SK47193A3

SK47193A3 - Method of separation of amino acid from aqueous solution

Info

Publication number: SK47193A3
Application number: SK471-93A
Authority: SK
Inventors: Sems Yonsel; Schaffer-Treffenfeldt; Akos Kiss; Elfirede Sextl; Heike Kinz
Original assignee: Degussa
Priority date: 1992-05-23
Filing date: 1993-05-12
Publication date: 1994-06-08
Also published as: SK279855B6; CZ96093A3; DE4217203C2; DE4217203A1; DE59304941D1; JPH0641028A; CZ284583B6; CA2096767A1; EP0571742B1; EP0571742A2; ATE147066T1; EP0571742A3; US5312980A; DK0571742T3; ES2096795T3

Description

Vynález sa týka spôsobu oddeíovania aminokyselín z vodných roztokov.

Doterajší stav techniky

Priemyselné získavanie jednotlivých aminokyselín sa uskutočňuje štyrmi spôsobmi:

oddeíovaním.aminokyselín zo surovín, ktoré sa vyskytujú v prírode a ktoré dorastajú / napríklad z peria hydiny ale . bo prasačích štetín /·, chemickou syntézou / napríklad DL-metionín /·, enzymatickou výrobou z chemicky vyrobených meáziproduktov / napríklad L-metionín /;

mikrobiologickou výrobou či fermentáciou / napríkald L-lyzín, L-treonín, L-tryptofán /.

Pri všetkých týchto postupoch predstavuje oddelovanie a izolácia aminokyselín jeden z podstatných prevádzkových stupňov. Na tento účel sa často používajú organické ionexo vé živice. Tak napríklad L-lyzín sa adsorbuje na silno kys lých ionexových živiciach typu , pri hodnote pH v rozmedzí od C,5 do 3, potom sa ionex s adsorbovaným L-lyzínom eluuje vodným roztokom amoniaku a žiadaný hydrochlorid L-l.yzínu sa získa prídavkom kyseliny chlorovodíkovej k elu átu / vie patentový spis USA č. 3 >6? 951 /·

Úlohou tohto vynálezu je nájst čalší spôsob ocdelovania, ktorý by tiež umožňoval priame získavanie hydrochloridu alebo sulfátu L—lyzír.u.

I-'pdstata vynálezu

Predmetom vynálezu je spcscfc cdceíovania aminokyselín z vodných roztokov, ktorý sa vyznačuje tým, že sa tieto roztoky vedú cez zeolity a adsorbovaná aminokyselina alebo aminokyseliny sa potom zo zeolitov izolujú desorpciou. Spracovávané roztoky pochádzajú najmä z fermentačných postupov výroby aminokyselín alebo odpadajú pri postupoch, pri ktorých sa roztoky obsahujúce aminokyseliny získavajú hydrolýzou prírcd r.ých produktov, ako je napríklad perie hydiny alebo prasačie š t e t i ny .

Adsorocia a.descrocia sa uskutočňuje ori teplote v rozmedzí cd 5 do ICC C, najmä pri teplote od lý do 4(

Kinetika tohto kroku je teolctou ovplyvňovaná len v nepatrnej miere.

Koncentrácia aminokyselín v roztokoch sa spravidla pohybuje v širokých medziach, až do hranice rczpustnosti, napríklad v rozmedzí cd C-,1 do 15 ň· hsotnostných.

Adsorpcia je, rovnako ako descrpcia, závislá od hodnoty pH. Pritom platí, že bázické aminokyseliny, ako je napríklad L-l.yzín / pi = 9,6 /, sa ačsorbujú prednostne pri dosiahnutí izoelektrickeho bodu a v bázickej oblasti / pH a pi /, žatia! čo neutrálne aminokyseliny, napríklad 1-metionín alebo L-treoní.n / pi = č,^-7 / 3 kyslé aminokyseliny je možné adsoriosiahnutí izoelektrického bodu a v kvsled oblasti bovat or / oH o /'. Ľesorocia prectena pri zocpoveca juc icn opacnyr n hodnotách oH -u oi alebo oH-> oi.

Hodnota pH, ktorá sa ustáli pri rozpustení aminokyseliny v úplne demineralizovanej vode, približne tiež zodpovedá izoeiektriekému bodu pl tejto aminokyseliny.

Spracovávané roztoky sa preto prednostne uvecu vsece; známym spôsobom prísadou kyselín alebo alkalických látok na hodnoty pH v týchto rozmedziach, pri ktorých prednostne pre bieha absorpcia alebo desorocia.

ľo isté platí v tom prípade, že· v priebehu absorpcie nastane posun hodnoty pH roztoku.

Je samozrejmé, že aminokyseliny musia byt pri hodnotách pH, ktoré sa nastavujú pre absorpciu a desorpciu, stále.

Zeolity sa mcžu pou forme tvarovaných čast nom lôžku. Ako pomocné užit, ako je všeobecne likáty alebo ich hydro žívst v práškovej forme alebo tiež vo íc, ktoré sú napríklad uložené v pevtvarovacie činidlá sa potom môžu poznáme, prednostne napríklad alkylsilyzáty alebo bentcnit.

rre adscrcciu aminokyselín z vodnvcn r vajú zeolity s rozdielnymi veľkosťami pór stupňom dealuminácie a rôznymi katiónmi, vhodných zeolitov, ktoré možno používať n nálezu a ich vlastností je uvedený v nasl oztekov sa pcužíov, štruktúrou,

Ur č i t ý pr e h I ad a účely tohto vyedujúcej tabuľke

Typy zeolitov pŕs adsorpciu z roztokov


zeoi	it		pomer	sirxa		zdroj
			SiC,/Al₂O₃	pórov	/nm./
zeol	it	Λ Λ	a n t i 2	0,3 -	0,5	/1, 2/
zeoi	it	Y	a n t i 2 - 3	asi C,	7A r >	/1/
zeoi	i t	v	J· ~ CC	asi C,	71	/1, 3, A/

d ea 1 um i p v a ný zeolit ľ /DAY/ mordenit - 10 0,65 x 0,7 /1, 5/ dealumin^cvaný mord s.a i t

ZS71-5, 20 -co d s a 1 um i n^c- v a n ý

ZSM-5 zeolit p 20 - cc

O 5, Y p / p /

W , A - , > ^z > J S'

0,51 x C,55

0,75 x 0,57 /7/

Vil

, Zeol	i t	e	Molecuia	r Sieves,	S truc t u:
and Use,	J	. Wile.y	b Sons, N	ew York
< - w 2 C 2 1 S	T	i	/Jo σ-.j. c c g	AG/, ĽE	2660722
a Ca 1 š	T ·	j	/’Degussa	A G/, E?	0413135;
r, 1.	u 6	1*?	n.yka ja,	Cataiysis	7 o n '

4. H. K. ôey Elsevier, Amsterdam 1580·,

5. C. 0. Ghane /'.'obil Oil Cc

2'

5. r. G. Tw.yer a další, /'/obil Oil Corp./ Σ'.

I ·

ε.

w . ·. ·

V.

E. Calvert s čalší /;4obil Cil

C — 4 n x z -7-,-7 4 4.-- i n viauuu l a , ZjCL-1 LCi X L·

Corp./, /1992/,

EP C164 2OS-,

Τ_Ώ - o _Ώ í o 7 c. a · . d u.

Ukázalo sa, že množstvo aminokyseliny, ktoré sa naviaže na zeolit, je závislé od koncentrácie tejto, aminokyseliny v roztoku a od druhu samotnej aminokyseliny.

Z toho existujú tifikovat vyplýva, že pre oddelovanie každej aminokyseliny obzvlášt vhodné zeclity, ktoré je možné lahko idenna základe kapacity adsorpčnej izotermy. Tak sa pri hodnote pH v rozmedzí od 3 do 10 dosiahne v prípade Ľ-l.yzínu maximálna nameraná sdsorpčná kapacita pri zeolite ΓΑΥ oribližne 12 až 13 %, pri zeolite ZSM-5 alebo mordenite približne S % a pri zeolite Haľ 10

V čnej n g O i-'- >

med z te.ná prípade i- a Ľ^-me 11 onmu kapacity pri hodnote pH 1

Pri zeolite ĽAY nebola dosiahnutá hranica na svt maximálna ad sorpčná kapac su najlepšie vysieoky aoso 6 pri zeolite ZSY-5 približv skúšanom koncentračnom roz£ c 2 O * T. C Γ Ú C l· * r C O 13 Z 1 ? “ hla pri zeclitcch ĽAY a ZSY 4 % /morde.nit/ a 1 % /ĽAY/. rovnakých zeolitev je pri r-metioníne / obidve sú slaadsorpčná kapacita pri ZSM-ý 'J prípade L-treonínu sa desia adsorpčná kapacita ô % /ZSM-5/', Tendencia adsorpčnej schopnosti L-treoníne podobná ako pri Ľ-/ĽL bo kyslé aminokyseliny/, pričom a ΓΑΥ je nižšia.

Pomocou spôsobu podía vynálezu však nie je umožnené oddelovat jednotlivé aminokyseliny z vodných, roztokov, je možné oddelovat i zmesi aminokyselín.

e n ale

Pomocou ZSY Ľ-metioní.o a L /pH približne o sa meže z roztoku, kí treonín oddelit adsorpc / Ľ-metioní.o. Pokial sa r ** ’ŕ '-, c o r* ·j ⁴ g ^ľ — Ί v -7 -í r — . .y - w «- — . - -* _v · — ~ 1 iou v kyslej oblasti pracuje v alkalickej

- ο otlasti pH /pH približne 9/, selektívne sa z tejto zmesi ad· sorbuje L-lyží n.

Pri týchto podmienkach sa môže L-lyzín cddelovat tie; neužití z e o 1 i t o v t v o u m o r d e n i t u alebo Γ A Y alebo N e Y .

or:

Aminokyseliny, ktoré sú absorbované na použité zeolity n eu trainy c h ležia orednos' sa descrbujú pri hodnotách pH, ktoré v prípade aminokyselín /napríklad metionínu a treonínu/’ ne nad a v prípade bázických aminokyselín /napríklad lyzínu/ oreóostne ooc hodnotou ol.

Týmto spôsobom sa podarí priamo získat napríklad hydrochlorid alebo sulfát lyzínu.

i o r*, -y » i br* tupen regenerácie aosorcovanenc iyzmu oosanu^e itu n pri pH asi 1 na zeolite LAY a NaY. Ako kyselina sa v desorpč nom stupni prednostne používa kyselina sírová alebo kyselina chlórovod íková.

LL- a L-metionín sa úplne desorbuje pri hodnote pH približne 1C.

Spôsob podlá vynálezu sa môže podlá požiadavok uskutočňoval kontinuálne alebo d iskonti.ouálne, napríklad tak, že sa bočný prúd z ferme.ntácie kontinuálne vedie lôžkom zeolitu a po oddelení žiadanej aminokyseliny znovu vracia do fermer.tačne.j nádoby.

Výrobná schéma spôsobu podlá vynálezu je znázornená na

V oriebehu ferme.ntácie sa do reaktora or;

áva báza napríklad amoniak, ako činidlo na úpravu hodnoty pH. Spracovanie sa uskutočňuje in situ tak, že sa z reaktora ccchvator íermentač.oá suspenzia odvádza pomocou sterilného čerpadla a octom sa cez kolo.nu s náplnou zeolitu čeroá naspat ^r,~ reaktora. Nedochádza k žiadnemu oddeľovaniu buniek. L-lyzín sa absorbuje na zeolitcvej náplni, zatiaľ čo suspenzia ochudobnená o lyzín sa čerpá naspät do reaktora.

Hýchlcst čerpania a čas zotrvania v obchvate a kolóne sa musí volit tak, aby bu.nyk neutrpeli žiadne poškodenie v dôsledku nedostatku kyslíka a substrátu.

Ak je to potrebné, zapája sa za sebou tiež niekoľko adsort oných stupňov, ktoré sa prípadne prevádzkujú tiež pri rôzn.ycr podmienkach '/hodnota pH, typ zeolitu/, keá je napríklad potrebné oddeľovat od seba rôzne aminokyseliny.

Pri použití zeclitov na absorpciu aminokyselín namiesto organických icnexových živíc, ktoré sa používajú podľa doterajšieho stavu techniky, sa celkovo dosahujú početné výhody.

Tabuľka 2

Porovnanie spôsobov uskutočnenia absorpcie pri použití ze! litov a ionexových živíc

Ad soroc ia na zeolitoch na íonexcvyc: živiciach

- žiadna regenerácia, desorpčn.ý krok je zároveň regeneračným krokom

- v dôsledku k z n í ž e n i u toho dochádza z n e č i s t o va n i a odpadových vôd živica sa musí pred naviazaním kyseliny regeneroval

elúciu pomocou rôznych	pc s lúči i sa v roztoku
kyselín pri descrpcii možno	prevedie pomocou zcdpove
napr. využit na získanie	dajúcej kyseliny amincky
rôznych solí lyzí.nu	lina /napr. lyží n/ na s c
nedochádza k žiadnemu bobt-	bobtnanie živice spôsobu
nan.iu adsorbents	je tieto problémy: upchávanie, stratu adsorpčnej kapsci
mechanická pevnost, je vysoká,	rozbité guíôčkv živice
i úlomky tvarovaných teliesok	strácajú adsorpčné schop
vykazujú maximálnu adsoročnú kapacitu vysoké teploty neznižujú adsorpčnú kapacitu, vysoká odolnost	n o s t i

voči teplote

prote	¹ --.y	í	b i c m δ s s	3 r	i rozpus-		ro	τθύπγ r	e a s t í v n	e ovolyv
					•w *	v			w r
t e ne	?Oi		nerušia	ac s	orpcne	rv		u scsor	penu ka	pac i tu
vlast	ros	ti					U	o η q t η á	vopred	ich od-

delit, cudzie ióny rušia ad sorcc i u

Prehiad obr. .os vv<rsss

Na obr. 1 > škovi dH=10 /.

sú uvedené adsorpčné izotermy pre l-lyzín na y oráškovitom zeolite Π.-.Υ, ZSM-ô, mordenite a Na Y / t=i o, .Na obr. 2 sú uvedené adsorpčné izotermy p: na oráškovitom zeolite 1AY, ZSM-5, mordenite a Na Y / t=l d,

Y α q q ** *5 SÚ ’L1V^ô d ^Ä ° S ô S 0 P O Č Ω é 7 O f Θ ^T.V L-* na oráškovitorr. zeolite ľAY, ZSivŕ-ô, mordenite a NaY / t=l· č, :lota 2\ ) í^-· s 1 Na obr. 4 je schematicky znázornené uskutočnenie spôsobu podlá vynálezu v pretreoávanej banke i v kolóne s oevným lôžkom zeolitu.

Na obr, je schematicky znázornené uskutočnenie soôscbu podlá vynálezu in situ pri fermentačne.j výrobe L-lyzínu.

Príklady uskutočnenia vvnálezu

1. Spracovanie roztokov aminokyselín

Adso^čné experimenty s aminokyselinami na zeolitoch sa uskutočňujú staticky v miešanej alebo v pretrepévanej ICC ml banke. Používajú sa roztoky syntetických aminokyselín s reznou kclcentrác iou /0_Λ až 80 s/1/.

Ako adsorcenty sa používajú zeolity, ktoré sú uvedené v tabulke 3.

k a

	pomer	pomer	objem	kale ináč i
	SiC,/Al_o	C. Si/Al	mikrooc	rov /^UC/ /'h,

			/ml/g/
Na Y	Ó	3	0,3	ž iaóne··
H-mordenit		IC	C, 2	5 5 C 1
rí-ZSM-5	45	23	0,2	550 1
ĽA Y	2 CC	Ί ,ΛΛ x v L	0,3	5 50 1
Odváž ia	sa vždy 3 ε p	rá škovi t éh	o a v z d u š n	o u vlhkostou
nasýteného	zeolitu a or	idajú napr	íklad do b	anky s 3C ml

roztoku L—lyží.nu. Pokusy sa nechajú prebiehaš cez ncc z ló až 2C hodín /. Vzorky sa pŕefiltrujú a supernatant, ktorý neobsahuje zeolit, sa analyzuje pomocou vysokotlakovej kvapalinovej chromatografie / HPLC /.

Ádsorpčné pokusy sa uskutočňujú pri teplote miestnosti s ori teolote 35 a 60 °C.

určenie absorbovaného množstva sa uskutočňuje analýzou koncentrácie l.yzínu .na začiatku pokusu / Οθ / a na konci pokusu / C_ť /. Zvyšok je absorbovaný. Na základe znalosti koncentrácie absorbe.nta / C-^gramy zeolitu/roztok aminokyseliny / sa môže vypočítaš aosorpčná kapacita X:

r. - n

Na obr. 1 sú uvedené absorpčné izotermv pre mcnohybrát L-lyzínu. Použité roztoky mali spolu so zeolitom priemernú hodnotu pH 9,5.

Medzi H-ZSM-5 a K-mordenitom nie je možné zistit žiadne rozdiely. U oboch týchto zeolitov sa dosiahne maximálna adscrpč.oá kapacita približne S %. Adsorpčná kapacita zeolitu DAľ je pri rovnakých podmienkach / teplots väzby maximálne asi 13 Pokusy uskutočňované pri teplcte 3b až c . ,

6C C ukszuju, že zvýšenie tepioty r.ema ziac.ny vpiyv na acsoroeiu.

Analogická absorpčné pokusy boli uskutočnené tiež s ĽLa L-metio.níncm a L-treoní.ncm. Ľcsiahnute výsledky sú zrejmé z ocr. 2 a 311

2. Spracovanie fermentačnej suspenzie

Adsorpčné a desorpčné vlastnosti L-lyzínu boli oalej skúmané vo fermentačnej suspenzii. Pokusy boli uskutočňované v pretrepávanej banke pri použití práškovitého zeolitu a v kolóne s pevným lôžkom, ktoré obsahovalo tvarované telieska zo zeolitu, pri rôznync hodnotách ph / vie cbr. 4 /.

V priebehu fermentacie bola z fermentačnej zmesi odobratá približne štvorlitrová vzorka a ihnec po odbere bola zmiešaná s antibiotikom chloramfenikolom / 0,04 g/1 / a antímykctikom pimaricinom / 0,01 g/1 /, nato bola uchovávaná v chlade. Tým bola zastavená mikrobiálna aktivita produkčného kmeňa a bolo zabránené napadnutiu cudzorodými organizmami. Pretože adsorpčné experimenty neboli uskutočňované pri sterilných oodmie.nkach, mohla by kontaminácia spôsobil rozklad lyzínu a tým znehodnotil výsledky namerané v priebehu pokusu.

Médium obsahovalo okrem L-lyzínu / 4 g/1 /, kt: oddelil, niekoľko calších zložiek, komplexné podiely, vysokú koncentráciu solí, vysokú koncentráciu biomasy alebo proteír.u / obsah sušiny biomasy 30 g/1 /, mikrobiálne vedľajšie produkty, ako aj iné aminokyseliny. Jeho hodnota ph bola 7,5«

Médium bolo bez oddelenia biomasy 3 bez akéhokoľvek predbežného spracovania uvedené do styku so zeolitmi. Pri pokusoch v pretrepávane j banke boli použité praškovite zeolit.y a ori pokusoch v kolóne s pevným lôžkom bol použitý z-olit DAY vo forme Pashigových krúžkov / vonkajší priemer 7 mm, vnútorný priemer 4 mm / a zeolit h-ZSM-p vo forme plných valčekov / priemer 3 mm /. Kolóny pre pevné lôžko zhotovené zo skla a mali vnútorný priemer 1;^: m eoittu bon a výšku oln.e 4CO mm. Médium bolo o xcionv :ocu

C -Υ» o *» H’·’*!

hore. Pritom bola v pufrcvacej nádore meraná hodnota pH a o~>dľa ootrebv bola korigovaná. Ako korekčné orestriedky slú— žili amoniak a kyselina sírová.

2.1. Výsledky

Hodnota pH bola v preírepáv.ane j banke 7 do 10. Ädsorpčna kapacita X sa zvyšova notou pH. Maximálna adscrpčná kapacita $ nutá ori zeolitoch DAY a NaY.

menená v rozmedzí cd la sc stúpajúcou hcdaž 12 % bola d os iahčnými suspenziami lôžkom pri použití note pH v rozmedzí cvala pri pôvodnej ie hodnotu asi 5 %· á kapacita zvýšit

Adsorpčné a desorpčné pokusy s ŕermenta boli tiež uskutočňované v kolóne s pevným Rashigových krúžkov zc zeolitu DAY pri hod od 7.5 do 10. Adscrpčná kapacita ΓΑΥ dosah hodnote pH / pH 7,5 / fermentačnej suspenz Pri stúpajúcej hodnote pH sa môže adsorpčn až na X=12 % / o

/.

Adsorpčné kapacita L-lyzínu vo fermentačnej suspenzii na zeolite DAY / najviac 12 1- / zodpovedá adscrpčnej kapacite, ktorá bola nameraná pri synteticky vyrobených roztokoch o pH približne 10, čo ukazuje na vysokú selektivitu absorpcie, bez chladu na orítomnost mnchvch cudzích zložiek v susoenzii,

Náplň zeolit.u DAY bola descrbovaná oremvvacím roztokem o pH 1 / ktorý sa skladal z demi.neralizovanej vody a kyseliny chlorovodíkovej /. Pôvodná adscrpčná kapacita bola 6 %. Belo možne dosiahnuť takmer lOOi-nú regenercvatel.nost lyzínu / ktorá je definovaná ako pomer cesorbcvaného lyzínu v gramoch k absorbovanému lyzínu v gramoch, vyjadrený v percentách. Absorpcia a desorpcia holá niekoľkokrát opakovaná pri zmeneŕtýzY. hodnotách pH / až S cyklov s rovnakou kcloncu a rovnakou náplňou /. Náplň zeolitu DAY bola pritom zásobovaná ferme.noač.ncu suspenziou počas 1 týždňa. Nebolo pozorované žiadne zablokovanie ani zarastanie kolón? alebo Rashigových krúžkov.

zara s

3. Spracovanie ŕermentačnej suspenzie in situ

Až doteraz predstavené výsledky ukazujú, že je možné soracovávat L-lyzín in situ v priebehu ŕermentécie. Schéma vhodného postupu je uvedená na obr. ô. Ako činidlo na korekciu pH sa v reaktore v priebehu fermentácie používa amoniak, ako báza. Spracovanie sa uskutočňuje in situ tak, že sa z reaktora obchvatom ŕermentačná suspenzia odvádza pomocou sterilného čerpadla a potom sa cez kolónu s náplnou zeolitu čerpá naspät go reaktora. Nedochádza k žiadnemu oddeľovaniu buniek. L—lyzín sa absorbuje na zeolitovej náplni, zatiaľ čo suspenzia ochudobnená o lyzín sa čerpá naspät do reaktora.

Pýchlost čerpania a čas zotrvania v obchvate a kolóne sa musí volit tak, aby bunky neutrpeli žiadne poškodenie v dôsledku nedostatku kvslíka a substrátu.

úpravy hodnoty pH pomocou amoniaku by bolo možné uskutcč ňovat namiesto v dávkovacom mieste do fermentora tiež v adsorpčnej kolóne / vi3 obr. 5 /· Tým vznikajú dočasné gr οι i entý pH, ktoré posúvajú acsorpčnú kapacitu smerom k vyšším hodnotám. Pritom sa musí čas zotrvania prúdu suspenzie v kolóne a Čas miešania a distribúcie pH v kolóne optimalizovat tak, aby nedošlo k poškodeniu mikroorganizmov.

Kolóna s absorbovaným lyzínom sa potom premyje vodou a eluuje kyselinou. Použitím kyseliny chlorovodíkovej alebo kyseliny sírovej, ako elučnej kyseliny, sa potom môže alte-r natívne vyrábat hydrochlorid alebo sulfát lyzínu. Ak sa použijú dve kolóny, môže v priebehu -absorpcie v prvej kolene dcchádzat k desorpcii druhej kolony. Výhody spôsobu podľa vynálezu v priemyselnom meradle zvýrazňujú nasledujúce hodno t v:

objem reaktore pracovný objem koncentrácia lyzínu kumulovaný lyží n

ad sorpčná kapacita ĽA Y	pri pH	7,5
adsorpčná kapacita ĽAY	pri pH	r- 9,o
čas adsorpcie- alebo des	or p c i e
dve adsorpčná kolóny o	objeme	vždy
dve adsorpčná kolóny vždy s

čas spracovania in situ absorpcia pri pH 7,5, vždy 2 hodiny na konci fermentáeie je spracované zvyšujúcich 4 OOO kg lyzí.nu sa po výrobe oddelí pri pH 9,5 za

3CO m³

Ί n r\ r\ -i g/1

COO kg/násada *- .n/

O X %

hodiny

5 m.³

COCkg Rashigových krúžkov zo zeolitu ΓΑΥ 40 hodín

500 kg lyzínu

OCO kg lyzí.nu hodín noc i e m o z.n e za

Pri postupe porna tohto prikisou skončenia fermentáeie z ŕerm.en.tačnej susoenzie dolné oddeľ: lyzín s oriviest ho ku kryštalizácii v žiadanej forme.

Claims

1. Spôsob oddeľovania aminokyselín z vodných roztokov vyznačujúci sa t ý m, že sa hodnota pH roztokov, v prípade bázických aminokyselín / ktorých izoelektrický bod pi je vyšší ako pH 7 / upraví na hodnotu vyššiu alebo rovnú pi, v prípade neutrálnych aminokyselín / ktorých pi je v rozmedzí od pH 5 do pH 7 / alebo v pripáde·kyslých am nckyselín / ktorých pi je nižší ako pH 5 / upraví na hodnotu pH nižšiu alebo rovnú pi, potom sa tieto roztoky uvedú do styku s vhodným zeolitom a adsorbova.ná aminokyselina sa zo zeolitu po svojom oddelení eluuje, v prípade bázických aminokyselín pri hodnote pH nižšej ako pi a v prípade neutrálnych a kyslých aminokyselín pri hodnote pH vyššej ako pi.

Scôscb oodla nároku v y z' lity typu A,X d ealuminovaný alebo VPI-5 t ý m, že sa používajú zeo olit Y / DAY /, mordenit, aluminovaný ZSM-5, zeolit

Y, dealuminovaný zemord e n i t, Z S ?,1-5, -d e 3. Spôsob podlá nároku 1 alebo 2, v y z n a sa tým, že sa L-lyzín oddeľuje pri použití zeolitu typu DAY, NaY, ZSM-5. alebo morčenitu.

4. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, sa t ý m, že sa DL- alebo L—metionín oddeľuje tí zeolitu typu ZSM-5, DAY alebo mcrdenitu.

U C 1 oouž i5. Spôsob podľa náreku 1 alebo 2, v y z n a č u j, úci sa tým, že sa L-treonín oddeľuje pri použití zeolitu typu ZSM-5, mcrdenitu alebo ĽAY.

o. Spôsob poola ujúci sa iekterého z nárokov 1 až ~, v y z n a t ý m, že vodné roztoky obsahujú viac

- '16 než .jednu -aminokyselinu.

7. Spôsob podlá niektorého z nárokov 1 až ó, vyzná fermentačnen sa tým uspenzie odv že sa v priebehu ferme.ntácie z ný prúd, ktorý sa uvádza do styku s vhodným zeolit.om a kvapalina, ktorá je cchudobr.e na o aminokyselinu alebo aminokyseliny sa recirkuluje do fe mentačnej nádoby.

S. Spôsob podlá náreku 7, tým, že sa z fermentačnej vyznačujúci sa suspenzie neoddeluje bicmasa.