SK282111B6

SK282111B6 - Spôsob izolácie katalyzátora na báze paládia

Info

Publication number: SK282111B6
Application number: SK168-98A
Authority: SK
Inventors: Philippe Leconte; Carl Patois
Original assignee: Rhone-Poulenc Fiber And Resin Intermediates
Priority date: 1995-08-09
Filing date: 1996-07-18
Publication date: 2001-11-06
Also published as: KR100406750B1; TW411280B; BR9610079A; DE69606181T2; CN1101270C; KR19990035875A; CZ290080B6; JPH11506046A; US5908803A; WO1997005949A1; MX9801074A; CN1192707A; DE69606181D1; RU2163509C2; AR003221A1; CZ37098A3; CA2226302A1; JP3320421B2; EP0846029A1; FR2737669A1

Abstract

Vynález sa týka izolácie katalyzátora na báze paládia zo zmesi, v ktorej je rozpustený. Konkrétnejšie sa tento vynález týka izolácie katalyzátora na báze paládia zo zmesi vzniknutej hydroxykarbonyláciou butadiénu na penténové kyseliny. Preto sa zakladá na spôsobe izolácie aspoň časti paládia rozpusteného v roztoku, ktorý takisto obsahuje aspoň 3-penténovú kyselinu, pričom je tento spôsob charakterizovaný tým, že uvedený roztok sa okyslí a mieša s vodným roztokom chlorovodíkovej kyseliny s cieľom získať dve kvapalné fázy, vrátane jednej fázy vodnej, ktorá obsahuje aspoň časť paládia.ŕ

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka izolácie katalyzátora na báze paládia zo zmesi, v ktorej je rozpustený.

Konkrétnejšie, tento vynález sa týka izolácie katalyzátora na báze paládia zo zmesi vzniknutej hydroxykarbonyláciou butadiénu na penténové kyseliny.

Jedným z cieľov tohto spôsobu podľa vynálezu je izolácia aspoň časti katalyzátora obsahujúceho paládium rozpusteného vo forme organokovového komplexu v spracovávanej zmesi na účely recyklácie tohto katalyzátora obsahujúceho paládium do novej reakcie hydroxykarbonylácie butadiénu.

Druhým cieľom tohto spôsobu je umožniť izoláciu aspoň časti penténových kyselín prítomných v uvedenej zmesi.

Hydroxykarbonyláciu butadiénu a/alebo jeho derivátov, zvlášť alylbutenolov ako napr. 3-buten-2-olu, 2-buten-l-olu a ich zmesí, zlúčenín vzniknutých adíciou chlorovodíka na butadién (chlórbutény), z ktorých je najdôležitejší krotylchlorid, možno uskutočňovať pomocou vody a oxidu uhoľnatého pri tlaku vyššom ako atmosférickom v prítomnosti katalyzátora obsahujúceho paládium, rozpusteného v reakčnej zmesi.

Doterajší stav techniky

Podrobnejší opis takéhoto spôsobu možno nájsť napr. v patentovej prihláške EP-A-0.648.731, aj keď sa predložený vynález neobmedzuje na spracovanie reakčných zmesí vzniknutých spôsobom výroby podľa tohto patentu.

Patentová prihláška US-A-3.857.895 opisuje spôsob hydroformylácie oleflnu oxidom uhoľnatým a vodíkom v prítomnosti katalyzátora obsahujúceho komplexnú zlúčeninu kovu VIII. skupiny s ligandom obsahujúcim aspoň aminoalkylovú, amidinoalkylovú, aminoarylovú alebo amidinoarylovú skupinu viazanú na trojmocný arzén, antimón alebo fosfor.

Zmes vzniknutá touto reakciou sa spracuje s cieľom oddeliť hydroformylovaný produkt od zvyšku obsahujúceho katalyzátor, pričom sa tento zvyšok kontaktuje s vodným roztokom kyseliny preto, aby sa rozpustil katalyzátor a takto získaný okyslený roztok sa oddelí.

Pri tomto spôsobe ligand reaguje s kyselinou za vzniku amónnych solí rozpustných v kyslom roztoku.

Podstata vynálezu

Reakčné zmesi použité v tomto spôsobe výroby podľa vynálezu obsahujú menšie alebo väčšie množstvo zlúčenín, ktoré sa zúčastňujú na hydroxykarbonylačnej reakcii a zlúčenín, ktoré vznikajú počas tejto reakcie.

Okrem katalyzátora na báze paládia, ktorý môže byť prítomný v rôznych chemických formách, reakčná zmes obsahuje vzniknuté penténové kyseliny, najmä 3-penténovú kyselinu, vodu, chlorovodíkovú kyselinu, v mnohých prípadoch taktiež vedľajšie produkty reakcie, ako butény alebo valérovú kyselinu, dikarboxylové kyseliny, ako adipovú kyselinu, 2-metylglutárovú kyselinu a 2-etyljantárovú kyselinu, príp. neskonvertovaný butadién a akékoľvek rozpúšťadlo použité v reakcii.

Vynález preto spočíva v spôsobe izolácie aspoň časti paládia rozpusteného v roztoku, ktorý zároveň obsahuje najmenej 3-penténovú kyselinu, vyznačujúci sa tým, že tento roztok je okyslený a miešaný s vodným roztokom chlorovodíkovej kyseliny tak, aby vznikli dve kvapalné fázy, vrátane vodnej fázy obsahujúcej aspoň časť paládia.

Ak spracovávaný roztok pochádza priamo z hydroxykarboxylácie butadiénu, je pochopiteľne nevyhnutné pred okyslením odstrániť nachádzajúci sa oxid uhoľnatý.

Použitý vodný roztok chlorovodíka obvykle obsahuje 5 % až 40 % hmotn. chlorovodíka z hmotnosti roztoku.

Roztok chlorovodíkovej kyseliny sa obvykle pridáva v množstve od desatiny do dvojnásobku objemu spracovávaného roztoku.

Podľa zloženia spracovávaného roztoku môže dôjsť k vzniku dvoch kvapalných fáz v dôsledku okyslenia jednoducho po pridaní vodného roztoku chlorovodíkovej kyseliny.

K tomu dochádza najmä, ale nie výhradne, keď spracovávaný roztok obsahuje rozpúšťadlo, ktoré sa s vodou v zásade nemieša, ako sú aromatické, alifatické alebo cykloalifatické uhľovodíky, alebo chlórované aromatické, alifatické alebo cykloalifatické uhľovodíky.

Rozdelenie do dvoch kvapalných fáz možno takisto dosiahnuť pridaním organického, s vodou nemiešateľného rozpúšťadla. Pridať ho možno po okyslení, pri okyslení alebo ak je to vhodné pred okyslením.

Prítomnosť organického rozpúšťadla nemiešateľného s vodou umožňuje extrahovať aspoň časť penténových kyselín obsiahnutých v spracovávaním roztoku.

Pri aplikácii tohto spôsobu nie je teplota, pri ktorej dochádza k okysleniu spracovávaného roztoku príliš významná. Preto možno operáciu uskutočňovať v teplotnom rozsahu 0 °C až 230 °C (čo je teplota, pri ktorej možno uskutočniť predchádzajúcu hydroxykarbonylačnú reakciu). V praxi je však obvyklá teplota medzi 20 °C a 200 °C, ešte výhodnejšie však medzi 40 °C a 110 °C.

Pri okyslení chlorovodíkovou kyselinou dochádza ku konverzii paládia prítomného v spracovávanom roztoku vo forme organometalického komplexu na paládiumdihydrotetrachlorid. Teplota, pri ktorej sa táto operácia uskutočňuje, však ovplyvňuje rýchlosť konverzie zlúčenín paládia, pričom vyššia teplota túto konverziu urýchľuje, ale zároveň vzniká riziko vyzrážania časti paládia.

Organické rozpúšťadlo použité na extrakciu je výhodne zvolené z aromatických, alifatických alebo cykloalifatických uhľovodíkov a chlórovaných aromatických, chlórovaných alifatických alebo chlórovaných cykloalifatických uhľovodíkov, v daných operačných podmienkach kvapalných a v zásade nemiešateľných s vodou.

Je praktické ak je bod varu organického rozpúšťadla nižší ako bod varu 3-penténovej kyseliny.

Príklady týchto rozpúšťadiel môžu okrem iného predstavovať benzén, toluén, xylény, chlórbenzény, cyklohexán, butadién, butény, alkány, ako napr. hexány, heptány, oktány, nonány, dekány, undekány, dodekány a rôzne zmesi niektorých týchto rozpúšťadiel.

Zmes získaná po okyslení spracovávaného roztoku a po pridaní v prípade potreby organického rozpúšťadla a miešaní sa v pokojovom stave rozdelí do fázy organickej a do fázy vodnej.

Rovnako ako v prípade okyslenia sa extrakcia organických rozpúšťadlom môže uskutočniť pri teplote medzi 0 °C a 230 °C, výhodnejšie medzi 20 °C a 200 °C a najvýhodnejšie medzi 40 °C a 110 °C.

Organická fáza obsahuje viac ako polovicu pôvodného množstva penténových kyselín, väčšinu butadiénu a butánov a časť dikarboxylových kyselín, ktoré môžu byť v spracovávanom roztoku prítomné.

SK 282111 Β6

Vodná fáza obsahuje viac ako polovicu celkového množstva paládia rovnako ako časť dikarboxylových kyselín, ktoré môžu byť v spracovávanom roztoku prítomné.

Extrakčná operácia pomocou organického rozpúšťadla sa môže podľa želania opakovať viackrát.

Podľa povahy použitého organického rozpúšťadla môže množstvo penténových kyselín v organickej fáze prekračovať 60 % a dokonca i 75 % množstva na začiatku prítomného v spracovávanom roztoku. Penténové kyseliny, najmä 3-penténová kyselina, sa môžu ďalej z organickej fázy izolovať bežnými chemickými spôsobmi.

Vodná fáza spravidla obsahuje viac ako 60 % a výhodnejšie viac ako 80 % paládia na začiatku prítomného v spracovávanom roztoku. Spôsobom podľa vynálezu možno dokonca získať v priaznivom prípade z vodnej fázy prakticky všetko paládium.

Vodnú fázu obsahujúcu paládium možno výhodne recyklovať do novej hydroxykarbonylačnej reakcie butadiénu. Obvykle je žiaduce vopred oddestilovať časť obsiahnutej chlorovodíkovej kyseliny a tým upraviť jej množstvo na množstvo používané pri hydroxykarbonylácii. Touto destiláciou vznikne roztok chlorovodíkovej kyseliny zodpovedajúcej azeotropnej zmesi voda/chlorovodík. V podmienkach kontinuálnej priemyselnej výroby je zvlášť výhodné použiť takto získaný roztok chlorovodíkovej kyseliny na okyslenie spracovávaného pôvodného roztoku, v prípade potreby po jeho doplnení a úprave na množstvo a koncentráciu chlorovodíkovej kyseliny požadovanej po okyslení.

Alternatívny spôsob realizácie vynálezu spočíva v oddestilovaní aspoň časti penténových kyselín zo spracovávaného roztoku pred okyslením.

Túto destiláciu možno uskutočniť pri teplote 110 °C alebo nižšej. Toto teplotné obmedzenie je dôležité, pretože sa pozorovalo, že ak sa oddestilovanie uskutoční pri vyššej teplote, časť paládia sa vyzráža. V priemyselnej výrobe je však i takéto čiastočné vyzrážanie neprijateľné. Znamená straty veľmi drahého kovu a navyše vážne sťažuje spracovanie reakčných zmesí.

Neočakávane sa zistilo, že keď sa táto operácia uskutoční pri teplote 110 °C alebo nižšej, a ešte výhodnejšie pri teplote 105 °C alebo nižšej, nedochádza k žiadnemu vyzrážaniu paládia.

Ak sa máme vyrovnať s týmto vrchným teplotným limitom, niekedy stačí pracovať pri atmosférickom tlaku. Častejšie je však potrebné destilovať penténové kyseliny pri tlaku nižšom ako atmosférickom, spravidla v rozsahu 2kPaaž7kPa.

V spracovávanom roztoku sú niekedy prítomné ľahké zlúčeniny, ktoré sa takisto s penténovou kyselinou oddestilujú. Sú to napr. butadién, butény, voda, niekedy časť dikarboxylových kyselín a rozpúšťadlo.

Po tejto destilácii sa získa destilačný zvyšok obsahujúci paládium a ťažké zlúčeniny, ako napr. ďalší podiel dikarboxylových kyselín. Tento zvyšok je ďalej spracovávaný, ako je uvedené, pomocou vodného roztoku chlorovodíkovej kyseliny obvykle obsahujúceho 5 % až 40 % hmotn. chlorovodíkovej kyseliny z hmotnosti roztoku. V tomto prípade nie je potrebné uskutočniť extrakciu organickým rozpúšťadlom ako v prvom opísanom alternatívnom spôsobe.

Ako už je uvedené, teplota, pri ktorej sa spracovávaný roztok okyslí, je medzi 0 °C a 230 °C, v praxi medzi 20 °C a 200 °C a výhodnejšie medzi 40 °C a 110 °C.

Okyslený vodný roztok obsahujúci paládium sa môže recyklovať do novej hydroxykarbonylačnej reakcie buta diénu ako v predchádzajúcom prípade, a to po možnom oddestilovaní nadbytočnej chlorovodíkovej kyseliny.

Pri rovnakom množstve má recyklované paládium katalytickú aktivitu porovnateľnú s aktivitou nového.

Spôsob podľa vynálezu dovoľuje okrem recyklovania katalyzátora na báze paládia v homogénnej forme a izolácie aspoň časti vzniknutých penténových kyselín i odstránenie aspoň časti vedľajších produktov hydroxykarbonylácie butadiénu, zvlášť dikarboxylových kyselín, ktorých prítomnosť môže v uvedenej reakcii hydroxykarbonylácie butadiénu pôsobiť škodlivo.

Tento vynález ilustrujú nasledujúce príklady.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1 až 3

Do banky s okrúhlym dnom opatrenej magnetickým miešadlom sa postupne vloží:

mg chloridu paládnatého,

360 mg 37 % chlorovodíkovej kyseliny, g 3-penténovej kyseliny (P3), g 2-metylglutárovej kyseliny, g 2-etyljantárovej kyseliny.

Ďalej sa pridá 20 ml chlorovodíkovej kyseliny s koncentráciou 10 % hmotn. vo vodnom roztoku a organické rozpúšťadlo (pozri tabuľku 1). Zmes sa mieša počas 30 minút pri laboratórnej teplote. Obidve fázy sa oddelia usadením a určí sa obsah paládia v obidvoch fázach. V žiadnom prípade sa neuskutočnilo vyzrážanie. Výsledky stanovenia paládia sú uvedené v tabuľke 1.

Tabulka 1

Príklady	Organické rozpúšťadlo	* Pd vo vodná] fáze	% Pd v organickej fáz·
Príklad 1	toluén	100	0
Príklad 2	cyklohexán	94	1«
Príklad 3	dodekftn	SO	20

Príklad 4 až 7

66,8 mg π-krotylpaládiumchloridu,

242 mg chlórbuténu,

8,02 g 3-penténovej kyseliny (P3),

9,04 g 2-metylglutárovej kyseliny, g 2-etyljantárovej kyseliny.

Zmes sa zohreje na 50 °C až vznikne homogénny roztok a potom sa nechá vychladnúť na pôvodnú teplotu. Ďalej sa pridá 20 g roztoku chlorovodíkovej kyseliny vo vode (koncentrácia chlorovodíkovej kyseliny je C % podľa tabuľky 2) a 20 g toluénu.

Na konci periódy miešania, ktorá sa mení podľa povahy vzorky, sa obidve fázy oddelia usadením. V obidvoch fázach sa stanoví obsah paládia a organických produktov.

V tabuľke 2 sú uvedené rozdeľovacie koeficienty rôznych produktov (hmotnostné pomery frakcií vo vodnej a organickej vrstve).

TabuIKa 2

Príklady	HCl C % haotn.	T ‘C	Doba nieiania	Pd	P3	Dikarboxylové kyseliny
Príklad 4	10	40	$0 nin.	>1300	0,22	1,7
Príklad 5	10	70	90 nin.	440	0,28	2,0
Príklad 6	20	40	60 nin.	350	0,13	0,9
Príklad 7	37	45	60 nin.	700	0,16	0,9

Príklad 8

Taký istý postup ako v príklade 6, ale dodatočne sa pri extrakcii zmes prebubláva 83 mmólmi butadiénu.

Získajú sa tieto rozdeľovacie koeficienty:

Pd = 36

P3 = 0,13 dikarboxylové kyseliny = 0,9.

Príklad 9

Do banky s okrúhlym dnom s obsahom 250 ml sa postupne vloží:

1,668 g (9,4 mmol, zodpovedajúci 1 g Pd) chloridu paládnatého,

54,08 g chlorovodíkovej kyseliny vo vodnom roztoku s koncentráciou 37 % hmotn.,

4,07 g 3-penténovej kyseliny, voda v množstve potrebnom na doplnenie roztoku na 100 g.

Destilácia sa uskutočňuje pri atmosférickom tlaku až sa získa asi 70 ml destilátu (74,15 g). Tento destilát obsahuje 3,2 g 3-penténovej kyseliny. Parná fáza má teplotu 106-107 °C a teplota v banke s okrúhlym dnom nepresahuje 110 °C. Nepozorovalo sa žiadne zrážanie paládia.

Príklad 10

Do jednohrdlovej banky s obsahom 100 ml sa umiestni reakčná zmes pochádzajúca z hydroxykarbonylácie butadiénu v prítomnosti π-krotylpaládiumchloridu. Táto zmes má nasledujúce zloženie:

0,0707 g (0,357 mmol) π-krotylpaládiumchloridu,

0,2706 chlórbuténu (alebo krotylchloridu),

8,0 g 3-penténovej kyseliny,

9,1 g 2-metylglutárovej kyseliny,

3,11 g 2-etyljantárovej kyseliny.

K tejto reakčnej zmesi sa pridá:

g dichlóretánu, g vodného roztoku chlorovodíkovej kyseliny s koncentráciou 20 % hmotn.

Banka s okrúhlym dnom opatrená chladičom sa umiestni v olejovom kúpeli.

Zmes sa jednu hodinu mieša pri teplote 40 °C.

Po ukončení miešania a rozdelení na základe hustoty sa odoberú vzorky z obidvoch získaných kvapalných fáz na stanovenie paládia.

Kvantitatívnou analýzou sa zistí prakticky rovnaké množstvo paládia ako v pôvodnej zmesi.

Hmotnostný rozdeľovači koeficient medzi vodou a organickou fázou je 32.

Priemyselná využiteľnosť

Priemyselná využiteľnosť predloženej patentovej prihlášky je nesporná v celom rozsahu nárokov, ktorých cieľom je zvýšiť výťažky a racionalizovať spôsob katalytickej hydroxykarbonylácie butadiénu na penténové kyseliny práve v priemyselnom uskutočnení. Prihláška špecifikuje spôsob recyklácie katalyzátora na báze Pd, s katalytickou akti vitou blízkou pôvodnej, v okyslenom roztoku vhodnom na aplikáciu v ďalšej hydroxykarbonylačnej reakcii. Snaží sa predísť stratám paládia a technologickým problémom v dôsledku jeho vyzrážania a zvýšiť účinnosť izolácie produktových penténových kyselín. Rovnako sa snaží o odstránenie nežiaducich vedľajších produktov z procesu, najmä dikarboxylových kyselín, ktorých prítomnosť by mohla znižovať účinnosť reakcie. V dôsledku využitia tejto prihlášky možno očakávať prínos v oblasti technologickej racionalizácie, ekonomických výsledkov i ekologických dopadov.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob izolácie aspoň časti paládia rozpusteného v roztoku, ktorý takisto obsahuje najmenej 3-penténovú kyselinu, vyznačujúci sa tým, že uvedený roztok sa okyslí a mieša s vodným roztokom chlorovodíkovej kyseliny tak, aby sa získali dve kvapalné fázy, vrátane jednej vodnej fázy, ktorá obsahuje aspoň časť obsiahnutého paládia.
2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že vodný roztok použitej chlorovodíkovej kyseliny obsahuje 5 % až 40 % hmotn. chlorovodíkovej kyseliny z hmotnosti roztoku.
3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m , že vodný roztok chlorovodíkovej kyseliny sa pridá v množstve zodpovedajúcom dvom desatinám až dvojnásobku objemu spracovávaného roztoku.
4. Spôsob podľa nárokov laž 3, vyznačujúci sa t ý m , že k vzniku dvoch kvapalných fáz pri okyslení dochádza púhym pridaním vodného roztoku chlorovodíkovej kyseliny.
5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že spracovávaný roztok obsahuje rozpúšťadlo vo vode v podstate nerozpustné ako je aromatický, alifatický alebo cykloalifatický uhľovodík, alebo chlórovaný aromatický, chlórovaný alifatický, alebo chlórovaný cykloalifatický uhľovodík.
6. Spôsob podľa jedného z nárokov laž 3, vyznačujúci sa tým, že k rozdeleniu na dve kvapalné fázy dochádza v dôsledku pridania s vodou nemiešateľného organického rozpúšťadla, pričom toto pridanie sa uskutočňuje po okyslení, súčasne s okyslením alebo, ak je to vhodné, pred okyslením.
7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , že organické rozpúšťadlo pridané na účel extrakcie sa zvolí z aromatických, alifatických alebo cykloalifatických uhľovodíkov a chlórovaných aromatických, chlórovaných alifatických alebo chlórovaných cykloalifatických uhľovodíkov, ktoré sú v zásade s vodou nemiešataľné a kvapalné v operačných podmienkach.
8. Spôsob podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúci sa t ý m , že organické rozpúšťadlo sa zvolí z benzénu, toluénu, xylénov, chlórbenzénov, cyklohexánu, butadiénu, buténov, alkánov, ako sú napríklad hexány, heptány, oktány, nonány, dekány, undekány a dodekány a rôzne zmesi niekoľkých týchto rozpúšťadiel.
9. Spôsob podľa nárokov laž 8, vyznačujúci sa t ý m , že sa použije na izoláciu katalyzátora na báze paládia zo zmesi vzniknutej pri hydroxykarbonylácii butadiénu na penténové kyseliny.
10. Spôsob podľa nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa t ý m , že dve fázy získané separáciou na základe hustoty sa skladajú z organickej fázy, ktorá obsahuje viac ako polovicu počiatočného množstva penténovej kyseliny, väčšinu butadiénu a buténov a časť dikarboxylových

SK 282111 Β6 kyselín prítomných v spracovávanom roztoku, a z vodnej fázy, ktorá obsahuje viac ako polovicu celkového množstva paládia a časť dikarboxylových kyselín obsiahnutých v spracovávanom roztoku.
11. Spôsob podľa nárokov lažlO, vyznačujúci sa t ý m , že vodná fáza obsahujúca paládium sa recykluje do novej reakcie hydroxykarbonylácie butadiénu, výhodne až po oddestilovaní časti obsahujúcej chlorovodíkové kyseliny tak, aby sa upravilo množstvo použitej chlorovodíkovej kyseliny na množstvo vhodné na hydroxykarbonylačnú reakciu.
12. Spôsob podľa nároku 11, vyznačujúci sa t ý m , že takto získaný roztok chlorovodíkovej kyseliny charakteru azeotropnej zmesi vody a chlorovodíkovej kyseliny sa použije na okyslenie pôvodného spracovávaného roztoku, podľa potreby po pridaní nevyhnutných reakčných zložiek.
13. Spôsob izolácie aspoň časti paládia rozpusteného v roztoku takisto obsahujúcom najmenej 3-penténovú kyselinu podľa nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa t ý m , že uvedený spôsob spočíva v oddestilovaní aspoň časti penténových kyselín zo spracovávaného roztoku pred okyslením vodným roztokom chlorovodíkovej kyseliny.
14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa t ý m , že sa v záujme prevencie vyzrážania paládia destilácia uskutočňuje pri teplote 110 °C alebo nižšej a výhodnejšie pri teplote 105 °C alebo nižšej.
15. Spôsob podľa nároku 13 a 14, vyznačujúci sa t ý m , že sa destilácia uskutočňuje pri atmosférickom tlaku alebo nižšom v rozsahu 2 kPa až 7 kPa.
16. Spôsob podľa nárokov 13 až 15, v y z n a č u júci sa tým, že destilačný zvyšok obsahujúci paládium sa spracováva pomocou vodného roztoku chlorovodíkovej kyseliny.
17. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že použitý vodný roztok chlorovodíkovej kyseliny obsahuje 5 % až 40 % hmotn. chlorovodíkovej kyseliny z hmotnosti destilačného zvyšku.
18. Spôsob podľa nároku 16 alebo 17, vyznačujúci sa tým, že okyslený vodný roztok obsahujúci paládium sa recykluje do novej reakcie hydroxykarbonylácie butadiénu, v prípade potreby po oddestilovaní nadbytočnej chlorovodíkovej kyseliny.