201/003—Additives being defined by their diameter
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K2201/00—Specific properties of additives
    • C08K2201/002—Physical properties
    • C08K2201/006—Additives being defined by their surface area

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Polymers & Plastics (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Geology (AREA)
  • Inorganic Chemistry (AREA)
  • Compositions Of Macromolecular Compounds (AREA)

Abstract

Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom sa skladá z aglomerátov kryštálov, ktoré majú priemery všetkých častíc menšie ako 4,0 um, 50 % častíc má priemery menšie ako 1,4 um a špecifický povrch určený metódou BET je menší ako 25 m2/g. Hydroxid horečnatý je práškový kryštalický produkt, ktorý má veľkosť kryštálu stanovenú röntgenovou práškovou difrakčnou metódou v smere <004> väčšiu ako 150 A a menšiu ako 500 A, aspektrálny pomer s rozmedzí od 2 do 5, deformáciu v <004> smere maximálne 402 . 10exp(-3) a deformáciu v <110> smere maximálne 3,0 . 10exp(-3). Ďalej sa opisuje spôsob prípravy povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého a polymérny kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu, ktorý obsahuje 25 až 75 hmotn. dielov, výhodne 35 až 60 hmotn. dielov termoplastickej látky a 75 až 25 hmotn., výhodne 65 až 40 hmotn. hydroxidu horečnatého, ktorého povrch je upravený povrchovo aktívnym činidlom a/alebo ktorý je rovnomerne premiešaný s povrchovo aktívnym činidlom.ŕ

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka práškového hydroxidu horečnatého s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, ktorý spôsobuje zvýšenú odolnosť polymémeho kompozitného materiálu proti horeniu a spôsobu prípravy takéhoto hydroxidu horečnatého.
Vynález sa ďalej týka polymémeho kompozitného materiálu so zvýšenou odolnosťou proti horeniu používaného v kábelárstve, v elektrotechnickom a automobilovom priemysle, ktorý pozostáva z povrchovo upraveného práškového hydroxidu horečnatého a z polymémej látky.
Doterajší stav techniky
Viaceré aplikácie v kábelárstve, v elektrotechnickom a automobilovom priemysle si vyžadujú polyméme materiály, ktoré sú termoplastický spracovateľné a pritom majú zvýšenú odolnosť proti horeniu. Väčšina doteraz známych polymémych materiálov so zvýšenou odolnosťou proti horeniu pozostávala buď iba z polyméru, ktorý mal už v polymémej matrici zabudované atómy halogénu, alebo sa skladala z nehalogenovaného polyméru a z retardéra horenia na báze organohalogénovej zlúčeniny. Popri zvýšenej odolnosti horeniu mali takéto polyméme materiály viaceré nevýhody: neboli samozhášavé a pri tepelno-oxidačnom rozklade uvoľňovali do okolia veľké množstvo dymu, toxických a korozívnych splodín.
Uvedené technologické a ekologické nedostatky odstraňuje použitie práškového hydroxidu horečnatého ako bezhalogénového retardéra horenia do polymémych látok. Termickým rozkladom hydroxidu horečnatého sa uvoľňuje chemicky viazaná voda, čím sa podporuje proces vnútorného samozhášania a pri tepelno-oxidačnom rozklade kompozitného materiálu sa neuvoľňujú žiadne také toxické a korozívne splodiny, ktoré by mali pôvod v hydroxide horečnatom.
Nevýhodou použitia hydroxidu horečnatého ako retardéra horenia do plastov je skutočnosť, že účinné zníženie horľavosti polymémeho kompozitného materiálu sa dosiahne až po zapracovaní veľkého množstva hydroxidu horečnatého do plastu. Väčšinou sa toto množstvo pohybuje medzi 40 až 65 % hydroxidu horečnatého v polymémom kompozitnom materiáli. Rovnomerné zapracovanie takéhoto veľkého množstva hydroxidu horečnatého do polymémej látky je veľmi náročné, pretože polymér má väčšinou nepolámu lineárnu matricu zloženú z dlhých reťazcov, zatiaľ čo molekula hydroxidu horečnatého je polárna ajeho prášková častica môže, podľa spôsobu prípravy, tvoriť buď šesťuholníkovú platničku, alebo má guľovitý tvar. Navyše, po zapracovaní takéhoto veľkého množstva hydroxidu horečnatého do polymémej látky sa zhoršia niektoré vlastnosti tohto materiálu, najmä jeho rázová húževnatosť, pevnosť, ťažnosť, pomerné predĺženie. Stupeň zhoršenia týchto vlastností závisí aj od toho, akým spôsobom bol hydroxid horečnatý upravený pred zapracovaním do polymémej látky, s cieľom čo najviac zvýšiť jeho prijateľnosť polymérnou matricou a tým aj rovnomernosť jeho rozptýlenia v tejto matrici. Ukázalo sa, že voda odštiepená z molekuly hydroxidu horečnatého pôsobí samozhášavo len v najbližšom okolí a preto len pri dokonalej dispergovateľnosti povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého sa môže dosiahnuť požadovaný stupeň nehorľavosti V-0. Z tohto hľadiska je nevýhodou prirodzená vlastnosť kryštalického hydroxidu horečnatého - jeho sklon k agregovaniu. Medzi polymémou látkou a hydroxidom horečnatým nie je obvykle vzájomná afinita. Tu sa ukázalo, že rozhodujúci vplyv na vlastnosti kompozitného materiálu má fázové rozhranie medzi polymémou matricou a časticami hydroxidu horečnatého, tzv. medzifáza (J. Manson, L. Sperling : Polymér Blends and Composites. Heyden, London 1976). Medzifáza má konečnú hrúbku a vlastnosti, ktoré sa plynulo menia v intervale príslušných vlastností polyméru a hydroxidu horečnatého [P. Theocaris: Adv. in Polymér Sci. 66, 149 (1985)]. Správne volená povrchová úprava častíc hydroxidu horečnatého vedie k tvorbe takej medzifázy, ktorou sa dosiahne maximálna adhézia častíc hydroxidu horečnatého k polyméru a tým aj prenos napätia z polyméru na plnivo. Spojovacia medzifáza musí zabezpečovať disipáciu energie a zabraňovať koncentrovaniu napätia [P. Mardsen, L. Ziemiansky: Br. Polym. J., 11, 199 (1977)].
V súčasnosti najviac používaný spôsob ako pozitívne ovplyvniť zapracovanie hydroxidu horečnatého do polymémej látky a výsledné vlastnosti kompozitu je povrchová úprava práškových častíc hydroxidu horečnatého pred jeho zapracovaním. Správne zvolená povrchová úprava práškových častíc hydroxidu horečnatého musí spĺňať celý komplex uvedených požiadaviek, výsledkom ktorých je skutočnosť, že sa dané množstvo hydroxidu horečnatého pomocou bežných kompaundovacích zariadení (dvojzávitkový kompaundovací extrúder fy Wemer & Pfleiderer, KOhnetač fy Buss, hnetaco-granulačné zariadenie BerstorffZE 40 EA) bez problémov zapracuje do polymémej látky a takýto materiál má požadovaný vzhľad a vyhovujúce nehorľavé, spracovateľské a úžitkové vlastnosti. Správne zvolené povrchovo aktívne činidlo musí preto znižovať energetickú bariéru proti zapracovaniu hydroxidu horečnatého do plastu, odstraňovať elektrický náboj z povrchu hydroxidu horečnatého a spraviť ho tak prijateľnejším jednak na zapracovanie do plastu a jednak na rovnomernú distribúciu častíc hydroxidu horečnatého v plaste, pozitívne ovplyvniť vlastnosti medzifázy a zvýšiť tak vzájomnú adhéziu medzi organickým polymérom a anorganickým plnivom, zabezpečiť homogénne rozloženie častíc hydroxidu horečnatého v kompozite, pôsobiť ako väzbové činidlo a spojivo medzi časticami hydroxidu horečnatého a polymémou matricou a ako prostriedok zlepšenia kompatibility kompozitného materiálu, čim sa zlepšia spracovateľské a úžitkové vlastnosti kompozitu.
V japonskom patente 60243155, ale aj v amerických patentoch 4 098 762, 5143965 a v nemeckých patentoch DT 26 24 065 Al a DE 26 59 933 Bl sa používa povrchovo aktívne činidlo na báze alkalických solí vyšších mastných kyselín, alebo príslušných alkylsulfátov, alebo sulfonátov, alebo alkylaiylsulfonátov, alebo alkalických solí csteru kyseliny sulfojantárovej, pričom počet atómov uhlíka v alifatickom reťazci kyseliny je 8 až 30. Konkrétne boli ako povrchovo aktívne látky použité: stearan sodný, olean sodný alebo draselný, palmitan sodný alebo draselný, lauran sodný alebo draselný, behenan draselný, laurylbenzensulfónan sodný, oktadecenan sodný, laurylsulfónan sodný a dinatrium-2-sulfoetyl-a-sulfostearan.
V československom patente 241 640 sa odporúča použiť ako prídavok k hydroxidu horečnatému pred jeho zapracovaním do plastu niektoré z hydrofobizačných látok, ako sú zmes vyšších mastných kyselín alebo silán alebo titanát. Konkrétne sa použili: zmes vyšších mastných kyselín, aminopropyltrietoxysilán, etyléndiamino-propyltrimetoxysilán a triizostearoylizopropyltitanát.
Použitie alkoxysilánov na povrchovú úpravu hydroxidu horečnatého sa uvádza aj v PCT WO 90/13516, konkrétne sa však žiadne alkoxysilány neuvádzajú.
SK 282487 Β6
V americkom patente 4 769 179 sa povrchová úprava hydroxidu horečnatého vykonáva pomocou titanátov, ktoré obsahujú atóm fosforu. Konkrétne ide o organofosfitotitanáty a organofosfátotitanáty. Ako preferované sa odporúčajú: tetraizopropyl di(dioktylfosfito) titanát, tetraizopropyl di(laurylfosfito) titanát, tetra(2,2-dialyoxymetyl-l-butoxy) di(di-tridecyl) fosfitotitanát, izopropyl tris(dioktylpyrofosfáto) titanát a bis(dioktylpyrofosfáto) oxyacetát-titanát.
Iné komplikované zlúčeniny na báze fosforu odporúča na povrchovú úpravu hydroxidu horečnatého európsky patent 0 356 139 Al. Ide o dialkoholamino soli alkoholfosfátoesterov alebo o alkoholfosfátoestery alebo o ich kovové soli. Konkrétne sa použili dietanolamínová soľ dioleyl alkoholfosfátoesteru, sodná soľ laurylalkoholfosfátoesteru, dietanolamínová soľ stearylalkoholfosfátoesteru, sodná soľ crucylalkoholfosfátoesteru a dietanolamínová soľ aralkylalkoholfosfátoesteru. V porovnateľnom príklade sa povrchová úprava robila pomocou oleanu sodného.
Podľa amerického patentu 4 698 379 a európskeho patentu 0 189 098 A2 je na povrchovú úpravu guľovitých častíc hydroxidu horečnatého výhodné použiť nasýtené alebo nenasýtené mastné kyseliny, kovové soli mastných kyselín, estery mastných kyselín, étery mastných kyselín, povrchovo aktívne látky, silány alebo titanáty, pričom sa preferujú titanáty. Konkrétne sa použili: kyselina stearová, stearan sodný, monostcarylester glycerínu, glycidylsilán a tetrastearyltitanát.
Všetky tieto spôsoby povrchovej úpravy práškového hydroxidu horečnatého majú spoločný jeden parameter a to, že povrchovo aktívne činidlo tvorí iba jedna látka. Z hľadiska komplexu požiadaviek kladených na zapracovanie hydroxidu horečnatého do polymémeho materiálu a následne na mechanické, elektrické a spracovateľské vlastnosti vzniknutého kompozitu je veľmi nepravdepodobné, aby mohlo iba jedno povrchovo aktívne činidlo zabezpečiť takúto komplexnú funkciu. Z tohto dôvodu je výhodnejšie použiť kombináciu dvoch alebo viacerých povrchovo aktívnych látok na povrchovú úpravu hydroxidu horečnatého.
Z patentovej literatúry (PCT WO 95/19935, PCT WO 96/16902) je známe použitie nielen kyseliny stearovej, kyseliny olejovej, kyseliny laurovej, kyseliny palmitovej, stearanu sodného alebo draselného, behenanu draselného, montananu sodného, oleanu sodného alebo draselného, palmitanu sodného alebo draselného, lauranu sodného alebo draselného, dilaurylbenzénsulfónanu sodného, oktadecyl-sulfónanu draselného, laurylsulfónanu sodného, dinatrium-2-sulfoetyl-a-sulfostearanu, amónnych solí mastných kyselín, ale aj ich vzájomných zmesí.
Podľa amerického patentu 4 396 730 sa zlepšený účinok dosiahne, keď sa hydroxid horečnatý, ktorého povrch je upravený alkalickým oleanom (napríklad oleanom sodným) zmieša spolu s ďalším činidlom, ktorým je jeden z dvojice olean horečnatý alebo olean hlinitý. Vyšší účinok takejto kombinácie sa porovnával oproti hydroxidu horečnatému, ktorého povrch nebol upravený, ale bol k nemu primiešaný stearan horečnatý.
V československom patente 261 162 sa odporúča zapracovať povrchovo neupravený hydroxid horečnatý do polyolefínov spolu s parciálnymi estermi mastných kyselín s 12 až 22 uhlíkovými atómami s viacsýtnymi alkoholmi s 3 až 10 uhlíkovými atómami alebo s ich zmesou s uvedenými mastnými kyselinami alebo so soľami týchto kyselín.
Podľa nemeckého patentu DE 39 27 861 Al sa zlepšenie dosiahne, keď sa spolu s anorganickým plnivom zamieša do plastu zmes soli (Ca, Mg, Zn) mastnej kyseliny (C12-C18) výhodne kyseliny palmitovej alebo kyseliny stea rovej s amidmi mastných kyselín, výhodne stearanamid, oleanamid, behananamid.
Nedostatkom všetkých týchto postupov je skutočnosť, že uvedené zmesi povrchovo aktívnych činidiel sú tvorené chemicky podobnými zlúčeninami, ktoré majú podobný účinok a málo sa dopĺňajú. Väčšinou ide o vyššie mastné kyseliny, prípadne ich soli alebo deriváty, ktoré vo väčšej miere pôsobia ako mastivá, lubrikanty a len v menšej miere ako väzbové činidlá.
Na druhej strane sa v európskom patente 0 426 196 Al odporúča silán alebo titanát alebo aluminát alebo zirkonát alebo zirkónaluminát alebo ich kombinácie. Aj v tomto prípade ide o činidlá podobného charakteru a účinku, ktoré predovšetkým pôsobia ako väzbové činidlá a preto ani ich zmes nemôže zabezpečiť celý komplex požiadaviek, ktoré sa kladú na povrchovú úpravu hydroxidu horečnatého tak, ako bolo uvedené.
Určité zlepšenie možno očakávať od amerického patentu 4 913 965. Týka sa však iba kryštalograficky presne definovaného hydroxidu horečnatého, ktorý má veľkosť kryštálu v <101> smere väčšiu ako 800 A a deformáciu v <101> smere nie väčšiu ako 3,0 . 10'3, pričom plastom je etylén - vinylacetátový kopolymér, obsahujúci 25 až 60 hmotnostných dielov vinylacetátu na 100 hmotnostných dielov kopolyméru. Pre takýto systém sa odporúča upraviť povrch hydroxidu horečnatého jednou alebo viacerými karboxylovými kyselinami (C8-C24) alebo ich kovovými soľami. Množstvo takýchto činidiel je 0,1 až 5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého. Ako jeden z aditívov sa pri zapracovaní povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého používa organosilán, ktorý plní funkciu väzbového činidla a to vo veľmi nízkej koncentrácii (0,017 až 0,277 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého). Na hodnotenie účinkov sa však používajú iba dva parametre a to limitné kyslíkové číslo a tavný index, čo je z hľadiska spracovateľských vlastností v kabelárskom priemysle nepostačujúce. Chýbajú výsledky mechanických vlastností, ako je pevnosť, ťažnosť, tvrdosť a elasticita.
Nedostatkom doterajších riešení je predovšetkým skutočnosť, že sa im nepodarilo zabezpečiť celý komplex požiadaviek kladených na povrchovú úpravu hydroxidu horečnatého z hľadiska jeho zapracovania do polymémeho materiálu a nadväzne na požadované nehorľavé a spracovateľské vlastnosti takto vzniknutého kompozitu. Svedčí o tom skutočnosť, že vo veľkej väčšine prípadov sa odporúča povrchová úprava jednozložkovým činidlom a pokiaľ sa používa zmesové činidlo, tak skoro výhradne pozostáva z chemicky a funkčne podobných zložiek, ktoré nemôžu vytvoriť významne vyšší účinok. Ďalej o tom svedčí skutočnosť, že v jednotlivých, uvedených patentových dokumentoch, sa nedostatočným spôsobom dokladá vyšší účinok navrhovaných spôsobov povrchovej úpravy. Pri hodnotení celého procesu je potrebné uviesť dosiahnutý výkon kompaundovacieho zariadenia (spotrebu hydroxidu horečnatého za jednotku času), vzhľad kompozitného výlisku, parameter charakterizujúci horľavosť a požadované spracovateľské vlastnosti kompozitného materiálu. Neochota roztaveného polymémeho materiálu prijať požadované množstvo hydroxidu horečnatého do svojho objemu sa prejavuje „plávaním“ práškového plniva na povrchu taveniny, ale aj nízkym výkonom kompaundovacieho zariadenia. Tieto parametre charakterizujú nedostatky z hľadiska adhézie a vzájomného naviazania organického a anorganického materiálu. Vzhľad kompozitného výlisku môže v nepriaznivých prípadoch mať nehomogénnu štruktúru, tzv. „mramorovanie“, čo svedčí o nehomogénnej distribúcii hydroxidu horečnatého v plaste. Súvisí to s nedostatočnou depolarizáciou povrchu hydroxidu horečnatého (s nedostatočným odvedením elektrického náboja z jeho povrchu) a so zlou funkčnosťou medzifázy.
Okrem povrchovej úpravy častíc hydroxidu horečnatého majú významný vplyv na jeho zapracovanie do polymémej látky a na jeho spracovateľské a nehorľavé vlastnosti aj vlastnosti častíc kryštalického hydroxidu horečnatého. Interakcia častíc s polymémou matricou závisí od množstva faktorov, z ktorých sú najdôležitejšie pórovitosť povrchu častíc, väčšinou nepriamo charakterizovaná pomocou SBET, veľkosť častíc, distribúcia ich veľkosti a ochota kryštálov hydroxidu horečnatého aglomerovanie [G. R. Cotten: Rubber Chem. Technol., 58, 744 (1985)]. Kryštály (primáme častice) hydroxidu horečnatého majú v stave zrodu prirodzenú snahu aglomerovať sa a vytvárajú sekundárne častice, ktorých veľkosť býva jednotky až desiatky mikrónov. Tieto sekundárne častice potom tvoria práškový kryštalický produkt, ktorý sa zapracováva do polymémeho materiálu. Keď je agregácia primárnych častíc veľká, hydroxid horečnatý sa ťažko zapracováva a jeho rovnomerná distribúcia v kompozitnom materiále sa stáva veľmi ťažkou. Doteraz známe riešenie tohto problému spočíva buď v mletí veľkých agregovaných častíc hydroxidu horečnatého (napríklad, podľa československého patentu 241 640 sa melú agregáty väčšie ako 50 pm) alebo v takom riadení procesu zrážania a kryštalizácie, aby vznikali kryštály (primáme častice) veľkých rozmerov, ktorých afinita k agregácii je už minimálna (napríklad, podľa amerických patentov 4 098 762, 4 913 965 a nemeckých patentov DE 26 59 933 BI, DT 26 24 065 Al musí byť veľkosť kryštálu v <101> smere väčšia ako 800 A).
Nevýhodou týchto postupov je skutočnosť, že sú energeticky a finančne náročné. Samotné mletie, si vyžaduje zaradiť finančne náročný aparát do technologickej linky, aj jeho prevádzkovanie je energeticky náročné. Priemyselná príprava veľkých monokryštálov je energeticky náročná preto, lebo sa pri nej používajú zriedené roztoky, dlhé časy kryštalizácie a následne sa manipuluje s veľkými množstvami materských roztokov.
Podstata vynálezu
Podstatou vynálezu je hydroxid horečnatý, ktorého povrch je upravený povrchovo aktívnym činidlom, ktoré zabezpečuje zapracovanie potrebného množstva hydroxidu horečnatého do termoplastickej látky, jeho rovnomernú distribúciu v tejto látke, kompatibilitu s touto látkou a tým dosiahnutie jej zvýšenej odolnosti proti horeniu a požadovaných spracovateľských a úžitkových charakteristík.
Podstatu vynálezu tvorí tiež spôsob prípravy hydroxidu horečnatého, ktorého povrch je upravený povrchovo aktívnym činidlom.
Podstatou vynálezu je ďalej aj polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu a s požadovanými spracovateľskými charakteristikami, ktorého retardačnou zložkou je hydroxid horečnatý.
Ďalšie podstatné vlastnosti tohto vynálezu budú zrejmé z nasledovného opisu.
Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa tohto vynálezu obsahuje 25 až 75 hmotnostných dielov, výhodne 35 až 60 hmotnostných dielov polymémej látky (na 100 hmotnostných dielov polymémeho kompozitného materiálu) a 75 až 25 hmotnostných dielov, výhodne 65 až 40 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého (na 100 hmotnostných dielov polymér neho kompozitného materiálu), ktorého povrch je upravený povrchovo aktívnym činidlom a/alebo ktorý je rovnomerne premiešaný s povrchovo aktívnym činidlom. Súčasťou polymémeho kompozitného materiálu môžu byť podľa potreby a podľa zvolenej polymémej látky aj ďalšie aditíva, ktoré sa na tento účel obvykle používajú.
Na potreby tohto vynálezu musí hydroxid horečnatý spĺňať všeobecné podmienky kladené na anorganické práškové plnivo. Je výhodné, keď jeho špecifický povrch určený metódou BET je menší ako 25 m2/g a aspoň 50 % častíc má priemer menší ako 1,4 pm, pričom žiadna častica nemá priemer väčší ako 4 pm. Takto charakterizované malé častice sú produktom minimálnej agregácie kryštálov (primárnych častíc). Zistili sme, že keď je hydroxid horečnatý práškový kryštalický produkt, ktorého kryštály majú platničkový šesťuholníkový tvar, možno jeho ochotu k agregácii minimalizovať tým, že sa pripravia také kryštály hydroxidu horečnatého, ktoré majú definované tvarové a geometrické charakteristiky a energetické pomery na svojom povrchu. Konkrétne, keď platí, že veľkosť kryštálu stanovená práškovou difrakčnou rôntgenografiou v <004> smere je väčšia ako 150 A, ale menšia ako 500 A, aspektrálny pomer má hodnotu v rozmedzí od 2 do 5, deformácia v <004> smere je maximálne 4,2.10-3 a deformácia v <110> smere je maximálne 3,0.10-3, vtedy je agregácia takýchto kryštálov minimálna a vznikajú sekundárne častice, ktoré majú vyhovujúcu veľkosť a špecifický povrch, ako je vyššie uvedené. Aspektrálny pomer je definovaný ako podiel veľkosti kryštálu v <110> smere a veľkosti kryštálu v <004> smere. Je to dôležitý tvarový parameter, pretože udáva pomer medzi šírkou šesťuholníkovej kryštálovej doštičky a jej hrúbkou. Hodnoty deformácií charakterizujú energetické pomery na stenách takéhoto kryštálu. Podrobnejšie o tom pojednáva publikácia autorov H. P. Klug , L. E. Alexander : X-RAY DIFFRACTION PROCEDURES, Second Edition, John Wiley & Sons, New York 1974. Rovnice na výpočet veľkostí kryštálu a deformácií sa nachádzajú aj v manuáli k rôntgenovému prístroju fy Philips PC-APD SOFTWARE OPERATION MANUAL, Edition Notice, Fourth Edition, April 1992. Proces prípravy takýchto kryštálov s obmedzenou schopnosťou agregovať nie je energeticky taký náročný ako proces prípravy veľkých kryštálov, ktoré už ďalej ncagregujú a pripravujú sa, napríklad, podľa amerických patentov 4 098 762, 4 913 965 a nemeckých patentov DE 26 59 933 BI, DT 26 24 065 Al.
Dôležitým zistením tohto vynálezu je skutočnosť, že zapracovanie hydroxidu horečnatého do polymémej látky sa zlepší a takýto polymémy kompozitný materiál má zvýšenú odolnosť proti horeniu a dobré spracovateľské a úžitkové vlastnosti, keď sa ako činidlo povrchovej úpravy použije zmes dvoch alebo viacerých látok v takej kombinácii, ktorá zabezpečí splnenie celého komplexu požiadaviek kladených na činidlo povrchovej úpravy, ktoré už boli spomenuté. Takýmto povrchovo aktívnym činidlom môže byť zmes titanátu a kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín, ďalej zmes titanátu a vyšších mastných kyselín, ďalej zmes silánu a vyšších mastných kyselín. Použitie hociktorej z týchto zmesí v určitých množstvách a koncentračných pomeroch dáva lepšie výsledky ako použitie iba hociktorej jednej zo zložiek týchto zmesí.
Ďalším dôležitým zistením tohto vynálezu je skutočnosť, že keď sa k povrchov o aktívnemu činidlu tvorenému vyššie uvedenými zmesami pridá aromatická organická zlúčenina s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami dôjde k ďalšiemu zlepšeniu vzhľadu a vlastností polymémeho kompozitného materiálu, čo pravdepodobne
SK 282487 Β6 súvisí s účinnejším odvedením elektrónového náboja z povrchu častice hydroxidu horečnatého. Tento účinok je významný už pri nízkych koncentráciách aromatickej organickej zlúčeniny. Takéto zlepšenie sa pozorovalo aj v tých prípadoch, keď sa aromatická zlúčenina s minimálne tromi konjugovanými väzbami pridá k samotnému titanátu, k samotnému silánu, k samotným kovovým soliam mastných kyselín a/alebo amidom mastných kyselín a k samotným vyšším mastným kyselinám, oproti tým prípadom, keď sa použili tieto látky samotné.
Odporučené množstvá zmesi povrchovo aktívnych činidiel v prípade, keď sa použije zmes titanátu a kovových solí vyšších mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín alebo zmes vyšších mastných kyselín a titanátu sú 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov takejto zmesi, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo titanátu v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín a rovnako aj množstvo vyšších mastných kyselín v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Odporučené množstvá zmesi povrchovo aktívnych činidiel, keď sa použije zmes titanátu, kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými väzbami alebo zmes vyšších mastných kyselín, titanátu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami sú 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo titanátu v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín a rovnako aj množstvo vyšších mastných kyselín v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0,002 až 0,1 hmotnostných dielov, výhodne 0,005 až 0,05 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Odporučené množstvá zmesi povrchovo aktívnych činidiel v prípade, keď sa použije zmes vyšších mastných kyselín a silánu sú 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo silánu v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0,3 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,5 až 2,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo vyšších mastných kyselín v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Odporučené množstvá zmesi povrchovo aktívnych činidiel v prípade, keď sa použije zmes vyšších mastných kyselín, silánu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tro mi konjugovanými dvojitými väzbami sú 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo silánu v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo vyšších mastných kyselín v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Množstvo aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami v takomto povrchovo aktívnom činidle je 0,002 až 0,1 hmotnostných dielov, výhodne 0,005 až 0,05 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
Na potreby tohto vynálezu sa môže ako titanát výhodne použiť monoalkoxytitanát, chelátovaný titanát, kvatemizovaný titanát, titanát koordinačného typu, titanát cykloheteroatómového typu alebo neoalkoxytitanát. Ako príklady na monoalkoxytitanát možno uviesť titán IV 2-propanolák tris izooktadekanan-O; titán IV bis 2-metyl-2-propenan-O, izooktadekanan-0 2-propanolát; titán IV 2-propanolát, tris (dodecyl) benzénsulfónan-O; titán IV 2-propanolát, tris (dioktyl) fosfát-O; titán IV (4-amino) benzén sulfónan-O, bis (dodecyl)benzén sulfónan-O, 2-propanolát; titán IV, tris(2-metyl)-2-propenan-0, metoxydiglykolylát; titán IV 2-propanolát, tris(dioktyl)pyrofosfát-O; titán IV, tris(2-propenan-O), metoxydiglykolylát; titán IV 2-propanolát, tris(3,6-diaza)hexanolát. Ako príklady na chelátovaný titanát možno uviesť titán IV bis[4-(2-fenyl)2-propyl-2]fenolát, oxoetyléndiolát; titán IV bis(dioktyl)pyrofosfát-O, oxoetyléndiolát, (adukt), (dioktyl)(hydrogén)fosfit-O; titán IV oxoetyléndiolát, tris(2-metyl)-2-propenan-O; titán IV bis(butyl, metyl)pyrofosfát-O, oxoetyléndiolát, (adukt), bis(dioktyl) hydrogénfosfit; titán IV bis(dioktyl)fosfát-O, etyléndiolát; titán IV bis(dioktyl)pyrofosfát-O, etyléndiolát, (adukt), bis(dioktyl) hydrogénfosíit. Ako príklady na kvatemizovaný titanát možno uviesť titán IV bis(dioktyl)pyrofosfát-O, oxoetyléndiolát, (adukt), 2 móly 2-N,N-dimetylamino-2-metylpropanol; titán IV bis(butyl, metyl)pyrofosfát-0, (adukt), 2 móly 2-N,N-dimetylamino-2-metylpropanol; titán IV etyléndiolát, bis(dioktyl)pyrofosfát-O, bis(trietyl)amínová soľ; titán IV etyléndiolát bis(dioktyl)pyrofosfát-O, bis(dialkyl)amino alkyl-2-metyl propenan; titán IV bis(dioktyl)pyrofosfát-O, etyléndiolát, (adukt), 2 móly akrylát-0 aktívny amín; titán IV bis(dioktyl)pyrofosfát-O, etyléndiolát, (adukt), 2 móly 2-metylpropenoamido-N aktívny amín; titán IV bis(butyl, metyljpyrofosfát, etyléndiolát, bis(dialkyl)amino alkylakrylátová soľ; titán TV(bis-2-propenolátmetyl)-l-butanolát, bis(dioktyl)pyrofosfát-Ó, (adukt), 3 móly N,N-dimetylaminoalkyl propenoamid, titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl)butanolát, tris(dialkyl)pyrofosfát-O, (adukt), n mólov Ν,Ν-dimetylaminopropylmetakrylamid, kde alkyl je oktyl alebo izooktyl a n=l-3. Ako príklady na titanát koordinačného typu možno uviesť titán IV tetrakis 2-propanolát, (adukt), 2 móly (dioktyl)hydrogénfosfát; titán IV tetrakis oktanolát, (adukt), 2 móly (ditri-decyl)hydrogénfosfit; titán IV tetrakis(bis 2-propenolátmetyl)-l-butanolát, (adukt), 2 móly (di-tridecyl)hydrogénfosfit. Ako príklady titanátu cykloheteroatómového typu možno uviesť titán IV bis oktanolát, cyklo(dioktyl)pyrofosfát-O,O; titán IV bis cyklo(dioktyl)· pyrofosfát-0,0. Ako príklady neoalkoxytitanátov možno uviesť titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris(dioktyl) fosfát-O; titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, trisneodekanan-O; titán IV 2,2(bis 2-propenolát
SK 282487 Β6 metyl) butanolát, tris(dioktyl) pyrofosfát-O; titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris(dodecyl) benzénsulfónan-Ó; titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris (2-etyléndiamino)etylát; titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolák tris (3-amino) fenylát; titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris (6-hydroxy) hexanan-O. Výhodne sa používajú kvatemizované titanáty, najmä titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl)butanolát, tris(dialkyl)pyrofosfät-O, (adukt), n mólov N,N-dímetylaminopropylmetakrylamid, kde alkyl je oktyl alebo izooktyl a n = 1-3. Rovnako možno použiť namiesto jedného titanátu aj zmes vhodne zvolených titanátov. Výber vhodného titanátu nie je limitovaný uvedeným zoznamom titanátov.
Na potreby tohto vynálezu možno použiť kovové soli mastných kyselín a/alebo amidy mastných kyselín, ktoré majú kovový katión zo skupiny alkalických kovov alebo alkalických zemín a uhlíkový reťazec s 8 až 24 atómami uhlíka. Príklady takýchto solí alebo amidov sú olean sodný alebo draselný, palmitan sodný alebo draselný, stearan zinočnatý alebo horečnatý, amid kyseliny palmitovej, amid kyseliny stearovej, amid kyseliny olejovej alebo ich zmesi. Výhodne možno použiť technickú zmes (blend) kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín.
Na potreby tohto vynálezu možno použiť také vyššie mastné kyseliny, ktoré majú uhlíkový reťazec s 8 až 24 atómami uhlíka. Príklady takýchto vyšších mastných kyselín sú kyselina olejová, kyselina palmitová, kyselina stearová, výhodne sa môže použiť technická zmes (blend) vyšších mastných kyselín, hlavne kyseliny palmitovej a kyseliny stearovej.
Na potreby tohto vynálezu možno ako silán použiť rozličné druhy organofúnkčných silanov. Príklady takýchto organoíúnkčných silanov sú oktyltrietoxysilan, metyltrietoxysilan, metyltrimetoxysilan, vinyltrietoxysilan, vinyltrimetoxysilan, vinyl-tris(2-metoxyetoxysilán), gamametakryloxypropyltrimetoxysilan, beta-(3,4-epoxycyklohexyl)etyltrimetoxysilan, gama-glycidoxypropyltrimetoxysilan, gama-merkaptopropyltrimetoxysilan, gama-aminopropyltrimetoxysilan, gama-aminopropyltrietoxysilan, N-beta-(aminoetyl)-gama-aminopropyltrimetoxysilan, gamaureidopropyltrietoxysilán alebo iný aminofúnkčný-, triaminofúnkčný- alebo izokyanatofonkčný silan alebo polysulfidosilan alebo vinylomodifikovaný polydimetylsiloxán alebo organosilánový ester, výhodne gamaaminopropyltrietoxysilan alebo ich zmesi.
Ako príklady aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami možno uviesť 4-dimetylaminoazobenzén, 1,4-diaminoantrachinón alebo výhodne 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)-bisbenzoxazol.
Ako príklady polymémych materiálov, ktoré možno použiť na prípravu polymémeho kompozitného materiálu podľa tohto vynálezu, možno uviesť polyolefíny, polyamidy, PVC, etylén-propylénové kopolyméry (EPM), etylén-propylén-diénové terpolyméry (EPDM), etylén-vinylacetátové kopolyméry (EVA) a ich blokové kopolyméry, polystyrény, elastoméry na báze styrénu (napríklad, SBS, SIS, SEBS), éter-ester-blokové kopolyméry (EEBC), termoplastické PUR-elastoméry (TPU), polyéter-polyamidblokové kopolyméry (PEBA), termoplastické silikónové kaučuky (TPQ), styrén-akrylonitrilové kopolyméry (SAN), etylén-etylakrylátové kopolyméry (EEA), izobutylénizoprénové kopolyméry (IIR), kaučuky ABS, AAS, AS, MBS, chlórované polyolefíny (chlórovaný PE, chlórovaný PP), vinylchlorid-propylénové kopolyméry, polyvinylacetáty, polyacetály, polyimidy, polykarbonáty, polysulfóny, polyfenylénoxidy, polybutylénterefialáty, metakrylové polyméry a ich technické zmesi vo vhodných kombináciách. Súčasťou polymémeho kompozitného materiálu môžu byť podľa potreby a podľa zvolenej polymémej látky aj ďalšie aditíva, ako sú antioxidanty, UV-stabilizátory, antistatické činidlá, pigmenty, farbivá, zmäkčovadlá, plnivá, činidlá upravujúce viskozitu, deaktivátory kovov, sieťovacie činidlá, vystužovacie vláknité plnivá a ďalšie.
Ako príklady možno uviesť a) pre antioxidanty: monokumyldifenylamín, 4,4'-di-kumyldifenylamín a ich technická zmes, fenyl-a-naftylamín, 2,6-di-tert-butyl-4-metylfenol, 2,4,6-tri-tert-butylfenol, tiobis(P-naftol), styrénovaný fenol, distearyl tiodipropionát, dilauryl tiodipropionát, [metylén-3-(3,5-di-tert-butyl-4-hydroxyfenol)propionát]metán, 2,2-tio[dietyl-bi s-3 -(3,5 -di-tert-butyl-4-hydroxyfenol)propionát], N,N'-difenyl-p-fenyléndiamín, N,N'-di-p-naftyl-p-fenyléndiamín, N-izopropyl-N'-fenyl-p-fenyléndiamín, trinonylfenylfosfít, 4,4'-izopropylidénbis-fenol, fenol, l,l-bis-(4-oxyfenyl)cyklohexán, dialkylén trialkylové fenoly, 2-merkaptometylbenzimidazol; b) pre UV-stabilizátory: karboxyfenylsalicylát, p-tert-butyl-fenylsalicylát, 2-hydroxy-4-metoxybenzofenón, benzofenón, 4-dodecyloxy-2-hydroxybenzofenón, 2-etylhexyl-2-kyano-3,3'-difenylakrylát; c) pre antistatické činidlá: sulfónovaná kyselina olejová, pentaerytritol monostearát, estery fosforečnanov, lauryltrimetylamóniumchlorid, alifatické amíny, alkylfenoly; d) pre farbivá : rodamín, metylová fialová, pruská modrá, žlté kadmium, červené kadmium, titánová bieloba, červený oxid železa, síran bámatý, síran zinočnatý, ultramarín, eozín, kobaltová fialová, benzidínová žltá, karmín 6B, sadze; e) pre zmäkčovadlá : dimetylftalát, dietylftalát, n-oktylftalát, di-n-butylftalát, di-2-etylhexyladipát, di-n-decyladipát, tributylfosfát, tri-2-etylhexylfosfát, dioktylsebakát, ložiskový olej, epoxidovaný sójový olej; f) pre plnivá: uhličitan vápenatý, azbest, sklené vlákna, hliníkový prášok, meďný prášok, železný prášok, oxid hlinitý, mastenec, sadra, grafit, sadze, síran bámatý, dolomit, silikagél, oxid titánu, oxid železa, karbid kremíku; g) pre sieťovacie činidlá : dikumylperoxid, terc-butylkumylperoxid, a,cť-bis(terc-buty lperoxy-m- izopropyl-benzén), tetrametyltiuram-disulfid, tetraetyltiuramdisulfid, 2-merkaptobenztiazol, dibenzotiazyldisulfid; h) pre vystužovacie vláknité plnivá : azbest, sklené vlákna, titaničitan draselný, vláknitý hydroxid horečnatý, vláknitý oxid horečnatý, uhlíkové vlákna; pričom uvedené príklady nevymedzujú rozsah použitých aditív.
Množstvá týchto aditív sa volia individuálne a bývajú, napríklad, približne od 0,01 do 5 % hmotnostných pri antioxidantoch, približne od 0,01 do 1,0 % hmotnostných pri UV stabilizátoroch, približne od 0,1 po 2,0 % hmotnostných pri antistatických činidlách, približne od 0,1 do 5 % hmotnostných pri farbivách, približne od 10 do 60 % hmotnostných pri zmäkčovadlách, približne od 5 po 60 % hmotnostných pri plnivách, približne od 1,0 do 10 % hmotnostných pri sieťovacích činidlách, približne od 5 do 50 % hmotnostných pri vláknitých vystužovacích plnivách, pričom všetky percentá sa vzťahujú na hmotnosť polymémej látky.
Je dôležité, aby sa všetky zložky povrchovo aktívneho činidla podľa tohto vynálezu uviedli do kontaktu z hydroxidom horečnatým súčasne, pretože iba tým sa zabezpečí ich pomerné zastúpenie na povrchu hydroxidu horečnatého. V takomto prípade hovoríme, že povrch častíc hydroxidu horečnatého bol upravený úplným povrchovoaktívnym činidlom. Možné je aj uviesť do kontaktu s hydroxidom horečnatým iba časť zložiek povrchovoaktívneho činidla a takto povrchovo upravený hydroxid horečnatý sa spolu s
SK 282487 Β6 chýbajúcou časťou do kompletnej kombinácie povrchovo aktívnych látok podľa tohto vynálezu zapracuje do polymémej látky. V takomto prípade hovoríme, že povrch častíc hydroxidu horečnatého bol upravený neúplným povrchovo aktívnym činidlom. Tento druhý prípad je menej výhodný, pretože tá časť povrchovo aktívneho činidla, ktorá sa pridáva k už povrchovo upravenému hydroxidu horečnatému pred jeho zapracovaním do plastu pôsobí menej účinne, ako keby bola nanesená priamo na povrch hydroxidu horečnatého a to v dôsledku toho, že povrch je už obsadený neúplným povrchovo aktívnym činidlom.
Povrchovo upravený hydroxid horečnatý sa môže, podľa tohto vynálezu, pripraviť takým spôsobom, že sa úplné povrchovo aktívne činidlo alebo jeho neúplná časť vo forme roztoku alebo emulzie pridá do vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého, zmes sa premieša a voda sa oddelí. V prípade rozpúšťania vyšších mastných kyselín, ich kovových solí alebo amidov vo vode, je možné zvýšiť ich rozpustnosť prídavkom malého množstva amoniaku. Povrchová úprava sa obvykle uskutočňuje pri normálnej teplote 20 až 30 °C. Proces sa môže vykonať v kontinuálnom miešači alebo vsádzkovým spôsobom v aparáte s miešadlom. V prípade vsádzkového spôsobu nebýva časkontaktu a miešania dlhší ako 45 minút, obvykle len 30 minút. Po filtrácii sa filtračný koláč suší pri teplote 110 až 130 °C do konštantnej hmotnosti.
Pri inom spôsobe prípravy povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého sa zmes hydroxidu horečnatého a úplného povrchovo aktívneho činidla alebo jeho neúplnej časti mieša v miešači pri takej zvýšenej teplote, pri ktorej sa povrchovo aktívne činidlo rovnomerne nanesie na povrch častíc hydroxidu horečnatého a potom sa produkt ochladí. Pri tomto spôsobe prípravy sa obvykle používajú vysokootáčkové fluidné miešače, v ktorých teplo, potrebné na zvýšenie tekutosti povrchovo aktívnych činidiel a ich nanesenie na povrch častíc hydroxidu horečnatého, vzniká premenou kinetickej energie týchto častíc pri ich vzájomných zrážkach.
Pri ďalšom spôsobe prípravy povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého sa úplné povrchovo aktívne činidlo alebo jeho neúplná časť pridá do vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého, suspenzia sa potom hydrotermálne spracuje pri teplote 110 °C až 200 °C, tlaku 0,2 až 1,6 MPa, ochladí sa a filtráciou a sušením sa oddelí voda.
Nasledujúce príklady ilustrujú tento vynález podrobnejšie, pričom však rozsah platnosti tohto vynálezu nie je limitovaný uvedenými príkladmi.
Príklad 1
2258 kg hydroxidu horečnatého vo forme filtračného koláča s obsahom sušiny 35,2 % hmotn., v ktorom má hydroxid horečnatý veľkosť kryštálu stanovenú práškovou difrakčnou rôntgenografiou (rôntgenový prístroj PW 1820 s typom detektora PW 1710, f. PHILIPS) v <004> smere 458 A, aspektrálny pomer 2,2:1, deformáciu v <004> smere 1,92. 10'3 , deformáciu v <110> smere 2,85. 10'3 , d5o = =1,01 pm stanovené laserovým difraktometrom na meranie veľkostí a distribúcie veľkostí častíc (SK Laser Micron Sizcr PRO-7000, f. SEISHIN) a Sbet = 8,6 m2/g vyhodnotené z adsorpčných izoteriem na princípe adsorpcie dusíka (ACUSORB 2100 E, f. MICROMERITICS), sa rozplaví v nádobe s miešadlom v 9120 kg demineralizovanej vody pri teplote 30 °C. Oddelene sa pripraví 2500 kg vodného roztoku, ktorý obsahuje 7,95 kg titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris (diizooktyl) pyrofosfát-0 v adičnej zlúčenine s N.N-dimetylaminopropyl metakrylamidom a 11,92 kg zmesi kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín (Struktol Polydis TR 016). Suspenzia hydroxidu horečnatého a roztok činidiel sa kontinuálne dávkujú do prietokového zmiešavača a po filtrácii sa sušením pri teplote 110-130 °C získa povrchovo upravený hydroxid horečnatý.
V hnetaco-granulačnom extrúderi (Wemer & Pfleiderer ZSK 30) sa pri teplote 200-230 ’C pripraví polymémy kompozitný materiál pozostávajúci zo 65 hmotnostných dielov povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého a z 35 hmotnostných dielov polypropylénu (homopolymér charakterizovaný indexom toku taveniny 5 g/10 min. 230 °C, 2,16 kg). Skúšobné telesá sa pripravia vstrekovaním pri teplote 230 °C. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke
1.
Príklad 2
Postupuje sa rovnako ako v príklade 1 s tým rozdielom, že namiesto 11,92 kg zmesi kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín sa použilo 10,33 kg technickej zmesi vyšších mastných kyselín, obsahujúcej hlavne kyselinu palmitovú a kyselinu stearovú, ktoré sa rozpúšťajú za prítomnosti malého množstva amoniaku. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 3
Postupuje sa rovnako ako v príklade 1 s tým rozdielom, že vodný roztok povrchovo aktívneho činidla obsahuje navyše 0,08 kg 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 4
Postupuje sa rovnako ako v príklade 2 s tým rozdielom, že vodný roztok povrchovo aktívneho činidla obsahuje navyše 0,08 kg 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke L
Príklad 5
2273 kg hydroxidu horečnatého vo forme filtračného koláča s obsahom sušiny 35,1 % hmotn., v ktorom má hydroxid horečnatý veľkosť kryštálu stanovenú práškovou difrakčnou rôntgenografiou v <004> smere 358 A, aspektrálny pomer 3,2:1, deformáciu v <004> smere 2,92. 10‘3, deformáciu v <110> smere 2,25. 10'3, d5o = 1,03 pm a SBET = =9,4 m2/g, sa rozplaví v nádobe s miešadlom v 9120 kg demineralizovanej vody pri teplote 30 °C. Oddelene sa pripraví 2500 kg vodného roztoku, ktorý obsahuje 23,9 kg titán IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris (diizooktyl) pyrofosfát-0 v adičnej zlúčenine s N.N-dimetylaminopropylmetakrylamidom a 0,160 kg 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Suspenzia hydroxidu horečnatého a roztok činidiel sa kontinuálne dávkujú do prietokového zmiešavača a po filtrácii sa sušením pri teplote 110-130 °C získa povrchovo upravený hydroxid horečnatý.
Polymémy kompozitný materiál sa pripraví rovnakým postupom ako v príklade 1. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 6
Postupuje sa ako v príklade 5 s tým rozdielom, že namiesto titanátu sa použije 23,85 kg zmesi kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín (Struktol Polydis TR 016). Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Porovnávací príklad 1
Postupuje sa ako v príklade 5 s tým rozdielom, že sa do vodného roztoku nepridá žiaden 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu, takže vodný roztok obsahuje iba titanát. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Porovnávací príklad 2
Postupuje sa ako v príklade 6 s tým rozdielom, že sa do vodného roztoku nepridá žiaden 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazol, takže vodný roztok obsahuje iba zmes kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 7 kg vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého s obsahom sušiny 7,5 % hmotn., v ktorej hydroxid horečnatý má veľkosť kryštálu stanovenú rôntgenovou práškovou difrakčnou metódou v <004> smere 182 A, aspektrálny pomer 4,65:1, deformáciu v <004> smere 3,96. 10‘3, deformáciu v <110> smere 1,92. 10'3, d50 = 0,98 pm a SBET = 9,6 m2/g, sa pri izbovej teplote zmieša so 4 kg vodného amoniakálneho roztoku, ktorý obsahuje 0,0225 kg technickej zmesi vyšších mastných kyselín, hlavne kyselinu palmitovú a kyselinu stearovú a s 0,5 kg vodného roztoku 2,2-(1,2eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu, ktorý obsahuje
2,25. 104 kg účinnej látky. Zmes sa mieša 30 minút a po filtrácii sa suší pri teplote 110 °C do konštantnej hmotnosti.
V hnetači Brabender sa pripraví kompozitný materiál podľa nasledovnej receptúry : 100 hmotn. dielov Levapren 400 (EVA-kopolymér, 40 % VAC, Bayer A.G.), 150 hmotn. dielov povrchovo upravený hydroxid horečnatý, 20 hmotn. dielov sadze FEF, 6 hmotn. dielov dioktylsebakát (zmäkčovadlo), 8 hmotn. dielov Perkadox BC 40K (peroxid), 1,5 hmotn. dielov Dusantox 86 (antioxidant) a 2 hmotn. dielov TAIC. Výsledky sú v tabuľke 2.
Porovnávací príklad 3
Postupuje sa rovnako ako v príklade 7 s tým rozdielom, že sa nepoužije prídavok vodného roztoku 2,2-(1,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 8 kg vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého so sušinou 7,5 %, v ktorej má hydroxid horečnatý rovnaké vlastnosti, ako sú uvedené v príklade 7, sa pri izbovej teplote zmieša s 0,68 kg vodného roztoku, ktorý obsahuje 0,034 kg gama-aminopropyltrietoxysilanu a s 0,5 kg vodného roztoku, ktorý obsahuje 4,5. 10-4 kg 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Zmes sa mieša 30 minút a po filtrácii sa suší v sušiarni pri teplote 110 °C do konštantnej hmotnosti.
V hnetacom zariadení Brabender sa pripraví pri teplote 160 °C polymémy kompozitný materiál podľa nasledujúcej receptúry : 9,66 hmotn. dielov Escorene LL 1004 YB (LLDPE), 29,00 hmotn. dielov Escorene Ultra UL 00226 (EVA-kopolymér s obsahom VAC 26 %), 61,10 hmotn. dielov povrchovo upravený hydroxid horečnatý, 0,04 hmotn. dielov Triganox (peroxid) a 0,20 hmotn. dielov Irganox 1010 (antioxidant). Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Porovnávací príklad 4
Postupuje sa rovnako ako v príklade 8 s tým rozdielom, že sa nepoužije prídavok vodného roztoku 2,2-(1,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 9 kg vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého so sušinou 7,5 %, v ktorej má hydroxid horečnatý rovnaké vlastnosti, ako sú uvedené v príklade 7, sa pri izbovej teplote zmieša so 4 kg vodného amoniakálneho roztoku, ktorý obsahuje 0,0225 kg technickej zmesi vyšších mastných kyselín, hlavne kyselinu palmitovú a kyselinu stearovú a s 0,68 kg vodného roztoku, ktorý obsahuje 0,034 kg vinyl-tris(2-metoxyetoxysílán). Zmes sa mieša 30 minút a po filtrácii sa suší v sušiarni pri 110 °C do konštantnej hmotnosti.
Pri príprave polymémeho kompozitného materiálu sa postupuje rovnako ako v príklade 8. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 10
Postupuje sa ako v príklade 9 s tým rozdielom, že sa do vodnej suspenzii hydroxidu horečnatého primieša ešte navyše 0,5 kg vodného roztoku, ktorý obsahuje 1,05. 10-4 kg 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príkladll
K 8000 kg suspenzie hydroxidu horečnatého vo vodnom prostredí, obsahujúcej 320 kg hydroxidu horečnatého, sa pridá 800 kg roztoku, ktorý obsahuje 4,8 kg titán IV bis(butylmetyl) pyrofosfátu-0 v adičnej zlúčenine s 2-N,N-dimetylamino-2-metylpropanolom, 4,8 kg stearanu zinočnatého a 1,6.10-2 kg 2,2-(1,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Zmes sa počas 15 minút podrobí hydrotermálnemu spracovaniu pri teplote 140 °C a tlaku 0,7 MPa. Po ochladení na 60 °C a filtrácii sa produkt premyje vodou a suší pri teplote 110-130 °C. Polymémy kompozitný materiál sa pripraví rovnakým postupom ako v príklade 1. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 12 kg suchého práškového hydroxidu horečnatého s rovnakými vlastnosťami ako v príklade 1 sa vloží do vysokootáčkového fluidného miešača a spolu so 149,2 g titánu IV 2,2(bis 2-propenolátmetyl) butanolát, tris (dioktyl) pyrofosfátu-0 nanesenom na jemne mletom inertnom nosiči, 750 g zmesi kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín (Struktol Polydis TR 016) a s 30 g 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu sa mieša pri teplote 130 °C. Po ochladení sa získaný produkt použije na prípravu polymémeho kompozitného materiálu rovnakým spôsobom ako v príklade 1. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke L
Príklad 13
Postupuje sa ako v príklade 3 s tým rozdielom, že ako titanát sa použilo 19,1 kg titán IV 2-propanolát, tris (dioktyl) fosfátu-0, namiesto 11,92 kg Struktolu sa použilo iba 2,4 kg Struktolu a ako aromatická zlúčenina s konjugovanými dvojitými väzbami sa použilo 20 g 1,4-diaminoantrachinónu. Polymémy kompozitný materiál sa pripravil rovnakým spôsobom ako v príklade 1. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 14
Postupuje sa rovnakým spôsobom ako v príklade 3 s tým rozdielom, že k vodnej suspenzii hydroxidu horečnatého sa pridá vodný roztok iba adičnej zlúčeniny titanátu a derivátu bisbenzoxazolu. Získaný produkt sa po vysušení rovnomerne premieša s 10,3 kg zmesi práškových kovových solí mastných kyselín a amidov mastných kyselín (Struktol Polydis TR 016). Polymémy kompozitný materiál sa pripraví rovnakým spôsobom ako v príklade 1. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 15
Postupuje sa rovnakým spôsobom ako v príklade 3 s tým rozdielom, že 2500 kg vodného roztoku obsahuje 2,35 kg titán IV bis(dioktyl) pyrofosfát-O, oxoetyléndiolát v adičnej zlúčenine s 2-N,N-dimetylamino-2-metylpropanolom, 2,35 kg kyseliny stearovej a 0,08 kg 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu. Polymémy kompozitný materiál sa pripraví rovnako ako v príklade 1. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 16
Postupuje sa rovnako ako v príklade 9 s tým rozdielom, že sa použilo 4,5 g technickej zmesi vyšších mastných kyselín a 6,75 g gama-aminopropyltrietoxysilanu. Polymémy kompozitný materiál sa pripravil rovnakým postupom ako v príklade 8. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 17
Postupuje sa rovnako ako v príklade 16 s tým rozdielom, že sa použilo navyše 0,5 kg vodného roztoku 2,2-(1,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu, ktorý obsahuje
2,25. 10^ kg účinnej látky. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 18
Postupuje sa rovnako ako v príklade 7 s tým rozdielom, že sa použilo iba 67,5 g vyšších mastných kyselín.
Polymémy kompozitný materiál sa pripraví podľa receptúry : 100 hmotn. dielov Buna AP 437 (EPDM-terpolymér), 200 hmotn. dielov povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého, 1 hmotn. diel gama-aminopropyltrietoxysilanu, 40 hmotn. dielov ložiskový olej (zmäkčovadlo), 40 hmotn. dielov sadze FEF, 10 hmotn. dielov Perkadox BC 40K (peroxid), 1,5 hmotn. dielov Dusantox 86 (antioxidant) a 1,8 hmotn. dielov TA1C. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 19
Postupuje sa rovnako ako v príklade 18 s tým rozdielom, že sa použilo navyše 0,5 kg vodného roztoku 2,2'-(l ,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu, ktorý obsahuje 2,25.10* kg účinnej látky. Polymémy kompozitný materiál sa pripravil rovnako ako v príklade 18. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 20
Postupuje sa rovnako ako v príklade 18 s tým rozdielom, že sa použilo iba 9,0 g vyšších mastných kyselín.
Polymémy kompozitný materiál sa pripravil podľa rovnakej receptúry ako v príklade 18 len s tým rozdielom, že sa použilo 6 hmotn. dielov gama-aminopropyltrietoxysilanu. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 21
Postupuje sa rovnako ako v príklade 20 s tým rozdielom, že sa použilo navyše 0,5 kg vodného roztoku 2,2'-(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu, ktorý obsahuje
2,25. 104 kg účinnej látky. Polymémy kompozitný materiál sa pripravil rovnakým postupom ako v príklade 20. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.
Príklad 22
Postupuje sa rovnakým postupom ako v príklade 3 len s tým rozdielom, že hydroxid horečnatý má veľkosť kryštálu v <004> smere 522 A, aspektrálny pomer 1,85:1, deformáciu v <004> smere 1,96. 10'3, deformáciu v <110> smere 3,12. 10’3 , d50 = 1,35 pm a Sbet = 20,6 m2/g. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 1.
Príklad 23
Povrchovo upravený hydroxid horečnatý sa pripraví rovnakým spôsobom ako v príklade 7 len s tým rozdielom, že sa použili 4 kg vodného amoniakálneho roztoku, ktorý obsahoval 67,5 g zmesi vyšších mastných kyselín, 0,68 kg vodného roztoku, ktorý obsahoval 11,25 g gama-aminopropyltrietoxysilanu a 0,5 kg vodného roztoku 2,2'(l,2-eténdiyldi-4,l-fenylén)bisbenzoxazolu, ktoiý obsahuje 2,25.10-4 kg účinnej látky. Polymémy kompozitný materiál sa pripraví podľa rovnakej receptúry ako v príklade 18, iba s tým rozdielom, že sa už nepridal gama-aminopropyltrietoxysilan. Vlastnosti materiálu sú uvedené v tabuľke 2.

Claims (46)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa tým , že povrchovo aktívne činidlo je zmes titanátu a kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín alebo zmes vyšších mastných kyselín a titanátu, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  2. 2. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa t ý m , že povrchovo aktívne činidlo je zmes titanátu, kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných ky9 selín a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami alebo zmes vyšších mastných kyselín, titanátu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  3. 3. Hydroxid horečnatý podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že množstvo titanátu v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  4. 4. Hydroxid horečnatý podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že množstvo titanátu v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  5. 5. Hydroxid horečnatý podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  6. 6. Hydroxid horečnatý podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  7. 7. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa t ý m , že povrchovo aktívne činidlo je zmes vyšších mastných kyselín a silánu, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla môže byť 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  8. 8. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa tým , že povrchovo aktívne činidlo je zmes vyšších mastných kyselín, silánu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  9. 9. Hydroxid horečnatý podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým,že množstvo silánu v povrchovo aktívnom činidle je 0,3 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,5 až 2,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  10. 10. Hydroxid horečnatý podľa nároku 8, v y z n a čujúci sa tým, že množstvo silánu v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  11. 11. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 1 a 7, v y značujúci sa tým,že množstvo vyšších mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  12. 12. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 2 a 8, vyzná č u j ú c i sa tým, že množstvo vyšších mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  13. 13. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 2 a 8, vyzná č u j ú c i sa tým, že množstvo aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami je 0,002 až 0,1 hmotnostných dielov, výhodne 0,005 až 0,05 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  14. 14. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 1 až 13, v y značujúci sa tým, že hydroxid horečnatý sa skladá z aglomerátov kryštálov, ktoré majú 50 % častíc s priemermi menšími ako 1,4 pm, 100 % častíc s priemermi menšími ako 4,0 pm a špecifický povrch určený metódou BET menší ako 25 m2/g.
  15. 15. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa t ý m , že hydroxid horečnatý je práškový kryštalický produkt, ktorý má veľkosť kryštálu stanovenú práškovou difrakčnou rôntgenografiou v smere <004> väčšiu ako 150 A a menšiu ako 500 A, aspektrálny pomer v rozmedzí od 2 do 5, deformáciu v <004> smere maximálne 4,2.10'3 a deformáciu v <110> smere maximálne 3,0. i 03 a povrchovo aktívnym činidlom je zmes titanátu a kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín alebo zmes vyšších mastných kyselín a titanátu, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  16. 16. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa t ý m , že hydroxid horečnatý je práškový kryštalický produkt, ktorý má veľkosť kryštálu stanovenú práškovou difrakčnou rôntgenografiou v smere <004> väčšiu ako 150 A a menšiu ako 500 A, aspektrálny pomer v rozmedzí od 2 do 5, deformáciu v <004> smere maximálne 4,2.10'3 a deformáciu v <110> smere maximálne 3,0.10-3 a povrchovo aktívnym činidlom je zmes titanátu, kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami alebo zmes vyšších mastných kyselín, titanátu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  17. 17. Hydroxid horečnatý podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že množstvo titanátu v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  18. 18. Hydroxid horečnatý podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že množstvo titanátu v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  19. 19. Hydroxid horečnatý podľa nároku 15, vyznajú j ú c i sa tým, že množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  20. 20. Hydroxid horečnatý podľa nároku 16, v y z n a čujúci sa tým, že množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  21. 21. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa t ý m , že hydroxid horečnatý je práškový kryštalický produkt, ktorý má veľkosť kryštálu stanovenú práškovou di10 trakčnou rôntgenografiou v smere <004> väčšiu ako 150 A a menšiu ako 500 A, aspektrálny pomer v rozmedzí od 2 do 5, deformáciu v <004> smere maximálne 4,2.10-3 a deformáciu v <110> smere maximálne 3,0.10-3 a povrchovo aktívnym činidlom je zmes vyšších mastných kyselín a silánu, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla môže byť 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  22. 22. Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, vyznačujúci sa t ý m , že hydroxid horečnatý je práškový kryštalický produkt, ktorý má veľkosť kryštálu stanovenú práškovou difrakčnou rôntgenografiou v smere <004> väčšiu ako 150 Ä a menšiu ako 500 A, aspektrálny pomer v rozmedzí od 2 do 5, deformáciu v <004> smere maximálne 4,2.10’3 a deformáciu v <110> smere maximálne 3,0.10-3 a povrchovo aktívnym činidlom je zmes vyšších mastných kyselín, silánu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  23. 23. Hydroxid horečnatý podľa nároku 21,vyznačujúci sa tým, že množstvo silánu v povrchovo aktívnom činidle je 0,3 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,5 až 2,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  24. 24. Hydroxid horečnatý podľa nároku 22, v y z n a čujúci sa tým, že množstvo silánu v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  25. 25. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 15 a 21, v y značujúci sa tým, že množstvo vyšších mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  26. 26. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 16 a 22, v y značujúci sa tým, že množstvo vyšších mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  27. 27. Hydroxid horečnatý podľa nárokov 16 a 22, v y značujúci sa tým, že množstvo aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami je 0,002 až 0,1 hmotnostných dielov, výhodne 0,005 až 0,05 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  28. 28. Spôsob prípravy povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého podľa nárokov laž 27, vyznačujúci sa t ý m , že povrchovo aktívne činidlo alebo jeho časť sa vo forme roztoku alebo emulzie pridá do vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého, zmes sa premieša a voda sa oddelí za vzniku povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého.
  29. 29. Spôsob prípravy povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého podľa nárokov 1 až 27, vyznačujúci sa t ý m , že zmes hydroxidu horečnatého a povrchovo aktívneho činidla alebo jeho časti sa mieša v miešači pri takej zvýšenej teplote, pri ktorej sa povrchovo aktívne Činidlo rovnomerne nanesie na povrch častíc hydroxidu horečnatého a potom sa produkt ochladí.
  30. 30. Spôsob prípravy povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého podľa nárokov laž 27, vyznačujúci sa t ý m , že povrchovo aktívne činidlo alebo jeho časť sa pridá do vodnej suspenzie hydroxidu horečnatého, sus penzia sa potom hydrotermálne spracuje pri teplote 110 až 200 °C, tlaku 0,2 až 1,6 MPa, ochladí sa a oddelí sa voda za vzniku povrchovo upraveného hydroxidu horečnatého.
  31. 31. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu obsahujúci povrchovo upravený hydroxid horečnatý podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 27, vyznačujúci sa tým, že obsahuje 25 až 75 hmotnostných dielov, výhodne 35 až 60 hmotnostných dielov termoplastickej látky na 100 hmotnostných dielov polymémeho kompozitného materiálu a 75 až 25 hmotnostných dielov, výhodne 65 až 40 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého na 100 hmotnostných dielov polymémeho kompozitného materiálu, ktorého povrch je upravený povrchovo aktívnym činidlom a/alebo ktorý je rovnomerne premiešaný s povrchovo aktívnym činidlom.
  32. 32. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 31,vyznačujúci sa t ý m , že hydroxid horečnatý sa skladá z aglomerátov kryštálov, ktoré majú priemery všetkých častíc menšie ako 4,0 pm, 50 % častíc má priemery menšie ako 1,4 pm a špecifický povrch určený metódou BET je menší ako 25 m2/g.
  33. 33. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 31 a 32, vyznačujúci sa tým,že hydroxid horečnatý je práškový kryštalický produkt, ktorý má veľkosť kryštálu stanovenú rôntgenovou práškovou difrakčnou metódou v smere <004> väčšiu ako 150 A a menšiu ako 500 A, aspektrálny pomer v rozmedzí od 2 do 5, deformáciu v <004> smere maximálne 4,2.10-3 a deformáciu v <110> smere maximálne 3,0.10-3.
  34. 34. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 31až33 vyznačujúci sa tým, že povrchovo aktívnym činidlom je zmes titanátu a kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín alebo zmes vyšších mastných kyselín a titanátu, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  35. 35. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 31 až 33, vyznačujúci sa tým, že povrchovo aktívnym činidlom je zmes titanátu, kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami alebo zmes vyšších mastných kyselín, titanátu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,5 až 3,0 hmotnostných dielov, na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  36. 36. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 34, vyznačujúci sa t ý tn , že množstvo titanátu v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  37. 37. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 35, vyznačujúci sa t ý m , že množstvo titanátu v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  38. 38. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 34, vyznačujúci sa t ý m , že množstvo kovových solí mastných kýli selín a/alebo amidov mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  39. 39. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 35, vyznačujúci sa t ý m , že množstvo kovových solí mastných kyselín a/alebo amidov mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  40. 40. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 31 až 33, vyznačujúci sa tým, že povrchovo aktívnym činidlom je zmes vyšších mastných kyselín a silánu, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla môže byť 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  41. 41. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 31 až 33, vyznačujúci sa tým, že povrchovo aktívnym činidlom je zmes vyšších mastných kyselín, silánu a aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami, pričom množstvo povrchovo aktívneho činidla je 0,5 až 4,0 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 3,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  42. 42. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 40, vyznačujúci sa t ý m , že množstvo silánu v povrchovo aktívnom činidle je 0,3 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,5 až 2,0 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  43. 43. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nároku 41,vyznačujúci sa t ý m , že množstvo silánu v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,0 hmotnostných dielov, výhodne 0,4 až 1,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  44. 44. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 34 a 40, v y z n a čujúci sa tým, že množstvo vyšších mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0,05 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  45. 45. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 35 a 41, v y značujúci sa tým, že množstvo vyšších mastných kyselín v povrchovo aktívnom činidle je 0 až 3,5 hmotnostných dielov, výhodne 1,0 až 2,5 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
  46. 46. Polymémy kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu podľa nárokov 35 a41, vyznačujúci sa tým, že množstvo aromatickej organickej zlúčeniny s minimálne tromi konjugovanými dvojitými väzbami je 0,002 až 0,1 hmotnostných dielov, výhodne 0,005 až 0,05 hmotnostných dielov na 100 hmotnostných dielov hydroxidu horečnatého.
SK1563-99A 1997-04-17 1997-04-17 Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, spôsob jeho prípravy a polymérny kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu s jeho obsahom SK282487B6 (sk)

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
PCT/SK1997/000003 WO1998046673A1 (en) 1997-04-17 1997-04-17 A polymeric composite material with improved flame resistance

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK156399A3 SK156399A3 (en) 2000-06-12
SK282487B6 true SK282487B6 (sk) 2002-02-05

Family

ID=20435947

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1563-99A SK282487B6 (sk) 1997-04-17 1997-04-17 Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, spôsob jeho prípravy a polymérny kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu s jeho obsahom

Country Status (5)

Country Link
EP (1) EP0983316A1 (sk)
KR (1) KR100532735B1 (sk)
AU (1) AU2420397A (sk)
SK (1) SK282487B6 (sk)
WO (1) WO1998046673A1 (sk)

Families Citing this family (14)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
CA2320133C (en) * 1998-12-14 2007-05-22 Kyowa Chemical Industry Co., Ltd. Magnesium hydroxide particles, method of the production thereof, and resin composition containing the same
FR2819518B1 (fr) 2001-01-12 2005-03-11 Omya Ag Procede de traitement d'une charge minerale par un polydialkylsiloxane et un acide gras, charges hydrophobes ainsi obtenues, et leurs applications dans des polymeres pour films "respirables"
WO2002081574A1 (de) * 2001-04-05 2002-10-17 Albemarle Corporation Oberflächenbeschichtetes magnesiumhydroxid
US20090253324A1 (en) * 2008-04-07 2009-10-08 Biotech Products, Llc Compostable Olefin Polymer Compositions, Composites and Landfill Biodegradation
KR100624253B1 (ko) * 2005-01-31 2006-09-19 엘에스전선 주식회사 비할로겐계 고난연성 절연재 제조용 조성물
EP2029486A2 (en) * 2006-06-21 2009-03-04 Martinswerk GmbH A process for producing aluminum hydroxide particles
US20090131574A1 (en) * 2006-06-21 2009-05-21 Martinswerk Gmbh Coated aluminum hydroxide particles produced by mill-drying
AU2007270757A1 (en) * 2006-06-21 2008-01-10 Martinswerk Gmbh Coated magnesium hydroxide particles produced by mill-drying
GR1006510B (el) * 2008-06-18 2009-09-02 Ελληνικοι Λευκολιθοι Α.Μ.Β.Ν.Ε.Ε. Φυλλομορφο υδροξειδιο του μαγνησιου καταλληλο ως επιβραδυντικο καυσης πολυμερων και μεθοδος παρασκευης του
DE102008038667A1 (de) * 2008-08-12 2010-02-25 K+S Ag Herstellungsverfahren von thermoplastischen Polymeren enthaltend grobskalige und/oder nanoskalige, gecoatete, desagglomerierte Magnesiumhydroxidpartikel und eine Vorrichtung hierzu
JP2010111718A (ja) * 2008-11-04 2010-05-20 Autonetworks Technologies Ltd 難燃剤、難燃性組成物および絶縁電線
ES2592707T3 (es) * 2012-04-10 2016-12-01 Kyowa Chemical Industry Co., Ltd. Material compuesto ignífugo, composición de resina, y artículo moldeado
JP2016094490A (ja) 2013-02-19 2016-05-26 神島化学工業株式会社 難燃剤、難燃性組成物及び成形体
CN103923494B (zh) * 2014-03-26 2016-03-30 江西广源化工有限责任公司 灯箱广告膜专用超细水合硅酸镁粉的制备方法

Family Cites Families (7)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
JPS62167339A (ja) 1986-01-20 1987-07-23 Sumitomo Bakelite Co Ltd 難燃性樹脂組成物
JPH01108235A (ja) 1987-10-19 1989-04-25 Hitachi Cable Ltd 難燃性電気絶縁組成物
US4913965A (en) 1988-11-18 1990-04-03 Union Carbide Chemicals And Plastics Company Inc. Flame retardant compositions
US5132350A (en) * 1990-07-13 1992-07-21 Union Carbide Chemicals & Plastics Technology Corporation Flame retardant compositions
JPH0716130A (ja) 1993-06-30 1995-01-20 Sony Corp 映像表示装置を備えた座席
JP3339154B2 (ja) * 1993-12-10 2002-10-28 住友電気工業株式会社 難燃性組成物及び電線、ケーブル
IL117216A (en) 1995-02-23 2003-10-31 Martinswerk Gmbh Surface-modified filler composition

Also Published As

Publication number Publication date
WO1998046673A1 (en) 1998-10-22
KR20010006442A (ko) 2001-01-26
EP0983316A1 (en) 2000-03-08
KR100532735B1 (ko) 2005-11-30
AU2420397A (en) 1998-11-11
SK156399A3 (en) 2000-06-12

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK282487B6 (sk) Hydroxid horečnatý s povrchom upraveným povrchovo aktívnym činidlom, spôsob jeho prípravy a polymérny kompozitný materiál so zvýšenou odolnosťou proti horeniu s jeho obsahom
EP1695993B1 (en) Surface-coated flame-retardant particle and method of producing the same, and flame-retardant resin composition and method of producing the same
US20110147682A1 (en) Magnesium hydroxide
EP0131358B1 (en) Fire-retardant 1-butene resin composition
KR20090024717A (ko) 수산화알루미늄
WO2016163562A1 (ja) 水酸化マグネシウム粒子およびその製造方法
HU227365B1 (en) Synthetic resin composition having resistance to thermal deterioration and molded articles
JP2006104487A (ja) 耐熱劣化性難燃剤の合成樹脂への使用
US7511087B2 (en) Sheath composition and cable using the same
EP1690832B1 (en) Resin composition containing calcium hydroxide and article formed therefrom
US11193013B2 (en) Polymer composition
TW201437347A (zh) 難燃劑、難燃性組成物及成形體
JP3765511B2 (ja) 難燃性ケーブル
JP3807587B2 (ja) 難燃性熱可塑性樹脂組成物及びその成形品
JPWO2010005090A1 (ja) 難燃性樹脂組成物
JPH031350B2 (sk)
JP4906195B2 (ja) 板状炭酸カルシウムを含む含塩素高分子化合物組成物
JP3499716B2 (ja) 耐酸性水酸化マグネシウム粒子難燃剤および難燃性樹脂組成物
JPS6139986B2 (sk)
CZ9904041A3 (cs) Polymerní kompozitní materiál se zvýšenou odolností proti hoření
JPWO2018047841A1 (ja) 微粒子複合金属水酸化物、その焼成物、その製造方法及びその樹脂組成物
US6090316A (en) Melamine and aluminum hydroxide blend and method for making and using the same
CA2353440A1 (en) Low dust balanced hardness antioxidant agglomerates and process for the production of same
US6803401B2 (en) Halogen scavenger for olefin formulations
JP2010512294A (ja) 粉砕乾燥で製造した被覆された水酸化アルミニウム粒子