SK279917B6

SK279917B6 - Náterové kompozície a ich použitie

Info

Publication number: SK279917B6
Application number: SK3899-90A
Authority: SK
Inventors: Robert M. O'neil; Emyr Phillips; Robert C. Wasson
Original assignee: Ciba Specialty Chemicals Holding Inc.
Priority date: 1989-08-08
Filing date: 1990-08-07
Publication date: 1999-05-07
Also published as: BR9003851A; CA2022694A1; AU633339B2; HK1004565A1; US5128396A; ATE111499T1; RU2083616C1; GB8918086D0; EP0412933A1; CA2022694C; SK389990A3; CZ285208B6; DK0412933T3; CZ389990A3; AU6021290A; ZA906202B; EP0412933B1; DE69012486D1; KR910004760A; KR0155379B1

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka náterových kompozícii a ich použitia na primáme natieranie kovových substrátov proti korózii.

Doterajší stav techniky

Ochrana proti korózii je jednou z najdôležitejších funkcií organických náterových kompozícii pre kovové substráty. V literatúre je možné nájsť mnoho návrhov na zlepšenie ochrany náterov proti korózii (napríklad H. Kittel, Lehrbuch der Lacke und Beschichtungen, zv. V, str. 46 až 103, Stuttgart, (1977)).

Na jednej strane sa má zlepšiť bariérová funkcia náterovej kompozície, s cieľom odstrániť látky spôsobujúce koróziu, ako je kyslík, voda alebo ióny, z kovového povrchu. Na druhej strane je možné použiť pigmenty inhibujúce koróziu, ktoré zasahujú chemicky alebo elektrochemický do korózneho procesu, napríklad tvorbou nerozpustných poťahov s produktmi korózie alebo pasiváciou (polarizáciou) kovového povrchu. Medzi najúčinnejšie pigmenty inhibujúce koróziu patria chrómany kovov a zlúčeniny olova. Rozsiahle použitie našli chrómany kovov predovšetkým preto, že inhibujú tak anódovú ako katódovú koróziu. V súčasnom období existujú určite výhrady proti použitiu chrómanov, vzhľadom na ich potenciálny karcinogénny účinok. Podobne sa vyskytujú námietky proti používaniu zlúčenín olova z dôvodu ich chronickej toxicity.

Podstata vynálezu

Autori tohto vynálezu teraz objavili určité soli, amíny ketokyselín, ktoré poskytujú vynikajúce vlastnosti inhibujúce koróziu, ak sa zapracujú do náterových kompozícií.

Vynález sa týka náterových kompozícií, ktoré obsahujú a) organické filmotvomé spojivo a b) koróziu inhibujúce množstvo vo vode nerozpustnej soli i) ketokyseliny všeobecného vzorca (I)

kde a znamená 1, 2, 3,4 alebo 5

R substituenty sú rovnaké alebo rozdielne a každý znamená atóm vodíka, halogénu, nitroskupiny, kyanoskupinu, trifluórmetylovú skupinu, C]-Ci5 alkylovú skupinu, C5-C12 cykloalkylovú skupinu, C2-C45 alkenylovú skupinu, Cj-C12 halogénalkylovú skupinu, C1-C12 alkoxyskupinu, C1-C12 tioalkyl skupinu, C5-C12 aryl skupinu, Cŕ-Cjo aryloxy skupinu, C7-C12 alkaryl skupinu, -CO2RI skupinu, v ktorej Rl je a) vodík, b) C1-C20 alkylovú skupinu voliteľne prerušovanú jedným alebo viacerými atómami kyslíka, dusíka alebo síry, c) C7-C12 alkaryl skupina alebo d) C6-C12 arylovú skupinu voliteľne substituovanú jednou alebo viacerými karboxy skupinami ďalej znamená -COR1 skupinu, v ktorej Rl má uvedený význam, ďalej znamená -NR2r3 skupinu, v ktorej R2 _a R3 sú rovnaké alebo rozdielne a každý znamená atóm vodíka alebo C1-C24 alkylovú skupinu voliteľne prerušovanú atómami kyslíka, síry alebo NH skupinou alebo keď a znamená 2, 3,4 alebo 5, dve susediace skupiny R môžu byť potrebné na vytvorenie kondenzovaného benzénového alebo cyklohexylového kruhu, a n znamená celé číslo od 1 do 10 a ii) amínu všeobecného vzorca (H) x-i/ (H), z

kde X, Y a Z sú rovnaké alebo rozdielne a znamenajú atóm vodíka, C4-C24 alkylovú skupinu voliteľne prerušovanú jedným alebo viacerými atómami kyslíka, fenylovú skupinu, C7-C9 fenylalkylovú skupinu, C7-C9 alkylfenylovú skupinu alebo dva zo substituentov X, Y a Z tvoria spolu s atómom dusíka, na ktorý sú pripojený 5-, 6- alebo 7-členný heterocyklický zvyšok, ktorý voliteľne obsahuje ďalší atóm kyslíka, dusíka alebo síry a ktorý je voliteľne substituovaný jednou alebo niekoľkými C1-C4 alkyl skupinami, amino skupinou, hydroxy skupinou alebo C1-C4 karboxyalkyl skupinami a zvyšný substituent z X, Y a Z je vodík, s podmienkou, že X, Y a Z nie sú súčasne atómami vodíka.

Ak a znamená 3, 4 alebo 5 a R predstavuje alkylovú skupinu, alkenylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, alkoxyskupinu alebo tioalkylovú skupinu, potom tento substituent R výhodne obsahuje až 4 atómy uhlíka. Ak je fenylová skupina substituovaná trifluórmetylovou, cykloalkylovou, arylovou, aryloxylovou, alkarylovou skupinou alebo skupinou vzorca -COoRl, -COR1 alebo -NR2r3, ako skupinami R, výhodne je prítomný iba jeden alebo dva takéto substituenty, predovšetkým jeden takýto substituent. Výhodné substituenty R sú nezávisle od seba atóm vodíka, alkylová skupina s 1 až 15 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupina s 5 alebo 6 atómami uhlíka, alkenylová skupina s 2 až 15 atómami uhlíka, halogénalkylová skupina s 1 až 6 atómanii uhlíka, atóm halogénu, alkoxyskupina s 1 až 6 atómami uhlíka, fenylová skupina, benzylová skupina, skupina vzorca -COOH, -COOalk, kde alk znamená alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, -CO-alk, kde alk má uvedený význam alebo -NR2r3_; kde R2 a R3 znamenajú atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo dva substituenty R tvoria spolu nakondenzovaný benzénový kruh.

Predovšetkým výhodnými substituentmi R sú atóm vodíka, alkylová skupina s 1 až 15 atómami uhlíka, atóm halogénu, alkoxyskupina s 1 až 6 atómami uhlíka alebo dva substituenty R tvoria spolu nakondenzovaný benzénový kruh. Výhodne, ak nie najvýhodnejšie, znamenajú substituenty R atómy vodíka, pričom substituent R, ktorý neznamená atóm vodíka, je umiestnený v polohe para.

Príkladom atómov halogénu pre R sú fluór, chlór, bróm a jód, predovšetkým fluór, chlór alebo bróm, pričom zvlášť výhodný je chlór alebo bróm

Alkylové skupiny s 1 až 15 atómami uhlíka vo význame R zahŕňajú metylovú, etylovú, n-propylovú, izopropylovú, n-butylovú, sek.butylovú, terc.butylovú, n-pentylovú, n-hexylovú, n-oktylovú, n-decylovú, n-dodecylovú, n-tetradecylovú a n-pentadecylovú skupinu.

Cykloalkylovú skupiny s 5 až 12 atómami uhlíka vo význame R zahŕňajú cyklopentylovú, cyklohexylovú, cyklooktylovú, cyklodecylovú a cyklododecylovú skupinu.

Alkenylovú skupiny s 2 až 15 atómami uhlíka vo význame R sú výhodne alkenylovú skupiny s 2 až 7 atómami uhlíka a môžu predstavovať napríklad vínylovú, 2-prope

SK 279917 Β6 nylovú (alylovú), but-l-en-3-ylovú, but-3-en-l-ylovú, (2-metyl)-prop-2-en-l-ylovú (izobutenylovú), pent-l-enylovú, (5-metyl)-but-2-en-l-ylovú, hex-l-enylovú alebohept-1-enylovú skupinu.

Halogénalkylové skupiny s 1 až 12 atómami uhlíka vo význame R zahrnujú napríklad chlórmetylovú, brómetylovú, fluórpropylovú, izobutylovú, chlórpentylovú, chlórhexylovú, chlóroktylovú, chlórdecylovú a chlórdodecylovú skupinu.

Alkoxy skupiny s 1 až 12 atómami uhlíka vo význame R zahrnujú metoxyskupinu, etoxyskupinu, propoxyskupinu, butoxyskupinu, hexyloxyskupinu, oktyloxyskupinu, decyloxyskupinu a dodecyloxyskupinu.

Tioalkylové skupiny s 1 až 12 atómami uhlíka vo význame R zahrnujú tiometylovú, tioetylovú, tiopropylovú, tiobutylovú, tiopentylovú, tiohexylovú, tiooktylovú, tiodecylovú a tiododecylovú skupinu.

Aiylové skupiny so 6 až 10 atómami uhlíka vo význame R sú napríklad fenylové a naftylové skupiny.

Aralkylové skupiny so 7 až 12 atómami uhlíka vo význame R zahrnujú benzylovú, naft-2-ylmetylovú, 1- alebo 2-fenetylovú alebo 2- alebo 3-fenylpropylovú skupinu.

Aryloxyskupinami so 6 až 10 atómami uhlíka sú napríklad fenoxyskupina alebo naftoxyskupína.

Skupiny vzorca -CO2RI znamenajúce R zahrnujú napríklad karboxyskupinu, karboxymetylovú, karboxyetylovú, karboxydecylovú, karboxycikozylovú, karboxymetoxymetylovú, karboxymetyltiometylovú alebo karboxymetylaminometylovú, karboxymetylfenylovú alebo karboxymetylnaftylovú a karboxyfenylovú alebo karboxynaftylovú skupinu.

Skupiny vzorca -COR1 vo význame R znamenajú napríklad acetaldehydovú skupinu, acetyl, propíonylovú, butyrylovú, dodekanoylovú, eikozanylovú, karbonylmetoxymetylovú, benzoylovú alebo naftoylovú skupinu.

Skupiny vzorca -NR²R² vo význame R znamenajú napríklad metylaminoskupinu, etylaminoskupinu, propylaminoskupinu, n-butylaminoskupinu, hexylaminoskupinu, oktylaminoskupinu, dodecylaminoskupinu, oktadecylaminoskupinu, eikozylaminoskupinu, tetrakozylaminoskupinu, di-metylaminoskupinu, dietylaminoskupinu, di-n-dodecylaminoskupinu, di-n-oktadecylaminoskupinu, di-n-eikozylaminoskupinu, di-n-tetrakozylaminoskupinu, metoxymetylaminoskupinu, metyltiometylamino skupinu a metylaminometylaminoskupinu.

Výhodne R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 15 atómami uhlíka a a znamená 1, 2, 3 alebo 4.

Alkylové skupiny so 4 až 24 atómami uhlíka vo význame X, Y a Z výhodne obsahujú 6 až 24 atómov uhlíka, predovšetkým 8 až 14 atómov uhlíka. Ich príkladom sú n-butylová, sek.butylová, terc.butylová, n-pentylová, n-hexylová, n-oktylová, n-nonylová, n-decylová, n-dodecylová, n-tetradecylová, n-hexadecylová, n-oktadecylová, n-eikozylová a n-tetrakozylová skupina.

Alkylové skupiny so 4 až 24 atómami uhlíka vo význame X, Y a Z, prerušené jedným alebo niekoľkými atómami kyslíka zahrnujú napríklad 2-etoxypropylovú, 1-metoxybutylovú, n-butoxymetylovú, 1-metoxyoktylovú, 1-metoxydecylovú, 1-metoxydodecylovú, 1-metoxyhexadecylovú, 1-metoxyeikozylovú, 1-metoxytetrakozylovú a 2-metoxyetoxymetylovú skupinu.

Fenylalkylové skupiny so 7 až 9 atómami uhlíka vo význame X, Y a Z sú napríklad benzylová, 1-fenyletylová,

2-fenyletylová, a-metylbenzylová, α,α-dimetylbenzylová alebo 3-fenylpropylová skupina.

Alkylfenylové skupiny so 7 až 9 atómami uhlíka vo význame X, Y a Z zahrnujú napríklad tolylovú, xylylovú, etylfenylovú a propylfenylovú skupinu.

Heterocyklické skupiny tvorené dvoma zo substituentov X, Y a Z sú výhodne nasýtené a predovšetkým šesťčlenné skupiny, ktorých príkladom sú piperidinoskupina, morfolinoskupina, tiomorfolinoskupina, piperazinoskupina a alkylpiperazinoskupina s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti.

Charakteristické príklady ketokyselín všeobecného vzorca (I) zahrnujú kyselinu benzoyloctovú, kyselinu 4-chlórbenzoyloctovú, kyselinu 4-brómbenzoyloctovú, kyselinu 4-nitrobenzoyloctovú, kyselinu 4-trifluórmetylbenzoyloctovú, kyselinu 4-metylbenzoyloetovú, kyselinu 2,4-dimetylbenzoyloctovú, kyselinu 4-cyklopentylbenzoyloctovú, kyselinu 4-cyklohexylbenzoyloctovú, kyselinu 2-propenylbenzoyloctovú, kyselinu 4-chlórmetylbenzoyloctovú, kyselinu 4-metoxybenzoyloctovú, kyselinu 4-tíometylbenzoyloctovú, kyselinu 4-fenylbenzoyloctovú, kyselinu 4-naftylbenzoyloctovú, kyselinu 4-fenoxybenzoyloctovú, kyselinu 4-naftoxybenzoyloctovú, kyselinu 4-tolylbenzoyloctovú, kyselinu 4-metylnaftylbenzoyloctovú, kyselinu 4-karboxybenzoyloctovú, kyselinu 4-metoxykarboxybenzoyloctovú, kyselinu benzoylpropiónovú, kyselinu 4-chlórbenzoylpropiónovú, kyselinu 4-metylbenzoylpropiónovú, kyselinu 4-nitrobenzoylpropiónovú, kyselinu 2,6-dimetylbenzoylpropiónovú, kyselinu 2-propenylbenzoylpropiónovú, kyselinu 4-chlórmetylbenzoylpropiónovú, kyselinu 4-metoxybenzoylpropiónovú, kyselinu 2-tiometylbenzoylpropiónovú, kyselinu 2-benzoylmaslovú, kyselinu 4-kyanobenzoylmaslovú, kyselinu 4-metylbenzoylmaslovú, kyselinu 4-chlórbenzoylmaslovú, kyselinu benzoylpentánovú, kyselinu 4-nitrobenzoylpentánovú, kyselinu 4-metylbenzoylpentánovú, kyselinu 4-chlórbenzoylpentánovú, kyselinu benzoylhexánovú, kyselinu 4-metylbenzoylhexánovú, kyselinu 4-chlórbenzoylhexánovú, kyselinu benzoylheptánovú, kyselinu 4-metylbenzoylheptánovú, kyselinu benzoyloktánovú, kyselinu 4-metylbenzoyloktánovú, kyselinu benzoylmalonánovú, kyselinu 4-metylbenzoylmalonánovú, kyselinu benzoyldekánovú, kyselinu 4-metylbenzoyldekánovú, kyselinu benzoylundekánovú a kyselinu 4-metylbenzoylundekánovú.

Charakteristické príklady amínov všeobecného vzorca (II) zahrnujú n-butylamín, izobutylamín, terc.butylamín, n-amylamín, izoamylamín, terc.amylamiu, n-hexylamín, n-heptylamín, n-oktylamín, n-nonylamín, n-decylamín, n-dodecylamín, izododecylamín, terc dodecylamín, n-tridecylamín, izotridecylamín, terc tridecylamín, n-tetradecylamín, izotetradecylamín, terc.tetradecylamín, n-oktadecylamín, izooktadecylamín, terc.oktadecylamín, n-nonadecylamín, izononadecylamín, terc.nonadecylamín, n-eikozamín, izoeikozamín, terc.eikozamín, n-heneikozamín, izoheneikozamín, terc.heneikozamín, n-dokozamín, izodokozamín, terc.dokozamín, n-trikozamín, izotrikozamín, terc.trikozamín, n-tetrakozamín, izotetrakozamín, terc.tetrakozamín, benzylamín, dibenzylamín, N-benzylanilín, di-n-butylamín, diizobutylamín, diizodecylamín, ditridecylamín, diizooktylamín, di-terc.oktylamín, diizotetradecylamín, di-n-oktadecylamín, di-terc.butylamín, di-n-oktylamín, dietylahexylamín, di-n-dodecylamín, di-n-eikozylamín, di-n-tetrakozylamín, 3-butoxypropylamín, hexyloxybutylamín, nonylo

SK 279917 Β6 xypropylamín, anilín, N-metylamilín, N-etylaninilín, tri-n-butylamín, triizobutylamín, tri-n-oktylamín alebo zmesi týchto zlúčenín.

Vo všeobecnom vzorci (I) n výhodne znamená 1 až 8, predovšetkým 1 až 4, napríklad 2 alebo 3. V prípade substituentov X, Y a Z vo všeobecnom vzorci (II), vo výhodných zlúčeninách aspoň jeden z nich, predovšetkým dva z nich, znamenajú atóm vodíka (sekundárne alebo primáme amíny). Ten zo substituentov X, Y a Z, ktorý neznamená atóm vodíka, predstavuje výhodne alkylovú skupinu so 4 až 24 atómami uhlíka, fenylovú skupinu alebo benzylovú skupinu, predovšetkým alkylovú skupinu so 6 až 24 atómami uhlíka, predovšetkým výhodne alkylovú skupinu s 8 až 14 atómami uhlíka.

Výhodné sú tiež prostriedky podľa tohto vynálezu, v ktorých vo všeobecnom vzorci (I) a (H) a znamená 1 až 4, R predstavuje atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 154 atómami uhlíka, atóm halogénu, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo, ak a znamená aspoň 2, dve susediace skupiny R tvoria nakondenzovaný benzénový kruh, n znamená 2 až 7, X predstavuje alkylovú skupinu s 8 až 14 atómami uhlíka a Y a Z znamenajú atómy vodíka.

Ketokyseliny všeobecného vzorca (I) a amíny všeobecného vzorca (II) nie sú nové a v skutočnosti celý rad z nich je ľahko dostupný na trhu. Ketokyseliny všeobecného vzorca (I), kde n znamená 2 alebo 3 a ostatné substituenty majú uvedený význam, boli opísané spoločne s príbuznými zlúčeninami v nemeckom zverejnenom spise č. 33 38 953.

Tento nemecký patentový spis opisuje uvedené ketokyseliny a ich vodorozpustné alkalické, amónne, amóniové alebo alkanolamóniové soli ako užitočné inhibítory korózie vo vodných systémoch, napríklad detergentoch, chladiacich kvapalinách, hydraulických kvapalinách alebo v chladiacej vode. Nie je však uvedená zmienka o použití týchto ketokyselín alebo ich špecifických solí, ako inhibítorov korózie v charakteristických vodných systémoch, spôsob tvorby farieb, ktoré sa používajú pre nátery. Taktiež nie je uvedená zmienka o amínoch ketokyselín, t. j. soliach nerozpustných vo vode.

Zložka b) náterovej kompozície podľa tohto vynálezu, tvorená soľou nerozpustnou vo vode, sa môže vyrobiť z ketokyselín všeobecného vzorca (II) tak, že sa tieto reakčné zložky zahrievajú spoločne pri teplote 30 až 130 °C, výhodne pri teplote od 50 do 60 °C, pripadne v rozpúšťadle, ako je metanol, xylén alebo tetrahydrofurán.

Soli nerozpustné vo vode, odvodené od ketokyselín všeobecného vzorca (I) a amínov všeobecného vzorca (II) sú nové a predstavujú ďalší predmet tohto vynálezu. Výhodné zlúčeniny a substituenty sú rovnaké, ako sú opísané pri hmotách podľa tohto vynálezu.

Organickým filmotvomým spojivom ako zložka a) náterových kompozícií podľa tohto vynálezu môže byť ľubovoľné spojivo vytvárajúce film náterovej kompozície, ktoré je na báze rozpúšťadla, ale predovšetkým na vodnej báze. Príkladmi takýchto filmotvomých spojív sú epoxidové živice, polyuretánové živice, aminoplastové živice alebo zmesi takýchto živíc, alebo zásadité vodné disperzie alebo roztoky kyslých živíc.

Predovšetkým zaujímavé sú organické fílmotvomé spojivá pre náterové kompozície na vodnom základe, napríklad alkylové živice, akrylové živice, dvojzložkové epoxidové živice, polyesterové živice, ktorými sú zvyčajne nasýtené, vodou riediteľné fenolové živice alebo ich disper zie, vodou riediteľné močovinové živice a vinylakrylové kopolymérové živice.

Uvedené podrobnejšie, alkydovými živicami môžu byť alkydy riediteľné vodou, ako sú systémy schnúce na vzduchu alebo vypaľovacie systémy, ktoré sa tiež môžu používať v kombinácii s melamínovými živicami riediteľnými vodou alebo to môžu byť alkydové emulzie, buď s oxidačné pôsobiacimi systémami, systémami schnúcimi na vzduchu alebo vypaľovacími systémami, prípadne v kombinácä s derivátmi kyseliny akrylovej alebo ich kopolymérmi v prítomnosti vody, vinylacetáty a podobne.

Akrylové živice môžu byť tvorené priamo derivátmi kyseliny akrylovej alebo ide o kopolyméry esteru kyseliny akrylovej, kombinácie alebo kopolyméry s vinylovými živicami, napríklad s vinylacetátom alebo so styrénom. Tieto systémy môžu schnúť na vzduchu alebo môžu byť vypaľovacie.

Vodou riediteľné epoxidové živice, v kombinácň s vhodnými polyamidovými vytvrdzovacimi činidlami majú dobrú mechanickú a chemickú stabilitu. Polyadíciou epoxidovej živice s amínom sa získa termoset, ktorý má veľmi dobrú tvrdosť filmu. Prídavok organického rozpúšťadla nie je nevyhnutný, ak sa kvapalné živice na epoxidovom základe používajú pre vodné systémy. Ak sa používajú disperzie pevných epoxidových živíc, na zlepšenie tvorby filmuje nutné malé množstvo rozpúšťadla.

Výhodnými epoxidovými živicami sú živice na báze aromatických polyolov, predovšetkým bisfenolov. Epoxidové živice sa používajú v spojení s vytvrdzovacím činidlom. Vytvrdzovacím činidlom môže byť predovšetkým aminozlúčenina, hydroxyzlúčenina, kyselina, anhydrid kyseliny alebo Lewisova kyselina. Ich príkladom sú polyamíny, polyaminoamidy, polymérne polysulfidy, polyfenoly, fluorid boritý a jeho komplexy, kyseliny polykarboxylové, anhydridy 1,2-dikarboxylových kyselín alebo anhydrid kyseliny pyromelitovej.

Okrem zložiek a) a b) môžu náterové kompozície podľa tohto vynálezu tiež obsahovať ďalšie zložky, napríklad pigmenty, farbivá, plnidlá a iné prísady, ktoré sú zvyčajné pre náterové kompozície. Pigmenty môžu byť organické, anorganické alebo kovové, ako je napríklad oxid titaničitý, oxid železitý, hliníkový bronz, ftalimidová modrá a podobne. Podľa okolností je tiež možné používať antikorózne pigmenty, napríklad pigmenty, ktoré obsahujú fosfáty alebo boráty, kovové pigmenty a pigmenty na báze oxidov kovov (pozri Farbe und Lack, 88, 183 (1982)) alebo pigmenty, ktoré sú opísané v európskom patente EP-A 54 267. Príkladom plnidiel, ktoré sa môžu podľa okolností používať sú mastenec, kriedy, oxid hlinitý, barvt, sľuda alebo oxid kremičitý. Príkladom ďalších prísad sú pomocné látky regulujúce tekutosť, dispergačné činidlá, tixotropné činidlá, látky napomáhajúce adhézii, antioxidanty, svetelné stabilizátory a katalyzátory vytvrdzovania.

Špecifický význam sa prikladá prídavku zásaditých plnidiel alebo pigmentov. V určitých spojivových systémoch, napríklad v akrylových a alkydových živiciach, majú tieto látky synergický účinok na inhibíciu korózie. Príkladom takýchto zásaditých plnidiel alebo pigmentov sú uhličitan vápenatý, uhličitan horečnatý, oxid zinočnatý, uhličitan zinočnatý, fosforečnan zinočnatý, oxid horečnatý, oxid hlinitý, fosforečnan hlinitý alebo ich zmesi Príkladom pigmentov na tejto báze je aminoantrachinón.

Napokon inhibítor korózie sa môže tiež používať na neutrálnej báze. Vhodnými nosičmi sú predovšetkým plnidlá alebo pigmenty v práškovej forme. Technické údaje sú podrobnejšie uvedené v nemeckom zverejnenom spise 3 122 907.

Okrem zložky b) môže náterová hmota tiež obsahovať iné organické, organokovové alebo anorganické inhibítory korózie, ako je napríklad kyseliny nitrózoizoftalová, tanín, estery kyseliny fosforečnej, technické amíny, substituované benztriazoly alebo substituované fenoly, ako opisuje nemecký zverejnený spis 3 146 265.

Náterové kompozície podľa tohto vynálezu sa výhodne používajú ako základná náterová farba na kovové substráty, predovšetkým na železo, oceľ, meď, hliník, hliníkové zliatiny alebo zinok. Tu môžu pôsobiť ako takzvané konverzné nátery, v ktorých sa chemické reakcie uskutočňujú na rozhraní medzi kovom a poťahom. Použitie náterov sa môže uskutočňovať zvyčajnými metódami, ako je postrek, natieranie štetcom, nanášanie valčekom, nanášanie máčaním alebo elektrolytickým nanášaním, predovšetkým katódovým nanášaním. V závislosti od toho, či je filmotvomá zložka živicou, ktorá sa suší fyzikálne alebo sa môže vytvrdzovať teplom alebo pôsobením žiarenia, vytvrdzovanie náterov sa uskutočňuje pri teplote miestnosti, sušením v peci alebo ožarovaním.

K náterovej kompozícií sa môžu pridávať inhibítory korózie počas prípravy tejto kompozície, napríklad počas rozdeľovania pigmentu pri mletí. Inhibítor sa používa v množstve 0,01 až 20 % hmotnostných, výhodne 0,05 až 5 % hmotnostných, vztiahnuté na obsah pevnej látky v náterovej hmote.

Až donedávna bol zvýšený záujme v priemysle o produkciu povrchových náterov elektrolytickým nanášaním, to znamená nanášaním filmotvumého materiálu pod vplyvom použitého elektrického potenciálu. Pre túto metódu použitia boli vyvinuté rôzne náterové materiály, ale technický postup je často spojený s rôznymi nedostatkami. Predovšetkým je obťažné dosiahnuť požadovanú úroveň inhibítora korózie pri použití tejto metódy aplikácie povrchového náteru.

Autori tohto vynálezu teraz zistili, že soľ nerozpustná vo vode, tvoriaca zložku b) náterovej kompozície podľa vynálezu, dodáva vynikajúce vlastnosti inhibujúce koróziu tak pri katódovom, ako pri anódovom elektronanášaní.

Ako zložka a) vodných náterových kompozícií pre katódové elektronanášanie podľa vynálezu sa môžu použiť epoxidové živice, prípadne zosieťované s blokovým organickým polyizokyanátom, akrylové živice, prípadne a výhodne zosieťované s blokovým izokyanátom, akrylové alebo iné nenasýtené živice zosieťované na dvojitých väzbách, adukty elektroživíc s amínmi, polykarboxylovými kyselinami alebo ich anhydridmi, aminokarboxylovými, merkaptokarboxylovými alebo aminosulfónovými kyselinami, polyuretány, polyestery a reakčné produkty živíc obsahujúcich fenolové hydroxyskupiny s aldehydom a amínom alebo aminokarboxylovou, merkaptokarboxylovou alebo aminosulfónovou kyselinou, rovnako ako zmesi týchto živíc.

Výhodnými aduktami epoxidovej živice s amínom sú adukty polyglycidyléteru, ktorý môže byť odvodený od fenolu s väčším počtom hydroxyskupín alebo od viacmocného alkoholu s monoamínom. Vhodné polyglycidétery zahrnujú deriváty dvojmocných alkoholov, ako je bután-1,4-diol, neopentylglykol, hexametylénglykol, hydroxyalky lénglykoly a polyhydroxyalkylénglykoly, trojmocné alkoholy, ako je glycerol, 1,1,1-trimetylolpropán a adukty týchto alkoholov s etylénoxidom alebo propylénoxidom. Odborníkom v odbore je známe, že polyglycidylétery viacmocných alkoholov sa zvyčajne konvertujú na vysokomolekulárne polyglycidylétery s dlhším reťazcom, napríklad reakciou s dvojmocným alkoholom alebo fenolom, takže výsledné polyglycidylétery poskytujú adukty s vhodnými elektronanášacími filmotvomými vlastnosťami pri reakcii so sekundárnym monoamínom Výhodnými polyglykolétermi sú deriváty fenolov s väčším počtom hydroxyskupín, vrátane bis-fenolov, ako je bisfenol F, bisfenol A a tetrabrómbisfenol A a fenolické novolakové živice, ako sú fenol-formaldehydové novolakové živice. Tieto polyglycidylétery fenolov sa môžu zlepšovať napríklad reakciou s dvojmocnými alkoholmi alebo fenolmi, ako je opísané. Predovšetkým výhodnými polyglycidylétcrmi sú polyglycidylétery bisfenolu A zušľachtené reakciou s bisfenolom A.

Monoamíny vhodné na výrobu aduktov s polyglycidylétermi zahrnujú primáme, sekundárne a terciáme amíny. Ako sekundárne amíny sú vhodné napríklad dialkylamíny, ako je dietylamin, di-n-propylamín, diizopropylamín, di-n-butylamín, di-n-oktylamín a di-n-dodecylamín alebo dusíkaté heterocykly, ako je piperidín alebo morfolín.

Výhodnými sekundárnymi monoamínmi sú sekundárne alkanolamíny, ako je dietanolamín, N-metyletanolamín, N-butyletanolamín, diizopropanolamín, N-metylizopropanolamín alebo di-n-butanolamín. Predovšetkým výhodným sekundárnym alkanolamínom je dietanolamín.

Výhodnými aduktami polyglycidyléteru so sekundárnym monoamínom sú adukty polyglycidyléteru, odvodeného od fenolu s väčším počtom hydroxyskupín. Tieto látky sa môžu ďalej zlepšiť reakciou so sekundárnymi alkanolamínmi, pričom výhodné sú najmä adukty polyglycidyléteru bisfenolu A, upravené reakciou s bisfenolom A alebo s dietanolamínom.

Elektronanánašanie organickej vrstvy živice sa môže uskutočňovať pri použití bežných postupov. Pigmenty môžu byť organické, anorganické alebo kovové a napríklad môže ísť o oxid titaničitý, oxid železitý, hliníkový bronz, ítalocyanínovú modrú a podobne. Podľa okolností sa tiež môžu použiť antikorozívne pigmenty, napríklad pigmenty, ktoré obsahujú fosfáty alebo boráty, kovové pigmenty a pigmenty na báze oxidov kovov (pozri Farbe und Lack, 88, 183 (1982)) alebo pigmenty, opísané v európskom patente EP-A 54 267.

Inhibítor korózie ako zložka b) sa môže pridávať k náterovému systému na elektronanášanie v priebehu jeho výroby, napríklad počas rozdeľovania pigmentu pri mletí, ako napríklad metódami, ktoré sú uvedené v európskom patentovom spise 107 089. Podľa iného uskutočnenia sa inhibítory korózie môžu vnášať do neemulgovaných živíc a tiež do roztieraných živíc. Inhibítory korózie sa výhodne používajú v množstve od 0,01 do 20 % hmotnostných, výhodne od 0,05 do 5 % hmotnostných, vztiahnuté na obsah pevných látok v náterovej hmote na elektronanášanie.

Elektronanášanie je vo väčšine prípadov postačujúce počas niekoľkých ηύηύζ zvyčajne počas jednej minúty, pri napätí až 500 V. Bežne sa používajú programy úpravy napätia, pri ktorých sa toto napätie postupne zvyšuje.

Náterové kompozície podľa tohto vynálezu sa môžu používať na ľubovoľný elektricky vodivý substrát, predo všetkým kov, ako je železo alebo oceľ, napríklad oceľ valcovaná za studená, prípadne spracovaná s fosforečnanom zinočnatým alebo galvanizovaná, meď, zinok a hliník, predovšetkým zinok alebo zliatiny hliníka.

Po elektronanesení filmu organickej živice sa substrát opláchne demineralizovanou vodou, osuší vzduchom a vypáli pri zvýšenej teplote, napríklad pri teplote až 260 °C.

Ďalším predmetom tohto vynálezu je použitie náterovej kompozície ako základného náteru na kovové substráty, predovšetkým na železo, oceľ, meď, hliník, hliníkové zliatiny alebo zinok.

Nasledujúce príklady ďalej ilustrujú tento vynález. Príklady 1 až 6 slúžia na objasnenie výroby solí nerozpustných vo vode, ktoré sa používajú ako inhibítor korózie v hmote podľa vynálezu. Percentá sú mienené hmotnostné, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

9,0 dielov kyseliny 3-(4-metylbenzoyl)propiónovej rozpustenej v 50 dieloch tetrahydrofuránu sa spracuje s 9,3 dielmi terc.tridecylamínu. Výsledný roztok sa zahrieva pri teplote 60 °C počas 30 minút, ochladí sa, odparí. Získa sa 17,1 dielov 3-(4-metylbenzoyl)propionátu terc.tridecylamónneho.

Elementárna analýza vypočítané: 73,7 % C, 10,5 % H, 3,6 % N, nájdené: 73,4 % C, 10,9 % H, 3,9 % N.

Príklad 2

10,3 dielov kyseliny 3-(2,4-dimetylbenzoyl)propiónovej rozpustenej v 50 dieloch tetrahydrofuránu sa spracuje s 10 dielmi terc.tridecylamínu. S použitím postupu opísaného v príklade 1 sa získa 20 dielov 3-(2,4-dimetylbenzoyl)propionátu terc.tridecylamónneho vo forme žltého oleja. Elementárna analýza vypočítané: 74,1 % C, 10,6 % H, 3,5 % N, nájdené: 74,1 % C, 11,1 % H, 3,9 % N.

Príklad 3

Spracovaním kyseliny 3-(2,4,6-trimetylbenzoyl)propiónovej s terc.tridecylamínom spôsobom, ktorý je opísaný v príklade 1 sa získa 3-(2,4,6-trimetylbenzoyl)propionát terc.tridecylamónny.

Elementárna analýza vypočítané: 74,5 % C, 10,7 % H, 3,3 % N, nájdené: 74,3 % C, 11,2 % H, 3,7 % N.

Príklad 4

Spracovaním kyseliny 3-(2,3,5,6-tetrametylbenzoyl)propiónovej s terc.tridecylamínom spôsobom, ktorý je opísaný v príklade 1 sa získa 3-(2,3,5,6-trimetylbenzoyl)propionát terc.tridecylamónny.

Elementárna analýza vypočítané: 74,8 % C, 10,9 % H, 3,2 % N, nájdené: 74,5 % C, 10,7 % H, 3,5 % N.

Príklad 5

Spracovaním kyseliny 3-(4-dodecylbenzoyl)propiónovej s terc.tridecylamínom spôsobom, ktorý je opísaný v príklade 1 sa získa 3-(4-dodecylbenzoyl)propionát terc.tridecylamónny.

Elementárna analýza vypočítané: 77,0 % C, 11,6 % H, 2,6 % N, nájdené: 76,7 % C, 11,4 % H, 2,5 % N.

Príklad 6

Spracovaním kyseliny 3-(2-naftoyl)propiónovej s terc.tridecylamínom spôsobom, ktorý je opísaný v príklade 1 sa získa 3-(2-naftoyl)propionát terc.tridecylamóimy. Elementárna analýza vypočítané: 75,9 % C, 9,6 % H, 3,3 %N, nájdené: 75,5 % C, 9,9 % H, 3,6 % N.

Príklady 7 až 12

S použitím ďalej uvedeného zloženia sa pripraví vodný alkalický náterový prostriedok, ktorý obsahuje 56,15 % hmotnostných pevných látok.

60,03 % hmotnostných

0,14 % hmotnostných

0,28 % hmotnostných

18,18 % hmotnostných

5,15 % hmotnostných

10,6 % hmotnostných 0,2 % hmotnostných

1,06 % hmotnostných 0,9 % hmotnostných

0,05 % hmotnostných

Bayhydrol B (30 % vo vode) Servosyn WEB (8 %) Ascinin

Bayferrox 130 M Heladol 10 mikronizovaný mastenec Aerosil 300 oxid zinočnatý butylglykol oktoát hlinitý

0,46 % hmotnostných

1,12 % hmotnostných voda (2 % hmotnostné vztiahnuté na pevné látky) každej zlúčeniny z príkladu 1 až 6, dispergovanej v samostatných vzorkách náterového prostriedku

Každá náterová vzorka sa nanesie na oceľové dosky valcované za studená v hrúbke vrstvy 55 až 60 mikrometrov a suší sa pri teplote 20 °C počas 72 hodín. Ako definované poškodenie poťahu sa použije ryha s rozmermi 70 x x 0,5 mm.

Natreté dosky sa potom umiestnia do uzatvorenej komory a vystavia sa na čas 840 hodín skvapalnenej vlhkosti pri teplote 40 °C a relatívnej vlhkosti 100 %.

Výsledky sú zhrnuté v tabuľke I

Tabuľka I

Príklad Prísada inhi- I Ohodnotenie C.P.

bítora korózie prísady potahu kovu

	kontrolné	stanovenie	žiadna	3,4	1,5	4,9
Ί	produkt z	príkladu 1	2	6,0	5,0	11,e
8	produkt t	príkladu 2	2	6,0	5,0	11,8
9	produkt 2	príkladu 3	2	5,9	3,8	9,7
10	produkt z	príkladu 4	2	5,2	5,7	10,9
11	produkt t	príkladu 5	2	4,2	L,B	6,0
12	produkt z	príkladu 6	2	5,9	5,8	11,7

Podobná séria dosiek sa tiež vybavila ryhou a podrobila testovacej procedúre s postrekom solí (168 hodín), ako je uvedené v US norme ASTM BI 17.

Na konci testu sa náter odstráni a zhodnotí sa korózia kovu v mieste, kde nastalo prerezanie vzorky (ako je špecifikované v norme DIN 53 167) a na zvyšku povrchu. V každom prípade sa hodnotenie uskutočňuje na základe šesťstupňovej stupnice. Hodnota ochrany proti korózn (v tabuľke I až VI označené ako C.P.) je daná súčtom ohodnotení poťahu a ohodnotení povrchu kovu (v tabuľkách I až VI označené skrátene ako ohodnotenie kovu). Čím vyššia je táto hodnota, tým účinnejší inhibítor sa použil pri teste.

Výsledky testu postrekom solí sú uvedené ako súhrn v tabuľke Π.

Tabuľka H

Príklad Prísada ínhí- % Ohodnotenie C.P.

bítora korÓ21e prísady potahu kovu

13	kontrolne stanovenie	žiadna	3,0	0,5	3,6
14	produkt z príkladu 1	1	5,2	5,6	10,B
15	produkt z príkladu 2	2	4,9	S,5	10,4
16	produkt z príkladu 3	2	3,6	3/4	7,0
17	produkt z príkladu 4	2	3,6	1/7	5,3
18	produkt z príkladu 5	2	4,4	5,5	9,9

Príklady 19 až 23

Pripraví sa náterový prostriedok s týmto zložením: 40 dielov 60 % roztok v xyléne, alkydová živica môže byť výrobkom firmy Reichhold Albert Chemie AG (AlphathalateR 380), dielov červeň 225 na báze oxidu železitého, výrobok firmy Bayer AG,

13,6 dielovmikronizovaný mastenec, dielov mikronizovaný uhličitan vápenatý (MillicarbR, výrobok firmy Pluss-Staffer AG),

0,3 dielov činidlo zabraňujúce tvorbe škrupiny LuaktinR, výrobok firmy BASF,

0,6 dielov naftenát kobaltnatý (8 % kovu) a

22,5 dielov zmesi xylénu a monometyléteru propylénglykolu v pomere 6:4.

Náterový prostriedok sa melie so sklenenými guličkami na pigment a plnidlo s veľkosťou častíc 10 až 15 pm. Inhibítory korózie, uvedené v tabuľke ΠΙ, sa pridávajú pred mletím. Získaný náterový prostriedok sa nastrieka na oceľové dosky opracované pieskom s rozmermi 7x13 cm, pri hrúbke vrstvy približne 50 pm po vysušení. Potom, ako sa uskutočnilo vysušenie pri teplote prostredia v priebehu 7 dní, vzorky sa podrobia dodatočnému vytvrdzovaniu pri teplote 60 °C počas 60 minút.

Dva rezy v tvare kríža s dĺžkou 4 cm sa vyrežú do kovu vo vytvrdenom povrchovom nátere pomocou zariadenia na spojené prerezanie. Hrany sa ochránia s použitím prostriedku na ich ochranu IcositR 225.

Vzorky sa teraz podrobia testu postrekom soli, ako je uvedené v ASTM B117 počas 600 hodín. Po každých 200 hodinách vystavenia skúšobnému prostrediu sa vyhodnotí stav náteru, predovšetkým stupeň tvorby pľuzgierikov (ako je špecifikované v DĽN 53 209) v mieste rezu a natretom povrchu a tiež stupeň korózie (ako je špecifikované v DIN 53 210) na celom povrchu.

Na konci testu sa náter odstráni pôsobením koncentrovaného hydroxidu sodného a vyhodnotí sa korózia kovu v mieste rezu (ako je špecifikované v DIN 53 167) a na zvyšku povrchu. V každom prípade sa vyhodnotenie vykonáva na základe šesťstupňovej stupnice. Súčet ohodnotenia poťahu a ohodnotenia povrchu kovu dáva hodnotu ochrany proti korózii (C.P.). Čím vyššia je táto hodnota, tým účinnejší je testovaný inhibítor.

Výsledky testu postrekom solí sú uvedené v tabuľke ΠΙ.

TabuľkaΙΠ

Príklad 24

Samovytvrdzovací kopolymér esteru kyseliny akrylovej so styrénom sa pripraví v tomto zložení:

147,2 dielov	50 % vodný roztok kopolyméru esteru kyseliny akrylovej so styrénom (Acronal S 760),
0,2 dielov	pomocná látka na distribúciu pigmentu,
2,0 dielov	butylglykol,
2,0 dielov	lakový benzén,
1,0 dielov	Nopco 8034,
38,0 dielov	Millicarb,
2,7 dielov	produkt z príkladu 1,
16,6 dielov	Bayferrox 130H.

Náterová hmota sa použije, ako je opísané v príkladoch 7 až 12. Pripravené doštičky sa podrobia procesu postreku soľou, ktorý už bol opísaný v príkladoch 19 až 23 (120 hodín).

Výsledky sú uvedené v tabuľke IV.

Tabuľka IV

Príklad Prísada inhl- % bítora korózie prísady	Ohodnotenie poťahu kovu	C.P.
- kontrolné stanovenie Biadna 24 produkt z príkladu 1 2	4,4 3,8 4,8 3,9	8,2 1C ,6

Príklad 25 až 35

V nasledujúcich príkladoch sa vyrábajú zlúčeniny kyselín (A) a aminov (B) s použitím postupu, ktorý je opísaný v príklade 1.

Príklad	A	B	Analýsa f t)
vyp.	W-
25	C^GH^CO/t	C.Ä7NH»	C 75.48 H 11.06 N 3.03	74.54 11.17 2.74
26		Τ,,Η,,ΝΗ,	c isjtt H 11.25 N 3.03	75.48 11.74 2.S7
27	WA<5O»H	'Ο.,Η,,ΗΙΙ.	C 74.07 H 10.62 N 3.46	77.65 10.74 5.35
28		'CjjHbNH*	C 74.46 H 10.74 N 3.34	73.85 11.01 3.S9
29	^^—0 - [CHJ.COjH		C 74.B2 H 10.&5 N 3.23	73.93 11.09 3.24

Príklad	A		Analýz* (4)
vyp·	naj.
30	O /jVc- (CHJjCOjH	-CuHnHHj	C 75.17 H 10.96 N 3.13	74.60 11.22 3.27
31		CuHnNHj	C 76.45 H 10.80 U 3.88	77.23 10.36 44«
32	ci—c - (CHiJiCcyi	OuHnNHj	C 65.93 H 9,07 N 4.57	67.07 9.23 3.40
33	č - (chjjCo/i	CaHnNúi	C 60.52 H B.39 N 3.06	60.04 8.81 3.44
34	__ D F—/ V-c-{CHäJaCOaH		C 69.87 H 9.62 N 3.54	59.59 10.32 3.71

Príklad	a		Analýza (!)
vyp.	naj..
35	Η,ΟΟ-C-	•CnHnNHa	C 70.76 H 10.07 N 3.44	69.18 9.75 4.78

Príklad Prísada inhl- t Ohodnotenie C.P.

bítora korózie prísady potahu kovu

19	kontrolné stanovenie	žiadna	2,0	0,6	2,6
20	produkt z	príkladu 2	2	2,2	2,0	4,2
21	produkt s	príkladu 3	2	2,2	1,7	3/9
22	produkt z	príkladu 1	2	2,6	4,4	7,0

Príklady 36 až 39

Vodný alkalický náterový prostriedok sa pripraví ako je opísané v príkladoch 7 až 12. Výsledky testovania vlhkosti sú zhrnuté v tabuľke V.

SK 279917 Β6

Tabuľka V

Príklad Prísada Lnhi- t Ohodnotenie c.P.

bítora korózie prísady poťahu kovu

36	produkt z príkladu 27	2	4,2	4,3	8,5
37	produkt z príkladu 23	2	4,2	5.4	9,5
38	produkt z príkladu 30	2	4.4	5,9	10,3
39	produkt z príkladu 33	2	5.2	5,9	11,1

Príklady 40 až 48

Podobná séria dosiek natretých farbou sa tiež vybaví ryhou a podrobí sa testovacej procedúre s postrekom soľou (168 hodín), ako je opísané. Výsledky testov sú zhrnuté v tabuľke VI.

Tabuľka VI

Príklad Prísada lnhi- t Ohodnotenia C«P.

bí.tora korózie prísady pot&hu kovu

40	produkt z príkladu 25	2	2,8	1,3	4,1
41	produkt z príkladu 25	2	3,4	0,6	4,0
42	produkt z príkladu 27	2	2,4	3,5	5,9
43	produkt z príkladu 2S	2	2,7	4,1	6.8
44	produkt z príkladu 29	2	2,9	3 ,4	6,3
45	produkt z príkladu 30	2	2,4	4.7	7,1
44	produkt z príkladu 31	2	2,4	5,5	7,9
47	produkt z príkladu 32	2	3,4	5,7	9,1
48	produkt z príkladu 35	2	2,0	3,7	5,7

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Náterové kompozície, vyznačujúce sa t ý m , že obsahujú a) organické filmotvomé spojivo a b) koróziu inhibujúce množstvo vo vode nerozpustnej soli i) ketokyseliny všeobecného vzorca (I)

CO(CHj) COjH (D, kde a znamená 1, 2, 3,4 alebo 5,

R substituenty sú rovnaké alebo rozdielne a každý znamená atóm vodíka, halogénu, nitroskupiny, kyanoskupinu, trifluórmetylovú skupinu, C]-Ci5 alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, Cj-Cjj alkenylovú skupinu, Cj-Cj2 halogénalkylovú skupinu, Cj-Cu alkoxyskupinu, C1-C12 tioalkyl skupinu, Cg-Cjn aryl skupinu, Cg-C'K) aryloxy skupinu, C7-C12 alkaryl skupinu, -CChRl skupinu, v ktorej R1 je a) vodík, b) C1-C20 alkylovú skupinu voliteľne prerušovanú jedným alebo viacerými atómami kyslíka, dusíka alebo síry, c) C7-C32 alkaryl skupina alebo d) C6-Ci2arylovú skupinu voliteľne substituovanú jednou alebo viacerými karboxy skupinami ďalej znamená -COR¹skupinu, v ktorej RÍ má uvedený význam, ďalej znamená -NR2r3 skupinu, v ktorej R2 a R-' sú rovnaké alebo rozdielne a každý znamená atóm vodíka alebo C1-C24 alkylovú skupinu voliteľne prerušovanú atómami kyslíka, síry alebo NH skupinou, alebo keď a znamená 2, 3, 4 alebo 5, dve susediace skupiny R môžu byť potrebné na vytvorenie kondenzovaného benzénového alebo cyklohexylového kruhu, a n znamená celé číslo od 1 do 10 a ii) amínu všeobecného vzorca (II)

X-N (Π),

Z kde

X, Y a Z sú rovnaké alebo rozdielne a znamenajú atóm vodíka, C4-C24 alkylovú skupinu voliteľne prerušovanú jedným alebo viacerými atómami kyslíka, fenylovú skupinu, C7-C9 fenylalkylovú skupinu, C7-C9 alkylfenylovú skupinu alebo dva zo substituentov X, Y a Z tvoria spolu s atómom dusíka, na ktorý sú pripojený 5-, 6- alebo 7-členný heterocyklický zvyšok, ktorý voliteľne obsahuje ďalší atóm kyslíka, dusíka alebo síry, a ktorý je voliteľne substituovaný jednou alebo niekoľkými C1-C4 alkyl skupinami, amino skupinou, hydroxy skupinou alebo C1-C4 karboxyalkyl skupinami a zvyšný substituent z X, Y a Z je vodík, s podmienkou, že X, Y a Z nie sú súčasne atómami vodíka.
2. Kompozície podľa nároku 1,vyznačujúce sa t ý m , že n je 1,2,3 alebo 4.
3. Kompozície podľa nároku 2, vyznačujúce sa tým, že n je 2 alebo 3.
4. Kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že R je vodík alebo Ci*Cj5 alkylová skupina a a je od 1 do 4.
5. Kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že amín vzorca (H) je CQ-C24 primárny alebo sekundárny amín.
6. Kompozície podľa nároku 5,vyznačujúce sa tým, že amín vzorca (H) je Cg-Ci4 primárny alebo sekundárny amín.
7. Kompozície podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že a je laž 4, R je vodík alebo Cj-Cj5 alkylová skupina, halogén, C1-C4 alkoxyskupina alebo, ak a je aspoň 2, dve susedné R skupiny vytvárajú kondenzovaný benzénový kruh, n je 2 až 7, X je Cg-Cjq alkylová skupina a Y a Z sú atómy vodíka.
8. Kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúce sa tým, že organické filmotvomé spojivo ako zložka a) je epoxidová živica, polyuretánová živica, aminoplastová živica, akrylová živica, akrylový kopolymér, polyvinylová živica, fenolová živica, styrén-butadiénový kopomylér, polyesterová živica, alkydová živica a zmesi týchto živíc, vodná zásaditá alebo kyslá disperzia týchto živíc alebo vodná emulzia týchto živíc.
9. Kompozície podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že epoxidovou živicou je živica na báze aromatických polyolov.
10. Kompozície podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že akrylovým polymérom je vinylakrylový polymér alebo styrén-akrylový kopolymér.
11. Kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 10, vyznačujúce sa tým, že okrem zložiek a) a b) je tiež prítomný jeden alebo viacero pigmentov, farbív, plnivo alebo iné obvyklé prísady do náterových kompozícií.
12. Kompozície podľa nároku 11, vyznačujúce sa tým, že je prítomné zásadité plnivo alebo pigment.
13. Kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúce sa tým, že ďalej obsahujú organický, organokovový alebo anorganický inhibítor korózie.
14. Kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúce sa tým, že zložka b) je prítomná v množstve od 0,01 do 20 % hmotn. vztiahnuté na obsah pevných látok v náterových kompozíciách.

SK 279917 Β6
15. Kompozície podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že zložka a) je vodné fílmotvomé spojivo, pričom kompozície sú schopné elektronanášania.
16. Kompozície podľa nároku 15,vyznačujúce sa tým, že spojivo a) je akrylový polymér, polybutándiénový kopolymér alebo adukt epoxidovej živice s amínom.
17. Použitie náterovej kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 16 na primáme natieranie kovových substrátov.
18. Použitie podľa nároku 17, kde uvedeným kovovým substrátom je železo, oceľ, meď, hliník, zliatiny hliníka alebo zinku.