SK18832001A3

SK18832001A3 - Praktická kryštalická forma melagatranu

Info

Publication number: SK18832001A3
Application number: SK1883-2001A
Authority: SK
Inventors: Lena Hedstr�M; Anita Lundblad; Sofia Nagard
Original assignee: Astrazeneca Ab
Priority date: 1999-07-02
Filing date: 2000-06-30
Publication date: 2002-10-08
Also published as: DE60030723T2; WO2001002426A1; EP1196431A1; AU765614B2; NO20016419D0; US6479078B1; CN100537598C; NO20016419L; CY1107542T1; HUP0202322A2; TR200103855T2; IL146972A0; CZ20014722A3; RU2243973C2; ATE339438T1; NZ516187A; AR035553A1; HK1045529A1; BR0012035A; DK1196431T3

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka nových tuhých foriem liečiva, farmaceutických kompozícií obsahujúcich tieto formy a postupov na ich získanie.

Pozadie vynálezu

Pri formulácii kompozícií liečiv je dôležité, aby liečivá látka bola vo forme, s ktorou možno pohodlne manipulovať a spracovávať ju. Toto je dôležité nielen z hľadiska získania komerčne praktického výrobného postupu ale aj z hľadiska následnej výroby farmaceutických prípravkov obsahujúcich aktívnu zlúčeninu.

Ďalej pri výrobe kompozícií liečiv je dôležité, aby sa po podaní pacientovi dosiahol spoľahlivý, reprodukovateľný a konštantný plazmový koncentračný profil liečiva. Toto je osobitne dôležité pri výrobe kompozícií obsahujúcich antitrombotiká.

Chemická stabilita, stabilita tuhého stavu a „exspiračná doba“ aktívnych zložiek sú tiež veľmi dôležité faktory. Liečivá látka a kompozície, ktoré ju obsahujú, by mali byť umožňovať efektívne skladovanie počas značne dlhých časových období bez vykazovania významnej zmeny vo fyzikálnochemických charakteristikách aktívnej zložky (napr. jej chemického zloženia, hustoty, hygroskopickosti a rozpustnosti).

Navyše je tiež dôležité mať možnosť poskytnúť liečivo vo forme, ktorá je chemicky čo najčistejšia.

Amorfné látky môžu spôsobovať v tomto ohľade významné problémy. S takými materiálmi sa väčšinou ťažko manipuluje a ťažko sa formulujú, majú nespoľahlivú rozpustnosť a často sa zisťuje, že sú nestabilné a chemicky nečisté.

Odborníkovi bude zrejmé, že ak možno liečivo ľahko získať v stabilnej kryštalickej forme, vyššie uvedené problémy možno vyriešiť.

Preto vo výrobe komerčne praktických a farmaceutický prijateľných kompozícií liečiv je dôležité, kedykoľvek je to možné, poskytnúť liečivo v prakticky kryštalickej a stabilnej forme.

Treba však poznamenať, že tento cieľ nie je vždy dosiahnuteľný. Je totiž väčšinou nemožné na základe samotnej molekulovej štruktúry predvídať, aké bude kryštalizačné správanie zlúčeniny. To možno obyčajne určiť len empiricky.

Doterajší stav techniky

Medzinárodná patentová prihláška WO 94/29336 uvádza niekoľko zlúčenín, ktoré sú užitočné ako inhibitory serínproteáz, napríklad trombínu, vrátane zlúčeniny

HO₂C-CH₂-(f?)Cgl-(S)Aze-Pab-H, kde Cgl predstavuje cyklohexylglycín, Aze predstavuje azetidin-2-karboxylát a Pab-H predstavuje 4-aminometylamidinobenzén. Táto zlúčenina je známa aj ako melagatran (Λ/-[( 1 f?)-2-[(2S)-2-[[[[4-(aminoiminometyl)fenyl]metyl]amino]karbonyl]-1 azetid i ny I]-1 -cyklo hexy l-2-oxoety l]g lycí n).

Postup na syntézu tejto zlúčeniny je opísaný v príklade 1 WO 94/29336, kde sa získava surový produkt odparením reakčného rozpúšťadla po záverečnom kroku odstránenia chrániacich skupín. Táto zlúčenina sa teda izoluje v amorfnej forme.

Či je možné získať melagatran v kryštalickej forme, nie je vo WO 94/29336 uvedené. Navyše nie sú uvedené žiadne informácie v súvislosti s tým, ako možno túto zlúčeninu získať v takej forme a konkrétnejšie, ako ju možno získať v chemicky stabilnej forme a/alebo v tuhom stave.

Podstata vynálezu

Zistili sme, že melagatran možno ľahko získať v jednej alebo viacerých formách, ktoré sú prakticky kryštalické a stabilné svojou povahou.

Podľa prvého aspektu vynálezu sa teda uvádza melagatran v prakticky kryštalickej forme (ďalej len „zlúčeniny podľa vynálezu“).

Hoci sme zistili, že je možné pripraviť melagatran vo formách, ktoré sú kryštalické na viac ako 80 %, pod pojmom „prakticky kryštalický“ zahŕňame kryštalický na viac ako 20 %, s výhodou viac ako 30 % a s väčšou výhodou viac ako 40 %. Stupeň (%) kryštalickosti môže odborník určiť pomocou rôntgenovej difrakcie z prášku (XRPD - X-ray powder diffraction). Možno použiť aj iné techniky, napríklad NMR v tuhom stave, FT-IR, Ramanovu spektroskopiu, diferenciálnu skenovaciu kalorimetriu (DSC) a mikrokalorimetriu.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť vo forme solvátu, hydrátu alebo zmiešaného solvátu/hydrátu. Solváty môžu zahŕňať jedno alebo viacero organických rozpúšťadiel, napríklad nižšie alkylalkoholy (napr. alkyl) (napr. metanol, etanol alebo izopropanol) alebo ich zmesi.

Zistili sme, že zlúčeniny podľa vynálezu majú prekvapujúco zlepšenú stabilitu v porovnaní s melagatranom pripraveným podľa opisu vo WO 94/29336.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa teda uvádza stabilná forma melagatranu.

Pojem „stabilita“ stu používaným významom zahŕňa chemickú stabilitu a stabilitu tuhého stavu.

Pod „chemickú stabilitu“ zahŕňame skutočnosť, že zlúčeninu možno skladovať v izolovanej tuhej forme alebo vo forme tuhého prípravku, v ktorom môže byť v zmesi s farmaceutický prijateľnými nosičmi, riedidlami alebo adjuvans, za normálnych podmienok skladovania s nevýznamným stupňom chemického odbúrania alebo rozkladu.

Pod „stabilitu tuhého stavu“ zahŕňame skutočnosť, že zlúčeninu možno skladovať v izolovanej tuhej forme alebo vo forme tuhého prípravku, v ktorom môže byť v zmesi s farmaceutický prijateľnými nosičmi, riedidlami alebo adjuvans, za normálnych podmienok skladovania s nevýznamným stupňom transformácie tuhého stavu (napr. kryštalizácia, rekryštalizácia, fázový prechod tuhého stavu, hydratácia, dehydratácia, solvatácia alebo desolvatácia).

Medzi príklady na „normálne skladovacie podmienky“ patria teploty medzi mínus 80 a plus 50 °C (s výhodou od 0 do 40 °C a s väčšou výhodou pri teplote prostredia, napríklad od 15 do 30 °C), tlaky od 0,1 do 2 bar (s výhodou atmosférický tlak), a/alebo expozícia voči 460 luxom UV/viditeľného svetla, počas dlhších časových období (t.j. šesť mesiacov a viac). Za takých podmienok možno zistiť, že zlúčeniny podľa vynálezu sú chemicky odbúrané/rozložené alebo transformované v tuhom stave, podľa vhodnosti, na menej ako 15%, s väčšou výhodou na menej ako 10% a najmä na menej ako 5%. Odborníkovi v danej oblasti bude zrejmé, že vyššie uvedené horné a dolné limity pre teplotu a tlak predstavujú extrémy normálnych skladovacích podmienok a že niektoré z týchto extrémov sa počas normálneho skladovania (napr. teplota 50 °C a tlak 0,1 bar) nevyskytnú.

Pojem „normálne podmienky skladovania“ môžu zahŕňať aj relatívne vlhkosti od 5 do 95 % (s výhodou 10 až 75 %). V prípade istých kryštalických foriem podľa vynálezu sa však v dôsledku pôsobenia istých extrémov relatívnej vlhkosti pri normálnych teplotách a tlakoch môžu vyskytnúť zmeny v konformácii alebo kryštálovej štruktúre hydratáciou a/alebo dehydratáciou. Zistili sme napríklad, že kryštalické formy melagatranu, ktoré sú vo forme hydrátu (napr. monohydrátu) možno skladovať pri 10% alebo vyššej relatívnej vlhkosti pri teplote prostredia a atmosférickom tlaku s nevýznamným stupňom dehydratácie. Zistili sme však aj to, že kryštalické formy melagatranu, ktoré sú vo forme anhydrátu, by sa mali skladovať pri reaktívnej vlhkosti menšej ako 40 % (s výhodou menšej ako 30 %, s väčšou výhodou menšej ako 20 %) pri teplote prostredia a atmosférickom tlaku, aby sa udržal nevýznamný stupeň hydratácie.

Teda hoci zlúčeniny podľa vynálezu majú vyššiu stabilitu v tuhom stave ako formy melagatranu opísané v doterajšom stave techniky, niektoré zlúčeniny podľa vynálezu sú stabilnejšie v tuhom stave ako iné. V tomto ohľade bude odborníkovi zrejmé, že podmienky skladovania možno upraviť tak, aby boli vhodné pre skladovanú kryštalickú formu.

Zlúčeniny podľa vynálezu možno s výhodou získať kryštalizáciou melagatranu.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa uvádza postup na výrobu zlúčeniny podľa vynálezu, ktorý zahŕňa kryštalizáciu melagatranu.

Hoci melagatran možno kryštalizovať za prítomnosti systému rozpúšťadiel alebo bez neho (napr. kryštalizáciu možno uskutočniť z taveniny za superkritických podmienok, alebo ju možno dosiahnuť sublimáciou), výhodné je uskutočniť kryštalizáciu z vhodného systému rozpúšťadiel.

Zistili sme, že kryštalický melagatran je možné získať kryštalizáciou s výhodou po rozpustení a/alebo suspendovaní zlúčeniny, alebo s väčšou výhodou z reakčných roztokov, v ktorých sa zlúčenina vytvorila.

Systém rozpúšťadiel môže zahŕňať jedno alebo viacero organických rozpúšťadiel, napríklad alkylacetáty (napr. lineárne alebo rozvetvené CA alkylacetáty, napríklad etylacetát, izopropylacetát a butylacetát), nižšie (napr. lineárne alebo rozvetvené C^, s výhodou C₂.₄) alkylalkoholy (napr. etanol, izopropanol), alifatické a aromatické uhľovodíky (napr. izooktán, n-heptán a toluén), dialkylketóny (napr. metyletylketón a metylizobutylketón), dialkylétery (napr. diizopropyléter) a acetonitril. Možno použiť zmesi ktorýchkoľvek z vyššie uvedených rozpúšťadiel. Organické rozpúšťadlá možno tiež miešať s vodou alebo vodnými roztokmi.

Rôzne kryštalické formy môžu mať rôzne rozpustnosti v rôznych organických rozpúšťadlách pri akejkoľvek danej teplote. V tomto ohľade možno vyššie uvedené rozpúšťadlá použiť ako „antirozpúšťadlá“ (t.j. rozpúšťadlo, v ktorom sú zlúčeniny podľa vynálezu slabo rozpustné) a takto pomôcť procesu kryštalizácie. Výhodnými rozpúšťadlami sú nižšie alkylalkoholy. Keď sa ako rozpúšťadlá použijú nižšie alkylalkoholy, iné vyššie uvedené rozpúšťadlá možno použiť ako antirozpúšťadlá (najmä acetonitril a etylacetát).

Keď kryštalizácia prebieha z reakčného roztoku, v ktorom bol melagatran vytvorený, medzi vhodné rozpúšťadlá patria nižšie alkylalkoholy (napr. metanol, etanol alebo izopropanol), ktoré môžu byť v zmesi s vodou.

Kryštalizáciu zlúčenín podľa vynálezu z vhodného systému rozpúšťadiel možno dosiahnuť presýtením v systéme rozpúšťadiel, ktorý obsahuje melagatran (napr. chladením, odparovaním rozpúšťadla a/alebo pridaním vhodného antirozpúšťadla). Kryštalizáciu možno tiež dosiahnuť znížením rozpustnosti látky pridaním soli (napr. NaCI).

Odborníkovi bude zrejmé, že koncentrácia v roztoku kryštalizovanej zlúčeniny a použitý systém rozpúšťadiel môže ovplyvniť kryštalizačné teploty a kryštalizačné časy.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť vo forme solvátu, hydrátu alebo zmiešaného solvátu/hydrátu.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť aj vo forme anhydrátu. (Pojem „anhydrát“ pri použití v tomto kontexte zahŕňa aj zlúčeniny, ktoré sú „ansolvátmi“.) Aby sa zabezpečilo získanie anhydrátu, rozpúšťadlo, z ktorého prebieha kryštalizácia, by malo byť vysušené buď pred procesom kryštalizácie alebo počas neho, aby sa znížil obsah vody pod kritickú úroveň, ktorá by sa počas kryštalizácie pokiaľ možno nemala prekročiť. Rozpúšťadlo možno vysušiť počas procesu kryštalizácie, napríklad znížením obsahu vody v zmesi kryštalizovanej zlúčeniny a vhodného systému organických a vodných rozpúšťadiel (napr. zvýšením množstva organického rozpúšťadla, ktoré je prítomné, a/alebo odstránením vody tvorbou azeotropu s následnými destiláciami). „Kritická úroveň“ vody závisí od faktorov ako teplota, koncentrácia v roztoku kryštalizovanej zlúčeniny, profil nečistôt a použitý systém rozpúšťadiel, ale možno ju určiť bez nutnosti použitia tvorivých postupov.

Anhydrát možno teda pripraviť kryštalizáciou zo systému rozpúšťadiel zahŕňajúceho jedno alebo viacero organických rozpúšťadiel (napríklad nižšie (napr. C₂.₆) alkylalkoholy (napr. etanol, izopropanol), acetonitril a/alebo etylacetát) a/alebo voda, ktorý systém rozpúšťadiel je prakticky bezvodý, alebo sa takým stane v priebehu kryštalizácie. Pod „prakticky bezvodý“ zahŕňame stav, kedy je obsah vody v systéme rozpúšťadiel pod úrovňou, ktorá povedie k tvorbe najviac 20 % monohydrátu pre akýkoľvek konkrétny systém rozpúšťadiel a sústavu kryštalizačných podmienok.

Aby sa zabezpečil vznik monohydrátu, v rozpúšťadle, z ktorého prebieha kryštalizácia, musí byť prítomná voda. Obsah vody by mal byť počas kryštalizácie s výhodou nad kritickou úrovňou (ktorá „kritická úroveň bude závisieť od faktorov spomenutých vyššie v súvislosti s prípravou anhydrátu). Kryštalický monohydrát možno teda pripraviť kryštalizáciou melagatranu zo systému rozpúšťadiel obsahujúceho vodu a/alebo jedno alebo viacerých organických rozpúšťadiel vrátane etylacetátu, etanolu, izopropanolu, metylizobutylketónu, metyletylketónu, acetonitrilu a ich zmesí.

Aby sa zabezpečilo získanie solvátu, musí byť prítomné vhodné organické rozpúšťadlo schopné tvorby solvátu ako súčasť systému rozpúšťadiel, z ktorého prebieha kryštalizácia. Možno pripraviť aj solváty, ktoré sú vo forme „zmiešaných“ solvát/hydrátov. Zistili sme napríklad, že zmiešané nižšie alkylalkoholové (napr. alkyl) (napr. metanolové, etanolové a/alebo izopropanolové) solvát/hydráty možno pripraviť kryštalizáciou zlúčeniny podľa vynálezu zo zmesi nižších alkylalkoholov (napr. metanolu, etanolu a/alebo izopropanolu), vody a antirozpúštadla (napr. acetonitrilu), napríklad tak, ako je opísané ďalej.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa uvádza zlúčenina podľa vynálezu, ktorá je vo forme solvátu, zlúčenina podľa vynálezu, ktorá je vo forme monohydrátu, zlúčenina podľa vynálezu, ktorá je vo forme zmiešaného nižšieho (napr. CJ alkylalkoholátu/hydrátu (napr. izopropanolového solvát/hydrátu) a zlúčenina podľa vynálezu, ktorá je vo forme anhydrátu.

Ako bude zrejmé odborníkovi, kryštalická forma, ktorá sa získa, závisí od kinetiky aj termodynamiky kryštalizačného procesu. Za istých termodynamických podmienok (systém rozpúšťadiel, teplota, tlak a koncentrácia zlúčeniny podľa vynálezu) môže byť jedna kryštalická forma stabilnejšia ako ďalšia (alebo ako akákoľvek iná). Avšak iné kryštalické formy, ktoré majú v porovnaní pomerne nízku termodynamickú stabilitu, môžu byť kinetický uprednostňované. Takže okrem toho aj kinetické faktory, ako je čas, profil nečistôt, miešanie, prítomnosť očkovacích kryštálov, môžu tiež ovplyvniť, ktoré formy vzniknú. Teda postupy tu diskutované môže adaptovať odborník podľa vhodnosti, aby získal rôzne kryštalické formy melagatranu.

Aby sa zabezpečilo, že kryštalické formy podľa tu uvedené opisu sa získajú bez iných kryštalických foriem tu opísaných, kryštalizácie sa s výhodou uskutočňujú naočkovaním jadrami a/alebo očkovacími kryštálmi požadovanej kryštalickej formy za úplnej neprítomnosti jadier a/alebo očkovacích kryštálov iných kryštalických foriem tu opísaných.

Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré sú anhydrátmi, obsahujú najviac 3 %, s výhodou 1 % a s väčšou výhodou 0,5 % hmotnostných vody, či je taká voda viazaná (kryštálová voda alebo iná) alebo nie. Solváty, hydráty a zmiešané hydrát/solváty obsahujú najmenej 0,5 mol rozpúšťadla a/alebo vody (ako sa hodí) na mól melagatranu.

Výhodné zlúčeniny podľa vynálezu sú tie, ktoré sú vo forme hydrátu, napríklad monohydrátu. Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa uvádza zlúčenina podľa vynálezu, ktorá obsahuje najmenej 0,5, s výhodou 0,85 a s väčšou výhodou 0,90 mol vody na mól melagatranu, či je taká voda viazaná (kryštálová alebo iná voda) alebo nie.

Zistili sme tiež, že zlúčeniny podľa vynálezu v jednej kryštalickej forme možno previesť na iné kryštalické formy. Napríklad kryštalický monohydrát možno vytvoriť aj elutriáciou iných kryštalických foriem (napr. anhydrátov a/alebo iných solvátov) vo vode alebo zmesi dostatočného množstva vody a jedného alebo viacerých organických rozpúšťadiel (napríklad etanol, izopropanol, etylacetát, acetonitril alebo metylizobutylketón). Vzniknutú suspenziu možno s výhodou naočkovať kryštálmi kryštalického monohydrátu, aby sa zabezpečilo, že prebehne príslušná transformácia.

Vlastnosti v tuhom stave a/alebo formu tuhého stavu zlúčenín podľa vynálezu (napr. solvátov, hydrátov alebo ich zmesí) môže ďalej ovplyvniť teplota sušenia a čas sušenia. Napríklad v prípade hydrátov môže pri nízkych vlhkostiach a/alebo zvýšených teplotách a/alebo zníženom tlaku dôjsť k dehydratácii. Napríklad po vzniku kryštalického monohydrátu existuje kritická úroveň vlhkosti, pod ktorou možno uskutočniť sušenie, ktoré môže viesť k strate kryštálovej vody a transformácii na anhydrát v tuhom stave. Naopak anhydráty možno skonvertovať (úplne alebo čiastočne) na monohydráty v prípadoch, kedy sú vystavené atmosfére s relatívnou vlhkosťou, ktorá je dostatočne vysoká.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa teda uvádza postup na konverziu jednej kryštalickej formy zlúčeniny podľa vynálezu na inú, ktorý zahŕňa rekryštalizáciu zlúčeniny podľa vynálezu z vhodného systému rozpúšťadiel a/alebo v prípade interkonverzie anhydrátu a monohydrátu podrobenie kryštalického anhydrátu alebo monohydrátu (ako sa hodí) pôsobeniu atmosféry s vhodnou úrovňou relatívnej vlhkosti.

Ďalej je medzi iným opísaná príprava a charakterizácia anhydrátových, monohydrátových a solvát/hydrátových foriem zlúčenín podľa vynálezu. Rôzne kryštalické formy zlúčenín podľa vynálezu (napr. anhydrát a monohydrát) možno ľahko charakterizovať pomocou rôntgenovej difrakcie z prášku (XRPD - X-ray powder diffraction), napríklad tak, ako je opísané ďalej.

Zlúčeniny podľa vynálezu možno izolovať pomocou techník, ktoré sú známe odborníkom v danej oblasti, napríklad dekantovaním, filtrovaním alebo centrifugovaním.

Zistili sme, že použitím kryštalizačného postupu tu opísaného je možné pripraviť zlúčeniny podľa vynálezu s chemickou čistotou, ktorá je vyššia ako čistota melagatranu izolovaného na začiatku.

Ďalšie čistenie zlúčenín podľa vynálezu možno uskutočniť technikami, ktoré sú všeobecne známe odborníkom v danej oblasti. Nečistoty možno odstrániť napríklad rekryštalizáciou z vhodného systému rozpúšťadiel (napr. nižších alkylalkohov, napríklad etanol alebo izopropanol), ktoré môžu zahŕňať antirozpúšťadlo (napr. izooktán, acetonitril, etylacetát, metyletylketón), vodu alebo kombinácie týchto rozpúšťadiel. Vhodné teploty a časy pre rekryštalizáciu závisia od koncentrácie kryštalizovanej zlúčeniny v roztoku a od použitého systému rozpúšťadiel.

Keď sa zlúčeniny podľa vynálezu kryštalizujú alebo rekryštalizujú, ako je tu opísané, výsledná zlúčenina je vo forme, ktorá má zlepšenú chemickú stabilitu a stabilitu tuhého stavu spomenutú vyššie.

Farmaceutické prípravky a medicínske použitie

Podľa vynálezu možno zlúčeniny podľa vynálezu podávať orálne, intravenózne, subkutánne, bukálne, rektálne, dermálne, nazálne, tracheálne, bronchiálne alebo akoukoľvek inou parenterálnou cestou, alebo inhaláciou, vo forme farmaceutického prípravku obsahujúceho zlúčeninu podľa vynálezu vo farmaceutický prijateľnej liekovej forme. Uprednostňujeme však formu zlúčeniny podľa vynálezu, ktorá je vhodná na orálne alebo parenterálne, napríklad subkutánne podávanie.

V závislosti od poruchy a pacienta, ktorý sa má liečiť, ako aj cesty podania, zlúčeniny možno podávať v rôznych dávkach.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa poskytuje farmaceutický prípravok obsahujúci zlúčeninu podľa vynálezu v zmesi s farmaceutický prijateľným adjuvans, riedidlom alebo nosičom. Medzi vhodné prípravky patria prípravky publikované v medzinárodných patentových prihláškach WO 94/29336, WO 96/14084, WO 96/16671, WO 97/39770, WO 97/45138, WO 98/16252 a WO 00/12043.

Zlúčeniny podľa vynálezu možno pred zmiešaním s vhodným nosičom, riedidlom alebo adjuvans ďalej spracovať. Napríklad kryštalickú formu možno pomlieť na menšie častice.

Uprednostňujeme prípravky obsahujúce zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré sú vo forme vhodnej na parenterálne (napr. subkutánne) podávanie. V tomto ohľade možno zlúčeniny podľa vynálezu miešať s vodným rozpúšťadlovým nosným systémom (pozrite napríklad medzinárodnú patentovú prihlášku WO 00/12043), aby sa získal farmaceutický prípravok, ktorý je vo forme kvapaliny a/alebo roztoku.

Množstvo zlúčeniny podľa vynálezu použité v takom prípravku bude závisieť od stavu a liečeného pacienta ako aj použitých zlúčenín, ale možno ho určiť bez pomoci tvorivých prístupov.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú užitočné, pretože majú farmakologickú aktivitu. Sú preto indikované ako farmaceutiká.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú konkrétne potentné inhibítory trombínu, ako je napríklad demonštrované v testoch opísaných vo WO 94/29336. Očakáva sa, že zlúčeniny podľa vynálezu budú užitočné pri liečbe stavov, kde je potrebná alebo vhodná inhibícia trombínu, vrátane stavov opísaných napríklad vo WO 94/29336 a WO 97/23499, ktorých publikácie sa týmto zahŕňajú odkazom.

Vhodné dávky zlúčeniny podľa vynálezu pri terapeutickej a/alebo profylaktickej liečbe cicavca, najmä človeka, sú v rozmedzí 0,4 až 40 mg na deň a/alebo 0,0002 až 4 mg/kg (s výhodou 0,002 až 1 mg/kg) telesnej hmotnosti pri parenterálnom podávaní a 2 až 1000 mg na deň a/alebo 0,001 až 100 mg/kg (s výhodou 0,01 až 25 mg/kg) telesnej hmotnosti pri orálnom podávaní.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa uvádza spôsob liečby stavu, kde je potrebná alebo vhodná inhibícia trombínu, ktorý spôsob zahŕňa podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny podľa vynálezu pacientovi s potrebou takej liečby.

Aby sa predišlo pochybnostiam, pod „liečbu“ zahŕňame terapeutickú liečbu ako aj profylaxiu určitého stavu.

Zlúčeniny podľa vynálezu majú výhodu, že sú vo forme, ktorá zabezpečuje jednoduchšiu manipuláciu. Zlúčeniny podľa vynálezu majú ďalej výhodu, že ich možno vyrábať vo formách, ktoré majú zlepšenú chemickú stabilitu a stabilitu tuhého stavu. Teda zlúčeniny môžu byť stabilné pri skladovaní počas dlhších časových období.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu tiež mať výhodu, že ich možno pripraviť v dobrých výťažkoch, vo vyššej čistote, za kratší čas, pohodlnejšie a s nižšími nákladmi ako doposiaľ pripravované formy melagatranu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je ilustrovaný, ale v žiadnom prípade nie obmedzený, nasledujúcimi príkladmi s odkazmi na pripojené obrázky, kde:

Obrázok 1 predstavuje rontgenový difraktogram z prášku pre kryštalickú formu melagatran anhydrátu získaného v príklade 2.

Obrázok 2 predstavuje rontgenový difraktogram z prášku pre kryštalickú formu melagatran monohydrátu získaného v príklade 4.

Obrázok 3 predstavuje rontgenový difraktogram z prášku pre kryštalickú formu melagatran anhydrátu získaného v príklade 6.

Obrázok 4 predstavuje rontgenový difraktogram z prášku pre kryštalickú formu melagatran izopropanolát/hydrátu získaného v príklade 10.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Všeobecné postupy

Rontgenové difrakčné analýza z prášku (XRPD) sa uskutočnila na vzorkách pripravených štandardnými metódami, napríklad metódami opísanými v práci Giacovazzo, C. et al (1995), Fundamentals of Crystallography, Oxford University Press; Jenkins, R. a Snyder, R. L. (1996), Introduction to X-Ray Powder Diffractometry, John Wiley & Sons, New York; Bunn, C. W. (1948), Chemical Crystallography, Clarendon Press, London; alebo Klug, H. P. a Alexander, L. E. (1974), X-ray Diffraction Procedures, John Wiley and Sons, New York. Rontgenové analýzy sa uskutočnili pomocou difraktometra Siemens D5000 a/alebo Philips X’Pert MPD.

Diferenciálna skenovacia kalorimetria (DSC) sa uskutočnila pomocou pristroja Mettler DSC820 podľa štandardných metód, napríklad metód opísaných v práci Hóhne, G. W. H. et al (1996), Differential Scanning Calorímetry, Springer,

Berlín.

Termogravimetrická analýza (TGA) sa uskutočnila pomocou prístroja Mettler Toledo TGA850.

Formy pripravené podľa nižšie uvedených príkladov vykazovali prakticky rovnaké difrakčné vzorce XRPD a/alebo DSC termogramy ako iné nižšie uvedené príklady, keď bolo z relevantných vzorcov/termogramov jasné (s ohľadom na experimentálnu chybu), že sa vytvorila rovnaká kryštalická forma. Hranice experimentálnej chyby pre vstupné teploty DSC môžu byť v intervale ±5 °C (napr. ±2 °C) a pre hodnoty vzdialeností XRPD môžu byť v intervale ±2 na poslednom desatinnom mieste.

Syntéza melagatran monohydrátu

Príklad 1 (a) Boc-(R)Cgl-(S)Aze-Pab-Z

DMAP (3,0 ekv.) a Boc-(R)Cgl-(S)Aze-OH (1,0 ekv.) sa rozpustili v zmesi etylacetátu a acetonitrilu (80:20 objem/objem) pri objeme 18 l/kg Boc-(R)Cgl(S)Aze-OH pri 20 °C. Do výsledného roztoku sa pridal Pab-Z x HCI (1,15 ekv.). Pridal sa EDAC x HCI (1,4 ekv.) a získaná suspenzia sa miešala asi 3 hodiny pri 25 °C. Odobrala sa vzorka na medzioperačnú kontrolu. Reakčný roztok sa spracoval, keď sa určilo, že prebehla najmenej 95 % konverzia. Suspenzia sa potom prefiltrovala a filtračný koláč sa premyl zmesou etylacetátu a acetonitrilu (80:20 objem/objem). Pridal sa vodný roztok chloridu sodného (10% hmotnostných) a pH sa upravilo na 4,0 roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4 M). Roztok sa dôkladne miešal najmenej 15 minút. Vodná fáza sa oddelila a organická fáza sa extrahovala vodným roztokom chloridu sodného (20 % hmotnostných). Roztok sa dôkladne miešal najmenej 15 minút. Vodná fáza sa oddelila a organická fáza sa extrahovala vodným roztokom chloridu sodného (10 % hmotnostných). pH sa upravilo na 8,0 vodným roztokom uhličitanu draselného (25 % hmotnostných). Roztok sa dôkladne miešal najmenej 15 minút. Vodná fáza sa oddelila. Etylacetát a acetonitril sa odparili za zníženého tlaku (približne 15 kPa) pri teplote približne 40 °C, kým objem v reaktore nebol približne 8 l/kg východiskovej látky. Počas procesu odparovania sa pridal ďalší etylacetát (13 l/kg východiskovej látky). Odobrala sa vzorka na analýzu obsahu vody. Potom sa pridal etylalkohol (10% objemových celkového objemu). Roztok sa použil priamo v nasledujúcom kroku.

(b) H-(R)Cgl-(S)Aze-Pab-Z (i) Roztok z kroku (a) sa ochladil na 10 °C. Pridala sa kyselina metánsulfónová (7 ekv. na ekv. Boc-(/?)Cgl-(S)Aze-Z), pričom sa teplota udržiavala pod 20 °C. Teplota sa upravila na 22 °C a reakčný roztok sa miešal (4 hodiny), kým nedošlo k najmenej 95 % konverzii (podľa HPLC). Reakčný roztok sa ochladil na 10 °C a extrahoval sa ochladeným (10 °C) vodným roztokom uhličitanu draselného s koncentráciou 25% hmotnostných (8 ekv. K₂CO₃) počas najmenej 15 minút. Teplota sa upravila na 20 °C a vodná fáza sa oddelila. Organická fáza sa premyla zmesou vodného roztoku chloridu sodného (10% hmotnostných) a uhličitanu draselného (1 ekv. K₂CO₃) počas najmenej 15 minút. Vodná fáza sa oddelila. Roztok titulnej zlúčeniny sa použil priamo v nasledujúcom kroku.

(ii) Titulná zlúčenina sa pripravila pomocou prakticky rovnakého postupu ako vo vyššie uvedenom kroku (b)(i) s tým rozdielom, že teplota sa upravila na 25 °C a reakčná zmes sa po pridaní metánsulfónovej kyseliny miešala 5 hodín.

(c) Bzl-OC(O)-CH₂-(R)Cgl-(S)Aze-Pab-Z (i) Do reakčného roztoku z vyššie uvedeného kroku (b)(i) sa pridal ďalší etylacetát, voda a uhličitan draselný (3,0 ekv. na ekv. H-(R)Cgl-(S)Aze-Pab-Z) a reakčná zmes sa miešala, kým sa uhličitan draselný nerozpustil. Pridal sa benzylbrómacetát (1,2 ekv. na ekv. H-(f?)Cgl-(S)Aze-Pab-Z) a teplota reaktora sa zvýšila na 40 °C. Táto teplota sa udržiavala približne 20 hodín. Odobrala sa vzorka na analýzu pomocou HPLC. Keď prebehla 95 % konverzia, teplota sa znížila na °C a reakčná zmes sa nechala usadzovať najmenej 20 minút. Vodná fáza sa oddelila a roztok sa ochladil na 10 °C. Pridal sa vodný roztok chloridu sodného (4 % hmotnostných) a pH sa upravilo na 4,0 roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4 M). Dvojfázový systém sa dôkladne miešal najmenej 15 minút a nechal sa separovať najmenej 20 minút. Vodná fáza sa oddelila. Pridal sa roztok chloridu sodného (4 % hmotnostných) a pH sa upravilo na 4,0 roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4 M). Roztok sa dôkladne miešal najmenej 15 minút a nechal sa separovať najmenej 20 minút. Vodná fáza sa oddelila. Do výsledného roztoku sa pridala voda ochladená na 10 °C. pH sa upravilo na 2,5 pomocou 4 M roztoku kyseliny chlorovodíkovej. Dvojfázový systém sa dôkladne miešal najmenej 15 minút a nechal sa separovať najmenej 20 minút. Vodná fáza sa oddelila a pomaly pridala do zmesi uhličitanu draselného v etylacetáte. pH sa upravilo na 7,0 pomocou vodného roztoku uhličitanu draselného s koncentráciou 25 % hmotnostných, reakčná zmes sa dôkladne miešala najmenej 15 minút pri 20 °C a nechala sa oddeľovať najmenej 20 minút. Vodná fáza sa oddelila. Etylacetát sa odparil za zníženého tlaku (približne 10 kPa) pri maximálnej teplote 40 °C, kým objem v reakčnej nádobe nebol približne 8,5 l/kg Boc-(R)Cgl-(S)Aze-OH). Pridal sa ďalší etylacetát (5 l/kg Boc-(7?)Cgl-(S)Aze-OH) a znova sa odparil, za zníženého tlaku, kým objem v reakčnej nádobe nebol približne 8,5 l/kg. Odobrala sa vzorka na analýzu obsahu vody. Ak bol objem vody menší ako 0,5 % (hmotnosť/objem), pridala sa voda, aby sa získal celkový obsah vody 0,5 - 2,0 % (hmotnosť/objem). Teplota sa upravila na 45 °C, reakčný roztok sa naočkoval 2 % (hmotnosť/hmotnosť) titulnej zlúčeniny a suspenzia sa dôkladne miešala 10 hodín, ochladila sa na 30 °C v priebehu 3 hodín a následne sa miešala najmenej 3 hodiny. Pridal sa toluén (5 l/kg titulnej zlúčeniny) a suspenzia sa miešala najmenej 15 minút. Etylacetát a toluén sa odparili za zníženého tlaku (približne 10 kPa), kým nebol objem rovnaký ako pred pridaním toluénu. Pridal sa toluén (5 l/kg titulnej zlúčeniny) a suspenzia sa miešala najmenej 30 minút. Etylacetát a toluén sa znova odparili za zníženého tlaku, kým nebol objem rovnaký ako pred pridaním toluénu. Potom sa pridal toluén do celkového objemu približne 11 l/kg titulnej zlúčeniny. Suspenzia sa opatrne miešala najmenej 3 hodiny pri 20 °C. Kryštály sa odfiltrovali, premyli toluénom a vysušili za zníženého tlaku (<150 mbar) pri približne 40 °C.

(ii) Titulná zlúčenina sa pripravila použitím prakticky rovnakého postupu ako vo vyššie uvedenom kroku (c)(i) s nasledujúcim rozdielom:

(1) pred znížením teploty na 20 °C po pridaní benzylbrómacetátu nastala 96 % konverzia; a (2) uskutočnila sa tretia extrakcia pri pH 4.

(d) Melagatran monohydrát (i) Do reaktora sa pridal etanol pri 20 °C. Pridal sa Pd/C (10% hmotnostných Bzl-OC(O)-CH₂-(R)Cgl-(S)Aze-Pab-Z) suspendovaný vo vode. (Celkové množstvo vody bolo 6 % objemových celkového rozpúšťadla.) Pridal sa Bzl-OC(O)-CH₂-(/?)Cgl-(S)Aze-Pab-Z (z vyššie uvedeného kroku (c)(i); 8 % hmotnosť/objem celkového rozpúšťadla) a teplota sa zvýšila na 25 °C. Na reakčnú zmes sa aplikoval tlak H₂ 3,5 bar a zmes sa intenzívne miešala 5 h. Keď sa reakcia skončila (podľa HPLC), teplota sa upravila na 20 °C a do reakčnej suspenzie sa pridalo aktívne uhlie (10% hmotnostných východiskovej látky) suspendované vo vode (0,5 l/kg východiskovej látky) v priebehu 0,5 h. Katalyzátor a uhlík sa odfiltrovali a filtračný koláč sa premyl etanolom (5 l/kg melagatran anhydrátu). Etanol sa odparil za zníženého tlaku, kým objem nebol 4 l/kg melagatran anhydrátu. Pridal sa izopropanol (14 l/kg melagatran anhydrátu) a roztok sa znova odparil za zníženého tlaku (pri teplote medzi 20 a 30 °C) na objem približne 7 l/kg melagatran anhydrátu. Roztok sa prefiltroval a premyl izopropanolom (7 l/kg melagatran anhydrátu). Etanol a izopropanol sa odparili za zníženého tlaku (pri teplote medzi 20 a 30 °C) na objem približne 4,4 l/kg melagatran anhydrátu. Obsah vody sa analyzoval a upravil na 0,6 - 0,7 l/kg melagatran anhydrátu. Roztok sa ohrial na 45 °C a v priebehu 20 minút sa pridal acetonitril (6,0 l/kg melagatran anhydrátu), po čom sa začala kryštalizácia naočkovaním titulnou zlúčeninou (získanou analogicky ako v nižšie uvedenom príklade 4; 2 % hmotnostné produktu). Zmes sa miešala približne 15 hodín. Do nádoby sa pridal acetonitril (6,5 l/kg melagatran anhydrátu). Suspenzia sa miešala pri 40 °C 3 h, potom sa ochladila na 20 °C v priebehu 1 h a nakoniec sa miešala pri 20 °C najmenej 1 h. Kryštály sa izolovali filtráciou a premyli zmesou acetonitrilu a izopropanolu (9:1 (objem/objem),

3,5 l/kg titulnej zlúčeniny), acetonitrilom (2 l/kg titulnej zlúčeniny) a nakoniec etylacetátom (3 l/kg titulnej zlúčeniny). Kryštály sa vysušili pri 40 °C a 150 - 200 mbar.

(ii) Titulná zlúčenina sa pripravila použitím prakticky rovnakého postupu ako vo vyššie uvedenom kroku (d)(i) s nasledujúcim rozdielom:

(1) množstvo katalyzátora použitého na začiatku bolo 12% hmotnostných východiskovej látky;

(2) celkové množstvo vody v reakcii bolo 7 % hmotnosť/objem celkového rozpúšťadla;

(3) filtrácia po druhom odparení sa neuskutočnila;

(4) medzioperačná kontrola vody po odpareniach sa neuskutočnila (pridala sa voda (0,6 l/kg) namiesto uskutočnenia úprav na 0,6 až 0,7 l/kg);

(5) množstvá premývacích rozpúšťadiel boli:

(I) acetonitril a izopropanol - 3 l/kg melagatran anhydrátu;

(II) acetonitril - 3 l/kg melagatran anhydrátu; a (III) etylacetát - 5 l/kg melagatran anhydrátu;

(6) teplota sušenia bola 45 °C; a (7) dolný limit tlaku počas sušenia bol 100 mbar.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, TGA, GC, DSC a Karl-Fischerovej titrácie. Vykazovali prakticky rovnaký vzorec XRPD a DSC termogram ako forma získaná podľa nižšie uvedeného príkladu 4.

Kryštalizácia melagatran anhydrátu

Príklad 2

Reakčný roztok (etanol a voda) obsahujúci približne 64,8 g melagatranu pripraveného analogicky ako vo vyššie uvedenom príklade 1 (s vylúčením posledného kryštalizačného kroku) v banke s guľatým dnom sa nakoncentroval odparovaním za zníženého tlaku, kým neostalo 149 g roztoku. Do nádoby sa potom pridalo 200 ml absolútneho etanol a roztok sa znova nakoncentroval, kým neostalo 89,5 g. Vytvorila sa biela zrazenina. Do nádoby sa pridalo ďalších 250 ml absolútneho etanolu a suspenzia sa miešala pri 30 až 35 °C, kým sa všetka rozpúšťaná látka nerozpustila. Tento roztok sa znova nakoncentroval, kým neostalo 78,9 g roztoku. Pridalo sa ďalších 550 ml absolútneho etanolu a suspenzia sa miešala pri 38 °C, kým sa všetko nerozpustilo. Obsah vody bol 0,5 % hmotnostných podľa Karl-Fischerovej titrácie. Roztok sa prefiltroval a filter sa premyl 200 ml absolútneho etanolu. Roztok sa zahrial na 30 °C pod atmosférou N₂a do nádoby sa postupne po častiach pridával acetonitril, kým sa roztok nezakalil (celkove sa pridalo 1380 ml acetonitrilu). Roztok sa naočkoval očkovacími kryštálmi titulného produktu. Suspenzia sa miešala cez noc a ochladila sa na teplotu prostredia. Kryštály sa premyli za zníženého tlaku 350 ml zmesi etanolu a acetonitrilu (1:5 (objem/objem)) a potom acetonitrilom (300 ml). Kryštály sa potom vysušili pri 40 °C (0,1 mbar). Po 4 hodinách sušenia sa častice rozomleli. Sušenie potom pokračovalo za rovnakých podmienok, ako je uvedené vyššie, ďalších 20 hodín.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, GC a Karl-Fischerovej titrácie. Výsledok XRPD je uvedený v tabuľkovej forme nižšie (tabuľka 1) a je zobrazený na obrázku 1.

Karl-Fischerova titrácia preukázala 1,1 % hmotnostných vody.

Tabuľka 1

hodnota d

intenzita (%)

hodnota d

intenzita (%)

hodnota d

intenzita (%)

(A)		(A)		(A)
15,9	100	6,0	5	4,08	10
15,1	30	5,8	5	3,97	10
10,9	55	5,5	5	3,82	5
8,9	5	5,3	20	3,76	5
8,4	5	5,0	15	3,66	5
8,0	20	4,87	30	3,44	5
7,0	10	4,81	25	3,32	5
6,8	10	4,71	10	3,20	5
6,4	10	4,61	15
6,2	5	4,45	5

Príklad 3 ml reakčného roztoku (etanol) obsahujúceho melagatran pripravený analogicky ako vo vyššie uvedenom príklade 1 (s vylúčením posledného kryštalizačného kroku) sa dalo do 500 ml banky s guľatým dnom. Roztok sa nakoncentroval destiláciou (tlak: 50 mbar; teplota kúpeľa: 70 °C), kým neostalo

15,3 g roztoku. Pridalo sa 63 ml izopropanolu a roztok sa znova nakoncentroval na

14,8 g. Odobrala sa vzorka a obsah vody bol 0,93 % objemových podľa KarlFischerovej titrácie. Do roztoku sa pridalo ďalších 1,16 ml vyčistenej vody, aby sa zlepšila filtrácia. Banka s guľatým dnom sa umiestnila do olejového kúpeľa udržiavaného na 40 °C a roztok sa miešal pomocou miešadla. Do miešaného roztoku sa pomaly pridalo 30 ml acetonitrilu. Do roztoku sa pridalo 80 ml očkovacích kryštálov titulnej zlúčeniny, ktorá začala kryštalizovať. Suspenzia sa miešala ďalších 14 hodín pri 40 °C a potom sa pridalo 23 ml acetonitrilu. Miešanie pokračovalo pri 40 °C 3 hodiny, olejový kúpeľ sa odstránil a suspenzia sa miešala pri teplote prostredia 2 hodiny. Kryštály sa odsali, premyli zmesou izopropanolu a acetonitrilu, potom čistým acetonitrilom a vysušili sa pri 40 °C za zníženého tlaku. Výťažok (vzhľadom na množstvo ostávajúce v matičnom roztoku) bol 84 %.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, GC a Karl-Fischerovej titrácie.

Vykazovali prakticky rovnaký vzorec XRPD ako forma získaná podľa vyššie uvedeného príkladu 2.

Konverzia kryštalického melagatran anhydrátu na kryštalický melagatran monohydrát

Príklad 4 g melagatran anhydrátu (získaného spôsobom opísaným vo vyššie uvedenom príklade 3) sa pridali spolu s 1 ml vody z vodovodu, 6 ml izopropanolu a 13,2 ml acetonitrilu do 50 ml Erlenmeyerovej banky. Banka sa umiestnila na trepačku a udržiavala sa pri teplote prostredia. Kryštály sa odsali po 9 dňoch trepania a vysušili sa pri teplote prostredia v digestore.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, DSC, TGA, GC a Karl-Fischerovej titrácie.

Výsledok XRPD je uvedený v tabuľkovej forme nižšie (tabuľka 2) a je zobrazený na obrázku 2.

DSC ukazuje jednu endotermu so vstupnou teplotou približne 83 °C s teplom -125 J/g (v dôsledku dehydratácie) a jednu pri približne 210 °C (v dôsledku topenia).

TGA ukazuje pokles hmotnosti približne 4,3 % okolo 95 °C zodpovedajúci monohydrátu a rozklad začínajúci okolo 220 °C. Karl-Fischerova titrácia preukázala

4,3 % hmotnostných vody.

Tabuľka 2

hodnota d (A)	intenzita (%)	hodnota d (A)	intenzita (%)	hodnota d (A)	intenzita (%)
21,1	65	5,07	55	3,63	15
10,5	75	4,90	25	3,52	20

7,6	90	4,75	60	3,39	5
7,0	100	4,68	50	3,27	10
6,7	10	4,35	15	3,23	5
6,4	5	4,19	20	3,12	20
6,2	25	4,00	10	3,09	10
5,7	5	3,94	5	3,06	5
5,4	10	3,85	20	2,75	5
5,3	30	3,81	15	2,38	10
5,22	45	3,73	10	2,35	10
5,19	25	3,70	10

Príklad 5

139 kg etylacetátu sa pridalo do reaktora spolu s 10,3 kg melagatran anhydrátu (z nižšie uvedeného príkladu 9) apo ňom 1,9 kg čistenej vody (4,5 ekvivalentov). Suspenzia sa miešala 16 - 20 hodín pri 40 °C. Po ochladení na 25 °C sa suspenzia miešala ďalšie 2 dni. Suspenzia sa potom prefiltrovala pomocou tlakovej filtrácie a reaktor a filtračný koláč sa premyli 46 kg etylacetátu. Kryštály sa vysušili za zníženého tlaku (150 ± 50 mbar) a 40 °C v priebehu niekoľkých dní.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, DSC, TGA, GC a Karl-Fischerovej titrácie. Vykazovali prakticky rovnaký vzorec XRPD a DSC termogram ako forma získaná podľa vyššie uvedeného príkladu 4. Karl-Fischerova titrácia preukázala obsah vody 4,0 % hmotnostných.

Konverzia jednej kryštalickej formy melagatran anhydrátu na inú kryštalickú formu melagatran anhydrátu

Príklad 6

2,5 g melagatran anhydrátu (z vyššie uvedeného príkladu 2) sa pridalo spolu so 6 ml izopropanolu, 1,0 ml vody z vodovodu a 13,2 ml acetonitrilu do 50 ml

Erlenmeyerovej banky. Banka sa umiestnila na trepačku, kde sa nechala 9 dní.

Kryštály sa odfiltrovali za vákua a vysušili cez noc pri 40 °C a pri tlaku menej ako mbar.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, DSC, GC a Karl-Fischerovej titrácie.

Výsledok XRPD je uvedený v tabuľkovej forme nižšie (tabuľka 3) a je zobrazený na obrázku 3.

DSC ukazuje endotermu s extrapolovanou vstupnou teplotou 210 °C spojenú s teplom -120 J/g.

Tabuľka 3

hodnota d (A)	intenzita (%)	hodnota d (A)	intenzita (%)	hodnota d (Ä)	intenzita (%)
17,8	100	4,43	5	3,28	1
8,9	45	4,38	15	3,24	1
8,1	20	4,33	10	3,17	1
7,5	10	4,14	5	3,09	1
6,9	5	4,12	10	3,01	1
6,3	5	4,05	10	2,96	5
5,9	25	3,91	10	2,83	1
5,6	10	3,73	10	2,54	1
5,5	10	3,61	5	2,49	1
5,4	10	3,58	5	2,41	1
5,3	5	3,56	5	2,38	5
5,2	5	3,47	5	2,35	1
5,0	10	3,40	5
4,71	10	3,36	5

Príklad 7

3,0 g melagatran anhydrátu (z vyššie uvedeného príkladu 2) sa pridalo spolu s 0,5 ml vody z vodovodu a 20 ml etylacetátu do 50 ml Erlenmeyerovej banky. Banka sa umiestnila na trepačku, kde sa nechala 9 dní. Kryštály sa odfiltrovali za vákua, premyli etylacetátom a vysušili cez noc pri 40 °C a pri tlaku menej ako 20 mbar.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, DSC, GC a Karl-Fischerovej titrácie. Vykazovali prakticky rovnaký vzorec XRPD a DSC termogram ako forma získaná podľa vyššie uvedeného príkladu 6.

Príklad 8

3,0 g melagatran anhydrátu (z vyššie uvedeného príkladu 2) sa pridalo spolu s 0,5 ml vody z vodovodu a 20 ml metylizobutylketónu do 50 ml Erlenmeyerovej banky. Banka sa umiestnila na trepačku, kde sa nechala 9 dní. Kryštály sa odfiltrovali za vákua, premyli metylizobutylketónom a vysušili cez noc pri 40 °C a pri tlaku menej ako 20 mbar.

Konverzia kryštalického melagatran monohydrátu na kryštalický melagatran anhydrát

Príklad 9

Kryštály monohydrátu (z vyššie uvedeného príkladu 1) sa vysušili za zníženého tlaku (< 15-20 mbar) a 40 °C, kým obsah vody nebol nižší ako 1,0 % hmotnostné.

Kryštalizácia melagatran izopropanolát/hydrátu

Príklad 10

2,0 g melagatran anhydrátu (z vyššie uvedeného príkladu 3) sa pridali do Erlenmeyerovej banky. Do banky sa potom pridalo 5,5 ml izopropanolu, 2,5 ml etanolu, 1,4 ml čistenej vody a 24 ml acetonitrilu. Do banky sa dalo magnetické miešadlo a banka sa umiestnila na trepačku pri teplote prostredia. Suspenzia sa miešala 7 dní. Kryštály sa odfiltrovali za vákua a vysušili cez noc pri 40 °C a pri tlaku menej ako 20 mbar.

Kryštály sa analyzovali pomocou XRPD, DSC, TGA, GC a Karl-Fischerovej titrácie. Výsledok XRPD je uvedený v tabuľkovej forme nižšie (tabuľka 4) a je zobrazený na obrázku 4.

GC ukázala 4,0 % hmotnostných izopropanolu a Karl-Fischerova titrácia ukázala 6,5 % hmotnostných vody. Výsledky indikujú, že sa vytvoril zmesný izopropanolát/hydrát.

TGA ukázala pokles hmotnosti približne 4,6 % okolo 55 °C a pokles hmotnosti približne 5,6 % okolo 140 °C.

Tabuľka 4

hodnota d (A)	intenzita (%)	hodnota d (A)	intenzita (%)	hodnota d (Ä)	intenzita (%)
19,7	25	5,4	15	3,67	10
13,1	100	5,2	25	3,61	5
11,4	95	4,95	5	3,49	15
9,9	35	4,77	5	3,31	5
9,6	10	4,66	45	3,18	5
8,6	40	4,62	25	3,05	5
6,9	60	4,55	10	2,99	5
6,6	10	4,40	25	2,85	5

6,2	15	4,29	35	2,80	5
5,9	15	4,20	15	2,69	5
5,7	20	4,11	25	2,62	1
5,6	15	4,02	20	2,40	5
5,5	15	3,88	15	2,33	5

Skratky

(S)Aze = Boe =	(S)-azetidín-2-karboxylát terc-butyloxykarbonyl
Bzl =	benzyl
(R)Cgl = DMAP =	(R)-cyklohexylglycín 4-dimetylaminopyridín
EDAC =	1-etyl-3-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimid
Pab-H =	4-aminometylamidinobenzén
Z =	benzyloxykarbonyl

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

Prakticky kryštalická forma melagatranu.

Stabilná forma melagatranu.

Melagatran vo forme, ktorá má vysokú stabilitu.

Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, ktorá je vo forme hydrátu.

Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, ktorá obsahuje aspoň 0,5 mol vody na mól melagatranu.

Zlúčenina podľa nároku 4 alebo nároku 5, ktorá obsahuje diferenciálnu skenovaciu kalorimetrickú krivku pri rýchlosti zahrievania 10°C/min v uzavretej nádobke s otvorom pod prúdom dusíka vykazujúcu endotermu s extrapolovanou vstupnou teplotou približne 83 °C a súvisiacim teplom približne -125 J/g; rôntgenovým difrakčným vzorcom z prášku charakterizovaným kryštalickými píkmi s hodnotami d pri 21,1, 10,5, 7,6, 7,0,

7.

8.

7.

8.
2,75, 2,38 a 2,35 A; a/alebo obsahom vody 4,3 % hmotnostných.

Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, ktorá je vo forme anhydrátu.

Zlúčenina podľa nároku 7 vyznačujúca sa rôntgenovým difrakčným vzorcom charakteristickým kryštalickými píkmi s hodnotami d pri 15,9, 15,1, 10,9, 8,9,

Zlúčenina podľa nároku 7 vyznačujúca sa diferenciálnou skenovacou kalorimetrickou krivkou pri rýchlosti zahrievania 10°C/min v uzavretej nádobke s otvorom pod prúdom dusíka vykazujúcu endotermu s extrapolovanou vstupnou teplotou približne 210 °C a súvisiacim teplom približne -120 J/g; a/alebo róntgenovým difrakčným vzorcom z prášku charakterizovaným kryštalickými píkmi s hodnotami d pri 17,8, 8,9, 8,1, 7,5,

6,9, 6,3, 5,9, 5,6, 5,5, 5,4, 5,3, 5,2, 5,0, 4,71, 4,43, 4,38, 4,33, 4,14, 4,12,

4,05, 3,91, 3,73, 3,61, 3,58, 3,56, 3,47, 3,40, 3,36, 3,28, 3,24, 3,17, 3,09,
3,01, 2,96, 2,83, 2,54, 2,49, 2,41, 2,38 a 2,35 Ä.

10. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, ktorá je vo forme zmiešaného izopropanolát/hydrátu.

11. Zlúčenina podľa nároku 10 vyznačujúca sa róntgenovým difrakčným vzorcom charakteristickým kryštalickými píkmi s hodnotami d pri 19,7, 13,1, 11,4, 9,9,
4,40, 4,29, 4,20, 4,11, 4,02, 3,88, 3,67, 3,61, 3,49, 3,31, 3,18, 3,05, 2,99,

2,85, 2,80, 2,69, 2,62, 2,40 a 2,33 Ä.

12. Postup na výrobu zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kryštalizáciu melagatranu.

13. Postup podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kryštalizáciu melagatranu z rozpúšťadla.

14. Postup podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo je vybrané z nasledujúcej skupiny: nižšie alkylacetáty, nižšie alkylalkoholy, alifatické a aromatické uhľovodíky, dialkylétery, dialkylketóny, acetonitril, vodné roztoky alebo ich zmesi.

15. Postup podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo je vybrané z nasledujúcej skupiny: C_V6 alkylacetáty, C_V6 alkylalkoholy, C₅.₁₂ alifatické uhľovodíky, C₆.₁₀ aromatické uhľovodíky, di-C_V6 alkylétery, di-C^ alkylketóny, acetonitril, voda alebo ich zmesi.

16. Postup podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo je vybrané z nasledujúcej skupiny: etylacetát, etanol, izopropanol, izooktán, n-heptán, toluén, diizopropyléter, metylizobutylketón, acetonitril, voda alebo ich zmesi.

17. Postup podľa ktoréhokoľvek z nárokov 12 až 16, vyznačujúci sa tým, že je použitý aspoň jeden nižší alkylalkohol a/alebo voda ako rozpúšťadlo a acetonitril a/alebo etylacetát ako antirozpúšťadlo.

18. Postup na výrobu zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 9, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa postup podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 až 17, v ktorom je rozpúšťadlo prakticky bezvodé.

19. Postup na výrobu zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 4 až 6, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa postup podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 až 17, v ktorom rozpúšťadlo obsahuje vodu.

20. Postup na konverziu jednej kryštalickej formy zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3 na inú, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa rekryštalizáciu prvej spomenutej kryštalickej formy z vhodného systému rozpúšťadiel.

21. Postup na interkonverziu anhydrátu podľa nároku 7 alebo nároku 9 a hydrátu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 4 až 6, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podrobenie kryštalického anhydrátu alebo hydrátu (ako sa hodí) pôsobeniu atmosféry s vhodnou úrovňou vlhkosti.

22. Zlúčenina, ktorú možno získať postupom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 12 až 21.

23. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11 alebo 22 na použitie ako farmaceutikum.

24. Farmaceutický prípravok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11 alebo 22 v zmesi s farmaceutický prijateľným adjuvans, riedidlom alebo nosičom.

25. Prípravok podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že obsahuje vodný roztok zlúčeniny.

26. Použitie zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11 alebo 22 pri výrobe liečiva na liečbu stavu, kde je vhodná alebo potrebná inhibícia trombínu.

27. Spôsob liečby stavu, kde je potrebná alebo vhodná inhibícia trombínu, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11 alebo 22 pacientovi s potrebou takej liečby.