SK282095B6 - Dlažbový blok - Google Patents

Abstract

Dlažbový blok (1) je na vytváranie rovnako širokých styčných škár (22) opatrený na svojich bočných styčných plochách dištančníkmi (12, 13). Styčné plochy (4) dištančníkov (12, 13) sú na tvarové zaklesnutie do väzby (19) dlažby vytvarované tak, že pri zostavení dvojíc vzájomne k sebe priradených a komplementárnych dištančníkov (12, 13) vzájomne protiľahlých bočných stien (9, 11) dlažbového bloku (1) majú rovnaký priebeh a sú vytvarované na dosadnutie na seba do tvarového zazubeného záberu. Dlažbový blok (1) je tak tvarovým riešením svojich dištančníkov (12, 13) zaistený proti posunutiu do strany vnútri väzby (19) vytváranej dlažby.ŕ

Description

Vynález sa dotýka dlažbového bloku na vloženie do dlažbovej väzby, uložiteľného do mriežkovej modulovej siete modulových čiar, pokrývajúcej dláždenú plochu, a opatrený bočnými dištančníkmi, ktoré sú opatrené styčnými plochami na tvarové pripojenie k styčným plochám dištančníkov susedných dlažbových blokov, pričom styčné plochy dištančníkov majú priestorový tvar na tvarové zaklesnutie s komplementárnymi styčnými plochami dištančníkov susedných dlažbových blokov.

Doterajší stav techniky

Dlažbové bloky a dlaždice sú známe v mnohých tvarových obmenách. Napríklad v spisoch DE 341 16 540 a US-PS 3 494 266 sú opísané dlažbové bloky, ktorých vonkajší obrys je vytvarovaný tak, aby mohol byť zaklesnutý do obrysu susedných blokov svojimi zazubenými bočnými stenami.

Týmto zazubením sú dlažobné bloky tohto vytvorenia tiež zaistené proti posunutiu do strán, takže sa podstatne zvyšuje stabilita dlažby majúca väzbu vytvorenú z takto tvarovaných dlažobných blokov.

Z tohto druhu dlaždíc alebo dlažobných blokov je síce tvarovým zaklesnutím styčných plôch zlepšená stabilita dlažbovej väzby, ale z takých prvkov nie je možné vytvárať dlažby s priebežnými škárami, v ktorých by mohla napríklad rásť tráva alebo mach, aby sa zlepšil dekoratívny účinok dlažby. Okrem toho takto vytvorené dlaždice neumožňujú odvod dažďovej vody, ktorá môže ich tesnými spojovacími zámkami len pomaly presakovať do zeme.

Aby sa dosiahlo spojenie výhod vzájomného zazubeného spojenia susedných dlaždíc s výhodou dostatočne širokých styčných škár medzi jednotlivými blokmi, bol vyriešený dlažbový blok, ktorý je opísaný v EP O 060 961 BI.

Tento dlažbový blok je vo svojej spodnej časti taktiež opatrený tvarovým vonkajším obrysom, upraveným na zaklesnutie do zazubeného vonkajšieho obrysu susedného bloku, ale v hornej tretine svojej výšky je oproti spodnej časti odsadený a má v pôdorysnom pohľade štvoruholníkový vonkajší tvar, ktorého obvod je o niečo menší ako obvod spodnej zazubenej časti. Na hornej ploche tejto hornej odstupňovanej časti dlažbového bloku je vytvorená nášľapná plocha.

Po osadení tohto bloku do vytváraného úseku dlažby je vďaka zazubeniu svojej spodnej časti dlažbový blok zaistený proti posunutiu do strán a v hornej časti výšky bloku sa nachádza dostatok miesta na vytvorenie škár.

Takto vytvorený blok však má stále ešte nevýhodu spočívajúcu v tom, že spodné časti susedných blokov do seba zapadajú po celom obvode pomerne tesne svojimi obvodovými obrysmi, takže voda môže v tejto spodnej časti blokov len ťažko presakovať do podkladu.

Okrem toho bol už navrhnutý rad dlažobných blokov a dlaždíc, ktoré boli opatrené bočnými dištančnými prvkami na zaistenie rovnomerných škár medzi susednými dlažbovými blokmi. Také dlaždice a dlažbové bloky sú opísané napríklad v DE 89 01 920, DE 87 00 821, EP O 227 144 a DE 83 02 622.

Vo všetkých týchto známych vyhotoveniach dlažbových blokov a dlaždíc sú dištančné alebo rozperné prvky vytvorené tak, že dosadajú na styčné plochy susedných dlaždíc po zosadení do väzby iba na zraz. V niektorých riešeniach dosadajú styčné plochy dištančných výstupkov na bočné plochy susedných dlaždíc, v iných dosadajú čelné styčné plochy dištančných prvkov na obdobné styčné plochy dištančných výstupkov susedných dlaždíc.

Takto vytvorené dištančné a rozperné prvky síce zaisťujú požadovaný odstup medzi susednými dlaždicami, ale neposkytujú týmto dlaždiciam žiadne zaistenie proti posuvom v smere rovnobežnom s rovinami bočných stien dlaždíc.

V DE 89 13 777 je opísaná dlaždica s dištančnými výstupkami na bočných stenách, ktorých styčné plochy neprebiehajú rovnobežne s bočnými stenami dlaždice, ale sú k nim sklonené šikmo, aby sa dosiahlo zabezpečenie dlaždíc v dlažbe proti bočným posuvom.

Takto vytvorená dlaždica je síce dostatočne spoľahlivo zaistená proti posunutiu do strán, ale takto vytvorený dlažbový prvok má aj pri štvorcovom pôdoryse rôzne vytvarované bočné plochy. To znamená tak pri výrobe dlaždíc, ako tiež pri kladení dlažby značné komplikácie, ktoré zvyšujú náklady, ktoré tak zvyšujú ceny oboch týchto výrobných postupov.

Z DE 90 00 928-U alebo DE 38 04 760 Al je konečne známy dlažobný blok s rozpernými prvkami, ktoré majú vonkajšie telesné vytvorenie upravené na vzájomný tvarový záber oboch na seba dosadajúcich výstupkov. Tieto tvarové úpravy sú však najmä v prvom z oboch riešení veľmi zložité a vyžadujú veľmi presnú prácu pri kladení týchto dlaždíc a blokov, čo je najmä pri strojnom pokladaní dlažby sotva možné.

Úlohou vynálezu je vyriešiť telesné vytvorenie dlažbového bloku, pri ktorom by jednako bolo zaistené vytváranie rovnomerných styčných škár, ktoré by umožňovali bezproblémové presakovanie vody, a jednako by bol blok na uloženie do dlažby zaistený proti posúvaniu do strán pri zachovaní predpokladov na ľahké kladenie dlažby.

Podstata vynálezu

Táto úloha je vyriešená dlažbovým blokom podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva vtom, že styčné plochy všetkých dištančníkov na každom dlažbovom bloku majú stupňovitý vonkajší obrys a ich stupňovité usporiadanie je vytvorené okolo celého obvodu dlažbového bloku v rovnakom zmysle.

Konkrétnym výhodným vytvorením dlažbového bloku podľa závislých nárokov je možné dosiahnuť ďalších výhodných účinkov.

V takom výhodnom vytvorení vynálezu sú na jednej bočnej stene dlažbového bloku vytvorené najmenej dva dištančníky a rovnaký počet dištančníkov, rozmiestených v rovnakých rozstupoch, je upravený na protiľahlej komplementárnej bočnej stene dlažbového bloku.

V inom výhodnom vytvorení vynálezu má dlažbový blok vonkajšie rozmery, ktoré sú celočíselným násobkom modulu modulovej siete a mimo oblasti dištančníkov má dlažbový blok rovnobežníkový pôdorysný tvar.

K sebe prirazené dištančníky na dvoch vzájomne protiľahlých bočných stenách sú výhodne umiestnené v rovnakom odstupe od rohov bočných stien, pričom najmenej dva dištančníky na jednej bočnej stene sú opatrené rovnakými styčnými plochami, pričom rozstupy bodov na týchto styčných plochách pozdĺž bočnej steny majú hodnotu dĺžky modulu delenej počtom dištančníkov, pripadajúcich na jeden modul.

Vo výhodnom vytvorení vynálezu sú protiľahlé bočné steny vytvorené súmerne vzhľadom na strednú os dlažbového bloku, kolmej na nášľapnú plochu a dlažbový blok má v pôdoryse pravouholníkový tvar. Dlažbový blok je výhod ne opatrený na svojich pretínajúcich bočných stenách rovnako vytvorenými dištančníkmi na vytvorenie krížiacich sa styčných škár s rovnakými šírkami.

Zvlášť výhodné je vytvorenie vynálezu, podľa ktorého obsahuje každá stupňovitá styčná plocha dve vzájomne rovnobežné a odstupňované oblasti, ktoré sú spolu spojené rovinnou spojovacou plochou, orientovanou šikmo až kolmo na bočné plochy dlažbového bloku, pričom šikmé spojovacie plochy, sklonené po celom obvode dlažbového bloku v jednom zmysle vzhľadom na priľahlé bočné steny, sú v tomto zmysle vždy stúpajúcimi plochami.

Dištančniky dlažbového bloku podľa vynálezu presahujú cez os škár, prípadne cez modulové čiary modulovej siete, pričom tieto osi rozdeľujú spojovaciu plochu styčných plôch, ktorá je nerovnobežná s bočnými stenami, pripadne rozpoľuje výšku týchto plôch, kolmých na bočné strany dlažbového bloku. Každý dištančnik je výhodne vytvorený v tvare blokového výstupku na bočných stenách dlažbového bloku a je opatrený prechodovými plochami, ktoré sú šikmé až kolmé na bočné plochy a sú spojovacími plochami bočných stien so stupňovitými oblasťami dištančníkov. Dištančniky lícujú so spodnou hranou dlažbového bloku a sú ukončené v odstupe od obvodovej hornej hrany dlažbového bloku, ktorý sa rovná jednej pätine výšky dlažbového bloku.

Dlažbový blok podľa vynálezu je veľmi výhodný na zapojenie do dlažbovej väzby, ktorá je rozčlenená do jednotlivých modulových polí mriežkovej modulovej sústavy, pokrývajúcej celú plochu vytváranej dlažby. Styčné plochy každého dištančníka majú v dôsledku svojho vytvorenia podľa vynálezu charakter priestorového útvaru, ktorý slúži k zaklesnutiu do komplementárnych styčných plôch susedných blokov.

Takto vytvorené dlažbové bloky sú vzájomným tvarovým záberom dištančníkov medzi sebou pevne zaistené vo väzbe dlažby a nemôže dôjsť k ich posunutiu do strán. Tým je podstatne zvýšená stabilita jednotlivých blokov a zaťažiteľnosť dlažby ako celku.

V tvare dlažbového bloku podľa vynálezu ostávajú zachované všetky výhody vytvorenia dlažbových blokov s postrannými výstupkami, to znamená je umožnené dobré presakovanie vody pomerne širokými škárami, ktorých šírka je vždy celkom rovnomerná. Škáry medzi dlažbovými prvkami môžu byť v závislosti od účelu vytváranej dlažby ešte ďalej dekoratívne upravené a nie sú obmedzené len na priame línie. Okraje hornej nášľapnej plochy bloku môžu byť podľa požiadaviek zvlnené, vrúbkované alebo môžu mať aj iné tvary.

Opatrením dlažbového bloku dištančníkmi rozmiestnenými v rovnakých odstupoch sa dosahuje výhoda spočívajúca v tom, že s jediným druhom dlažbových blokov je možné vytvárať krížovú väzbu dlažby. Aby bolo možné vytvárať dlažbu s prípadne dekoratívnym vzorom z mozaikovo kladených dlaždíc, je nutné použiť rôzne veľkých dlažbových prvkov. Výhodné je pritom použitie takých veľkostí dlažbových prvkov, ktoré v mriežkovej modulovej sieti na vytvorenie dlažbovej väzby pokrývajú vždy taký počet modulových jednotiek, ktorý je možno určiť celým číslom.

Pri opatrení styčných plôch dištančníkov rovnakými styčnými plochami, pričom rozstup týchto styčných plôch pozdĺž bočnej steny sa rovná dĺžke modulovej jednotky delenej počtom dištančníkov, pripadajúcich na jednu modulovú jednotku, môže byť dlažobný blok využívaný na vytváranie behúftovej väzby, v ktorej sú bloky usporiadané do priebežných radov a dlažobné bloky v jednom rade sú presadené oproti blokom druhého radu. Pri vytváraní dlaž by z dlažbových blokov s rovnakými veľkosťami zodpovedá počet dištančníkov, vytvorených podľa predchádzajúceho opisu na každej z bočných stien bloku, počtu možnosti vzájomného presadenia susedných blokov v smere ich bočných stien.

Ak sú protiľahlé bočné steny vytvorené súmerne vzhľadom na strednú os dlažbového bloku, kolmú na nášľapnú plochu, dosahuje sa tým jednako zníženie nákladov na výrobu blokov a jednako sa umožní uloženie jedného bloku do väzby v dvoch smerových orientáciách. To je zvlášť výhodné pri pravouholníkových blokoch, pretože je možné klásť bloky jeden vedia druhého bez toho, aby bolo potrebné vyhľadávať dištančniky, ktoré k sebe svojím tvarom patria.

Styčné plochy dištančníkov vytvorené tak, že pridávaný dlažbový blok sa zasúva do čiastočne položenej väzby dlažby, vytvorenej predtým pozdĺž dvoch sústav vzájomne sa krížiacich modulových čiar, bočným posuvovým pohybom vo vodorovnom smere dlažby. Tento posuv je potrebné vykonať ešte v čase, kedy sa prisúvaný blok nachádza medzi dvoma susednými blokmi, položenými pozdĺž krížiacich sa modulových čiar. Týmto prisúvaniam pridávaného dlažbového bloku do čiastočne položenej dlažby sa do tejto väzby zapojujú súčasne dve bočné steny bloku, ktoré na seba nadväzujú. Takto navrhnuté vytvorenie dlažbového bloku poskytuje najmä pri strojnom kladení dlažieb mimoriadne výhody.

Vytvorením stupňovitých styčných plôch dištančníkov, ktoré sa vo väzbe dlažby dotýkajú takto upravenými čelnými styčnými plochami iba rovnako tvarovaných styčných plôch susedných blokov, sa zaisťuje presah dištančníkov cez os styčnej škáry, to znamená pretínanie modulovej čiary. Modulová čiara delí spojovaciu plochu medzi oboma oblasťami, nerovnobežnú s bočnými stenami dlažbového bloku, na dve časti.

Šikmé plochy sú po celom obvode dlažbového bloku podľa vynálezu sklonené jednom zmysle vzhľadom na priľahlé bočné steny a sú vždy buď stúpajúcimi alebo klesajúcimi plochami. Tým je vytvorené príkladné vytvorenie styčných plôch, v ktorom je zaistená možnosť priloženia bloku k čiastočne zostavenej dlažbe spôsobom uvedeným v predchádzajúcej časti.

Dlažbový blok podľa vynálezu môže mať aj iné tvary. Iba je potrebné dbať na to, aby sa uhlový rozsah, v ktorom je možné pridávaný blok zasunúť do už zostavenej časti väzby, prekrýval s definovaným uhlovým rozsahom susedného bloku, ako bude podrobnejšie objasnené v príkladoch vyhotovenia vynálezu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie objasnený pomocou príkladov vyhotovenia zobrazených na výkresoch, kde znázorňujú obr. 1 axonometrický pohľad na dlažbový blok podľa vynálezu, obr. 2 bočný pohľad na dlažbový blok z obr. 1, obr. 3 pôdorysný pohľad na dlažbový blok podľa obr. 1 obr. 4 pohľad zdola na dlažbový blok z obr. 1, obr. 5 pohľad na behúňovú väzbu, vytvorenú z dlažbových, obr. 6 pohľad na behúňovú väzbu vytvorenú z dlažbových blokov zobrazených na obr. 1, obr. 7 pôdorysný pohľad na čiastočne zostavenú dlažbu s krížovou väzbou, do ktorej sa práve vkladá nový blok, a obr. 8 pôdorysný pohľad na väzbu dlažby zostavenej z blokov s rozdielnymi veľkosťami.

SK 282095 Β6

Príklady uskutočnenia vynálezu

Dlažbový blok 1 podľa vynálezu, zobrazený na obr. 1 až 4, má v podstate hranolovitý tvar so štvorcovou nášľapnou plochou 2 a je opatrený bočnými dištančníkmi 3. Bočné dištančníky 3 majú na svojich bokoch stupňovitú styčnú plochu 4, ktorá pozostáva z dvoch vedľa seba uložených a vzájomne rovnobežných oblastí 5, 6, ktoré sú spolu spojené šikmou plochou 7. Na každej z bočných stien 8, 9, 10, 11 dlažbového bloku 1 sú vytvorené dva dištančníky 3, ktoré sú usporiadané v rozstupoch d majúcich v tomto špeciálnom príkladnom vyhotovení na všetkých štyroch bočných stenách 8 až 11 rovnakú veľkosť.

Vždy dva k sebe priradené a vzájomne komplementárne dištančníky 12, 13 na dvoch vzájomne protiľahlých bočných stenách 9, 11 dlažbového bloku 1 sú vytvorené v rovnakej výške h, meranej v smere dĺžky bočných stien 9,

11. Obe styčné plochy 14, 15 k sebe prislúchajúcich a komplementárnych dištančníkov 12,13 majú rovnaký priebeh. V znázornenom príkladnom vyhotovení sú styčné plochy 14, 15 okrem toho vytvorené súmerne na natočenie o 180°. V dôsledku toho môžu byť obe bočné steny 9, 11 spoločne s príslušnými dištančníkmi 12, 13, 16, 17 vytvorené súmerne na otáčanie dlažbového bloku 1 o 180°.

V zobrazenom príkladnom vyhotovení, v ktorom má základné teleso dlažbového bloku 1 hranolovitý tvar a ako je zjavné zo štvorcového tvaru nášľapnej plochy 2, rovnobežníkový, prípadne pravouholníkový pôdorys, sú všetky štyri bočné steny 8 až 11 vytvorené zhodne. Celý dlažbový blok 1 je vytvorený súmerne vzhľadom na otočenie o 90°. V dôsledku tohto konštrukčného vytvorenia môže byť každá z bočných stien 9 až 11 jedného dlažbového bloku 1 priradená k ľubovoľnej bočnej stene 9 až 11 susedného dlažbového bloku 1.

Pri sledovaní priebehu vonkajšieho obrysu dlažbového bloku 1 napríklad na obr. 4 v jednom smere okolo, dookola sa zisťuje, že šikmé plochy 7, ktoré nie sú rovnobežné s bočnými plochami dlažbového bloku 1, sú sklonené tak, že sú vždy buď stúpajúcimi plochami alebo klesajúcimi plochami vzhľadom na príslušnú bočnú stenu 8 až 11 dlažbového bloku 1. Pri sledovaní obvodu napríklad v smere pohybu hodinových ručičiek na obr. 4 sú všetky šikmé plochy 7 plochami klesajúcimi smerom k príslušnej bočnej stene 8 až 11 dlažbového bloku 1.

Na obr. 5 až 7 sú zobrazené príklady vytvárania dlažieb z dlažbových blokov 1, usporiadaných do behúňovej alebo krížovej väzby. Modulové čiary R, ktoré v týchto zobrazených príkladoch vytvárajú pravouholníkovou mriežkou so štvorcovými modulovými poľami, sú zobrazené čiarkovanými čiarami.

Rovnakým vytvorením styčných častí dlažbových blokov 1 a priradením dvojíc k sebe prislúchajúcich a protiľahlých dištančníkov 12, 13 dvoch protiľahlých bočných stien 9,11 je možné vytvárať dlažbu z dlažbových blokov 1 so spoločnými styčnými plochami 4.

Vždy dva k sebe priradené a komplementárne dištančníky 12,13 zaberajú do seba svojimi šikmými plochami 7 a vytvárajú tak zazubené styky. Týmto zazubením je dosiahnutá zvýšená stabilita dlažbovej väzby 19, 21, v ktorej sú jednotlivé dlažbové bloky 1 podstatne lepšie zaistené proti posuvu do strán.

Týmto vytvorením styčných plôch 4 je možné navyše dosiahnuť to, že dlažbový blok 1 sa môže posunutím do strany v smere šípky P alebo šípky Q zapojiť do čiastočne vytvorenej dlažbovej väzby 19, 21 a pritom je dosiahnuté súčasné pripojenie dvoch bočných strán. V neznázomenom príkladnom vyhotovení je to dosiahnuté tým, že šikmé plo chy 7 styčných plôch 4 sú, ako je to zjavné z obr. 4, sklonené tak, že sú vo vzťahu k príslušným bočným stenám 8, 9,10,11 pri sledovaní vonkajšieho obrysu dlažbového bloku 1 po obvode v jednom smere buď všetky stúpajúce, alebo sú všetky klesajúce. V príklade na obr. 4 sú napríklad všetky šikmé plochy 7 pri sledovaní okolo obrysu v zmysle otáčania hodinových ručičiek vzhľadom na príslušné bočné steny 8,9,10,11 klesajúce.

Na obr. 6 sú napríklad zobrazené dva rohové bloky 18, 20, z ich polohy v dlažbovej väzbe 21 je zrejmé, že boli uložené do pred tým vytvorenej dlažbovej väzby 21 bočným posuvom v smere šípky P, prípadne v smere šípky Q.

Ľavý spodný rohový blok 18 môže byť napríklad v zobrazení podľa obr. 6 prisunutý zdola v smere šípky P k dohotovenej časti dlažbovej väzby 21. Pravý spodný rohový blok 20 môže byť zase v tomto zobrazení prisunutý sprava v smere šípky Q. Len čo je dlažbový blok obklopený na viac ako dvoch stranách susednými dlažbovými blokmi, je už v dlažbe pevne zakotvený. Rovnaké zásady platia samozrejme tiež pre dlažbovú väzbu 19 zobrazenú na obr. 5.

Dištančníky 12, 13 v dlažbovej väzbe 19 presahujú vždy cez os 23 škáry 22, pričom pri každom dištančníku 12, 13 delí táto os 23 škáry 22 ich šikmú plochu 7 na dve časti. V znázornenom príkladnom vyhotovení sú osi 23 škár 22 zhodné s modulovými čiarami R. Tento stav nemusí byť zachovaný vo všetkých prípadoch, v tomto konkrétnom prípade vychádza z toho, že bočné steny 8, 9, 10, 11 dlažbových blokov 1 sú priame a rovnako dlhé, a všetky dištančníky 3 majú zhodné telesné a tvarové vytvorenie. Pokiaľ by boli bočné steny 8 až 11 zakrivené, vznikali by príslušné zakrivené škáry 22, ktorých strednicové čiary by pochopiteľne neboli zhodné s priamkovými modulovými čiarami R.

Rozstup d dvoch dištančníkov 12,13 na jednej bočnej ploche zodpovedá presne polovici súčtu dĺžky L bočnej strany zo šírky F škáry 22, prebiehajúcej kolmo na rovinu tejto bočnej strany, to znamená dĺžke L_R modulovej jednotky (d = L_R/2). Tým sú dané pozdĺž tohto smeru bočných strán dve rôzne možnosti vytvárania väzby dlažby z prvkov podľa vynálezu. Jedna z možností zodpovedá behúňovej dlažbovej väzbe 19 zobrazenej na obr. 5 a druhá možnosť zodpovedá krížovej dlažbovej väzbe 21 podľa obr. 6. Pokiaľ by bola každá bočná stena opatrená troma dištančníkmi, musel by rozstup d týchto dištančníkov zodpovedať presne jednej tretine dĺžky L_R modulovej jednotky, to znamená d = Lr/3, aby bolo možné dosiahnuť tri možnosti vzájomného presadenia prvkov dlažby.

V čiastočne položenej krížovej dlažbovej väzbe 21 na obr. 7 je dobré poznať ukladanie dlažbového bloku 25 do sústavy ostatných prvkov, pretože tento príklad je zobrazený vo zväčšenej mierke. V tejto sústave je tiež napríklad obsiahnutý pravouholníkový dlažbový blok 24, ktorý prebieha cez dve modulové jednotky. Aj bez ďalšieho zobrazovania je zrejmé, že zostava dlažby môže obsahovať tiež také typy dlažbových prvkov, ktoré siahajú cez viac ako dve modulové jednotky.

Pomocou novo osadzovaného dlažbového bloku 25 a tiež dvoch okrajových dlažbových blokov 26,27 je možné objasniť, za akých predpokladov môže byť pridávaný dlažbový blok 25 priradený svojimi dvoma susednými bočnými stenami 8,9 k rohovej väzbe dlažby z dlažbových blokov 1, aby bol nakoniec uložený vo svojej modulovej jednotke 28.

Dlažbový blok 25 sa môže jednou svojou bočnou stenou, napríklad prvou bočnou stenou 8, prisunutý posuvným pohybom prebiehajúcim v ľubovoľnom uhle, spadajúcim prvej uhlovej oblasti a, k okrajovému dlažbovému bloku

26. Uhlová oblasť a je určená tvarom styčnej plochy dištančníkov.

V zobrazenom príkladnom vyhotovení je táto uhlová oblasť a vymedzená v krajnej polohe uhlom, ktorý zviera šikmá plocha 7 dištančníkov 3 s ich vzájomne rovnobežnými oblasťami 5,6.

Taktiež tak je bezprostredne zrejmé, že novo pridávaný dlažbový blok 25 môže byť svojou druhou bočnou stenou 9 prisúvaný napríklad k ďalšiemu okrajovému dlažbovému bloku 27 v ľubovoľnom uhle, ktorý spadá do rozsahu druhej uhlovej oblasti B, určujúcej druhú skupinu možných zasúvacích uhlov. Druhá uhlová oblasť B je vymedzená analogicky ako rozsah prvej uhlovej oblasti a.

Ak sa má pridávaný dlažbový blok 25 prisúvať súčasne svojou prvou bočnou stenou 8 k bočnej stene 30 dlažbového bloku 31a svojou druhou bočnou stenou 9 k bočnej stene 29 dlažbového bloku 24, je také prisunutie možné vtedy, keď sa dosiahne prekrytie aspoň časti oboch uhlových oblastí a, B, pričom prikrývajúce sa oblasti vymedzujú spoločnú uhlovú oblasť γ. Pridávaný dlažbový blok 25 potom môže byť prisúvaný v ľubovoľnom smere, spadajúcom do tejto spoločnej uhlovej oblasti γ bočným posuvom, až sa dostane na svoje miesto v príslušnej modulovej jednotke

28.

Na obr. 8 je zobrazená väzba 32 dlažby, vytvorenej v štvorcovej modulovej mriežke, vymedzenej modulovými čiarami R. V tomto príklade sú použité dlažbové bloky 33, 34, 35, 36, 37, 38 rôznych veľkostí. Najmenší dlažbový blok 33 pokiýva presne jedno pole modulovej mriežky, zatiaľ čo najväčší dlažbový blok 38 má plošnú veľkosť zodpovedajúcu dvanástim modulovým jednotkám 28. Všetky dlažbové bloky 33 až 38 obsadené v tejto väzbe 32 dlažby však pokrývajú taký počet modulových jednotiek, ktorý je možné vyjadriť celým číslom. Samozrejme by bolo možné vytvoriť tiež takú väzbu 32 dlažby, v ktorej by už ten najmenší blok pokrýval niekoľko modulových jednotiek.

Sú pochopiteľne možné tiež také väzby dlažieb a také tvary dlažbových blokov, ktoré sú osadzované do modulových mriežok iného usporiadania ako štvorcového alebo všeobecne pravouholníkového tvaru. Použiteľná by bola taktiež šesťuholníková modulová sústava, ktorá vytvára voštinovú štruktúru, pokrývajúcu rovnomerne celú plochu, alebo modulovú sieť s trojuholníkovými alebo rovnobežníkovými, napríklad lichobežníkovými poľami.

Claims (13)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Dlažbový blok na vloženie do dlažbovej väzby (19, 21), uložiteľný do mriežkovej modulovej siete modulových čiar (R), pokrývajúcej dláždenú plochu, a opatrený bočnými dištančníkmi (3), ktoré sú opatrené styčnými plochami (4) na tvarové pripojenie k styčným plochám (4) dištančníkov (3) susedných dlažbových blokov, pričom styčné plochy (4) dištančníkov (3) majú priestorový tvar na tvarové zaklesnutie s komplementárnymi styčnými plochami (4) dištančníkov (3) susedných dlažbových blokov, vyznačujúci sa tým, že styčné plochy (4) všetkých dištančníkov (3) na každom dlažbovom bloku (1) majú stupňovitý vonkajší obrys a ich stupňovité usporiadanie je vytvorené okolo celého obvodu dlažbového bloku (1) v rovnakom zmysle.
2. 2. Dlažbový blok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým , že na jednej bočnej stene (9) dlažbového bloku (1) sú vytvorené najmenej dva dištančníky (12, 17) a rovnaký počet dištančníkov (13, 16), rozmiestených v rovnakých rozstupoch (d), je upravený na protiľahlej komplementárnej bočnej stene (11) dlažbového bloku (1).
3. 3. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 a 2, vyznačujúci sa tým,že jeho vonkajšie rozmeiy sú celočíselným násobkom modulu modulovej siete.
4. 4. Dlažbový blok podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že má mimo oblasti dištančníkov (3) rovnobežníkový pôdorysný tvar.
5. 5. Dlažbový blok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že k sebe prirazené dištančníky (12, 13) na dvoch vzájomne protiľahlých bočných stenách (9, 11) sú umiestnené v rovnakom odstupe (h) od rohov bočných stien (9,11).
6. 6. Dlažbový blok podľa nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že najmenej dva dištančníky (12, 17) na jednej bočnej stene (9) sú opatrené rovnakými styčnými plochami (4), pričom rozstupy (d) bodov na týchto styčných plochách (4) pozdĺž bočnej steny (9) majú hodnotu dĺžky (L_r) modulu delenej počtom dištančníkov (12, 17), pripadajúcich na jeden modul.
7. 7. Dlažbový blok podľa nárokov laž6, vyznačujúci sa tým, že protiľahlé bočné steny (8, 9, 10, 11) sú vytvorené súmerne vzhľadom na strednú os dlažbového bloku (1), kolmú na nášľapnú plochu (2).
8. 8. Dlažbový blok podľa nárokov laž7, vyznačujúci sa tým, že má v pôdoryse pravouholníkový tvar.
9. 9. Dlažbový blok podľa nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že je opatrený na svojich pretínajúcich bočných stenách rovnako vytvorenými dištančníkmi (12, 13, 14, 15) na vytvorenie krížiacich sa styčných škár s rovnakými šírkami.
10. 10. Dlažbový blok podľa nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že každá stupňovitá styčná plocha (4) obsahuje dve vzájomne rovnobežné a odstupňované oblasti (5, 6), ktoré sú spolu spojené rovinnou spojovacou plochou (7), orientovanou šikmo až kolmo na bočné plochy dlažbového bloku (1), pričom šikmé spojovacie plochy (7), sklonené po celom obvode dlažbového bloku (1) v jednom zmysle vzhľadom na priľahlé bočné steny (8, 9,10, 11), sú v tomto zmysle vždy stúpajúcimi plochami.
11. 11. Dlažbový blok podľa nárokov 1 ažlO, vyznačujúci sa tým, že dištančníky (3) presahujú cez os (23) škár (22), prípadne cez modulové čiary (R) modulovej siete, pričom tieto osi (23) rozdeľujú spojovaciu plochu (7) styčných plôch (4), ktorá je nerovnobežná s bočnými stenami (8, 9, 10, 11), pripadne rozpoľuje výšku týchto plôch, kolmých na bočné strany dlažbového bloku (1).
12. 12. Dlažbový blok podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že každý dištančník (3) je vytvorený v tvare blokového výstupku na bočných stenách (8, 9, 10, 11) dlažbového bloku (1) a je opatrený prechodovými plochami (39, 40), ktoré sú šikmé až kolmé na bočné plochy a sú spojovacími plochami bočných stien (8 až 11) so stupňovitými oblasťami (5,6) dištančníkov (3).
13. 13. Dlažbový blok podľa nárokov 10 alebo ^vyznačujúci sa tým,žedištančníky(3)lícujúso spodnou hranou (42) dlažbového bloku (1) a sú ukončené v odstupe (a) od obvodovej hornej hrany (4) dlažbového bloku (1), ktorý sa rovná jednej pätine výšky (H) dlažbového bloku (1).