SK283718B6

SK283718B6 - Derivát cyklopeptidu, spôsob jeho prípravy, farmaceutický prostriedok s jeho obsahom a jeho použitie

Info

Publication number: SK283718B6
Application number: SK1364-98A
Authority: SK
Inventors: Alfred Jonczyk; Simon Goodman; Beate Diefenbach; Horst Kessler; Marcus Koppitz
Original assignee: Merck Patent Gmbh
Priority date: 1996-04-06
Filing date: 1997-04-02
Publication date: 2003-12-02
Also published as: JP4115530B2; CA2250861C; DK0904285T3; SK136498A3; JP2000510102A; EP0904285A1; HUP9903631A2; DE59708269D1; CZ320398A3; KR20000005210A; TW570929B; AR006523A1; AU717496B2; EP0904285B1; CZ291510B6; ES2183159T3; CN1218478A; AU2568897A; RU2184121C2; CN1119351C

Abstract

Opísaný je derivát cyklopeptidu všeobecného vzorca (I), kde znamená X Phe, homoPhe, Phg, Phe(4-F) alebo Phe(4-Cl) a Y hPro, Ahds, Aos, Nhdg, Acha, Aib, Acpa alebo Tle, jeho D a L formy a deriváty, ako sú beta-ester asparágovej kyseliny alebo N-guanidínacylderiváty arginínu, prodrogy a ich fyziologicky vhodné soli, ktoré pôsobia ako integrínové inhibítory a môžu sa používať na profylaxiu a ošetrovanie chorôb podmienených alfaVbeta3 vitronektínovou interakciou, ako sú choroby krvného obehu, angiogénne choroby, na ošetrovanie mikrobiálnych infekcií a pri terapii nádorov, ako aj spôsob jeho prípravy, jeho použitie a farmaceutický prostriedok, ktorý ho obsahuje. ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka derivátov cyklopeptidu ako inhibitora integrínu, spôsobu jeho prípravy a farmaceutického prostriedku, ktoiý ho obsahuje. Zlúčeniny podľa vynálezu sú vhodné zvlášť na profylaxiu a ošetrovanie chorôb krvného obehu, angiogénnych chorôb, mikrobiálnych infekcií a nádorov.

Doterajší stav techniky

Podobné deriváty' cyklických peptidov ako podľa vynálezu sú opísané v európskom patentovom spise číslo EP 0 406428, EP 0 578083, EP 0 632053, v FEBS Lett. 291, str. 50 až 54, 1991 a v Joumal of Biological Chemistry, ročník 1994, zväzok 269, číslo 32, strany 20233 až 20238 a v uverejnenej CS prihláške vynálezu číslo PV 1996-2643.

Úlohou vynálezu je vyvinúť nové zlúčeniny s hodnotnými vlastnosťami, ktoré by sa zvlášť hodili na výrobu liečiv.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je derivát cyklopeptidu všeobecného vzorca (1) cyklo - (Arg-Gly-Asp-X-Y) kde znamená

X Phe, homoPhe, Phg, Phe(4-F) alebo Phe(4-CI) a Y hPro, Ahds, Aos, Nhdg, Acha, Aib, Acpa alebo Tie, jeho D a L formy a deriváty, ako sú β-ester asparágovej kyseliny alebo N-guanidínacylderiváty arginínu, prodrogy a ich fyziologicky vhodné soli.

Prodrogami sa vždy rozumejú zlúčeniny všeobecného vzorca (I), ktoré sú obmenené alkylovými skupinami alebo acylovými skupinami, cukrami alebo oligopeptidmi, ktoré sa v organizme rýchlo štiepia za uvoľnenia účinnej zlúčeniny podľa vynálezu všeobecného vzorca (1).

S prekvapením sa zistilo, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich soli majú veľmi hodnotné vlastnosti. Predovšetkým pôsobia ako inhibítory integrínu, pričom predovšetkým inhibujú vzájomné pôsobenie β₃- alebo β₅- integrínových receptorov s ligandmi. Zvláštnu účinnosť majú zlúčeniny všeobecného vzorca (I) v prípade integrínov 3νβ₃, a\'3_; a a_nff a tiež v prípade receptorov &νβ,. 3νβ₆ηνββ. Toto pôsobenie je možné doložiť napríklad spôsobom, ktorý opísal J. W. Smith a kol. (J. Biol. Chem. 265, str. 12267 až 12271, 1990). Prídavné majú zlúčeniny všeobecného vzorca (I) protizápalové pôsobenie.

P. C. Brooks, R. A. Clark a D. A. Cheresh (Science 264, str. 569 až 571, 1994) uvádzajú, že vývoj angiogenézy závisí od vzájomného pôsobenia vaskulámeho integrínu a extracelulárnych matricových proteínov.

Možnosť použitia cyklického peptidu podľa vynálezu na inhibíciu tohto vzájomného pôsobenia a tým navodenia apoptózy (programované umieranie buniek) angiogénnych vaskulárnych buniek pôsobením cyklického peptidu opísal P. C. Brooks, A. M. Montgomery, M. Rosenfeld, R. A. Reisfeld, T. -Hu. G. Klier a D. A. Cheresh (Celí 79, str. 1157 až 1164, 1994).

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I), ktoré blokujú interakciu integrínových receptorov a ligandov, ako fibrinogén k fibrínogenovému receptoru (glykoproteín llb/IIIa), zabraňujú ako GPIIb/IIIa antagonisty rozširovaniu nádorových buniek metastázovaním. Je to doložené nasledujúcim pozorovaním:

K rozširovaniu nádorových buniek z lokalizovaného nádoru do vaskulámeho systému dochádza vytváraním mikroagregátov (mikrotrombov) ako následok vzájomného pôsobenia nádorových buniek a krvných doštičiek. Nádorové bunky sa zatieňujú ako výsledok protekcie podporenej mikroagregátmi a nie sú od buniek imunitného systému rozpoznané. Mikroagregáty sa usadzujú na stenách ciev, tým uľahčujú ďalšiu penetráciu nádorových buniek do tkaniva. Pretože je vytváranie mikrotrombov sprostredkovávané väzbou fíbrinogénu na fibrinogénové receptory na aktivovaných krvných doštičkách, môžu byť GPIIa/IIIb antagonisty považované za účinné inhibítory metastáz.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu používať ako antimikrobiálne pôsobiace látky pri operáciách, pri ktorých sa používa biologický materiál, implantáty, katétre alebo srdcové stimulátory. Pritom tieto zlúčeniny pôsobia antiseptický. Účinnosť antimikrobiálnej aktivity sa môže doložiť spôsobom, ktorý opísal P. Valentín-Weigund a kol. (Infection and Immunity, str. 2851 až 2855, 1988).

Pretože zlúčeniny všeobecného vzorca (I) predstavujú inhibítory väzby fíbrinogénu a tým ligandy receptorov fibrinogénu na krvné doštičky, sú použiteľné ako diagnostika na detekciu a na lokalizáciu trombov vo vaskulárnom systéme in vivo, pokiaľ sú substituované rádioaktívnym alebo ÚV detegovateľným zvyškom.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) ako inhibítory väzby fíbrinogénu sa môžu tiež používať ako účinné pomocné prostriedky na štúdium metabolizmu krvných doštičiek pri rôznych aktivačných štádiách alebo v intracelulámych signálových mechanizmoch receptorov fíbrinogénu. Detegovateľná jednotka zabudovateľného značenia napríklad izotopového značenia ³H dovoľuje po väzbe na receptor skúmať uvedené mechanizmy.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) majú tiež vlastnosť väzby prírodných alebo umelých ligandov na integríny, najmä na integríny α_νβ₃, α_νβ₅ a α_πβ3, ale tiež inhibovať α_νβι, α_νβ₆, α_νβ₈·

Okrem toho majú s ohľadom na známy stav techniky tú prednosť, že sa α-Ν-alkyláciou alebo a-C-alkyláciou Y-aminokyselinového zvyšku dosahuje metabolická stabilita a zvýšená rozpustnosť tukov. Redukciou možných vodíkových mostíkov, pretože N-alkyl nemôže byť napríklad žiadnym H-donorom pre C=O, sa zlepšuje penetračné schopnosť membrán, takže sa môže dosiahnuť zvýšená orálna resorbovateľnosť a okrem toho sa zvyšuje väzba plazmového proteínu.

α-Ν-alkylácia alebo α-C-alkylácia Y-aminokyselinového stavebného kameňa zvyšuje inhibičnú mocnosť zlúčenín všeobecného vzorca (I) a zvyšuje selektivitu inhibície s ohľadom na určité integríny. Osobitne sa ovplyvňuje N-alkylovými skupinami selektivita.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu používať ako farmaceutický účinné látky v humánnej a veterinárnej medicíne najmä na profylaxiu a na ošetrovanie chorôb krvného obehu, trombózy', infarktu srdca, artériosklerózy, zápalov, apoplexie, angíny pektoris, nádorových ochorení, osteolytických chorôb, ako je najmä osteoporóza, chorôb podmienených angiogenézou, ako sú napríklad diabetické retinopatie oka, oftalmických ochorení, svalovej degenerácie, myopatie, okulárnej histoplazmózy, reumatickej artritídy, osteoartritídy, rubeotického glaukómu, ale tiež vredovitej kolitídy, Crohnovej choroby, rozptýlenej sklerózy, psoriázy a rcstenózy po angioplastii. Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa ďalej môžu používať na zlepšenie a na podporu procesov hojenia rán pri mikrobiálnej infekcii a pri akútnom zlyhaní obličiek.

Tieto pôsobenia sa môžu doložiť spôsobmi známymi z literatúry (napríklad P. C. Brooks a kol., Celí 79, str. 1157 až 1164, 1994 alebo Science 264, str. 569 až 571).

Uvádzané skratky zvyškov aminokyselín znamenajú zvyšky nasledujúcich aminokyselín:

Acha α-aminocyklohexánkarboxylová kyselina

Acpa α-aminocyklopentánkarboxylová kyselina

Ahds 16-aminohexadekánová kyselina,

Aib 3-aminoizomaslová kyselina

Aos 8-aminooktánová kyselina

Asn asparagín

Asp asparágová kyselina

Asp(OR) asparágová kyselina (β-ester)

Arg arginin hPro pipekolínová kyselina

Nhdg N-hexadecylglycín

Phe fenylalanín homoPhe homo-fenylalanin 4-Hal-Phe 4-halogenfenylalanín Phg fenylglycín

Tie terc-leucin (Ca-terc-butylglycín)

Okrem toho sa ešte používajú skratky, ktoré majú nasledujúci význam:

BOC terc.-butoxykarbonyl

Bzl benzyl

DCC1 dicyklohexylkarbodiimid

DMF dimetylformamid

EDC1 N-etyl-N'-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimid x HCI

Et etyl

Fmoc 9-fluorenylmetoxykarbonyl

HOBt 1-hydroxybenzotriazol

Me metyl

Mtr 4-metoxy-2,3,6-trimetylfenylsulfonyl

Nme N-metylovaná a-aminoskupina

Obut terc-butylester

OMe metylester

OEt etylester

POA fenoxyacetyl

TBTU 2-( 1 -H-benzotriazol-l-yl)-1,1,3,3-tetrametylurónium-tetrafluórborát

TFA trifluóroctová kyselina.

Uvedené aminokyseliny môžu byť v niekoľkých enantiomérnych formách, všetky tieto formy a tiež ich zmesi (napríklad DL formy) vynález zahŕňa, napríklad ako integrálnu formu zlúčenín všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu. Okrem toho môžu byť aminokyseliny, napríklad ako integrálna časť zlúčenín všeobecného vzorca (I), chránené známymi chrániacimi skupinami.

Vynález zahŕňa tiež také peptidy, ktorých aminokyselinový podiel je Čiastočne alebo úplne derivatizovaný. „Derivatizáciou“ sa rozumie, že sú zahrnuté tiež takzvané „prodrogy“, ako sú napríklad N-guanidinoacylderiváty Arg, β-ester Asp, N epsilonalkanoylové, -aminoalkanoylové, -merkaptoalkanoylové deriváty lyzínu. Okrem toho môžu byť aminokyselinové zvyšky čiastočne C-alfa-alkylované alebo napríklad na diagnostické účely značené izotopmi. Zahrnuté sú ďalej zlúčeniny všeobecného vzorca (I), ktoré sú v postranných reťazcoch stavebných kameňov X a Y prídavné derivatizované aminoskupinami, karboxylovými skupinami alebo merkaptoskupinami, pretože také deriváty sú dôležité východiskové látky na výrobu vyšemolekulárnych konjugátov, napríklad na účely imunizácie a na prípravu protilátok. Okrem toho je možné používať funkčné skupiny v postrannom reťazci určitých aminokyselinových zvyškov, alebo derivatizovaných aminokyselinových zvyškov na imobilizáciu peptidov na polymémych materiáloch na výrobu afinitných chromatografických stĺpcov alebo sa funkčné skupiny využívajú na derivatizáciu s diagnostickými pomocnými reagenciami, ako sú fluoreskujúce substituenty.

Spôsob prípravy derivátu cyklopeptidu všeobecného vzorca (I), kde jednotlivé symboly majú uvedený význam, alebo jeho solí, spočíva podľa vynálezu v tom, že sa uvoľňuje zo svojich funkčných derivátov spracovaním solvolyzačným alebo hydrogenolyzačným činidlom, alebo sa peptid všeobecného vzorca (II) kde znamená

Z -Arg-Gly-Asp-X-Y-Gly-Asp-X-Y-Arg-Asp-X-Y-Arg-Gly-X-Y-Arg-Gly-Asp- alebo

-Y-Arg-Gly-Asp-Xalebo reaktívny derivát tohto peptidu spracováva cyklizaČným činidlom, alebo sa cyklopeptid, ktorý zodpovedá všeobecnému vzorcu (I), má však jednu alebo niekoľko voľných aminoskupín, kyselinových skupín a/alebo aktivovaných a-C-atómov, derivatizuje alkyláciou, acyláciou alebo esterifíkáciou, a/alebo sa zásaditá alebo kyslá zlúčenina všeobecného vzorca (I) spracovaním kyselinou alebo zásadou menia na svoju soľ.

Uvedené symboly X a Y majú význam uvedený pri všeobecných vzorcoch (I) a (II), pokiaľ to nie je inak vyslovene uvedené. Používané písmená pre jednotlivé zvyšky nie sú v žiadnom vzťahu s jednopísmenovým kódom pre aminokyseliny.

Symbol X znamená výhodne skupinu Phe, ale tiež výhodne skupinu D-Phe a tiež výhodne skupinu Phe(4-Hal), najmä (Phe(4-F) alebo Phe(4-Cl), ako tiež homo-Phe alebo Phg, pričom D-formy sú rovnako výhodné.

Vynález sa týka najmä zlúčenín všeobecného vzorca (I), kde aspoň jeden zo symbolov má uvedený výhodný význam. Niektoré výhodné skupiny zlúčenín majú čiastkový všeobecný vzorec (la), ktorý patri pod všeobecný vzorec (I), kde znamená

X D-Phe, Phe, D-homoPhe, homoPhe, D-Phg, Phg, Phe(4-F), D-Phe(4-F), D-Phe(4-Cl) alebo Phe(4-Cl) a

Y hPro, Ahds, Aos, Nhdg, Acha, Aib, Acpa, Tie, pričom sú D a L formy rovnako výhodné.

Ďalšie výhodné skupiny zlúčenín majú čiastkový všeobecný vzorec (lb), ktorý patrí pod všeobecný vzorec (I), kde však znamená

X D-Phe alebo Phe a

Y Ahds, hPro, Aos, Nhdg, Acha, Aib, Acpa alebo Tie, pričom sú D a L formy rovnako výhodne, a všetky aminokyselinové zvyšky Arg, Gly alebo Asp sú v prírodnej L-konfigurácii.

Ďalšie výhodné skupiny zlúčenín majú čiastkový všeobecný vzorec (Ic), ktorý patrí pod čiastkový všeobecný vzorec (la) a (lb), ako tiež (I), kde však len jeden z aminokysclinových zvyškov X a Y je v D-forme, zatiaľ čo všetky ostatné sú v L-konfigurácii.

Ďalej sú osobitne výhodné všetky fyziologicky vhodné soli zlúčenín čiastkových všeobecných vzorcov (la), (lb) a (Ic).

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a tiež východiskové látky na ich prípravu sa pripravujú známymi spôsobmi, ktoré sú opísané v literatúre (napríklad Houben-Weyl, Methoden der organischen Chemie, Georg Thieme-Verlag, Stuttgart) za reakčných podmienok, ktoré sú pre uvedené reakcie známe a vhodné. Je tiež možné používať bližšie neopísané obmeny takých spôsobov.

Východiskové látky sa prípadne pripravujú in situ, takže sa z reakčnej zmesi neizolujú, ale reakčná zmes sa ihneď používa na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca (I). Výhodne sa zlúčeniny všeobecného vzorca (I) môžu pripravovať tak, že sa uvoľňujú zo svojich funkčných derivátov solvolýzou najmä hydrolýzou alebo hydrogenolýzou.

Na solvolýzu alebo na hydrogenolýzu sú ako východiskové látky vhodné zlúčeniny, ktoré majú miesto jednej alebo niekoľkých voľných aminoskupín a/alebo hydroxylových skupín zodpovedajúce chránené aminoskupiny a/alebo hydroxylové skupiny, výhodne zlúčeniny, ktoré miesto jedného H-atómu, ktorý je spojený s N-atómom majú skupinu chrániacu aminoskupinu, napríklad zlúčeniny, ktoré zodpovedajú všeobecnému vzorcu (I), ale miesto NH₂ skupiny majú skupinu NHR' (kde R' znamená skupinu chrániacu aminoskupinu, napríklad skupinu BOC alebo CBZ).

Ďalej sú ako východiskové látky vhodné zlúčeniny, ktoré miesto H-atómov hydroxylovej skupiny majú skupinu chrániacu hydroxylovú skupinu, napríklad zlúčeniny, ktoré zodpovedajú všeobecnému vzorcu (I), ale miesto hydroxyfenylovej skupiny majú R0-fenylovú skupinu (kde R znamená skupinu chrániacu hydroxylovú skupinu).

V molekule východiskovej látky môže byť tiež niekoľko rovnakých alebo rôznych skupín chrániacich aminoskupinu a/alebo hydroxyskupinu. Pokiaľ molekula obsahuje navzájom odlišné chrániace skupiny, môžu sa v mnohých prípadoch tieto chrániace skupiny selektívne odštepovať.

Výraz „skupina chrániaca aminoskupinu“ je všeobecne známy a ide o skupiny, ktoré sú vhodné na ochranu (blokovanie) aminoskupiny pred chemickými reakciami, ktoré sú ľahko odstrániteľné, keď je žiaduca reakcia na inom mieste molekuly uskutočnená. Typické pre také skupiny sú najmä nesubstituované alebo substituované skupiny acylové, arylové, aralkoxymetylové alebo aralkylové. Pretože sa skupiny, chrániace aminoskupinu, po žiaducej reakcii (alebo po sledu reakcii) odstraňujú, nemá ich druh a veľkosť rozhodujúci význam. Výhodné sú však skupiny s 1 až 20 a najmä s 1 až 8 atómami uhlíka. Výraz „acylová skupina“ sa tu vždy rozumie v najširšom slova zmysle. Zahŕňa acylové skupiny odvodené od alifatických, aralifatických, aromatických alebo heterocyklických karboxylových alebo sulfónových kyselín, ako najmä skupiny alkoxykarbonylové, aryloxykarbonylové a predovšetkým aralkoxykarbonylové. Ako príklady takých acylových skupín sa uvádzajú skupiny alkanoylové ako acetylová, propionylová, butyrylová skupina, aralkanoylové ako fenylacetylová skupina, aroylové ako benzoylová alebo toluylová skupina, aryloxyalkanoylové ako fenoxyacetylová skupina (POA), alkoxykarbonylové, ako skupina metoxykarbonylová, etoxykarbonylová, 2,2,2-trichlóretoxykarbonylová, tere.-butoxykarbonylová (BOC), 2-jódetoxykarbonylová, aralkoxykarbonylové ako skupina benzyloxykarbonylová (,,karbobenzoxy“-CBZ), 4-metoxybenzyloxykarbonylová alebo 9-fluórenylmetoxykarbonylová (FMOC) skupina a arylsulfonylové ako skupina 4-metoxy-2,3,6-trimetylfenylsulfonylová (Mtr). Výhodnými skupinami, chrániacimi aminoskupinu, sú skupiny BOC a Mtr a tiež skupina CBZ, Fmoc, benzylová a acetylovä skupina.

Výraz „skupina chrániaca hydroxyskupinu“ je všeobecne rovnako známy a ide o skupiny, ktoré sú vhodné na ochranu (blokovanie) hydroxyskupiny pred chemickými reakciami, ktoré sú však ľahko odstrániteľné, keď je žiaduca reakcia na inom mieste molekuly uskutočnená. Typické pre také skupiny sú uvedené nesubstituované alebo substituované skupiny arylové, aralkylové alebo acylové ďalej tiež skupiny alkylové. Pretože sa skupiny, chrániace hydroxyskupinu, po žiaducej reakcií (alebo reakčnom slede) odstraňujú, nemá ich druh a veľkosť rozhodujúci význam. Výhodné sú však skupiny s 1 až 20 a najmä s 1 až 10 atómami uhlíka. Ako príklady skupín chrániacich hydroxylovú skupinu, sa uvádzajú skupina benzylová, p-nitrobenzylová, p-toluénsulfonylová tere.-butylová a acetylová, pričom sú osobitne výhodné skupina benzylová a tere.-butylová. Skupiny COOH v asparágovej a v glutámovej kyseline sú predovšetkým chránené vo forme svojich tere.-butylesterov (napríklad Asp(OBut)).

Ako východiskové látky používané funkčné deriváty zlúčenín všeobecného vzorca (I) sa môžu pripravovať známymi spôsobmi prípravy aminokyselín a peptidov, ktoré sú opísané v štandardných publikáciách a v patentovej literatúre, napríklad tiež spôsobom na pevnej fáze podľa Merrifielda (napríklad B. F. Gysin a R. B. Merrifield, J. Am. Chem. Soc. 94, od str. 3102, 1972).

Uvoľňovanie zlúčenín všeobecného vzorca (I) z jej ľunkčných derivátov sa darí - podľa použitej chrániacej skupiny - napríklad silnými kyselinami, ako je najmä kyselina trifluóroctová a chloristá, ale tiež inými silnými anorganickými kyselinami, ako je kyselina chlorovodíková alebo sírová, silnými organickými karboxylovými kyselinami, ako je trichlóroctová kyselina alebo sulfónovými kyselinami, ako je kyselina benzénsulfónová alebo p-toluénsulfónová. Je možné, nie však vždy nutné, vykonávať reakciu v prítomnosti prídavných rozpúšťadiel.

Ako inertné rozpúšťadlá sú vhodné organické, napríklad karboxylové kyseliny, ako je kyselina octová, étery, ako je tetrahydrofurán (THF) alebo dioxán, amidy, ako je dimetylformamid (DMF), halogénované uhľovodíky, ako je dichlórmetán, ďalej tiež alkoholy, ako je metanol, etanol alebo izopropanol ako tiež voda. Do úvahy môžu prichádzať tiež zmesi týchto rozpúšťadiel. Kyselina trifluóroctová sa výhodne používa v nadbytku bez prísady ďalších rozpúšťadiel, kyselina chloristá vo forme zmesi kyseliny octovej a 70 % kyseliny chloristej v pomere 9:1. Reakčná teplota na odštiepenie je účelné približne 0 až približne 50 °C, výhodne 15 až 30 °C (teplota miestnosti).

Skupina BOC, OBut a Mtr sa môže napríklad výhodne odštepovať kyselinou trifluóroctovou v dichlórmetáne alebo približne 3 až 5n kyselinou chlorovodíkovou v dioxáne pri teplote 15 až 30 °C, zatiaľ čo skupina FMOC približne 5 až 50 % roztokom dimetylamínu, dietylamínu alebo piperidínu v dimetylformamide pri teplote 15 až 30 °C.

Hydrogenolyticky odstrániteľné chrániace skupiny (napríklad skupiny CBZ alebo skupina benzylová) sa môžu odštepovať napríklad spracovaním vodíkom v prítomnosti katalyzátora (napríklad katalyzátora na báze ušľachtilého kovu, ako paládia, účelne na nosiči, ako na uhlí). Ako rozpúšťadlo sa hodia uvedené rozpúšťadlá, najmä napríklad alkoholy, ako metanol alebo etanol alebo amidy ako dimetylformamid. Hydrogenolýza sa spravidla vykonáva pri teplote približne 0 až 100 °C, za tlaku približne 0,1 až 20 MPa, výhodne pri teplote 20 až 30 °C, za tlaku približne 0,1 až 1 MPa. Hydrogenolýza CBZ skupiny sa darí napríklad dobre na 5 až 10 % paládiu na uhlí v metanole, alebo pri použití amóniumformátu (miesto vodíka) na paládiu na uhlí v systéme metanol/dimetylformamid pri teplote 20 až 30 °C.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu tiež získať cyklizáciou zlúčenín všeobecného vzorca (II) za podmienok peptidovcj syntézy. Pritom sa účelne pracuje známymi spôsobmi peptidovej syntézy opísanej v literatúre (napríklad Houben-Weyl 1. c., zväzok 15/11, str. 1 až 806, 1974).

Reakcia sa darí výhodne v prítomnosti dehydratizačného činidla vybraného zo súboru zahŕňajúceho napríklad karbodiimid, ako sú DCC1 alebo EDC1, ďalej anhydrid propánfosfónovej kyseliny (Angew. Chem. 92, str. 129, 1980), difenylfosforylazid a 2-etoxy-N-etoxykarbonyl-l,2-dihydrochinolín, v inertnom rozpúšťadle, ako je napríklad halogénovaný uhľovodík, ako dichlórmetán, éter ako tetrahydrofurán alebo dioxán, amid, ako dimetylformamid alebo dimetylacetamid, nitril, ako acetonitril alebo v zmesi týchto rozpúšťadiel, pri teplote približne -10 až +40 °C, výhodne 0 až 30 °C. Na podporu intramolekulárnej cyklizácie pred intramolekulárnou peptidovou väzbou je účelné pracovať v zriedených roztokoch (princíp riedenia).

Miesto zlúčeniny všeobecného vzorca (II) sa môžu na reakciu používať tiež vhodné reaktívne deriváty týchto zlúčenín, napríklad deriváty, v ktorých sú reaktívne skupiny prechodne blokované chrániacimi skupinami. Deriváty aminokyselín všeobecného vzorca (II) sa môžu napríklad používať vo forme svojich aktívnych esterov, ktoré sa účelne vytvárajú in situ, napríklad prísadou HOBt alebo N-hydroxyskucínimidu.

Východiskové látky všeobecného vzorca (II) sú spravidla nové. Môžu sa pripravovať známymi spôsobmi, napríklad uvedenými spôsobmi peptidovej syntézy a odštiepením chrániacej skupiny.

Spravidla sa najskôr pripravuje chránený pentapeptidový ester všeobecného vzorca R'-Z-OR, napríklad BOC-Z-OMe alebo BOC-Z-OEt, ktorý sa najskôr zmydelní za získania kyselín všeobecného vzorca R’-Z-OH, napríklad BOC-Z-OH. Z tejto kyseliny sa odštiepi chrániaca skupina R’ za získania voľného peptidu všeobecného vzorca H-Z-OH (II).

Derivatizácia cyklopeptidu, ktorý sám osebe zodpovedá zlúčenine všeobecného vzorca (I), sa rovnako vykonáva známymi spôsobmi, ktoré sú opísané na alkyláciu amínov, esterifikáciu karboxylových kyselín alebo nukleofilnú substitúciu na alifatických atómoch uhlíka v každej učebnici organickej chémie (napríklad J. March, Adv. Org. Chem. John Wiley & Sons, N. Y. 1985).

Zásada všeobecného vzorca (I) sa môže kyselinou premieňať na príslušnú adičnú soľ s kyselinou. Na túto reakciu prichádzajú do úvahy najmä kyseliny, ktoré poskytujú fyziologicky neškodné soli. Môžu sa používať anorganické kyseliny, ako sú kyselina sírová, dusičná, halogénovodíkové kyseliny, ako chlorovodíková alebo bromovodíková, fosforečné kyseliny, ako kyselina ortofosforečná, sulfamínová kyselina a organické kyseliny, najmä alifatické, alicyklické, aralifatické, aromatické alebo heterocyklické jednosýtne alebo niekoľkosýtne karboxylové, sulfónové alebo sírové kyseliny, ako sú kyselina mravčia, octová, propiónová, pivalová, dietyloctová, malónová, jantárová, pimelová, fumarová, maleínová, mliečna, vínna, jablčná, benzoová, salicylová, 2-fenylpropiónová, alebo 3-fenylpropiónová, citrónová, glukónová, askorbová, nikotínová, izonikotínová, metánsulfónová, etánsulfónová, etándisulfónová, 2-hydroxyetánsulfónová, benzénsulfónová, p-toluénsulfónová, naftalénmonosulfónová a naftaléndisulfónová a laurylsírová kyselina. Soli s kyselinami, ktoré nie sú fyziologicky neškodné, napríklad pikráty, sa môžu používať na izoláciu a/alebo na čistenie zlúčenín všeobecného vzorca (I)·

Na druhej strane sa kyseliny všeobecného vzorca (I) môžu premieňať na svoje fyziologicky vhodné soli kovové alebo amóniové reakcie so zásadou. Ako osobitne výhodné sa uvádzajú soli sodné, draselné, horečnaté, vápenaté a amóniové a tiež substituované amóniové soli, napríklad soľ dimetylamóniová, dietylamóniová alebo diizopropylamóniová, monoetanolamóniová, dietanolamóniová, trietanolamóniová, cyklohexylamóniová a dicyklohexylamóniová a dibenzyletyléndiamóniová a tiež napríklad soli s N-metyl-D-glukamínom alebo s arginínom alebo s lyzínom.

Nové zlúčeniny všeobecného vzorca (1) a ich fyziologicky vhodné soli sa môžu používať na výrobu farmaceutických prostriedkov, pričom sa spolu s aspoň jedným nosičom alebo pomocnou látkou a prípadne s aspoň jednou ďalšou účinnou látkou premieňajú na vhodnú dávkovaciu formu.

Tieto prostriedky podľa vynálezu sa môžu používať ako liečivá v humánnej a vo veterinárnej medicíne. Ako nosiče prichádzajú do úvahy anorganické alebo organické látky, ktoré sú vhodné na enterálne (napríklad orálne alebo rektálne), na parenterálne (napríklad intervenózne vstrekovanie) alebo na lokálne (napríklad topické, dermálne, oftalmické alebo nazálne) podávanie a na podávanie vo forme inhalačných sprejov a ktoré nereagujú so zlúčeninami všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu, ako sú napríklad voda, vodné izotonické roztoky chloridu sodného, nižšie alkoholy, rastlinné oleje, benzylalkoholy, polyetylénglykoly, glyccríntriacctát a iné glyceridy mastných kyselín, želatína, sójový lecitín, glycidy, ako laktóza alebo škroby, stearát horečnatý, mastenec, celulóza a vazelína. Na orálne použitie sa hodia najmä tablety, dražé, kapsuly, sirupy, stavy alebo kvapky; najmä lakované tablety a kapsuly s povlakmi odolnými pôsobeniu žalúdočnej kyseliny, napríklad kapsulové obaly, na rektálne podanie čapíky, na parenterálne podanie roztoky, najmä olejové alebo vodné roztoky, ďalej suspenzie, emulzie alebo implantáty. Na topické použitie sa hodia napríklad roztoky, ktoré sú používané v podobe očných kvapiek, ďalej napríklad suspenzie, emulzie, krémy, masti alebo komprimáty. Na použitie ako inhalačné spreje sa môžu používať spreje, ktoré obsahujú účinnú látku rozpustenú alebo suspendovanú v hnacom plyne alebo v zmesi hnacích plynov (napríklad oxid uhličitý alebo náhrady fluórchlórovaných uhľovodíkov). Na tento účel sa účinná látka používa výhodne v mikronizovanej forme, pričom sa môže pridávať aspoň jedno prídavné fyziologicky vhodné rozpúšťadlo, napríklad etanol. Inhalačné roztoky sa môžu podávať pomocou známych inhalátorov. Zlúčeniny podľa vynálezu sa tiež môžu lyofilizovať a získané lyofllizáty sa môžu napríklad používať na prípravu vstrekovateľných prostriedkov. Injekcie sa môžu podávať tiež vo forme bolusu alebo kontinuálnej infúzie (napríklad intravenózna, intramuskuláma, subkutánna alebo intratekálna). Prostriedky sa môžu sterilizovať a/alebo môžu obsahovať pomocné látky, ako sú činidlá konzervačné, stabilizačné činidlá a/alebo namáčadlá, emulgátory, soli na ovplyvnenie osmotického tlaku, tlmivé roztoky, farbivá, chuťové prísady a/alebo aromatické látky. Prípadne, môžu obsahovať ešte jednu ďalšiu alebo ešte niekoľko ďalších účinných látok, ako sú napríklad vitamíny.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu sa spravidla podávajú v dávkach podobných ako známe peptidy, najmä však podobných ako zlúčeniny opísané v americkom patentovom spise číslo US-A-4 472305, výhodne v množstve 0,05 až 500 mg, predovšetkým v množstve 0,5 až 100 mg na dávkovaciu jednotku. Denná dávka je výhodne

SK 283718 Β6 približne 0,01 až 2 mg/kg telesnej hmotnosti. Určitá dávka pre každého jednotlivého pacienta závisí od najrôznejších faktorov, napríklad od účinnosti určitej použitej zlúčeniny, od veku, telesnej hmotnosti, všeobecného zdravotného stavu, pohlavia, stravy, od okamihu a cesty podania, od rýchlosti vylučovania, od kombinácie liečiv a od závažnosti určitého ochorenia. Výhodné je parenterálne podávanie.

Okrem toho sa nové zlúčeniny všeobecného vzorca (I) môžu používať ako intcgrínové ligandy na výrobu stĺpcov na afínitnú chromatografiu s cieľom čistej výroby integrínov.

Ligand, to znamená derivát peptidu všeobecného vzorca (I), sa prostredníctvom kotviacej funkcie kovalentne kopuluje na polymémy nosič.

Ako polymérne nosiče sa hodia v peptidovej chémii známe polymérne pevné fázy výhodne s hydrofilnými vlastnosťami, napríklad zasiťované polycukry, ako celulóza, Sepharose alebo Sephadex, akrylamidy, polyméry na polyetylénglykolovej báze alebo tentakelpolyméry^R.

Ako kotviace funkcie, ktoré sú spojené s polymérnymi nosičmi, sa hodia výhodne lineárne alkylénové reťazce s 2 až 12 atómami uhlíka, ktoré sú jedným koncom viazané priamo na polymér a na druhom konci majú funkčnú skupinu, napríklad hydroxylovú skupinu, aminoskupinu, merkaptoskupinu, maleínimidoskupinu alebo skupinu -COOH a sú vhodné na väzbu s C alebo s N zakončením každého peptidu.

Pritom je možné, aby bol peptid priamo alebo rovnako prostredníctvom druhej kotviacej funkcie viazaný s kotvou polyméru. Okrem toho je možné, aby peptidy, aminokyselinové zvyšky s funkcionalizovanými postrannými reťazcami, boli viazané prostredníctvom tejto kotviacej funkcie polyméru.

Navyše môžu určité zvyšky aminokyselín, ktoré sú podielom peptidu všeobecného vzorca (I), byť vo svojich postranných reťazcoch tak modifikované, že sú k dispozícii na zakotvenie prostredníctvom napríklad skupiny SH, OH, NH₂ alebo COOH s kotvou polyméru.

Pritom sú možné neobyčajné aminokyseliny, napríklad deriváty fenylalanínu, ktoré majú v polohe 4 fenylového kruhu merkapto-, hydroxy-, amino- alebo karboxyalkylový reťazec, pričom sú funkčné skupiny na konci reťazca.

Ako príklady aminokyselinových zvyškov, ktorých postranné reťazce slúžia priamo ako kotviace funkcie, sa uvádzajú Lys, Arg. Asp, Asn, Glu, Gin, Ser, Thr, Cys alebo Tyr.

Ako príklady N-koncového zakotvenia sa uvádzajú zvyšky -CO-C_nH₂„-NH₂, -CO-C_nH_2n-OH, -CO-C„H_2n-SH, alebo -CO-C_nH_2n-COOH, kde n znamená 2 až 12, pričom dĺžka alkylénového reťazca nemá rozhodujúci význam a alkylénový reťazec môže byť prípadne nahradený tiež napríklad zodpovedajúcim arylovým alebo alkylarylovým zvyškom.

Ako príklady C-koncového zakotvenia sa uvádzajú zvyšky -O-C„H,„-SH, -O-C„H₂„-OH, -O-C„H_2n-NH₂, -O-fyH^-COOH, -NH-CnH^-SH, -NH-CJVOH, -NH-QH^-NH- alebo -NH-qjK-COOH, kde pre n a pre alkylénový reťazec platí uvedené.

N a C-koncové zakotvenia môžu slúžiť tiež ako zakotviace stavebné kamene pre už funkcionalizovaný postranný reťazec aminokyselinového zvyšku. Do úvahy prichádzajú príkladne aminokyselinové zvyšky ako Lys(CO-C₅H|₀-NH₂), Asp(NH-C₃H₆-COOH) alebo Cys(C₃H₆-NH₂), pričom je zakotvenie vždy viazané na funkčnú skupinu postranného reťazca.

Výroba materiálov na afínitnú chromatografiu na čistenie integrínov sa uskutočňuje za podmienok bežných pre kondenzáciu aminokyselín, je známa a je opísaná už v odseku, ktorý sa týka spôsobu prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca (I).

Popri použití cyklopeptidov na imobilizáciu na polymémych materiáloch na výrobu stĺpcov pre afínitnú chromatografiu je možné využívať zlúčeniny s ich funkčnými postrannými reťazcami na ďalšiu derivatizáciu s diagnostickými pomocnými reagenciami, napríklad s fluoreskujúcimi substituentmi.

Je tiež možné zavádzať do postranných reťazcov zvyškov X a Y prídavné funkčné skupiny ako aminoskupiny, merkaptoskupiny alebo karboxylové skupiny, ktorých prostredníctvom sa potom môžu pripravovať konjugáty s proteínmi alebo s inými vysokomolekulárnymi látkami, napríklad na imunizačné účely a/alebo na výrobu protilátok.

Vynález objasňujú, žiadnym spôsobom však neobmedzujú, nasledujúce príklady praktického rozpracovania. Teploty sa udávajú vždy v °C. Výraz „obvyklé spracovanie“ v nasledujúcich príkladoch praktického rozpracovania znamená: Prípadne sa pridáva voda, reakčná zmes sa prípadne neutralizuje, extrahuje sa éterom alebo dichlórmetánom, produkt sa oddelí, organické fázy sa vysušia síranom sodným, odparia sa a čistia sa chromatografiou na silikagéli a/alebo kryštalizáciou. RZ = retenčný čas (v minútach). Analýza sa vykonáva chromatografiou HPLC na stĺpci Lichrosorb^R RP select B (7 pm) - 250 x 4 mm. Elučné činidlo A: 0,3 % TFA vo vode, elučné činidlo B 0,3 % TFA v systéme 2-propanol/voda (8 : 2), gradient: 1 až 99 % B v 50 min. pri 1 ml/min. Tok a detekcia pri 215 nm. M⁺ = molekulárny pík v hmotnostom spektre, získané metódou „bombardovania rýchlymi atómami“ (FAB).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Roztok 1,1 g H-Arg(Mtr)-Gly-Asp(OBut)-D-Phe-hPro-ONa [získateľného napríklad z Fmoc-NMe-Arg(Mtr)-Gly-Asp(OBut)-D-Phe-hPro-O-Wang, pričom -O-Wang znamená pri modifikovanej Merrifieldovej technike používaný zvyšok 4-oxymetylfenoxymetylpolystyrolovej živice, odštiepením Fmoc-skupiny systémom piperidín/dimetylformamid a odštiepením živice systémom kyselina trifluóroctová/dichlórmetán (1 = 1)] v 15 ml dimetylformamidu sa zriedi 85 ml dichlórmetánu a zmieša sa s 50 mg hydrogenuhličtanu sodného. Po ochladení v zmesi suchý ľad/acetón sa pridá 40 pl difenylfosforylazidu. Nechá sa stáť počas 16 hodín pri teplote miestnosti a roztok sa zahustí. Koncentrát sa podrobí gélovej filtrácii (stĺpec Sephadexu G10 v systéme izopropanol/voda 8 : 2) a čistí sa obvyklým spôsobom chromatografiou HPLC. Po spracovaní systémom trifluóroctová kyselina/voda (98 : 2) sa získa cyklo-(Arg-Gly-Asp-D-Phe-hPro), RZ = 18,5, FAB-MS (M+H): 587.

Podobne sa získajú cyklizáciou zodpovedajúcich lineárnych peptidov a odštiepením chrániacich skupín nasledujúce cyklopeptidy: cyklotAre-GfyAsp-DPhc-NIel; RZ =25,3; FAB-MS(M+H): 589; cyklo{Aig-Cfy-AspPhe-Ahds); RZ =35,1; FAB-MS(Mt-H): 730; cyklo-ÍAig-GyAsp-DPhe-Ahds) RZ =35,4; FABMS(M+H): 730, cvklo/ArE-Gly-Asp-Phe-DAhds), RZ =35,7; FAB-MS(M+H): 730, cjkbfArg-Gly-Asp-DPhe-Aos), cykk>-(Aig-Gly-A£p-DPlTe-DAos); cyklo4Arg-GI}-AspRle-DAos);

SK 283718 Β6 cvklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Nhdg); cjkk>(Aig-Gly-.Asp-Pte-Nlidg); cýdofAig-Glv-Asp-DPhtvDNhdg); cykk>-(Arg-Gly-Asi>PhoDNhdg);

Q-klofArg-GlyAsp-DPhg-Nhdg), cyklof.Aig-Gly-Asp-Phg-Nhdg); cykk>-(.Arg-GlyAp-DPhg-DNhdg); cj,kk><Aig-GI^Asf>Phg-DNhdg);

cyk)o-(Arg-GlyvAsp-DPhc-Achat cykloýArg-Gly-.Asp-Phc-AAa); cykk>{AigGly-Asp-DHie-DAdia), cykk>(Arg-Gly-.Asp-Phe-DAdTa);

cyklojAjg-GlyAsp-DPIie-Aib), cyklo-ÍAigGIy-Asp-Phe-Aib); cýdoýAigGfyAsí+EMie-DAb): cyklo/AigGlyAsp-PhfrDAibj, cykloýA^OfyAsp-DPho-.Aqii); cyklofAgGIyAsp-Phe-Acpa); cykkHlAigOlyAsp-DPhe-DAcpu); c>klo4Aig-GlyAsp-Pbe-D,Acpaj;

cýdo+lAigGfyAsp-DPK+Tle): cýdo-(AigGly-Asp-Fte-Tle^ cýrlcHArg-GlyA^-DPhe-OTle); cykkHAig-Gly-Asp-PhoDTIc);

cyklofAigG^A^-ffli&fďCIFne^ cjkk>^igG^A4>Fhe(4-CI)-Tle)

RZ =36,7; FAB-MS (M+H): 758; RZ =36,5; FAB-MS (M+H): 758; FAB-MS (M+H): 758;

FAB-MS (M+H): 758:

RZ=25,2; FAB-MS (Μ+Η) 601;

FAB-MS (M+H): 601;

FAB-MS (M+H): 575;

RZ=365; FAB-MS(M+H): 575;

FAB-MS (M+H): 575;

RZ = 17,1; FAB-MS(M+H): 587;

FAB-MS (M+H): 587;

FAB-MS (M=H): 587;

FAB-MSÍM+H): 587;

RZ = 19,1; FAB-MS(M-H): 589;

FABMS(M+H): 589;

FAB-MS (M+H): 589;

FAB-MS (M+H): 589,

RZ =23,2; FAB-MS(M+H): 623;

FABMS(MHI): 623;

cykkXAigGlyAspDH^^ FAB-MS (M+H): 623; cýdo<Aig<3yAsj>P1^40ýDTlei FAB-MS (M+H) 623;

cýdoJAigGMAsp-DPlicHWTIc); RZ=20> FAB-MS(M+H): 607; cykkX'AigGMAsp-Pho(4-Fyik); FABMS(M+H). 607; cykbýAigGMAs^DPheýábFDTlc); FABMS(M+H): 607;

cyklo(AigG^AspPhe<4F>DIle) FABMS(M+H): 607;

Príklad 2

Roztok 0,28 g cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp-DPhe-DhPro) [získateľného cyklizáciou podľa príkladu 1] v 8,4 ml trifluóroctovej kyseliny, 1,7 ml dichlórmetánu a 0,9 ml tiofenolu sa nechá stáť pri teplote miestnosti počas štyroch hodín, zahustí sa a po zriedení vodou sa suší vymrazovaním. Gélovou filtráciou na Sephadexu G10 (systém kyselina octová/voda 1 : 1) a následným čistením preparatívnou chromatografiou HPLC za uvedených podmienok sa získa cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-DhPro), FAB-MS (M+H): 587.

Podobne sa získajú:

z cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp-Phe-DhPro): cyklo-(Arg-Gly-Asp-Phe-DhPro); FAB-MS (M+H), 587;

z cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp(OBut)-DPhg-Tle): cyklo-(Arg-NMeGly-Asp-DPhg-Tle);

z cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp(OEt)-DPhg-hPro): cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhg-hPro);

z cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp-Phg-DAhds): cyklo-(Arg-Gly-Asp-Phg-DAhds);

z cyklo-( Arg(Mtr)-Gly-Asp-DPhg-Acpa): cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhg-Acpa);

z cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp-DPhg-Aos): cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhg-Aos).

Príklad 3

Rozpustí sa 80 mg cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-hPro) [získateľného cyklizáciou podľa príkladu 1] päť až šesťkrát v 0,01M kyseline chlorovodíkovej a po každom rozpustení sa suší vymrazovaním. Následným čistením chromatografiou HPLC sa získa cyklo (Arg-Gly-Asp-DPhe-hPro) x xHCl.

Podobne sa získajú:

z cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Nle): cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Nle) x HC1;

z cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Ahds): cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Ahds) x HC1;

z cyklo-(Arg-Gly-Asp-Phe-Ahds): cyklo-(Arg-Gly-Asp-Phe-Ahds) x HC1.

Príklad 4

Na výrobu afinitných fáz sa suspenduje 0,9 g N-maleínimtdo-(CH₂)5-CO-NH-(CH₂)₃-polyméru [pripraviteľného kondenzáciou N-maleínimido-(CH₂)₅-COOH s H₂N-(CH₂)₃-polymérom] v 10 ml 0,1 M nátriumfosfátového tlmivého roztoku pri hodnote pH 7 a pridá sa pri teplote 4 °C 1 ekvivalent cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-(4-N-CO(CH₂)₂SH)-h-Pro [pripraviteľného cyklizáciou H-DPhe(4-NH-BOC)-hPro-Arg-(Mtr)-Gly-Asp-OH, odštiepením chrániacich skupín a acyláciou napríklad C1-CO(CH₂)₂SH]. Mieša sa počas štyroch hodín pri súčasnom zahriatí reakčnej zmesi na teplotu miestnosti, pevný zvyšok sa odfiltruje a premyje sa dvakrát vždy 10 ml tlmivého roztoku (hodnota pH 7) a následne trikrát vždy 10 ml vody. Získa sa cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe(4-N-CO(CH₂)₂S-3-(N-maleínimido-(CH₂)₅-CONH-(CH₂)₃-polymér)-hPro)).

Príklad 5

Podobne ako podľa príkladu 4 sa získa kondenzáciou polyméru-O-(CH₂)₃-NH₂ (obchodne dostupného) a cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe(4-N-CO(CH₂)₄-COOH-h-Pro [pripraviteľného kondenzáciou kyseliny adipovej s cyklo-(Arg(Mtr)-Gly-Asp-DPhe(4-NH-BOC)-hPro) za podmienok podľa príkladu 4] nasledujúce polvméme fázy: cyklo(Arg-Gly-Asp-DPhc(4-N-CO(CH₂)₄-CO-NH-(CH₂)₃-O-polymér)-hPro)).

Nasledujúce príklady bližšie objasňujú, ale neobmedzujú farmaceutické prostriedky podľa vynálezu.

Príklad A

Injekčné ampulky

Roztok 100 g účinnej látky všeobecného vzorca (I) a 5 g dinátriumhydrogenfosfátu sa v 3 litroch dvakrát destilovanej vody upraví 2 n kyselinou chlorovodíkovou na hodnotu pH 6,5, sterilné sa filtruje, plní sa do injekčných ampúl, za sterilných podmienok sa lyofilizuje a sterilné sa uzavrie. Každá ampulka obsahuje 5 mg účinnej látky.

Príklad B

Capíky

Roztopí sa zmes 20 g účinnej látky všeobecného vzorca (I) zo 100 g sójového lecitínu a 1400 g kakaového masla, vleje sa do foriem a nechá sa stuhnúť. Každý čapík obsahuje 20 mg účinnej látky.

Príklad C

Roztok

Pripraví sa roztok 1 g účinnej látky všeobecného vzorca (I) a 9,38 g dihydrátu nátriumdihydrogenfosfátu, 28,48 g dinátriumhydrogenfosfátu s 12 molekulami vody a 0,1 g benzalkóniumchloridu v 940 ml dvakrát destilovanej vody. Hodnota pH sa upraví na 6,8, doplní sa na jeden liter a sterilizuje sa ožiarením. Tento roztok sa môže používať napríklad ako očné kvapky.

Príklad D

Masť

Zmieša sa 500 mg účinnej látky všeobecného vzorca (I) a 99,5 g vazelíny za aseptických podmienok.

Príklad E

Tablety

Zmes 100 g cyklopeptidu všeobecného vzorca (I), 1 kg laktózy, 600 g mikrokryštalickej celulózy, 600 g kukuričného škrobu, 100 g polyvinylpyrolidónu, 80 g mastenca a 10 g stearátu horečnatého sa lisuje známym spôsobom na tablety, pričom každá tableta obsahuje 10 g účinnej látky všeobecného vzorca (I).

Príklad F

Dražé

Podobne ako podľa príkladu E sa lisujú tablety', ktoré sa známym spôsobom potiahnu povlakom zo sacharózy, kukuričného škrobu, mastenca, tragantu a farbiva.

Príklad G

Kapsuly

Plní sa 2 kg účinnej látky všeobecného vzorca (I) do tvrdých želatínových kapsúl, pričom každá kapsula obsahuje 20 mg účinnej látky všeobecného vzorca (I).

Príklad H

Inhalačný sprej

Rozpustí sa 14 g účinnej látky všeobecného vzorca (I) v 10 1 izotonického roztoku chloridu sodného a plní sa do bežných obchodných nádob so striekacím pumpovým mechanizmom. Roztok sa môže striekať do úst alebo do nosa. Každý strek (približne 0,1 ml) zodpovedá dávke približne 0,14 mg.

Priemyselná využiteľnosť

Derivát cyklopeptidu ako inhibítor integrínu je vhodný na výrobu farmaceutických prostriedkov najmä na profylaxiu a ošetrovanie chorôb krvného obehu, angiogénnych ochorení, mikrobiálnych infekcií a nádorov.

Test receptorovej inhibície

Vyčistený ľudský integrín α_νβ₃ z placenty sa adsorbuje v jamkách mikrotitračnej doštičky, na vyvolanie reakcie sa vnesú biotinylované komplementárne Ugandy - vitronektín (VN) pre α_νβ₃ prítomnosti vzrastajúcich množstiev testovaných zlúčenín. Inkubuje sa 1 pg.mľ’ biotínového ligandu s 1 ug.ml'¹ receptoru v prítomnosti v rade zriedených peptidov. Po troch hodinách pri teplote 30 “C sa mieri viazaný ligand detekciou anti-biotín-alkalickej fosfatázy (I. F. Charo, L. Nannizzi, J. W. Smith a D. A. Cheresh, J. Celí. Biol., 111, str. 2795 až 1800, 1990).

V tabuľke I sú IC₅₀ hodnoty viazania biotinylovaných ligandov na ľudský placentový integrín α_νβ₃.

Tabuľka 1

SeXvencia	Príklad	IC_5O [ΠΜ1 vh: ctypj
cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-hPro)	1	170,0
cyklo-(Arg-GLy-Aep-Phe-Nhdg)	1	Ô,0
cyklo- (Arg-Gl-y-Asp-DPhe-Acha)	1	2,0
cyklo-(Arg-GIy-Asp-DPhe-Tle)	1	6,0
cyklo- (Arg-Gly-Aep-DPhe (4-C1) -Ti*)	1	1,5
cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe(4-F)-Tie)	1	3,0
cyklo-(Arg-Gly-Asp-Phe-Gly)	EP O 632053	400,0

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Derivát cyklopeptidu všeobecného vzorca (I) cyklo - (Arq-Gly-Asp-Χ-Ύ) (I), kde znamená

X Phe, homoPhe, Phg, Phe(4-F) alebo Phe(4-Cl) a Y hPro, Ahds, Aos, Nhdg, Acha, Aib, Acpa alebo Tie, jeho D a L formy a deriváty, ako sú β-ester asparágovej kyseliny alebo N-guanidínacylderiváty arginínu, prodrogy a ich fyziologicky vhodné soli.
2. Enantiomér alebo diastereomér derivátu cyklopeptidu podľa nároku 1, všeobecného vzorca (I).
3. Derivát cyklopeptidu podľa nároku 1, všeobecného vzorca (I) zvolený zo súboru zahŕňajúceho (a) cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-hPro), (b) cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Tle), (c) cyklo-(Arg-Gly-Asp-Phe-Nhdg), (d) cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-Acha), (e) cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe(4-Cl)-Tie), (f) cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe(4-F)-Tie).
4. Spôsob prípravy derivátu cyklopeptidu všeobecného vzorca (I), kde jednotlivé symboly majú v nároku 1 uvedený význam, a jeho farmaceutický vhodných solí podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že sa uvoľňuje zo svojich funkčných derivátov spracovaním solvolyzačným alebo hydrogenolyzačným činidlom, alebo sa peptid všeobecného vzorca (II)

H - Z - OH (II), kde znamená

Z -Arg-Gly-Asp-X-Y-Gly-Asp-X-Y - Arg-Asp-X-Y-Arg-gly-X-Y-Arg-gly-Asp- alebo

-Y-Arg-Gly-Asp-Xalebo jeho reaktívny derivát spracováva cyklizačným činidlom, alebo sa cyklopeptid, ktorý zodpovedá všeobecnému vzorcu (I), má však jednu alebo niekoľko voľných amínoskupín, kyselinových skupín a/alebo aktivovaných a-C-atómov, derivatizuje alkyláciou, acyláciou alebo esterifíkáciu, a/alebo sa zásaditá alebo kyslá zlúčenina všeobecného vzorca (I) spracovaním kyselinou alebo zásadou prevádza na svoju soľ.
5. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje ako účinnú látku aspoň jeden derivát cyklopeptidu všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, a/alebo jeho fyziologicky prijateľné soli.
6. Derivát cyklopeptidu všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, a jeho fyziologicky prijateľné soli na použitie na profylaxiu a na ošetrovanie chorôb podmienených α_νβ₃ vitronektínovou interakciou.
7. Použitie derivátu cyklopeptidu všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, a jeho fyziologicky vhodné soli na výrobu liečiva na profylaxiu a na ošetrovanie chorôb podmienených α_νβ₃ vitronektínovou interakciou.
8. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, na výrobu imobilizovaných ligandov na afinitnú stĺpcovú chromatografiu.
9. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, na čistenie integrínov afinitnou stĺpcovou chromatografiou.

Testované zlúčeniny majú vyššiu inhibičnú aktivitu na α_νβ₃ vitronektínovú interakciu ako zlúčeniny známe zo stavu techniky.