SK286133B6 - Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky - Google Patents

Abstract

V spôsobe testovania tvarovaného stavu koncovky sa v kroku S1 vytvorí referenčný tvar vlny na základe zaťaženia, keď sa získa koncovka v dobrom tvarovanom stave, a referenčný tvar vlny sa rozdelí na viaceré segmenty referenčného tvaru vlny, aby sa stanovili singulárne body. V kroku S2 sa segmenty referenčného tvaru vlny obsahujúce singulárne body zintegrujú. V kroku S3 sa vytvorí charakteristickýtvar vlny na základe zaťaženia, keď sa získa tvarovaná koncovka, ktorá sa má testovať. Takto vytvorený charakteristický tvar vlny sa rozdelí na viaceré segmenty tvaru vlny vzorky a segmenty tvaru vlny, zodpovedajúce segmentom referenčného tvaru vlny, sa integrujú. V kroku S4 sa integrované hodnoty segmentov referenčného tvaru vlny porovnajú s integrovanými hodnotami segmentov tvaru vlny vzorky, čím sa rozhodne, či tvarovaný stav tvarovacej koncovky je alebo nie je dobrý. V tejto konfigurácii sadá tvarovaný stav koncovky stabilne testovať, chybnosť sa presne deteguje a čas potrebný na testovanie sa dá skrátiť.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na tvarovanie koncoviek na výrobu koncovkou vybaveného vodiča, ktorý je súčasťou zväzku vodičov, a konkrétnejšie spôsobu testovania tvarovaného stavu koncoviek na testovanie tvarovaného stavu koncovky, tvarovanej zariadením na tvarovanie koncoviek.

Doterajší stav techniky

Aby sa pripevnila koncovka k elektrickému vodiču, tradične sa používa zariadenie na tvarovanie koncoviek. Čo sa týka elektrického vodiča, predtým, než sa k nemu pripevní koncovka, obalená časť, ako je jeho koniec, sa odstráni, aby sa odkrylo jadro na konci. Menovite sa elektrický vodič podrobí operácii zoškrabávania. Uvedená koncovka je vybavená pritužovacím ramenom na prituženie odkrytého jadra a ramenom na prituženie elektrického vodiča pre každú obalenú časť.

Tradične sa koncovka natvaruje na elektrický vodič takým spôsobom, že rameno na prituženie jadra a ramená na prituženie elektrického vodiča sa pritužia zariadením na tvarovanie koncovky. Ako sa môže stať, počas kroku tvarovania dochádza k chybnému tvarovaniu. Aby sa detegovalo chybné tvarovanie tvarovanej koncovky, používa sa zariadenie na detekciu chybného tvarovania.

Toto zariadenie testuje koncovkou vybavený vodič, či je chybný alebo nie, porovnaním charakteristického tvaru vlny, získaného vzorkovaním charakteristických hodnôt počas kroku tvarovania v časovej postupnosti, s referenčným tvarom vlny, ktorý je charakteristickým tvarom vlny, predtým získaným pre dobrý vodič, vybavený koncovkou. To sa zakladá na skutočnosti, že charakteristická hodnota (zaťaženie) počas abnormálneho tvarovania sa odlišuje rôznym spôsobom od charakteristickej hodnoty počas normálneho tvarovania, t. j. získaná charakteristická krivka sa líši od referenčného tvaru vlny.

Príklad zariadenia na detekciu chybného tvarovania je opísaný v JP-A-185457. Toto zariadenie na detekciu chybného tvarovania testuje, či je koncovkou vybavený vodič dobrý alebo nie, porovnávaním hodnoty charakteristickej krivky, integrovanej cez čas vzorkovania, s integrovanou hodnotou referenčného tvaru vlny, keď sa koncovkou vybavený vodič získa z normálneho tvarovania.

Je tu však určitý stupeň rozdielu v tvare vlny medzi referenčným tvarom vlny a charakteristickým tvarom vlny podľa stupňa chybnosti. Napríklad, ak sa elektrický vodič nezoškriabe na požadovanom mieste a obalená časť sa prituží ramenom na prituženie jadra, získaný charakteristický tvar vlny sa veľmi líši od referenčného tvaru vlny. Ďalej, tiež tam, kde je jadro, ktoré sa prerezalo v mieste zoškrabania, pritužené ramenom na prituženie jadra, sa získaný charakteristický tvar vlny veľmi odlišuje od referenčného tvaru vlny. V týchto prípadoch, kde je stupeň chybnosti vysoký, sa dá ľahko rozhodnúť, či je tvarovaný stav tvarovacej koncovky dobrý alebo nie. Ak však je tu malý rozdiel medzi referenčným tvarom vlny a charakteristickým tvarom vlny, je ťažké rozhodnúť, či je tvarovaný vodič dobrý alebo nie.

Pri spôsobe detekcie chybného tvarovania, opísanom v JP-A-185457, sa dá veľká chyba, ktorá poskytuje veľký rozdiel v integrovaných hodnotách, ľahko detegovať. Ale chybnosť, poskytujúca charakteristický tvar vlny, ktorý je väčší než referenčný tvar vlny na začiatku tvarovania a menší v čase jeho skončenia, ťažko vytvorí rozdiel v integrovaných hodnotách. To robí ťažkým rozhodnúť, či je tvarovaný elektrický vodič dobrý alebo nie.

Rozhodnutie, či je tvarovaný stav koncovky dobrý alebo nie, sa robí počas kroku tvarovania koncovky na vodiči. To vyžaduje, aby sa čas, potrebný na túto operáciu, skrátil.

Ako sme opísali, koncovka je vybavená ramenom na prituženie jadra a ramenom na prituženie elektrického vodiča. Tieto ramená sa pritužia súčasne zariadením na tvarovanie koncovky. Preto, ak dôjde k chybnému tvarovaniu, bolo ťažké identifikovať singulámy bod.

Cieľom tohto vynálezu je poskytnúť zariadenie na detekciu tvarovaného stavu koncovky, ktoré dokáže jednoznačne rozhodnúť, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie, určite detegovať miernu chybnosť a skrátiť čas, potrebný na toto rozhodnutie.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky na základe tvaru vlny charakteristických hodnôt, získaných v procese tvarovania koncovky na jadre elektrického vodiča, ktorý zahrnuje kroky: zistenia referenčného tvaru vlny z charakteristického tvaru vlny, keď bola koncovka tvarovaná normálne, a rozdelenia referenčného tvaru vlny na prvé viaceré segmenty referenčného tvaru vlny; rozdelenia charakteristického tvaru vlny, získaného, keď sa koncovka, ktorá sa má testovať, tvaruje na elektrickom vodiči, na viaceré segmenty, zodpovedajúce segmentom referenčného tvaru vlny; a rozhodnutia, či je tvarovaný stav kon covky dobrý alebo nie, na základe prvých segmentov referenčného tvaru vlny a segmentov charakteristického tvaru vlny.

V súlade s opísaným spôsobom, keďže sa tvarovaný stav koncovky testuje na základe časti charakteristického tvaru vlny, rozdeleného na segmenty tvaru vlny, sa stabilne rozhodne, či je tvarovaný stav koncovky dobrý alebo nie, pričom sa presne deteguje chybné tvarovanie. Mimochodom, časťou charakteristického tvaru vlny, ktorá sa použije na rozhodovanie, je výhodne oblasť, kde sa rozdiel v charakteristických hodnotách ukáže byť výrazný podľa toho, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie.

Na základe časti rozdelených segmentov charakteristického tvaru vlny sa rozhodne, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie. To skracuje čas, potrebný na rozhodnutie. Mimochodom, charakteristický tvar vlny výhodne vykazuje zaťaženie, aplikované na koncovku, keď sa deformuje počas operácie tvarovania alebo posunu tvarovacieho zariadenia, ktoré sa použije na tvarovanie. Segment referenčného tvaru vlny a segment tvaru vlny vzorky, ktoré sa použijú na rozhodnutie, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie, sa výhodne zvolia podľa koncovky a elektrického vodiča.

V opísanom spôsobe sa výhodne singuláme body referenčného tvaru vlny zistia vopred na základe prírastkov referenčného tvaru vlny; a prvé segmenty referenčného tvaru vlny obsahujú tieto singuláme body.

Podľa opísaného spôsobu sa chybné tvarovanie dá detegovať presnejšie, keďže časť segmentov referenčného tvaru vlny, ktorá sa použije na rozhodovanie, obsahuje singuláme body, v prípade koncovky, pri ktorej sa hodnota zaťaženia v singulámom bode a jeho susedstve mení podľa toho, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý. Mimochodom, časťou charakteristického tvaru vlny, ktorá sa použije na rozhodovanie, je výhodne oblasť, kde sa charakteristická hodnota silne mení podľa toho, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie.

Singulámymi bodmi sú výhodne body, kde sa pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky privedie do vzájomného kontaktu v priebehu tvarovania, počas ktorého sa tieto deformujú v procese tvarovania zariadením na tvarovanie koncovky, kde pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky začne prichádzať do styku s jadrom a zaťaženie začne rásť, kde v priebehu pritužovania jadra sa zaťaženie zmení zo „vzrastu“ na „pokles“, kde zaťaženie dosiahne maximum, a preto už nie je aplikované.

V opísanom spôsobe sa singuláme body referenčného tvaru vlny výhodne vopred zistia na základe prírastkov referenčného tvaru vlny; a prvé segmenty referenčného tvaru vlny sú umiestnené medzi singulámymi bodmi.

Podľa opísaného spôsobu, keďže časť segmentov referenčného tvaru vlny, ktorá sa použije na rozhodovanie, je umiestnená medzi singulámymi bodmi, sa v prípade koncovky, kde sa ľahkosť (alebo obťažnosť) deformácie, t. j. hodnota zaťaženia mení medzi singulámymi bodmi podľa toho, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, chybné tvarovanie dá detegovať bezpečne a presne. Mimochodom, časťou charakteristického tvaru vlny, ktorá sa použije na rozhodovanie, je výhodne oblasť, kde sa charakteristická hodnota výrazne mení podľa toho, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie. Ďalej, počas operácie tvarovania koncovky sa koncovka deformuje hlavne medzi singulámymi bodmi.

Singulámymi bodmi sú výhodne body, kde sa pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky privedie do vzájomného kontaktu v priebehu pritužovania, počas ktorého sa deformujú v procese tvarovania zariadením na tvarovanie koncovky, kde pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky začne prichádzať do styku s jadrom a zaťaženie začne rásť, kde v priebehu pritužovania jadra sa prírastok zaťaženia zmení zo „vzrastu“ na „pokles“, kde zaťaženie dosiahne maximum, a preto už nie je aplikované.

Podľa tohto vynálezu sa tiež poskytuje spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky na základe tvaru vlny charakteristických hodnôt, získaných v procese tvarovania koncovky na jadre elektrického vodiča, ktorý zahrnuje kroky: zistenia referenčného tvaru vlny z charakteristického tvaru vlny, keď sa koncovka tvarovala normálne; zistenia singulámych bodov referenčného tvaru vlny na základe jeho prírastkov; určenia druhých segmentov referenčného tvaru vlny, ktorými sú segmenty, obsahujúce singuláme body; určenia druhých segmentov referenčného tvare vlny, obsahujúcich body, zodpovedajúce singulárnym bodom v charakteristickom tvare vlny, získanom, keď sa koncovka, ktorá sa má testovať, tvarovala na elektrickom vodiči; a rozhodnutia, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, na základe druhých segmentov referenčného tvaru vlny a druhých segmentov tvaru vlny.

Podľa opísaného spôsobu časť druhých segmentov referenčného tvaru vlny, použitá na rozhodovanie, obsahuje singuláme body a druhé segmenty charakteristického tvare vlny, ktorý sa má testovať, obsahujú segmenty, zodpovedajúce týmto singulárnym bodom. O tom, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, sa rozhoduje na základe druhých segmentov referenčného tvaru vlny a druhých segmentov tvaru vlny vzorky. Preto v prípade koncovky, pri ktorej sa hodnoty zaťaženia v singulámych bodoch a ich okolí menia podľa toho, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, sa chybné tvarovanie dá detegovať presnejšie. Mimochodom, časťou charakteristického tvaru vlny, ktorá sa použije na rozhodovanie, je výhodne oblasť, kde sa charakteristická hodnota výrazne mení podľa toho, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie.

O tom, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, sa rozhoduje na základe druhých segmentov referenčného tvaru vlny, ktoré sú súčasťou referenčného tvaru vlny, a druhých segmentov tvare vlny vzorky, ktoré sú súčasťou charakteristického tvaru vlny. To skracuje čas, potrebný na rozhodovanie.

Mimochodom, charakteristický tvar vlny výhodne vykazuje zaťaženie, naložené na koncovku, keď sa deformuje počas operácie tvarovania alebo posunutia tvarovacieho zariadenia, ktoré sa použije na tvarovanie. Singulámymi bodmi sú výhodne body, kde sa pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky privedie do vzájomného kontaktu v priebehu pritužovania, počas ktorého sa deformujú v procese tvarovania zariadením na tvarovanie koncoviek, kde pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky začne prichádzať do styku s jadrom a zaťaženie začne rásť, kde v priebehu pritužovania jadra sa prírastok zaťaženia zmení zo „vzrastu“ na „pokles“, kde zaťaženie dosiahne maximum, a preto už nie je aplikované.

V opísanom spôsobe sú singulámymi bodmi výhodne body, kde prírastok referenčného tvaru vlny je maximálny alebo nula.

Podľa opísaného spôsobu singulámymi bodmi, ktorými sú body, kde prírastok referenčného tvaru vlny je maximálny alebo nula, sú body, kde sa pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky privedie do vzájomného kontaktu v priebehu pritužovania, počas ktorého sa deformujú v procese tvarovania zariadením na tvarovanie koncovky, kde pár pritužovacích ramien tvarovacej koncovky začne prichádzať do styku s jadrom a zaťaženie začne rásť, kde sa v priebehu pritužovania jadra prírastok zaťaženia zmení zo „vzrastu“ na „pokles“, kde zaťaženie dosiahne maximum, a preto už nie je aplikované. To dovoľuje detegovať chybné tvarovanie bezpečnejšie a presnejšie.

Podľa tohto vynálezu sa tiež poskytuje spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky na základe tvaru vlny charakteristických hodnôt, získaných v procese tvarovania koncovky na jadre elektrického vodiča, ktorý zahrnuje kroky: získania referenčného tvaru vlny z charakteristického tvaru vlny, keď sa koncovka tvarovala normálne; a zistenia referenčných charakteristických hodnôt v pravidelných intervaloch referenčného tvaru vlny; určenia charakteristických hodnôt charakteristického tvaru vlny, získaného, keď sa koncovka, ktorá sa má testovať, tvarovala na elektrickom vodiči, v uvedených pravidelných intervaloch; a rozhodnutia, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, na základe referenčných charakteristických hodnôt a charakteristických hodnôt.

Podľa opísaného spôsobu, keďže sa o tvarovanom stave koncovky rozhoduje na základe charakteristických hodnôt v pravidelných intervaloch charakteristického tvaru vlny, sa o tom, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, dá stabilne rozhodnúť, čím sa umožní detegovať chybné tvarovanie presnejšie.

Pretože o tom, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, sa rozhoduje na základe charakteristických hodnôt v pravidelných intervaloch, čas, potrebný na rozhodovanie, sa dá skrátiť. Mimochodom, charakteristickým tvarom vlny je výhodne zaťaženie, aplikované na koncovku, keď sa deformuje počas operácie tvarovania alebo posunutia tvarovacieho zariadenia, ktoré sa použije na tvarovanie.

V opísanom spôsobe má elektrický vodič výhodne obal na obalenie jadra, koncovka má pritužovacie ramená na prituženie jadra, prvý chybný tvar vlny sa získa z tvaru vlny, keď pritužovacie ramená pritužia tak obal, ako aj jadro, a prvý singulámy bod zo singulámych bodov sa získa z referenčného tvaru vlny a prvého chybného tvaru vlny.

Podľa opísaného spôsobu sa prvý singulárny bod zistí z prvého chybného tvaru vlny, keď pritužovacie ramená pritužia tak obal, ako aj jadro, a z referenčného tvaru vlny, keď sa tvaruje normálne. To umožňuje, aby bol prvý singulámy bod bezpečne definovaný.

V opísanom spôsobe jc prvý singulámy bod výhodne definovaný bodom, kde charakteristická hodnota prvého chybného tvaru vlny prekročí hodnotu referenčného tvaru vlny v priebehu plynutia času operácie tvarovania.

Podľa opísaného spôsobuje prvý singulámy bod definovaný bodom, kde charakteristická hodnota prvého chybného tvaru vlny prekročí hodnotu referenčného tvaru vlny. To umožňuje, aby bol prvý singulámy bod bezpečne definovaný.

V opísanom spôsobe sa jadro výhodne skladá z viacerých vodičov, zviazaných do zväzku; koncovka má pritužovacie ramená na prituženie jadra; druhý chybný tvar vlny sa získa z charakteristického tvaru vlny, keď pritužovacie ramená pritužia vodiče, ktorých počet je menší než počet, s ktorým by sa koncovka tvarovala normálne; a druhý singulámy bod sa získa z referenčného tvaru vlny a druhého chybného tvaru vlny.

Podľa opísaného spôsobu je druhý singulámy bod definovaný druhým chybným tvarom vlny, keď pritužovacie ramená pritužia vodiče, ktorých počet je menší než počet, s ktorým by sa koncovka tvarovala normálne, a z referenčného tvaru vlny, keď sa tvaruje normálne. To umožňuje, aby bol druhý singulámy bod bezpečne definovaný.

V opísanom spôsobe je druhý singulámy bod výhodne definovaný bodom, kde charakteristická hodnota prvého chybného tvaru vlny klesne pod hodnotu referenčného tvaru vlny v priebehu plynutia času operácie tvarovania.

V opísanom spôsobe je druhý singulámy bod výhodne definovaný druhým chybným tvarom vlny, keď pritužovacie ramená pritužia vodiče, ktorých počet je menší než počet, s ktorým by sa koncovka tvarovala normálne, a z referenčného tvaru vlny, keď sa tvaruje normálne. To umožňuje, aby bol druhý singulámy bod bezpečne definovaný.

Podľa opísaného spôsobuje druhý singulámy bod definovaný bodom, kde charakteristická hodnota prvého chybného tvaru vlny klesne pod hodnotu referenčného tvaru vlny. To umožňuje, aby bol druhý singulámy bod bezpečne definovaný.

Uvedené a ďalšie ciele a znaky tohto vynálezu budú zrejmejšie z nasledujúceho opisu v spojitosti s priloženými obrázkami.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 je pohľad spredu na zariadenie na tvarovanie koncoviek, na ktoré sa aplikuje spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa prvého uskutočnenia tohto vynálezu;

obr. 2 je pohľad zboku na zariadenie na tvarovanie koncoviek, znázornené na obr. 1, kde vzťahovou značkou 32 je označený ovládač a 33 vstupná jednotka;

obr. 3 je pohľad, znázorňujúci miesto, kde je tlakový snímač pripevnený v prvom uskutočnení;

obr. 4 je blokový diagram zariadenia na detekciu chybnosti tvarovania v prvom uskutočnení, kde vzťahovou značkou 100 je označený tlakový snímač, 300 zariadenie na detekciu chybného tvarovania, 41 zosilňovač na zosilnenie výstupu z tlakového snímača 100, 42 A/D prevodník na konverziu analógového napäťového signálu, 43 vstupná jednotka, 44 CPU, 45 ROM, 46 RAM, 47 zobrazovacia jednotka a 48 komunikačné rozhranie.

obr. 5A a 5B sú grafy, znázorňujúce referenčný tvar vlny, prírastkový tvar vlny, singuláme body a prvé segmenty referenčného tvaru vlny v prvom uskutočnení;

obr. 6A až 6E sú pohľady v reze, znázorňujúce v procese tvarovania tvarovač, nákovu, pár pritužovacích ramien a jadro;

obr. 7A a 7B sú grafy, znázorňujúce vzťah medzi referenčným tvarom vlny a charakteristickými tvarmi vlny, zodpovedajúcimi rôznym chybným stavom;

obr. 8 je vývojový diagram príkladu procesu rozhodovania o tvarovanom stave podľa prvého uskutočnenia, kde SI znamená vytvorenie referenčného tvaru vlny, S2 zintegrovanie segmentov referenčného tvaru vlny, S3 vytvorenie charakteristického tvaru vlny objektu na rozhodovanie a integrovanie segmentov jeho tvaru vlny, S4 porovnanie integrovanej hodnoty segmentov referenčného tvaru vlny s integrovanou hodnotou segmentov tvaru vlny objektu na rozhodnutie o tom, či objekt je alebo nie je dobrý.

obr. 9 je graf, znázorňujúci referenčný tvar vlny, singulárne body a druhé segmenty referenčného tvaru vlny v druhom uskutočnení;

obr. 10A a 10B sú grafy, znázorňujúce vzťah medzi referenčným tvarom vlny a charakteristickými tvarmi vlny, zodpovedajúcimi rôznym chybným stavom v druhom uskutočnení;

obr. 11A a 11B sú grafy, znázorňujúce referenčný tvar vlny, singuláme body a druhé segmenty referenčného tvaru vlny v treťom uskutočnení;

obr. 12A a 12B sú grafy, znázorňujúce vzťah medzi referenčným tvarom vlny a charakteristickými tvarmi vlny, zodpovedajúcimi rôznym chybným stavom v treťom uskutočnení;

obr. 13A a 13B sú pohľady, znázorňujúce referenčný tvar vlny vo štvrtom uskutočnení;

obr. 14A a 14B sú grafy, znázorňujúce vzťah medzi referenčným tvarom vlny a charakteristickými tvarmi vlny, zodpovedajúcimi rôznym chybným stavom vo štvrtom uskutočnení;

obr. 15 je perspektívny pohľad na elektrický vodič a tvarovaciu koncovku, pripevnené k sebe navzájom s použitím zariadenia na tvarovanie koncovky.

Obr. 16 je pohľad na vysvetlenie iného spôsobu získania singulárneho bodu A v prvom až treťom uskutočnení; a obr. 17 je pohľad na vysvetlenie iného spôsobu získania singulárneho bodu B v prvom až treťom uskutočnení.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Uskutočnenie 1

Teraz podáme s odkazom na obr. 1 až 8 a 15 vysvetlenie prvého uskutočnenia tohto vynálezu. Obr. 1 je pohľad spredu na zariadenie na tvarovanie koncoviek, na ktoré je aplikovaný vynález. Obr. 2 je bočný pohľad na zariadenie na tvarovanie koncoviek, znázornené na obr. 1. Zariadenie 200 na tvarovanie koncoviek, znázornené na obr. 1 a 2, slúži na natvarovanie tvarovacej koncovky 51 na elektrický vodič 61, ako je znázornené na obr. 15.

Elektrický vodič 61 obsahuje vodivé jadro 60 a izolačný obal 62, ktorý obaľuje jadro 60. Jadrom 60 je prameň viacerých vodičov a jeho prierez je okrúhly. Vodiče jadra 60 sú vyrobené z vodivého kovu, ako je meď, medená zliatina, hliník alebo hliníková zliatina. Obal 62 je vyrobený z izolujúcej syntetickej živice.

Predtým, než sa tvarovacia koncovka 51 natvaruje na elektrický vodič 61, obal elektrického vodiča 61 sa čiastočne odstráni, aby jadro 60 bolo čiastočne odkryté.

Tvarovacia koncovka 51 je vytvorená ohýbaním vodivej kovovej platničky. Tvarovacia koncovka 51 je koncovka s otvorom s elektrickým kontaktom 53 (opísaný neskôr) valcového tvaru. Tvarovacia koncovka 51 zahrnuje spojovaciu časť 52 elektrického vodiča, ktorá sa má spojiť s elektrickým vodičom 61, elektrický kontakt 53, ktorý sa má spojiť s druhou koncovou kovovou tvarovkou, a spodnú stenu 54, ktorá spája spojovaciu časť 52 elektrického vodiča s kontaktovou časťou 53 elektrického vodiča.

Spojovacia časť 52 elektrického vodiča zahrnuje pár ramien 55 na prituženie elektrického vodiča a pár ramien 50 na prituženie jadra. Pár ramien 55 na prituženie elektrického vodiča sa rozprestiera nahor z oboch okrajov spodnej steny 54. Pritužovacie ramená 55 elektrickéo vodiča sú ďalej ohnuté smerom k spodnej stene 54, aby zovreli obal 62 elektrického vodiča 61 medzi sebou a spodnou stenou 54. Teda pár ramien 55 na prituženie elektrického vodiča prituží obal elektrického vodiča 61.

Pár ramien 50 na prituženie jadra sa rozprestiera nahor z oboch okrajov spodnej steny 54. Ramená na prituženie jadra sú ďalej ohnuté smerom k spodnej stene 54, aby zovreli odkryté jadro 60 medzi sebou a spodnou stenou 54. Teda pár ramien 50 na prituženie jadra prituží jadro 60. Zariadenie 200 na pritužovanie koncoviek slúži na ohnutie pritužovacích ramien 50 a 55 smerom k spodnej stene 54, aby natvarovali tvarovaciu koncovku 51 na elektrický vodič 61. Na obr. 1 rám 1 zariadenia 200 na tvarovanie koncoviek zahrnuje základovú platňu 2 a bočné platne 3 na oboch stranách.

Servomotor 4, vybavený spomaľovačom 5, je pripevnený k hornej časti oboch platní 3, 3. Kotúč 7 s excentrickým čapom (kľukový hriadeľ) 8 je axiálne vytvorený okolo výstupného hriadeľa 6 spomaľovača 5. Šmýkadlo 9 je otočné pripevnené k excentrickému čapu 8. Šmýkadlo 9 je klzné namontované medzi sedlami 10 a 10a, pripevnenými k baranidlu 11. Šmýkadlo 9 kíza vodorovne medzi sedlami 10 a 10a otáčaním kotúča 7 a baranidlo 11 sa pohybuje zvisle.

Baranidlo 11 je namontované na vodidlá 12, 12 baranidla, vytvorené na vnútorných stranách oboch bočných platní 3, 3 tak, že tieto môžu zvisle kĺzať. Kotúč 7, šmýkadlo 9, sedlá 10 a 10a, baranidlo 11a vodidlo 12 baranidla tvoria mechanizmus piest-kľuka. Baranidlo 11 má na spodnom konci zaberajúcu konkávnu časť 13. Zaberajúca konvexná časť 16 držiaka 15 tvarovača, vybaveného tvarovačom 14, je odnímateľné namontovaná v zaberajúcej konkávnej časti 13.

Tvarovač 14 je protiľahlý k nákove 17. Nákova 17 je pripevnená k stojanu 24 na namontovanie nákovy na základovej platni 2. Tlakový snímač 100 je vytvorený medzi baranidlom 11 a držiakom 15 tvarovača. Tlakový snímač 100 jc spojený so zariadením 300 na detekciu chybného tvarovania. Zariadenie 300 na detekciu chybného tvarovania slúži na detegovanie zvislého zaťaženia (na ktoré budeme ďalej odkazovať ako na hodnotu zaťaženia) od tvarovača 14 na základe výstupu z tlakového snímača 100. Detegovaná hodnota zaťaženia sa spracuje ako charakteristická hodnota v priebehu tvarovania. Mimochodom, treba si uvedomiť, že zaťaženie slúži ako sila reakcie z tvarovacej koncovky 51 a sila, ktorá sa má aplikovať na tvarovaciu koncovku 51.

Na obr. 1 vzťahová značka 18 označuje zariadenie na dodanie koncovky, ktoré má známu konfiguráciu. Zariadenie 18 na dodanie koncovky zahrnuje vodidlo 19 koncovky na podopretie tvarovacích koncoviek 51, spojených do reťazca (neznázomený), lisovač 20 koncoviek, rameno 22 na nesenie koncoviek, ktoré má pri vrchole lôžko (západku) 21 na nesenie koncoviek, výkyvný článok 23 na pohybovanie ramenom 22 atď.

Výkyvný článok 23 sa kýva sem a tam, keď baranidlo 11 klesá alebo stúpa tak, že lôžko 21 na nesenie koncoviek posiela tvarovacie koncovky 51 na nákovu 17 jednu po druhej. Nákova 17 je prispôsobená tak, že sa dá ľahko zladiť s tvarovačom 14 a jej odstránenie alebo nahradenie sa dajú ľahko vykonať.

Servomotor 4 sa otáča reverzibilne, takže baranidlo 11, t. j. tvarovač 14, stúpa alebo klesá cez mechanizmus piest-kľuka. Servomotor 4 je spojený s ovládačom 32 na kontrolu ovládania servomotora 4. Keď tvarovač 14 klesá alebo stúpa, tvarovacia koncovka 51 sa natvaruje na elektrický vodič 61 medzi tvarovačom 14 a nákovou 17.

Vstupná jednotka 33 je spojená s ovládačom 32. Vstupná jednotka 33 je upravená na zadávanie referenčných údajov, ako je štandard (alebo veľkosť) tvarovacej koncovky 51, veľkosť zodpovedajúceho elektrického vodiča 61, výška tvarovača, zaťaženie (prúd), naložené na servomotor 4. Kódovač 31 je pripojený k výstupnému hriadeľu (neznázomený) servomotora 4. Na základe počtu jeho otáčok sa deteguje poloha tvarovača 14 a vracia sa do ovládača 32.

Obr. 4 je blokový diagram zariadenia 300 na detekciu chybného tvarovania podľa tohto uskutočnenia. Zariadenie 300 na detekciu chybného tvarovania zahrnuje zosilňovač 41 na zosilnenie výstupu z tlakového snímača 100, A/D prevodník 42 na konverziu analógového napäťového signálu, vytvoreného zosilňovačom 41, na digitálne napäťové údaje, vstupnú jednotku 43, CPU 44, ROM 45, RAM 46, zobrazovaciu jednotku 47 a komunikačné rozhranie 48.

Vstupná jednotka 43, CPU 44, ROM 45, RAM 46, zobrazovacia jednotka 47 a komunikačné rozhranie 48 tvoria mikropočítač. CPU 44 vykonáva riadiace operácie s použitím pracovnej oblasti RAM 46 v kontrolnom programe, zapamätanom v ROM 45.

Špecificky, údaje z A/D prevodníka 42, ktoré zodpovedajú hodnote zaťaženia, získanej cez tlakový snímač, sa vzorkujú ako charakteristická hodnota. CPU 44 vykonáva operácie na základe takto vzorkovanej charakteristickej hodnoty a vykoná spracovanie tvorby referenčného tvaru 71 vlny (znázorneného na obr. 5 a iných), spracovanie rozdelenia referenčného tvaru 71 vlny na segmenty referenčného tvaru vlny, spracovanie detekcie singulárneho bodu na referenčnom tvare 71 vlny, spracovanie integrácie segmentov 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny (opísané neskôr), spracovanie zadania prahovej hodnoty a prijateľného limitu, spracovanie detekcie chybného tvarovania atď. Výsledky toho sa zobrazia na zobrazovacej jednotke 47.

Keď sa tvarovacia koncovka 51 tvaruje, získa sa charakteristická hodnota, čo je údaj o hodnote zaťaženia, získaný cez tlakový snímač 100, takže sa získa charakteristický tvar 71 vlny, ako je znázornené na obr. 5A. Charakteristický tvar 71 vlny reprezentuje zmenu v hodnote zaťaženia v priebehu času. Tvar vlny, znázornený na obr. 5A, je tvar vlny, keď tvarovanie prebehlo normálne. Získajú sa viaceré tvary vlny, keď tvarovanie prebehlo normálne, a zapamätajú sa v predpísanom formáte do RAM 46. Mimochodom, na charakteristický tvar 71 vlny budeme v ďalšom odkazovať ako na referenčný tvar 71 vlny.

Kedykoľvek sa v predpísanom cykle konverzie určia digitálne údaje, A/D prevodník 42 vytvorí údaje. CPU 44 môže preto vzorkovať charakteristickú hodnotu v časovej postupnosti na časovej báze časových okamihov tvorby uvedených údajov. Údaje referenčného tvaru 71 vlny (charakteristický tvar vlny) sa môžu zapamätať do RAM 46 ako údaje v časovej postupnosti. Spriemerovaním údajov viacerých charakteristických tvarov vlny, keď sa tvarovanie vykonalo normálne, sa údaje referenčného tvaru 71 vlny vytvoria v RAM 46.

V nasledujúcom opise sa výraz „charakteristický tvar vlny“ používa v každom prípade, či sa tvarovanie skončilo normálne alebo neskončilo normálne. Výraz „referenčný tvar vlny“ sa týka charakteristického tvaru vlny, keď sa tvarovanie skončilo normálne.

Akonáhle sa referenčný tvar 71 vlny, ako je znázornený na obr. 5A, získal, CPU 46 zistí prírastok charakteristickej hodnoty pre každý jednotkový čas na základe údajov referenčného tvaru 71 vlny, aby vytvorila údaje tvaru 73 vlny prírastkov.

Na základe údajov z tvaru 73 vlny prírastkov sa detegujú polohy extrému alebo prechodu nulou (poloha na časovej báze). Tieto polohy sú definované ako singulárne body. V prípade, ilustrovanom na obr. 5B, sú ako singulárne body definované štyri body A, B, C a D. Body, označujúce extrém prírastkov, sú tiež umiestnené v bodoch iných, než sú tieto štyri body. Tieto štyri body sú špecifické body, ako opíšeme ďalej v jednom cykle procesu tvarovania, a ich približné polohy sú vopred známe, takže sa dajú extrahovať.

Singulárne body A, B, C a D sú body, označujúce maximálny prírastok referenčného tvaru 71 vlny, s nimi susediace body alebo body, ktoré označujú nulový prírastok a s nimi susediace body.

Obr. 6A až 6E sú pohľady v reze na proces tvarovania vzhľadom na tvarovač 14, nákovu 17 pár pritužovacích ramien 50 tvarovacej koncovky 51 a jadro 60. Obr. 6A až 6D znázorňujú stavy v štyroch singulámych bodoch A, B, C a D. Obr. 6E znázorňuje stav bezprostredne pred začatím tvarovania. Štyri singulárne body A, B, C a D sú body, ako je opísané ďalej. Mimochodom, treba si uvedomiť, že singulámy bod A zodpovedá prvému singulámemu bodu, definovanému v nárokoch, a singulárny bod B zodpovedá druhému singulámemu bodu, definovanému v nárokoch.

Bod A: Ako je ilustrované na obr. 6A, pár ramien 50 na prituženie jadra tvarovacej koncovky 51 sa privedie do vzájomného styku v priebehu pritužovania, počas ktorého sa deformujú s polomerom R (zakrivená časť) v hornej časti tvarovača.

Bod B: Ako je ilustrované na obr. 6B, pár ramien 50 na prituženie jadra tvarovacej koncovky 51 začína prichádzať do styku s jadrom 60 a sila (zaťaženie) začína rásť.

Bod C: Ako je ilustrované na obr. 6C, v priebehu pritužovania jadra 60 párom ramien 50 na prituženie jadra tvarovacej koncovky 51 sa prírastok sily (zaťaženia) zmení zo „vzrastu“ na „pokles“.

Bod D: Ako je ilustrované na obr. 6D, jadro 60 je úplne pritužené párom ramien 50 na prituženie jadra a sila (zaťaženie) dosiahne maximum.

Nie je potrebné povedať, že tak údaje referenčného tvaru 71 vlny, ako aj prírastkového tvaru 73 vlny sa dajú spracovať ako údaje v časovej postupnosti s tou istou časovou základňou ako údaje charakteristického tvaru vlny. Ďalej, polohy singulámych bodov sa dajú zapamätať ako údaje časových okamihov, korelujúcich s týmito údajmi v časovej postupnosti.

CPU 44 rozdelí referenčný tvar 71 vlny na viaceré segmenty a nasadí segmenty, ktoré obsahujú uvedené singulárne body A, B, C a D týchto viacerých segmentov, ako segmenty 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, ktoré sú šrafované. Na základe charakteristického tvaru vlny každého zo segmentov 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny sa rozhodne, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý. V ilustrovanom príklade je referenčný tvar 71 vlny rozdelený na 20 segmentov tvaru vlny v pravidelných časových intervaloch.

Keď sa pre každý zo segmentov 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny identifikuje chybné tvarovanie, CPU 44 najprv vypočíta plochu každého zo segmentov 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, šrafovaných na obr. 5, než vytvorí referenčný tvar 71 vlny a definuje singulárne body A, B, C a D.

CPU 44 vytvorí charakteristický tvar 81 vlny (znázornený bodkočiarkovane na obr. 7), ako aj opísaný referenčný tvar 71 vlny, kým sa elektrický vodič 61, na ktorý sa tvaruje tvarovacia koncovka 51, ktorá sa má testovať. CPU 44 rozdelí charakteristický tvar 81 vlny na viaceré segmenty tak ako referenčný tvar 71 vlny, a vypočíta plochy segmentov 82a, 82b, 82c a 82d tvaru vlny, zodpovedajúce segmentom 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny.

Potom CPU 44 vypočíta rozdiely v ploche medzi segmentmi 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny a segmentmi 82a, 82b, 82c a 82d tvaru vlny (rozdiely sú na obr. 7A a 7B šrafované). Ak najmenej jeden z rozdielov prekročí predpísanú prahovú hodnotu, rozhodne sa, že tvarovaný stav tvarovacej koncovky nie je dobrý. Ak sú všetky rozdiely v rámci predpísanej prahovej hodnoty, rozhodne sa, žc tvarovaný stav tvarovacej koncovky j e dobrý.

Týmto spôsobom, ak sa rozhodnutie urobí pre každý zo segmentov, obsahujúcich singuláme body A, B, C a D, sa normálne tvarovanie (dobrý výrobok) a abnormálne tvarovanie (chybný výrobok) dajú ľahko od seba odlíšiť. V prípade abnormálneho tvarovania zachytením obalu 62, ako je vidieť na obr. 7A, je charakteristický tvar 81 vlny vyšší než referenčný tvar 71 vlny medzi bodmi AaBaBaCa menší než referenčný tvar 71 vlny medzi bodmi C a D.

Na rozdiel od toho v prípade abnormálneho tvarovania, kde sa jadro 60 prerezalo na mieste zoškrabávania, alebo kde množstvo drôtu je nedostatočné, ako vidieť na obr. 7B, charakteristický tvar 81 vlny sa rovná referenčnému tvaru 71 vlny medzi bodmi A a B a je menší než referenčný tvar 71 vlny medzi bodmi B a C a medzi bodmi C a D.

Teda, pretože charakteristický tvar vlny pre každý zo segmentov, obsahujúcich singuláme body A, B, C a D, jasne reprezentuje charakter každej chyby, schopnosť detekcie chybného tvarovania sa dá zlepšiť preskúmaním charakteristického tvaru vlny.

Odkazujúc teraz na vývojový diagram na obr. 8, podáme vysvetlenie procesu rozhodovania, či tvarovaný stav tvarovacej koncovky j e alebo nie je dobrý.

V kroku SI sa tvarovacia koncovka 51 natvaruje na elektrický vodič 61 zariadením 200 na tvarovanie koncoviek. Elektrický vodič 61 s na ňom natvarovanou koncovkou 51 v dobrom stave sa vytvorí viackrát, aby sa vytvoril referenčný tvar 71 vlny.

V kroku S2 sa referenčný tvar 71 vlny rozdelí na viaceré segmenty tvaru vlny pomocou CPU 44. CPU 44 alebo operátor nastaví singuláme body A, B, C a D. CPU 44 zintegruje segmenty 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, ktorými sú segmenty, obsahujúce singuláme body A, B, C a D.

V kroku S3 sa tvarovacia koncovka 51, ktorá sa má testovať, natvaruje na elektrický vodič 61. Tak ako pri referenčnom tvare 71 vlny sa charakteristický tvar 81 vlny, ktorý sa získa, keď sa vyrába elektrický vodič 61 s na ňom natvarovanou tvarovacou koncovkou 51, rozdelí na segmenty tvaru vlny. Segmenty 82a, 82b, 82c a 82d tvaru vlny, zodpovedajúce segmentom 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, sa zintegrujú.

V kroku S4 sa integrované hodnoty (plochy) segmentov 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny porovnajú s integrovanými hodnotami segmentov 82a, 82b, 82c a 82d tvaru vlny. Ak rozdiel medzi nimi prekročí prahovú hodnotu, rozhodne sa, že sporný elektrický vodič je chybným výrobkom. Ak rozdiel medzi nimi neprekročí prahovú hodnotu, rozhodne sa, že sporný elektrický vodič je dobrým výrobkom.

V súlade s týmto uskutočnením, keďže o tvarovanom stave tvarovacej koncovky 51 sa rozhoduje na základe charakteristického tvaru vlny, rozdeleného na viaceré segmenty tvaru vlny, sa o tvarovanom stave tvarovacej koncovky 51 dá rozhodnúť stabilne, takže chybné tvarovanie sa dá detegovať presne.

V priebehu pritužovania, kde sa pár ramien 50 tvarovacej koncovky 51 na prituženie jadra deformuje s polomerom R (zakrivená časť) tvarovača 14, je singulámym bodom A bod, kde sa pár ramien 50 na prituženie jadra privedie do vzájomného kontaktu. Singulámym bodom B je bod, kde hodnota zaťaženia, vytvoreného, keď sa pár ramien 50 začne dotýkať jadra 60, začne vzrastať. Singulámym bodom C je bod, kde sa v priebehu pritužovania jadra 60 prírastok zaťaženia zmení zo „vzrastu“ na „pokles“. Týmto singulámym bodom je bod, kde zaťaženie dosiahne maximum (nie je aplikované žiadne zaťaženie). Aby sa rozhodlo, či je tvarovaný stav tvarovacej koncovky 51, natvarovanej na elektrický vodič 61, dobrý alebo nie, použijú sa segmenty 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, obsahujúce singuláme body A, B, C a D. Preto sa pri tvarovaní tvarovacej koncovky 51 môže zaťaženie meniť v singulárnych bodoch A, B, C a D a v ich okolí podľa toho, či je tvarovanie uspokojivé alebo nie, takže chybné tvarovanie sa dá bezpečne a presne detegovať.

Pretože tvarovaný stav sa testuje na základe segmentov 82a, 82b, 82c a 82d charakteristického tvaru 81 vlny, rozdeleného na viaceré segmenty, čas, ktorý je potrebný na rozhodnutie, sa dá skrátiť.

Uskutočnenie 2

Teraz s odkazom na obr. 9 a 10 podáme vysvetlenie druhého uskutočnenia tohto vynálezu. Rovnaké vzťahové značky sa týkajú rovnakých častí.

V tomto uskutočnení potom, ako CPU 44 rozdelí vytvorený referenčný tvar 71 vlny na segmenty, aby sa stanovili singuláme body A, B, C a D, určí segment 72e referenčného tvaru vlny, umiestnený medzi bodmi B a C, a ďalší referenčný čiastočný tvar 72f vlny segmentu, umiestneného medzi bodmi C a D. CPU 44 vypočíta plochy referenčných tvarov 72 e a 72f vlny.

Aby sa rozhodlo, či je tvarovaný stav dobrý alebo nie, sa charakteristický tvar 81 vlny (znázornený na obr. 10 bodkočiarkovane), získaný, keď sa tvarovacia koncovka 51 tvaruje na elektrický vodič 61, rozdelí na segmenty tvaru vlny ako pre referenčný tvar 71 vlny. O tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, sa rozhodne na základe rozdielov (šrafované časti na obr. 10) medzi plochami segmentov 82 e a 82f a plochami zodpovedajúcich segmentov 72e a 72f tvaru vlny. Na obr. 10A bodkočiarkovaná čiara reprezentuje abnormálne tvarovanie (zachytenie izolácie), pri ktorom bol zachytený obal 62. Na obr. 10B bodkočiarkovaná čiara reprezentuje abnormálne tvarovanie (nedostatok jadra), pri ktorom sa jadro 60 prerezalo na mieste zoškrabávania, alebo množstvo drôtu v jadre 60 je malé.

V tomto uskutočnení sa tiež rozhoduje, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, na základe segmentov 82e a 82f tvaru vlny, ktoré sú súčasťou charakteristického tvaru 81 vlny, rozdeleného na viaceré segmenty. Z tohto dôvodu sa čas na rozhodovanie môže skrátiť.

V priebehu tvarovania, kde sa pár ramien 50 tvarovacej koncovky 51 na prituženie jadra deformuje s polomerom R (zakrivená časť) tvarovača 14, je singulámym bodom A bod, kde sa pár ramien 50 na prituženie jadra privedie do vzájomného kontaktu. Singulámym bodom B je bod, kde hodnota zaťaženia, vytvoreného, keď sa pár ramien 50 začne dotýkať jadra 60, začne vzrastať. Singulámym bodom C je bod, kde sa v priebehu pritužovania jadra 60 prírastok zaťaženia zmení zo „vzrastu“ na „pokles“. Týmto singulámym bodom je bod, kde zaťaženie dosiahne maximum (nie je aplikované žiadne zaťaženie). Aby sa rozhodlo, či je tvarovaný stav tvarovacej koncovky 51, natvarovanej na elektrický vodič 61, dobrý, použijú sa segmenty 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, obsahujúce singuláme body A, B, C a D. Preto sa pri tvarovaní tvarovacej koncovky 51 môže zaťaženie meniť v singulámych bodoch A, B, C a D a v ich okolí podľa toho, či je tvarovanie uspokojivé alebo nie, takže chybné tvarovanie sa dá bezpečne a presne detegovať.

Ďalej, keď sa tvarovacia koncovka 51 tvaruje, môže sa deformovať medzi singulámymi bodmi A, B, C a D. V tomto prípade sa ľahkosť (alebo obťažnosť) deformácie, t. j. hodnota zaťaženia mení podľa toho, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý. Týmto spôsobom sa tam, kde sa zaťaženie mení medzi singulámymi bodmi

A, B, C a D, o tvarovanom stave rozhodne podľa plôch segmentov charakteristického tvaru vlny medzi singulárnymi bodmi A, B, C a D, pričom sa chybné tvarovanie dá bezpečne a presne detegovať.

Uskutočnenie 3

Teraz s odkazom na obr. 11 a 12 podáme vysvetlenie tretieho uskutočnenia tohto vynálezu. Na obr. 11a 12 sa rovnaké vzťahové značky týkajú rovnakých častí prvého a druhého uskutočnenia.

V tomto uskutočnení na rozdiel od prvého a druhého uskutočnenia CPU 44 po vytvorení referenčného tvaru 71 vlny nerozdelí referenčný tvar 71 vlny na viaceré segmenty tvaru vlny. Tak ako v prvom uskutočnení CPU 44 stanoví singuláme body A, B, C a D z referenčného tvaru 71 vlny, ako je znázornené na obr. 11B. Získajú sa časy TA, TB, TC a TD, ktoré uplynuli od začiatku tvarovania. Plochy nad intervalom ΔΤ pred a po každom z uplynutých časov TA, TB, TC a TD referenčného tvaru 71 vlny sa nastavia ako druhé segmenty 74a, 74b, 74c a 74d referenčného tvaru vlny. Vypočítajú sa príslušné plochy druhých segmentov 74a, 74b, 74c a 74d referenčného tvaru vlny.

Aby sa rozhodlo, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý na základe uplynutých časov TA, TB, TC a TD a intervalu ΔΤ, získajú sa druhé segmenty 84a, 84b, 84c a 84d charakteristického tvaru 81 vlny (znázorneného na obr. 12 bodkočiarkovane), získaného, keď sa tvarovacia koncovka 51 tvaruje na elektrický vodič 61. Tieto druhé segmenty 84a, 84b, 84c a 84d zodpovedajú druhým segmentom 74a, 74b, 74c a 74d referenčného tvam vlny. Druhé segmenty 84a, 84b, 84c a 84d tvaru vlny obsahujú plochy, zodpovedajúce singulámym bodom A, B, C a D.

O tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, sa rozhodne na základe rozdielov (šrafované časti na obr. 12A) medzi druhými segmentmi 84a, 84b, 84c a 84d tvam vlny a segmentmi 74a, 74b, 74c a 74d referenčného tvam vlny. Pri rozhodovaní sa rozhodne, ak sú všetky rozdiely v rámci predpísanej prahovej hodnoty, že sporný elektrický vodič je dobrým výrobkom. Ak najmenej jeden rozdiel prekročí predpísanú hodnotu, rozhodne sa, že sporný elektrický vodič je chybným výrobkom.

Mimochodom, na obr. 12A bodkočiarkovaná čiara reprezentuje abnormálne tvarovanie (zachytenie izolácie), pri ktorom bol zachytený obal 62. Na obr. 12B bodkočiarkovaná čiara reprezentuje abnormálne tvarovanie (nedostatok jadra), pri ktorom sa jadro 60 prerezalo na mieste zoškrabávania, alebo množstvo drôtu v jadre 60 je malé.

Týmto spôsobom sa podľa tohto uskutočnenia rozhoduje o tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, na základe dmhých segmentov 74a, 74b, 74c a 74d referenčného tvam vlny, ktoré obsahujú singuláme body A,

B, C a D, a dmhých segmentov 84a, 84b, 84c a 84d tvam vlny, ktoré obsahujú plochy, zodpovedajúce singulámym bodom A, B, C a D.

V tomto uskutočnení sa tiež rozhoduje, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, na základe druhých segmentov 84a, 84b, 84c a 84d tvaru vlny, ktoré sú súčasťou charakteristického tvaru 81 vlny, rozdeleného na viaceré segmenty. Z tohto dôvodu sa čas na rozhodovanie môže skrátiť.

V priebehu tvarovania, kde sa pár ramien 50 tvarovacej koncovky 51 na prituženie jadra deformuje s polomerom R (zakrivená časť) tvarovača 14, je singulámym bodom A bod, kde sa pár ramien 50 na prituženie jadra privedie do vzájomného kontaktu. Singulámym bodom B je bod, kde hodnota zaťaženia, vytvoreného, keď sa pár ramien 50 začne dotýkať jadra 60, začne vzrastať. Singulámym bodom C je bod, kde sa v priebehu pritužovania jadra 60 prírastok zaťaženia zmení zo „vzrastu“ na „pokles“. Týmto singulámym bodom je bod, kde zaťaženie dosiahne maximum (nie je aplikované žiadne zaťaženie). Aby sa rozhodlo, či je tvarovaný stav tvarovacej koncovky 51 dobrý alebo nie, použijú sa segmenty 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, obsahujúce singuláme body A, B, C a D. Preto sa pri tvarovaní tvarovacej koncovky 51 môže zaťaženie meniť v singulámych bodoch A, B, C a D a v ich okolí podľa toho, či je tvarovanie uspokojivé alebo nie, takže chybné tvarovanie sa dá bezpečne a presne detegovať.

V tomto uskutočnení, keďže sa o tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, rozhoduje na základe druhých segmentov 84a, 84b, 84c a 84d tvaru vlny, sa v prípade koncovky, kde sa zaťaženie mení medzi singulámymi bodmi A, B, C a D a v ich okolí podľa toho, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, chybné tvarovanie dá bezpečne a presne detegovať.

Uskutočnenie 4

S odkazom na obr. 13 a 14 podáme vysvetlenie štvrtého uskutočnenia tohto vynálezu. Na obr. 13 a 14 sa rovnaké vzťahové značky týkajú rovnakých častí prvého až tretieho uskutočnenia.

V tomto uskutočnení CPU 44 po vytvorení referenčného tvaru 71 vlny ho rozdelí na fixné časové intervaly T bez stanovenia singulámych bodov A, B, C a D. Ako je znázornené na obr. 13, CPU 44 vypočíta referenčné zaťaženia Pl, P2, P3,... Pn ako referenčné charakteristické hodnoty pre časové intervaly T.

Aby sa rozhodlo, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, CPU 44 rozdelí charakteristickú krivku (znázornenú bodkočiarkovanou čiarou na obr. 14), získanú, keď sa tvarovacia koncovka 51 tvaruje na elektrický vodič 61, na intervaly T s fixným časom. CPU 44 vypočíta hodnoty Pal, Pa2, Pa3, ... Pan zaťaženia, ktoré sú charakteristickými hodnotami pre intervaly T s fixným časom.

O tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, sa rozhodne na základe rozdielov (symboly ΔΡ2, ΔΡ3, ΔΡ4, ΔΡ5, ΔΡ6, ... ΔΡη) medzi referenčnými hodnotami Pl, P2, P3, ... Pn zaťaženia referenčného tvaru 71 vlny a hodnotami Pal, Pa2, Pa3, ... Pan zaťaženia z charakteristickej krivky 81. Pri tomto rozhodovaní, ak sú všetky rozdiely ΔΡ2, ΔΡ3, ΔΡ4, ΔΡ5, ΔΡ6,... ΔΡη v rámci predpísanej prahovej hodnoty, rozhodne sa, že sporný elektrický vodič je dobrým výrobkom. Ak najmenej jeden z rozdielov ΔΡ2, ΔΡ3, ΔΡ4, ΔΡ5, ΔΡ6, ... ΔΡη prekročí predpísanú hodnotu, rozhodne sa, že sporný elektrický vodič je chybným výrobkom.

Mimochodom, na obr. 14A bodkočiarkovaná čiara reprezentuje abnormálne tvarovanie (zachytenie izolácie), pri ktorom bol zachytený obal 62. Na obr. 14B bodkočiarkovaná čiara reprezentuje abnormálne tvarovanie (nedostatok jadra), pri ktorom sa jadro 60 prerezalo na mieste zoškrabávania, alebo množstvo drôtu v jadre 60 je malé.

Týmto spôsobom sa v tomto uskutočnení rozhoduje o tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, na základe hodnôt zaťaženia pre intervaly T s fixným časom.

V tomto uskutočnení sa tiež rozhoduje, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, na základe hodnôt Pal, Pa2, Pa3, ... Pan zaťaženia, ktoré sú súčasťou charakteristického tvaru 81 vlny. Z tohto dôvodu sa čas na rozhodovanie môže skrátiť.

O tom, či tvarovaný stav je alebo nie je dobrý, sa rozhoduje na základe viacerých hodnôt zaťaženia, t. j. hodnôt Pal, Pa2, Pa3, ... Pan zaťaženia, pre fixné časové intervaly T. Z toho dôvodu v prípade abnormálneho tvarovania (zachytenia izolácie), pri ktorom bol zachytený obal 62, ako je znázornené na obr. 14A, a abnormálneho tvarovania (nedostatok jadra), pri ktorom sa jadro 60 prerezalo na mieste zoškrabávania, alebo množstvo drôtu v jadre 60 bolo malé, ako je znázornené na obr. 14B, sa chybné tvarovanie dá presne detegovať.

Vo štvrtom uskutočnení sú intervaly T s fixným časom nastavené tak, aby boli rovnaké. Ale pokiaľ zabezpečíme, aby referenčný tvar 71 vlny zodpovedal charakteristickému tvaru 81 vlny, možno prijať hodnoty zaťaženia pri intervaloch s rôznym fixným časom.

V prvom až treťom uskutočnení sa singuláme body A a B môžu definovať nasledovne. Najprv, ako sme opísali, sa vytvorí charakteristický tvar vlny (znázornený plnou čiarou na obr. 16). Vytvorí sa prvý chybný tvar 91 vlny (znázornený bodkočiarkovanou čiarou) pri chybnom tvarovaní (zachytenie izolácie), pri ktorom sa ramenami 50 na prituženie jadra pritužilo tak jadro 60, ako aj obal 62.

Operácia tvarovania postupuje s plynutím času. Získa sa čas TA, ktorý uplynul od začiatku tvarovania po okamih, keď zaťaženie (charakteristická hodnota) prvého chybného tvaru 91 vlny začne prekračovať referenčný tvar 71 vlny. Bod, určený koncom uplynutého času TA, je definovaný ako singulámy bod (prvý singulárny bod) A. V tomto prípade, keďže pár ramien 50 na prituženie jadra sa dostane do vzájomného kontak tu v singulámom bode A, zaťaženie (charakteristická hodnota) prvého chybného tvaru 91 vlny začne prekračovať referenčný tvar 71 vlny. Preto sa prvý singulámy bod A dá bezpečne definovať na základe hodnôt zaťaženia prvého chybného tvaru 91 vlny a referenčného tvaru 71 vlny. To umožňuje presne detegovať chybné tvarovanie.

Po vytvorení prvého referenčného tvaru 71 vlny (znázorneného plnou čiarou na obr. 17) sa vytvorí druhý chybný tvar 92 vlny (znázornený bodkočiarkovanou čiarou na obr. 17) pri chybnom tvarovaní (nedostatok jadra), pri ktorom jadro 60 obsahuje menší počet drôtov než pri normálnom tvarovaní. Zistí sa čas TB, ktorý uplynul od začiatku tvarovania po okamih, keď zaťaženie (charakteristická hodnota) druhého chybného tvaru 92 vlny začne klesať od referenčného tvaru 71 vlny.

Bod, ktorým končí uplynutý čas TB, je definovaný ako singulámy bod (druhý singulámy bod) B. V tomto prípade, keďže pár ramien 50 na prituženie jadra sa dostane do vzájomného kontaktu v singulámom bode B, zaťaženie (charakteristická hodnota) druhého chybného tvaru 92 vlny začne klesať v porovnaní s referenčným tvarom 71 vlny. Preto sa druhý singulámy bod B dá bezpečne definovať na základe hodnôt zaťaženia druhého chybného tvaru 92 vlny a referenčného tvaru 71 vlny. To umožňuje presne detegovať chybné tvarovanie.

Opísané zariadenie 300 na detekciu chybného tvarovania sa môže konfigurovať ako sieťový systém pomocou komunikačného rozhrania 48. Napríklad viaceré zariadenia 300 na detekciu chybného tvarovania, pripojené k viacerým zariadeniam 200 na tvarovanie koncoviek, sa spoja s prenosným počítačom cez sieť. Údaje o referenčnom tvare 71 vlny, nastavené každým zo zariadení 300 na detekciu chybného tvarovania, sa dodajú do prenosného počítača a zapamätajú sa na tvrdý disk, včlenený do prenosného počítača. Referenčný tvar 71 vlny v každom zo zariadení 300 na detekciu chybného tvarovania sa zachová.

V opísaných uskutočneniach sa ako charakteristická hodnota počas tvarovania detegovalo zaťaženie, privedené držiakom 15 tvarovača k baranidlu 11. Ako charakteristická hodnota sa však môže použiť tlak (zaťaženie), naložené na nákovu 17, alebo napätie, privedené z tvarovača 14 na držiak tvarovača a naložené na baranidlo 11, ktoré sa dá detegovať snímačom 100 tlaku.

Ako charakteristická hodnota sa dá použiť miera elastickej deformácie elasticky sa deformujúcej časti, ktorá sa môže vopred vytvoriť na časti baranidla 11. V tomto prípade sa sonda posunového snímača výhodne usporiada v styku s časťou, ktorá sa elasticky deformuje. Posunový snímač môže byť umiestnený medzi bočnými platňami 3 rámu 1.

Konkrétne, v zariadení 200 na tvarovanie tvarovacích koncoviek 51 sa rám 1 deformuje pri zachytávaní reakčnej sily počas tvarovania. Miera deformácie sa líši podľa druhu zariadenia 200 na tvarovanie koncoviek. To je dôsledok toho, že rôzna konštrukcia rámu poskytuje rôznu tuhosť. Niektoré zariadenia na tvarovanie koncoviek poskytujú veľkú deformáciu rámu a niektoré zariadenia na tvarovanie koncoviek poskytujú malú deformáciu rámu. Zariadenie na tvarovanie koncoviek, poskytujúce v podstate nulovú deformáciu, sa dá predstaviť, aleje nepraktické.

Teda fakticky použité zariadenie 200 na tvarovanie koncoviek sa v podstate deformuje. Miera tejto deformácie sa dá použiť ako charakteristická hodnota. Teda meraním nielen miery deformácie rámu 1, ale aj vytvorením vybrania v mechanizme piest-kľuka, ktoré uľahčuje deformáciu podobne ako baranidlo, sa posunový snímač dá včleniť do zariadenia 200 na tvarovanie koncovky.

Namiesto posunového snímača sa dá použiť snímač zrýchlenia. V tomto prípade zrýchľovací snímač meria proces deformácie rámu 1. Charakteristický tvar 81 vlny počas tvarovania sa získa z meraných hodnôt, čím sa poskytnú údaje, dostatočné na odlíšenie dobrého výrobku od chybného výrobku.

Snímač môže vytvárať charakteristickú hodnotu rozličným spôsobom podľa svojho druhu, teda poskytovať tvar vlny prírastkov, odlišný od tvaru vlny z obr. 5B. V tomto prípade sa tiež dajú s použitím nulového bodu a maximálneho bodu charakteristickej hodnoty určiť singulárne body A, B, C a D ako špeciálne body v jedinom cykle toho istého procesu tvarovania, aký je znázornený na obr. 6.

V opísaných uskutočneniach sa použilo zariadenie 200 na tvarovanie koncoviek, ktoré tvaruje tvarovaciu koncovku 51 pohonom servomotorom. Nie je však potrebné povedať, že tento vynález sa dá použiť na akýkoľvek tvarovací mechanizmus.

Opísané uskutočnenia sú zamerané na prípad, kde sa singulárne body A, B, C a D prejavili pomerne jasne. Ale tento vynález vie riešiť prípady, kde sa singulárne body A, B, C a D jasne neprejavia. V tomto prípade sa charakteristický tvar 71 vlny v prípade, keď je tvarovaný stav koncovky dobrý, porovná s charakteristickým tvarom 81 vlny v prípade, keď tvarovaný stav je chybný, a segmenty s väčšími integrovanými hodnotami sa použijú ako segmenty 72a, 72b, 72c, 72d, 72e, 72f, 74a, 74b, 74c a 74d referenčného tvaru vlny.

V prvom uskutočnení sa použili segmenty 72a, 72b, 72c a 72d referenčného tvaru vlny, obsahujúce smgulárne body A, B, C a D. V druhom uskutočnení sa použili segmenty 72e a 72f referenčného tvaru vlny, neobsahujúce singulárne body A, B, C a D. Ale v súlade s týmto vynálezom, pokiaľ sa referenčný tvar 71 vlny a charakteristický tvar 81 vlny nepoužijú celé, z referenčného tvaru 71 vlny a charakteristického tvaru 81 vlny sa dajú vhodne zvoliť segment referenčného tvaru vlny a segment charakteristického tvaru vlny podľa tvarovacej koncovky 51 a elektrického vodiča 61. Ďalej, aj v prípade, kde sú štyri singulárne body A, B, C a D, pokiaľ sa hodnoty zaťaženia výrazne líšia podľa tvarovaného stavu, podľa tohto vynálezu sa môžu použiť napríklad tri segmenty tvaru vlny.

Claims (10)

1. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky na základe tvaru vlny charakteristických hodnôt, získaných v procese pritužovania koncovky na jadro elektrického vodiča, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje kroky:

- zistenie referenčného tvaru vlny z charakteristického tvaru vlny, keď bola koncovka tvarovaná normálne, a rozdelenia referenčného Karu vlny na pluralitu prvých segmentov referenčného tvaru vlny na pravidelné časové intervaly;

- rozdelenie charakteristického tvaru vlny, získaného, keď sa koncovka, ktorá sa má testovať, tvaruje na elektrický vodič, na pluralitu segmentov na rovnaké pravidelné časové intervaly a zodpovedajúce segmentom referenčného tvaru vlny; a

- rozhodnutie, či tvarovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, na základe prvých segmentov referenčného tvaru vlny a segmentov charakteristického tvaru vlny.

2. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m, že singuláme body referenčného tvaru vlny sa vopred zistia na základe prírastkov referenčného tvaru vlny; a prvé segmenty referenčného tvaru vlny obsahujú singuláme body.

3. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m, že singuláme body referenčného tvaru vlny sa vopred zistia na základe prírastkov referenčného tvaru vlny; a prvé segmenty referenčného tvaru vlny sú umiestnené medzi singulárnymi bodmi.

4. Spôsob testovania Karovaného stavu koncovky na základe Karu vlny charakteristických hodnôt, získaných v procese pritužovania koncovky na jadro elektrického vodiča, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje kroky:

- zistenie referenčného tvaru vlny z charakteristického tvaru vlny, keď bola koncovka Karovaná normálne;

- zistenie singulámych bodov referenčného tvaru vlny na základe jeho prírastkov;

- zistenie druhých segmentov referenčného tvaru vlny, ktorými sú segmenty, obsahujúce singuláme body;

- zistenie druhých segmentov Karu vlny, obsahujúcich body, zodpovedajúce singulámym bodom v charakteristickom Kare vlny, keď sa koncovka, ktorá sa má testovať, naKarovala na elektrický vodič; a

- rozhodnutie, či Karovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, na základe druhých segmentov referenčného Karu vlny a druhých segmentov Karu vlny.

5. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že singulárnymi bodmi sú body, kde prírastok referenčného tvaru vlny je maximálny alebo nulový.

6. Spôsob testovania Karovaného stavu koncovky na základe Karu vlny charakteristických hodnôt, získaných v procese pritužovania koncovky na jadro elektrického vodiča, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje kroky:

- zistenie referenčného tvaru vlny z charakteristického tvaru vlny, keď bola koncovka Karovaná normálne, a zistenia referenčných charakteristických hodnôt v pravidelných intervaloch z referenčného Karu vlny;

- zistenie charakteristických hodnôt z charakteristického Kam vlny, získaného, keď bola koncovka, ktorá sa má testovať, naKarovaná na elektrický vodič, v uvedených pravidelných intervaloch; a

- rozhodnutie, či Karovaný stav koncovky je alebo nie je dobrý, na základe referenčných charakteristických hodnôt a charakteristických hodnôt.

7. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa nároku 2, kde elektrický vodič má obal na obalenie jadra, vyznačujúci sa tým, že:

- koncovka má pritužovacie ramená na prituženie jadra,

- prvý chybný Kar vlny sa zistí z Kam vlny, keď pritužovacie ramená pritužia tak obal, ako aj jadro, a

- prvý singulámy bod zo singulámych bodov sa zistí z referenčného Karu vlny a prvého chybného Kam vlny.

8. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že prvý singulámy bod je definovaný bodom, kde charakteristická hodnota prvého chybného Kam vlny prekračuje charakteristickú hodnotu referenčného tvaru vlny pri plynutí času operácie Karovania.

9. Spôsob testovania Karovaného stavu koncovky podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že:

- jadro sa skladá z viacerých vodičov, zviazaných do zväzku;

- koncovka má pritužovacie ramená na prituženie uvedeného jadra;

- druhý chybný tvar vlny sa zistí z charakteristického Karu vlny, keď pritužovacie ramená pritužia vodiče, ktorých počet je menší než tento počet, keď sa koncovka tvarovala normálne; a

- druhý singulámy bod sa zistí z referenčného Kam vlny a druhého chybného Kam vlny.

10. Spôsob testovania tvarovaného stavu koncovky podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že druhý singulámy bod je definovaný bodom, kde charakteristická hodnota prvého chybného tvaru vlny klesne pod charakteristickú hodnotu referenčného tvaru vlny pri plynutí času operácie tvarovania.