SK278709B6 - Tvárnica a spôsob jej výroby - Google Patents

Description

Túto úlohu spĺňa tvárnica na vyhotovenie murovaných stien, dien, a podobne, najmä z ohňovzdorného materiálu na výmurovku pece, pričom aspoň jedna plocha tvárnice je určená ako omietková plocha na uloženie vrstvy omietky, a táto plocha je vybavená prehĺbeniami usporiadanými v odstupoch od seba tak, že rovnobežne, prípadne v rovnakej vzdialenosti od okraja tvárnice sa striedajú prehĺbené a neprehĺbené časti podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že aj pozdĺž línií prebiehajúcich kolmo na tento okraj tej istej omietkovej plochy za sebou striedavo nasledujúce prehĺbené časti a neprehĺbené časti.

Zatiaľ čo pri známom stave techniky je uskutočnené striedanie prehĺbených a neprehĺbených častí omietkovej plochy len v horizontálnom smere, striedajú sa podľa vynálezu prehĺbené a neprehĺbené časti aj vo vertikálnom smere. Výhodou je rovnomerné rozmiestnenie hmoty omietky po omietkovej ploche. Vrstva omietky teda obsahuje väčší počet lokálne obmedzených prídržných výstupkov alebo pätiek, usporiadaných napríklad v ležiacich a stojacích radách. Prídržné výstupky omietky môžu byť usporiadané napríklad aj v sústredných kruhoch alebo v sústave čiar navzájom sa šikmo križujúcich, pričom je nutné dbať iba na to, aby vzdialenosti medzi výstupkami neboli navzájom príliš rozdielne.

Prax ukázala, že tvárnica podľa vynálezu môže byť použitá nielen na stavbu lícovej steny pri viacplášťovej 10 peci, ale aj k oplášťovaniu samotného spaľovacieho miesta s najlepšími adhéznymi výsledkami vrstvy omietky, a že omietka zostáva aj pri najvyššom tepelnom namáhaní bez trhlín. Z tohto je nutné odvodiť, že celková sila na odštiepenie pri vyšších teplotách je menšia a nato vyše už nie je koncentrovaná na čiarkovité zóny, ale je rozdelená miestne. Aj keď pri normálnych fasádach budov nemôžu nastávať tak vysoké tepelné zaťaženia ako pri výmurovke pccc, má sa za to, že tvárnica podľa vynálezu môže byť použitá aj v tejto oblasti vzhľadom na 20 lepší adhézny efekt omietky so zamedzením tvorenia sa trhlín v omietke.

Nemalo by však zostať utajené, že nová tvárnica sa vyrába nákladnejším spôsobom. Zatiaľ čo známa tvárnica môže byť vyrábaná strojovým spôsobom briketova25 ním, je možné tvárnicu podľa vynálezu vyrábať len diskontinuálnym spôsobom.

Podľa jedného uskutočnenia vynálezu je aspoň jedna omietková plocha tvárnice vyhotovená voštinovito, pričom aspoň väčšina prehĺbených častí je obklopená do30 okola neprehĺbenými časťami. Alternatívne vyhotovenie vynálezu spočíva v komplementárnom vyhotovení, pri ktorom sú omietkové plochy vybavené navzájom sa križujúcimi zárezmi či drážkami, takže väčší počet neprehĺbených lokálne ohraničených častí je obklopený do35 okola prehĺbenými časťami. Pretože prehĺbené časti tvárnice sú podľa vynálezu čo možno najrovnomemejšie rozmiestnené po omietkovej ploche, spočíva ďalšie rozvinutie tejto myšlienky v tom, že prehĺbené časti samotné musia mať pokiaľ možno rovnaké rozmery prierezov. 40 Preto majú prednosť štvorcové alebo kruhové tvary prehĺbených častí - a v prípade doplnkového usporiadania aj neprehĺbené časti.

Zatiaľ čo podľa súčasného stavu techniky musia byť prehĺbené časti vyhotovené ako zarezané drážky, navr45 huje sa podľa vynálezu, že prierez každej prehĺbenej časti meraný v omietkovej ploche je rovnaký alebo nepatrne väčší ako prierez meraný v ploche dna. Vyplňovanie zarezaných drážok omietkou tak, aby nevznikali dutiny, je totiž aj pri najstarostlivejšej práci sotva usku50 točniteľné. Ak ostávajú pri nahadzovaní omietky na zarezaných problémových okrajoch vzduchové dutiny, menia sa tu lokálne hodnoty prestupu tepla, čím vznikajú pri vysokých teplotách napätia podporujúce nebezpečie vzniku trhlín. Ďalším výhodným uskutočnením 55 podľa vynálezu približne hranolovitých alebo valcovitých prehĺbených častí je táto nevýhoda odstránená a navyše vzniká výhoda ľahšieho vyberania tvárnice z formy v priebehu jej výroby.

Ďalšie dôležité uskutočnenie vynálezu spočíva v tom, že 60 omietková plocha a k nej protiľahlá zadná plocha sú miskovito klenuté, pričom vzdialenosť oboch plôch je aspoň približne konštantná, a že plochy dien prehĺbených častí ležia na imaginárnej klenutej ploche, ktorá má ku klenutej omietkovej ploche aspoň približne konštantný odstup.

Takáto doskovitá klenutá tvárnica umožňuje nielen stavbu kruhových priestorov kúrenísk, ale aj stavbu kon2 vexne a konkávne klenutých stien. Výrobu takejto klenutej doskovitej tvárnice nie je možné pomocou zvyčajnej techniky zaistiť.

Preto podstata spôsobu výroby klenutej tvárnice spočíva podľa vynálezu v tom, že formovacou zmesou, ktorá obsahuje íl, sa vyplní hore otvorená lisovacia forma s rovným dnom, a potom sa zlisuje lisom do lisovacej formy zavedeným, s lícovou plochou rovnobežnou s dnom lisovacej formy, pričom na dne a/alebo v lícovej ploche lisovníka je vyhotovený určitý počet výstupkov na vytvorenie prehĺbených častí v polotovare, že postup lisovania sa udržuje minimálne niekoľko dní, pokiaľ polotovar nie je spevnený približne na tvrdosť kože, a potom sa bez deformácie vyberie z formy, že polotovar sa následne jednou z oboch širokých bočných plôch uloží na hladkú konvexnú alebo konkávnu podložku bez výstupkov a tam sa niekoľko dní dokončuje jeho sušenie, v priebehu ktorého sa polotovar vďaka vlastnej hmotnosti postupne zdeformuje podľa klenutia podložky, a že tvárnica sa potom ohňovzdorné vypáli.

Tvárnica vyrobená týmto spôsobom je výhodne taká, že jej klenutá omietková plocha má obvodový uhol v rozsahu od 20° do 45°, výhodne však asi 30° a polomer zakrivenia leží v rozsahu od 0,25 m do asi 1,0 m. Na najbežnejšie použitie však stačí polomer zakrivenia približne 0,60 m.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladoch uskutočnenia podľa priložených výkresov, na ktorých: Obr. 1 znázorňuje náiys usporiadania niekoľkých navzájom primurovaných tvárnic, obr. 2 rez tvárnicou podľa obr. 1 obr. 3 nárys tvárnice s pozmenenou konfiguráciou omietkovej plochy, obr. 4 čelný pohľad na tvárnice podľa obr. 3, obr. 5 usporiadanie tvárnic podobné obr. 1, ale s pozmenenými čelnými plochami, obr. 6 konštrukciu steny s ďalším obmeneným typom tvárnice, obr. 7 pohľad na kachle postavené najmä z klenutých tvárnic, obr. 8 pôdorys kachieľ z obr. 7 a obr. 9 až 12 jednotlivé operácie spôsobu výroby klenutej tvárnice.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Tvárnica 10 podľa obr. 1 je doskovitým, v podstate hranolovitým telesom s dvoma širokými bočnými plochami, ktoré tvoria omictkovú plochu 12 a prípadne rovnako na nahodenie určenú zadnú plochu 14 so štyrmi čelnými plochami 16. Omietková plocha 12 je štvorcová. Rohy tvárnice 10 sú vyhotovené vo forme vrchlíkovito zaoblených prechodových plôch 18. V omietkovej ploche 12 a v protiľahlej zadnej ploche 14 je vytvarovaný väčší počet prehĺbených častí 20 vo forme hranolovitých dier štvorcového prierezu. V príklade uskutočnenia majú prehĺbené časti 20 tvar kocky. Prehĺbené časti 20 ležia podľa obr. 1 v určitom počte horizontálnych radov a na ne kolmých stĺpcov. Každá prehĺbená časť 20 je obklopená neprehĺbenými časťami 22, ktoré tvoria navzájom sa križujúce rebrá alebo môstiky, ktoré sú proti prehĺbeným čas tiam 20 vyvýšené. Omietková aj zadná plocha 12, 14 majú teda voštinovú štruktúru. Prehĺbené časti 20 vyhotovené v znázornenom príklade ako kocky, majú bočné plochy 24 kolmé na omietkovú plochu 12 a sú od seba navzájom kolmo nadväzujúce. Rovná dnová plocha 26 má k omietkovej alebo zadnej ploche 12, 14 konštantnú vzdialenosť Bočné plochy 24 prehĺbených častí 20 tvoria s omietkovou a zadnou plochou 12, 14 ostré hrany.

Čelné plochy 16 sú podľa obr. 1 a 2 vybavené vždy jednou strednou radou prehĺbených častí 20 upravených v odstupoch, ktoré sú priečne vyrovnané s prehĺbenými časťami 20 omietkovej a zadnej steny 12, 14. Miestne prehĺbenia v čelných plochách 16 sú navzájom prepojené pozdĺžnymi drážkami 28, ktoré však majú menšiu hĺbku ako prehĺbené časti 20.

Pri murovaní steny z tvárnic 10 vniká striedavo malta zo styčných a dosadacích škár do prehĺbených častí 20, čím sa dosiahne nielen spojenie s tvarovým stykom s vysokým kotviacim efektom, ale aj čo najlepšie utesnenia škár. K tomu prispievajú aj drážky 28, ktoré sa tiež vypĺňajú maltou. Vďaka veľkému počtu kotviacich pätiek vrstvy 30 omietky rovnomerne rozmiestnených po omietkovej a zadnej ploche 12, 14 sa tendencia odštiepenia alebo odlúpnutia vrstvy 30 omietky pri vysokom tepelnom zaťažení rozdelí na väčší počet odštepných síl pôsobiacich v odstupoch, ktoré však priľnavosť omietky neprevýšia. Prechodové plochy 18, dvojito zakrivené, zaručujú na každom rohu tvárnice vyplnenie maltou bez dutých priestorov.

Usporiadanie prehĺbených častí 20, znázornené na obr. 1 a 2, horizontálnych a vertikálnych radách vždy s rovnakým počtom a s rovnakými odstupmi prispieva k univerzálnemu použitiu, a tak tvárnica 10 môže byť aj po rozpolení použitá k murovaniu v ležiacom alebo stojacom stave, pričom je možné použiť len časti tvárnice

10. V príklade vyhotovenia je šírka neprehĺbených častí 22 o niečo menšia ako šírka prehĺbených častí 20. Celková plocha neprehĺbených častí 22 preto tvorí približne 80 % celkovej plochy prehĺbených častí 20.

Tvárnica 10, ktorá je znázornená na obr. 3 a 4, je vybavená na oboch omietkových plochách 12, 14 prehĺbenými časťami 20 vo forme hranolovitých, v uhloch navzájom nadväzujúcich drážok s obdĺžnikovým prierezom. Aj keď v tomto prípade ide o pozdĺžne prehĺbené Časti 20, je ich uhlovým usporiadaním dosiahnuté to, že tak v horizontálnom, ako aj vertikálnom smere prehĺbené časti 20 a neprehĺbené časti 22 na seba striedavo nadväzujú.

Tvárnica 10 podľa obr. 5 zodpovedá, pokiaľ sa týka voštinového vyhotovenia omietkovej a zadnej plochy 12, 14 skôr opísanému vyhotoveniu. Len v čelných plochách 16 chýbajú prehĺbené miesta 20 a pozdĺžne prebiehajúca drážka 28. S tým cieľom sú všetky štyri čelné plochy 16 vybavené drážkami 32, ktoré obe omietkové plochy 12,14 navzájom kolmo spájajú. Počet drážok 32 v každej čelnej ploche 16 zodpovedá počtu prehĺbených častí 20 v susedných omietkových plochách 12, 14 a každá z drážok 32 je vyrovnaná presne s jedným radom prehĺbených častí 20. Hĺbka drážok 32 sa približne rovná polovičnej hĺbke prehĺbenej časti 20, a tak pri dvoch na čelnej strane navzájom zosadených tvárnic 10 tvoria vždy dve drážky 32 oboch tvárnic 10 prierez rovný každej z prehĺbených častí 20. Zatiaľ čo vyhotovenie čelných plôch 16 tvárnice 10 podľa obr. 2 prináša výhody z

SK 278709 Β6 hľadiska tesnosti, je zase drážkované vyhotovenie čelnej plochy 16 podľa obr. 5 výhodné z výrobného hľadiska, pretože lisovacia forma potom nemusí mať žiadne pohyblivé steny, pričom tvárnice 10 je možné potom vyberať z lisovacej formy skôr v smere drážok 32.

Obr. 6 znázorňuje stenu zostavenú z obmenených tvárnic 10. Každá tvárnica 10 podľa obr. 6 má tvar pravidelného šesťuholníka. Obe protiľahlé šesťuholníkové plochy sú omietkovými plochami 12, 14 vybavenými už opísanými prehĺbenými časťami 20, usporiadanými v radoch a stĺpcoch. Na rozdiel od skôr opísaného vyhotovenia majú však prehĺbené časti 20 kruhový obrys. Každá z omietkových plôch 12, 14 je vybavená dvoma navzájom kolmo sa križujúcimi žliabkami 34, 36 požadovaného zlomu, ktoré ďalej delia omietkové plochy 12 a 14 na štyri štvoruholníkové časti 38. Z jednej tvárnice 10 je možné preto vyrobiť dve polotvárnice 10' ručným oddelením, aby mohla byť postavená stena podľa obr. 6. Šesť čelných plôch 16 tvárnice 10 je vybavené drážkovaním, ktoré zodpovedá v princípe drážkam 32 z obr. 5, len s tým rozdielom, že tieto drážky 32 na obr. 6 majú tvar polkruhovitý.

Obr. 7 a 8 znázorňujú kachle alebo pec postavenú z klenutých tvárnic 10. Klenuté tvárnice 10 zodpovedajú vyhotovením štruktúry omietkových plôch 12, 14 a čelných plôch skôr opísaným príkladom vyhotovenia. Môžu mať tiež štruktúru omietkových plôch 12, 14 tvárnice 10 podľa obr. 4. Obe široké bočné steny, ktoré tvoria omietkové plochy 12,14 sú valcovito klenuté a majú medzi sebou rovnaký rozstup. Čelné plochy spájajú obe omietkové plochy 12,14 navzájom kolmo na príslušné omietkové plochy 12, 14, ale vzhľadom na klenutie omietkových plôch 12, 14 nemusia navzájom protiľahlé bočné plochy prebiehať presne navzájom rovnobežne v smere klenutia, skôr sa predĺžené roviny týchto bočných plôch prehĺbených častí, ktoré ležia v smere klenutia pretínajú aspoň približne v strede zakrivenia miskovitej tvárnice 10. Výroba takejto tvárnice 10 je ťažko uskutočniteľná pomocou bežných prostriedkov, a preto bude postup výroby ďalej bližšie opísaný podľa obr. 9 až 12.

Obr. 9 znázorňuje spodný diel lisovacej formy 40, ktorý má štvorcovú rovnú dnovú dosku 42 a štyri bočné steny 44. Vnútorná plocha dnovej dosky 42 je vybavená nopkovitými výstupkami 46 usporiadanými v rovnakých rozstupoch v radoch rovnobežných s jednou bočnou stenou 44 a v stĺpcoch kolmých na túto bočnú stenu 44. Uvedené výstupky 46 slúžia k tomu, aby vytvorili prehĺbené časti 20 vo vyrobenej tvárnici 10. Bočné steny 44 sú vybavené určitým počtom zvislých vnútorných rebier 48, ktoré v hotovej tvárnici 10 vytvárajú drážky 32, v čelných plochách 16. Spodný diel lisovacej formy 40 sa zaplní stanoveným množstvom formovacej zmesi. Ak sa má pri vyrábanej tvárnici 10 jednať o ohňovzdorné vyhotovenie určené na výmurovku pece, potom táto zmes obsahuje íl.

Po naplnení stanoveným množstvom formovacej zmesi zíde lisovník 50 zhora do lisovacej formy 40 a uzavrieju, pričom lícová plocha (lisu) 50 je rovnako vybavená výstupkami 46, podobne ako spodný diel lisovacej formy 40, a tak vznikne polotovar alebo výlisok F, ktorého obe široké bočné plochy tvoria rovnaké omietkové plochy (obr. 10).

Výlisok F zostane niekoľko dní v lisovacej forme 40, v ktorej dôjde k jeho čiastočnému odvlhčeniu. Akonáhle je dosiahnutá dostatočná tvarová stabilita, pričom výlisok F má teda konzistenciu zodpovedajúcu tvrdosti kože, odí de lis 50 hore a výlisok F sa zo spodnej časti lisovacej formy 40 vyberie smerom hore. Toto vybratie je možné vďaka na obvode vytvoreným zvislým vnútorným rebrám 48, bez toho, aby bolo nutné bočné steny 44 rozobe5 rať.

V podstate rovný doskovitý výlisok F sa teraz umiestni do dlhej vane 52 tak, že o plochu vane 52 sa opierajú dve protiľahlé spodné hrany výlisku F. Vaňa 52 tvorí konkávne klenutú podložku, ktorej prierez je po 10 celej dĺžke vane 52 konštantný. Klenutie má tvar oblúka. Polomer zakrivenia je približne 0,60 m. Jeden po druhom sa teraz rovnakým spôsobom uložia na vaňu 52 ďalšie výlisky F. Teraz postačí vlastná hmotnosť výlisku F k tomu, aby došlo k postupnému prepadaniu výlisku F '5 do vane 52. Na vani potom prebieha konečné vysušenie výlisku F, z ktorého potom vznikne tvárnica 10 podľa obr. 11 a 12.

Horné a dolné čelné plochy tvárnice 10 prebiehajú ako predtým rovnobežne, ale obe bočné čelné plochy 16 spolu zvierajú ostrý uhol a ležia v radiálnych rovinách, pretínajúcich sa približne v strede zakrivenia klenutých omietkových plôch 12,14. Bočné plochy 24 páru prehĺbených častí 20, ktoré ležia v smere zakrivenia za sebou, sú tiež nasmerované k osi zakrivenia. Obe ďalšie bočné 25 plochy každej prehĺbenej časti 20, ktoré sú na ne kolmé, však zostávajú rovnobežné. Dnové plochy 26, prehĺbených častí 20, ležia tiež na imaginárnych klenutých plochách, ktoré majú od omietkových plôch 12, 14 konštantnú vzdialenosť.

Claims (15)

1. 35 1. Tvárnica na zhotovenie murovaných stien, a podobne, najmä z ohňovzdorného materiálu na výmurovku pecí, pričom aspoň jedna plocha tvárnice je určená ako omietková plocha na uloženie vrstvy omietky a táto plocha je opatrená prehĺbeniami usporiadanými v odstupoch od seba tak, že rovnobežne, prípadne v rovnakej vzdialenosti od okraja tvárnice sa striedajú prehĺbené a neprehĺbené časti, vyznačujúca sa tým, že i pozdĺž línií prebiehajúcich kolmo na tento okraj tej istej omietkovej plochy (12) za sebou striedavo naslc45 dujú prehĺbené časti (20) a neprehĺbené časti (22).
2. 2. Tvárnica podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že omietková plocha (12) je vytvorená v tvare voštiny a prehĺbené časti (20) sú dookola obklopené neprehĺbenými časťami (22).

   5θ
3. 3. Tvárnica podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že omietková plocha (12) je vytvorená v tvare voštiny a neprehĺbené časti (22) sú dookola obklopené prehĺbenými časťami (20).
4. 4. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 3,

   55 vyznačujúca sa tým, že rozmery každej z prehĺbených častí (20) alebo každej z neprehĺbených častí (22) sú v smere prebiehajúcom rovnobežne s okrajom tvárnice a v druhom smere, prebiehajúcom naňho kolmo, približne rovnaké.
5. 5. Tvárnica podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že prehĺbené časti (20) alebo neprehĺbené časti (22) majú obrys štvorcový alebo kruhový.
6. 6. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 5, v y značujúca sa tým, že omietková plocha

   65 (12) a k nej protiľahlá zadná plocha (14) sú miskovito klenuté, pričom vzdialenosť obidvoch týchto plôch (12,

   14) je konštantná, a že dnové plochy (26) prehĺbených časti (20) ležia na imaginárnej klenutej ploche, ktorá má k omietkovým plochám (12) konštantný odstup.
7. 7. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, že bočné plochy (24), spájajúce dnové plochy (26) prehĺbených častí (20) s omietkovými plochami (12), sú kolmé na ohraničujúce omietkové plochy (12).
8. 8. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúca sa tým, že prierez každej prehĺbenej časti (20) meraný v omietkovej ploche (12) je rovnaký alebo trošku väčší než prierez prehĺbenej časti (20) meraný v dnovej ploche (26).
9. 9. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že omietková plocha (12) a zadná plocha (14) majú konštantnú vzdialenosť a obidve sú vytvorené voštinovo s prehĺbenými časťami (20) a neprehĺbenými časťami (22) prebiehajúcimi striedavo v dvoch navzájom kolmých smeroch, a že aspoň dve navzájom protiľahlé čelné plochy (16) tvárnice sú opatrené drážkami (32).
10. 10. Tvárnica podľa jedného nárokov, najmä podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že drážky (32) v čelných plochách (16) spájajú kolmo omietkovú plochu (12) so zadnou plochou (14).
11. 11. Tvárnica podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že drážky (32) v čelných plochách (16) majú vždy polovičný prierez prehĺbených častí (20) v omietkovej ploche (12) a sú vyrovnané vždy s jedným radom týchto prehĺbených častí (20).
12. 12. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúca sa tým, že jej omietková plocha (12) je vytvorená v tvare pravidelného šesťuholníka, a že v omietkovej ploche (12) a/alebo protiľahlej zadnej ploche (14), sú vytvorené vzájomne kolmo sa križujúce žliabky (34, 36) požadovaného zlomu, ktoré ďalej delia tvárnicu do štyroch rovnakých štvoruholníkových tehál.
13. 13. Tvárnica podľa jedného z nárokov 1 až 12, vyznačujúca sa tým, že jej omietková plocha (12) a zadná plocha (14) majú obvodový uhol v rozsahu od 20° do 45° a ich polomer zakrivenia je v rozsahu od 0,25 m do asi 1,00 m.
14. 14. Spôsob výroby klenutej tvárnice podľa jedného alebo niekoľkých z nárokov laž9, vyznačujúci sa t ý m , že formovacou zmesou obsahujúcou íl sa vyplní hore otvorená lisovacia forma (40) s rovnou dnovou doskou (42) a potom sa formovacia zmes zlisuje lisom (50) do lisovacej formy (40) zavedeným, ktorého lícová plocha je rovnobežná s dnovou doskou (42), lisovacej formy (40), pričom na dnovej doske (42) a/alebo na lícovej ploche lisu (50) sú vytvorené výstupky (46) na vytvorenie prehĺbených časti (20) vo výlisku (F), postup lisovania sa udržiava minimálne niekoľko dní, pokiaľ výlisok (F) nie je spevnený približne na tvrdosť kaše, potom sa ešte úplne nevysušený výlisok (F) nedeformovaný vyberie z formy (40) a výlisok (F) sa následnej dvomi navzájom protiľahlými spodnými hranami jednej z jeho obidvoch širokých bočných plôch uloží na hladkú, bezvýstupkovú, konvexné alebo konkávne klenutú vaňu (52) a tam sa niekoľko dní ukončuje jeho sušenie, v priebehu ktorého sa výlisok (F) vďaka vlastnej hmotnosti postupne zdeformuje podľa klenutia vane (52).
15. 15. spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa t ý m , že výlisky (F) sa dosúšajú v dlhej vani (52) konštantného konkávneho prierezu až na zvyškovú vlhkosť prípustnú na následné vypaľovanie.