SK281324B6 - Polypeptid zo streptococcus suis, vakcína, spôsob výroby vakcíny a protilátky - Google Patents

Polypeptid zo streptococcus suis, vakcína, spôsob výroby vakcíny a protilátky Download PDF

Info

Publication number
SK281324B6
SK281324B6 SK563-94A SK56394A SK281324B6 SK 281324 B6 SK281324 B6 SK 281324B6 SK 56394 A SK56394 A SK 56394A SK 281324 B6 SK281324 B6 SK 281324B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
vaccine
polypeptide
streptococcus suis
hemolysin
vac
Prior art date
Application number
SK563-94A
Other languages
English (en)
Other versions
SK56394A3 (en
Inventor
Antonius Arnoldus Christiaan Jacobs
Original Assignee
Akzo Nobel N. V.
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Akzo Nobel N. V. filed Critical Akzo Nobel N. V.
Publication of SK56394A3 publication Critical patent/SK56394A3/sk
Publication of SK281324B6 publication Critical patent/SK281324B6/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K14/00Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof
    • C07K14/195Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from bacteria
    • C07K14/315Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from bacteria from Streptococcus (G), e.g. Enterococci
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P31/00Antiinfectives, i.e. antibiotics, antiseptics, chemotherapeutics
    • A61P31/04Antibacterial agents
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • YGENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y10TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC
    • Y10STECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y10S424/00Drug, bio-affecting and body treating compositions
    • Y10S424/825Bacterial vaccine for porcine species, e.g. swine

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Gastroenterology & Hepatology (AREA)
  • Proteomics, Peptides & Aminoacids (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Genetics & Genomics (AREA)
  • Biophysics (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Communicable Diseases (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Medicines Containing Antibodies Or Antigens For Use As Internal Diagnostic Agents (AREA)
  • Peptides Or Proteins (AREA)
  • Preparation Of Compounds By Using Micro-Organisms (AREA)

Abstract

Je opísaný polypeptid zo Streptococcus suis s molekulovou hmotnosťou približne 54 000, schopný vyvolať tvorbu neutralizačných protilátok proti Streptococcus suis. Polypeptid je možné použiť na výrobu vakcíny proti infekcii vyvolanej Streptococcus suis. Ďalej je opísaný spôsob výroby tejto vakcíny a príslušná protilátka.ŕ

Description

Vynález sa týka polypeptidu zo Streptococcus suis, vakcíny na ochranu proti infekcii Streptococcus suis pri ošípaných, protilátok, ktoré reagujú s polypeptidom Streptococcus suis a spôsobu výroby týchto protilátok.
Doterajší stav techniky
Streptococcus suis bol identifikovaný ako hlavná príčina infekčného ochorenia ošípaných, ktoré je charakterizované artritídou, septikémiou, meningitídou, perikarditídou, endokarditídou, polyserozitídou a/alebo pneumóliou (Clifton-Handley, F. A, Br. Vet. Joum. 139:1 až 5 1983),Vecht a ďalší, Vet. Quarterly 7: 315 až 321 (1985), Windsor R. S.: Vet. Rec. 101 : 378 až 379 (1977), Higgins a ďalší: Can. J. Vet Res. 54 : 170 až 173 (1990), Devriese a ďalší: Vet. Rec. 127:68 (1990).
Chorobnosť je zvlášť vysoká pri prasiatkach medzi 3 až 12 týždňami veku (Windsor R. S. a Elliot S. D., J. Hyg. Camb. 75 : 69 až 78 (1975), Guise a ďalší: Vet. Rec. 117 : 43 až 44 (1985), Hoffman L. J. a Henderson L. M. Assoc. Vet. Lab. Diagnosticians 28 Ann. Proc. 201 až 210 (1985). Keď sa ochorením môžu nakaziť ošípané akéhokoľvek veku, mortalita ošípaných starších než 14 týždňov je nízka (Guise a ďalší: Vet. Rec. 117 :43 až 44 (1985), Hoffman L. J. a Henderson L. M.: L. M. Am. Assoc. Vet. Lab. Diagnosticians 28 Ann. Proc.: 201 až 210 (1985).
Z času na čas sa vyskytujú také prípady, pri ktorých uvedený mikroorganizmus vyvolá ochorenie aj pri iných živočíšnych druhov alebo pri človeku (Devriese a ďalší: Vet. Rec. 127 : 68 (1990), Hommez a ďalší: Vet. Rec. 123 : 626 až 627 (1988), Arends a ďalší: Rev. Infect. Dis. 10: 131 až 137 (1988), Gottschalk a ďalší: J. Clinic. Microbiol. 27: 2633 až 2636 (1989), Arends J. P. a Zanen H. C.: Rev. Infect. Dis. 10: 131 až 137 (1988)). K infekcii v týchto prípadoch obvykle dochádza poranením kože.
Ochorenie Streptococcus suis bolo prvýkrát opísané v Holandsku (DeMoor C. E.: Antónie van Leeuwenhoek 29 : 272 až 280 (1963)). Od vtedy podal rad výskumných pracovníkov správu o výskyte tejto choroby v ďalších európskych krajinách a tiež v Kanade, v USA a v Austrálii (Sanford E. a Tilker M. E.: J. Am. Vet. Med Assoc. 23: 5 až 97 (1982), Perch a ďalší: J. Clin. Microbiol. 17: 993 až 996 (1983), Larson D. 1 a Kott B.: Am. Assoc. Vet. Lab. Diagnosticians 28 Ann. Proc.: 121 až 130 (1985), Guise a ďalší: Vet. Rec. 117 : 43 až 44 (1985), Clifton-Handley F. A.: Br. Vet. Joum. 139: 1 až 5 (1983)).
Kmene Streptococcus suis boli rozdelené na veľké množstvo odlišných sérotypov.
Stanovenie sérotypov je založené na kapsulámom polysacharidovom antigéne (Koehne a ďalší, Am. J. Vet. Res. 40: 1640 až 1641 (1979), Perch a ďalší, J. Clin. Microbiol. 17: 993 až 996 (1983)).
Až dosiaľ bolo na celom svete preukázaných 29 rôznych sérotypov.
Určité sérotypy však v niektorých krajinách prevažujú. V škandinávskych krajinách prevažuje sérotyp 7, zatiaľ čo v Rakúsku sa najčastejšie vyskytuje sérotyp 9. Najrozšírenejším sérotypom po celom svete je sérotyp 2 (Gogolewski a ďalší, Aust. Vet. J. 67: 202 až 204 (1987), Boetner a ďalší, Acta Path. Microbiol. Immunol. Scand. Sect. B 95: 233 až 239 (1987).
Málo je dosiaľ známe o patogenézii, faktoroch virulencie alebo protektívnych antigénoch Streptococcus suis.
Neexistuje preto žiadne pravidlo, aké faktory sú potrebné na účinnú vakcináciu proti patogénu.
Jednou z bežných ciest na výrobu vakcíny proti bakteriálnemu ochoreniu je produkcia a skúšky s vakcínou, pripravených z celých buniek.
Tento postup bol použitý v prípade Streptococcus suis a ukázalo sa, že vakcína z celých buniek môže zaistiť účinnú ochranu ošípaných proti napadnutiu homológnym organizmom (Holt a ďalší, Res. Vet. Sci. 48:23 až 27 (1990)).
Zdá sa však pravdepodobné (Kebede a ďalší. Vet. Microbiol 22: 249 až 257 (1990)), že ochrana získaná pri použití prípravkov z celých buniek je špecifická pre použitý serotyp. Ďalšími všeobecnými a dobre známymi nevýhodami vakcín z celých buniek sú a) nežiaduce reakcie v mieste a v blízkosti miesta injekcie a b) veľké množstvo nešpecifickej bielkoviny, ktorá je podaná v porovnaní s množstvom materiálu, ktorý skutočne vyvoláva ochranu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti je na báze polysacharidového obalu známych už 29 odlišných sérotypov Streptococcus suis je zrejmé, že by vakcíny s použitím celých buniek mali obsahovať rad sérotypov na dosiahnutie spektra ochrany.
Takáto vakcína bola pripravená na ochranu ľudí proti pneumólii vyvolanej streptokokmi (Boulnois G. J.: Journ. Gen. Microbiol. 138: 249 až 259 (1992).
Táto vakcína obsahuje 23 polysacharidov z najčastejšie sa vyskytujúcich sérotypov. Vakcína však má okrem svojej zložitosti ešte ďalšie podstatné nevýhody vzhľadom na nízky stupeň imunogenity kapsulámych polysacharidov.
Z tohto dôvodu boli vyvíjané snahy stanoviť určujúce faktory, ktoré pravdepodobne hrajú úlohu v patogenézii ochorenia Streptococcus suis.
Boli opísané hemaglutiníny a fibrie ako potenciálne virulencie, ale ich presná úloha alebo funkcia, pokiaľ ide o patogenézu, nie je známa a zodpovedajúce molekuly alebo bielkoviny neboli identifikované. (Jacques a ďalší, J. Bacteriol. 172: 2833 až 2838 (1990), Gottschalk a ďalší, J. Clin. Microbiol. 28: 2156 až 2158 (1990)).
Až dosiaľ boli považované za potenciálne faktory virulencie štyri bielkoviny:
a) bielkovina s molekulovou hmotnosťou 44 000 (Gottschalk a ďalší, Vet. Microb. 30: 59 až 71 (1992)).
b) bielkovina s molekulovou hmotnosťou 94 000 (Holt a ďalší, J. Comp. Path. 1003: 85 až 94 (1990)),
c) bielkovina s molekulovou hmotnosťou 110 000 (extracelulámy faktor), (Vecht a ďalší, Infect. Immun. 59: 3156 až 3162 (1991), Vecht a ďalší, Infect. Immun. 60: 550 až 556 (1992), Smith a Vecht, PCT-patentová prihláška WO 92/16630)),
d) bielkovina s molekulovou hmotnosťou 136 000 (Muraminidase Released Proteín), Vecht a ďalší, Infect. Immun. 59: 3156 až 3162 (1991), Vecht a ďalší, Infect. Immun. 60: 550 až 556 (1992), Smith a Vecht: PCT-patentová prihláška WO 92/16630).
Bielkovina s molekulovou hmotnosťou 44 000 bola nájdená v patogénnom kmeni Streptococcus suis, sérotyp 2 a bolo preukázané, že nie je prítomná v nepatogénnom mutante tohto kmeňa. Antiséra, produkované proti mutantu, neobsahujúce túto bielkovinu s molekulovou hmotnosťou 44 000 neboli dostatočné na dosiahnutie úplnej ochrany proti pôvodnému kmeňu. Bielkovina sa teda zúčastňuje vzniku virulencie.
Antisérum produkované králikom proti bielkovine s molekulovou hmotnosťou 94 000 zo Streptococcus suis, sérotyp 2 zaisťuje pri myšiach ochranu proti infekcii homológnym kmeňom.
Bielkoviny s molekulovou hmotnosťou 110 000 a 136 000 sú prítomné vo vysoko patogénnych kmeňoch a nie je možné ich preukázať v nepatogénnych kmeňoch, pričom bielkovina s molekulovou hmotnosťou 110 000 nie je prítomná pri kmeňoch s nízkou patogenitou.
To by mohlo ukazovať na skutočnosť, že bielkoviny s molekulovou hmotnosťou 110 000 a 136 000 sa zúčastňujú patogenézy. Na druhej strane neboli zatiaľ uverejnené žiadne správy o výsledkoch pokusov na izolátoch týchto bielkovín v uvedenom zmysle.
Je teda možné uzavrieť, že zatiaľ pokiaľ ide o potenciálne faktory virulencie, len bielkoviny s molekulovou hmotnosťou 44 000 a 94 000 preukázateľne hrajú úlohu v ochrane proti sérotypu 2. Túto ochranu bolo možné preukázať len pri myšiach a pri infekcii homológnym kmeňom.
Okrem toho bola zatiaľ prítomnosť štyroch uvedených bielkovín preukázaná len v kmeňov Streptococcus suis, sérotyp 2.
Ako už bolo uvedené, je vzhľadom na veľký počet rôznych sérotypov zrejmé, že by antigén, nezávislý od sérotypu a poskytujúci sérologicky skríženú ochranu bol najvýhodnejším základom na vakcínu. Takýto antigén však dosiaľ nebol pre Streptococcus suis opísaný.
Podstata vynálezu
Teraz bolo neočakávane zistené, že niektoré kmene Streptococcus suis vylučujú polypeptid s molekulovou hmotnosťou približne 54 000, ktorý môže byť aktivovaný tiolom a inhibovaný cholesterolom a má hemolytickú účinnosť.
Všetkým hemolytickým toxínom je spoločný fenomén poškodzovania buniek cicavcov rozrušením integrity membrány a/alebo jej funkcie. Toto rozrušenie je zrejme dôsledkom tvorby pórovitej štruktúry oligomémymi formami toxínu, hneď ako prenikne do bunkovej membrány.
Bolo preukázané, že hemolytický polypeptid podľa vynálezu je toxín aktivovaný tiolom. Toxíny aktivované tioly sú účinné len v redukovanom stave a oxidáciou prechodne strácajú účinnosť (Smyth C. J. a Duncan J. L.: Bacterial Toxins and Celí Membranes Jeljaszewicz J. and Wadstrom T. (eds.) Londýn, Academic Press: 129 až 183 (1978)).
Napriek tomu, že úloha tiolovej skupiny zatiaľ nie je zrejmá, predpokladá sa, že ide o dôležitú časť motívu sekvencie, ktorá je podstatná pre vznik poškodenia membrán.
Mechanizmus cytolytického účinku niektorých skupín hemolyzínu predpokladá väzbu hemolytického polypeptidu na cholesterol v membráne cicavčej bunky. Hneď, ako je bielkovina naviazaná na bunku, vstupuje do dvojitej vrstvy lipidov. Potom sa vytvoria oligoméme hemolyzínové komplexy, o ktorých sa predpokladá, že sú príčinou vzniku transmembránových pórov.
Bolo preukázané, že hemolytická účinnosť polypeptidu podľa vynálezu patrí do skupiny hemolyzínov, ktorú je možné inhibovať pôsobením cholesterolu. Cholesterol zrejme hrá kľúčovú úlohu pri väzbe hemolyzínu na cieľové bunky. Bol navrhnutý rad modelov, v ktorých je cholesterol primárnym miestom väzby toxínu v bunke. Voľný cholesterol je účinným inhibítorom cytolytickej účinnosti, čo môže byť vysvetlené tak, že v prípade, že je miesto väzby sterolu na toxín obsadené (voľným) cholesterolom, nemôže sa už ďalej viazať na cholesterol, viazaný na membránu (Boulnois a ďalší, Mol. Microbiol. 5: 2611 až 2616 (1991).
Pre hemolytický peptid podľa vynálezu bola stanovená molekulová hmotnosť 54 000. Táto molekulová hmotnosť bola stanovená bežnými postupmi s použitím elektroforézy na polyakrylamidovom géli, ako je opísané v príklade II. Dráha C na obr. 1 znázorňuje čistený polypeptid, ohraničený značiacimi molekulami (dráhy A a D).
Hemolytický polypeptid z jedného kmeňa Streptococcus suis, kmeň Pl/7, bol ďalej charakterizovaný stanovením svojho N-terminálneho reťazca aminokyselín. Reťazec č. 1 jc uvedeným N-terminálnym reťazcom tohto polypeptidu. Hemolytické polypeptidy je možné izolovať z niektorých, ale nie zo všetkých kmeňov Streptococcus suis. Môžu sa taktiež vyskytovať pre určité modifikácie v nukleových kyselinách génov pre hemolytické polypeptidy z rôznych kmeňov Streptococcus suis. Tieto modifikácie nemusia mať žiadny vplyv na reťazec aminokyselín zodpovedajúceho polypeptidu v prípade, že modifikácia je taká, že vzniká nový triplet, ktorý je kódom pre tú istú aminokyselinu. K tomu dochádza napríklad v prípade, že je G v triplete CTG pre leucín nahradené C, takže vzniká iný triplet, ktorý je taktiež kódom pre leucín. Ale v prípade, ak by došlo k náhrade T s použitím C, bol by nový triplet kódom pre prolin namiesto pre leucín. To by už viedlo k variácii v reťazci aminokyselín hemolytického polypeptidu.
Variácie v reťazci aminokyselín môžu byť dôsledkom náhrady jednej alebo väčšieho počtu aminokyselín ich funkčnými ekvivalentmi alebo vzácnejšie zavedením STOP-kodónu alebo v prípade vypustenia/zaradenia do nukleového reťazca môže dôjsť k vypusteniu alebo zaradeniu niektorej aminokyseliny navyše do reťazca aminokyselín. Často je možné pozorovať náhradu určitej aminokyseliny jej funkčným ekvivalentom. Príklady boli opísané v Neurath a ďalší, The Proteins, Academic Press, New York (1979), str. 14, obr. 6, ide okrem iného o náhradu alanínu serínom, Ala/Ser alebo VAl/lle, Asp/Glu a podobne. Okrem týchto variácií, pri ktorých dochádza k zaradeniu funkčného ekvivalentu pôvodnej aminokyseliny, môže dochádzať aj k variáciám, v ktoiých je aminokyselina nahradená inou aminokyselinou, ktorá však nie je jej funkčným ekvivalentom. Táto modifikácia sa však od predchádzajúcej líši len tým, že môže vzniknúť bielkovina s miernou modifikáciou vo svojom priestorovom rozložení.
Je samozrejmé, že variácie reťazca nukleových kyselín v kódovom reťazci pre hemolytický polypeptid, pri ktorých dochádza k takým variáciám v reťazci aminokyselín, pri ktorých je imunogénna účinnosť polypeptidu zachovaná, patria taktiež do rozsahu podstaty vynálezu.
Podstatu vynálezu tvorí aj vakcína schopná zaistiť ochranu ošípaných proti infekcii Streptococcus suis, ktorá obsahuje uvedený hemolytický polypeptid alebo jeho časť, schopnú vyvolať imunologickú odpoveď na podanie hemolytického polypeptidu Streptococcus suis. Takúto vakcínu je možné získať napríklad s použitím syntetického polypeptidu, napodobujúceho polypeptid podľa vynálezu alebo jeho časť, schopnú vyvolať imunologickú odpoveď proti hemolytickému polypeptidu Streptococcus suis.
Ďalším možným spôsobom získania takejto vakcíny je biochemické čistenie hemolytického polypeptidu z bakteriálnej kultúry. Toto je možné dosiahnuť napríklad odstredením baktérií a použitím filtrácie na stĺpci gélu na oddelenie hemolytického polypeptidu od zvyšných zložiek. Ďalšie čistenie možno uskutočniť napríklad selektívnym zrážaním s použitím síranu amónneho s následným odstredením a rozpustením usadeniny vo vhodnom pufri.
Vakcínu uvedeného typuje možné získať aj molekulárnym klonovaním. S použitím tohto postupu je možné klonovať reťazec nukleovej kyseliny, ktorá je kódom pre polypeptid podľa vynálezu alebo časť tohto reťazca, schopnú vyvolať imunologickú odpoveď proti hemolytickému polypeptidu Streptococcus suis vo vektore pre expresiu a potom dosiahnuť expresiu vo vhodnom systéme pre expresiu. Produkt expresie je potom možné použiť ako vakcínu. Možnými systémami pre expresiu sú baktérie, kvasinky, huby a ďalšie systémy na báze buniek hmyzu a cicavcov.
Ďalším spôsobom získania polypeptidu je klonovanie genetickej informácie pre polypeptid vo vhodnom vírusovom vektore a využitie hostiteľskej bunky vírusu na expresiu bielkoviny. Takýmto systémom môže byť napríklad vírus ovčích kiahní v kombinácii s bunkou cicavca, citlivou na polypeptid alebo baculovírus a bunky Spodoptera frugiperda. Čistené alebo surové lyzáty buniek obsahujúce polypeptid, produkovaný expresiou, je potom možné použiť ako východiskový materiál pre vakcínu.
Ďalšia možnosť spočíva vo využití vírusov, ktorých hostiteľom je ošípaná, napríklad vírusu Live Recombinant Carrier. LRC je vírus, v ktorom bola klonovaná doplnková genetická informácia. Živočíchy infikované týmto rekombinantným vírusom budú produkovať imunogénnu odpoveď nielen proti imunogénom vo vektorovom víruse, ale aj proti imunogénnej časti alebo častiam polypeptidu alebo polypeptidov, pre ktoré bol klonovaný v rekombinantnom víruse genetický kód.
Vírus, ktorý je zvlášť vhodným materiálom, je vírus LRC, z organizmov odlišných od ošípaných, jc Pseudorabies. Tento vírus bol už s úspechom použitý ako LRC, napríklad na kombinovanú vakcináciu proti pseudorabies a proti cholere ošípaných.
Vo výhodnom uskutočnení obsahuje vakcína podľa vynálezu ešte ďalšie imunogény Streptococcus suis.
Bolo zistené, že antiséra proti Sireptococcus suis, serotyp 2 - hemolytickému polypeptidu sú reaktívne s hemolyzínmi všetkých kmeňov Sireptococcus suis, ktoré hemolyzíny vytvárajú bez ohľadu na ich sérotypy.
Túto reaktivitu nebolo možné preukázať pre uvedené polypeptidy Sireptococcus suis s molekulovými hmotnosťami 44 000, 94 000, 110 000 a 136 000.
Bez ohľadu na túto skutočnosť, má vakcína podľa vynálezu, ktorá navyše obsahuje ešte jeden z týchto polypeptidov alebo akýkoľvek iný imunogén Sireptococcus suis ešte lepšiu účinnosť. Táto vyššia účinnosť môže byť napríklad dôsledkom synergného účinku. Mohla by teda byť dosiahnutá ešte účinnejšia vakcína s použitím nižšieho množstva antigénu.
V ešte výhodnejšom uskutočnení vakcína obsahuje podľa vynálezu aj nosič, viazaný na polypeptid podľa vynálezu. Ako nosiče je možné použiť rôzne molekuly, napríklad haemokyaníny (Keyhole Limpet Haemocyanin), sérový albumín hovädzieho dobytka alebo tiež zložitejšie molekuly cukrov.
V ešte výhodnejšom uskutočnení obsahuje vakcína podľa vynálezu kapsulámy polysacharid, viazaný na polypeptid podľa vynálezu.
Postupy pre kovalentnú väzbu polypeptidu na uhľohydráty boli opísané napríklad v Diek W. E. a Beurt M. Contrib. Microbiol. Immunol. 10: 48 až 114 (1989).
Je zrejmé, že použitie typov nosičov alebo ďalších spôsobov väzby polypeptidu na uhľohydrát taktiež patrí do rozsahu vynálezu.
Podľa ďalšieho možného uskutočnenia môže vakcína podľa vynálezu obsahovať antigény ďalších, pre ošípané antigénnych organizmov a vírusov. Takýmito organizmami a vírusmi sú napríklad Actinobacillus pleuropneumoniae, vírus pseudorabies, vírus chrípky ošípaných, vírus prenosnej gastroenteritídy, rotavírus, Escherichia coli, Erysipelothrix rhusiopathiae, Pasteurella multocida a Bordetella brochiseptica.
Vakcína podľa vynálezu môže vo výhodnom uskutočnení taktiež obsahovať pomocný prostriedok. Pomocné prostriedky sú všeobecne látky, ktoré zvyšujú imunologickú odpoveď hostiteľa nešpecifickým spôsobom. V danej oblasti techniky je známy celý rad rôznych prostriedkov tohto typu. Príkladom môže byť Freundov kompletný a nekompletný pomocný prostriedok, vitamín E, neiónové blokové polyméry, muramyldipeptidy, Quill AR, minerálne oleje, ako BayolR alebo MarkolR, rastlinné oleje a niektoré z homopolymérov, ako CarbopolR alebo DiluvacR Forte.
Vakcína môže tiež obsahovať takzvaný „nosič“. Ide o látku, ku ktorej polypeptid prilípa bez toho, aby bol na ňu kovalentne viazaný. Často používanými nosičmi sú napríklad hydroxid hlinitý, fosfát alebo oxid hlinitý, oxid kremičitý, kaolín a bentonit.
Špecifickým nosičom, v ktorom je antigén čiastočne zapuzdrený, je prostriedok ISCOM podľa EP 109 942, EP 180 564 a EP 242 380.
Okrem toho vakcína môže obsahovať ešte jedno alebo väčší počet zmáčadiel alebo emulgátorov, ako sú napríklad Spal alebo Tween.
Vakcína sa ešte často mieša so stabilizátormi, napríklad na ochranu citlivých polypeptidov, ktoré by mohli podľahnúť degradácii, na predĺženie skladovateľnosti vakcíny alebo na ľahšiu lyofilizáciu. Vhodnými stabilizátormi sú napríklad SPGA (Bovamik a ďalší, J. Bacteriology 59: 509 (1950)), uhľohydráty, ako sorbitol, mannitol, trehalóza, škrob, sacharóza, dextrán alebo glukóza, ďalej bielkoviny, ako albumín alebo kazeín alebo degradačné produkty týchto látok a tiež aj pufre, napríklad fosforečnany alkalických kovov. Okrem toho môže byť vakcína uvedená do suspenzie vo fyziologicky prijateľnom riedidle.
Je samozrejmé, že je možné pridávať ešte iné pomocné látky, nosné prostredie, riedidlá, emulgátory alebo stabilizátory pre polypeptidy bez odchýlenia sa od zmyslu vynálezu.
Podľa ďalšieho možného uskutočnenia sa používajú protilátky, monošpecificky reaktívne s polypeptidom podľa vynálezu alebo jeho antigénnej časti na dosiahnutie pasívnej imunity.
Monošpeciíické protilátky sú protilátky, ktoré sú špecificky schopné reagovať s polypeptidom podľa vynálezu s molekulovou hmotnosťou 54 000 alebo s jeho antigénnou časťou bez toho, aby pritom reagovali s ostatnými antigénmi Sireptococcus suis.
Protilátky proti patogénom je možné s úspechom použiť na dosiahnutie pasívnej imunizácie. Výhoda tohto spôsobu liečenia spočíva v tom, že protilátky sú k dispozícii v okamihu vzniku infekcie. To znamená, že nedochádza k strate času čakaním na aktiváciu imunologického systému hostiteľa tak, aby došlo k tvorbe dostatočného množstva protilátky na obranu organizmu. Zvlášť v prípade, keď k infekcii už došlo a ochorenie postupuje, dochádza podaním protilátok okamžite k vyliečeniu živočícha a k odstráneniu toxínov a patogénnych organizmov. Vakcína, schopná chrániť ošípané proti ochoreniu po infekcii Sireptococcus suis a obsahujúca protilátky proti hemolytickému polypeptidu teda taktiež tvorí súčasť podstaty vynálezu.
Podľa vynálezu je taktiež možné vyrobiť vakcínu, schopnú chrániť cicavcov proti infekcii Streptococcus suis. Postup spočíva v tom, že sa polypeptid podľa vynálezu spracuje spolu s farmaceutickým nosičom, pomocnými látkami alebo riedidlom.
Praktické uskutočnenie vynálezu bude vysvetlené nasledujúcimi príkladmi.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Bakteriálne kmene
Streptococcus suis, typ 2, kmene Pl/7 a 688/9 boli dodané Dr. T. Alexandrom, University of Cambridge, UK. Typ 2, kmene 4005, D282, 3921, 3977, 3889 a TI5 boli získané od Dr. U. Vechta, CDI-DLO, Lelystad, Holandsko. Typ 7, kmene 10 681, 10 727 a 14 391 boli získané od Dr. B. Nielsen, Intervet Scandinavia, Kodaň, Dánsko. Referenčné kmene 1 až 22 boli získané od Dr. J. Henrichsena, Statens Sérum Inštitúte, Kodaň, Dánsko.
Kmeň B10, sérotyp 1, je izolát zo súčasnosti, získaný od „Gezondheidsdient voor dieren, Oost-Nederland“, Deventer, Holandsko.
Kmene NV92109, sérotyp 8, 22089, sérotyp 9 a 220891, sérotyp 14 sú izoláty zo súčasnosti a boli získané od chorých ošípaných.
Bakteriálne kultúry
Bakteriálne kmene boli naočkované na agar s ovčou krvou a pestované 24 hodín pri teplote 37 °C. Na stanovenie produkcie hemolyzínu bolo niekoľko kolónií naočkovaných do 100 ml bujónu Todd Hewitt (Difco) a pestovaných pri teplote 37 °C až do skončenia exponenciálnej fázy rastu (zvyčajne 5 až 6 hodín). Potom boli bunky oddelené odstredením pri 10 000 g počas 10 minút a supematant bol uložený až do použitia pri teplote -20 °C.
Skúška na inhibíciu hemolyzínu
Na titráciu séra na schopnosť spôsobiť inhibíciu hemolyzínu bolo pripravené sériové riedenie séra (vždy dvojnásobné riedenie, 75 mikrolitrov) vo vyhĺbeniach titračných platní s použitím fyziologického roztoku chloridu sodného s 10 mM tris pufra s pH 7,4 ako riedidla. Potom bolo do každého vyhĺbenia pridaných 75 μΐ roztoku hemolyzínu, ktorý obsahoval vždy 25 hemolyzínových jednotiek. Po inkubácii vzoriek pri teplote 20 °C počas 10 minút bolo do každého vyhĺbenia pridaných ešte 150 μΐ 2 % suspenzie konských erytrocytov a skúška bola skončená tak, ako bolo uvedené pre titráciu hemolytickej účinnosti. Titer bol definovaný ako najväčšie zriedenie, pri ktorého použití je ešte možné dosiahnuť 50 % inhibíciu hemolýzy. Schopnosť špecifického séra ošípaných P399 proti čistenému hemolyzínu (odvodenému od Streptococcus suis, typ 2) spôsobiť inhibíciu hemolytického účinku pri kmeňoch rôznych sérotypov bola skúšaná vždy v jedinom vyhĺbení s použitím 75 mikrolitrov séra P399, vopred zriedeného 1 : 128 a 75 mikrolitrov nezdedeného supematantu kultúr rôznych kmeňov. Skúška potom bola skončená uvedeným spôsobom. Preimúnne sérum taktiež vopred zriedené 1 : 128 bolo použité ako kontrola (maximálna hemolýza). Skríženú neutralizáciu bolo možné pozorovať v prípadoch, keď sérum P399 spôsobilo inhibíciu hemolýzy na viac než 50 % v porovnaní s preimúnnym sérom. Vzorky s titrom pre hemolyzín nižším než je hodnota 24, neposkytovali pri tejto skúške žiadne výsledky vzhľadom na to, že maximálna hemolýza (preimúnne sérum) nedosahovala dvojnásobok hodnoty pozadia (sérum P399).
Príklad II
Čistenie hemolyzínu
250 ml kultúry kmeňa Pl/7, pestovanej cez noc bolo ďalej pestovaných za anaerobných podmienok 6 hodín v 12 litroch Todd Hewittovho roztoku pri teplote 37 °C a potom boli bunky tohto kmeňa oddelené kontinuálnym odstredením. Supematant kultúry bol ochladený na teplotu 4 °C a potom sa nechal prejsť filtrom 0,8 pm a bol zahustený na 150 ml na filtroch PTGG 10 000 NMWL. Po prechode filtrom s priemerom otvorov 0,2 pm boli podiely roztoku po 1,0 ml nanesené na gél Superose-12 vo filtračnom stĺpci (FPLC, Pharmacia) a stĺpec bol vymývaný roztokom chloridu sodného s fosfátovým pufrom s pH 7,2 s obsahom 0,5 M NaCl. Boli odobrané frakcie po 0,5 ml a analyzované na SDS-PAGE a bol vykonaný imunoblot a test na hemolyzín. Najvyššiu hemolytickú účinnosť bolo možné preukázať vo frakciách 35 až 45, ako je zrejmé z obr. 2. Analýzou rôznych frakcií zo stĺpca SDS-PAGE a imunoblotovou reakciou bolo možné preukázať, že hemolytická účinnosť putuje spoločne s antigénom s molekulovou hmotnosťou približne 54 000, ako je zrejmé z obr. 3. Hemolytické frakcie 35 až 45 boli spojené a malé množstvo prítomných nečistôt bolo odstránených selektívnym zrážaním s použitím 50 % síranu amónneho v priebehu troch hodín pri teplote 4 °C. Po odstredení bola usadenina znova uvedená do suspenzie v 20 ml chloridu sodného so 40 mM fosfátového pufra s pH 7,2. Ako výsledná látka bol získaný polypeptid, ktorý mal po prechode stĺpcom SDS-PAGE molekulovú hmotnosť približne 54 000 pri farbení modrou Coomassie brilliant, ako je zrejmé z obr. 1, špecifická účinnosť bola po redukcii beta-merkaptoetanolom v hemolytických jednotkách približne 0,7 x 106/mg.
Stanovenie bielkoviny
Koncentrácia bielkoviny bola meraná spôsobom podľa publikácie Lowry a ďalší, J. Biol. Chem. 193: 265 až 275 (1951) s použitím sérového albumínu hovädzieho dobytka ako štandardu.
SDS-PAGE a Westemblot
SDS-PAGE na 9 % géloch a príprava vzorky boli uskutočnené v podstate podľa publikácie Laemmli U. K., Náture 227:689 až 685 (1970). Po elektroforéze boli peptidy sfarbené modrou Coomassie brilliant R250 alebo bol vykonaný elektroblot s použitím membrány Immobilon PVDF. V prípade blotu boli ako sondy použité polyklonálne králičie sérum R2089 alebo polyklonálne myšie sérum M189 (opísané v odstavci Antiséra). Po premytí boli viazané protilátky vizualizované s použitím konjugátu peroxidázy a kozieho antiséra proti králičím tkanivám alebo konjugátu s kozími protilátkami proti myším tkanivám, ako substrát bol použitý v oboch prípadoch diaminobenzidín.
Hemolytická účinnosť po rôznom spracovaní
Na každé spracovanie bolo použitých 0,5 ml čisteného hemolyzínu v roztoku chloridu sodného so 40 mM fosfátovým pufrom s pH 7,2 pri titri 27.
- Vplyv teploty bol meraný po indukcii hemolyzínu pri rôznych teplotách v rozmedzí -20,4,20, 37 a 100 °C.
- Vplyv proteinázy K bol meraný tak, že bolo 5 mikrolitrov koncentrovaného roztoku enzýmu (2 mg/ml) pridaných k 0,5 ml roztoku hemolyzínu a zmes bola inkubovaná 10 mi5
SK 281324 Β6 nút pri teplote 20 °C. Potom bola meraná zvyšná hemolytická účinnosť.
- Vplyv redukcie beta-merkaptoetanolom bol meraný tak, že bolo pridaných 5 mikrolitrov roztoku beta-merkaptoetanolu s koncentráciou 10 % objemových k 0,5 ml roztoku hemolyzínu a zmes bola inkubovaná 10 minút pri teplote 20 °C, potom bola meraná hemolytická účinnosť.
- Vplyv oxidácie peroxidom vodíka bol meraný tak, že bolo pridaných 5 mikrolitrov 10 % roztoku peroxidu k 0,5 ml roztoku hemolyzínu a potom bola zmes inkubovaná 10 minút pri teplote 20 °C, potom bola meraná akákoľvek zvyšná hemolytická účinnosť.
- Vplyv alkylácie akejkoľvek tiolovej skupiny pôsobením TLCK (N-A-p-tosyl-L-lyzínchlórmetylketón, Sigma) bol stanovený pridaním 5 mikrolitrov 10 % roztoku TLCK k 0,5 ml roztoku hemolyzínu s následnou inkubáciou 10 minút pri teplote 20 °C. Potom bola meraná akákoľvek zvyšná účinnosť skúškou na hemolyzín.
- Vplyv cholesterolu bol skúmaný pridaním 10 mikrolitrov 5 % cholesterolu (v 10 % etanole) k 0,5 ml roztoku hemolyzínu, potom bola reakčná zmes inkubovaná celkom 10 minút pri teplote 20 °C, potom bola meraná akákoľvek zvyšná hemolytická účinnosť.
- Reverzibilná redukcia po určitom spracovaní bola meraná tak, že k časti reakčnej zmesi bol pridaný prebytok betamerkaptoetanolu v konečnej koncentrácii 2 %, potom bola zmes inkubovaná 10 minút pri teplote 20 °C a potom bola meraná zvyšná hemolytická účinnosť.
Účinok rôzneho spracovania na hcmolytickú účinnosť je zhrnutý v tabuľke 1. Výsledky ukazujú, že hemolyzín je tepelne labilný, štiepi sa proteinázou K, oxiduje sa peroxidom vodíka a je možné ho alkylovať pôsobením TLCK. Okrem toho dochádza k inhibícii jeho hemolytickej účinnosti pôsobením cholesterolu. Po inkubácii s beta-merkaptoetanolom bolo možné preukázať zvýšenie účinnosti a po pridaní beta-merkaptoetanolu k prípravku oxidovanému peroxidom vodíka, došlo k obnoveniu hemolytickej účinnosti. Po pridaní prebytku beta-merkaptoetanolu k prípravku po pôsobení TLCK došlo k čiastočnému obnoveniu účinnosti. Toto čiastočné obnovenie účinnosti by zrejme bolo možné vysvetliť prítomnosťou oxidovaných tiolových skupín, ktoré nereagovali s TLCK. Účinok teploty a cholesterolu nebolo možné pridaním beta-merkaptoetanolu zrušiť.
V podvojných vzorcoch, v ktorých bolo vynechané reakčné činidlo alebo hemolyzín nebolo možné pri skúškach vzoriek preukázať žiadny vplyv na hemolytickú účinnosť alebo žiadny vplyv reakčných činidiel bez hemolyzínu na erytrocyty.
Vnímavosť erytrocytov rôznych druhov na hemolyzín
Bola skúmaná vnímavosť erytrocytov z rôznych živočíšnych druhov, ako je človek, hovädzí dobytok, moriak, holub, myš, kurča, morča, králik, mačka a ošípaná, použitý bol redukovaný (0,1 % beta-merkaptoetanol) prípravok čisteného hemolyzínu s titrom 2S. Skúšky boli vykonávané tak, ako bolo opísané pri titrácii hemolytickej účinnosti. Podľa výsledkov týchto skúšok boli všetky druhy erytrocytov rovnako citlivé na pôsobenie hemolyzínu. Titer sa menil v rozmedzí 27 (myš, mačka, moriak) až 210 (človek).
N-terminálny reťazec aminokyselín
Prvých 16 zvyškov aminokyselín čisteného hemolyzínu, získaného z kmeňa P1/7 bolo stanovených pomocou automatizovanej Edmanovej degradácie, výsledky sú ďalej uvedené ako reťazec aminokyselín 1.
Prevaha molekúl hemolyzínu u rôznych kmeňov Streptococcus suis
Všetky dostupné kmene včítane kmeňov so sérotypmi 1 až 22 boli pestované v živnom prostredí Todd Hewitt až do skončenia exponenciálnej rastovej fázy (5 až 6 hodín). Potom boli bunky oddelené odstredením. Prítomnosť molekúl hemolyzínu v supematante kultúry bola preukázaná skúškou na hemolyzín a pomocou imunoblotovej reakcie. Veľa, ale nie všetky kmene produkovali rôzne množstvo hemolyzínu v supematante svojich kultúr, ako je zrejmé z tabuľky
2.
Všetky hemolytické vzorky včítane vzoriek s nízkou účinnosťou boli inhibované pôsobením cholesterolu a peroxidu vodíka. Okrem toho pridanie prebytku beta-merkaproetanolu k vzorkám oxidovaným peroxidom vodíka k úplnému návratu hemolytickej účinnosti.
Je teda možné uzavrieť, že väčšina kmeňov produkovala hemolyzín v supematante kultúry, nebolo možné preukázať žiadne známky produkcie odlišných hemolyzínov.
Príklad III
Vakcíny
Z kmeňa P1/7 boli pripravené štyri vakcíny na báze čisteného hemolyzínu koncentrovaného supematanta kultúry alebo na báze spojených frakcií 19 až 31 zo stĺpca Superose-12 okrem toho, bola vyrobená vakcína ako placebo.
Na porovnanie bola pripravená vakcína na báze čisteného EF a ďalšia vakcína bola pripravená z kmeňa B10 z koncentrovaného supematanta kultúry.
Vakcína bola pripravená nasledujúcim spôsobom
Čistený hemolyzín s obsahom 40 mikrogramov bielkoviny bol v pomere 1 : 1 zmiešaný s pomocným prostriedkom Diluvac ForteR za vzniku homogénnej emulzie. Táto vakcína bola označená VAC-SLY.
V prípade vakcíny obsahujúcej koncentrovaný supernatant bola časť koncentrátu PTCG s obsahom 1,9 mg bielkoviny/ml zmiešaná v pomere 1 : 1 s pomocným prostriedkom Diluvac Forte až do vzniku homogénnej suspenzie. Táto vakcína bola označená VAC-CCS.
Tretia vakcína bola pripravená zmiešaním spojených a koncentrovaných frakcií 19 až 31 zo stĺpca Superose-12, obsahujúcich 2 mg bielkoviny/ml v pomere 1 : 1 s pomocným prostriedkom Diluvac Forte za vzniku homogénnej suspenzie. Frakcie 19 až 31 z uvedeného stĺpca obsahovali väčšinu extraceluláme produkovaných bielkovín kmeňa Pl/7 Streptococcus suis, boli však v podstate zbavené hemolyzínu. Táto vakcína bola označená VAC-SCF.
Štvrtá vakcína bola pripravená filtráciou supematanta kultúry cez filter s priemerom otvorov 0,2 mikrometre s následným zrážaním síranom amónnym, nasýteným na 60 % počas 16 hodín pri teplote 0 °C. Po odstredení bola vytvorená usadenina znova uvedená do suspenzie v PBS za vzniku vzorky, ktorá bola približne 100-krát koncentrovanejšia v porovnaní so supematantom kultúry.
Vakcína, použitá ako placebo, bola pripravená rovnakým spôsobom ako bolo uvedené s tým rozdielom, že roztok antigénu bol nahradený fyziologickým roztokom chloridu sodného so 40 mM fosfátovým pufrom s pH 7,2.
Kmeň B10 bol použitý na prípravu vakcíny vyzrážaním síranom amónnym, nasýteným na 60 % počas 16 hodín pri teplote 0 °C, ako bolo opísané.
Vakcína EF bola získaná po chromatografii s hydrofóbnou interakciou (Phenyl Sepharose, vysoký stupeň substitúcie) s použitím supematantu kultúry kmeňa P1/7 a klesajúceho gradientu síranu amónneho. Vzorka EF po skončení čistenia (dialýza a riedenie) obsahovala približne 150 mikrogramov EF/ml. Podľa SDS-PAGE a farbenia Coomassieovou modrou mala vzorka čistotu vyššiu než 95 %.
Anti sérum
Špecifické polyklonálne sérum ošípaných (P399) proti čistenému hemolyzínu bolo získané nasledujúcim spôsobom.
Ošípaná vo veku 4 týždne bola imunizovaná vnútrosvalovo (krk) s použitím 2 ml vakcíny VAC-SLY. Po dvoch týždňoch bolo vykonané preočkovanie rovnakým množstvom vakcíny, podanej rovnakým spôsobom. Po ďalších dvoch týždňoch bola odobratá krv, ktorá potom bola skladovaná až do použitia pri teplote -20 °C.
Skúška na očkovanie myší
Myšie kmene Balb-c vo veku 4 týždňov boli rozdelené do 4 skupín a očkované podkožným podaním vakcíny, a to 0,5 ml vakcíny VAC-CCS, VAC-SCF, VAC-SLY alebo placebom. Po dvoch týždňoch boli zvieratá preočkované rovnakým spôsobom. Po ďalších dvoch týždňoch bolo intraperitoneálne podaných 0,5 ml 6 hodín starých kultúr kmeňa Pl/7 v Todd-Hewittovom živnom prostredí obsahujúcom 4 x 109 CFU/ml. Potom bola zaznamenaná počas 7 dní mortalita myší.
Výsledky
Myši, ktorým bolo podané placebo, uhynuli do troch dní, zatiaľ čo myši, očkované vakcínami VAC-CCS a VAC-SLY boli celkom chránené, ako je zrejmé z tabuľky
3. Vakcína VAC-SCF poskytovala len čiastočnú ochranu. Táto vakcína obsahovala väčšinu extraceluláme produkovaných antigénov kmeňa Pl/7, ale bola v podstate zbavená hemolyzínu.
Záver
Z toho, čo bolo uvedené, je možné uzavrieť, že vakcína, obsahujúca čistený hemolyzín podľa vynálezu chráni myši pred infekciou. Z toho vyplýva, že hemolyzín je faktorom, určujúcim virulenciu a že neutralizácia tohto jediného faktora virulencie stačí na ochranu myší proti zhubným účinkom infekcie Streptococcus suis, typ 2.
Pokus s heterológnou ochranou myší
K pokusu boli použité myši kmeňa Balb/c vo veku štyroch týždňov (Iffa Crcdo).
Usporiadanie pokusu
Skupiny 30 myší (2 x 15) boli očkované raz podkožnou dávkou 0,4 ml vakcíny alebo neboli vôbec očkované (jedna skupina 30 myší), ako je zrejmé z tabuľky 6. Štyri týždne po očkovaní bolo polovici myší v skupine intraperitoneálne podaných 0,5 ml 6 hodín starej kultúry kmeňa B10 (typ 1), druhej polovici myší bolo podané rovnaké množstvo kultúry kmeňa Pl/7 (typ 2).
Mortalita myší bola zaznamenaná v priebehu 7 dni. Kmeň B10 je pre myši menej patogénny (mortalita približ ne 20 %) než kmeň Pl/7 (mortalita 100 %). Z tohto dôvodu bol v skupine, ktorej bola podaná kultúra kmeňa B10, zaznamenaný aj počet myší, pri ktorých došlo k prejavom ochorenia. Tesne pred podaním kultúr boli odobraté vzorky krvi a zmes sér bola podrobená imunoblotovej skúške.
Výsledky
Pri skúške na hemolyzín mal supematant kultúry kmeňa B10 (sérotyp 1) hemolytickú účinnosť 29 5, zatiaľ čo supematant z kultúry kmeňa Pl/7 (sérotyp 2) mal túto účinnosť veľkosti 27. To znamená, že kmeň B10 produkoval približne 5x vyššie množstvo hemolytickej účinnosti než kmeň Pl/7.
Na základe SDS-PAGE a farbenia Coomassieovou modrou je zrejmé, že oba koncentrované supematanty kultúr kmeňov B10 a Pl/7 obsahovali bielkovinu s molekulovou hmotnosťou 54 000 (SLY) a že koncentrovaný supernatant kultúry kmeňa B10 obsahoval väčšie množstvo tejto bielkoviny, čo je v súlade s jeho vyššou účinnosťou. Čistený EF neobsahoval žiadnu bielkovinu s molekulovou hmotnosťou 54 000.
Po podaní kultúry patogénnych kmeňov sa ukázalo, že obe vakcíny, obsahujúce supematant kultúry vyvolávali homológnu ochranu myší, ako je zrejmé z tabuľky 6. V prípade, že boli vzorky sér zo skupín po ich zliatí skúšané imunoblotovou technikou s použitím supematantu kultúry kmeňa Pl/7 alebo B10 ako antigénu, bolo možné preukázať, že obe vakcíny na báze supematantu kultúr vyvolávali tvorbu protilátok proti SLY, ako je zrejmé z tabuľky 6. V prípade protilátok proti supematantu kultúry B10 bolo možné preukázať silnejšiu reakciu než v prípade kmeňa Pl/7. Pri heterológnych skúškach imunoblotovou technikou (supematant proti B10 a supematant Pl/7 alebo supematant proti Pl/7 a supematant B10) bolo zrejmé, že antigén, s molekulovou hmotnosťou 54 000 je hlavným alebo jediným reaktívnym antigénom.
Myši očkované čisteným EF neboli ani po podaní vysokých dávok chránené proti heterológnej alebo homológnej infekcii napriek tomu, že došlo k tvorbe protilátok, ako je zrejmé z tabuľky 6.
Záver
Obe vakcíny na báze supematantu kultúr poskytovali homológnu a heterológnu ochranu očkovaným myšiam. Skutočnosť, že antigén s molekulovou hmotnosťou 54 000 je jediným alebo aspoň hlavným reaktívnym antigénom pri heterológnej imunoblotovej skúške jasne preukazuje, že SLY je faktorom, ktorým je možné pri myšiach dosiahnuť skríženú ochranu.
Očkovanie ošípaných
Vakcíny VAC-SLY, VAC-SCF a placebo boli pripravené uvedeným spôsobom.
Vakcína VAC-SLY obsahovala 20 mikrogramov/ml čisteného hemolyzínu v pomocnom prostriedku Diluvac Forte. Vakcína VAC-SCF obsahovala 2 mg bielkoviny/ml, išlo o väčšinu extraceluláme produkovanej bielkoviny Streptococcus suis v pomocnom prostriedku Diluvac Forte, vakcína však bola v podstate zbavená hemolyzínu.
Deväť ošípaných vo veku 4 týždňov bolo rozdelených do troch skupín po tri ošípané a skupiny potom boli očkované vnútrosvalovo do krku vždy 2 ml vakcíny VAC-SLY,
VAC-SCF alebo placebom. Dva týždne po prvom očkovaní boli zvieratá preočkované rovnakým spôsobom s použitím
SK 281324 Β6 toho istého množstva vakcín. Dva týždne po preočkovaní bolo zvieratám vnútrožilovo podaných 0,5 ml 6 hodín starej kultúry kmeňa P1/7 v Todd Hewittovom roztoku, materiál obsahoval 4 x 109 CFU/ml (4). Tesne pred prvým očkovaním a pred vnútrožilovým podaním kultúry, boli odobraté vzorky krvi, sérum bolo uložené pri teplote -20 °C až do použitia.
Opätovná izolácia baktérií
Z uhynutých zvierat bolo odobraté tkanivo mozgu, pľúc a tarzu, pokiaľ možno z najpostihnutejších častí. Bakteriálny rast bol hodnotený stupnicou 0, 1, 2, 3 a 4 podľa intenzity rastu.
Výsledky
Po podaní kultúry patogénneho mikroorganizmu sa u ošípaných očkovaných placebom objavili závažné klinické príznaky a to zápal kĺbov, vysoká teplota a chorobný vzhľad. Pri dvoch z troch ošípaných očkovaných placebom došlo k rozvoju neurologických príznakov, ktoré boli tak závažné, že zvieratá bolo nutné usmrtiť. Pri zvieratách očkovaných vakcínou VAC-SCF sa vyvinuli rovnaké klinické príznaky ako pri kontrolách, ale v menšom rozsahu. Pri jednej ošípanej z tejto skupiny došlo k rozvoju neurologických príznakov a zviera muselo byť usmrtené. Zvieratá očkované vakcínou VAC-SLY boli postihnuté najmenej. Prejavili sa len mierne príznaky ochorenia, ktoré zmizli rýchlejšie než prejavy ochorenia v ostatných skupinách. Výsledky klinických pozorovaní sú zhrnuté v tabuľke 4. Ako je zrejmé z tabuľky 5, bolo možné pri nekropsii ošípaných očkovaných placebom, pozorovať ťažkú polyartritídu, zasiahnutá bola väčšina kĺbov. Pri ošípaných očkovaných vakcínou VAC-SCF došlo taktiež k polyartritíde, ale v menšom rozsahu, zatiaľ čo väčšina kĺbov pri ošípaných, očkovaných vakcínou VAC-SLY mala normálny vzhľad, ako je zrejmé z tabuľky 5.
Streptococcus suis bol opätovne izolovaný pri dvoch z troch ošípaných, očkovaných placebom, a to z rôznych tkanív a tiež pri všetkých ošípaných, očkovaných vakcínou VAC-SCF, ale mikroorganizmus nebol izolovaný pri žiadnej ošípanej, očkovaných vakcínou VAC-SLY. Údaje uvádzajúce relatívne množstvo baktérií, reizolovaných z celkového množstva zvierat v každej skupine sú zhrnuté v tabuľke 5.
Histologické skúmanie vzoriek mozgu (tabuľka 5) preukázalo meningitis pri dvoch ošípaných očkovaných vakcínou VAC-SCF a pri dvoch ošípaných očkovaných placebom.
Záver
Aj napriek tomu, že sa pri ošípaných očkovaných vakcínou VAC-SLY objavili v priebehu niekoľkých dní klinické príznaky, boli tieto príznaky menej závažné a mali kratšie trvanie v porovnaní s prejavmi, ktoré sa vyvinuli pri ošípaných po vakcinácii vakcínou VAC-SCF alebo placebom. Pri nekropsii bol zápal kĺbov menej častý a menej závažný pri ošípaných očkovaných vakcínou VAC-SLY v porovnaní so zvieratami očkovanými vakcínou VAC-SCF alebo placebom. Okrem toho sa pri dvoch ošípaných po vakcinácii pomocou vakcíny VAC-SCF a pri dvoch ošípaných očkovaných placebom vyvinula meningitis, zatiaľ čo pri žiadnej z ošípaných očkovaných vakcínou VAC-SLY k prejavom meningitídy nedošlo. Okrem toho boli pľúca, kĺby a mozgové tkanivo ošípaných očkovaných vakcínou
VAC-SLY zrejme sterilné, zatiaľ čo z väčšiny týchto orgánov pri oboch ostatných skupinách bol reizolovaný Streptococcus suis, typ 2. Pri imunoblotovej skúške reagovali séra ošípaných očkovaných vakcínou VAC-SLY (odobraté v deň podania kultúry patogénu) s pásom pre jediný antigén s molekulovou hmotnosťou 54 000 v celom supematante kultúry, čo potvrdzuje, že hemolyzín je imunogénny a že použitý hemolyzín bol vysoko čistý.
Výsledky preukazujú, že hemolyzín Streptococcus suis je dôležitý faktor a že neutralizácia tohto faktora je dostatočná na ochranu ošípaných pred nepriaznivými vplyvmi infekcie Streptococcus suis a na zabránenie prieniku baktérií do rôznych orgánov a tkanív.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Na obr. 1 je v dráhe A pri elektroforéze na SDS-PAGE znázornené značenie zlúčeninou s nízkou molekulovou hmotnosťou, v dráhe B je nanesený koncentrovaný supernatant kultúry, v dráhe C čistený hemolyzín Streptococcus suis s v dráhe D sú uložené značiace látky s vysokou molekulovou hmotnosťou. Gél bol farbený brilliantovou modrou Coomassie. Číslovanie na pravej a ľavej strane označuje molekulovú hmotnosť značiacich bielkovín.
Na obr. 2 je znázornené správanie emulzie koncentrovaného supematantu kultúry Streptococcus suis, typ 2, kmeň Pl/7 po chromatografii na Superose-12. Plná čiara: absorpcia pri 280 nm, prerušovaná čiara: titer hemolyzínu.
Na obr. 3 je znázornený Westem blot značiacich bielkovín (dráha A), koncentrovaný supematant kultúry kmeňa Pl/7 (dráha B) a frakcia zo stĺpca Superose-12 (dráhy C-N). Dráha C: frakcia 15, dráha D: frakcia 18, dráha E: frakcia 20, dráha F: frakcia 23, dráha G: frakcia 26, dráha H: frakcia 28, dráha I: frakcia 30, dráha J: frakcia 32, dráha K: frakcia 34, dráha L: frakcia 36, dráha M: frakcia 38, dráha N: frakcia 40.
Značiace bielkoviny (dráha A) boli farbené s použitím brilliantovej modrej Coomassie. Pre antigény Streptococcus suis (dráhy B-N) bolo ako sonda použité králičie sérum a potom bolo vykonané farbenie použitím konjugátu kozieho séra proti králičím tkanivám a diaminobenzidínu ako substrátu. Molekulová hmotnosť značiacich bielkovín je uvedená na ľavej strane.
Zoznam reťazcov
1) všeobecná informácia
i) prihlasovateľ
A) meno: AKZO N. V.,
B) ulica: Velperweg 76
C) mesto: Arnhem
E) štát: Holandsko
F) poštový kód (ZIP): 6824 BM
G) telefón: 04120-66381
H) telefax: 04120-50592
I) telex: 37503 akpha nl ii) názov vynálezu: Vakcína proti infekcii Streptococcus suis iii) počet reťazcov: 1 iv) forma odpočítaná počítačom:
A) typ prostredia: Floppy disk
B) počítač: IBM PC-kompatibilný
C) operačný systém: PC-DOS/MS-DOS
D) softvér: Patentln Release 1,0, verzia 1,25 (EPO)
2) informácie pre reťazec č. 1
i) vlastnosti reťazca
SK 281324 Β6 kmeň šero- refer. feno- 21og inhlb. reverz, inhib. prítomn.
typ kmeň typ· titer beaoly- inakt. heeoly* eaterlá(R) hemo-. zinu 0,1% ox/xed.b zínu. lu mol.
lymin® cholest b P399® 54 000 v.
imunobl.11
A) dĺžka: 16 aminokyselín
B) typ: aminokyseliny
D) topológia: lineárna ii) typ molekuly: bielkovina iii) hypotetický reťazec: 0
v) typ fragmentu: N-terminálny vi) pôvodný zdroj:
A) organizmus: Streptococcus suis
B) kmeň: Pl/7
C) jednotlivý izolát vii) použitý zdroj:
B) kloň:
xi) opis reťazca č. 1:
Asp Ser Lys Gin Asp Íle Asn Gin Tyr Phe Gin Ser Leu Thr Tyr Glu
10 15
Tabuľka 1
Účinnosť čisteného hemolyzínu po rôznom spracovaní spracovanie
Čas 2 lo8 titra spracovania hemolyzínu log litra hemolyzínu po pridaní 2% aerkaptoetanolu
-20 ‘C 7 dní 7 ND1
4 ‘C 7 dní 6 ND
20 *C 7 dní 3 ND
37 *C 7 dní O 0
100 ‘C 5 min. 0 0
20 *C 10 min. 7 ND
proteináza K
20 ŕg/Ml 10 min. 20 *C 0 ND
beTa-Bcrkapto-
etanol 0,1* 10 min. 20 *C 12 ND
h2o2 0,1« 10 min. 20 *C 0 12
TLCK 0,1« 10 mín. 20 *C 2 6
cholesterol 0,1% 10 min. 20 ‘C 0 0
NDa = nebolo stanovené
Tabuľka 2
Prevaha molekúl s účinkom hemolyzínu v supematantoch kultúry rôznych kmeňov Streptococcus suis
Prevaha molekúl a účinkom hemolyzínu v supernatantoch kultúry rôznych kmeňov StreptOCOOCUS 3U18 kmeň šero* refer. feno- 21og inhib. reverz, typ kmeň typ® titer hemoly- Inakt.
(R) herná- zlnu 0,1% ox/red.
lyzin“ cholest.
inhlb. heeolyzlnu P399b séra pritosin. materiálu mol.
000 v. imunobl.”
S428 1 R S 4- 4- +
RS2651 1/2 R 6 4- + 4
R73S 2 R MRp+EF 5 + 4- 4. +
Pl/7 2 urp+ef* 8 + 4 + 4
688/9 2 MRP*BF+ 6 4- + + +
4005 2 NRP*EF+ 5 + 4. + +
D282 2 HRP*EF* 7 t 4. + +
3921 2 MRPtEF 4 4
3977 2 MRP^TF 2 4 + f
3889 2 MRP’EF 6 4 4 4 4
T-15 2 MRP’EF- 6 + . 4 4 +
4961 3 R 0 ND® ND ND
6407 4 R 4 + + +
11538 5 R 4 4 4- #
2524 6 R 2 + 4 4
8074 7 R 0 ND ND ND
10681 7 0 ND ND ND
10727 7 0 ND ND ND
zínu 0,1% ox/xed.b zínu. cholest b P399® séra
14391 7 2 ND ND ND
14636 8 R S 4 4 4
NV92109 8 3 + 4 t
22083 9 R 0 ND ND ND
22O891KM 9 3 + 4- t
4417 10 R 2 4. 4 *
12814 11 R 2 4 + t
8830 12 R 0 ND ND ND
10581 13 R 2 + 4
13730 14 R 6 4 4 4.
22O891GV 14 6 4 4 4
T639 15 R 6 4 4 4.
2726 16 R 0 ND ND ND
93A 17 R 4 + 4 4
NT77 18 R 6 4 4 4
42A 19 R 3 4 4 4
865192 20 R 0 ND ND ND
14A 21 R 0 ND ND ND
88/1862 22 R 2 4 4
Vysvetlivky k tabuľke 2:
* Pre kmene typu 2 sú fenotypy opísané v publikácii Vecht a ďalší (26,27).
b Titrácia hemolytickej účinnosti, jej inhibícia 0,1 % cholesterolom, reverzibilná inaktivácia tejto účinnosti inkubáciou s peroxidom vodíka a beta-merkaptoetanolom a jej inhibícia špecifickým sérom ošípaných P399 a tiež imunoblotová skúška s použitím špecifického myšieho séra M189 boli vykonávané podľa odseku Materiály a metódy.
c# = test bol vykonávaný, ale výsledok nebol získaný vzhľadom na príliš nízku hemolytickú účinnosť.
“'ND = nebolo stanovené.
Tabuľka 3
Účinok imunizácie rôznymi vakcínami na čas prežitia myší po intraperitoneálnom podaní Streptococcus suis, kmeň Pl/7
vakcína čas prežitia
VAC-CCSa 9/9
VAC-SCFb 6/10
VAC-SLY0 10/10
Placebo 0/10
a Vakcína s obsahom koncentrovaného supematantu kultúry.
b Vakcína s obsahom frakcií 19 až 31 zo stĺpca Superosy.
c Vakcína s obsahom čisteného suilyzínu.
Tabuľka 4
Klinické hodnotenie v deň podania antigénu a 1 až 7 dní po ňom
Klinické hodnotenie v dňoch po anitgéne
vakcína 0 3a S 6 7 celkom
VAC-SLY 0 3.7 3 1.7 0,8 0.3 0,3 0,3 10,2
VAC-SCF 0 4,7 4,2 5,5 5,5 S 4,7 4.7 34.3
Placebo 0 5,7 5.» 6 7,8 7,7 7.3 7.7 48
a Hodnotenie v dňoch 1 až 4 je priemerom z dvoch hodnotení, dopoludnia a odpoludnia.
SK 281324 Β6
Tabuľka 5
Klinické príznaky v deň disekcie, makroskopické pozorovania pri disekcii, reizolácia a počet prípadov meningitídy
Vakcína dísekcia počet dní po antigéne celkové hodnotenie artritídy celkové hodnotenie reizolácíe počet príznakov neningitídy
VAC-SLY 7 3.5 0 0
VAC-SCF 7 8 7 2
Plačebo 4 12 9 2
Výsledky pokusu, pri ktorom boli skupiny 15 myší očkované jedným podkožným podaním 0,4 ml rôznych vakcín v pomocnom prostriedku GNE. 4 týždne po očkovaní bolo intraperitoncálne podaných 0,5 ml 6 hodín starej kultúry kmeňa P1/7 alebo B10 s obsahom 3 x 109 baktérií/ml. Pred podaním bola odobratá krv a sérum bolo skúšané imunoblotom na protilátky proti SLY alebo EF s použitím supematantu kultúr P1/7 alebo B10 ako antigénu, sú uvedené v tabuľke 6.
8. Vakcína podľa nárokov 3až 7, vyznačuj ú ca sa t ý m , žc obsahuje ďalší imunogén odvodený od vírusu alebo mikroorganizmu, patogénneho pre ošípané.
9. Vakcína podľa nároku 8, vyznačujúca sa t ý m , že ako ďalší imunogén obsahuje imunogénnu látku zo skupiny Actinobacillus pleuropnemoniae, vírus pseudorabies, vírus chrípky ošípaných, parvovírus ošípaných, vírus gastroenteritídy, rotavírus, Escherichia coli, Erysipelothrix rhusiopathiae, Pasteurella multocida alebo Bordetella bronchiseptica.
10. Protilátky, monošpecificky reaktívne s polypeptidom podľa nárokov 1 a 2.
11. Spôsob výroby vakcíny schopnej chrániť cicavcov proti infekcii Streptococcus suis, vyznačujúci sa t ý m , že sa zmieša polypeptid podľa nárokov 1 a 2 s farmaceutický prijateľným nosičom, pomocnou látkou alebo riedidlom.
výkresy
Tabuľka 6
VftkcÍM aortalltw výsledky pv BI O prítcm* prlcpn- pxíto·- pxítp·-
a cbsi· po Pl/7 Bortelite index8 nosť nosé pro- nosí nost pro-
ho· 3 dni SLYb tilátok BFb tilátok
po po- proti SLY® proti BF®
daní Pl/7 B10 Pl/7 B10
B10 aup. 4
Pl/7 sup. 9
Pl/7 BF 14 kontroly 15 a (počet uhynutých myší x 3) + (počet chorých myší x 1) b Prítomnosť vo vakcíne s použitím SDS-PAGE a farbiva Coomassie c Prítomnosť v spojenom sére imunoblotom s použitím antigénu zo supematantu kultúry.

Claims (7)

1. Polypeptid zo Streptococcus suis, vyznačujúci sa tým, že má molekulovú hmotnosť približne 54 000, je aktivovaný tiolom a je možné ho inhibovať cholesterolom a v natívnej forme má hemolytickú účinnosť alebo časť tohto polypeptidu, ktorá je schopná vyvolať imunologickú odpoveď proti tomuto polypeptidu.
2. Polypeptid podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že jeho N-terminálny reťazec aminokyselín je Asp-Ser-Lys-Gln-Asp-lle-Asn-Gln-Tyr-Phe-Gln-Ser-Leu-Thr-Tyr-Glu alebo časť tohto polypeptidu.
3. Vakcína na ochranu ošípaných proti infekcii Streptococcus suis, vyznačujúca sa tým, že obsahuje polypeptid podľa nárokov 1 alebo 2.
4. Vakcína podľa nároku 3, vyznačujúca sa t ý m , že navyše obsahuje ešte iný imunogén zo Streptococcus suis.
5. Vakcína podľa nárokov 3a 4, vyznačujúca sa t ý m , že polypeptid je viazaný na nosič.
6. Vakcína podľa nároku 5, vyznačujúca sa t ý m , že ako nosič obsahuje kapsulámy polysacharid.
7. Vakcína podľa nárokov 3až 6, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ešte pomocný prostriedok.
SK563-94A 1993-05-17 1994-05-13 Polypeptid zo streptococcus suis, vakcína, spôsob výroby vakcíny a protilátky SK281324B6 (sk)

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
EP93201401 1993-05-17

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK56394A3 SK56394A3 (en) 1995-07-11
SK281324B6 true SK281324B6 (sk) 2001-02-12

Family

ID=8213828

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK563-94A SK281324B6 (sk) 1993-05-17 1994-05-13 Polypeptid zo streptococcus suis, vakcína, spôsob výroby vakcíny a protilátky

Country Status (13)

Country Link
US (1) US5612042A (sk)
EP (1) EP0626452B1 (sk)
JP (1) JP3578799B2 (sk)
AT (1) ATE183241T1 (sk)
CZ (1) CZ289302B6 (sk)
DE (1) DE69419966T2 (sk)
DK (1) DK0626452T3 (sk)
ES (1) ES2137310T3 (sk)
GR (1) GR3031698T3 (sk)
HU (1) HU218154B (sk)
PL (1) PL177219B1 (sk)
SK (1) SK281324B6 (sk)
TW (1) TW494103B (sk)

Families Citing this family (19)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
FI93733C (fi) * 1993-01-29 1995-05-26 Kaarina Tikkanen Streptococcus suis-bakteerin adhesiiniproteiini ja menetelmä sen valmistamiseksi
US5919466A (en) * 1993-10-01 1999-07-06 Gerbu Biotechnik Gmbh Method for improving the yield of immunoantibodies in the vaccination of animals and humans
US5863543A (en) * 1996-06-05 1999-01-26 University Of Saskatchewan Camp factor of streptococcus uberis
US6936259B2 (en) 1995-06-08 2005-08-30 University Of Saskatchewan CAMP factor of Streptococcus uberis
DK0832239T3 (da) * 1995-06-08 2006-07-31 Univ Saskatchewan CAMP faktor af streptococcus uberis
ZA97452B (en) * 1996-01-25 1997-08-15 Trinity College Dublin Streptococcus equi vaccine.
AU769539B2 (en) 1999-01-29 2004-01-29 Zoetis Services Llc Adjuvants for use in vaccines
FR2791895B1 (fr) * 1999-03-23 2001-06-15 Pasteur Merieux Serums Vacc Utilisation de trehalose pour stabiliser un vaccin liquide
MXPA03003690A (es) * 2000-10-27 2004-05-05 Chiron Spa Acidos nucleicos y proteinas de los grupos a y b de estreptococos.
NO318426B1 (no) 2001-10-02 2005-04-18 Neurozym Biotech As Et materiale for a senke konsentrasjonen av patogene tarmpeptider
DE10239629A1 (de) * 2002-08-23 2004-04-08 Idt Impfstoffwerk Dessau-Tornau Gmbh Nicht-rekombinate Subunit-Vakzine gegen Streptococcus suis-Infektionen des Schweines
ES2545265T3 (es) * 2006-03-30 2015-09-09 Zoetis Services Llc Procedimientos y composiciones de vacunación de aves de corral
US7572457B2 (en) * 2006-03-31 2009-08-11 Wisconsin Alumni Research Foundation Use of Streptococcus suis 38 kDa polypeptide as an immunogen
JP5339243B2 (ja) * 2008-04-24 2013-11-13 株式会社微生物化学研究所 ストレプトコッカス・スイス感染症予防用ワクチン
TW201043242A (en) * 2009-03-26 2010-12-16 Intervet Int Bv Vaccine for protection against Streptococcus suis bacteria of various serotypes
WO2017005913A1 (en) * 2015-07-09 2017-01-12 Intervacc Ab Vaccine against s.suis infection
US20180271969A1 (en) * 2015-10-07 2018-09-27 Boehringer Ingelheim Vetmedica, Inc. Streptococcus suis polysaccharide-protein conjugate composition
GB201703529D0 (en) * 2017-03-06 2017-04-19 Cambridge Entpr Ltd Vaccine composition
CN113957057B (zh) * 2021-11-16 2023-10-20 西南大学 一种杂交瘤细胞、能中和猪溶素的单克隆抗体及检测试剂盒

Family Cites Families (1)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US5059419A (en) * 1988-06-09 1991-10-22 Grand Laboratories, Inc. Streptococcus suis antiserum and its use in treating Streptococcus suis infections

Also Published As

Publication number Publication date
CZ289302B6 (cs) 2001-12-12
EP0626452B1 (en) 1999-08-11
EP0626452A1 (en) 1994-11-30
JP3578799B2 (ja) 2004-10-20
PL303482A1 (en) 1994-12-12
CZ117594A3 (en) 1995-02-15
SK56394A3 (en) 1995-07-11
PL177219B1 (pl) 1999-10-29
HU218154B (hu) 2000-06-28
TW494103B (en) 2002-07-11
GR3031698T3 (en) 2000-02-29
ES2137310T3 (es) 1999-12-16
HU9401511D0 (en) 1994-08-29
DE69419966D1 (de) 1999-09-16
DE69419966T2 (de) 2000-01-20
JPH0710774A (ja) 1995-01-13
ATE183241T1 (de) 1999-08-15
HUT69796A (en) 1995-09-28
DK0626452T3 (da) 2000-02-14
US5612042A (en) 1997-03-18

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK281324B6 (sk) Polypeptid zo streptococcus suis, vakcína, spôsob výroby vakcíny a protilátky
KR100361562B1 (ko) 프로테이나제k에대해내성을갖는네이쎄리아메닝기티디스의표면단백질
Von Specht et al. Protection of immunocompromised mice against lethal infection with Pseudomonas aeruginosa by active or passive immunization with recombinant P. aeruginosa outer membrane protein F and outer membrane protein I fusion proteins
Mamo et al. Vaccination against Staphylococcus aureus mastitis: immunological response of mice vaccinated with fibronectin-binding protein (FnBP-A) to challenge with S. aureus
Tan et al. Protection of sheep against Chlamydia psittaci infection with a subcellular vaccine containing the major outer membrane protein
EP0717106B1 (en) Immunogenic hybrid protein OprF-Oprl derived from Pseudomonas aeruginosa membrane proteins
USRE46285E1 (en) Streptococcus suis polypeptides and polybnucleotides encoding same and their use in vaccinal and diagnostic applications
CZ284538B6 (cs) Očkovací látka proti boreliose, způsob její výroby a monoklonální protilátky
EP0656014B1 (en) Protein rib, a cell surface protein that confers immunity to many strains of the group b streptococcus; process for purification of the protein, reagent kit and pharmaceutical composition
US10261092B2 (en) Cross-reactive determinants and methods for their identification
US5369019A (en) Pasteurella vaccine
US5885589A (en) Pasteurella vaccine
US6015889A (en) Protein rib, a cell surface protein that confers immunity to many strains of the group B streptococcus: process for purification of the protein, reagent kit and pharmaceutical composition
AU681130C (en) Protein rib, a cell surface protein that confers immunity tomany strains of the group B streptococcus; process for purification of the protein, reagent kit and pharmaceutical composition
KR0180991B1 (ko) 합성 펩티드를 함유하는 녹농균 백신 및 이것으로부터 생산된 치료제
DK169749B1 (da) DNA-fragment, der koder for et Pasteurella multocida-toxin eller for en immunogen subsekvens eller analog deraf, ekspressionsvektor, der omfatter DNA-fragmentet, fremgangsmåde til fremstilling af et Pasteurella multocida-toxin og anvendelse af Pasteurella multocida-toxinsekvens eller -analog til fremstilling af en vaccine