SK279862B6 - Spôsob výroby pásu látky - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby pásu látky, pri ktorom je aspoň na jednej strane nosiča vytvorená vrstva plastickej látky zo zmesi práškového plastického materiálu a rozpustných častíc, pričom rozpustné častice sú extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je plastický materiál stály, a pričom rozpustné častice sa následne aspoň čiastočne z vrstvy plastickej látky extrahujú za súčasného vzniku priechodných kanálov.

Doterajší stav techniky

Pás látky spomenutého druhu na použitie v papierenských strojoch je opísaný v EP-B-0 196 045. Tento pás obsahuje tkaninu prepúšťajúcu tekutiny ako nosič, na ktorom je nanesená vrstva elastomerickej polymérovej živice s hrúbkou 1,3 až 5 mm. Vrstva plastickej látky obsahuje priechodné kanály, ktoré prechádzajú inak hladkou a rovnou vonkajšou stranou až k nosiču a v papierenskom stroji slúžia ako odvodňovacie kanáliky.

Výroba týchto priechodných kanálov je založená na myšlienke, že textilné vlákna sa v polymérovej živici homogénne dispergujú predtým, ako sa zmes textilných vlákien a polymérovej živice nanesie na nosič. Alternatívne k tomu sa potom môže najskôr na nosič naniesť vláknové rúno, a potom sa vykoná plánované nanesenie polymérovej živice. V oboch prípadoch textilné vlákna pozostávajú z organického materiálu, ktorý· je rozpustný použitím vhodného rozpúšťadla, kým vrstva plastickej látky je proti tomuto rozpúšťadlu odolná. Extrakcia textilných vlákien sa po nanesení polymérovej živice vykonáva nanesením rozpúšťadla, takže vzniknú kanály, ktoré zodpovedajú tvaru a priebehu extrahovaných vlákien.

Pri menej výhodnej forme uskutočnenia sa namiesto textilných vlákien navrhuje použitie materiálu vo forme častíc, ktoré sa v polymérovej živici homogénne delia. Ako materiál pre tieto častice sa navrhuje použitie anorganických solí alebo ich hydrátov, alebo oxidov. Tieto sa môžu použitím zodpovedajúceho rozpúšťadla, rovnako ako textilné vlákna z polymérovej živice, vyextrahovať za súčasného vzniku pórovitých dutín.

Pri výrobe opísaných pásov papierenských strojov vznikajú isté ťažkosti s tým, aby sa rozpustné zložky - či už vlákna alebo častice - v polymérovej živici rozložili rovnomerne a aby si zachovali toto rovnomerné rozloženie aj počas nanášania zmesi. Pri spracovaní zmesi polymérovej živice a rozpustných zložiek dochádza totiž k odmiešavaniu, takže sa nedá zaistiť, aby extrahovaním častíc vznikli priechodné kanály. Touto cestou sa v priereze rozdielne rozloženia rozpustných zložiek ani nedajú vytvoriť.

Okrem toho polymérové živice majú sklon k tomu, že po vytvrdení vytvárajú uzavretý povrch, ktorý prekáža extrakcii rozpustných textilných látok, príp. častíc obsiahnutých v polymérovej živici. Na riešenie tohto problému sa podľa EP-B-0 273 613 navrhuje povrchovú vrstvu plastickej látky vyhladiť tak, aby sa dosiahlo spojenie rozpustných vlákien a okrem toho aby sa získal hladký povrch. Taký brúsny proces je však z hľadiska času značne zdĺhavý. Okrem toho sa predtým musí naniesť povrchová vrstva značne hrubšia a pri samotnom brúsnom procese vzniká prachový odpad, ktorý sa musí odsávať a odstraňovať alebo pripraviť na opätovné použitie. Navyše hladký povrch prekáža odtrhnutiu papierového pásu z pásu papierenského stroja, pretože pásy papiera majú totiž práve v dôsledku hladkosti sklon k tomu, že ich hladké povrchy sa navzájom prisávajú.

Odhliadnuc od týchto nedostatkov, prikladá sa pásom predovšetkým papierenských strojov tohto druhu celý rad výhod oproti známym plstiam na batt-on-base princípe, a to predovšetkým zväčšený odpor proti pretrvávajúcim deformáciám a tým dlhší čas upotrebenia a z toho dôvodu zníženie zriaďovacích a prevádzkových nákladov, zlepšená odolnosť proti opotrebovaniu a vyššia pevnosť štruktúry, znížená afinita k znečisťujúcim látkam, ako aj rovnomerné rozloženie tlakov a tým zlepšené odvádzanie vody.

Očakávaný pokrok vychádza z návrhu, aby sa do plsti papierenského stroja uložili vlákna alebo častice, ktoré sú extrahovateľné pomocou rozpúšťadla, kým ostatné vlákna a nosič pásu papierenského stroja sú proti tomuto rozpúšťadlu odolné, teda stále (DE-C-34 19 708). Výroba sa uskutočňuje podľa myšlienky, že sa vytvorí vláknové rúno z nerozpustných vlákien a rozpustných zložiek, nanesie sa na nosič, a potom sa pás papierenského stroja zahustí pôsobením tlaku a tepla. Pritom sa rozpustné zložky môžu navzájom staviť. Rozpúšťaním rozpustných zložiek vznikajú pórovité dutiny, ktoré napriek predchádzajúcej kompresií, a tým dosiahnutej vysokej hustoty poskytujú v páse papierenského stroja duté priestory, potrebné na odvodňovanie.

Nevýhodou tohto riešenia je, že napriek kompresii je stálosť podstatne nižšia ako pri nosičoch opatrených plastickou látkou. Okrem toho sa na výrobu vyžadujú okrem na tento účel bežných strojov zvláštne krosná a ihlicové stroje.

Nechýbali ani pokusy vyrobiť pásy pre papierenské stroje s nosičom a vrstvou plastickej látky s priechodnými kanálmi na základe iných prístupov. Podľa EP-B0 037 387 sa navrhuje materiálový pás, pri ktorom sa priechodné kanály vytvoria perforovaním vopred nanesenej fólie z plastickej látky pomocou laserového zariadenia. Nehľadiac na to, že priechodné kanály nemajú medzi sebou vzájomné spojenie a že nevykazujú následný prienik plynu alebo vody aj priečne na povrch pásu, je aj výroba týchto pásov mimoriadne drahá, a to obzvlášť vtedy, keď sa majú laserovým zariadením opracovať väčšie plochy, ako je to v prípade pásov pre papierenské stroje. Okrem toho nie sú bežne k dispozícii fólie potrebnej šírky a s dostatočnou rovnomernosťou.

Podľa WO 91/14558 sa navrhuje priechodné kanály získať tak, že na ešte nevytvrdnutú vrstvu plastickej látky sa nanesie perforovaná maska, a táto sa potom ožiari. Na základe tohto ožiarenia plastický materiál vytvrdne v oblastiach dier masky. Po odstránení perforovanej masky sa zvyšný nevytvrdnutý materiál odstráni prostredníctvom tlakového vzduchu. Aj tento spôsob je značne drahý, zanecháva relatívne veľké voľné oblasti, a preto sa nemôže univerzálne používať. Okrem toho aj tu vzniká odpad, ktorý treba odsávať alebo znova spracovávať.

Koncepčne inú cestu opisuje riešenie podľa EP-B-0 187 967. Podľa neho sa porézna vrstva plastickej látky na nosiči pásu papierenského stroja získava tak, že voľné častice syntetickej polymérovej živice v rozsahu veľkosti od 0,15 do 5 mm sa rozmiestnia na povrchu látky nosiča, a potom sa podrobia pôsobeniu tepla, pri ktorom sa častice polymérovej živice nad bodom zmäknutia vytavia, takže sa v miestach dotyku vzájomne stavia s látkou nosiča. Namiesto toho, alebo v kombinácii s tým, sa môže použiť aj nanášanie živicového spojiva. Alternatívne k časticiam sa môžu na povrchu látky nosiča rozmiestniť aj samotné vlákna. Po prilipnutí častíc, prípadne vlákien, navzájom medzi sebou na látke nosiča zostávajú voľné priestory, ktoré spôsobujú kvapalinovú priepustnosť vrstvy plastickej látky.

Podobne sa podľa EP-A-0 653 512 navrhuje, aby sa materiálový pás zhotovil najskôr výlučne z polymérových častíc, ktoré pôsobením tepla na miestach ich vzájomného dotyku sa vzájomne spájajú. Ak je to potrebné, môže sa do takto vytvoreného pásu úplne vložiť zosilňovacia štruktúra typu pancierovania. Pritom môže ísť o čistý vláknový produkt alebo o tkaninu. Častice môžu mať aj rozdielne priemery, aby spôsobovali zväčšujúcu sa priepustnosť od jednej strany k druhej.

Nevýhodou pásu materiálu vyrobeného na tomto princípe je, že je ťažko opakovateľný a reprodukovateľný, predovšetkým pokiaľ ide o priepustnosť. Okrem toho, keďže povrch je veľmi nerovný, je preto s cieľom vyrovnania povrchu nutné súčasné použitie tlaku a teploty, kým sa vytvoria častice z vlákna (EP-B-0 187 967), alebo brúsny proces (EP-A-0 653 512).

Podľa WO 95/21285 sa používa nanášanie polymérov na nosič pomocou orovnávacej fólie za súčasného pôsobenia tlaku a tepla, pričom sa polymérový film vplyvom pôsobenia tepla na orovnávaciu fóliu pretvorí na spolusúvisiace kvapôčky pri súčasnej tvorbe voľných priestorov, čoho dôsledkom je, že na nosiči nanesená vrstva plastickej látky je porézna. Aj pri tomto spôsobe je ťažké dosiahnuť reprodukovateľnosť priepustnosti vrstvy plastickej látky prispôsobiť súčasným požiadavkám. Okrem toho nie sú bežne k dispozícii fólie požadovanej šírky a ani nie sú dostatočne rovnomerné.

Vynález si kladie za úlohu poskytnúť taký spôsob výroby pásu látky opísaného typu, ktorý by umožnil dosiahnuť požadované rozloženie rozpustných častíc vo vrstve plastickej látky. Ďalšia úloha spočíva v tom, aby tento spôsob jednoduchou cestou umožnil extrahovanie rozpustných častíc z vrstvy plastickej látky.

Podstata vynálezu

Táto úloha je vyriešená podľa vynálezu tak, že plastický materiál sa pripraví vo forme prášku, ktorý sa zmieša s rozpustnými časticami a nanesie sa na nosič, a pôsobením tepla a tlaku sa zo zmesi prášku plastickej látky a rozpustných častíc vytvorí vrstva plastickej látky obsahujúca v sebe rozpustné častice, pričom rozpustné častice sú z vrstvy plastickej látky aspoň čiastočne extrahovateľné.

Postupom, pri ktorom sa najskôr vytvorí prášková zmes, sa dá dosiahnuť mimoriadne rovnomerné rozloženie rozpustných častíc vo vrstve plastickej látky. Toto rozloženie sa už nemení ani pri nanášaní a ani po nanášaní prášku na nosič. Prášok plastickej látky sa totiž elektrostaticky nabíja, takže zmiešané práškové častice z plastickej látky a rozpustných čiastočiek vzájomne držia a tým sa ich poloha nemení. Tak neprichádza k problémom pri premiešavaní. Následné pôsobenie tepla (sintrovanie) vytvorí z práškovej vrstvy priebežnú vrstvu plastickej látky. Pritom je prášok plastickej látky tak plastifikovaný, že vznikne homogénna, tzn. až na rozpustné častice v podstate bezpórová vrstva plastickej látky, ktorá pevne drží na nosiči. K tomu prispieva pôsobenie tlaku, v dôsledku ktorého sa vytvorí na vonkajšej strane rovný povrch. Potom môže nasledovať teplotné pôsobenie v piecke alebo infračerveným ohrevom. Lisovanie sa môže prídavné uskutočniť kalandrom alebo podobným spôsobom.

Veľkosť zŕn častíc prášku plastickej látky, rozpustných častíc, ako aj ich zmesi, byť môže byť podľa požiadaviek v širokom rozsahu taká, aby sa dosiahla požadovaná štruktúra vrstvy plastickej látky, zvlášť pokiaľ ide o dutiny priechodných kanálov vzniknutých po extrahovaní rozpustných častíc. Rozpustné častice majú výhodne stredný priemer 30 až 500 pm. Stredná veľkosť zŕn prášku plastickej látky má byť menšia ako veľkosť rozpustných častíc, napríklad len polovica až tretina ich veľkosti, a v žiadnom prípade nemá byť väčšia ako 100 pm. Touto cestou sú rozpustné častice vo väčšine alebo dokonca výraznej väčšine prakticky prekryté časticami prášku plastickej látky a dochádza k relatívne tesnému obalu.

Objemový pomer medzi práškom plastickej látky a rozpustnými časticami sa môže účelne zvoliť tak, aby sa rozpustné častice nielen v smere priečne k rovine vrstvy plastickej látky, ale aj v rovine vrstvy plastickej látky, aspoň čiastočne nachádzali vedľa seba, aby tým aj v rovine vrstvy plastickej látky vznikli otvorené póry, čím sa získajú odvodňovacie priestory, a tým sa teda zlepšia možnosti odvádzania vody.

Objemový pomer medzi práškom plastickej látky a rozpustnými časticami je obvykle účelne 1/4 : 3/4 až 1/2: 1/2 a výhodne 2/3 : 1/3.

Prášok plastickej látky a rozpustné častice sa môžu nanášať aj vrstvovým spôsobom, pričom na vytvorenie vrstvy sa použijú také materiály, veľkosti zŕn a zmiešavacie pomery, ktoré vyhovujú aktuálnym požiadavkám. Tak napríklad rozpustné častice smerom k nosiču môžu byť od vrstvy k vrstve stále väčšie. Alternatívne alebo v kombinácii k tomu sa môže počet rozpustných častíc vzhľadom na nosič od vrstvy k vrstve zväčšovať. Obidve tieto opatrenia slúžia nato, aby sa priepustnosť k nosiču získala väčšia, ako sa to požaduje obzvlášť pri použití pásu látky vo formovacej a tlakovej oblasti papierenského stroja.

Podľa vynálezu sa ďalej navrhuje, že pri alebo po vytvorení vrstvy plastickej látky sa na jej vonkajšiu stranu nanesú rozpustné častice, a potom sa do vrstvy plastickej látky vtlačia, pričom tieto rozpustné častice sú extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je materiál plastickej látky odolný, a následne sa tieto rozpustné častice extrahujú. Týmto spôsobom sa vytvoria na vonkajšej strane vrstvy plastickej látky vtlačenia zvyšujúce jej drsnosť, čo je výhodou predovšetkým pri použití pásu látky ako pásu papierenského stroja. Týmto sa totiž odstráni sklon pásu papiera príliš pevne sa zachytávať na páse papierenského stroja bez vyvolania značkovania. Papierový pás sa odvíja z pásu papierenského stroja s podstatne menšími problémami, ako pri už známom uskutočnení rovnakého typu, opisanom v EP-B-0 196 045 a EP-B-0 273 613. Vtlačenia majú pritom vplyvom ich rozloženia v pomere k otvorom tak malú veľkosť, že zostáva dostatočná kontaktná plocha k pásu papiera, aby sa umožnilo rovnomerné strihanie a lisovanie. Priechodné kanály a vtlačenia majú za následok, že zvyšková vlhkosť pásu papiera je nízka.

Výhodou vytvorenia zdrsnenej povrchovej plochy vrstvy plastickej látky podľa vynálezu nie je teda obmedzené len na použitie v papierenských strojoch. Aj pri filtračných prostriedkoch vedie príliš hladká povrchová plo cha k silnému prichytávniu odlúčených materiálov, čo zhoršuje ich čistenie.

Ďalšou výhodu spôsobu podľa vynálezu je, že vtlačeniami rozpustných častíc tam, kde sú v blízkosti povrchu vonkajšej strany rozpustné čiastočky, sa dosiahne ich vzájomné spojenie. Po extrahovaní rozpustných častíc má rozpúšťadlo prístup aj k čiastočkám predtým obsiahnutých vo vrstve plastickej látky a môže aj tieto úplne extrahovať a odstrániť. Vtlačenie potom tvoria otvory priechodných kanálov. Tento spôsob nahrádza brúsny proces podľa EP-B-0-273 613.

Obzvlášť výhodné je, keď rozpustné častice sa nanesú na vrstvu plastickej látky v takej hrúbke, že vtlačenia zostávajúce po extrahovaní sú aspoň čiastočne pospájané medzi sebou a aj s priechodnými kanálmi. Toto usporiadanie je zvlášť výhodné pri použití ako pásu papierenského stroja na odvádzanie vody.

Rozpustné častice sa môžu vtláčať s výhodou pri takej teplote vrstvy plastickej látky, pri ktorej je táto zmäknutá oproti normálnemu stavu pri izbovej teplote. Teda rozpustné častice sa môžu naniesť a vtlačiť do vrstvy plastickej látky pri ešte zvýšenej teplote po vytvorení tejto plastovej vrstvy. Na stláčanie možno použiť napríklad kalander. Pritom rozpustné častice majú stredný priemer výhodne od 5 do 100 pm.

Aby sa zjednodušil samotný proces extrahovania rozpustných čiastočiek a rozpustných častíc, mali by byť obidva materiály také, aby bolo možné extrahovanie v jednom pracovnom cykle pri použití tých istých rozpúšťadiel. Pre rozpustné čiastočky obsiahnuté vo vrstve umelej hmoty sa majú zvoliť také látky, ktoré pri tepelnom pôsobení pri výrobe vrstvy plastickej látky zostávajú v podstate tvarovo stále. Tu prichádzajú do úvahy polymérové zrná alebo čiastočky, ktoré majú vyššiu tepelnú stálosť ako matica plastickej látky, do ktorej sa rozpustné čiastočky ukladajú. Táto podmienka sa ukazuje ako účelná aj pokiaľ ide o rozpustné častice vtlačené do vonkajšej strany vrstvy plastickej látky. Zvlášť vhodné na použitie sú teda anorganické látky a z nich predovšetkým vo vode rozpustné soli, ako NaCl, KC1, a/alebo CaCOj, ako aj chloridy, uhličitany a/alebo rozpustné sulfáty alkalických prvkov alebo alkalických zemín alebo kovov, ako aj také soli, ktoré sú známe aj z DE-C-34 19 708. Takéto rozpustné častice, príp. čiastočky, sa pôsobením tepla potrebného na vytvorenie vrstvy plastickej látky nezhoršujú a sú dobre nanášatcľné. Do úvahy prichádzajú aj anorganické látky, ako napríklad uhľohydráty (cukry) alebo soli organických kyselín, ako kyseliny citrónovej, askorbovej apod. Do prášku sa môžu dodatočne pridať aj antioxidanty.

Podľa ďalšieho uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu sa použijú rozpustné čiastočky aspoň z dvoch látok, pričom vždy jedna z látok je extrahovateľná určitým rozpúšťadlom, proti ktorému sú druhá a prípadne aj ďalšie látky odolné. Toto otvára možnosť extrahovať najskôr len jednu časť rozpustných zložiek, a potom po inštalácii pásu látky a po istom čase prevádzky raz alebo viackrát extrahovať skupinu ďalších látok, a tým meniť a obnovovať počiatočnú priepustnosť pásu látky, ak sa táto časom v prevádzke zhorší napríklad znečistením a podobne. Táto myšlienka je v podstate prevzatá z EP-A-0 303 798 a EP-A-0 320 559, v ktorých sa predpokladá vloženie rozpustných vlákien vnútri plste. Predpokladá sa, že tieto rozpustné čiastočky sú odolné proti prevádzkovým podmienkam, na ktoré je pás látky určený, tzn. v prípade použitia ako pásu papierenské ho stroja proti tekutinám a parám pochádzajúcim z papierenského pásu. Alternatívne k tomu sa predpokladá, že rozpustné čiastočky sa z matice budú extrahovať len pomaly a postupne.

Podľa vynálezu sa ďalej predpokladá, že aj na druhej strane nosiča sa rovnakou cestou ako na prvej strane vytvorí druhá vrstva plastickej látky s priechodnými kanálmi. Pritom počet a/alebo veľkosť rozpustných častíc v druhej vrstve môže smerom od nosiča narastať, a počet a/alebo veľkosť rozpustných častíc v oblastiach obidvoch vrstiev nachádzajúcich sa vedľa seba môže byť približne rovnako veľký. Je zrejmé, že na rozličné použitia sú účelné a možné aj iné rozloženia. Samozrejme aj vonkajšia strana tejto druhej vrstvy plastickej látky môže byť rovnakou cestou ako je opísané opatrená vtlačeniami, ktoré vzniknú vtlačením rozpustných častíc.

Úlohou nosiča pásu látky podľa vynálezu je zaistiť v podstate stálosť jeho formy a štruktúry a najmä rozmery v smere dĺžky aj priečne. Okrem toho má byť prepúšťajúci tekutiny. Nato sú vhodné predovšetkým textilné nosiče vytvorené z vlákien, ako napríklad na báze vlákien, úpletov, pletenín, tkanín alebo vzájomných kombinácií. V závislosti od použitia a požiadaviek na pevnosť môže byť nosič jednovrstvový alebo viacvrstvový. V prípade nosiča na báze tkaniny prichádzajú do úvahy všetky druhy tkanín, a predovšetkým také, ktoré sú známe v oblasti papierenských strojov. Ako nite sú vhodné nielen monofilamenty, ale aj multifilamenty predovšetkým z termoplastických materiálov. Nosič môže byť alternatívne alebo v kombinácii k tomu typu pavučinového rúna a/alebo lisovanej alebo extrudovanej sieťovej štruktúry. Môže mať charakter rúna alebo plsti.

Ako materiály pre nosič sú vhodne plastické látky, ktoré sú známe predovšetkým v oblasti papierenských strojov a ktoré boli spomenuté. Voľba plastických látok sa môže prispôsobiť podľa aktuálneho účelu použitia a predpokladaných pracovných podmienok. Predovšetkým sa môžu zvoliť také plastické látky, ktorých vlastnosti sa nezhoršujú ani pri zvýšenom pôsobení tepla pri výrobe plastovej vrstvy.

Na vytvorenie vrstvy plastickej látky sú vhodné polyamidy, ako polyamid 4.6, 6, 6.6, 6.10, 6.12, 11 a 12, polyestery, polyfenylénsulfidy, polyéteréterketóny, polyuretány, polysulfóny, termoplastické a aromatické polyamidy, polyftalamidy a polypropylény. Do úvahy prichádzajú aj iné vrstvy polymérov a elastomérov, ktoré sa môžu použiť napríklad z EP-B-0 196 045 a EP-B-0 273 613. Môže sa použiť aj zmes rôznych uvedených látok, napríklad s rozdielnymi elastickými vlastnosťami. Pritom vrstva plastickej látky môže pozostávať aj z vrstiev, ktoré môžu byť tvorené plastickými látkami s rozdielnymi elastickými vlastnosťami. Aj v iných smeroch sa môže plastická látka a teda aj jej elastické vlastnosti zvoliť vždy podľa požadovaného účelu použitia.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na výkrese je zobrazený príklad uskutočnenia vynálezu vo veľmi zväčšenej mierke, kde je v priečnom reze zobrazený výrez pásu látky.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Pás 1 látky obsahuje nosič 2 vytvorený ako tkanina s pozdĺžnymi niťami 3 a priečnymi niťami 4. Na vrchnej aj spodnej strane nosiča 2 sa nachádza po jednej vrstve plastickej látky hmoty, a to horná vrstva 5 a dolná vrstva 6.

Prvá, horná vrstva 5 plastickej látky je vyrobená spôsobom podľa vynálezu tak, že zmes pozostávajúca z prášku plastickej látky a rozpustných častíc sa nasypala na nosič 2 a obe spolu sa podrobili pôsobeniu tepla a tlaku. Tým sa dosiahne homogénna vrstva 5 plastickej látky, v ktorej sú v podstate rovnomerne rozložené rozpustné častice, pričom v dôsledku pôsobenia tlaku má rovný vonkajší povrch. Na ešte zohriatu a preto plasticky dobre formovateľnú vonkajšiu stranu 7 vrstvy 5 plastickej látky sa potom nasypú ďalšie rozpustné častice a následne sa tlakovými valcami alebo podobne vtlačia do vrstvy 5 plastickej látky. Zodpovedajúcim spôsobom sa vytvorí dolná vrstva 6 plastickej látky, a to predovšetkým pokiaľ ide o vytvorenie vonkajšej strany

8.

Potom sa pás 1 látky podrobí pôsobeniu rozpúšťadla na rozpustné častice a čiastočky. Pri tomto pôsobení sa najskôr extrahujú rozpustné častice vtlačené do vonkajších strán 7, 8 vrstiev 5, 6 plastickej látky, pričom po nich zostávajú vtlačenia 9. Tieto vtlačenia sú aspoň čiastočne spojené nielen navzájom, ale aj s rozpustnými časticami ležiacimi v blízkosti vonkajších strán 7, 8 vrstiev 5, 6 plastickej látky, takže rozpúšťadlo môže pôsobiť aj na tieto a ich extrahovať. Následkom extrahovania vznikajú vo vrstvách 5, 6 plastickej látky pórovité dutiny 10, ktoré majú vždy tvar extrahovaných častíc a sú medzi sebou pospájané. Pritom ich vzájomné poprepájanie je nielen vo vertikálnom smere, ale v dôsledku rovnomerného rozloženia rozpustných častíc aj v horizontálnom smere. Tým sa získa pórovitá štruktúra podobná plastovej pene s otvorenými pórmi, pričom pórovité dutiny 10 sú doplnené priechodnými kanálmi.

Pórovité dutiny 10 vrchnej vrstvy 5 plastickej látky sú smerom k nosiču 2 väčšie ako v oblasti vonkajšej strany 7. Toto sa dá dosiahnuť tak, že najskôr sa nanesie zmes prášku plastickej látky a relatívne veľkých rozpustných častíc a potom ďalšia zmes prášku plastickej látky a rozpustných častíc menších oproti predchádzajúcim. Pri dolnej vrstve 6 plastickej látky sa použil prášok s ešte väčšími rozpustnými časticami, takže pórovité dutiny vznikli väčšie ako vo vonkajšej vrstve 5 plastickej látky.

Claims (31)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob výroby pásu látky, pri ktorom sa aspoň na jednej strane nosiča vytvorí vrstva plastickej látky zo zmesi prášku plastickej látky a rozpustných čiastočiek vo forme častíc, pričom rozpustné častice sú extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je plastická látka odolná, a potom sa rozpustné častice aspoň čiastočne z vrstvy plastickej látky extrahujú za vzniku priechodných kanálov, vyznačujúci sa tým, že plastickým materiálom je plastická látka vo forme prášku, ktorý sa zmieša rozpustnými čiastočkami a nanesie sa na nosič (2), a pôsobením tepla a tlaku zo zmesi prášku plastickej látky a rozpustných častíc sa vytvorí vrstva plastickej látky obsahujúca v sebe rozpustné častice, pričom tieto rozpustné častice sa z vrstvy plastickej látky aspoň čiastočne extrahujú.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že prášok plastickej látky a rozpustné častice sa pred nanesením na nosič (2) zmiešajú.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice majú stredný priemer 30 až 500 pm.
4. 4. Spôsob podľa niektorého z nárokov 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že stredná veľkosť zŕn prášku plastickej látky je menšia ako rozpustných častíc.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že stredná veľkosť zŕn prášku plastickej látky nie je väčšia ako 100 pm.
6. 6. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 5, v y značujúci sa tým, že prášok plastickej látky a rozpustné častice sú zmiešané v objemovom pomere 1/4 : 3/4 až 1/2 : 1/2.
7. 7. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že prášok plastickej látky a rozpustné častice sa nanášajú vo viacerých vrstvách.
8. 8. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že veľkosť rozpustných čiastočiek sa smerom k nosiču (2) od vrstvy k vrstve zväčšuje.
9. 9. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 8, v y značujúci sa tým, že počet rozpustných čiastočiek sa smerom k nosiču (2) od vrstvy k vrstve zväčšuje.
10. 10. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 9, v y značujúci sa tým, že počas vytvárania alebo po vytvorení aspoň jednej vrstvy (5, 6) plastickej látky sa na vonkajšiu stranu (7, 8) tejto vrstvy (5, 6) plastickej látky nanesú a následne sa do vrstvy (5, 6) plastickej látky vtlačia rozpustné častice extrahovateľné takým rozpúšťadlom, proti ktorému je materiál (1) plastickej látky stály, a následne sa tieto rozpustné častice extrahujú.
11. 11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice sa na vrstvu (5, 6) plastickej látky nanesú v takej hustote, že po extrahovaní zostávajúce vtlačenia (9) sú aspoň čiastočne spojené navzájom a s priechodnými kanálmi.
12. 12. Spôsob podľa nároku 10 alebo 11,vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice sa do vrstvy (5, 6) plastickej látky vtláčajú pri takej teplote, pri ktorej je uvedená vrstva (5, 6) plastickej látky zmäknutá oproti stavu pri izbovej teplote.
13. 13. Spôsob podľa nároku 12, vyznačujúci sa t ý m , že rozpustné častice sa do vrstvy (5,6) plastickej látky vtláčajú pri ešte zvýšenej teplote následne po jej vytvorení.
14. 14. Spôsob podľa niektorého z nárokov 10 až 13, vyznačujúci sa tým, že rozpustné častice majú stredný priemer 5 až 100 pm.
15. 15. Spôsob podľa niektorého z nárokov 10 až 14, vyznačujúci sa tým, že rozpustné čiastočky a rozpustné častice pozostávajú z toho istého materiálu.
16. 16. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 15, v y značujúci sa tým, že ako rozpustné čiastočky príp. častice sa použijú anorganické látky.
17. 17. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa t ý m , že anorganickými látkami sú soli ako NaCl, KC1 a/alebo CaCO₃
18. 18. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 17, v y značujúci sa tým, že ako rozpustné zložky prip, častice sa použijú organické látky alebo soli organických kyselín.
19. 19. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 18, v y značujúci sa tým, že k prášku plastickej látky sa pridávajú antioxidanty.
20. 20. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 19, v y značujúci sa tým, že sa použijú rozpustné častice aspoň z dvoch látok, pričom každá z týchto látok je extrahovateľná vždy takým rozpúšťadlom, proti ktorému sú ostatné látky odolné.
21. 21. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 20, v y značujúci sa tým, že vrstva (6) plastickej látky s priechodnými kanálmi je vytvorená aj na druhej strane nosiča (2).
22. 22. Spôsob podľa nároku 21, vyznačujúci sa t ý m , že počet rozpustných častíc v druhej vrstve (6) plastickej látky sa smerom od nosiča (2) zväčšuje.
23. 23. Spôsob podľa nároku 21 alebo 22, vyznačujúci sa tým, že veľkosť rozpustných častíc v druhej vrstve (6) plastickej látky sa smerom od nosiča (2) zväčšuje.
24. 24. Spôsob podľa niektorého z nárokov 21 až 23, vyznačujúci sa tým, že počet a/alebo veľkosť rozpustných čiastočiek v nosiči (2) susediacich oblastiach obidvoch vrstiev je rovnaký.
25. 25. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 24, v y značujúci sa tým, že ako nosič (2) sa použije textilný nosič aspoň čiastočne vytvorený z nití.
26. 26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa t ý tn , že textilným nosičom je nosič na báze vlákien, úpletov, pletenín a/alebo tkanín, a/alebo ich kombinácie.
27. 27. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 26, vyznačujúci sa tým, že ako nosič sa použije pavučinové rúno a/alebo lisovaná, alebo extrudovaná sieťová štruktúra.
28. 28. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 27, v y značujúci sa tým, že nosič je opatrený vláknovým rúnom.
29. 29. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 28, v y značujúci sa tým, že na vytvorenie vrstvy (5, 6) plastickej látky sa použijú látky, ako sú polyamidy, polyestery, polyfenylénsulfidy, polypropylénsulfídy, polyéteréterketóny, polyuretány, polysulfóny, polyftalamidy a/alebo polypropylény.
30. 30. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 29, v y značujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky pozostáva zo zmesi plastických látok s rozdielnymi elastickými vlastnosťami.
31. 31. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 30, v y značujúci sa tým, že vrstva (5, 6) plastickej látky pozostáva z vrstvičiek, ktoré sú tvorené plastickými látkami s rozdielnymi elastickými vlastnosťami.