SK285328B6

SK285328B6 - Spôsob dekarbonatizácie toku plynu

Info

Publication number: SK285328B6
Application number: SK1327-2000A
Authority: SK
Inventors: Dominique Plee
Original assignee: Ceca S. A.
Priority date: 1998-03-09
Filing date: 1999-03-04
Publication date: 2006-11-03
Also published as: NO317783B1; SK13272000A3; JP2002505942A; DK1062022T3; PL342878A1; NO20004418L; DE69903410T2; WO1999046031A9; AU3258399A; CN1292722A; PL193807B1; WO1999046031A1; EP1062022A1; KR20010034569A; BR9908607B1; MY118219A; US7608134B1; ZA991844B; FR2775617B1; EA200000735A1

Abstract

Spôsob dekarbonatizácie tokov plynu, výhodne vzduchu, kontaminovaných CO2, v ktorom tok plynu, ktorý sa má vyčistiť, sa v adsorpčnej zóne privedie dostyku s najmenej jedným adsorbentom, pozostávajúcim v podstate zo zeolitu typu NaLSX s pomerom Si/Al od 1 do 1,15, vymeneného sodíkom na stupeň výmeny väčší alebo rovnajúci sa 98 %, pričom stupeň výmeny je vyjadrený ako pomer medzi počtom iónov sodíka a počtom atómov hliníka v tetraédrickej polohe a zvyšok výmennej kapacity je obsadený iónmi draslíka, aglomerovaným so spojivom, pričom obsah zvyškového inertného spojiva v adsorbente je menší alebo rovnajúci sa 20 % hmotn.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka čistenia tokov plynu, znečistených oxidom uhličitým, najmä čistenia vzduchu pred krokmi separácie N₂/O₂.

Doterajší stav techniky

Výroba čistých plynov, najmä N₂ a O₂ z atmosférického vzduchu, je priemyselnou operáciou, ktorá sa vykonáva vo veľkom meradle a môže využívať buď kryogénne procesy, alebo adsorpčné procesy na základe princípu adsorpcie s kolísaním tlaku (PSA), adsorpcie s kolísaním teploty (TSA) alebo kombinácie oboch (PTSA). Ďalej, mnohé plyny, získané z priemyselných procesov, obsahujú veľké množstvá oxidu uhličitého, ktorý sa často oplatí vyčistiť.

Výroba N₂ alebo O₂ zo vzduchu vyžaduje čistenie pred faktickým krokom separácie, pretože keď sa uskutočňujú kryogénne procesy, voda alebo oxid uhličitý, ktoré sú prítomné v dodávanom vzduchu, môžu spôsobiť blokovanie zariadenia v dôsledku skutočnosti, že tieto operácie sa vykonávajú pri teplotách, ktoré sú oveľa nižšie než body mrazu týchto nečistôt. V adsorpčných procesoch sa voda a oxid uhličitý adsorbujú silnejšie než dusík a vedú z dlhodobého hľadiska k otráveniu adsorbenta s následným znížením jeho očakávanej životnosti.

V týchto procesoch sa veľmi široko používa zeolit faujazitového typu (13X, v ktorom je pomer Si/AI väčší než 1,2), na elimináciu oxidu uhličitého, pričom zachytávanie vody sa vo všeobecnosti uskutočňuje na lôžku z oxidu hlinitého, umiestnenom nad lôžkom z molekulových sít. Regenerácia je typu PTSA, t. j. mierny vzrast teploty na asi 115 °C sa kombinuje s poklesom tlaku. S týmito opatreniami plyn, ktorý prichádza do lôžka, pozostáva len z N₂ a O₂ s asi 1 % objem, argónu, ktoré adsorpčné správanie sa dá prirovnať k správaniu kyslíka.

Už dlho bolo známe, že zeolit X je lepším adsorbentom oxidu uhličitého než silikagél alebo aktívne uhlie (US patent č. 2 882 244). Tento patent tiež uvádza poznatok, že selektivita vzhľadom na rôzne adsorbenty sa mení s teplotou a tlakom.

US patent č. 3 885 927 (27.5.1975) opisuje, že adsorpcia CO₂ sa dá uskutočniť na zeolite X, vymenenom na viac než 90 % s báriom: pri týchto podmienkach obsah CO₂ v plyne neprekročí 1000 ppm a teplota môže byť medzi -40 °C a 50 °C.

Európska patentová prihláška č. 88 10 7209.4 (5. 5. 1988) opisuje, že zeolit X, vymenený so stronciom, sa tiež dá použiť na uskutočnenie tohto čistenia.

Vplyv viacerých vymeniteľných katiónov na adsorpciu CO₂ na zeolite študovali Barrer a kol. v „Molecular Sieves“ („Molekulové sitá“) (Soc. Chim. Ind., Londýn 1968, str. 233) a Coughlan a kol. v „J.C.S. Faraday“, 1, 1975, 71, 1809. Tieto štúdie ukazujú, že schopnosť zeolitu adsorbovať CO₂ sa zvyšuje, keď sa znižuje pomer Si/Al až na hraničnú hodnotu 1,2, pričom jeho nižšia hodnota sa nesledovala.

Zeolit X, ktorý má pomer Si/Al blízky k 1,25 a ktorý sa bežne používa, je veľmi selektívny na CO₂ a je tým selektívnejší, čím nižšia je teplota. Pri teplotách blízkych teplotám okolia sa efektívnosť silne znižuje v dôsledku konkurencie s dusíkom, ktorý je prítomný v oveľa väčších mólových podieloch. Pomer N₂/CO₂ v okolitom vzduchu (s CO₂ ~ 300/400 vpm) je približne 3000. Je teda vo všeobecnosti podstatné vybaviť dekarbonatizačný stupeň chladiacim systémom tak, aby sme sa vyhli zvýšeniu teploty pri adsorpcii, pričom toto zvýšenie môže byť veľké (niekoľko desiatok stupňov) v dôsledku vysokého adsorpčného tepla.

US patent č. 5 531 808 (2. 7. 1996) opisuje, že CO₂ sa môže adsorbovať veľmi efektívne s použitím zeolitu typu X s pomerom Si/Al menším než 1,15. Výhodou oproti „štandardnému“ zeolitu X je skutočnosť, že už nie jc potrebné znižovať teplotu v dekarbonatizačnom kroku s použitím chladiacej jednotky, pretože efektívnosť zeolitu je taká, že selektívnosť na CO₂ v porovnaní s dusíkom zostane vysokou dokonca až do 50 °C.

Pozorovalo sa, že schopnosť zeolitu NaLSX adsorbovať CO₂ sa zvyšuje, ak sa zvyšuje úroveň výmeny so sodíkom. Ale tiež sa pozorovalo, že zvýšenie efektívnosti začína dosahovať určitú úroveň, keď sa dosiahnu stupne výmeny asi 90 %, takže nie je zjavná žiadna ďalšia výhoda pri nútenej výmene za 95 %. Pozorovalo sa len, že toto platí pre spôsob, uskutočnený pri pomerne vysokých parciálnych tlakoch CO₂: veľmi podstatné zvýšenie efektívnosti sa dá dosiahnuť pre odstraňovanie oxidu uhličitého pri nízkych parciálnych tlakoch CO₂ asi 200 Pa (2 mbar) so zeolitmi LSX, v ktorých je stupeň výmeny so sodíkom (definovaný ako mólový pomer medzi iónmi sodíka a atómami hliníka v tetraédrickej polohe, pričom zvyšok je draslík) najmenej 98 %.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je spôsobu dekarbonatizácie tokov plynov a najmä vzduchu, ktorý spočíva v privedení uvedeného toku plynu do styku so zeolitovým adsorbentom typu NaLSX, pričom tento adsorbent pozostáva zo zeolitu X s pomerom Si/Al od 1 do 1,15, v ktorom stupeň výmeny sodíka je najmenej 98 %, zvyšok výmennej kapacity je obsadený iónmi draslíka, aglomerovaného so spojivom, a pri ktorom obsah zvyškového inertného spojiva v adsorbente je menší než 20 % hmotn. a výhodne nie väčší než 5 % hmotn.

V priemyselných podnikoch sa ukazuje byť použitie zeolitových adsorbentov vo forme aglomerátov výrazne výhodnejšie než použitie práškov, pretože počas manipulácie s práškami sa napríklad počas fáz plnenia a vyprázdňovania lôžok adsorbentov dá ťažko vyhnúť občasným stratám práškového materiálu najmä v dôsledku prchavosti práškov, čo nie je zvlášť nákladovo efektívne pre priemyselného výrobcu.

Na druhej strane práškové aglomeráty, ako sú granuly, pelety, platničky atď. nemajú takéto nevýhody.

Zeolitové aglomeráty s obsahom spojiva väčším než 5 % hmotn. sa dajú získať bežne zmiešaním kryštalického zcolitového prášku s vodou a spojivom (obyčajne v práškovej forme), po čom nasleduje rozprašovanie tejto zmesi na zeolitové aglomeráty, ktoré pôsobia ako aglomeračné zárodky. Počas rozprašovania sa zeolitové aglomeráty môžu vystaviť kontinuálnemu otáčaniu okolo seba samých podľa metódy typu „snehovej gule“, napríklad v reaktore, vybavenom zotrvačníkom. Takto získané aglomeráty potom majú formu guľôčok.

Sotva sa vytvorili, aglomeráty podliehajú starnutiu pri teplotách vo všeobecnosti medzi 500 a 700 °C a výhodne v oblasti 600 °C. Ako príklady spojív môžeme uviesť kaolín, oxid kremičitý a oxid hlinitý.

Výhodné aglomeráty obsahujú menej než 5 % hmotn. spojiva. Jeden spôsob získania týchto aglomerátov s nízkym obsahom spojiva spočíva v konverzii opísaného spojiva pre aglomeráty na zeolitovú fázu. Na tento účel sa najprv prášok zeolitu LSX aglomeruje so zeolitizovateľným spojivom (napríklad kaolínom alebo metakaolínom), po čom nasleduje zeolitizácia alkalickou maceráciou, napríklad podľa spôsobu, opísaného vo Francúzskej patentovej prihláške č. 97/09283, po čom sa zeolitizované granuly vymenia sodíkom. Je teda ľahké získať podľa tohto vynálezu granuly s titrom najmenej 95 % na 98 % vymeneného zeolitu, ktorý je pozoruhodne efektívny.

Spôsoby uskutočnenia vynálezu

Dekarbonatizačný spôsob podľa tohto vynálezu sa dá uskutočniť ponechaním toku plynu, aby prešiel cez jedno alebo viaceré lôžka adsorbentov, spojených paralelne alebo schopných spojiť adsorpčný krok a dcsorpčný krok (určený na regeneráciu adsorbenta) do cyklickej postupnosti; na priemyselnej úrovni sa spôsob výhodne uskutoční adsorpciou zmenou tlaku (PSA) a výhodne adsorpciou zmenou tlaku a teploty (PTSA). Spôsoby typu PSA a PTSA zahrnujú použitie tlakových cyklov. V prvej fáze lôžko s adsorbentom zabezpečí oddelenie kontaminantu adsorpciou tejto zložky; v druhej fáze sa adsorbent regeneruje znížením tlaku. Pri každom novom cykle je podstatné, aby desorpcia kontaminantu bola čo najúplnejšia a najefektívnejšia tak, aby sa adsorbent vrátil do identického alebo viac-menej identického regenerovaného stavu pri každom novom cykle.

Parciálny tlak CO₂, prítomný v toku plynu, vo všeobecnosti nepresahuje 2500 Pa (25 mbar) a výhodne je menši než 1000 Pa (10 mbar).

Aby sa kontinuálne čistil tok plynu, ako je vzduch, určité množstvo lôžok adsorbenta je usporiadané vo všeobecnosti paralelne, ktoré lôžka sa striedavo podrobia adsorpčnému cyklu so stlačením a desorpčnému cyklu s dekompresiou. V PSA a PTSA procesoch cyklus spracovania, ktorému sa podrobí každé lôžko, zahrnuje nasledujúce kroky:

a) prechod toku kontaminovaného plynu do adsorpčnej zóny, zahrnujúcej lôžko adsorbenta, pričom toto lôžko adsorbenta zabezpečuje oddelenie kontaminantu(ov) (v tomto prípade CO₂) adsorpciou,

b) desorpciu adsorbovaného CO₂ vytvorením tlakového gradienta a postupným znižovaním tlaku v uvedenej adsorpčnej zóne, aby sa CO₂ získal späť na vstupe do adsorpčnej zóny;

c) zvýšenie tlaku v uvedenej adsorpčnej zóne zavedením toku čistého plynu cez výstup adsorpčnej zóny.

Teda každé lôžko sa podrobí pracovnému cyklu, zahrnujúcemu fázu vytvorenia čistého plynu, druhú fázu dekompresie a tretiu fázu opätovného stlačenia.

Ak je jediným kontaminantom, ktorý sa má odstrániť z toku plynu, CO₂, do adsorpčnej zóny sa umiestni len jedno lôžko adsorbenta, pozostávajúce v podstate z aglomerátov zeolitu NaLSX, ako je definované.

Ak sa má odstrániť viac kontaminantov, adsorpčná zóna potom môže zahrnovať viac lôžok adsorbentov, schopných adsorbovať nechcené nečistoty alebo kontaminanty. Teda aby sme odstránili oxid uhličitý a vodu, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu, skombinuje sa vysušovadlo, aby sa adsorbovala voda, ako je oxid hlinitý alebo silikagél, s adsorbentom podľa tohto vynálezu.

Aby sme optimalizovali PSA a PTSA procesy, dekompresná a kompresná fáza v rozličných lôžkach adsorbentov sú synchronizované: ukazuje sa byť zvlášť výhodné, keď sa zavedú kroky vyrovnania tlaku medzi dvoma lôžkami adsorbentov, pričom jedno je v dekompresnej fáze a druhé v rekompresnej fáze.

Počas zavádzania spôsobu podľa tohto vynálezu sú adsorpčné tlaky vo všeobecnosti medzi 20.10³ Pa a 20.10⁵ Pa (0,2 a 20 bar) a výhodne medzi 1.10⁵ Pa a 10.10 ⁵ Pa (1 a 10 bar), zatiaľ čo desorpčné tlaky sú vo všeobecnosti medzi 20.10² Pa a 5.10⁵ Pa (0,02 a 5 bar) a výhodne medzi 1.10⁴Pa a 2.10⁵ Pa (0,1 a 2 bar).

Čo sa týka spôsobu dekarbonatizácie podľa doterajšieho stavu techniky, teploty v adsorpčnej zóne sú vo všeobecnosti medzi 20 a 80 °C a výhodne medzi 30 a 60 °C; v spôsoboch dekarbonatizácie podľa doterajšieho stavu techniky sú regeneračné teploty, potrebné na dosiahnutie dostatočnej regenerácie adsorbenta, typicky od asi 130 do 170 °C, čo robí nevyhnutným zahrievanie adsorbenta a zvyšuje náklady priemyselného závodu.

V porovnaní s doterajším stavom techniky tento vynález ponúka podstatnú ďalšiu výhodu, čo sa týka regenerácie adsorbenta, pretože aby sme dosiahli tú istú účinnosť adsorbenta po jeho regenerácii, musia sa použiť teploty regenerácie medzi 100 a 120 °C a teda sú oveľa nižšie než teploty, ktoré sa používali doteraz.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V predložených príkladoch je zeolitom zeolit LSX s pomerom Si/Al = 1, získaný podľa nasledujúceho experimentálneho spôsobu.

a) Príprava zeolitu LSX

Zeolit faujazitového LSX typu s pomerom Si/Al = 1 sa syntetizuje zmiešaním nasledujúcich roztokov:

Roztok A

136 g hydroxidu sodného a 73 g hydroxidu draselného (vyjadrené ako čistá látka) sa rozpustia v 280 g vody. Roztok sa privedie k teplote varu medzi 100 a 115 °C a potom sa rozpustí 78 g oxidu hlinitého. Sotva sa rozpúšťanie skončí, roztok sa ochladí a doplní sa na 570 g vodou, aby sa doplnila odparená voda.

Roztok B

300 g vody a 235,3 g kremičitanu sodného (25,5 % SiO₂; 7,75 % Na₂O) sa zmiešajú za mierneho miešania. Roztok kremičitanu sa pridá k roztoku oxidu hlinitého v priebehu asi 2 minút za intenzívneho miešania s použitím deflokulačného turbomixéra Rayneriho typu, rotujúceho s 2500 ot./min. (obvodová rýchlosť = 3,7 m/s), a vytvorený gél sa ponechá pri 60 °C 24 hodín bez miešania. Po tomto čase sa pozoruje značná dekantácia, čo je charakteristické pre kryštalizačný proces. Potom sa uskutoční filtrácia s následným premytím s asi 15 ml vody na gram tuhej látky. Táto tuhá látka sa potom vysuší v peci pri 80 °C. Zloženie syntetického gélu je:

NajO-1,3 K₂O1 Al₂O₃-2 SiO₂ 91 H₂O

Chemická analýza tuhej látky, ktorá je výsledkom syntézy, dáva zloženie:

0,77 Na₂O-0,23 K₂O-2 SiO₂-1 A1₂O₃

Rôntgenová difrakčná analýza potvrdzuje, že vytvorený prášok pozostáva z prakticky čistého faujazitu, sprevádzaného stopami zeolitu A, ktorého obsah sa odhaduje na menej než 2 %. Uskutočnilo sa meranie adsorpčnej kapacity pre toluén po kalcinácii pri 550 °C počas 2 hodín pod inertnou atmosférou: zistila sa adsorpčná kapacita 22,5 % pri 25 °C a parciálnom tlaku 50 Pa (0,5 mbar).

Výmena sodíka sa uskutočnila v niektorých postupných výmenách s pomerom kvapalina/tuhá látka (L/S) 10 ml/g, s roztokom chloridu sodného s koncentráciou 1 mol NaCl na liter, pri 90 °C počas 3 hodín, pričom po každej výmene nasledovalo jedno alebo viaceré premytia. Adsorpčné kapacity pre CO₂ sa merali po odplynovaní vo vákuu pri 300 °C počas 16 hodín.

Príklad 1

Použitým adsorbentom boli granuly, ktoré sa získali nasledovne z opísaného LSX prášku.

42,5 g (vyjadrené ako kalcinovaný ekvivalent), 7,5 g vláknitého ílu (vyjadrené ako kalcinovaný ekvivalent), 1 g karboxymetylcelulózy a dostatok vody, aby sa dalo uskutočniť pretláčanie vo forme extrudátov s priemerom 1,6 mm a dĺžkou asi 4 mm, sa zmieša spolu. Extrudáty sa vysušia pri 80 °C a potom sa kalcinujú pri 550 °C počas 2 hodín pod inertnou atmosférou.

Tabuľka 1 uvádza dosiahnuté výsledky vo vyjadrení cez adsorpčná kapacitu pre CO₂ (v cm³/g) pri 25 °C a pri rôznych tlakoch CO₂, pre granuly zeolitu NaLSX, aglomerovaného s 15 % spojiva a ktorého stupeň výmeny sodíka je premenlivý. Jednoznačne ukazujú hodnotu NaLSX adsorbenta s vysokým stupňom výmeny sodíka pre odstraňovanie oxidu uhličitého pri nízkych parciálnych tlakoch.

Tabuľka 1

Stupeň výmeny sodíka	Tlak
200 Pa (2 mbar)	500 Pa (5 mbar)	1000 Pa (10 mbar)
94,5 %	25	37,2	45,5
97,5 %	29,2	40,3	47,8
99,5 %	32,5	42	49

Je jasne vidieť, že zlepšenie vo vyjadrení cez kapacitu jc väčšie pre nízke tlaky než pre vysoké tlaky.

Príklad 2

Použitým adsorbentom boli granuly (zeolitizované), ktoré sa získali z LSX prášku, ako je opísané.

Prášok zeolitu LSX z príkladu 1 sa použil s aglomerovaním so zmesou ílu montmorillonitového typu (15 %), ílu kaolinitového typu (85 %), malého množstva karboxymetylcelulózy a vody. Len čo sa pretláčanie dokončilo, uskutočnilo sa sušenie pri 80 °C a kalcinácia pri 500 °C počas 2 hodín pod inertnou atmosférou, ktorá neobsahovala vodnú paru.

g týchto aglomerátov sa ponorilo do 17 ml roztoku hydroxidu sodného s koncentráciou 220 g/1 na čas 3 hodín pri 95 °C. Aglomeráty sa potom postupne premyli štyrikrát ponorením do vody v podiele 20 ml/g.

Merania adsorpčnej kapacity toluénu sa uskutočnili pri opísaných podmienkach a zistili sa nasledujúce hodnoty: Aglomerovaný LSX (nespracovaný) 20,2 %

Aglomerovaný LSX (spracovaný NaOH) 22,4 %

Táto hodnota adsorpcie toluénu odráža skutočnosť, že látka adsorbenta pozostáva z viac než 95 % zeolitu. Tieto výsledky odrážajú dobrú účinnosť zeolitových látok podľa tohto vynálezu a tiež odrážajú vyššiu kryštalinitu LSX, získaného zeolitizáciou s hydroxidom sodným. Vysoko rozlíšené NMR spektrum kremíka ukazuje, že pomer Si/Al v kryštálovej štruktúre sa rovná 1,01.

Tabuľka 2 uvádza dosiahnuté výsledky vo vyjadrení cez adsorpčná kapacitu pre CO₂ (v cm³/g) pri rôznych parciálnych tlakoch CO₂ pre granuly zeolitu NaLSX, obsahujúceho 5 % zeolitizovaného spojiva a ktorého stupeň výmeny sodíka je premenlivý.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob dekarbonatizácie tokov plynu, výhodne vzduchu, kontaminovaných CO₂, vyznačujúci sa t ý m , že tok plynu, ktorý sa má vyčistiť, sa v adsorpčnej zóne privedie do styku s najmenej jedným adsorbentom, pozostávajúcim v podstate zo zeolitu typu NaLSX s pomerom Si/Al od 1 do 1,15, vymeneného sodíkom na stupeň výmeny väčší alebo rovnajúci sa 98 %, pričom stupeň výmeny je vyjadrený ako pomer medzi počtom iónov sodíka a počtom atómov hliníka v tetraédrickej polohe a zvyšok výmennej kapacity je obsadený iónmi draslíka, aglomerovaným so spojivom, pričom obsah zvyškového inertného spojiva v adsorbente je menší alebo rovnajúci sa 20 % hmotn.
2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že obsah zvyškového inertného spojiva v aglomerovanej zeolitovej zmesi nie je väčší než 5 % hmotn.
3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m , že sa uskutoční adsorpciou s kolísaním tlaku (PSA) a výhodne adsorpciou s kolísaním tlaku a teploty (PTSA).
4. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že zeolit X má pomer Si/Al rovnajúci sa L
5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že adsorpčné tlaky sú medzi 1.10⁵ a 10.10⁵ Pa (1 a 10 bar) a desorpčné tlaky sú medzi 1.10⁴ a 2.1O⁵ Pa(0,l a2bar).
6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje cyklus spracovania, ktorý zahrnuje nasledovné kroky:

a) prechod toku kontaminovaného plynu do adsorpčnej zóny, zahrnujúcej lôžko adsorbenta, pričom toto lôžko adsorbenta zabezpečuje oddelenie kontaminantu(ov) adsorpciou,

b) desorpciu adsorbovaného CO₂ vytvorením tlakového gradienta a postupným znižovaním tlaku v uvedenej adsorpčnej zóne, aby sa CO₂ získal späť na vstupe do adsorpčnej zóny;

c) zvýšenie tlaku v uvedenej adsorpčnej zóne zavedením toku čistého plynu cez výstup adsorpčnej zóny.
7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , že adsorbent sa regeneruje pri teplote medzi 100 a 120 °C.
8. Spôsob čistenia vzduchu, kontaminovaného CO₂ a H₂O, vyznačujúci sa tým, že tok plynu, ktorý sa má vyčistiť, sa privedie v adsorpčnej zóne do styku s najmenej jedným sušiacim činidlom, výhodne na báze oxidu hlinitého, a najmenej s jedným adsorbentom, pozostávajúcim v podstate zo zeolitu typu NaLSX s pomerom Si/Al od 1 do 1,15, vymeneného sodíkom na stupeň výmeny väčší alebo rovnajúci sa 98 %, pričom stupeň výmeny je vyjadrený ako pomer medzi počtom iónov sodíka a počtom atómov hliníka v tetraédrickej polohe, zvyšok výmennej kapacity je obsadený iónmi draslíka, aglomerovaného so spojivom, pričom obsah zvyškového inertného spojiva v adsorbente je menší alebo rovnajúci sa 20 % hmotn.
9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa t ý m , že zahrnuje uskutočnenie cyklu spracovania, ktorý zahrnuje nasledovné kroky:

a) prechod toku kontaminovaného plynu do adsorpčnej zóny, zahrnujúcej lôžko so sušiacim činidlom a lôžko adsorbenta podľa nároku 1,

b) desorpciu adsorbovaného CO₂ vytvorením tlakového gradienta a postupným znižovaním tlaku v uvedenej adsorpčnej zóne, aby sa CO₂ získal späť na vstupe do adsorpčnej zóny;

c) zvýšenie tlaku v uvedenej adsorpčnej zóne zavedením toku čistého plynu cez výstup adsorpčnej zóny.