SK50497A3

SK50497A3 - Use of £r-(z)|-alpha-(methoxyimino)-alpha-(1-azabicyclo £2.2.2| oct-3-yl) acetonitrile and pharmaceutical composition containing same

Info

Publication number: SK50497A3
Application number: SK504-97A
Authority: SK
Inventors: Roger E Markwell; Julie Hawkins; Carol W Gray
Original assignee: Smithkline Beecham Plc
Priority date: 1994-10-25
Filing date: 1995-10-17
Publication date: 1997-09-10
Also published as: HK1002057A1; AU3843195A; HUT77007A; NZ295155A; GB9421472D0; CN1085529C; ES2173977T3; ZA958946B; NO971899L; DE69526102T2; NO971899D0; BG101500A; BR9509433A; ATE214926T1; KR100393365B1; DK0786998T3; EP0786998A1; CZ125197A3; EP0786998B1; CN1170365A

Description

Použitie [R-(Z)]-alfa-(metoxyimino)-alfa-(1-azabicyklo[2.2.2]okt-3-yl)acetonitrilu a farmaceutický prostriedok s j eho obsahom

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka spôsobu na zvýšenie úpravy prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou a zlúčeniny na použitie v takomto spôsobe.

Doterajší stav techniky

Prekurzorový proteín amyloidu (APP) je integrálny glykoproteín, ktorý môže byť upravený niekoľkými spôsobmi. Štiepenie beta a gama sekretázami vedie napokon k uvoľneniu beta amyloidového proteínu (βΑ4), ktorý sa ukladá v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou (ACH). Alternatívne štiepenie alfa sekretázou vedie k uvoľneniu neamyloidogénnych APP fragmentov. Bolo zistené, že agonisty muskarínu karbachol, betanechol, AF-102B a xanomelín zvyšujú tvorbu neamyloidogénnych APP fragmentov aktiváciou receptorových podtypov ml a/alebo m3 (Nietsch a spol. 1992, Buxbaum a spol. 1992,

1994, Haring a spol. 1994, Growdon 1994).

EP-A-0392803 (Beecham Group p.l.c.) opisuje určité azabicyklické zlúčeniny, ktoré zlepšujú acetylcholínovú funkciu prostredníctvom účinku na receptory muskarínu v centrálnej nervovej sústave, vrátane [R-(Z)]-alfa-(metoxyimino)-alfa(1-azabicyklo [2.2.2] okt-3-yl) acetonitrilu (zlúčenina (I)) a farmaceutický prijateľných solí, a procesov, ktorými sa takéto zlúčeniny môžu-pripraviť.

VO-93/17018 opisuje alternatívne procesy, ktorými možno zlúčeninu (I) vytvoriť.

Podstata vynálezu

Teraz bolo zistené, že zlúčenina (I) podporuje úpravu prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou a je preto potenciálne použiteľná v liečbe Alzheimerovej choroby znižovaním produkcie βΑ4.

Podľa tohto vynálezu sa stanovuje použitie zlúčeniny (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli pri výrobe lieku na zvýšenie úpravy prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo u ktorých je riziko vzniku tejto choroby. Vynález ďalej stanovuje použitie zlúčeniny (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli pri liečení alebo profylaxii Alzheimerovej choroby znižovaním produkcie βΑ4.

V ďalšom aspekte vynález určuje spôso na zvýšenie úpravy prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo u ktorých je riziko vzniku tejto choroby, podľa ktorej sa pacientovi podáva účinné, netoxické množstvo zlúčeniny (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli. Vynález ďalej stanovuje spôsob liečby alebo profylaxie Alzheimerovej choroby redukovaním produkcie βΑ4 u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo u ktorých je riziko vzniku tejto choroby, podľa ktorej sa pacientovi podáva účinné, netoxické množstvo zlúčeniny (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli.

Zlúčenina (I) môže so silnými kyselinami vytvárať kyslé adičné soli. Výraz farmaceutický prijateľná soľ zahŕňa solváty aj hydráty.

Zlúčenina (I) je výhodne poskytovaná vo farmaceutickej zmesi, ktorá zahŕňa zlúčeninu (I) alebo jej farmaceutický prijateľnú soľ, a farmaceutický prijateľné vehikulum.

Zmes môže byť vo forme tabletiek, kapsúl, práškov, granúl, pastiliek, čapikov, rekonštituovateľných práškov alebo tekutých prípravkov ako sú napríklad ústne alebo sterilné parenterálne roztoky alebo suspenzie.

Aby sa dosiahla dôslednosť podávania, je výhodné, ak je zmes vo forme dávkovej jednotky.

Prezentačné formy dávkovej jednotky pre ústne podávanie môžu byť tabletky a kapsuly a môžu obsahovať konvenčné excipienty ako sú pojivá, napríklad sirup, arabská guma, želatina, sorbitol, tragakant, alebo polyvinylpyrolidón; plnivá, napríklad laktóza, cukor, kukuričný škrob, fosforečňan vápenatý, sorbitol alebo glycín; tabletovacie mazadlá, napríklad stearan horečnatý; dezintegranty, napríklad škrob, polyvinylpyrolidón, škrobglykolan sodný alebo miktokryštalická celulóza; alebo farmaceutický prijateľné zvlhčovadlá ako napríklad laurylsulfát sodný.

Tuhé orálne zmesi môžu byť pripravené konvenčnými metódami miešania, plnenia, tabletovania a podobne. Opakované miešanie môže byť použité na rozloženie aktívnej látky v takých zmesiach, v ktorých sa používajú veľké množstvá plniva. Takéto postupy sú samozrejme konvenčné. Tabletky môžu byť potiahnuté podľa metód známych v normálnej farmaceutickej praxi, zvlášť v prípade enterického potiahnutia.

Orálne tekuté prípravky môžu byť vo forme napríklad emulzií, sirupov alebo elixírov, alebo môžu byť predložené ako suchý produkt na rekonštituovanie pred použitím vodou alebo iným vhodným vehikulom. Takéto tekuté prípravky môžu obsahovať konvenčné prídavné látky ako sú suspendovacie činidlá., napríklad sorbitol, sirup, metylcelulóza, želatína, hydroxyetylcelulóza, karboxymetylcelulóza, gél stearanu hlinitého, alebo hydrogenované jedlé tuky; emulzifikačné činidlá, napríklad lecitín, monoolejan sorbitanu, alebo arabská guma; nevodné vehikulá (ktoré môžu obsahovať jedlé oleje), napríklad mandľový olej, frakcionovaný kokosový olej, olej naté estery ako sú estery glycerínu, propylénglykol alebo etylalkohol; konzervačné látky, napríklad metyl alebo propyl p-hydroxybenzoan alebo kyselina sorbová, a v prípade potreby konvenčné aromatizačné a prifarbovacie činidlá.

Na parenterálne. podávanie sa pripravia tekuté formy dávkovej jednotky s použitím zlúčeniny a sterilného vehikula, a v závislosti od použitej koncentrácie môže byť buď suspendovaná alebo rozpustená vo vehikulu. Pri príprave roztokov zlúčenina môže byť rozpustená vo vode na injekciu a sterilizovaná filtrovaním pred rozplnením do vhodných fľaštičiek alebo ampúl a zatavením. Je výhodné, ak sa adjuvans ako je lokálne anestetikum, konzervačná látka a pufry tiež rozpustia vo vehikulu. Na zvýšenie stability môže byť zmes po rozplnení do fľaštičiek zmrazená a voda sa môže vo vákuu odstrániť. Parenterálne suspenzie sa pripravujú v podstate takým istým spôsobom, s výnimkou, že zlúčenina je suspendovaná vo vehikulu namiesto rozpustenia, a sterilizácia sa nedá urobiť filtráciou. Zlúčenina môže byť pred suspendovaním v sterilnom vehikulu sterilizovaná oxidom etylnatým. Je výhodné, ak sa k zmesi pridá povrchovo aktívna látka alebo zvlhčovadlo, aby sa uľahčilo rovnomerné rozloženie zlúčeniny .

Zmes môže obsahovať aktívnu látku v množstve 0,1 až 99 % hmotnostných, výhodne medzi 10 až 60 % hmotnostných, v závislosti od spôsobu podávania.

Vynález okrem toho poskytuje farmaceutickú zmes ako to bolo definované vyššie na použitie pri zvýšení úpravy prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo u ktorých je riziko vzniku tejto choroby. Vynález ďalej poskytuje farmaceutickú zmes ako to bolo definované vyššie na použitie v liečbe a/alebo profylaxii Alzheimerovej choroby redukovaním produkcie βΑ4.

Dávka zlúčeniny sa bude meniť zvyčajným spôsobom v závislosti od vážnosti choroby, váhy pacienta, a relatívnej účinnosti zlúčeniny. Avšak výhodné dávkové jednotky môžu byť 5 až 300 pg, napríklad 10 až 200 pg, a takéto dávkové jednotky môžu byť podávané viac ako jedenkrát denne, napríklad dvakrát alebo trikrát denne tak, aby celková denná dávka bola v rozpätí okolo 30 až 600 pg, a takáto liečba môže trvať aj mnoho rokov.

V horeuvedenom rozsahu dávok pre zlúčeninu (I) neboli indikované nijaké neprijateľné toxikologické účinky.

Tento vynález ilustrujú nasledovné farmakologické údaje.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Farmakologické údaje

Úprava prekurzorového proteínu amyloidu v CHO bunkách

Účinok testovanej zlúčeniny na úpravu APP v bunkách ovária škrečka čínskeho (CHO) transfekovaných ľudskými receptormi muskarínu bol sledovaný metódou imunoblottingu (Vestern blottingu). Repliky boli kvantifikované pomocou laserového denzitometra na zistenie imunoreaktívnych prúžkov .

Materiál

Bunky CHO stabilne transfekované ľudskými receptormi muskarínu (Bonner 1988) boli získané z N.I.M.H. (Md., USA). Kultivčné médiá a reagencie boli získané od firmy Gibco BRL (Škótsko). Bežné laboratórne reagencie boli získané od firmy Sigma Chemical Co. (Dorset). Monohydrochlorid [R-(Z)]-alfa(metoxyimino)-alfa-(1-azabicyklo [2.2.2] okt-3-yl)acetonitrilu je opísaný v EP-A-0392803 ako šťavelanová soľ.

Boli použité nasledovné primárne protilátky: Myšacia monoklonálna protilátka 22C11 (Boehringer Mannheim, Sussex, Spojené kráľovstvô), ktorá rozpoznáva aminoterminálový epitop prekurzorového proteínu amyloidu (APP) (Veidemann a spol., 1989); králičia polyklonálna protilátka anti βΑ4 1-25 pripravená proti potkaniemu βΑ4 1-25; králičia polyklonálna protilátka Ab pripravená proti karboxyterminálovému epitopu prekurzorového proteínu amyloidu (APP) (aminokyseliny 751 až 770, APP770).

Sekundárne protilátky boli proti králičiemu alebo myšaciemu IgG (Sigma Chem. Co., Dorset, Spojené kráľovstvo) nasledované králičou alebo myšacou peroxidázovou anti-peroxidázou (PAP) (Sigma Chem. Co., Dorset, Spojené kráľovstvo). Ako substrát bola použitá enhancovaná chemoluminiscenčná súprava (ECL) (RPN2106, Amersham, Bucks, Spojené kráľovstvo), a imunoreaktívne prúžky boli detekované pomocou Hyperfilm-ECL (Amersham, Bucks, Spojené kráľovstvo).

Metodika

Bunková kultúra

CHO bunky transfekované ľudskými receptormi muskarínu, podtypy hml, hm2, hm3 a hm4, boli kultivované v kultivačných miskách až do vytvorenia súvislej vrstvy . (priemer misky 10 cm) v a-minimálnom esenciálnom médiu (aMEM) obsahujúcom ribonukleozidy a deoxyribonukleozidy, 10% fetálneho teľacieho séra, penicilín 100 jednotiek/ml a streptomycín 100 gg/ml.

Vystavenie buniek účinkom testovanej zlúčeniny

Bunky boli kultivované až do vytvorenia súvislej vrstvy ako je to uvedené vyššie, potom bolo médium obsahujúce sérum odstránené a bunky boli dvakrát premyté v 5 ml bezsérového média. Bunky boli potom vystavené účinkom príslušnej koncentrácie testovanej zlúčeniny v 5 ml bezsérového média a boli inkubované tri hodiny pri 37 ’C.

Kondiciované médium bolo pozbierané, umiestnené na ľade a boli do neho pridané inhibítory proteáz (1 mM fenylmetylsulfonyl fluorid (PMSF), 5 mM etyléndiamíntetraoctová kyselina (EDTA), 1 gg/ml leupeptín). Médium bolo potom centrifugované 15 minút pri 3000 G a 4 C, aby sa odstránili úlomky buniek. Supernatant bol. odstránený a skoncentrovaný lOOkrát pomocou koncentrátorov Centricon 10 (Amicon, Gloucestershire, Spojené kráľovstvo) centrifugovaním pri 3000 G 90 minút pri 4 “C. Retentát bol pozbieraný a skladovaný v alikvotných množstvách pri -20 ’C až do zahájenia elektroforézy.

Bunky boli dvakrát premyté 5 ml bezsérového média, zoškrabané a centrifugované 5 minút pri 3000 G a 4 ’C, aby sa získal bunkový pelet. Supernatant bol odstránený a bunkový pelet bol resuspendovaný v šesťnásobnom objeme lytického pufru (0,1 M Tris, pH 7,5, obsahujúci 1% Triton X100, 5 mM

EDTA, 1 mM PMSF, 1 gg/ml leupeptín). Lyzát bol uchovávaný na ľade 30 minút s občasným vortexovaním, potom bol centrifugovaný 5 minút pri 10000 G a 4 ’C, aby sa odstránili úlomky buniek. Supernatant bol pozbieraný a skladovaný v alikvotných množstvách pri -20’C až do zahájenia elektroforézy.

Stanovenie obsahu proteínov

Vo vzorkách bunkových lyzátov a koncentrovaných kultivačných médií bol pred gélovou elektroforézou stanovený obsah proteínov, aby sa zabezpečil rovnaký obsah proteínov medzi jednotlivými ovplyvneniami na géle. Proteíny boli merané pomocou Bradfordovej metódy s väzbou na farbivo (Bradford, 1976) pomocou koncentrátu firmy Bio-Rad (Herts, Spojené kráľovstvo). Test bol robený na mikrotitračnej platničke s absorbanciou meranou pri 590 nm za použitia čítacieho prístroja Titretek Multiskan Plus MklI a softvéru na analýzu výsledkov. Pretože rôzne reagencie, zvlášť detergenty, interferujú s Bradfordovej metódou, kalibrácie boli robené vo vhodnom vehikulu pre vzorky.

SDS-PAGE

Proteíny boli frakcionované pomocou minigélového systému Novex (R & D Systems Európe Ltd, Oxon, Spojené kráľovstvo) . Rovnaké množstvo proteínu bolo použité, aby sa mohlo porovnávať medzi jednotlivými ovplyvneniami na tom istom géle. Vzorky boli riedené v dvakrát redukujúcom pufri pre vzorky obsahujúcom 0,1 M Tris, pH 6,8, 10% dodecylsulfát sodný (SDS), 0,1% brómfenolovú modrú v glycerole a 50% β-merkaptoetanol. Proteíny boli odseparované na 6%-nom Tris-glycínovom polyakrylamidovom géle obsahujúcom SDS (Laemmli, 1970) 90 minút pri 100 voltoch. Boli použité aj proteínové štandardy so známou molekulovou hmotnosťou (Sigma) .

Analýza pomocou imunoblottingu (Vestern blotting)

Po SDS-PAGE elektroforéze boli gély premývané 20 minút v prenosnom pufri obsahujúcom 2,5 mM Tris, 19,2 mM glycín, 20% metanol pri pH 8,3. Proteíny boli prenesené z gélu na membránu Immobilon P z difluoridu polyvinylidínu (PVDF) (Millipore, Herts, Spojené kráľovstvo) pomocou polosuchého o

systému Bio-Rad 2 hodiny pri 0,8 mA/cm. Po prenose boli proteíny vizualizované na membráne ofarbením 10%-ným roztokom Ponceau S (Sigma) 2 minúty. Toto bolo odfarbené opláchnutím destilovanou vodou.

Membrána bola blokovaná fosfátmi pufrovaným fyziologickým roztokom (PBS), ktorý obsahoval 0,1% Tween 20 a 5% prášok sušeného mlieka aspoň 1 hodinu pri izbovej teplote. Potom nasledovali dve premývania po dobu 30 sekúnd v PBS s 0,1% Tween 20 (PBST), a potom primárna protilátka bola inkubovaná cez noc pri 4 ‘C. Všetky protilátky boli pripravené v PBST obsahujúcom 2 % hovädzieho sérového albumínu (Sigma). Membrány boli premývané v PBST 1 minútu, potom nasledovali dve premývania po dobu 5 minút. Sekundárna protilátka proti myšaciemu alebo králičiemu IgG (Sigma) bola pridaná v riedení 1/3000 alebo 1/5000 na 1 hodinu pri izbovej teplote. Membrány boli premyté ako je to opísané vyššie a myšacia alebo králičia peroxidázová antiperoxidáza (Sigma) bola pridaná v riedení 1/3000 na 1 hodinu pri izbovej teplote. Posledný premývací krok bol robený len v PBS a potom membrány boli prenesené do čistej misky a bol pridaný ECL substrát (Amersham). Imunoreaktívne prúžky boli detekované pomocou Hyperfilm-ECL (Amersham), ktorý bol vyvolávaný pomocou autot matického procesoru (Kodak).

Denzitometrická analýza

Zmeny v hladine APP boli merané pomocou laserového denzitometra.Imunoreaktívne prúžky APP boli snímané pomocou skeneru Pharmacia LKB Ultrascan XL pripojeného k počítaču so softvérom Gelscan XL na spracovanie údajov. Laserový lúč prechádzal vzorkou a množstvo preneseného svetla bolo merané fotodiódou, čím sa stanovilo absorbované množstvo. Namerané absorbancie boli integrované tak, aby výsledkom boli hodnoty v oblasti pod krivkou. Výsledky pre vehikulum a testovanú zlúčeninu sú vyjadrené ako priemer 3 experimentov ± smerodajná odchýlka od priemeru.

In vitro štúdie väzby ligandu

Mozgová kôra bola odobratá z potkaních samcov kmeňa Hooded Lister (Olac, Spojené kráľovstvo) do 2,5-násobného objemu (v porovnaní s čerstvou váhou) ľadového 50 mM Trisu, pH 7,7. Toto bolo homogenizované, potom centrifugované pri 24000g po dobu 15 minút pri 4 ’C. Pelet bol resuspendovaný v 2,5 objemoch a homogenáty boli skladované v alikvotných objemoch po 1 ml pri -20 ’C až do použitia.

«a

Inkubácie na viazanie [*Ή]-0Χ0-Μ boli pripravované v celkovom objeme 2 ml ľadového 50 mM Trisu obsahujúceho 2 mM chlorid horečnatý. [^H]-OXO-M acetát (New England Nuclear, špecifická aktivita 87 Ci/mmol) bol pridaný vo výslednej koncentrácii 1,88 nM. Homogenát mozgovej kôry bol vo výslednej koncentrácii 300 objemov vychádzajúc z pôvodnej čerstvej váhy (zodpovedá to koncentrácii 0,145 mg proteínov/ml). Nešpecifická väzba bola definovaná pomocou 10 mikromolárneho (μΜ) seskvifumatanu oxotremorínu. Inkubácie prebiehali v rovnovážnom stave pri 37 ’C od 30 do 45 minút. Vzorky boli * I prefiltrované cez filtre Vatman GF/B, ktoré boli predtým namočené na 30 minút v 0,05%-nom vodnom roztoku polyetyléniminu, aby sa zabránilo adsorpcii [^JH]-OXO-M na sklenené vlákno.

Väzba [^H]-QNB, špecifická aktivita 44 Ci/mmol, výsledná koncentrácia 0,27 nM) bola robená podobne s výnimkou, že chlorid horečnatý bol vynechaný a riedenie homogenátu bolo zvýšené na 1500 objemov (7,8 μg proteínov/ml). Nešpecifická väzba bola definovaná pomocou 1 μΜ atropínsulfátu.

Väzbové údaje pre túto študovanú zlúčeninu sú uvedené v Tabuľke 5.

Výsledky

Horeuvedené metódy boli použité na zistenie účinkov testovanej zlúčeniny, monohydrochloridu zlúčeniny (I), na úpravu prekurzorového proteínu amyloidu.

Vo všetkých transfekovaných CHO bunkách bolo zistené APP s plnou dĺžkou a molekulovou hmotnosťou 108 kD a 118 kD.

CHOhml

APP s plnou dĺžkou v bunkovej membráne bolo znížené monohydrochloridom zlúčeniny (I) v rozsahu dávky 10^ až 10⁴M po trojhodinovom pôsobení. V kultivačnom médiu testovaná zlúčenina zvýšila sekretované APP 6 až 10-násobne v danom koncentračnom rozsahu (Tabuľka 1).

CHOhm2

Neboli zistené žiadne zmeny v plnej dĺžke APP v bunkovej membráne, avšak sekretované APP sa zdvojnásobilo v kultivačnom médiu po vystavení účinkom 1 x 10“⁴ M monohydrochloridu zlúčeniny (I) po dobu 3 hodín (Tabuľka 2).

CH0hm3

Plná dĺžka APP v bunkovej membráne bola znížená monohydrochloridom zlúčeniny (I) v rozsahu dávok 10^ až 10^-4M po trojhodinovom pôsobení. V kultivačnom médiu testovaná zlúčenina zvýšila sekretované APP približne 20-násobne v rozsahu koncentrácií (Tabuľka 3) .

CHOhm4

Neboli zistené žiadne zmeny v plnej dĺžke APP v bunkovej membráne alebo v sekretovanom APP v kultivačnom médiu po vystavení účinkom 1 x 10⁴ M monohydrochloridu zlúčeniny (I) po dobu 3 hodín (Tabuľka 4).

Štúdie väzby Ugandu

Údaje o väzbe ligandu (Tabuľka 5) ukazujú, že u monohydrochloridu zlúčeniny (I) je pomer QNB/OXO-M rovný 22, čo poukazuje na čiastočné agonistické vlastnosti (Brown a spol., 1988).

Záver

Monohydrochlorid zlúčeniny (I) mení úpravu APP stimuláciou podtypov receptorov ml a m3. Podporované uvoľňovanie sekretovaného APP, zvlášť detekované pomocou protilátky βΑ4 1-25 (ktorá by nemala rozpoznávať APP štiepenú β sekretázou) silne naznačuje, že toto by sa malo uskutočňovať neamyloidogénnou cestou.

Takže monohydrochlorid zlúčeniny (I) môže byť potenciálne využívaný v liečbe Alzheimerovej choroby redukovaním produkcie βΑ4 v mozgu ako výsledok zvýšenej neamyloidogénnej úpravy APP.

Tabuľky

Tabuľka 1 - Odpoveď CHOhml v závislosti od dávky

Výsledky sú priemerom troch experimentov a sú vyjadrené ako zmeny v porovnaní s kontrolnými hladinami APP. (Jednonásobný vzrast v sekretovanom APP = žiadna zmena v porovnaní so základnými hodnotami). Použité protilátky boli Ab54 v bunkových lyzátoch na detekovanie plnej dĺžky .APP, a 22C11 na detekovanie sekretovanej APP.

Tabuľka 2 - Odpoveď CH0hm2

Použité protilátky boli tie isté ako v Tabuľke 1. Výsledky sú priemerom troch experimentov a sú vyjadrené ako zmeny v porovnaní s kontrolnými hladinami APP. (Jednonásobný vzrast v sekretovanom APP = žiadna zmena v porovnaní so zák12 ladnými hodnotami).

Tabuľka 3 - Odpoveď CH0hm3 v závislosti od dávky

Použité protilátky boli Ab54 v bunkových lyzátoch na detekovanie plnej dĺžky APP, a anti~pA4 1-25 na detekovanie sekretovanej APP. Experimenty boli robené v tripletoch. Výsledky sú priemerom troch experimetov a sú vyjadrené ako zmeny v porovnaní s kontrolnými hladinami APP. (Jednonásobný vzrast v sekretovanom APP = žiadna zmena v porovnaní so základnými hodnotami).

Tabuľka 4 - Odpoveď CH0hm4

Použité protilátky boli tie isté ako v Tabuľke 3. Výsledky sú priemerom troch experimetov a sú vyjadrené ako zmeny v porovnaní s kontrolnými hladinami APP. (Jednonásobný vzrast v sekretovanom APP = žiadna zmena v porovnaní so základnými hodnotami).

Tabuľka 5 - Údaje väzby ligandu pre zlúčeninu [³H]-OXO-M [³H]-QNB

IC50 IC50

Zlúčenina (I)* 14 309 (I)

QNB/OXO-M *monohydrochlorid ’ t

OXO-M = oxotremorín-M, ligand agonistu

QNB = kvinuklidinylbenzilan, ligand agonistu

Pomer QNB/OXO-M je ukazovateľom funkčnej účinnosti zlúčenín. Hodnoty pomeru presahujúce 100 sú asociované s plnými- agonistami, antagonisty dávajú hodnoty pomerov blízke jednotke a stredné hodnoty poukazujú na čiastočné agonisty.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Použitie [R-(Z)]-a-(metoxyimino)-a-(1-azabicyklo[
2.2.2]okt-3-yl)acetonitrilu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli na výrobu liečiva na zvýšenie úpravy prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo u ktorých je riziko vzniku » tejto choroby.

* 2. Použitie [R-(Z)]-a-(metoxyimino)-a-(1-azabicyklo[2.2.2]okt-3-yl)acetonitrilu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli na liečenie alebo profylaxiu Alzheimerovej choroby redukovaním produkcie βΑ4.
3. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde farmaceutický prijateľná sol je monohydrochlorid.
4. Spôsob liečby alebo profylaxie Alzheimerovej choroby redukovaním produkcie βΑ4 u pacientov s Alzheimerovou chorobou, alebo u ktorých je riziko vzniku tejto choroby, podľa ktorej sa pacientovi podáva účinné, netoxické množstvo [R-(Z)]-a-(metoxyimino)-a-(l-azabicyklo[2.2.2]okt-3-yl)-acetonitrilu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli.

i
5. Farmaceutický prostriedok, vyznačuj úci ·* I sa t ý m, že zahŕňa [R-(Z)]-a-(metoxyimino)-a-(1-azabicyklo[2.2.2]okt-3-yl)acetonitril alebo jeho farmaceutický prijatelnú soľ, a farmaceutický prijateľný nosič na použitie pri zvýšení úpravy prekurzorového proteínu amyloidu neamyloidogénnou cestou u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo u ktorých je riziko vzniku tejto choroby.
6. Farmaceutický prostriedok, vyznačuj úci sa t ý m, že zahŕňa [R-(Z)]-a-(metoxyimino)-a-(1-azabicyklo[2.2.2]okt-3-yl)acetonitril alebo jeho farmaceutický prijatelnú sol, a farmaceutický prijateľný nosič na použitie pri liečbe a/alebo profylaxii Alzheimerovej choroby redukovaním produkcie βΑ4.
7. Použitie, spôsob alebo farmaceutický prostriedok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde farmaceuticky prijateľná soľ je monohydrochlorid.