SK284521B6 - Použitie melatonínu na prípravu farmaceutického prostriedku

Info

Abstract

Description

Claims

SK284521B6

Publication number: SK284521B6
Application number: SK1030-97A
Authority: SK
Inventors: Nava Zisapel
Original assignee: Neurim Pharmaceuticals (1991) Ltd.
Priority date: 1995-02-01
Filing date: 1996-01-29
Publication date: 2005-05-05
Also published as: IS1980B; LU90118B1; CZ240597A3; MD1716C2; AU4457496A; DK89697A; BG101803A; AU695366B2; DK176081B1; CN1083263C; PL183148B1; SI9620022A; BR9607169A; TR199700723T1; MD1716B2; NO973531L; AT408188B; BG62876B1; PL321630A1; NO973531D0

Použitie melatonínu s aspoň jedným rozpúšťadlom, nosičom alebo pomocnou látkou na prípravu farmaceutického prostriedku na liečenie alebo prevenciu návykovej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové lieky za predpokladu, že v prípade prevencie návykovej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové liečivá je týmto prostriedkom farmaceutický prostriedok s nepretržitým alebo kontrolovaným uvoľňovaním melatonínu v jednotkovej dávkovej forme.ŕ

Oblasť techniky

Vynález sa týka použitia melatonínu na prípravu farmaceutického prostriedku.

Doterajší stav techniky

Závislosť od benzodiazepínov často vzniká u osôb trpiacich nespavosťou, ktorí tieto lieky používajú na vyvolanie spánku, a u osôb trpiacich multidrogovou závislosťou, ktorí sa v priebehu odvykania od narkotík stávajú závislými od benzodiazepínových liekov, ktoré používajú na zmiernenie úzkostných stavov a kŕčov. Navyše, chronické podávanie benzodiazepínu (keď benzodiazepíny majú obyčajne dlhý polčas) môže vyvolať pomocou neznámeho mechanizmu toleranciu, vyjadrenú neúčinným zvýšením dávkovania. Javy, ktoré sú často bezprostrednou reakciou na rýchle zastavenie prísunu týchto liekov, ako bolo pozorované u ľudí a zvierat, vedú k fyzickej závislosti (Greenblatt, D. J. and Shader, R.I. Drug Metab. Rev.,1978,8: 13-28). V správe US National Household Survey of tlie Use of Psychotherpeutic Medication z roku 1990 sa udáva, že približne 8 % pacientov, ktorí používali hypnotiká, si zvyšovalo predpísanú dávku podľa svojho vlastného rozhodnutia, čo predstavuje vzrast o 25 % v porovnaní s predchádzajúcou správou z roku 1979. Ak zoberieme do úvahy, že prieskum zistil, že 2,6 % populácie v USA užíva benzodiazepínové hypnotiká (v porovnaní s 2,4 % v roku 1979), tvorí počet jedincov len v USA, u ktorých sa vyvinie tolerancia a psychická závislosť od lieku, asi 560 000. Tieto hodnoty nezahrnujú prípad, keď je liek používaný mimo lekárskej a sociálnej normy, a rovnako prípady multidrogovej závislosti. Dosiaľ nebola u pacientov, u ktorých sa vyvinula psychická závislosť na benziodaiazepinových hypnotikách, publikovaná metóda rýchleho odvykania na liek, ktorá by bola nasledovaná účinnou rehabilitáciou a liečbou pacientov závislých od užívania narkotík.

Je dobre známe, že melatonín, ktorý je hormónom, ktorého štruktúra je odvodená od indolu a ktorý je produkovaný v noci epifýzou, hrá zásadnú úlohu v sprostredkovaní cirkadiánneho cyklu spánok- bdelý stav a v regulácii spánku. Existujú rovnako určité dôkazy, že melatonín je schopný zvýšiť účinnosť benziodiazepinu ( pozri napr. Cardinali, D.P. et al., Adv. Biochem.Psychopharm.,1986,42: 155-164, Acuna Castroviejo D. ef al., J. Pineal Res., 1986,3: 101102., a Niles, L.P. et al., J.Neural Transm.70: 117-124!. Melatonín môže rovnako zvyšovať anxiolytické účinky diazepamu u myší ( Guardiola-Lemaitre B. et al., Pharmacol. Biochem. Behav., 1992 41: 405-408). Na druhej strane však sa predpokladá, že benziodiazepíny by u niektorých druhov vrátane človeka mohli zosilovať inhibíciu syntézy a sekréciu melatonínu vyvolanú GABA ( Mclntyre, I.M. et al., Biol. Psychiat., 1988, 24: 105-108) a že nočné zvýšenie plazmatického melatonínu by mohlo byť u ľudí suprimované benziodiazepínmi, a to by viedlo k porušeniu diumálneho melatonínového rytmu (Kabuto,M. et aJ., Endocr. Japon.,1986, 33: 405-414). Okrem toho bolo pozorované, že chronická liečba oxazepamom modifikovala diumálne variácie v hustote melatonínových receptorov počas noci v mozgu potkanov, a že tento účinok nebol pozorovaný u zvierat, u ktorých bola epifýza odstránená ( Anis, Y. et al., J Neural Transm., 1992, 89: 155-166).

V spojitosti s týmto vynálezom sa na prekvapenie zistilo, že podávanie melatonínu súčasne s benziodiazapínovými liekmi môže potenciálne (1) viesť pacienta k odvyknutiu od fyzickej a psychickej závislosti a tolerancie na tieto lieky a (2) v prípade pacienta, u ktorého bol diagnostikovaný stav vyžadujúci podávanie benziodiazepínového lieku (pri ktorom sa tieto nežiaduce symptómy predtým nevyskytli), došlo k zabráneniu vzniku týchto príznakov.

Podstata vynálezu

Predložený vynález zahrnuje z jedného hľadiska použitie melatonínu s aspoň jedným rozpúšťadlom, nosičom alebo pomocnou látkou na prípravu farmaceutického prostriedku na liečenie alebo prevenciu návykovej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové lieky za predpokladu, že v prípade prevencie návykovej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové liečivá je týmto prostriedkom farmaceutický prostriedok s nepretržitým alebo kontrolovaným uvoľňovaním melatonínu v jednotkovej dávkovej forme.

Tento vynález zahrnuje z jedného hľadiska použitie melatonínu na výrobu lieku na liečenie multidrogovej závislosti, na liečbu pacientov, ktorí prejavujú príznaky tolerancie alebo psychickej a fyzickej závislosti od benzodiazepínovej liečby, alebo na liečbu pacientov, u ktorých bol diagnostikovaný klinický stav zlepšujúci sa podávaním benzodiazepínového lieku kvôli súčasnej prevencii vzniku príznakov tolerancie alebo psychickej a fyzickej závislosti od uvedeného benzodiazepínového lieku.

Z ďalšieho hľadiska tento vynález zahrnuje farmaceutický prostriedok použiteľný na liečbu multidrogovej závislosti alebo na liečbu pacientov, ktorí trpia príznakmi psychickej a fyzickej závislosti a tolerancie od benzodiazepínového lieku, alebo na liečbu pacientov, u ktorých bol diagnostikovaný klinický stav zlepšujúci sa podávaním benzodiazepínového lieku kvôli súčasnej prevencii vzniku príznakov psychickej a fyzickej závislosti a tolerancie na uvedený benzodiazepinový liek a tento prostriedok obsahuje prinajmenšom jeden diluent, nosič alebo adjuvant a ako aktívnu zložku benzodiazepinový liek a melatonín.

Uvedené liečivo je farmaceutický prípravok upravený na perorálne, rektálne, parenterálne alebo transdermálne podávanie, ktorý obsahuje aspoň jeden diluent, nosič alebo adjuvant, a je možné ho ďalej charakterizovať jedným z nasledujúcich vlastností: (i) je v podobe jednotkovej dávky a každá jednotkové dávka obsahuje množstvo melatonínu v rozmedzí 0,0025 až 100 mg, (i.i) je v podobe prípravku, ktorý umožňuje regulované uvoľňovanie aktívnej látky, kde melatonín je prednostne uvoľňovaný dopredu slávenou regulovanou rýchlosťou, (iii) obsahuje rovnako aspoň jeden modifikátor melatonínového receptora alebo modifikátor melatonínového profilu. Liečivo a farmaceutický prípravok podľa tohto vynálezu rovnako obsahujú aspoň jeden benzodiazepínový liek zo skupiny Alprazolam Chlordiazepoxide, Clorazepate, Diazepam, Flunitrazepam, Flurazepam, Halazepam, Lorazepam, Oxazepam, Prazepam, Temazepam alebo Triazolam. Prípravok, ktorý obsahuje aspoň jeden benzodiazepamový liek, je možné rovnako charakterizovať ďalej jedným alebo niekoľkými charakteristickými vlast nosťami (i), (ii) a (iii) tak ako je opísané.

Pri použití tohto vynálezu na liečbu multidrogovej závislosti alebo na liečbu pacientov, ktorí prejavujú príznaky psychickej a fyzickej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínový liek, je v podávaní benzodiazepínovéhno lieku pacientom pokračované, aspoň v počiatočnom štádiu a súčasne je podávaný melatonín v množstve, ktoré účinne znižuje aspoň jeden z týchto príznakov.

Vo zvláštnom uskutočnení tejto liečby, jeden z benzodiazepínových liekov alebo melatonín môžu byť v podobe farmaceutického prípravku upraveného na perorálne, rektálne, parenterálne alebo transdermálne podávanie a tento prípravok obsahuje aspoň jeden diluent, nosič alebo adjuvant. Ďalšou možnosťou je, že benzodiazepínový liek a melatonín je možné podávať v tejto podobe buď oddelene alebo v kombinácii ako jeden farmaceutický prípravok obsahujúci diazepínový liek a melatonín.

Čo sa týka podávania melatonínu, či už je podávaný oddelene alebo dohromady & jedným alebo niekoľkými benzodiazepínovými liekmi, je možné ho podávať v podobe denných dávok napríklad v rozsahu 0,01-100 mg. Je možné ho podávať v podobe prípravku s regulovaným uvoľňovaním aktívnej zložky. Napríklad 1 až 2 mg melatonínu v podobe prípravku s regulovaným uvoľňovaním aktívnej zložky je možné podávať večer. Melatonín je možné podávať dohromady s modifikátorom melanínových receptorov alebo s modifikátorom melatonínového profilu. Príkladom modifikátorov melatonínových receptorov sú benzodiazepíny s krátkym časom účinku, ako napríklad Oxazepam, príkladom modifikátorov melatonínového profilu sú benzodiazepíny, beta-blokátory a inhibítory spätného príjmu serotonínu (serotonin uptake). Miesto použitia takéhoto modifikátora profilu alebo v prípade, ak je tento modifikátor profilu použitý, je možné melatonínový profil modifikovať tak, že na pacienta pôsobíme svetlom pred podávaním, po ňom, alebo počas podávania melatonínu.

Benzodiazepínové lieky, o ktorých sa tu teraz hovorí, môžu vyvolávať príznaky psychickej a fyzickej závislosti a tolerancie. Bez toho, aby sme kládli dôraz na tieto všeobecné vlastnosti, tento liek alebo lieky sú jedným alebo niekoľkými liekmi z nasledujúcej skupiny zahrnujúce Alprazolam, Chlordiazipoxide, Clorazepate, Diazepam, Flumitrazepam, Flurazepam, Halazepam, Lorazepam, Oxazepam, Prazepam, Temazepam a Triazolam tak, ako je uvedené.

V jednom z alternatívnych uskutočnení, keď je vynález použitý na liečbu uvedených príznakov, benzodiazepínový liek alebo benzodiazepínové lieky sú na začiatku neustále podávané pacientom spoločne s melatonínom. V ďalšom alternatívnom vyhotovení, keď je vynález použitý na liečbu takých príznakov, benzodiazepínový liek alebo benzodiazepínové lieky sú dodávané pacientom spoločne š melatonínom v neustále sa znižujúcich denných dávkach v porovnaní s tými, ktoré pacienti dostávali pred začatím liečby melatonínom. Pri tomto úkone možno v podávaní stále sa znižujúcich denných dávok pokračovať, napríklad do času keď je dosiahnutá dopredu stanovená stabilizovaná rýchlosť podávania, alebo alternatívne, napríklad do času, keď množstvo podávaného benzodiazepínového lieku dosiahne nulovú hodnotu.

V prípade, že je vynález používaný na prevenciu, t. j. ak liečime pacienta, u ktorého bol klinicky diagnostikovaný stav, kde je možné navodiť zlepšenie príznakov podávaním benzodiazepínového lieku a súčasne chceme zabrániť u tohto pacienta vzniku príznakov fyzickej a psychickej závislosti od uvedeného benzodiazepínového lieku alebo tolerancie k nemu, je benzodiazepínový liek podávaný v množstve, ktoré zmierni uvedené príznaky, a súčasne je pacientovi podávané množstvo melatonínu, ktoré zabráni vzniku aspoň jedného z týchto príznakov. Rôzne uskutočnenia, ktoré sú opísané ako použiteľné na liečbu pacienta, ktorý trpí uvedeným príznakom alebo príznakmi, sú rovnako zodpovedajúcim spôsobom použiteľné na preventívne účely, vyjmúc sa prípadu, keď nie je možné použiť z dôvodov jasných odborníkmi, napríklad, ak liečba benzodiazepínovým liekom je vyžadovaná situáciou (desideratum), takže zjavne množstvo podávaného benzodiazepínu, ako koľvek môže byť znížené podľa návodu lekára, nebude znížené na nulu.

Ale v rámci použitia vynálezu s cieľom prevencie je možné nielen podávať benzodiazepínový liek alebo lieky spolu s melatonínom v rozsahu bežných denných dávok, aby sa dosiahlo žiadaného účelu, skôr rovnako podávať podobne tento liek či lieky v denných dávkach menších ako tie, ktoré sú bežne podávané pacientom s cieľom zlepšiť ich zdravotný stav.

Ako je uvedené, vynález sa rovnako vzťahuje na farmaceutický prípravok obsahujúci aspoň jeden benzodiazepínový liek a melatonín. Pretože benzodiazepínové lieky sú obyčajne podávané 1 až 4x denne, bude dennou dávkou 0,01 až 100 mg melatonínu, ktorý sa podáva typicky večer, v rovnakom prípravku ako benzodiazepín alebo benzodiazepíny (alebo aj v prípadne, že je melatonín podávaný oddelene od benzodiazepínu) dosiahnuté nasledovným podávaním benzodiazepínov:

Dni	Jednotkové dávkovanie benzodiazeDÍnov v rozsahu
1	0,01 -100 mg
2	0,05- 50 mg
3	0,033 - 33,3 mg
4	0,025 - 25 mg

Teda, ak je faramaceutický prípravok podľa tohto vynálezu v podobe jednotkovej dávky, každá jednotka dávky je vhodne podávaná v noci a výhodne obsahuje množstvo melatonínu v rozsahu 0,0025 až 100 mg.

Nasledujúca tabuľka udáva množstvo benzodiazepínových liekov používaných na liečbu zdravotného stavu dospelých pacientov. Ďalšie informácie, napríklad obmedzenie, polčas, spôsoby podávania a vhodná dávkovanie pre deti a dospelých pacientov je možné získať v knihe autorov Goodmana a Gilmana „The Pharmacological Basic of Therapeutics“, 7. vydanie, 1985 (MacMillan Publishing Co.), pasáže vzťahujúce sa na užívanie benzodiazepínov (napr. str. 352,437).

Benzodiazepín Obsah v jednotlivej perorálnej Obvyklá
	dávke mg (x za deň) sedatívna hypnotická	denná perorálna dávka anxiolycická
Alprazolam			0,75-1,5
Chlordiazepoxide 10-100(1-3)	50-100	15-40
Clorazepate	3,75-15(24)	15-30	30
Diazepam	5-10(34)	5-10	440
Flurazepam		15-30
Halazepam			60-160
Lorazepam		24	2-6
Oxazepam	15-30(34)1	5-30	30-60
Prazepam			2040
Temazepam		15-30
Triazolam		0,25-0,5

- v mg obyčajne rozdelených do 2 až 4 jednotlivých dávok, ďalšie informácie týkajúce sa rovnako rýchlosti podávania parenterálne, pozri Goodman a Gilman, Joc. cit.

Príprava a profil uvoľňovania prípravku na použitie podľa tohto vynálezu alebo jeho spôsobu využívania sú uvedené.

SK 284521Β6 (a) Po zmiešaní práškových súčastí za sucha, a to 2-miligramových tabliet melatonínu (Biosynth Co., Švajčiarsko) a nosiče na báze akrylovej živice (Rohm Farma), ktorým bol buď Eudragit R RS100 (Prípravok SR-Ms) alebo Eudragit R RSPO (Pripra-vok SR-Mf), boli tieto látky zlisované tlakom 2540 kg (2,5 tony) vo valcovom dierovacom lise na tabletky, spolu s ostatnými zložkami uvedenými ďalej: Prípravok SE-Ms: Eudragit R RS100 48,8%, laktóza 50%, melatonín 1,2 %, Prípravok SR-Mf: Eudragit R RSPO 36,3 % laktóza 16,7 %, hydrogenfosfát vápenatý 41,4 %, talok 1,3 %, stearát horečnatý 4 %, melatonín 1,3 %. SR-Ms a SR-Mf sú prípravky s trvalým uvoľňovaním.

Zaužívaná dávková forma (RM) bola pripravená podobne ako prípravok SR-Mf, ale ako nosič bol namiesto E-udragitu R použitá laktóza.

(b) Potenciálny profil uvoľňovania účinnej látky z tabliet pripravených podľa odseku (a) bol po prvýkrát študovaný pomocou rozpúšťania z nich získaného melatonínu in vitro v destilovanej vode pri 37 °C. Výsledky v tabuľke A ukazujú percento obsahu melatonínu (priemerná hodnota zo šiestich tabletiek, ktorý sa rozpustil v stanovených časových intervaloch.

(c) In vivo profil SR-Mf tabliet pripravených podľa odseku (a) bol študovaný pri dvojitom perorálnom podávaní zdravému mužovi (36 ročný) o 10,00, to znamená v čase, keď hladina cirkulujúceho melatonínu je nedetektovateľná. Množstvo melatonínu uvoľneného in vivo bolo určené stanovením jeho hlavného metabolitu 6-sulfatoxymelatonínu v moči metódou RIA. Množstvo 6-sulfaxymelatonínu v moči úzko korešponduje s hladinou hormónu v krvi. Výsledky v tabuľke B ukazujú melatonín stanovený ako percento celkového podaného melatonínu (priemerná hodnota z 2 tabliet).

Tabuľka B

Uvoľňovanie melatonínu z SR-Mf in vivo

Čas (hodiny)	1	2	4	6	8	10
% uvoľnená v
daných intervaloch	10,7	25,7	40,6	14,0	7,0	1,9
Kumulatívne
uvoľnenie %	10,7	36,4	77,0	91,0	98,0	99,9

Uvoľňovanie melatonínu in vivo zobrazené v tabuľke A poskytuje iba približný údaj o profile uvoľňovania in vivo z dôvodu známeho javu absorbovania aktívnej látky tkanivami v ranných štádiách uvoľňovania.

Množstvo melatonínu v tabletkách so stálym uvoľňovaním je možné meniť, napr. na 0,5, 1 alebo 5 mg v tabletke bez toho, aby sa zmenila schéma uvoľňovania zistená pre tabletky obsahujúce 2 mg melatonínu.

Pretože sú v odbore dobre známe analógie melatonínu, ktoré imitujú jeho funkciu v ľudskom tele, je možné v tejto súvislosti uznať, že tieto analógie sú považované za zrejmé chemické ekvivalenty melatonínu.

V zhode s týmto vynálezom je možné do spomínaných prípravkov zaradiť v tu opísaných množstvách jeden alebo viac benzodiazepinov.

Vynález je doplnený nasledujúcimi príkladmi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Boli študované recipročné účinky chronického podávania benzodiazepínu a melatonínu na benzodiazepínové a melatonínové receptory v mozgu a schopnosť melatonínu tento účinok zrušiť. Samci potkanov boli udržovaní y dennom režime 14 hodín svetla : 10 hodinám tmy (začiatok osvetlenia 5:00, studená biele žiarivkové svetlo) pri teplote 24,2 °C. Prístup k vode a potrave mali neobmedzený. Zvieratá (2 mesiace staré) boli rozdelené do 4 skupín po 5 kusoch. Zvieratám prvej skupiny (CON) bolo denne o 16:00 hodine intraperitoneálne (i. p.) injikované vehikulum (200 1 fyziologického roztoku). Zvieratám v druhej skupine (VAL) bol denne o 16:00 hodine i. p. injikovaný diazepam (1 mg v 200 1 vehikula, Roche). Zvieratám tretej skupiny (MED bolo denne o 16:00 hodine i. p. injikované vehíkulum, pričom ich voda na pitie obsahovala melatonín (4 mg melatonínu rozpusteného v 100 1 etanolu a rozriedeného do 1 litra). Štvrtá skupina zvierat (VAL/MED dostávala denne o 16:00 hodine i. p. diazepam (1 mg vo 200 1 vehikula) a ich voda na pitie obsahovala melatonín (4 mg rozpustené v 100 1 etanolu a rozriedeného do 1 litra), Po 21 dňoch bola liečba ukončená a zvieratá boli odvážené. Priemerná telesná hmotnosť skupín VAL (274,20 g) a VAL/MEL (239,30 g) bola zistená o niečo nižšia ako v skupine CON (292,30 g) alebo MEL (285,30 g).

Zvieratá boli dekapitované nasledujúci deň medzi 18:00 až 19:00 hodinou (v tomto čase by hustota 2-^,25I-jodomelatonínu mala byť maximálna), boli rýchlo vybrané ich mozgy a opísaným spôsobom pripravené hrubé synaptozomálne pellety, v ktorých bolo stanovené množstvo malatonínových receptorov spôsobom opísaným M.Laulonom a N.Zisapelom (FEBS Lett., 1986, 197: 9-12). Benzodiazepínové receptory boli stanovené meraním Väzby ³H-flunitrazepamu (³H-FNZ) a ³H-RO 15-1788, ako to opísal Z. Amiri et al. (Brain Res ,1991, 553: 155-158). Väzobné parametre boli vypočítané z rovnovážnych väzobných hodnôt. Hodnoty B^ pre špecifickú väzbu 2-¹²⁵I-jodomelatonínu, ³H-FNZ alebo ³H-RO 15-1788 pri saturácii a hodnoty Kj predstavujú zdanlivé disociačné konštanty, väzobné parametre jednotlivých skupín boli porovnávané pomocou rozptylovej analýzy a následného Student-Newman-Keuleho testu pre mnohopočetné porovnanie. Rozdiely boli považované za signifikantné, keď P 0,05. Denná aplikácia diazepamu (1 mg i. p. o 16,00 hod.) samčom potkanov počas 3 týždňov, významne znížila hustotu väzobných miest pre 2-¹²³I-jodomelatonín v predĺženej mieche a ponte (tabuľka 1), ale väzba benzodiazepínu nebola významne ovplyvnená (tabuľka 2). Pri porovnaní hustoty melatonínových receptorov s kontrolou týkajúcou sa cyklu spánok - bdelosť vyplýva, že chronické podávanie benzodiazepínu spôsobuje oslabenie mechanizmov odpovedajúcich na melatonín a následnú fyziologickú aktivitu.

Melatonín podávaný perorálne v pitnej vode počas 3 týždňov významne zvýšil väzbu ³H-RO 15-1788 v predĺženej mieche a ponte (tabuľky 2 a 3), ale väzba 2-^l25I-jodomelatonínu nebola ovplyvnená. Zvýšenie hustoty benzodiazepínových väzobných miest a zdanlivého K_d v predĺženej mieche a ponte vyvolaná melatonínovou liečbou sú kompatibilné so zvýšením, ktoré bolo predtým pozorované v mozgovej kôre potkana a ktoré je mediované opioidnými peptidmi, uviedli M.D.Gomar et al. (Neuroendocrinology 1993, 4: 987-990). Fakt, že toto zvýšenie pretrváva aj u zvierat liečených benzodiazepínom, môže vylúčiť kompetíciu medzi melatonfnom a benzodiazepínom o benzodiazepínové väzobné miesta.

Denné podávanie diazepamu spoločne s melatonínom viedlo ku zvýšeniu väzby ³H-RO 15-1788 v predĺženej mieche a ponte, a zabránilo vzniku diazepamom vyvolanej supresie väzby 2-^l25I-jodômelatoninu v tejto oblasti (tabuľky 1 a 2). Tieto výsledky sú prekvapujúce, pretože ako bolo poukázané v predchádzajúcich štúdiách (Anis, Y. et al., Melatonin binding sites in the hamster brain: impact of melatonin. Molec , Celí. Endocrinol., 1989, 67: 121-128, Oaknin-Bendahan, S. et al., J.Basic Clin. Physiol. Phyrmacol., 1992, 3: 253-268) a potvrdené v tejto štúdii, podávanie melatonínu, či už v podobe rannej alebo večernej injekcie alebo perorálne v pitnej vode, neovplyvňuje hustotu melatonínových väzobných miest alebo jej denné kolísanie vo väčšine oblastí mozgu vrátane predĺženej miechy a ponte. Navyše pinealoktómia (odstránenie epifýzy) neodstraňuje denné kolísanie u 2-'²³I-jodomelatonínových väzobných miest, aj keď ovplyvňuje ich fázový stav (OakninBendahan et. al., 1992. tamtíež). Zmeny v hustote melatonínových väzobných miest teda pravdepodobne nie sú dôsledkom autoregulácie receptoru melatonínom.

V mozgovej kôre melatonin mierne znížil väzbu ³H-RO 15-1788 a 3H-FNZ. Liečba diazepamom významne neovplyvnila väzbu ³H-RO 15-1788 a ³H-FNZ, ale zabránila poklesu spôsobenému melatonínom (tabuľky 2 a 3). Z týchto dát vyplýva: po prvé, že melatonin má na benzodiazepínová väzobné miesta skôr lokalizovaný účinok než účinok všeobecne suprimujúci alebo uľahčujúceho väzbu a, po druhé, že náhradná liečba melatonínom neutralizuje niektoré škodlivé účinky liečby benzodiazepínom.

Tabuľka 1 znázorňuje rovnovážne väzobná parametre väzobných miest pre 2-¹²⁵I-jodomelatonín v synaptozomálnych preparátoch z oblasti predĺženej miechy a pontu potkanov liečených diazepamom a/alebo melatonínom a u zvierat neliečených, z hľadiska priemerných (±SD) hodnôt pre K_d (v nM) a B_rax (v mol/mg proteínu). Hodnoty označená v tabuľke 1 rovnakým písmenom sa významne nelíšili. (Kódy označujúce rovnakú významnosť sú tiež použité v uvedených tabuľkách 2 a 3.

Tabuľka 1

Skupina	K_d±SD	Bnrn+SD
CON MEL VAL VAL/MEL	0,87 + 0,2a 1,16 ± 0,3a 0,98 ± 0,21a 2,27 + 0,75b	7,9 ± 1,0a 7,7 ± 1,0a 5,1 ± 0,5b 12,5 ± 2,0c

Tabuľka 2 znázorňuje rovnovážne väzobné parametre väzobných miest pre ³H-RO 15-1788 v synaptozomálnych preparátoch z oblasti predĺženej miechy a pontu potkanov liečených diazepamom alebo melatonínom a u zvierat neliečených z hľadiska priemerných (±SD) hodnôt pre K_d (v nM) a Bmax (v mol/mg proteínu).

Tabuľka 2

Skupina	K_d±SD	Bmax± SD
CON	2,3 ± 0,4a	310±22a
MEL	2,8 ± 0,2a	476±26b
VAL	2,5 ± 0,4a	295 ± 34a
VAL/MEL	2,6 ± 0,5a	375 ± 87b

Tabuľka 3 znázorňuje účinok diazepamu alebo melatonínu na väzbu ³H-FNZ a ³H-RO 15-1788 v membránach mozgovej kôry potkana z hľadiska priemerných (±SD) hodnôt (v mol/mg proteínu).

Tabuľka 3

Skupina	³H-FNZ	³H-RO 15-1788
CON	935±31a	1354±48a
MEL	765 ± 78b	1060±26b
VAL	870±22a	1264±99a
VAL/MEL	980±16a	1362±155a

Príklad 2

Tento príklad ukazuje prekvapujúci účinok melatonínu na uľahčenie rýchleho ústupu benzodiazepínovej liekovej tolerancie. 43-ročná vydatá pacientka s 2 deťmi mala posledných 10 rokov ťažkosti pri zaspávaní (sleep onset insomnia), ktoré boli sprevádzané častými a ťažkými záchvatmi migrény. Podrobné neurologické vyšetrenie bolo negatívne. Psychiatrické alebo iné organické ťažkosti boli rovnako vylúčené. Po celý čas bola pacientka liečená benzodiazepínami, tricyklickými antidepresívami a neuroleptikami, ako aj metódou biofeedbacku a relaxačnými metódami, bez zreteľnej úľavy. Posledný rok užívala každú noc 4 až 8 mg Lorazepamu.

Podrobné psychologické vyšetrenie v Sleep Laboratory univerzity v Tel Avivu neodhalilo žiadnu význačnú patológiu. Kvalita spánku bola posudzovaná zo záznamu aktigrafu, ktorý automaticky monitoroval vzorec spánok - bdenie v čase určenom na spánok pomocou malého pristroja upevneného k zápästiu. Záznam bola nahrávaný po 3 po sebe nasledujúcich dňoch a ukázal narušený spánkový vzorec: zníženú účinnosť, dlhú spánkovú latenciu a časté epizódy prebúdzania. Každé 3 hodiny (počas 36 hodín) bol zachytávaný moč, v ktorom bol stanovený hlavný metabolit melatonínu 6-sulfatoxymelatonín ako indikátor dennej sekrécie plasmatického melatonínu. Výsledok ukázal, že 6-sulfatoxymelatonínovej exkrečnej hladiny boli nižšie ako u osôb rovnakého veku a chýbal typický cirkadiánny rytmus (tabuľka 4).

Bolo začaté perorálne podávanie melatonínového prípravku s regulovaným uvoľňovaním vo forme tabliet obsahujúcich 1 mg melatonínu (Neurim Pharmaceuticals, Israel), aby bol korigovaný nedostatok melatonínu a poruchy jeho rytmu. Každý deň o 8:30 hodine bola podávaná jedna tabletka. Pacientka bola požiadaná, aby postupne zredukovala počet benzodiazepínových tabliet ktoré brala každú noc. Po 2 dňoch na prekvapenie prestala pacientka úplne používať benzodiazepínové hypnotiká a tvrdila, že jej nespavosť sa značne zlepšila. Navyše jej bolesti hlavy taktiež postupne ustúpili. Opakovaný aktigrafický záznam po 3 týždňoch liečby ukázal viditeľné zlepšenie spánkového vzorca.

SK 284521 Β6

Liečba bola ukončená a 2 týždne potom bol znovu zachytávaný každé 3 hodiny moč (počas 36 hodín) a stanovený 6-sulfatoxymelatonín. Výsledky ukázali vzostup celkového množstva i nočného vrcholu 6-sulfatoxymelatonínu v moči. Ďalšie päťmesačná sledovanie potvrdilo, že pri pacientke bola stále zachovaná kvalita spánku a trpela iba ľahkými bolesťami hlavy. Po 6 mesiacoch bez liečby sa kvalita spánku začala zhoršovať a znovu sa začalo s melatonínovou liečbou.

Táto kazuistika naznačuje značný možný pokrok vedúci k úľave pre mnohých pacientov, ktorých kvalita života bola zhoršená návykom na benzodiazepínové hypnotiká. Podávanie exogénneho melatonínu môže navyše slúžiť ako prostriedok na rýchle a bezpríznakové odvykanie od benzodiazepínov pri pacientoch s toleranciou.

Tabuľka 4:

6-Sulfatoxymelatonín v moči pacientky so závislosťou (dependent) na benzodiazepíny pred liečbou a po liečbe melatonínom (g/hod).

Čas	Pred liečbou	Po liečbe
15:00	0,3	0,11
18:00	0,16	0,45
21:00	0,18	0,11
24:00	0,13	1,24
3:00	0,23	0,74
6:00	0,23	0,36
9:00	0,22	0,21
12:00	0,13	0,01
15:00	0,22	0,04

Príklad 3

Tento príklad ukazuje vplyv dlhodobého podávania melatonínu pri liečbe nespavosti pre pacienta závislého od benzodíazepínového lieku.

Dvaja dobrovoľníci, 80-ročný muž Y. L. a 73-ročná žena E. L., trpeli roky nespavosťou alebo častým prebúdzaním sa v noci a následnou neschopnosťou znovu zaspať. Pri oboch bola pomocou stanovenia množstva metabolitu 6-sulfatoxymelatonínu v moči zistená nízka sekrécia melatonínu. Obaja pacienti užívali každý večer pred spaním perorálne 1 až 2 mg flunitrazepamu.

Obidvaja pacienti boli odvykaní od flunitrazepamu postupným znižovaním dávky a simultánnym podávaním melatonínu perorálne (2 mg melatonínu denne v podobe prípravku s regulovaným uvoľňovaním) počas 2 mesiacov. Od tohto času každý pacient užíval ďalej melatonín v tej istej forme a s rovnakým dávkovým intervalom počas približne 2 rokov.

Obidvaja pacienti subjektívne opisovali dobrú „chuť“ k spánku a podstatné zlepšenie kvality spánku. Pacientka E. L. udávala zlepšenie kvality spánku na počiatku odvykacieho odobia, podobný účinok zaznamenal pacient Y. L. po 2 týždňoch odvykania. Obaja pacienti opisovali zníženú únavu cez deň po niekoľkých dňoch od začiatku odvykania a taktiež uviedli, že melanatonín nespôsobil ani zostatkovú únavu zrána, ani žiadne príznaky „kocoviny“. Žiadny z oboch pacientov neuvádzal nežiaduce vedľajšie účinky.

Príklad 4

Tento príklad zamýšľaný ako randomizovaná, dvojitá slepá štúdia ukazuje schopnosť náhradnej liečby melatonínom zlepšiť trvanie spánku u starších pacientov, ktorí chronicky užívali benzodiazepíny.

Skupinu tvorilo 8 mužov a 5 žien priemerného veku 78 ± 9,7 (SD) rokov, ktorí sa všetci sťažovali na dlhotrvajúcu nespavosť a na vyvolanie spánku užívali rôzne benzodiazepíny. Počas 1,5 hodín bol každé 4 hodiny odoberaný moč a u všetkých rovnakým spôsobom pomocou RIA metódy stanovená nočná exkrécia 6-sulfatoxymelatonínu, ktorý je hlavným metabolitom melatonínu v moči. Analýza moču týchto pacientov odhalila nízku a oneskorenú exkréciu 6-sulfatoxymelatonínu (14 g za noc v porovnaní s 25 g za minútu pri mladých dospelých jedincoch). Študijný protokol obsahoval 2 trojtýždňové obdobia liečby s jedným jednotýždenným prerušením medzi nimi. Počas liečebného obdobia boli 2 hodiny pred spaním pacientom podávaná perorálne 2 mg melatonínová tabletky s regulovaným uvoľňovaním alebo placebo. Po počiatočnom experimentálnom období pokračovalo 5 pacientov v melatonínovej liečbe počas ďalších dvoch mesiacov.

Spánok pacientov bol objektívne hodnotený na konci každého liečebného obdobia po 3 po sebe idúcich nociach pomocou aktiografu upevneného na zápästí. Pohybový záznam bol potom analyzovaný pomocou Neurimového algoritmu, aby bolo možné určiť spánkovú latenciu, účinnosť spánku, celkový čas spánku, prebudenie po usnutí a počet prebudený ako priemerné hodnoty za 3 nocí pre každého pacienta. Šesť Wicoxových párových znamienkových testov ukázalo štatisticky významné rozdiely v spánkových parametroch medzi obdobiami liečby melatonínom alebo placebom. Výsledky sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Vplyv náhrady benzodiazepínových liekov melatonínom na spánkové parametre

Parameter Po 3 týždňoch liečby Po ďalšej 2-mesačnej melatonínom placebom liečbe melatonínom

Účinnosť spánku	82%	75%	85%
	(z=-2,82	p=0,005)
Spánková latencia	17 minút	39 minút	7 minút
	(z=-2,12	P = 0,03)
Prebudenie po usnutí	59 minút	76 minút	42 minút
	(z = -2,00	p=0,04)
Počet prebudení	11	17	10
	(z=-2,70	p=0,007)
Celkový čas spánku	386 minút	375 minút	348 minút
	(z=-0,57	p = 0,58)

Z uvedených výsledkov je možné uzatvoriť, že náhradná liečba melatonínom zlepší začiatočnú fázu spánku a jeho udržanie pri starších pacientoch, ktorí užívajú benzodiazepíny a majú nízky endogénny výdaj melatonínu. Výhody melatonínovej liečby stúpajú s časom, pravdepodobne v dôsledku reorganizácie cirkadiálného systému.

Priemyselná využiteľnosť

Vynález sa vzťahuje na použitie melatonínu na výrobu liečiva na liečbu alebo na zabránenie vzniku príznaku psychickej a fyzickej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové lieky, na liečbu multidrogovej závislosti a na výrobu farmaceutického prípravku, ktorý je možné použiť na takéto typy liečby.

Tabuľka A čas (hodiny) Melatonín (%)

uvoľnený z: SR-Ms

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Použitie melatonínu s aspoň jedným rozpúšťadlom, nosičom alebo pomocnou látkou na prípravu farmaceutického prostriedku na liečenie alebo prevenciu návykovej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové lieky za predpokladu, že v prípade prevencie návykovej závislosti alebo tolerancie na benzodiazepínové liečivá je týmto prostriedkom farmaceutický prostriedok s nepretržitým alebo kontrolovaným uvoľňovaním melatonínu v jednotkovej dávkovej forme.
2. Použitie podľa nároku 1, v ktorom obsah melatonínu je 0,0025 až 100 mg.
3. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, v ktorom obsah melatonínu v jednotkovej dávkovej forme je 0,0025 až 100 mg.
4. Použitie podľa nárokov 1 až 3, v ktorom jednotková dávková forma je vo forme orálnej, rektálnej, parenterálnej alebo transdermálnej s obsahom 0,0025 až 100 mg melatonínu.
5. Použitie podľa nároku 1, v ktorom farmaceutický prostriedok obsahuje 0,0025 až 5 mg melatonínu.
6. Použitie podľa nároku 5, v ktorom obsah melatonínu v jednotkovej dávkovej forme je 0,0025 až 5 mg.
7. Použitie podľa nárokov 5 a 6, v ktorom jednotková dávková forma je vo forme orálnej, rektálnej, parenterálnej alebo transdermálnej s obsahom 0,0025 až 5 mg melatonínu.
8. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, v ktorom farmaceutický prostriedok je vo forme s nepretržitým alebo kontrolovaným uvoľňovaním melatonínu v jednotkovej dávkovej forme obsahujúcej 0,0025 až 5 mg melatonínu.