SK11782002A3 - Metóda regulácie obsahu amyloidu - Google Patents

Metóda regulácie obsahu amyloidu Download PDF

Info

Publication number
SK11782002A3
SK11782002A3 SK1178-2002A SK11782002A SK11782002A3 SK 11782002 A3 SK11782002 A3 SK 11782002A3 SK 11782002 A SK11782002 A SK 11782002A SK 11782002 A3 SK11782002 A3 SK 11782002A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
cell
epitope
polypeptide
app
nucleic acid
Prior art date
Application number
SK1178-2002A
Other languages
English (en)
Other versions
SK287468B6 (sk
Inventor
Martin Roland Jensen
Peter Birk
Klaus Gregorius Nielsen
Original Assignee
Pharmexa A/S
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Pharmexa A/S filed Critical Pharmexa A/S
Publication of SK11782002A3 publication Critical patent/SK11782002A3/sk
Publication of SK287468B6 publication Critical patent/SK287468B6/sk

Links

Classifications

    • GPHYSICS
    • G01MEASURING; TESTING
    • G01NINVESTIGATING OR ANALYSING MATERIALS BY DETERMINING THEIR CHEMICAL OR PHYSICAL PROPERTIES
    • G01N33/00Investigating or analysing materials by specific methods not covered by groups G01N1/00 - G01N31/00
    • G01N33/48Biological material, e.g. blood, urine; Haemocytometers
    • G01N33/50Chemical analysis of biological material, e.g. blood, urine; Testing involving biospecific ligand binding methods; Immunological testing
    • G01N33/68Chemical analysis of biological material, e.g. blood, urine; Testing involving biospecific ligand binding methods; Immunological testing involving proteins, peptides or amino acids
    • G01N33/6893Chemical analysis of biological material, e.g. blood, urine; Testing involving biospecific ligand binding methods; Immunological testing involving proteins, peptides or amino acids related to diseases not provided for elsewhere
    • G01N33/6896Neurological disorders, e.g. Alzheimer's disease
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K38/00Medicinal preparations containing peptides
    • A61K38/16Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof
    • A61K38/17Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans
    • A61K38/1703Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans from vertebrates
    • A61K38/1709Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans from vertebrates from mammals
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K38/00Medicinal preparations containing peptides
    • A61K38/16Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof
    • A61K38/17Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans
    • A61K38/19Cytokines; Lymphokines; Interferons
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K39/0005Vertebrate antigens
    • A61K39/0007Nervous system antigens; Prions
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K39/385Haptens or antigens, bound to carriers
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K47/00Medicinal preparations characterised by the non-active ingredients used, e.g. carriers or inert additives; Targeting or modifying agents chemically bound to the active ingredient
    • A61K47/50Medicinal preparations characterised by the non-active ingredients used, e.g. carriers or inert additives; Targeting or modifying agents chemically bound to the active ingredient the non-active ingredient being chemically bound to the active ingredient, e.g. polymer-drug conjugates
    • A61K47/51Medicinal preparations characterised by the non-active ingredients used, e.g. carriers or inert additives; Targeting or modifying agents chemically bound to the active ingredient the non-active ingredient being chemically bound to the active ingredient, e.g. polymer-drug conjugates the non-active ingredient being a modifying agent
    • A61K47/62Medicinal preparations characterised by the non-active ingredients used, e.g. carriers or inert additives; Targeting or modifying agents chemically bound to the active ingredient the non-active ingredient being chemically bound to the active ingredient, e.g. polymer-drug conjugates the non-active ingredient being a modifying agent the modifying agent being a protein, peptide or polyamino acid
    • A61K47/64Drug-peptide, drug-protein or drug-polyamino acid conjugates, i.e. the modifying agent being a peptide, protein or polyamino acid which is covalently bonded or complexed to a therapeutically active agent
    • A61K47/646Drug-peptide, drug-protein or drug-polyamino acid conjugates, i.e. the modifying agent being a peptide, protein or polyamino acid which is covalently bonded or complexed to a therapeutically active agent the entire peptide or protein drug conjugate elicits an immune response, e.g. conjugate vaccines
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00Drugs for disorders of the nervous system
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00Drugs for disorders of the nervous system
    • A61P25/28Drugs for disorders of the nervous system for treating neurodegenerative disorders of the central nervous system, e.g. nootropic agents, cognition enhancers, drugs for treating Alzheimer's disease or other forms of dementia
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K14/00Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof
    • C07K14/435Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans
    • C07K14/46Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans from vertebrates
    • C07K14/47Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans from vertebrates from mammals
    • C07K14/4701Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans from vertebrates from mammals not used
    • C07K14/4711Alzheimer's disease; Amyloid plaque core protein
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/51Medicinal preparations containing antigens or antibodies comprising whole cells, viruses or DNA/RNA
    • A61K2039/53DNA (RNA) vaccination
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/60Medicinal preparations containing antigens or antibodies characteristics by the carrier linked to the antigen
    • A61K2039/6031Proteins
    • A61K2039/6037Bacterial toxins, e.g. diphteria toxoid [DT], tetanus toxoid [TT]
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/60Medicinal preparations containing antigens or antibodies characteristics by the carrier linked to the antigen
    • A61K2039/6087Polysaccharides; Lipopolysaccharides [LPS]
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/64Medicinal preparations containing antigens or antibodies characterised by the architecture of the carrier-antigen complex, e.g. repetition of carrier-antigen units
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K38/00Medicinal preparations containing peptides
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K2319/00Fusion polypeptide
    • GPHYSICS
    • G01MEASURING; TESTING
    • G01NINVESTIGATING OR ANALYSING MATERIALS BY DETERMINING THEIR CHEMICAL OR PHYSICAL PROPERTIES
    • G01N2333/00Assays involving biological materials from specific organisms or of a specific nature
    • G01N2333/435Assays involving biological materials from specific organisms or of a specific nature from animals; from humans
    • G01N2333/46Assays involving biological materials from specific organisms or of a specific nature from animals; from humans from vertebrates
    • G01N2333/47Assays involving proteins of known structure or function as defined in the subgroups
    • G01N2333/4701Details
    • G01N2333/4709Amyloid plaque core protein
    • GPHYSICS
    • G01MEASURING; TESTING
    • G01NINVESTIGATING OR ANALYSING MATERIALS BY DETERMINING THEIR CHEMICAL OR PHYSICAL PROPERTIES
    • G01N2500/00Screening for compounds of potential therapeutic value
    • G01N2500/04Screening involving studying the effect of compounds C directly on molecule A (e.g. C are potential ligands for a receptor A, or potential substrates for an enzyme A)
    • YGENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02ATECHNOLOGIES FOR ADAPTATION TO CLIMATE CHANGE
    • Y02A50/00TECHNOLOGIES FOR ADAPTATION TO CLIMATE CHANGE in human health protection, e.g. against extreme weather
    • Y02A50/30Against vector-borne diseases, e.g. mosquito-borne, fly-borne, tick-borne or waterborne diseases whose impact is exacerbated by climate change

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Biomedical Technology (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Proteomics, Peptides & Aminoacids (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Epidemiology (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Neurology (AREA)
  • Neurosurgery (AREA)
  • Microbiology (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Gastroenterology & Hepatology (AREA)
  • Zoology (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Mycology (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Urology & Nephrology (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Virology (AREA)
  • Analytical Chemistry (AREA)
  • Food Science & Technology (AREA)
  • General Physics & Mathematics (AREA)
  • Pathology (AREA)
  • Cell Biology (AREA)
  • Marine Sciences & Fisheries (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • Biotechnology (AREA)
  • Physics & Mathematics (AREA)
  • Toxicology (AREA)
  • Biophysics (AREA)

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka zlepšení v liečbe a merovej choroby uložením amyloidu, tzn.
v centrálnom nervovom systéme poskytuje metódu (AD) a iných chorôb charakterizovaných (CNS). Špecifickejšie vynález účelom zníženia” (nežiaducich) charakterizovaných ložiskami amyloidu ložísk amiloidu zodpovedajúcemu trpiacich alebo „regulácie za poskytnutím proteínu ohrozených chorobami produkcie protilátok proti alebo týmto zložkám v objektoch vyznačujúcimi sa patologickým ukladaním amyloidu. Vynález tiež poskytuje metódy produkcie modifikované polypeptidov polypeptidy užitočných ako také.
pri tomto
Vynález spôsobe a tiež zahŕňa produkciu modifikované fragmentov polypeptidy a kyselín nukleových vektory začleňujúce tieto fragmenty kódujúcich nukleových kyselín a hostiteľské bunky a transformované línie buniek. Vynález ďalej poskytuje metódu identifikácie analógov ložísk polypeptidov, ktoré sú užitočné podľa vynálezu a súčasne pre kompozície obsahujúce modifikované polypeptidy alebo obsahujúce nukleové kyseliny kódujúce modifikované polypeptidy.
Doterajší stav techniky
Amyloidóza je extracelulárne ukladanie nerozpustných vlákien proteínov vedúce k poškodeniu tkanív a chorobe (Pepys, 1996; Tan et al·., 1995; Kelly, 1996). Vlákna ako normálne tvoria rozpustné proteíny a peptidy ale združujú sa abnormálnym spôsobom (Kelly, 1997).
Amyloid je spojený s vážnymi chorobami zahŕňajúcimi systémovú amyloidózu, AD, diabetes s nástupom v dospelosti,
Parkinsonovu chorobu, Huntingtonovu chorobu, fronto-temporálnu demenciu a s priónmi súvisiacu transmisnú spongiformnú encefalopatiu (kuru a Creutzfeldt-Jacobova choroba ľudí a skrapia a BSE oviec a dobytka). Tvorba povlakov amyloidov napríklad pri Alzheimerovej chorobe sa zdá byť úzko spojená s vývojom ľudských chorôb. Na zvieracích modeloch nadexpresie alebo expresie v ložiskách ako vyvolávajú rôzne modifikovaných foriem proteínov nájdených je β-amyloidový proteín, bolo ukázané, že symptómy choroby, napr.
symptómy podobné ako pri Alzheimerovej ošetrenie ukladania amyloidu a tieto chorobe. V súčasnosti neexistuje špecifické choroby sú zvyčajne smrteľné.
Subjednotky amyloidových vlákien môžu byť divokého typu, rôznorodé alebo skrátené proteíny a podobné vlákna sa môžu tvoriť in vitro z ologopeptidov a denaturovaných proteínov (Bradbury et al., 1960; Filshie et al., 1964; Búrke & Rougvie, 1972). Druh polypeptidových zložiek vlákien určuje charakter amyloidózy. Napriek velkým rozdielom vo veľkosti, prirodzenej štruktúre a funkcii amyloidových proteínov, všetky amyloidové vlákna majú kolísavú dĺžku, sú nerozvetvené, dlhé v priemere od 70 do 120 Ä a sú viditeľné pri farbení Kongo červení (Pepys, 1996). Sú charakteristické krížovou β štruktúrou (Pauling & Corey, 1951) v ktorej je polypeptidový reťazec organizovaný v β-plátoch.
Hoci majú amyloidové proteíny veľmi rôznorodú štruktúru, sú tiež schopné prejsť štrukturálnou konverziou do formy, ktorá je stavebným prvkom β-plátov špirály protofilamentov, snáď podobným spôsobom.
Tento charakteristický vzor vlákien vedie k amyloidóze, ktorá sa volá β-fibrilóza (Glenner, 1980a, b) a proteín vlákna AD bol nazvaný ako β-proteín ešte predtým, ako bola známa jeho sekundárna štruktúra (Glenner & Wong, 1984). Charakteristický krížový-β difrakčný vzor, spolu s prítomnosťou vlákien a tinktoriálnymi vlastnosťami sú v súčasnosti akceptované diagnostické charakteristické známky amyloidu a naznačujú, že vlákna, i keď sú tvorené z celkom odlišných proteínových prekurzorov, majú podiel na stupni štrukturálnej podobnosti a tvoria štrukturálnu superrodinu, bez ohľadu na pôvod ich prekurzorových proteínov (Sunde M., Serpell L.C., Bartlam M., Fraser P.E., Pepys M.B., Blake C.C.F.J., Mol. Biol. 1997, 31. október; 273(3): 729-739).
Jednou z najrozšírenejších a dobre známych chorôb, kde sa predpokladá, že ložiská amyloidu v centrálnom nervovom systéme hrajú hlavnú úlohu vo vývoji choroby, je Alzheimerova choroba.
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba (AD) je nevratné progresívne ochorenie mozgu, ktoré sa vyvíja postupne a výsledkom je strata pamäti, zmeny správania, zmeny osobnosti a zníženie duševných schopností. Tieto straty majú vzťah k smrti mozgových buniek k prerušeniu spojenia medzi nimi.
Priebeh choroby kolísa od osoby k osobe podľa rýchlosti úpadku.
Pacienti trpiaci
AD žijú priemerne 8 až 10 rokov od času, kedy sú diagnostikovaný, i keď choroba môže trvať viac ako 20 rokov.
AD sa vyvíja postupne, od občasnej miernej zábudlivosti k silnej strate duševných funkcií. Táto strata je známa ako demencia. Pri väčšine ľudí trpiacich AD, sa symptómy po prvý raz objavujú vo veku 60 rokov, ale časnejší nástup je tiež častý. Prvé, časné symptómy často zahŕňajú stratu súčasnej pamäti, porušené úsudky a zmeny osobnosti. Ľudia postihnutí prvotnými štádiami AD neuvažujú jasne a zabúdajú mená príslušníkov rodiny a známych miest. Neskoršie s priebehom choroby, môžu zabudnúť, ako urobiť aj jednoduché úkony.
Prípadne stávaj ú živote.
ľudia trpiaci AD strácajú všetku schopnosť úvahy a sa závislými na druhých ľuďoch pri ich
Nakoniec v konečnom štádiu sa choroba každodennom stáva tak vyčerpávajúca, že sú pacienti pripútaní na lôžko náchylní na vývoj iných ochorení a infekcií. Vo väčšine prípadov pacienti trpiaci AD zomierajú na zápal pľúc.
Hoci sa riziko vývoja AD zvyšuje s vekom, AD a symptómy demencie nie sú súčasťou normálneho starnutia. AD a iné duševné ochorenia sú spôsobené poruchami, ktoré ovplyvňujú mozog. Pri normálnom starnutí sa nervové bunky v mozgu nestrácajú vo veľkom počte. Naopak AD prerušuje tri kľúčové procesy: komunikáciu medzi nervovými bunkami, metabolizmus a náhrady (opravy). Toto prerušenie nakoniec spôsobuje stratu funkcie veľkého počtu nervových buniek, stratu spojenia s ostatnými nervovými bunkami a odumieranie buniek.
Spočiatku AD ničí neuróny v časti mozgu, ktorá ovláda pamäť, predovšetkým v hipokampe a pridružených štruktúrach. Súčasne, ako nervové bunky v hipokampe silne strácajú svoju funkciu, dochádza ku krátkodobým výpadkom pamäti a často sa znižuje schopnosť pacientov robiť známe veci. AD tiež atakuje kôru mozgovú, najmä oblasť zodpovednú za reč a úvahu. Nakoniec sú zasiahnuté tiež iné oblasti mozgu, všetky tieto mozgové regióny atrofujú (zrúcajú sa) a pacienti trpiaci AD sú pripútaní na lôžko, sú inkontinentní, celkom bezmocní a nereagujúci na okolie (zdroj: National Inštitúte on Aging Progress Report on Alzheimer's Desease, 1999).
Následok AD
Ad je najbežnejšia príčina demencie u ľudí vo veku 65 rokov a starších. Predstavuje hlavné ohrozenie zdravia, pretože má vážny vplyv na jednotlivcov, rodiny, zdravotnícky systém a spoločnosť ako celok. Výskumní pracovníci odhadujú, že 4 milióny ľudí súčasne trpí touto chorobou a rozšírenie sa zdvojnásobuje každých 5 rokov po veku 65 rokov. Tiež sa odhaduje, že sa objaví každý rok približne 360 000 nových prípadov (výskytu) a predpokladá sa, že tento počet poraste s rastúcim vekom populácie (Brookmayer et al., 1998).
AD kladie veľké ekonomické náklady na spoločnosť. Posledná štúdia v Spojených štátoch odhaduje, že každoročné náklady na ošetrovanie jedného pacienta sú 18 408 USD pri pacientovi s miernou formou AD, 30 096 USD pri pacientovi so strednou AD a 36 132 USD pri pacientovi so silnou AD. Ročné náklady na ošetrovanie pacientov trpiacich AD sa v USA odhaduje na mierne nad 50 miliárd dolárov (Leon et al., 1998).
Približne 4 milióny amerických občanov má 85 rokov alebo viac a vo väčšine priemyselných krajín je táto veková skupina jednou z najrýchlejšie rastúcich skupín obyvateľstva. Odhaduje sa, že táto skupina bude mať počet takmer 8,5 miliónov v roku 2030 v USA; niektorí experti, ktorí sa zaoberajú pupulačnými trendmi predpokladajú, že tento počet môže byť dokonca aj vyšší. S tým, ako čím ďalej tým viacej ľudí žije dlhšie, sa počet ľudí postihnutých chorobami spojenými so starnutím, zahŕňajúcimi AD, zvyšuje. Napríklad niektoré štúdie ukazujú, že takmer polovina všetkých 85ročných ľudí alebo starších trpí dajakou formou demencie (National Inštitúte on Aging Progress Report on Alzheimer's Desease, 1999).
Hlavné charakteristiky AD
Abnormálne štruktúry v mozgu sú hlavné znaky AD: povlaky amyloidov a neurofibrilárne zámotky (NFT). Povlaky sú husté, do značnej miery nerozpustné ložiská proteinu a bunkového materiálu zvonka a okolo mozgových neurónov. Zámotky sú nerozpustné stočené vlákna, ktoré sa tvoria vnútri neurónov.
Existujú dva typy AD: dedičná AD (FAD), ktorá pochádza z istého typu dedičnosti a náhodná (sporadická) AD, kde nie je pozorovateľný zrejmý typ dedičnosti. S ohľadom na rozdiely vo veku pri nástupu choroby, AD sa ďalej rozdeľuje na AD s časným nástupom (vyskytujúca sa u ľudí mladších ako 65ročných) a AD s neskorým nástupom (vyskytujúca sa u ľudí 65ročných a starších) . Časný nástup AD je riedky (asi 10 % prípadov) a spravidla postihuje ľudí vo veku od 30 do 60 rokov. Niektoré formy AD s časným nástupom tiež často postupujú rýchlejšie ako oveľa obvyklejšia forma s neskorým nástupom.
Všetky doposiaľ známe dedičné formy AD (FAD) majú časný nástup a viac ako o 50 percentách prípadov FAD je známe, že sú spôsobené defektmi v troch génoch umiestnených na troch rozdielnych chromozómoch. Sú to mutácie v APP géne na chromozóme 21; mutácie v géne na chromozóme 14; nazývanom ako presenilin 1; a mutácie na chromozóme 1; nazývanom ako presenilin 2. Neexistujú však dosiaľ údaje o tom, že akákoľvek mutácia hrá podstatnú úlohu v ovela bežnejšej sporadickej alebo nededičnej forme AD s neskorým nástupom (National Inštitúte on Aging Progress Report on Alzheimer's Desease, 1999) .
Ί
Amyloidové povlaky
Pri AD sa amyloidové povlaky najskôr vyvíjajú v oblastiach mozgu, ktorá sa používa pre pamäť a iné poznávacie funkcie. Skladajú sa z prevážne nerozpustných ložísk beta amyloidu (ďalej označovaného ako Αβ) - proteínový fragment veľkého proteínu nazývaného amyloidový prekurzorový proteín (APP, sekvencia aminokyselín z ktorých je zostavená SEQ ID NO: 2) premiešaný s časťou neurónov a s nenervovými bunkami ako sú mikroglia a astrocysty. Nie je známe, či amyloidové povlaky samotné sú hlavnou príčinou AD alebo či sú vedľajším produktom procesov AD. Je isté, že zmeny v APP proteíne môžu spôsobiť AD ako je ukázané pri dedičnej forme AD spôsobenej mutáciami v APP géne a tvorba Αβ povlakov sa zdá byť úzko spojená s vývojom choroby ľudí (Lippa CF et al., 1998).
APP
APP je jeden z mnohých proteínov ktoré sú spojené s bunkovými membránami. Potom ako sa utvorí, usadzuje sa APP v membráne nervovej bunky, čiastočne vnútri a čiastočne zvonka bunky. Posledné štúdie používajúce transgénne myši demonštrujú, že APP hrá dôležitú úlohu v raste a prežívaní neurónov. Napríklad určité formy a množstvá APP môžu chrániť neuróny ako proti krátkodobému, tak aj dlhodobému poškodeniu a môžu pomôcť pri oprave poškodení neurónov medzi sebou a môžu časti neurónov pomôcť v raste po zranení mozgu.
Ako náhle sa APP usadia v bunkovej membráne, proteázy pôsobia na určité miesta v APP a rozštepujú ich na proteínové fragmenty. Jedna proteáza napomáha štiepeniu APP za vytvorenia formy Αβ a iná proteáza štiepi APP uprostred amyloidového fragmentu tak, že Αβ nemôže byť vytvorený. Vytvorený Αβ má dve odlišné dĺžky, kratší 40 (alebo 41)aminokyselinový Άβ, ktorý je relatívne rozpustný a zhrkuje sa pomaly, a trocha dlhší 42 aminokyselinový „priľnavý Αβ, ktorý rýchlo tvorí nerozpustné zhŕknutia. Nie je dosiaľ presne známe, ako sa Αβ pohybuje cez alebo vôkol nervových buniek, potom čo sa vytvorí. V záverečných fázach tohto procesu sa „priľnavý Αβ zhrkuje do dlhých vlákien zvonka bunky a pozdĺž fragmentov mŕtvych a odumierajúcich neurónov a mykroglií a astrocytov a tvorí povlaky, ktoré sú charakteristické pre AD v tkanive mozgu.
Existujú niektoré údaje, že sú pravdepodobné mutácie v APP predtým ako je Αβ vystrihnutý z APP prekurzoru, čo spôsobuje že sa vytvorí buď viac celkového
Άβ alebo relatívne viac formy „priľnavej v presenilinových
APP.
Zdá sa tiež, že mutácie génoch neurónov prinajmenšom dvoma Αβ alebo priamo spustením k degenerácii spôsobmi: Modifikáciou produkcie môžu prispievať smrti buniek. Iní pracovníci v odbore predpovedajú, že mutované preseniliny 1 a 2 môžu byť zapojené v zrýchlení procesu apoptózy.
Očakáva sa, že ako choroba pokračuje, tvorí sa viac a viac povlakov, ktoré vyplňujú stále sa zväčšujúcu plochu mozgu. Štúdie predpokladajú, že je možné, že sa Αβ zhrkuje a naopak oddeľuje v rovnakom čase, v dajakom dynamickom rovnovážnom stave. To vzbudzuje nádej, že by bolo možné rozbiť povlaky potom, čo sa vytvoria (National Inštitúte on Aging Progress Report on Alzheimer's Desease, 1999).
Predpokladá sa, že Αβ je toxický pre neuróny.
V štúdiách s tkanivovými kultúrami pracovníci pozorovali zvýšenie odumierania neurónových burjiek hipokampu riadených k nadexpresii mutovanými formami ludského APP v porovnaní s neurónmi nadexpresovanými normálnym ľudským APP (Luo et al.,
1999).
Navyše, nadexpresia alebo expresia modifikovaných foriem Αβ proteínu demonštrovaná v zvieracom modeli vyvolala symptómy podobné Alzheimerovým (Hsiao K., et al·., 1998).
Keď je dané, že zvýšená tvorba Αβ, jeho zhrkovanie do povlakov a z toho vyplývajúca neurotoxickosť môžu viesť k AD, má terapeutický význam skúmať podmienky pri ktorých môže byť zhrkovanie Αβ do formy povlakov spomalené alebo dokonca zablokované.
Preseniliny
Mutácie v preseniline-1 (S—180) zodpovedajú za takmer 50 % všetkých prípadov dedičnej AD s časným nástupom (FAD). Bolo identifikovaných približne 30 mutácií, ktoré dávajú vzniknúť
AD. Nástup AD sa mení podlá mutácií. Mutácie v preseniline-2 zodpovedajú za ovela menšiu časť prípadov FAD, ale sú stále významným faktorom. Nie je známe, či sa preseniliny podieľajú na sporadickej nededičnej AD. Funkcia presenilinov nie je známa, ale zdá sa, že sa podieľajú na spracovaní APP za vytvorenia Αβ-42 (dlhšia lepivá forma peptidu, SEQ ID NO:2, zvyšky 673-714), pretože AD pacienti mutáciami majú zvýšené hladiny tohto peptidu. preseniliny s presenilinovými Nie je jasné, majú tiež úlohu pri tvorbe NFT. Predpokladá sa, či že preseniliny degenerácii umiestnený na s chromozómom by mohli neurónov a chromozóme
1. Keď v tiež mať odumieraní viac priamu úlohu neurónov. Presenilin-1 pri je čo presenilin-2 je spojený sebe osoba prenáša mutovanú verziu
14, zatiaľ z týchto génov, celkom iste sa pri ňom alebo pri práve jedného nej vyvinie AD s časným nástupom.
Existujú niektoré neistoty v tom, či je presenilin-1 identický s hypotetickou gama-sekretázou podieľajúcou sa na tvorbe APP (Naruse et al., 1998).
Apolipoprotein E
Apolipoprotein E je zvyčajne spojený s cholesterolom, ale bol nájdený tiež v povlakoch a zámotkoch mozgu s AD. I keď sa nezdá, že by sa alely 1-3 podieľali na AD existujú signifikantné korelácie medzi prítomnosťou APOE-e4 alelami a vývojom AD s neskorším nástupom (Strittmatter et al., 1993). Avšak je to rizikový faktor a nie priama príčina ako pre preseniliny, tak ΆΡΡ mutácie a nie je obmedzený len na dedičnú
AD.
Spôsob, akým ApoE-e4 proteín zvyšuje pravdepodobnosť vývoja AD nie je doposiaľ s určitosťou známy, ale jedna možná teória je taká, že ulahčuje tvorbu Αβ a tak prispieva k zníženiu veku pri nástupe AD alebo prítomnosť alebo neprítomnosť určitých APOE alel môže ovplyvniť spôsob, akým neuróny reagujú na poškodenie (Buttini et al., 1999).
Tiež bolo ukázané, že Apo Al môže byť amyloigénny. Celý Apo Al môže samotný tvoriť amyloidom podobné vlákna in vitro, ktoré sú pozitívne pri farbení Kongo červeňou (Am. J. Pathol. 147(2): 238-244 (september, 1995), Wisniewski T, Golabek AA, Kida E, Wisniewski KE, Frangione B).
Niektoré výsledky sa zdajú byť protichodné, keď naznačujú, že existuje pozitívny vplyv APOE-e4 alely pri zvyšovaní symtómov straty duševných schopností v porovnaní s inými alelami (Stern, Brandt, 1997, Annals of Neurology 41).
Neurofibrilárne zámotky
Druhý charakteristický znak AD spočíva v abnormálnych kolekciách stočených vlákien nachádzaných vnútri nervových buniek. Hlavnou zložkou zámotkov je jedna forma proteínu, ktorá sa nazýva tau (t) . V centrálnom nervovom systému sú tau proteíny najlepšie známe, s ohľadom na ich schopnosť viazať a pomáhať stabilizovať mikrotubuly, ktoré sú jedným zo stavebných prvkov vnútornej podpornej štruktúry buniek alebo skeletónu. Avšak pri AD sú tau proteíny chemicky pozmenené a táto zmena nedovoľuje tau proteínom stabilizovať naďalej mikrotubuly, čo potom spôsobí, že mikrotubuly strácajú súdržnosť. Toto zlyhanie transportného systému má v prvom rade za následok chybné fungovanie pri komunikácii medzi nervovými bunkami a neskoršie môže viesť k neuronálnemu odumieraniu.
Pri AD sa chemicky pozmenené tau proteíny stáčajú do párovaných špirálovitých filamentov - dve vlákna tau proteínu, ktoré sú vzájomne stočené jedno okolo druhého. Tieto filamenty tvoria hlavnú zložku nájdenú pri neurofibrilárnych zámotkoch. V jednej súčasnej štúdii zistili výskumní pracovníci neurofibrilárne zmeny pri menej ako 6 % neurónov v určitej oblasti hipokampu v zdravých mozgoch, pri viac ako 43 % týchto neurónov u ľudí, ktorí zomreli na miernu formu AD a pri 71 % týchto neurónov u ľudí, ktorí zomreli na silnú formu AD.
Keď bola študovaná strata neurónov, bolo pozorované podobné percentuálne zvyšovanie, názor, že tvorba zámotkov a urýchľujú priebeh AD. (National
Údaje tohto typu podporujú strata neurónov dohromady Inštitúte on Aging Progress
Report on Alzheimer's Disease, 1999) .
Niektoré neurodegeneratívne choroby, iné ako AD, sú
Tauopatia a zámotky charakteristické agregáciou tau proteínov do nerozpustných filamentov v neurónoch a glia, čo vedie k strate funkčnosti a odumieraniu. Najnovšie našlo niekoľko skupín vedcov, ktorí študovali rodiny trpiace rôznymi dedičnými demenciami inými ako AD, prvé mutácie v tau géne na chromozóme 17 (Clark et al., 1988; Hutton et al., 1988;
Poorkaj et al.,
1988;
Spillantiani et al., 1998). V týchto rodinách mutácie v tau géne spôsobili odumieranie nervových buniek a demenciu.
Tieto poruchy, ktoré vykazujú niektoré vlastnosti ako pri AD ale líšia sa v niektorých dôležitých ohľadoch, sa fronto-temporálna demencia súhrnne nazývajú parkinsonizmus spojené s chromozómom 17 (FTDP-17).
Existujú choroby ako je
Parkinsonova choroba, niektoré formy amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS), kortikobazálna degenerácia, progresívna supranukleárna mŕtvica a Pickova choroba, a tieto všetky choroby sú charakterizované abnormálnou agregáciou tau proteínu.
Iné neurologické choroby podobné AD
Existujú dôležité podobnosti medzi AD a inými neurologickými chorobami, zahŕňajúcimi priónové choroby (ako je kuru, Creutzfeld-Jacobova choroba a hovädzia spongiformná encefalitida) , Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba a fronto-temporálna demencia. Všetky tieto choroby sa vyznačujú ložiskami abnormálnych proteínov v mozgu. AD a priónové choroby spôsobujú demenciu a smrť a pri všetkých sa tvoria nerozpustné amyloidové vlákna, ktoré sú tvorené proteínmi, ktoré sa líšia jeden od druhého.
Vedci zaoberajúci sa Parkinsonovou chorobou, ktorá je druhým najbežnejším neurodegeneratívnym ochorením po AD, objavili prvý gén spojený proteín nazývaný synuklein, s touto chorobou. Tento gén kóduje ktorý sa netušene tiež nachádza v amyloidových povlakoch pri pacientoch trpiacich
AD (Lavedan
C, 1988, Génom Res. 8(9):
871-880). Vedci tiež zistili, že genetické defekty pri
Huntingtonovej chorobe, ďalšom progresívnom neurodegeneratívnom ochorení, spôsobuje Huntingtonov ktoré spôsobuje demenciu, nerozpustné vlákna veľmi podobné proteí/i, ktorý tvorí AD vláknom pri AD proteínovým vláknam pri priónových chorobách (Scherzinger
E.
et al., 1999, PNAS U.S.A.
Vedci tiež objavili nový gén, ktorý, keď je mutovaný, je zodpovedný za dedičnú britskú demenciu (FBD), čo je zriedkavo sa vyskytujúce dedičné ochorenie, ktoré spôsobuje silné pohybové ťažkosti a progresívnu demenciu podobnú AD. Pri biochemických analýzach amyloidových vlákien nájdených pri FBD povlakoch, bol objavený unikátny peptid, nazývaný ABri (Vídal et al., 1999). Mutácia v určitom mieste pozdĺž tohto génu mala za následok produkciu dlhšieho Bri proteínu ako je normálne. ABri peptid, ktorý je odstrihnutý z mutovaného konca Bri proteínu sa ukladá ako amyliodové vlákna.
0 týchto dysfunkcii Imunizácia povlakov sa predpokladá, ktorá je charak že vedú k neuronálnej
a AD demencii, iteristická pre FBD.
Imunitný systém je normálnou súčasťou pri čistení
organizmu od cudzích proteínov a proteínových častíc, ale
ložiská spojené s hore uvedenými chorobami sú tvorené
predovšetkým vlastnými proteínmi a preto je úloha imunitného systému v riadení týchto chorôb menej zreteľná. Ložiská sú navyše umiestnené v kompartmentoch (CNS) zvyčajne oddelených od imunitného systému. Z týchto skutočnosti sa dá predpokladať, že vakcinácia alebo imunoterapia by mali byť neúspešné.
Avšak vedci v súčasnosti uskutočnili imunizáciu myši vakcínou zloženou z heterologného ľudského Αβ a látkou, o ktorej je známe že podnecuje imunitný systém (Chenk et al., 1999 a WO 99/27944). Vakcína bola testovaná na čiastočne transgénnom myšom modele AD ľudským mutovaným génom APP vloženým do DNA myši. Myši produkovali modifikovaný APP proteín a tvorili amyloidové povlaky, tak ako starli. Tento myší model bol použitý na testáciu, či má vakcinácia proti modifikovanému transgénnemu ľudskému APP vplyv na tvorbu povlakov. V prvom pokuse bola jednej skupine transgénnych myší podaná raz za mesiac injekcia vakcíny, začínalo sa v 6 týždňoch veku a končilo pri 11 mesiacoch veku myší. Druhá skupina transgénnych myší nedostala žiadne injekcie a slúžila ako kontrola. V 13 mesiacoch veku vykazovala kontrolná skupina povlaky pokrývajúce 2 až 6 % ich mozgu. Naopak imunizované myši nemali zjavne žiadne povlaky.
V druhom experimente začali vedci s injekciami v 11 mesiaci, keď sa povlaky už vytvorili. Za 7 mesiacov mali kontrolné transgénne myši 17 krát zvýšené množstvo povlakov v mozgu, zatiaľ čo myši, ktoré dostávali vakcínu vykazovali 99% zníženie v porovnaní s 18 mesiacov starými kontrolnými transgénnymi myšami. Pri niektorých myšiach sa niektoré predtým existujúce povlakové ložiská zásluhou ošetrenia odstránili. Bolo tiež pozorované, že iné poškodenia spojené s povlakmi ako je zápal a abnormálne procesy v nervových bunkách sa znížili ako výsledok imunizácie.
Hore uvedené pokusy tvoria predbežnú štúdiu na myšiach, pretože vedci potrebujú zistiť, či vakcinované myši zostávajú zdravé aj v iných ohľadoch a či vedomie myši, ktoré boli vakcinované zostáva normálne. Navyše pretože myši model netvorí kompletnú reprezentáciu AD (zvieratá nevytvárajú neurofibrilárne zámotky a veľa ich nervových buniek neodumiera) budú nezbytné následné štúdie na určenie, či ľudia budú mať podobné alebo odlišné reakcie ako myši. Ďalšou vecou, ktorú je potrebné vziať do úvahy je to, že táto metóda môže snáď liečiť amyloidové ukladanie ale môže zlyhať pri zastavení vývoja demencie.
Technické aspekty musia tiež urobiť dôležitý pokrok. Napríklad je nepredstaviteľné, avšak možné, použitie tejto technológie na vytvorenie vakcíny, ktorá dovoľuje ľuďom vytvoriť si protilátky proti ich vlastným proteínom. Je preto potrebné vyriešiť veľa aspektov bezpečnosti a efektivity predtým, ako bude možné uvažovať o testoch na ľuďoch.
Práca Schenka et al. ukazuje, že keď by bolo možné vyvolať silnú imunitnú reakciu proti vlastným proteínom v ložiskách proteínov v centrálnom nervovom systéme, ako sú povlaky tvorené pri AD, bolo by možné zabrániť tvorbe týchto ložísk a možná tiež odstraňovať už vytvorené povlaky.
Podstata vynálezu
Podstatou vynálezu je podmienkam charakterizovaným AD. Ďalším cieľom vynálezu zaistiť novú liečbu proti ukladaním amyloidov, ako pri je vyvinúť autovakcínu proti amyloidom, za účelom získania nového spôsobu ošetrenia AD a iných patologických ochorení zahŕňajúcich ukladanie amyloidov.
Súhrnný opis vynálezu
Tu opísané riešenie je tvorené použitím technológie autovakcinácie za účelom vytvorenia silnej imunitnej reakcie proti inak neimunogénnym vlastným proteinom obsiahnutým v ložiskách amyloidov, ktoré majú patologický účinok. Týmto spôsobom sa vytvorí silná imunitná reakcia buď proti amyloidom alebo jednej alebo viacerým komponentom obsiahnutým v ložiskách alebo proti jednému alebo viacerým proteinom zodpovedným za tvorbu amyloidov. Je tu tiež opísaná príprava takých vakcín na prevenciu, možnú liečbu alebo zmiernenie symptómov chorôb spojených s ukladaním amyloidov.
V širšom a všeobecnejšom rozsahu sa predkladaný vynález vzťahuje k metóde in vivo regulácie za účelom zníženia amyloidov v živočíchoch, vrátane ludí; metóda zahŕňa vykonanie zásahu do imunitného systému živočíchov pomocou imunologický efektívneho množstva prinajmenšom jedného amyloidogénneho polypeptidu alebo subsekvencie, ktoré boli vytvorené tak, aby imunizácia živočícha amyloidogénnym polypeptidom alebo subsekvenciou vyvolala tvorbu protilátok proti amyloidogénnemu polypeptidu a/alebo prinajmenšom jedného amyloidového analógu, ktorý je zavedený ako modifikácia v amyloidogénnom polypeptide, čo má za následok, že imunizácia živočícha analógom vyvolá tvorbu protilátok proti amyloidogénnemu polypeptidu.
Predkladaný vynález preto zahŕňa použitie 1) prirodzene sa vyskytujúcich antigénov a fragmentov tvorených tak, aby spúšťali imunitnú reakciu rovnako ako 2) analógov takýchto prirodzene sa vyskytujúcich antigénov, analógov, ktoré sú schopné vyvolať krížovo-reaktivne imunitné reakcie.
Predkladaný vynález sa tiež týka analógov amyloidogénnych polypeptidov, ako tiež fragmentov nukleových kyselínkódujúcich ich podskupinu. Súčasťou vynálezu sú tiež imunogenické kompozície, obsahujúce analógy fragmentov nukleových kyselín.
Predkladaný vynález sa tiež týka metód identifikácie imunogenicky efektívnych analógov amyloidogénnych polypeptidov rovnako ako metód prípravy kompozícií obsahujúcich tieto analógy.
Vysvetlivky k obrázku
Obr. 1:
pochádzaj úcich
Schematické znázornenie variantov autovakcíny proteínu, s z amyloidového prekurzorového účelom vyvolať tvorbu protilátok proti Αβ proteínu Αβ-43
C-100).
APP j e obrázku a zostávajúce ukázaný schematicky schematické vyobrazenia ukazujú, v hornej časti že modelové rôznych epitopy P2 a skrátení APP.
P30 sú nahradené alebo inzertované
Na obrázku čierny vzor označuje do
APP signálnu sekvenciu, oboj smerné krížne šrafovanie je extracelulárna časť APP, tmavé vertikálne šrafovanie je transmembránová doména APP, svetlé vertikálne šrafovanie intracelulárna doména
APP, je hrubé krížne šrafovanie označuje j emné
P30 epitop a Obdĺžnik nakreslený obdĺžnik nakreslený krížne plnou plnou šrafovanie označuje P2 epitop.
čiarou predstavuje Αβ-42/43 a čiarou spolu s obdĺžnikom, nakresleným bodkovanou čiarou, predstavuje C-100. „Abeta označuje Αβ.
Detailný opis vynálezu
Definície
V ďalšom texte budú detailne definované a vysvetlené termíny použité v opise vynálezu a nárokoch, aby sa ujasnili ciele a hranice vynálezu.
Termíny „amyloidy a „amyloidový proteín, ktoré sú použité zamenitelne, označujú triedu priteinových nerozvetvených vlákien s kolísavou dĺžkou. Amyloidové vlákna vykazujú charakteristické farbenie pri použití Kongo červene a vyznačujú sa križovou-β štruktúrou, v ktorej je polypeptidový reťazec organizovaný v β-plátoch. Amyloid je všeobecne tvorený amyliodogénnymi proteínmi, ktoré majú veľmi rozdielnu prekurzorovú štruktúru, ktoré však všetky môžu podstúpiť štrukturálnu konverziu na formu, ktorá je stavebným prvkom β-plátových špirálovitých profilamentov.
Priemer amyloidových vlákien sa bežne pohybuje medzi 70 a asi 120 Ä.
Termín „amyloidogénny proteín označuje polypeptid, ktorý má vzťah k formovaní amyloidových ložísk. Je buď priamou súčasťou ložísk samotných, alebo je súčasťou biosyntetickej dráhy vedúcej k tvorbe ložísk. Príkladmi amyloidogénnych proteínov je APP alebo Αβ, avšak tiež proteíny, podieľajúce sa na ich metabolizme, môžu byť amyloidogénne proteíny. Veľa amyloidogénnych polypeptidov je tu podrobne diskutovaných.
Termín „amyloidový polypeptid označuje polypeptidy obsahujúce sekvencie aminokyselín hore opísaných amyloidogénnych proteínov pochádzajúcich od ľudí alebo iných cicavcov (alebo skrátenia tvoriace podstatné množstvo Bbunkových epitopov s neporušeným amyloidogénnym proteínom) amyliodogénny polypeptid môže preto napr. obsahovať podstatné časti prekurzoru pre amyloidogénny polypeptid (v prípade Αβ môže byť odvodený od APP jeden možný amyloidový polypeptid). Tiež neglykozylované formy amyloidogénnych polypeptidov, ktoré sa pripravia v prokaryotickom systéme spadajú do rozsahu tohto termínu ako formy, ktoré majú meniaci sa spôsob glykozylácie napr. vplyvom použitia kvasiniek alebo iných eukaryotických expresných systémov, líšiacich sa od cicavčích. Je však potrebné poznamenať, že keď sa používa termín „amyloidogénny polypeptid je potrebné vziať do úvahy, že polypeptid je bežne neimunogénny, keď je poskytovaný živočíchom, ktorí majú byť ošetrení. Inými slovami, amyloidogénny polypeptid je vlastný proteín, alebo je to analóg takého vlastného proteínu, ktorý bežne neumožňuje vyvolanie imunitnej reakcie proti amyloidogenickosti živočíchov.
„Analóg amyloidogénneho polypeptidu je amyloidogénny polypeptid, pri ktorom boli vyvolané zmeny v jeho základnej štruktúre. Také zmeny môžu byť napr. realizované vo forme fúzie amyloidového polypeptidu za účelom získania vhodného fúzneho partnera (tzn., že zmeny v základnej štruktúre predovšetkým zahŕňajú C- a/alebo N-terminálne prídavky aminokyselinových zvyškov) a/alebo môžu byť vo forme inzercií a/alebo delécií a/alebo substitúcií aminokyselinových sekvencii amyloidogénnych polypeptidov. Tento termín tiež zahŕňa odvodené amyloidogénne molekuly, ktoré budú diskutované v nasledujúcom texte pri modifikáciách amyloidogénnych polypeptidov. V prípade, že amyloidogénny polypeptid je amyloid alebo prekurzor, analóg môže byť skonštruovaný tak, aby bol menej schopný alebo dokonca neschopný vyvolať tvorbu protilátok proti normálnemu prekurzorovému proteínu (proteinom) amyloidu, a tak sa vyvarovať nežiadúcej interferencii s (fyziologicky normálnou) neagregovanou formou polypeptidu, ktorý je prekurzorom amyloidového proteínu.
Je potrebné poznamenať, že si je možné predstaviť použitie xeno-anológu (napr. psieho alebo, porcine analógu) ľudského amyloidogénneho polypeptidu ako vakcíny pre ľudí, za účelom vyvolania žiaducej imunity proti amyloidogénnemu polypeptidu. Takéto použitie xeno-analógu za účelom imunizácie tvorí tiež súčasť vynálezu.
Termín „polypeptid v tomto kontexte znamená ako krátke peptidy s 2 až 10 aminokyselinovými zvyškami, tak oligopeptidy s 11 až 100 aminokyselinovými zvyškami ako tiež polypeptidy s viac ako 100 aminokyselinovými zvyškami. Navyše termín tiež zahŕňa proteíny, tzn. funkčné biomolekuly obsahujúce prinajmenšom jeden polypeptid; keď tieto molekuly obsahujú prinajmenšom dva polypeptidy, môžu byť tieto vo forme komplexov a môžu byť pripojené kovalentne alebo nekovalentne. Polypeptid(y) môže byť v proteíne glykozylovaný a/alebo lipidovaný alebo môže obsahovať prostetické skupiny.
Termíny „T-lymfocyt a „T-bunka budú používané zameniteľné pre lymfocyty týmusového pôvodu, ktoré sú zodpovedné za rôzne bunkou mediované imunitné reakcie aj za pomocnú aktivitu v humorálnej imunitnej reakcii. Termíny „Blymfocyt a „B-bunka budú používané tiež zameniteľné pre lymfocyty produkujúce protilátky.
Termín „subsekvencia znamená po sebe idúci úsek nukleotidov, pochádzaj úcich priamo z prirodzene sa prinajmenšom aminokyselín alebo relevantne prinajmenšom 3 vyskytujúcich amyloidových aminokyselinových sekvencii alebo sekvencií nukleových kyselín.
Termín „živočích v tomto kontexte všeobecne označuje živočíšne druhy (prednostne cicavcov) ako je Homo sapiens, Canis domesticus, apod. a nie iba jedného živočícha. Termín tiež označuje populáciu takých živočíšnych druhov, pretože je dôležité, že jednotlivci imunizavaný metódou podľa vynálezu v sebe nesú podstatné množstvo rovnakého amyloidogénneho polypeptidu, čo umožňuje imunizáciu živočíchov rovnakým imunogénom (imunogénmi). Keď napríklad existujú v rôznych ľudských populáciách genetické varianty amyloidogénneho polypeptidu, môže byť nezbytné použiť odlišné imunogény v týchto rozdielnych populáciách tak, aby bolo možné prekonať autotoleranciu voči amyloidogénnemu polypeptidu optimálnym spôsobom pri každej populácii. Odborníkom v odbore bude jasné, že živočíchom sa v tejto súvislosti rozumie žijúci živočích s imunitným systémom. Preferuje sa, keď je živočích stavovec, ako je cicavec.
Termínom „in vivo regulácia amyloidu za účelom zníženia jeho obsahu sa v tomto texte rozumie redukcia celkového množstva uloženého amyloidu zodpovedajúceho typu v živom organizme. Regulácia za účelom zníženia obsahu môže byť získaná prostredníctvom niekoľkých mechanizmov: z nich je jednoduché zasiahnutie do amyliodu väzbou na protilátku za účelom zabránenia agregácii najjednoduchšie. Avšak v rozsahu vynálezu je tiež to, že väzba protilátky má za následok odstránenie amyloidov odstraňujúcimi (scavenger) bunkami (ako sú makrofágy a iné fágocytické bunky) a že protilátky interferujú s inými amyloidogénnymi polypeptidmi, čo vedie k tvorbe amyloidov.
Vyraz „poskytnutie (zavedenie) .... do imunitného systému znamená, že imunitný systém živočícha je vystavený imunogénnemu povzbudeniu kontrolovaným spôsobom. Ako bude jasné z nasledujúceho vysvetlenia, také povzbudenie imunitného systému je možné uskutočniť najdôležitejšia vakcinácia „pharmaccines (tzn. vakcínu, liečila alebo zlepšovala st veľa spôsobmi, z ktorých je polypeptidom obsahujúcim ktorá je vytvorená tak, aby av trvajúcich chorôb) alebo vakcinácia nukleovými kyselinami „pharmaccines. Významným výsledkom, ktorý má byť dosiahnutý je to, že bunky zodpovedajúce za imunitu sú v živočíchoch konfrontované s antigénom imunologický efektívnym spôsobom, zatiaľ čo presný spôsob dosiahnutia tohto výsledku má z hľadiska vynálezcovskej myšlienky vynálezu menší význam.
Termín „imunologický efektívne množstvo sa bežne používa v odbore a znamená množstvo imunogénu, ktoré je schopné vyvolať imunitnú reakciu, ktorá významne obmedzí patogénnemu pôvodcovi, aby sa podieľal na imunologických rysoch s imunogénom.
Keď sa použije výraz, že amyloidogénny polypeptid bol „modifikovaný, tak sa tým rozumie chemická modifikácia polypeptidu, ktorá tvorí základnú štruktúru amyloidogénneho polypeptidu. Takou modifikáciou môže byť napr. derivatizácia (napr. alkylácia) určitých aminokyselinových zvyškov v sekvencii amyloidogénneho polypeptidu, ale ako bude zrejmé z ďalej uvedeného opisu, preferované modifikácie zahŕňajú zmeny primárnej štruktúry aminokyselinovej sekvencie.
Keď sa diskutuje výraz „autotolerancia proti amyloidogénnemu polypeptidu rozumie sa tým to, že pretože je amyloidogénny polypetid vlastný proteín, v populácii, ktorá má byť očkovaná, normálny proti amyloidogénnemu že náhodní jedinci v produkovať protilátky polypeptidom, napr. ako prípade budú živočíchy vlastnému amyloidogénnemu analógy pochádzajúce od populácií, ktoré majú odlišný živočíchmi tolerované.
jednotlivci nevytvoria imunitnú reakciu polypetidu;
populácii proti súčasť nie je možné však vylúčiť, živočíchov môžu byť schopní prirodzeným amyloidogénnym porúch autoimunity. V každom normálne autotolerantné proti polypeptidu, ale nie je vylúčené, živočíšnych druhov alebo iných ich že od fenotyp, budú tiež týmito „Cudzí T-bunkový epitop (alebo „cudzí T-lymfocytový epitop”) je peptid, ktorý je schopný viazať MHC molekuly a ktorý stimuluje T-bunky živočíšnych druhov. Preferovanými cudzími T-bunkovými epitopmi podlá predkladaného vynálezu sú „promiskuitné” epitopy, tzn. epitopy, ktoré sa viažu k podstatným frakciám určitej triedy MHC molekúl živočíšnych druhov alebo populácií. Je známy iba veľmi obmedzený počet takých promiskuitných T-bunkových epitopov a tieto budú diskutované detailnejšie ďalej. Promiskuitné T-bunkové epitopy sú označované tiež ako „univerzálne” T-bunkové epitopy. Je však nutné poznamenať, že aby imunogény, ktoré sú použité podľa vynálezu, boli efektívne vo veľkej časti živočíšnej populácie je nezbytné 1) vložiť niekoľko cudzích T-bunkových epitopov do rovnakého analógu alebo 2) pripraviť niekoľko analógov, z ktorých každý analóg bude mať vložený odlišný promiskuitný epitop. Je potrebné tiež poznamenať, že koncept cudzích T-bunkových epitopov tiež zahŕňa použitie kryptických T-bunkových epitopov, tzn. epitopov, ktoré sú odvodené od vlastného proteínu a ktoré, keď existujú v izolovanej forme, bez toho aby boli súčasťou vlastného proteínu, prejavujú imunogénnu funkciu.
„Cudzí T pomocný lymfocytový epitop (cudzí TH epitop) je cudzí T-bunkový epitop, ktorý viaže MHC triedu II molekúl a môže byť prítomný na povrchu antigén poskytujúcich buniek (APC) viazaných k MHC triede II molekúl.
„Funkčná časť (bio)molekuly znamená v predkladanom vynáleze časť molekuly, ktorá je zodpovedná za prinajmenšom jeden biochemický alebo fyziologický efekt prejavujúci sa v molekule. V odbore je dobre známe, že veľa enzýmov a iných efektorových molekúl má aktívne miesta, ktoré sú zodpovedné za účinky prejavujúce sa v takých molekulách. Iné časti molekuly môžu slúžiť na účely zvýšenia stabilizácie alebo rozpustnosti a môžu preto byť vynechané, keď tieto účely nemajú v kontexte určitých aspektov vynálezu dôležitosť. Napríklad je možné použitie určitých cytokinov ako modifikujúcej časti v amyloidogénnom polypeptide (pozri detailnejšu diskusiu opísanú ďalej) a v takom prípade, môže byť stupeň stability irevelantný, pretože väzba na amyloidogénny polypeptid môže nezbytnú stabilitu zaistiť.
Termín „adjuvans je bežný termín v odbore technológií očkovania a znamená látku alebo kompozíciu látok, ktoré 1) nie sú samotné schopné vyvolať špecifickú reakciu proti imunogénu vakcíny, ale ktoré sú však 2) schopné zvýšiť imunitnú reakciu voči imunogénu. Inými slovami, očkovanie samotným adjuvansom nezaistí imunitnú reakciu voči imunogénu, očkovanie imunogénom môže alebo nemusí vyvolať imunitnú reakciu voči imunogénu, ale kombinované očkovanie imunogénom a adjuvansom vyvolá imunitnú reakciu voči imunogénu, ktorá je silnejšia ako reakcia vyvolaná samotným imunugénom.
„Zacielenie molekuly v tomto texte znamená situáciu, keď sa zavádzaná molekula v živočíchovi objaví prednostne v určitom pletive(ách) alebo sa prednostne spojí s istými bunkami alebo druhmi buniek. Účinok môže byť dosiahnutý veľa spôsobmi zahŕňajúcimi formuláciu molekuly v kompozícii uľahčujúcej zacielenie alebo zavedenie v skupine molekúl, ktoré uľahčujú zacielenie. Tieto aspekty budú detailnejšie diskutované ďalej.
„Stimulácia imunitného systému znamená, že látka alebo kompozícia látok vykazuje celkový, nešpecifický imunostimulačný efekt. Veľa adjuvansov a domnelých adjuvansov (ako sú určité cytokiny) sa účastnia schopnosti stimulovať imunitný systém. Výsledkom použitia takých imunostimulačných činidiel je zvýšenie „ostražitosti imunitného systému, čím sa rozumie, že súčasná alebo následná imunizácia imunogénmi vyvoláva významne efektívnejšiu imunitnú reakciu v porovnaní so samotným použitím imunogénu.
Preferovaná realizácia regulácie amyloidu za účelom jeho obmedzenia
Amyloidogénny polypeptid použitý ako imunogén podlá metódy podľa vynálezu je prednostne modifikovaná molekula, kde je prítomná prinajmenšom jedna zmena v aminokyselinovej sekvencii amyloidogénneho polypeptidu, pretože príležitosť získať všeobecne dôležité rozrušenie autotolerancie voči amyloidogénnemu polypeptidu je týmto spôsobom veľmi podporená - to je napríklad evidentné z výsledkov uvedených v príklade 2, kde imunizácia divokým typom Αβ je porovnávaná s imunizáciou Αβ variantnou molekulou. Je nutné poznamenať, že použitie modifikovanej molekuly nevylučuje možnosť použitia takého modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu vo formuláciách, ktoré ďalej napomáhajú rozrušiť autotoleranciu voči amyloidgénnomu polypeptidu, adjuvansy.
napr. formulácii obsahujúcich
Bolo ukázané (Dalum I. et al., 1996, J. Immunol. 157:
4796-4804), že potenciálne rozpoznávajúce vlastné v normálnych jedincoch.
povzbudené k skutočnej zodpovedajúcimi vlastnými samo-reaktívne B-lymfocyty proteíny sú fyziologicky prítomné Avšak aby tieto B-lymfocyty boli tvorbe protilátok reagujúcich so proteínmi, je potrebná podpora od cytokíny produkujúcich T-pomocných lymfocytov (TH-bunky alebo TH-lymfocyty). Normálne nie je táto podpora zaisťovaná, pretože T-lymfocyty všeobecne nerozpoznávaj ú T-bunkové epitopy pochádzajúce od vlastných proteínov prezentovaných antigén poskytujúcimi bunkami (APC). Avšak zaistením prvku „cudzosti vo vlastnom proteíne (tzn. zavedením imunologický významnej modifikácie), sa T-bunky rozpoznávacie cudzí prvok aktivujú tak, že rozpoznajú cudzí epitop na APC mononukleárnu bunku). Polyklonálne B-lymfocyty
APC) schopné rozpoznať vlastné proteínoch tiež cudzí T-bunkový vlastných poskytuj ú epitopy na internalizuj ú epitop(y) a aktivované T-lymfocyty modifikovaných antigén a následne následne zaistia pomoc cytokinov týchto samo-reagujúcich polyklonálnych B-lymfocytov. Pretože protilátky produkované týmito polyklonálnymi B-lymfocytmi reagujú s rôznymi epitopmi modifikovaných polypeptidov, zahŕňajúcich tie, ktoré sú prítomné v prirodzených polypeptidoch, indukuje sa protilátková krížová reakcia s nemodifikovanými polypetidmi.
Súhrnne, lymfocyty môžu pôsobiť tak, ako keby populácia polyklonálnych lymfocytov bola rozpoznaná celkom cudzím antigénom, zatiaľ čo v skutočnosti iba vložený epitop(y) je/sú cudzie vo vzťahu k hostiteľovi. Týmto spôsobom sa vytvoria protilátky schopné krížovej reakcie s nemodifi kovanými vlastnými antigénmi.
V odbore je známych niekoľko metód modifikujúcich peptidový vlastný proteín za účelom rozrušenia autotolerancie. Podľa vynálezu, modifikácie môžu zahŕňať skutočnosť, že:
je zavedený prinajmenšom jeden cudzí T-bunkový epitop a/alebo je zavedená prinajmenšom jedna prvá časť (moiety), ktorá ovplyvňuje zacielenie modifikovanej molekuly do antigén poskytujúcej bunky (APC), a/alebo je zavedená prinajmenšom jedna druhá časť, ktorá stimuluje imunitný systém, a/alebo je zavedená prinajmenšom jedna tretia časť, ktorá optimalizuje poskytnutie modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu do imunitného systému.
Avšak všetky tieto modifikácie by mali byť realizované pri zachovaní podstatnej frakcie pôvodných B-lymfocytových epitopov v amyloidogénnom polypeptide, pretože B-lymfocytové rozpoznávanie prirodzenej molekuly sa tak zvýši.
V jednom prednostnom rozpracovaní, (vo forme cudzích t-bunkových epitopov sú postranné skupiny alebo hore uvedených prvých, druhých alebo tretích častí) kovalentne alebo nekovalentne zavádzané.
To znamená, že úseky aminokyselinových zvyškov, pochádzaj úcich amyloidogénneho polypeptidu sú derivatizované bez zmeny primárnej aminokyselinovej sekvencie, alebo prinajmenšom bez zavedenia zmien v peptidových väzbách medzi jednotlivými prednostnom rozpracovaní je aminokyselinami v reťazci.
Pri alternatívnom využitá substitúcia a/alebo delécia a/alebo vloženie a/alebo pridanie aminokyselín (čo môže byť vykonané rekombináciou alebo prostredníctvom peptidovej syntézy; modifikácie, ktoré zahŕňajú dlhšie úseky aminokyselín môžu vyvolať polypeptidov). Jednou osobitne preferovanou verziou rozpracovania je spôsob opísaný vo WO 95/05849, ktorý fúziu tohto zahŕňa metódu znižovania obsahu vlastných proteinov imunizáciou analógmi vlastných proteinov, kde určité množstvo aminokyselín bolo substituované zodpovedajúcim počtom aminokyselinových sekvencií, ktoré každá obsahuje cudzí imunodominantný T bunkový epitop, zatiaľ čo súčasne zostáva zachovaná celková terciárna štruktúra vlastného proteínu v analógu. Pre účely vynálezu je však dostačujúce, keď modifikácia (vloženie, adícia, delécia alebo substitúcia) umožňuje rast cudzieho Tbunkového epitopu a súčasne zachováva podstatný počet
Bbunkových epitopov v amyloidogénnom polypeptide.
účelom získania maximálnej účinnosti vyvolanej
Avšak za imunitnej reakcie sa prednosť venuje tomu, keď je zachovaná celková terciárna štruktúra amyloidogénneho polypeptidu v modifikovanej molekule.
Nasledujúci vzorec opisuje molekulárne konštrukty všeobecne zahrnuté vynálezom:
(MODJ si (amyloidei) ni (MOD2) s2 (amyloide2) n2 .... (MODX) sx (amyloidex) nx (I) kde amyloidei-amyloidex sú x B-bunkové epitopy obsahujúce subsekvencie amyloidogénneho polypeptidu, ktoré sú nezávisle identické alebo neidenticé a ktoré môžu obsahovať alebo neobsahovať cudzie postranné skupiny, x je celé číslo > 3, nl-nx sú celé čísla > 0 (prinajmenšom jedno je > 1), MODj.MODX sú x modifikácie vložené medzi zachované B-bunkové epitopy, a si -sx sú x celé čísla > 0 (prinajmenšom jedno je > 1, keď nie sú vložené žiadne postranné skupiny do amyloidex sekvencií). Tak, vzhľadom na všeobecnú funkčnú kontrolu imunogenickosti konštruktov, vynález poskytuje všetky druhy permutácií pôvodnej sekvencie amyloidogénneho polypeptidu a všetky druhy ich modifikácií. Vynález zahŕňa modifikované amyloidogénne polypeptidy získané vynechaním časti sekvencie amyloidogénneho polypeptidu, ktoré napr. vykazujú silné účinky in vivo alebo vynechaním častí, ktoré sú normálne intracelulárne, a tak zvyšujú nežiadúce imunologické reakcie.
Jednou prednostnou použiteľnou verziou konštruktov, sú také konštrukty, kde B-bunkový epitop obsahujúci sekvencie amyloidového proteínu, nie je intracelulárne umiestnený v prekurzorovom polypeptide, z ktorého amyloid pochádza. Urobením takého výberu amyloidových epitopov sa zaistí, že sa nevytvoria protilátky, ktoré by reagovali s bunkami produkujúcimi amyloidový prekurzor a tak je imunitná reakcia, ktorá je vyvolaná, obmedzená na imunitnú reakciu voči nežiadúcim amyloidovým ložiskám. Podobný výber môže, keď je použiteľný, byť urobený pre iné amyloidogénne polypeptidy ako je amyloid. V týchto prípadoch bude napríklad primerané vyvolať imunitu voči epitopom amyloidogénneho polypeptidu ktoré sú iba nekryte umiestnené do extracelulárnej fázy, ktorá je bez akýchkoľvek väzieb k bunkám, z ktorých sú vytvorené.
Udržiavanie podstatnej frakcie B-bunkových epitopov alebo dokonca celkovej terciárnej štruktúry proteínu, ktorý podstupuje modifikáciu a je tu opísaný, môže byť dosiahnuté rôznymi spôsobmi. Jedným jednoduchým spôsobom je príprava polyklonálneho antiséra priamo voči amyloidogénnemu polypeptidu (napr. antisérum pripravené v králikoch) a potom použitie tohto antiséra kompetitívnou ELISA) voči produkované. Modifikované ako testačného činidla (napr.
modifikovaným proteínom, ktoré sú verzie (analógy), ktoré reagujú v rovnakom rozsahu s antisérom ako amyloidogénny polypeptid, majú rovnakú terciárnu štruktúru ako amyloidogénny polypeptid, zatiaľ čo analógy vykazujúce obmedzenú (ale stále významnú a špecifickú) reaktivitu s takým antisérom, majú zachovanú podstatnú frakciu pôvodných B-bunkových epitopov.
Alternatívne môže byť pripravený výber monoklonálnych protilátok reagujúcich s odlišnými epitopmi na amyloidogénnom polypeptide a použitý ako testovací panel. Tento prístup má nasledujúce výhody umožňujúce 1) mapovanie epitopov amyloidogénneho polypeptidu a 2) mapovanie epitopov, ktoré sú zachované v pripravených analógoch.
Tretím prístupom by bolo rozlíšenie 3-dimenziálnej štruktúry amyloidogénneho polypeptidu alebo jeho biologicky aktívneho skrátenia (pozri hore) a porovnanie s rozlíšenou troj-dimenziálnou štruktúrou pripraveného analógu. Trojdimineziálna štruktúra môže byť rozlíšená prostredníctvom rôntgenových difrakčných štúdií a NMR-spektroskopiou. Ďalšie informácie vzťahujúce sa k terciárnej štruktúre môžu byť, za účelom zaistenia užitočnosti informácie o terciárnej štruktúre molekuly v určitom rozsahu, získané zo štúdií kruhového dichroizmu, ktoré majú výhodu v tom, že požadujú polypeptid iba v čistej forme (zatiaľ čo rôntgenová difrakcia vyžaduje zaistenie kryštalizovaného polypeptidu a NMR vyžaduje izotopové varianty polypeptidu). Avšak nakoniec sú predsa nezbytné rôntgenová difrakcia a/alebo NMR na získanie presvedčivých údajov, pretože kruhový dichroizmus môže zaistiť iba nepriame údaje o správnosti 3-dimenziálnej štruktúry prostredníctvom informácii o elementoch sekundárnej štruktúry.
Jeden preferovaný aspekt vynálezu využíva niekoľkonásobné poskytnutie B-lymfocytových epitopov amyloidogénneho polypeptidu (vzorec I, kde prinajmenšom jeden B-bunkový epitop je prítomný v dvoch pozíciách). Tento efekt môže byť dosiahnutý rôznym spôsobom, napr. jednoduchou prípravou fúznych polypeptidov majúcich štruktúru (amyloidogénny polypeptid)m, kde m je celé číslo > 2 a potom vložením tu diskutovaných modifikácií do prinajmenšom jednej amyloidovej sekvencie. Prednosť sa venuje tomu, keď vložené modifikácie zahŕňajú prinajmenšom jednu duplikáciu B-lymfocytového epitopu a/alebo vloženie hapténu. Tieto aspekty, ktoré zahŕňajú násobné poskytnutie vybraných epitopov, sú osobitne preferované v situáciách, kde je len malá časť amyloidogénneho polypeptidu užitočná ako stavebný prvok vakcínového činidla.
Ako bolo uvedené hore, zavedenie cudzieho T-bunkového epitopu môže byť sprevádzané zavedením prinajmenšom jednej aminokyselinovéj inzercie, adície, delécie alebo substitúcie. Samozrejme, že normálnou situáciou bude zavedenie viac ako jednej zmeny v aminokyselinovéj sekvencii (napr. inzercia alebo substitúcia úplného T-bunkového epitopu) ale dôležitý cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, je to, že analóg, keď je spracovaný antigén poskytujúcou bunkou (APC), zvýši prítomnosť cudzieho imunodominantného T-bunkového epitopu, ktorý je prítomný v súvislosti s MCH trieda II molekulou na povrchu APC. Keď aminokyselinové sekvencia amyloidogénneho polypeptidu vo vhodnej pozícii obsahuje množstvo amynokyselinových zvyškov, ktoré je možné tiež nájsť v cudzom TH epitope, potom môže byť zavedenie cudzieho TH epitopu sprevádzané zaistením zostávajúcich aminokyselín cudzieho epitopu prostredníctvom aminokyselinovej inzercie, adície, delécie alebo substitúcie.
Inými slovami, na dosiahnutie cieľa predkladaného vynálezu je nezbytné zaviesť kompletný TH epitop pomocou inzercie alebo substitúcie.
Prednosť má to, keď počet aminokyselinových inzercií, delécií, substitúcií a adícií je prinajmenšom 2, ako je 3, 4,
5, 6, 7, 8, 9 ,10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 a 25 inzercií, substitúcií, adícií a delécií. Ďalej sa preferuje to, keď počet aminokyselinových inzercii, substitúcií, adícií a delécií neprevýši 150 ako je najviacej 100, najviacej 90, najviacej 80 a najviacej
70. Špeciálnu prednosť má to, keď počet aminokyselinových substitúcií, inzercií, delécií a adícií nepresiahne 60 a najmä 50 alebo dokonca
40.
Najprednostnejším počtom je nie viac ako
30.
S ohľadom na aminokyselinové adície, je potrebné poznamenať, že tie, kde výsledný konštrukt je vo forme fúzneho polypeptidu, majú počet často značne vyšší ako 150.
Prednostný aspekt vynálezu zahŕňa modifikáciu zavedením prinajmenšom jedného cudzieho imunodominantného T-bunkového epitopu. Rozumie sa, že otázka imunitnej dominancie Tbunkového epitopu závisí od živočíšneho druhu. Tu použitý termín „imunodominancia sa jednoducho vzťahuje k epitopom, ktoré pri očkovanom jednotlivci/populácii vyvolajú signifikantnú imunitnú reakciu, ale je dobre známa skutočnosť, že T-bunkový epitop, ktorý je imunodominantný v jednotlivcovi/ populácii nemusí byť nezbytne imunodominantný v inom jednotlivcovi rovnakého druhu, i keď môže pri tomto jednotlivcovi byť schopný viazať MHC-II molekuly. Avšak na účely predkladaného vynálezu je imunodominantný T-bunkový epitop taký epitop, ktorý bude efektívny pri zaistení pomoci
T-bunkám, keď je prítomný v antigéne. Typicky majú imunodominantné T-bunkové epitopy vrodené charakteristické rysy, ktoré budú vždy v podstate prítomné ako viazané k MHC trieda II molekule, bez ohladu na polypeptid, kde sa objavia.
Ďalším dôležitým bodom je problém MHC reštrikcie Tbunkových epitopov. Prirodzene sa vyskytujúce T-bunkové epitopy sú všeobecne reštrikované MHC, tzn. že určité peptidy tvoriace T-bunkový epitop sa efektívne viažu iba na subjednotku MHC trieda II molekúl. To má naopak ten efekt, že vo väčšine prípadov využitie jedného špecifického T-bunkového epitopu má za následok získanie zložky vakcíny, ktorá je efektívna len v časti populácie a v závislosti od veľkosti tejto časti, môže byť nezbytné vložiť viac T-bunkových epitopov do rovnakej molekuly, alebo alternatívne pripraviť multi-zložkovú vakcínu, kde zložkami sú varianty amyloidogénneho polypeptidu, ktoré sa jeden od druhého líšia pôvodom zavedeného T-bunkového epitopu.
Keď MHC reštrikcia použitých T-buniek je celkom neznáma (napríklad v situácii, kde očkovaný živočích má špatné
definované MHC zloženie), môže byť časť populácie pokrytá
vakcínou so špecifickou zložkou, určenou prostredníctvom
nasleduj úceho vzorca
./populácia n = 1 - Π < :i-pí) di)
kde Pi j e frekvencia jednotlivcov v populácii, ktorí odpovedajú na i cudzí T-bunkový epitop prítomný v zložke vakcíny a n je celkový počet cudzích T-bunkových epitopov v zložke vakcíny. Zložka vakcíny obsahujúca tri cudzie T-bunkové epitopy majúca frekvencie reakcie v populácii 0,8, 0,7 a 0,6 dá
1-0,2x0,3x0,4 = Ο,976 tzn., že 97,6 percent populácie bude štatisticky vykazovať MHC-II mediovanú reakciu na vakcínu.
Hore uvedený vzorec nie je použiteľný v situácii, kde je známy viac alebo menej presný MHC reštrikčný vzor peptidov. Keď sa napríklad určitý peptid viaže iba na ľudské MHC-II molekuly kódované HLA-DR alelami DRI, DR3, DR5 a DR7, potom použitím tohto peptidu dohromady s iným peptidom, ktorý sa viaže na zostávajúce MHC-II molekuly kódované HLA-DR alelami bude dosiahnuté 100% pokrytie populácie. Podobne, keď sa druhý peptid viaže iba na DR3 a DR5, pridanie tohto peptidu nezvýši vôbec pokrytie. Keď je základom kalkulácie populácia reagujúca čisto na MHC reštrikciu T-bunkových epitopov vo vakcíne, časť populácie pokrytej špeciálnou zložkou vakcíny môže byť určená prostredníctvom nasledujúceho vzorca:
./populácia ~ 1 ~ Π (l-^j) (III) j-1 kde <jpj je suma frekvencií v populácii alelických haplotypov kódujúcich MHC molekuly, ktoré viažu akékoľvek T-bunkové epitopy vo vakcíne a ktoré patria k j troch známych HLA loci (DP, DR, DQ) ; prakticky je to prvý doklad, že MHC molekuly rozpoznávajú každý T-bunkový epitop vo vakcíne a potom sú podľa toho typovo označené (DP, DR alebo DQ) - jednotlivé frekvencie rozdielnych uvedených alelických halotypov sú sumarizované pre každý typ, za zisku φι, (p2 a φ3.
Môže sa stať, že hodnota p; vo vzorci II presiahne zodpovedajúcu teoretickú hodnotu pi:
πϊ = 1 - Π (1-h·)2 (IV) kde Vj je suma frekvencii v populácii alelických haplotypov kódujúcich MHC molekuly, ktoré viažu i T-bunkové epitopy vo vakcíne a ktoré patria k j troch známych HLA loci (DP, DR, DQ) . To znamená, že 1-pí populácie je frekvencia reagujúcich jednotlivcov f zostávaj úcí_i = (Pi~Pi) / (l~Pi) Potom môže byť vzorec III upravený tak, že vznikne vzorec V:
n ./populácia ~ 1 ~ Π (1 (Pj) ť (1 ~ ΓΙ (1 ~ f zostáva j úci_i) ) (V) j=2 kde termín l-φ zostávajúci_í je určený ako 0, keď je negatívny. Je potrebné poznamenať, že vzorec V vyžaduje aby všetky epitopy boli haplotypy mapované proti identickej sade haplotypov.
Preto, keď sa majú selektujúce T-bunkové epitopy vložiť do analógu, je dôležité vziať do úvahy všetky vedomosti o epitopoch, ktoré sú dostupné: 1) frekvenciu reagujúcich jednotlivcov v populácii na každý epitop, 2) MHC reštrikčné údaje a 3) frekvenciu relevantných haplotypov v populácii.
Existuje množstvo prirodzene sa vyskytujúcich „promiskuitných T-bunkových epitopov, ktoré sú aktívne vo velkej časti jednotlivcov živočíšnych druhov alebo živočíšnych populácii a tieto sú prednostne vkladané do vakcíny, čim sa redukuje potreba veľkého počtu rozdielnych analógov v rovnakej vakcíne.
Promiskuitný epitop môže byť, v súlade s vynálezom, prirodzene sa vyskytujúci ľudský T-bunkový epitop ako sú epitopy z tetanus toxoid (napr. P2 a P30 epitopy), diptheria toxoid, Influenza vírus hemagluttinin (HA) a P. falciparum CS antigén.
Počas rokov bolo identifikovaných veľa iných promiskuitných T-bunkových epitopov. Predovšetkým boli identifikované peptidy schopné viazať veľké časti HLA-DR molekúl kódovaných rozdielnymi HLA-DR alelami a tieto sú všetky T-bunkové epitopy schopné vloženia do analógov použiteľných podľa vynálezu. Pozri tiež epitopy diskutované v nasledujúcich odkazoch, ktoré sú takto vložené do textu vo forme referencií: WO 98/23635 (Frazer I.H. et al., zastupujúci Univerzitu z Queenslandu) ; Southwood S. et al. , 1998, J. Immunol. 160: 3363-3373; Sinigaglia F. et al., 1988, Náture 336: 778-780; Chicz R.M. et al., 1993, J. Exp. Med 178: 27-48; Hammer J. et al., 1993, Celí 74: 197-203; a Falk K. et al, 1984, Immunogenetics 39: 230-242. Neskoršie uvedené referencie sa zaoberajú tiež HLA-DQ a -DP ligandami. Všetky epitopy uvedené v piatich referenciách sú relevantné ako kandidáty prirodzených epitopov použiteľných podľa predkladaného vynálezu, ako sú epitopy, ktoré s nimi majú spoločný všeobecný motív.
Epitop môže byť alternatívne umelý T-bunkový epitop, ktorý je schopný viazať veľkú časť MHC trieda II molekúl. V tomto kontexte pan DR epitopové peptidy („PADRE) opísané vo WO 95/07707 a v súvisiacej práci Alexandra J. et al., 1994, Immunity 1: 751-761 (obidve citácie sú začlenené do textu formou odkazu) sú zaujímavé kandidáty na epitopy použiteľné podľa predkladaného vynálezu. Je potrebné poznamenať, že najefektívnejšie PADRE peptidy objavené v týchto publikáciách nesú aminokyseliny na C- a A-konci za účelom vylepšenia stability, keď sa s nimi pracuje. Avšak primárnym cieľom predkladaného vynálezu je inkorporácia relevantných epitopov ako súčasť modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov, ktoré by mali byť potom následne enzymaticky rozrušené vnútri lyzozymálnych kompartmentov APC, za účelom následného poskytnutia v súvislosti s MHC-II molekulou a preto nie je účelné inkorporovať D-aminokyseliny do epitopov použitých podlá vynálezu.
Jedným prednostným aminokyselinovú sekvenciu efektívnu subsekvenciu.
PADRE peptidom rovnakú MHC reštrikciu sú je peptid majúci alebo imunologický Tento a iné epitopy postrádajúce preferované T-bunkové epitopy, ktoré analógoch, použitých v metóde podľa
AKFVAAWTLKAAA by mali byť prítomné v vynálezu. Také super-promiskuitné epitopy by mali byť vzaté do úvahy pri najjednoduchšom aspekte vynálezu, kde je živočíšnemu imunitnému systému poskytnutý iba jeden samotný modifikovaný amyloidogénny polypeptid.
Ako je uvedené hore, modifikácia amyloidogénneho polypeptidu môže tiež zahŕňať zavedenie prvej časti, ktorá smeruje modifikovaný amyloidogénny polypeptid do APC alebo Blymfocytu. Napríklad prvá časť môže byť špecificky viažúci partner pre B-lymfocytový špecifický povrchový antigén alebo pre APC špecifický povrchový antigén. Vela takých špecifických povrchových antigénov je známych v odbore. Napríklad časťou môže byť uhľohydrát, pre ktorý existuje receptor na Blymfocyte alebo APC (napr. manan alebo manóza). Alternatívne môže byť druhou časťou haptén. Takisto fragment protilátky, ktorý špecificky rozpoznáva povrch molekuly na APC alebo lýmfocytoch, môže byť použitý ako prvá časť (povrch molekuly môže napríklad byť FCy receptor makrofágov a monocytov, ako je FCyRI alebo alternatívne akýkoľvek špecifický povrchový marker ako je CD40 alebo CTLA-4). Je potrebné poznamenať, že všetky tieto príkladné cielené molekuly môžu byť tiež použité ako súčasť adjuvansov, pozri ďalší text.
Ako alternatíva alebo dodatok k zacielení modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu do určitých typov buniek za účelom dosiahnutia zvýšenej imunitnej reakcie, je možné zvýšiť hladinu citlivosti imunitného systému vložením hore uvedených druhých časti, ktoré stimulujú imunitný systém. Typickým príkladom takých druhých častí sú cytokiny a tepelne spracované (heat-shock) proteíny alebo molekulárne chaperóny, rovnako ako ich efektívne časti.
Vhodné cytokiny, ktoré je možné použiť podľa vynálezu, sú tie cytokiny, ktoré tiež vo vakcíne normálne fungujú ako adjuvansy, ako je napr. interferon γ (IFN-γ), interleukin 1 interleukin 6 (IL-6), interleukin granulocytový-makrofágový kolónie stimulujúci faktor (GM-CSF) časť cytokinovej molekuly postačovať na použitie takých cytokinov ako alternatívne môže funkčná ako druhá časť. S ohľadom adjuvansovej zložky pozri diskusiu uvedenú ďalej.
Podľa vynálezu môžu byť ako druhé časti použité vhodné tepelne spracované proteíny alebo molekulárne chaperóny, ako je HSP70, HSP90, HSC70, GRP94 (tiež známy ako gp96, pozri Wearsch P.A et al·., 1998, Biochemistry 37: 5709-19) a CRT (calreticulin).
Alternatívne môže byť druhou časťou toxín, ako je listeriolycin (LLO) , lipid A a teplotné labilný enterotoxín. Zaujímavými možnosťami je tiež veľa mykobakteriálnych derivátov ako je MDP (muramyl dipeptid) , CFA (kompletný
Freundov adjuvans) a diestery trehalózy TDM a TDE.
Tiež možnosť zavedenie tretej časti, ktorá zvyšuje poskytnutie modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu imunitnému systému, je dôležitá súčasť vynálezu. V odbore je známych niekoľko príkladov tohto princípu. Napríklad je známe, že palmitoylová lipidačná kotva v proteíne OspA Borrelia burgdorferi môže byť použitá za účelom zaistenia samoadjuvácie polypeptidov (pozri napr. WO 96/40718) - zdá sa, že lipidované proteíny tvorené štruktúrami podobnými micelám s vrstvou skladajúcou sa z častí lipidačných kotiev polypeptidov a zvyšných častí molekuly z toho vyčnievajúcich majú za následok násobné poskytnutia antigénnych determinantov. Preto použitie takéhoto spôsobu a jemu podobných prístupov využívajúcich rôzne lipidačné kotvy (napr. myristylové skupiny, farnezylové skupiny, geranyl-geranyl skupiny, GPI-kotva a N-acyl diglyceridové skupiny) tvoria prednostný aspekt vynálezu, predovšetkým pretože zaistenie takej lipidačnej kotvy v rekombinantné vytvorenom proteíne je dosť priamočiare a vyžaduje len použitie napr. prirodzene sa vyskytujúcich signálnych sekvencii ako fúznych partnerov pre modifikovaný amyloidogénny polypeptid. Ďalšou možnosťou je použitie C3d fragmentu doplnkového faktoru C3 alebo C3 samotného (pozri Dempsey et al·., 1996, Science 271, 348-350 a Lou & Kohler, 1998, Náture Biotechnology 16, 458-462).
Alternatívnym znakom vynálezu, ktorý má tiež podstatu v preferovanom poskytnutí násobných (napr. prinajmenšom dvoch) kópií dôležitých epitopových regiónov amyloidogénneho polypeptidu imunitnému systému, je kovalentné párovanie amyloidogénneho polypeptidu, subsekvencií variantov do určitých molekúl. Napríklad môžu byť použité polyméry, napr.
uhľohydráty ako je dextrán, pozri napr. Lees A. et al., 1994, Vaccine 12: 1160-1166; Lees A. et al., 1990, J. Immunol. 145: 3594-3600, ale ako alternatíva sú užitočné tiež manóza a mansn. Integrálne membránové proteíny z napr. E. coli a iných baktérii sú tiež užitočný partneri konjugácie. Tradičné nosičové molekuly ako je prílipkový hemokyanín (KLH), tetanus toxoid, diptheria toxoid a hovädzí sérový albumín (BSA) majú tiež prednosť ako užitočný partneri konjugácie.
Prednostné znaky kovalentného párovania amyloidogénneho polypeptidu do polyhydroxypolymérov ako sú uhľohydráty zahŕňajú použitie prinajmenšom jedného amyloidogénneho polypeptidu a prinajmenšom jedného cudzieho T-pomocného epitopu, ktoré sa párujú oddelene do polyhydroxypolyméru (tzn. cudzí T-pomocný epitop a amyloidogénny polypeptid nie sú fúzované jeden na druhý ale skôr viazané do polyhydroxypolyméru, ktorý potom slúži ako nosičová kostra) . Prednosť má taký znak, kde sú vhodné B-bunkové epitopy nesúce regióny amyloidogénneho polypeptidu tvorené krátkymi peptidovými úsekmi - tento prístup je jedným veľmi vhodným spôsobom na dosiahnutie násobného poskytnutia vybraných epitopov vzniknutého imunogénneho činidla.
Osobitnú prednosť má párovanie cudzieho T-pomocného epitopu a amyloidogénneho (poly)peptidu prostredníctvom amidovej väzby, ktorá môže byť rozštiepená peptidázou. Táto stratégia má ten účinok, že APC budú schopné konjugácie a v rovnakom čase budú schopné procesu konjugácie a následne poskytnú cudzí T-bunkový epitop v súvislosti s MHC trieda II.
Jedným spôsobom dosiahnutia párovania peptidov (amyloidogénneho polypeptidu a cudzieho epitopu) je aktivovať vhodný polyhydroxypolymér trezyl skupinami; tak je napríklad možné pripraviť trezylované polysacharidy ako je opísané vo WO 00/05316 a US 5 874 469 (obidve citácie sú vložené do textu formou odkazu) a párovať ich do amyloidogénnych peptidov a Tbunkových epitopov pripravených prostredníctvom obvyklých pevných alebo tekutých fáz podlá metód syntézy peptidov. Výsledný produkt sa skladá z polyhydroxypolymérovej kostry (napr. dextránovej kostry) ktorá má, pripojené ich N-koncami alebo inou dostupnou dusíkovou časťou, amyloidogénne polypeptidy a cudzie T-bunkové epitopy. Keď je to požadované, je možné syntetizovať amyloidogénne polypeptidy rovnako ako chrániť všetky dostupné aminoskupiny ale iba jednu v N-konci, následne párovať získané chránené peptidy do trezylovanej dextránovej časti a konečne odstrániť chránenie výsledného konjugátu. Špecifický príklad tohto spôsobu je opísaný v ďalej uvedených príkladoch.
Namiesto použitia vo vode rozpustných polysacharidových molekúl ako sa uvádza vo WO 00/05316 a US 5 874 469, je rovnako možné využiť zositené polysacharidové molekuly, čím sa získa partikulárny konjugát medzi polypeptidmi a polysacharidom - predpokladá sa, že to vedie k vylepšeniu poskytnutia polypeptidov imunitnému systému, pretože sa dosiahnu dva ciele, predovšetkým získanie efektu miestneho uloženia, keď sa konjugát injektuje, a získanie častíc, ktoré sú príťažlivé ciele pre APC. Spôsob využitia takých partikulárnych systémov je tiež podrobne opísaný v príkladoch.
Podklady tvoriace základ vybraných oblastí zavedenia modifikácií do amyloidogénnych polypeptidov sú a) zachovanie známych a predpokladaných B-bunkových epitopov, b) zachovanie terciárnej štruktúry, c) vyvarovanie sa B-bunkových epitopov prítomných na „produkčnej bunke apod. V akomkoľvek rozsahu, ako je diskutované hore, je celkom lahké testovať sadu modifikovaných amyloidogénnych molekúl, ktoré všetky boli podrobené vloženiu T-bunkového epitopu v rôznych miestach.
Pretože najviac preferovaný znak predkladaného vynálezu zahŕňa reguláciu s cieľom obmedzenia ľudského Αβ, má následne prednosť to, že hore diskutovaný amyloidový polypeptid je ľudský Αβ polypeptid. V tomto aspekte sa osobitne preferuje fakt, že ľudský amyloidogénny polypeptid bol modifikovaný substitúciou prinajmenšom jednej aminokyselinovej sekvencie v SEQ ID NO: 2 spolu s prinajmenšom jednou aminokyselinovou sekvenciou s rovnakou alebo rozdielnou dĺžkou a obsahujúcou cudzí TH epitop. Preferované príklady modifikovaných amyloidogénnych APP a Αβ sú zobrazené schematicky na obr. 1, kde sú P2 a P30 epitopy použité ako príklady. Dôvody použitia takých konštruktov sú diskutované podrobne v príkladoch.
Špecifickejšie TH obsahujúca (alebo dokončujúca) aminokyselinová sekvencia, ktorá je vložená do SEQ ID NO: 2 môže byť vložená do akejkoľvek aminokyseliny v SEQ ID NO:2. To
znamená, že vloženie je možné za akoukoľvek aminokyselinou
1-770 , ale najlepšie za akoukoľvek : aminokyselinou 671, 672,
673, 674, 675, 676, 677, 678, 679, 680, 681, 682, 683, 684,
685, 686, 687, 688, 689, 690, 691, 692, 693, 694, 695, 696,
697, 698, 699, 700, 701, 702, 703, 704, 705, 706, 707, 708,
709, 710, 711, 712, 713 a 714 v SEQ ID NO: 2 . To môže byť
kombinované s odstránením akejkoľvek alebo všetkých aminokyselín 1-671, alebo akoukoľvek z všetkých aminokyselín
715-770. Navyše, keď sa použije metóda substitúcie, akákoľvek
z aminokyselín 671, 672, 673, 674, 675, 676, 677, 678, 679,
680, 681, 682, 683, 684, 685, 686, 687, 688, 689, 690, 691,
692, 693, 694, 695, 696, 697, 698, 699, 700, 701, 702, 703,
704, 705, 706, 707, 708, 709, 710, 711, 712, 713 a 714 v SEQ
ID NO:2 môže byť odstránená v kombinácii s vložením.
Formulácia amyloidogénneho polypeptidu a modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov
Za účelom zavedenia amyloidogénneho polypeptidu alebo modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu do živočíšneho· imunitného systému, prostredníctvom ich podania živočíchom, bude použitá príprava polypeptidov, ktorá sleduje princípy všeobecne známe v odbore.
Príprava vakcín, ktoré obsahujú peptidové sekvencie ako aktívnu zložku, je všeobecne dobre známa z literatúry, a je vysvetlená v US patentoch 4
608 251; 4 601
903; 4 599 231;
599 230; 4 596 792; a 4 tieto patenty sú začlenené do textu formou odkazu.
Typicky sa také vakcíny pripravuj ú ako injektovateľné, buď ako tekuté roztoky alebo suspenzie;
pevné formy vhodné suspendovanie a môže byť tiež na rozpustenie alebo pripravená kvapalina pre injekcie. Preparáty môžu tiež byť emulgované.
Aktívna imunogénna zložka je často miešaná s excipientmi, ktoré sú farmaceutický prijateľné a zlučiteľné
Vhodnými excipientmi sú napríklad voda, s aktívnou roztok soli, zložkou.
dextróza, glycerol, etanol, apod. a ich kombinácie. Navyše, keď je to požadované, môže vakcína obsahovať malé množstvo pomocných látok ako sú zvhlčovacie alebo emulgujúce činidlá, pH upravuj úce činidlá, alebo adjuvansy, ktoré zvyšujú efektívnosť vakcíny; pozri podrobnú diskusiu adjuvansov uvedenú ďalej .
Vakcíny sa bežne podávajú perenterálne, napríklad injekciou, buď subkutánne, intrakutánne, intradermálne, subdermálne alebo intramuskulárne. Prídavné formulácie, ktoré sú vhodné pri iných spôsoboch a v niektorých prípadoch, orálne, intraperitoneálne, intravaginálne, podania zahŕňajú čapíky bukálne, sublinguálne, análne, epidurálne, spinálne a intrakraniálne formulácie, viažuce látky a nosiče môžu zahŕňať glykoly alebo triglyceridy; zmesi obsahujúcej
Pri čapíkoch, tradičné napríklad polyalkánové také čapíky môžu byť pripravené zo aktívnu zložku v rozmedzí od 0,5 % do 10 %, predovšetkým 1-2
%. Orálne formulácie zahŕňajú bežne rozšírené excipienty ako magnéziumstearát, sú napríklad manitol, laktóza, škrob, sódiumsacharín, celulóza, uhličitan vo horečnatý apod. kompozície majú formu kapsúl, formulácií a obsahujú 10-95 % farmaceutickom stupni čistoty. Tieto suspenzií, tabliet, piluliek, uvoľňovaním alebo púdrov zložky a prednostne 25-70 % roztokov, s trvalým aktívnej akrívnej zložky. Pri orálnych formuláciách je zaujímavým partnerom vo formulácii cholerový toxín (a tiež prípadný konjugačný partner).
Polypeptidy môžu byť formulované do vakcín v neutrálnej alebo soľnej forme. Farmaceutický prijateľné soli zahŕňajú adičné soli kyselín (tvorené voľnými aminoskupinami peptidov) a sú tvorené anorganickými kyselinami ako je napríklad kyselina chlorovodíková alebo kyselina fosforečná alebo organickými kyselinami ako je kyselina octová, kyselina oxalová, kyselina vínna, kyselina mandľová apod. Soli tvorené voľnými karboxylovými skupinami môžu byť tiež odvodené z anorganických báz ako je napríklad sodík, draslík, amónium, vápnik, hydroxidy železa a takých organických báz, ako je izopropylamín, trimetylamín, 2-etylaminoetanol, histidín, prokaín apod.
Vakcíny sa podávajú spôsobom kompatibilným s dávkovou formou a v množstve, ktoré bude terapeuticky účinné a imunogénne. Podávané množstvo závisí od jednotlivca, ktorý má byť ošetrený, od kapacity individuálneho imunitného systému na vyvolanie imunitnej reakcie a stupňa požadovanej ochrany. Vhodné rozmedzie dávkovania je od niekoľkých stoviek mikrogramov aktívnej zložky na vakcínu s preferovaným rozmedzím 0,1 pg do 2 000 pg (i keď sa môžu očakávať tiež vyššie množstvá v rozmedzí 1-10 mg) ako je rozmedzie od 0,5 pg do 1 000 pg, predovšetkým rozmedzie 1 pg až 500 pg a osobitne prednostne rozmedzie od asi 10 pg do 100 pg. Vhodné režimy úvodného podania a posilňovacích injekcii sú tiež variabilné ale typizované úvodným podaním nasledovaným ďalším očkovaním alebo iným podaním.
Spôsob aplikácie sa môže značne líšiť. Akákoľvek konvenčná metóda podania vakcíny je možná. Metódy zahŕňajú orálnu aplikáciu na pevnej fyziologicky prijateľnej báze alebo vo fyziologicky prijateľnej disperzii, parenterálne, injekciou apod. Dávkovanie vakcíny bude závisieť od spôsobu podania a bude sa meniť v závislosti od veku osoby, ktorá má byť očkovaná a formulácie antigénu.
Niektoré z polypeptidov vo vakcíne sú dostatočne imunogénne, ale pri niektorých iných bude imunitná reakcia zvýšená, keď bude vakcína navyše obsahovať prídavnú látku (adj uvans) .
Sú známe rôzne metódy na dosiahnutie adjuvansového efektu pri vakcínach. Všeobecné princípy a metódy sú podrobne uvedené v „The Theory and Practical Application of Adjuvants 1995, Duncan E. S. Stewart-Tull (ed.) John Wiley & Sons Ltd, ISBN 0471-95170-6, a tiež v „Vaccines: New Generation Immunological Adjuvants, 1995, Gregoriadis G. et al. (eds.) Plénum Press,
New York, ISBN 0-306-45283-9, obidve citácie sú do textu vložené formou odkazu.
Osobitne preferované je použitie adjuvansu, o ktorom je možné preukázať, že napomáha rozrušeniu autotolerancie k autoantigénom; to je v skutočnosti podstatné v prípadoch, kde je nemodifikovaný amyloidogénny polypeptid použitý ako aktívna zložka autovakcíny. Nelimitujúce príklady vhodných adjuvansov sú vybrané zo skupiny skladajúcej sa imunitného cieleného adjuvansu; imunitného modulujúceho adjuvansu ako je toxín, cytokin a mykobakteriálny derivát; olejová formulácia; polymér; micely tvoriace adjuvans; saponín; imunostimulujúca komplexná matrica (ISCOM matrix); častice; DDA; hliníkové adjuvansy; DNA adjuvansy; γ-inulin; a zapuzdrovací adjuvans. Všeobecne je potrebné poznamenať, že hore uvedené látky majú vzťah k zlúčeninám a činidlám užitočným ako prvá, druhá a tretia zložka v analógoch a tiež sa týkajú mutatis mutandis ich použitia v adjuvansoch vo vakcíne podľa vynálezu.
Aplikácia adjuvansov zahŕňa použitie činidiel ako je hydroxid hlinitý alebo fosforečnan hlinitý (alum) bežne ako 0,05 až 0,1% roztok v pufrovanom soľnom roztoku, prímes so syntetickými polymérmi cukru (napr. Carbopol®) použitá ako 0,25% roztok, tiež možná je agregácia proteínu vo vakcíne tepelným ošetrením pri teplote pohybujúcej sa v rozmedzí od
70°C do 101°C počas 30 sekúnd až 2 prostredníctvom zositených činidiel.
minút a tiež agregácia
Agregácia reaktiváciou pepsínom ošetrených protilátok (Fab fragmenty) k albumínu, zmiešanie s bakteriálnymi bunkami ako je C. parvum alebo endotoxínmi alebo lypopolysacharidovými komponentmi gramnegativnych baktérií, emulgácia vo fyziologicky prijateľných olejových spojivách ako je manid mono-oleát (Aracel A) alebo emulgácia s 20% roztokom perfluórkarbónu (Fluosol-DA), použité ako bloková náhrada, môžu byť tiež využiteľné. Prednosť má tiež prímes s olejom ako je squalen a IFA.
DDA (dimetyldioktadecylamónium bromid) je tiež zaujímavý kandidát na adjuvans podľa vynálezu, DNA a γ-inulin, ale tiež Freundov kompletný a nekompletný adjuvans rovnako ako quillaja saponiny ako je QuilA a QS21 a RIBI sú takisto zaujímavé. Ďalšou možnosťou sú monofosforyl lipid A (MPL), hore uvedené C3 a C3d a muramyl dipeptid (MDP).
lipozómových formuláciách je tiež známe, že udeľujú adjuvansom účinnosť, a preto sú lipozómové adjuvansy tiež v spôsoboch podľa vynálezu preferované.
Tiež imunostimulujúce komplexné matricové typy (ISCOM® matrix) adjuvansov sú podľa vynálezu preferované, predovšetkým preto, že bolo ukázané, že tento typ adjuvansov je schopný regulácie MHC trieda II expresie pri APC. ISCOM® matrica sa skladá z (príležitostne frakcionovaných) saponínov (triterpenoidov) z Quillaja saponaria, cholesterolu a fosfolipidu. Keď je primiešaná k imunogénnemu proteínu, vzniká špecifická formulácia, ktorá je známa ako ISCOM častica, kde saponín zaujíma 60-70 % hmotn./hmotn., cholesterol a fosfolipid 10-15 % hmotn./hmotn. a proteín 10-15 % hmotn./hmotn. Podrobnosti vzťahujúce sa ku kompozícii a využitiu imunostimulujúcich komplexov je možné napr. nájsť v hore citovanej knihe zaoberajúcej adjuvansami, ale tiež v Morein B. et al., 1995, Clin. Imunother. 3: 461-475 ako tiež v Barr I.G. a Mitchell G.F, 1996, Imunol. And Celí Biol. 74: 8-25 (obidve citácie sú do textu vložené formou odkazu). Táto literatúra poskytuje užitočné inštrukcie na prípravu úplných imunostimulujúcich komplexov.
Ďalšou vysoko zaujímavou (a preto preferovanou) možnosťou dosiahnutia adjuvansového účinku je využitie techniky opísanej v Gosselin et al. , 1992 (citácia je do textu vložená formou odkazu). V stručnosti, poskytnutie relevantného antigénu ako je antigén podľa predkladaného vynálezu, môže byť dosiahnuté konjugáciou antigénu do protilátok (alebo antigén viažucich protilátkových fragmentov) proti
Fcy receptorom na monocytoch/makrofágoch.
Osobitne na účely očkovania bolo o konjugátoch medzi antigénom a anti-FCyRI preukázané, že zvýšujú imunogenickosť.
Ďalšie možnosti zahŕňajú využitie cielených a imunomodulujúcich látok (tzn. cytokinov) uvedených hore ako kandidátov pre prvú a druhú časť v modifikovaných verziách amyloidogénnych polypeptidov. V tejto súvislosti je tiež možné použitie syntetických zavádzačov cytokinov ako je poly I:C.
Vhodné mykobakteriálne deriváty sú vybrané zo skupiny skladajúcej sa z muramyl dipeptidu, kompletného Freudovho adjuvansu, RIBI a diesterov trehalózy ako je TDM a TDE.
Vhodné imunitné cielené adjuvansy sú vybrané zo skupiny skladajúcej sa z CD40 ligandy a CD40 protilátok alebo špecificky viažucich fragmentov (pozri ďalej uvedenú diskusiu) manózy, Fab fragmentov a CTLA-4.
Vhodné polymérové adjuvansy sú vybrané zo skupiny skladajúcej sa z uhľohydrátov ako je dextrán, PEG, škrob, manan a manóza; plastických polymérov, ako je latex vo forme latexových guličiek.
Ešte ďalším zaujímavým spôsobom modulácie imunitnej reakcie je zahrnutie imunogénu (prípadne spolu s adjuvansom a farmaceutický prijateľným nosičom a vehikulom) do „virtuálnej lymfatickej uzliny (VLN) (medicínske zariadenie vo vlastníctve firmy ImunoTherapy, Inc., 360 Lexington Avenue, New York, NY 10017-6501). VLN (tenké rúrkovité zariadenie) napodobňuje štruktúru a funkciu lymfatickej uzliny. Vloženie VLN pod kožu vytvára miesta sterilného zápalu so vzostupom cytokinov a chemokinov. T- a B-bunky ako tiež APC rýchlo reagujú na signály nebezpečenstva, usadzujú sa v mieste zápalu a akumulujú vnútri poréznej matrice VLN. Bolo ukázané, že nezbytná dávka antigénu požadovaná na vyvolanie imunitnej reakcie na antigén je znížená, keď sa použije VLN a že imunitná ochrana udelená očkovaním používajúcim VLN prekonáva bežnú imunizáciu používajúcu RiBi ako adjuvans. Technológia je opísaná v krátkosti v Gelbar C. et al., 1998 „Elicitation of Robust Cellular and Humoral Iiranune Responses to Small Amounts of Immunogens Using a Novel Medical Device Designated the Virtual Lymph Node v: „From the Laboratory to the Clinc, kniha abstraktov, 12-15 október, 1998, Seascape Resort, Aptos, California.
O mikročasticovej prípadoch ukázané, že formulácii vakcín bolo v mnohých zvyšuje imunogenickosť proteínových antigénov a
Mikročastice je preto ďalším preferovaným znakom vynálezu.
s polymérom, sú vyrobené buď ako lipidom, uhľohydrátom výrobu častíc alebo ko-formulácia antigénu alebo môžu vhodnými na homogénne častice skladajúce sa zo samotného inými molekulami mikročastice byť antigénu.
Príkladmi na polyméru založených mikročastíc sú na PLGA a
PVP založené častice (Gupta, R.K. et al. 1998), kde polymér a antigén sú kondenzované do pevných častíc. Častice založené na lipidoch môžu byť vyrobené ako micely lipidu (tzv. lipozómy) zachytávajúce antigén vnútri micely (Pietrobon, P. J. 1995). Častice založené na uhľohydrátoch sú typicky vyrobené z vhodného rozložiteľného uhľohydrátu ako je škrob alebo chitosan. Uhľohydrát a antigén sú zmiešané a kondenzované do častíc v procese podobnom procesu použitému pre polymérové častice (Kas, H.S. et al., 1997).
Častice skladajúce sa iba z antigénu môžu byť vyrobené rôznymi postrekovacími a vymrazovacími technológiami. Osobitne vyhovujúcim spôsobom výroby pre účely vynálezu je super kritická fluidná technológia, ktorá sa používa na výrobu vysoko jednotných častíc s kontrolovanou veľkosťou (York, P. 1999 & Shekunov, B. et al., 1999).
Očakáva sa, že vakcína bude podávaná 1 až 6 krát za rok, ako je 1, 2, 3, 4, 5 alebo 6 krát za rok jednotlivcom, ktorí to potrebujú. V predchádzajúcom texte bolo ukázané, že zapamätanie imunity vyvolanej použitím autovakcín, ktorým sa venuje prednosť, nie je trvalé a preto imunitný systém potrebuje to, aby bol periodicky povzbudzovaný amyloidogénnym polypeptidom alebo modifikovaným amyloidogénnym polypeptidom.
Vplyvom genetických variácií môžu jednotlivci pri podaní rovnakých polypeptidov vykazovať rozdielne silnú imunitnú reakciu. Preto môže vakcína podľa vynálezu za účelom zvýšenia imunitnej reakcie obsahovať niekoľko odlišných polypeptidov, pozri tiež hore uvedenú diskusiu, ktorá sa týka výberu cudzích T-bunkových epitopov určených na aplikáciu. Vakcína môže obsahovať viac polypeptidov, pričom všetky polypeptidy boli definované hore.
Vakcína sa môže preto skladať z 3-20 modifikovaných alebo nemodifikovanmých polypeptidov, ako je 3-10 odlišných polypeptidov.
Očkovanie (vakcinácia) nukleovými kyselinami
Ako alternatíva ku klasickému podaniu vakcíny na báze peptidu, ponúka technológia vakcinácie nukleovými kyselinami (tiež známa ako „imunizácia nukleovými kyselinami, „genetická imunizácia a „génová imunizácia) rad atraktívnych rysov.
Po prvé, na rozdiel od spôsobu tradičnej vakcinácie, očkovanie nukleovými kyselinami nevyžaduje zdroje konzumujúcu velkoobj emovú výrobu imunogénneho činidla (napr. vo forme priemyselnej velkoobj emovej fermentácie mikroorganizmov produkujúcich amyloidogénne polypeptidy).
Navyše nie je potrebné zariadenie na čistenie a schémy imunogénu. Konečne pretože sa vakcinácia nukleovými kyselinami spolieha na biochemický aparát očkovaných jednotlivcov, aby bol vytvorený expresný produkt zavedených nukleových kyselín, očakáva sa že vznikne optimálny post-translačný proces expresného produktu; to je osobitne dôležité v prípade autovakcinácie, pretože ako je uvedené hore, významná frakcia pôvodných B-bunkových epitopov by mala byť v modifikovanej molekule zachovaná, a pretože B-bunkové epitopy môžu byť v princípe tvorené časťou akejkoľvek (bio)molekuly (napr. uhľohydrátom, lipidom, proteínom apod.). Preto spôsob natívnej glykozylácie a lipidácie imunogénu môžu mať veľkú dôležitosť pre celkovú imunogenickosť a to je najlepšie zaistené tým, keď je k dispozícii hostiteľ produkujúci imunogén.
Preto preferovaný znak vynálezu zahŕňa modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu do systému zavedením nukleovej kyseliny (kyselín) poskytnutie imunitného kóduj úcich modifikované amyloidogénne polypeptidy do živočíšnych buniek a tým získanie in vivo expresie bunkami so zavedenou nukleovou kyselinou (kyselinami).
Pri tomto znaku vynálezu je zavádzanou nukleovou kyselinou prednostne DNA, ktorá môže byť vo forme prostej DNA, DNA formulovanej s nasýtenými alebo nenasýtenými lipidmi, DNA formulovanej v lipozómoch, DNA vloženej do vírusového vektoru,
DNA formulovanej s transfekciu podporujúcim proteinom alebo polypeptidom, DNA formulovanej s činidlom zrážajúcim vápnik, DNA spojenej dohromady s inertnou nosičovou molekulou, DNA zapuzdrenej do polyméru, napr. do PLGA (pozri mikrozapuzdrovaciu technológiu opísanú vo WO 98/31398) alebo do chitínu alebo chitosánu a DNA formulovanej s adjuvansom. V tomto kontexte je možné uviesť, že prakticky všetky prístupy týkajúce sa použitia formuláciách je možné adjuvansov v tradičných vakcínových aplikovať na formulácie DNA vakcín.
poznatky,
Preto všetky v kontexte vakcín na mutatis mutandis pri nukleovými kyselinami.
ktoré sa týkajú použitia adjuvansov báze polypeptidov sú aplikovateľné ich použití v technológii vakcinácie
Spôsoby podávania a schémy podávania vakcín na báze polypeptidov, ktoré boli podrobne opísané hore, sú tiež použiteľné pre vakcíny na báze nukleových kyselín podľa vynálezu a celá hore uvedená diskusia týkajúca sa spôsobov podávania a schém podávania polypeptidov je aplikovateľná mutatis mutandis na nukleové kyseliny. K tomu je potrebné pridať to, že vakcíny obsahujúce nukleové kyseliny môžu byť vhodne podávané intravenózne a intrarteriálne. Navyše, v odbore je dobre známe, že vakcíny založené na báze nukleových kyselín môžu byť podávané pri použití tzv. génového dela (gene gun), a preto tiež tento a jemu ekvivalentný spôsob podania sa považujú za súčasť predkladaného vynálezu. Konečne tiež o použití VLN pri podávaní nukleových kyselín bolo uvedené, že prináša dobré výsledky a preto je tento osobitný spôsob podávania tiež preferovaný.
Nukleová kyselina(y) použitá ako imunizačné činidlo môže obsahovať regióny kódujúce prvú, druhú a/alebo tretiu časť, napr. vo forme imunomodulujúcich substancií opísaných hore ako' sú cytokiny diskutované ako užitočné adjuvansy. Prednostná verzia tohto aspektu vynálezu zahŕňa existenciu kódujúceho regiónu pre analóg a kódujúceho regiónu pre imunomodulátor v rozdielnych čítacích rámcoch alebo prinajmenšom pod kontrolou rôznych promotorov. Alternatívne môžu byť použité dva odlišné fragmenty nukleotidu, ale to má menší význam, pretože je výhodnejšie, keď sa zaistí ko-expresia existenciou obidvoch kódujúcich regiónov obsiahnutých v rovnakej molekule.
Súčasne sa vynález tiež týka kompozícií na vyvolanie tvorby protilátok proti amyloidogénnemu polypeptidu, ktoré obsahujú fragment aminokyseliny alebo vektor podlá vynálezu (pozri ďalej uvedenú diskusiu o vektoroch) a farmaceutický a imunologický prijateľné vehikulum a/alebo nosič a/alebo adjuvans ako je diskutované ďalej.
Za normálnych okolností je variantná kódujúca aminokyselina zavedená vo forme vektoru, pričom expresia je pod kontrolou vírusového promotoru. Detailnejšia diskusia vektorov podľa vynálezu je uvedená ďalej. Detailný opis vzťahujúci sa k formulácii a použitiu vakcín obsahujúcich nukleové kyseliny je uvedený v Donnelly J. J. et al. , 1997, Annu. Rev. Immunol. 15:
617-648 a Donnely J.J. et al., 1997, Life Sciences 60: 163172. Obidve tieto citácie sú do textu vložené formou odkazu.
Živé vakcíny
Treťou alternatívou efektívneho poskytnutia modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu imunitnému systému je použitie technológie živej vakcíny. Pri živej vakcinácii imunutného systému sa postupuje tak, že sa živočíchom podáva nepatogénny mikroorganizmus, ktorý bol transformovaný fragmentom nukleovej kyseliny kódujúcim modifikovaný amyloidogénny polypeptid alebo vektorom obsahujúcim taký mikroorganizmus
Nepatogénny zoslabený bakteriálny kmeň fragment nukleovej kyseliny, môže byť akýkoľvek vhodný (zoslabený prostredníctvom pasážovania alebo odstránenia patogénnych
DNA rekombinantnou technológiou) ako je expresných produktov napr. Mycobacterium bovis BCG., nepatogénny spp. , Vibrio sa prípravou
Salmonella zaoberaj úci v doterajšom stave v odbore
Streptococcus
E.
spp. , cholerae, Shigella apod.
živých vakcín, je možné nájsť v
Rev. Prat. 45: 1492-1496 a Walker P.D., 1992,
990, obidve tieto
Detaily týkajúce v takých živých coli,
Súhrn ktoré sú
Saliou P.,
Vaccine
10:
známe
1995,
977citácie sú do textu vložené formou odkazu.
sa fragmentov nukleových kyselín a vakcínach sú uvedené ďalej vektorov nasledujúcej diskusii.
Ako alternatíva k živým bakteriálnym vakcínam môžu byť použité fragmenty nukleových kyselín podľa vynálezu (ďalej diskutované), ktoré sú začlenené do nevirulentných vírusových vakcínových vektorov ako je kmeň vakcínie alebo iný vhodný vírus kiahní.
Bežne je nepatogenny mikroorganizmus alebo vírus živočíchom podávaný iba raz, ale v určitých prípadoch môže byť nezbytné podať mikroorganizmus viackrát ako raz za život, aby sa zachovala ochranná imunita, imunizačné schémy ako je tá, polypeptidové očkovanie, bude alebo vírusových vakcín.
Uvažuje sa dokonca o tom, že ktorá je opísaná hore pre užitočná pri použití živých
Alternatívne je živá alebo vírusová vakcinácia kombinovaná s predchádzajúcim alebo nasledujúcim očkovaním polypeptidom a/alebo nukleovou kyselinou. Napríklad je možné uskutočniť primárnu imunizáciu živou alebo vírusovou vakcínou nasledovanou zvýšenou imunizáciou pri použití polypeptidu alebo nukleových kyselín.
Mikroorganizmy alebo vírusy môžu byť transformované nukleovou kyselinou(nami) obsahujúcou región kódujúci prvú, druhú a/alebo tretiu časť, napr. vo forme imunomodulujúcich substancií opísaných hore ako sú cytokiny považované za užitočné adjuvansy. Prednostná verzia tohto aspektu vynálezu zahŕňa existenciu kódujúceho regiónu pre analóg a kódujúceho regiónu pre imunomodulátor v rozdielnych čítacích rámcoch alebo prinajmenšom pod kontrolou rôznych promotorov. Takto je možné sa vyvarovať tomu, že analóg alebo epitopy sú produkované ako fúzne partneri k imunomodulátoru. Alternatívne môžu byť použité ako transformujúce činidlá dva odlišné fragmenty nukleotidu. Existencia prvej a/alebo druhej a/alebo tretej časti v rovnakom čítacom rámci môže zaistiť expresný produkt, analóg podľa vynálezu, a taký znak má podľa predkladaného vynálezu mimoriadnu prednosť.
diskusii, poskytnutie kontrolovať
Použitie metód podľa vynálezu na ošetrovanie chorôb
Ako je postihnuté v hore uvedenej vynálezu dovoľuje ložiskami amyloidov. kľúčovým cieľom AD, ložiskami amyloidov metód podľa charakterizované tomto kontexte choroby j e pre nové metódy ale tiež iné charakterizované dôležitý znak choroby sú vhodným cieľom. Preto metód podľa vynálezu s cieľom obmedzenia aktivity amyloidu prevenciu a/alebo zlepšenie stavu za účelom regulácie zahŕňa ošetrenie a/alebo charakterizovaných ukladaním amyloidu;
AD alebo iných chorôb metóda zahŕňa reguláciu za účelom zníženia amyloidu pri použití spôsobov podľa vynálezu v takom rozsahu, že sa množstvo amyloidu významne zníži.
Osobitne zo zvratu v preferované je to, že pomere medzi tvorbou odstránením amyloidu, že redukcia amyloidu vyplýva amyloidu a degradáciou/ rýchlosť degradácie/ odstraňovania amyloidu prevýši
Starostlivým riadením množstva rýchlosť tvorby amyloidu. a imunologického dopadu imunizácie na získať za redukciou jednotlivcov, ktorí to potrebujú, bude možné určitý čas taký pomer, ktorý vo ložísk amyloidu bez toho, aby to výsledku bude malo nadmerný nepriaznivý účinok.
Alternatívne, keď pri určitom jedincovi metóda podľa vynálezu nebude môcť odstrániť alebo redukovať existujúce ložiská amyloidu, bude metóda podľa vynálezu môcť byť použitá na získanie klinicky významných redukcií pri formovaní nového amyloidu, čím významne predĺži čas, v ktorom choroba nie je ešte toľko vysilujúca. Bude môcť byť možné monitorovať rýchlosť ukladania amyloidu buď meraním koncentrácie amyloidu v sére (o ktorom sa predpokladá, že je v rovnováhe s ukladaným materiálom) alebo použitím pozitrón-emisnej tomografie (PET), pozri Small G.W. et al·., 1996, Ann. N. Y. Acad. Sci. 802: 7078 .
Iné choroby a stavy, kde môžu byť prezentované technológie a metódy podobným spôsobom použité na ošetrovanie alebo zlepšenie, boli uvedené hore v „Doterajšom stave techniky (systémové amyloidózy, diabetes s neskorým nástupom, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba, fronto-temporálna demencia a s priónom spojená transmisná spongioformná encefalopatia) alebo sú uvedené ďalej v sekcii nazvanej „iné amyloidové choroby a proteíny s nimi spojené.
Peptidy, polypeptidy a kompozície podľa vynálezu
Ako je zrejmé z hore uvedeného textu, je predložený vynález založený na konceptu imunizácie jednotlivcov proti amyloidogénnemu antigénu za účelom dosiahnutia redukovaného množstva s patológiou spojených ložísk amyloidu. Prednostným spôsobom dosiahnutia takej imunizácie je použitie modifikovaných verzií amyloidogénneho polypeptidu, poskytnutím molekúl, ktoré neboli doposiaľ v tomto odbore opísané.
Predpokladá sa, že modifikované molekuly, tu diskutované, sú vynálezcovský nové a preto sa dôležitá časť vynálezu týka analógov, ktoré sú odvodené z živočíšneho amyloidogénneho polypeptidu, pri ktorých je zavedená modifikácia, ktorá má za následok imunizáciu živočícha analógmi, ktoré vyvolávajú tvorbu protilátok, reagujúcich špecificky s nemodifikovaným amyloidogénnym polypeptidom. Prednostne je, keď sú použité modifikované amyloidogénne polypeptidy, pôvod modifikácií prispôsobený typom modifikácií opísaných hore v diskusii o rôznych protilátkach podlá metódy vynálezu. Preto akékoľvek nové poznatky tu prezentované týkajúce sa modifikovaných amyloidogénnych molekúl sú relevantné k účelom opisujúcim amyloidogénne analógy podlá vynálezu a akékoľvek také nové poznatky sú aplikované mutatis mutandis na opis týchto analógov.
Je potrebné poznamenať, že prednostné amyloidogénne molekuly obsahujú modifikácie, ktoré tvoria polypeptidy majúce prinajmenšom 70% identitu sekvencii s amyloidogénnym proteínom alebo so subsekvenciou s dĺžkou prinajmenšom 10 aminokyselín. Prednosť majú vyššie identity sekvencii napr. prinajmenšom 75% alebo dokonca 80, 85, 90 alebo 95%. Sekvenčná identita proteínov alebo nukleových kyselín môže byť vyrátaná podľa vzorca (Nref - Ndif) . 100/Nref, kde je celkový počet neidentických zvyškov v dvoch porovnávaných sekvenciách a kde Nref je počet zvyškov v jednej sekvencii. Preto DNA sekvencia AGTCAGTC bude mať sekvenčnú identitu 75% so sekvenciou AATCAATC (Ndif= 2 a Nref = 8).
Vynález sa tiež týka kompozícií užitočných pri realizácii metód podľa vynálezu. Vynález sa ďalej týka imunogénnych kompozícií obsahujúcich imunogenicky účinné množstvo amyloidogénneho polypeptidu, ktorý je vlastným proteinom živočíchov, kde amyloidogénny polypeptid formulovaný dohromady s imunologický prijateľným adjuvansom, rozruší autotoleranciu živočíchov proti amyloidogénnemu polypeptidu; kompozície navyše obsahujú farmaceutický a imunologický prijetelné rozpúšťadlá a/alebo vehikulá a/alebo nosiče a/alebo excipienty. Inými slovami, táto časť vynálezu sa týka formulácií prirodzene sa vyskytujúcich amyloidogénnych polypeptidov, ktoré boli opísané v spojení s metódami podľa vynálezu.
Vynález sa tiež vzťahuje na imunogénne kompozície, ktoré obsahujú imunologický účinné množstvo analógu opísaného hore, taká kompozícia navyše obsahuje farmaceutický prijateľné rozpúšťadlá a/alebo vehikulá a/alebo nosiče a/alebo excipienty alebo prípadne adjuvans. Inými slovami táto časť vynálezu sa týka formulácií modifikovaného amyloidogénneho polypeptidu, predovšetkým ako je opísaný hore. Výber adjuvansov, nosičov a vehikúl je realizovaný v rozsahu, ktorý bol diskutovaný hore pri opise formulácií modifikovaných alebo nemodifikovaných amyloidogénnych polypeptidov na použitie na reguláciu amyloidu s cieľom jeho zníženia, podľa metód vynálezu.
Polypeptidy sa pripravujú podľa metód dobre známych v odbore. Dlhšie polypeptidy sa bežne pripravujú prostredníctvom technológie génovej rekombinácie, zahŕňajúcej vloženie sekvencie nukleovej kyseliny kódujúcej analóg do vhodného vektoru, transformáciou vhodnej hostiteľskej bunky vektorom, expresiou hostiteľskej bunky sekvenciou nukleovej kyseliny, získaním expresného produktu z hostiteľských buniek alebo ich supernatantu kultúry a následnou purifikáciou a prípadne ďalšou modifikáciou, napr. zložením alebo derivátizáciou.
Kratšie peptidy sú prednostne pripravované prostredníctvom dobre známych techník pevnej alebo tekutej peptidovej syntézy. Avšak súčasné objavy v tejto technológii poskytnú týmto spôsobom možnú prípravu polypeptidov s plnou dĺžkou a proteínov, a preto je tiež v rozsahu vynálezu príprava dlhých konštruktov syntetickým spôsobom.
Fragmenty nukleových kyselín a vektory podľa vynálezu
Z hore uvedených nových poznatkov je možné pochopiť, že modifikované amyloidogénne polypeptidy môžu byť pripravené rekombinantnou génovou technológiou ale tiež chemickou syntézou alebo semisyntézou; dve posledne uvedené možnosti sú osobitne príhodné, keď sa modifikácia skladá z pripojenia na proteínové nosiče (ako je KLH, diphtheria toxoid, tetanus toxoid a BSA) a nebielkovinových molekúl ako sú polyméry uhľohydrátov a samozrejme tiež, keď modifikácia zahŕňa pridanie postranných reťazcov alebo postranných skupín k peptidovému reťazcu pochádzajúcemu z amyloidogénneho polypeptidu.
Fragmenty nukleových kyselín kódujúce modifikované amyloidogénne polypeptidy sú dôležité chemické produkty na účely rekombinantnej génovej technológie a tiež na účely imunizácie nukleovými kyselinami. Preto sa významná časť vynálezu týka fragmentov nukleových kyselín, ktoré kódujú analógy amyloidogénnych polypeptidov, tzn. polypeptidov odvodených z amyloidogénnych polypeptidov, ktoré buď obsahujú prirodzené sekvencie, ku ktorým bol pridaný alebo vložený fúzny partner alebo, prednostne, polypeptidov odvodených z amyloidogénnych polypeptidov, kde bol vložený cudzí T-bunkový epitop prostredníctvom inzercie a/alebo adície, prostredníctvom substitúcie a/alebo delécie.
nukleových kyselín podľa vynálezu sú buď DNA prednostne
Fragmenty alebo RNA fragmenty.
Fragmenty nukleových kyselín podľa vynálezu je bežne možné vkladať do vhodných vektorov za vytvorenia klonových alebo expresných vektorov nesúcich fragmenty nukleových kyselín podľa vynálezu; také nové vektory sú tiež súčasťou vynálezu.
Detaily týkajúce sa konštrukcie týchto vynálezov podľa vynálezu budú ďalej diskutované v kontexte transformovaných buniek a mikroorganizmov. Vektory môžu byť v závislosti od účelu a typu aplikácie vo forme plázmidov, fágov, kozmidov, mini-chromozómov alebo vírusov, ale tiež prostá DNA, ktorá je expresovaná iba prechodne v určitých bunkách, je dôležitý vektor. Prednostné klonové a expresné vektory podľa vynálezu sú schopné autonómnej replikácie, čim umožňujú získať vysoký počet kópií na účely vysokoúrovňovej expresie alebo vysokoúrovňovej replikácie pre následné klonovanie.
Všeobecný hlavný rys vektoru podľa vynálezu zahŕňa nasledujúce charakteristiky v 5'—>3' smere a operačnom spojení:
promotor na riadenie expresie fragmentu nukleovej podľa vynálezu, vedúcu peptid alebo, keď je prípadne sekvenciu nukleovej kyseliny uvoľňujúcu sekréciu (do to uskutočniteľné, do kyseliny kóduj úcu extracelulárnej fázy periplazmy) alebo integráciu do membrány polypeptidového fragmentu, fragment nukleovej nukleovej kyseliny kyseliny podľa vynálezu a prípadne kódujúcu terminátor. Keď sa sekvenciu pracuj e s expresnými vektormi producentských kmeňoch alebo bunkových líniách je za účelom bunky preferované to, hostiteľskej bunky, rozdiel od genetickej stability že sa vektor, keď integruje v genóme hostiteľskej toho, keď sa pracuje s vektormi, ktoré transformovanej je zavedený bunky. majú do
Na byť vyvolanie in použije dôvodov preferované použité na sa vektor pri to, vivo expresie v živočíchoch
DNA vakcinácii) je z bezpečnostných že je vektor neschopný integrácie do keď bunky; typicky sa použije prostá DNA alebo vírusové vektory, výber ktorých je dobre známy genómu hostiteľskej neintegruj úce odborníkom v odbore.
Vektory hostiteľských amyloidogénny podľa vynálezu buniek aby polypeptid podľa bunky, ktoré sú tiež súčasťou bunky alebo bunkové línie použité sú použité na produkovali vynálezu. Také transformáciu modifikovaný transformované vynálezu, môžu byť vypestované na vytvorenie fragmentov nukleových kyselín a vektorov podía vynálezu, alebo použité na rekombinantnú polypeptidov transformované produkciu modifikovaných amyloidogénnych vynálezu. Alternatívne môžu byť vhodnými kmeňmi pre živú vakcínu, kde podía bunky fragmenty nukleovej kyseliny (jeden samotný alebo násobné kópie) boli vložené tak, integráciu bakteriálnej modifikovaných membrány alebo aby to vyvolalo sekréciu alebo amyloidogénnych polypeptidov bunkovej steny.
do
Prednostné transformované bunky podľa vynálezu sú mikroorganizmy ako sú baktérie sú druhy
Escherichia [napr. E.
[napr.
Bacillus subtilis],
Salmonella alebo Mycobacterium [predovšetkým nepatogénne, napr. M.
cerevisiae) a protozoa. Alternatívne sú transformované bunky odvodené od mikrocelulárnych organizmov ako sú huby, hmyzie bunky, rastlinné bunky alebo bunky cicavcov. Mimoriadne preferované sú bunky odvodené od ľudí, pozri ďalej uvedenú diskusiu bunkových línií a vektorov. Posledné výsledky ukazujú veľkú nádej v použití komerčne dostupných Drosophila melanogaster bunkových línii (Schneider 2 (S2) bunkové línie a vektorové systémy dostupné od Invitrogen) na rekombinantnú produkciu polypeptidov v aplikačných laboratóriách a preto sa tento expresný systém mimoriadne preferuje.
Za účelom klonovania a/alebo optimalizovanej expresie sa preferuje to, že je transformovaná bunka schopná replikácie fragmentu nukleovej kyseliny podľa vynálezu. Bunky expresujúce nukleový fragment sú preferovanými užitočnými súčasťami predkladaného vynálezu; môžu byť použité na maloobjemovú alebo veľkoobjemovú prípravu modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov alebo, v prípade nepatogénnych baktérií, ako základná zložka v živej vakcíne.
Keď sa pripravujú modifikované molekuly podlá vynálezu prostredníctvom transformovaných buniek, je vhodné, avšak nie nezbytné, aby bol expresný produkt buď exportovaný do rastového média alebo nanesený na povrchu transformovanej bunky.
Keď boli identifikované produkčné bunky, preferuje sa na základe toho, založiť stabilnú bunkovú líniu, ktorá nesie vektor podía vynálezu a ktorá expresuje fragmenty nukleových kyselín kódujúce modifikované amyloidogénne polypeptidy. Prednostne táto stabilná bunková línia vylučuje alebo nesie analógy podľa vynálezu, čím uľahčuje čistenie.
Všeobecne sú v spojení s hostiteľom použité plazmidové vektory obsahujúce replikačné a kontrolné sekvencie, ktoré sú odvodené od druhov kompatibilných s hostiteľskou bunkou. Vektor zvyčajne nesie replikačné miesto, rovnako ako označovacie sekvencie, ktoré sú schopné zaistiť fenotypovú selekciu v transformovaných bunkách. Napríklad E. coli je typicky transformovaná použitím pBR322, čo je plazmid odvodený od druhu E. coli (pozri napr. Bolivar et al., 1977), Plazmid pBR322 obsahuje gény rezistencie k ampicilínu a tetracyklínu a tak poskytuje ľahký spôsob identifikácie transformovaných buniek. pBR plazmid alebo iný mikrobiálny plazmid alebo fág musí takisto obsahovať, alebo musí byť modifikovaný tak, aby obsahoval, promotory, ktoré môžu byť použité prokarytickými mikroorganizmami na expresiu. Tieto promotory najčastejšie použité pri rekombinantných DNA konštrukciách obsahujú B-laktamázové (penicilinázové) a laktózové promotorové systémy (Chang et al., 1978; Itakura et al., 1977; Goedddel et al. , 1979) a tryptofánový (trp) promotorový systém (Goeddel et al., 1979; EP-A-0 036 776) . Zatiaľ čo tieto systémy sú používané najčastejšie, boli objavené a použité iné mikrobiálne promotory, podrobnosti týkajúce sa ich nukleotidových sekvencii boli publikované, a to poskytlo odborníkom možnosť dodať im funkčnosť pomocou plazmidových vektorov (Siebwenlist et al., 1980). Určité gény z prokaryontov môžu byť účinne expresované v E. coli z ich vlastných promótorových sekvencii, čim sa predchádza potrebe dodania iných promotorov umelým spôsobom.
Eukaryotické mikróby, ako sú kvasinkové kultúry môžu byť tiež použité ako prídavok k prokaryontom a tu by promotor mal byť schopný riadenia expresie. Medzi eukaryotickými mikroorganizmami sú najbežnejšie používané Saccharomyces cerevisiae alebo bežné pekárske kvysinky, hoci je bežne dostupných veľa iných kmeňov. Na expresiu v Saccharomyces je napríklad bežne používaný plazmid Yrp7 (Stinchcomb et al., 1979; Kingsman et al., 1979; Tschemper et al. , 1980). Tento plazmid už obsahuje trpí gén, ktorý zaisťuje selektívny marker pre mutantný kmeň kvasiniek postrádajúci schopnosť rásť v tryptofáne ako je napr. ATCC No. 44076 alebo PEP4-1 (Jones, 1977) . Prítomnosť trpí lézie ako charakteristický rys genómu kvasinkovej hostiteľskej bunky potom zaistí efektívne prostredie na detekciu transformácie rastom v neprítomnosti tryptofánu.
Vhodné podporujúce sekvencie v kvasinkových vektoroch obsahujú promotory pre 3-fosfoglycerát kinázu (Hitzman et al. ,
1980) alebo iné glykolytické enzýmy (Hess et al·., 1968;
Holland et al., 1978), ako je enoláza, glyceraldehyd-3-fosfát dehydrogenáza, hexokináza, pyruvát dekarboxyláza, fosfofruktokináza, glukózo-6-fosfát izomeráza, 3-fosfoglycerát mutáza, pyruvát kináza, triózofosfát izomeráza, fosfoglukózoizomeráza a glukokináza. Pri konštrukcii vhodných expresných plazmidov, terminačné sekvencie spojené s týmito génmi sú tiež ligátované do expresného vektoru 3' sekvencie, od ktorej sa požaduje, aby bola expresovaná za účelom zaistenia polyadenilácie mRNA a terminácie.
Iné promotory, ktoré majú dodatočnú výhodu transkripcie kontrolovanej rastovými podmienkami, sú promotorové regióny pre alkohol dehydrogenázu 2, izocytochróm C, kyslá fosfatáza, degradačné enzýmy spojené s metabolizmom dusíka a už uvedená gylceraldehyd-3-fosfát dehydrogenáza a enzýmy zodpovedné za využitie maltózy a galaktózy. Je vhodný akýkoľvek plazmidový vektor obsahujúci s kvasinkou kompatibilný promotor, vychádzajúci z replikačných a terminačných sekvencií.
Navyše k mikroorganizmom môžu byť ako hostitelia použité bunkové kultúry odvodené od multicelulárnych organizmov. V princípe akákoľvek taká bunková kultúra je spracovateľná, buď z kultúry stavovcov alebo iných organizmov. Avšak najväčší záujem je o bunky stavovcov a pomnožovanie stavovcov v kultúre (tkanivovej kultúre) sa stalo v posledných rokoch rutinnou procedúrou (Tissue Culture, 1973). Príkladmi takých užitočných hostiteľských bunkových línii sú VERO a HeLa bunky, bunkové línie vaječníkov čínskeho chrčka (CHO) a W138, BHK, COS-7 293, bunky Spodoptera frugiperda (SF) (komerčne dostupné ako úplné expresné systémy od Proteín Sciences, 1000 Research Parkway, Meriden, CT 06450, USA a od Invitrogen) a MDCK bunkové línie. Podľa predkladaného vynálezu majú osobitnú prednosť bunkové línie S2 dostupné od Invitrogen, PO Box 2312, 9704 CH
Groningen, Holandsko.
Expresné vektory pre také bunky bežne obsahujú (keď je to nezbytné) zdroj replikácie, promotor umiestnený pred génom, ktorý má byť expresovaný spoločne s akýmikoľvek nezbytnými ribozómovými viažucimi miestami, RNA spojovacie miesta, polyadenylačné miesta a transkripčné koncové sekvencie.
Pri použití v bunkách cicavcov sú kontrolné funkcie na expresných vektoroch často zaistené vírusovým materiálom. Napríklad bežne používané promotory pochádzajú z polyomného adenovírusu 2 a veľmi často Simian vírusu 40 (SV40). Časné a neskoré promotory SV40 vírusu sú osobitne užitočné, pretože sú obidva ľahko získané z vírusu ako fragment, ktorý tiež obsahuje SV40 vírusový zdroj replikácie (Fiers et al., 1978). Menšie a väčšie SV40 fragmenty je tiež možné použiť, ich pripravením sa zahrnie približne 250 bp zväčšenie sekvencie z HindlII miesta smerom k BglI miestu uloženému vo vírusovom zdroji replikácie. Navyše je tiež možné a často požadované použitie promótorových alebo kontrolných sekvencií normálne spojených s požadovanou génovou sekvenciou na zaistenie toho, aby také kontrolné sekvencie boli kompatibilné so systémami hostiteľských buniek.
Zdroj replikácie môže byť pripravený buď konštrukciou vektoru, ktorý obsahuje exogénny zdroj, tak že môže pochádzať z SV40 alebo iných vírusov (mapr. Polyoma, adeno, VSV, BPV) alebo môže byť pripravený replikačným mechanizmom chromozómu hostiteľskej bunky. Keď je vektor integrovaný do chromozómu hostiteľskej bunky, je druhý spôsob často dostatočný.
Identifikácia užitočných analógov
Odborníkom v odbore bude jasné, že varianty alebo modifikácie prirodzene amyloidogénnych polypeptidov, ktoré sú nie všetky možné sa vyskytujúcich krížne reaktívne s prirodzenou formou, budú mať schopnosť vyvolať tvorbu protilátok pri živočíchoch. Nie je však ťažké stanoviť štandardné kritériá pre modifikované amyloidogénne molekuly, ktoré by mali splniť minimálne požiadavky imunologickej reaktivity, ako je tu diskutovaná. Ďalšia časť vynálezu sa týka metód identifikácie modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov, ktoré sú schopné vyvolania tvorby protilátok proti nemodifi kovanému amyloidogénnemu polypeptidu v živočíšnych druhoch, kde nemodifikovaný amyloidogénny polypeptid je (neimunogénny) vlastný proteín. Metódy zahŕňajú prípravu súboru vzájomne odlišných modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov použitím peptidovej syntézy alebo techník genetického inžinierstva, kde boli aminokyseliny pridané do, vložené do, odstránené z, alebo substituované v aminokyselinovej sekvencii amyloidogénneho polypeptidu živočíšnych druhov a takto vznikli v tomto súbore aminokyselinové sekvencie, ktoré obsahujú T-bunkové epitopy, ktoré sú cudzie pre živočíšny druh, alebo prípravu súboru fragmentov nukleových kyselín, kódujúcich súbor vzájomne odlišných modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov, testovanie členov súboru modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov alebo fragmentov nukleových aminokyselín na ich schopnosť vyvolať pri živočíšnych druhoch tvorbu protilátok proti nemodifikovaným amyloidogénnym polypeptidom, a identifikáciu a pripadne izoláciu člena(nov) súboru modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov, ktoré významne ovplyvňujú tvorbu protilátok proti nemodifikovaným amyloidogénnym polypeptidom pri druhoch, alebo identifikáciu alebo prípadne izoláciu polypeptidových expresných produktov kódovaných členmi súboru aminokyselinových fragmentov, ktoré významne ovplyvňujú tvorbu protilátok proti nemodifikovaným amyloidogénnym polypeptidom v živočíšnych druhoch.
V tomto kontexte znamená „súbor vzájomne odlišných modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov zbierku neidentických modifikovaných amyloidogénnych polypeptidov, ktoré boli napr. selektované na báze kritérií diskutovaných hore (napr. v kombinácii so štúdiami kruhového dichroizmu, NMR spektra, a/alebo rontgenovej difrakčnej metódy). Súbor môže obsahovať iba niekoľko členov ale očakáva sa, že súbor môže mať niekoľko stoviek členov.
Test členov súboru môže byť vykonaný in vivo, ale môže byť použitý tiež rad in vitro testov, ktoré obmedzujú počet modifikovaných molekúl, ktoré budú slúžiť účelom vynálezu.
Pretože cielom zavedenia cudzích T-bunkových epitopov je podpora B-bunkovej reakcie pomocou T-buniek, predpokladom je, že T-bunková proliferácia je vyvolaná modifikovaným amyloidogénnym polypeptidom. T-bunková proliferácia môže byť testovaná štandardizovaným proliferačným spôsobom in vitro. V krátkosti, vzorka obohatená o T-bunky sa získa zo subjektu a následne sa udržuje v kultúre. Napestované T-bunky sa knotaktujú s APC subjektu, ktorému boli pred tým odoberané modifikované molekuly a spracované tak, aby poskytli ich Tbunkové epitopy. Proliferácia T-buniek sa monituruje a porovnáva s vhodnou kontrolou (napr. T-bunky v kultúre v kontakte s APC, ktoré majú spracované neporušené, natívne amyloidogénne polypeptidy). Alternatívne môže byť proliferácia meraná určením koncentrácie relevantných cytokinov uvolnených T-bunkami v reakcii na ich rozpoznanie cudzích T-buniek.
Keď sa ako veľmi pravdepodobné predpokladá, že prinajmenšom jeden modifikovaný amyloidogénny polypeptid akéhokolvek typu v súbore je schopný vyvolať tvorbu protilátok proti amyloidogénnemu polypeptidu, potom je možné pripraviť imunogénnu kompozíciu obsahujúcu prinajmenšom jeden modifikovaný polypeptid amyloidu, ktorý je schopný vyvolať tvorbu protilátok proti nemodifikovanému amyloidogénnemu polypeptidu pri živočíšnych druhoch, kde nemodifikovaný amyloidogénny polypeptid je vlastný proteín; metóda zahŕňa zmiešanie člena(ov) súboru, ktoré významne vyvolávajú tvorbu protilátok pri živočíšnych druhoch, ktoré reagujú s amyloidogénnym polypeptidom s farmaceutický a imunologický prijatelným nosičom a/alebo vehikulom a/alebo rozpúšťadlom a/alebo excipientom, prípadne v kombinácii s prinajmenšom jedným farmaceutický a imunologický prijateľným adjuvansom.
Hore uvedené aspekty vynálezu, týkajúce sa testu súboru polypeptidov, sa bežne uskutočňujú spôsobom, ktorý najskôr zahŕňa prípravu radu vzájomne odlišných sekvencií nukleových kyselín alebo vektorov podľa vynálezu, transformáciu vhodných hostiteľských buniek (alebo hostiteľských živočíchov) s vektormi a efektívnu expresiu sekvencií nukleových kyselín podľa vynálezu. Tieto stupne môžu byť nasledované izoláciou expresných produktov. Prednosť má to, keď sú sekvencie nukleových kyselín a/alebo vektory pripravené metódami zahŕňajúcimi použitie molekulárnych amplifikačných techník ako je PCR alebo prostredníctvom syntézy nukleových kyselín.
Špecifické amyloidogénne ciele
Okrem proteínov velmi často spojovaných s Alzheimerovou chorobou, APP, ApoE4 a Tau, existuje veľa iných proteínov, ktoré sú dajakým spôsobom spojené s AD, buď ich priamou prítomnosťou v povlakoch alebo zámotkoch v mozgu postihnutom AD alebo ich zjavným genetickým spojením so zvyšujúcim sa rizikom vývoja AD. Väčšina, keď nie všetky tieto antigény, sú spoločne s hore uvedenými Αβ, APP, presenilinom a ApoE4, domnelými cieľovými proteínmi podlá predkladaného vynálezu.
Alfal-antichymotripsin (ACT) je hlavnou zložkou SP a predpokladá sa, že hrá dôležitú úlohu v patogenéze lézii pri AD a cerebrovaskulárnej amyloidóze (CA) (Acta Neuropathol. 1998, 96: 628-36). Reaguje s Αβ in vitro a stimuluje formáciu a roztrhnutie Αβ-42 vlákien (JBC, 1998, 273: 28360-4).
Alfa2-makroglobulin bol objavený imunofarbenim vo vrstve povlaku v mozgu postihnutom AD. Vo vrstve povlaku bol objavený transmembránový fragment z beta-subjednotky, zatiaľ čo rozpustný alfa fragment bol zistený v povlakoch extracelulárne (Acta Neuropathol. 1998, 96: 628-636 a Brain Res. 1997, 777: 223-227).
ABAD (Αβ-peptid viažuca alkohol dehydrogenáza) sa viaže s Αβ vnútri buniek. Je to neuronálny enzým prítomný v normálnych bunkách ale je nadexpresovaný v neurónoch ovplyvnených AD. Αβ je toxickejší pre bunky ktoré nadexpresujú ABAD. ABAD je spojená s X-chromozómom (Yan, 1997, Náture 389).
APLP1 a -2 (amyloidovému prekurzoru podobný proteín 1 a -2)
Obidva proteíny patria k super-rodine proteinov APP homológov ale postrádajú Αβ peptidový región. Avšak existuje významné farbenie APLP v povlakoch (Acta Neuropathol. 1997, 94: 519524) .
AMY117 je novo objavený proteín v léziách podobných povlakom v mozgu ludí trpiacich AD, ktorý sa zdá byť hojný, široko rozšírený a „vysoko špecifický” pri chorobe. Očakáva sa, že proteín AMY117 môže hrať kľúčovú úlohu pri vývoji a progresii AD tvorbou týchto povlakov. Je zaujímavé, že AMY117 obsahuje povlaky, ktoré nie sú umiestnené popri povlakoch obsahujúcich Αβ a tak je možné definovať nové charakteristické rysy prejavu AD k dosial dobre známym povlakom obsahujúcim Αβ a zámotkom obsahujúcim Tau. AMY117 pozitívne povlaky boli zistené v hojnom počte v mozgoch v sporadických prípadoch AD a v mozgoch ľudí trpiacich Downovým syndrómom ale „veľmi zriedka alebo vôbec” neboli zistené v mozgoch kontrolnej skupiny alebo pri iných neurodegeneratívnych chorobách (Am. J. Pathol. 1997, 151: 69, 80) .
Bax: Monoklonálne protilátky detekovali Bax ako komponent senilných povlakov v AD mozgoch. Bax je tiež nadexpresovaný v dystrofických neuritoch (Acta Neuropathol. 1998, 95: 407412) .
Bcl-2 má nejasnú úlohu. Je nadexpresovaný v gliálnych bunkách obklopujúcich povlaky (Acta Neuropathol. 1998, 95: 407-412).
Bleomycin hydroláza je asi beta-sekretáza. Bola zistená antibleomycin hydrolázová imunoreaktivita v SP pri AD (Brain Res.
1999, 830: 200-202). Určitý bleomycinový hydrolázový genotyp je v určitých prípadoch spojený so zvýšeným rizikom vývoja AD, zatiaľ čo pri iných chorobách neboli nájdené žiadne korelácie (Ann. Neurol. 1998, 44: 808-811 a Ann. Neurol. 1999, 46: 136137) .
BRI/ABRI: ABRI je 4 kD fragment putatívneho transmembránového proteínu, kódovaného BRI génom na chromozóme 13, ktorý bol nájdený v amyloidových povlakoch ludi trpiacich britskou demenciou (FBD). Tieto pacienti majú mutáciu v stop kodóne BRI génu, ktorý tvorí dlhší otvorený čítací rámec. Uvoľnenie 34 karboxy terminálnych aminokyselín pozmeneného proteínu tvorí ABRI amyloidovú podjednotku. Protilátky proti ABRI rozpoznávajú parenchymálne aj vaskulárne lezie v mozgu FBD pacientov. ABRI peptid je uložený ako amyloidové vlákna a o výsledných povlakoch sa predpokladá, že spôsobujú neuronálnu dysfunkciu a demenciu, ktorá charakterizuje FBD (Vidal, R. et al., 1999, Náture 399).
Chromogranin A bol zistený v niektorých rozptýlených amyloidových ložiskách a dystrofických neuritoch, ktoré ich obklopujú (Brain Res. 1991, 539: 143-50).
Clusterin/apoJ je gén často v laboratóriách izolovaný pomocou rozdielnych testov v rôznych oblastiach molekulárnej biológie, pretože je nadexpresovaný v rade prípadov degeneratívnych chorôb ako je AD a scarpie (Biochem. J. 1997., 15 nov.; 328(1):45-50, Michel D, Chatelain G, North S, Brun G).
CRF (konrtikotropin uvolnujúci faktor) viažuci proteín viaže 41 aa CRF peptid, ktorý je dôležitý regulačný faktor pri stresových reakciách v mozgu. S ohľadom na to, že väčšina CRF je viazaná CRF viažucim proteínom, odstránenie CRF viažuceho proteínu (imunoterapiou) by mohlo viesť k zvýšeniu hladiny voľného CRF, čo, ako sa očakáva, by malo mať pozitívny efekt na AD (Behan, 1997, J. Neurochemistry, 68: 2053-2060).
EDTF (od endotélia odvodený toxický faktor): proteín produkovaný mikrocievami pri AD pacientoch. Je špecificky toxický pre neurónové bunky (WO 99/24468).
Proteoglykány heparansulfátu:
bolo zistené, že sú umiestnené spolu s Αβ pri SP.
Štúdie na potkanoch ukazujú, že heparansulfát glykózaminoglykán je potrebný pri tvorbe amyloidových vlákien (Neurón,
1994, 12:219-234 a Acta
Neuropathol. 1998, 96:628-36).
Ľudský collapsin reakčný mediátorový protein-2 je 65kDa proteín nájdený v neurofibrilárnych zámotkoch monoklonálnou protilátkou. Inkorporácia do zámotkov môže viesť k odčerpaniu rozpustných proteínov a k tvorbe abnormálnych neuritických výrastkov a tak k urýchleniu neuronálnej degradácie (JBC, 1998, 273:9761-8).
Huntingtin (protein Huntigtonovej choroby) Pri HD je proteín Huntingtin N-terminálne rozšírený polyglutamínom. Táto forma Huntingtonu je tiež nájdená pri NFT v AD mozgoch a pri Pickovej chorobe (Exp. Neurol, 1988, 150:213-222).
ICAM-I je akumulovaný pri SP (Acta Neuropathol. 1998, 96:62836 a Am. J. Pathol. 1994, 144:104-16).
IL 6 je spojený s neurofibrilárnymi zmenami a nachádza sa v centre povlakov. Predpokladá sa, že je to spúšťač AD. Je silne znásobený v astrocytoch aktívnym peptidom 25-35 v Αβ (Brain Res. 1997, 777:223-227 a Behav. Brain Res. 1996, 78:3741) .
S lysozymom spojený antigén CD68 bol nájdený protilátkou KP-1 pri NFT a SP. Lysozymy tak môžu hrať určitú úlohu pri tvorbe zámotkov a povlakov (Dement Geriatr Cogn. Disord, 1998, 9:1319) .
P21 ras je zapojený ako primárny stupeň pri rozvoji rastových faktorov a mitogénov pozorovateľných v časnom štádiu rozvoja AD (Neuroscience, 1999, 91:1-5).
PLC-delta 1 (fosfolipázový C izoenzým delta 1) sa abnormálne akumuluje pri NFT a vrstvách povlakov obklopujúcich neurity. Je intracelulárny (Alzheimer Dis. Assoc. Disord, 1995, 9:1522) .
Sérový amyloidový P komponent (SAP) je normálny plazmový konštituent, ktorý je prítomný vo všetkých typoch amyloidových ložísk, aj v ložiskách, ktoré sa objavujú pri AD (JBC, 1995, 270:26041-4). Je pozorovaný pri SP aj pri NFT. V niektorých štúdiách bolo ukázané, že podporuje agregáciu Αβ a bráni proteolýze fibrilov (Biochem. Biophys. Res. Commun. 1995, 211:349v-53 a PNAS, 1995, 92:4299-4303), zatiaľ čo v inej štúdii je ukázané, že SAP inhibuje tvorbu Άβ vlákien (JBC, 1995, 270:26041-4).
Synaptophisin bol objavený v niektorých rozptýlených amyloidových ložiskách a v dystrofických neuritoch, ktoré ich obklopujú (Brain Res. 1991, 539:143-50).
Synuklein (alfa-synuklein alebo NACP): non-A beta komponent AD amyloidu (NAC) bol identifikovaný biochemický ako druhý hlavný komponent v amyloide purifi kovanom z mozgových tkanív pacientov trpiacich AD. NAC pochádza z jeho 140 aminokyselín dlhého prekurzoru, NACP je dlhý prinajmenšom 35 aminokyselín (NAC35), hoci jeho amino koniec nie je definitívne určený.
NAC monoklonálne protilátky imuno-farbia SP v AD mozgoch, ale nereagujú s NACP (Biochemistry 34 (32) : 10139-10145 august, 1995) Iwai A,
Yoshimoto M,
Masliah E,
Saitoh
V prítomnosti Αβ tvorí
NAC vlastné oligoméry.
Nové údaje ukazujú na potenciálnu úlohu týchto molekúl pri synaptickom poškodení a neurotoxickosti prostredníctvom tvorby amyloidom podobných vlákien a mitochondriálnych dysfunkcií (Brain Patho. 1999 Oct; 9 (4):707-20. FEBS Lett. 1998, 42173-76. Časť NACP má vysokú homológiu s C-terminálnym amyloidovým fragmentom APP a s oblasťou scarpie prion proteín (PrPSc). Synuklein je hlavný faktor spôsobujúci Parkinsonizmus (Chem. Biol. 1995,
2:163-9) .
TGF-bl (transformačný rastový faktor bl) : Nadexpresia TGF-bl mutantným APP pri TG myši urýchľuje ukladanie Αβ. O TGF-bl sa tak predpokladá, že je zahrnutý do iniciácie alebo rozvoja tvorby amyloidových povlakov (Wyss-Coray, 1997, Náture 389).
Iné amyloidové choroby a proteíny s nimi spojené prítomné
Okrem hore uvedených proteínov, ktoré sú potenciálne pri AD a AD podobných chorobách (Huntigtonova choroba,
Parkinsonova choroba, existuj e relatívne široká škála
FBD a iné formy demencií), chorôb, iných ako AD, kde tvorba amyloidov je zahrnutá pri spúšťaní chorôb alebo tvorí symptómy chorôb, k týmto chorobám
Napriek tomu, sa líšia že proteíny majúce vzťah v pôvode, vyznačujú sa rovnakými charakteristickými pozri hore uvedený týchto amyloidových rysmi, text.
porúch ôô ktoré vymedzujú (definujú) amyloid;
Nasledujúca tabuľka predkladá súhrn a proteínov, ktoré ich spôsobujú.
Rôznorodosť amyloidových fibrilárnych proteínov
Klinický syndróm Fibrilárna subjednotka Štruktúra prekurzoru
Cerebrálna amyloidová angiopatia (CAA) Αβ Všetko β
Mokolonálna proteínová systemická (AL) amyloidóza V doména IG ľahké reťazca s plnou dĺžkou alebo jej fragmenty Všetko β
Reaktívna systemická (AA) amyloidóza 76-zvyškový N-terminálny fragment amyloidového A proteínu α/β
Familiálna amyloidotická polyneuropatia Transtyretinové varianty s plnou dĺžkou alebo jeho fragmenty Všetko β
Dedičná ApoAl amyloidóza N-terminálne fragmenty (»90 zvyškov) ApoAl variantov (α/β)
Dedičná lysozymová amyloidóza Lysozymové varianty s plnou dĺžkou α + β
Diabetes mellitus typ II 37-zvyškový fragment ostrovčekového amyloidového polypeptidu Neznáma
S inzulínom spojený amyloid Divoký typ inzulínu s plnou dĺžkou α + β
Transmisná spongioformná encefalopatia Priónový proteín s plnou dĺžkou alebo jeho fragmenty α + β
Modulárny karcinóm tyroidu Fragmenty kalcitoninu Neznáma
Senilná systemická amyloidóza Transtyretin s plnou dĺžkou alebo jeho fragmenty Všetko β
Amyloidóza spojená s hemodialýzou Divoký typ β-2 mikroglobulinu s plnou dĺžkou Všetko β
Izolované atriálne amyloidózy Atriálny natriuretický faktor Neznáma
Dedičná cerebrálna amyloidová angiopatia 110-zvyskový fragment variantu cistatinu α + β
Fínska dedičná amyloidóza 71-zvyškový fragment variantov gelsolinu α/β
Dedičná fibrinogénna a-reťazcová amyloidóza Fragmenty fibrinogénnych a-reťazcových variantov α/β
Tieto proteíny sú, ako proteíny majúce vzťah k AD, všetky potenciálne ciele pre imunizačnú stratégiu tu navrhovanú.
Očakáva sa, že väčšina metód amyloidogénnym polypeptidom by imunizáciu, ktorá vyvoláva tvorbu imunizácie proti byť obmedzená na protilátok, ktoré mala krížovo reagujú s prirodzenými amyloidogénnymi polypeptidmi.
Avšak bunkovú v niektorých prípadoch bude našim záujmom vyvolať imunitu vo forme CTL reakcií proti bunkám, ktoré poskytujú MHC trieda I epitopy z amyloidgénnych polypeptidov to bude prospešné v tých prípadoch, kde redukcia počtu buniek produkujúcich amyloidogénne polypeptidy nemá vážny nepriaznivý účinok. V takých prípadoch, kde sú CTL reakcie požadované, má prednosť použitie poznatkov z prihlášky PCT/DK99/00525 (zodpovedajúcej 09/413 186). Poznatky týchto dvoch dokumentov sú do textu vložené formou citácie.
V nasledujúcich príkladoch, ktoré nijak neobmedzujú rozsah vynálezu, je hlavný dôraz kladený na vývoj autovakcíny založenej na Αβ proti Alzheimerovej chorobe. Princípy tu predstavené sú však rovnako použiteľné na akýkoľvek amyloidový proteín.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Autovakcinácia za účelom imunizácie proti AD
Skutočnosť, že Αβ proteín, ktorý poráža myši, nevykazuje akékoľvek abnormality alebo nepriaznivé vedľajšie účinky, potvrdzuje že odstránenie alebo zníženie obsahu Αβ bude bezpečné (Zheng H. 1996).
Publikované pokusy, v ktorých sú transgénne živočíchy imunizované proti transgénnemu ľudskému Αβ proteínu, podporujú domnienku, že ak by bolo možné zlomiť autotoleranciu znížením obsahu Αβ, bolo by možné získať autoreaktívne protilátky. Tieto experimenty navyše dovoľujú očakávať, že taká regulácia obsahu Αβ by mohla potenciálne zabrániť tvorbe povlakov a dokonca čistiť už vytvorené povlaky Αβ z mozgu, pozri Schemk et al (1999). Avšak zvyčajne nie je možné vyvolať tvorbu protilátok proti vlastným proteínom.
Publikované údaje tak neposkytujú informácie o rozrušení skutočnej vlastnej tolerancie proti skutočným vlastným proteínom. Žiadne údaje neposkytujú informácie o tom, ako zaistiť imunitnú reakciu namierenú iba proti alebo najmä proti Αβ ložiskám, a nie proti bunkovým membránam viažucim Αβ prekurzorový proteín (APP), keď sa to považuje za nezbytné. Imunitná reakcia vyvolaná použitím existujúcich technológií by mohla byť pravdepodobne vyvolaná proti vlastným proteínom neregulovaným spôsobom, tak že by sa vyvolala nechcená a nadmerná autoreaktivita proti časti Αβ proteínov. Avšak použitie existujúcich imunizačných stratégií by väčšinou bolo nevhodné na vyvolanie silnej imunitnej reakcie voči vlastným proteínom a navyše by bolo nebezpečné vzhľadom na potenciálne silnú krížovú reaktivitu proti na membrány viazaným APP, ktoré sú prítomné vo velkom počte buniek pri CNS.
V svetle uvedených faktov, je možné predpovedať, že AD, choroba, ktorá je predurčená k ochromeniu systému zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom storočí, by mohla byť liečená, alebo také vakcíny, ako sú tu opísané, by mohli prinajmenšom vytvoriť efektívny terapeutický nástroj na ošetrovanie symptómov a vývoja tejto choroby.
Táto technika predstavuje celkom nový imunologický postup na blokáciu ukladania amyloidov pri AD a iných neurologických chorobách.
V nasledujúcej tabuľke je uvedených 35 zamýšľaných konštruktov. Všetky pozície dané v tabuľke sú vztiahnuté k štartovaciemu metioninu APP (prvá aminokyselina v SEQ ID NO: 2) a zahŕňajú štartovaciu a koncovú aminokyselinu 672 a 714. Štartovacie a koncové pozície pre P2 a P30 označujú, že epitop nahradzuje časť fragmentu APP v označených pozíciách (obidve pozície zahrnuté v substitúcii) vo väčšine konštruktov zavedené epitopy nahradzujú fragment s dĺžkou epitopu. Hviezdička má v tabuľke nasledujúci význam:
*) Iba jedna pozícia pre P2 a P30 označuje, že epitop bol vložený do APP derivátu v označenej pozícii (epitop začína pri aminokyseline C-terminálne priliehajúcej k danej pozícii).
**) Konštrukcia 34 obsahuje tri identické APP fragmenty oddelené P30 rešp. P2.
***) Konštrukcia 35 obsahuje deväť identických APP fragmentov oddelených striedavo P30 a P2 epitopmi.
>1 (Ú λ: >n
I Q <—I s λ:
CO 00 CO CO en CL· en (L· CO 00 00
M* r*~ r- r- r- kD kO kD kD LO m LO
m >1
4-1 Λί ί-ι 4-> >to
C Ο
Λί
U > Ο
4-J <
CU CU <
•H Φ
Q< Φ OJ 05
04 Qu C '05
05 4-5
-H
O C
Ή x
N 05
0 -H
Oj +J a 4-J N >
(D 05
e Cr> C
Φ
co 4-í
Cu a
Cu x
< Φ •r4
U 4-J
Φ N
•H a 0 -P a φ >
e 05
tn Φ C
co '>1 -P
cu
CU C?
< x aj
Λ4 -H
0 4-J
4-J N
05 -H >O 05 oj >
P oj >
iO LO 00 CO
iO LO 04 04
kD kD r- r* * * * 4c 4e
| I I I CO co 04 XT 04
1 1 1 1 04 04 o r~1 Γ-
LO LO ’ä’ r- r- kD r- kD
CO CO r~4 rH
kD kD r- Γ
4c
LO o LO O 4c 4c
cn o o i—1 04 4c
kD Ο- r* Ο- 4c 4e 4c 4c 4c 4c 4c 4c 4c CO
1 ι 1 ι O O O O O O O o á Φ ^4
1 1 1 1 CO CL· O r-1 CO CL· o i—1 X
LO o LO O kD kD Γ- r- kD kD r- Γ-
r~ 00 00 CL· ^r
k0 k0 k0 kD O co
cu
O o CL· co ’C1 CL· CL· 4c 4c
r- r- 04 CL· CL· o O x—1 4c
ko kD r- Ο- 4c 4C 4C 4C 4c to r- Γ- Ο- 4c 4c 4c 4c 4c 4c 4c 4c CO
CO CO 04 ι O O O O O O O O á φ X
l Ι 04 04 r- x—1 r—1 1 l CO CL· O t—1 CO CL· O i—1
x> kD iO 0- r- <0 0- 0- o LO o LO kD kD Γ- 0- k0 k0 r- M
iO LO co t-1 CO CO CL· CL· CO
kD kD r- r- kD kD kD kD 0
Oj
Ο Ο Ο Ο Ο Ο Ο
Γ'ΗΓ'Γ'Γ^>>>ΗΗγ-1ΗΗγ-ΙΗΗΗΗΗ Γ-’Γ-Γ^Γ'Γ'-Γ-Γ^-Γ-Γ^Ο'Γ^Ο-Γ^Γ^Γ-Γ-Γ^Ο^Γ*
OOO4C404CMC4O4O4O4O4O4O4O4O4 ωωΟ'ΟΓ^ΟΓ'Ο-Γ^Ο'Γ^ί^Γ-ΟΟ' kDkDkDkDkDkDkQkDkDkDkDkDkOkOkD
Γ-
σ>
’šF
11 ’χΓ γΗγ4ΗΗΗΗΗΗΗγΗγΗγΗΗ t-I Η Η Γ-Γ^Γ^Γ^Γ-Γ-Ο-Γ-Γ^Γ^Γ-Ο-Γ^ Γ- r- 0O40QO4O4C4 04C\1O404O4O4O4O4O4O404CN Γ-'Γ'Γ^Γ^Γ-Γ^Γ-Γ'Γ'Γ^Γ^Γ^Γ^Γ'Γ-Γ^Γ““ kDkDkDkOkDkDkDkOkOkDkDkQkDkPkDkOkD
ΓΟ *5» LO
CO CO 00
04 Osi Γ~- O ΟkD k0 <0
Časť APP, proti ktorej je najzaujímavejšie vyvolať reakciu, je 43 aminokyselinový Αβ jadrový peptid (Αβ-43, zodpovedajúci SEQ ID NO:2, zvyšky 672-714), ktorý je hlavný stavebný prvok amyloidových povlakov v AD mozgoch. Tento APP fragment tvorí súčasť všetkých konštruktov uvedených hore.
Varianty 1 a 2 obsahujú časť APP proti Αβ-43, kde boli umiestnené modelové epitopy P2 a P3Q. Varianty 1 a 3-8 všetky obsahujú C-100 fragment, o ktorom sa zistilo, že je neurotoxický - C-100 fragment zodpovedá aminokyselinovým zvyškom 714-770 SEQ ID NO:2. Vo variantoch 3-5 epitopy nahradzujú časť C-100 fragmentu, zatiaľ čo vo variantoch 6-8 boli epitopy vložené do C-100 fragmentu.
Varianty 9-35 obsahujú iba jadrový Αβ-43 proteín. Vo variantoch 9-13 sú P2 a P3 zlúčené do konca. Αβ-43; vo variantoch 14-21 nahradzujú P2 a P3 časť Αβ-43; vo variantoch 22-33 sú P2 a P30 vložené do Αβ-43; Variant 34 obsahuje tri identické Αβ-43 fragmenty preložené P30 rešp. P2; Variant 35 obsahuje 9 Αβ-43 opakovane preložených striedavo P2 a P30 epitopmi.
Za účelom získania väčších podrobností pozri obr. 1 a hore uvedenú tabuľku.
Osobitnú prednosť má ešte jeden ďalší typ konštruktu. Pretože jedným cieľom predkladaného vynálezu je sa vyhnúť deštrukcii buniek produkujúcich APP, zatiaľ čo sa požaduje odstránenie Αβ, zdá sa uskutočniteľné pripraviť autovakcinové konštrukty, skladajúce sa len z častí Αβ, ktoré nie sú vystavené extracelulárnej fáze, keď sú prítomné v APP. Také konštrukty by potrebovali obsahovať prinajmenšom jeden B82 bunkový epitop odvodený z aminokyselinového fragmentu definovaného aminokyselinami 700-714 v SEQ ID N0:2. Pretože sa o takom krátkom polypeptidovom fragmente predpokladá, že by bol len slabo imunogénny, preferuje sa aby sa taký autovakcínový konštrukt skladal z niekoľkých kópií B-bunkového epitopu, napr. vo forme konštruktu majúceho štruktúru ukázanú vo vzorci I detailne diskutovanom hore. V onej verzii vzorca I sú termíny amyloidei-amyloidex x B-bunkový epitop obsahujúci aminokyselinové sekvencie odvodené z aminokyselín 700-714 SEQ ID NO:2. Prednostnou alternatívou je hore podrobne opísaná možnosť zviazania amyloidogénneho (poly)peptidu a vybraného cudzieho T-pomocného epitopu prostredníctvom amidovej väzby k polysacharidovej nosičovej molekule - týmto spôsobom je možné znásobené poskytnúť „slabý epitop tvorený aminokyselinami 700-714 SEQ ID NO: 2 a umožniť vybrať optimálny pomer medzi B-bunkovými a T-bunkovými epitopmi.
Príklad 2
Imunizácia transgénnej myši Αβ a modifikovanými proteinmi v súlade s vynálezom
Konštrukcia hAB43+-34 kódujúceho DNA hAB43+-34 gén bol konštruovaný v niekoľkých stupňoch. Prvý PCR fragment bol vytvorený s prajmermi ME#801 (SEQ ID NO:10) a ME#802 (SEQ ID N0:ll) pri použití prajmeru ME#800 (SEQ ID:9) ako templátu. ME#800 kóduje ľudský Αβ-43 fragment s E. coli optimizovanými kodónmi. ME#801 a 802 pridávajú do fragmentu vhodné reštrikčné miesta.
PCR fragmenty boli vyčistené, natrávené Ncol a HindlII, opätovne prečistené a klonované do Ncol-HindlII, natrávený a bol prečistený pET28b+ E. coli expresný vektor. Výsledný plazmid kódujúci divoký typ ľudského Αβ-43 bol pomenovaný ako pABl.
V nasledujúcom stupni sa T-pomocný epitop P2 pridá k Ckonci molekuly. Prajmer ME#806 (SEQ ID NO:12) obsahuje sekvenciu kódujúcu P2 epitop a tak sa vytvorí fúzia P2 a Αβ-43 PCR reakciou.
Klonovanie bolo uskutočnené vytvorením PCR fragmentu prajmermi ME#178 (SEQ ID N0:8) a ME#806 pri použití pABl ako templátu. Fragment bol prečistený, natrávený Ncol a HindlII, opätovne prečistený a klonovaný do Ncol-HindlII, natrávený a vektor pET28b+ bol prečistený. Vzniknutý plazmid bol pomenovaný ako pAB2.
Analogickým spôsobom bol vytvorený ďalší plazmid za získania Αβ-43 kódujúcej sekvencie s ďalším T-pomocným epitopom P30 pridaným do N-konca. To bolo vykonané vytvorení PCR fragmentu s prajmermi ME#105 (SEQ ID NO: 7) a ME#807 (SEQ ID NO:13) pri použití pABl ako templátu.
Fragment bol prečistený, natrávený Ncol a HindlII, opätovne prečistený a klonovaný do Ncol-HindlII, natrávený a vektor pET28b+ bol prečistený. Vzniknutý plazmid bol pomenovaný ako pAB3.
V treťom stupni bolo druhé Αβ-43 opakovanie pridané Cterminálne do P2 epitopu plazmidu pAB2 prajmerom ME#809 (SEQ ID NO:14). ME#809 súčasne tvorí BamHI miesto bezprostredne za Αβ-43 opakovaním. PCR fragment bol vytvorený s prajmermi ME#178 a ME#809 pri použití pAB2 ako templátu. Fragment bol natrávený Ncol a HindlII, prečistený a klonovaný do Ncol84 /LíndUI, natrávený a vektor pET28b+ bol prečistený. Tento plazmid bol pomenovaný ako pAB4 .
Záverom bol P30 epitop - Αβ-43 opakovaná sekvencia z pAB3 klonovaný do pAB4 plazmidu. To bolo vykonané vytvorením PCR fragmentu s prajmermi ME#811 (SEQ ID NO:16) a ME#105 pri použití pAB3 ako templátu. Fragment bol prečistený a použitý ako prajmer v nasledujúcej PCR reakcii s ME#810 (SEQ ID NO:15) pri použití pAB3 ako templátu. Vzniknutý fragment bol prečistený, natrávený fíamHI a Hindlll a klonovaný do BamHIHindlH, natrávený a plazmid pAB4 bol prečistený. Výsledný plazmid pAB5 kóduje hAB43+-34 molekulu.
Všetky PCR a klonovacie materiály boli vytvorené v podstate podľa spôsobov opísaných v Sambrook, J. , Fritsch, E. P. & Maniatis, T. 1989 „Molecular cloning: a laboratory manual. 2nd. Ed. Cold Spring Harbor Laboratory, N. Y.
Na všetko klonovanie boli použité producentské bunky E. coli K-12, kmeň Top-10 F' (Stratagene, USA). Vektor pET28b+ bol získaný od Novagen, USA. Všetky prajmery boli syntetizované v DNA Technology, Dánsko.
Expresia a purifikácia hAB43H—34 hAB43+-34 proteín kódovaný pAB5 bol expresovaný v BL21Gold (Novagen) E. coli bunkách, ako je opísané dodávateľom pET28b+ systému (Novagen).
Expresovaný hAB43+-34 proteín bol prečistený na viac ako 85% čistotu premytím inkluzných teliesok a nasledovala katiónvýmenná chromatografia pri použití BioCad purifikačnej jednotky (PerSeptive Biosystems, USA) v prítomnosti 6 M močoviny. Močovina bola potom odstránená stupňovitou dialýzou proti roztoku obsahujúcemu znižujúce sa množstvo močoviny.
Koncový tlmivý roztok bol 10 mM Tris, pH 8,5.
Imunizačná štúdia
Na štúdiu boli použité myši transgénne pre ľudský APP (Alzheímerov prekurzorový proteín). Tieto myši, nazvané TgRND8+, expresujú mutantnú formu APP, čo má za následok vysokú koncentráciu Αβ-40 a Αβ-42 v mozgoch myší (Janus, C. et al. ) .
Myši (8-10 myší v skupine) (SEQ ID NO:2, zvyšky 673-714, štandardnej Fmoc stratégie) boli imunizované buď Abeta-42 syntetizované prostredníctvom alebo hAB43+-34 variantom (konštrukt 34 z tabuľky v príklade 1, vytvorené rekombinantne) v čase dvoch týždenných intervalov. Dávky boli stanovené buď 100 mg pre Αβ alebo 50 mg pre hAB43 + -34. V dni 43 (po troch injekciách) a po dni 52 (po štyroch injekciách) bola z myší odberaná krv a séra boli použité na stanovenie hladiny anti-Αβ špecifických titrov použitých na priamu Αβ-42 ELISA.
Nasledujúca tabuľka ukazuje priemerné relatívne antiAbeta-42 titry.
Imunogén Deň 43 (po 3 imunizáciách) Deň 52 (po 4 imunizáciách)
Αβ-42 4000 3000
HAB43+-34 16000 23000
Ako je jasné z tabuľky, titre protilátok získané imunizáciou hAB43+-34 Αβ variantom sú približne 4 krát a 7,5 krát vyššie po 3 a 4 imunizáciách ako titre získané nezmeneným divokým typom Αβ-42 ako imunogénom. Tento fakt je perspektívny, keď sa uváži, že množstvo variantu použité na imunizáciu tvorilo iba 50% množstva sekvencie divokého typu použitej na imunizáciu.
Príklad 3
Syntéza Αβ peptidovej kompolymérovej vakcíny pri použití aktivovaného polyhydroxypolyméru ako zositeného činidla
Úvod
Tradičná konjugátová vakcína sa skladá z (poly)peptidu viazaného kovalentne na nosičový proteín. Peptidy obsahujú Bbunkový epitop(y) a nosičový proteín zaisťujúci T-pomocné epitopy. Avšak väčšina nosičových proteínov je bežne nevhodná ako zdroj pre T-pomocné epitopy, pretože iba malá časť celkovej sekvencie obsahuje vhodné T-pomocné epitopy. Také epitopy môžu byť definované a syntetizované ako peptidy s napr. 12-15 aminokyselinami. Keď sú tieto epitopy pripojené kovalentne na peptidy obsahujúce B-bunkové epitopy, napr. prostredníctvom multivalentných aktivovaných polyhydroxypolymérov, môže byť získaná molekula vakcíny, ktorá obsahuje iba zodpovedajúce časti. Je ďalej možné vytvoriť vakcínový konjugát, ktorý obsahuje optimalizovaný pomer medzi Bbunkovými a T-bunkovými epitopmi.
Syntéza aktivovaného polyhydroxypolyméru
Polyhydroxypolyméry ako je dextrán, škrob, agaróza apod. môžu byť aktivované 2,2,2-trifluóretánsulfonylchloridom (trezylchloridom) buď prostredníctvom homogénnej syntézy (dextrán rozpustený v N-metylpyrolidinóne (NMP) alebo heterogénnou syntézou (škrob, zositený dextrán) napríklad v acetóne.
225 ml suchého N-metylpyrolidinónu sa pridá v suchých podmienkach k vymrazenému, vo vode rozpustnému dextránu (4,5 g, 83 mmol, klinická čistota, Mw(priemerne) 78000) v 500ml nádobe s guľatým dnom opatrenej magnetickým miešačom. Nádoba sa uloží pri 60°C do olejového kúpeľa opatreného magnetickým miešačom. Teplota sa zvýši na 92°C na 20 minút. Keď sa dextrán rozpustí, nádoba sa okamžite vyberie z olejového kúpeľa a teplota v kúpeli sa zníži na 40°C. Nádoba sa potom vloží do miešaného olejového kúpeľa a po kvapkách sa pridá trezylchlorid (2,764 ml, 25 mmol). Po 15 minútach sa prikvapká pyridín (bezvodý, 2,020 ml, 25 mmol). Nádoba sa odoberie z olejového kúpeľa a mieša ešte 1 hodinu pri teplote miestnosti. Produkt (trezylový aktivovaný dextrán, TAD) sa vyzráža v 1200 ml chladného etanolu (99,9%). Supernatant sa dekantuje a zrazenina sa zoberie v 50 ml polypropylénových skúmavkách centrifugáciou pri 2000 otáčkach/min. Zrazenina sa rozpustí v 50 ml 0,5% kyseline octovej, dialyzuje 2 krát proti 5000 ml 0,5% kyseline octovej a vymrazí. TAD môže byť skladovaný ako vymrazený prášok pri -20°C.
Nerozpustný polyhydroxypolymér ako je agaróza alebo zositený dextrán môžu byť aktivované trezylom vytvorením suspenzie polyhydroxylpolyméru napríklad v acetóne a uskutočnením syntézy ako je syntéza na pevnej fáze. Aktivovaný polyhydroxypolymér môže byť zberaný filtráciou. Vhodné metódy sú opísané napr. v Nilsson K. a Mosbach K. (1987) Methods in Enzymology 135, str. 67 a v Hermansson G.T. et al. (1992) a v „Immobilized Affinity Ligand Techniques, Academic Press, Inc., str. 87.
Syntéza A beta peptidových kopolymérových vakcín
TAD (10 mg) sa rozpustí v 100 pl H20 a 1000 μΐ uhličitanového tlmivého roztoku, pH 9,6, obsahujúceho 5 mg Αβ88 (SEQ ID N0:2, zvyšky 673-714) a pridajú sa 2,5 mg P2 (SEQ ID N0:4) a 2,5 mg P30 (SEQ ID N0:6). Αβ-42 a P2 a P30 peptidy obsahujú chránené lyzínové skupiny: tie sú vo forme 1-(4,4-dimetyl-2,6-dioxocyklohex-l-ylidén)etylu (Dde) chránených lyzínových skupín. Peptidy sa pripravia prostredníctvom štandardného Fmoc postupu, kde bežný Fmoc-Lys(Boe)-OH je substituovaný Fmoc-Lys(Dde)-OH (získaný od Novabiochem, kat. č. 04-12-1121), tzn. že ε-aminoskupina v lyzine je chránená Dde. namiesto Boe.
Hodnota pH sa mieri a upravuje na 9,6 použitím 1 M HCl. Po 2,5 hodinách sa pri teplote miestnosti pridá hydrazín z 80% roztoku do konečnej koncentrácie 8% a roztok sa inkubuje ďalších 30 minút pri teplote miestnosti a potom ihneď vymrazuje. Vymrazený produkt sa rozpusti v H2O a dialyzuje proti H2O pred konečným vymrazovaním.
Pomer medzi B-bunkovými epitopmi (Αβ) a T-pomocnými epitopmi (P2 a P30) vo finálnom produkte sa môže meniť použitím rôznych koncentrácií týchto peptidov v tomto stupni syntézy. Navyše môže byť finálny produkt označený napr. manózou (ako ciela konjugácie k APC) pridaním aminovanej manózy k uhličitanovému tlmivému roztoku v syntetickom stupni.
Keď je na zlučovanie peptidov obsahujúcich B-bunkový epitop a T-pomocný epitop použitý nerozpustný aktivovaný polyhydroxypolymér, pripojenie polyméru môže byť realizované syntézou na pevnej fáze a koncový produkt sa zberá a čistí premytím a filtráciou.
Zoznam literatúry
Brookmeyer,' R.; Gray, S.; Kawas, C. (1998). Projections of Alzheimer's Disease in the Onited States and the Public Health Impact of Delaying Disease Onset. Američan Journal of Public Health, 68(9), 1337-1342.
Buttini, M.; Orth, M.; Bellosta, S.; Akeefe,H.; Pitas, R.E.; Wyss-Coray, T.; Mucke, L.; Mahley, R.W. (1999). Expression. ,of Human.Apolipoprotein E3 or E4 in the Brains of Apoe-/- Mice: Isoform-Specific Effects on Neurodegeneration. Journal of Neuroscience, 19, 4867-4880.
Clark, L.N..; Poorkaj, P.; Wszolek, Z.; Geschwind, D.H.; Nasreddine, Z.S.; Miller,'B.; Li, D.; Payarai, H.; Awert, F.; Markopoulou, K.,- Andreadis, A.; D'Souza, I.; Lee, V.M.; Reed, L.; Trojanowski, J.Q.; Zhukareva, V.; Bird, T.; Schellenberg, G.; Wilhelmsen, K.C. (1998). Pathogenic Implications of Mutations in the Tau Gene in Pallido-Ponto-Nigral Degeneration and Related Neurodegen-erative Disorders Linked to Chromosome 17. Proceedings of the National Academy of Sciences U.S.A., 95(22), 13103-13107.
Gupta, R. K. et. al·. (1998), Dev Biol Stand. 92: 63-78.
Hsiao K, et al. (1998) Transgenic mice expressing Alzheimer arayloid precursor proteins, Exp. Gerontol. 33 (7-8), 883-889 .
Hutton, M.; Lendon, C.L·.,· Rizzu, P.; Baker, M.; Froelich, S.; Houlden, H. ; Pickering-Brown, S.; Chakraverty, S.; Isaacs, A.; Grover, A.; Hackett, J.; Adamson, J.; Lincoln, S.; Dickson, D.; Dávies, P.; Petersen, R.C.; Stevens, M.; de Graaff, ,E.; Wauters, E. ; van Baren, J.; Hillebrand, M.; Joosse, M. ; Kwon, J.M.; Nowotny, P.; Che, L.K.; Norton, J.; Morris, J.C.; Reed, L.E.; Trojanowski, J.; Basun, H.; Lannfelt, L,; Neystat, M.; Fahn, S.; Dark, F. ; Tannenberg, T.; Dodd, P.; Hayward, N.; Kwok, J.B.J.; Schofield, P.R.; Andreadis, A.; Snowden, J.; Craufurd, D.; Neary, D.; Owen, F.; Oostra, B.A.;'Hardy, J.; Goat.e, A.; van Swieten, J.; Mann, D.; Lynch, T.; Heutink, P. (1998). Association of Missense and 5'-Splice-Site Mutations in Tau with the Inherited Dementia FTĎP-17. Náture, 393, 702-705.
Janus, C. et. al. ¢2000), Náture 4ΌΘ: 979 - 932.
Kas, H.S. (1997) J Microencapsul 14: .689-711
Leon, J.·; Cheng, C.K.; Neumann, P.J. (1998). Alzheimer's Disease Čare: Costs and Potential Savings. Health Affairs, 27(6), 206-225.
Lippa C. F. et al. (1998) Ab-42 deposition precedes other changes in PS-1 Alzheimer’s disease. Lancet .352, 1117-1118
Luo, J.-J.; Kaliace, W.; Riccioni, T.; Ingram, D.K.; Roth, G.S.; Kusiak, J.W. (1999). Death of PC12 Cells and Hippocampal Neurons Induced by Adenoviral-Media.ted FAD Human Amyloid Precursor Protein Gene Expression. Journal of Neuŕošciéňce’ Ŕešéärch, 55(5), 629-642.
Naruse, S.; Thinakaran, G.; Luo, J.-J.; Kusiak, J.W.; Tomita, T.'; Iwatsubo, T.; Qian, X.; Ginty, D.D.;Price, D.L.; Borchelt, D.R.; Wong, P.C.;
Sisodia, S.S. (1998). Effects of PSI Deficiency on Membráne Protein Trafficking in Neurons. Neurón, 21(5), 1213-1231.
National Inštitúte on Aging Progress Report on Alzheimer’s Disease, 1999,
NIH Publication No. 99-4664.
. Pietrobon, P.J. (1995), Pharm Biotechnol. '6: 347-61Poorkaj, P.; Bird, TID.; Wijsmaň, E.; Nemens, E.; Garruto, R.M.; Anderson, L.; Andreadis, A. ; Wiederhold, W.C.; Raskind, M.; Sc-hellenberg, G.D. (1998). Tau -I s a
Candidate Gene for Chromosone 17 Frontotemporal Dementia. Annals of Neurology, 43, 815-825.
Schenk, D.; Barbour, R.; Dunn, W.; Gordon, G.; Grajeda, H.; Guido, T.; Hu, K.; Huang, J.; Johnson-Wood,· K.; Khan, K.; Kholodenko, D.; Lee, M.; l>iao, Z.; Lieberburg, I.; Motter, R.; Mutter', L·.; Soriano, F.; Shopp, G. ; Vasguez, N.; Vandevert, C.; Walker, S.; Wogulis, M.; Yednock, T.; Games, D.; Seubert, P. (1999). Immunization with A-beta Attenuates Alzheimer’s .Disease-Like Pathology in thp PDAPP Mouse. Náture, 400(6740), 173-177.
Shekunov, B. et. al. (1999), J. Crystal Growth 198/199: 1345 - 1351.
; Spillantini, M.G.; Murrell, J.R.; Goedert, M.; Farlow, M.R.; Klug, A.; Ghetti, B. (1998). Mutation in the Tau Gene in Familial Multiple Systém Tauopathy with Presenile Dementia. Proceedings of the National Academy of Sciences U.S.A., 95(13), 7737-7741.
Strittmatter, W.J.; Saunders, A.M.; Schmechel, D.; Pericak-Vance, M.; Enghild, J.; Salvesen, G.S.; Roses, A.D. (1993).· Apolipoproteín E: High-Avidity Binding to Αβ and Increased Frequency of Type 4 Allele in . Late-Onset Familial Alzheimer Disease. Proceedings of the National Academy ; of Sciences U.S.A., 90,1977-1981.
i
Vidal, R.; Frangione, B.; Rostagno, A.; Mead, S.; Revesz, T.; Plánt, G.; Ghiso, J. (1999). A Stop-Codon Mutation in the BRI Gene Associated with Familial British Dementia. Náture, 399: 776-781.
Zheng H. (1996) Mice deficient for the amyloid pxecursor protein gene. Ann. N Y.Acad. Sci., 777, 421-426.
York, P. (1999), PSTT 11: .430-440

Claims (43)

  1. PATENTOVÉ
    NÁROKY
    1. Použitie
    a) aspoň jedného analógu polypeptidu živočícha, do jeden izolovaný cudzí T prostrednictom inzercie, substitúcie aminokyseliny, autológneho Αβ alebo APP ktorého je zavedený aspoň helper epitop (TH epitop) adície, delécie alebo pričom cudzí TH epitop sa zavedie do autológneho Αβ alebo APP polypeptidu tak, ako je to schématicky znázornené pre P2 a P30 epitopy na obr.1,
    b) aspoň jedného polyhydroxypolymérového nosičového hlavného reťazca, ku ktorému je oddelene kopulovaný aspoň jeden izolovaný cudzí TH epitop a aspoň jeden peptid odvodený od autológneho Αβ alebo APP peptidu živočícha,
    c) sekvencie nukleovej kyseliny kódujúcej aspoň jeden analóg definovaný v odseku a) alebo
    d) nepatogénneho mikroorganizmu alebo vírusu nesúceho fragment nukleovej kyseliny definovaný v odseku c) na výrobu liečiva pre negatívnu reguláciu Αβ alebo APP peptidu u živočícha, v ktorom je Αβ alebo APP peptid autológny.
  2. 2. Použitie podľa nároku 1, kde zavedenie má za následok, že sa zachová podstatný podiel epitopov Αβ alebo APP polypeptidu B-bunky a že sa zavedie aspoň jeden prvý zvyšok, ktorý vyvolá zameranie analógu na bunku prezentujúcu antigén (APC) alebo B-lymfocyt a/alebo sa zavedie aspoň jeden druhý zvyšok, ktorý stimuluje imunitný systém a/alebo sa zavedie aspoň jeden tretí zvyšok, ktorý optimalizuj e prezentáciu analógu imunitnému systému.
  3. 3. Použitie podlá nároku 2, kde sa analóg modifikuje zavedením prvého a/alebo druhého a/alebo tretieho zvyšku pripojením k vhodnej chemickej skupie v Αβ, APP polypeptidu alebo jeho subsekvencii prostredníctvom kovalentnej alebo nekovalentnej väzby.
  4. 4. Použitie podía niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde zavedenie substitúcie a/alebo delécie a/alebo inzercie a/alebo adície aminokyseliny má za následok podstatné zachovanie celkovej terciárnej štruktúry Αβ alebo APP polypeptidu.
  5. 5. Použitie podía niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde analóg zahrnuje duplikáciu aspoň jedného epitopu B-bunky Αβ alebo APP polypeptidu a/alebo zavedenie hapténu.
  6. 6. Použitie podía niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde cudzí T-bunkový epitop je v živočíchovi imunodominantný.
  7. 7. Použitie podía niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde cudzí T-bunkový epitop je promiskuitný, ako je to pri cudzom T-bunkovom epitope zvolenom z prírodného promiskuitného Tbunkového epitopu a umelej MHC-II väzobnej peptidovej sekvencie.
  8. 8. Použitie podľa nároku 7, kde prírodný T-bunkový epitop je zvolený z toxoidného epitopu tetánu, ako je P2 alebo P30, toxoidného epitopu záškrtu, hemagluttinínového epitopu chrípkového vírusa a CS epitopu P.falciparum.
  9. 9. Použitie podľa niektorého z nárokov 2 až 8, kde prvý zvyšok je v podstate špecifickým väzobným partnerom pre Blymfocyt špecifický povrchový antigén alebo pre APC špecifický povrchový antigén, ako je haptén alebo sacharid, pre ktorý existuje receptor v B-lymfocytu alebo APC.
  10. 10. Použitie podľa niektorého z nárokov 2 až 9, kde druhý zvyšok je zvolený z cytokinu, ako je interferón gamma (IFNgamma) alebo ich účinná časť, Flt3L alebo jeho účinná časť, interleukin 1 (IL-1) alebo jeho účinná časť, interleukin 2 (IL-2) alebo jeho účinná časť, alebo jeho účinná časť, interleukin (IL-6) alebo jeho účinná časť, interleukin alebo jeho účinná časť, interleukin 13 (IL-13) alebo jeho účinná časť, interleukin 15 (IL-15) alebo jeho účinná časť, faktor stimuluj úci granulocyt-makrofágové kolónie (GM-CSF) alebo j eho účinná časť, hormón, proteín tepelného šoku, ako je
    HSP70 alebo j eho účinná časť, HSP90 alebo jeho účiná časť,
    HSC70 alebo j eho účinná časť, GRP94 alebo j eho účinná časť a kalretikulin (CRT) alebo jeho účinná časť.
  11. 11. Použitie podľa niektorého z nárokov 2 až 10, kde tretí zvyšok má lipidickú povahu, ako palmitoylskupina, myristylskupina, farnesylskupina, geranyl-geranylskupina, GPI-kotva skupina, N-acyldiglyceridová skupina alebo kde tretím zvyškom je polyhydroxypolymér, ako polysacharid.
  12. 12. Použitie podľa nároku 11, kde polysacharid slúži ako nosičový hlavný reťazec, ku ktorému je oddelene pripojený Αβ odvodený alebo APP odvodený peptid a cudzí T-bunkový epitop.
  13. 13. Použitie podľa nároku 12, kde Αβ alebo APP odvodený peptid alebo cudzí T-bunkový epitop sú viazané amidovou väzbou k polysacharidu.
  14. 14. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde autológny Αβ alebo APP polypeptid je modifikovaný tak, aby zachoval B-bunkové epitopy, ktoré nie sú exponované extracelulárnou fázou, keď sú prítomné vo forme viazanej k bunke autológneho APP.
  15. 15. Použitie podľa nároku 14, kde Αβ alebo APP polypeptid je modifikovaný tak, aby stratil aspoň jeden B-bunkový epitop, ktorý je exponovaný extracelulárnou fázou, keď je prítomný vo forme viazanej k bunke autológneho APP polypeptidu.
  16. 16. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde je substituovaná aspoň jedna aminokyselinová sekvencia v autológnom Αβ alebo APP polypeptidu aminokyselinovou sekvenciou s rovnakou alebo odlišnou dĺžkou vyvolávajúcou vznik cudzieho TH epitopu v analógu.
  17. 17. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde analóg obsahuje aminokyselinovú sekvenciu zodpovedajúcu aminokyselinám 672 až 714 zo SEQ ID NO: 2, pričom je vložená aminokyselinová sekvencia vyvolávajúca vznik cudzieho TH epitopu v analógu alebo kde analóg obsahuje aminokyslinovú sekvenciu zodpovedajúcu aminokyselinám 672 až 714 v SEQ ID NO: 2, kde aspoň jedna aminokyselinová sekvencia je nahradená aminokyselinovou sekvenciou s rovnakou alebo odlišnou dĺžkou, aby pritom vznikol cudzí TH epitop.
  18. 18. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde sú k nosičovej molekule schopnej zaistiť prezentáciu viacerých kópií antigénnych determinantov viazané aspoň dve kópie analógu prostredníctvom kovalentnej alebo nekovalentnej väzby.
    Η
  19. 19. Použitie podlá niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde analóg je formulovaný s adjuvantom, ktorý umožňuje zrušiť autotoleranciu voči autoantigénom.
  20. 20. Použitie podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, kde sa živočíchovi podá účinné množstvo analógu cestou zvolenou z parenterálnej, ako intrakutánnej, subkutánnej a intramuskulárnej cesty; peritoneálne cesty; perorálnej cesty; bukálnej cesty; sublinguálnej cesty; epidurálnej cesty; spinárnej cesty; análnej cesty a intrakraniálnej cesty.
  21. 21. Použitie podľa nároku 20, kde účinné množstvo činí 0,5 až 2000 pg.
  22. 22. Použitie podľa nároku 20 alebo 21, kde analóg je obsiahnutý v zariadení virtuálnej lymfatickej uzliny (VLN).
  23. 23. Použitie podľa niektorého z nárokov 1 až 17, kde negatívna regulácia zahrnuje zavedenie nukleovej kyseliny alebo nukleových kyselín kódujúcich analóg do buniek živočícha a tým dosiahnutie in vivo expresie tejto nukleovej kyseliny alebo týchto nukleových kyselín bunkami.
  24. 24. Použitie podľa nároku 23, kde sa nukleová kyselina alebo nukleové kyseliny zvolia zo súboru pozostávajúceho z prostej DNA, DNA formulovanej s nabitými alebo nenabitými lipidmi, DNA formulovanej v lipozómoch, DNA obsiahnutej vo vírusovom vektore, DNA formulovanej s proteínom alebo polypeptidom umožňujúcim transfekciu, DNA formulovanej so smerovacím proteínom alebo polypeptidom, DNA formulovanej s činidlami zrážajúcimi vápnik, DNA kopulovanej s inertnou nosičovou molekulou, DNA zapúzdrenej v chitínu alebo chitosanu a DNA formulovanej s adjuvantom.
  25. 25. Použitie podlá nároku 24, kde nukleová kyselina alebo nukleové kyseliny sú obsiahnuté v zariadení VLN.
  26. 26. Použitie podlá niektorého z nárokov 20 až 25, ktoré zahrnuje aspoň jedno podanie/zavedenie za rok, ako aspoň 2, aspoň 3, aspoň 4, aspoň 6 alebo aspoň 12 podaní/zavedení za rok.
  27. 27. Použitie podľa niektorého z nárokov 1 až 26 na liečenie a/alebo prevenciu a/alebo zlepšovanie stavu pri Alzheimerovej chorobe alebo iných chorobách alebo stavoch charakterizovaných Αβ depozívami.
  28. 28. Analóg amyloidogénneho polypeptidu, ktorý je odvodený od autológneho Αβ alebo APP polypeptidu živočícha,
    a) do ktorého je zavedený aspoň jeden cudzí TH epitop, ako je to schématicky znázornené pre epitopy P2 a P30 na obr.l, alebo
    b) v ktorom je aspoň jeden cudzí TH epitop kopulovaný k polyhydroxypolymérnemu nosičovému hlavnému reťazci, ktorý tiež nesie peptidové sekvencie pochádzajúce z Αβ alebo APP polypeptidu tak, aby imunizácia živočícha analógom indukovala produkciu protilátok proti amyloidogénnemu polypeptidu.
  29. 29. Analóg podľa nároku 28, kde modifikácia je definovaná v niektorom z nárokov 2 až 17.
  30. 30. Imunogénna kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje imunogenicky účinné množstvo analógu podľa nároku 28 alebo 29, pričom kompozícia ďalej obsahuje farmaceutický a imunologický vhodný nosič a/alebo vehikulum a prípadne adj uvans.
  31. 31. Fragment nukleovej kyseliny kódujúci analóg podlá nároku 28 variantu a) alebo 29, v uskutočnení, že nárok 29 je závislý na nároku 28 variantu a).
  32. 32. Vektor nesúci fragment nukleovej kyseliny podľa nároku 31, ako vektor, ktorý je schopný autonómnej replikácie.
  33. 33.
    Vektor podľa nároku 32 z plazmidu, fágu, kozmidu, zvolený zo súboru pozostávajúceho minichromozómu a vírusu.
  34. 34. Vektor podľa nároku 32 a v operabilnom spojení kyseliny kyseliny kódujúcu vedúci peptid polypeptidového fragmentu alebo jeho do membrány, fragment nukleovej kyseliny poďla poprípade terminátor.
    fragmentu sekvenciu umožňuj úci nukleovej nukleovej sekreciu alebo 33 obsahujúci v smere 5'-» 3' promotor poháňajúci expresiu podľa nároku 31, poprípade kódujúcu vedúci integráciu nároku 31 a
  35. 35. Vektor zavedení do integrovať podľa niektorého z nárokov 32 až 34, ktorý po hostiteľskej bunky je alebo nie je schopný sa do genómu hostiteľskej bunky.
  36. 36. Vektor expresiu v podľa nároku 34 alebo 35, kde promotor poháňa eukaryontnej bunke a/alebo prokaryontnej bunke.
  37. 37. Transformovaná bunka nesúca vektor podľa niektorého z nárokov 32 až 36, ako transformovaná bunka, ktorá je schopná replikovať fragment nukleovej kyseliny podľa nároku 31.
  38. 38. Fransformovaná bunka podľa nároku 37, ktorou je mikroorganizmus zvolený z baktérie, kvasinky, prvoka alebo bunky pochádzajúcej z viacbunkového organizmu zvolená z bunky huby, hmyzej bunky, ako bunky S2 alebo SF, rastlinnej bunky a cicavčej bunky.
  39. 39. Transformovaná bunka podlá nároku 37 alebo 38 exprimujúca fragment nukleovej kyseliny podľa nároku 31, ako je transformovaná bunka, ktorá sekretuje alebo na svojom povrchu nesie analóg podľa nároku 28 alebo 29.
  40. 40. Použitie podľa niektorého z nárokov 1 až 17, kde negatívna regulácia zahrnuje podávanie nepatogénneho mikroorganizu alebo vírusu, ktorý nesie fragment nukleovej kyseliny kódujúcej alebo exprimujúcej analóg.
  41. 41. Kompozícia pre indukciu produkcie protilátok proti Αβ alebo APP proteínu v živočíchovi, voči ktorému sú tieto proteíny autológne, vyznačujúca sa tým, že zahrnuj e:
    fragment nukleovej kyseliny podľa nároku 31 alebo vektor podľa niektorého z nárokov 32 až 36 a farmaceutický alebo imunologický vhodný nosič a/alebo vehikulum a/alebo adjuvans.
  42. 42. Stabilná bunková línia nesúca vektor podľa niektorého z nárokov 32 až 36 exprimujúci fragment nukleovej kyseliny podľa nároku 31, ktorá poprípade sekretuje alebo nesie na svojom povrchu analóg podľa nároku 28 alebo 29.
  43. 43. Spôsob prípravy bunky podľa niektorého z nárokov 37 až
    39, vyznačujúci sa tým, že sa hostiteľská bunka transformuje fragmentom nukleovej kyseliny podľa nároku 31 alebo vektorom podľa niektorého z nárokov 32 až 36.
SK1178-2002A 2000-02-21 2001-02-19 Použitie analógu autológneho Aß alebo APP polypeptidu živočícha, analóg, fragment nukleovej kyseliny, vektor, transformovaná bunka, bunková línia a kompozície SK287468B6 (sk)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
DKPA200000265 2000-02-21
US18629500P 2000-03-01 2000-03-01
PCT/DK2001/000113 WO2001062284A2 (en) 2000-02-21 2001-02-19 Novel method for down-regulation of amyloid

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK11782002A3 true SK11782002A3 (sk) 2004-02-03
SK287468B6 SK287468B6 (sk) 2010-10-07

Family

ID=8159174

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1178-2002A SK287468B6 (sk) 2000-02-21 2001-02-19 Použitie analógu autológneho Aß alebo APP polypeptidu živočícha, analóg, fragment nukleovej kyseliny, vektor, transformovaná bunka, bunková línia a kompozície

Country Status (29)

Country Link
US (3) US20030086938A1 (sk)
EP (2) EP1632242A3 (sk)
JP (1) JP5025871B2 (sk)
CN (1) CN1279971C (sk)
AR (1) AR027947A1 (sk)
AT (1) ATE306933T1 (sk)
BR (1) BR0108566A (sk)
CO (1) CO5280094A1 (sk)
DE (1) DE60114157T2 (sk)
DK (1) DK1259251T3 (sk)
EA (1) EA008762B1 (sk)
EE (1) EE200200444A (sk)
EG (1) EG25830A (sk)
ES (1) ES2248283T3 (sk)
GC (1) GC0000355A (sk)
HK (1) HK1054865B (sk)
HU (1) HUP0300067A3 (sk)
IL (3) IL150066A0 (sk)
IS (1) IS6446A (sk)
ME (2) ME00183B (sk)
MY (1) MY131826A (sk)
NO (1) NO20023961L (sk)
NZ (1) NZ521442A (sk)
PL (1) PL204878B1 (sk)
RS (1) RS51164B (sk)
SI (1) SI1259251T1 (sk)
SK (1) SK287468B6 (sk)
WO (1) WO2001062284A2 (sk)
ZA (1) ZA200204830B (sk)

Families Citing this family (91)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US7427392B1 (en) 1994-11-14 2008-09-23 Elan Pharmaceuticals, Inc. Methods for aiding in the diagnosis of alzheimer's disease by measuring amyloid-β peptide (x-≧41) and tau
US20080050367A1 (en) 1998-04-07 2008-02-28 Guriq Basi Humanized antibodies that recognize beta amyloid peptide
US6905686B1 (en) 1997-12-02 2005-06-14 Neuralab Limited Active immunization for treatment of alzheimer's disease
TWI239847B (en) 1997-12-02 2005-09-21 Elan Pharm Inc N-terminal fragment of Abeta peptide and an adjuvant for preventing and treating amyloidogenic disease
US6761888B1 (en) 2000-05-26 2004-07-13 Neuralab Limited Passive immunization treatment of Alzheimer's disease
US6787523B1 (en) 1997-12-02 2004-09-07 Neuralab Limited Prevention and treatment of amyloidogenic disease
US7790856B2 (en) 1998-04-07 2010-09-07 Janssen Alzheimer Immunotherapy Humanized antibodies that recognize beta amyloid peptide
US6750324B1 (en) 1997-12-02 2004-06-15 Neuralab Limited Humanized and chimeric N-terminal amyloid beta-antibodies
US7964192B1 (en) 1997-12-02 2011-06-21 Janssen Alzheimer Immunotherapy Prevention and treatment of amyloidgenic disease
US20030147882A1 (en) 1998-05-21 2003-08-07 Alan Solomon Methods for amyloid removal using anti-amyloid antibodies
US6787637B1 (en) 1999-05-28 2004-09-07 Neuralab Limited N-Terminal amyloid-β antibodies
UA81216C2 (en) 1999-06-01 2007-12-25 Prevention and treatment of amyloid disease
US6689753B1 (en) * 1999-11-05 2004-02-10 Axonyx, Inc. β sheet breaker peptide analogs that inhibit β pleated sheet formation in amyloid β-peptide
KR20080017471A (ko) * 2000-02-21 2008-02-26 파멕사 에이/에스 아밀로이드의 하향-조절을 위한 신규한 방법
DE60114157T2 (de) * 2000-02-21 2006-06-29 Pharmexa A/S Verfahren zur herabregulierung von amyloid
US7700751B2 (en) 2000-12-06 2010-04-20 Janssen Alzheimer Immunotherapy Humanized antibodies that recognize β-amyloid peptide
US7094409B2 (en) 2001-01-19 2006-08-22 Cytos Biotechnology Ag Antigen arrays for treatment of allergic eosinophilic diseases
US7128911B2 (en) 2001-01-19 2006-10-31 Cytos Biotechnology Ag Antigen arrays for treatment of bone disease
US7320793B2 (en) * 2001-01-19 2008-01-22 Cytos Biotechnology Ag Molecular antigen array
EP1251138B1 (en) * 2001-04-19 2006-07-26 Hermann Dr. Schätzl Prion protein dimers useful for vaccination
MY144532A (en) * 2001-08-20 2011-09-30 Lundbeck & Co As H Novel method for down-regulation of amyloid
US7115266B2 (en) 2001-10-05 2006-10-03 Cytos Biotechnology Ag Angiotensin peptide-carrier conjugates and uses thereof
EP1820806A1 (en) * 2006-02-16 2007-08-22 Crossbeta Biosciences B.V. Affinity regions
MY139983A (en) 2002-03-12 2009-11-30 Janssen Alzheimer Immunotherap Humanized antibodies that recognize beta amyloid peptide
EP1380290A1 (en) * 2002-07-09 2004-01-14 Universitair Medisch Centrum Utrecht Cross-beta structure pathway and its therapeutic relevance
US20070003552A1 (en) * 2002-07-09 2007-01-04 Gebbink Martijn F B Cross-beta structure comprising amyloid binding proteins and methods for detection of the cross-beta structure, for modulating cross-beta structures fibril formation and for modulating cross-beta structure-mediated toxicity and method for interfering with blood coagulation
AU2003246690B2 (en) 2002-07-17 2010-03-11 Cytos Biotechnology Ag Molecular antigen arrays using a virus like particle derived from the AP205 coat protein
NZ537003A (en) 2002-07-18 2008-03-28 Cytos Biotechnology Ag Hapten-carrier conjugates comprising virus like particles and uses thereof
BR0312792A (pt) 2002-07-19 2005-05-03 Cytos Biotechnology Ag Composições de vacinas contendo séries antigênicas de amilóide beta1-6
US8697082B2 (en) * 2002-11-01 2014-04-15 Neotope Biosciences Limited Prevention and treatment of synucleinopathic and amyloidogenic disease
US9034337B2 (en) * 2003-10-31 2015-05-19 Prothena Biosciences Limited Treatment and delay of outset of synucleinopathic and amyloidogenic disease
TW200509968A (en) * 2002-11-01 2005-03-16 Elan Pharm Inc Prevention and treatment of synucleinopathic disease
US8506959B2 (en) * 2002-11-01 2013-08-13 Neotope Biosciences Limited Prevention and treatment of synucleinopathic and amyloidogenic disease
US20080014194A1 (en) * 2003-10-31 2008-01-17 Elan Pharmaceuticals, Inc. Prevention and Treatment of Synucleinopathic and Amyloidogenic Disease
DE10303974A1 (de) 2003-01-31 2004-08-05 Abbott Gmbh & Co. Kg Amyloid-β(1-42)-Oligomere, Verfahren zu deren Herstellung und deren Verwendung
US8663650B2 (en) 2003-02-21 2014-03-04 Ac Immune Sa Methods and compositions comprising supramolecular constructs
US7358331B2 (en) * 2003-05-19 2008-04-15 Elan Pharmaceuticals, Inc. Truncated fragments of alpha-synuclein in Lewy body disease
PE20050627A1 (es) 2003-05-30 2005-08-10 Wyeth Corp Anticuerpos humanizados que reconocen el peptido beta amiloideo
US7807171B2 (en) 2003-07-25 2010-10-05 Ac Immune Sa Therapeutic vaccine targeted against P-glycoprotein 170 for inhibiting multidrug resistance in the treatment of cancers
WO2005047860A2 (en) * 2003-11-08 2005-05-26 Elan Pharmaceuticals, Inc. Antibodies to alpha-synuclein
MY144231A (en) 2003-12-17 2011-08-15 Wyeth Corp Aß IMMUNOGENIC PEPTIDE CARRIER CONJUGATES AND METHODS OF PRODUCING SAME
GB0424563D0 (en) 2004-11-05 2004-12-08 Novartis Ag Organic compounds
JP2008523815A (ja) 2004-12-15 2008-07-10 エラン ファーマ インターナショナル リミテッド 認知の改善における使用のためのヒト化アミロイドβ抗体
JP4903159B2 (ja) * 2005-04-20 2012-03-28 ディナベック株式会社 アルツハイマー病の治療のための安全性に優れた鼻腔内投与可能遺伝子ワクチン
US20070015133A1 (en) * 2005-07-13 2007-01-18 Umc Utrecht Holding B.V. Method for detecting and/or removing protein and/or peptide comprising a cross-beta structure from an aqueous solution comprising a protein
CA2615028A1 (en) * 2005-07-13 2007-01-18 Crossbeta Biosciences B.V. Cross-.beta. structure binding compounds
CA2615020A1 (en) * 2005-07-13 2007-01-18 Crossbeta Biosciences B.V. Adjuvation through cross-.beta. structure
US8114832B2 (en) 2005-07-13 2012-02-14 Crossbeta Biosciences B.V. Method for detecting and/or removing a protein comprising a cross-beta structure from a pharmaceutical composition
CA2631195C (en) 2005-11-30 2016-04-05 Abbott Laboratories Monoclonal antibodies against amyloid beta protein and uses thereof
CN101432302A (zh) 2005-11-30 2009-05-13 艾博特公司 抗-Aβ球聚体抗体,其抗原结合部分,相应的杂交瘤、核酸、载体、宿主细胞,生产所述抗体的方法,包含所述抗体的组合物,所述抗体的应用以及使用所述抗体的方法
US8784810B2 (en) 2006-04-18 2014-07-22 Janssen Alzheimer Immunotherapy Treatment of amyloidogenic diseases
JP2007300856A (ja) * 2006-05-11 2007-11-22 Hiroshi Mori アミロイドタンパク質模倣物
WO2008040759A1 (en) * 2006-10-03 2008-04-10 Pharmexa A/S Method for down-regulation of cripto
US8188046B2 (en) 2006-10-16 2012-05-29 University Of South Florida Amyloid beta peptides and methods of use
US8455626B2 (en) 2006-11-30 2013-06-04 Abbott Laboratories Aβ conformer selective anti-aβ globulomer monoclonal antibodies
EP2118300B1 (en) * 2007-02-23 2015-05-27 Prothena Biosciences Limited Prevention and treatment of synucleinopathic and amyloidogenic disease
US8147833B2 (en) * 2007-02-23 2012-04-03 Neotope Biosciences Limited Prevention and treatment of synucleinopathic and amyloidogenic disease
EP2124952A2 (en) 2007-02-27 2009-12-02 Abbott GmbH & Co. KG Method for the treatment of amyloidoses
WO2008106657A2 (en) * 2007-03-01 2008-09-04 Intezyne Technologies, Inc. Encapsulated amyloid-beta peptides
US8003097B2 (en) 2007-04-18 2011-08-23 Janssen Alzheimer Immunotherapy Treatment of cerebral amyloid angiopathy
EP2182983B1 (en) 2007-07-27 2014-05-21 Janssen Alzheimer Immunotherapy Treatment of amyloidogenic diseases with humanised anti-abeta antibodies
JO3076B1 (ar) 2007-10-17 2017-03-15 Janssen Alzheimer Immunotherap نظم العلاج المناعي المعتمد على حالة apoe
EP2058000A1 (en) * 2007-11-08 2009-05-13 Crossbeta Biosciences B.V. Immunogenic compositions capable of activating T cells
EP2058001A1 (en) * 2007-11-08 2009-05-13 Crossbeta Biosciences B.V. Enhancement of immunogenicity of antigens
HUE028921T2 (en) 2008-06-27 2017-01-30 Zoetis Services Llc New adjuvant preparations
US8491890B2 (en) 2008-07-09 2013-07-23 Board Of Regents Of The University Of Nebraska Methods and compositions for inhibiting diseases of the central nervous system
US9067981B1 (en) 2008-10-30 2015-06-30 Janssen Sciences Ireland Uc Hybrid amyloid-beta antibodies
US9925282B2 (en) 2009-01-29 2018-03-27 The General Hospital Corporation Cromolyn derivatives and related methods of imaging and treatment
EP2258398A1 (en) 2009-05-26 2010-12-08 Araclón Biotech, S. L. Albumin-amyloid peptide conjugates and uses thereof
CN101858910B (zh) * 2010-03-25 2013-03-27 辽宁大学 一种在蛋白质水平精确定量检测抗朊病毒药物作用效果的方法
US8987419B2 (en) 2010-04-15 2015-03-24 AbbVie Deutschland GmbH & Co. KG Amyloid-beta binding proteins
US9289488B2 (en) 2010-08-12 2016-03-22 Ac Immune Sa Vaccine engineering
MX358739B (es) 2010-08-14 2018-09-03 Abbvie Inc Star Proteinas de union a amiloide beta.
TW201223561A (en) 2010-10-26 2012-06-16 Ac Immune Sa Preparation of an antigenic construct
US20120328605A1 (en) * 2010-10-27 2012-12-27 Daniel Larocque Compositions and uses
US10058530B2 (en) 2012-10-25 2018-08-28 The General Hospital Corporation Combination therapies for the treatment of Alzheimer's disease and related disorders
CN109846862A (zh) * 2012-10-25 2019-06-07 通用医疗公司 治疗阿尔茨海默病及相关疾病的组合疗法
US10525005B2 (en) 2013-05-23 2020-01-07 The General Hospital Corporation Cromolyn compositions and methods thereof
EP3046580A2 (en) 2013-09-19 2016-07-27 Zoetis Services LLC Oil-based adjuvants
AU2014340182B2 (en) 2013-10-22 2019-05-23 The General Hospital Corporation Cromolyn derivatives and related methods of imaging and treatment
KR20230097209A (ko) * 2014-03-12 2023-06-30 예다 리서치 앤드 디벨럽먼트 캄파니 리미티드 Cns의 질환 및 손상을 치료하기 위한 전신적 조절 t 세포 수준 또는 활성의 감소
US10478487B2 (en) 2015-01-16 2019-11-19 Zoetis Services Llc Foot-and-mouth disease vaccine
EP3454885A4 (en) * 2016-05-12 2019-12-25 Ohio State Innovation Foundation PEPTIDES AND METHODS FOR TREATING NEURODEGENERATIVE DISORDERS
CN116889562A (zh) 2016-08-31 2023-10-17 通用医疗公司 与神经退行性疾病相关的神经炎症中的巨噬细胞/小胶质细胞
CN106854233B (zh) * 2017-03-03 2020-07-17 国家纳米科学中心 一种类肽及其制备方法和应用
CN107412782B (zh) * 2017-04-27 2020-09-08 国家纳米科学中心 一种多肽聚合物纳米材料及其制备方法和应用
EP3424524A3 (en) 2017-07-04 2019-02-27 CureVac AG Cancer rna-vaccine
WO2019017995A1 (en) 2017-07-20 2019-01-24 Aztherapies, Inc. FORMULATIONS OF CROMOLYNE SODIUM POWDER AND IBUPROFEN
CA3095983A1 (en) 2018-04-10 2019-10-17 Ac Immune Sa Anti-abeta therapeutic vaccines
KR20210071943A (ko) 2018-07-02 2021-06-16 더 제너럴 하스피탈 코포레이션 크로몰린 소듐 및 α-락토스의 분말화된 제형
CN112210003A (zh) * 2019-07-09 2021-01-12 厦门德馨尚品医疗科技有限公司 一种重组载脂蛋白j及其类似物的晶体结构及应用

Family Cites Families (47)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US4596792A (en) * 1981-09-04 1986-06-24 The Regents Of The University Of California Safe vaccine for hepatitis containing polymerized serum albumin
JPS5938877A (ja) * 1982-08-30 1984-03-02 Musashi Eng Kk 紙葉判別方法
US4599230A (en) * 1984-03-09 1986-07-08 Scripps Clinic And Research Foundation Synthetic hepatitis B virus vaccine including both T cell and B cell determinants
US4599231A (en) * 1984-03-09 1986-07-08 Scripps Clinic And Research Foundation Synthetic hepatitis B virus vaccine including both T cell and B cell determinants
US4608251A (en) * 1984-11-09 1986-08-26 Pitman-Moore, Inc. LHRH analogues useful in stimulating anti-LHRH antibodies and vaccines containing such analogues
US4601903A (en) * 1985-05-01 1986-07-22 The United States Of America As Represented By The Department Of Health And Human Services Vaccine against Neisseria meningitidis Group B serotype 2 invasive disease
US5223482A (en) * 1986-11-17 1993-06-29 Scios Nova Inc. Recombinant Alzheimer's protease inhibitory amyloid protein and method of use
US5278056A (en) * 1988-02-05 1994-01-11 The Trustees Of Columbia University In The City Of New York Retroviral packaging cell lines and process of using same
US5192688A (en) * 1988-08-15 1993-03-09 Switzer Iii Robert C Histological analysis method
US5753624A (en) * 1990-04-27 1998-05-19 Milkhaus Laboratory, Inc. Materials and methods for treatment of plaquing disease
US5200339A (en) * 1990-08-17 1993-04-06 Abraham Carmela R Proteases causing abnormal degradation of amyloid β-protein precursor
US5780587A (en) * 1990-08-24 1998-07-14 President And Fellows Of Harvard College Compounds and methods for inhibiting β-protein filament formation and neurotoxicity
US5780036A (en) * 1991-08-26 1998-07-14 The Scripps Research Institute Peptides for inducing cytotoxic T lymphocyte responses to hepattis B virus
US5851787A (en) * 1992-04-20 1998-12-22 The General Hospital Corporation Nucleic acid encoding amyloid precursor-like protein and uses thereof
US5958883A (en) * 1992-09-23 1999-09-28 Board Of Regents Of The University Of Washington Office Of Technology Animal models of human amyloidoses
US5747323A (en) * 1992-12-31 1998-05-05 Institut National De La Sante Et De La Recherche Medicale (Inserm) Retroviral vectors comprising a VL30-derived psi region
DK96493D0 (da) * 1993-08-26 1993-08-26 Mouritsen Og Elsner Aps Fremgangsmaade til at inducere antistofresponser mod selvproteiner og autovaccine fremstillet ved fremgangsmaaden
WO1995007707A1 (en) * 1993-09-14 1995-03-23 Cytel Corporation Alteration of immune response using pan dr-binding peptides
AUPM411994A0 (en) * 1994-02-25 1994-03-24 Deakin Research Limited Epitopes
US5709995A (en) * 1994-03-17 1998-01-20 The Scripps Research Institute Hepatitis C virus-derived peptides capable of inducing cytotoxic T lymphocyte responses
US5573916A (en) * 1994-05-19 1996-11-12 Coretech, Inc. Immunogenic constructs comprising b-cell and t-cell epitopes on common carrier
US5589154A (en) * 1994-11-22 1996-12-31 Rutgers, The State University Of New Jersey Methods for the prevention or treatment of vascular hemorrhaging and Alzheimer's disease
US5854204A (en) * 1995-03-14 1998-12-29 Praecis Pharmaceuticals, Inc. Aβ peptides that modulate β-amyloid aggregation
US5874469A (en) * 1996-01-05 1999-02-23 Alcon Laboratories, Inc. Fluoroalkyl hydrocarbons for administering water insoluble or unstable drugs
US5854469A (en) * 1996-06-28 1998-12-29 Gabay; David Heating unit for therapeutic instrument
US5985581A (en) * 1996-07-25 1999-11-16 The Mclean Hospital Corporation Use of presenilin-1 for diagnosis of alzheimers disease
IT1293511B1 (it) * 1997-07-30 1999-03-01 Gentili Ist Spa Anticorpi monoclonali catalitici ad attivita' proteasica per la lisi selettiva della componente proteica di placche e aggregati correlati
TWI239847B (en) * 1997-12-02 2005-09-21 Elan Pharm Inc N-terminal fragment of Abeta peptide and an adjuvant for preventing and treating amyloidogenic disease
US6761888B1 (en) * 2000-05-26 2004-07-13 Neuralab Limited Passive immunization treatment of Alzheimer's disease
US6787523B1 (en) * 1997-12-02 2004-09-07 Neuralab Limited Prevention and treatment of amyloidogenic disease
US7964192B1 (en) * 1997-12-02 2011-06-21 Janssen Alzheimer Immunotherapy Prevention and treatment of amyloidgenic disease
US20040062802A1 (en) * 1998-04-02 2004-04-01 Hermelin Victor M. Maximizing effectiveness of substances used to improve health and well being
US20050059802A1 (en) * 1998-04-07 2005-03-17 Neuralab Ltd Prevention and treatment of amyloidogenic disease
IL141588A0 (en) * 1998-09-15 2002-03-10 M & E Biotech As Method for down-regulating osteoprotegerin ligand activity
EA003634B1 (ru) * 1998-10-05 2003-08-28 Фармэкса А/С Новые способы терапевтической вакцинации
IL145982A0 (en) * 1999-04-19 2002-07-25 Smithkline Beecham Biolog Vaccines
US6787637B1 (en) * 1999-05-28 2004-09-07 Neuralab Limited N-Terminal amyloid-β antibodies
EP1237930B1 (en) * 1999-12-08 2006-11-08 Intellect Neurosciences, Inc. Chimeric amyloid beta peptides
KR20080017471A (ko) * 2000-02-21 2008-02-26 파멕사 에이/에스 아밀로이드의 하향-조절을 위한 신규한 방법
DE60114157T2 (de) * 2000-02-21 2006-06-29 Pharmexa A/S Verfahren zur herabregulierung von amyloid
WO2001090182A2 (en) * 2000-05-22 2001-11-29 New York University Synthetic immunogenic but non-amyloidogenic peptides homologous to amyloid beta for induction of an immune response to amyloid beta and amyloid deposits
US7097837B2 (en) * 2001-02-19 2006-08-29 Pharmexa A/S Synthetic vaccine agents
US6906169B2 (en) * 2001-05-25 2005-06-14 United Biomedical, Inc. Immunogenic peptide composition comprising measles virus Fprotein Thelper cell epitope (MUFThl-16) and N-terminus of β-amyloid peptide
MY144532A (en) * 2001-08-20 2011-09-30 Lundbeck & Co As H Novel method for down-regulation of amyloid
US20030185845A1 (en) * 2001-11-16 2003-10-02 Steen Klysner Novel immunogenic mimetics of multimer proteins
AU2003208314A1 (en) * 2002-03-11 2003-09-22 Pharmexa A/S Novel application of vaccination against tnf-alpha
AU2003256578A1 (en) * 2002-07-17 2004-02-02 Intellect Neurosciences, Inc. Peptides and methods of screening immunogenic peptide vaccines against alzheimer's disease

Also Published As

Publication number Publication date
GC0000355A (en) 2007-03-31
HUP0300067A3 (en) 2010-03-29
US20030086938A1 (en) 2003-05-08
MEP30408A (en) 2010-10-10
IS6446A (is) 2002-06-26
JP5025871B2 (ja) 2012-09-12
EA008762B1 (ru) 2007-08-31
DE60114157D1 (de) 2006-03-02
HUP0300067A2 (en) 2003-05-28
DK1259251T3 (da) 2006-03-06
DE60114157T2 (de) 2006-06-29
SK287468B6 (sk) 2010-10-07
US20090311281A1 (en) 2009-12-17
EG25830A (en) 2012-09-02
CN1279971C (zh) 2006-10-18
IL150066A0 (en) 2002-12-01
PL204878B1 (pl) 2010-02-26
NZ521442A (en) 2003-09-26
IL150066A (en) 2009-02-11
ES2248283T3 (es) 2006-03-16
BR0108566A (pt) 2002-11-19
US20070041945A1 (en) 2007-02-22
CO5280094A1 (es) 2003-05-30
WO2001062284A3 (en) 2001-11-29
IL189646A0 (en) 2011-07-31
JP2003523402A (ja) 2003-08-05
WO2001062284A2 (en) 2001-08-30
CN1416350A (zh) 2003-05-07
PL362889A1 (en) 2004-11-02
ZA200204830B (en) 2003-11-26
NO20023961D0 (no) 2002-08-20
AR027947A1 (es) 2003-04-16
ATE306933T1 (de) 2005-11-15
HK1054865A1 (en) 2003-12-19
EP1632242A2 (en) 2006-03-08
EP1632242A3 (en) 2011-08-31
EP1259251A2 (en) 2002-11-27
MY131826A (en) 2007-09-28
ME00183B (me) 2011-02-10
YU57702A (sh) 2005-09-19
SI1259251T1 (sl) 2006-04-30
HK1054865B (zh) 2007-06-01
NO20023961L (no) 2002-08-20
EE200200444A (et) 2003-12-15
EP1259251B1 (en) 2005-10-19
RS51164B (sr) 2010-10-31
EA200200889A1 (ru) 2003-02-27

Similar Documents

Publication Publication Date Title
JP5025871B2 (ja) アミロイドの新規なダウン−レギュレート方法
CA2400838C (en) Novel method for down-regulation of amyloid
EP1420815B1 (en) Beta-amyloid-analogue - t-cell epitop vaccine
AU2002325199A1 (en) Beta-amyloid-analogue-T-cell epitop vaccine

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20140219