SK66998A3 - Tumour vaccine and process for the preparation thereof - Google Patents

Tumour vaccine and process for the preparation thereof Download PDF

Info

Publication number
SK66998A3
SK66998A3 SK669-98A SK66998A SK66998A3 SK 66998 A3 SK66998 A3 SK 66998A3 SK 66998 A SK66998 A SK 66998A SK 66998 A3 SK66998 A3 SK 66998A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
tumor
cells
patient
vaccine
peptide
Prior art date
Application number
SK669-98A
Other languages
English (en)
Inventor
Walter Schmidt
Max Birnstiel
Tamas Schweighoffer
Peter Steinlein
Michael Buschle
Original Assignee
Boehringer Ingelheim Int
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Priority claimed from DE19543649A external-priority patent/DE19543649C2/de
Priority claimed from DE19607044A external-priority patent/DE19607044A1/de
Application filed by Boehringer Ingelheim Int filed Critical Boehringer Ingelheim Int
Publication of SK66998A3 publication Critical patent/SK66998A3/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K7/00Peptides having 5 to 20 amino acids in a fully defined sequence; Derivatives thereof
    • C07K7/04Linear peptides containing only normal peptide links
    • C07K7/06Linear peptides containing only normal peptide links having 5 to 11 amino acids
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C12BIOCHEMISTRY; BEER; SPIRITS; WINE; VINEGAR; MICROBIOLOGY; ENZYMOLOGY; MUTATION OR GENETIC ENGINEERING
    • C12NMICROORGANISMS OR ENZYMES; COMPOSITIONS THEREOF; PROPAGATING, PRESERVING, OR MAINTAINING MICROORGANISMS; MUTATION OR GENETIC ENGINEERING; CULTURE MEDIA
    • C12N5/00Undifferentiated human, animal or plant cells, e.g. cell lines; Tissues; Cultivation or maintenance thereof; Culture media therefor
    • C12N5/06Animal cells or tissues; Human cells or tissues
    • C12N5/0602Vertebrate cells
    • C12N5/0693Tumour cells; Cancer cells
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K35/00Medicinal preparations containing materials or reaction products thereof with undetermined constitution
    • A61K35/12Materials from mammals; Compositions comprising non-specified tissues or cells; Compositions comprising non-embryonic stem cells; Genetically modified cells
    • A61K35/14Blood; Artificial blood
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K39/0005Vertebrate antigens
    • A61K39/0011Cancer antigens
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K39/12Viral antigens
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K39/12Viral antigens
    • A61K39/145Orthomyxoviridae, e.g. influenza virus
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K39/39Medicinal preparations containing antigens or antibodies characterised by the immunostimulating additives, e.g. chemical adjuvants
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P35/00Antineoplastic agents
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K14/00Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof
    • C07K14/435Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans
    • C07K14/705Receptors; Cell surface antigens; Cell surface determinants
    • C07K14/70503Immunoglobulin superfamily
    • C07K14/7051T-cell receptor (TcR)-CD3 complex
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/51Medicinal preparations containing antigens or antibodies comprising whole cells, viruses or DNA/RNA
    • A61K2039/515Animal cells
    • A61K2039/5154Antigen presenting cells [APCs], e.g. dendritic cells or macrophages
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/555Medicinal preparations containing antigens or antibodies characterised by a specific combination antigen/adjuvant
    • A61K2039/55511Organic adjuvants
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/555Medicinal preparations containing antigens or antibodies characterised by a specific combination antigen/adjuvant
    • A61K2039/55511Organic adjuvants
    • A61K2039/55516Proteins; Peptides
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/555Medicinal preparations containing antigens or antibodies characterised by a specific combination antigen/adjuvant
    • A61K2039/55511Organic adjuvants
    • A61K2039/55522Cytokines; Lymphokines; Interferons
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/555Medicinal preparations containing antigens or antibodies characterised by a specific combination antigen/adjuvant
    • A61K2039/55511Organic adjuvants
    • A61K2039/55561CpG containing adjuvants; Oligonucleotide containing adjuvants
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/58Medicinal preparations containing antigens or antibodies raising an immune response against a target which is not the antigen used for immunisation
    • A61K2039/585Medicinal preparations containing antigens or antibodies raising an immune response against a target which is not the antigen used for immunisation wherein the target is cancer
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Microbiology (AREA)
  • Epidemiology (AREA)
  • Mycology (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Virology (AREA)
  • Genetics & Genomics (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Biomedical Technology (AREA)
  • Zoology (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Biophysics (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Proteomics, Peptides & Aminoacids (AREA)
  • Biotechnology (AREA)
  • Cell Biology (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Pulmonology (AREA)
  • Wood Science & Technology (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Gastroenterology & Hepatology (AREA)
  • Toxicology (AREA)
  • Developmental Biology & Embryology (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • General Engineering & Computer Science (AREA)
  • Medicines Containing Antibodies Or Antigens For Use As Internal Diagnostic Agents (AREA)
  • Peptides Or Proteins (AREA)
  • Medicines That Contain Protein Lipid Enzymes And Other Medicines (AREA)

Description

Protinádorová vakcína obsahuje nádorové bunky, z kto< rých prinajmenšom časť nesie na svojom povrchu hapX, lotyp MHC-I pacienta, a ktoré boli spojené s jedným alebo viacerými peptidmi viažucimi sa na molekulu MHC-I tak, aby nádorové bunky v kontexte s peptidmi boli rozpoznané imunitným systémom pacienta ako cudzie a aby vyvolali bunkovú imunitnú odpoveď. Spojenie sa uskutočňuje v prítomnosti polykatiónu ako je napríklad polylyzín.
7/ζ
-1 . .
Protinádorová vakcína, spôsob jej prípravy a jej použitie
Oblasť techniky
Vynález sa týka protinádorovej vakcíny, spôsobu jej prípravy a jej použitie.
Doterajší stav techniky
Vývoj terapeutickej vakcíny na báze nádorových buniek spočíva v podstate na nasledujúcich predpokladoch: medzi nádorovými a normálnymi bunkami existujú kvalitatívne alebo kvantitatívne rozdiely; imunitný systém je principiálne schopný tieto rozdiely rozpoznať; imunitný systém sa môže - aktívnou špecifickou imunizáciou vakcínami - stimulovať k tomu, aby na základe týchto rozdielov nádorové bunky rozpoznal a eliminoval.
Na uskutočnenie protinádorovej odpovede musia byť splnené aspoň dva predpoklady: po prvé, nádorové bunky musia exprimovať antigény alebo neo-epitopy, ktoré sa na normálnych bunkách nevyskytujú. Po druhé, imunitný systém sa musí zodpovedajúcim spôsobom aktivovať, aby mohol na tieto antigény reagovať. Dôležitou prekážkou pri imunoterapii nádorov je ich nízka imunogenita, predovšetkým u človeka. Je to preto prekvapujúce, lebo by sa dalo očakávať, že veľký počet genetických zmien v malígnych bunkách by mal viesť ku vzniku peptidových neoepitopov, ktoré sú v kontexte s molekulami MHC-I rozpoznávané cytotoxickými Tlymfocytmi.
Nedávno boli objavené s nádormi asociované a nádoroVo špecifické antigény, ktoré sú takýmito neo-epitopmi a tým by mali predstavovať potenciálny cieľ pre zásah imunitného systému. To, že sa imunitnému systému nedarí eliminovať nádory, ktoré tieto neo-epitopy exprimujú, nespočíva zrejme v chýbaní neo-epitopov, ale v tom, že imunitná odpoveď je na tieto neo-antigény nedostačujúca.
Pre imunoterapiu rakoviny na bunkovom základe boli vyvinuté dve všeobecné stratégie: na jednej strane je to adoptívna imunoterapia, ktorá využíva in vitro expanziu nádorovo reaktívnych T-lymfocytov a ich opätovné zavedenie do
-2pacienta; na strane druhej je to aktívna imunoterapia, ktorá aplikuje nádorové bunky v očakávaní, že sa tým voči nádorovým antigénom vyvolajú buď nové alebo zosilnené imunitné reakcie, ktoré povedú k systémovej protinádorovej odpovedi.
Protinádorové vakcíny na báze aktívnej imunoterapie sa pripravovali rôznymi spôsobmi; príkladom sú ožiarené nádorové bunky, ktoré sa nahrádzajú imunostimulujúcimi adjuvantnými činidlami, ako je napríklad Corynebacterium parvum alebo Bacillus Calmette Guerin (BCG) s cieľom vyvolať imunitnú reakciu voči nádorovým antigénom (Oettgen a Old, 1991).
V posledných rokoch sa na aktívnu imunoterapiu proti rakovine použili predovšetkým geneticky modifikované nádorové bunky, ktoré sa dajú rozdeliť do troch kategórií:
Jedna z nich využíva geneticky modifikované nádorové bunky, aby produkovali cytokíny. Lokálna koincidencia nádorových buniek a cytokínového signálu vytvárajú stimul, ktorý vyvoláva protinádorovú imunitu. Prehľad aplikácií tejto stratégie bol publikovaný autormi Pardoll, 1993, Zatloukal a spol., 1993, a Dranoff a Mulligan, 1995.
O nádorových bunkách, ktoré boli geneticky zmenené, aby sekretovali cytokíny ako napríklad IL-2, GM-CSF alebo lFN-γ, alebo aby exprimovali ko-stimulujúce molekuly, sa v experimentálnych zvieracích modeloch ukázalo, že generujú mocnú protinádorovú imunitu (Dranoff a spol., 1993; Zatloukal a spol., 1995). U človeka, ktorý už má značne veľkú nádorovú masu a voči tomuto nádoru sa uňho vyvinula tolerancia, je však podstatne obtiažnejšie úplne pochopiť kaskádu komplexných vzájomných vzťahov tak, aby sa mohla uskutočniť účinná protinádorová reakcia. Skutočná účinnosť protinádorových vakcín sekretujúcich cytokíny na aplikovanie u človeka sa ešte nepreukázala.
Ďalšia kategória génov, pomocou ktorých sa nádorové bunky dajú meniť tak, aby sa mohli použiť ako protinádorová vakcína, kóduje takzvané doplnkové proteíny („accessory proteins“); cieľom tejto aplikácie je prefunkcionovať nádorové bunky na bunky prezentujúce antigény („neo-APCs'j, aby sa nechali priamo generovať nádorovo špecifické T-lymfocyty. Príklad takej aplikácie opísal OstrandRosenberg, 1994.
-3Identifikácia a izolovanie nádorových antigénov, prípadne od nich odvodených peptidov (opísali ich napr. autori Wólfel a spol., 1994a) a 1994b), Carrel a spol., 1993, Lehmann a spol., 1989, Tibbets a spol., 1993, alebo boli opísané v uverejnených medzinárodných prihláškach WO 92/20356, WO 94/05304, WO 94/23031, WO 95/00159) boli predpokladom pre to, aby sa použili nádorové antigény ako imunogény do protinádorových vakcín, a to síce ako vo forme proteínov, tak aj vo forme peptidov. Protinádorová vakcína vo forme nádorových antigénov ako takých však nie je dostatočne imunogénna na to, aby vyvolala bunkovú imunitnú odpoveď, ako by to bolo potrebné na eliminovanie nádorových buniek nesúcich nádorové antigény; a aj spoločná aplikácia adjuvantných činidiel poskytuje iba obmedzené možnosti na zosilnenie imunitnej odpovede (Oettgen a Old, 1991).
Treťou stratégiou aktívnej imunoterapie na zvýšenie účinnosti protinádorových vakcín spočíva na autológnych nádorových bunkách, ktoré boli xenogenizované (urobené cudzími). Podstatou tejto koncepcie je predpoklad, že imunitný systém reaguje na nádorové bunky, ktoré exprimujú cudzí proteín, a že spolu s touto reakciou sa vyvolá aj imunitná odpoveď voči tým nádorovým antigénom, ktoré sú prezentované nádorovými bunkami vakcíny.
Prehľad týchto rôznych aplikácií, pri ktorých sa nádorové bunky vzhľadom na zosilnenú imunogenitu urobili cudzími zavedením rôznych génov, publikovali Zatloukal a spol., 1993.
Ústrednú úlohu pri regulovaní špecifickej imunitnej odpovede hrá trojmolekulový komplex pozostávajúci z receptoru antigénu T-buniek, MHC-molekuly („major histocompatibility complex“ - hlavný imunohistokompatibilný komplex) a ich ligandu, ktorý je peptidový fragment odvodený od proteinu.
MHC-l-molekuly (prípadne zodpovedajúce ľudské molekuly, HLA) sú peptidové receptory, ktoré pri prísnej špecifickosti umožňujú väzbu miliónov rôznych ligandov. Predpokladom k tomu sú alelicky špecifické peptidové motívy, ktoré sa vyznačujú nasledovnými kritériami špecifickosti: peptidy majú, v závislosti od MHC-I haplotypu, definovanú dĺžku, spravidla osem až desať aminokyselinových zvyškov. V typickom prípade dve z aminokyselinových pozícií predstavujú tzv. „kotvy“, ktoré sa môžu obsadiť iba jedinou konkrétnou aminokyselinou alebo ami
-4nokyselinovým zvyškom s blízko príbuznými bočnými reťazcami. Presná poloha týchto aminokyselín v peptide a požiadavky na ich vlastnosti sa menia s MHC-I haplotypmi. C-terminálový koniec peptidových ligandov je často alifatický alebo naviazaný zvyšok. Také alelicky špecifické MHC-I peptidové ligandové motívy sú zatiaľ známe okrem iných pre H-2Kd, Kb, Kk, Kkm1, Db, HLA-A*0201, A*0205 a B*2705.
V rámci obratu proteínov v bunke sa regulárne, zmenené a cudzie génové produkty, napríklad vírusové proteíny alebo nádorové antigény rozložia do malých peptidov; niektoré z nich sú potencionálnymi ligandmi pre MHC-I molekuly. Tým je splnený predpoklad pre ich prezentáciu prostredníctvom molekúl MHC a následne pre vyvolanie bunkovej imunitnej odpovede, pričom sa zatiaľ nevie celkom presne, ako sa peptidy ako MHC-I ligandy v bunke produkujú.
Jeden z postupov, ktorý využíva tento mechanizmus na xenogenizovanie nádorových buniek vzhľadom na zosilnenie imunitnej odpovede, spočíva v tom, že nádorové bunky sa vystavia účinkom mutagénnych chemikálií, ako je napríklad Nmetyl-N‘-nitrózoguanidín. Toto má viesť k tomu, aby nádorové bunky prezentovali neo-antigény odvodené od zmutovaných variantov bunkových proteínov, ktoré predstavujú cudzie génové produkty (Van Pel a Boon, 1982). Nakoľko však výsledky mutačného procesu sú rozdelené po celom genóme náhodne a okrem toho sa dá očakávať, že jednotlivé bunky budú v dôsledku rôznych udalostí v mutačnom procese prezentovať aj rôzne neo-antigény, tento spôsob sa kvalitatívne aj kvantitatívne dá len ťažko kontrolovať.
Ďalší spôsob xenogenizuje nádorové bunky tak, že sa transfekujú s génmi jedného alebo viacerých cudzích proteínov, napr. s génom cudzej MHC-I molekuly alebo MHC proteínu odlišného haplotypu, ktorý sa potom prejaví na povrchu bunky (EP-A2 0 569 678; Plautz a spol., 1993, Nabel a spol., 1993). Tento spôsob spočíva na horeuvedenej predstave, že nádorové bunky, ak sa podávajú vo forme celobunkovej vakcíny, sa vďaka exprimovanému proteínu, prípadne od neho odvodenému peptidu, sa rozpoznajú ako cudzie, alebo že, v prípade expresie autológnych MHC-I molekúl, v dôsledku zvýšeného počtu MHC-I molekúl na povrchu bunky sa prezentácia nádorových antigénov optimalizuje. Zmena nádorových bu
-5niek pomocou cudzieho proteínu môže viesť k tomu, že bunky budú prezentovať peptidy odvodené od cudzieho proteínu v kontexte MHC a zmena z „vlastného na „cudzie sa odohrá v rámci rozpoznávania komplexu MHC-peptid. Rozpoznanie proteínu alebo peptidu ako cudzieho má za následok, že v priebehu imunitného rozpoznávania sa vyvolá imunitná odpoveď nielen proti cudziemu proteínu, ale aj proti nádorovým antigénom vlastným pre nádorové bunky. Počas tohto procesu sa aktivujú antigén prezentujúce bunky (antigén presenting celíš, APCs), ktoré proteíny vyskytujúce sa v nádorovej bunke vakcíny (vrátane nádorových antigénov) spracujú na peptidy a použijú ich ako ligandy pre svoje vlastne MHC-I a MHC-II molekuly. Aktivované, o peptidy obohatené bunky prezentujúce antigény sa presunú do lymfatických uzlín, kde niekoľko málo intaktných T-lymfocytov rozpozná na povrchu antigén prezentujúcich buniek peptidy pochádzajúce z nádorových antigénov a môžu ich použiť ako stimul ku klonálnej expanzii - inými slovami, ku generovaniu nádorovo špecifických CTL a pomocných T-buniek.
Predkladaný vynález si dal za úlohu pripraviť novú protinádorovú vakcínu na základe xenogenizovaných nádorových buniek, pomocou ktorých bude možné vyvolať účinnú bunkovú protinádorovú reakciu.
Pri riešení vytýčenej úlohy sa vychádzalo z nasledovných predpokladov: kým imunitný systém nemaligne, normálne bunky tela toleruje, reaguje telo na normálnu bunku, ak napríklad v dôsledku vírusovej infekcie syntetizuje cudzie proteiny, imunitnou odpoveďou. Dôvodom je to, že MHC-I molekuly prezentujú cudzie peptidy, ktoré pochádzajú z cudzích proteinov. V dôsledku toho imunitný systém registruje, že s touto bunkou sa stalo niečo nežiadúce, cudzie. Bunka sa eliminuje, APCs sa zaktivujú a proti bunkám exprimujúcim cudzie proteiny sa vygeneruje nová, špecifická imunita.
Nádorové bunky síce obsahujú príslušné nádorovo špecifické nádorové antigény, avšak ako také sú nedostatočnou vakcínou, pretože v dôsledku svojej nepatrnej imunogenity ich imunitný systém ignoruje. Ak sa, v protiklade so známymi predpokladmi, na nádorovú bunku neumiestni cudzí proteín, ale cudzí peptid, potom okrem cudzích peptidov aj nádorové antigény vlastné pre túto bunku budú identifikované ako cudzie. Xenogenizáciou pomocou peptidu sa má dať dosiahnuť
-βίο, aby sa cudzím peptidom vyvolaná bunková imunitná reakcia nasmerovala proti nádorovým antigénom.
Príčinou nízkej imunogenity nádorových buniek nebude asi kvalitatívny, ale kvantitatívny problém. Pre peptid odvodený od nádorového antigénu to môže znamenať, že bude síce prezentovaný MHC-I molekulami, avšak v takej koncentrácii, ktorá je príliš nízka na to, aby vyvolala bunkovú, nádorovo špecifickú imunitnú reakciu. Zvýšenie počtu nádorovo špecifických peptidov na nádorovej bunke by malo tým spôsobiť zároveň aj xenogenizáciu nádorovej bunky, čo povedie k vyvolaniu bunkovej imunitnej odpovede. V protiklade s predpokladmi, podľa ktorých nádorový antigén, prípadne peptid od neho odvodený, bude na povrchu bunky prezentovaný tým, že bude transfekovaný pomocou DNA kódujúcej príslušný proteín alebo peptid, ako to bolo opísané v medzinárodných prihláškach WO 92/20356, WO 94/05304, WO 94/23031 a WO 95/00159, ak by sa mala pripraviť vakcína, ktorá pri jednoduchšej príprave vyvolá účinnú imunitnú odpoveď.
Von Mandelboim a spol. (1994 a 1995) navrhli, aby sa bunky RMA-S inkubovali s peptidmi odvodenými od nádorových antigénov, aby sa tým vyvolala bunková imunitná reakcia proti príslušným nádorovým antigénom pacienta. O bunkách označovaných ako RMA-S (Kärre a spol., 1986), ktoré von Mandelboim a spol. navrhovali využiť na protinádorovú vakcináciu, sa predpokladá, že môžu vykonávať funkcie antigén prezentujúcich buniek (APCs). Majú takú zvláštnosť, že ich povrchové HLA molekuly pre defekt v bunkovom TAP mechanizme („transport of antigenic peptides“; zodpovedný za spracovanie peptidov a ich naviazanie na HLA molekuly) sú prázdne. Tým sú bunky pripravené pre naviazanie peptidu, a fungujú zároveň aj ako nosič pre tento zvonka ponúknutý peptid. Ďosiahnutý protinádorový účinok spočíva vo vyvolaní imunitnej odpovede proti peptidu prezentovanom na povrchu bunky, ktorý sa ponúkne imunitnému systému bez bezprostredného kontextu s antigénovým repertoárom nádorovej bunky.
-7Podstata vynálezu
Predmetom vynálezu je protinádorová vakcína podávaná pacientovi, pozostávajúca z nádorových buniek, ktoré v HLA kontexte zo seba prezentujú peptidy odvodené od nádorových antigénov, a z ktorých aspoň časť má na svojom povrchu prinajmenšom jeden MHC-I haplotyp pacienta, a na ktoré bol umiestnený jeden alebo viaceré peptidy a) a/alebo b) tak, aby boli nádorové bunky v kontexte s peptidmi rozpoznané ako cudzie a aby vyvolali bunkovú imunitnú odpoveď, pričom peptidy
a) fungujú ako ligandy pre MHC-I haplotyp, ktorý je spoločný pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny, a odlišujú sa peptidmi odvodenými od proteínov, ktoré sú exprimované bunkami pacienta, alebo
b) fungujú ako ligandy pre MHC-I haplotyp, ktorý je spoločný pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny, a sú odvodené od nádorových antigénov, ktoré exprimujú bunky pacienta a sú prítomné na nádorových bunkách vakcíny v takej koncentrácii, ktorá je vyššia ako je koncentrácia peptidu odvodeného od toho istého antigénu ako je exprimovaný na nádorových bunkách pacienta.
Ľudské MHC molekuly sú v ďalšom označované podľa medzinárodných zvyklosti aj ako „HLA“ („human leucocyte antigén).
Pod pojmom „bunková imunitná odpoveď“ sa rozumie cytotoxická imunita T-buniek, ktorá v dôsledku generovania nádorovo špecifických cytotoxických CD8-pozitívnych T-buniek a CD4-pozitívnych pomocných (helper) T-buniek spôsobuje elimináciu nádorových buniek.
Účinok vakcíny z nádorových buniek podľa tohto vynálezu spočíva predovšetkým v tom, že imunogénny účinok súboru nádorových antigénov prítomných na povrchu nádorových buniek sa prostredníctvom peptidu zosilní.
Peptidy typu a) sú v ďalšom označované ako „cudzie peptidy“ alebo „xenopeptidy“.
V jednej forme realizácie vynálezu sú nádorové bunky vakcíny autológne. Ide pritom o bunky odoberané pacientovi, ktorý má byť liečený, ošetria sa ex vivo
-8peptidom (peptidmi) typu a) a/alebo b), prípadne sa inaktivujú a potom sa opäť podajú pacientovi. (Spôsoby prípravy autológnych proti nádorových vakcín sú opísané vo vynáleze WO 94/21808, na závery ktorého sa tu odvoláva).
V ďalšej forme realizácie vynálezu sú nádorové bunky alogénne, čiže nepochádzajú od pacienta, ktorý má byť liečený. Použitiu alogénnych buniek sa dáva prednosť v tom prípade, keď aj pracovne-ekonomické hľadiská hrajú určitú úlohu; príprava individuálnych vakcín pre jednotlivých pacientov je náročné na prácu a náklady, okrem toho pri jednotlivých pacientoch sa vyskytujú ťažkosti pri kultivácii nádorových buniek ex vivo, takže nádorové bunky sa nedajú získať v dostatočne veľkom počte na to, aby sa z nich dala pripraviť vakcína. Pri alogénnych nádorových bunkách je potrebné pamätať na to, aby ich HLA podtyp súhlasil s HLA podtypom pacienta. V prípade použitia cudzích peptidov kategórie a) pri alogénnych nádorových bunkách ide o bunky jednej alebo viacerých bunkových línií, z ktorých aspoň jedna bunková línia exprimuje prinajmenšom jeden, výhodne viaceré nádorové antigény identické s nádorovými antigénmi liečeného pacienta, čiže protinádorová vakcína sa zosúladí s nádorovou indikáciou pacienta. Tým sa dosiahne, že imunitná odpoveď vyvolaná na povrchu nádorových buniek vakcíny cudzími peptidmi prezentovanými prostredníctvom MHC-I, ktorá vedie k expanzii nádorovo špecifických CTL a T-pomocných buniek, sa nasmeruje aj proti nádorovým bunkám pacienta, pretože tieto exprimujú tie isté nádorové antigény ako bunky vakcíny.
Ak sa napríklad protinádorovou vakcínou podľa tohto vynálezu ošetrí pacientka, ktorá má metastázy karcinómu prsníka, ktoré nesú mutáciu Her2/neu (Allred a spol., 1992; Peopoles a spol., 1994; Yoshino a spol., 1994a; Stein a spol., 1994; Yoshino a spol., 1994b; Fisk a spol., 1995; Han a spol., 1995), nasadia sa jej ako vakcína alogénne nádorové bunky s HLA haplotypom identickým s jej vlastným haplotypom, ktoré tak isto exprimujú mutovaný Her2/neu ako nádorový antigén. V nedávnej dobe boli izolované početné nádorové antigény a bola stanovená ich súvislosť s jedným alebo viacerými nádorovými ochoreniami. Ďalšími príkladmi takých nádorových antigénov sú ras (Fenton a spol., 1993; Gedde Dahl a spol., 1992; Jung a spol., 1991; Morishita a spol., 1993; Peace s spol., 1991; Skip
-9per a spol., 1993) nádorové antigény MAGE (Boon a spol., 1994; Slingluff a spol., 1994; van der Bruggen a spol., 1994; WO 92/20356); okrem toho prehľad rôznych nádorových antigénov publikovali aj Carrel a spol., 1993.
V tabuľke uvádzame prehľad známych a v rámci vynálezu použiteľných nádorových antigénov a od nich odvodených peptidov.
Nádorové antigény pacienta sa vo všeobecnosti určujú v priebehu stanovovania diagnózy a terapeutického plánu pomocou štandardných metód, napríklad pomocou testov na základe CTL so špecificitou pre nádorový antigén, ktorý sa má stanoviť. Také testy opísali okrem iných Hérin a spol., 1987; Coulie a spol., 1993; Cox a spol., 1994; Rivoltini a spol., 1995; Kawakami a spol., 1995; Kawakami a spol., 1995; ako aj WO 94/14459; z týchto literárnych prameňov sa dajú získať aj rôzne nádorové antigény, prípadne od nich odvodené peptidové epitopy. Nádorové antigény vyskytujúce sa na bunkovom povrchu možno dokázať aj pomocou imunoanalýz na základe protilátok. Ak sú nádorovými antigénmi enzýmy, napríklad tyrozinázy, možno ich dokázať pomocou enzýmových analýz.
V ďalšej forme realizácie vynálezu možno pre vakcínu použiť zmes autológnych a alogénnych nádorových buniek ako východzí materiál. Táto forma realizácie vynálezu sa používa zvlášť vtedy, ak sú pacientom exprimované nádorové antigény neznáme alebo len nedostatočne charakterizované a/alebo keď alogénne nádorové bunky exprimujú iba časť nádorových antigénov pacienta. Primiešaním autológnych, cudzím peptidom ošetrených nádorových buniek sa dosiahne, že aspoň časť nádorových buniek vakcíny bude obsahovať podľa možnosti čo najviac nádorových antigénov vlastných pacientovi. Pri alogénnych nádorových bunkách ide o také bunky, ktoré v jednom alebo viacerých MHC-I haplotypoch súhlasia s pacientom.
Peptidy typu a) a b) sa definujú podľa požiadavky byť naviazané na molekulu MHC-I vzhľadom na ich sekvenciu prostredníctvom HLA podtypu pacienta, ktorému má byť vakcína podaná. Určenie HLA podtypu pacienta predstavuje tak jeden z podstatných predpokladov pre výber prípadne zostrojenie vhodného peptidu.
- 10Pri použití protinádorovej vakcíny podľa tohto vynálezu vo forme autológnych nádorových buniek HLA podtyp vyplýva automaticky cez geneticky determinovanú špecificitu HLA molekuly pacienta. HLA podtyp pacienta možno určiť štandardnými spôsobmi, ako je napríklad mikrotest na lymfotoxicitu (MLC test, mixed
I lymphocyte culture) (Practical Immúnol., 1989). MLC test spočíva na princípe zmiešania lymfocytov izolovaných z krvi pacienta najprv antisérom alebo monoklonálnou protilátkou proti určitej HLA molekule v prítomnosti králičieho komplementu (C). Pozitívne bunky sa lyžujú a prijímajú indikátorové farbivo, kým nepoškodené bunky ostanú nezafarbené.
Na určenie HLA haplotypu pacienta možno použiť aj RT-PCR (Curr. Prot. Mol. Biol., kapitoly 2 a 15). Okrem toho sa pacientovi zoberie krv a vyizoluje sa z nej RNA. Táto RNA sa najprv podrobí reverznej transkripcii, čím sa získa cDNA pacienta. Táto cDNA slúži ako matrica pre polymerázovú reťazovú reakciu s pármi prób, ktoré špecifickým spôsobom amplifikujú DNA fragment predstavujúci určitý HLA haplotyp. Ak sa po agarózovej elektroforéze objaví DNA prúžok, potom pacient exprimuje príslušnú molekulu HLA. Ak sa tento prúžok neobjaví, potom je pacient pre takúto molekulu negatívny. Pre každého pacienta sa očakávajú aspoň dva prúžky.
Pri použití vynálezu vo forme alogénnej vakcíny sa použijú bunky, z ktorých aspoň časť má identický HLA podtyp s pacientom. Vzhľadom na možnú širokú použiteľnosť vakcíny pripravenej podľa tohto vynálezu bude účelné vyjsť zo zmesi rôznych bunkových línií, ktoré exprimujú dva alebo tri najčastejšie sa vyskytujúce rôzne HLA podtypy, pričom sa zohľadňujú zvlášť haplotypy HLA-A1 a HLA-A2. S vakcínou na báze zmesi alogénnych nádorových buniek, ktoré tieto haplotypy exprimujú, sa môže zachytiť široká populácia pacientov; tým možno pokryť približne 70% európskeho obyvateľstva (Mackiewicz a spol., 1995).
Definovanie peptidov použitých podľa tohto vynálezu prostredníctvom HLA podtypu určuje tieto peptidy ohľadne ich „kotvových“ aminokyselín a ich dĺžky; definované pozície „kotvy“ a dĺžka zabezpečujú, aby peptidy zapadli do peptidového väzbového miesta príslušnej HLA molekuly, aby sa na bunkovom povrchu nádorových buniek tvoriacich vakcínu prezentovali tým spôsobom, aby bunky boli roz
- 11 poznané ako cudzie. Dôsledkom toho je to, že imunitný systém sa tým stimuluje a bunková imunitná reakcia sa zameria aj proti nádorovým bunkám pacienta.
Peptidy, ktoré v rámci tohto vynálezu sú podľa kategórie a) vhodnými cudzími peptidmi, sú prítomné vo veľkom rozpätí prúžkov. Ich sekvenciu možno odvodiť od prirodzene sa vyskytujúcich imunogénnych proteínov, prípadne ich bunkových metabolitov, napríklad od vírusových alebo bakteriálnych peptidov, alebo od nádorových antigénov, ktoré sú pre pacienta cudzie.
Vhodné cudzie peptidy si možno vybrať napríklad na základe sekvencií peptidov známych z literatúry; napríklad na základe sekvencií opísaných autormi Rammensee a spol., 1993, Falk a spol., 1991, pre rôzne HLA motívy, na základe peptidov odvodených od imunogénnych proteínov rôzneho pôvodu, ktoré zapadnú do väzbového miesta molekúl príslušného HLA podtypu. Pre peptidy ktoré majú čiastočne sekvenciu proteínu s imunogénnym účinkom, možno na základe už známych alebo prípadne ešte len v budúcnosti stanovených sekvencií polypeptidov určiť prostredníctvom odlišností v sekvenciách, pri zohľadnení HLA špecifických požiadaviek, ktoré peptidy sú vhodnými kandidátmi.. Príklady vhodných peptidov možno nájsť napríklad v prácach autorov Rammensee a spol., 1993, Falk a spol., 1991, a Rammensee, 1995, ako aj v patentovej prihláške WO 91/09869 (peptidy HIV); peptidy odvodené od nádorových antigénov boli okrem iných opísané aj vo zverejnených medzinárodných patentových prihláškach WO 95/00159, WO 94/05304. Závery týchto literárnych údajov a v nich citovaných článkov v súvislosti s peptidmi sú tu zohľadnené.
Výhodnými kandidátmi xenopeptidov sú peptidy, ktorých imunogenicita už bola dokázaná, teda peptidy, ktoré boli odvodené od známych imunogénov, napríklad od vírusových alebo bakteriálnych proteínov. V MLC teste také peptidy vykazujú na základe svojej imunogenicity prudkú reakciu.
Namiesto použitia pôvodných peptidov, teda peptidov, ktoré sú odvodené od prirodzených proteínov bezo zmeny, možno - vychádzajúc z minimálnych požiadaviek daných pôvodnými sekvenciami peptidov ohľadne pozícií „kotvy“ a dĺžky - použiť ľubovoľné variácie, v tomto prípade sa použijú podľa vynálezu aj umelé peptidy, ktoré boli navrhnuté v súlade s požiadavkami na MHC-I ligand. Tak na
- 12 príklad, vychádzajúc z ligandu H2-Kd Leu Phe Glu Ala lle Glu Gly Phe lle (LFEAIEGFI), možno zmeniť tie aminokyseliny, ktoré nie sú „kotvovými“ aminokyselinami, aby sa získal peptid so sekvenciou Phe Phe lle Gly Ala Leu Glu Glu lle (FFIGALEEI); okrem toho možno „kotvovú“ aminokyselinu lle v polohe 9 nahradiť aminokyselinou Leu.
Peptidy, ktoré sú odvodené od nádorových antigénov, teda od proteínov, ktoré sú exprimované v nádorovej bunke a ktoré v zodpovedajúcej netransformovanej bunke sa nevyskytujú alebo sú prítomné v oveľa nižšej koncentrácii, možno použiť v rámci tohto vynálezu ako peptidy typu a) a/alebo typu b).
Dĺžka peptidu zodpovedá výhodne prípadnej minimálnej sekvencii 8 až 10 aminokyselín s požadovanými „kotvovými“ aminokyselinami, ktorá je potrebná pre väzbu na MHC-I molekulu. V danom prípade možno peptid na C- a/alebo Nterminálovom konci predĺžiť, pokiaľ toto predĺženie neovplyvní väzbovú schopnosť, prípadne pokiaľ predĺžený peptid možno celulárne spracovať na minimálnu sekvenciu.
V ďalšej forme realizácie vynálezu možno peptid s negatívne nabitými aminokyselinami predĺžiť, alebo možno negatívne nabité aminokyseliny zabudovať do peptidu, a síce v iných pozíciách než sú pozície „kotvových“ aminokyselín, aby sa tým získala elektrostatická väzba peptidu na polykatión ako je napríklad polylyzín.
Pod pojem „peptidy“ spadajú v rámci tohto vynálezu podľa definície aj väčšie proteínové fragmenty, pripadne celé proteíny, o ktorých je zaručené, že po aplikácii APC budú spracované na peptidy, ktoré budú pre MHC molekulu vhodné.
V tejto forme realizácie sa tak antigén neaplikuje vo forme peptidu, ale ako proteín alebo proteínový fragment, prípadne ako zmes proteínov alebo proteínových fragmentov. Proteín predstavuje antigén, prípadne nádorový antigén, od ktorých sú odvodené zlomky získané po spracovaní. Proteíny prípadne proteínové fragmenty prijaté bunkami sa spracujú a v MHC kontexte môžu byť potom prezentované imunitným efektorovým bunkám. Tým možno vyvolať prípadne zosilniť imunitnú reakciu (Braciale a Braciale, 1991; Kovacsovics Bankowski a Rock, 1995; York a Rock, 1996).
V prípade použitia proteínov alebo proteínových fragmentov možno identitu spracovaných finálnych produktov dokázať prostredníctvom chemickej analýzy (rozklad podľa Edmana alebo hmotnostná spektrometria spracovaných fragmentov; porovnaj s prehľadným článkom autorov Rammensee a spol., 1995, ako aj s tam citovanou pôvodnou literatúrou) alebo biologických analýz (schopnosť APC stimulovať T-bunky špecifické pre spracované fragmenty).
Výber peptidových kandidátov ohľadne ich vhodnosti ako cudzích peptidov sa uskutočňuje v podstate vo viacerých krokoch: vo všeobecnosti sú kandidáti, výhodne v sériových pokusoch, najprv otestovaní vo väzbovom teste na ich schopnosť viazať sa na MHC-I molekulu.
Vhodnou vyšetrovacou metódou je napríklad FACS analýza spočívajúca na princípe prietokovej cytometrie (Flow Cytometry, 1989; FACS Vantage™ User’s Guide, 1994; CELL Quest™ User’s Guide, 1994). Pri tejto metóde sa peptid označí fluorescenčným farbivom napríklad FITC (fluoresceín izotiokyanát) a nanesie sa na povrch nádorových buniek, ktoré exprimujú príslušnú MHC-I molekulu. V prietoku sa jednotlivé bunky excitujú laserom určitej vlnovej dĺžky; emitovaná fluorescencia sa odmeria, a tá je priamo úmerná množstvu peptidov naviazaných na bunkách.
Ďalším spôsobom na stanovenie naviazaného množstva peptidov je Scatchardova analýza. Používa sa k tomu peptid značený jódom 125l alebo iónmi vzácnych kovov (napríklad európia). Bunky sa značia pri 4°C rôznymi, definovanými koncentráciami peptidu po dobu 30 až 240 minút. Na stanovenie nešpecifickej vzájomnej interakcie medzi peptidom a bunkami sa k niekoľkým vzorkám v nadbytku pridá neznačený peptid, ktorý znemožní špecifickú interakciu značeného peptidu. Napokon sa bunky premyjú, aby sa odstránil nešpecifický, s bunkami asociovaný materiál. Množstvo peptidov naviazaných na bunky sa potom vyjadrí buď v scintilačnom počítači na základe emitovanej rádioaktivity, alebo pomocou fotometra vhodného na meranie dlhodobej fluorescencie. Vyhodnotenie takto získaných údajov sa uskutoční podľa štandardných spôsobov.
V druhom kroku sa kandidáti s dobrými väzbovými vlastnosťami otestujú na imunogenicitu.
- 14Imunogenicita xenopeptidov odvodených od proteínov, ktorých imunogénne účinky nie sú známe, sa môže otestovať napríklad v MLC teste. Pre tento vynález sú vhodné peptidy, ktoré v tomto teste, ktorý sa výhodne uskutoční v sérii s rôznymi peptidmi, pričom ako štandard sa výhodne použije peptid so známym imunogénnym účinkom, vyvolávajú zvlášť prudkú reakciu.
Ďalšou možnosťou pre testovanie imunogenicity peptidových kandidátov viažucich MHC-I spočíva vo vyšetrení väzby peptidov na T2 bunky. Taký test spočíva vo zvláštnosti T2 buniek (Alexander a spol., 1989) alebo RMA-S buniek (Kärre a spol., 1986), a síce že sú defektné v transportnom mechanizme TAP peptidu a že prezentujú stabilné MHC-I molekuly až vtedy, keď sa na ne nanesú peptidy, ktoré sa prezentujú v MHC-I kontexte. Pre test sa použijú napríklad T2 bunky alebo RMA-S bunky, ktoré sú stabilne transfekované nejakým HLA génom, napríklad génom HLA-A1 a/alebo HLA-A2. Ak sa bunky obohatia o peptidy, ktoré sú dobrými MHC-I ligandmi, pokiaľ sú v MHC-I kontexte prezentované tak, že ich imunitný systém môže rozpoznať ako cudzie, také peptidy spôsobujú, že HLA molekuly sa na bunkovom povrchu objavujú vo väčšom množstve. .Dôkaz HLA na bunkovom povrchu, napríklad prostredníctvom monoklonálnych protilátok, dovoľuje identifikáciu vhodných peptidov (Malnati a spol., 1995; Sykulev a spol., 1994). Aj tu je výhodné použiť štandardný peptid so známou dobrou väzbovou schopnosťou na HLA prípadne MHC.
V ďalšej forme realizácie vynálezu môže autológna alebo alogénna nádorová bunka vakcíny niesť viaceré xenopeptidy s rôznymi sekvenciami. Použité peptidy sa môžu v tomto prípade do tej miery vzájomne líšiť, že sa budú viazať na rozličné HLA podtypy. Týmto sa dá dosiahnuť, že sa obsiahnú viaceré, prípadne všetky HLA podtypy pacienta alebo väčšej skupiny pacientov. Vakcína sa podáva v ožiarenej podobe.
Ďalšia, pripadne doplnková variabilita ohľadne xenopeptidov prezentovaných na nádorovej bunke môže spočívať v tom, že peptidy, ktoré sa viažu na konkrétny HLA podtyp, sa odlišujú v sekvencii, ktorá pre viazanie sa na HLA nie je dôležitá, nakoľko sú odvodené napríklad od proteínov rôzneho pôvodu, napríklad od vírusových a/alebo bakteriálnych proteínov. Od takej variability, ktorá vakcino-15 vanému organizmu poskytuje väčší rozsah xenogenizácie, možno očakávať zosilnenie stimulácie imunitnej odpovede.
V ďalšej forme realizácie vynálezu, pri ktorej protinádorová vakcína pozostáva zo zmesi alogénnych nádorových buniek pochádzajúcich z rôznych bunkových línií, ako aj prípadne ešte aj z autológnych nádorových buniek, môžu byť všetky nádorové bunky ošetrené s tým istým peptidom/peptidmi, pripadne nádorové bunky rôzneho pôvodu môžu aj vykazovať rozličné xenopeptidy.
V pokusoch uskutočnených v rámci tohto vynálezu sa použil ako cudzí peptid typu a) vírusový peptid so sekvenciou Leu Phe Glu Ala lle Glu Gly Phe lle. ktorý sa odvádza od hemaglutininu vírusu chrípky a je ligandom H2-Kd; „kotvové“ aminokyseliny sú podtrhnuté.
Pomocou tohto prirodzene sa vyskytujúceho vírusového peptidu ako cudzieho peptidu sa pripravila protinádorová vakcína, ktorá bola otestovaná vo zvieracom modeli (melanóm a karcinóm hrubého čreva).
Na prípravu protinádorovej vakcíny sa použil ďalší vírusový peptid so sekvenciou Ala Ser Asn Glu Asn Met Glu Thr Met, ktorý je odvodený od nukleoproteínua je ligandom HLA-1 haplotypu H2-Kb (Rammensee a spol., 1993; „kotvové aminokyseliny sú podčiarknuté); ochranný účinok vakcíny bol potvrdený v ďalšom melanómovom modeli.
Pripravila sa ďalšia vakcína tak, že nádorové bunky boli xenogenizované cudzím peptidom, ktorého sekvencia bola Phe Phe lle Gly Ala Leu Glu Glu lle (FFIGALEEI). V tomto prípade ide o syntetický, v prírode doteraz neznámy peptid. Pri výbere sekvencie sa dávalo pozor na to, aby sa splnili podmienky ohľadne vhodnosti ako ligandu pre MHC-I molekulu typu H2-Kd. Schopnosť peptidu vyvolať protinádorovú imunitu podľa plánu aktívnej imunoterapie sa potvrdila na myšom karcinóme hrubého čreva CT-26 (ktorý je syngénny s myším kmeňom Balb/c).
V ďalšej forme realizácie vynálezu môže protinádorová vakcína okrem toho obsahovať autológne a/alebo alogénne nádorové bunky a/alebo fibroblasty, ktoré sú transfekované génmi pre cytokíny. V patentovej prihláške WO 94/21808, ako aj Schmidt a spol. (1995) (odkazuje sa tu na toto zverejnenie) opísali účinné nádorové vakcíny, ktoré boli pomocou spôsobu na transport DNA označovaného ako „transferová infekcia“ vyrobené s exprimačným vektorom IL-2 (tento spôsob spočíva na endocytóze sprostredkovanej receptormi, a využíva bunkový ligand konjugovaný s polykatiónom, ako je polylyzín , obzvlášť transferín, na kompletovanie DNA, ako aj endosomolyticky účinné činidlo ako je adenovírus).
Výhodne sa peptidom ošetrené nádorové bunky a cytokín exprimujúce bunky zmiešajú v pomere 1:1. Ak sa napríklad vakcína IL-2, ktorá produkuje 4000 jednotiek IL-2 na 1X106 buniek, zmieša s 1X106 nádorovými bunkami ošetrenými peptidom, možno takto získanú vakcínu použiť na dve ošetrenia, pričom za optimálnu dávku sa považuje 1000 až 2000 jednotiek IL-2 (Schmidt a spol., 1995).
Kombináciou cytokínovej vakcíny s nádorovými bunkami ošetrenými peptidom možno výhodne zjednotiť účinky oboch týchto vakcín.
Úprava buniek ako aj formulovanie vakcíny podľa vynálezu sa uskutočňuje bežným spôsobom, ako to bolo opísané napríklad v Biológie Therapy of Cancer, 1991, alebo v WO 94/21808.
Vynález sa v ďalšom aspekte týka spôsobu prípravy protinádorovej vakcíny pozostávajúcej z nádorových buniek na podávanie pacientovi.
Spôsob sa podľa vynálezu vyznačuje tým, že nádorové bunky, ktoré zo seba prezentujú v HLA kontexte peptidy odvodené od nádorových antigénov, a aspoň časť ktorých exprimuje aspoň jeden MHC-I haplotyp pacienta, sa ošetria jedným alebo viacerými peptidmi, ktoré
a) fungujú ako ligandy pre MHC-l haplotyp, ktorý je pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny spoločný, a odlišujú sa v peptidoch, ktoré boli odvodené od proteínov exprimovaných bunkami pacienta, alebo ktoré • b) fungujú ako ligandy pre MHC-l haplotyp, ktorý je pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny spoločný, a sú odvodené od nádorových antigénov exprimovaných bunkami pacienta, pričom sa nádorové bunky inkubujú s jedným alebo viacerými peptidmi a) a/alebo b) tak dlho a v takom množstve v prítomnosti organického polykatiónu, až kým sa peptidy na nádorové bunky nenaviažu tak, aby v kontexte s nádorovými bunkami boli imunitným systémom pacienta rozpoznávané ako cudzie a aby vyvolali bunkovú imunitnú odpoveď.
-17Množstvo peptidu je výhodne približne 50 pg až 160 pg na 1X105 až 2X107 buniek. V prípade použitia peptidu kategórie b) môže byť koncentrácia aj vyššia. Pre tieto peptidy je dôležité, aby ich koncentrácia na nádorových bunkách vakcíny, v porovnaní s koncentráciou peptidu na nádorových bunkách pacienta, odvodeného od toho istého nádorového antigénu, bola zvýšená tak, aby nádorové bunky vakcíny boli rozpoznané ako cudzie a aby vyvolali bunkovú imunitnú odpoveď.
Medzi vhodné polykatióny patria homologické organické polykatióny ako je napríklad polylyzín, polyarginín, polyornitín, alebo heterológne polykatióny s dvomi alebo viacerými odlišnými, kladne nabitými aminokyselinami, pričom tieto polykatióny môžu mať rôzny dĺžku reťazcov, ďalej to môžu byť nepeptidické syntetické polykatióny, ako sú napríklad polyetylénimíny, prirodzené DNA viažuce proteíny polykatiónového charakteru, ako sú históny alebo protamíny, prípadne ich analógy alebo fragmenty, ako aj spermin alebo spermidín. V rámci predkladaného vynálezu medzi vhodné organické polykatióny patria aj polykatiónové lipidy (Felgner a spol., 1994; Loeffler a spol., 1993; Remy a spol., 1994; Behr, 1994), ktoré sú, okrem iných, dostupne aj komerčne, ako napríklad Transfectam, Lipofectamin alebo Lipofectin.
Ako polykatión sa dá výhodne použiť polylyzín (pL) s dĺžkou reťazca asi 30 až 300 lyži nových zvyškov.
Potrebné množstvo polykatiónu v pomere k peptidu možno v jednotlivých prípadoch určiť empiricky. V prípade použitia polylyzínu a xenopeptidov kategórie a) je pomer hmotnosti pL : polypeptid výhodne asi 1:4 až asi 1:12.
Trvanie inkubácie je obvykle 30 minút až 4 hodiny. Závisí to od toho, v ktorom časovom bode sa dosiahne maximálne naviazanie peptidu; stupeň naviazanosti možno sledovať pomocou FACS analýzou a týmto spôsobom sa dá zistiť potrebný inkubačný čas.
V ďalšej forme realizácie vynálezu sa polylyzín použije aspoň čiastočne v konjugovanej forme. Výhodne je časť polylyzínu v konjugovanej forme s transferínom (Tf) (konjugát transferín-polylyzín, TfpL; ohľadne tohto sa berú do úvahy aj závery patentu WO 94/21808), pričom hmotnostný pomer pL : TfpL je výhodne približne 1:1.
- 18Namiesto transferínu možno polylyzín konjugovať aj s inými proteínmi, napríklad s bunkovými ligandmi opísanými v WO 94/21808 ako internalizačné faktory:
V danom prípade sa ošetrenie nádorových buniek odohráva okrem toho v prítomnosti DNA. DNA je vhodne plazmid, výhodne ako plazmid, ktorý neobsahuje sekvencie kódujúce funkčné eukaryotické proteíny, teda ako prázdny vektor. Ako DNA možno použiť v podstate akýkoľvek bežný, funkčne dostupný plazmid.
Množstvo DNA v pomere k polykatiónu, ktorý je v danom prípade čiastočne konjugovaný s proteínom, napríklad k pL, TfpL, alebo ku zmesi pL s TfpL, je výhodne asi 1:2 až asi 1:5.
Trvanie inkubácie, množstvo a druh polykatiónu v pomere k počtu nádorových buniek a/alebo k množstvu peptidu, či, a prípadne s akým podielom, prípadne s ktorým proteínom je polykatión výhodne konjugovaný, podiel prítomnosti DNA, prípadne jej množstvo, možno empiricky stanoviť. Pre tento účel sa jednotlivé parametre obmieňajú a peptidy sa naviažu na nádorové bunky za inak identických podmienok a otestuje sa, s akou účinnosťou sa peptidy na nádorové bunky naviazali. Vhodnou metódou pre tento účel je FACS analýza.
Spôsob podľa tohto vynálezu je vhodný popri ošetrení nádorových buniek aj na ošetrenie iných buniek.
Namiesto na nádorové bunky možno aj na autológne, teda pacientovi vlastné fibroblasty, alebo na bunky z bunkových línií fibroblastov, ktoré súhlasia buď s HLA podtypom pacienta, alebo ktoré boli transfekované so zodpovedajúcim MHC-I génom, podľa spôsobu tohto vynálezu naviazať jeden alebo viaceré peptidy, ktoré sú odvodené od nádorových antigénov exprimovaných nádorovými bunkami pacienta. Takto ošetrené a ožiarené fibroblasty buď ako také alebo v zmesi s nádorovými bunkami ošetrenými peptidom možno použiť ako protinádorovú vakcínu.
V ďalšej forme realizácie možno namiesto fibroblastov ošetriť podľa tohto vynálezu dendritické bunky. Dendritické bunky sú APCs kože; môžu byť podľa voľby naviazané in vitro, t. j. bunky izolované z pacienta sa in vitro zmiešajú jedným alebo viacerými peptidmi, pričom tieto peptidy sú odvodené od nádorových
- 19antigénov pacienta a naviažu sa na molekulu MHC-I alebo MHC-II pacienta. V ďalšej forme realizácie možno na tieto bunky naviazať peptid aj in vivo. Pre tento účel sa injikujú komplexy z peptidu, polykatiónu a v danom prípade z DNA, výhodne vnútrokožne, pretože v koži sa dendritické bunky vyskytujú obzvlášť hojne.
V rámci tohto vynálezu sa peptid s TfpL alebo pL komplexuje pre prenos v CT-26 bunkách, a s TfpL a s jedným nefunkčným plazmidom (prázdnym vektorom) pre prenos v bunkách M-3. V systéme CT-26 sa zistilo, že peptidom xenogenizovaná, ožiarená protinádorová vakcína vyvolala účinnú protinádorovú imunitu: 75% naočkovaných myší eliminovalo dávku nádorových buniek, ktorá u všetkých kontrolných zvierat, ktoré buď nedostali žiadnu vakcínu, alebo dostali vakcínu bez xenopeptidu, viedla ku vzniku nádoru. V systéme M-3 bol v experimentálnej zostave testovaný ten istý xenopeptid za podmienok, ktoré boli pre organizmus ohľadne vzniku nádorov ešte prísnejšie. Táto zostava napodobovala situáciu u človeka. Myši v metastatickom štádiu boli naočkované xenopeptidizovanými, ožiarenými bunkami M-3. 87,5% takto naočkovaných myší metastázy eliminovalo, kým všetky neošetrené myši a 7 z 8 zvierat spomedzi tých myši dostali nádor, ktorým bola podaná vakcína bez xenopeptidu.
Okrem toho sa zistilo, že rozsah systémovej imunitnej odpovede protinádorovej vakcíny závisí od spôsobu, ktorým sa peptid naväzuje na nádorové bunky. Ak sa peptid podáva bunkám prostredníctvom polylyzínu/transferínu, účinok bol jasne výraznejší ako keď sa bunky inkubovali 24 hodín s peptidom („pulzy“). Aj adjuvantné primiešanie peptidu k ožiarenej vakcíne bolo málo účinné. Prostredníctvom transferovej infekcie by sa mohol dosiahnuť buď účinnejší vstup peptidu do buniek, alebo naviazanie polylyzínu/transferínu spôsobuje, že peptid ostane na bunkovej membráne zachytený, tým sa privedie do blízkosti MHC-I molekúl, a môže sa potom na ne naviazať, pričom na základe svojej silnej afinity môže bunkové peptidy, ktoré sú slabšie viazané, vytlačiť.
-20Prehľad obrázkov na výkresoch
Na Obr. 1a až 1 c je znázornená FACS analýza buniek M-3 ošetrených cudzím peptidom.
Na Obr. 1d je uvedená mikrofotografia buniek M-3 ošetrených FITC-peptidom.
Na Obr. 2a, b je znázornená závislosť vyliečenia myší kmeňa DBA/2 z metastáz melanómu M-3 pomocou vakcíny z buniek M-3 s naviazaným cudzím peptidom.
Na Obr. 3a je znázornená titrácia cudzieho peptidu na prípravu protinádorovej vakcíny.
Na Obr. 3b je porovnanie protinádorovej vakcíny z nádorových buniek, na ktoré je naviazaný cudzí peptid, s protinádorovou vakcínou sekretujúcou IL-2.
Na Obr. 4a je znázornená ochrana myší kmeňa Balb/c predchádzajúcou imunizáciou vakcínou z buniek karcinómu hrubého čreva, na ktoré bol naviazaný cudzí peptid
Na Obr. 4b je znázornené vyšetrenie účasti T-buniek na systémovej imunite.
Na Obr. 5 je znázornená ochrana myší kmeňa C57BL/6 predchádzajúcou imunizáciou vakcínou z buniek melanómu, na ktoré bol naviazaný cudzí peptid.
Príklady uskutočnenia vynálezu
V ďalších príkladoch, pokiaľ to nie je uvedené inak, boli použité nasledovné materiály a postupy:
Myšia melanómová bunková línia Cloudman S91 (klón M-3; ATCC č. CCL 53.1) bola získaná z ATCC.
Melanómová bunková línia B16-F10 (Fidler a spol., 1975) bola získaná z NIH DCT Tumor Depository.
Príprava konjugátov transferín-polylyzín, transfekčných komplexov obsahujúcich DNA sa uskutočnila ako to bolo opísané v WO 94/21808.
-21 Peptidy LFEAIEGFI, FFIGALEEI, LPEAIEGFG a ASNENMETM boli syntetizované na syntetizátore peptidov (model 433 A s feedback-monitorom, Applied Biosystems, Foster City, Kanada) s použitím TentaGel S PHB (Rapp, Tubingen) ako tuhej fázy podľa spôsobu Fmoc (HBTU aktivácia, Fastmoc™, mierka 0:25 mmol). Peptidy boli rozpustené v 1 M TEAA, pH 7,3, a purifikované pomocou reverznej chromatografie na kolóne Vydac C 18. Sekvencie boli potvrdené pomocou hmotnostnej spektrometrie na prístroji MAT Lasermat (Finnigan, San Jose, Kanada).
Testovanie účinnosti protinádorovej vakcíny na ich ochranné pôsobenie proti tvorbe metastáz („terapeutický myší model“), ako aj testovanie v profylaktickom myšom modeli sa uskutočnilo podľa protokolu opísaného v WO 94/21808, pričom ako myší model bol použitý model DBA/2 a Balb/c.
Príklad 1
Porovnávacia FACS analýza buniek M-3, ktoré boli ošetrené cudzími peptidmi pomocou rôznych postupov
Pre toto vyšetrenie, ktoré je znázornené na obr. 1, sa xenopeptid LFEAIEGFI naviazal na M-3 bunky raz pomocou komplexu TfpL/DNA („transloading“; obr. 1a), raz sa bunky s peptidom inkubovali („pulzy“; obr. 1b), a raz sa peptid adjuvantne primiešal k bunkám (obr. 1c).
Pre transloading sa zmiešalo 160 pg xenopeptidu LFEAIEGFI značeného FITC, prípadne neznačeného kontrolného peptidu, s 3 pg transferín-polylyzínu (TfpL), 10 pg pL a 6 pg psp65 (Boehringer Mannheim, bez LPS) v 500 pl HBS pufru. Po 30 minútach pri izbovej teplote sa horeuvedený roztok umiestnil do kultivačnej nádoby T 75 s 1,5X 106 buniek M-3 v 20 ml média DMEM (10% fetálneho hovädzieho séra [FCS], 20 mM glukózy) a inkuboval sa pri 37°C. Po 3 hodinách sa bunky dvakrát premyli s PBS, uvoľnili sa pomocou PBS/2 mM EDTA, a pre FACS analýzu sa resuspendovali v 1 ml PBS/5 % FCS.
-22Pulzovanie buniek s peptidom sa uskutočnilo sa uskutočnilo pomocou 1 až 2X106 buniek v 20 ml DMEM so 450 pg peptidu (značeného FITC, prípadne neznačeného) po dobu 3 hodín pri 37°C.
Pre adjuvantné primiešanie sa pred FACS analýzou inkubovalo 106 buniek uvoľnených z kultivačnej fľaše so 100 pg peptidu značeného FITC v 1 ml PBS/5% FCS po dobu 30 minút pri izbovej teplote. Bunky sa po výmene PBS/5% FCS premyli a ešte raz boli analyzované. FACS analýza sa uskutočnila pomocou prístroja FACS Vantage (Becton Dickinson) vybaveného jedným 5 W argónovým laserom nastaveným na 100 mW pri 488 nm, podľa inštrukcií výrobcu. Výsledok FACS analýzy je uvedený na obr. 1a až 1c. Na obr. 1d sú mikrofotografie cytocentrifugovaných buniek M-3: horný obrázok ukazuje bunky, ktoré dostali peptid prostredníctvom komplexu („transloading“), dolný obrázok ukazuje bunky, ktoré boli s peptidom inkubované („pulzy). Na kontrastné farbenie jadra sa použilo DAPI.
Bunky M-3, na ktoré sa naviazal komplex obsahujúci peptid, ukázali posun vo fluorescencii o takmer 2 rády v porovnaní s neošetrenými bunkami alebo s bunkami ošetrenými iba polylyzinom, čo poukazuje na účinný prenos peptidu na bunky prostredníctvom komplexu TfpL/DNA (obr. 1a). Inkubácia s peptidom (pulzy) bola menej účinná, čo sa vyjadrilo v posune fluorescencie iba o jeden rád, čo sa vo fluorescenčnom mikroskope prakticky nedalo dokázať (obr. 1d). V prípade adjuvantného primiešania sa peptid po premývacom kroku stratil (obr. 1c), čo poukazuje na to, že väzba peptidu bola veľmi slabá.
Príklad 2
Vyliečenie myší DBA/2 s metastázami melanómu vakcínou z melanómových buniek s naviazanými cudzími peptidmi („terapeutický myši model“)
a) Príprava protinádorovej vakcíny z buniek M-3
-23160 pg xenopeptidu LFEAIEGFI sa zmiešalo s 3 pg transferín-polylyzínu (TfpL), 10 pg pL a 6 pg psp65 (bez LPS) v 500 pl HBS pufru. Po 30 minútach pri izbovej teplote sa horeuvedený roztok umiestnil do kultivačnej fľaše T 75 s 1,5X10® buniek M-3 v 20 ml média DMEM (10% FCS, 20 mM glukózy) a inkuboval sa pri 37°C. Po 3 hodinách sa bunky zmiešali s 15 ml čerstvého média a inkubovali sa cez noc pri 37°C a v 5% CO2. Štyri hodiny pred aplikáciou boli bunky ožiarené s 20 Gy. Príprava vakcíny sa realizovala ako to bolo opísané v WO 94/21808.
b) Účinnosť protinádorovej vakcíny
Myši kmeňa DBA/2 staré 6 až 12 týždňov s päťdňovou metastázou (vyvolanou podkožnou injekciou 104 živých buniek M-3) boli dvakrát s odstupom 1 týždňa ošetrené protinádorovou vakcínou vo forme podkožnej injekcie (dávka: 105 buniek/myš). V experimente bolo 8 myší. Výsledok pokusov je uvedený na obr. 2a; ukázalo sa, že po podaní vakcíny, ktorá obsahovala na nádorových bunkách peptid naviazaný pomocou komplexu Tfpl/DNA, 7 zvierat z ôsmich sa vyliečilo. V porovnávacích pokusoch sa použila vakcína, v ktorej sa na buky naviazal peptid LFEAIEGFI (400 pg alebo 4 mg) inkubovaním (3 hodiny pri 37°C; „pulzy“). Spomedzi 8 zvierat, ktoré dostali vakcínu so 400 pg peptidu, ostali bez nádoru 3, kým vakcína z buniek ošetrených 4 mg peptidu vyliečila len 1 z 8 zvierat. Kontroly boli len ožiarené bunky M-3, ako aj bunky, na ktoré boli naviazané komplexy bez peptidu (vždy 1/8 zvierat ostalo bez nádoru). V skupine kontrolných zvierat, ktoré nedostali nijaké ošetrenie, všetky myši dostali nádory.
Na zistenie relevantnosti jednak spôsobu prípravy vakcíny a jednak sekvencie peptidu sa vykonala ďalšia séria pokusov; v týchto experimentoch sa použila vysoko tumorigénny variant a buniek M-3. V pokusoch, v ktorých sa testoval význam spôsobu ošetrenia, boli pripravené vakcíny, v ktorých sa peptid nenaviazal na bunky pomocou polylyzín-transferínu, ale bunky boli iba adjuvantne primiešané. Na kontrolu ohľadne sekvencie peptidu boli „kotvové“ aminokyseliny peptidu
-24v polohách 2 a 9, čiže fenylalanín a izoleucín, nahradené prolínom prípadne glycínom, čím vznikol peptid Leu Pro Glu Ala lle Glu Gly Phe Gly (LPEAIEGFG); tomuto peptidu chýba schopnosť viazať sa k H2-Kd. Vznik metastáz bol kontrolovaný aspoň raz za týždeň. Výsledok týchto pokusov je uvedený na obr. 2b. Vakcína pripravená naviazaním LFEAIEGFI na bunky pomocou komplexu TfpL/DNA vyliečila 6 z ôsmich zvierat. Naproti tomu nádory sa vyvinuli u 7 z ôsmich zvierat, ktoré dostali takú vakcínu, kde peptid LFEAIEGFI bol iba primiešaný, prípadne pozostávala z buniek, na ktoré pomocou komplexu TfpL/DNA sa naviazal zmenený, nie na HLA motív sa viažuci peptid LPEAIEGFG. V kontrolnej skupine, ktorá bola ošetrená iba ožiarenými bunkami M-3, prípadne nedostala nijaké ošetrenie, u všetkých zvierat sa vyvinuli nádory.
c) Testovanie vplyvu množstva peptidu vo vakcíne
Pripravili sa komplexy obsahujúce peptid, ako to oblo opísané v bode a), ktoré obsahovali buď 50, 5 alebo 0,5 pg účinného peptidu LFEAIEGFI, a tieto sa naviazali na bunky M-3. Ako kontrola slúžila vakcína s IL-2, ktorá sekretovala optimálnu dávku IL-2 (pozri Príklad 3). Touto vakcínou sa naočkovali myši kmeňa DBA/2, ktoré mali päťdňovú metastázu. Vakcína s 50 pg peptidu vyliečila 6 myší z ôsmich, vakcína s 5 pg vyliečila 4 myši z ôsmich, tak ako aj vakcína s IL-2, kým vakcína obsahujúca 0,5 pg vyliečila iba 2 z ôsmich myší. Tento pokus je uvedený na obr. 3a.
Príklad 3
Porovnanie vakcíny obsahujúcej cudzí peptid s protinádorovou vakcínou pozostávajúcou z nádorových buniek sekretujúcich IL-2 v profylaktickom myšom modeli
V kontrolných pokusoch boli dve skupiny pokusných zvierat (po 8 myší) dvakrát predimunizované jednak vakcínou opísanou v príklade 2a), jednak vakcínou z buniek M-3 sekretujúcich IL-2 (pripravenou podľa protokolu opísaného
-25v WO 94/21808, dávka IL-2 bola 2000 jednotiek na myš) s odstupom 1 týždňa. Týždeň po poslednej vakcinácii boli pri stúpajúcom počte nádorových buniek implantované kontralaterálne nádory („challenge“; dávka je uvedená na obr. 3b). Ukázalo sa, že predimunizácia protinádorovou vakcínou podľa tohto vynálezu bola lepšia než ošetrenie vakcínou IL-2: intaktné myši naočkované vakcínou obsahujúcou IL-2 boli chránené len proti dávke 105 živých, vysoko tumorigénnych buniek (M-3-W). Schopnosť tejto vakcíny bola však pri dávke buniek 3X105 buniek vyčerpaná, kým nádorové zaťaženie tohto rozsahu u zvierat, ktoré boli predimunizované nádorovými bunkami, na ktoré boli naviazané cudzie peptidy, bolo úspešne zvládnuté.
Príklad 4
Ochrana myší kmeňa Balb/c predimunizáciou vakcínou z buniek karcinómu hrubého čreva, na ktoré boli naviazané cudzie peptidy („profylaktický myší model“)
a) Príprava vakcíny CT-26
160 pg xenopeptidu LFEAIEGFI, prípadne FFIGALEEI, sa zmiešalo s 12 pg pL, prípadne s 3 pg transferín-polylyzínu plus 10 pg polylyzínu, a komplexovalo sa 30 minút pri izbovej teplote v 500 pl HBS pufru, potom sa zmes preniesla do kultivačnej fľaše T 75 s 1,5X 106 buniek CT-26 v 4 ml média DMEM (10% FCS, 20 mM glukózy), bunky sa potom inkubovali pri 37°C a v 5% CO2. Po 4 hodinách sa bunky premyli s PBS, premiešali sa s 15 ml čerstvého média, a inkubovali sa cez noc pri 37°C a v 5% CO2. Štyri hodiny pred aplikáciou boli bunky ožiarené so 100 Gy. Príprava vakcíny sa uskutočnila ako to bolo uvedené v WO 94/21808.
b) Testovanie účinnosti protinádorovej vakcíny na jej ochranné pôsobenie proti dávke nádorových buniek CT-26
-26 Myši kmeňa Balb/c staré 6 až 12 týždňov boli vakcinované dvakrát s týždňovým odstupom podkožnou injekciou (dávka buniek: 105 buniek/myš).
V experimente bolo 8 myší na skupinu (prípadne 7 myši v pokuse, v ktorom sa použil pL na naviazanie na bunky). Týždeň po poslednej vakcinácii sa implantovali kontralaterálne nádory obsahujúce 5X104 parentálnych buniek CT-26. Porovnávacie pokusy, v ktorých vakcína bola pripravená iným spôsobom ako prostredníctvom komplexov TfpL/DNA, ako aj kontroly boli urobené ako to bolo opísané v Príklade 2. Rast nádorov bol kontrolovaný aspoň raz týždenne. Výsledok pre peptid LFEAIEGFI je uvedený na obr. 4a; z ôsmich zvierat bolo chránených 6.
V prípade peptidu FFIGALEEI (na obr. 4a neuvedené, chránené boli 4 zvieratá z ôsmich).
c) Účasť T-buniek na účinku protinádorovej vakcíny
Na dokázanie účasti T-buniek na systémovej imunite vyvolanej vakcínou obsahujúcou bunky CT-26 sa v ďalšom pokuse 24 hodín pred vakcináciou odstránili CD4+ bunky vnútrožilovou injekciou obsahujúcou 500 pg monoklonálnych protilátok GK1.5 (ATCC TIB 207), a CD8+ bunky vnútrožilovou injekciou obsahujúcou 500 pg monoklonálnych protilátok 2.43 (ATCC TIB 210). Pozitívna kontrolná skupina dostala vakcínu bez odstránenia CD4+ a CD8+ buniek. Výsledok pokusov je uvedený na obr. 4b: účasť T-buniek sa ukazuje v tom, že u všetkých zvierat, ktorým sa T-bunky odstránili, sa vytvorili nádory.
Príklad 5
Ochrana myší kmeňa C57BL/6J predchádzajúcou imunizáciou pomocou vakcíny z melanómových buniek s naviazaným cudzím peptidom („profylaktický myší model)
V tomto príklade sa ako pokusné zvieratá použili myši kmeňa C57BL/6J (po 8 zvierat v skupine). Ako melanómové bunky sa použili bunky B16-F10 (NIH DCT Tumor Depository; Fidler a spol., 1975) syngénne s použitým kmeňom myší.
Zvieratá vo všetkých pokusných skupinách boli dvakrát, s týždňovým odstupom, vakcinované podkožnou injekciou obsahujúcou 105 buniek B16-F10 na myš:
V jednej sérii pokusov bola pripravená vakcína, v ktorej na ožiarené bunky B16-F10 bol naviazaný peptid so sekvenciou ASNENMETM, ako to bolo opísané v Príklade 2 pre vakcínu z buniek M-3.
V paralelných pokusoch sa bunky B16-F10 sekretujúce IL—2 prípadne GMCSF (pripravené podľa protokolu opísaného vWO 94/21808) použili ako vakcína na predimunizáciu; vakcína produkovala 1000 jednotiek IL—2 prípadne 200 ng GM-CSF na zviera.
Kontrolná skupina dostala na predimunizáciu ožiarené a inak neošetrené bunky B16-F10.
Týždeň po poslednej vakcinácii sa pokusným zvieratám implantovalo 1X104 živých, ožiarených nádorových buniek B16-F10 a sledoval sa potom rast nádoru.
Výsledok pokusov je uvedený na obr. 5; nádorové bunky s naviazaným cudzím peptidom poskytovali proti nádorovému rastu najlepšiu ochranu.
Tabuľka
Sekvencia peptidu MHC haplotvp Antisén Citácia
SPSYVYHQF Ld gp70, endogénny MuLV Huang a Pardoll, 1996
FEQNTAQA Kb Connexin37 Mandelboim a spol., 1994
FEQNTAQP Kb Connexin37 Mandelboim a spol., 1994
SYFPEITHI Kd JAK1 Rammensee a spol., 1995
EADPTGHSY HLA-A1 MAGE-1 Rammensee a spol., 1995
EVDPIGHLY HLA-A1 MAGE-3 Rammensee a spol., 1995
YMNGTMSQV HLA-A2+ Tyrozináza Rammensee a spol., 1995
HLA-AO201
MLLALLYCL HĽA-AO201 Tyrozináza Rammensee a spol., 1995
AAGIGILTV HLA-AO201 Melan A/Martl Rammensee a spol., 1995
YLEPGPVTA HLA-AO201 pniel 17/gpl 00 Rammensee a spol., 1995
ILDGTATLRL HLA-AO201 pmell7/gpl00 Rammensee a spol., 1995
SYLDSGIHF HLA-A24 β-Catenin Robbins a spol., 1996
AINNYAQKL CKGVNKEYL QGINNLDNL NLDNLRDYL Db SV-40 veľký T-antigén Lill a spol., 1992
EEKLIVVLF HLA-B44 MUM-1 Coulie a spol., 1995
ACDPHSGHFV HLA-A2 mutovaný CDK4 Wolfel a spol., 1995
AYGLDFYIL HLA-A24 p 15, neznáma funkcia Robbins a spol., 1995
KTWGQYWQV YLEPGPVTA HLA-A2 gplOO Kawakami aRosenberg, 1995
HMTEVVRHC HLA-A2 mutovaný p53 Houbiers a spol., 1993
KYICNSSCM K“ mutovaný p53 Noguchi a spol., 1994
GLAPPQHEI LLGRNSEEM HLA-A2 mutovaný p53 Stuber a spol., 1994
LLPENNVLSPL RMPEAAPPV LLGRNSFEV HLA-A2 divý typ p53 Theobald a spol., 1995
LLGRDSFEV HLA-A2 mutovaný p53 Theobald a spol., 1995
-29Literatúra
Alexander, J. a spol., 1989, Immunogenetics 29, 380
Allred, D. C. a spol., 1992, J. Clin. Oncol. 10 (4), 599-605
Behr, J. P., 1994, Bioconjug-Chem., sept.-okt., 5 (5), 382-9
Biológie Therapy of Cancer, Editors: DeVita, V. T. Jr., Hellman, S., Rosenberg, S. A., Vyd. J. B. Lippincott Company, Philadelphia, New York, London, Hagerstown
Boon, T., 1993, Spektrum der Wissenschaft (máj), 58-66
Boon, T. a spol., 1994, Annu. Rev. Immunol. 12, 337-65
Braciale, T. J. a Braciale, V. L., 1991, Immunol. Today 12, 124-129
Carrel, S. a Johnson, J. P., 1993, Current Opinion in Oncology 5, 383-389
Coligan, J. E., Kruisbeek, A. M., Margulies, D. H., Shevach, Falk, K. a spol., 1991, Náture 351, 290-296
Coulie, P. G. a spol., 1992, Int. J. Cancer, 50, 289-297
Coulie, P. G., Lehmann, F., Lethe, B., Herman, J., Lurquin, C., Andrawiss, M., a Boon, T., 1995, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 92, 7976-80
Cox, A. L. a spol., 1994, Science 264, 5159, 716-9
Current Protocols in Molecular Biology, 1995, vyd. Ausubel F. M. a spol., John Wiley & Sons, Inc.
Dranoff, G. a spol., 1993, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 90, 3539-3543
Dranoff, G. a Mulligan, R. C., 1995, Advances in Immunology 58, 417
Falk, K. a spol., 1991, Náture 351, 290-296
Felgner, J. H. a spol., 1994, J. Biol. Chem. 169, 2550-2561
Fenton, R. G. a spol., 1993, J. Natl. Cancer Inst. 85, 16, 1294-302
Fisk, B. a spol., 1995, J. Exp. Med. 1881, 2109-2117
Flow Cytometry, Acad. Press, Methods in Celí Biology, 1989, Vol. 33, vyd. Darzynkiewicz, Z. a Crissman, H. A.
Gedde Dahl, T. a spol., 1992, Hum. Immunol. 33, 4, 266-74
Guarini, A. a spol., 1995, Cytokines and Molecular Therapy 1, 57-64
Han, X. K. a spol., 1995, PNAS 92, 9747-9751
-30Hérin M. a spol., 1987, Int. J. Cancer, 39, 390
Hock, H. a spol., 1993, Cancer Research 53, 714-716
Houbiers, J. G., Nijman, H. W., van der Burg, S. H., Drijfhout, J. W., Kenemans, P., van de Velde, C. J., Brand, A., Momburg, F,, Kást, W. M.·, a Melief, C. J. (1993). Eur. J. Immunol 23, 2072-7
Huang, A. Y. C., a Pardoll, D. M., 1996, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93, 9730-5
Jung, S. a spol., 1991, J. Exp. Med. 173, 1, 273-6
Kawakami, Y. a spol., 1995, The Journal of Immunol. 154, 3961-3968
Kärre, K. a spol., 1986, Náture 319, 20. feb., 675
Kovacsovics Bankowski, M. a Rock, K. L., 1995, Science 267, 243-246
Lehmann, J. M. a spol., 1989, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 86, 9891-9895
Lethe, B. a spol., 1992, Eur. J. Immunol. 22, 2283-2288
Lill, N. L., Tevethia, M. J., Hendrickson, W. G., a Tevethia, S. S., 1992, J. Exp. Med. 176, 449-57
Loeffler, J.-P. a spol., 1993, Methods Enzymol., 217, 599-618
Mackiewicz, A. a spol., 1995, Human Gene Therapy 6, 805-811
Malnati, M. S. a spol., 1995, Science 267, 1016-1018
Mandelboim, O. a spol., 1994, Náture 369, 5. máj, 67-71
Mandelboim, O. a spol., 1995, Náture Medicíne 1,11, 1179-1183
Morishita, R. a spol., 1993, J. Clin. Invest., 91, 6, 2580-5
Nabel, G. J. a spol., 1993, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 90, 11307-11311
Noguchi, Y., Chen, Y. T., a Old, L. J., 1994, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 91, 31713175
Oettgen, H. F. a Old, L. J., 1991, Biológie Therapy of Cancer, vyd. DeVita, V. T. Jr., Hellman, S., Rosenberg, S. A., vyd. J. B. Lippincott Company, Philadelphia, New York, London, Hagerstown, 87-119
Ostrand-Rosenberg, S., 1994, Current Opinion in Immunology 6, 722-727
Pardoll, D. M., 1993, Immunology Today 14, 6, 310
Peace, D. J. a spol., 1991, J. Immunol. 146, 6, 2059-65
Peoples, G. E. a spol., 1994, J. Immunol. 152, 10, 4993-9
Plautz, G. E. a spol., 1993, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 90, 4645-4649
-31 Practical Immunology, vyd. Leslie Hudson a Frank C. Hay, Blackwell Scientific Publications, Oxford, London, Edinburgh, Boston, Melbourne
Príručka: FACS Vantage™ User’s Guide, apríl 1994, Becton Dickinson
Príručka: CELL Quest™ Software User’s guide, jún 1994, Becton Dickinson
Rammensee, H. G. a spol., 1993, Current Opinion in Immunology 5, 35^44
Rammensee, H. G., 1995, Current Opinion in Immunology 7, 85-96
Rammensee, H. G., Friede, T., a Stepvanovic, S., 1995, Immunogenetics 41, 178— 228
Remy, J. S. a spol., 1994, Bioconjug-Chem., nov.-dec., 5 (6), 647-54
Rivoltini, L. a spol., 1995, The Journal of Immunology 154, 2257-2265
Robbins, P. F., el Gamil, M., Li, Y. F., Topalian, S. L., Rivoltini, L., Sakaguchi, K., Appella, E., Kawakami, Y., a Rosenberg, S. A., 1995, J. Immunol. 154, 5944-50
Robbins a Rosenberg, 1996, J. Exp. Med. 183, 1185-92
Schmidt, W. a spol., máj 1995, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 92, 4711—4714
Skipper, J., a Stauss, H. J., 1993, J. Exp. Med. 177, 5, 1493-8
Slingluff, C. L. a spol., 1994, Current Opinion in Immunology 6, 733-740
Stein, D. a spol., 1994, EMBO-Journal, 13, 6, 1331—40
Stuber, G., Leder, G. H., Storkus, W. T., Lotze, M. T., Modrow, S., Szekely, L., Wolf, H., Klein, E., Karre, K., a Klein, G., 1994, Eur. J. Immunol. 24, 765768
Sykulev, Y. a spol., 1994, Immunity 1, 15-22
Theobald, M., Levine, A. J., a Sherman, L. A., 1995, PNAS 92, 11993-7
Tibbets, L. M. a spol., 1993, Cancer, jan. 15, Vol. 71, 2, 315-321 van der Bruggen, P. a spol., 1994, Eur. J. Immunol. 24, 9, 2134-40 ISSN: 00142980
Van Pel, A. a Boon, T., 1982, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 79, 4718-4722
Wólfel, T. a spol., 1994 a), Int. J. Cancer 57, 413-418
Wôlfel, T. a spol., 1994 b), Eur. J. Immunol. 24, 759-764
-32Wôlfel, T., Hauer, M., Schneider, J., Serrano, M., Wolfel, C., Klehmann Hieb, E., De Plaen, E., Hankeln, T., Meyer zum Buschenfelde, K. H., a Beach, D., 1995, Science 269, 1281-4
York, I. A., a Rock, K. L., 1996, Ann. Rev. Immunol. 14, 369-396
Yoshino, I., a spol., 1994 a), J. Immunol. 152, 5, 2393-400
Yoshino, I., a spol., 1994 b), Cancer Res. 54, 13, 3387-90
Zatloukal, K. a spol., 1993, Gene 135, 199-20
Zatloukal, K. a spol., 1995, J. Immun. 154, 3406-3419 c/<f

Claims (5)

1 /9
Impulzy Impulzy . impulzy
10 60 80 100 0 40 80 120 160 200 O 60 120 180 240 300
Obr. 1 B
Obr. 1 C
Obr. 1 A ľ/
1. Protinádorová vakcína na podávanie pacientovi, vyznačujúca sa t ý m, že obsahuje nádorové bunky, ktoré v HLA kontexte prezentujú zo seba peptidy odvodené od nádorových antigénov, a z ktorých aspoň časť má na svojom bunkovom povrchu aspoň jeden MHC-I haplotyp pacienta, a na ktoré bol naviazaný jeden alebo viaceré peptidy a) a/alebo b) tak, aby nádorové bunky v kontexte s peptidmi imunitného systému pacienta boli rozpoznané ako cudzie a aby vyvolali imunitnú odpoveď, pričom peptidy
a) fungujú ako ligandy pre MHC-I haplotyp, ktorý je pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny spoločný, a odlišujú sa v peptidoch odvodených od proteínov, ktoré sú exprimované bunkami pacienta, alebo
b) fungujú ako ligandy pre MHC-I haplotyp, ktorý je pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny spoločný, a sú odvodené od nádorových antigénov exprimovaných bunkami pacienta a sú prítomné na nádorových bunkách vakcíny v takej koncentrácii, ktorá je vyššia ako koncentrácia peptidu odvodeného od toho istého nádorového antigénu ako je peptid exprimovaný na nádorových bunkách pacienta.
2/?
Obr. 1 D
Peptid 101 FITC pLys
Kontrola
7/ g&j 3/9
Obr. 2 A (%) mopeu zaq bibjqia^
100
7/ - 7%
100 ό
Týždne po vzniku metastáz (%) ruopeu zaq bjbjsiaz
7/
2. Protinádorová vakcína podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že obsahuje autológne nádorové bunky.
3. Protinádorová vakcína podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že obsahuje alogénne nádorové bunky.
4. Protinádorová vakcína podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že alogénne nádorové bunky sú z jednej alebo z viacerých bunkových línií, z ktorých aspoň jedna bunková línia exprimuje aspoň jeden, výhodne viaceré nádorové antigény, ktoré sú identické s nádorovými antigénmi liečeného pacienta.
5. Protinádorová vakcína podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúc a sa t ý m, že pozostáva zo zmesi autológnych a alogénnych buniek.
-346. Protinádorová vakcína podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že peptid a) je odvodený od prirodzene sa vyskytujúceho imunogénneho proteínu, prípadne od bunkového produktu rozpadu.
7. Protinádorová vakcína podľa nároku 6, vyznačujúca peptid a) je odvodený od vírusového proteínu.
8. Protinádorová vakcína podľa nároku 7, vyznačujúca peptid je odvodený od proteínu vírusu chrípky.
9. Protinádorová vakcína podľa nároku 6, vyznačujúca t ý m, že t ý m, že t ý m, že peptid a) je odvodený od bakteriálneho proteínu.
10. Protinádorová vakcína podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že peptid a) je odvodený od nádorového antigénu, ktorý je pacientovi cudzí.
11. Protinádorová vakcína podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že peptid a) je syntetický peptid.
12. Protinádorová vakcína podľa jedného z nárokov 1 až 11,vyznačujú c a s a t ý m, že nádorové bunky boli ošetrené viacerými peptidmi s rôznou sekvenciou.
13. Protinádorová vakcína podľa nároku 12, v y z n a č u j ú c a sa tým, že peptidy sa odlišujú tým, že sa viažu na odlišné HI_A podtypy.
14. Protinádorová vakcína podľa nároku 13, v y z n a č u j ú c a sa tým, že peptidy sa odlišujú svojou sekvenciou, ktorá pre HLA viazanie nie je rozhodujúca.
15. Protinádorová vakcína podľa jedného z nárokov 1 až 14, v y z n a č u j ú -c a sa t ý m, že okrem toho obsahuje nádorové bunky a/alebo fibroblasty, ktoré sú transfekované cytokínovým génom.
16. Protinádorová vakcína podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, že cytokin je IL-2 a/alebo IFN-γ.
17. Protinádorová vakcína podľa jedného z nárokov 1 až 16, vyznačuj ú -c a sa t ý m, že okrem toho obsahuje fibroblasty, na ktoré bol naviazaný jeden alebo viaceré peptidy odvodené od nádorových antigénov exprimovaných pacientom.
18. Protinádorová vakcína podľa jedného z nárokov 1 až 17, v y z n a č u j ú -c a sa t ý m, že okrem toho obsahuje dendritické bunky, na ktoré je naviazaný jeden alebo viaceré peptidy odvodené od nádorových antigénov, ktoré pacient exprimuje a ktoré sa viažu na molekulu MHC-I alebo MHC-II.
19. Spôsob prípravy protinádorovej vakcíny obsahujúcej nádorové bunky na podávanie pacientovi, vyznačujúci sa tým, že nádorové bunky, ktoré zo seba v HLA kontexte prezentujú peptidy odvodené od nádorových antigénov a z ktorých aspoň časť exprimuje aspoň jeden MHC-I haplotyp pacienta, sa ošetria jedným alebo viacerými peptidmi, ktoré
a) fungujú ako ligandy pre MHC-I haplotyp, ktorý je pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny spoločný, a odlišujú sa v peptidoch odvodených od proteínov, ktoré sú exprimované bunkami pacienta, alebo ktoré
b) fungujú ako ligandy pre MHC-I haplotyp, ktorý je pre pacienta a pre nádorové bunky vakcíny spoločný, a sú odvodené od nádorových antigénov, ktoré sú exprimované bunkami pacienta, pričom sa nádorové bunky inkubujú s jedným alebo s viacerými peptidmi a) a/alebo b) tak dlho a v takom množstve v prítomnosti organického polykatiónu, kým sa peptidy nenaviažu na nádorové bunky tak, aby v kontexte s nádorovými
-36bunkami boli imunitným systémom pacienta rozpoznané ako cudzie a aby vyvolali bunkovú imunitnú odpoveď.
20. Spôsob podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že okrem toho sa dendritické bunky ošetria v prítomnosti organického polykatiónu jedným alebo viacerými peptidmi odvodenými od nádorových antigénov, ktoré sú pacientom exprimované a ktoré sa viažu na molekulu MHC-I alebo MHC-II, a že sa dendritické bunky zmiešajú s nádorovými bunkami.
21. Spôsob podľa nároku 19 alebo 20, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že ako polykatión sa použije polylyzín.
22. Spôsob podľa nároku 21, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že sa použije polylyzín s dĺžkou reťazca asi 30 až 300 lyzínových zvyškov.
23. Spôsob podľa jedného z nárokov 19 až 22, vyznačujúci sa tý m, že sa polykatión použije aspoň čiastočne v konjugovanej forme.
24. Spôsob podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že polykatión je konjugovaný s transferínom.
25. Spôsob podľa jedného z nárokov 19 až 23, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že bunky sa okrem toho ošetria v prítomnosti DNA.
26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že DNA je plazmid.
27. Spôsob podľa nároku 25 alebo 26, vyznačujúci sa tým, že pomer DNA k polykatiónu, ktorý je v danom prípade čiastočne konjugovaný s proteínom, je asi 1:2 až asi 1:5.
28. Spôsob podľa jedného z nárokov 25 až 27, vyznačujúci sa tý m, že nádorové bunky sú bunky melanómu.
29. Spôsob podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že peptid a) a/alebo b) sa použije v množstve asi 50 pg až asi 160 pg na 1X105 až 2X107 buniek.
30. Použitie spôsobu podľa jedného z nárokov 19, 21 až 27 a 29 na fibroblasty, pričom sa použije jeden alebo viaceré peptidy odvodené od nádorových antigénov exprimovaných pacientom.
31. Použitie spôsobu podľa jedného z nárokov 19, 21 až 27 a 29 na dendritické bunky, pričom sa použije jeden alebo viaceré peptidy odvodené od nádorových antigénov a ktoré sa viažu na molekulu MHC-I alebo MHC-II.
5/9
Obr. 3 A
SK669-98A 1995-11-23 1996-11-21 Tumour vaccine and process for the preparation thereof SK66998A3 (en)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
DE19543649A DE19543649C2 (de) 1995-11-23 1995-11-23 Tumorvakzine und Verfahren zu ihrer Herstellung
DE19607044A DE19607044A1 (de) 1996-02-24 1996-02-24 Tumorvakzine und Verfahren zu ihrer Herstellung
PCT/EP1996/005126 WO1997019169A1 (de) 1995-11-23 1996-11-21 Tumorvakzine und verfahren zu ihrer herstellung

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK66998A3 true SK66998A3 (en) 1998-12-02

Family

ID=26020603

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK669-98A SK66998A3 (en) 1995-11-23 1996-11-21 Tumour vaccine and process for the preparation thereof

Country Status (24)

Country Link
US (1) US20020085997A1 (sk)
EP (1) EP0866851A1 (sk)
JP (1) JP2000502052A (sk)
KR (1) KR19990067653A (sk)
CN (1) CN1202931A (sk)
AR (1) AR004341A1 (sk)
AU (1) AU720131B2 (sk)
BG (1) BG62999B1 (sk)
BR (1) BR9611466A (sk)
CA (1) CA2238176A1 (sk)
CO (1) CO4520254A1 (sk)
CZ (1) CZ158998A3 (sk)
EE (1) EE03778B1 (sk)
HU (1) HUP0000318A3 (sk)
NO (1) NO982329D0 (sk)
NZ (1) NZ322910A (sk)
PL (1) PL188537B1 (sk)
RO (1) RO115275B1 (sk)
RU (1) RU2206329C2 (sk)
SK (1) SK66998A3 (sk)
TR (1) TR199800912T2 (sk)
TW (1) TW514530B (sk)
UY (2) UY24367A1 (sk)
WO (1) WO1997019169A1 (sk)

Families Citing this family (22)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
RS50101B (sr) 1996-02-24 2009-01-22 Boehringer Ingelheim International Gmbh., Farmaceutski preparati za imunomodulaciju
EP1012240B1 (en) 1997-01-31 2008-03-19 Edward P. Cohen Cancer immunotherapy with semi-allogeneic cells
ES2232845T3 (es) * 1997-08-22 2005-06-01 Science Park Raf S.P.A. Vacunacion tumoral mediante la utilizacion de celulas autologas o celulas presentadoras de antigeno (apc) relacionadas con hla transducidas con un antigeno tumoral y un antigeno ajeno capaz de producir una reaccion inmune.
EP1064390A4 (en) * 1998-03-20 2002-06-12 Genzyme Corp IMPROVED ANTI-TUMOR IMMUNITY
US7014848B1 (en) 1998-03-20 2006-03-21 Genzyme Corporation Enhanced anti-tumor immunity
FR2807661A1 (fr) * 2000-04-14 2001-10-19 Univ Nantes Agent et procede pour la simulation de lymphocytes t specifiques et lymphocytes t obtenus
US20060035291A1 (en) * 2001-09-18 2006-02-16 Kyogo Itoh Method of detecting cellular immunity and application thereof to drugs
GB0209896D0 (en) 2002-04-30 2002-06-05 Molmed Spa Conjugate
CN1315536C (zh) * 2002-09-13 2007-05-16 李进 肿瘤抗原疫苗及其制备方法和疫苗组合物
GB0224442D0 (en) 2002-10-21 2002-11-27 Molmed Spa A delivery system
DK1667711T3 (da) * 2003-08-25 2010-11-22 Univax Llc Forebyggende cancervaccine baseret på BORIS (Brother of Regulator of Imprinted Sites)-molekyle
US7674456B2 (en) * 2004-06-14 2010-03-09 Charles Wiseman Breast cancer cell lines and uses thereof
US20090214494A1 (en) * 2005-03-29 2009-08-27 The Board Of Trustees Of The University Of Illinoi Cancer Vaccines and Therapeutic Methods
DE602005020047D1 (de) * 2005-09-05 2010-04-29 Immatics Biotechnologies Gmbh Tumor-assoziierte Peptide, welche an unterschiedliche menschliche Leukozytenantigene der Klasse II binden
US20090004213A1 (en) * 2007-03-26 2009-01-01 Immatics Biotechnologies Gmbh Combination therapy using active immunotherapy
WO2011101465A1 (en) 2010-02-19 2011-08-25 Intercell Ag Ic31 nanoparticles
EP3511425A1 (en) * 2012-07-12 2019-07-17 Persimmune, Inc. Personalized cancer vaccines and adoptive immune cell therapies
CN109072227A (zh) 2016-03-15 2018-12-21 组库创世纪株式会社 用于免疫治疗的监测和诊断及治疗剂的设计
CA3062591A1 (en) 2017-05-08 2018-11-15 Gritstone Oncology, Inc. Alphavirus neoantigen vectors
JP7457733B2 (ja) 2019-05-30 2024-03-28 グリットストーン バイオ インコーポレイテッド 改変アデノウイルス
WO2022032196A2 (en) 2020-08-06 2022-02-10 Gritstone Bio, Inc. Multiepitope vaccine cassettes
US20240156869A1 (en) * 2021-03-12 2024-05-16 T-Cure Bioscience, Inc. Methods of enhancing diversity of hla haplotype expression in tumors to broaden tumor cell susceptibility to tcr-t therapy

Family Cites Families (2)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US6235525B1 (en) * 1991-05-23 2001-05-22 Ludwig Institute For Cancer Research Isolated nucleic acid molecules coding for tumor rejection antigen precursor MAGE-3 and uses thereof
EP0569678A3 (en) * 1992-03-13 1994-10-26 Yeda Res & Dev Double transfectants of MHC genes as cellular vaccines for immunoprevention of tumor metastasis.

Also Published As

Publication number Publication date
TR199800912T2 (xx) 1998-08-21
RO115275B1 (ro) 1999-12-30
JP2000502052A (ja) 2000-02-22
CN1202931A (zh) 1998-12-23
PL188537B1 (pl) 2005-02-28
WO1997019169A1 (de) 1997-05-29
TW514530B (en) 2002-12-21
UY24430A1 (es) 1997-07-01
BG102439A (en) 1999-01-29
BG62999B1 (bg) 2001-01-31
AU7694796A (en) 1997-06-11
NZ322910A (en) 2000-05-26
AR004341A1 (es) 1998-11-04
CO4520254A1 (es) 1997-10-15
AU720131B2 (en) 2000-05-25
CZ158998A3 (cs) 1999-06-16
EE9800161A (et) 1998-12-15
BR9611466A (pt) 1999-05-18
HUP0000318A2 (hu) 2000-06-28
US20020085997A1 (en) 2002-07-04
EE03778B1 (et) 2002-06-17
HUP0000318A3 (en) 2002-02-28
UY24367A1 (es) 2000-10-31
PL326756A1 (en) 1998-10-26
KR19990067653A (ko) 1999-08-25
CA2238176A1 (en) 1997-05-29
EP0866851A1 (de) 1998-09-30
RU2206329C2 (ru) 2003-06-20
NO982329D0 (no) 1998-05-22

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK66998A3 (en) Tumour vaccine and process for the preparation thereof
CA2243559C (en) Pharmaceutical composition for immunomodulation
Bakker et al. Analogues of CTL epitopes with improved MHC class‐I binding capacity elicit anti‐melanoma CTL recognizing the wild‐type epitope
US9907842B2 (en) Cytotoxic T lymphocyte inducing immunogens for prevention treatment and diagnosis of cancer
Speiser et al. Molecularly defined vaccines for cancer immunotherapy, and protective T cell immunity
US20050069982A1 (en) Method of epitope discovery
WO1999063945A2 (en) Vaccination strategy to prevent and treat cancers
Minev Melanoma vaccines
van Elsas et al. Transfection of IL-2 augments CTL response to human melanoma cells in vitro: immunological characterization of a melanoma vaccine
JP3840268B2 (ja) 細胞傷害性tリンパ球
MXPA98003930A (en) Vaccines against tumors and procedure for your producc
DE19543649C2 (de) Tumorvakzine und Verfahren zu ihrer Herstellung
Jonasch Melanoma vaccination: state-of-the-art and experimental approaches
Watkins Inducing immunity to haematological malignancies with DNA vaccines
Walden Tumor Antigens
Yang et al. Peptide Vaccines
AU4111999A (en) Induction of anti-tumor cytotoxic T lymphocytes in humans using synthetic peptide epitopes