SK279664B6

SK279664B6 - Plastizolová kompozícia a jej použitie

Info

Publication number: SK279664B6
Application number: SK417-93A
Authority: SK
Inventors: Klaus Ruch; Ingolf Scheffler
Original assignee: Teroson Gmbh
Priority date: 1990-10-31
Filing date: 1991-10-31
Publication date: 1999-02-11
Also published as: CZ75993A3; WO1992007906A1; CA2095363A1; EP0555284A1; RU2139303C1; CA2095363C; PL299969A1; ES2097220T3; ATE149038T1; AU656926B2; AU8758591A; CZ283670B6; JP3313705B2; PL170550B1; US5919857A; HU9301251D0; HU212710B; HUT67724A; JPH06502209A; DE59108556D1

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka plastizolových kompozícií nového typu na báze kopolymérov styrénu, zmäkčovadiel a anorganických plnív ako i pripadne ďalších zvyčajných prísad.

Doterajší stav techniky

Ako plastizoly sa všeobecne označujú disperzie organických plastov v zmäkčovadlách, ktoré pri zahriatí na vyššiu teplotu gclujú a pri chladnutí sa vytvrdzujú. Doposiaľ v praxi používané plastizoly obsahujú prevažne jemne práškovaný polyvinylchlorid (PVC), ktorý je dispergovaný v kvapalnom zmäkčovadle a tvorí pastu. Poly vinylchloridové plastizoly nachádzajú použitie na rôzne účely. Používajú sa, medzi iným, ako tesniace hmoty, napr. pri tesnení zvarov pri výrobe kovových nádrží alebo ako lepidlo obrubových zvarov v strojárstve, ako ochranné povlaky proti korózii pre kovy (napríklad ako nátery spodkov pre motorové vozidlá), k impregnácii a povrstvovaniu substrátov z textilných materiálov (napr. ako povrstvenie rubovej strany kobercov), na izoláciu káblov a podobne.

Pri výrobe a použití PVC-plastizolov však vznikajú určité problémy. Už sama výroba PVC nie je bez problémov, pretože pracovníci vo výrobe sú ohrozovaní pokiaľ ide o ich zdravie monomémym vinylchloridom. Zvyšky monomémeho vinylchloridu v PVC by mohli byť pri ďalšom spracovaní alebo pri konečnom spracovaní zdraviu škodlivé, i keď ich obsah leží všeobecne v oblasti ppb.

Zvlášť nežiaduce je pri použití PVC-plastizolov, že PVC je citlivý tak na teplo, ako na svetlo a má sklon k odštepovaniu chlorovodíka. Toto predstavuje podstatný problém hlavne vtedy, keď sa plastizol musí zahrievať na vyššie teploty, pretože za týchto podmienok pôsobí korozívne a napáda kovové substráty. Toto platí hlavne vtedy, keď sa na skrátenie času gélovatenia používajú pomerne vysoké vyparovacie teploty alebo vznikajú vysoké teploty pri bodovom zváraní.

Najväčší problém vzniká pri likvidácii odpadov obsahujúcich PVC, okrem chlorovodíka môžu medzi iným vznikať dioxíny, o ktorých je známe, že sú vysoko jedovaté. V spojení so železným šrotom môžu PVC-zvyšky viesť ku zvýšeniu obsahu chloridu v tavenine železa, čo je taktiež nevýhodné.

Cieľom vynálezu teda je vyvinúť plastizolové kompozície bez polyvinylchloridu, ktorých vlastnosti zodpovedajú vlastnostiam PVC-plastizolov.

Poznáme už plastizoly na báze polyuretánu alebo akrylátu. Dvojzložkové polyuretánové systémy sa líšia pri použití zásadne od bežných plastizolov. Spracovateľ obyčajne nemá na použitie potrebné komplikované zariadenie. Jednozložkové polyuretánové systémy nie sú dobré z hľadiska stability pri skladovaní. Pri pokusoch odstrániť túto nevýhodu enkapsuláciou izokyanátom je toto veľmi náročné, takže produkty potom nemôžu z hľadiska nákladov konkurovať PVC-plastizolom. Taktiež odolnosť proti oderu je pre mnoho použití, napr. ako náterov spodkov automobilov, nedostatočná.

Akrylátoré plastizoly, ako sú známe z DE-B-2454235 a DE-B-2529732, síce spĺňajú už uvedené technické požiadavky, získané akrylátové polyméry sú však predsa drahšie než polyvinylchlorid, takže použitie akrylátových plastizolov je obmedzené iba na zvláštne oblasti použitia, ako sú pasty na bodové zváranie, pri ktorých PVC-plastizoly sú úplne zakázané. Plastizoly na báze zmesových polymérov styrén/akrylonitril podľa EP-A-261499 nepredstavujú vzhľadom na nedostatočnú odolnosť proti oderu a stabilite pri skladovaní uspokojivé riešenie.

EP-A-371 opisuje plastizoly z disperzie jemne rozdelených polymérov obsahujúcich karboxylové skupiny, ktoré reagovali s viacfunkčnými bázickými substanciami v zmäkčovadlách. Ako polyméry sa používajú kopolyméry bežných monomérov s polymérovateľnými kyselinami, napr. kopolyméry vinylchloridu, vinylidenchloridu, akrylátov, metakrylátov, maleinátov, styrénu, metylstyrénu, vinylesterov, vinyléterov, akrylonitrilu, olefínov alebo diénov s kyselinami, ako je kyselina akrylová, kyselina metakrylová, kyselina itakonová, kyselina krotónová, kyselina maleínová alebo kyselina fumarová. Tieto kopolyméry reagovali s bázickými substanciami, ako sú bázické zlúčeniny kovov, ktoré sú viacmocnými, minimálne bifunkčnými aminozlúčeninami a inými zlúčeninami. Pri praktickom použití nie sú tieto plastizoly uspokojivé, mechanické vlastnosti (elasticita príp. predĺženie pri pretrhnutí) sú nedostatočné. Ďalej majú sklon k siarbovaniu a pri prídavku polyfunkčných amínov dochádza pri gélovatení ku tvorbe veľkých pľuzgierikov.

Podstata vynálezu

Bolo zistené, že je možné získať plastizolovú kompozíciu s vynikajúcimi úžitkovými vlastnosťami, a to hlavne s dobrou stabilitou pri skladovaní, dohrou priľnavosťou ku kovom, vysokou odolnosťou proti oderom a vynikajúcimi mechanickými vlastnosťami, ak sa ako organická polymérna zložka použije emulzný polymeráciou pripraviteľný práčok styrénového kopolyméru, ktorý obsahuje

a) styrén a/alebo alta-metylstyrén a/alebo p-metylstyrén a

b) 3 až 20 % hmotn. (vztiahnuté na kopolymér) kyseliny metakrylovej a/alebo kyseliny akrylovej a/alebo kyseliny itakonovej.

Ukázalo sa, že pri emulznej polymerizácii je možné získať častice styrénkopolyméru s veľmi jednotnou priemernou veľkosťou primárnych častíc od asi 0,3 do 1,5 pm, pričom sú poláme karboxylové skupiny v podstate usporiadané na vonkajšej strane a ako lipofóbne zvyšky sú zrejme zodpovedné za stabilitu disperzií týchto častíc v zmäkčovadlách pri teplote miestnosti. Prípadne je možné spôsob polymerizácie viesť tak, že sa dosiahne bimodálne rozdelenie veľkosti primárnych častíc. Táto forma uskutočnenia je obzvlášť žiadaná, pretože napriek vysokému podielu polymérov v plastizolovej kompozícii je možné dosiahnuť nízku viskozitu. Pri zahrievaní na vyššie teploty na gélovanie plastizolu preniká zmäkčovädlo do styrénového jadra a vedie ku gélovateniu plastizolu. Použitie kopolymérov jadro/obal na báze metakrylátov je síce už opísané v DE-B2543542, DE-B-2722752 s DE-B-2949954, je však nové a prekvapujúce, žc kopolyméry zo styrénu a určitého množstva kyseliny metakrylovej, prípadne akrylovej (ďalej skrátene ako (met)akrylová kyselina) tvoria taký polymémy prášok, z ktorého je možné vyrobiť zvlášť výhodné plastizolové kompozície.

SK 279664 Β6

Podľa vynálezu použité kopolyméry majú molekulovú hmotnosť od 200 000 do 1 000 000 a obsahujú vedľa styrénu, alfa-metylstyrénu a/alebo p-metylstvrénu 3 až 20 % hmotu, výhodne asi 5 až 10 % hmotn. (metjakrylovej kyseliny a/alebo itakonovej kyseliny. So stúpajúcim obsahom (metjakrylovej kyseliny a/alebo itakonovej kyseliny stúpa stabilita plastizolu pri skladovaní. Vďaka voľným karboxylovým skupinám majú plastizoly vynikajúcu priľnavosť na kovové substráty (napr. oceľ alebo zinok) alebo na kataforetické elektrovylučovacie látky. Obsah (metjakry-lovej kyseliny a/alebo kyseliny itakonovej v kopolyméroch nesmie však presiahnuť 20 % hmotnostných, výhodne asi 10 % hmotnostných, pretože potom klesá odolnosť plastizolu proti oderu. Až 80 % hmotn. komonomérovej zložky b)((met)akrylová kyselina a/alebo itakonová kyselina) sa môže použiť vo forme metyl(met)akrylátu, (met)akrylamidu a/alebo glycidyl(met)akrylátu.

Na zvýšenie flexibility a tým odolnosti proti oderu plastigélov vyrobených z plastizolových kompozícií podľa vynálezu môže obsahovať styrénová zložka a) kopolyméry až do 45, výhodne až do 20 % hmotu, (vztiahnuté na styrén), ktorými sú butadién, izoprén, piperylén a/alebo iné kaučuk tvoriace komonoméry.

Ako sme už uviedli, leží priemerná veľkosť primárnych častíc prášku kopolyméru medzi asi 0,3 a 1,5 pm čo sa môže dosiahnuť zodpovedajúcim riadením emulznej polymerizácie. Aglomeráty vytvorené z primárnych častíc majú priemernú veľkosť sekundárnych častíc menšiu než 100 pm, výhodne asi 20 až 60 pm.

Spôsobom podľa vynálezu je tiež možné ďalej zlepšiť vlastnosti plastigélu, zvlášť odolnosť proti stieraniu tak, že sa k plastizolu pridá v množstve až 40 % hnotn. zlúčenina, reagujúca pri teplote gélovatenia s karboxylovými skupinami kopolyméru za zosietenia. Na reakciu s uvedenými karboxylovými skupinami prichádzajú hlavne do úvahy epoxyzlúčeniny s dlhým reťazcom, epoxidované polybutadiény alebo tiež epoxidované prírodné oleje, ako epoxidovaný olej zo sójových bôbov. Vhodné sú ďalej tiež di- alebo polyhydroxyfunkčné polyetylén a/alebo polypropylénglykoly. Ďalej sa môžu použiť kvapalné hydroxyfunkčné polybutadiény alebo merkaptanom-zakončené kvapalné polyméry namiesto alebo v kombinácii s uvedenými polypropylénglykolmi. Tvorba esterovej väzby medzi týmito zlúčeninami a karboxylovými skupinami styrénkopolymérov sa vytvára všeobecne už pri zahrievaní plastizolu na teplotu tvorby gélu. Prípadne sa môžu pridať ešte vhodné katalyzátory v množstve asi 0,01 až 2,0 % hmotn., napr. imidazol alebo substituovaný imidazol ako N-alkyl-imidazol, napr. N-metylimidazol; terc.amíny, tetrametylendiamín alebo deriváty močoviny. Na tvorbu esterovej väzby s glykolmi sú taktiež vhodné alkylbenzénsulfónové kyseliny a titanáty ako katalyzátory.

Ak kopolymér styrénu obsahuje malé množstvá glycidyl-(met)akrylátu ako komonoméru, môžu sa k plastizolu pridať ako zlúčeniny zosieťujúcc s epoxidovými skupinami di- alebo polyamíny, di- alebo polykarboxylové kyseliny alebo merkaptánové zlúčeniny.

Ďalšia možnosť zlepšenia mechanických vlastností plastigélu spočíva v tom, že sa v zmäkčovadle rozpusti látka, vytvárajúca polyuretán vo forme izokyanátových prepolymérov a alifatických a cykloalifatických diamínov. Izokyanátové prepolyméry pritom získajú výhodne blokované izokyanátové skupiny, napr. kaprolaktámom blokova né izokyanátové skupiny, alebo sú vo forme pevných, mikrozapúzdrených izokyanátových prepolymérov ako disperzia v kvapalnej fáze. Tieto izokyanátové prepolyméry môžu byť prítomné v množstve až do 30 % hmotn., vztiahnuté na hmotnosť celého prípravku, (cyklo)alifatické diamíny môžu pri nízkomolekulámych amínoch (až do molekulovej hmotnosti asi 500) predstavovať až 5 % hmotn., pri vysokomolekulárnych diamínoch až 30 % hmotn. celkového zloženia kompozície. Pri zahrievaní na teplotu tvorby gélu dochádza ku tvorbe polyuretánovej väzby, pričom dispergovaný styrénový kopolymér zrejme vytvára IPN-štuktúru (Interpenetrating Polymér Network).

Reaktívnymi prísadami sa dosiahne zlepšenie nasledujúcich vlastnosti:

- zosietením sa výrazne zlepší teplotná stabilita a stabilita formy pri vysokých teplotách,

- mäkké segmenty polyétcrov spôsobia flexibilizáciu a vyššiu schopnosť preťaženia ako i významné zlepšenie odolnosti proti stieraniu plastizolu podľa vynálezu po tvorbe gélu,

- zmenami reaktívnych prísad je možné meniť vlastnosti v širokom rozsahu, bez toho, aby sa preto muselo pripraviť veľké množstvo rozdielnych styrénových kopolymérov,

- výrazne sa zlepší flexibilita za chladu,

- podstatne sa zlepši kompatibilita s cenovo výhodnými, obchodne dostupnými ftalátovými zmäkčovadlami, napr. dioktylftalátom, diizononylňalátom, dihektylftalátom a podobnými látkami.

Plastizolové kompozície podľa vynálezu môžu obsahovať inertné plnivá v množstve do 700 dielov na 100 dielov kopolyméru.

Na 100 hmotnostných dielov styrénového kopolyméru obsahuje plastizolová kompozícia si 30 až 1 000 hmotnostných dielov zmäkčovadla. Ako zmäkčovadlo sú vhodné obvyklé zmäkčovadla (porovn. Paul E.Briuns, Plastcizer Technology AVeinhold Publishing Corporation, New York/, diel 1, str. 228 až 232). Výhodné sú alkylftaláty ako dibutylftalát, dioktylftalát, butylbenzylftalát, dibenzylftalát a hlavne diizononylftalát. Vhodné sú tiež zmäkčovadlá známe, vybrané zo skupiny, zahrnujúce organické fosfáty, adipáty a sibakáty alebo taktiež benzylbenzoát alebo difenyléter.

Výroba styrénových kopolymérov podľa vynálezu sa robi polymerizáciou v emulzii, výhodne tzv. spôsobom očkovania latexom. Najskôr sa pri tomto spôsobe pripraví vo vodnej fáze s použitím vhodných emulgátorov očkovací latex, ku ktorému sa potom pridávajú monoméry a prípadne ďalší emulgátor. Týmto spôsobom je možné nastaviť relatívne presne požadovanú priemernú veľkosť častíc. Ďalej sa dosiahne to, že hydrofílné zvyšky, hlavne karboxylové skupiny, sú orientované vonkajším smerom k vodnej fáze, takže sa získa požadovaná štruktúra jadro/obal. Pritom je prípadne možné taktiež najprv polymerizovať prevažne styrénovú zložku a potom v neskoršom štádiu polymerizácie pridávať komonomér. Tento pracovný spôsob sa doporučuje hlavne vtedy, ak komonoméry' obsahujú menej poláme zvyšky, napr. esterové skupiny.

Potom sa takto získané disperzie prevádzajú na suchý prášok, k čomu je zvlášť vhodné sušenie rozstrekovaním, ak sú teplotné podmienky volené tak, že primáme častice spolu nesintrujú, ale tvoria kypré aglomeráty.

Plastizoly podľa vynálezu sú vhodné pri výrobe automobilov, hlavne ako nátery spodkov, ako aj ďalej ako le3

SK 279664 Β6

Príklad 2

Výroba plastizolu

Plastizol sa vyrába z nasledujúcich zložiek:

Prášok polyméru podľa príkladu 1 100 dielov diizononylftalát (zmäkčovadlo) 100 dielov síran bámatý 100 dielov sadze 3 diely.

Získa sa plastizol, ktorý je vhodný na ochranu spodkov automobilov.

pidlá na výplne krytov, ako hmoty na ochranu podvalov a ako pasty na bodové zváranie. V priemysle obalovej techniky môžu nájsť použitie ako tesniace hmoty na uzávery nádob, ako sú korkové korunkové uzávery, ako i prostriedky na tesnenie zvarov a lepidlá na lemové zvary na plechové nádoby.

Na bližšie vysvetlenie vynálezu slúžia nasledujúce príklady.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Použijú sa nasledujúce zložky:

Predloiení	voda	263,8 9	25,41 t
		očkovací latex	27,3 g	2,63 k
		Texapon¹ K 12	0,1 g	0,01 k
		kyseline i zoaakorbová	0,3 g	0,03 X
aonondr		styrén	462,5 g	44,55 k
		kyselina netakrylová	37,5 g	3,61 k
eaulgátor		voda	190,c g	18,30 k
		Texapon* K 12	3,7 g	0,35 t
		kyselina lsoaskorbová	1,0 g	ο,ιο «
Iniciátor	I	terc.butylperoxid	1,0 g	α,ιο «
Iniciátor	II	voda	50,0 g	4,82 k
		terc.butylhydroxyperoxld 0,5 g	o,O6 «
		Texapon K 12	0,1 g	0,001 s
iniciátor	III	terc.butyIperoxi d	0,3 g	0,003 k

Príklad 3

Plastizol sa vyrába z nasledujúcich zložiek: prášok polyméru podľa príkladu 1 100 dielov diizononylftalát (zmäkčovadlo) 152 dielov uhličitan vápenatý 225 dielov oxid titaničitý 3 diely činidlo zvyšujúce priľnavosť 2 diely azodikarbonamid (nadúvadlo) 3 diely hexán (činidlo na zníženie viskozity) 15 dielov.

Získa sa plastizol, ktorý je vhodný ako tesniaca hmota na uzávery nádob (korunkové uzávery).

Príklad 4

Plastizol sa vyrába z nasledujúcich zložiek: prášok polyméru podľa príkladu 1 100 dielov diizononylftalát 100 dielov

Po vypálení 1000 pm silnej vrstvy pri 150 °C/30 min. bol nameraný oder 44 s.

1038,2 f 100,00 *

Do reakčnej nádoby s kotvovým miešadlom, vnútorným teplomerom, prívodom dusíka, pripojením vákua, spätným chladičom a tromi uzavretými prikvapkávacími nálevkami v teplovodnom kúpeli sa privedie očkovací latex vo vode s emulgátorom (laurylsulfát sodný, TexaponR K 12 fy Henkel) a kyselina izaskorbová. Použije sa pritom demineralizovaná a vzdušného kyslíku zbavená voda. Celá aparatúra sa dôkladne prepláchne dusíkom a počas polymerizácie sa do aparatúry privádza pomalý prúd dusíka.

Po zahriatí predlohy na 75 “C sa pridá 1 g terc.butylhydroperoxidu ako iniciátora I. Potom sa začne s rovnomerným prívodom monomérov, emulgátora a iniciátora II počas 4 hodín. Počas pridávania sa teplota reguluje tak, že neprekročí 85 až 90 °C. Rýchlosť miešania nesmie byť príliš vysoká, monoméry však musia byť vo vodnej fáze dostatočne dispergované.

Po prívode troch zložiek sa mieša ďalšiu hodinu pri 75 °C. Potom sa pridá iniciátor ĽI. Po ďalšom miešaní po 2 hodinách pri 75 °C sa disperzia ochladí a nechá prejsť sitom, pričom na site zostane iba malé množstvo koagulátu.

Na získanie práškového polyméru vhodného na výrobu plastizolu sa disperzia suší postrekom, pričom jeho parametre sú závislé od použitých kompotentov materiálu, ktorý bol predložený do reaktora. Použili sa nasledujúce podmienky: teplota vzduchu privádzaného: 180 °C až 200 °C, teplota vzduchu odvádzaného: 80 °C až 85 °C, veľkosť častíc aglomerátu suchého prášku: 35 ± 5 pm.

Príklad 5

Plastizol sa vyrába z nasledujúcich zložiek: prášok polyméru podľa príkladu 1 100 dielov diizononylftalát 100 dielov monofunkčný epoxid 2 diely.

Po vypálení ako v príklade 4 bol pri hrúbke vrstvy' 850 pm zistený oder za 1 minútu.

Príklad 6 prášok polyméru podľa príkladu 1 100 dielov diizononylftalát 100 dielov trojsytný polypropylénglykol (M.hmotn.3000): 0,3 dielu.

Po vypálení ako v príklade 4 bol pri hrúbke vrstvy 750 pm zistený oder za 4 min. 58 s.

Príklad 7

Plastizol bol vyrobený z nasledujúcich zložiek:

prášok polyméru podľa príkladu 1 diizononylftalát (zmäkčovadlo) enkapsulovaný polyuretánový prepolymér cykloalifatický diamín uhličitan vápenatý' (mletá krieda) oxid vápenatý

200 dielov

100 dielov dielov

200 dielov dielov.

Príklad 8 (porovnávací príklad)

Z nasledujúcich zložiek boli podľa EP-A-265371 vyrobené tri plastizolové kompozície. Potom boli plastizoly nanesené stieračom vo vrstve asi 2 mm na kataforeticky lakovaný oceľový plech a vypaľované 30 min. pri 150 °C v peci. Zloženie troch plastizolov a ich vlastnosti sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Porovnávací príklad A je príklad podľa vynálezu, zatiaľ čo porovnávacie príklady B a C obsahujú polyfúnkčný amín podľa EP-A-265371. Je zrejmé, že z plastizolu podľa vynálezu možno získať veľmi dobrý film vhodný na náter spodku, zatiaľ čo filmy z porovnateľných príkladov B a C nie sú vhodné ako spodkové nátery pre ich veľkú krehkosť, silné žlté sfarbenie, ako i hlavne pre tvorbu bublín s veľkými pórmi.

Pokus

Ale jríbl jeljiiri |0<h 1 íilmaiilEtdH (siikitviilt) UlHltti driHfŕ (lítií Lrle<«) ocH ríftulj mi rpakoHlKlcl 1»μπΗιο* (njilitoi riiieillj) íhtrlhtrhiŕi

3» tllIlY	1» illler	m tlelo*
3» iltlor	1» dlríor	Hl tlelo*
3» dlelcf	353 ikier	I» ilihr
H 41<1ι»	U ikier	U ihbi
3» tieiBf	31 IJilor	U IJibr
-	2» iltlar
		IC Utbr

»ríll bbri dobrí bbrí

Hlinití iliitklj Inkkf krehký ihlu ifirhili, illic U tí iferi, lllu Htí tfirt.

tJiTwif Hlt *uik »lh mlt hllíi

Príklad 9 (porovnávací príklad)

Plastizolové kompozície sa pripravia z nasledujúcich zložiek. Potom sa plastizol naleje do formy a vypaľuje 30 minút pri 150 “C, takže sa získa 2 mm silná fólia, ktorá sa podrobí vo forme S 1 žŕdok ťahovej skúške podľa DIN 53504.

zsiiu__________________________________e______ práiok polyeéru pódia príkladu 1 300 dielov dlizoncnylftalát (zalkdovadlo) 390 dielov uhličitan vápenatý (aletá kried·) 300 dielov oxid vápenatý (miidlo) 10 dielov oxid zinofinatý pevzoaf v tabu (H/ca>) prebalenie («) tvrdoat Shore á

E

300 dielov

390 dielov

290 dielov dielov dielov

154

152

217

Zloženie podľa príkladu D je opäť podľa vynálezu, zatiaľ čo zloženie pokusu E sa líši od pokusu D prídavkom oxidu zinočnatého (podľa EP-A.265371). Je zrejmé, že prídavok oxidu zinočnatého znižuje hodnotu pretrhnutia pri predĺžení výrazne, takže tento plastizol je na aplikáciu na ochranné nátery spodkov celkom nepoužiteľný.

Príklad 10 (porovnávací príklad)

Spôsobom podľa príkladu 1 sa pripraví prášok polyméru podľa EP-A-265371 s nasledujúcim zložením monomérov a suší sa rozstrekovaním:

styrén 277,5g akrylonitril 185,0g kyselina metakrylová 37,5 g

S týmto práškom polyméru sa pripraví kompozícia plastizolu podľa pokusu A príkladu 8 a 30 minút sa vypaľuje pri 150 °C v piecke. Vznikne veľmi krehký a lomivý plastizol, z ktorého sa po krátkom čase vypočuje zmäkčovadlo. Plastizol tohto typuje celkom nevhodný na aplikáciu ako ochranný náter podvozkov.

Príklady 11 a 12

Plastizoly boli vyrobené z nasledujúcich zložiek:

Iclllal i. n iríioi μΐρίη piih1 iiliMtiFlftilít luHimdi) Iheirif flycHshtrlrít (ιβί. beli. ul Iíltp roiTi’fiiý fljcHiIhrí'ít (ul. h«ti. ui 4100)2 úlliltu rOiiitf ;uetí Irltia)

UiolHUrirMÍ kfitliM kmltiU birjt oil<

DÍI4³

HHfl-i-ítjllilhsol »« hepritÍMv n

5.1

IM

M

1,7

1.1

H

U

5.«

1,1 »3

l.d

1,1

0,1

?.· μιιαιΐ t '.ih Fttiíhilt (U ohr {Hi|‘ «Ii«

491191

03:30

Poznámky:

1. Reakčný produkt, obsahujúci polyuretánové polyméry' z reakcie lineárneho polypropylénglykolu a toluéndiizokyanátu s glycidolom

2. Reakčný produkt, obsahujúci polyuretánové polyméry z reakcie trojsýtneho polypropylénglykolu a toluéndiizokvanátu s glycidolom

3. Diglycidyléter bisfenolu A.

4. Z 2 mm silnej plastizolovej fólie (podmienky vypaľovania 30 min. pri 150 °C) vyrazené tyčinky S 1 podľa DIN 53504.

5. Povrstvenie kataforeticky lakovaných oceľových plechov plastizolom (sila vrstvy 800 pm), ostatné ako v príkladoch 4 a 7.

6. Z príkladov podľa vynálezu 11 a 12 je zvlášť zreteľné, že vhodnou voľbou prísad k plastizolu je možno v širokých hraniciach meniť mechanické vlastnosti plastizolu, hlavne odolnosť v ťahu, bez toho, aby došlo k výraznému zhoršeniu predĺženia pri pretrhnutí alebo stere.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Plastizolová kompozícia na báze kopolymérov styrénu, zmäkčovadiel a anorganických plnív, vyznačujúca sa t ý m, že ako kopolyméry styrénu obsahuje emulzné polymerizáciou pripraviteľné práškové kopolyméry, ktoré sú tvorené, vztiahnuté na kopolymér,

a) 80 až 97 % hmotn. styrénu a/alebo a-metylstyrénu, a/alebo p-metylstyrénu a

b) 3 až 20 % hmotnostných kyseliny metakrylovej a/alebo kyseliny akrylovej, a/alebo kyseliny itakonovej a ďalej

c) pripadne ďalšími komonomérmi vybranými zo skupiny zahrnujúcej metyl(met)akrylát, (met)akrylamid a glycidyl(met)akiyláf ako náhradu za až 80 % hmotn. komonoméru b) a

d) prípadne kaučuk tvoriacimi komonomérmi vybranými zo skupiny zahrnujúcej butadién, izoprén, piperylén ako náhradu za až 45 % hmotn. komonoméru a).
2. Plastizolová kompozícia podľa jedného z nárokov 1, vyznačujúca sa tým, že podiel komonomérovej zložky b) v kopolyméroch styrénu je 5 až 10 % hmotn., vztiahnuté na kopolyméry.
3. Plastizolová kompozícia podľa jedného z nárokov 1 až 2, vyznačujúca sa tým, že kopolyméry majú formu prášku s priemernou veľkosťou primárnych častíc 0,3 až 1,5 pm a s priemernou veľkosťou sekundárnych častíc menšou než 100 pm.
4. Plastizolová kompozícia podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúca sa tým, že kopolymér má štruktúru jadro/obal, v ktorej poláme skupiny v podstate ležia na vonkajšom povrchu.
5. Plastizolová kompozícia podľa jedného z predchádzajúcich nárokov laž 4, vyznačujúca sa t ý m , že navyše obsahuje zlúčeninu, ktorá pri teplote tvorby gélu reaguje s karboxylovými skupinami pri zosieťovaní.
6. Plastizolová kompozícia podľa nároku 5, v y z na č u j ú c a sa tým, že ako zlúčeninu, spôsobujúcu zosieťovanie s karoxylovými skupinami, obsahuje epoxyzlúčeniny s dlhým reťazcom, epoxydované polybutadiény alebo di- alebo polyhydroxyfúnčné polyetylén- a/alebo polypropylénglykoly, alebo ich kopolyméry, alebo hydroxyfunkčné polybutadiény.
7. Plastizolová kompozícia podľa nároku 5 alebo 6, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ďalej katalyzátor pre zosieťujúcu reakciu.
8. Plastizolová kompozícia podľa nároku 7, vyzná č u j ú c a sa tým, že ako katalyzátor obsahuje prípadne substituované ímidazoly, tercíáme amíny, tetrametylendiamín, deriváty močoviny, alkylbenzensulfónové kyseliny alebo titanáty.
9. Plastizolová kompozícia podľa nároku 7, v y značujúca sa tým, že kopolymér obsahuje ako ďalší komonomér c) glycidyl(met)akrylát a že plastizol obsahuje ako zlúčeniny, spôsobujúce zosietenie s epoxidovými skupinami, di- alebo polyaininy, di- alebo polykarboxylové kyseliny, alebo merkaptozlúčeniny.
10. Plastizolová kompozícia podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že ďalej obsahuje v zmäkčovadle rozpustené podľa polyméru zvolené množstvo látok tvoriacich polyuretány vo forme izokyanátových prepolymérov a (cyklojalifatických diamínov, ktoré reagujú pri teplote tvorby gélu za vzniku polyuretánov.
11. Plastizolová kompozícia podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že obsahuje izokyanáty s blokovanými izokyanátovými skupinami.
12. Plastizolová kompozícia podľa nároku 10 alebo 11, vyznačujúca sa tým, že obsahuje izokyanátové prepolyméry v množstve až 30 % hmotnostných celkovej formulácie a (cyklo)alifatické diamíny v prípade nízkomolekulámych amínov do molekulovej hmotnosti asi 500 v množstve až 5 % hmotn. a v prípade vysokomolekulárnych diamínov v množstve až 30 % hmotn. celkovej formulácie.
13. Plastizolová kompozícia podľa jedného z nárokov 1 až 12, vyznačujúca sa tým, že na 100 dielov kopolyméru obsahuje až 700 dielov inertných plnív.
14. Použitie plastizolovej kompozície podľa jedného z nárokov 1 až 13 vo výrobe automobilov ako ochranného prostriedku na spodky automobilov, ako lepidlo na výplne krytov, ako hmoty na ochranu podvalov alebo ako pasta na bodové zváranie.
15. Použitie plastizolovej kompozície podľa jedného z nárokov 1 až 13 v obalovom priemysle ako tesniacej hmoty v uzáveroch nádob alebo ako tesnenie zvarov, alebo ako lepidlo lemových spojov na plechových nádobách.