SK281302B6

SK281302B6 - Amidové deriváty vitamínu d, spôsob ich výroby, ich použitie a farmaceutické kompozície s ich obsahom

Info

Publication number: SK281302B6
Application number: SK522-94A
Authority: SK
Inventors: Robert Henry Hesse; Gaddam Subba Reddy; Sundara Katugam Srinivasasetty Setty
Original assignee: Research Institute For Medicine And Chemistry
Priority date: 1991-11-07
Filing date: 1992-11-06
Publication date: 2001-02-12
Also published as: DK0614455T3; AU664213B2; FI106119B; WO1993009093A1; JP3282811B2; HU9401372D0; CZ111294A3; NZ245041A; NO941683L; NO305315B1; PL171580B1; GR3019601T3; CA2121678A1; US5686435A; FI942114A0; AU2901492A; US5494905A; HUT67140A; CZ288031B6; FI942114A

Abstract

1alfa-hydroxy deriváty vitamínu D, ich 20-epi analógy a ich 5,6-transizoméry všeobecného vzorca (I), v ktorom Y predstavuje alkylén alebo alkenylénovú skupinu obsahujúcu až 4 atómy uhlíka; R1 a R2 predstavujú nezávisle atóm vodíka alebo nižšiu alkylovú alebo cykloalkylovú skupinu, alebo R1R2N- predstavuje heterocyklickú skupinu; a R3 a R4 predstavujú nezávisle vodík, alebo skupinu chrániacu kyslík. Aktívne zmesi, v ktorých R3 a R4 sú atómy vodíka alebo metabolicky labilné skupiny chrániace kyslík, vykazujú potenciálny obnovovací efekt na bunky, avšak minimálny vplyv na metabolizmus vápnika.ŕ

Description

Vynález sa týka analógov vitamínu D, hlavne analógov Ια-hydroxy vitamínu D₃, majúcich modifikovaný bočný reťazec na 17 pozícii a vykazujúce aktivitu v modulácii buniek.

Doterajší stav techniky

O vitamíne D₃, ktorý má vzorec

je dobre známe že hrá významnú úlohu v metabolizme vápnika podporovaním črevnej absorpcie vápnika a fosforu, čím sa udržiavajú príslušné úrovne vápnikových a fosforových sér, a tým sa stimuluje v prítomnosti parathyroidného hormónu mobilizácia vápnika z kosťovej kvapaliny.

Pred 20 rokmi sa zistilo, že vitamíny D podliehajú hydroxylácii in vivo, hydroxylácii na 25 pozícii vyskytujúcej sa v pečeni a hydroxylácii na Ια-pozícii vyskytujúcej sa v ľadvinách, kde výsledný la,25-dihydroxy metabolit je biologicky aktívny materiál. Toto zistenie viedlo k syntézam mnohých analógov vitamínu D, vyhodnotenie ktorých naznačovalo, že hydroxylové skupiny na Ια-pozícii a buď na 24R-, alebo 25 pozícii boli dôležité pre zlúčeninu alebo jej metabolit pri vykazovaní značného vplyvu na metabolizmus vápnika. Zatiaľ čo, ako bolo povedané, takéto hydroxylové skupiny možno normálne koniec koncov pripravovať in vivo, pričom hydroxylácia na 24R- alebo 25 pozícii nastáva ľahšie ako na Ια-pozícii, používanie analógov vitamínu D už takto hydroxylovaných sa ukázalo byť značne výhodným z hľadiska ich zvýšených úrovní aktivity a ich rýchlosti akcie a následnej eliminácie z tela. Treba uznať, že Ια-hydroxylové deriváty vitamínu D, majú hlavný význam pre pacientov, trpiacich zlyhávaním obličiek.

Príklady analógov hydroxylovaného vitamínu D ktoré sa v súčasnosti používajú, zahrnujú prirodzený metabolit la,25-dihydroxy vitamín D₃ a Ια-hydroxy vitamín D₃ (ktorý je jednoducho 25-hydroxylovaný in vivo). Ostatné známe sľubné zlúčeniny zahrnujú la,25-dihydroxy vitamín D₃, D₂ analógy uvedených zlúčenín a analógy la,25-dihydroxy, majúce atómy fluóru na pozíciách 24, 26 a/alebo 27 (pozri De Luca and Schnoes, Ann. Rev. Biochem. (1983), 52, strany 411 až 439 a De Luca a kol. Top. Curr. Chem. (1979), 83, strany 1 až 65).

Nedávno sa zistilo, že prirodzený metabolit la,25-dihydroxy vitamínu D₃ má ďalšie vplyvy na bunkový metabolizmus. Tieto vplyvy na obnovu buniek zahŕňajú stimuláciu dozrievania a diferenciácie buniek (Tanaka a kol, Biochem. J. (1982), 204, strany 713 až 719; Amento a kol., J. Clin. Invest. (1984), 73, strany 731 až 739; Colston a kol., Endocrinology (1981), 108, strany 1083 - 1086; Abe a kol., Proc. Nat. Acad. Sci. (1981), 78, strany 4990 - 4994) a imunosupresívne efekty (napríklad spomaľovanie produkcie interleucínu II) (Rogby, Immunology Today (1988), 9, strany 54 až 58). V poslednom čase bol pozorovaný pri la,25-hydroxy vitamínu D₃ imunopotenčný efekt, kde sa zistilo, že táto zlúčenina stimulovala produkciu baktériových kyslíkových metabolitov a chemotaktické reakcie leukocytov (pozri napríklad Cohen a kol. J. Immunol. (1986), 136, strany 1049 až 1053). Je dobre známe, že leukocyty hrajú významnú (hlavnú) úlohu pri obrane tela voči rôznym infekciám (pozri napríklad Roitt, Brostoff and Malé, „Immunology“, druhé vydanie (1989), C. V. Mosby, St. Louis, sekcie 16,10 -16,13 a 17,4 - 17,5), napríklad ich naviazaním sa na alebo obklopením inváznych organizmov (chemotaktická reakcia) a/alebo produkciou superoxidov a/alebo iných toxických kyslíkových metabolitov. Je známe, že táto reakcia môže byť tiež stimulovaná mitogénmi, ako sú co-karcinogénne forbálne estery a gama-interferón, ktoré sú štrukturálne úplne odlišné od analógov vitamínu D.

V dôsledku týchto efektov na bunkový metabolizmus, la,25-hydroxy vitamín D₃ má v podstate terapeutický potenciál v takých odlišných oblastiach, ako sú liečenie psoriázy, zápalové a autoimúnne choroby, neoplazia a hyperplazia, ako prídavné liečenie v chemoterapii infekcií (medzi inými baktériové, vírusové a hubové) a pri ostatných terapeutických spôsoboch, kde sú zainteresované mononukleáme fagocyty. la,25-dihydroxy vitamín D₃ a la-hydroxy vitamín D₃ sú tiež navrhované na používanie pri liečení hypertenzie (Línd a kol., Acta Med. Scand. (1987), 222, strany 423 - 427) a diabetes melitus (Inomata a kol., Bone Minerál (1966), 1, strany 187 - 192) a tiež sa predpokladá že la,25-dihydroxy vitamín D₃ môže podporovať rast vlasov (Lancet, 4. marec 1989, strana 478) a môže byť užitočný pri liečení akné (Malloy a kol., Stretnutie troch kontinentov pri vyšetrovacej dermatológii, Washington, 1989). Avšak možné vplyvy la,25-dihydroxy vitamínu D₃a Ια-hydroxy vitamínu D₃ na metabolizmus vápnika normálne vylučuje takéto používanie, pretože pri dávkovaní na úrovni dostatočnej na vyvolanie požadovanej obnovy bunky, imunosupresívny alebo imunopotenciálny efekt má tendenciu viesť ku neakceptovateľnej hyperkalcémii. Toto viedlo k pokusom o syntézu nových analógov, majúcich zredukovaný efekt na metabolizmus vápnika, avšak ktoré ešte vykazujú požadované efekty na metabolizmus buniek.

Existujú správy o nových analógoch ktoré vykazujú, toto požadované oddelenie aktivít prinajmenšom stredného stupňa. O zlúčenine MC-903, čo je 22,23 nenasýtený la,24-dihydroxy analóg vitamínu D₃ majúceho cyklopropylovú skupinu na 24 pozícii namiesto obvyklej konfigurácie C₂₂-C₂7 cholestánového bočného reťazca, ktorý je klinicky skúšaný pri liečení psoriázy, sa uvádza, že vykazuje efekt na dozrievanie buniek porovnateľný s efektom la,25-dihydroxy vitamínu D₃, pričom vykazuje menší hyperkalcemický efekt (Caleverley, Tetrahedron (1987), 43, strany 4609 - 4619; a Holick, Árch. Dermatol. (1989), 125, strany 1692 - 1696). Podobné správy sa uvádzajú o analógoch la,25-dihydroxy vitamínu D₃, napríklad o 22-oxa (Abe a kol., Endocrinology (1989), 124, strany 2645 - 2647), 24- a 26- homo (Ostrem a kol., J. Biol. Chem. (1987), 262, strany 14164 - 14171), 16-dehydro-, 23,24-etynyl (Zhou a kol., Bood (1989), strany 82 - 83) a 19-nor-10-dihydro (Perlman a kol., Tetrahedron Lett. (1990), strany 1823 - 1824).

Z týchto zistení nie je možné odvodzovať, ktoré zlúčeniny budú vykazovať buď modulačnú aktivitu buniek (alebo úrovne takejto aktivity), alebo určovať faktory vedúce k oddeľovaniu aktivít, čo sa týka obnovovania buniek a metabolizmu vápnika. Takže zatiaľ čo väčšina výsledkov naznačuje, že prítomnosť hydroxylovej skupiny smerom ku koncu bočného reťazca cholestánového typu alebo jeho homológov je pre zlúčeniny potrebná, aby tieto vykazovali významnú modulačnú aktivitu buniek, zistenia Ostrema a kol. indikujú, že analógy majúce len krátky nesubstituovaný bočný reťazec na 17 pozícii, (napríklad izopropyl alebo

SK 281302 Β6 sekundárny butyl ako v homo- alebo bis-homo-pregnanoch) vykazujú dosť podstatnú aktivitu indikujúcu diferenciáciu a sú potentnejšie ako korešpondujúce zlúčeniny s krátkym bočným reťazcom, majúce na ňom hydroxylovú skupinu. Zatiaľ čo sa zdá, že množstvo týchto zlúčenín vykazuje modulačnú aktivitu buniek na podobnej úrovni ako má la,25-dihydroxy vitamín D₃, tieto tiež vykazujú znateľný efekt na metabolizmus vápnika, kde takáto aktivita je potláčaná o maximálne dva rády vzhľadom ku aktivite la,25-dihydroxy vitamínu D₃. Toto môže preto vyvolať problémy s kumulatívnou toxicitou, ak sa budú takéto zlúčeniny používať v dlhodobej terapii hlavne tam, kde sa vyžaduje systematická aplikácia, napríklad pri liečení zápalových a autoimúnnych chorôb, neoplazii a hyperplazii, alebo pri orálnej terapii pri liečení psoriázy.

Podstata vynálezu

Predložený vynález má základ v zistení množstva derivátov Ια-hydroxy vitamínu D a jeho 20-epi analógov, ktorých bočný reťazec na 17 pozícii končí N-substituovanou, alebo Ν,Ν-disubstituovanou karbamoylovou skupinou, ktorých deriváty - pri vykazovaní minimálneho vplyvu na metabolizmus vápnika - môžu mať modulačný vplyv na potentné bunky, napríklad ako bolo dokázané vyvolaním diferenciácie a vyzrievania buniek, spomalením proliferácie a/alebo aktiváciou monocytov (napríklad ako bolo vypočítané metódou Styrta a kol., Blood (1986), 67, strana 334 - 342). Takže pri týchto zlúčeninách podľa tohto vynálezu boli zistené bezvýznamné efekty na úroveň hladín vápnika a fosforu u potkanov, a to i vtedy, ak boli podávané v 100-násobkoch bežných dávok pre la,25-dihydroxy vitamínu D₃. Tieto zlúčeniny podľa toho vykazujú výhodný terapeutický pomer obnovy buniek ku kalcemickej aktivite.

Ďalšou výhodou týchto zlúčenín je, že majú veľmi malú afinitu k črevnému receptoru la,25-dihydroxyeholekalciferolu.

Tento vynález zahŕňa zlúčeniny vzorca (I) a (II)

kde Y predstavuje alkylénovú alebo alkenylénovú skupinu, obsahujúcu až 4 atómy uhlíka; R¹ a R², ktoré môžu byť tie isté alebo odlišné, kde každá predstavuje atóm vodíka alebo nižšiu alkylovú alebo cykloalkylovú skupinu alebo, spolu s atómom dusíka na ktoiý sú naviazané, vytvárajú heterocyklickú skupinu; a R³ a R⁴, ktoré môžu byť rovnaké alebo odlišné, reprezentujúce atóm vodíka alebo ochrannú skupinu kyslíka.

Treba si uvedomiť, že vzorce (I) a (II) zahrnujú zlúčeniny majúce konfiguráciu 20R derivátov prirodzeného vitamínu D, zlúčeniny majúce konfiguráciu 20S derivátov epi-vitamínu D a zmesi týchto dvoch izomérov. Tieto vzor ce tiež zahrnujú aktívne zlúčeniny, v ktorých R³ a R⁴ predstavujú atómy vodíka a ich prekurzory v ktorých R³ a R⁴ sú kyslíkové chrániace skupiny, i keď takéto prekurzory môžu byť samotné aktívne tam, kde kyslíková chránená skupina alebo skupiny sú metabolický labilné.

Skutočnosť, že aktívne zlúčeniny (I) a (II), ktoré majú primerane veľké bočné reťazce na 17 pozícii ako vitamín D, ktoré nemajú na 24-, alebo 25-hydroxylovú skupinu a ktoré v mnohých prípadoch nie sú schopné hydroxylácie na týchto pozíciách, vykazujú aktivity obnovy buniek, ktorá je neočakávaná z hľadiska predchádzajúcich zistení v tejto oblasti, ktoré silne podporujú potrebu takejto hydroxylovej skupiny. Pozorovanie užitočnej aktivity obnovy buniek aktívnych zlúčenín vzorcov (I) a (II) je ešte viac prekvapivé z toho hľadiska, že zlúčeniny majúce podobný bočný reťazec avšak bez hydroxylovej skupiny sú bez aktivity ako vitamín D a sú v skutočnosti užitočné ako antagonistické látky voči vitamínu D, a to zjavne v dôsledku blokovanej 25-hydroxylácie (pozri americký patent číslo 4 217,288).

Taktiež bolo zistené (Sorensen a kol., Biochemical Pharmacology (1990), 39, strany 391 - 393), že uvedený analóg la,24R-dihydroxy vitamínu D₃ MC-903 jc oxidovaný in vivo na príslušnú 24-oxo zlúčeninu a že tento metabolit vykazuje značne zredukovanú aktivitu, čo sa týka vplyvov na proliferáciu a diferenciáciu bunky v porovnaní s MC-903. Toto ukazuje, že zavedenie 24-oxo skupiny spôsobuje deaktivačný krok vzhľadom na modulačnú aktivitu bunky, čo je v protiklade s našimi zisteniami týkajúcimi sa 24-oxo a homológových zlúčenín podľa tohto vynálezu.

A ďalej, z uvedených dôvodov, pozorovaná separácia modulácie bunky a kalcemických aktivít vykazovaných týmito aktívnymi zlúčeninami neboli predpovedané na základe predchádzajúcich znalostí týkajúcich sa analógov vitamínu D vykazujúcich aktivitu pri obnove bunky.

Aktívne 5,6-trans (5E) izoméry vzorca (II), ktoré sú asi o jeden rád menej aktívne ako aktívne 5,6-cis (5Z) izoméry vzorca (I), čo sa týka modulačnej aktivity buniek, sú tiež menej aktívne pri zvyšovaní hladín vápnikového séra, a tak tiež vykazujú vhodnú a neočakávanú separáciu aktivít obnovy buniek a kalcemických aktivít.

Skupina Y môže obsahovať 0,1 alebo 2 dvojité väzby a môže napríklad mať vzorec: -(R^A)m-(R^B)n-, kde R^A je -CH=CH-, R^b je -CH₂-, m je 0, 1, alebo 2 a n je nula, alebo celé číslo také, kde 2m + n = 1, 2, 3, alebo 4. Y môže byť alkylénovou skupinou C₂.₄.

Kde R¹ a/alebo R² vo vzorcoch (I) a (II) predstavujú nižšie alkylové skupiny, tieto môžu byť napríklad metylovými, etylovými, propylovými a butylovými skupinami. Nižšie cykloalkylové skupiny môžu obsahovať napríklad 3 až 8 uhlíkových atómov, napríklad cyklopropylové, cyklopentylové a cyklohexylové skupiny. Kde skupina R'R²Npredstavuje heterocyklickú skupinu, táto môže napríklad obsahovať jeden alebo viac heteroatómov O, N a S a môže tvoriť jeden alebo viac kruhov, kde každý môže mať 5 alebo 6 členov, napríklad ako na N viazané pyrolylové, parazolylové, imidazolylové, indolylové, indazolylové, purinylové, pyrolidinylové, imidazolidinylové, pyrazolidinylové, piperidinylové, morfolínové, tiazolidinylové alebo tiamorfolínové skupiny.

Kde R³ a R⁴ predstavujú O-chrániace skupiny, tieto môžu byť napríklad štiepateľné O-chrániace skupiny, ako sú tieto bežne známe v tejto oblasti. Vhodné skupiny zahrnujú éterifikačné skupiny, ako sú silylové skupiny (napríklad tri (nižšie alkyly) silylové skupiny ako trimetylsilyl, trietylsilyl, triizopropylsilyl alebo tributyldimetylsilyl; tri (aryl) silylové skupiny, ako je trifenylsilyl; a zmiešané alkyl-arylsilylové skupiny); nižšie (napríklad C_b5) alkylové skupiny s možnosťou prerušenia atómom kyslíku, ako sú metylové, metoxymetylové alebo metoxyetoxyetylové; a cyklické skupiny ako sú tetrahydropyranyl. Esteri fikačné O-chrániace skupiny zahrnujú nižšie (napríklad C^) alkanoyly, ako sú acetyl, propionyl, izobutyryl, alebo pivaloyl; aroyli (napríklad obsahujúce 7-15 atómov uhlíka), ako sú benzoyl, alebo 4-fenyIazobenzoyl; nižšie alkánové sulfonyli, ako je (pripadne halogénovaný) metán sulfonyl; a arénové sulfonyli, ako je p-toluén sulfonyl. Takéto O-chrániace deriváty sú užitočné ako medziprodukty pri príprave aktívnych la,3P-diolov vzorcov (1) a (II), kde R³ a R⁴ reprezentujú atómy vodíka i keď, ako bolo povedané, tam kde O-chrániace skupiny sú metabolický labilné in vivo, takéto étery a estery vzorcov (I) a (II) môžu byť používané priamo v terapii.

Aktivita na obnovovanie buniek aktívnych zlúčenín podľa tohto vynálezu, kombinovaná so značnou redukciou kalccmického efektu ich predurčuje (či už samotné alebo ako prísady) na liečenie neoplastických chorôb, hlavne myeloických leukóz. Môžu byť tiež používané, či už samotné alebo ako prísady v chemoterapii infekcií a vo všetkých ostatných terapeutických spôsoboch, kde sú zainteresované mononukleové fagocyty, napríklad pri liečení chorôb kostí (napríklad osteoporózy), autoimúnnych chorôb, reakcií na implantáty, pri odmietaní transplantátov a pri zápalových chorobách, neoplaziách a hyperplaziách, ako sú psoriázy. Akné, alopécia, starnutie kože (vrátane fotostámutia), hypertenzia, reumatická artritída a astma sú ďalšie choroby, ktoré môžu byť liečené aktívnymi zlúčeninami podľa tohto vynálezu; tento vynález zahŕňa používanie týchto zlúčenín pri terapii a prevencii takýchto stavov a na výrobu liekov pre takéto liečby alebo prevenciu.

Predpokladá sa, že tieto aktívne 20R izoméry vzorcov (1) a (II) môžu byť výhodné pri liečení infekcií napríklad v kombinovanej terapii, zatiaľ čo aktívne 20S epiizoméry môžu byť výhodné pri aplikáciách zahrnujúcich imunosupresívny efekt, napríklad pri liečení autoimúnnych a zápalových chorôb, reumatické artritídy, astmu a podobne. Tento názor je podporovaný napríklad prácou Binderupa a kol., týkajúcou sa analógov 20-epivitamínu D₃, uvedenou v Biochemical Pharmacology (1991), 42 (8), strany 1569 - 1575.

Aktívne zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť predpisované na podávanie akýmkoľvek bežným spôsobom, napríklad orálne (vrátane sublinguálneho podávania), parenterálne, rektálne, alebo inhaláciou; farmaceutické kompozície takto formulované tvoria predmet tohto vynálezu.

Orálne podávateľné kompozície môžu, ak je to vhodné, obsahovať jeden alebo viac fyziologických kompatibilných nosičov a/alebo excipientov a môžu byť tuhé, alebo kvapalné. Tieto kompozície môžu mať obvyklý tvar, vrátane napríklad tabliet, potiahnutých tabliet, kapsúl, vodných alebo olejových suspenzií, roztokov, emulzií, sirupov, elixírov a suchých produktov, vhodných na rekonštitúciu pomocou vodného alebo iného vhodného kvapalného nosiča pred použitím. Tieto kompozície môžu byť výhodne pripravované vo forme dávkovacích jednotiek. Tabletky a kapsuly podľa tohto vynálezu môžu, podľa potreby, obsahovať bežné prísady, ako sú spájacie činidlá, napríklad sirup, arabská guma, želatína, sorbitol alebo polyvinyl-pyrolidon; plnivá, napríklad laktózu, cukor, kukuričný škrob, kalcium fosfát, sorbitol, alebo glycín; lubrikanty, napríklad stearát horečnatý, mastenec, polyetylén glykol, alebo oxid kremičitý; dezintegračné činidlá ako napríklad zemiakový škrob; alebo akceptovateľné zmáčacie činidlá, ako je sulfát laurylosodný. Tablety môžu byť potiahnuté podľa metód, ktoré sú v tejto oblasti dobre známe.

Kvapalné kompozície môžu obsahovať bežne prídavky, ako sú suspenzné činidlá napríklad sorbitolový sirup, metyl celulóza, sirup glukóza/cukor, želatína, hydroxymetylcelulóza, karboxymetylcelulóza, gél stearátu hlinitého, alebo hydrogenované (nasýtené) jedlé tuky; emulzifikačné činidlá napríklad lecitín, sorbitan monooleát, alebo arabská guma; nekvapalné nosiče ktoré môžu zahŕňať jedlé oleje, napríklad rastlinné oleje ako podzemnicový olej, mandľový olej, frakčný kokosový olej, olej z rybej pečene, olejové estery, ako sú polysorbát 80, propylén glykol alebo etylalkohol; a konzervačné látky napríklad propyl p-hydrobenzoáty alebo kyselina sorbová. Kvapalné kompozície môžu byť bežne zapracované napríklad v želatíne, aby sa získal produkt vo forme dávkovacích jednotiek.

Kompozície pre rektálne podávanie môžu byť formulované ako bežné čapíky pomocou kokosového masla, alebo iného glyceridu.

Kompozície na inhalovanie sú bežne robené so samopohonom, napríklad v odmeraných dávkach napríklad ako suspenzie v pohonnom plyne vo forme halogénovaných uhľovodíkov naplnených do rozprašovacej nádoby vybavenej dávkovacím vypúšťacím ventilom.

Výhodné môže byť zapracovanie antioxidantu, napríklad kyseliny askorbovej, butylovaného hydroxyanizolu, alebo hydrochinónu do kompozícií podľa tohto vynálezu, aby sa predĺžila ich skladovacia životnosť.

Keď sa uvedené kompozície pripravujú vo forme dávok, tieto môžu napríklad obsahovať 0,05 až 250 pg, napríklad 0,1 až 50 pg, aktívnej zlúčeniny podľa tohto vynálezu na jednu dávkovaciu jednotku. Do kompozícií môžu byť podľa potreby zapracované jeden alebo viac ďalších aktívnych ingredientov.

Vhodná denná dávka aktívnej zlúčeniny podľa tohto vynálezu môže byť napríklad v rozsahu 0,1 až 500 pg, napríklad 0,2 až 100 pg na deň, v závislosti od faktorov ako sú vážnosť liečeného stavu a vek, hmotnosť a stav subjektu.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť pripravované nasledovnými spôsobmi:

A. Zlúčeniny vzorca (I) môžu byť pripravované izomerizáciou príslušnej 5,6-trans zlúčeniny vzorca (II), podľa potreby nasledované odstránením všetkých O-chrániacich skupín. Izomerizácia môže byť vykonaná napríklad pomocou jódu s disulfidom alebo diselenidom, alebo ožiarením ultrafialovým svetlom, a to najlepšie v prítomnosti tripletového senzibilátora. Ια-hydroxyzlúčeniny vzorca (II) môžu byť pripravované oxidáciou príslušnej 1-nesubstituovanej

5.6- transzlúčeniny pomocou esteru selenitu alebo kysličníka seleničitého, alebo kyseliny selénovej v prítomnosti alkoholu, napríklad ako je to opísané v GB-A-2038834, obsah čoho je tu zahrnutý medzi referencie. Táto 1-nesubstituovaná 5,6-transzlúčenina môže byť podľa potreby pripravená pomocou in situ izomerizácie príslušného derivátu

5.6- cis vitamínu v podmienkach oxidácie.

B. Zlúčeniny vzorcov (I) alebo (II) môžu byť pripravované reakciou zlúčeniny vzorca (III)

kde R³ a R⁴ sú definované a X predstavuje oxo, alebo fosforanylidínovú skupinu; metalovaný silan alebo sulfónovú skupinu; skupinu -(CH₂)_aL, kde a je 0,1, alebo 2 a L predstavuje odstupujúcu skupinu, napríklad skupinu esteru sulfonátu ako nižší akryl sulfónoxy, nižší fluóralkyl alebo aryl sulfónoxy, alebo výhodne atóm halogénu ako chlór, bróm alebo jód; alebo skupinu -(CH₂)_bR⁵, kde b je 0, 1,2 alebo 3 a R⁵ predstavuje kyanoskupinu, alebo esterifikovanú karboxylovú alebo tiokarboxylovú skupinu ako napríklad alkoxykarbonylovú, aralkoxykarbonylovú, aryloxykarbonylovú, alkyltiokarbonylovú, alebo aralkyltiokarbonylovú skupinu, alebo príslušnej 5,6-transzlúčeniny s jedným alebo viacerými reakčnými látkami slúžiacimi na vytvorenie požadovaného bočného reťazca amidovej skupiny a potom nasledované podľa potreby alebo požiadaviek odstraňovaním všetkých O-chrániacich skupín. Treba povedať i to, že zlúčenina vzorca (II) získaná týmto spôsobom môže byť podľa potreby konvertovaná na zlúčeninu vzorca (I) a to izomerizáciou podľa opisu spôsobu (A).

Reakcie podľa spôsobu B), ktoré môžu byť použité na prípravu zlúčenín vzorca (I) alebo (II), v ktorých Y predstavuje alkylénovú skupinu, zahrnujú:

BI. Reakcia zlúčeniny (III), v ktorej X predstavuje skupinu -(CH₂)_aL, ako je definovaná, alebo jej 5,6-transizomér s metalovanou alebo dimetalovanou soľou amidu vzorca (IV)

CHj.CO.NR'R² (IV) (kde R¹ a R² sú definované), napríklad soľ alkalického kovu, napríklad lítiová soľ pripravená reakciou so zásadou napríklad s diizopropylamidom lítia.

B2. Reakcia zlúčeniny (III), v ktorej X predstavuje skupinu - (CH₂)_bR⁵, ako je definovaná alebo príslušným

5,6-transizomérom, na premenu esterovej, tioesterovej alebo kyánovej skupiny R’ na požadovanú amidoskupinu, napríklad priamou aminolýzou esteru alebo tioesteru alebo nepriamo cez príslušnú voľnú kyselinu získanú hydrolýzou esteru, tioesteru alebo nitrilu, alebo cez halogénovú kyselinu takto získanú. Treba povedať že nitrily vzorca (III) môžu byť čiastočne hydrolyzované priamo na zlúčeniny (I), v ktorých R¹ a R² sú atómy vodíka.

B3. Reakciou zlúčeniny (III), v ktorej X predstavuje skupinu -(CH₂)_aL, ako je uvedená, alebo jej 5,6-transizomér s činidlom slúžiacim na zavedenie jednouhlíkového fragmentu (napríklad s kyanidom kovu alebo metalovaným tritiánom) a konverziou skupiny takto zavedenej na požadovanú skupinu -CONR'R² napríklad, ako je to opísané v spôsobe (B2).

Reakcia podľa spôsobu (B), ktorá môže byť využitá na prípravu zlúčenín vzorcov (I) alebo (II), v ktorých Y predstavuje alkylénovú skupinu, zahŕňa:

B4. Reakcia zlúčeniny (III), v ktorej X predstavuje oxo skupinu alebo jej 5,6-transizomér, podľa Wittigovej reakcie, napríklad s fosforanom vzorca (R^c)₃P=CH-(Y')_p-R⁴ (V), (kde Y¹ je alkylénová, alebo alkenylénová skupina majúca do 2 atómov uhlíka; p je 0 alebo 1; R^c je uhľovodíková skupina, napríklad alkylová alebo aralkylová skupina alebo arylová skupina ako fenyl; a R^D je aminokarbonylová skupina -CONR'R², ako je definovaná, alebo prekurzorová skupina takto konvertibilná, ako je esterová, tioesterová alebo kyanoskupina), nasledovaná, ak je treba, konverziou na vyprodukovanie skupiny -CONR’R². Alternatívou môže byť nahradenie fosforanu (V) metalovaným silanom (R^c)3Si-CHM-(Y¹)p-R^D alebo metalovaným sulfónom R^c(SO2)-CHM-(Y')_p -R^d (kde R^c, R^D, Y¹ a p majú horeuvedené významy a M je atóm kovu, napríklad alkalický kov, ako je lítium alebo sodík), táto druhá reakcia je nasledovaná redukciou medziproduktu hydroxy-sulfónu na vytvorenie požadovanej dvojnej väzby, napríklad použitím amalgámu sodíka. Opačne môžu byť tieto reakcie uskutočnené pomocou zlúčeniny vzorca (III), v ktorej X je fosforanylidénová skupina =P(R^C)₃ alebo príslušným metalova ným derivátom vzorca (III), v ktorom X je -Si(R^c)3 alebo -SO2R^c (kde R^c má uvedený význam) s aldehydom vzorca HCO-(Y')p-R^d (kde p, R¹¹ a Yi majú uvedený význam).

Zlúčeniny vzorca (III) majúce normálnu 20-pozičnú konfiguráciu derivátov prirodzeného vitamínu D, t. j. zlúčeniny vzorca (Illa)

a/alebo ich 5,6-transizoméry môžu byť pripravované z la-hydroxyvitamínu D₂, alebo z jeho O-chráneného derivátu oxidačným štiepením dvojitej väzby 22,23, kde zlúčenina vitamínu D₂ je preferovateľne stabilizovaná vytvorením produktu diénovej adície dienofilu, napríklad kysličníkom siričitým alebo diacylazovou zlúčeninou, ako je to opísané v GB-A-2114570 (obsah čoho je tu zahrnutý medzi referencie). Týmto spôsobom možno získať zlúčeninu 20S (Illa), v ktorej X predstavuje oxoskupinu.

Takéto zlúčeniny (Illa), alebo ešte lepšie ich dienofílné produkty adície môžu byť izomerizované pomocou napríklad strednej zásady, napríklad anorganickej zásady, ako je sóda bikarbóna, alebo terciámych zásad, ako je DABCO (t. j. 1,4-diazabocyklo [2.2.2]oktán), alebo 1,8-diazabicyklo-[5.4.0]undekán-7én) na získanie zmesi izomérov 20R a 20S, z ktorých môže byť chromatograficky izolovaný čistý 20R epiizomér, t. j. zlúčenina vzorca (Illb)

(v ktorom X predstavuje oxo skupinu), alebo jeho dienofilový adukt (napríklad tak, ako je to opísané Calverleyom v Tetrahedron (1987), 43, strany 4609 - 4619). Alternatívne môže byť separácia požadovaného epiizoméru odložená až do posledného štádia syntézy, do a vrátane konečného kroku.

Táto oxo skupina X v takto pripravených zlúčeninách (Illa) a (Illb), alebo ich zmesiach môže byť zmenená redukciou na hydroxylovú skupinu a potom na zlúčeniny, v ktorých X predstavuje skupinu -(CH₂)_aL, kde a = 0 a L je atóm halogénového prvku, získaný napríklad konverziou na ester sulfonátu (napríklad tosylátu) a nukleofilným vytesnením tosylátovej skupiny reakciou s halogenidovou soľou (napríklad s bromidom alkalického kovu). Tieto posledné zlúčeniny (III) a ich 5,6-trans izoméry môžu reagovať s kyanidom kovu, ako je to opísané v spôsobe (B3) na generovanie zlúčeniny (III) alebo jej 5,6-trans izoméru, kde X predstavuje skupinu -(CH₂)_bR^s kde b = 0; kyanoskupina R⁵môže byť ak treba následne modifikovaná hydrolýzou a esterifikáciou.

Zlúčeniny (III) a príslušné 5,6-transizoméry v ktorých X predstavuje skupinu -(CH₂)_bR⁵ kde b je 1 alebo 2 a R⁵ je, ako je definované, môžu byť pripravené reakciou zlúčeniny (III) alebo jej 5,6-transizoméru, kde X predstavuje skupinu -(CH₂)_aL kde a je 0 alebo 1 a L je tu definované s metalovaným derivátom esteru alebo tioesteru kyseliny octovej, s derivátom obsahujúcim ďalší karbaniónový ekvivalent kyseliny octovej (napríklad metalovaný derivát acetonitrilu), alebo s metalovaným esterom malonátu. V tomto poslednom prípade sa produkt reakcie čiastočne hydrolyzuje, aby sa získal monoester, ktorý môže byť dekarboxylovaný

SK 281302 Β6 ohriatím, čím sa získa zlúčenina (III, v ktorej X je skupina (CH₂)_bR⁵ kde R⁵, je esterová skupina.

Zlúčeniny (III) a príslušné 5,6-transizoméry, v ktorých X predstavuje skupinu -(CH₂)_aL, kde a je 1 alebo 2 a L je, ako je definované, môžu byť pripravené zo zlúčenín (III) alebo ich 5,6-transizomérov, kde X predstavuje skupinu (CH₂)_bR⁵, kde b je 0 alebo 1 a R⁵ je esterová skupina, redukciou esteru na alkohol, napríklad pomocou hydridu lítiohlinitého a konverziou hydroxylovej skupiny na odstupujúcu skupinu, napríklad tak, ako je to opísané.

1-nesubstituovaná analógy zlúčenín vzorca (III) a/alebo ich 5,6-transizoméry môžu byť tiež pripravené podobným spôsobom z vitamínu D₂ a potom je reakcia vedená tak, aby vyprodukovala požadovaný bočný reťazec amidovej skupiny a aby potom boli v príslušnom štádiu syntézy podrobené Ια-hydroxylácii napríklad tak, ako je to opísané v uvedenom postupe GB-A-2038834.

Všeobecne môže byť v každom štádiu prítomná buď

5,6-cis, alebo 5,6-trans geometria, i keď možno preferovať použitie 5,6-transizoméru v uvádzanej Ια-hydroxylácii a oxidačných štiepnych reakciách s 22,23-dvojitou väzbou. Konverzia geometrie 5,6-trans na 5,6-cis sa robí najvýhodnejšie po zavedení Ια-hydroxylovej skupiny.

O-chrániace skupiny prítomné v la- a/alebo 3β-ροζίciách môžu byť odstránené napríklad bežnými metódami, ako sú uvádzané v literatúre. Takže esterifikačné acylové skupiny môžu byť odstránené zásaditou hydrolýzou, napríklad pomocou aloxidu alkalického kovu v alkanole. Eterifikačné skupiny, ako sú silylové skupiny, môžu byť odstránené kyslou hydrolýzou alebo reakciou s tetraalkylamónium fluoridmi. Využívanie takýchto kyselinolabilných avšak zásaditostabilných ochranných skupín môže byť výhodné pri reakciách zlúčenín vzorca (III) a príslušných 5,6-transizomérov a/alebo 1-nesubstituovaných zlúčenín, a to z hľadiska silne zásaditých podmienok normálne fungujúcich v týchto homologačných spôsoboch, používaných na vybudovanie požadovaného bočného reťazca.

Nasledujú nelimitujúce príklady, slúžiace na ilustráciu vynálezu. Všetky teploty sú uvádzané v °C.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

a) la,3P-Di(triizopropylsilioxy)-9.10-seco-25-azacholesta-5(E),7,10(19)-trién-24-ón [Vzorec (Π) - 20R izomér, R-R²=CH3, R³=R⁴= (i - Pr)3Si, Y = -CH₂CH₂-[ a,3 [>-di(triizopropylsily loxy)-9,10-seco-20-p-toluénsulfonyloxymetylpregna-5(E), 7,10( 19)-trién[5,6-transizomér vzorca (Illa) -R³=R⁴=(i-Pr)₃Si, X = tosyloxy- NMR δ 7,5 (2H, d, j = 8, aryl), 7,03 (2H, d, j = 8, aryl, 6,16 & 5,6 (AB, j = 11, 6H, 7H), 4,8 (2H, s, 19H), 4,46 (IH, t, j = 11, IH), 4,33 až 3,5 (3H, m, 3H, 22H), 2,36 (3H, s, aryl CH₃), 0,5 (3 H, s, 18H)] (710 mg) bol vyhrievaný pod refluxom acetonytrilu (8 ml), obsahujúcom prebytok bromidu lítia (620 mg). Po 45 minútach bola zmes schladená, rozriedená vodou a extrahovaná éterom. Eterový extrakt bol vyčistený chromatograficky na silikagéli, čím sa získalo 490 mg príslušnej brómometylovej zlúčeniny [NMR δ 6,25 & 5,66 (ABq, j = 11, 6,7H), 4,83 (2H, s, 19H), 4,66 až 4,0 (2H, m, 1,3H), 3,31 (2H, bs, 22H), 0,55 (3H, s, 18H). UV lambda^ 270(21300), larnbdamin 229(4922)]. Roztok tejto zlúčeniny (245 mg) v hexametylfosforamide (0,7 ml) bol pridaný pri -78 °C do roztoku lítiovej soli Ν,Ν-dimetylacctamidu [pripravenej z N,N-dimetylacetamidu (0,158 ml) a z diizopropylu lítia (1,54 mmólu) v tetrahydrofuráne (4,6 ml)]. Reakčná zmes bola ponechaná, aby sa zohriala na laboratórnu teplotu (30 minút), bola miešaná 2 hodiny a potom sa nechala reagovať s nasýteným chloridom amónnym a vodou a výsledný produkt bol extrahovaný éterom. Chromatografickým čistením vznikla titulná zlúčenina (208 mg). NMR δ 6,4 & 5,76 (ABq, j = 11, 6,7H), 4,93 (2H, s, 19H), 4,76 až 4,01 (2H, m, 1,3H), 3,31 & 2,9 (každé 3H, s, N-CHj), 0,55 (3H, s, 18H). IR v_max (CDC1₃) 1625 cm’¹ (amid). UV lambda_maK 270 (23333), larnbda_min 230 (7337).

b) la,3P-dihydroxy-9,10-seco-25-azacholesta-5(Z), 7,10(19)-trién-24-on [Vzorec (I) - 20R izomér, R¹=R²=CH3, R³=R⁴=H, Y = -CH2CH₂-]

Uvedený produkt a) bol ožarovaný 45 minút v benzéne (6 ml), obsahujúcom fenazín (12 mg). Rozpúšťadlo bolo potom odstránené a na surovú zlúčeninu 5Z sa pôsobilo za laboratórnej teploty 2 hodiny kvapalným tetrabutylamónium fluoridom (0,3 ml, IM) v tetrahydrofuráne (1 ml). Rozpustením vodou, extrakciou do éteru a purifikáciou s TLC vznikla uvedená zlúčenina (21 mg). NMR δ 6,36 & 5,89 (ABq, j = 11, 6,7H), 5,26 & 4,95 (každé IH, s, 19H, 4,63 až 3,9 (2H, m, 1,3H), 3,0 & 2,93 (každé 3H, s, N-C1₃), 0,56 (3H, s, 18H). IR v_max (CDC1₃) 3610 & 3410 (OH), 1630 cm’¹ (amid). UV larnbda_ma)< 265 (18,300), larnbdamin 228(10166).

Príklad 2

a) 30-hydroxy-2O-(2-etoxykarbonyletyl)-9,10-secopregna-5(E), 7,10(19)-trién[l-nesubstituovaný analóg 5,6-transizoméru vzorca (111a) - R⁴ - H, X - CH₂CO.O.C₂H₅]

Sulfúrdioxidový adukt 3β-acetoxy-20-hydroxymetyl9,10-secopregna-5(E), 7,10( 19)-triénu (4,54 g) bol rozpustený v dichlórmetáne (40 ml), obsahujúcom 1, 8-bis (dimetyalamino) nafialén (3,34 g) a bol spracovaný pri -30 °C s anhydridom trifluórmetánu kyseliny sulfónovej (3,812 g). Reakčná zmes bola krátko premiešaná a bola zohriata na laboratórnu teplotu, schladená na -30 °C a potom spracovaná s roztokom dietyl malonátom sodným [pripraveným s dietylmalonátu (8,32 g) a anhydridu sodného (1,248 g)] v tetrahydrofuráne (40 ml). Zmes sa nechala ohriať na laboratórnu teplotu a bola miešaná 15 minút. Pridaním nasýteného vodného roztoku amónium chloridu, potom vody, extrakciou produktu do éteru a chromatografickou purifikáciou vznikol sulfúro dioxidový adukt 3β-acetoxy-20(2,2-dictoxykabonyletyl)-9,10-secopregna-5(E), 7,10( 19)-trién ako zmes zlúčenín 6R a 6S (4,675 g) [NMR δ 5,1 až 4,26 (3H, m, 3,6,7H), 4,0 (4H, q, j = 7, 0-CH₂Me), 3,46 (2H, bs, 19H), 1,93 & 1,90 (spolu 3H, každé s, acetylH), 0,63 & 0,56 (spolu z 3H, s, 18H)].

Na roztok tohto produktu (4,75 g) v etanole (15 ml) sa pôsobilo hydroxidom draselným v etanole (20 ml, 1 M) a vodou (0,380 ml). Zmes bola pri laboratórnej teplote miešaná 1,5 hodiny, potom bola zriedená vodou a okyslená a produkt bol extrahovaný do éteru. Surový monoester takto získaný bol dekarboxylovaný (a oxid siričitý bol odstránený do regenerátu 5, 7, 10 (19)-triénového systému) ohriatím na 125 “C v dimetylsulfoxide (15 ml) obsahujúcom uhličitan sodný (5 g), počas 20 minút. Zmes bola schladená, potom zriedená vodou a produkt bol extrahovaný do éteru a vyčistený chromatograficky, čím vznikla uvedená zlúčenina (2,22 g). NMR δ 6,16 & 5,56 (ABq, j = 11, 6,7H), 4,53 & 4,43 (každý IH. s, 19H), 3,91 (2H, q, j = 7, O-CH₂Me, 0,56 (3H, s, 18H). UV lambda_rax (272 (23600), larnbda_min231 (5645).

b) la^-di(triizopropylsilyloxy)-20-(2-etoxy-karbonyletyl)-9,10-secopregna-5(E), 7,10(19)-trién [5,6-trans izomér vzorca (Illa) - R³ = R⁴(i - Pr)₃Si, X = CH₂CO.O.C₂H₅]

Produkt z a) (2,568 g) sa nechal reagovať s triizopropylsilylchloridom (1,214 g) a imidazolom (1,42 g) v dichSK 281302 Β6 lórmetánc (5 ml), aby sa konvertovala 3P-hydroxylová skupina na skupinu triizopropylsilyloxy. Tento produkt bol hydroxylovaný v 1,2-dichlóretáne (32 ml) s pomocou dioxidu selénu (0,51 g) v acetonitrile (32 ml) a v N-oxidom N-metylmorfolínu (2,47 g) v dichlórmetáne (32 ml) podľa procesu GB-A-2038834 čí sa získa (po chromatografickej purifikácii) Ια-hydroxidová zmes (1,37 g) [NMR δ 6,3 & 5,7 (ABq, j = 11, 6,7H), 4,9 & 4,8 (každá IH, s 19H) 4,63 až 3,7 (2H, m, 1,3H), 4,0 (2H, q, j = 7, O-CH₂Me), 0,56 (3H, s, 18H). UV lambdan,^ 270 (23,200), larnbda_mln 229 (5068)]. Tento produkt bol silylovaný, ako bolo opísané, čím vznikla uvedená zlúčenina (1,575 g). NMR δ 6,26 & 5,68 (ABq, j = 11, 6,7H), 4,86 (2H, s, 19H), 4,73 až 3,73 (2H, m, 1,3H), 4,0 (2H, q, j = 7, O-CH₂Me), 0,53 (3H, s, 18H. UV lambdan,» 270 (23600), lambda_min 228 (5053).

c) la,3p-di(triizopropylsilyloxy)-25,26,27-trinor-9,10-secocholesta-5(E), 7,10(19)-trién-24-ol[5,6-transizomér vzorca (Hla) - R³=R⁴= (i-Pr)₃Si, X = CH₂CH₂OH]

Roztok produktu b) (350 mg) v éteri (1 ml) bol pridaný k miešanému roztoku hydridu hlinito-lítnemu (100 mg) v éteri (5 ml) pri 0 °C. Táto zmes bola miešaná pri laboratórnej teplote 1/2 hodiny, schladená na 0 °C, zreagovaná s vodným roztokom síranu sodného a výsledný produkt bol extrahovaný éterom. Tento éter bol premytý vodou, potom soľankou a potom bol odstránený vo vákuu, čím sa získala uvedená zlúčenina. NMR δ (CC1₄): 6,21 & 5,63 (ABQ, 6 a 7H); 4,82 (s, 2H, 19 H); 4,66 - 3,98 (2H, m, 1, 3 H); 3,41 (bs, 2H, 24 H); 0,55 (s, 3H, 18 Me). UV (Et₂O): lambda,_nax270 (23,600); lambda^ 229 (5,714).

d) 1 a,3P-di(triizopropylsilyloxy)-25,26,27-trinor-9,10-secocholesta-5(E), 7,10(19)-trién-24-bromid [5,6 transizomér vzorca (Hla) - R³ = R⁴ = (i-Pr)₃Si, X = CH₂CH₂Br]

Roztok alkoholu z uvedeného c) (330 mg) v dichlórmetáne (4 ml), obsahujúcom 1, 8-bis(dimetylamíno) naftalén (309 mg) sa nechal reagovať 3 minúty pri -40 °C so sulfónovaným anhydridom trifluórmetánu (0,203 g). Na túto zmes sa potom pôsobilo roztokom bromidu sodného (1,03 g) a roztokom bromidu tetrabutylamónia (0,01 g) vo vode (5 ml) a zmes bola ponechaná na zahriatie na laboratórnu teplotu. Po 30 minútach bola zmes rozdelená na dichlórmetán a vodu. Bola izolovaná organická fáza, premytá zriedenou kyselinou sírovou, zahustená a produkt bol purifikovaný chromatograficky, čím vzniklo 0,26 g menovanej zlúčeniny. NMR δ (CC1₄): 6,06 & 5,6 (ABQ, 6, 7H); 4,71 (s, 2H, 19H); 4,63 - 4,0 (m, 2H, 1, 3H); 3,21 (t, 2H, 24 H); 0,56 (s, 3H, 18 Me). UV (Et₂O): lambda^ 270 (23, 600); lambdamin 229 (6098).

e) la,3P-di(triizopropylsilyloxy)-23,23-bishomo-24-aza-9,10-secocholesta-5(E), 7, 10(19)-trién-24-on [Vzorec (II) -20Rizomá',R¹=R2=CH3R³=R‘Hi-Pr)3Si,Y=-CH₂CH₂CH₂CH₂-]

Na bromid z d) (0,18 g) sa pôsobilo lítiovou soľou Ν,Ν-dimetylacetamidu, ako je to opísané v príklade 1 a), čím sa získala uvedená zlúčenina (0,103 g). NMR δ (CC1₄): 6,26 & 5,66 (ABQ, 6, 7H); 4,83 (s, 2H, 19 H); 4,66 - 4,01 (m, 2H, 1 3H); 2,93 & 2,91 (2s, každé 3H, N-Me); 0,52 (s, 3H, 18 Me). UV (Et₂o): lambda_max 270 (23,600); lambdamin 229 (5526).

í) la,3P-dihydroxy-23,23-bishomo-24-aza-9,10-secocholesta -5(Z), 7, 10(19)-trién-24-on [Vzorec (I) - 20R izomér, R¹ = R²CH3, R³ = R⁴ = H, Y = -CH2CH₂CH₂CH₂-]

Amid z e) (0,072 g) bol ožiarený v prítomnosti fenazínu (0,018 g) a potom desilylovaný tak, ako je to opísané v príklade lb), čím vznikla uvedená zlúčenina (0,26 g). NOMR a (CDC1₃): 6,33 & 5,93 (ABQ, 6, 7H); 5,26 & 4,93 (2, IH, 19H); 4,66 - 3,83 (m, 2H, 1, 3H); 2,96 & 2,9 (2s, každé 3H, N-Me); 0,53 (s, 3H, 18 Me). UV (EtOH): lambdam_M 264 (18, 300); lambdam_in 228 (10,892).

Príklad 3

a) 1 a,3P-di(triizopropylsilyloxy)-27-nor-9,10-secocholesta-5(E), 7,10(19), 22,24-pentaén-26-karboxylová kyselina, 26 etyl ester [5,6 transizomér vzorca (111a)- X = (=CH=CH= =CH=CO₂Et), R³ = R⁴ = (i-Pr)₃Si]

Zmes 1α,3β di(triizopropylsilyloxy)-9,10-secopregna-5(E), 7, 10 (19)trién-20p-karbaldchydu [5,6-trans izomér vzorca (IHa), R³ = R⁴ = (i-Pr)₃Si, X = (= O)] (0,452 g) a etyl ester fosforan od 4-trifenylfosfónium-but-2-enoickej kyseliny, (1,2 g) v chloroforme (3 ml) bola 4 hodiny refluxovaná, rozpúšťadlo bolo vákuovo odstránené a produkt bol chromatograficky vyčistený, čím vznikla uvedená zlúčenina (0,26 g). NMR Ó (CC1₄): 7,26 - 6,41 (m, 2H, 25H); 6,26 - 5,23 (m, 5H, 6,7,22,23,24H); 4,7 (s, 2H, 19H); 4,56 až 3,66 (m, 4H, 1,3H, ester CH₂); 0,55 (s, 3H, 18 Me). UV (EtOH): larnbda_max 264 (39,695).

b) 1 a, 3 p-di(triizopropy Isily loxy)-27-nor-9,10-secocholesta-5(Z), 7 10(19), 22, 24-pentaén-26-karboxylová kyselina, 26 etylester [Vzorec 111a), X = (=CH-CH=CH-CO₂Et), R³ = = R⁴ = (i-Pr)₃Si]

Ester od a) (0,06 g) bol ožiarený v prítomnosti fenazínu (0,015 g), ako je to uvedené v príklade lb), čím vznikla uvedená zlúčenina (0,053 g). NMR δ (CC1₄): 7,58 -

- 6,66 (m, IH, 25 H); 6,41 - 5,33 (m, 5H, 6,7,22,23,24 H); 5,08 & 4,75 (2s, IH ca„ 19 H); 4,58 - 3,75 (m, 4H, 1,3H, ester CH₂); UV (EtOH): lambda,,_lax 263 (43,938).

c) la,3p-dihydroxy-27-nor-9,10-sccocholesta-5(Z), 7,10 (19,22,24-pentaén-26karboxylová kyselina, 26 dimetyl->

amid [Vzorec (I) - 20R izomér, R¹ = R²CH₃, R³ = R⁴ = H,

Y = -CH = CH = CH = CH-]

Ester z b) (0,53 g) bol rozpustený v roztoku 1 M etano-4 lického hydroxidu draselnéjo (2 ml). Po uložení cez noc prii laboratórnej teplote bola zmes rozriedená vodou, potom boli produkt extrahovaný dichlórmetánom, premytý 1 % kyselinou sírovou a rozpúšťadlo bolo odstránené. Surová kyselina (0,046 g) bola rozpustená v dichlórmetáne 1 ml), pre-i mytá 1 % kyselinou sírovou a pôsobilo sa na ňu dicyklohexylkarbodiimidom (0,016 g) a potom dimetylamínom (0,3 ml). Po 30 minútach miešania pri laboratórnej teplote bola reakčná zmes rozriedená v dichlórmetáne, tuhé látky boli odstránené filtráciou, filtrát bol premytý vodou a potom 1 % roztokom kyseliny sírovej a rozpúšťadlo bolo odstránené. Chromatograficky sa získal l,3-di(triizopropylsilyl éter) menovanej zlúčeniny (0,019 g). NMR δ (CHC1₃): 7,33 - 6,6 (m, IH, 25 H); 6,56 - 5,33 (m, 5H, 6,7,22,23,24 H); 5,06 & 4,73 (2s, IH každý, NMe); 0,53 (s, 3H, 18 Me). UV (EtOH): lambda_max 265 (40,671). Odstránením silylových skupín, ako je opísané v príklade lb), vznikla uvedená zlúčenina (0,008 g). UV (EtOH): lambda™,, 266 (36,775).

Príklad 4

a) la,3P-di(triizopropylsilyloxy)-9,10-secocholanicová kyselina-5(Z), 7, 10(19)-trién [5,6-cis izomér vzorca (IHa)

- R³ = R⁴ = (i-Pr)₃Si, X = CH₂CO₂H]

Na etylester menovanej zlúčeniny (pripravený zo zlúčeniny podľa príkladu 2b) fotoizomerizáciou ako v príklade 3b) - 140 mg) v tetrahydrofúráne (0,5 ml) sa pôsobilo IN etanolickým hydroxidom draselným (3 ml). Po troch hodinách uloženia pri laboratórnej teplote bolo v reakčnej zmesi upravené pH na 2 (pridaním 1 % kyseliny sírovej) a produkt bol extrahovaný éterom, ktorý bol premytý vodou a soľankou. Odstránením éteru vznikla uvedená zlúčenina (123 mg). IR v_max (CC1₄) 3200 - 2400 (OH z karboxylu), 1720 cm'¹ (karbonyl). NMR δ CC1₄): 12,33 (IH, br,

SK 281302 Β6

COOH); 6,03, 5,8 (2H, dd, 6,7H); 5,05, 4,75 (každé 1H, s, 19H); 5,01 - 4,0 (2H, m, 1,311); 0,53 (3H, s, 18H. UV (EtOH): lambda,,264 (18,300).

b) N,N-pentametylén-la,3p-dihydroxy-9,10-sccocholanamid-5 (Z),7,10(19)-trién [Vzorec (I) - 20R izomér, R¹ + + R² = -(CH2)s-, R³ = R⁴ = H, Y = -(CHJ2-J

Kyselina karboxylová za) (41 mg) bola rozpustená v dichlórmetáne (0,5 ml) a pôsobilo sa na ňu dicyklohexylkarbodiimidom (1 eq.) a 4-dimetylaminopyridínom (2 mg) a potom s piperidínom (1 eq.). Reakčná zmes bola na noc uložená pri laboratórnej teplote. Výsledný 1,3-disilylamid bol desilylovaný (tetrabutylamónium fluoridom) ako v príklade lb), čím vznikla uvedená zlúčenina. IR v_max (CDClj) 3600 (-OH), 1630 cm'¹ (C = O, t-amid). NMR δ (CDClj): 6,26, 5,86 (2H, dd, 6,7H); 5,2, 4,6 (každé 1H, s, 19H); 4,66

- 3,76 (2H, m, 1,3H); 3,4 (4H, m, NCHJ; 0,5 (3H, s 18H). UV (EtOH): larnbda_max 264 (18, 300).

Príklad 5 N-cyklopropyl-la,3p-dihydroxy-9,10-secochoianamid-5(Z) 7,10( 19-trién [Vzorec (I) - 20R izomér, R¹ = H, R² = = cyklopropyl, R³ = R⁴ = H, Y = -(CHJ₂-J

Menovaná zlúčenina bola pripravená podľa opisu v príklade 4b) s použitím cyklopropylamínu namiesto piperidínu. IR v_max (CDClj) 3580 (-OH), 3420 (-NH), 1660 cm’¹(C = O, amid). NMR δ (CDClj): 6,26, 5,83 (2H, dd, 6,7H; 5,53 (1H, br s, NH); 5,16, 4,83 (každý 1H, s 19H); 4,66 -

- 3,83 (2H, m, 1, 3H); 0,5 (3H, s, 18H). UV (EtOH): lambda,„„ 265 (18,404).

Príklad 6 la,3p-dihydroxy-9,10-secocholanamid-5(Z), 7,10(19)-trién [Vzorec (1) - 20R izomér, R¹ = R²=R³ = R⁴ = H, Y = -(CHJj-]

Titulná zlúčenina bola pripravená podľa postupu v príklade 4(b), ale namiesto piperidínu sa použil amoniak. IR v_max (CDClj) 3600 (-OH), 3525 & 3410 (NHJ, 1680 cm'¹(= O, amid). NMR δ (CDClj): 6,33, 5,91 (2H, dd, 6,7H); 5,41 (2H, br s, NH); 5,26, 4,91 (každé 1H, s, 19H); 4,66 -

- 3,93 (2H, m, 1,3H); 0,53 (3H, s, 18H). UV (EtOH): lambda_max 265 (18,300).

Príklad 7

a) Ν,Ν-pentamctylén-1 a,3p-di(triizopropylsilyloxy)-9,10-seco-20-epicholanamid-5(E), 7,10(19)-trién [Vzorec (II) -

- 20S izomér, R' + R² = -(CHJ5-, R³ = R⁴ = (i-Pr)3Si, Y = = -(CHJ₂-J

Sulfodioxidový adukt 20S-formyl-3P-triizopropylsilyloxy -9,10-secopregna-5,7, 10(19)-trién (5,17 g, pripravený z vitamínu D₂ podľa opisu v J. Org. Chem. (1986), 51, strana 4819), bol konvertovaný na zmes ca 1 : 1 20R a 20S izomérov uložením na noc pri 0 °C v benzéne (50 ml) a metanole (50 ml), s obsahom l,8-diazabicyklo[5.4.0.]undec-7-énu (1 ml). Časť zmesi (2,55 g) bola následne redukovaná bórohydridom sodným, tosylovaná chloridom tosylanu (p-toluénsulfonátu), ohriata v prítomnosti sódy bikarbóny s cieľom odstrániť kysličník siričitý a regenerovaný 1-a hydroxylovaný 5,7, 10(19)-triénový systém pomocou kysličníka seleničitého a metanolu podľa postupu uvedenom v GB-A-2038834 a silylovaný podľa príkladu 2(b), čím vznikla zmes 20R (epi) a 20S (normál) izomérov tosylátu zvorca (III) -R³ = R⁴ = (i-Pr)3Si-, X = tosyloxy. Časť tejto zmesi (511 mg) bola rozpustená v acetonitrile (10 ml) a dichlórmetáne (10 ml), pôsobilo sa na ňu bromidom lítnym (488 mg) a 1,8-bis (dimetylamíno) naftalénom (20 mg), ohrievaná 1,5 hodiny pod refluxom a spracovaná tak, aby dala bromidy vzorca (III), R³ = R⁴ = (i-Pr)3Si, X = = Br, (340 mg).

Roztok N-acetylpiperidínu (546 mg) v tetrahydrofuráne (2 ml) bol pridaný pri -78 °C k roztoku lítium diizopropylamidu (pripraveného z 658 mg diizopropylamínu a 2 ml 1,55 M n-butyllítium) v tetrahydrofuráne (2,5 ml). Reakčná zmes bola ponechaná na zohriatie sa na laboratórnu teplotu, potom bola schladená na -78 °C, pôsobilo sa na ňu uvedenými bromidmi (III) (340 mg) a bola uložená na noc pri laboratórnej teplote. Spracovaním a čiatočnou chromatografickou purifikáciou vznikla R, S zmes titulnej zlúčeniny (215 mg) a nezreagovaných bromidov (III).

Pripravená R,S zmes (300 mg) bola chromatograficky rozložená (20 g silikagélu spolu s 5 % etylacetátom v hexáne). Prvý vznikol izomér 20-epi titulnej zlúčeniny (103 mg), IR (CC1J: v_max 1645, 1465 cm’’ (amid); UV (Et₂O): lambda_max 269, 208 nm. lambdan,^ 229 nm; NMR δ (CC1₄) 0,57 (3H, s, 18-H), 3 - 3,5 (4H, m, N-CHJ, 4 - 4,6 (2H, m, 1,3-H), 4,73 (2H, bs, 19-H), 5,3 - 6,4 (2H, ABq,

6,7-11). Tento bol nasledovaný zmesou epi a normálnych izomérov (95 mg) a potom normálnym (20R) izomérom (86 mg).

b) N,N-pentametylén-la.33-dihydroxy-9,10-seco-20-epi-cholanamid-5(Z), 7, 10(19)-trién [Vzorec (I) - 20S izomér R¹ + R² = -(CHJ;-, R³ = R⁴ = H, Y = -(CHJ₂-]

Ožiarenie prvej frakcie z a) v prítomnosti fenazínu, nasledované desilyláciou ako podľa príkladu lb), dalo titulnú zlúčeninu, IR (CDClj): v_max 1620, 1445 cm’¹; UV (EtOH) lambda max 207, 263 nm. lambda_mln 227 nm; NMR δ (CDClj) 0,51 (3H, s 18-H), 3 - 3,6 (4H, m, N-CHJ, 3,8 až 4,7 (2H, m, 1,3-H), 4,7, 5,3 (1H každá, s, 19-H), 5,6 - 6,5 (2H, ABq, 6,7-H). Podobné spracovanie následných frakcií dali i) zmes epi a normálnych izomérov a ii) zlúčeninu podľa príkladu 4 b).

Testovacie údaje nárokovaných zlúčenín

Prfklad ¢.		ríel· C-20		Antiproliterniívný účlnok<IC_&(uroci bunkovým llnlaa-hoOnocy 1.25-oace v zätvoekích )	činok hlidlny ««otx.itz· k .15-DBCC ÍDribwr)
KCT-·»	o»J>	»->.»
1(W	CKpCH,	*	(CH,),		4.3X10·’)
2(í)	™„CH,	^R	(O·,),	(5.SX10-)	(5x10'’)		<0.0002
4 (b)	-ICH,},.	ft		1.0x1«·’	9.1x10·’	2.1x1«·’	0.02
zlúčeni-nv	-(CH,),-		(CH,),	12.3X1«·)		13.2X10 ’)	....
	cyclopropyl	K	(CH,),		S. 1X10*·		O.OI>2
	-(CH,),-	a	ICHjl j	9.2x1« * (5.4X10’·)		4.2X10* (3.2x10’1	0.001
	-(CH,),-		(CH,),	1.9x10'’ (5.4X10**)		e.íxtO·’ (3.2X10·*)	O.OOt
7(bl	-(CH,),-		(CH,),	1.6x10” (2.3x10·')		6.3x10·'· <2.βχ1θ·)	0.015
»n»lósy zlúčeniny	-(CHj),·	s	ICH,),	2.7X10’¹		5.1x1ο” (3.2X10”)	0.001
			ICH,),	Uxľľ’)		(3.2X10”)	O.OOl
	i-C,H,,	*	lCH,l,	2.3X10·’ (1.2X10'’)		3.5x10O.ÍXLO”)	0.03
	-(CH,),·			(2x10’)			0.002
e (e)	-ICH,),-O- (CH,),-		(Oi,),			2.2X10·’ 11.13x10”)
9(0	- ICH,),-»- (CH,),-		ICH,),			<4:”xiô^:·)
	- (CH,I,-S- (CH,),-		(«,),			(S-OxlO-’l
li(e)	- (CH,) ,-CHOH-(CH,),-		(CH,),			a.sxio*' (1.4X10··!
12 (c)	• (ΟΗ,Ι,-ΟΙ-ΟσΗ,σΗ,Ο-Ι	s	(CH,),			l.’xio-

Poznámky k testovacím údajom nárokovaných zlúčenín v tabuľkách:

1. Všetky údaje sa vzťahujú k zlúčeninám všeobecného vzorca (I), v ktorom A reprezentuje jednu alternatívu (s výnimkou pre uvedené 5,6-trans izoméry, kde A reprezentuje druhú alternatívu) a R³ = R⁴ = H.

2. Hodnoty IC₅₀ vyjadrujú koncentráciu v móloch/liter produkujúcich 50 % inhibítorov bujnenia buniek

3. 1,25-DHCC predstavuje la,25-dihydroxycholekalciferol, napr. la,25-dihydroxy vitamín Dj.

SK 281302 Β6

4. MCF-7 je bunková línia rakoviny prsníka, U937 je leukemická bunková línia, A-3,5 je bunková línia rakoviny kostí.

Claims

1. Zlúčeniny všeobecných vzorcov (I) a (II) kde Y predstavuje alkylénovú alebo alkenylénovú skupinu obsahujúcu až 4 atómy uhlíka; R¹ a R², ktoré môžu byť rovnaké alebo odlišné, kde každý predstavuje atóm vodíka, alebo nižšiu alkylovú alebo cykloalkylovú skupinu, alebo spolu s atómom dusíka, ku ktorej sú pripojené, tvoria heterocyklickú skupinu; a R³ a R⁴, ktoré môžu byť rovnaké alebo odlišné, kde každý predstavuje atóm vodíka, alebo 0ochraňujúcu skupinu.

2. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde Y predstavuje skupinu vzorca

-(R^A)ra-(R^B)nkde R^A je -CH = CH-, R® je -CH₂-, m je 0,1 alebo 2 a n je 0 alebo také celé číslo, aby 2m + n = 1, 2,3, alebo 4.

3. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde Y predstavuje alkylénovú skupinu C₂.₄.

4. Zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde aspoň jedna z R¹ a R² skupín je iná ako vodík.

5. Zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde R¹ a R² môžu predstavovať vodíkové atómy, metylové, alebo cyklopropylové skupiny, alebo - predstavuje piperidínovú skupinu.

6. Zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde R³ a R⁴ predstavujú éterifikačné silylové skupiny.

7. Zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, 1 až 5, kde R³ a R⁴ sú vyberané z atómov vodíka a metabolický labilných éterifikačných alebo esterifikačných skupín.

8. Zlúčeniny podľa nároku 1: la,3ft-dihydroxy-9,10-seco-25-azacholesta-5(Z),7,10( 19)-trién-24ón; la,3[5-dihydroxy-23,23-bishomo-24-aza-9,10-secocholesta-5(Z), 7,10(19)-trién-24ón;

la,3 P-dihydroxy-27-nor-9,10-secocholesta-5(Z),7,10( 19), 22,24-pentaén-26-karboxylová kyselina, 26-dimetylamid; N,N-pentametylén-la,3P-dihydroxy-9,10-secocholanamid-5(Z),7,10(19)-trién;

N-cyklopropyl-1 a,3p-dihydroxy-9,10-secocholanamid-5(Z),7,10 (19)-trén; la,3P-dihydroxy-9,10-secocholanamid-5(Z),7,10(19)-trién; Ν,Ν-pentametylén-1 a,3P-dihydroxy-9,10-seco-20-epi-cholanamid-5(7.),7,10( 19)-trién;

a príslušné 5(E) izoméry.

9. Spôsob prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, ktorý tvorí izomerizačnú zlúčeninu všeobecného vzorca (II) podľa nároku 1 a následných, vyznačujúci sa tým, že sa prípadne odstráni ktorákoľvek O-ochraňujúcich skupín.

10. Spôsob prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo (II), podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa uvedie do reakcie zlúčenina všeobecného vzorca (III)

X' |í <>.

r‘o^v kde R³ a R⁴ sú definované v nároku 1 a X predstavuje oxo alebo fosforanylidénovú skupinu, metalovaný silan alebo sulfónovú skupinu, skupinu -(CH₂)_aL, kde a je 0, 1 alebo 2 a L predstavuje odstupujúcu skupinu, alebo skupina -(CH₂)_bR⁵, kde b je 0, 1, 2 alebo 3 a R⁵ predstavuje kyanoskupinu alebo esterifikovanú karboxylovú alebo tiokarboxylovú skupinu, alebo príslušného 5(E)-izoméru, s jedným alebo viacerými činidlami, slúžiacimi na generovanie požadovaného bočného reťazca amidoskupiny a následne, ak je to potrebné alebo žiaduce, nasleduje odstránenie ktorejkoľvek O-ochrannej skupiny.

11. Zlúčeniny podľa nároku 7 alebo 8 na použitie na terapiu alebo prevenciu neoplastických chorôb, chorôb kostí, infekcií, autoimúnnych porúch, reakcií na implantáty, na odmietanie transplantátov, zápalových ochorení, neoplazii, hyperplazii, akné, alopecií, psoriáz, starnutí kože, hypértenzií, reumatických artritíd alebo astmy ľudského alebo zvieracieho subjektu.

12. Použitie zlúčeniny uvedenej v nároku 7 alebo 8 na výrobu liečiva na liečenie alebo prevenciu neoplastickej choroby, choroby kostí, infekcii, autoimúnnej poruchy, reakcie voči implantátom, odmietanie transplantátov, zápalovej choroby, neoplazie, hyperplazie, akné, alopécie, starnutia kože, hypertenzie, reumatickej artritídy alebo astmy ľudského alebo zvieracieho subjektu.

13. Farmaceutické kompozície obsahujúce zlúčeninu podľa nároku 7 alebo 8 v zmesi s jedným alebo viacerými fyziologicky akceptovateľnými nosičmi, alebo excipientmi.