SK280289B6

SK280289B6 - Spôsob rozloženia uzavretých celistvých telies obs

Info

Publication number: SK280289B6
Application number: SK485-94A
Authority: SK
Inventors: Harald L�Ck
Original assignee: Harald L�Ck
Priority date: 1992-09-01
Filing date: 1993-08-30
Publication date: 1999-11-08
Also published as: CA2122043A1; RU2136377C1; PL173165B1; NO941585D0; DE4229124C2; ES2099465T3; DE4229124C1; NO941585L; CZ103994A3; WO1994005428A1; JPH07502204A; NO303377B1; JP3332380B2; EP0610478A1; EP0610478B1; FI942013A0; ATE149382T1; US5454519A; FI942013A; CA2122043C

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu rozloženia uzavretých celistvých telies obsahujúcich škodlivé látky a pozostávajúcich z kovových zložiek a sklených telies, ako sú obrazovky alebo výbojky plnené plynom, na recyklovateľné zložky, pri ktorom sa sklené telesá rozdrvia a následne sa z úlomkov skla odstránia v podstate všetky škodlivé látky, pričom sa uskutoční oddelenie magnetických kovov a/alebo separácia nemagnetických kovov, a/alebo vytriedenie opakových (nepriehľadných) látok, ako sú keramické, hlinené, kamenné a/alebo porcelánové podiely, ako aj rozdelenie rôznych druhov skla, ako skla čela a kužeľa obrazoviek a skla z výbojok plnených plynom.

Doterajší stav techniky

Recyklácia sa stala dôležitou témou dnešných čias. Nielen ohraničenosť surovín, ale tiež ohrozenie životného prostredia, vyvolávajú nutnosť zamyslieť sa nad opätovným zužitkovaním priemyselného odpadu.

S opakovaným spracovaním papiera a skla sa stretávame takmer denne. Samozrejmosťou sú kdekoľvek umiestnené odpadové nádoby na papier, sklo a odpadky z domácností. Úspech takéhoto triedeného výkupu odpadu sa odzrkadľuje napr. v tom, že dnes je už každá druhá nádoba z dutého skla vyrobená zo starého skla.

Zariadenia na recykláciu kladú vysoké požiadavky na kvalitatívny profil znovuspracovávaných materiálov. Hlavným problémom je rozloženie odpadu na rozlične zložky, to znamená rozdeliť odpady na jednotlivé recyklovateľné zložky. Úspešne sa presadzuje tento princíp rozdelenia na jednotlivé zložky, napr. pri oddeľovaní hliníkových plechoviek z domového odpadu alebo pri oddeľovaní uzáverov zo sklených fliaš. Situácia je ale komplikovanejšia pri odpade z elektroniky, ako napr. pri televízoroch, monitoroch počítačov, počítačových termináloch a prístrojoch s obrazovkou všeobecne. Súčasne sa vzájomne oddeľujú rozličné druhy skla, kovov, plastických látok a škodlivých látok. Je možné buď s vysokým uplatnením ľudskej práce roztriediť rozličné zložky ručne alebo jednoducho celý odpad z elektroniky rozdrviť, čím sa zložky stanú nepoužiteľnými a tým vytvoria časť skládky odpadu.

Odstraňovanie odpadov, či už vo forme skládky alebo opätovného spracovania, upravuje pritom zákon o odpadoch. Obzvlášť v prípade odpadu s obsahom škodlivých látok sú zákonom o odpadoch stanovené veľmi vysoké požiadavky na ich odstraňovanie. Dosiaľ však ešte nie sú známe žiadne vyhovujúce zariadenia na odstraňovanie uzavretých, škodlivé látky obsahujúcich, sklených častíc, ktoré pozostávajú prevažne zo skla, ale obsahujú tiež škodlivé látky, kovy a keramiku, a sú podľa katalógu so zvláštnym dôrazom na kontrolu zatriedené podľa rovnakého odpadového kľúča a zahrnujú obrazovky, výbojky plnené plynom a podobne.

Pokiaľ by sme chceli recyklovať napr. zložky obrazovky, museli by sme od seba oddeliť rozličné časti, ktoré pozostávajú z čelného skla obsahujúceho škodlivé látky, kužeľovitého skla s obsahom olova, kovového rámu na upevnenie do krytu, kovovej masky, ako aj kovových tlačidiel na aretáciu masky farebných obrazoviek. Z dôvodov komplikovanosti, prípadne veľkého počtu rozličných materiálov, sa vykonáva toto delenie často ručne. Prilepený kovový rám sa odstraňuje ako prvý, potom je možné diamantovým kotúčom narezať kužeľovité a čelné sklo a pôsobením tepla oddeliť od obrazovky; ako ďalšie je možné ručne ale bo automaticky odstrániť masku a následne aretačné tlačidlá; kužeľovité sklo sa potom ďalej nespracováva a vytriedi sa; a nakoniec sa z vnútornej strany Čelného skla odstránia škodlivé látky. Takto roztriedené zložky sa môžu uviesť opätovne do priemyselného obehu.

Takýto spôsob oddeľovania obrazovkového skla z obrazoviek a jeho čistenie je napríklad známy z DE 39 01 842 Al. Pritom sa z čelného skla po odlepení magneticky oddelí kovový rám, maska a aretačné tlačidlá a pomocou deliaceho kotúča, ako napr. diamantový kotúč, sa oddelí kužeľovité sklo. Napokon sa odstráni vrstva tienidla na čelnom skle a nános na kužeľovitom skle, napr. pieskom alebo vodou pod vysokým tlakom.

V prípade výbojok plnených plynom, ktoré využívajú žiarenie výbojkovej plazmy, pripadne spolu so svietiacimi látkami, sa obvykle používa postup rozkladu, ktorý je zhodný s postupom pre obrazovky. Súčasne sa oddelia konce výbojky plnenej plynom obsahujúce kovové a keramické súčasti od sklenej trubice pomocou diamantového kotúča, pričom sa plyn potrebný na výboj buď odsaje alebo vypustí do atmosféry, alebo v prípade ortuťovej výbojky sa ortuť zneškodní nasypaním látky, ktorá viaže ortuť, ako Merkurisorb, a potom sa zo sklenej trubice vytrasie do zbernej nádoby. Ak je na vnútornej strane sklenej trubice nanesená svietiaca vrstva, táto sa odstráni pomocou piesku alebo vody pod vysokým tlakom tak, že následne sa môžu rôzne časti plynových výbojok opätovne uviesť do priemyselného obehu.

Výsledkom strojového drvenia obrazoviek a/alebo výbojok plnených plynom je doteraz stále kaša, ktorá sa skladá z rôznorodých súčastí a nie je opätovne spracovateľná. Takáto výroba nerozlíšiteľnej kaše je neuspokojivá obzvlášť vzhľadom na odstraňovanie škodlivých látok.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky odstraňuje spôsob rozloženia uzavretých celistvých telies obsahujúcich škodlivé látky a pozostávajúcich z kovových zložiek a sklených telies, ako sú obrazovky alebo výbojky plnené plynom, na recyklovateľné zložky, pri ktorom sa sklené telesá rozdrvia a následne sa z úlomkov skla odstránia v podstate všetky škodlivé látky, pričom sa uskutoční oddelenie magnetických kovov a/alebo separácia nemagnetických kovov, a/alebo vytriedenie opakových látok, ako sú keramické, hlinené, kamenné a/alebo porcelánové podiely, ako aj rozdelenie rôznych druhov skla, ako skla čela a kužeľu obrazoviek a skla z výbojok plnených plynom, podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že sa kompletné celistvé telesá najskôr rozložia na kusy až do veľkosti dlane v podstate bez straty povrchových vlastností, potom sa oddelí z úlomkov skla a zo zvyškových zložiek vzniknutých pri rozdeľovaní sklených telies aspoň časť uvoľnených škodlivých látok, následne sa zo zmesi obsahujúcej sklené úlomky a zvyškové zložky odstránia najmenšie častice, potom sa vytriedia magnetické kovy, načo sa z úlomkov odstráni sklo čela obrazoviek a/alebo sklo z výbojok plnených plynom, potom sa, pokiaľ sú prítomné, oddelia nemagnetické kovy, následne sa oddelia zostávajúce sklené súčasti, pokiaľ existujú, od opakových látok, pričom časti sklených telies, zbavené škodlivých látok, sa triedia na základe zisťovania ich optických vlastností, ako sú absorpčné, transmisné a reflexné schopnosti a to pomocou aspoň jednej vysielacej a prijímacej jednotky infračerveného svetla.

Výhodou riešenia podľa vynálezu je, že rozloženie uzavretých, škodlivé látky obsahujúcich sklených telies, ako

SK 280289 Β6 sú obrazovky alebo výbojky plnené plynom, na recyklovateľné zložky, sa dá uskutočniť nielen plnoautomatizovane, ale aj kontinuálne a s nízkym personálnym obsadením, pričom je zabezpečená hospodárnosť a nízka spotreba energie. Aby sa vyhovelo vysokým požiadavkám na zariadenie na recykláciu, musí spôsob podľa vynálezu okrem toho dosahovať vysokú odlučovaciu účinnosť.

Podľa výhodného uskutočnenia sa nánosy škodlivých látok uvoľňujú vzájomným trením rozdrvených zložiek sklených telies, pričom rozložením a/alebo vzájomným trením uvoľnená časť nánosov škodlivých látok sa odvádza na filtráciu a zhromažďuje sa, a plyny uvoľnené pri rozklade sklených telies sa odsávajú a zhromažďujú.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa uvoľnené škodlivé látky na filtráciu privádzajú pomocou podtlaku.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa oddialenie oddelených škodlivých látok od zvyškových zložiek podporuje odstreďovaním s využitím rozdielnych merných hmotností škodlivých látok a zvyškových zložiek.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia uvoľnenie nánosov škodlivých látok z úlomkov skla zahrnuje použitie pomocnej látky, ktorá po odlúčení škodlivých látok vedie uvoľnené škodlivé látky na filtráciu, pričom pomocná látka sa filtráciou zbavuje škodlivých látok a vyčistená sa potom opäť privádza do odlučovacej komory škodlivých látok, zatiaľ čo škodlivé látky sa zadržujú a zhromažďujú.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa ako pomocná látka použije vo vzťahu k nánosom škodlivých látok inertná látka, ako nefluidná tuhá látka, ako viskózová striž, piesok, inertná kvapalina, ako voda, alebo inertný plyn, ako vzduch.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa pomocná látka na podporu oddeľovacieho procesu privádza na rozdrvené zložky sklených telies pomocou aspoň jednej prvej dýzy výhodne za vzniku vírenia.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sú rozdrvené časti sklených telies, zbavené kontaktom s pomocnou látkou nánosov škodlivých látok, z tejto opäť odtransportované.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa pomocná látka, nesúca oddelené nánosy škodlivých látok, od týchto oddeľuje odstreďovaním na základe jej odlišnej špecifickej hmotnosti vo vzťahu ku zvyškovým úlomkom.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa pomocná látka spolu s oddelenými nánosmi škodlivých látok vedie pomocou podtlaku na filtráciu.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa v prípade rozloženia sklených telies obsahujúcich ortuť drviace zariadenie chladí tak, že sa v podstate neuvoľňujú žiadne pary ortuti.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa v prípade rozloženia sklených telies obsahujúcich ortuť kvapalná ortuť odparuje a pary ortuti sa odsávajú, kondenzujú a zhromažďujú. Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa ortuť zneškodňuje pomocou prídavných látok viažucich ortuť za tvorby solí, komplexných zlúčenín a/alebo absorpcie, pričom ortuť sa z prídavnej látky odstraňuje filtráciou a vyčistená prídavná látka sa opätovne použije, zatiaľ čo ortuť sa zadržuje a zhromažďuje.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa prídavná látka vstrekuje na rozdrvené zložky sklených telies pomocou aspoň jednej druhej dýzy.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa rozdrvené zložky sklených telies vedú cez prídavnú látku.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa prídavná látka spolu s ortuťou od úlomkov sklených telies oddeľuje odstreďovaním na základe rozdielnych špecifických hmotností.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa najmenšie diely, vzniknuté pri rozdrvení telies, od ostatných úlomkov odstránia preosievaním a potom sa zhromažďujú.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa obrazovky a výbojky plnené plynom rozdrvia oddelene od seba a po rozdrvení výbojok plnených plynom a odstránení ortuti v nich obsiahnutej a po rozdrvení obrazoviek sa zvyšné časti výbojok plnených plynom a zvyšné časti obrazoviek ďalej spracujú spoločne, pričom sklo výbojok plnených plynom a sklo čela obrazoviek sa spoločne oddelí.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa obrazovky a výbojky plnené plynom rozdrvia oddelene od seba a rozdrvené diely zbavené škodlivých látok sa ďalej spracujú spoločne, pričom sklo výbojok plnených plynom a sklo čela obrazoviek sa spoločne oddelí.

Základom vynálezu je prekvapujúci poznatok, že uzavreté, škodlivé látky obsahujúce sklené telesá sú rozložiteľné na ich rôzne recyklovateľné súčasti tým, že po rozdrvení a odstránení škodlivých látok sa zbavia či už formou mechanického obrúsenia svietiacich nánosov a/alebo pomocou zahriatia, alebo viazaním vo výbojkách používanej ortuti, prejdú rôznymi separačnými zariadeniami, v ktorých sa odseparujú postupne rôzne druhy skla, magnetické a nemagnetické kovy, ako aj opakové látky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Ďalšie znaky a výhody vynálezu vyplývajú z nasledujúceho opisu, v ktorom budú pomocou schematických výkresov objasnené dva príklady využitia vynálezu. Jednotlivé obrázky znázorňujú:

obr. 1 schematické usporiadanie separačného zariadenia na uskutočňovanie spôsobu podľa vynálezu pri rozkladaní obrazoviek, obr. 2 schematické usporiadanie separačného zariadenia na uskutočňovanie spôsobu podľa vynálezu nielen pri rozkladaní obrazoviek na recyklovateľné súčasti, ale aj výbojok plnených plynom.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obrazovky každého druhu, tzn. tak čiemo-biele, ako aj farebné obrazovky rozličných veľkostí, sa dopravia do separačného zariadenia zobrazeného na obr. 1, ktoré sa skladá z dopravného pásu 10, dezintegrátora 12, dopravného pásu 14, medzizásobníka 16a s pripojeným bubnom 16b, potrubia 18, filtračného zariadenia 20a s pripojenou zbernou nádržou 20b, dopravného pásu 22 násypky 24, zbernej nádrže 26, separátora 28 magnetických kovov, potrubia 30, zbernej nádrže 32, dopravného pásu 34, násypky 36 zbernej nádrže 38, separátora 40 čelného skla, potrubia 42, zbernej nádrže 44, dopravného pásu 46, separátora 48 nemagnetických kovov, potrubia 50, zbernej nádrže 52, dopravného pásu 54, separátora 56 opakových látok, potrubia 58, zbernej nádrže 60, potrubia 62 a zbernej nádrže 64.

Opísané zariadenie na obrazovky zaručuje optimálne využitie separátorov 28, 40, 48 a 56 nasledujúcimi pracovnými metódami:

Obrazovky sa dopravia dopravným pásom 10, ktorý kvôli zrovnomemeniu materiálového toku vibruje, do dezintegrátora 2, kde sa uskutoční rozdrvenie obrazoviek lámaním a trhaním až na úlomky vo veľkosti dlane. Z dezintegrátora sa dopraví materiál dopravným pásom 14, ktorý prebieha vnútri uzavretej spojovacej rúry, do medzizásobníka 16a. Aby sa dosiahlo rovnomerné dávkovanie materiálu, aj dopravný pás 14 vibruje.

Rozlámané súčasti obrazoviek sa tak dlho zhromažďujú v tnedzizásobniku 16a, pokiaľ nie je zabezpečené optimálne naplnenie bubna 16b. Úlomky sa v otáčajúcom bubne 16b premiešajú. Pri takomto procese trenia sa zo sklených črepín mechanicky odstránia nánosy škodlivých látok. Pritom je dôležité, aby sa povrch jednotlivých zložiek obrazovky nepoškodil natoľko, aby sa mohli vo vrypoch usadiť škodlivé látky. Preto je dezintegrátor nastavený tak, aby povrchové poškodenie bolo čo najmenšie. Uvoľnený prach škodlivých látok sa vháňa tlakovým vzduchom dovnútra bubna a odtiaľ sa podtlakom vedie potrubím 18 cez filtračné zariadenie 20a do zbernej nádrže 20b. Najmenšie častice, ktoré vzniknú pri dezintegrácii, nie sú pritom z dôvodu svojej vysokej mernej hmotnosti nasávané spolu so škodlivými látkami. Dopravný pás 22, ktorý tiež vibruje, potom dopravuje zvyšné súčasti do separátora magnetických kovov 28.

Na ceste od bubna 16b k separátoru 28 sú zvyšné súčasti obrazoviek oddelené od uvedeného podielu najmenších častíc tak, v dopravnom páse 22 sa nachádzajú otvory, ktorými najmenšie častice prepadávajú a nakoniec sa privádzajú násypkou 24 do zbernej nádrže 26.

V separátore 28 sa vytriedia zo zostávajúcich súčastí obrazoviek pomocou magnetov magnetické kovy a potom sa privádzajú potrubím 30 do zbernej nádrže 32. Zvyšné úlomky sa potom privádzajú vibrujúcim dopravným pásom 34 do separátora 40 čelného skla, pričom dopravný pás slúži súčasne k ďalšiemu oddeleniu najmenších častíc, ktoré prepadávajú otvormi v dopravnom páse 34 cez násypku 36 do zbernej nádrže 38.

V separátore 40 sa kĺžu rozložené zvyšné úlomky obrazoviek sklzným žľabom k rozlišovacím senzorom. Funkcia týchto senzorov je založená na rozdielnych optických vlastnostiach kužeľovitého skla, čelného skla a opakových látok. Opakové látky absorbujú kompletné svetlo, pričom pri sklených úlomkoch je viacero možností. Kužeľovité sklo obsahuje olovo, na jednej strane je zrkadlové a na druhej strane čierne. Preto v prípade ožiarenia kužeľovitého skla je transmisia infračerveného svetla nepatrná. Ale vyskytujú sa tiež úlomky kužeľovitého skla, ktoré majú poškodený nános z dôvodu poškrabania povrchu alebo pozdĺž zlomových miest nemajú žiaden nános. Pomocou infračervených senzórov, teda pomocou absorpcie, reflexie a/alebo transmisie infračerveného svetla, je možné rozlíšiť kužeľovité sklo od čelného skla v prípade, ak povrchy rôznych skiel nie sú pri drvení veľmi poškodené. Toto stanovuje ďalšie okrajové požiadavky na drviace zariadenie 12, čím je nepriamo určená veľkosť rozdrvených súčastí obrazoviek. Z optických poznávacích senzorov sa pri identifikovaní čelného skla dávajú signály riadiacej elektronike a spracovávajú sa. Cez magnetický ventil udeľuje elektronika povel dýzam s tlakovým vzduchom, ktoré usmernene híkajú čelné sklo potrubím 42 do zbernej nádrže 44. Zostávajúce, škodlivých látok zbavené súčasti, sa dostávajú prívodom cez vibrujúci dopravný pás 46 do separátora 48 nemagnetických kovov.

V separátore 48 sú umiestnené detektory kovov, ktoré zaznamenávajú nemagnetické kovové častice ešte sa nachádzajúce v prúde črepín. Signály, odosielané detektormi kovov, sú privádzané riadiacim okruhom k tak nastaveným magnetickým ventilom, aby prúd tlakového vzduchu bol v správnom okamihu privedený k identifikovanej kovovej častici, túto vyfúkol z prúdu črepín a odviedol potrubím 50 do zbernej nádrže 52. Zostávajúce súčasti sa nakoniec do stávajú vibrujúcim dopravným pásom 54 do separátora 56 opakových látok.

Taktiež v separátore 56 je založené oddelenie opakových látok od kužeľovitého skla na meraní optických vlastností, t. j. absorpcie, transmisie a/alebo reflexie infračerveného svetla. Dýzy sú opäť nastavené pomocou senzorov a slúžia na to, že opakové látky sú fúkané potrubím 58 do zbernej nádrže 60 a kužeľovité sklo potrubím 62 do zbernej nádrže 64.

Zberné nádrže 20b, 26, 32, 38, 44, 52, 60 a 64 sú pravidelne vyprázdňované a pozorne rozdelené súčasti obrazoviek môžu byť použité v zariadeniach na ďalšie alebo opätovné spracovanie.

Úlomky, ktoré vzniknú v dezintegrátore, majú veľkosť (D x Š x V) 20 až 80 mm x 20 až 80 mm x 2 až 20 mm.

V bubne 16b sa zníži podiel škodlivých látok v Zn o 76 % a v Cd o 85 %, to znamená, že materiál neobsahuje prakticky žiadne škodlivé látky.

Magnet v odlučovači 28 slúži na to, aby častice privádzané do zbernej nádrže boli v podstate výlučne magnetické kovy.

Separátor 40 čelného skla pracuje tak, že do zbernej nádrže 44 sa dostáva menej ako 6 % iných súčastí.

Do separátora 48 sa strhuje tlakovým vzduchom, vyfukujúcim nemagnetické kovy, množstvo skla a/alebo opátovej látky nižšie ako 1 %.

Stupeň zachycovania v separátore 56 opakových látok je vyšší ako 90 %.

Výkonnosť rozdeľovacieho zariadenia opísaného podľa obr. 1 je viac ako 10 ton za hodinu, čo zvyšuje priemyselný význam tohto plnoautomatizovaného postupu.

Separačné zariadenie na obrazovky zobrazené na obr. 1 je možné rozšíriť na separačné zariadenie na obrazovky a výbojky plnené plynom, zobrazené na obr. 2, doplnením o dopravný pás 100, dezintegrátor 120, dopravný pás 140, tepelnú dráhu 160, potrubie 180, kondenzátor 200a ortuti a dve zberné nádrže 200b a 200c.

Analogicky k postupu opísanému podľa obr. 1 umožňuje zariadenie zobrazené na obr. 2 rozklad výbojok plnených plynom na recyklovateľné súčasti.

Pritom sa vykonajú nasledujúce doplňujúce pracovné kroky:

Výbojky plnené plynom ľubovoľných typov, ktoré nachádzajú použitie v ortuťových výbojkách, žiarivkách alebo im podobným, sa privádzajú dopravným pásom 100, ktorý z dôvodu zrovnomemenia materiálového toku vibruje do dezintegrátora 120, v ktorom sa výbojky plnené plynom rozdrvia na úlomky vo veľkosti dlane. Z dezintegrátora 120 sa privádza drť z výbojok plnených plynom pomocou dopravného pásu 140, ktorý je vedený uzavretou spojovacou rúrou tak, aby neunikali do atmosféry žiadne škodlivé látky, do odlučovacieho zariadenia škodlivých látok obklopujúceho termodráhu 160. Spojovacia rúra vedúca dopravný pás 140 je pritom súčasne odsávaná, aby sa pri otvorení výbojok plnených plynom odvádzali uvoľnené plyny z dezintegrátora 120 do odlučovacieho zariadenia škodlivých látok obsahujúceho tepelnú dráhu 160.

V nasledujúcom kroku sa úlomky výbojok plnených plynom tak zahrievajú pozdĺž tepelnej dráhy 160, aby sa prípadne obsiahnutá ortuť v úlomkoch odparila. Pary ortuti a/alebo ďalšie plyny, ktoré slúžili vo výbojkách plnených plynom k vytváraniu plazmy, sa ďalej odsajú do kondenzátora 200a ortuti. Tu sa uskutoční pomocou vymrazovacej vývevy separácia ortuti, ktorá sa potom privádza do zbernej nádrže 200b, od zvyškových plynov, ktoré sa privádzajú do zbernej nádrže 200c.

Úlomky výbojok plnených plynom zbavené teda ortuti a/alebo iných, kedysi k výboju potrebných plynov, sa v ďalšom kroku privádzajú potrubím 170 do medzizásobníka 16a a tým sú privádzané do odlučovacieho zariadenia, ktoré je opísané v súvislosti s obr. 1.

Ďalšie kroky rozkladu zvyšku úlomkov výbojok plnených plynom zodpovedajú v podstate pracovným krokom opísaných v prípade rozkladu obrazoviek.

Nánosy obsahujúce škodlivé látky sa z výbojok plnených plynom odstránia v bubne 16b a separátor 28 slúži ako separátor magnetických kovov, pričom najmenšie častice sa odstránia sitom medzi bubnom 16b a separátorom 28. V separátore 40 čelného skla sa potom oddelí všetko sklo z výbojok plnených plynom a potom sa privedie do zbernej nádrže 44. Čelné sklo z obrazoviek je totiž opätovne zhodnotiteľné spolu so sklom z výbojok plnených plynom. Medzi separátormi 28 a 40 sa opätovne cez sito odstránia najmenšie častice.

Separátor 48 slúži následne, ako je opísané vo vzťahu k obr. 1, na separáciu všetkých nemagnetických kovov.

Keď výbojky plnené plynom neobsahujú žiadne súčasti zodpovedajúce čelnému sklu obrazoviek, privádzajú sa všetky získané časti úlomkov zo separátora 56 opakových látok potrubím 58 do zbernej nádrže 60 bez toho, aby sa nejaké materiály z rozkladu výbojok plnených plynom dostali potrubím 62 do zbernej nádrže 64.

Spôsobom podľa vynálezu možno súčasne rozkladať na recyklovateľné súčasti obrazovky, ktoré sú privádzané dopravným pásom 10 do zariadenia opísaného na obr. 2 a výbojky plnené plynom privádzané dopravným pásom 100. Pritom medzizásobník 16a zabezpečuje konštantný tok materiálu do rozdeľovacieho zariadenia.

Tiež na zariadení zobrazeného na obr. 2 sú zberné nádrže 20b, 26, 32, 38, 44, 52, 60, 64, 200b a 200c v pravidelných intervaloch vyprázdňované a získané súčasti sú privádzané do recyklovacieho zariadenia.

Výkonnosť zariadenia zobrazeného na obr. 2 zodpovedá zariadeniu, ktoré je opísané na obr. 1. Ďalej je nutné uviesť, že tepelná dráha 160 umožňuje v podstate úplné odlúčenie ortuti.

Znaky vynálezu uvedené v predchádzajúcom opise na výkresoch, ako aj v patentových nárokoch, môžu byť významné nielen jednotlivo, ale aj v ľubovoľnej kombinácii na realizáciu vynálezu v rôznych príkladoch uskutočnenia.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob rozloženia uzavretých celistvých telies obsahujúcich škodlivé látky a pozostávajúcich z kovových zložiek a sklených telies, ako sú obrazovky alebo výbojky plnené plynom, na recyklovateľné zložky, pri ktorom sa sklené telesá rozdrvia a následne sa z úlomkov skla odstránia v podstate všetky škodlivé látky, pričom sa uskutoční oddelenie magnetických kovov a/alebo separácia nemagnetických kovov, a/alebo vytriedenie opakových látok, ako sú keramické, hlinené, kamenné a/alebo porcelánové podiely, ako aj rozdelenie rôznych druhov skla, ako skla čela a kužeľu obrazoviek a skla z výbojok plnených plynom, vyznačujúci sa tým, že sa kompletné celistvé telesá najskôr rozložia na kusy až do veľkosti dlane v podstate bez straty povrchových vlastností, potom sa oddelí z úlomkov skla a zo zvyškových zložiek vzniknutých pri rozdeľovaní sklených telies aspoň časť uvoľnených škodlivých látok, následne sa zo zmesi obsahujúcej sklené úlomky a zvyškové zložky odstránia najmenšie častice, potom sa vytriedia magnetické kovy, načo sa z úlomkov odstráni sklo čela obrazoviek a/alebo sklo z výbojok plnených plynom, potom sa, pokiaľ sú prítomné, oddelia nemagnetické kovy, následne sa oddelia zostávajúce sklené súčasti, pokiaľ existujú, od opakových látok, pričom časti sklených telies, zbavené škodlivých látok, sa triedia na základe zisťovania ich optických vlastností, ako sú absorpčné, transmisné a reflexné schopnosti a to pomocou aspoň jednej vysielacej a prijímacej jednotky infračerveného svetla.
2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že nánosy škodlivých látok sa uvoľňujú vzájomným trením rozdrvených zložiek sklených telies, pričom rozložením a/alebo vzájomným trením uvoľnená časť nánosov škodlivých látok sa odvádza na filtráciu a zhromažďuje a plyny uvoľnené pri rozklade sklených telies sa odsávajú a zhromažďujú.
3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že uvoľnené škodlivé látky sa na filtráciu privádzajú pomocou podtlaku.
4. Spôsob podľa nároku 2 alebo 3, vyznačujúci sa t ý m , že oddialenie oddelených škodlivých látok od zvyškových zložiek sa podporuje odstreďovaním s využitím rozdielnych merných hmotností škodlivých látok a zvyškových zložiek.
5. Spôsob podľa nároku 2až 4, vyznačujúci sa t ý m , že uvoľnenie nánosov škodlivých látok z úlomkov skla zahrnuje použitie pomocnej látky, ktorá po odlúčení škodlivých látok vedie uvoľnené škodlivé látky na filtráciu, pričom pomocná látka sa filtráciou zbavuje škodlivých látok a vyčistená sa potom opäť privádza do odlučovacej komory škodlivých látok, zatiaľ čo škodlivé látky sa zadržujú a zhromažďujú.
6. Spôsob podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že ako pomocná látka sa použije vo vzťahu k nánosom škodlivých látok inertná látka, ako nefluidná tuhá látka, ako viskózová striž, piesok, inertná kvapalina, ako voda alebo inertný plyn ako vzduch.
7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že pomocná látka sa na podporu oddeľovacieho procesu privádza na rozdrvené zložky sklených telies pomocou aspoň jednej prvej dýzy výhodne za vzniku vírenia.
8. Spôsob podľa niektorého z nárokov 5 až 7, v y značujúci sa tým, že rozdrvené časti sklených telies zbavené kontaktom s pomocnou látkou nánosov škodlivých látok sú z tejto opäť odtransportované.
9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa t ý m , že pomocná látka nesúca oddelené nánosy škodlivých látok, sa od týchto oddeľuje odstreďovaním na základe jej odlišnej špecifickej hmotnosti vo vzťahu ku zvyškovým úlomkom.
10. Spôsob podľa nároku 8 alebo 9, vyznačujúci sa tým, že pomocná látka spolu s oddelenými nánosmi škodlivých látok sa vedie pomocou podtlaku na filtráciu.
11. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že v prípade rozloženia sklených telies obsahujúcich ortuť sa drviace zariadenie chladí tak, že sa v podstate neuvoľňujú žiadne pary ortuti.
12. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že v prípade rozloženia sklených telies obsahujúcich ortuť sa kvapalná ortuť odparuje a pary ortuti sa odsávajú, kondenzujú a zhromažďujú.
13. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že ortuť sa zneškodňuje pomocou prídavných látok viažucich ortuť za tvorby solí, komplexných zlúčenín a/alebo absorpcie, pri5

SK 280289 Β6 čom ortuť sa z prídavnej látky odstraňuje filtráciou a vyčistená prídavná látka sa opätovne použije, zatiaľ čo ortuť sa zadržuje a zhromažďuje.
14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa t ý m , že prídavná látka sa vstrekuje na rozdrvené zložky sklených telies pomocou aspoň jednej druhej dýzy.
15. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa t ý m , že rozdrvené zložky sklených telies sa vedú cez prídavnú látku.
16. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa t ý m , že prídavná látka spolu s ortuťou sa od úlomkov sklených telies oddeľuje odstreďovaním na základe rozdielnych špecifických hmotnosti.
17. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že najmenšie diely vzniknuté pri rozdrvení telies sa od ostatných úlomkov odstránia preosievaním a potom sa zhromažďujú.
18. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že obrazovky a výbojky plnené plynom sa rozdrvia oddelene od seba a po rozdrvení výbojok plnených plynom a odstránení ortuti v nich obsiahnutej a po rozdrvení obrazoviek sa zvyšné časti výbojok plnených plynom a zvyšné časti obrazoviek ďalej spracujú spoločne, pričom sklo výbojok plnených plynom a sklo čela obrazoviek sa spoločne oddelí.
19. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že obrazovky a výbojky plnené plynom sa rozdrvia oddelene od seba a rozdrvené diely zbavené škodlivých látok sa ďalej spracujú spoločne, pričom sklo výbojok plnených plynom a sklo čela obrazoviek sa spoločne oddelí.