SK284778B6 - Dýza na privádzanie roztaveného kovu do kokily na kontinuálne liatie kovov - Google Patents

Abstract

Je opísaná dýza (1) na privádzanie roztaveného kovu do kokily na kontinuálne liatie kovov, zahŕňajúca trubicovú prvú časť (2), ktorej jeden koniec je určený na spojenie s nádobou obsahujúcou roztavený kov a ktorej druhý koniec ústi do dutej druhej časti (4). Tá má pozdĺžny tvar, pričom aspoň jedna časť jej vnútorného priestoru (3) je orientovaná približne kolmo na uvedenú trubicovú prvú časť (2). Táto druhá časť (4) dýzy (1) má na každom zo svojich koncov vytvorený výstup (5, 6) a na jej dne (18) a/alebo na jej bočných stenách ďalej jeden alebo viac výstupných otvorov (7 - 17). Dýza (1) ďalej zahŕňa priehradku vybavenú otvormi (22, 22', 23 až 34) a umiestnenú vo vnútornom priestore (3) uvedenej dutej časti (4) tak, že roztavený kov musí pred prechodom cez uvedené výstupné otvory (7 až 17) prechádzať cez uvedené otvory (22, 22', 23 až 34). Priehradka (19, 38, 39, 41, 43) pritom zahŕňa na aspoň jednej časti šírky svojho horného čela zvýšenú časť (20, 37, 42, 44), ktorej vrchol leží pozdĺž vodorovnej osi uvedenej dutej časti (4). Uvedené otvory (22, 22', 23 až 34) sú pritom rozmiestnené na každej strane uvedeného vrcholu.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka oblasti kontinuálneho liatia kovov. Predovšetkým sa potom týka žiaruvzdorných dýz, ktorými je roztavený odlievaný kov privádzaný do kokily zariadenia na kontinuálne liatie, predovšetkým do kokily zariadenia na dvojvalcové liatie.

Doterajší stav techniky

Tieto dýzy bývajú svojím horným koncom spojené s nádobou, ktorá slúži ako zásobník roztaveného kovu a je označovaná ako medzipanva a svojím spodným koncom sú potom ponorené do roztaveného kovu nachádzajúceho sa v kokile, kde musí byť začaté tuhnutie odlievaného výrobku. Hlavným účelom týchto dýz je chrániť prúd roztaveného kovu pri jeho ceste z medzipanvy do kokily pred atmosférickou oxidáciou. Tieto dýzy tiež umožňujú, v dôsledku vhodného usporiadania svojho spodného konca, výhodné smerovanie prúdu roztaveného kovu do kokily tak, že k tuhnutiu výrobku dochádza za najlepších možných podmienok.

Odlievanie tenkých kovových pásov majúcich hrúbku niekoľko milimetrov priamo z roztaveného kovu (napríklad z ocele alebo z medi) je možné vykonávať v tzv. dvojvalcovom lejacom zariadení. Toto zariadenie zahrnuje kokilu, ktorej lejací priestor je vymedzený na svojich dlhších stranách dvojicou vnútorne chladených valcov, ktoré majú rovnobežné horizontálne osi a otáčajú sa okolo svojich osí v opačných smeroch, a na svojich kratších stranách potom žiaruvzdornými uzavieracími doskami (označovanými obvykle ako bočné steny), ktoré sú dotlačované na čelá valcov. Valce môžu byť tiež nahradené chladenými nekonečnými pásmi.

Pri dvojvalcovom liatí sa často používajú dvojdielne dýzy (pozri napr. spis EP-A-0 771 600). Prvá časť dýzy je tvorená valcovou trubicou, ktorej horný koniec je pripojený k hrdlu vytvorenému na dne medzipanvy, ktorá tvorí zásobník roztaveného kovu privádzaného do kokily. Toto hrdlo medzipanvy môže byť v prípade potreby obsluhou čiastočne alebo úplne uzavreté s použitím zátkovej tyče alebo sústavy posúvačov, ktoré tak ovládajú prietok roztaveného kovu. Maximálny prietok kovu, ktorý môže do dýzy prúdiť závisí od prierezu tohto hrdla. Druhá časť dýzy pripevnená ku spodnému koncu trubice príkladne priskrutkovaním, alebo tak, že tvorí integrálnu časť tejto trubice, je určená na ponorenie do kúpeľa roztaveného kovu nachádzajúceho sa v kokile. Táto časť dýzy je tvorená dutým prvkom, do ktorého ústi spodný otvor uvedenej valcovej trubice. Vnútorný priestor tohto dutého prvku má viac-menej pozdĺžny tvar v závislosti od rozmerov lejacieho priestoru lejacieho zariadenia, v ktorom je dýza namontovaná. Tento dutý prvok je orientovaný približne kolmo na valcovú trubicu. Pri činnosti dýzy je dutý prvok umiestnený rovnobežne s valcami a roztavený kov prúdi do kokily cez výstupy vytvorené na stranách tohto dutého prvku, a to všeobecne na každom jeho konci. Pri tomto usporiadaní sú prúdy kovu opúšťajúce dýzu výhodne smerované k bočným stenám lejacieho zariadenia. Na ich plochy je tak privádzaný horúci kov, čím sa zabraňuje nežiaducemu tuhnutiu kovu (tzv. parazitnému tuhnutiu), ku ktorému na bočných stenách dochádza, a ktoré by mohlo vážne narušiť činnosť lejacieho zariadenia. Výstupy dutého prvku môžu mať horizontálnu, alebo dole smerujúcu šikmú orientáciu. Na bočných stenách a/alebo na dne dýzy môžu byť ďalej vytvorené rôzne ďalšie otvory, ktoré sú menšie než uvedené výstu py, a to tak, že je umožnené privádzanie žeravého kovu priamo do tých oblastí kokily, ktoré ležia na stranách dýzy a/alebo pod dýzou. Cieľom tohto usporiadania je predovšetkým zdokonaliť tepelnú homogenitu kovu nachádzajúceho sa v kokile.

Jedným z hlavných nedostatkov, ktoré sa pri použití týchto dýz všeobecne vyskytujú je, že roztavený kov nemôže úplne vyplniť ich vnútorný priestor a dochádza tak tu často k nepravidelnému a turbulentnému prúdeniu kovu. Predovšetkým je tomu tak v prípade, že hrdlo medzipanvy nie je úplne otvorené. To má za následok, že prúdy kovu opúšťajúce výstupy dýzy sú vysoko nestabilné a prúdia vnútri kokily v usporiadaní inom, než je optimálne a pre ktoré je dýza skonštruovaná. Bolo zistené, že v takom prípade dochádza k nepravidelnostiam v tuhnutí odlievaného výrobku, ktoré môžu vážne ovplyvniť jeho výslednú kvalitu, a to predovšetkým v prípade odlievania tenkých pásov.

Tento nedostatok je napravovaný vložením prekážok do vnútorného priestoru dýzy. Tieto prekážky vyvolávajú v kove tlakové straty oproti jeho prirodzenému prúdu. Pri tom istom prietoku roztaveného kovu, je rýchlosť prúdenia zmenšená a tým je zlepšené vyplnenie vnútorného priestoru dýzy. Týmto spôsobom sú obmedzené nepravidelné zmeny prúdenia kovu mimo dýzu. V prípade uvedených dvojdielnych dýz môžu byť uvedené prekážky vložené do valcovej prvej časti dýzy alebo do jej predĺženia (pozri dokument EP-A-0 765 702). Prekážky môžu tiež zahrnovať „priehradku“, teda pozdĺžny prvok v podobe rovnobežnostenu, vyrobený z porézneho alebo dierovaného žiaruvzdorného materiálu, ktorý je umiestnený vnútri druhej časti dýzy (vnútri jej dutého prvku) a cez ktorý musí roztavený kov nevyhnutne prejsť pred tým než dosiahne všetky, alebo niektoré z uvedených rôznych otvorov, smerujúcich do vnútrajšku lejacieho priestoru kokily (pozri dokument JP-A-1-317 658).

Keď dýza zahrnuje jednak dierovanú priehradku a jednak otvory umiestnené v dne a/alebo v bočných stenách svojho dutého prvku (navyše k výstupom smerujúcim proti bočným stenám lejacieho priestoru), je dôležité, aby tieto otvory boli zásobované roztaveným kovom homogénne v celej dĺžke uvedeného dutého prvku. Len pri splnení tejto podmienky je možno zaistiť uspokojivú homogenitu prúdenia kovu vnútri lejacieho priestoru. Skúšky na hydraulických modeloch však ukazujú, že táto podmienka nebýva všeobecne splnená v prípadoch, keď je použitá dýza s veľmi pretiahnutým tvarom, predovšetkým dýza skonštruovaná na použitie v zariadení na odlievanie tenkých pásov s veľkou šírkou (rádovo 1 m a viac) a vybavená dierovanou priehradkou v podobe rovnobežnostenu. Bolo zistené, žc kov cez niektoré otvory v dýze prúdi s väčším prietokom, zatiaľ čo cez iné otvory prúdi pri nedostatočnom prietoku. Na správne zásobovanie celého lejacieho priestoru horúcim kovom je to nežiaduce a môže to viesť k nepravidelnostiam v hrúbke výrobku tuhnúceho na valcoch, čo je základným parametrom kvality výsledného pásu.

Cieľom tohto vynálezu je teda navrhnúť také usporiadanie dýzy opísaného typu, ktoré bude kov do lejacieho priestoru privádzať po celej jeho dĺžke čo možno najviac homogénne.

Podstata vynálezu

S týmto cieľom je vynálezom vytvorená dýza na privádzanie roztaveného kovu do kokily na kontinuálne liatie kovov typu zahrnujúceho trubicovú prvú časť, ktorej jeden koniec je určený na spojenie s nádobou obsahujúcou roztavený kov a ktorej druhý koniec ústi do dutej druhej časti. Tá má podlhovastý tvar, pričom aspoň jedna časť jej vnútorného priestoru je orientovaná približne kolmo na uvedenú trubicovú prvú časť. Táto druhá časť dýzy má na každom zo svojich koncov vytvorený výstup a na jej dne a/alebo na jej bočných stenách ďalej jeden alebo viac výstupných otvorov. Dýza ďalej zahrnuje priehradku vybavenú otvormi a umiestnenú vo vnútornom priestore uvedenej dutej časti tak, že roztavený kov musí pred priechodom cez uvedené výstupné otvory prechádzať cez uvedené otvory v priehradke. Podstata vynálezu potom spočíva v tom, že uvedená priehradka zahrnuje, na aspoň jednej časti šírky svojho horného čela, zvýšenú časť, ktorej vrchol leží pozdĺž pozdĺžne vodorovnej osi uvedenej dutej časti dýzy. Uvedené otvory sú pritom rozmiestnené na každej strane uvedeného vrcholu zvýšenej časti priehradky.

Ako bude zrejmé, spočíva vynález vo vytvorení zvýšenej časti na hornom čele priehradky, ktorá pokrýva aspoň časť jeho šírky. Táto zvýšená časť môže mať pritom približne trojuholníkový alebo zaoblený prierez tak, aby prúd kovu, ktorý na ňu dopadá odkláňala, rozvádzala uvedený kov symetricky v priereze dýzy a zabraňovala tak jeho vertikálnemu odrážaniu a tým narušovaniu pravidelnosti prúdenia. Toto usporiadanie má za výsledok, v porovnaní s použitím priehradky, majúcej jednoduchý tvar rovnobežnostena, ktorý vystavuje prúdu roztaveného kovu svoju horizontálnu rovinnú plochu, omnoho homogénnejšiu a v čase konštantnejšie naplňovanie kokily.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej podrobne vysvetlený v nasledujúcom opise odkazujúcom na priložené výkresy, kde: obr. la zobrazuje čelný pohľad na príkladné uskutočnenie dýzy podľa tohto vynálezu;

obr. Ib zobrazuje v reze vedenom pozdĺž čiary Ib-Ib z obr. la bokorys priehradky podľa vynálezu;

obr. Ic zobrazuje rovnakým spôsobom alternatívny tvar priehradky z obr. la;

obr. 2 zobrazuje v reze bokorys druhého príkladného uskutočnenia priehradky, ktorá môže nahradiť priehradku z obr. la;

obr. 3 zobrazuje v pohľade z boku a v reze tretie príkladné uskutočnenie priehradky podľa vynálezu, ktorá môže nahradiť priehradku z obr. la;

obr. 4 potom zobrazuje v bokoryse a v reze štvrté príkladné uskutočnenie priehradky podľa vynálezu, ktorá môže nahradiť priehradku z obr. la;

obr. 5 zobrazuje v bokoryse a v reze piate príkladné uskutočnenie priehradky, ktorá môže nahradiť priehradku z obr. la.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Dýza 1 podľa tohto vynálezu (zobrazená na obr. la) je v dôsledku svojho úzkeho a pretiahnutého tvaru vhodná predovšetkým na použitie v zariadení na odlievanie tenkých pásov medzi dva vnútorne chladené a otáčajúce sa valce spôsobom známym zo stavu techniky. Rovnako ako pri opísanom stave techniky, dýza 1 zahrnuje prvú časť tvorenú valcovou trubicou 2, ktorej horný koniec (nezobrazený) je určený na spojenie s výstupným hrdlom medzipanvy. Táto valcová trubica 2 ústi do vnútorného priestoru 3 druhej časti dýzy 1, tvorenej dutým prvkom 4 podlhovastého tvaru, ktorý je dostatočne úzky na to, aby mohol byť vložený do lejacieho priestoru lejacieho zariadenia. V súlade so stavom techniky môže byť tento dutý prvok 4 vybavený rôznymi otvormi, ktorými môže roztavený kov opúšťať dýzu

1.

Ide predovšetkým o dva výstupy 5, 6 majúce v tomto príkladnom uskutočnení dýzy pravouhlý prierez. Každý z týchto výstupov 5, 6 je vytvorený na jednom konci dutého prvku 4 a smeruje proti bočným stenám lejacieho priestoru. Týmito výstupmi 5, 6 prechádza väčšina roztaveného kovu prúdiaceho dýzou 1. V príkladnom uskutočnení z obr. la sú tieto výstupy 5, 6 orientované horizontálne, ale môžu byť orientované tiež šikmo. Môžu mať tiež prierez odlišného tvaru - napríklad kruhový.

Ďalej ide o skupinu valcových výstupných otvorov 7 až 17 s malým priemerom a orientovaných vertikálne, ktorá je vytvorená v stredovej rovine dna 18 dutého prvku 4 a je určená na privádzanie horúceho kovu priamo do tých oblastí lejacieho priestoru, ktoré ležia pod dýzou. Ako variant je možné, rovnako ako pri riešení podľa dokumentu EP-A-0 771 600, vytvoriť nie len jednu, ale dve skupiny takýchto otvorov, pričom každá je potom umiestnená na jednej strane od stredovej roviny dna 18 dutého prvku 4 dýzy 1.

Ďalší variant dýzy by mohol zahrnovať, navyše k výstupným otvorom 7 až 17 (alebo ako náhradu za tieto výstupné otvory), otvory vytvorené na dlhších bočných stenách dutého prvku 4 a smerujúcich proti dlhým stranám lejacieho priestoru (inými slovami smerujúcich pri zariadení na dvojvalcové liatie proti lejacim valcom). Tieto otvory 7 až 17 nemusia byť presne valcové, ale môžu mať príkladne eliptický prierez. Môžu tiež (predovšetkým podľa jednej z variant opísaných v spise EP-A-0 771 600) byť orientované šikmo. Konečne, tieto otvory môžu byť nahradené jednou alebo viacerými drážkami, ktoré sa rozprestierajú po celej dĺžke alebo po časti dĺžky dna 18 dutého prvku 4. Pri tomto variante je dôležité, aby uvedené drážky boli zásobované kovom homogénne po celej svojej dĺžke.

Dýza 1 zahrnuje tiež dierovanú priehradku umiestnenú vo vnútornom priestore 3 dýzy a spočívajúcu na osadeniach 36 vytvorených na stenách výstupov 5, 6. Funkciou tejto priehradky je, ako je známe zo stavu techniky, vytvoriť v roztavenom kove tlakovú stratu tak, aby sa docielilo lepšieho naplnenia vnútorného priestoru 3 a tým sa upravilo prúdenie roztaveného kovu zvonku dýzy 1. Podľa tohto vynálezu má táto priehradka 19 tvar odlišný od bežného tvaru rovnobežnostena v tom, že zahrnuje zvýšenú časť 20, ktorej vrchol leží v smere pozdĺžnej horizontálnej osi dutého prvku 4 dýzy 1. V príklade zobrazenom na obr. la a obr. Ib predstavuje túto zvýšenú časť 20 len stredová časť šírky horného čela 21 priehradky 19, ktorá má trojuholníkový prierez, ktorého rozmery sa v smere dĺžky priehradky 19 nemenia. Zvyšujúce časti tohto horného čela 21 sú rovinné a na týchto rovinných častiach sú vytvorené otvory 22, 22', 23 až 34. Roztavený kov musí pritom prejsť cez tieto otvory pred dosiahnutím spodnej časti 35 vnútorného priestoru 3 dýzy 1 a následne musí prúdiť von z dýzy 1 cez spodnú časť výstupov 5, 6 a cez otvory 7 až 17. V zobrazovanom usporiadaní môže časť kovu prúdiť von z dýzy 1 cez hornú časť výstupov 5, 6 a tým bez priechodu cez otvory 23, až 34 vytvorené v priehradke 19. Podľa tohto vynálezu musí kov, ktorý prúdi von z dýzy 1 cez výstupné otvory 7 až 17 nevyhnutne predtým prejsť cez otvory 23 až 34 v priehradke 19.

V jednom variante tohto vynálezu, ktorý je zobrazený na obr. 1 c, môže mať prierez zvýšenej časti 20 priehradky 19 tvar trojuholníka, ktorého vrchol je zrezaný do roviny a má teda na svojom vrchole rovinnú časť 36.

Je samozrejmé, že zobrazenie dýzy 1 na výkresoch je len schematické, a že sú na nich zjavné len prvky a podrobnosti nevyhnutné na pochopenie tohto vynálezu. Predovšetkým s cieľom sprehľadniť obr. la tu nie je zobrazený spôsob vzájomného spojenia rôznych súčastí dýzy 1. Tento spôsob sa pritom nelíši od spôsobu obvyklého pri tomto type dýzy. Napríklad valcová trubica 2 a dutý prvok 4 môžu byť vzájomne pripevnené priskrutkovaním.

Podobne opísaný a zobrazený vonkajší tvar dutého prvku 4 dýzy 1 jc len nijak neobmedzujúcim príkladom, ktorý teda môže byť modifikovaný.

Obr. 2 zobrazuje variant priehradky podľa tohto vynálezu, pri ktorej zvýšená časť 37 majúca trojuholníkový prierez prekrýva celú šírku priehradky 38. Vrchol zvýšenej časti 37 môže byť tiež zrezaný do roviny podobným spôsobom, ako je tomu vo variante priehradky z obr. lc. Obr. 3 potom zobrazuje variant usporiadania z obr. 2, kde priehradka 39 má zvýšenú časť 40 trojuholníkového prierezu, ktorej hrúbka sa od stredu ku koncom zmenšuje. Toto usporiadanie s premenlivou hrúbkou zvýšenej časti 40 môže byť tiež upravené aj pre prípad z obr. 1, kde zvýšená časť 20 prekrýva len stredovú časť šírky priehradky 19. Pomocou tohto variantu sa dosiahne, v prípade potreby, vylúčenie nedostatočného zásobovania otvorov ležiacich v blízkosti koncov dýzy 1 v porovnaní s otvormi nachádzajúcimi sa bližšie stredovej časti, a teda vo vertikálnom smere vyrovnanými s lejacou dýzou, predovšetkým v prípadoch, keď je použitá veľmi dlhá dýza (príkladne dýza dlhá okolo 700 mm).

Obr. 4 zobrazuje ďalšie príkladné uskutočnenie priehradky 41, ktorej zvýšená časť 42 nemá prierez trojuholníkový, ale zaoblený. Zvýšená časť 42 aj v tomto prípade môže prekrývať buď celé horné čelo priehradky 40 (ako je to zobrazené na výkrese), alebo len časť tohto horného čela, a jej hrúbka môže byť rovnaká po celej dĺžke priehradky 40, alebo sa môže medzi jej stredovou časťou a jej koncami zmenšovať.

Obr. 5 zobrazuje príkladné uskutočnenie priehradky 43, ktorej zvýšená časť 44 prekrýva len stredovú časť hornej plochy priehradky 43 a má na svojej základne obdĺžnikový prierez a na svojom vrchole potom prierez trojuholníkový. Uvedená horná plocha má navyše skosené okraje 45, 46.

Príkladné uskutočnenia priehradiek, ktoré tu boli opísané a zobrazené, nie sú nijak obmedzujúce - je možné si ľahko predstaviť aj ich ďalšie usporiadanie, napríklad kombinujúce základné charakteristiky opísaných príkladov. Navyše, poloha priehradky môže byť upravená v závislosti od vnútornej geometrii dýzy. Miesto toho, aby bola umiestnená vnútri výstupov, ako je to zobrazené na výkrese, môže byť umiestnená úplne nad výstupmi alebo pod týmito výstupmi, ale základným znakom zostáva, že roztavený kov musí prechádzať touto priehradkou pred tým, než bude prúdiť von z dýzy cez výstupné otvory vytvorené v dne dutého prvku. Dýza môže tiež zahrnovať, okrem uvedenej priehradky, ešte ďalšie priehradky prúdenia kovu.

Tiež je zrejmé, že všetky otvory v priehradke nemusia mať rovnaký priemer a/alebo môžu byť umiestnené v nepravidelných vzájomných vzdialenostiach, ak bude zistené, že takéto usporiadanie napomáha ďalšiemu zlepšeniu distribúcie roztaveného kovu opúšťajúceho dno dýzy. Podobne otvory nemusia byť presne zvislé a môžu byť teda aj šikmé.

Ako príklad účinkov vynálezu je možné uviesť výsledky nasledujúceho testu. Výsledky boli získané na hydraulickom modeli, ktorý reprodukoval usporiadanie dýzy 1, ktorej dutý prvok 4 mal dĺžku 700 mm a vnútornú šírku 54 mm a bol vybavený priehradkou majúcou rovnakú dĺžku a rovnakú šírku. V referenčnom usporiadaní mala priehradka presný tvar rovnobežnostena a hrúbku 20 mm. Zahrnovala dve rady valcových otvorov s priemerom 12 mm, ktorých osi boli umiestnené vo vzdialenosti 15 mm od okrajov priehradky. Vzdialenosť medzi osami týchto otvorov bola 24 mm a osi otvorov najbližších koncom priehradky boli umiestnené 35 mm od týchto koncov. V usporiadaniach podľa tohto vynálezu bola použitá priehradka 19 zobrazená na obr. la a obr. lb so zvýšenou stredovou časťou s trojuholníkovým prierezom 20, ktorého vrchol vystupoval nad horné čelo priehradky 19 o 20 mm. Otvory boli vytvorené rovnakým spôsobom ako v referenčnej priehradke. Dno dutého prvku 4 malo v obidvoch prípadoch stredový rad 26 otvorov porovnateľných s otvormi 7 až 17 z obr. la. Pri teste bolo merané množstvo vody prechádzajúce dýzou 1 a vystupujúce z nej každým z výstupov 5, 6 a cez každý z otvorov v dne dutého prvku 4. Výsledky merania sú zhrnuté v tabuľke 1. Otvory boli pritom očíslované od jedného konca dýzy 1 ku druhému koncu, otvory č. 13 a č. 14 ležali na každej strane vertikálnej osi dýzy 1.

Tabuľka 1

referenéná priehradka	priehradka podľa vynálezu
c. otvoru	% celkového toku opúšťaiúceho otvor	č. otvoru	% celkového toku opúSťajúceho otvor
ľavý výstup	25.5	ľavý výstup	21.2
1	2,2		2.3
2	2,1		2,3
3	2.1		2,3
4	2,0	4	2,2
5	2,1	5	2,3
6	2,1	6	2,3
7	1.2	7	2.2
	2.0	8	2.2
	1,9	9	2.1
10	1,7	10	2,0
i 1	0,9	1 l	1.8
12	1,6	12	1.7
B	2 6	13	3 0
14	2,6	14	3.0
15	1.6	15	1.7
16	0.9	16	1.8
17	17	17	2,0
18	19	18	2,1
19	2.0	19	2,2
20	1.2	20	2,2
21	2,1	21	2,3
22	2,1	22	2.3
23	2,0	23	2,2
24	2,1	24	2,3
25	2,1	25	2,3
26	2,2	2í.	2,J
pravý výstup	25.5	pravý výstup	21,2
celkom	100 0	celkom	100,0

V referenčnom usporiadaní sú otvory v dne dýzy zásobované veľmi nerovnomerne - pomer prúdu tekutiny, ktorý nimi prechádza sa mení od 0,9 do 2,6 % (od 0,9 do 2,2 %, v prípade, že budú dva stredové otvory č. 13 a č. 14 zanedbané, lebo tieto sú v dôsledku svojho vertikálneho vyrovnania s lejacim prúdom zásobované prednostne). Z výsledkov merania je vidieť, že aj dva spolu susediace otvory môžu byť zásobované kovom veľmi rozdielne. V usporiadaní priehradky podľa tohto vynálezu je rozptyl v prúdoch oveľa menší - mení sa od 1,7 do 3 % (od 1,7 do 2,3 %, ak zanedbáme stredové otvory).

Ako už bolo uvedené, je dýza podľa tohto vynálezu výhodne používaná v zariadeniach na dvojvalcové kontinuálne liatie tenkých oceľových pásov. Použitá však môže byť tiež v zariadeniach na kontinuálne liatie metalurgických výrobkov iných tvarov a/alebo z iných materiálov tam, kde je užitočné, aby bol kov privádzaný do lejacieho priestoru veľmi rovnomerne.

Claims (7)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Dýza na privádzanie roztaveného kovu do kokily na kontinuálne liatie kovov typu zahrnujúceho trubicovú prvú časť (2), ktorej jeden koniec je určený na spojenie s nádobou obsahujúcou roztavený kov a ktorej druhý koniec ústi do dutej druhej časti (4) majúcej podlhovastý tvar, kde aspoň jedna časť jej vnútorného priestoru (3) je orientovaná približne kolmo na uvedenú trubicovú prvú časť (2), uvedená druhá časť (4) má na každom zo svojich koncov výstup (5, 6) a ďalej jeden alebo viac výstupných otvorov (7 - 17) vytvorených na jej dne (18) a/alebo na jej bočných stenách, priehradku vybavenú otvormi (22, 22', 23 až 34) umiestnenú vo vnútornom priestore (3) uvedenej dutej časti (4) tak, že roztavený kov nevyhnutne prechádza cez uvedené otvory (22, 22', 23 až 34) pred priechodom cez uvedené výstupné otvory (7 až 17), vyznačujúca sa t ý m , že uvedená priehradka (19, 38, 39, 41, 43) zahrnuje na aspoň jednej časti šírky svojho horného čela zvýšenú časť (20, 37, 42, 44), ktorej vrchol leží pozdĺž pozdĺžnej vodorovnej osi uvedenej dutej časti (4), pričom uvedené otvory (22, 22', 23 až 34) sú rozmiestnené na každej strane uvedeného vrcholu.
2. 2. Dýza podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že uvedená zvýšená časť (20, 37) má trojuholníkový prierez.
3. 3. Dýza podľa nároku 2, vyznačujúca sa t ý m , že uvedená zvýšená časť (20, 37) trojuholníkového prierezu má naplocho zrezaný vrchol.
4. 4. Dýza podľa nároku 2 alebo 3, vyznačujúca sa t ý m , že prierez horného čela (21) uvedenej priehradky (19) je vo svojej stredovej časti (20) trojuholníkový a na svojich postranných častiach rovinný, a tým, že uvedené otvory (22, 22', 23 až 34) sú vytvorené v uvedených postranných častiach.
5. 5. Dýza podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že uvedená zvýšená časť (42) uvedenej priehradky má zaoblený prierez.
6. 6. Dýza podľa jedného z nárokov laž5, vyznačujúca sa tým, že horné čelo uvedenej priehradky (43) má šikmé okraje (45,46).
7. 7. Dýza podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa t ý m , žc uvedená zvýšená časť (40) priehradky (39) má premennú hrúbku, ktorá sa medzi stredom a koncami priehradky (39) zmenšuje.