SK279321B6 - Šachtový prvok z formovacej zmesi - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka šachtového prvku z formovacej zmesi na zostavovanie prístupových šachiet podzemných vedení.

Doterajší stav techniky

Sú známe šachtové prvky, ktoré majú po obvode rovnakú hrúbku steny, pričom vnútri sú vzpery z toho istého materiálu, ktoré majú výstupky dovnútra v tvare balkóna. Pri pohľade zhora majú tieto výstupky tvar dutého polbazéna. Vytvarovať takéto výstupky pri výrobe je ťažké. Dajú sa len málo zaťažiť a ľahko sa môžu oddeliť.

Z incho vynálezu je známy prefabrikát, ktorý má vnútri na stene dve s odstupom od seba prebiehajúce spevnené steny, ktoré sú tam len preto, lebo sú do nich vložené konce zvláštnych tyčí, ktoré sa potom zafixujú pomocou zaisťovacích prvkov. Tieto tyče majú tvoriť výstuž.

Z amerického vynálezu sú známe šachtové prvky, ktoré sú vnútri vybavené zvláštnym prvkom, napríklad z polyesterového materiálu, ktorý obsahuje otvory a ktorý má tvoriť vodič. Tento zvláštny prvok je upevnený na šachtovom prvku.

Taktiež sú známe šachtové prvky podľa nemeckého vynálezu (DE 31 10 185-A1), v ktorých je vytvorená aspoň jedna železná podpera, na ktorú sa dá stúpiť nohou. Tá sa zabuduje pomocou zvláštneho montážneho zariadenia ako diel formovacieho zariadenia pri výrobe a formovaní. Ak je prefabrikátom napr. šachtový prvok, napr. šachtová skruž z betónu, tak sa železné stúpadlá zabetónujú zvnútra v priebehu formovania. Tieto stúpadlá sú pomerne drahé, musia sa skladovať do zásoby v sklade, musia sa v priebehu formovania doviezť a osadiť. To je náročné a drahé. Taktiež záleží na tom, z akého materiálu sú stúpadlá vyrobené. Nebezpečenstvo korózie zvyšuje pri takto konštruovaných šachiet náklady na údržbu. Oceľové stúpadlá umožňujú tvorbu iskier, a preto hrozí v prípade, že sa v šachtách nachádzajú zápalné alebo explozívne médiá, nebezpečenstvo výbuchu. Pretože stúpadlá sú obyčajne hladké a vnútri šácht klzké, nedá sa vylúčiť nebezpečenstvo pošmyknutia pri ich používaní. Pri výrobe je taktiež nevýhodné, že sa predávajú stúpadlá najrôznejších tvarov a rozmerov, a preto sa im musí prispôsobovať formovacie zariadenie na výrobu prefabrikátov. To znamená, že je potrebné mať pripravené v zodpovedajúcom rozsahu aj formovacie zariadenia, čo je však mimoriadne nákladné.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky do značnej miery odstraňuje šachtový prvok z formovacej zmesi podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že stúpadlo sa vytvorí v oblasti zosilnenia vnútornej steny alebo na vnútornej medzistene šachtového prvku, ktorá tvorí so šachtovým prvkom jeden kus a pozostáva z takej istej formovacej zmesi, a je vytvorená ako vnútorné zahĺbenie.

Šachtový prvok podľa vynálezu má dobrú pevnosť bez toho, aby bolo potrebné použiť zvláštne stúpadlá, a umožní zníženie nákladov, pretože celkom odpadajú s tým súvisiace náklady na zaobstaranie, skladovanie a manipuláciu so stúpadlami. To vedie k zníženiu pracovných časov a nákladov. Takisto nie sú potrebné prestávky pri automatickej výrobe, ktoré bolo ináč nevyhnutné robiť špeciálne na osadenie stúpadiel. Taktiež odpadajú náklady na údržbu stúpadiel náchylných na koróziu a na kontrolu takto vyrobených šácht, pretože odpadá nebezpečenstvo tvorby iskier, a tým nebezpečenstvo výbuchu. Tým, že všetko, vrátane vyformovaných stúpadiel, je vyrobené z jedného kusa, sa vytvorí vnútri prvku väčší pracovný priestor, ktorý už nie je obmedzený stúpadlami ako zvláštnymi prvkami. Taktiež pri formovaní a práci so šachtovými prvkami sú robotníci menej obmedzení a majú viac priestoru na prácu. Už tým, že formovacie zmesi samy osebe zaručujú relatívne veľkú drsnosť povrchu, zaformované stúpadlá sú bezpečnejšie proti pošmyknutiu. Ak je šachtový prvok z betónu, je plocha v oblasti stúpadla dosť drsná, čo zvyšuje zabezpečenie proti pošmyknutiu. Zabudované stúpadlá a zvýšená bezpečnosť proti pošmyknutiu zvyšujú pocit bezpečnosti osoby, ktorá vstupuje do šachty vybudovanej zo šachtových prvkov. Dajú sa tak ľahšie a bezpečnejšie vykonávať opravy v šachte s väčším akčným rádiusom pracovníka. Ďalšou výhodou je, že šachtové prvky vrátane ostatných dodatočných prvkov sa dajú vyrábať z jedného kusa, a tak sa zaisti i lepšia kompaktnosť pri výrobe. Dochádza k úsporám nákladov a času pri výrobe, otvára sa väčší priestor na tvarovanie a rozmery šachtového prvku, zaisťuje sa väčšia stabilita, bezpečnosť a lepšie možnosti opráv a údržby.

Ako materiál prichádzajú do úvahy všetky možné druhy betónu a betónových zmesí, napríklad polymérny betón, síranový betón, vláknami vystužený betón a podobne. Síranový betón je zmes betónu, ktorá sa používa na dielce, vystavené vplyvu korozívneho prostredia, alebo na nasadenie v púštnych podmienkach. Pri príprave sa nepoužíva voda a betón zle vedie teplo. Pri výrobe je potrebné síranovú zložku v určitej fáze procesu zahriať aby skvapalnila, a to buď pred miešaním, alebo po ňom. Ako vláknitý betón sa označuje betónový materiál, preložený napríklad sklenenými vláknami, ktorý je potom pevnejší. Tým, že stúpadlá sú vytvorené v oblasti zosilnenia steny, a to vnútri alebo mimo tohto zosilnenia steny, alebo vo vnútornej medzistene šachtového prvku, odstraňuje sa prípadné zoslabenie prierezu šachtového prvku v oblasti umiestnenia stúpadiel, takže šachtový prvok má minimálne rovnakú pevnosť ako doteraz známe šachtové prvky, pričom stúpadlá sú vytvorené najmä ako zahĺbenia. Ak sa tieto stúpadlá nachádzajú v oblasti vnútorného zosilnenia steny, napr. ako pozdĺžny schodík, dá sa toto zosilnenie steny využiť aj na iné účely, napríklad na vytvorenie zábradlia.

Ďalšie výhodné vyhotovenia šachtového prvku sú zrejmé z nárokov č. 2 až 31. Náterom podľa nároku 27 sa zlepší viditeľnosť stúpadiel a podľa použitej farby je možná aj ochrana proti korózii. Zvlášť výhodné je, keď je šachtový prvok vyrobený z betónu, ktorého vodný činiteľ je 0,4 alebo menší. Šachtové prvky sú s výhodou zhutnené, najmä vibráciami. To sa uskutočňuje napríklad známym spôsobom vibračného formovania. Betón sa zhutňuje striasaním, a potom sa ihneď vyberie z formy, pričom vybratie z formy sa vykoná v každom prípade prv, než sa spojivo vytvrdí. Výroba týmto spôsobom je plne automatizovaná. Šachtový prvok sa po zhutnení a vybratí z formy ihneď odtransportuje.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej opísaný pomocou výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v prvom vyhotovení, obr. 2 znázorňuje schematický rez pozdĺž čiary II-II z obr. í, obr. 3 znázorňuje čiastočný rez v bočnom pohľade v smere šípky III z obr. 1, obr. 4 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v druhom vyhotovení, obr. 5 predstavuje schematický rez pozdĺž čiary V-V z obr. 4, obr. 6 predstavuje čiastočný rez v bočnom pohľade v smere šípky VI z obr. 4, obr. 7 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v treťom vyhotovení, obr.8 predstavuje schematický rez pozdĺž čiary VIII-VIII z obr. 7, obr. 9 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku podľa štvrtého vyhotovenia, obr. 10 predstavuje schematický rez pozdĺž čiary X-X z obr. 9, obr. 11 znázorňuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XI z obr. 9, obr. 12 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v piatom vyhotovení, obr. 13 znázorňuje rez pozdĺž čiary XIIIXIII z obr. 12, obr. 14 znázorňuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XIV z obr. 12, obr.

predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v šiestom vyhotovení, obr.

predstavuje schematický rez pozdĺž čiary XVI-XVI z obr. 15, obr. 17 predstavuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XVII z obr. 15, obr. 18 znázorňuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v siedmom vyhotovení, obr. 19 znázorňuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v ôsmom vyhotovení, obr. 20 predstavuje schematický rez pozdĺž čiary XX-XX z obr. 19, obr. 21 znázorňuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XXI z obr. 19, obr. 22 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v deviatom vyhotovení, obr. 23 znázorňuje schematický rez pozdĺž čiary XXIII-XXIII z obr. 22, obr. 24 predstavuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XXIV z obr. 22, obr. 25 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v desiatom vyhotovení, obr. 26 znázorňuje schematický rez pozdĺž čiary XXVI-XXVI z obr. 25, obr. 27 znázorňuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XXVII z obr. 25, obr. 28 predstavuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v jedenástom vyhotovení, obr. 29 znázorňuje schematický rez pozdĺž čiary XXIXXXIX z obr. 28, obr. 30 predstavuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XXX z obr. 28, obr. 31 znázorňuje schematický horizontálny rez nastojato uloženého šachtového prvku v dvanástom vyhotovení, obr. 32 znázorňuje schematický rez pozdĺž čiary XXXII-XXXII z obr. 31, obr. 33 predstavuje čiastočný schematický rez v bočnom pohľade v smere šípky XXXIII z obr. 31.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Vo všetkých 12 vyhotoveniach podľa obr. 1 až 33 ide o prefabrikát 10 z formovacej zmesi, najmä z betónu, alebo tiež z vláknami vystuženého betónu, síranového betónu alebo z keramickej hmoty, umelej hmoty a podobne. Prefabrikát 10 pozostáva zo šachtového prvku 11. Môže to byť šachtová skruž, šachtové hrdlo, rúra a podobne, ktorá je spravidla pri ukladaní uložená nastojato, pričom os 12 v zásade prebieha vertikálne. Nie je to však nevyhnutné. Na obrázkoch väčšinou ide o v zásade rúrové alebo valcové šachtové prvky 11, ale nie je to podmienka. Šachtový prvok 11 môže byť i kónický alebo mnohohranný, napr. štvorhranný, oválny, eliptický alebo iného tvaru. Akékoľvek tieto tvary nevybočujú z rámca vynálezu.

Na obrázkoch znázornený šachtový prvok 11 má v uvedených príkladoch vyhotovenia stenu 13, ktorá má zakrivenú vnútornú plochu 14 a zakrivenú vonkajšiu plochu 15. Prierez steny 13 je až na opísané výnimky v podstate rovnaký. Na oboch koncoch je každý šachtový prvok 11 vybavený osadením 16, 17 bežného vyhotovenia, ktoré umožňuje osadzovanie viacerých šachtových prvkov na seba a ich utesnenie.

Šachtový prvok 11 má vnútri aspoň jedno na nohu upravené stúpadlo 18. V prvom znázornenom prípade na obr. 1 až 3 vidieť štyri stúpadlá 18,19, a 20, 21, ktorými je vybavený šachtový prvok 11. V predchádzajúcich vynálezoch sú tieto stúpadlá vytvorené zo železa a do hmoty sa vsadzujú a zabetónovávajú pri výrobe. Ide o vopred vyrobené stúpadlá z odliatkov, ocele, oceľovej rúrky oplášťovanej umelou hmotou, hliníka, hliníkovej rúrky samotnej alebo s umelohmotovým plášťom, alebo z podobného materiálu. Takéto stúpadlá sú drahé. Je potrebné zaistiť materiál a energiu. Okrem toho sú takéto stúpadlá vystavené korózii a šachtové prvky vyžadujú údržbu. Zaobstaranie, skladovanie a manipulácia s takýmito stúpadlami a ich aplikácie pri výrobe sú drahé.

V prefabrikáte 10, najmä v šachtovom prvku 11 podľa vynálezu, nie sú potrebné na vytvorenie stúpadiel 18 až 21 žiadne zvláštne dodatočne vkladané oceľové stúpadlá. Stúpadlá 18 až 21 sa vytvoria ako súčasť šachtového prvku 11 z tej istej formovacej zmesi hneď pri formovaní. I keď je na obrázkoch 1 až 3 znázornených viac stúpadiel, teda štyri, rozumie sa, že stačí i stúpadlo jedno.

Pri prvom vyhotovení na obr. 1 až 3 sú stúpadlá 18 až 21 vysunuté od vnútornej plochy 14 šachtového prvku 11 dovnútra. Pritom sú stúpadlá 18 až 21 vytvorené na vnútornom zosilnení 22 steny šachtového prvku 11. Vnútorné zosilnenie 22 steny je v podstate pozdĺžne, je vytvorené napríklad pozdĺž vnútornej plášťovej línie šachtového prvku 11 a je v ňom vytvorený výbežok 23, ktorý má nášľapnú plochu. Tento výbežok 23 je v prvom vyhotovení v horizontálnom reze na obr. 1 orientovaný šikmo, v uhle asi ako jedna časť pomyselného písmena V.

Ako vidieť, stúpadlá 18 až 21 sú vytvorené zahĺbeniami 24 až 27, ktoré sa nachádzajú vnútri výbežku 23. Výbežok 23 má tvar pozdĺžnej lišty, pričom tu ide o pozdĺžnu lištu s pravouhlým prierezom, ktorej vnútorný koniec kopíruje zaoblený priebeh vnútornej plochy 14, pričom, samozrejme, lišta so stenou 13 tvorí jeden celok.

V prvom príklade vyhotovenia sú stúpadlá 18 až 21, najmä teda zahĺbenia 24 až 27, usporiadané dvojradovo so vzájomným odsadením. Toto znamená, že obe zahĺbenia 24 a 25 sú usporiadané v jednej línii nad sebou, rovnako zahĺbenia 26 a 27 sú usporiadané v inej línii nad sebou, pričom obe línie sú navzájom zhruba paralelné s určitým odstupom a zahĺbenie 26 je proti zahĺbeniu 24 výškovo odsadené práve tak, ako zahĺbenie 27 proti zahĺbeniu 25.

Pri dvojradovom usporiadaní môžu mať stúpadlá 18 až 21 šírku asi od 125 do 150 mm a pri jednoradovom usporiadaní šírku od 300 do 400 mm.

Keď sa pozrieme na prierez, tak zahĺbenia 24 až 27 sú zhruba štvorcové. Ako vidieť najmä z obr. 1 až 3, majú zahĺbenia 24 až 27 šírku aspoň jedného chodidla dospelého človeka, takže sú vhodné ako stúpadlá na zasunutie chodidla. Zvlášť významné je to, že stúpadlá 18 až 21, najmä zahĺbenia 24 až 27, majú pri vnútornej ploche výstupku 23 vyčnievajúci, zhruba horizontálne prebiehajúci nástupok 28 až 31, ktorýje s výhodou vybavený plochou hornou stenou, takže sa tým vytvára dobrá plocha na našľapovanie chodidlom. Nástupok 28 až 31, ktorý je usporiadaný horizontálne, a teda v pravom uhle na os 12, jc v prvom príklade vyhotovenia priamočiary.

Ako vidno ďalej pri pohľade na rez, zahĺbenia 24 až 27 sú v prvom príklade vyhotovenia podľa obr. 1 až 3 vytvorené ako skriňovitá dutina.

Ako je znázornené len na príklade zahĺbenia 24, má toto zahĺbenie dno 34, koncovú stenu 35 a dve paralelné bočné steny 36 a 37, ktoré zaisťujú pri našliapnutí na nástupok 28 dobré a bezpečné bočné vedenie pre chodidlo. Nástupok 28 sa dvíha v prednej časti dna 34 nahor. Podobne ako zahĺbenie 24 sú vyhotovené i ostatné zahĺbenia 25 až 27. Dno 34 zahĺbenia 24 až 27 prebieha približne horizontálne. Vnútorná koncová stena 35, ktorá obmedzuje hĺbku zahĺbenia, je na obr. 1 zaoblená, pričom toto zaoblenie zodpovedá tvaru vnútornej plochy

14.

Tým, že šachtový prvok 11a stúpadlá 18 až 21 sú z jedného kusa, je prefabrikát 10 homogénny. Nie je potrebné dodatočné stúpadlové železo so všetkými jeho nevýhodami. Tak odpadajú náklady na jeho obstarávanie a skladovanie. Ušetrí sa taktiež energia a suroviny, pretože dodatočné oceľové stúpadlá už nie sú potrebné. Taktiež náklady na údržbu šachiet vytvorených z takých šachtových prvkov 11 sú podstatne nižšie. Odstraňuje sa tiež nebezpečenstvo tvorby iskier na oceľových stúpadlách. Tým sa vylúči nebezpečenstvo výbuchu v šachtách, kde sa nachádzajú ľahko zápalné a explozívne látky. Tým, že stúpadlá 18 až 21 sú vytvarované v jednom kuse, vytvára sa v šachtových prvkoch viac priestoru. To sa prejavuje pozitívne na bezpečnosti a ergonómii stúpadiel, a na podobných parametroch. Zvyšuje sa i bezpečnosť proti prípadnému pošmyknutiu. Tá sa dosahuje aj vyčnievajúcimi nástupkami 28 až 31, za ktoré sa dá zachytiť i rukou a tiež obojstranným obmedzením pomocou bočných stien 36 a 37, ktoré zabraňujú pošmyknutiu nabok. Je tiež výhodné, že vytvorenie stúpadiel 18 až 21 z jedného kusa pozitívne ovplyvňuje pocit bezpečnosti pracovníka v takejto šachte a to práve vďaka masívnemu vyhotoveniu stúpadiel 18 až 21. Ďalej je výhodné, že pri výrobe prefabrikátov 10, najmä šachtových prvkov 11, už nie je potrebné upravovať formovacie zariadenie na rozdielne tvary a rozmery železných stúpadiel. Taktiež prvky for movacieho zariadenia môžu lepšie lícovať, čím sa zaistí výhoda, že sa obmedzia priesaky tekutého betónu, napríklad betónového blata, do vnútorného formovacieho zariadenia. Okrem toho je výhodné, že odpadajú inak potrebné vložkovacie zariadenia, pomocou ktorých sa potom zasúvajú oceľové stúpadlá, čo predstavuje ďalšiu úsporu. Odpadnú tiež operácie osadzovania vložkovacích zariadení oceľovými stúpadlami a ich zavádzania do formovacieho zariadenia, čo vedie k ďalšiemu zníženiu nákladov. Tým, že nie je potrebné stúpadlové železo skladovať, transportovať a s ním manipulovať, odpadajú dodatočné výrobné doby a prerušenia pri automatizovanej výrobe. Vynález umožní neprerušovanú plne automatizovanú produkciu. Zhotovený prefabrikát 10, najmä šachtový prvok 11, má homogénnu kvalitu a rovnomernú tesnosť aj v oblastí stúpadiel 18 až 21. Celkove dochádza k enormnej úspore nákladov, k vyššej stabilite, tesnosti, bezpečnosti, životnosti, k ľahšej údržbe a k úspore času pri výrobe, a k lepším možnostiam využitia voľného priestoru pri výrobe prefabrikátu 10.

V druhom vyhotovení, znázornenom na obr. 4 až 6, sú pri dieloch, ktoré zodpovedajú prvému príkladu vyhotovenia, použité číselné označenia zvýšené o 100 s ohľadom na to, aby sa nezamieňali za rovnaké prvky v opise prvého príkladu vyhotovenia.

Druhý príklad vyhotovenia sa líši od prvého tým, že nástupky 128 až 131 prebiehajú pozdĺž sečnice, a teda približne paralelne k vertikálnej priemerovej rovine 132 šachtového prvku 111. Okrem toho zahĺbenia 124 až 127 sú vytvorené ako pozdĺžne pravouhlé hranoly s vysokými hranami, takže nad nástupkami 128 až 131 je veľa priestoru. Schod 123 má v priereze tvar zhruba pravouhlej lišty, ktorej vnútorná plocha je v zásade paralelná k vertikálnej priemerovej rovine 132. Obe bočné steny 136 a 137 zahĺbenia 124, ktoré sú navzájom paralelné, sú tu v podstate kolmé na priemerovú rovinu 132, prebiehajú teda pozdĺž sečnice a nie radiálne, ako to bolo v prvom vyhotovení. Rovnakým spôsobom sú zhotovené bočné steny aj v ďalších zahĺbeniach 125 a 127.

Navyše proti prvému vyhotoveniu má v druhom vyhotovení každé zahĺbenie 124 až 127 dno 134 s najmenej jedným, smerom nadol otvoreným priepustom 133, ktorý pozostáva z vyvŕtaného otvoru, prebiehajúceho napríklad v zásade rovnobežne so stredovou osou 112. Aj v ostatných zahĺbeniach 125 až 127 je vyhotovený zodpovedajúci priepust. Tento priepust má výhodu, že sa nim vylúči pripadne hromadenie kvapaliny v oblasti dna každého zahĺbenia 124 až 127, pretože kvapaliny môžu týmito otvormi 133 odtekať nadol. Zároveň sa tým dosiahne čistiaci účinok v oblasti zahĺbenia 124 až 127. Tým, že v druhom vyhotovení sú nástupky 128 až 131 v rade nad sebou a v zásade paralelné k vertikálnej priemerovej rovine 132, ktorá vedie cez stredovú os 112, dochádza k zjednodušeniu pri výrobe šachtového prvku 111.

V treťom príklade vyhotovenia podľa obr. 7 a 8 vystupujú stúpadlá 218 až 221 taktiež z vnútornej plochy 214 šachtového prvku 211 dovnútra, pričom i tu sú stúpadlá vytvorené vo výbežku 223 vo forme zahĺbenia 224 až 227. Výbežok 223 má tu väčšiu šírku. Jeho vonkajšia plocha je orientovaná v zásade paralelne s priemerovou rovinou 232, ktorá prechádza stredovou osou 212. V tomto treťom príklade vyhotovenia sú stúpadlá 218 až 221, najmä zahĺbenia 224 až 227, na rozdiel od prvého a druhého príkladu vyhotovenia usporiadané v jednom ra de nad sebou. Zahĺbenia 224 až 227 sú pri pohľade v horizontálnom reze taktiež veľmi široké, ale s menšou radiálnou hĺbkou. Veľká šírka znamená i zodpovedajúco široké nástupky 228 až 231. Tým vzniká výhoda, že pri vstupe na takto vytvorený rebrík vyšší nástupok slúži ako držadlo na zachytenie pri výstupe alebo zostupe. To je možné aj v predchádzajúcich vyhotoveniach. Tretie vyhotovenie je však na to najvhodnejšie.

Na obr. 9 až 11 uvedený štvrtý príklad vyhotovenia sa podobá druhému príkladu vyhotovenia z obr. 4 až 6. Vo štvrtom príklade vyhotovenia na obr. 9 až 11 sú stúpadlá 318 až 321, najmä zahĺbenia 324 až 327, realizované v rade nad sebou. Pri rovnako veľkom výbežku 323 vznikajú teda podstatne širšie nástupky 328 až 331, pričom aj tieto možno pri výstupe a zostupe použiť ako držadlá na zachytenie sa rukami.

Pre doteraz uvedené príklady vyhotovení podľa obr. 1 až 11 je spoločné to, že stúpadlá 18 až 21,118 až 121, 218 až 221 a 318 až 321, ktoré sú vytvorené zahĺbeniam 24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327 v pozdĺžnom schode 23,123, 223, 323, sú všetky vytvorené pred vnútornou plochou 14, 114, 214, 314 smerom dovnútra šachtového prvku 11, 111, 211, 311. Každý šachtový prvok 11, 111, 211, 311 je teda zvnútra v tomto mieste zosilnený. Hrúbka steny 13,113, 213, 313 je v tejto oblasti, ak odhliadneme od dovnútra orientovaného výbežku 23, 123, 223, 323, rovnako veľká ako na ostatných miestach. Výbežok 23, 123, 223, 323 tvorí so svojimi nástupkami 28 až 31,128 až 131, 228 až 231, 328 až 331 rebrík, ktorého priečky tvoria už uvedené nástupky a bočné žrde tvoria steny schodu 23, 123, 223, 323. Takto vytvorený rebrík zvyšuje pocit bezpečnosti pracovníka, ktorý- sa do šachty spúšťa. Vonkajšie plochy stien výbežku 23, 123, 223, 323 sa môžu dodatočne využiť na zachytenie pri pohybe po rebríku. To platí hlavne pre druhý príklad vyhotovenia, kde sa zahĺbenia 124 až 127 tiahnu vysoko nad nástupky 128 až 131 vo vertikálnom smere, a tým sa ponúkajú veľké voľné priestory, takže pri pohybe po takom rebríku je možné sa dobre zachytiť vonkajších stien 138 a 139 a medzi nimi prebiehajúcej strednej steny 140 výbežku 123.

V jednom neznázomenom príklade vyhotovenia sú steny definujúce výbežky 23, 123, 223, 323, napríklad pri výbežku 123 sú to jeho vonkajšie steny 138, 139, rovnako veľké ako jeho stredová stena 140, merané v horizontálnom smere, tzn. vyššie než je ukázané, pričom tieto steny, napríklad vonkajšie steny 138,139 a stredová stena 140, sú vysunuté dovnútra do prvku a prečnievajú cez nástupky 28-31, 128-131, 228-231, 328-331. Táto vyčnievajúca časť, ktorá, zodpovedajúc pozdĺžnemu priebehu výbežkov 23, 123, 223, 323, prebieha taktiež pozdĺžne, sa dá teda pri používaní rebríka využiť ako držadlo. Výbežok 23, 123, 223, 323 má potom na vonkajších stranách pozdĺžne lišty na pridržovanie, ktoré s ním tvoria jeden celok.

V piatom príklade vyhotovenia na obr. 12 až 14 sú stúpadlá 418 až 421 analogické prvému príkladu vyhotovenia na obr. 1 až 3, najmä zahĺbenia 424 a 427 s nástupkami 428 až 431, ktoré sú usporiadané v dvoch radoch so vzájomným odsadením. Piaty príklad vyhotovenia sa odlišuje od predchádzajúcich tým, že je v ňom najmenej jedno stúpadlo 418 až 421 umiestnené v stene 413 šachtového prvku 411, teda nie vnútri pred vnútornou plochou 414. Pritom sa každé stúpadlo 418 až 421 nachádza vnútri steny 413 v smere od jej vnútornej steny k vonkajšej stene 415. Ako ukazuje obr. 12, usporiadanie každého zahĺbenia 424 až 427 je volené tak, aby sa jeho vertikálna rovina symetrie kryla s rovinou radiálnou, ako je to v prvom príklade vyhotovenia. Šachtový prvok 411 je v priereze zoslabený o v stene 413 zaformovanc zahĺbenia 424 až 427. Z toho dôvodu má šachtový prvok 411 na stene 413, v miestach, kde sú vytvorené zahĺbenia 418 až 421, stenové zosilnenie 441, ktoré je v podstate pozdĺžne a vystupujúce smerom von. Ako je vidieť najmä na obr.12, vonkajšia plocha stenového zosilnenia 441 sa líši od oblúkového povrchu 415. Plocha je rovná. Prierez steny 413 je v prechodovej časti od oblúkového povrchu k rovnému stále silnejší. Týmto stenovým zosilnením 441 sa vyrovná strata prierezu, ktorá vznikla zaformovaním stúpadiel 418 až 421 do steny 413.

Ďalšia zvláštnosť piateho príkladu vyhotovenia na obr. 12 až 14 je v tom, že nástupky 428 až 431 nie sú rovné, ale sú oblúkovito zahnuté, pričom toto zaoblenie nadväzuje na zaoblenie vnútornej steny 414.

Ďalšia zvláštnosť piateho príkladu vyhotovenia je v tom, že jednotlivé zahĺbenia 424 až 427 sú, keď sa pozeráme v kolmom reze podľa obr.13, v podstate oblúkovito zahnuté, pričom sú uzavreté v podstate horizontálnym a plochým dnom. V porovnaní s prvým a štvrtým príkladom vyhotovenia, pri ktorých sú, ak sa pozeráme v kolmom priereze, vždy v zásade štvorhranné, napríklad pravouhlé alebo štvorcové, sprostredkuje oblúkové zakrivenie zaobleniam 424 až 427 iný vzhľad. Tento tvar uľahčuje zaformovanie. Spôsobuje to, že zahĺbenie vedie, ak sa pozeráme na kolmý rez podľa obr. 13 od nástupku 428 až 431 von, tzn. v smere k vonkajšej stene stenového zosilnenia 441, nadol. Zahĺbenia obmedzujúca koncová stena, ako to bolo v prvom až štvrtom vyhotovení, ktorá je v zásade orientovaná kolmo na hornú stenu zahĺbenia, tu pri oblúkovom tvare zahĺbení 424 až 427 nie je, lebo koncová stena a horná stena spolu splynuli do vnútornej oblúkovej steny, ktorá prebieha od vnútornej plochy 414 až ku dnu 434.

Na obr. 15 až 17 znázornený šiesty príklad vyhotovenia sa podobá, čo sa týka usporiadania stúpadiel 518 až 521, štvrtému príkladu vyhotovenia na obr. 9 až 11, pretože aj v šiestom príklade vyhotovenia sú stúpadlá 518 až 521 usporiadané v jednom rade nad sebou. Analogicky k piatemu príkladu vyhotovenia sú tiež v šiestom príklade vyhotovenia tieto stúpadlá 518 až 521 zaformované do steny 513 šachtového prvku 511, pričom tým podmienená strata prierezu steny 513 je vyrovnaná zosilnením 541 steny. Prierez šachtového prvku 511 zodpovedá šachtovému prvku 411 z piateho príkladu vyhotovenia. Tiež zahĺbenia 524 až 527 s nástupkami 528 až 531 zodpovedajú vo vodorovnom i kolmom reze vyhotoveniu podľa obr. 12 až 14. Tak platí i pre šiesty príklad vyhotovenia to, čo bolo opísané v piatom príklade vyhotovenia. V porovnaní s piatym príkladom vyhotovenia sú však v šiestom príklade vyhotovenia na obr. 15 až 17 zahĺbenia 524 až 527, keď sa dívame v horizontálnom reze, širšie. Tomu zodpovedajú aj nástupky 528 až 531, ktoré sa rozprestierajú v rozsahu väčšieho uhla zaoblenia vnútornej plochy 514, sú teda širšie. Táto väčšia šírka poskytuje možnosť využívať pri použití takto upravenej šachty vysoko vyčnievajúce nástupky 528 až 531, keďže tieto vystupujú nad dno zahĺbení 524 až 527 a tvoria lišty vhodné na zachytávanie sa rukou.

Na obr. 18 znázornený siedmy príklad vyhotovenia zodpovedá, čo sa týka tvaru šachtového prvku 611, šiestemu príkladu vyhotovenia podľa obr. 15 až 17. Zreteľne rozdielne je v siedmom príklade vyhotovenia stúpadlo 618, ktoré je vytvorené zo zahĺbenia 624, zaformovaného v stene 613 šachtového prvku, kde nie je prečnievajúci, v podstate horizontálny nástupok 628, pri pohľade v horizontálnom reze, ako v šiestom príklade vyhotovenia oblúkovitý. Nástupok 628 v podstate prebieha pozdĺž sečnice alebo je v podstate paralelný s vertikálnou priemerovou rovinou 632 šachtového prvku 611, teda tak, ako každý nástupok 328 až 331 vo štvrtom príklade vyhotovenia.

V ôsmom príklade vyhotovenia, znázornenom na obr. 19 až 21, je tak isto každé stúpadlo 718 až 721 vyhotovené ako do steny 713 šachtového prvku 711 zaformované zahĺbenie 724 až 727 s vyčnievajúcim nástupkom 728 až 731. Analogicky napríklad so šiestym príkladom vyhotovenia sú stúpadlá 718 až 721 usporiadané v rade nad sebou. V horizontálnom reze má každé zahĺbenie 724 až 727 tvar štvorhranu, najmä pravouhlého, ako je to tiež v šiestom príklade vyhotovenia. Pri pohľade na horizontálny rez je každý nástupok 728 až 731 oblúkovitý analogicky k šiestemu príkladu vyhotovenia, pričom toto zakrivenie zodpovedá zakriveniu vnútornej plochy 714. Na rozdiel od šiesteho príkladu vyhotovenia sú však zahĺbenia 724 až 727, videné v kolmom priereze, vytvorené kosoštvorcovo. Ako je uvedené len pri zahĺbení 724, prebieha koncová stena 735 paralelne k vertikálnej priemerovej rovine 732, ktorá obsahuje stredovú os 712. Dno 734 každého zahĺbenia prebieha tak, ako je znázornené na zahĺbení 729, pri pohľade na kolmý prierez, a to smerom von od nástupku 728 a zároveň smerom nadol so sklonom, pričom dno 734 a koncová stena 735 zvierajú uhol menší ako 90°. Homá stena obmedzujúca zhora zahĺbenie 724 prebieha v zásade paralelne s dnom 734. Nástupky 728 až 731 sú v takom vyhotovení vytvorené ako ostrejšie hrany, za ktoré sa dá zachytiť.

Aj v deviatom príklade vyhotovenia podľa obr. 22 až 24 sú stúpadlá 818 až 821 z toho istého kusa ako šachtový prvok 811. Tieto stúpadlá 818 až 821 sú tu pred vnútornou plochou 814 šachtového prvku 811. Na rozdiel od vyhotovení znázornených na obr. 1 až 11 sú v deviatom príklade vyhotovenia stúpadlá umiestnené v medzistene 842 šachtového prvku 811. Táto medzistena 842 prebieha paralelná s vertikálnou priemerovou rovinou 832 šachtového prvku 811, ktorá obsahuje stredovú os 812. Pritom medzistena 842 prebieha s odstupom od vnútornej plochy 814. Na vytvorenie stúpadiel 818 až 821 v znázornenom jednoradovom usporiadaní, alebo aj v neznázomenom dvojradovom usporiadaní, obsahuje medzistena 842 zahĺbenia, najmä prierezy 843 až 846, ktoré sú vyhotovené napríklad ako vodorovné alebo zvislé pravouhlé okienka. V tomto vyhotovení sú teda stúpadlá v medzistene 842. V inom, tu neznázomenom riešení je však medzistena 842 taktiež usporiadaná analogicky s prvým až štvrtým riešením vysunuto do stredu alebo analogicky so štvrtým až ôsmym riešením vysunuto radiálne od stredu. V tomto vyhotovení môžu priečky 847 až 849 v medzistene 842 slúžiť ako držadlá pri lezení po takto vytvorenom rebríku.

Na obr. 25 až 27 znázornený desiaty príklad vyhotovenia zodpovedá vytvorením stúpadiel 918 až 921, ktoré sú zhotovené ako zahĺbenia 924 až 927 do steny 913 šachtového prvku 911 a majú vyčnievajúce nástupky 928 až 931, šiestemu príkladu vyhotovenia podľa obr. 15 až 17, pričom nástupky 928 až 931 prebiehajú analogicky ako v siedmom príklade vyhotovenia v podstate paralelne s vertikálnou priemerovou rovinou 932. V princípe nie je v desiatom príklade vyhotovenia zaujímavé vyhotovenie stúpadiel 918 až 921, ale zaujímavá je skutočnosť, že zosilnenie 941 steny, ktoré má vyrovnať odľahčenie spôsobené vytvorením zahĺbenia 924 až 927, je vybavené s cieľom úspory materiálu a hmotnosti zárezmi 951 na vonkajšej ploche 950. Je zvlášť výhodné, ak sú zárezy 951 vytvorené medzi dvoma vertikálne nad sebou vytvarovanými zahĺbeniami 918 a 919, resp. 919 a 920, alebo 920 a 921. Zjavne je totiž v medzioblasti medzi dvoma po sebe nasledujúcimi zahĺbeniami v zosilnení 941 steny, najmä pri vonkajšej ploche, dostatočné množstvo materiálu, ktorý nie je na šachtový prvok nevyhnutný, takže sa na týchto miestach dá ušetriť materiál i hmotnosť zhotovením zárezov 951. Hĺbka zárezov 951 je určená potrebnou veľkosťou zvyškového prierezu danej steny. V princípe tvar zárezu nie je dôležitý. Mal by však byť volený tak, aby sa pri zachovaní nevyhnutného prierezu ušetrilo čo najviac materiálu a hmotností.

Na obr. 28 až 30 znázornený jedenásty príklad vyhotovenia sa podobá prvému až štvrtému príkladu vyhotovenia, a to preto, že tiež v jedenástom príklade vyhotovenia sú stúpadlá 1018 až 1021 zhotovené ako zahĺbenia 1024 až 1027 s vyčnievajúcimi nástupkami 1028 až 1031, zapustené do pozdĺžneho schodu 1023 od vnútornej plochy 1014 dovnútra do stredu, pričom tieto stúpadlá sú usporiadané v rade nad sebou analogicky ako vo štvrtom príklade vyhotovenia. Výbežok 1023 má po oboch stranách vonkajšie steny 1038 a 1039, ktoré sú v podstate kolmé na vertikálnu priemerovú rovinu 1032. Výbežok 1023 má pritom na svojich bočných stenách 1038 a 1039, najmä na ich radiálnom dovnútra orientovanom zahnutí, držadlá 1052 a 1053. Tieto držadlá 1052 a 1053 sú tu vytvorené ako zábradlové lišty, ktorc sú z toho istého kusa ako schod 1023. Tieto držadlá 1052 a 1053, vyhotovené ako zábradlové lišty, prebiehajú v podstate kolmo na vonkajšiu stenu 1038 a 1039 a v podstate paralelne s vertikálnou priemerovou rovinou 1032. Tak vzniká medzi vonkajšou stenou 1038 a držadlom 1052, ktoré sú z jedného kusa, videné v priereze, uhlový tvar, ktorý ie rovnaký ai pri vonkajšej stene 1039 s držadlom 1053.

Každé držadlo 1052 a 1053 je vybavené pätkou 1054 alebo 1055, ktorá smeruje späť k vnútornej ploche 1014 a prebieha v zásade paralelne s vonkajšou stenou 1038, 1039. Pätka 1054, 1055 nepredstavuje len materiálové zosilnenie, ale táto pätka tvorí spoločne s držadlom 1052, 1053 ergonomicky dobre upravenú časť na uchopenie rukou pri lezení po takto vytvorenom rebríku, pričom sa zvýši bezpečnosť. Náklady na zhotovenie držadiel 1052, 1053 s pätkami 1054, 1055 sú v porovnaní s dosiahnutým zlepšením nízke.

Ako vidieť na obr. 30, na rozdiel od doterajších príkladov vyhotovenia je homá stena, ktorá obmedzuje zhora zahĺbenia 1024 až 1027, mierne zakrivená, a to konvexné smerom nahor. Ďalšou zvláštnosťou je to, že dno 1034, ktoré je naznačené len pri zahĺbení 1024, klesá od stúpadla 1028 v radiálnom smere smerom von pozdĺž šikmej plochy, ako je to napríklad v ôsmom príklade vyhotovenia. V najhlbšom mieste však nemá dno 1034 žiadne spojenie so stenou 1013, ale v dne 1034 je nadol otvorený priepust 1033, ktorý' má tvar drážky a prebieha po celej šírke nástupku 1028. Zošikmený priebeh dna 1034 má výhodu, že môžu odchádzať prípadné kvapaliny, nečistoty a pod., ktoré by sa mohli usadzovať na dne 1034, a cez drážky tak môžu padať nadol, čo zaisťuje dobrú samočistiacu schopnosť zahĺbenia 1024 až 1027.

Na obr. 31 až 33 znázornený dvanásty príklad vyhotovenia zodpovedá štvrtému príkladu vyhotovenia na obr. 9 až 11, len s tým rozdielom, že v dvanástom príklade vyhotovenia je výbežok 1123 analogický s jedenástym príkladom vyhotovenia na obr. 28 až 30, s tým, že na bočných stenách 1138, 1139 sú zhotovené držadlá 1152,1153 s pätkami 1154 a 1155.

Claims (31)

1. Šachtový prvok z formovacej zmesi, najmä z betónu, polymérbetónu, síranového betónu alebo podobných betónových zmesi, keramických zmesí, umelej hmoty alebo podobných hmôt v tvare napríklad šachtovej skruže, šachtového hrdla, rúry a podobne, ktorý' má vnútri aspoň jedno stúpadlo, ktoré je jednoliatou súčasťou šachtového prvku a pozostáva z tej istej formovacej zmesi, vyznačujúci sa tým, že stúpadlo je vytvorené v oblasti zosilnelnenia (22, 122, 222, 322, 1022, 1122, 441, 541, 641, 741, 941) vnútornej steny alebo na vnútornej medzistene (842) šachtového prvku (11, 111,211,311, 811, 1011, 1111,411,511,611, 711, 811, 911), tvorí so šachtovým prvkom jeden kus a pozostáva z tej istej formovacej zmesi a je vytvorená ako vnútorné zahĺbenie (124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 424 až 427, 524 až 527, 614, 724 až 727, 924 až 927, 1024 až 1027, 1124 až 1127).

2. Šachtový prvok podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že zosilnenie (22, 122, 222, 322,

1022, 1122) vnútornej steny je zhotovené ako zosilnenie steny z vnútornej strany.

3. Šachtový prvok podľa nárokov 1 a 2, v y z n a čujúci sa tým, že zosilnenie (22, 122, 222,

322, 1022, 1122) vnútornej steny je vytvorené ako v podstate pozdĺžny, napríklad pozdĺž vnútornej línie plášťa šachtového prvku (11, 111, 211, 311, 1011, 1111) prebiehajúci, výbežok (23, 123, 223, 323, 1023, 1123).

4. Šachtový prvok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že každý výbežok (23, 123, 223, 323,

1023, 1123) má šírku zodpovedajúcu aspoň šírke dvoch chodidiel dospelého človeka vedľa seba, a že je vytvorené aspoň jedno stúpadlo (18 až 21, 118 až 121, 218 až 221, 318 až 321, 1018 až 1021, 1118 až 1121) zo zahĺbenia (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 1024 až 1027, 1124) vnútri zosilnenia steny, najmä vo výbežku (23, 123, 223, 323, 1023, 1123).

5. Šachtový prvok podľa nároku 3 alebo 4, v y značujúci sa tým, že výbežok (23, 123, 223,323, 1023, 1123) má tvar pozdĺžnej lišty.

6. Šachtový prvok podľa nároku 3a 5, vyznačujúci sa tým, že každý výbežok (23, 123, 223,

323, 1023, 1123) má na svojej vonkajšej stene rukou uchopiteľné držadlá (1052, 1053, 1152, 1153).

7. Šachtový prvok podľa nároku 6, vyznačujú c i sa t ý m, že držadlá (1052, 1053, 1152, 1153) sú vyhotovené ako priečne odstávajúce zábradlové lišty, ktoré sa nachádzajú na vonkajších stenách výbežku (1023, 1123) a ktoré s výbežkom (1023, 1123) tvoria jeden celok.

8. Šachtový prvok podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že držadlá (1052, 1053, 1152, 1153) sú vyhotovené ako pozdĺžne prebiehajúce zábradlové lišty, ktoré sa nachádzajú na vonkajších stenách výbežku (1023, 1123) aktoré s výbežkom (1023, 1123) tvoria jeden celok.

9. Šachtový prvok podľa nároku 1,vyznačujú C i sa t ý m, že medzistena (842) prebieha v podstate paralelne s vertikálnou priemerovou rovinou (832) šachtového prvku (811) a s odstupom od vnútornej plochy (814) šachtového prvku (811).

10. Šachtový prvok podľa nárokov 1 alebo 9, v y z načujúci sa tým, že medzistena (842) na vytvorenie jedného alebo viacerých stúpadiel (818 až 821) v jednoradovom alebo dvojradovom usporiadaní obsahuje zahĺbenia, najmä prierezy (843 až 846) v tvare napríklad obdĺžnika.

11. Šachtový prvok podľa nároku 10, vyznačujúci sa t ý m, že zosilnenie (441, 541, 641, 741, 941) steny je vytvorené na vonkajšej stene šachtového prvku a je v podstate pozdĺžne.

12. Šachtový prvok podľa nároku 11,vyznačujúc i sa t ý m, že zosilnenie (441, 541, 641, 741, 941) obsahuje výrezy (951) otvorené smerom von od vonkajšieho povrchu.

13. Šachtový· prvok podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že každý výrez (951) je umiestnený vždy medzi dvoma vertikálne nad sebou uloženými vnútornými zahĺbeniami (942 až 927).

14. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 13, v y z čujúci sa tým, že stúpadlá (218 až 221, 318 až 321, 518 až 521, 618, 718 až 721, 818 až 821, 918 až 921, 1018 až 1021, 1118), najmä zahĺbenia (224 až 227, 324 až 327, 524 až 527, 624, 724 až 727, 824 až 827, 924 až 927, 1024 až 1027, 1124), sú usporiadané jednoradovo nad sebou.

15. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 13, v y z načujúci sa tým, že stúpadlá (18 až 21, 118 až 121, 418 až 421), najmä zahĺbenia (24 až 27, 124 až 127, 424 až 427), sú usporiadané v dvoch radoch vždy so vzájomným stranovým a výškovým odsadením.

16. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 15, v y z načujúci sa tým, že stúpadlá, najmä zahĺbenia (424 až 427, 524 až 527, 624, 924 až 927), majú vo vertikálnom reze, vedenom stúpadlom cez os prvku, tvar oblúka.

17. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 15, v y značujúci sa tým, že stúpadlá, najmä zahĺbenia (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 724 až 727, 824 až 827, 1024 až 1027, 1124) majú na vertikálnom reze, vedenom stúpadlom cez os prvku, tvar štvoruholníka, napríklad štvorca alebo kosoštvorca.

18. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 17, v y z načujúci sa tým, že stúpadlá (18 až 21, 118 až 121, 218 až 221, 318 až 321, 418 až 421, 518 až 521, 618, 718 až 721, 818 až 821, 918 až 921, 1018 až 1021, 1118), najmä zahĺbenia (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 424 až 427, 524 až 527, 624, 724 až 727, 843 až 846, 924 až 927, 1024 až 1027, 1124), ktoré sú zaformované vo výstupku (23, 123, 223, 323, 1023, 1123) v medzistene (842) alebo v stene (413, 513, 613,

713, 913) šachtového prvku (11 až 1111), majú šírku zodpovedajúcu šírke chodidla dospelého človeka.

19. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 18, v y z- n a č u j ú c i sa tým, že stúpadlá (18 až 21, 118 až 121, 218 až 221, 318 až 321, 418 až 421, 518 až 521, 618, 718 až 721, 818 až 821, 918 až 921, 1018 až 1021, 1118) a najmä zahĺbenia (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 424 až 427, 524 až 527, 624, 724 až 727, 843 až 846, 924 až 927, 1024 až 1027, 1124), ktoré sú zaformované vo výbežku (23, 123, 223, 323, 1023, 1123), v medzistene (842) alebo v stene (413, 513, 613, 713, 913) šachtového prvku (11 až 1111), majú na vnútornej ploche výbežku (23, 123, 223, 323, 1023, 1123), na vnútornej ploche medzisteny (842) alebo na vnútornej ploche (414, 514, 614, 714, 914) steny (413, 513, 613, 713, 913) vyčnievajúci a v podstate horizontálne prebiehajúci nástupok (28 až 31, 128 až 131, 228 až 231, 328 až 331, 428 až 431, 528 až 531, 628, 728 až 731, 828 až 831, 928 až 931, 1028 až 1031, 1128), ktorý je zároveň vytvorený ako držadlo.

20. Šachtový prvok podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že horná stena nástupku (28 až 31, 128 až 131, 228 až 231, 328 až 331, 428 až 431, 528 až 531, 628, 728 až 731, 828 až 831, 928 až 931, 1028 až 1031, 1128) je zdrsnená.

21. Šachtový prvok podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že hrana nástupku (28 až 31, 128 až 131, 228 až 231, 328 až 331, 428 až 431, 528 až 531, 628, 728 až 731, 828 až 831, 928 až 931, 1028 až 1031, 1128) je rovná a hrana nástupku (428 až 431, 528 až 531,728 až 731) je oblúkovitá.

22. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 21, v y z načujúci sa tým, že stúpadlo, najmä zahĺbenie (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 424 až 427, 524 až 527, 624, 724 až 727, 824 až 827, 924 až 927, 1024 až 1027, 1124), je na vertikálnom reze vedenom stúpadlom cez os prvku a/alebo na horizontálnom reze štvorcové.

23. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že dno (34, 134, 234, 334, 434, 539, 634, 834, 934, 1134) zahĺbenia (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 424 až 427, 524 až 527, 624, 843 až 846, 924 až 927, 1124) prebieha horizontálne.

24. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 22, v y z načujúci sa tým, že dno (734, 1034) zahĺbenia (724 až 727, 1024 až 1027) je smerom od nástupku (728 až 731,1028 až 1031) skosené smerom von a nadol.

25. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 24, v y z načujúci sa tým, že obrysová časť koncovej steny (35, 135, 235, 335, 1035, 1135), ktorá znútra vymedzuje zahĺbenie (24 až 27, 124 až 127, 224 až 227, 324 až 327, 1024 až 1027, 1124), je na vodorovnom reze stúpadlom oblúkovitá alebo pri zahĺbení (424 až 427, 524 až 527, 624, 724 až 727, 924 až 927) je na vodorovnom reze stúpadlom priamočiara.

26. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 25, v y z načujúci sa tým, že zahĺbenie (124 až 127, 324 až 327, 1024 až 1027, 1124) má v dne aspoň jeden smerom nadol otvorený priechod (133, 333, 1033, 1133).

27. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 26, vyzná č u j ú c i sa tým, že každé stúpadlo (18 až 21, 118 až 121, 218 až 221, 318 až 321, 418 až 421, 518 až

521, 618, 718 až 721, 818 až 821, 918 až 921, 1018 až 1021, 1118) j e vybavené náterom.

28. Šachtový prvok podľa nároku 27, vyznačujúci sa tým, že náter je z ochrannej vrstvy, napríklad ochrannej farby, ktorá je aj ochrannou proti korózii.

29. Šachtový prvok podľa nárokov 27 až 28, v y z načujúci sa tým, že náter je zo signálnej farby, napríklad zo svetielkujúcej farby.

30. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 29, vyzná Č U j Ú C i sa tým, že pozostáva z betónu, ktorého vodný činiteľ je 0,4 alebo menši.

31. Šachtový prvok podľa nárokov 1 až 30, vyznačujúci sa tým, že je vytvorený z vibračné zhutneného betónu.