SK278864B6

SK278864B6 - Nedráždivý prostriedok na čistenie zubov

Info

Publication number: SK278864B6
Application number: SK700-93A
Authority: SK
Inventors: Michael R. Burke; James M. Buchanan; Michael Prencipe
Original assignee: Colgate-Palmolive Company
Priority date: 1992-07-02
Filing date: 1993-07-02
Publication date: 1998-04-08
Also published as: JP3583156B2; BR9302738A; CO4410315A1; DE69304448D1; RO112082B1; ATE142104T1; AU662426B2; CZ131993A3; ES2093918T3; IL106113A0; AU4150793A; NZ247955A; EP0577238A1; MY109541A; MX9303869A; CA2099441A1; CN1085074A; JPH0672836A; US5292502A; KR940001879A

Description

Oblasť techniky

Vynález sa všeobecne týka v podstate nedráždivého prostriedku na ústnu aplikáciu, konkrétne nedráždivého prostriedku na ústnu aplikáciu, ktorý má vysoko penivé vlastnosti.

Doterajší stav techniky

Čo sa týka doterajšieho stavu techniky', je veľmi rozšíreným povrchovo aktívnym činidlom používaným v prostriedkoch na ústnu aplikáciu laurylsulfát sodný (SLS). Povrchovo aktívne látky, a najmä aniónové povrchovo aktívne látky, ako je uvedený laurylsulfát sodný (SLS), predstavujú základnú zložku prostriedkov na ústnu aplikáciu, pričom tieto látky slúžia ako rozpúšťacie, dispergačné, cmulgačné a zmáčacie činidlá pre ďalšie látky obsiahnuté v týchto prostriedkoch. Kozmetický účinok týchto povrchovo aktívnych látok obsiahnutých v uvedených prostriedkoch potom spočíva v tom, že promótujú pcnenie tohto prostriedku pri ústnej aplikácii. Prostriedkom na ústnu aplikáciu so silnou schopnosťou penenia dávajú spotrebitelia prednosť, pretože penenie vytvára dojem, že takýto prostriedok na ústnu aplikáciu, má taktiež aj účinnejšie čistiace vlastnosti.

Je však tiež známe, že pridávanie aniónových povrchovo aktívnych činidiel, ako je napríklad SLS, do prostriedkov na orálnu aplikáciu, ako sú napríklad prostriedky na čistenie zubov, spôsobuje nepriaznivé reakcie ústneho tkaniva, pozri R. C. Caldwell a R. E. Stallard, A Textbook of Preventive Dentistry, 196, W. B. Saundres (1977): L. J. Guamieri, IADR, AbstractNo. 661 (1974); L. J. Guarnieri, Thcsis, University of Indiana (1970). Jedným z týchto príkladov nepriaznivých účinkov je gingiválne (ďasnové) podráždenie. Taktiež sa predpokladá, že SLS spôsobuje odstraňovanie ústnej mukózy (sliznice).

V tomto odbore sa z týchto uvedených dôvodov hľadalo podľa doterajšieho stavu techniky iné alternatívne povrchovo aktívne činidlo, ktoré by bolo možné použiť v prostriedkoch na čistenie zubov namiesto uvedeného SLS.

V patentoch Spojených štátov amerických č. 4 690 776 a 5 041 280 sa uvádza použitie aniónového povrchovo aktívneho činidla, laurylsulfoacetátu sodného, v prostriedkoch na čistenie zubov. Ale v týchto patentoch nie je problém súvisiaci s dráždením tkaniva v ústnej dutine v dôsledku prítomnosti tohto aniónového povrchovo aktívneho činidla v prostriedku na čistenie zubov vôbec uvádzaný.

Podľa publikovanej literatúry, pozri najmä Surfactants in Cosmetics (Marcel Dekker), vol 16, Ch. 10, str. 303 - 304 (1985), má lauiylsulfoacetát sodný len relatívne malý priemyselný význam na prípravu hygienických produktov na orálnu aplikáciu. Podľa tejto publikácie sa uvádza, že i keď bol laurylsulfoacetát sodný navrhnutý ako peniace činidlo na prostriedky na čistenie zubov, nie je táto látka považovaná za organolepticky prijateľný produkt a nepredpokladá sa, že by bolo možné využiť ho v širokom priemyselnom meradle.

Snahy o využitie tohto na trhu bežne dostupného laurylsulfoacetátu sodného ako povrchovo aktívneho činidla v prostriedkoch na ústnu aplikáciu, ako sú napríklad prostriedky na čistenie zubov, sa ukazujú ako problematické vzhľadom na horkú prichuť spojenú s prítomnosťou tejto zlúčeniny v prostriedkoch na ústnu aplikáciu. Okrem toho je nutné uviesť, že v porovnaní s SLS majú prostriedky na čistenie zubov obsahujúce laurylsulfoacetát sodný ako povrchovo aktívne činidlo horšie penivé vlastnosti.

Podstata vynálezu

Uvedený vynález sa týka v podstate nedráždivého prostriedku prijateľnej chuti na ústnu aplikáciu, ktorého podstata spočíva v tom, že tento prostriedok na čistenie zubov obsahuje ako povrchovo aktívne činidlo čistený laurylsulfoacetát sodný, v ktorom je okrem dodecylsulfoacetátu sodného obsiahnuté menej než 18 % znečisťujúcich zložiek. Tento Čistený laurylsulfoacetát sodný, ak sa pridá do prostriedku na ústnu aplikáciu v kombinácii s polymémym neiónovým materiálom podporujúcim penenie, ako sú napríklad polyméry obsahujúce atylénoxid a heterocyklické dusíkaté zlúčeniny obsahujúce kyslík, alebo s amfortémou zlúčeninou, potom je možné dosiahnuť ďalšieho zníženia dráždivých vlastností a takisto zlepšenia penivých schopností.

Podľa uvedeného vynálezu bolo celkom neočakávane zistené, že na rozdiel od nepríjemnej horkej príchuti prostriedkov na ústnu aplikáciu, ktoré obsahujú nečistený laurylsulfoacetát sodný, majú prostriedky podľa uvedeného vynálezu, ktoré obsahujú čistený laurylsulfoacetát sodný príjemne organoleptické vlastnosti.

Prostriedky na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu sa pripravujú tak, že sa použije čistená forma laurylsulfoacetátu sodného ako povrchovo aktívneho činidla. Tento materiál na báze laurylsulfoacetátu sodného je bežne na trhu dostupný, pričom sa nejedná o chemicky čistú zlúčeninu, to znamená dodecylsulfoacetát sodný, ktorý je možné znázorniť vzorcom:

o

II

CH₃(CH 2)₁₀-CH₂O-C-CH₂SO₃Na ale o zmes zlúčenín, v ktorej dodecylsulfoacetát sodný tvorí maximálne 70 % hmotnosti tejto zmesi a zvyšok predstavujú nečistoty alebo nezreagované látky. Takže týmto obvykle používaným označením na tento bežne sa na trhu vyskytujúci produkt alebo uvedením termínu laurylsulfoacetát sodný sa rozumie po chemickej stránke materiál, obsahujúci ako znečisťujúce zložky premenlivé množstvo sodných solí iných látok než je dodecylsulfoacetát sodný, ako je napríklad sulfoacetát sodný, pričom hlavný podiel predstavuje dodecylsulfoacetátová soľ. Bežne sa na trhu vyskytujúci laurylsulfoacetát sodný taktiež obsahuje premenlivé množstvo sodných solí anorganických kyselín, ako napríklad chlorid sodný a síran sodný a takisto alkoholov vyskytujúcich sa vo východiskových surovinách, najmä nezreagovaného lauiylalkoholu.

Podľa uvedeného vynálezu boli preskúmané organoleptické vlastnosti rôznych foriem materiálu, ktorý sa bežne na trhu vyskytuje pod označením laurylsulfoacetát sodný, vrátane jednej z týchto foriem, ktorá je v poslednom čase k dispozícii ako čistená zmes obsahujúca maximálne asi 18 % hmotnosti znečisťujúcich zložiek. Podľa uvedeného vynálezu bolo zistené, že

SK 278864 Β6 tento čistený laurylsulfoacetát sodný, to znamená laurylsulfoacetát sodný, v ktorom je obsiahnuté menej než % znečisťujúcich látok, a ktorý je v tomto texte označovaný ako čistený laurylsulfoacetát sodný je po stránke organoleptických vlastností oveľa príjemnejší a jeho príchuť je lepšia než nečistená forma laurylsulfoacetátu sodného.

V prípade, že sa podľa uvedeného vynálezu v praktických podmienkach použije táto forma laurylsulfoacetátu sodného ako povrchovo aktívna látka na prípravu prostriedkov na čistenie zubov a vyplachovacích prostriedkov, potom táto látka musí obsahovať menej než asi 18 % znečisťujúcich zložiek vzhľadom na hmotnosť dodecylsulfoacetátu sodného ako použitého aditíva. Vo výhodnom uskutočnení podľa uvedeného vynálezu sa používa zmes na báze laurylsulfoacetátu sodného, ktorá má nasledujúce zloženie:

hmotnostné rozmedzie (t)

dodecylsulfoacetát sodný	82,0 - 85,0 min.
chlorid sodný	7,5 - 8,0 max
síran sodný	7,5 - 8,0 nax,
sialfoacetát sodný	< 4 nax.
volný alkohol	< 0,6 - 0,8 nax.

Táto čistená forma laurylsulfoacetátu sodného sa pridáva do prostriedkov na orálnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu v koncentrácii pohybujúcich sa v rozmedzí od asi 0,5 do asi 5,0 % hmotnostných a vo výhodnom uskutočnení v rozmedzí od asi 0,7 do asi 2,0 % hmotnostných. Pri týchto koncentráciách bolo podľa uvedeného vynálezu celkom neočakávane zistené, že táto čistená forma laurylsulfoacetátu sodného vykazuje priaznivé organoleptické vlastnosti, pričom horká príchuť, vyskytujúca sa v nečistenej forme bežne na trhu dostupného laurylsulfoacetátu sodného, pri aplikácii zmizne.

Tieto prostriedky na ústnu aplikáciu, ktoré sú pripravené s použitím čistenej formy laurylsulfoacetátu sodného ako povrchovo aktívnej zložky síce prejavujú horšie penivé vlastnosti, ale podľa uvedeného vynálezu bolo zistené, že tieto penivé vlastnosti uvedených prostriedkov na ústnu aplikáciu je možné zlepšiť prídavkom neiónových aditív do týchto prostriedkov, ako sú napríklad polyméry obsahujúce etylénoxid a dusíkaté heterocyklické zlúčeniny obsahujúce kyslík alebo amfotémych zlúčenín. Prídavok týchto neiónových alebo amfotémych aditív v týchto prostriedkoch na ústnu aplikáciu obsahujúcich čistenú formu laurylsulfoacetátu sodného ako povrchovo aktívnu látku slúži k zlepšeniu penivých schopností tohto prostriedku na úroveň požadovanú spotrebiteľmi a okrem toho sa týmto opatrením dosiahne ďalšie zníženie dráždivého potenciálu čistenej formy laurylsulfoacetátu sodného.

Medzi tieto neiónové polyméry obsahujúce etylénoxid, ktorých je možne použiť v prostriedkoch na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu, je možné zaradiť vo vode rozpustný neiónový polyoxyetylénový monoester sorbitolu s esterom sorbitolu (alebo anhydridy sorbitolu) s mastnými kyselinami obsahujúcimi 10 až 18 atómov uhlíka, pozostávajúcich prevažne z monoesteru, kondenzovaný s asi 50 až 100 molmi etylénoxidu, vo výhodnom uskutočnení s asi 60 molmi etylénoxidu. Uvedenou mastnou kyselinou (alifatická uhľovodíková monokarboxylová kyselina) môže byť nasýtená alebo nenasýtená kyselina, ako je napríklad kyselina laurová, kyselina palmitová, kyselina stearová a kyselina olejová.

Najmä výhodné je použitie látky Tween 60 (obchodné označenie), čo je polyoxyctylén(60)sorbitanmonolaurát, ktorý je bežne dostupný od firmy ICI.

Medzi ďalšie polyméry obsahujúce etylénoxid je možné zaradiť polyoxyetylénpolyoxypropylénové blokové kopolyméry všeobecného vzorca:

HO(C₂H₄O)_b(C₃H₆O)_a(C₂H₄O)_bH, v ktorom znamená:

a celé číslo také, aby molekulová hmotnosť hydrofóbnej bázy reprezentovaná časťou (C₃H₆O) bola v rozmedzí od asi 2750 až 4000, a b je celé číslo také, aby hydrofóbna časť reprezentovaná časťou (C₂H₄O) tvorila asi 70 až asi 80 % hmotnosti kopolyméru.

Blokové kopolyméry tohto zloženia sú bežne na trhu dostupné od firmy BASF a predávajú sa pod obchodným označením Pluronic typ F.

Vo výhodnom uskutočnení podľa uvedeného vynálezu sa z praktického hľadiska používa Pluronic F-108, ktorého molekulová hmotnosť je 3200, pričom tento produkt obsahuje 80 % hydrofilnej polyoxyetylénovej časti a Pluronic F-127, ktorého molekulová hmotnosť je 4000 a tento produkt obsahuje 70 % hydrofilnej polyoxyetylénovej časti.

Ako ďalší príklad neiónových polymérov obsahujúcich etylénoxid, ktoré sú vhodné na praktické použitie podľa uvedeného vynálezu je možné uviesť poly(etylénoxid) vzorca:

H(OCH₂CH₂)_xOH, ktorého molekulová hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí od 100 000 do 5 000 000. Vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu sa používa poly(etylénoxidu), ktorého molekulová hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí od 5 000 000 do 4 000 000. Tieto polyméry sú na trhu dostupné od firmy Union Carbide Corp, vo forme granúl vo vode rozpustnej poly(etylénoxid)ovej živice a predávajú sa pod obchodným označením Polyox. Z praktického hľadiska sa vo výhodnom uskutočnení na účely uvedeného vynálezu používa Polyox.N-60K, ktorého molekulová hmotnosť je 2 000 000.

Neiónové polyméry obsahujúce etylénoxid sa pridávajú do prostriedkov na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu v koncentrácii v rozmedzí od asi 0,001 % hmotnosti do asi 5 hmotnosti, pričom vo výhodnom uskutočnení je ich koncentrácia v rozmedzí od asi 0,002 % hmotnosti do asi 1 % hmotnosti.

Medzi heterocyklické dusíkaté zlúčeniny obsahujúce kyslík, ktoré možno použiť na účely uvedeného vynálezu, je možné zaradiť alantoín (čo je 2,5-dioxo-4-imidazolidinylmočovina), laktamy substituované alkylovými skupinami, ako sú napríklad dodecylsubstituované laktamy, ktoré je možné získať od firmy GAF pod obchodným označením Surfadone a vinylpyrrolidán a polyméry tejto látky, ako je napríklad polyvinylpyrrolidon (PVP).

Uvedené heterocyklické dusíkaté zlúčeniny obsahujúce kyslík sú obsiahnuté v prostriedkoch na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu v koncentrácii asi 0,001 % hmotnosti až asi 5 % hmotnosti, vo výhodnom uskutočnení v množstve od asi 0,002 % do asi 1 % hmotnosti.

SK 278864 Β6

Medzi amfotéme zlúčeniny, ktoré je možné použiť podľa uvedeného vynálezu, patria betaínové zlúčeniny všeobecného vzorca:

v ktorom znamená:

Ri alkylovú skupinu obsahujúcu asi 10 až asi 20 atómov uhlíka, vo výhodnom uskutočnení 12 až 16 atómov uhlíka, alebo amidovú skupinu o H

II I

R — C — K — v ktorej

R znamená alkylovú skupinu obsahujúcu 10 až 20 atómov uhlíka a a je celé číslo od 1 do 3

R₂ a R₃ predstavujú každý alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 3 atómy uhlíka a vo výhodnom uskutočnení 1 atóm uhlíka a

R4 predstavuje alkylénovu alebo hydroxyalkylénovu skupinu obsahujúcu 1 až 4 atómy uhlíka a pripadne jednu hydroxylovú skupinu.

Medzi typické alkyldimetylbetaíny jc možné zaradiť decylbetain alebo 2-(N-decyl-N,N-dimetylamónium)-acetát, kokosbetaín alebo 2-(N-kokos-N,N-dimetylamóniumjacetát, myristylbetaín, palmitylbetaín, laurylbetaín, cetylbetaín, srearylbetaín, atď. Medzi amidobctaíny je možné podobným spôsobom zaradiť kokosamidoetylbetaín, kokosamidopropylbetaín, laurylamidopropylbetaín a podobne. Vo výhodnom uskutočnení podľa uvedeného vynálezu sa používa kokosamidopropylbetaín, ktorý je možné získať od firmy Goldschmidt pod obchodným označením Tegobetaín.

Tieto amfotéme zlúčeniny sa pridávajú do prostriedkov na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu v množstve od asi 0,001 % hmotnosti do asi 2 % hmotnosti, vo výhodnom uskutočnení v rozmedzí od asi 0;05 % hmotnosti do asi 1 % hmotnosti.

Tieto prostriedky na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu môžu byť v podstate pevného alebo pastovitého charakteru, ako je napríklad zubná pasta, gél alebo zubné krémy. Vehikulum pre tieto pevné alebo pastovité prostriedky obvykle obsahuje leštiace látky.

Ako príklad látok, ktoré sú vhodné ako leštiace látky pre tieto prostriedky na orálnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu, je možné uviesť vo vode rozpustné kremičité leštiace činidlá, hydratovaný oxid hlinitý (alumina) a hydrogenfosforečnan vápenatý, včítane dihydrátu hydrogenfosforečnanu vápenatého a bezvodého hydrogenfosforečnanu vápenatého. Medzi kremičité leštiace činidlá je možno zaradiť koloidný xerogél oxidu kremičitého, vyzrážaný oxid kremičitý a hlinitokremičitany sodné alebo druhy oxidu kremičitého obsahujúce oxid hlinitý, obvykle v množstve asi 0,1 až asi 7 % hmotnostných. Medzi ďalšie leštiace materiály je možné zaradiť nerozpustný metafosforečnan vápenatý, fosforečnan horečnatý, uhličitan horečnatý, atď. Taktiež je možné použiť zmes leštiacich činidiel.

V obvyklom uskutočnení je možné použiť uvedené leštiace látky v prostriedku na čistenie zubov podľa uvedeného vynálezu v množstve v rozmedzí od asi 20 % do asi 60 % hmotnostných a vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu v množstve od asi 35 % do asi 55 % hmotnostných.

Prostriedky na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu môžu taktiež obsahovať používané ďalšie pomocné látky ako sú farbiace prísady alebo bieliace činidlá alebo konzervačné prísady, ako je napríklad benzoát sodný v množstve až asi 5 % hmotnostných a vo výhodnom uskutočnení v množstve až asi 1 % hmotnostné, s tou podmienkou, že tieto látky neovplyvňujú nepriaznivým spôsobom chemickú stabilitu alebo kozmetické vlastnosti konečného produktu.

Pri príprave zubnej pasty, gélu alebo zubného krému sa prostriedok na ústnu aplikáciu podľa vynálezu pripraví s použitím vody a zmáčadla ako nosičového materiálu, ktorý sa obvykle používa v množstve v rozmedzí od asi 10 do asi 90 hmotnosti tohto prostriedku.

Ako príklad zvlhčovacieho/nosičového materiálu, ktorý sa používa na prípravu zubnej pasty, gélu alebo zubných prostriedkov podľa vynálezu, je možné uviesť sorbitol, obvykle na trhu dodávaný vo forme 70 %-ného vodného roztoku, ďalej glycerol, polyetylénglykol s nízkou molekulovou hmotnosťou (ako napríklad s molekulovou hmotnosťou v rozmedzí od asi 200 do asi 600) a propylénglykol.

Zubné pasty, krémy a gély obvykle obsahujú prírodné alebo syntetické zahusťovadlá alebo želatínovacie činidlá v množstve od asi 0,1 s hmotnosťou do asi 10 % hmotnostných, vo výhodnom uskutočnení od asi 0,5 % do asi 5 % hmotnostných. Medzi vhodné zahusťovacie činidlá patrí írsky mach (karagén), tragantové klé, škrob, hydroxyetylpropylcelulóza, hydroxybutylmetylcelulóza, hydroxypropylmetylcelulóza, hydroxyetylcelulóza (ako napríklad produkt, ktorý je k dispozícii pod označením Natrosol), sodná soľ karboxymetylcelulózy, poly(metylvinyléter/anhydrid kyseliny maleínovej), ktorý je získateľný pod označením Ganterz AN 139 (výrobca firma GAF Corporation) a karboxyvinylový polymér, ktorý je k dispozícií pod označením Carbopol (ako napríklad 934, 940, 941). Tieto produkty označované Carbopol od firmy B. F. Goodrich Co, sú opisované v patentoch Spojených štátov americkýeh č. 2 798 053, 2 923 692 a 2 980 655, pričom sa jedná o v podstate koloidné, vo vode nerozpustné, acidické karboxylové polyméry na báze kyseliny akrylovej zosietené prídavkom asi 0,75 % až asi 2,0 % zosieťovacieho činidla, ktorým je polyalylsacharóza alebo polyalylpentaerytritol.

Do skupiny prostriedkov na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu takisto patria produkty, ktoré majú v podstate kvapalný charakter, ako je napríklad ústna voda alebo ústny vyplachovací prostriedok. V prípade týchto prostriedkov je vehikulum obvykle zmes vody a alkoholu, ktorá prípadne výhodne obsahuje zmáčadlo, ako už bolo uvedené. V obvyklom uskutočnení je hmotnostný pomer vody k alkoholu v týchto prostriedkoch v rozmedzí od asi 1 : 1 do asi 20 : 1, vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu asi 3 : 1 až asi 10 : 1 a ešte výhodnejšie v rozmedzí od asi 4 : 1 do asi 6 : 1. Celkové množstvo zmesi vody a alkoholu v prostriedkoch tohto typu sa obvykle pohybuje v rozmedzí od asi 70 % hmotnostných do asi 99,9 % hmotnostných prostriedku.

Hodnota pH tohto prostriedku na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu sa obvykle pohybuje v rozmedzí od asi 4,5 do asi 9, vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu v rozmedzí od asi 6 do asi 8,0. Túto hodnotu pH je možné upraviť prídavkom kyseliny (ako je napríklad kyselina citrónová alebo kyselina benzoová) alebo bázické látky (ako je napríklad hydroxid sodný) alebo tlmiace prísady (ako je napríklad citronan sodný, benzoát sodný, uhličitan sodný, hydrogenuhličitan sodný, hydrogenfosforečnan dvoj sodný, dihydrogenfosforečnan sodný, atď.

V zvlášť výhodných formách prostriedkov na ústnu aplikáciu podľa vynálezu je možné použiť prídavku soli obsahujúcich fluór, ktoré majú účinok proti tvorbe zubného kazu, pričom tieto soli sú charakterizované schopnosťou uvoľňovať fluoridové ióny do vody. Do skupiny týchto látok patria anorganické kovové soli, ako je napríklad fluorid sodný, fluorid draselný, fluorid mcd’ný, fluorid cínatý, ako je napríklad fluorid cínatý alebo chlórfluorid cínatý, ďalej fluorokremičitan sodný, fluorokremičitan amánny, fluorfosforečnan sodný a mono- a difluórfosforečnan oxidu hlinitého.

Množstvo tejto zlúčeniny obsahujúcej fluoridové ióny závisí do určitej miery od typu zlúčeniny, od jej rozpustnosti a od typu prostriedku na ústnu aplikáciu, ale v každom prípade sa musí jednať o netoxické množstvo, pričom obvykle sa množstvo tejto zlúčeniny pohybuje v rozmedzí od asi 0,01 % o do asi 3,0 % hmotnosti tohto prostriedku. V prípade prípravy prostriedkov na ústnu aplikáciu v pevnom stave, ako je napríklad gél, zubná pasta alebo krém, sa považuje za dostačujúce také množstvo uvedenej zlúčeniny poskytujúcej fluoridové ióny, ktoré uvoľňuje až asi 1 % fluoridových iónov na hmotnosť tohto prostriedku. Čo sa týka minimálnej hranice, je možné použiť ľubovoľné minimálne množstvo tejto zlúčeniny, ale vo výhodnom uskutočnení sa používa táto zlúčenina poskytujúca fluoridové ióny v množstve dostačujúcom k uvoľneniu asi 0,005 % až asi 1 % fluoridových iónov, pričom ešte výhodnejšie je množstvo uvoľňujúce asi 0,1 % fluoridových iónov. V obvyklom uskutočnení, napríklad v prípade použitia fluoridov alkalických kovov a fluoridu cínatého, sa táto zložka používa v množstve až asi 25 % hmotnostných, vztiahnuté na hmotnosť celého prostriedku a vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu v množstve v rozmedzí od asi 0,05 % do asi 1 % hmotnosti. V prípade fluórfosforečnanu sodného môže byť táto zlúčenina prítomná v množstve od asi 0,1 % do asi 3 % hmotnosti.

V prípade kvapalných prostriedkov na ústnu aplikáciu, ako je napríklad ústna voda alebo oplachovací prostriedok, je zlúčenina poskytujúca fluoridové ióny obvykle prítomná v množstve dostatočnom k uvoľňovaniu až asi 1,0 % hmotnosti fluoridových iónov, vo výhodnom uskutočnení asi 0,001 % až asi 0,5 % hmotnosti fluoridových iónov. Táto zlúčenina je v uvedenom prípade obsiahnutá v množstve v rozmedzí od asi 0,01 % do asi 3,0 % hmotnosti.

Difosforečnanové soli, ktoré majú účinok proti tvorbe zubného kameňa, ako sú napríklad difosforečnanové soli alkalických kovov (dvojalkalické a štvoralkalické soli), ako sú napríklad Na4P₂O₇, K4P2O,, Na₂K₂P₂O₇, Na₂H₂P₂O₇, K₂H₂P₂O₇, polyfosforečnany s dlhým reťazcom, ako je napríklad hexametafosforečnan sodný a cyklické fosfáty, ako je napríklad trimetafosforečnan sodný a cyklické fosfáty, ako je napríklad trimetafosforečnan sodný, sa pridávajú do prostriedkov na ústnu aplikáciu podľa vynálezu, ktoré sú v pevnej forme, vo výhodnom uskutočnení v množstve od asi 0,5 % až asi 8,0 % hmotnosti. V prípade kvapalných prostriedkov podľa vynálezu na ústnu aplikáciu sa tieto difosforečnanové soli pridávajú v množstve od asi 0,1 % do asi 3 % hmotnosti.

Do prostriedkov na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu je možné taktiež pridávať antibakteriálne činidlá. Najmä vhodné sú nekatiónové antibakteriálne činidlá na báze fcnolových a bisfcnolových zlúčenín, halogénovaných difenyléterov, esterov kyseliny benzoovej a karbanilidov. Ako príklad týchto zlúčenín je možné uviesť 4-chlórfenoi, 2,2'-trichlór-2-hydroxydifenyléter (Triclosan), estery kyseliny p-hydroxybenzoovej, najmä metylester, etylester, propylester, butylester a benzylester, ďalej 3,4,4'-trichlórkarbanilid a 3,3',4-trichlórkarbanilid. Vo výhodnom uskutočnení sa v prostriedkoch podľa uvedeného vynálezu používa Triclosan v množstve pohybujúcom sa v rozmedzí od asi 0,03 % do asi 1 % hmotnosti.

Do prostriedkov podľa uvedeného vynálezu je takisto možné pridávať neiónové antimikrobiálne činidlá, ako sú napríklad seskviterpenalkoholy, ako napríklad merolidol a bisabolol.

V prostriedkoch na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu je taktiež možné použiť činidlá na bielenie zubov. Vhodné sú najmä oxidačné činidlá, ako je napríklad peroxid vápenatý, peroxoboritan sodný, peroxid vodíka, peroxid močoviný, kyselina peroctová, peroxouhličitan sodný alebo iné ďalšie látky, ktoré vo vhodných roztokoch fungujú ako zdroje peroxidu vodíka. Množstvo aktívneho kyslíka v týchto prostriedkoch na ústnu aplikáciu sa môže pohybovať v rozmedzí od asi 0,7 % do asi 5 % hmotnosti a vo výhodnom uskutočnení je toto množstvo v rozmedzí od asi 0,5 do asi 2 % hmotnosti.

Prostriedky na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu je možné pripraviť zmiešaním jednotlivých zložiek ľubovoľným vhodným spôsobom. Pri príprave prostriedku podľa vynálezu v pevnej forme, ako je napríklad zubná pasta, sa zahusťovadlo, ako je napríklad karboxymetylcelulóza alebo hydroxyetylcelulóza, disperguje so zmáčadlom, vodou, soľami, ako je napríklad difosforečnan štvorsodný, fluorid sodný alebo fluorfosforečnan sodný a potom sa pridá sladidlo, ako je napríklad sacharín a celá zmes sa premieša. Potom sa pridá leštiace činidlo, ako je napríklad hydrogenfosforečnan vápenatý, čistený laurylsulfoacetát sodný, zlúčeniny podporujúce penenie a chuťová prísada. Tieto zložky sa potom premiešajú s použitím vákua, čo sa vykonáva v čase v rozmedzí od asi 15 do asi 30 minút. Takto získaný gél alebo pasta sa potom plní do túb.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V nasledujúcich príkladoch sú ilustrované prostriedky na ústnu aplikáciu podľa uvedeného vynálezu, ich postup prípravy a vlastností, pričom však tieto príklady rozsah vynálezu nijako neobmedzujú. Všetky množstvá a podiely sú v tejto časti a v nasledujúcich patentových nárokoch hmotnostné, pokiaľ nebude výslovne uvedené inak.

Príklad 1

Podľa tohto príkladu bola pripravená zubná pasta, ktorá mala zloženie uvedené v nasledujúcej tabuľke č. I.

TABUĽKA č. I

zložky	Obsah (t hnot.)
Hydrogénfosforečna vápenatý	48,00
Glycerol	18,00
Sorbitol	¢,00
Laurylsulfoacetát sodný (Čistený)*	1,30
Chutová prísada	0,95
Fluórfosferečnan sodný (MFP)	0,76
Karboxymetylceluldza (CMC)	0,50
Hydroxymetylcelulóza (HEC)	0,50
Difosforečnan ôtvorsodný (TSPP)	0,25
Sodná soí sacharínu	0,20
Fluorid sodný (NaF)	0,10
Deionizovaná voda	podía potreby

* Analýza čisteného laurylsulfoacetátu sodného

Zložky	Obaah (4 hmôt.)
dodecylsuifoacetát sodný	82 -	85 min.
chlorid sodný	7,5 -	B,O max.
síran sodný	7,5 -	8,0 max.
sulfoacetát sodný	<	4 max.
voiný alkohol	< 0,6 -	0,3 max.

Tento prostriedok bol pripravený zmiešaním glycerolu a sorbitolu spoločne s CMC a HEC, pričom potom bol pridaný TSPP a sodná soľ sacharínu a nasledoval prídavok deiónizovanej vody. Takto získaná zmes bola potom premiestnená do vákuovej miešačky s dvojitým planetovým miešadlom. K tejto zmesi bol potom pridaný hydrogenfosforečnan vápenatý, fluorid sodný NaF, MFP, chuťová prísada a čistený laurylsulfoacetát sodný a tieto zložky boli premiešavané s použitím vákua v čase v rozmedzí 15 až 20 minút. Týmto spôsobom bola pripravená homogénna pasta, ktorá po vyhodnotení na testovacej skupine mala príjemnú nehorkú príchuť.

Na vyhodnotenie schopností tejto pasty so zložením uvedenom v tabuľke č: I podporovať penenie bol pripravený umelý slinový roztok, ktorý mal nasledujúce zloženie:

žloženle jnelých sliň

Zluika	Koncentrácia (g/1)
CaCL₂ . 2 HjO	0,228
Mgclj . 6 HjO	0,061
NaCl	1,017
K₂C0₃ . 15 H_a0	0,603
νβκ₂ρο₄ . h₂o	0,104
Na₂HPO₄ . 7 H₂O	0,273
Voda	podlá potreby
Koncentrovaná HCL	prídavok na úpravu pH 6,9

K tomuto roztoku bolo potom pridané 16 % hmotnosti dihydrátu hydrogenfosforečnanu vápenatého a 0,3 % hmotnosti chuťovej prísady spoločne s 0,4 s hmotnosťou čisteného laurylsulfoacetátu sodného. Koncentrácia takto získaného testovacieho roztoku zodpovedala zriedeniu zubnej pasty v slinách 1 : 2, ku ktorému bežne dochádza pri použití zubnej pasty v ústnej dutine.

Pri vykonávaní testu na penenie bolo pätnásť mililitrov testovacieho roztoku premiestnených do sterilnej odstredivkovej skúmavky s objemom 50 mililitrov. Do kúpeľa s teplou vodou s teplotou 37 °C bolo umiestnených šesť pokusných vzoriek, pričom v tomto prostredí boli udržiavané počas približne 15 minút. Tieto odstredivkové skúmavky boli potom prichytené v pretrepávačke Burell Wrist-Action Shaker, v ktorej bolo vykonaných priemerne 50 pretrepávacích cyklov počas intervalu 10 sekúnd. Pri každom cykle boli tieto skúmavky posunuté o 7,0 centimetrov. V týchto skúmavkách bola v rozmedzí 5 až 20 sekúnd po každom pretrepávaní zaznamenaná spodná a horná hladina peny. Rozdiel v týchto úrovniach bol zobraný ako hodnota objem peny. Zvýšené hodnoty objemu peny majú súvislosť so zvýšenou schopnosťou penenia, ktorú sú schopní si spotrebitelia uvedomiť pri použití zubnej pasty.

Pri vykonávaní tohto testu bolo zistené, že existuje korelačný pomer 0,98 medzi výsledkami tohto testu na penenie, pri ktorom bola použitá zriedená zubná pasta a schopnosťou penenia vyhodnotenou na testovanej skupine ľudí, pri ktorej bola použitá nezriedená zubná pasta.

Objem peny v testovacom roztoku, ktorý zodpovedal príkladu 1, je uvedený v nasledujúcej tabuľke č. II (pokus č. 1).

Postup podľa príkladu 1 bol potom opakovaný s tým rozdielom, že bol pripravený rad testovacích roztokov vzoriek (pozri pokusy č. 2 - 7), v ktorých boli v testovacích roztokoch použité rôzne odlišné neiónové alebo amfotéme zlúčeniny podporujúce tvorbu peny. V nasledujúcej tabuľke č. II je taktiež uvedená koncentrácia týchto aditív a objem peny v týchto testovacích roztokoch.

Na porovnanie bol pripravený roztok, v ktorom bol čistený laurylsulfoacetát sodný nahradený SLS (laurylsulfát sodný), pričom tento roztok bol taktiež testovaný na schopnosť penenia. V nasledujúcej tabuľke č. II je táto hodnota objemu peny v tomto porovnávacom roztoku, ktorý je označený ako pokus C, takisto zaznamenaná.

TABUĽKA č. II

Pokus	aditivum podpo-	Koncentrácia	Objem peny
č.	rujúce penenie	aditiva (% hmôt.)	(ml)
1.	žiadne	0	21
2.	F-108	0,10	27
3.	F-127	0,10	27
4.	Polyox N60-K	0,005	26
5.*	Tween 60	0,04	28
6.	Alantoin	0,10	29
7.	Tegobetain	0,05	29
C		0	30

0,36 % hmotnosti čisteného laurylsulfoacetátu sodného.

Z výsledkov uvedených v tejto tabuľke č. II je zrejmé, že i keď prostriedok na orálnu aplikáciu obsahujúci čistený laurylsulfoacetát sodný (pozri pokus č. 1) prejavuje horšiu schopnosť penenia v porovnaní s podobným prostriedkom obsahujúcim SLS (pozri pokus C), prítomnosť neiónovej amfotémej zlúčeniny v roztoku (pozri pokusy 2 - 7) zvyšuje schopnosť penenia tohto prostriedku na ústnu aplikáciu na úroveň v podstate rovnakú ako v SLS.

Príklad 2

Podľa tohto príkladu bolo zistené podráždenie tkaniva v ústnej dutine pri čistenom lauiylsulfoacetáte sodného ako povrchovo aktívneho činidla, ktorý je použitý na pripravu zubnej pasty, t. z. prostriedku podľa vynálezu, pričom použitý· testovací postup k zisťovaniu tejto charakteristiky je uvedený v článku Predicting Surfactant Irritation trom the Swclling Response of a Collagen Film, J. Soc. Cosmet. Chem. 37, 199-210 (júl/august 1986). Podľa tohto testu sa vychádza z toho, že napuchnutie substrátu tenkej kolagénovej fólie (v dôsledku ab6 sorbcie tritiovej vody) zodpovedá podráždeniu tkaniva účinkom aniónového povrchovo aktívneho činidla a produktov obsahujúcich túto zložku. Toto napuchnutie (alebo zdurenie) závisí od koncentrácie, pričom väčšie napuchnutie substrátu znamená väčšiu schopnosť podráždenia. Pri vykonávaní uvedených testov bolo zistené, že výsledky týchto in vitro testov sú v korelácii s výsledkami zistenými odhadom in vitro a in vivo v laboratórnych a klinických podmienkach.

Pri vykonávaní tohto testu na podráždenie tkaniva bola použitá kolagénová fólia od výrobcu Colla-Tec Inc., Plainsboro, N.J., ktorá bola pripravená z bovinného ohýbača šliach rozrezaného na štvorčeky s rozmerom 1,27 x 1,27 centimetrov, ktoré vážili približne 10 miligramov. Každý tento štvorček bol umiestnený do skúmavky so skrutkovacím uzáverom s objemom 20 mililitrov roztoku obsahujúceho 1 % čisteného laurylsulfoacetátu sodného, ktorý bol použitý buď samostatne (pozri test č. 1) alebo v kombinácii s neiónovým aditívom (pozri testy č. 2 - 5) a dostatočným množstvom tritiovej vody (³H₂O) k dosiahnutiu hodnoty 1 x 105 dpm/ml. Roztoky obsahujúce štvorčeky fólie boli potom inkubované pri teplote 50 °C počas 18 až 24 hodín. Tieto štvorčeky fólie boli potom vybraté z uvedeného roztoku, opláchnuté v jednom litri deiónizovanej vody, čo prebehlo počas 5 sekúnd, s cieľom odstrániť všetkú priľnutú tritiovú vodu a potom boli umiestnené do skúmavky na scintilačnú kvapalinu. Tieto fólie boli digerované v uvedených skúmavkách 1 mililitrom 2 N roztoku hydroxidu sodného a rozpustené v scintilačnej kvapaline Ecolume (výrobca ICN Biomedicals, Inc.), pričom potom bolo vykonané okyslenie prídavkom 0,25 mililitrov koncentrovanej kyseliny chloristej a analýza na rádioaktivitu pomocou scintilačného spektrometra Beckman L506800. Hodnota napuchnutia tkaniva bola definovaná ako mikrolitre tritiovej vody absorbované jedným miligramom suchého kolagénu (μΐ/mg). Získané výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke č. III.

Na porovnávacie účely bol test na podráždenie tkaniva zopakovaný s tým rozdielom, že bola zisťovaná dráždivosť nečisteného laurylsulfoacetátu sodného (pozri test č. a SLS (pozri test č. C₂). Na kontrolu bola takisto použitá voda (pozri test č. C₃). Výsledky týchto porovnávacích testov sú takisto uvedené v nasledujúcej tabuľke č. III.

TABUĽKA č. III

Test č.	aditivum	Koncentrácia aditiva (¾ hmôt.)	Podráždenie napuchnutie kolagénu (ul/irg)
1.	žiadne	0	7,44
2.	Polyox N60-K	0,20	7,10
3.	Alantoin	0,20	6,58
4 .	PVP K-15	0,25	5, 94
5.	Pluronic F-108
	+ F-127	0,30	5,10
^C1	žiane	0	7,91
^C2	žiadne	0	10 - 15
^c3	žiadne	0	2,50

Z výsledkov uvedených v tabuľke č. III je zrejmé, že čistený laurylsulfoacetát sodný (pozri test č. 1) je menej dráždivý než nečistený laurylsulfoacetát sodný (pozri test č. C|) a najmä SLS (pozri test č. C₂). Prítomnosť neióno vých aditív v kombinácii s čistenou formou laurylsulfoacetátu sodného sa prejaví v ďalšom významnom znížení podráždenia tkaniva (pozri testy č. 2 - 5).

Príklad 3

Podľa tohto uskutočnenia bol postup podľa príkladu 1 opakovaný, pričom v tomto prípade bola pripravená zubná pasta obsahujúca antibakteriálne činidlo, triclosan. Zloženie tejto zubnej pasty je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

TABUĽKA č. IV

Zložky	Obsah (% hmôt.)
Hydrogénfosíorečna vápenatý	43,00
Glycerol	18,00
Sorbitol	6,00
Laurylsulfoacetát sodný (čistený)	1,30
Chuťová prísada	0,95
Fluórfosforečnan sodný (MFP)	0,76
Sodná sal karboxyraetylcelulózy (CMC)	0,50
Hydroxyetylcelulôza (HEC)	0,50
Triclosan	0,30
Sodná soí sacharínu	0,20
Fluorid sodný (HaF)	0,10
Deidnizovaná voda	podlá potreby

Zubná pasta pripravená podľa tohto príkladu 3 bola vyhodnotená chuťovým testom, pričom bolo zistené, že má príjemnú nehorkú príchuť.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Nedráždivý prostriedok na čistenie zubov s prijateľnou chuťou, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje účinné množstvo laurylsulfoacetátu sodného ako povrchovo aktívneho činidla v čistenej forme, ktorá obsahuje najviac 18 % hmotnosti znečisťujúcich zložiek.
2. Prostriedok podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že čistená forma laurylsulfoacetátu sodného obsahuje najmenej 82,0 až 85,0 % hmotn. dodecylsulfoacetátu sodného, najviac 7,5 až 8,0 % hmotn. chloridu sodného, najviac 7,5 až 8,0 % hmotn. síranu sodného, najviac 4,0 % hmotn. sulfoacetátu sodného, a najviac 0,6 až 0,8 % hmotn. voľného alkoholu.
3. Prostriedok podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje na orálnu aplikáciu čistenú formu laurylsulfoacetátu v množstve 0,5 % až 5 % hmotnosti.
4. Prostriedok podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že ďalej obsahuje podiel neiónovej alebo amfotémej zlúčeniny účinný na podporovanie schopnosti penenia a nedráždivosti tohto povrchovo aktívneho činidla.
5. Prostriedok podľa nároku 1,vyznačuj úci sa t ý m , že neiónovou zlúčeninou je polymér obsahujúci etylénoxid alebo heterocyklická dusíková zlúčenina obsahujúca kyslík.
6. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že polymér obsahujúci etylénoxid je prítomný v prostriedku na ústnu aplikáciu v množstve 0,001 % až 5 % hmotnosti.
7. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačuj úci sa t ý m , že polymérom obsahujúcim etylénoxid je poly(etylénoxid) vzorca:

H(OCH₂CH₂)_XOH s molekulovou hmotnosťou v rozmedzí od 500 000 až do 4 000 000.
8. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že polymérom obsahujúcim etylénoxid je polyoxyetylén-polyoxypropylénový blokový kopolymér vzorca:

HO(C₂H₄O)_b(C₃H₆O)a(C₂H₄O)_bH
9. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že etylénoxidovým polymérom je polyoxyetylénmonoester sorbitolu.
10. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že heterocyklická dusíkatá zlúčenina obsahujúca kyslík je prítomná v prostriedku na orálnu aplikáciu v množstve 0,01 % až 5 % hmotnosti.
11. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že heterocyklickou dusíkovou zlúčeninu obsahujúcou kyslík je polyvinylpyrrolidón.
12. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že heterocyklickou zlúčeninou obsahujúcou kyslík je alantoín.
13. Prostriedok podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že amfotéma zlúčenina je obsiahnutá v prostriedku na orálnu aplikáciu v množstve 0,001 % až 2 % hmotnosti.
14. Prostriedok podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že amfotérna zlúčenina je betaínová zlúčenina.
15. Prostriedok podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že betaínovou zlúčeninou je kokosamidopropylbetaín.
16. Prostriedok podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje 0,05 % až 1 % hmotnosti neiónového antibakteriálneho činidla.
17. Prostriedok podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že antibakteriálnym činidlom je triclosan.