SK282778B6 - Komínová pätka - Google Patents

Abstract

Komínová pätka (10) s odvodom kvapaliny je určená na komín s vonkajším plášťom (12) a vnútornou rúrou (14), ktorý má na spodnom koncovom úseku (18) vytvorenú podperu vnútornej rúry (14) s prietokovým otvorom (28) na kvapalinu. Komínová pätka (10) obsahuje vonkajší plášť (12), plášťové bloky (21, 47, 49) a vo vnútornom priestore (16) spodného koncového úseku (18) komínovej pätky (10) je umiestnená nádrž (20), vytvorená ako neutralizačná nádrž na zachytávanie kvapaliny, pričom spodný koncový úsek (18) komínovej pätky (10) je vybavený bočným vkladacím otvorom (22) na vloženie nádrže (20) do vnútorného priestoru (16), pričom prietokový otvor (28) na kvapalinu je prepojený s nádržou (20) potrubím (30) umiestneným najmä vo vnútornom priestore (16) spodného koncového úseku (18) komínovej pätky (10) a uzatvárateľným na zamedzenie prechodu falošného vzduchu, prípadne spalín, najmä sifónom (32) vytvoreným v potrubí (30). Spodný koncový úsek (18) komínovej pätky (10) je zostavený z plášťových blokov (21, 47, 49), ktoré sú spoločne s podperou (24) zopnuté ťahadlami (52) do jedného celku.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka komínovej pätky s odvodom kvapaliny na komín s vonkajším plášťom a vnútornou rúrou, ktorého vonkajší plášť obsahuje plášťové bloky a pri ktorom je na spodnom koncovom úseku komína vytvorená podpera vnútornej rúry s priechodným otvorom na kvapalinu, pričom priechodný otvor na kvapalinu je spojený potrubím s nádržou na zachytávanie kvapaliny, vytvorenou vo forme neutralizačnej nádrže.

Doterajší stav techniky

Komíny, najmä domové komíny, sú tvorené vnútornou komínovou rúrou na odťah spalín z kúreniska, ktorá je uložená vnútri vonkajšieho plášťa komína. Vonkajší plášť je zostavený z jednotlivých plášťových tvaroviek vo forme dutých blokov, vnútorná rúra je zostavená z jednotlivých rúrových dielov. Vnútorná rúra je podoprená na pätke komína a môže pri nej dochádzať k zmenám dĺžky v axiálnom smere dôsledkom tepelného rozťahovania jej materiálu. Zrážková voda, ktorá sa pri daždi dostáva do komína, a kondenzát, zrážajúci sa na vnútornej ploche studenej vnútornej rúry z plynných splodín horenia, sa zhromažďuje v oblasti komínovej pätky. Aby sa zamedzilo prevlhnutiu komínovej pätky a následnému presakovaniu kvapaliny do komínového telesa, je potrebné túto zhromaždenú kvapalinu odvádzať.

Z opisu úžitkového vzoru DE-U1 84 20 443.5 je známy základový blok na studené komíny, v ktorom je vytvorený potrubný systém na odvod kvapaliny, pričom kvapalina sa odvádza cez vodný uzáver k nátrubku na vonkajšej stene základového bloku. Je známe tiež odvádzanie zhromaždenej kvapaliny rúrkou, vyvedenou z podpory vnútornej rúry komína a prechádzajúcou vonkajším plášťom komína. Príklad takejto realizácie je opísaný v knihe Hausladen, Príručka komínovej techniky, vyd. R. Oldenburg-Verlag, 2. vydanie, str. 63.

Z US-PS 2 277 436 je známy komín, ktorý má veľmi nízke obstarávacie náklady a preto je vhodný na lacné rodinné domy zachovávajúc pritom výhody komínov zhotovených z kameninových tehál alebo tehál. Tieto komíny sú tvorené vnútornou rúrou alebo odťahovou rúrou, obklopenou tepelnou izoláciou a zostavenou z radu smaltovaných oceľových prstencov. Spodný koncový úsek komína tvorí podperu, ktorá je uložená na doske, na ktorej spočíva vnútorná rúra alebo odťahová rúra. Uprostred dosky je vytvorený otvor, na ktoiý nadväzuje vyvŕtaná diera spojená s potrubím ústiacim do kanála. Komín nie je vybavený obvyklým plášťom murovaným z tehál, pretože cieľom riešenia podľa US-PS 2 277 436 bolo nahradiť tieto plášťové komíny lacnejším výrobkom.

Z DE-AS 37 11 313 je známa komínová pätka so znakmi uvedenými v úvode opisu, ktorá je vybavená priechodom na kvapalinu vyvedeným k vonkajšej strane komína a neutralizačná nádoba je uložená vedľa telesa komína na dlážke suterénu.

Pri známych komínoch bolo nutné umiestniť nádobu na zhromažďovanie kvapaliny, stekajúcej do spodného konca komína, pred komínovú pätku. Pretože kvapalina vyteká vo výške podopretia vnútornej rúry komína, môžu sa použiť iba veľmi nízke ploché nádoby, alebo treba realizovať stavebné úpravy, kde sa komínová pätka uloží na podstavec. V oboch prípadoch stojí nádoba na dlážke pred komínovým telesom nechránená, môže sa preto ľahko odsunúť a nie je tak zaistené zachytávanie kvapaliny do nádoby. Nádrž navyše zaberá miesto v priestore pivnice.

Úlohou vynálezu je preto vyriešiť takú konštrukciu komínovej pätky, pri ktorej by bolo bezpečné pripojenie nádrže na výtokový otvor kvapaliny a pri ktorej by nebolo potrebné prídavné miesto na uloženie nádrže.

Podstata vynálezu

Táto úloha je vyriešená komínovou pätkou podľa vynálezu, ktorej podstata spočíva v tom, že spodný koncový úsek komínovej pätky je vybavený bočným vkladacím otvorom na vkladanie nádrže do vnútorného priestoru spodného koncového úseku komínovej pätky, nádrž je uložená vo vnútornom priestore spodného koncového úseku komínovej pätky a potrubie je uzatvárateľné proti prenikaniu falošného vzduchu alebo spalín a je umiestené najmä vo vnútornom priestore.

Pri realizácii tejto komínovej pätky môže mať jej spodný koncový úsek výšku 323 mm, ktorá je obvyklá pre plášťové bloky. Vonkajší plášť tohto spodného koncového úseku má iba tri vonkajšie steny, tak že jeho prierez má prierez približne tvaru U. Pri tomto riešení je celý vnútorný priestor spodného koncového úseku komínovej pätky k dispozícii na uloženie nádrže. Na spodnom koncovom úseku jc uložená podpera na uloženie päty spodnej komínovej rúry. Na túto podperu sa potom na seba ukladajú známe komínové tvarovky vo forme dutých blokov alebo komínové plášťové dielce s výškou rovnajúcou sa výške podlažia. Pri riešení podľa vynálezu nie je potrebné ukladať komínové teleso na podstavec.

Vnútorný priestor spodného koncového úseku pätky a tým tiež voľný koniec potrubia je spojený s vonkajším ovzduším, zatiaľ čo vnútri komínovej vnútornej rúry, odkiaľ vychádza priechodný otvor na odvádzanie kvapaliny, môže panovať pretlak alebo podtlak. Preto je dôležité, aby sa zamedzilo prisávaniu falošného vzduchu pri podtlaku v komíne, prípadne unikaniu spalín pri pretlaku vo vnútornej rúre. Tomu sa môže zabrániť mechanickými prostriedkami, napríklad klapkami, ventilmi alebo podobnými uzávermi, ale zvlášť elegantné riešenie predstavuje hydrostatický uzáver potrubia, t. j. sifón. Tento uzáver sa môže realizovať napríklad vytvarovaním sifónu v odvádzacom potrubí alebo ponorením konca odvádzacieho potrubia do kvapaliny vnútri nádrže.

Pri komínovej pätke podľa vynálezu sa nevyskytujú prídavné nároky na priestor vedľa komínového telesa, ak potrubie vyústi do nádrže v oblasti jej horného konca zo strany odvrátenej od bočného vkladacieho otvoru v podstate vodorovne uloženým nátrubkom a ak je sifón umiestnený najmä pri vnútornej stene vnútorného priestoru spodného koncového úseku komínovej pätky, protiľahlej k vkladaciemu otvoru. Nátrubok môže byť mierne sklonený ku svojmu ústiu a mal by byť vybavený odkvapným nosom.

Nádrž sa môže zasúvať do vnútorného priestoru spodného koncového úseku komínovej pätky podobne ako zásuvka, ak je na bočných stenách vnútorného priestoru vytvorená vždy jedna podpora na uloženie zodpovedajúceho bočného výstupku vytvoreného na bočných stenách nádrže najmä v oblasti jej horných okrajov.

Výstupky sa môžu vytvoriť vo forme líšt vystupujúcich z bočných strán nádrže v tvare vystupujúcich rebier alebo priebežných výstupkov. Podpory sa môžu tvoriť lištami profilu U alebo podobne tvarovanými lištami, alebo nosníkmi. Pri zasúvaní nádrže do spodného koncového úseku komínovej pätky je nádrž presne vedená pomocou výstupkov a podpôr zo strán a vo svojej výškovej polohe, tak že nátrubok na konci odvádzacieho potrubia sa môže presne zasúvať do otvoru alebo výrezu v zadnej stene nádrže a kĺzať v ňom.

Čistenie vnútrajšku komínovej rúry je možné, ak je nad podperou vytvorený v komínovej rúre a vo vonkajšom plášti komína obklopujúcom komínovú rúru, najmä v jeho druhom plášťovom bloku, čistiaci otvor. Tento čistiaci otvor v komínovej vnútornej rúre a tiež vo vonkajšom plášti komína sa môže uzatvárať obvyklou súpravou čistiacich dvierok.

Odvetrávanie medzery medzi komínovou vnútornou rúrou a vonkajším plášťom komína je možné, ak sa vo vonkajšom plášti komína, najmä v jeho tretom plášťovom bloku, vytvorí nad čistiacim otvorom vetrací otvor. Tento vetrací otvor je spravidla prekrytý vetracou mriežkou.

Vytvorenie účelného a vzhľadovo pekného vonkajšieho tvaru sa docieli pri komínovej pätke podľa vynálezu, pri ktorej sú vkladací otvor, čistiaci otvor a pripadne vetrací otvor umiestené nad sebou na rovnakej stene vonkajšieho plášťa komína, ktorého plochy okolo otvorov majú rovnaký obklad.

Celá komínová pätka podľa vynálezu sa môže osadzovať ako prefabrikovaný diel, ak je dolný koncový úsek komínovej pätky zostavený z plášťových blokov, ktoré sú spoločne s podperou zopnuté ťahadlami do jedného celku. Kvôli preprave a osádzaniu komínovej pätky sa môžu na horné konce spínacích ťahadiel naskrutkovať závesné oká na žeriavové háky. Po osadení komínovej pätky sa môžu závesné oká odskrutkovať a zameniť za spojovacie prvky, aby sa komínová pätka mohla spojiť s ďalšími osádzanými plášťovými dielcami spojmi únosnými v ťahu.

Ak steká do komínovej pätky väčšie množstvo kvapaliny, môže sa nádrž spojiť odpadovým potrubím s odpadovým kanálom. Ak nie je v pivnici alebo podobnom priestore okolo komínovej pätky k dispozícii kanalizačný dlážkový vpust, môže sa komínová pätka uložiť na podstavec, vo vnútornom priestore ktorého je umiestené bežne známe čerpadlo kondenzátu. Z dôvodu údržby alebo opravy je toto čerpadlo prístupné zhora po vyňatí nádrže. Takto je tiež možné inštalovať čerpadlo kondenzátu bez požiadavky na ďalšie miesto okolo komínovej pätky.

Nádrž sa môže veľmi ľahko zasúvať podobne ako zásuvka do vnútorného priestoru spodného koncového úseku komínovej pätky, ak má nádrž v podstate hranolový tvar a hore na nádrži je vytvorene vybranie na vloženie nátrubku, ktorý ústi nad plniacu nádobku, upevniteľnú v nádrži vo vodorovnej polohe a naplnenú neutralizačným činidlom.

Vnútorný priestor komínovej pätky je optimálne využitý, ak je šírka a hĺbka nádrže na kondenzát len o málo menšia, ako sú vnútorné rozmery vnútorného priestoru komínovej pätky.

Posúvanie plniacej nádobky vnútri nádrže je znemožnené, pretože plniaca nádobka je vo vodorovnom smere fixovaná. Môže sa to dosiahnuť tým, že na dne nádrže sa vytvorí doraz a že plniaca nádobka prilieha na stenu nádrže.

V ďalšej výhodnej realizácii je plniaca nádobka umiestená v blízkosti zadnej steny a výrez je vytvorený na hornom okraji zadnej steny. Nátrubok na prívod kondenzátu sa môže upevniť na komínovej pätke a môže prechádzať v mierne sklonenej polohe vybraním v zadnej stene do nádrže a končiť nad nahor otvorenou plniacou nádobkou.

Touto konštrukčnou úpravou je zaistené, že do ostatného vnútorného priestoru nádrže sa môže dostať iba neutralizovaný kondenzát. Pritekajúci kondenzát postupuje plniacou nádobkou zhora nadol.

Je výhodné, ak je plniaca nádobka vytvorená v tvare valca a má dierované dno. Vnútorný priestor nádrže je prístupný po otvorení vrchnáka. Tak sa môže plniaca nádobka, ktorá je v podstate voľne vsadená do nádrže a najmä uložená na jej dno, po spotrebovaní a/alebo znečistení jej obsahu ľahko vyňať, aby sa mohla vyčistiť alebo naplniť novým obsahom. Vkladanie neutralizačného činidla je zvlášť pohodlné, ak je toto činidlo zabalené vo vrecku, ktorého rozmery sú prispôsobené vnútorným rozmerom plniacej nádobky. Vrecko by malo byť vyrobené z materiálu prepúšťajúceho kvapalinu, napríklad z vodovzdomého filtračného papiera alebo vláknitého rúna.

Pokiaľ by došlo k zaneseniu plniacej nádobky, mal by mať kondenzát možnosť v núdzovom prípade pretekať cez horný okraj nádobky, aby sa kvapalina nehromadila v potrubí.

Prispôsobenie neutralizačného účinku obsahu kyselín v kondenzáte je možné, ak sa môžu používať plniace nádobky rôznych veľkostí, a do nádrže by sa mohla osadiť plniaca nádobka prispôsobená svojou veľkosťou potrebnému množstvu neutralizačného činidla. Je výhodné, aby rôzne plniace nádobky' mali rovnakú výšku, ale vzájomne rozdielnu prierezovú plochu, pričom okrúhle plniace nádobky môžu mať rôzny priemer.

Jednoduchá kontrola obsahu nádrže je možná, ak má jej vrchnák otvor, do ktorého sa podľa potreby môže zasunúť vodoznak alebo meracia sonda.

V ešte inej výhodnej realizácii vynálezu je nádrž, ktorá má vo svojej prednej stene vytvorený prvý prepad. Prvý prepad sa môže vytvoriť s výraznou úsporou miesta v oblasti zvislej hrany nádrže, pričom táto zvislá hrana je v odstupe pod prepadom odsadená smerom dovnútra nádrže. Na prepad sa môže napojiť hadicový nátrubok vedúci smerom dole. Prepad je umiestený pod hornou hranou nádrže, tak že odtok vody je beztlakový a vrchnák nemusí mať tesnenie.

Umiestenie prepadu mimo priestoru plniacej nádobky a pod hornou hranou nádrže zaisťuje najdlhší možný čas zotrvania kvapaliny v nádrži, ktorá sa môže využiť na neutralizáciu, pretože aj po opustení plniacej nádobky zostáva celý obsah nádrže v styku s neutralizačným činidlom, takže sa môže aj naďalej udržiavať intenzívna výmena látok difúziou.

Na pripojenie čerpadla kondenzátu môže byť v nádrži vytvorený druhý prepad, umiestený o niečo nižšie ako prvý prepad najmä v zadnej stene nádrže v oblasti jej druhej zvislej hrany, pričom táto zvislá rohová hrana je v mieste pod druhým prepadom tiež oddelená smerom dovnútra nádrže. Pri plnení je druhý prepad zavretý, aby žiaden kondenzát neodtekal, kým sa nezapne čerpadlo kondenzátu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález sa bližšie objasní pomocou príkladov realizácie zobrazených na výkresoch, kde znázorňujú obr. 1 pozdĺžny zvislý rez komínovou pätkou podľa vynálezu, obr. 2 pozdĺžny zvislý rez komínovou pätkou z obr. 1, vedený rovinou zvierajúcou uhol 90° s rovinou rezu na obr. 1, obr. 3 axonometrický pohľad na nádrž, obr. 4 axonometrický poklad na nádrž z obr. 3 s vrchnákom, obr. 5 pozdĺžny rez ukazovateľom stavu naplnenia nádrže z obr. 3 v polohe pri naplnenej nádrži a obr. 6 pozdĺžny rez ukazovateľom z obr. 5 pri čiastočne naplnenej nádrži.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 a 2 je zobrazená komínová pätka 10 s vonkajším plášťom 12 a vnútornou rúrou 14. Vo vnútornom priestore 16 spodného koncového úseku 18 komínovej pätky 10 je umiestená nádrž 20 na zachytávanie a zhromažďovanie kvapaliny. V stene spodného plášťového bloku 21, tvoriaceho spodný koncový úsek 18 vonkajšieho plášťa 12, je vytvorený vkladací otvor 22 na vkladanie nádrže 20. Na spodnom plášťovom bloku 21 spodného koncového úseku 18 komína je uložená podpera 24 na uloženie vnútornej komínovej rúry 14. Podpera je v tomto príklade vytvorená ako dvojdielna a nesie základnú dosku 26 z keramického materiálu, na ktorú je uložená vnútorná rúra 14. Uprostred základnej dosky 26 je vytvorený prietokový otvor 28 na kvapalinu, ktorý je spojený potrubím 30 s nádržou 20. V potrubí 30 je umiestený sifón 32. Prietokový otvor 28 a potrubie 30 so sifónom 32 sú umiestené vnútri spodného plášťového bloku 21. Potrubie 30 vyúsťuje na strane protiľahlej k vkladaciemu otvoru 22 v podstate vodorovným nátrubkom 34 do nádrže 20 v oblasti jej horného konca. Nátrubok 34 je mierne sklonený smerom k svojmu voľnému koncu.

Na bočných stenách nádrže 20 sú na jej horných koncových oblastiach vytvorené bočné výstupky 36, 38 a na hornom konci spodného koncového úseku 18 komínovej pätky 10 sú vytvorené podpory 40, 42 na tieto bočné výstupky 36, 38 nádrže 20. Podpory 40, 42 sú vytvorené nosníkmi profilu U, ktoré sú hore prichytené na podpere 24. Nádrž 20 je vytvorená ako neutralizačná nádrž, pričom vhodný neutralizačný prostriedok, napríklad granulát na báze vápnika alebo menič iónov, sa môže uložiť v plniacej nádobke 44.

Nad podperou 24 je vo vnútornej rúre 14 vytvorený čistiaci otvor 46, ktorý sa môže zatvoriť podobne ako čistiaci otvor v protiľahlej stene druhého plášťového bloku 47 obvykle používanou uzatváracou súpravou čistiacich dvierok.

Nad čistiacim otvorom 46 je v treťom plášťovom bloku 49 vonkajšieho plášťa 12 komína vytvorený vetrací otvor 48, ktorý je prekrytý mriežkou 50.

Spodný plášťový blok 21 spodného koncového úseku 18, podpera 24, druhý plášťový blok 47 s čistiacim otvorom 46 a tretí plášťový blok 49 s vetracím otvorom 48 sú zopnuté do jedného celku ťahadlami 52, 54; na výkresoch je pre lepšiu prehľadnosť príkladu zobrazené iba jedno ťahadlo 52. Na obr. 1 je tiež zobrazené, že na dopravuje na hornom konci spínacieho ťahadla 52 naskrutkované závesné oko 54 na zavesenie na hák žeriava.

Na obr. 3 je vyobrazená v axonometrickom pohľade nádrž 20, ktorú tvorí hranolovitá nádoba z polypropylénu. Táto hranolovitá nádrž 20 má výšku 250 mm, šírku 200 mm a hĺbku 245 mm. Na bočných stenách 62, 64 nádrže 20 sú 35 mm pod jej hornými okrajmi 65 vytvorené bočné výstupky 36, 38 vo forme rebier, vystupujúcich asi 5 mm nad rovinu vonkajších strán nádrže 20, ktoré vybiehajú od zadnej steny 70 a sú zakončené vo vzdialenosti 35 mm od prednej steny 72 nádrže 20. Nádrž 20 je zasunuteľná podobne ako zásuvka do vnútorného priestoru 16 komínovej pätky 10, otvoreného na jej prednej strane, pričom pri tomto zasúvaní kĺžu bočné výstupky 36, 38 na podperách 40, 42 komínovej pätky 10. V zadnej stene 74 nádrže 20 je od jej horného okraja 65 vytvorený výrez 76 tvaru U, ktorým prechádza mierne sklonený nátrubok 34 do vnútorného priestoru nádrže 20. Ústie 80 nátrubku 34 sa nachádza nad valcovou plniacou nádobkou 44 na neutralizačný prostriedok.

Plniaca nádobka 44 je vybavená dierovaným dnom, tak že zneutralizovaný kondenzát môže týmto dnom vytekať do vnútorného priestoru nádrže 20. Na vnútornej strane dna 84 nádrže 20 sú vytvorené rebrá 86, 88, 90, 92, 94 na uloženie plniacej nádobky 44. Podľa potrebného množstva neutralizačného činidla sa môžu do nádrže 20 osadiť plniace nádobky 44 s rôznym priemerom. Prvé rebro 86 je umiestené na dne 84 nádrže 20 diagonálne a jeho výška v miestach nachádzajúcich sa mimo plochy zahranej plniacou nádobkou 44 s najmenším priemerom je väčšia ako výška zvyšných rebier 88, 90, 92, 94. V tomto úseku prvého rebra 86, majúcom väčšiu výšku, sú vytvorené vybrania 96, 98, 100 na zaistenie polohy plniacej nádobky 44 s väčším priemerom.

V oblasti pravej prednej hrany 102 nádrže 20 je 43 mm pod jej horným okrajom 65 vytvorený prepad 104 s prvým hadicovým nátrubkom 106, smerovaným zvislo dole. Pod prvým prepadom 104 je pravá predná hrana 102 nádrže 20 oddelená smerom dovnútra, tak že v takto vytvorenom priestore sa môže k prvému hadicovému nátrubku 106 pripojiť prvé potrubie, vedené do odpadu. V oblasti ľavej zadnej hrany 108 nádrže 20 je 58 mm pod hornou hranou 65 nádrže 20 vytvorený druhý prepad 110 s druhým hadicovým nátrubkom 112, smerujúcim zvislo dole. Pod druhým prepadom 110 je ľavá zadná hrana 108 oddelená smerom dovnútra nádrže 20, tak že na druhý hadicový nátrubok 112 sa môže pripojiť druhé potrubie, vedené k čerpadlu na odčerpávanie kondenzátu. V priebehu plnenia nádrže 20 je druhý hadicový nátrubok 112 zatvorený.

V blízkosti horného okraja 65 nádrže 20 sú na jej bočných stenách 62, 64 vytvorené výstupky 114,116,118,120 so závitovými otvormi na zaskrutkovanie skrutiek upevňujúcich vrchnák 122 nádrže 20.

Na obr. 4 je v axonometrickom pohľade znázornená nádrž z obr. 3, vybavená vrchnákom 122 z polypropylénu. Na vrchnáku 122 je vyformovaný predný kryt 124, ktorý prekrýva prednú stenu 72 nádrže 20. Na hornej strane vrchnáka 122 je vytvarovaná držadlová priehlbina 126, ktorá prebieha až k prednému krytu 124 a v ktorej je vytvorené uprostred vrchnáka 122 prvé držadlo 128 rovnobežné s predným krytom 124, pričom na prednom kryte 124 je vyformované tiež druhé držadlo 129. Od okraja vrchnáka 122 vystupuje na zadnej stene 74 a na bočných stenách 62, 64 nádrže 20 smerom von rebro 130, ktoré pokračuje po pravouhlej zmene svojho smeru pozdĺž bočných hrán 132, 134 predného krytu 124. Na spodnom okraji 136 predného krytu 124 je v blízkosti pravej bočnej hrany 134 úsek 140 tvaru U, ktorý' je na zadnej strane ohraničený vrubovými drážkami 138. Po vylomení úseku 140 sa môže v tomto mieste vyviesť prvé potrubie alebo hadica.

Na prednej hrane 142 vrchnáka 122, ktorá súčasne tvorí hornú hranu predného krytu 124, je vpredu vľavo vmieste prechádzajúcom vľavo hore do predného krytu 124 vytvorený otvor 143, v ktorom je osadený ukazovateľ 144 stavu naplnenia nádrže 20. Otvor 143 tvorí na prednom kryte 124 priehľadné okienko 146, ktorým je možné vidieť ukazovaciu značku 148,

Na obr. 5 a 6 je vyobrazený v pozdĺžnych rezoch tento ukazovateľ 144 stavu naplnenia nádrže 20, pričom na obr. 5 je vyobrazená jeho poloha pri naplnenej nádrži 20 a na obr. 6 jeho poloha pri čiastočnom naplnení nádrže 20; hladina 150 kvapaliny je v týchto príkladoch vyobrazená vlnitou čiarou. Ukazovateľ 144 naplnenia nádrže 20 je vybavený uholníkovým držiakom, ktorý tvorí krycia doštička 154, uzatvárajúca otvor vo vrchnáku 122, a vodiacou lištou 152, vybiehajúcu zo zadnej hrany krycej doštičky 154 zvislo dole a slúžiacou na vedenie plavákového telesa 158. Plavá

SK 282778 Β6 kové teleso 158 kĺže v šachtovitej medzere 160 medzi vodiacou lištou 152 a prednou stenou 72 nádrže 20.

Plavákové teleso 158 je vytvorené v pozdĺžnom reze v podstate v tvare E a jeho zvislý úsek kĺže pozdĺž zvislého úseku vodiacej lišty 152. Medzi spodným ramenom a stredným ramenom plavákového telesa 158 profilu E je uložený plavák 162 vytvorený vo forme dutej guľôčky a zdvíhajúci plavákové teleso 158, keď hladina 150 kvapaliny dosiahla zodpovedajúcu výšku. Horné rameno plavákového telesa 158 profilu E tvorí v pohľade spredu ukazovaciu značku 148, ktorá sa pohybuje v priehľadnom okienku 146. V najnižšej polohe plavákového telesa 158 leží ukazovacia značka 148 na prednej stene 72 nádrže 20 pod spodným okrajom priehľadného okienka 146 a je prekrytá o niečo vyššie ukončeným predným krytom 124, pokiaľ je hladina 150 kvapaliny nízko.

Ukazovateľ 144 sa môže vyňať z vrchnáka 122 nádrže 20, tak že uvoľneným otvorom 143 sa môže zaviesť napríklad meracia sonda na meranie najmä hodnôt pH kvapaliny.

Claims (16)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Komínová pätka (10) s odvodom kvapaliny na komín s vonkajším plášťom (12) a vnútornou rúrou (14), ktorého vonkajší plášť (12) obsahuje plášťové bloky (21, 47, 49) a pri ktorom je na spodnom koncovom úseku komína (18) vytvorená podpera (24) na vnútornú rúru (14), vybavená prietokovým otvorom (28) na kvapalinu, pričom prietokový otvor (28) je spojený potrubím (30) s nádržou (20) na zachytávanie kvapaliny, vytvorenou vo forme neutralizačnej nádrže, vyznačujúca sa tým, že spodný koncový úsek (18) komínovej pätky (10) je vybavený bočným vkladacím otvorom (22) na vkladanie nádrže (20) do vnútorného priestoru (16) spodného koncového úseku (18) komínovej pätky (10) a potrubie (30) je uzatvárateľné proti prenikaniu falošného vzduchu, prípadne spalín a je umiestnené najmä vo vnútornom priestore (16).
2. 2. Komínová pätka podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že potrubie (30) je hydrostatický uzatvárateľné, najmä sifónom (32) vytvoreným v potrubí (30).
3. 3. Komínová pätka podľa nároku 1 alebo 2, v y značujúca sa tým, že potrubie (30) ústi do nádrže (20) v oblasti jej horného konca a zo strany odvrátenej od bočného vkladacieho otvoru (22) v podstate vodorovne uloženým nátrubkom (34) a sifón (32) je umiestený najmä pri vnútornej stene vnútorného priestoru (16) spodného koncového úseku (18) komínovej pätky (10), protiľahlej k vkladaciemu otvoru (22).
4. 4. Komínová pätka podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že na bočných stenách vnútorného priestoru (16) je vytvorená vždy jedna podpora (40, 42) na uloženie zodpovedajúceho bočného výstupku (36, 38) vytvoreného na bočných stenách nádrže (20) najmä v oblasti jej horných koncov na zasúvanie nádrže (20) ako zásuvky do vnútorného priestoru (16) komínovej pätky (10).
5. 5. Komínová pätka podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že nad podperou (24 ) je vo vnútornej rúre (14) a vonkajšom plášti (12), najmä v druhom plášťovom bloku (47), vytvorený čistiaci otvor (46).
6. 6. Komínová pätka podľa nároku 5, vyznačujúca sa tým, že nad čistiacim otvorom (46) je vo vonkajšom plášti (12), najmä v jeho treťom plášťovom bloku (49), vytvorený vetrací otvor (48).
7. 7. Komínová pätka podľa nároku 5 alebo 6, vyzná £ u j ú c a sa tým, že vkladací otvor (22), čistiaci otvor (46) a prípadne vetrací otvor (48) sú umiestené nad sebou v rovnakej stene vonkajšieho plášťa (12), ktorého plochy okolo otvorov (22, 46, 48) majú spoločný obklad.
8. 8. Komínová pätka podľa najmenej jedného z nárokov 5až 7, vyznačujúca sa tým, že spodný koncový úsek (18) komínovej pätky (10) je zostavený z plášťových blokov (21, 47, 49), ktoré sú spoločne s podperou (24) zopnuté ťahadlami (52) do jedného celku.
9. 9. Komínová pätka podľa najmenej jedného z nárokov laž 8, vyznačujúca sa tým, že spodný koncový úsek (18) komínovej pätky (10) je vybavený podstavcom obsahujúcim čerpadlo kondenzátu.
10. 10. Komínová pätka podľa najmenej jedného z nárokov 4až 9, vyznačujúca sa tým, že nádrž (20) má v podstate hranolový tvar a hore na nádrži (20) je vytvorené vybranie (76) na vloženie nátrubku (34), ktorý ústi nad plniacou nádobkou (44), upevniteľnou v nádrži (20) vo vodorovnom smere a naplnenou neutralizačným činidlom.
11. 11. Komínová pätka podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že plniaca nádobka (44) je umiestená v blízkosti zadnej steny (70) a výrez (76) je vytvorený na hornom okraji (65) zadnej steny (70).
12. 12. Komínová pätka podľa nároku 10 alebo 11, v y značujúca sa tým, že nádrž (20) je upravená na uloženie plniacej nádobky (44) rôznych rozmerov.
13. 13. Komínová pätka podľa najmenej jedného z nárokov 10 až 12, vyznačujúca sa tým, že vo vrchnáku (122) nádrže (20) je vytvorený otvor (143), do ktorého je voliteľne zavedený buď ukazovateľ (144) stavu naplnenia nádrže (20) alebo meracia sonda.
14. 14. Komínová pätka podľa najmenej jedného z nárokov 10 až 13, vyznačujúca sa tým, že v prednej stene (72) nádrže (20) je vytvorený prvý prepad (104).
15. 15. Komínová pätka podľa nároku 14, vyznačujúca sa tým, že nádrž (20) je vybavená druhým prepadom (110), ktorý je umiestený nižšie ako prvý prepad (104).
16. 16. Komínová pätka podľa nároku 14 alebo ^vyznačujúca sa t ý m , že prepad (104, 110) je umiestený v oblasti zvislej hrany (102, 108) nádrže (20), na prepad (104, 110) je napojený zvislo dole vedený hadicový nátrubok (106, 112) a zvislé hrany (102, 108) sú pod prepadom (104, 110) oddelené smerom dovnútra nádrže (20).