SK87295A3

SK87295A3 - Novel colon or ileum-specific steroid derivatives

Info

Publication number: SK87295A3
Application number: SK872-95A
Authority: SK
Inventors: Ralph L Brattsand; Peter Edman; Thomas Hogberg; Stinabritt Nilsson; Bror A Thalen; Jan E Ulmius
Original assignee: Astra Ab
Priority date: 1993-01-08
Filing date: 1993-12-17
Publication date: 1996-04-03
Also published as: FI953358A; JP3366640B2; GR3031789T3; NO305367B1; NZ259596A; ES2137353T3; DK0678097T3; LV10961A; HU9502087D0; PL178307B1; CA2152374A1; US5908833A; EP0678097A1; WO1994015947A1; PL309777A1; NO952683L; HU221584B; AU5844794A; EP0678097B1; HUT73227A

Description

Opísané sú nové zlúčeniny, ktorými sú glukokortikosteroidy (GCS) chemicky viazané na cukor, majúce všeobecný vzorec GCS’-O-cukor¹, pre špecifické uvoľňovanie glukokortikosteroidu v tračníku a ileu do zapálenej črevnej sliznice, rovnako ako spôsoby ich výroby, farmaceutické prostriedky, ktoré obsahujú tieto zlúčeniny. a použitie týchto zlúčenín na terapeutické účely.

Nové steroidné deriváty špecifické pre tračník a ileum

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka nových zlúčenín, ktorými sú glukokortikosteroidy (GCS) chemicky viazané na cukor, pre lokálne špecifické uvolňovanie glukokortikosteroidu v tračníku a v ileum do zapálenej črevnej sliznice, a spôsoby ich výroby. Tento vynález sa tiež týka farmaceutických prostriedkov, ktoré obsahujú tieto zlúčeniny, a použitia týchto zlúčenín na terapeutické účely. Tiež sú zahrnuté farmakologicky a farmaceutický prijateľné soli zlúčenín podlá tohto vynálezu.

Predmet tohto vynálezu poskytuje protizápalovo účinný glukokortikosteroid chemicky viazaný na cukor, s vysokým metabolizmom v pečeni pri prvom prechode, alebo farmaceutický prostriedok na báze zlúčeniny glukokortikosteroid-cukor pre lokálne špecifické uvolňovanie glukokortikosteroidu v tračníku alebo v ileum, do zapálenej črevnej sliznice.

Doterajší stav techniky

Vredovitá kolitída (UC) je vážne zápalové ochorenie, ktoré nepriaznivo pôsobí na tračník a potom najčastejšie nasleduje poškodenie esovitých segmentov tračníka. Morbus Crohn je nebezpečné zápalové ochorenie čriev, ktoré niekedy prvotne nepriaznivo pôsobí na tračník, ale najčastejšie nepriaznivo pôsobí v dolnej oblasti tenkého čreva, v ileum. Tieto zápalové procesy sú citlivé na glukokortikosteroidovú terapiu, ale až doposiaľ účinnosť dlhodobého ošetrovania bola obmedzená radom nepriaznivých účinkov glukokortikosteroidu v systémovom obehu (napríklad osteoporó^a, precipitácie súvisiace s diabetes, blokáda HPA-osa a podobne).

Za účelom lokálneho ošetrovania hlavne nepriaznivo ovplyvnenej distálnej časti tračníka musí byť luminálna koncentrácia steroidu v tračníku dosť vysoká, aby umožnila intraluminálny transport napriek kompetitívnej systémovej absorbcii vo vzos tupnom tračníku. Ideálny profil pre špecifickú terapiu tračníka by bol dosiahnutý uvoľňovaním účinného glukokortikosteroidu s velmi vysokou metabolickou dazaktiváciou v pečeni pri prvom prechode. Tak by kontinuálne a úplné uvoľňovanie aktívneho glukokortikosteroidu nastalo počas prechodu tračníkom. Najlepšia terapia bola až doposial spojená s budesonidom, ktorý má priaznivú kombináciu vysokej lokálnej účinnosti a podstatnej dezaktivácie v pečeni pri prvom prechode (J. Can. Gastroenterol. 4, 407-411 /1990/). Na obohatenie sliznice tračníka z distálnych segmentov lokálnej terapie sa budesonid enkapsuluje vo farmaceutickom prostriedku, ktorý, pokial je podávaný orálne, začína uvoľňovať budesonid v dolnej časti ileum. Takýto farmaceutický prostriedok je popísaný v zverejnenom spise PCT/SE90/00738. Avšak s farmaceutickým prostriedkom tohto druhu je obtiažne dosiahnuť úplné uvolnenie glukokortikosteroidu počas prechodu tračníkom, ktorý aspoň v období aktívnej choroby je krátky a úplne premenný. Tak poštatná časť glukokortikosteroidu je často obchádzaná pacientom bez toho, aby došlo k jej uvoľneniu.

Prístup k špecifickejšej terapii tračníka spočíva v chemickom smerovaní, založenom na bakteriálnom zvláštnom štiepení prekurzora liečiva na báze glukokortikosteroidu, ako je napríklad β-D-glukozid. V európskom patentovom spise č. 123 485 a tiež v J Med. Chem. 28, 51-57 /1985/, vo Pharmaceutical Res. 8, 445-454 /1991/ a Advancet Drug Delivery Reviews 2/ 149-199 /1991/ takéto prekurzory liečiva boli už skôr popísané, a sú založené na dexametazóne a hydrokortizóne. Avšak tieto CGS-glikozidy nebudú špecifické pre tračník, ako je uvedené, pretože uvoľňované glukokortikosteroidy majú príliš nízku dezaktiváciu v pečeni pri prvom prechode (J. Can. Gastroenterol. 4, 407-414 /1990/). U človeka sa môže predísť tomu, aby podstatná frakcia uvoľňovaného glukokortikosteroidu obohatila systémovú cirkuláciu a tým vyvolala nepriaznivú reakciu. Okrem toho jednoduché uvoľňovanie GCS-glykozidu nepovedie k správnemu typu nepretržitého uvoľňovania v tračníku. Keď sa glykozid stretne s baktériou obsahujúcou glykozidázu v cecum a vo vzostupnom tračníku, nastane rýchla intraluminálna hydrolýza a absorbcia glukokortikosteroidu. To zretelne znižuje možnosť na sledujúceho lokálneho uvoľňovania v tračníkovom transverzum, descendens, sigmoideum a rektum, v častiach, ktoré majú vždy väčší sklon ku kolitíde ako ascendens. O tomto malom lokálnom rozprestrení aktívneho glukokortikosteroidu z glykozidového prekurzora liečiva sa skôr nehovorilo.

Najobvyklejším miestom poškodenia pri Morbus Crohn je ileum. Ileum je nepriaznivo ovplyvnený a pacienti sú veľmi často operovaný resekciou koncovej časti ileum vrátane ileo-cekálnej záklopky, čo je uzáver normálne blokujúci bakteriály prúd z tračníka do ileum. To je nedávny názor vyplývajúci z informácie, podľa ktorej fekálna kontaminácia do črevných segmentov nie je normálne vystavená vysokému počtu baktérií, čo prispieva k všeobecne ustupujúcemu šíreniu vážnych infekcií a k ústupu opätovného výskytu klinickej choroby. Často títo pacienti majú byť operovaní ďalšou resekciou ileum alebo rozšírením ileálneho lumenu. Priebežne ošetrovanie Morbuc Crohn tenkého čreva pomocou glukokortikostereoidu je založené na bežných tabletách uvoľňujúcich obsah tohto steroidu v horných segmentoch čreva. Pretože tieto tablety pracujú systémovou cestou a majú byt podávané vysoké dávky liečivej látky, vyvolávajú sa vážne nepriaznivé účinky. Až donedávna boli testované retardované prostriedky pre zvýčenie priameho uvoľňovania do sliznice ileum. Okrem toho so súčasným typom retardovaných prostriedkov riadených hodnotou pH a osmotickou silou nie je možné zvýšiť koncentrované uvoľňovanie aktívneho glukokortikosteroidu v mieste bakteriálneho nástupu z tenkého čreva. 0 použití steroidných glykozidov pri miestnom ošetrenovaní ileum Morbus Crohn sa skôr nehovorilo.

Podstata vynálezu ·/

Podľa tohto vynálezu sú k dispozícii nové zlúčeniny, ktoré poskytujú novú cestu na dosiahnutie špecifického uvoľňovania v tračníku a ktoré súvisia s vhodnou distribúciou do zapálenej sliznice.

Ideálny profil pre lokálne .ošetrovanie zápalov tenkého čreva pri Morbus Crohn (zvlášť pri pacientoch po resekcii alebo pri pacientoch s obmedzenou funkciou ileo-cekálnej záklopky) má GCS-glykozid uvoľňujúci účinný glukokortikosteroid s veľmi vysokým metabolizmom v pečeni pri prvom prechode. Pokiaľ sa zlúčenina tohto druhu stretne s bakteriálnym útokom v úrovni ileum, dá sa tomuto útoku predísť dosiahnutím omnoho vyšších lokálnych koncentrácií aktívneho glukokortikosteroidu pri bakteriálnom útoku ako so skoršími typmi farmaceutických prostriedkov.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu majú všeobecný vzorec

GCS¹-0-cukor¹, v ktorom

GCS je steroid (GCS -OH) s vysokým metabolizmom v pečeni pri prvom prechode a cukor¹ je zistiteľný ako substrát bakteriálnymi glykozidázami a je viazaný v polohe 21 steroidu cez glykozidovú väzbu, ktorá sa hydrolyzuje glykozidázou v mikroflóre tračníka.

GCS¹ sa môže zvoliť ako steroid s 16,17-acetálovým zoskupením, poskytujúcim dodatkovú ľahko metabolizovanú časť, ktorá je vybraná.zo skupiny vzorca. I ch₂ —

alebo GCS¹ môže byť 6-halogénovený acetonid, vybraný zo skupiny vzorca II ch₂ —

predstavuje uhľovodíkový reťazec s 1 až 9 atómami uhlíka, väzba Cj-Cz je väzbou jednoduchou alebo dvojitou,

X, a X₂ sú rovnaké alebo rôzne substituenty a znamenajú atóm vodíka, fluóru alebo brómu a

X₃ je substituent, ktorý znamená atóm fluóru, chlóru alebo brómu

Poloha 1,2 v GSC¹ je nasýtená alebo ide o dvojitú väzbu.

Acetal všeobecného vzorca I je epimérne čistá forma, to znamená, že acetal všeobecného vzorca I je zodpovedajúci čistý 22R-epimér všeobecného vzorca IA

O

alebo 22S-epimér všeobecného vzorca IB ch₂—

(IB) *2 alebo je vo forme epimérnej zmesi.

S výhodou acetálom všeobecného vzorca I je 22R-epimér.

Najvýhodnejším glukokortikosteroidom podlá tohto vynálezu je 22R-epimér budesonidu (GCS^-OH) všeobecného vzorca III

(III alebo 22R-epimér 16a,17a-butylidéndioxy-6a,9ct-difluór-lip-hydroxy-4-pregnén-3,20-dión-21-yl, tu ďalej tiež označované ako 22R-epimér GCS^ IV, všeobecného vzorca IV

F (IV) alebo 22R-epimér 16a.,17a-butylidéndioxy-6a,9ci-difluór-l^-hydroxy-1,4-pregnadién-3,20-dión-21-yl, tu ďalej taktiež označované ako 22R-epimér GCS¹

Cukor^-OH

V,

alebo oligosacharid, D-glukurónová, D-galaktóza, D-cellobióza alebo D-laktóza.

vybraný ako monosacharid, napríklad D-glukóza, kyselina disacharid kyselina

D-galakturónová,

S výhodou cukor-¹· je β-viazaná D-glukóza alebo kyselina D-glukurónová.

Najvýhodnejšie zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú budesonid 22R-epimér β-D-glukozidu, GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukozidu a GCS¹ V 22R-epimér β-D-glukozidu, budesonid 22R-epimér kyseliβ-D-glukozidurónovej, a

ny β-D-glukozidurónovej β-D-glukozidurónovej.

GCS¹IV

GCS¹ V

22R-epimér

22R-epimér kyseliny kyseliny

Zlúčeniny podlá kortikosteroidy, ktoré ny protizápalový účinok, rovnako váciu pri prvom prechode pečeňou (95 % alebo viacej). Kombinácia glukokortikost^roidu s podstatným metabolizmom pri prvom prechode a na tračník zámerné uvoľňovanie dosahované bakteriálnym špecificky enzymatickým štiepením zlúčeniny to umožňuje.

tohto pri svojom uvoľňovaní majú vysoký lokálako podstupujú vážnu dezakti(95 % glukokortikost^roidu s podstatným metabolizmom vynálezu zahrňujú aktívne glukoDo tohto vynálezu sú taktiež zahrnuté farmakologicky a farmaceutický prijateľné soli zlúčenín, ktoré majú všeobecný vzorec

GCS-L-O-cukor¹

Teraz sa popisujú spôsoby výroby týchto zlúčenín.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa vyrábajú kondenzáciou monosacharidov, disacharidov alebo oligosacharidov so zlúčeninou všeobecného vzorca VI, všeobecného vzorca VIA, všeobecného vzorca VIB alebo všeobecného vzorca VII

CH₂OH

I

(VI)

ΟΗ₂ΟΗ

0=0

O

*2 ch₂oh

(vib)

CH₃ ch₃ (VII) v ktorých nedelené a prerušované čiary medzi atómom uhlíka .1 a atómom uhlíka 2 predstavujú jednoduchú alebo dvojitú väzbu a

R, X-^, X₂ ^a X3 majú/význam uvedený vyššie.

Spôsob podlá tohto vynálezu všeobecného vzorca becného vzorca VI,

VIB alebo všeobecného vzorca sa uskutočňujú kondenzáciou sacharidu, disacharidu alebo na prevedenie zlúčeniny všeoVIA, všeobecného vzorca VII na zodpovedajúce 21-glykozidy vhodne chráneného derivátu monooligosacharidu so steroidom alebo derivátom steroidu, s nasledujúcim odstránením chrániacej skupiny z kondenzačného produktu.

Najvýhodnejšie sú glykozidačné metódy, pri ktorých sa anomerická hydroxiskupina glykozylového donoru vymení za lepšie odštiepitelnú skupinu alebo skupinu, ktorá sa dá previesť na odštiepiteínú skupinu vplyvom promótora. S výhodou sa glykozylbromidy alebo glykozylchloridy kondenzujú s alkoholmi za prítomnosti promótorov reakcie, ako je trifluórmetansulfonát strieborný, chloristan strieborný, uhličitan strieborný, bromid ortuťnatý/kyanid ortuťnatý, zeolit modifikovaný striebrom, chlorid zinočnatý alebo tetraetylamóniumbromid. Glykozylestery sa nechávajú reagovať s alkoholmi s výhodou za podpory Lewisových kyselín, ako je napríklad trimetylsilyl(trifluórmetánsulfonát), chlorid cíničitý, chlorid cíničitý a chloristan strieborný alebo bórtrifluorid-éterát. Alkyltioglykozidy a aryltioglykozidy sa môžu nechať reagovať s alkoholmi za použitia rôznych tiofilných promótorov, s výhodou N-jódsukcínimidu a kyseliny trifluórmetánsulfónovej, jódiniumdikolidínperchlorátu, metylsulfenyl(trifluórmetánsulfonátu), metylsulfenylbromidu, benzénselenyl(trifluórmetánsulfonátu), nitrozyltetrafluórborátu, metyl(trifluórmetánsulfonátu), sulfurylchloridu a kyseliny trifluórmetánsulfónovej, dimetyl(metyltio)sulfóniumtrifluórmetánsulfonátu alebo dimetyl(metyltio)sulfóniumtetrafluórborátu.

S glykozylfluoridmi sa môže s výhodou použiť trimetylsilyl(trifluórmetánsulfonát), bórtrifluorid-éterát, tetrafluórsilán, fluorid titaničitý, anhydrid kyseliny trifluórmetánsulfónovej, chlorid cínatý a trifluórmetánsulfonát striebra alebo chlorid cínatý a chloristan strieborný ako promótor. S glykozyltrichlóracetimidátmi sa môžu používať Lewisove kyseliny, ako je trimetylsilyl(trifluórmetánsulfonát) alebo bórtrifluorid-éterát N-penténylglykozidy s*a môžu aktivovať iónmi halogénu, s výhodou N-brómsukcínimidu, jodóniumdikolidínperchlorátu alebo N-jódsukcínimidu kombinovaného s kyselinou trifluórmetánsulfónovou, trifluórmetánsulfonátom striebra alebo trietylsilyl(trifluórmetánsulf onátu ) . Okrem toho 1,2-ortohoestery, 1,2-oxazolíny, 1,2tioortoestery, 1,2-kyánetylidénové deriváty, glykozyltiokyanáty, glykozylsulfoxidy, glykozylsulfóny, S-glykozylxantáty,

S-glykozylditiokarbamáty, anhydrocukry a glykaly sa môžu používať ako glykozylové donory.

Charakteristický znak chrániacich skupín glykozylového donoru je dôležitý pre stereoselektivitu glykozidovej väzby. Zvlášť dôležitá je chrániaca skupina v polohe 2 glykozylového donoru. Napríklad acetylová alebo benzoylová skupina v polohe 2, ako je napríklad glukozylový, glukozyluronátový, galaktozylový, galaktozyluronátový, cellobiozylový alebo laktozylový donor vedie prednostne k β-kondenzácii. Pri použití takzvanej neparticipujúcej skupiny, napríklad alylu alebo benzylu v polohe 2, napríklad galaktozylového, galaktozyluronátového, glukozylového, glukozyluronátového, cellobiozylového alebo laktozylového donoru, sa tieto skupiny kondenzujú hlavne do polohy a ku steroidovej molekule. Rozpúšťadlo používané pre kondenzačnú reakciu je aprotické rozpúšťadlo, s výhodou dichlórmetán, chloroform, chlorid uhličitý, Ν,Ν-dimetylformamid, nitrometán, etylacetát, tetrahydrofurán, dietyléter, toluén, dioxán, 1,2-dichlóretán, acetonitril, monoglym alebo ich zmesi. Rozpúšťadlo a teplota často ovplyvňujú stereochemické usporiadanie na výstupe z reakcie. Napríklad v prípade galaktozylového donoru s neparticipujúcou skupinou v polohe 2, napríklad dietyléter často napomáha k α-kondenzácii, zatial čo napríklad acetonitril často podporuje β-kondenzáciu.

Pri inom uskutočnení glykozidačnej metódy sa anomérna hydroxyskupina glykozylového donoru nechá reagovať so zásadou, napríklad s hydroxidom sodným a derivátom steroidu, ktorý má v polohe 21 vhodnú odštiepitelnú skupinu, napríklad trifluórmetánsulfonylovú skupinu. Glykozylový donor s anomérnou hydroxyskupinou sa môže tiež kondenzovať na steroid za použitia rôznych kondenzačnýclY činidiel, napríklad trifenylfosfínu a dietylazodikarboxylátu. Monosacharid, disacharid alebo oligosacharid sa môže tiež kondenzovať so steroidom za prítomnosti katalytického množstva napríklad kyseliny trifluórmetánsulfónovej vo vhodnom rozpúšťadle, napríklad dimetylsulfoxide.

Chrániace skupiny kondenzačného produktu sa môžu odstrániť známymi spôsobmi. Napríklad acylové chrániace skupiny sa účelne odstraňujú transesterifikáciou, napríklad metoxidom sodným.

Farmaceutické prostriedky

Ďalej podlá tohto vynálezu boli nájdené obvyklé farmaceutické prostriedky a farmaceutické prostriedky, ktoré mierne retardujú začiatočné uvoľňovanie prekurzora liečivej látky v cecum a vo vzostupnom tračníku, ktoré sú vhodné pre vlastné ošetrovanie infekcií tračníka. Tieto prostriedky umožňujú omnoho úplnejšie a nepretržitejšie vystaviť aktívnemu glukokortikosteroidu najdôležitejšie oblasti tračníka a esovité oblasti.

To sa dosiahne pomocou farmaceutického prostriedku, ktorý obsahuje prekurzor glukokortikosteroidu ako liečivej látky, chránený povlakom, ktorý praská po vopred stanovenom časovom období, napríklad 5 až 10 hodín potom, čo prostriedok opustil žalúdok, pokial prostriedok zostáva vo vzostupnom tračníku. Prostriedok je chránený v žalúdku enterálnym povlakom.

Predmet sa taktiež dosahuje farmaceutickým prostriedkom, ktorý obsahuje prekurzor glukokortikosteroidu ako liečivej látky, chránený polysacharidom, ktorý sa môže odbúrať črevnou mikroflórou. Stupeň ochrany by sa mal upraviť tak, aby hlavná časť uvoľňovania prebiehala za vzostupným tračníkom. Prostriedok môže byť prípadne chránený enterálnym povlakom.

Farmaceutické prostriedky podlá tohto vynálezu sa teraz opisujú podrobnejšie.

a) Prekurzor glukokortikosteroidu ako liečivej látky sa spracováva na jadro dobre známym technickým postupom granulácie alebo granulácie, vytlačovaním a ďalším spracovaním s vhodnými pomocnými látkami vrátane účinných dezintegračných prostriedkov, napríklad zosieteného polyvinylpyrolidónu, nátriumkarboxymetylcelulózy alebo škrobu modifikovaného glykolátom sodným. Jadro sa poťahuje vrstvou, ktorá bude riadiť rýchlosť prenikania vody do jadra. Vrstva môže pozostávať z nerozpustného polyméru, napríklad etylcelulózy, hydroxypropylcelulózy, Eudragitu RS alebo Eudragitu RL, spolu s hydrofóbnym prostriedkom, napríklad kovovou solou kyseliny stearovej. Vlastnosti polyméru a kovovej soli kyseliny stearovej a/alebo hrúbka vrstvy stanovujú časový interval, v priebehu ktorého voda preniká vrstvou a vstupuje do jadra, v ktorom prostriedok napomáhajúci rozpadu sa zväčšuje a spôsobuje roztrhnutie membrány a uvoľnenie prekurzoru glukokortikosteroidu ako liečivej látky. Jadro a vrstva sa taktiež povliekajú enterálnym polymérom, napríklad Eudragitom L, Eudragitom S, acetátftalátom celulózy alebo ftalátom hydroxypropylcelulózy, ktorý bude chrániť prenikaniu vody, pokiaľ prostriedok bude zotrvávať v žalúdku.

b) Prekurzor glukokortikosteroidu ako liečivej látky sa nanáša vo vrstve na vhodné jadrá spolu so spojivovým prostriedkom, napríklad polyvinylpyrolidónom alebo éterom celulózy rozpustným vo vode fluidizačným nanášanín alebo rotačným postupom. Takéto jadro sa poťahuje vrstvou obsahujúcou polysacharid odbúrateľný črevnou mikroflórou, napríklad pektín, guarová gumu, dextrán, karagenán, amylózu alebo chitosan v nerozpustnom polymére, napríklad v etylcelulóze, Eudragitu R, Eudragitu S alebo Eudragitu NE. Čas pre odburávanie polysacharidu, a tým uvoľnenie prekurzora glukokortikosteroidu ako liečivej látky, sa môže meniť pomocou úpravy podielu polysacharidu a nerozpustného polyméru a/alebo hrúbky vrstvy. Pripadne sa vrstva môže chrániť vrstvou enterálneho polyméru, napríklad Eudragitu L, Eudragitu S, acetát - ftalátu celulózy alebo ftalátu hydroxypropylcelulózy.

Príklady uskutočnenia vynálezu ·/

Vynález bude teraz ilustrovaný príkladmi uvedenými ďalej, ktoré žiadnym spôsobom neobmedzujú tento vynález.

Odparovanie sa uskutočňuje za zníženého tlaku pri teplotách kúpeľa nižších ako 40 ’C. Teploty topenia sa stanovujú na mikroskope pre prácu v horúcom stave Mettler FP82 Olympus BH-2. NMR spektrálne analýzy sa zaznamenávajú na zariadení Varian

VXR-300, pričom sa používajú ďalej uvedené referenčné signály : tetrametylsilán, δ 0,00 (v CDClj) a metanol, δ 3,35 (CD₃OD). V priradeniach uvedených ďalej sa atómy glukózy a kyseliny glukurónovej označujú horným indexom . Molekulová hmotnosť sa stanovuje spektrometrickou technikou bombardovaním rýchlymi atómami (FAB). Stĺpcová chromatografia sa uskutočňuje na silikagéle (60.10^-10 m, 40 - 63 μπι, Merck, Darmstadt, SRN) .

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou sa uskutočňuje na C₁₈ kolóne (μΒοη03ρ3]< 10 μπι 150 x 3,9 mm alebo Supelcosil 5 μπι 150 x 4,6 mm) za použitia zmesi acetonitrilu a vody alebo acetonitrilu a 20 mmol TBAHS + 10 mmol fosfátového pufru s hodnotou pH 7 ako elučného činidla. Práškové molekulárne sitá (4.10^-10 m, Fluka, Buchs, Švajčiarsko) sa zahrievajú na teplotu 300 °C pri zníženom tlaku cez noc. Dichlórmetán a toluén sa sušia molekulárnymi sitami 4.10^-10 m a metanol sa suší molekulárnymi sitami 3.10 ^LV' m.

Príklad 1

Spôsob výroby (22R)-16a,17a-butylidéndioxy-6a,9a-difluór-llp-hydroxy-4-pregnén-3,20-dión-21-yl-8-D-glukopyranozidu (GCS^ IV, 22R-epimér β-D-glukozidu)

Roztok 1,19 g (4,64 mmol) trifluórmetánsulfonátu strieborného v 20 ml toluénu sa pridá v priebehu 5 minút ku zmesi 1,09 g (2,32 mmol) (22R)-16a,17a-butylidéndioxy-6a,9a-difluór11β, 21-dihydroxy-4-pregnén-3,20-diónu, 2,30 g (3,48 mmol)

2,3,4,6-tetra-O-benzoyl-a-D-glukopyranozylbromidu a 8,0 g práškového molekulárneho sita 4.10^-10 m v 100 ml dichlórmetáne pri teplote -20 °C pod dusíkovou atmosférou. Teplota sa nechá vystúpiť na -10 °C v pr-iebehu 1 hodiny. Do reakčnej zmesi sa pridajú 3,0 ml pyridínu a po ďalších 30 minútach miešania sa pridá 50 ml 0,5 -molárneho roztoku tiosíranu sodného. Zmes sa filtruje cez vrstvu rozsievkovej zeminy (Celíte), organická fáza sa premyje vodou, 1-molárnou kyselinou sírovou a nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, vysuší sa síranom horečnatým a odparí. Chromatografia na stĺpci silikagélu 50 x 4,0 cm, pri eluovani zmesi dichlórmetánu a etylacetátu v objemovom pomere 9:1, poskytne amorfný (22R)- 16a,17a-butylidéndioxy-6a,9a-difluór-118-hydroxy-4-pregnén-3,20-dión-21-yl-2 , 3 , 4,6 -tetra-0-benzoyl-3-D-glukopyranozid s hmotnosťou 2,03 g.

Výťažok zodpovedá 83 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 96,4 %.

-’-H-NMR spektrum (CDC1₃) : δ 0,92 (t, H-25), 0,95 (s, H-18), 1,41 (m, H-24), 1,56 (s, H-19), 4,01 (m, H-5 ), 4,39 (m, H-ll), 4,55 (t, H-22), 4,89 (d, H-16), 5,25 (d, J_T, ₂, = 7,9 Hz, H-l ), 5,29 (2 m, H-6), 5,54 (dd, H-2 ), 5,75 (t, H-4 ),

5,91 (t, H-3 ), 6,15 (široký s, H-4) ppm.

Hmotnostné spektrum ukazuje [M+Na]⁺ ión m/z 1069.( Vypočítaná celková hmotnosť nuklidu je 1046,4).

K roztoku 1,11 g (1,06 mmol) tejto látky v 50 ml zmesi dichlórmetánu a metanolu v objemovom pomere 1:3 sa pridá 4,0 ml 0,5-molárneho roztoku metoxidu sodného v metanole pri teplote miestnosti. Všetko sa mieša cez noci, roztok sa neutralizuje živicou (Dowex 50 v kyselom cykle), filtruje a odparí. Chromatograf ia na stĺpci silikagélu 30 x 4,0 cm, pri eluovani zmesou dichlórmetánu a metanolu v objemovom pomere 5:1, poskytne 554 mg zlúčeniny pomenovanej v nadpise ako amorfnej látky. Výťažok zodpovedá 83 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 97 %.

¹H-NMR spektrum (CD^OD) : δ 0,96 (s, H-18), 0,99 (t,

H-25), 1,51 (m, H-24), 1,60 (s, H-19), 3,70 (m, H-6 a), 3,93 (široký d, Η-6'b), 4,33 (m, H-ll), 4,38 (d, , ₂, = 7,6 Hz,

H-l ), 4,60 (d, H-21a), 4,72 (t, H-22), 4,89 (d, H-21b), 5,45 (2 m, H-6), 6,05 (široký s, H-4) ppm.

Hmotnostné spektrum ukazuje [M+H]⁺ ión m/z 631 a [M+H]⁺ión m/z 653. (Vypočítaná celková hmotnosť nuklidu je 630,3).

Príklad 2

Spôsob výroby (22R)-16a,17a-butylidéndioxy-llp-hydroxypregna-1,4-dién-3,20-dión-21-yl^-D-glukopyranozidu (budesonid 22R epimér β-D-glukozidu)

1,00 g (2,32 mmol) budesonidu sa nechá reagovať s 2,30 g (3,48 mmol) 2,3,4,6-tetra-0-benzoyl-a-D-glukopyranozylbromidu, analogicky ako je opísané v príklade 1.

Chromatografia (kolóna: 50 x 4,0 cm, elučné činidlo: zmes dichlórmetánu a etylacetátu v objemovom pomere 7:1) poskytne amorfnú (22RS)-16a,17a-butyliéndioxy-lip-hydroxypregna-l,4-dién-3,20-dión-21-yl-2',3',4',6'-tetra-O-benzoyl-p-D-glukopyranozid s hmotnosťou 1,96 g. Výťažok zodpovedá 84 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 98,8 %.

^XH-NMR spektrum (CDC1₃) : δ 0,87 (t, H-(S)25), 0,90 (t,

H-(R)25), 0,98 (s, H-(R)18), 1,02 (s, H-(S)18), 1,50 (s, H-(RS)19), 5,21 (d, J-p ₂, = 7,8 Hz, H-(S)1 ), 5,23 (d, , ₂, = 7,8 Hz, H-(R)1 ), 5,54 (dd, H-(R)2'), 5,56 (dd, H-(S)2 ' ) ,

5,74 (t, H—(S)4 ’ ) , 5,76 (t, H-(R)4' ), 5,92 (t, H-(RS)3 ' ) , 6,03 (široký s, H-(RS)4), 6,29 (dd, H-(S)2), 6,31 (dd, H-(R)2) ppm.

Hmotnostné spektrum ukazuje [M+Na]⁺ ión m/z 1031 (vypočítaná celková hmotnosť nuklidu je 1008,4).

1,22 g (1,21 mnyol) tejto zlúčeniny sa deacyluje a čistí analogicky ako je popísané v príklade 1. 22,R- a 22S- epiméry získanej zlúčeniny s hmotnosťou 674 mg (výťažok zodpovedá 94 % teórie) sa oddelí semipreparatívnou vysoko účinnou kvapalinovou chromatograf iou (Apex Prepsil ODS, 8 μπι, kolóna 25 x 2,25 cm) za použitia zmesi acetonitrilu a vody v pomere 23:77 ako elučného činidla. Tak sa získa zlúčenina pomenovaná v nadpise ako amorfná látka s hmotnosťou 280 mg. Výťažok zodpovedá 83 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 98,5 %.

¹H-NMR

H-18), 1,46 (d, Η-6'b),

4,59

H-16), spektrum (CD₃OD) (m, H-24), 1,53

4,37 (d, Jj._/2 (d, H-21a), 4,67 (t,

6,06 (široký s, H-4) δ 0,96 (t, H (s, H-19), 3,69 (m, H

- 7,7 Hz, H-l ), 4,

H-22), 4,86 (d, H-2

6,30 (dd, H-2), 7,50 (d, , 0,99 (S, ), 3,93 (m, H-ll),

4,90 (d, H-l) ppm.

Hmotnostné spektrum ukazuje [M+Na]⁺ ión m/z 615 a [M+H]⁺ión m/z 593. (Vypočítaná celková hmotnosť nuklidu je 592,3).

Príklad 3

Spôsob výroby nátrium /(22R)-16a,17a-butylidéndioxy-6a,9a-difluór-113~hydroxy-4-pregnén-3,20-dión-21-yl-3-D-glukopyranozid/uronátu (GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukoziduronátu).

Roztok 1,38 g (5,38 mmol) trifluómetánsulfonátu strieborného v 25 ml toluénu sa pridá počas 15 minút k zmesi 1,20 g (2,56 mmol) (22R)-16a,17a-butylidéndioxy-6a,9a-difluór-ΙΙβ,

21-dihydroxy-4-pregnén-3,20-diónu, 2,39 g (4,10 mmol) metyl-(2,3,4-tri-O-benzoyl-a-D-glukopyranozylbromid)-uronátu a 9,0 g práškového molekulárneho sita 4.10^-10 m v zmesi 125 ml di chlórmetánu a toluénu v objemovom pomere 4:1 pri teplote -20 °C pod dusíkovou atmosférou. Teplota sa nechá vystúpiť na 10 C počas 2 hodín. K reakčnej zmesi sa pridá 5,0 ml pyridínu a potom 70 ml 0,5-molárneho roztoku tiosíranu sodného. Reakčná zmes sa spracuje ako je popísané v príklade 1. Chromatografia (kolóna : 50 x 4,0 cm, elučné činidlo : zmes toluénu, dichlórmetánu a etylacetátu v objemovom pomere 40:20:15) poskytne amorfný metyl-/( 2 2R) -16a, 17a-butylidéndi.oxy-6a, 9a—dif luór-l^-hydroxy

-4-pregnén-3,20-dión-21-yl-2',3',4''-tri-O-benzoyl^-D-glukopyranozid/uronát s hmotnosťou 1,59 g. Výťažok zodpovedá 64 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 97,7 %.

l-H-NMR spektrum (CDC1₃) : S 0,89 (s, H-18), 0,94 (t,

H-25), 1,44 (m, H-24), 1,53 (s, H-19), 3,64 (s, COOCH₃), 4,34 (d, H-5' ) , 4,44 (m, H-ll), 4,54 (d, H-21a), 4,60 (t, H-22), 4,90 (d, H-16), 4,91 (d, H-21b), 5,25 (d, J_T·₂' ^{= 7,6 Hz}' H-l ), 5,28 (2 m, H-6), 5,58 (dd, H-2'), 5,67 (t, H-4'), 5,94 (t, H-3') 6,15 (široký s, H-4) ppm.

Hmotnostné spektrum ukazuje [M+Na]⁺ ión m/z 993. (Vypočítaná celková hmotnosť nuklidu je 970,4).

9,1 ml 1,0-molárneho vodného roztoku hydroxydu lítneho sa vnesie do roztoku 1,38 g (1,42 mmol) vyššie charakterizovanej látky v zmesi 65 ml tetrahydrofuránu a vody v objemovom pomere 3:1 pri teplote 0 “C. Roztok sa nechá ohriať na teplotu miestnosti a po miešaní v priebehu 24 hodín sa neutralizuje 1,0 ml kyseliny octovej a odparí. Odparok sa čistí semipreparatívnou vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou (Apex Prepsil ODS, 8 μιη, kolóna 25 x 2,25 cm), za použitia zmesi etanolu a 40-mmol vodného trietylamóniumacetátu, s hodnotou pH 5,0, v pomere 33:67 ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce požadovanú látku sa spoja, odsolia na C-18 kolóne (10 g, Isolute, International Sorbent Technology, Hengoed, Mid Glamorgan, Velká Británia), pri použití postupného gradientu vody a metanolu a prevedie sa na sodnú formu pomocou iónomeniča v kolóne 4 x 2,5 cm živice Dowex 50W-Wx2 (Na⁺ - forma). Lyofilizácia poskytne zlúčeninu pomenovanú v nadpise, ako amorfnú látku s hmotnosťou 305 mg. Výťažok zodpovedá 32% teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 97,3 %.

¹H-NMR spektrum (CD₃OD): δ 0,95 (s, H-18), 0,99 (t,

H-25), 1,51 (m, H-24), 1,60 (s, H-19), 4,35 (m, H-ll), 4,44 (d, J_x, ₂. = 7,6 Hz, H-l ), 4,73 (t, H-22), 4,74 (d, H-21a), 5,45 (2 m, H-6), 6,05 (široký s, H-4) ppm.

Príklad 4

Spôsob výroby nátrium /(22R)-16a, 17a-butylidéndioxy-l^-hydroxypregna-1,4-dién-3,20-dión-21-yl~P-D-glukopyranozid/uronátu (budesonid 22R-epimér β-D-glukoziduronátu)

Roztok 238 mg (0,928 mmol) trifluórmetánsulfonátu strieborného v 4,0 ml toluénu sa pridá k zmesi 200 mg (0,464 mmol) ( 22R)-16a,17a-butylidéndioxy-l^,21-dihydroxypregna-l,4-dién-

3.20- diónu, 406 mg (0,696 mmol) metyl-(2,3,4-tri-0-benzoyl-aD-glukopyranozylbromid)uronátu a 1,2 g práškového molekulárneho sita 4.10^-10m v 10 ml dichlórmetánu pri teplote -50 °C pod dusíkovou atmosférou. Teplota sa nechá vystúpiť na 0 °C v priebehu 2 hodín. Do reakčnej zmesi sa pridá 600 μ.1 pyridínu a potom 10 ml 0,5-molárneho roztoku tiosíranu sodného. Reakčná zmes sa spracuje ako je opísané v príklade 1. Chromatografia na stĺpci silikagélu 30 x 3,0 cm, pri eluovaní zmesi dichlórmetánu a etylacetátu v objemovom pomere 5:1, poskytne amorfný metyl-/( 22R)-16a,17a-butylidéndioxy-lip-hydroxypregna-l,4-dién-

3.20- dión-21-yl-2 ,3 ,4 -tri-O-benzoyl-p-D-glukopyranozid/uronát s hmotnosťou 397 mg. Výťažok zodpovedá 91 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 99,0 %.

’’Η-NMR spektrum (CDC1₃) : δ 0,92 (s, H-18), 0,92 (t,

H-25), 1,40 (m, H-24), 3,67 (s, COOCH₃), 4,33 (d, H-5 ), 4,54 (m, H-ll, 21a, 22), 4,87 (d, H-16), 4,87 (d, H-21b), 5,25 (d,

J_{1( 2}, = 7,3 Hz, H-l ), 5,57 (dd, H-2 ), 5,70 (t, H-4 ), 5,93 (t, H-3 ),6,03 (široký s, H-4), 6,30 (dd, H-2) ppm.

·/

Hmotnostné spektrum ukazuje [M+Na]⁺ ión m/z 955. (Vypočítaná celková hmotnost nuklidu je 932,4).

K roztoku 360 mg (0,386 mmol) tejto látky v 18 ml zmesi tetrahydrofuránu a vody v objemovom pomere 3:1 sa pridá 2,5 ml 1,0-molárneho roztoku hydroxidu lítneho vo vode pri teplote 0

C. Roztok sa nechá dosiahnuť teplotu miestnosti a po 22 hodinách sa neutralizuje 290 μ.1 kyseliny octovej a odparí sa. Odparok sa podrobí chromatografii (kolóna 30 x 2,0 cm), pri použití zmesi etylacetátu, kyseliny octovej, metanolu a vody v objemovom pomere 16:3:3:2 ako elučného činidla, potom sa odsolí, podrobí spracovaniu s ionomeničovou živicou a lyofilizuje, ako je to opísané v príklade 3. Získa sa zlúčenina pomenovaná v nadpise vo forme amorfnej látky s hmotnosťou 220 mg. Výťažok zodpovedá 91 % teórie.

Analýza vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou ukazuje na čistotu 98,2 %.

^H-NMR spektrum (CD^OD): δ 0,96 (s, H-25), 0,98 (s, H-18), 1,47 (m,H-24), 1,53 (s,H-19), 4,43 (d, ,₂, = 7,6 Hz,

H-l ), 4,48 (m, Hli), 4,68 (t, H-22), 4,71 (d, H-21a), 4,86 (d, H-21b), 4,89 (d, H-16), 6,05 (široký s, H-4), 6,30 (dd, H-2),

7,52 (d, H-l) ppm.

Ďalej uvedené príklady ilustrujú farmaceutické prostriedky vhodné pre zlúčeniny podľa tohto vynálezu. Tieto príklady však vynález žiadnym spôsobom neobmedzujú.

Príklad 5

Tablety

Tablety sa vyrobia obvyklými spôsobmi lisovania a majú toto zloženie :

Budesonid 22R-epimír β-D-glukozidu, budesonid 22R-epimér β-D-glukoziduronátu,

GCS¹ IV 22R-epimér β-43-glukozidu alebo

GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukoziduronátu 5 mg Laktóza 80 mg Mikrokryštalická celulóza 20 mg Zosietený povidón 5 mg Polyvinylpyrolidón 5 mg Stearát horečnatý 2 mg

Príklad 6

Enterálne tablety

Tableta z príkladu 5 sa potiahne touto zmesou :

Eudragit L30D

PEG 6000

Mastenec

3,7 mg

0,4 mg

0,9 mg

Príklad 7

Kapsule s retardačným uvoľňovaním

7,1 g budesonidu 22R-epimér β-D-glukozidu, budesonid 22R-epimér β-D-glukoziduronátu, GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukozidu alebo GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukoziduronátu sa zmieša s 300 g laktózy, 128 g mikrokryštalickej celulózy, 75 g zosieteného polyvinylpyrolidónu a 25 g polyvinylpyrolidónu. Zmes sa granuluje s vodou a vlhká hmota sa pretlačí a sferonizuje na jadrá s približnou veľkosťou 1 mm. Jadrá sa vysušia a preosejú. Jadrá sa poťahujú zmesou 255 g Eudragitu NE30D, 77 g stearátu horečnatého a 250 g vody v zariadení prevádzkovanom s fluidným lôžkom. Nakoniec sa na guličky nastrieka enterálny povlak, ktorý pozostáva z 11 g disperzie Eudragitu L30D, 3 g trietylcitrátu a 15 g mastenca. Palety sa vysušia v zariadení prevádzkovanom s fluidným- lôžkom, preosejú a plnia sa do tvrdých želatínových kapsuli.

Príklad 8

Kapsule s riadeným uvoľňovaním črevnou mikroflórou

6,6 g budesonidu 22R-epimér β-D-glukozidu alebo budesonidu 22R-epimér β-D-glukoziduronátu sa suspenduje v roztoku 1 g hydroxypropylmetylcelulózy v 50 ml vody. Zmes sa nastrieka na 510 g guličiek cukru vo fluidizačnom zariadení. Potom sa na guličky nastrieka zmes 85 g guarovej gumy, 30 g (ob- sah sušiny)

Eudragitu RL30D a 15 g mastenca v celkovej 900 g zmesi vody a izopropanolu v pomere 1:1. Nakoniec sa na guličky nastrieka enterálny povlak, ktorý pozostáva zo 100 g disperzie Eudragitu L30D, 3 g trietylcitrátu a 15 g mastenca. Pelety sa vysušia v zariadení s fluidným lôžkom, preosejú a plnia do tvrdých želatínových kapsulí.

Príklad 9

Kapsule s riadeným uvoľňovaním črevnou mikroflórou

6,8 g GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukozidu alebo GCS¹ IV 22R-epimér β-D-glukoziduronátu sa suspenduje v zmesi 15 g agátovej živice, 5 g (obsah sušiny) Eudragitu RL30D a 2 g mastenca v celkovo 220 g zmesi vody a izopropanolu v pomere 1:1. Táto zmes sa nastrieka na 510 g guličiek cukru v zariadení s fluidným lôžkom. Potom sa na guličky nastrieka zmes 80 g agátovej živice, 40 g (obsah sušiny) Eudragitu RL30D a 15 g mastenca v celkovo 900 g zmesi vody a izopropanolu v pomere 1:1. Nakoniec sa na guličky nastrieka enterálny povlak, ktorý pozostáva zo 100 g disperzie Eudragitu L30D, 3 g trietylcitrátu a 15 g mastenca. Pelety sa vysušia v zariadení s fluidným lôžkom, preosejú a plnia do tvrdých želatínových kapsulí.

Farmakologické testy

Antikolitický účinok nových prekurzorov liečivých látok sa dokladá na modele kolitídy opísanej ďalej. Na posúdenie, či prekurzor liečivej látky napĺňa zamýšľaný profil a uvoľňuje v črevách aktívne glukokortikosteroidy, je použitý model, pri ktorom sa zlúčeniny podávajú orálne a protizápalový účinok sa posudzuje v distálnoirí tračníku.

Testovací model in vivo

Oxazolónom indukovaná kolitída u krýs

Ide o IBD model u krýs, vytvárajúci T bunky závislé na kolitíde po intrarektálnom vyvolaní odozvy hapténu na oxazolón u vopred senzibilizovanej koži zvierat. Zápal začína akútnym stavom, ktorý za 24 hodín po vyvolaní odozvy ukazuje infiltráciu zápalových buniek, zvýšenie hmotnosti vlhkého tračníka (edém), prekrvenie a slabú vredovítosť. Po niekoľkých dňoch sa vyvinie chronický zápal s pretrvávajúcim zvýšením vlhkej hmotnosti a s dominanciou T buniek v bunkovom infiltráte.

Experimentálny postup

Krysy kmeňa Dark Agouti sa senzibilizujú tým, že sa natrú 12 mg oxazolónu v 0,3 ml zmesi acetónu a 95% etanolu v pomere 1:4 na kožu dva po sebe nasledujúce dni. Niekoľko dní po druhej senzibilizácii sa u zvierat vyvolá odozva rektálnou injekciou 6 mg oxazolonu emulgovaneho v 200 μΐ rovnakých dielov Orabasa' ' a podzemnicového oleja, zavedenou do tračníka. Po usmrtení zvierat za štyri dni po vyvolaní odozvy sa u distálnej časti tračníka stanoví vlhká hmotnosť. Kolitída sa meria ako edém (zvýšenie vlhkej hmotnosti distálneho tračníka nad normálnu hodnotu po ošetrení fyziologickým roztokom). Hmotnosť týmusu sa sleduje ako nežiadúci systémový účinok glukokortikoidu.

Ošetrovanie

Glukokortikosteroidové glykozidy sa rozpustia v malom množstve etanolu a zriedia sa 0,9% roztokom chloridu sodného. Zvieratá obdržia 30 alebo 300 nmol steroidov na kilogram telesnej hmotnosti orálne (žalúdočnou sondou, 10 ml/kg telesnej hmotnosti) počas 3 dní, so začiatkom deň po vyvolaní odozvy. Kontrolné zvieratá sa ošetria fyziologickým roztokom. Ošetrované skupiny zahrňujú β zvierat.

Výsledky

GCS a dávka (nmol/kg)

Edém tračníka (% z kolitického kontrolného stanovenia)

Hmotnosť týmusa (% z kolitického kontrolného stanovenia)

Budesonid 30

101 ± 15 ± 4

Budesonid 300 ± 19 ± 3

Budesonid β-D-glukoziduronát 30 90 ± 17 ± 7

Budesonid

β-D-glukoziduronát 300	58 ±	4	45 ± 6
GCS¹ IV 22-R-epimér β-D-glukoziduronát 30	73 ±	12	86 ± 4
GCS¹ IV 22-R-epimér β-D-glukoziduronát 300	37 ±	8	36 ± 2
GCS¹ V 22-R-epimér β-D-glukoziduronát 30	28 ±	6	84 ± 4
GCS¹ IV 22-R-epimér β-D-glukoziduronát 300	0 ±	9	32 ± 3

Záver

Tabuľka ukazujé, že nové zlúčeniny podía tohto vynálezu majú vyššiu orálnu antikolotickú pôsobivosť a účinnosť ako zlúčeniny pódia doterajšieho stavu techniky, budesonid a β-D-glukoziduronát. Aj keď tieto posledné menované zlúčeniny v dávke 300 nmol/kg znižujú edém tračníka maximálne o 40 %, dve nové zlúčeniny v rovnakej dávke majú inhibičný účinok na edém okolo 65 % alebo rovnako edém plno otupujú. GCS¹ V 22-R-epimér β-D-glukoziduronátu vyvoláva omnoho silnejšiu inhibíciu v dávke 30 nmol/kg ako obidve zlúčeniny podlá doterajšieho stavu techniky v dávke 300 nmol/kg, čo ukazuje, že nová zlúčenina je viac ako desaťkrát účinnejšia.

Nové zlúčeniny dosahujú taktiež zretelne lepší pomer medzi antiedemickou účinnosťou a involúciou týmusa, kde involúcia predstavuje nežiadúcu systémovú glukokortikoidnú aktivitu. To je zrejmé, keď sa tieto tri β-D-glukoziduronáty porovnávajú pri rovnakých úrovniach dávky. Zatial čo vo velkosti ínvolúcie týmusu nie je taký velký rozdiel, nové zlúčeniny majú omnoho silnejšiu antiedemickú účinnosť pre tračník.

Claims

1. Zlúčenina všeobecného vzorca

GCS^-O-cukor¹ , ktorom

GCS¹ je glukokortikosteroid (GCS^-OH) s vysokým metabolizmom v pečeni pri prvom prechode, ktorý je vybraný zo skupiny vzorca I

9^H2“ bud ako epimérna zmes alebo ako zodpovedajúci čistý 22R-epimér alebo 22S-epimér, alebo skupiny vzorca II v ktorých vzorcoch (II), *3

X-[ a Χ₂ sú rovnaké alebo rozdielne substituenty a znamenajú atóm vodíka, fluóru, chlóru alebo brómu,

X₃ je substituent, ktorý znamená atóm fluóru, chlóru alebo brómu,

R predstavuje uhľovodíkový reťazec s 1 až 9 atómami uhlíka, pričom vo vzorcoch poloha 1,2 je nasýtená alebo je dvojitou väzbou, a cukor·¹· je monosacharid, disacharid alebo oligosacharid, pričom GCS je viazaný v polohe 21 na cukor cez glykozidovú väzbu, rovnako ako farmaceutický a farmakologicky prijateľné soli tejto zlúčeniny.

2. Zlúčenina podľa nároku 1, kde GCS·¹· je 22R-epimér všeobecného vzorca I.

3. Zlúčenina podľa nároku 1, kde dového zvyšku vzorca III

GCS^ je 22R-epimér budesoniCH2^-- alebo 22R-epimér vzorca IV alebo 22R-epimér vzorca V :cť^H (22) 'C3H7 (v).

4. Zlúčenina podlá niektorého z nárokov 1 až 3, kde cukor-^-OH je D-glukóza, D-galaktóza, D-celobióza alebo D-laktóza.

5. Zlúčenina podlá niektorého z nárokov 1 až 3, kde cukor¹-OH je kyselina D-glukurónová alebo kyselina D-galakturová.

6. Zlúčenina podlá nároku 1, kde cukor^-OH je β-viazaná D-glukóza.

7. Zlúčenina podľa/nároku 1, kde cukor^-OH je β-viazaná kyselina D-glukurónová.

8. Zlúčenina podlá nároku 2, kde cukor^-OH je β-viazaná D-glukóza.

9. Zlúčenina podľa nároku 2, kde cukor^-OH je β-viazaná kyselina D-glukurónová.

10. Zlúčenina podlá nároku 3, kde cukor-^-OH je β-viazaná D-glukóza.

11. Zlúčenina podľa nároku 3, kde cukor¹-0H je β-viazaná kyselina D-glukurónová. ;

12. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je (22R)-16a,17a-butylidéndioxy-6a, 9a-dif luór-l^-hydroxy-4-pregnén-3,20-dión-21-γΙ-β-D-glukopyranozid.

13. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je (22R)-16a,17a-butylidéndioxy-l^-hydroxypregna-l, 4-dién-3,20-άίόη-21-γ1-β-ϋ-glukopyranozid.

14. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je nátrium /(22R)-16a, 17a-butylidéndioxy-6a, 9a-dif luór-l^-hydroxy-4-pregnén-

-3,20-dión-21-yl^-D-glukopyranozid/uronát.

15. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je nátrium /(22R)-16a, 17ct-butylidéndioxy-lip-hydroxypregna-l, 4-dién-3,20-dión-21-yl-p-D-glukopyranozid/uronát.

16. Spôsob výroby zlúčeniny podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa cukor kondenzuje so zlúčeninou GCS^’-OH všeobecného vzorca VI, všeobecného vzorca VIA, všeobecného vzorca VIB alebo všeobecného vzorca VII

CHR (VI) ch₂oh

I (vi a;

(VIB) ch₂oh c

z' ch₃ ch₃ (VII) v ktorých

X^,X₂, X₃, R a väzba C₁~C₂ majú rovnaký význam, ako je vymedzený v nároku 1.

17. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že sa vyrába zlúčenina podľa niektorého z nárokov 2 až 15.

18. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že ako účinnú látku obsahuje zlúčeninu podľa niektorého z nárokov 1 až

15.

19. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že je vo forme dávkovej jednotky.

20. Farmaceutický prostriedok podľa niektorého z nárokov 18 a

19, vyznačujúci sa tým, že obsahuje účinnú látku spolu s farmaceutický prijateľnou nosnou látkou.