SK285324B6 - Strešná škridla - Google Patents

Abstract

Strešná škridla (10) je vybavená na jednom svojompozdĺžnom okraji (12) odvodňovacou drážkou (14) ana protiľahlom pozdĺžnom okraji (16) krycou drážkou (18), pričom tieto drážky (14, 18) a v pozdĺžnom smere vytvorené pozdĺžne rebrá (24, 26, 48, 50) prechádzajú v celej dĺžke strešnej škridly (10) a na pätnom okraji (30) pozdĺžnych rebier (24, 26, 48, 50) sú vytvorené voľné oblasti vytvárajúce pri položení dvoch susediacich škridiel na seba rovinnú deliacu škáru. Aby sa vytvorila možnosť pozdĺžneho posúvania škridiel, je navrhnuté, aby sa oblasti bez pozdĺžnych rebier (24, 26, 48, 50) vytvorilivo forme vyvýšených oblastí (32, 52) ležiacich vyššie ako základňová rovina (20, 44) odvodňovacej drážky (14), prípadne krycej drážky (18), takže dvevedľa seba položené strešné škridly (10) sa môžu položiť na seba a pozdĺžne rebrá (24, 26, 48, 50) sú sploštené smerom k vyvýšeným oblastiam (32, 52).

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka strešnej škridly s odvodňovacou drážkou na jednom pozdĺžnom okraji a s krycou drážkou na protiľahlom druhom pozdĺžnom okraji, pričom odvodňovacia drážka a krycia drážka prebiehajú v celej dĺžke od horného okraja až k pätnému okraju a obsahujúcej v pozdĺžnom smere prebiehajúce spodné pozdĺžne rebrá, prípadne horné pozdĺžne rebrá a v oblasti pätného okraja pozdĺžnych rebier obsahuje voľné oblasti, v ktorých sú pri položení dvoch vzájomne sa prekrývajúcich strešných škridiel vytvorené rovinné styčné škáry.

Doterajší stav techniky

Podobné strešné škridly, pri ktorých pozdĺžne rebrá prebiehajú v celej dĺžke škridly, sú známe napríklad z DE-C 42 34 181 a tiež všeobecne zo známych spôsobov výroby ťahaných alebo razených strešných korýtok. Strešné škridly sa môžu v položenom stave posunúť v pozdĺžnom smere k hrebeňu bez toho, aby sa museli zdvíhať. Toto posúvanie je po pokrytí strechy potrebné väčšinou vtedy, keď sa uskutočňujú práce na niektorých detailoch strešnej krytiny. Najmä pri strmo sklonených strechách je väčšinou potrebné vybaviť niektoré škridly stúpajúcimi otvormi pre pokrývačov, ktoré sa sprístupnia posunom jednotlivých strešných škridiel, približne o polovicu ich dĺžky smerom k hrebeňu. Pokrývač sa potom môže postaviť na záhlavie voľne položenej škridly, pričom zaťaženie vyvolané hmotnosťou osoby stúpajúcej po streche sa prenesie po veľmi krátkej dráhe do spodnej nosnej konštrukcie strechy bez toho, aby sa strešná škridla namáhala ohybovým momentom.

Bočné rebrá obmedzujúce drážky majú pri týchto strešných škridlách v priečnom smere vôľu, takže strešná škridla sa môže ukladať v „roztiahnutej“ alebo „stlačenej“ polohe v priečnom smere, aby sa šírka pokrytej plochy prispôsobila šírke spodnej nosnej strešnej konštrukcie. Možnosť vzájomného priečneho posunutia dvoch vedľa seba položených škridiel môže predstavovať až jeden centimeter. V dôsledku tejto možnosti priečneho posunutia, vznikajú na pätnom okraji v oblastiach drážok otvory, ktorých prierez zodpovedá výške rebier, počtu rebier a miere priečneho posunutia. Napríklad pri výške pozdĺžnych rebier asi 8 mm, možnosti priečneho posunu vždy dvoch pozdĺžnych rebier po stranách odvodňovacej drážky a krycej drážky asi 6 mm, vzniká otvor s prierezovou plochou asi 100 mm². Týmito otvormi môže vnikať do strechy vetrom hnaný sneh alebo vetrom hnaná dažďová voda a môže nimi vnikať dovnútra hmyz.

Tieto otvory sa už dlhší čas uzatvárajú pri drážkových škridlách tým, že pätná koncová časť krycej drážky je až k povrchovej ploche susednej škridly, prekrývajúcej základnú škridlu v smere na odkvap, odsadená. Taká strešná škridla je opísaná napríklad v DE-U 295 04 404.7. V dôsledku hlbšieho umiestnenia pätného koncového úseku krycej drážky majú tieto strešné škridly na pätnom konci odvodňovacej drážky vybranie. Odvodňovacia drážka teda tiež neprebieha po celej dĺžke strešnej škridly. Takto vytvorená strešná škridla nie je posuvná v pozdĺžnom smere bez zdvihnutia nad rovinu strechy do takej výšky, v ktorej by sa mohol pätný koncový úsek krycej drážky vysunúť nad odvodňovaciu drážku. Tým vzniká v materiály strešnej škridly napätie, ktoré môže viesť k zlomeniu tejto škridly, prípadne aj susediacej strešnej škridly.

Z EP-A-0-284 350 sú známe niekoľkonásobne väčšie strešné škridly, ktoré obsahujú najmenej dva škridlové prvky, ktoré sú uložené v rôznych rovinách a majú na jednom pozdĺžnom okraji odvodňovaciu drážku s jedným spodným pozdĺžnym rebrom a na druhom pozdĺžnom okraji kryciu drážku s jedným horným pozdĺžnym rebrom, pričom v oblasti pätného okraja pozdĺžnych rebier sú vytvorené voľné oblasti, tvoriace pri položení dvoch, vzájomne sa prekrývajúcich strešných škridiel rovinnú deliacu škáru. V oblasti odvodňovacej drážky leží voľná oblasť bez pozdĺžnych rebier v základňovej rovine odvodňovacej drážky, zatiaľ čo v oblasti krycej drážky leží oblasť bez pozdĺžnych rebier vo výške pozdĺžnych rebier. Pri položení dvoch vedľa seba umiestnených a súčasť jedného radu tvoriacich strešných škridiel, nevzniká na pätnom okraji žiadna medzera.

Cieľom vynálezu je vyriešiť vytvorenie strešnej škridly druhu uvedeného v úvode opisu, ktorá by sa mohla posúvať v pozdĺžnom smere, aby sa mohla pri vytváraní stúpacieho otvoru pre pokrývačov vysunúť strešná škridla bez jej zdvíhania smerom k hrebeňu a bez toho, aby sa nepriaznivo ovplyvnilo pokrytie strechy a presah jednotlivých škridiel.

Podstata vynálezu

Tento cieľ je dosiahnutý strešnou škridlou podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že v oblasti pätného okraja za koncami pozdĺžnych rebier sú vytvorené voľné oblasti vo forme vyvýšených oblasti, vytvorených nad úrovňou základňovej roviny odvodňovacej drážky, prípadne základňovej roviny krycej drážky, takže pri dvoch vedľa seba položených a vzájomne sa prekrývajúcich strešných škridlách je uložená vyvýšená oblasť krycej drážky na vyvýšenej oblasti odvodňovacej drážky a pozdĺžne rebrá sú smerom na vyvýšené oblasti sploštené, takže dosahujú svoju plnú výšku pozvoľne.

Týmto spôsobom sa dosiahne to, že strešná škridla tohto druhu sa môže posunúť v pozdĺžnom smere vzhľadom na susediace škridle v rovnakom rade bez toho, aby sa musela najskôr zdvihnúť. Pri posúvaní strešnej škridly na vytváranie stúpacieho otvoru pre pokrývača, kĺže na jednej pozdĺžnej strane vyvýšená oblasť krycej drážky po horných plochách rebier obmedzujúcich odvodňovaciu drážku susediacej strešnej škridly a na opačnom pozdĺžnom okraji kĺže vyvýšená oblasť odvodňovacej drážky pod rebrami krycej drážky susediacej strešnej škridly.

V položenom stave dvoch vedľa seba v jednom rade položených strešných škridiel nevzniká medzi vyvýšenými oblasťami na pätnom okraji žiadna medzera, pretože vyvýšená oblasť krycej drážky dosadá priamo na vyvýšenú oblasť odvodňovacej drážky.

Vo výhodnom uskutočnení vynálezu zodpovedá výška vyvýšených oblastí asi polovici výšky pozdĺžnych rebier.

Posúvanie strešnej škridly v pozdĺžnom smere je tak uľahčené, pretože pozdĺžne rebrá sú smerom k vyvýšeným oblastiam sploštené, takže pozdĺžne rebrá dosahujú svoju maximálnu výšku postupne. Z toho dôvodu nie je potrebné zdvíhať strešné škridly pred ich posúvaním, pretože v dôsledku kĺzania po šikmých rovinách koncových úsekov dochádza automaticky tiež k miernemu zdvíhaniu. Na rozdiel od známych strešných škridiel sa strešná škridla podľa vynálezu zdvíha v dôsledku výšky vyvýšených oblastí, ktorá zodpovedá polovici výšky pozdĺžnych rebier, menej výrazne.

Voda, ktorá prenikla do odvodňovacích drážok sa spoľahlivo odvádza bokom, ak aspoň čelná strana vyvýšenej oblasti odvodňovacej drážky, obrátená k hornému okraju, prebieha šikmo k pätnému okraju a ak aspoň spodné pozdĺžne rebrá odvodňovacej drážky majú v mieste nadväzujúcom na túto čelnú stranu prerušenie. Vyvýšená oblasť odvodňovacej drážky má výhodne asi lichobežníkovú alebo trojuholníkovú základňovú plochu.

Týmto spôsobom sa vytvorí na čelnej strane vyvýšenej oblasti, obrátenej k hornému okraju, stupňovitý obrys, vybiehajúci zo základňovej roviny odvodňovacej drážky, takže voda môže odtekať do strany úsekom, v ktorom nie sú pozdĺžne rebrá.

Pri strešnej škridle s pomerne hlboko umiestnenou odvodňovacou drážkou prebieha čelná strana vyvýšenej oblasti, obrátenej k hornému okraju, výhodne šikmo k pozdĺžnemu okraju strešnej škridly, takže odtekajúca voda sa môže odvádzať na susediacu strešnú škridlu.

Ak je odvodňovacia drážka strešnej škridly umiestnená pomerne vysoko, mala by čelná strana vyvýšenej oblasti, obrátená k hornému okraju, prebiehať výhodne šikmo k smeru odtekania vody po strešnej škridle, takže voda je odvádzaná stekacou časťou strešnej škridly.

Vyvýšená oblasť krycej drážky môže nadväzovať priamo na horné pozdĺžne rebrá a môže mať pravouholníkovú základňovú plochu. Ak je potrebné počítať pri väčších dažďových zrážkach s prietokom vody odvodňovacou drážkou, môžu sa pochopiteľne horné pozdĺžne rebrá krycej drážky pred vyvýšenou oblasťou prerušiť, takže na odvod vody sa vytvára oveľa väčší prierez otvoru. V tomto prípade sa môže základňová plocha vyvýšenej oblasti krycej drážky prispôsobiť základňovej ploche vyvýšenej oblasti odvodňovacej drážky.

Pri strešnej škridle s pomerne vysoko umiestnenou odvodňovacou drážkou, môže byť základňová rovina odvodňovacej drážky v priečnom reze strešnou škridlou vytvorená v sklone k smeru prúdenia vody, takže voda ktorá prenikne sa odvádza na jednu stranu jej odvádzacej dráhy. Tým sa voda odvádza nielen po dosiahnutí vyvýšenej oblasti, ale už predtým.

Profilovaná strešná škridla, napríklad dutá drážková škridla, uzatvára susediacu strešnú škridlu, umiestnenú v smere k odkvapu zvlášť tesne, ak je strešná škridla vybavená na svojom pätnom okraji najmenej jedným pätným rebrom, prebiehajúcim v priečnom smere, ktorého obrys na jeho spodnej strane zodpovedá obrysu na hornej strane strešnej škridly. Je výhodné, ak je strešná škridla vybavená v oblasti svojho pätného konca najmenej dvoma paralelnými parnými rebrami, takže v mieste ich dosadnutia na hornú stranu susediacej strešnej škridly, smerujúcej od prvej škridly k odkvapu, vzniká tesniaci labyrint. Je pochopiteľné, že oblasť krycej drážky a oblasť odvodňovacej drážky musí byť voľná a nesmie obsahovať pätné rebrá.

Pôsobenie labyrintu sa zvýrazní, ak strešná škridla je na svojej hornej strane vybavená v oblasti hornej strany najmenej jednou, výhodnejšie niekoľkými drážkami prebiehajúcimi v priečnom smere. Výhodne prebiehajú drážky pri dutej drážkovej škridle, aspoň odvodňovacej drážky, až asi na vrchol vlny škridly.

Prenikanie vody z odvodňovacej dráhy na hornom okraji aj pri silnom vetre je zamedzené, ak má strešná škridla na svojej hornej strane aspoň v oblastí odtoku vody horné rebrá, prebiehajúce v priečnom smere, vytvárajú bariéry proti zaháňaniu vody.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie objasnený pomocou príkladov uskutočnenia zobrazených na výkresoch, kde znázorňujú: obr. 1 pôdorysný pohľad na strešnú škridlu, obr. 2 pohľad zdola na strešnú škridlu z obr. 1, obr. 3 pozdĺžny rez skráteným koncovým úsekom strešnej škridly z obr. 1, vedený rovinou III-III, obr. 4 axonometrický pohľad na detail strešnej škridly z obr. 1 v oblasti jej pätného okraja s odvodňovacou drážkou, obr. 5 axonometrický pohľad na detail strešnej škridly z obr. 1 v oblasti jej pätného okraja s krycou drážkou, obr. 6 axonometrický pohľad na odvodňovaciu drážku prekrytú krycou drážkou v mieste styku dvoch susediacich strešných škridiel v oblastiach ich pätných okrajov, obr. 7 axonometrický pohľad na detail strešnej škridly s odvodňovacou drážkou proti prenikaniu vody, vytvorenou v oblasti jej pätného okraja, obr. 8 axonometrický pohľad na detail strešnej škridly z obr. 7, vybavenej na svojom pätnom okraji krycou drážkou, a obr. 9 axonometrický pohľad na miesto styku dvoch susedných strešných škridiel s vyvýšenou odvodňovacou drážkou, v ktorom je odvodňovacia drážka prekrytá krycou drážkou.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornená v pôdorysnom pohľade strešná škridla 10 podľa vynálezu. Na jej prvom pozdĺžnom okraji 12, ktorý je v zobrazenom príklade umiestnený vľavo, je vytvorená odvodňovacia drážka 14 na odvádzanie zrážkovej vody, ktorá prenikne zo strany pod škridlou smerom k odkvapu, zatiaľ čo na protiľahlom druhom pozdĺžnom okraji 16 strešnej škridly 10 je vytvorená krycia drážka 18. Odvodňovacia drážka 14 má svoju základňovú rovinu 20 uloženú nižšie ako leží povrchová plocha 22 strešnej škridly 10. Zo základňovej roviny 20 odvodňovacej drážky 14 vystupujú dve spodné pozdĺžne rebrá 24, 26, prebiehajúce vzájomne rovnobežne od horného okraja 28, nachádzajúceho sa v osadenej polohe na streche najbližšie k hrebeňu strechy, do blízkosti pätného okraja 30. Na pätný okraj 30 nadväzuje vytvorená hladká vyvýšená oblasť 32, ktorá je vyvýšená nad základňovou rovinou 20 odvodňovacej drážky 14 do výšky zodpovedajúcej asi polovici výšky spodných pozdĺžnych rebier 24, 26. Spodné pozdĺžne rebrá 24, 26 sú ukončené v malom odstupe pred vyvýšenou oblasťou 32, takže so stupňovito vyvýšenou oblasťou 32 susedí voľná žliabková oblasť 34 základňovej roviny 20 odvodňovacej drážky 14, do ktorej už nezasahujú spodné pozdĺžne rebrá 24, 26. Na okraji žliabkovej oblasti 34 sú spodné pozdĺžne rebrá 24, 26 zrezané v sklone k vyvýšenej oblasti 32 a sú ukončené šikmými rovinnými plochami 36, 38. Základňová plocha vyvýšenej oblasti 32 odvodňovacej drážky 14 má v podstate tvar lichobežníka. Čelná strana 40 vyvýšenej oblasti 32, obrátená smerom k hornému okraju 28 prebieha šikmo k prvému pozdĺžnemu okraju 12 a smerom k pämému okraju 30 strešnej škridly 10.

Obr. 2 znázorňuje strešnú škridlu 10 z obr. 1 v pohľade zdola. Tiež v tomto zobrazení je vedľa prvého pozdĺžneho okraja 12, ktorý sa v tomto príkladnom zobrazení nachádza vpravo, vytvorená odvodňovacia drážka 14, na druhom pozdĺžnom okraji 16 je vytvorená krycia drážka 18. Základňová rovina 44 krycej drážky 18 sa nachádza hlbšie ako

SK 285324 Β6 spodná strana 46 strešnej škridly 10. Zo základňovej roviny 44 krycej drážky 18 vystupujú dve paralelné a v pozdĺžnom smere strešnej škridly 10 prebiehajúce horné pozdĺžne rebrá 48, 50, ktoré sa rozprestierajú od horného okraja 28 strešnej škridly 10 až do blízkosti jej pätného okraja 30. Na pätný okraj 30 nadväzuje vytvorená hladká vyvýšená oblasť 52, ktorá vystupuje zo základňovej roviny 44 krycej drážky 18 do asi polovice výšky horných pozdĺžnych rebier 48, 50. Horné pozdĺžne rebrá 48, 50 končia na vyvýšenej oblasti 52. Horné pozdĺžne rebrá 48, 50 sú sploštené smerom k vyvýšenej oblasti 52 a zakončené šikmými rovinami 54, 56. Základňové plochy vyvýšených oblastí 52 krycej drážky 18 majú približne tvar pravouholníka.

Na pätnom okraji 30 strešnej škridly 10 je vytvorené pätné rebro 58 a rovnobežne s ním prechádzajúce ďalšie priečne rebro 60. V blízkosti horného okraja 28 strešnej škridly 10 sú na jej spodnej strane vytvorené závesné nosy 62, 64.

Obr. 3 znázorňuje pozdĺžny rez strešnou škridlou 10 z obr. 1, vedený rovinou III-III v oblasti jej pätného okraja 30. V tomto zobrazení príkladného vyhotovenia sú dobre viditeľné najmä relatívne výšky základňovej roviny 20 odvodňovacej drážky 14, vyvýšenej oblasti 32 a spodného pozdĺžneho rebra 26 a tiež splošteného konca spodného pozdĺžneho rebra 26 so šikmou rovinnou plochou 38.

Na obr. 4 je v axonometrickom pohľade zhora zobrazená odvodňovacia drážka 14 strešnej škridly 10 vytvorená v oblasti jej pätného okraja 30. Vzťahové značky označujúce jednotlivé časti strešnej škridly 10 sú rovnaké ako v príklade podľa obr. 1.

Obr. 5 znázorňuje axonometrický pohľad zdola na kryciu drážku 18 strešnej škridly 10 v oblasti jej pätného okraja 30. Vzťahové značky tohto príkladu zodpovedajú vzťahovým značkám z príkladu na obr. 2.

Na obr. 6 sú zobrazené pätné časti strešných škridiel 10, 110 v oblasti ich spodných okrajov, položených v rovnakom rade, v axonometrickom pohľade, pričom vyvýšená oblasť nad krycou drážkou prvej strešnej škridly 10 prekrýva vyvýšenú oblasť 132 odvodňovacej drážky druhej strešnej škridly 110.

Na obr. 7 až 9 je zobrazené druhé príkladné vyhotovenie strešnej škridly, konkrétne dutej drážkovej škridly 210 s pomerne vysoko uloženou odvodňovacou drážkou 214. Pri tejto strešnej dutej drážkovej škridle 210 je základňová rovina odvodňovacej drážky 214 vytvorená ako sklonená v priečnom smere strešnej dutej drážkovej škridly 210 na odvádzanie vody, takže voda, ktorá prenikla zo strany sa môže odvádzať smerom k odkvapu. Príklady zobrazené na obr. 7 až 9 sú analogické k príkladom z obr. 4 až 6, pričom použité vzťahové značky zodpovedajú tiež predchádzajúcim príkladom, len použité čísla sú zväčšené o 200.

Na obr. 7 je v detaile a v axonometrickom pohľade zhora zobrazená odvodňovacia drážka 214 strednej dutej drážkovej škridly 210 v oblasti jej pätného okraja 230.

Obr. 8 znázorňuje v axonometrickom pohľade zdola kryciu drážku 218 strešnej dutej drážkovej škridly 210 v oblasti jej pätného konca 230.

Na obr. 9 sú zobrazené pätné časti dvoch rovnakých strešných dutých drážkových škridiel 210, 310, uložených vedľa seba v rovnakom rade, pričom vyvýšená oblasť 252 krycej drážky 218 prvej strešnej dutej drážkovej škridly 210 prekrýva vyvýšenú oblasť 332 odvodňovacej drážky druhej strešnej dutej drážkovej škridly 310. Obr. 9 jasne zobrazuje, že rovinná škára medzi vyvýšenými oblasťami 252, 332 s krycou drážkou 218 a odvodňovacou drážkou, prechádza v priečnom smere strešných dutých drážkových škridiel 210, 310 v sklone na odvádzanie vody.

Claims (9)

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Strešná škridla (10) s odvodňovacou drážkou (14) na jednom pozdĺžnom okraji (12) a s krycou drážkou (18) na protiľahlom druhom pozdĺžnom okraji (16), pričom odvodňovacia drážka (14) a krycia drážka (18) prebiehajú v celej dĺžke od horného okraja (28) až k pätnému okraju (30) a v pozdĺžnom smere prebiehajúce spodné pozdĺžne rebrá (24, 26), prípadne horné pozdĺžne rebrá (48, 50) a v oblasti pätného okraja (30) pozdĺžnych rebier (24, 26, 48, 50) obsahuje voľné oblasti, v ktorých sú pri položení dvoch vzájomne sa prekrývajúcich strešných škridiel (10) vytvorené rovinné styčné škáry, vyznačujúca sa tým, že v oblasti pätného okraja (30) na konci pozdĺžnych rebier (24, 28, 48, 50) sú vytvorené voľné oblasti vo forme vyvýšených oblastí (32, 52), vytvorených nad úrovňou základňovej roviny (20) odvodňovacej drážky (14), prípadne základňovej roviny (44) krycej drážky (18), takže pri dvoch vedľa seba položených a vzájomne sa prekrývajúcich strešných škridlách (10) je uložená vyvýšená oblasť (32) krycej drážky (18) na vyvýšenej oblasti (32) odvodňovacej drážky (14) a pozdĺžne rebrá (24, 26, 48, 50) sú smerom k vyvýšeným oblastiam (32, 52) sploštené, takže pozdĺžne rebrá (24, 26, 48, 50) dosahujú svoju plnú výšku pozvoľne.

2. Strešná škridla podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že výška vyvýšených oblastí (32, 52) zodpovedá asi polovici výšky pozdĺžnych rebier (24, 26, 48, 50).

3. Strešná škridla podľa nároku 1 alebo 2, v y z n a čujúca sa tým, že aspoň čelná strana (40) vyvýšenej oblasti (332) odvodňovacej drážky (14), obrátená k hornému okraju (28), prechádza šikmo k pätnému okraju (30) a aspoň spodné pozdĺžne rebrá (24, 26) odvodňovacej drážky (14) majú v oblasti čelnej strany (40) prerušenie.

4. Strešná škridla podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že čelná strana vyvýšenej oblasti (252) odvodňovacej drážky (214), obrátená k horného okraju (230), prebieha šikmo v smere odtoku vody.

5. Strešná škridla podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že čelná strana vyvýšenej oblasti (232) odvodňovacej drážky (14), obrátená k hornému okraju (230), prebieha šikmo k prvému pozdĺžnemu okraju (12).

6. Strešná škridla podľa nárokov 1 až 4, vy značí j í c i sa tým, že základňová rovina (220) odvodňovacej drážky (214) je vytvorená v priečnom smere strešnej škridly (210) v sklone pre odvod vody a voda ktorá prenikne sa odvádza stranou v smere prúdenia vody.

7. Strešná škridla podľa nárokov 1 až 6, v y z n a čujúca sa tým, že strešná škridla (10) je na svojom spodnom okraji (30) vybavená najmenej jedným pätným rebrom (58) prebiehajúcim v priečnom smere, ktorého obrys zodpovedá na spodnej strane obrysu hornej strany strešnej škridly (10).

8. Strešná škridla podľa nárokov 1 až 7, v y z n a čujúca sa tým, že strešná škridla (10) je vybavená na svojej hornej strane v oblasti horného okraja (28) najmenej jedným žliabkom (42) prechádzajúcim v priečnom smere.

9. Strešná škridla podľa nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že strešná škridla (10) je na svojej hornej strane aspoň v oblasti odtoku vody vybavená na svojom hornom okraji (28) horným rebrom, prechádzajúcim v priečnom smere.