SK279612B6

SK279612B6 - Pás látky a spôsob jeho výroby

Info

Publication number: SK279612B6
Application number: SK1300-97A
Authority: SK
Inventors: Michael Gass
Original assignee: Conrad Munzinger Und Cie Ag
Priority date: 1996-01-25
Filing date: 1997-01-17
Publication date: 1999-01-11
Also published as: SI0817886T1; PL182272B1; US6057255A; SK130097A3; EP0786550A1; KR100286511B1; DE59604227D1; ES2144162T3; PT786550E; PL322383A1; BR9704636A; CA2213841C; EP0817886B1; KR19980703252A; EP0786550B1; GR3032802T3; NO974421D0; NO974421L; NO311229B1; WO1997027362A1

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka pásu látky s nosičom, ktorý má aspoň na jednej strane povrchovú rovnú vrstvu plastickej látky, cez ktorú prechádzajú priechodné kanály. Takýto pás látky je určený predovšetkým na výrobu pásov papierenských strojov na formovanie, lisovanie a sušenie, filtračných prostriedkov a z nich predovšetkým pásových filtračných prostriedkov.

Doterajší stav techniky

Pás látky spomenutého druhu na použitie v papierenských strojoch je opísaný v EP-B-0 196 045. Tento pás obsahuje tkaninu prepúšťajúcu tekutiny ako nosič, na ktorom je nanesená vrstva elastomerickej polymérovej živice s hrúbkou 1,3 až 5 mm. Vrstva plastickej látky obsahuje priechodné kanály, ktoré prechádzajú inak hladkou a rovnou vonkajšou stranou až k nosiču a v papierenskom stroji slúžia ako odvodňovacie kanáliky.

Výroba týchto priechodných kanálov je založená na myšlienke, že textilné vlákna sa v polymérovej živici homogénne dispergujú, predtým ako sa zmes textilných vlákien a polymérovej živice nanesie na nosič. Alternatívne k tomu sa potom môže najskôr na nosič naniesť vláknové rúno a potom sa vykoná plánované nanesenie polymérovej živice. V oboch prípadoch textilné vlákna pozostávajú z organického materiálu, ktorý je rozpustný použitím vhodného rozpúšťadla, kým vrstva plastickej látky je proti tomuto rozpúšťadlu odolná. Extrakcia textilných vlákien sa po nanesení polymérovej živice vykonáva nanesením rozpúšťadla, takže vzniknú kanály, ktoré zodpovedajú tvaru a priebehu extrahovaných vlákien.

Pri menej výhodnej forme uskutočnenia sa namiesto textilných vlákien navrhuje použitie materiálu vo forme častíc, ktoré sa v polymérovej živici homogénne delia. Ako materiál na tieto častice sa navrhuje použitie anorganických solí alebo ich hydrátov alebo oxidov. Tieto sa môžu použitím zodpovedajúceho rozpúšťadla, rovnako ako textilné vlákna z polymérovej živice, vyextrahovať za súčasného vzniku pórovitých dutín.

Výroba opísaného pásu na papierenské stroje prináša isté ťažkosti z toho dôvodu, že polymérové živice majú sklon k tomu, že po vytvrdení vytvárajú uzavretý povrch, ktoiý prekáža extrakcii rozpustných textilných látok, príp. častíc obsiahnutých v polymérovej živici. Na riešenie tohto problému sa podľa EP-B-0 273 613 navrhuje povrchovú vrstvu plastickej látky vyhladiť tak, aby sa dosiahlo spojenie rozpustných vlákien a okrem toho, aby sa získal hladký povrch. Taký brúsny proces je však z hľadiska času značne zdĺhavý. Okrem toho sa predtým musí naniesť povrchová vrstva značne hrubšia a pri samotnom brúsnom procese vzniká prachový odpad, ktorý sa musí odsávať a odstraňovať alebo pripraviť na opätovné použitie. Navyše hladký povrch prekáža odtrhnutiu papierového pásu z pásu papierenského stroja, pretože pásy papiera majú totiž práve v dôsledku hladkosti sklon k tomu, že ich hladké povrchy sa navzájom prisávajú.

Odhliadnuc od týchto nedostatkov, prikladá sa pásom predovšetkým papierenských strojov tohto druhu celý rad výhod oproti známym plstiam na batt-on-base princípe, a to predovšetkým zväčšený odpor proti pretrvávajúcim deformáciám a tým dlhší čas upotrebenia a z toho dôvodu zníženie zriaďovacích a prevádzkových nákladov, zlepšená odolnosť proti opotrebovaniu a vyššia pevnosť štruktúry, znížená afinita ku znečisťujúcim látkam, ako aj rovnomerné rozloženie tlakov a tým zlepšené odvádzanie vody.

Očakávaný pokrok vychádza z návrhu, aby sa do plsti papierenského stroja uložili vlákna alebo častice, ktoré sú extrahovateľné pomocou rozpúšťadla, kým ostatné vlákna a nosič pásu papierenského stroja sú proti tomuto rozpúšťadlu odolné, teda stále (DE-C-34 19 708). Výroba sa uskutočňuje podľa myšlienky, že sa vytvorí vláknové rúno z nerozpustných vlákien a rozpustných zložiek, nanesie sa na nosič a potom sa pás papierenského stroja zahustí pôsobením tlaku a tepla. Pritom sa rozpustné zložky môžu navzájom staviť. Rozpúšťaním rozpustných zložiek vznikajú pórovité dutiny, ktoré napriek predchádzajúcej kompresii a tým dosiahnutej vysokej hustoty poskytujú v páse papierenského stroja duté priestory, potrebné na odvodňovanie.

Nevýhodou tohto riešenia je, že napriek kompresii je stálosť podstatne nižšia ako nosičov opatrených plastickou látkou. Okrem toho sa na výrobu vyžadujú okrem na tento účel bežných strojov, zvláštne krosná a ihlicové stroje.

Nechýbali ani pokusy vyrobiť pásy na papierenské stroje s nosičom a vrstvou plastickej látky s priechodnými kanálmi na základe iných prístupov. Podľa EP-B-0 037 387 sa navrhuje materiálový pás, pri ktorom sa priechodné kanály vytvoria perforovaním vopred nanesenej fólie z plastickej látky pomocou laserového zariadenia. Nehľadiac na to, že priechodné kanály nemajú medzi sebou vzájomné spojenie, a že nevykazujú následný prienik plynu alebo vody aj priečne k povrchu pásu, je aj výroba týchto pásov mimoriadne drahá, a to obzvlášť vtedy, keď sa majú laserovým zariadením opracovať väčšie plochy, ako je to v prípade pásov na papierenské stroje. Okrem toho nie sú bežne k dispozícii fólie potrebnej šírky a s dostatočnou rovnomernosťou.

Podľa WO 91/14558 sa navrhuje priechodné kanály získať tak, že na ešte nevytvrdnutú vrstvu plastickej látky sa nanesie perforovaná maska a táto sa potom ožiari. Na základe tohto ožiarenia plastický materiál vytvrdne v oblastiach dier masky. Po odstránení perforovanej masky sa zvyšný nevytvrdnutý materiál odstráni prostredníctvom tlakového vzduchu. Aj tento spôsob je značne drahý, zanecháva relatívne veľké voľné oblasti, a preto sa nemôže univerzálne používať. Okrem toho aj tu vzniká odpad, ktorý treba odsávať alebo znova spracovávať.

Koncepčne inú cestu opisuje riešenie podľa EP-B-0 187 967. Podľa neho sa porézna vrstva plastickej látky na nosiči pásu papierenského stroja získava tak, že voľné častice syntetickej polymérovej živice v rozsahu veľkosti od 0,15 do 5 mm sa rozmiestnia na povrchu látky nosiča a potom sa podrobia pôsobeniu tepla, pri ktorom sa častice polymérovej živice nad teplotou zmäknutia vytavia, takže sa v miestach dotyku vzájomne stavia s látkou nosiča. Namiesto toho, alebo v kombinácii s tým, sa môže použiť aj nanášanie živicového spojiva. Alternatívne k časticiam sa môžu na povrchu látky nosiča rozmiestniť aj samotné vlákna. Po prilipnutí častíc, prípadne vlákien navzájom medzi sebou na látke nosiča zostávajú voľné priestor)', ktoré spôsobujú kvapalinovú priepustnosť vrstvy plastickej látky.

Podobne sa podľa EP-A-0 653 512 navrhuje, aby sa materiálový pás zhotovil najskôr výlučne z polymérových častíc, ktoré pôsobením tepla na miestach ich vzájomného dotyku sa vzájomne spájajú. Pokiaľ je to potrebné, môže sa do takto vytvoreného pásu úplne vložiť zosilňovacia štruktúra typu pancierovania. Pritom môže isť o čistý vláknový produkt alebo o tkaninu. Častice môžu mať aj rozdielne priemery, aby spôsobovali zväčšujúcu sa priepustnosť od jednej strany k druhej.

SK 279612 Β6

Nevýhodou pásu materiálu vyrobeného na tomto princípe je, že je ťažko opakovateľný a reprodukovateľný, predovšetkým čo sa týka priepustnosti. Okrem toho, keďže povrch je veľmi nerovný, je preto s cieľom vyrovnať povrch nutné súčasné použitie tlaku a teploty - kým sa vytvoria častice z vlákna (EP-B-0 187 967) - alebo brúsny proces (EP-A-0 653 512).

Podľa WO 95/21285 sa používa nanášanie polymérov na nosič pomocou orovnávacej fólie za súčasného pôsobenia tlaku a tepla, pričom sa polymérový film vplyvom pôsobenia tepla na orovnávaciu fóliu pretvorí na spolu súviace kvapôčky pri súčasnej tvorbe voľných priestorov, čoho dôsledkom je, že na nosiči nanesená vrstva plastickej látky je porézna. Aj pri tomto spôsobe je ťažké dosiahnuť reprodukovateľnosť priepustnosť vrstvy plastickej látky prispôsobiť súčasným požiadavkám. Okrem toho nie sú bežne k dispozícii fólie tu požadovanej šírky a ani nie sú dostatočne rovnomerné.

Vynález si kladie za úlohu vytvoriť pás látky opísaného druhu, ktorý by bol jednoducho a časovo nenáročne vyrobiteľný a okrem toho, aby mal priaznivé povrchové vlastnosti. Ďalšou úlohou je navrhnutie jednoduchého a flexibilného spôsobu výroby takéhoto pásu látky.

Podstata vynálezu

Prvá úloha je podľa vynálezu vyriešená tak, že vonkajšia strana je opatrená vrstvou plastickej látky, ktorej drsnosť zvyšujú vtlačenia vytvorené aj medzi otvormi priechodných kanálov. Toto zvýšenie drsnosti dosiahnuté vtlačeniami je zvlášť výhodné pri takom páse látky, ako je pás papierenského stroja, keďže tento má sklon nadmerne prilipať na páse, a teda nespôsobuje žiadne značkovanie. Materiál sa oddeľuje s podstatne menšími problémami z pásu papierenského stroja ako pri známych vyhotoveniach rovnakého typu, ktoré sú známe napr. z EP-B-0 196 045 a EP-B-0 273 613. Vtlačenia majú pritom vplyvom ich rozloženia v závislosti od otvorov priechodných kanálov také malé veľkosti, že zostáva dostatočná kontaktná plocha k papierovému pásu, aby umožnili rovnomernú oporu a prenos tlaku. Okrem toho priechodné kanály a vtlačenia si spolu zodpovedajú, takže zvyšková vlhkosť papierového pásu po opustení lisovacích štrbín je veľmi malá.

Prednosťou povrchu vrstvy plastickej látky podľa vynálezu teda je, že sa neobmedzuje len na použitie v papierenských strojoch. Aj pri filtračných prostriedkoch môže príliš hladká povrchová vrstva viesť k silnému prichytávaniu vylučovaného materiálu, čím sa sťažuje čistenie.

Čo sa týka rozsahu hlavného použitia, odporúčajú sa vtlačenia so stredným priemerom od 5 do 100 pm.

Úlohou nosiča pásu látky podľa vynálezu je zaistiť stálosť jeho formy a štruktúry a najmä rozmery v smere dĺžky aj priečne. Okrem toho má prepúšťať tekutiny. Nato sú vhodné predovšetkým textilné nosiče vytvorené z vlákien, ako napríklad na báze vlákien, úpletov, pletenín, tkanín alebo vzájomných kombinácií. V závislosti od použitia a požiadaviek na pevnosť môže byť nosič jednovrstvový alebo viacvrstvový. V prípade nosiča na báze tkaniny prichádzajú do úvahy všetky druhy tkanín, a predovšetkým také, ktoré sú známe v oblasti papierenských strojov. Ako nite sú vhodné nielen monofilamenty, ale aj multifílamenty predovšetkým z termoplastických materiálov. Nosič môže byť alternatívne alebo v kombinácii k tomu typu pavučinového rúna a/alebo lisovanej alebo extrudovanej sieťovej štruktúry. Môže mať charakter rúna alebo plsti.

Ako materiály na nosič sú vhodné plastické látky, ktoré sú známe predovšetkým v oblasti papierenských strojov a ktoré boli zmienené v prechádzajúcom. Voľba plastických látok sa môže prispôsobiť podľa aktuálneho účelu použitia a predpokladaného pracovných podmienok. Predovšetkým sa môžu zvoliť také plastické látky, ktorých vlastnosti sa nezhoršujú ani pri zvýšenom pôsobením tepla pri výrobe plastovej vrstvy.

Podľa ďalšieho znaku vynálezu sa predpokladá, že priechodné kanály sú tvorené pórovitými dutinami, z ktorých väčšina je medzi sebou pospájaná. Takéto pórovité dutiny sa môžu vytvoriť napríklad spôsobom známym z EP-B-0-196 045 pomocou rozpustných častíc. Pórovité dutiny pritom môžu byť rozložené tak, aby sa vždy na konkrétny účel použitia dosiahli čo najvhodnejšie vlastnosti. Na použitie v oblasti papierenských strojov sa odporúča, aby objemy dutín smerom k nosiču po vrstvách alebo kontinuálne narastali, a to napríklad zvýšením počtu pórovitých dutín a/alebo jednotkového objemu pórovitých dutín. Nezávisle od toho majú byť paralelne k povrchu vrstvy plastickej látky vedľa seba sa nachádzajúce pórovité dutiny vzájomne poprepájané, aby sa predovšetkým v prípade použitia v mokrom lise papierenského stroja, získali aj otvorené póry a tým odvodňovacie priestory v povrchu vrstvy plastickej látky nielen v smere priečnom na povrch. Stredný priemer pórovitých dutín má byť v rozsahu 30 až 500 pm.

Podľa ďalšieho znaku vynálezu vrstva plastickej látky obsahuje rozpustné zložky, ktoré sú extrahovateľné prostredníctvom príslušného rozpúšťadla, proti ktorému však je pás látky v podstate odolný a po vylúhovaní ktorých vzniknú prídavné priechodné kanály. Taký pás látky otvára možnosť ovplyvňovať a upravovať priepustnosť po inštalácii, tzn. v prevádzke, napríklad čo sa týka dosiahnutia opätovného stavu priepustnosti, keď existujúce kanály sú počas prevádzky v dôsledku opotrebovania a znečistenia zúžené alebo upcháte. Takáto myšlienka sa v princípe vyskytuje už v EP-A-0 303 798 a EP-A-0 320 559, kde sa predpokladá použitie rozpustných vlákien vnútri plsti. Predpokladá sa, že tieto rozpustné zložky musia byť odolné vzhľadom na prevádzkové podmienky, na ktoré je pás látky určený. To znamená, že v prípade použitia ako pásu papierenského stroja musia byť odolné proti tekutinám a parám pochádzajúcim z papierového pásu, alebo ak extrakcia prebieha veľmi oneskorene. Použitím zvláštnych rozpúšťadiel sa môžu vytvoriť dodatočné priechodné kanály, ktoré nahrádzajú upcháte kanály alebo dopĺňajú zúžené kanály. Vzhľadom na to prichádzajú do úvahy materiály podľa uvedených dokumentov. Namiesto vlákien ako rozpustných zložiek prichádzajú do úvahy rozpustné čiastočky vo forme častíc, ktoré majú byť rozmiestnené tak, že po ich extrahovaní vzniknú navzájom pospájané pórovité dutiny doplnkové priechodné kanály.

Na vytvorenie vrstvy plastickej látky sú vhodné polyamidy, ako polyamid 4.6, 6, 6.6, 6.10, 6.12, 11 a 12, polyestery, polyfenylénsulfidy, polyéteréterketóny, polyuretány, polysulfóny, termoplastické a aromatické polyamidy, polyftalamidy a polypropylény. Do úvahy prichádzajú aj iné vrstvy polymérov a elastomérov, ktoré sa môžu použiť napríklad z EP-B-0 196 045 a EP-B-0 273 613. Môže sa použiť aj zmes rôznych uvedených látok, napríklad s rozdielnymi elastickými vlastnosťami. Pritom vrstva plastickej látky môže pozostávať aj z vrstiev, ktoré môžu byť tvorené plastickými látkami s rozdielnymi elastickými vlastnosťami. Aj v iných smeroch sa môže plastická látka a teda aj jej elastické vlastnosti zvoliť vždy podľa požadovaného účelu použitia.

Podľa vynálezu sa ďalej predpokladá, že nosič nie je opatrený vrstvou z plastickej látky len na jednej strane, ale je touto vrstvou opatrený obojstranne. Takéto vytvorenie je zvlášť vhodné vtedy, keď je zadná strana pásu látky vystavená silnému mechanickému zaťaženiu, pred ktorým sa má nosič chrániť. Tento prípad nastáva napríklad vo formovacích a tlakových oblastiach papierenských strojov, v ktorých pásy sú vedené cez pevne stojace zariadenia ako napríklad nasávacie zariadenia, lišty, okraje alebo podobne. Ak sa priechodné kanály vytvoria aj v druhej vrstve plastickej látky, pričom forma, usporiadanie a vytvorenie priechodných kanálov je analogické ako pri prvej vrstve plastickej látky, má aj druhá vrstva plastickej látky všetky opísané znaky prvej vrstvy plastickej látky. Aby sa získala prípadne zvýšená priepustnosť k vonkajšej strane, môže narastať počet pórovitých dutín a/alebo jednotkový objem pórovitých dutín smerom od nosiča. Pritom je účelné, ak je počet a/alebo objem pórovitých dutín vo vrstvách plastickej látky v nosiči vždy v susedných oblastiach najmenej rovnaký, a výhodne v druhej vrstve plastickej látky vyšší ako v prvej vrstve plastickej látky. Ale pre zvláštne prípady môže byť účelné, aby počet pórovitých dutín a/alebo ich jednotkový objem v druhej vrstve plastickej látky smerom od nosiča sa zmenšoval, napríklad na zabránenie opakovaného zvlhčenia papierového pásu pri jeho delení.

Je zrejmé, že vonkajšia strana druhej vrstvy plastickej látky môže byť rovnako podľa vynálezu opatrená vtlačeniami aj medzi otvormi priechodných kanálov.

Na vyformovanie vtlačení vo vonkajšej strane vrstvy alebo vrstiev plastickej látky prichádzajú do úvahy rozličné spôsoby. Tieto vtlačenia je možné vytvoriť napríklad zodpovedajúco profilovanými valcami. Podľa vynálezu sa však dáva prednosť inému spôsobu, ktorý sa vyznačuje tým, že pri alebo po výrobe vrstvy plastickej látky sa na vonkajšiu stranu vrstvy plastickej látky nanesú rozpustné častice, výhodne pokiaľ možno rovnomerne a potom sa do vrstvy plastickej látky vtlačia, pričom tieto rozpustné častice sú extrahovateľné pomocou takého rozpúšťadla, ktorému odoláva pás látky, a potom sa tieto rozpustné Častice extrahujú. Tento spôsob sa ukazuje ako vysoko flexibilný ajednoducho uskutočniteľný. Voľbou veľkosti zŕn rozpustných častíc sa môže získať drsnosť vonkajšej plochy vrstvy plastickej látky podľa konkrétnych požiadaviek a potrieb. Aj počet vtlačení na jednotku plochy sa môže regulovať zodpovedajúcim rozložením pri nanášaní rozpustných častíc. Na vtlačenie týchto častíc sa môžu použiť bežné valcové lisy, ako napríklad kalander.

Odporúča sa, aby sa rozpustné častice vtláčali do vrstvy plastickej látky pri takej teplote, pri ktorej je táto vrstva plastickej látky zmäknutá oproti stavu pri izbovej teplote, aby rozpustné častice bez veľkého tlakového zaťaženia bez problémov do nej vnikli, a po extrahovaní častíc aby sa zachovali vtlačenia v podstate vo forme rozpustných častíc. Pritom je účelné, ak sa rozpustné častice nanášajú a vtláčajú po výrobe vrstvy plastickej látky pri ešte zvýšenej teplote, čím sa teda využije ohrev plastického materiálu s cieľom výroby plastovej vrstvy hmoty na nosiči a odpadne ďalší ohrev.

Uvedený pôsob formovania a vytvárania vtlačení je vhodný predovšetkým na materiály vyrábané tak, že sa na vrstvu plastickej látky nanesú rozpustné zložky také, ktoré sú za vzniku priechodných kanálov extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je pás látky úplne odolný, a extrahuje sa aspoň časť rozpustných zložiek vyskytujúcich sa vo vrstve plastickej látky, a do vonkajšej strany vrstvy vtlačených častíc. Vtlačením rozpustných častíc do vonkajšej strany plastovej vrstvy sa totiž tam, kde sa vyskytujú rozpustné zložky v blízkosti povrchu vonkajšej strany, vytvorí vzájomné spojenie. Po extrahovaní rozpustných častíc má rozpúšťadlo prístup k rozpustným zložkám predtým vloženým do vrstvy plastickej látky a preto môže aj na tieto pôsobiť a ich odstrániť. Vtlačenia potom tvoria otvory priechodných kanálov. Spôsob tým nahrádza proces brúsenia podľa EP-B-0 273 613, a to nezávisle od toho, či sa ako rozpustné zložky použijú zrná alebo rovnako častice uložené do vrstvy plastickej látky.

Na vytvorenie vrstvy plastickej látky sa môžu použiť spôsoby opísané v EP-B-0 196 045 a RP-B-0 273 613. Ako obzvlášť výhodný sa však predsa javí taký spôsob, pri ktorom sa najskôr vytvorí plastový prášok, a to napríklad mletím, filtrovaním a pod., a tento plastový prášok sa spolu s rozpustnými zložkami vo forme častíc nanesie na nosič, a potom sa pôsobením tepla a tlaku na plastový prášok vytvorí vrstva plastickej látky s hladkým povrchom obsahujúca rozpustné častice. Tento spôsob sa javí veľmi flexibilný ajednoducho uskutočniteľný.

Veľkosť zŕn častíc prášku plastickej látky, rozpustných častíc, ako aj ich zmesi, byť môže byť v širokom rozsahu taká, aby sa dosiahla požadovaná štruktúra vrstvy plastickej látky, zvlášť čo sa týka dutín priechodných kanálov vzniknutých po extrahovaní rozpustných častíc. Výhodné však je, ak je stredná veľkosť zŕn prášku plastickej látky menšia ako veľkosť rozpustných častíc, napríklad len polovica až tretina ich veľkosti, a v žiadnom prípade nemá byť väčšia ako 100 pm. Touto cestou sú rozpustné častice vo väčšine alebo dokonca výraznej väčšine prakticky prekryté časticami prášku plastickej látky a dochádza k relatívne tesnému obalu.

Zmiešanie prášku plastickej látky a rozpustných častíc môže nasledovať pred nanesením na nosič, ale aj počas neho. Následné pôsobenie tepla sa má uskutočniť pri takej teplote, pri ktorej je prášok plastickej látky dostatočne plastický na to, aby následne vznikla homogénna, až na rozpustné častice v podstate bezpórová vrstva plastickej látky, uložená na nosiči. Pôsobenie tlaku môže tento proces nielen podporovať, ale aj zároveň vytvárať hladký vonkajší povrch, ktorého drsnosť je dodatočne určená následným vtlačením rozpustných častíc. Na ohrev sa pritom môže použiť infračervený žiarič, piecka apod., so súčasným tlakovým pôsobením pomocou valcov, napríklad kalandra.

Prášok plastickej látky a rozpustné častice sa môžu nanášať aj vrstvovým spôsobom, pričom na vytvorenie vrstvy sa použijú také materiály, veľkosti zŕn a zmiešavacie pomery, ktoré vyhovujú aktuálnym požiadavkám. Tak napríklad rozpustné častice smerom k nosiču môžu byť od vrstvy k vrstve stále väčšie. Alternatívne alebo v kombinácii k tomu sa môže počet rozpustných častíc vzhľadom na nosič od vrstvy k vrstve zväčšovať. Obidve tieto opatrenia slúžia nato, aby sa priepustnosť k nosiču získala väčšia, ako sa to požaduje obzvlášť pri použití pásu látky vo formovacej a tlakovej oblasti papierenského stroja.

Aj pomer zmiešavania môže byť v širokých hraniciach podľa požadovaného účelu použitia. Aby po extrahovaní rozpustných častíc vzniklo dostatočné množstvo priechodných kanálov, má byť objemový pomer medzi práškom plastovej látky a rozpustnými časticami v rozsahu 1/4 : 3/4 až 1/2 : 1/2 a výhodne 2/3 : 1/3.

Aby sa zjednodušil samotný proces extrahovania rozpustných zložiek a rozpustných častíc, mali by byť obidva z materiálov také, aby bolo možné extrahovanie v jednom pracovnom cykle pri použití tých istých rozpúšťadiel. Pre rozpustné zložky obsiahnuté vo vrstve plastu sa majú zvoliť také látky, ktoré pri tepelnom pôsobení pri výrobe vrstvy plastickej látky zostávajú v podstate tvarovo stále. Tu pri chádzajú do úvahy polymérové zrná alebo častice, ktoré majú vyššiu tepelnú stálosť ako matica plastickej látky, do ktorej sa rozpustné zložky ukladajú. Táto podmienka sa ukazuje ako účelná aj čo sa týka rozpustných častíc vtlačených do vonkajšej strany vrstvy plastickej látky. Zvlášť vhodné na použitie sú teda anorganické látky a z nich predovšetkým vo vode rozpustné soli, ako NaCl, KC1, a/alebo CaCO₃, ako aj chloridy, uhličitany a/alebo rozpustné sulfáty alkalických prvkov alebo alkalických zemín alebo kovov ako aj také soli, ktoré sú známe aj z DE-C-34 19 708. Takéto rozpustné častice, príp. čiastočky sa pôsobením tepla potrebného na vytvorenie vrstvy plastickej látky nezhoršujú a sú dobre nanášateľné. Do úvahy prichádzajú aj anorganické látky, ako napríklad uhľohydráty (cukiy) alebo soli organických kyselín, ako kyseliny citrónovej, askorbovej apod.

Podľa vynálezu sa rozpustné zložky používajú vo forme takých častíc, ktorých stredný priemer je 30 až 60 pm. Na vtláčanie do vonkajšej strany vrstvy plastickej látky sa používajú rozpustné častice so stredným priemerom 5 až 100 pm. K prášku plastickej látky sa môžu primiešať antioxidanty, známe napríklad z US-A-3 677 965 alebo US-A-3 584 047.

Podľa ďalšieho uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu sa použijú rozpustné častice aspoň z dvoch látok, pričom vždy jedna z látok je extrahovateľná určitým rozpúšťadlom, proti ktorému sú druhá a prípadne aj ďalšie látky odolné. Toto otvára možnosť extrahovať najskôr len jednu časť rozpustných zložiek a potom po inštalácii pásu látky a po istom čase prevádzky raz alebo viackrát extrahovať skupinu ďalších látok, a tým meniť a obnovovať počiatočnú priepustnosť pásu látky, ak sa táto časom v prevádzke zhorší, napríklad znečistením a podobne. Je pritom zrejmé, že v prevádzke extrahované zložky musia byť buď stále k prevádzkovým a okolitým podmienkam alebo sa len spomaľujú a následne sa extrahujú z matice.

Podľa vynálezu sa napokon predpokladá, že vrstva plastickej látky sa vytvorí aj na druhej strane nosiča. Toto sa môže uskutočniť analogicky pri prvej plastovej vrstve, teda vytvorením zmesi prášku plastickej látky s rozpustnými časticami a následným pôsobením tepla a tlaku. Aj tu sa najskôr rozpustné častice vtlačia do vonkajšej vrstvy plastickej látky hmoty a potom sa znova extrahujú, aby sa drsnosť prispôsobila požadovanému účelu použitia a vytvorili sa predovšetkým otvory na spojenie rozpustných zložiek uložených v plastovej vrstve, aby sa pripadne mohli extrahovať.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na výkrese je zobrazený príklad uskutočnenia vynálezu v silne zväčšenej mierke, kde je v priečnom reze zobrazený výrez pásu látky.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Pás 1 látky obsahuje nosič 2 vytvorený ako tkanina s pozdĺžnymi niťami 3 a priečnymi niťami 4. Na vrchnej aj spodnej strane nosiča 2 sa nachádza po jednej vrstve plastickej látky hmoty, a to horná vrstva 5 a dolná vrstva 6.

Prvá, horná vrstva 5 plastickej látky je vyrobená spôsobom podľa vynálezu tak, že zmes pozostávajúca z prášku plastickej látky a rozpustných častíc sa nasypala na nosič 2 a obe spolu sa podrobili pôsobeniu tepla a tlaku. Tým sa dosiahne homogénna vrstva 5 plastickej látky, v ktorej sú v podstate rovnomerne rozložené rozpustné častice, pričom v dôsledku pôsobenia tlaku má rovný vonkajší povrch. Na ešte zohriatu a preto plasticky dobre formovateľnú vonkajšiu stranu 7 vrstvy S plastickej látky sa potom nasypú ďalšie rozpustné častice a následne sa tlakovými valcami alebo podobne vtlačia do vrstvy 5 plastickej látky. Zodpovedajúcim spôsobom sa vytvorí dolná vrstva 6 plastickej látky, a to predovšetkým čo sa týka vytvorenia vonkajšej strany 8.

Potom sa pás 1 látky podrobí pôsobeniu rozpúšťadla na rozpustné častice a čiastočky. Pri tomto pôsobení sa najskôr extrahujú rozpustné častice vtlačené do vonkajších strán 7, 8 vrstiev 5, 6 plastickej látky, pričom po nich zostávajú vtlačenia 9. Tieto vtlačenia sú aspoň čiastočne spojené nielen navzájom, ale aj s rozpustnými časticami ležiacimi v blízkosti vonkajších strán 7, 8 vrstiev 5, 6 plastickej látky, takže rozpúšťadlo môže pôsobiť aj na tieto a ich extrahovať. Následkom extrahovania vznikajú vo vrstvách 5, 6 plastickej látky pórovité dutiny 10, ktoré majú vždy tvar extrahovaných častíc a sú medzi sebou pospájané. Pritom ich vzájomné poprepájame je nielen vo vertikálnom smere, ale v dôsledku rovnomerného rozloženia rozpustných častíc aj v horizontálnom smere. Tým sa získa pórovitá štruktúra podobná plastovej pene s otvorenými pórmi, pričom pórovité dutiny 10 sú doplnené priechodnými kanálmi.

Pórovité dutiny 10 vrchnej vrstvy 5 plastickej látky sú smerom k nosiču 2 väčšie ako v oblasti vonkajšej strany 7. Toto sa dá dosiahnuť tak, že najskôr sa nanesie zmes prášku plastickej látky a relatívne veľkých rozpustných častíc a potom ďalšia zmes prášku plastickej látky a rozpustných častíc menších oproti predchádzajúcim. Pri dolnej vrstve 6 plastickej látky sa použil prášok s ešte väčšími rozpustnými časticami, takže pórovité dutiny vznikli väčšie ako vo vonkajšej vrstve 5 plastickej látky.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Pás látky s nosičom, ktorý má aspoň na jednej strane povrchovú rovnú vrstvu plastickej látky, ktorou prechádzajú priechodné kanály, vyznačujúci sa tým, že vonkajšie strany (7, 8) vrstvy (5) plastickej látky sú opatrené vtlačeniami (9) aj medzi otvormi priechodných kanálov, ktoré sú aspoň čiastočne spojené navzájom aj s priechodnými kanálmi.
2. Pás látky podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vtlačenia (9) majú stredný priemer 5 až 100 pm.
3. Pás látky podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že nosič (2) je textilný nosič vytvorený z nití.
4. Pás látky podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že textilný nosič je nosič na báze vlákien, úpletov, pletenín a/alebo tkanín a/alebo ich kombinácie.
5. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že nosič je tvorený alebo opatrený pavučinovým rúnom a/alebo lisovanou alebo extrudovanou sieťovou štruktúrou.
6. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že nosič je opatrený vláknovým rúnom.
7. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že priechodné kanály pozostávajú z väčšiny navzájom pospájaných pórovitých dutín (10).
8. Pás látky podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že počet pórovitých dutín (10) sa smerom k nosiču (2) zväčšuje.

SK 279612 Β6
9. Pás látky podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že jednotkový objem pórovitých dutín (10) sa smerom k nosiču (2) zväčšuje.
10. Pás látky podľa nárokov 7 až 9, vyznačujúci sa tým, že aj vedľa seba sa nachádzajúce pórovité dutiny (10) majú vzájomné spojenia.
11. Pás látky podľa nárokov 7ažl0, vyznačujúci sa tým, že stredný priemer pórovitých dutín (10) je 30 až 500 pm.
12. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky obsahuje rozpustné zložky, ktoré sú extrahovateľné prostredníctvom rozpúšťadla, proti ktorému je pás látky v podstate stály, a sú tak rozložené, že po ich extrahovaní vzniknú dodatočné priechodné kanály.
13. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky pozostáva z látok ako sú polyamidy, polyestery, polyfenylénsulfidy, polypropylénsulfidy, polyéteréterketóny, polyuretány, polysulfóny, polyftalamidy a'alebo polypropylény.
14. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 13, vyznačujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky pozostáva zo zmesi plastických látok s rozdielnymi elastickými vlastnosťami.
15. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky pozostáva z vrstvičiek, ktoré sú tvorené plastickými látkami s rozdielnymi elastickými vlastnosťami.
16. Pás látky podľa niektorého z nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, nosič (2) je vrstvami (5, 6) plastickej látky opatrený obojstranne, pričom vrstvami (5, 6) plastickej látky prechádzajú priechodné kanály (10).
17. Pás látky podľa aspoň jedného z nárokov 7 až 11 a nároku 16, vyznačujúci sa tým, že počet pórovitých dutín (10) v druhej vrstve (6) plastickej látky smerom od nosiča (2) sa zväčšuje.
18. Pás látky podľa aspoň jedného z nárokov 7 až 11 a nároku 16 alebo 17, vyznačujúci sa tým, že jednotkový objem pórovitých dutín (10) v druhej vrstve (6) plastickej látky smerom od nosiča (2) sa zväčšuje.
19. Pás látky podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa tým, že počet pórovitých dutín (10) v nosiči (2) v susediacich oblastiach v druhej vrstve (6) plastickej látky je aspoň rovnajúci sa počtu pórovitých dutín (10) v nosiči (2) v susediacich oblastiach prvej vrstvy (5) plastickej látky
20. Pás látky podľa nároku 17 až 19, vyznačujúci sa tým, že jednotkový objem pórovitých dutín (10) v nosiči (2) v susediacich oblastiach v druhej vrstve (6) plastickej látky je aspoň rovnajúci sa počtu pórovitých dutín (10) v nosiči (2) v susediacich oblastiach prvej vrstvy (5) plastickej látky.
21. Spôsob výroby pásu látky podľa niektorého z nárokov 1 až 20, pri ktorom sa aspoň na jednej strane nosiča vytvorí aspoň jedna vrstva plastickej látky, vyznačujúci sa tým, že počas vytvárania alebo po vytvorení aspoň jednej vrstvy (5, 6) plastickej látky sa na vonkajšiu stranu (7, 8) tejto vrstvy (5, 6) plastickej látky nanesú a následne sa do vrstvy (5, 6) plastickej látky vtlačia rozpustné častice extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je pás (1) látky v podstate stály, a následne sa tieto rozpustné častice extrahujú.
22. Spôsob podľa nároku 21, vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice sa do vrstvy (5, 6) plastickej látky vtláčajú pri takej teplote, pri ktorej je uvedená vrstva (5, 6) plastickej látky zmäknutá oproti stavu pri izbovej teplote.
23. Spôsob podľa nároku 22, vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice sa do vrstvy (5, 6) plastickej látky vtláčajú pri ešte zvýšenej teplote následne po jej vytvorení.
24. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 23, vyznačujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky sa opatrí rozpustnými zložkami, ktoré sú za súčasnej tvorby priechodných kanálov extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je pás (1) látky v podstate stály, a následne sa aspoň časť týchto rozpustných zložiek a vtlačených rozpustných častíc extrahuje.
25. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 23, vyznačujúci sa tým, že najskôr sa pripraví plastická látka vo forme prášku a potom sa tento prášok a rozpustné zložky vo forme rozpustných čiastočiek nanesú na nosič (2), a následne sa pôsobením tepla a tlaku z prášku vytvorí vrstva plastickej látky obsahujúca v sebe rozpustné častice.
26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že stredná veľkosť zŕn práškovej plastickej látky je menšia ako veľkosť rozpustných častíc.
27. Spôsob podľa nároku 26, vyznačujúci sa tým, že stredná veľkosť zŕn práškovej plastickej látky nie je väčšia ako 100 pm.
28. Spôsob podľa niektorého z nárokov 25 až 27, vyznačujúci sa tým, že prášok plastickej látky a rozpustné častice sa pred nanášaním na nosič (2) zmiešajú.
29. Spôsob podľa niektorého z nárokov 25 až 28, vyznačujúci sa tým, že prášok plastickej látky a rozpustné častice sa nanášajú vo viacerých vrstvách.
30. Spôsob podľa niektorého z nárokov 25 až 29, vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice sa smerom k nosiču od vrstvy k vrstve zväčšujú.
31. Spôsob podľa niektorého z nárokov 25 až 30, vyznačujúci sa tým, že počet rozpustných častíc sa smerom k nosiču od vrstvy k vrstve zväčšuje.
32. Spôsob podľa niektorého z nárokov 25 až 31, vyznačujúci sa tým, že prášok plastovej látky a rozpustné častice sú zmiešané v objemovom pomere 1/4 : 3/4 až 1/2 : 1/2.
33. Spôsob podľa niektorého z nárokov 24 až 32, vyznačujúci sa tým, že rozpustné zložky a rozpustné častice pozostávajú z toho istého materiálu.
34. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 33, vyznačujúci sa tým, že rozpustné zložky, príp. častice sú anorganické látky.
35. Spôsob podľa nároku 34, vyznačujúci sa tým, že anorganickými látkami sú soli ako NaCl, KC1 a/alebo CaCO₃
36. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 33, vyznačujúci sa tým, že rozpustné zložky, príp. častice sú organické látky alebo soli organických kyselín.
37. Spôsob podľa niektorého z nárokov 24 až 36, vyznačujúci sa tým, že rozpustné zložky sú vo forme rozpustných čiastočiek, ktorých stredný priemer je 30 až 500 pm.
38. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 37, vyznačujúci sa tým, že do vonkajšej strany vrstvy (5, 6) plastickej látky sa vtláčajú rozpustné častice, ktorých stredný priemer je 5 až 100 pm.
39. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 38, vyznačujúci sa tým, že k prášku plastickej látky sa pridávajú antioxidanty.

SK 279612 Β6
40. Spôsob aspoň podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že rozpustné zložky pozostávajú aspoň z dvoch látok, pričom každá z týchto látok je extrahovateľná vždy takým rozpúšťadlom, proti ktorému sú ostatné látky odolné.
41. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 40, vyznačujúci sa tým, že vrstva (6) plastickej látky s priechodnými kanálmi je vytvorená aj na druhej strane nosiča (2).