SK27096A3 - Carbocyclic and heterocyclic fused-ring quinolinecarboxylic acids and pharmaceutical composition on their base - Google Patents

Description

Vynález sa týka chinolínkarboxylových kyselín s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom * a ich farmaceutický vhodných solí, ako takých a na liečbu chorôb, prípadne v kombinácii s inými liečivami a farmaceutických prostriedkov na ich báze. Tieto zlúčeniny sa osobitne hodia na liečbu a/alebo prevenciu odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostite!, autoimunitných chorôb alebo chronických inflamatorných chorôb, napríklad psoriasis a reumatoidnej artritis cicavcov.

Doterajší stav techniky

2-Fenyl-4-chinolínkarboxylové kyseliny sú opísané ako činidlá inhibujúce nádory v US patente č. 4 680 299 (Heson, 14. júli 1987). Užitočnosť týchto zlúčenín pre liečbu chorôb koži a epitelu je uvedená v US patente č.

861 783 (Ackerman et al., 29. augusta 1989). Užitočnosť týchto zlúčenín ako imunomodulačných alebo imunosupresív- * nych činidiel je uvedená v US patente č. 4 968 701 (Ackerman et al., 6. novembra 1990). V US patente č. 5 204 329 (Ackerman et al., 20. aprílu 1993) je opísané použitie týchto zlúčenín v kombinácii s druhým imunosupresívnym činidlom na liečbu stavov pri odmietaní transplantátov a iných chorobných stavov.

Ďalšie príklady 2-fenyl-4-chinolínkarboxylových kyselín sú uvedené v US patente č. 4 847 381 (Sutherland et al., patent vydaný 11. júli 1989) a v US patente č.

968 702 (Poletto et al., patent vydaný 6. novémbra 1990).

V prvom z týchto patentov sú uvedené 2-fenyl-4-chinolínkarboxylové kyseliny označené ako látky užitočné pri liečbe artritis a v druhom ako imunosupresívne účinné látky.

Benz[c]akridín-7-karboxylové kyseliny a 5,6-dihydrobenz[c]akridín-7-karboxylové kyseliny sú známe z chemickej literatúry. Všeobecne sa syntetizujú Pfitzingerovou reakciou vhodného izatínu s vhodným 3,4-dihydro-l(2H)-nafta-» lenónom. V US patente č. 4 918 077 (Behrens, patent vydaný

17. aprílu 1990) je diskutovaný rad odkazov týkajúcich sa - týchto zlúčenín a tiež sú tu opísané 3-fenyl-5,6-dihydrobenzo[c]akridín-7-karboxylové kyseliny všeobecného vzorca

kde R¹ oi. predstavuje karboxyskupinu, skupinu sodnej alebo draselnej soli karboxylovej kyseliny; R² a R³ nezávisle predstavuje vždy vodík, fluór, chlór, bróm, jód, metylskupinu, etylskupinu, trifluórmetylskupinu, alkyltioskupinu, alkylsulfinylskupinu alebo alkylsulfonylskupinu; a R⁴ a R⁵ nezávisle predstavuje vždy vodík alebo obidva dohromady znamenajú síru. O týchto zlúčeninách sa tu uvádza, že majú inhibičný účinok na nádory. V US patente č. 5 135 934 (Behrens et al., patent vydaný 4. augusta 1992) sú tieto zlúčeniny označené ako užitočné imunosupresívne a antiinflamatorné činidlá.

Syntézu chinolínkarboxylových kyselín s kondenzovanými kruhmi všeobecného vzorca

kde n predstavuje číslo 1 až 4 a R predstavuje vodík alebo metylskupinu, opisujú tiež Huisgen et al. (Ann. Chem., 1957, 610: 57) a Schoen et al. (Rocz. Chem., 1964, 38:425; Chem. Abstr. 61, 1827g). Noelting et al. (Chem. Ber. 1911, 44:2585) tiež opísali syntézu týchto zlúčenín, ako tiež zlúčeniny, kde R predstavuje atóm vodíka a skupina (CH₂)_n je nahradená sírou. Rovnakú zlúčeninu, s tým rozdielom, že R predstavuje metylskupinu a zvyšok (CH₂)_n je nahradený sírou, syntetizoval Buu-Hoi (J. Chem. Soc. C, 1966, 47), ako medziprodukt pre potenciálne karcinogény.

Syntéza 4,5-dihydrofuro[2,3-c]akridín-6-karboxylových kyselín všeobecného vzorca

kde R predstavuje metylskupinu, fenylskupinu alebo 4-brómfenylskupinu, je tiež opísaná v publikácii Takagi et al., Chem. Pharm. Bull. (1971), 19: 1218; a Chem. Pharm. Bull. (1972), 20: 2051.

Buu-Hoi et al. [J. Chem. Soc. (1958) 2418] opísali syntézu zlúčeniny znázornenej ďalej, ako medziprodukt potenciálnych karcinogénov.

Cagniant et al. [Bull. Soc. Chim. Fr. (1969), 991; a Bull Soc. Chim. Fr. (1970), 322] opísali syntézu iných tienoakridínových analógov všeobecného vzorca

atóm vodíka alebo kde R predstavuje stavuje číslo 1 alebo 2.

metylskupinu a n predZlúčeninu vzorca

Chem.

4346, ako opísali Braunholtz et al syntetický medziprodukt.

Benzofuro[3,2-b]chinolíny všeobecného vzorca

kde R predstavuje nižšiu alkylskupinu alebo karboxyskupinu, sú opísané v japonskej publikácii Kokai Tokkyo Koho 63,295,579 (Kinoshita et al., patent udelený 1. decembra 1988; Chem. Abstr. 111, 187618) a sú tu označené ako látky užitočné pri liečbe osteoporózy. Analogické karboxylové kyseliny substituované jedným atómom halogénu a ich N-oxidy syntetizovali Yamaguchi et al. [J. Heterocyclic Chem. (1989), 26:285], ako medziprodukty potenciálnych karcinogénov, mutagénov a protinádorových látok. Ďalšie zlúčeniny rovnakého vzorca, kde R predstavuje karboxyskupinu, a ktoré obsahujú v benzofuránovom kruhu metoxyskupinu, ako substituent, pričom atóm kyslíka je v týchto zlúčeninách nahradený atómom síry, tiež syntetizovali Buu-Hoi et al., [Israel J. Chem., (1963), 1:369; Chem. Abstr. 60, 11998f]. Degutis et al.[Khim. Geterotsikl. Soedin. (1986) 1375; Chem. Abstr. 107, 39658] a Ezerskaite et al. [Izv. Khim (1989) 22:113; Chem. Abstr. 112, 66492 a Izv. Khim (1989) 22:232; Chem. Abstr. 113, 58979] syntetizovali indolchinolínkarboxylové kyseliny všeobecného vzorca

COORi

kde R¹ a R² predstavuje vždy vodík alebo alkylskupinu a R³ prestavuje vodík alebo bróm, pričom uviedli, že sú užitočné ako senzitizátory pre elektrofotografiu.

Holt et al. (J. Chem. Soc. (1947) 607) tiež opisujú syntézu zlúčenín tohto typu.

Fravolini et al. [Ann. Chim. (1968), 58: 1155;

Chem. Abstr. 70, 47334] syntetizovali fluórované benzotiopyranochinolínkarboxylové kyseliny nasledujúceho vzorca

COOH

Hou et al. [Youji Huaxue (1991) 11:615; Chem. Abstr.

116, 128709] opísali syntézu zlúčenín všeobecného vzorca

kde R predstavuje atóm vodíka alebo halogénu.

Wang et al. [Gaodeng Xuexiao Huaxue Xuebao (1991 12:59; Chem. Abstr. 115, 49547 a Zhongguo Yiyao Gongye Zashi (1991) 22:103; Chem. Abstr. 15:183138] opísali syntézu a antiimflamatornú účinnosť 7-karboxyizochromano[4,3-b]chinolínov všeobecného vzorca

kde R predstavuje atóm vodíka alebo halogénu alebo metylskupinu. Zlúčeninu tohto všeobecného vzorca, v ktorom však chýba skupina R a atóm kyslíka je nahradený atómom síry, syntetizovali Braun et al. [Chem. Ber. (1929), 62:2416] a Kiang et al. [J. Chem. Soc. (1951), 1909]. Pri posledne uvedenej zlúčeniny nebola uvedená žiadna užitočnosť.

Roussel et al. [J. Chem. Soc. (1965) 5458 opísali syntézu dibenzonaftyridínových derivátov všeobecného vzorca

Ί > 9 kde R predstavuje vodík, metylskupinu alebo chlór; R predstavuje vodík, metoxyskupinu alebo chlór a R³ predstavuje vodík alebo metylskupinu, ako potenciálnych karcinogénov.

Settimo et al. [J. Heterocyclic Chem. (1979), 16: 169] opísali chinolínnaftyridínové deriváty všeobecného vzorca

kde R predstavuje atóm vodíka alebo acetylskupinu.

Syntézu podobných zlúčenín, ktoré však neobsahujú metylový substituent a v ktorých R predstavuje metylskupinu opísali Braunholtz et al. [J. Chem. Soc. (1955), 381] a syntézu analogických zlúčenín, v ktorých R predstavuje fenylskupinu opísal Mann [J. Chem. Soc. (1949) 2816].

Benzochinolínoazepínové deriváty všeobecného vzorca

kde R predstavuje metylskupinu alebo tozylskupinu, syntetizovali Braunholtz et al. [J. Chem. Soc. (1958), 3 377] (prvú z týchto zlúčenín) a Proctor et al. [J. Chem. Soc. Perkin Trans. I (1978), 862] (druhú z týchto zlúčenín). Ďalšiu zlúčeninu tohto vzorca, v ktorej však je skupina NR nahradená sírou, syntetizovali Huckle et al. [J. Chem. Soc. C (1971) 2 252] .

Neexistujú žiadne literárne odkazy, v ktorých by boli publikované chinolínkarboxylové kyseliny s kondenzovanými kruhmi alebo ich deriváty podľa tohto vynálezu, ani ich použitie pri liečbe a/alebo prevencii imunologických porúch.

Pri prevencii odmietania transplantovaných orgánov sa v súčasnosti prednostne používa cyklosporin A, ako imunosupresívne činidlo, v kombinácii s inými prídavnými tera> piami, ako je podávanie azatioprinu a kortikosteroidov. Tiež iné imunosupresívne činidlá, ako je azatioprin, kortikosteroidy (ako je prednizon), 0KT3, FK506, mykofenolová kyselina alebo jej 2-(N-morfolino)etylester, 15-deoxyspergualin, rapamycin, misoribin, misoprostol a protilátky antiinterleukínového-2 receptoru boli použité alebo navrhnuté pre použitie pri liečbe a/alebo prevencii odmietania transplantovaných orgánov.

Používanie všetkých týchto známych imunosupresívnych zlúčenín, nech už sa používajú samotné alebo v kombinácii, je spojené s vysokým výskytom vedľajších účinkov, ako je nefrotoxicita a/alebo hepatotoxicita. Existuje preto potreba vyvinúť zlepšené terapie pre liečbu rakoviny a pre liečbu a/alebo prevenciu odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb, napríklad psoriasis a reumatoidnej artritis (tieto choroby sú uvedené len ako neobmedzujúce ilustratívne príklady).

Teraz sa s prekvapením zistilo, že chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom opísané ďalej sú užitočné pri liečbe a prevencii odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb, napríklad psoriasis a reumatoidnej artritis cicavcov (tieto choroby sú uvedené len ako neobmedzujúce ilustratívne príklady).

Chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podlá vynálezu sa môžu aplikovať samotné alebo v kombinácii s jedným alebo viacerými prídavnými známymi imunosupresívnymi činidlami, ako sú cyklosporin A (CSA alebo CsA) a ich analógy, FK506 (alebo FK-506) alebo ich analógy, kortikosteroidy, azatioprin (AZA), mykofenolová kyselina alebo jej 2-(N-morfolino)etylester, mykofenolát mofetil, rapamycin, 15-deoxyspergualin, misoribin, leflunomid, misoprostol, metotrexat, cyklofosfamid a anti-lymfocietová/tymocietová séra, aby bolo možné znížiť potrebné dávkovanie, a teda i sprievodné nepriaznivé účinky týchto imunosupresívnych činidiel.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu sú chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom všeobecného vzorca 1 až 4 (tieto vzorce sú uvedené ďalej), farmaceutické prostriedky obsahujúce tieto zlúčeniny a spôsob použitia týchto zlúčenín pri liečbe a/alebo prevencii odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostite!, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb, napríklad psoriasis a reumatoidnej artritis cicavcov (tieto choroby sú uvedené len ako neobmedzujúce ilustratívne príklady). Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu sú tiež užitočné pri liečbe nádorov cicavcov.

Zistilo sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 opísané ďalej sú imunosupresívnymi alebo imunomodulačnými činidlami, ktoré sú užitočná pri liečbe a/alebo prevencii odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostite!, autoimunitných chorôb, napríklad systemického lupus erytematosus, reumatoidnej artritis, psoriasis, sklerosis multiplex a myasténia gravis (tieto choroby sú uvedené len ako neobmedzujúce ilustratívne príklady). Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu sú tiež užitočné pri liečbe a/alebo prevencii chronických inflamatorných chorôb cicavcov, ako je napríklad Crohnova choroba, inflamatorná choroba čriev, reumatoidná artritis, psoriasis a primárna biliárna cirhóza. Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu sú tiež užitočné pri liečbe nádorov cicavcov, a to ako leukémií, tak tuhých nádorov, vrátane nádorov prsníka, tlstého čreva a plúc.

Predmetom vynálezu sú ďalej tiež farmaceutické prostriedky obsahujúce zlúčeninu všeobecného vzorca 1 až 4 a farmaceutický vhodný nosič.

Vynález sa ďalej týka tiež spôsobu liečby a/alebo prevencie odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostitel, autoimunitných chorôb alebo chronických inflamatorných chorôb, pri ktorom sa cicavcovi, ktorý takú liečbu a/alebo prevenciu vyžaduje, podáva terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu.

Vynález sa ďalej týka tiež spôsobu liečby a/alebo prevencie odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostitel, psoriasis, autoimunitných chorôb alebo chronických inflamatorných chorôb cicavcov, pri ktorom sa cicavcovi podáva kombinácia i) zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 opísanej ďalej a ii) aspoň jedného prídavného imunosupresívneho činidla, pričom táto kombinácia sa podáva v množstve, ktoré je terapeuticky účinné pre liečbu hore uvedenej choroby. Také prídavné imunosupresívne činidlá môžu byŕ zvolené zo súboru zahŕňajúceho cyklosporin A (CSA alebo CsA) a ich analógy, FK506 a ich analógy, kortikosteroidy, azatioprin (AZA), mykofenolová kyselina a jej 2-(N-morfo lino)etylester, mykofenolát mofetil, rapamycin, 15-deoxyspergualin, misoribin, leflunomid, 0KT3, protilátky antiinterleukínového-2 receptoru, misoprostol, metotrexat, cyklofosfamid a antilymfocietová/tymocietová séra, aby bolo možné znížiť potrebné dávkovanie, a teda i sprievodné nepriaznivé účinky týchto imunosupresívnych činidiel.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu r je tiež možné podávať v kombinácii s nesteroidným protizápalovým činidlom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho aspirín, ·’ ibuprofén, naproxén, indometacin, diklofenak, sulindak, piroxikam, etodolak, ketoprofén, meklofenamat, suprofén a tolmetin (na výpočet týchto látok sa vynález neobmedzuje) pre liečbu a/alebo prevenciu odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostite!, psoriasis, autoimunitných chorôb a chronických zápalových chorôb cicavcov.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu je tiež možné podávať v kombinácii s inými inhibítormi nádorov pre liečbu nádorov cicavcov. Ako neobmedzujúce príklady týchto inhibičných činidiel je možné uviesť 5-fluóruracil.

Nasleduje podrobnejší opis tohto vynálezu.

Predmetom vynálezu sú chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom všeobecného vzorca 1 až 4 (tieto vzorce sú uvedené ďalej), farmaceutické prostriedky obsahujúce tieto zlúčeniny a spôsob použitia týchto zlúčenín pri liečbe a/alebo prevencii imunologických porúch, vrátane odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostite!, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb, napríklad psoriasis a reumatoidnej artritis cicavcov (tieto choroby sú uvedené len ako neobmedzujúce ilustratívne príklady). Zlúčeniny vše obecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu sú tiež užitočné pri liečbe nádorov cicavcov.

Zistilo sa, že zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 opísané ďalej sú imunosupresívnymi alebo imunomodulačnými činidlami, ktoré sú užitočné pri liečbe a/alebo prevencii odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, autoimunitných chorôb, napríklad systemického lupus erytematosus, reumatoidnej artritis, psoriasis, sklerosis multiplex a myasténia gravis (tieto choroby sú uvedené len ako neobmedzujúce ilustratívne príklady). Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu sú tiež užitočné pri liečbe a/alebo prevencii chronických inflamatorných chorôb cicavcov, ako je napríklad Crohnova choroba, inflamatorná choroba čriev, reumatoidná artritis, osteoartritis, psoriasis a primárna biliárna cirhóza. Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu sú tiež užitočné pri liečbe nádorov cicavcov, a to ako leukémií, tak tuhých nádorov, vrátane nádorov prsníka, tlstého čreva a pľúc.

Chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podľa vynálezu sa volia zo súboru zahŕňajúceho zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4

kde

R1 a R2	nezávisle predstavuje vždy vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;
R3	predstavuje fenylskupinu, fenoxyskupinu, fenyltioskupinu, fenylsulfinylskupinu, skupinu fenyl-N-(R4)-, furylskupinu, tienylskupinu, pyridylskupinu, tiazolylskupinú alebo oxazolylskupinu, pričom každá z hore uvedených skupín je prípadne substituovaná až dvoma substituentmi nezávisle zvolenými zo súboru zahŕňajúceho fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a alkylsulfinylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;
R4	predstavuje vodík, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo acylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;
X	predstavuje skupinu vzorca -Y-, -CH2Y-, -YCH2-, -ch2ch2y-, -ych2ch2-, -ch2ych2-, -cr5=c(r6)-, -CR6=N- alebo -N=C(R^)-, kde prvý atóm skupiny X, ako je tu uvedená, je pripojený k chinolínovému kruhu, pričom každá z metylénových skupín v skupine X je prípadne substituovaná jednou alebo dvoma skupinami nezávisle zvolenými zo súboru alkylskupín s 1 až 4 atómami uhlíka;
Y	predstavuje metylénovú skupinu, ktorá je prípadne substituovaná jednou alebo dvoma alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, skupinu -0-, -S- alebo -N(R7)—;

r5 a R⁶ nezávisle predstavuje vždy atóm vodíka alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

R⁷ predstavuje atóm vodíka, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo acylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

pričom v zlúčeninách všeobecného vzorca 1 a 2

Z¹, a Z³ nezávisle predstavuje vždy skupinu CR⁸ alebo atóm dusíka s tou podmienkou, že aspoň jeden zo symbolov Z¹, Z² a Z³ je odlišný od dusíka;

R⁸ nezávisle predstavuje vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

v zlúčeninách všeobecného vzorca 3 jeden zo symbolov

Q¹ a Q² predstavuje atóm síry alebo skupinu NR⁹ a zvyšný predstavuje skupinu CR^·⁰ alebo atóm dusíka s tou podmienkou, že kruh obsahujúci zvyšky Q a Q obsahuje prídavnú dvojnú väzbu umiestnenú tak, že vzniká aromatický kruh;

R⁹ predstavuje vodík alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

Ί Λ

R predstavuje vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, jeden zo symbolov

Q³ a Q⁴ predstavuje atóm dusíka a zvyšný predstavuje atóm

R11	uhlíka s tou podmienkou, že kruh obsahujúci zvyšky Q3 a Q4 obsahuje prídavnú dvojnú väzbu umiestnenú tak, že vzniká aromatický pyrolový kruh; a predstavuje vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

pričom platia nasledujúce výhrady:

D	X nepredstavuje skupinu NR7;
2)	keď v zlúčeninách všeobecného vzorca 1 X predstavuje skupinu CH2CH2 a každý zo symbolov Z1, Z2 a Z3 T predstavuje skupinu CH, potom R nepredstavuje nesubstituovanú fenylskupinu;
3)	v zlúčeninách všeobecného vzorca 3; alebo v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, kde Q4 predstavuje atóm dusíka; X musí tvoriť aspoň dvojatómový mostík a atóm zvyšku X pripojený ku kruhu obsahujúcemu zvyšky Q1 a Q2 alebo Q3 a Q4 musí byť atómom uhlíka;
4)	v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, kde Q3 predstavuje atóm dusíka, X musí predstavovať skupinu vzorca -CH2CH2- alebo -CH2CH2CH2-, pričom každá metylénová skupina v zvyšku X je prípadne substituovaná spôsobom uvedeným hore; a
5)	v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, kde Q4 predstavuje atóm dusíka, nepredstavuje RJ fenoxysku-

pinu, fenyltioskupinu, fenylsulfinylskupinu alebo skupinu fenyl-N-(R⁴)-;

a ich farmaceutický vhodné soli.

Ako prednostné chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podlá vynálezu je možné uviest tie z hore uvedených zlúčenín všeΊ O obecných vzorcov 1 až 4, v ktorých je zvyšok R-*· a R substituovaný v polohe 5 a/alebo 6 chinolínového kruhu.

Ako prednostné chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podlá vynálezu je možné uviesl tie z hore uvedených zlúčenín všeobecných vzorcov 1 až 4, v ktorých

R¹ predstavuje 6-fluórskupinu alebo 6-trifluórmetyl skupinu; a/alebo

R² predstavuje vodík; a/alebo

R³ predstavuje fenylskupinu, tienylskupinu alebo furylskupinu, pričom každá z týchto skupín je prípadne substituovaná až dvoma skupinami nezávisle zvolenými zo súboru zahŕňajúceho fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a alkylsulfinylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka; a/alebo

X predstavuje skupinu vzorca -CH₂CH₂-, -CH₂S-,

-SCH₂-, -CH₂O- alebo -OCH₂-; a/alebo pričom η

v zlúčeninách všeobecného vzorca 1 alebo 2 Z predstavuje skupinu vzorca CH; a/alebo v zlúčeninách všeobecného vzorca 3 Q¹ predstavuje síru a Q² predstavuje skupinu CH; a/alebo v zlúčeninách všeobecného vzorca 4 Q³ predstavuje uhlík a Q⁴ predstavuje dusík.

Ako chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu, ktorým sa venuje osobitná prednosť, je možné uviesť tie z hore uvedených prednostných zlúčenín, v ktorých

R³ predstavuje fenylskupinu, 2-fluórfenylskupinu, 3metoxyfenylskupinu, 3-metylfenylskupinu, 3-trifluórmetylfenylskupinu alebo tienylskupinu.

Zo zlúčenín všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu sa osobitná prednosť venuje zlúčeninám zvoleným z nasledujúcich súborov a ich farmaceutický vhodným soliam:

a) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu; R² predstavuje vodík; R³ predstavuje fenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

b) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predsta- p q vuje trifluórmetylskupinu; R predstavuje vodík; R^J predstavuje fenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

c) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6—fluórskupinu, R predstavuje vodík; R^J predstavuje

2- fluorfenylskupinu; Z^x, Za Z predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

Ί

d) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje

3- metoxyfenylskupinu; Z^x, Z a Z^J predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

e) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje fenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂O; a ich sodné soli;

Ί

f) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje

3-metylfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu SCH₂; a ich sodné soli;

g) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje fenylskupinu; Z^-a Z² predstavuje vždy skupinu CH; Z³ predstavuje dusík a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli;

h) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R⁶ predstavuje vodík; R predstavuje fenylskupinu; Z , Za Z^J predstavuje vždy skupinu CH; a

X predstavuje skupinu OCH₂; a ich sodné soli;

i) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R predstavuje vodík; R^J predstavuje fenylskupinu; Z'^a Z² predstavuje vždy skupinu CH; Z³ predstavuje dusík a X predstavuje skupinu SCH₂; a ich sodné soli;

j) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje

2- fluórfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli;

Ί

k) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje

3- trifluórfluórmetylfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli;

Ί

l) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje 3-metoxyfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli.

Predmetom vynálezu sú d’alej tiež farmaceutické prostriedky obsahujúce zlúčeninu všeobecného vzorca 1 až 4 a farmaceutický vhodný nosič.

Vynález sa ďalej týka tiež spôsobu liečby a/alebo prevencie odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostite!, autoimunitných chorôb alebo chronických inflamatorných chorôb, pri ktorom sa cicavcovi, ktorý takú liečbu a/alebo prevenciu vyžaduje, podáva terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podlá vynálezu.

Zlúčeniny podlá vynálezu sú tiež užitočné pre liečbu chorôb koži a mukoepitelu cicavcov, ako pre liečbu psoriasis (všetkých jej foriem), lichen (vrátane lichen planus), chronických ekzémov, ichtyosis, pityriasis a chronickej utricaria. Pre liečbu takých chorôb koži a mukoepitelu sú vhodné farmaceutické prostriedky obsahujúce zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4, ktoré sú vhodné pre topické. podávanie.

Vynález sa ďalej týka tiež spôsobu liečby a/alebo potlačovania imunologických porúch, vrátane odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, psoriasis, autoimunitných chorôb alebo chronických inflamatorných chorôb cicavcov, pri ktorom sa cicavcovi podáva kombinácia i) zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 opísanej ďalej a ii) aspoň jedného prídavného imunosupresívneho činidla, pričom táto kombinácia sa podáva v množstve, ktoré je terapeuticky účinné pre liečbu hore uvedenej choroby. Také prídavné imunosupresívne činidlá môžu byť zvolené zo súboru zahŕňajúceho cyklosporin A (CSA alebo CsA) a ich analógy, FK506 a ich analógy, kortikosteroidy, azatioprin (AZA), mykofenolová kyselina a jej 2-(N-morfolino)etylester, mykofenolát mofetil, rapamycin, 15-deoxyspergualin, misoribin, leflunomid, OKT3, protilátky antiinterleukínového-2 receptoru, misoprostol, metotrexat, cyklofosfamid a antilymfocietové/tymocietové séra.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu je tiež možné podávať v kombinácii s nesteroidným protizápalovým činidlom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho aspirín, ibuprofén, naproxén, indometacin, diklofenak, sulindak, piroxikam, etodolak, ketoprofén, meklofenamat, suprofén a tolmetin (na výpočet týchto látok sa vynález neobmedzuje) pre liečbu a/alebo potlačovanie odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, psoriasis, autoimunitných chorôb a chronických zápalových chorôb cicavcov.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu je tiež možné podávať v kombinácii s inými inhibítormi nádorov na liečbu nádorov cicavcov. Ako neobmedzujúce príklady týchto inhibičných činidiel je možné uviesť 5-fluóruracil.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu sú silnými inhibítormi dihydroorotát dehydrogenázy, čo je štvrtý enzým novej biosyntetickej dráhy pre pyrimidínový nukleotid.

Pri potlačovaní odmietania transplantovaných orgánov a podobných poruchách, ako je choroba štep versus hostiteľ, sa v súčasnosti tradične prednostne používa terapia cyklosporinom A a prídavná terapia kortikosteroidmi a inými imunosupresívnymi liečivami (Jacobs a Elgin, Cycklosporin A, Current Status, Including the Cápe Town Experience, Immune Modulation Agents and Their Mechanisms, ISBN 0-8247-7178-8, 1984, str. 191-228; Transplantation and Clinical Immunology, zv. XX Combined Immuno-suppressive Therapy in Transplantation ISBN 0-444-81068-4, 1989). S ohľadom na významnú klinicky pozorovanú toxicitu cyklosporinu A (nefrotoxicitu) a AZA (hepatotoxicitu), existuje potreba vyvinúť zlepšené terapie, ktorými by bolo možné nahradiť terapiu cyklosporinom A alebo AZA alebo ktoré by bolo možné použiť v kombinácii s týmito terapiami. Súčasné výsledky ukazujú, že zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu budú užitočné ako jediné terapeutické činidlá, rovnako tak ako činidlá pre kombinované použitie s inými zlúčeninami, ktoré sa v súčasnosti používajú pri týchto klinických režimoch, ako je cyklosporin A.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu vykazujú jedinečný mechanizmus pôsobenia (inhibíciu dihydroorotát dehydrogenázy), ktorý sa odlišuje od mechanizmov účinku iných dostupných imunosupresívnych činidiel. Výhodou zlúčenín všeobecného vzorca 1 až 4 je možnosť podávať znížené dávky iných imunosupresívnych činidiel (ako je CsA a AZA) v podobe kombinácie, a tak znížiť nežiadúce účinky týchto činidiel.

Izolácia FK506 je opísaná v Európskej patentovej prihláške s publikačným číslom 240 773 (dátum publikácie 14. 10.

1987) a chemická syntéza FK506 je opísaná v publikácii Jones et al. (1989), J. Am. Chem. Soc. 111: 1157 až 1159.

Príprava azatioprinu je opísaná v US patente č.

056 785 (Burroughs Wellcome). Azatioprin je dostupný pod označením Imuran^^R^. Informácie vzťahujúce sa k tomuto produktu a uvádzajúce tiež dávkovanie a podávanie sú uvedené v Physicians' Desk Reference 44. vydanie, 1990, str. 777 až 778.

Príprava cyklosporinu A je opísaná v US patente č.

111 118 (Sandoz). Cyklosporin A je dostupný pod označením Sandimmune^R). Informácie vzťahujúce sa k tomuto produktu a uvádzajúce tiež dávkovanie a podávanie sú uvedené v Physicians' Desk Reference 44. vydanie, 1990, str. 1950 až 1952.

Výroba prednizonu je opísaná v US patentoch č.

897 216 a 3 134 718 (Shering). Prednizon je dostupný na trhu od viacerých výrobcov, podobne ako iné kortikosteroidy (všeobecný prehlad pozri v hore uvedenej publikácii Physicians' Desk Reference.

Murinná monoklonálna protilátka voči humánnemu antigénu T3 (tu označovaná ako OKT3) je dostupná pod označením Ortoclone OKT^^R^3. Informácie vzťahujúce sa k tomuto produktu a uvádzajúce tiež dávkovanie a podávanie a odkazy na spôsoby jej výroby sú uvedené v Physicians' Desk Reference 44. vydanie, 1990, str. 1553 až 1554.

Výroba mykofenolovej kyseliny je opísaná v britských patentoch 1 157 099, 1 157 100 a 1 158 387 (ICI).

15-deoxyspergualin je derivátom spergualinu, ktorý bol objavený vo filtrátoch kultúry bakteriálneho kmeňa

... BGM162-aFZ (Ochiai et al. Prolongation of Rat Heart Allo graft Survival by 15-deoxyspergualin, J. Antibiot. (Tokyo) 1987; 40: 249.

Mizoribin je opísaný v US patente č. 3 888 843 (Toyo Jožo).

Mizoprostol je analóg prostaglandínu (PGE1) a je opísaný v US patente č. 3 965 143 (Searle) a v US patente č. 4 132 738 (Miles).

Rapamycin je opísaný v US patentoch č. 4 650 803,

316 885, 4 885 171, 3 993 749 a 3 929 992 (všetky Ayerst).

Protilátky voči proteínu receptoru IL-2 sú opísané v patentoch č. 4 578 335 a 4 845 198 (Immunex), patentovej prihláške USSN 7/341 361 a US patente č. 4 892 827 (Pastan et al.).

Vynález sa tiež týka spôsobov liečby rakoviny cicavcov zahŕňajúcej leukémiu, lymfómy a tuhé nádory, vrátane nádorov podžalúdkovej žľazy, mliečnej žľazy, hrubého čreva, prsníka, pľúc, epitelu a melanómov. Táto liečba sa uskutočňuje tak, že sa pacientovi, ktorý je postihnutý takým nádorom podáva zlúčenina všeobecného vzorca 1 až 4 definovaná hore v terapeutickom množstve, ktoré účinne inhibuje nádory.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 podľa vynálezu je možné podávať v kombinácii s druhým imunosupresívnym činidlom, pričom je možné znížiť dávky obidvoch liečiv pri zachovaní požadovaného terapeutického účinku. Pri kombinovanej liečbe podľa vynálezu je teda možné použiť nižšie dávky každej zložky, čo sa prejaví znížením nepriaznivých toxických účinkov týchto zložiek. Znížené dávkovanie minimalizuje potenciálne vedľajšie účinky týchto zlúčenín a zaisťuje tak zvýšené rozmedzie bezpečnosti vzhľadom na rozmedzie bezpečnosti každej zo zložiek použitých individuálne.

Pod označením terapeuticky účinné množstvo sa rozumie množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4, ktoré je pri podaní bunke alebo cicavcovi, nech už sa toto podanie vykoná izolovane alebo v kombinácii s druhým prídavným imunosupresívnym činidlom, účinné pre zamedzenie alebo zlepšenie chorobného stavu alebo postupu choroby.

Pod označením podávanie v kombinácii alebo kombinácia, pokiaľ sa používa v súvislosti so zložkou i) a zložkou ii) podľa vynálezu, sa rozumie, že sa zložky podávajú liečenej bunke alebo cicavcovi súčasne. Pokiaľ sa podáva kombinácia, môžu sa jednotlivé zložky podávat v rovnaký okamih alebo postupne v akomkoľvek poradí v rôznych okamihoch. Zložka i) a ii) sa teda môže podávat oddelene, ale dostatočne blízko v čase, aby sa dosiahol požadovaný terapeutický účinok.

Predmetom vynálezu je tiež farmaceutická súprava, ktorej podstata spočíva v tom, že zahŕňa alebo sa v podstate skladá z farmaceutického prostriedku obsahujúceho zlúčeninu všeobecného vzorca 1 až 4 alebo zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 spolu s farmaceutickým prostriedkom obsahujúcim aspoň jedno prídavné imunosupresívne činidlo. Vynález sa tiež týka spôsobov použitia takých farmaceutických súprav pre liečbu odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, psoriasis, autoimunitných chorôb, napríklad systemického lupus erytematosus, reumatoidnej artritis, sklerosis multiplex, myasténia gravis, inzulín-dependentnej diabetes, ako tiež chronických inflamatorných chorôb, ako je napríklad Crohnova choroba a primárna biliárna cirhóza cicavcov. Hore uvedené príklady chorôb sú len ilustratívne a vynález nimi nie je obmedzený.

Predmetom vynálezu sú ďalej kombinačné produkty zahŕňajúce farmaceutický prostriedok obsahujúci zlúčeninu všeobecného vzorca 1 až 4 v podobe fyzikálnej kombinácie alebo v podobe jednotkovej dávkovacej formy s druhým imunosúpresívnym činidlom, farmaceutické súpravy obsahujúce tieto kombinačné produkty a spôsoby použitia takých farmaceutických súprav pre liečbu odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostitel, psoriasis, autoimunitných chorôb, napríklad systemického lupus erytematosus, reumatoidnej artritis, sklerosis multiplex, myasténia gravis, inzulín-dependentnej diabetes, ako tiež chronických inflama torných chorôb, ako je napríklad Crohnova choroba a primárna biliárna cirhóza cicavcov. Hore uvedené príklady chorôb sú len ilustratívne a vynález nimi nie je obmedzený.

Hore opísané zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 môžu obsahovat asymetrické centrá. Do rozsahu tohto vynálezu spadajú všetky chirálne, diastereomerické a racemické formy týchto zlúčenín. Pri danej zlúčenine prichádzajú teda do úvahu všetky chirálne diastereomerické a racemické formy, pokial nie je špecifická stereochémia zlúčeniny výslovne uvedená. Všetky stabilné geometrické izoméry prítomné v opisovaných zlúčeninách spadajú do rozsahu tohto vynálezu a pri danej zlúčenine prichádzajú do úvahy všetky geometrické izomérne formy uvedenej štruktúry, pokiaľ nie je konkrétne uvedená špecifická izomérna forma.

Pokiaľ sa niektorá z premenných vyskytuje v ktorejkoľvek zložke alebo vo všeobecnom vzorci 1, 2, 3 alebo 4 alebo v akomkoľvek inom vzorci viacej ako raz, jej definícia je pri každom výskyte nezávislá na definícii pri všetkých ostatných výskytoch. Tak napríklad pokiaľ sa uvádza, že skupina je prípadne substituovaná až tromi skupinami R⁸, znamená to, že táto skupina nie je substituovaná alebo je substituovaná jednou až tromi skupinami R⁸, pričom význam R⁸ je pri každom výskyte zvolený nezávisle z definovaného zoznamu možných významov R⁸. Kombinácie substituentov a/alebo premenných sú prípustné len za predpokladu, že majú za následok vznik stabilných zlúčenín.

Pod označením acylskupina s 1 až 4 atómami uhlíka sa rozumie alkylskupina s 1 až 3 atómami uhlíka pripojená prostredníctvom karbonylového mostíka (tzn. skupina vzorca -C(=O)-alkyl, kde alkyl obsahuje 1 až 3 atómy uhlíka).

Pod označením alkylskupina sa rozumie nasýtená alifatická uhľovodíková skupina s priamym alebo rozvetveným reťazcom, obsahujúca špecifikovaný počet atómov uhlíka.

Pod označením alkoxyskupina sa rozumie alkylskupina so špecifikovaným počtom atómov uhlíka, ktorá je pripojená prostredníctvom kyslíkového mostíka.

Pod označením alkyltioskupina sa rozumie alkylskupina so špecifikovaným počtom atómov uhlíka, ktorá je pripojená prostredníctvom sírneho mostíka.

Pod označením alkylsulfinylskupina sa rozumie alkylskupina so špecifikovaným počtom atómov uhlíka, ktorá je pripojená prostredníctvom sulfinylového mostíka.

Pod označením substituovaný sa v tomto opisuje rozumie, že jeden alebo viaceré atómy vodíka na označenom atómu sú nahradené niektorým zvyškom alebo skupinou z uvedeného súboru, za predpokladu, že sa neprekročí normálne mocenstvo označeného atómu a že táto substitúcia má za následok vznik stabilnej zlúčeniny.

Pod označením stabilná zlúčenina alebo stabilná štruktúra sa tu rozumie, že príslušná zlúčenina je dosta točne robustná, aby prežila izoláciu z reakčnej zmesi až do dosiahnutia užitočného stupňa čistoty a spracovanie na účinné terapeutické činidlo.

Pod označením farmaceutický vhodné soli sa rozumejú deriváty hore uvedených zlúčenín, ktoré sú modifikované vytvorením solí s kyselinami alebo zásadami. Ako neobmedzujúce príklady je možné uviesť soli bázických zvyškov, ako amínových zvyškov, s minerálnymi alebo organickými kyselinami; soli kyslých zvyškov, ako zvyškov karboxylových kyselín, s alkalickými kovmi alebo organickými zásadami.

Farmaceutický vhodné soli zlúčenín podlá vynálezu je možné pripravovať reakciou týchto zlúčenín vo forme voľných kyselín alebo báz so stechiometrickým množstvom príslušnej zásady alebo kyseliny vo vode alebo v organickom rozpúšťadle alebo ich zmesi. Prednosť sa pritom obyčajne venuje nevodnému prostrediu, ako je dietyléter, etylacetát, etanol, izopropylalkohol alebo acetonitril. Zoznam vhodných solí je možné nájsť v publikácii Remington's Pharmaceutical Sciences, 17. vydanie, Mack Publishing Company, Easton, PA, USA 1985, str. 1418. Táto citácia je tu uvedená náhradou za prenesenie jej obsahu do opisu tohto vynálezu.

Všetky citácie uvedené v tomto texte predstavujú náhradu na prenesenie ich celého obsahu do tohto opisu.

Syntéza

Zlúčeniny podľa vynálezu je možné syntetizovať pri použití ďalej opísaných postupov, syntetických postupov známych v odbore organickej syntézy alebo ich obmien, ktoré sú známe odborníkom v tomto odbore. Prednostné postupy sú uvedené ďalej, ale pre vynález nepredstavujú žiadne obmedzenie.

Všetky ďalej uvedené citácie predstavujú náhradu na prenesenie ich celého obsahu do tohto opisu.

Ďalej uvedené schémy a vysvetíujúce texty sú zamerané na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1 z príslušných východiskových látok a medziproduktov. Je však treba chápať, že diskutované postupy sa neobmedzujú na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1, ale je možné ich použiť rovnako dobre na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 2, 3 a 4 tak, že sa vhodným spôsobom nahradia východiskové látky a medziprodukty príslušnými analógmi. Napriek tomu, že štruktúry znázornené v týchto schémach opisujú zlúčeniny všeobecného vzorca 1, je zrejmé, že analogické schémy je možné použiť na syntézu zlúčenín všeobecného vzorca 2, 3 a 4.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 a 4 je možné vyrobiť reakciou znázornenou v schéme 1 (ktorá predstavuje uskutočnenie tejto reakcie pre výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1). Vhodne substituovaný izatín všeobecného vzorca. 5 sa kondenzuje s vhodne substituovaným cyklickým ketónom všeobecného vzorca 6. Táto kondenzácia, ktorá sa obyčajne označuje názvom Pfitzingerovho kondenzácia, je dobre známa z chemickej literatúry (pozri napríklad Buu-Hoi et al., J. Org. Chem. (1953) 18:1209 a Jones, Quinolines Part I, 1977, Wiley, str. 197 - 207). Táto reakcia sa obyčajne uskutočňuje vo vhodnom rozpúšťadle, ako je etanol alebo zmesi etanolu a vody, v prítomnosti vhodnej bázy, ako je hydroxid sodný alebo hydroxid draselný, pri teplote v rozmedzí od asi 5°C do teploty varu použitého rozpúšťadla, prednostne pri teplote varu tohto rozpúšťadla. Po okyslení vzniknutej reakčnej zmesi minerálnou kyselinou, ako je kyselina chlorovodíková, alebo organickou kyselinou, ako je kyselina octová, sa získajú zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4. Alternatívne sa zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4 môžu priamo izolovať z reakčnej zmesi vo forme solí, ako sodných alebo draselných solí.

Schéma 1

Alternatívne je možné zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4 pripraviť dvojstupňovou reakčnou sekvenciou znázornenou v schéme 2 (ktorá predstavuje uskutočnenie tejto reakčnej sekvencie pre výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1). Táto alternatívna sekvencia dvoch reakcií má prednosť, pokial je ketón všeobecného vzorca 6 nestály za reakčných podmienok, ktoré je potrebné použiť pri reakcii podlá schémy 1, alebo pokial za týchto podmienok nereaguje. Pri tejto alternatívnej reakčnej sekvencii sa vhodne substituovaný izatín všeobecného vzorca 5 nechá reagovať s vhodne substituovaným cyklickým ketónom všeobecného vzorca 6 vo vhodnom rozpúšťadle, ako je etanol, v prítomnosti vhodnej bázy, ako je dietylamín alebo pyrolidín, pri teplote v rozmedzí od asi 5°C do teploty varu použitého rozpúšťadla, a získa sa pritom intermediárny produkt aldolovej kondenzácie všeobecného vzorca 7. Tento produkt všeobecného vzorca 7 sa potom nechá d’alej reagovať vo vhodnom rozpúšťadle, ako je dimetyléter etylénglykolu alebo dioxán, v prítomnosti minerálnej kyseliny, ako je vodná kyselina chlorovodíková, alebo organickej kyseliny, ako je kyselina metánsulfónová, v množstve, ktoré zodpovedá približne 25 až 100 % objemu tohto rozpúšťadla. Teplota reakčnej zmesi leží v rozmedzí od asi 5°C do teploty varu rozpúšťadla. Po odstránení rozpúšťadla a spracovaní zvyšku vodou sa získa zlúčenina všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4.

Schéma 2

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4, kde R³ predstavuje fenylskupinu, furylskupinu, tienylskupinu, pyridylskupinu, tiazolylskupinu alebo oxazolylskupinu, pričom každá z týchto skupín je prípadne substituovaná, je alternatívne možné pripraviť pri použití reakčnej sekvencie znázornenej v schéme 3 (ktorá predstavuje uskutočnenie tejto reakčnej sekvencie pre výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1). Pri postupu podlá tejto sekvencie sa ketón všeobecného vzorca 8 (kde substituent R³ ketónu všeobecného vzorca 6 je nahradený príslušným substituentom, ako je bróm) kondenzuje s izatínom všeobecného vzorca 5 pri použití Pfitzingerovej kondenzácie analogickej postupu znázornenému v schéme 1 alebo pri použití dvojstupňovej reakčnej sekvencie analogickej postupu znázornenému v schéme 2, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca 9. Táto zlúčenina sa potom kopuluje s arylboritou kyselinou alebo heteroarylboritou kyselinou všeobecného vzorca R³-B(OH)₂ pri použití štandardnej kopulačnej reakcie, ako je reakcia opísaná v Miyara et al. (Synt. Comm. (1981) 11:513), ktorá býva označovaná názvom Suzukiho kopulácia, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4. Podmienkou pre použitie tejto reakčnej sekvencie je, že R¹ a R² nepredstavuje bróm.

Určité substituenty v zlúčeninách všeobecného vzorca 5 a/alebo 6 nemusia byť kompatibilné s reakčnými podmienkami pre výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4. V týchto prípadoch je možné substituenty nahradiť príslušnými vhodnými chránenými formami požadovaných substituentov alebo vhodnými prekurzormi požadovaných substituentov. Po izolácii produktu reakčnej sekvencie znázornenej v schéme 1, 2 alebo 3 sa požadované substituenty môžu dotvoriť vhodnými deprotekčnými alebo inými manipuláciami tak, aby sa získali zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4. Prípady, kedy je potrebný rovnaký postup sú odborníkom v tomto odboru zrejmé, rovnako tak ako metódy, ktoré je nutné použiť pri konverzii na požadované zlúčeniny.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4, kde X predstavuje skupinu vzorca CR⁵=CR⁶, CR⁶=N alebo N=CR⁶, je možné pripravil zo zodpovedajúcich zlúčenín, kde X predstavuje CHR⁵CHR⁶, CHR⁶NH alebo NHCHR⁶, spôsobmi dobre známymi v tomto odboru. Ako príklad je možné uviesť spracovanie 2,3dichlór-5,6-dikyano-l,4-benzochinónu v rozpúšťadle, ako je benzén alebo toluén spôsobom opísaným v Pataki et al. [J. Org. Chem. (1987) 52:2226] a spracovanie pomocou paladia na aktívnom uhlí, ktoré je opísané v Garrett et al., Tetrahedron Lett. (1969) 191.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4 obsahujúce acylovú skupinu vo význame symbolu R¹ a/alebo R⁷ je možné vyrobiť zo zodpovedajúcej zlúčeniny, kde R⁴ a/alebo R⁷ predstavuje atóm vodíka, pri použití spôsobov, ktoré sú dobre známe v tomto odboru, ako je acylácia chloridom kyseliny alebo anhydridom kyseliny.

Izatíny všeobecného vzorca 5 použité ako východiskové látky pre výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4 sú buď obchodne dostupné alebo sa dajú vyrobiť spôsobmi opísanými v publikácii Papp, Adv. Heterocyclic Chem. (1975), 18:1 a v citáciách tu uvedených.

Ketóny všeobecného vzorca 6 (ktoré je možné použiť na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 1 a pod ktorými sa v nasledujúcich diskusiách rozumejú tiež ketóny, ktoré sa dajú použiť na výrobu zlúčenín všeobecného vzorca 2, 3 alebo 4), je možné vyrobiť pri použití rôznych štandardných metód, ktoré sú dobre známe z literatúry. Niekolko použiteľných metód je uvedených v tomto opise, ale rozumie sa, že uvedené metódy predstavujú ilustratívne príklady a že vynález nie je na ich použitie nijak obmedzený.

V prípadoch, kedy sú východiskové látky dostatočne reaktívne (čo je zrejmé odborníkom v tomto odboru), sa ketóny všeobecného vzorca 6 môžu pripraviť Friedel-Craftsovou acyláciou, ktorá je ilustrovaná v schéme 4. Vhodný prekurzor karboxylovej kyseliny všeobecného vzorca 10 sa môže bud’ priamo cyklizovať na zlúčeninu všeobecného vzorca 6 pri použití kyslého katalyzátoru, ako je kyselina sírová, kyselina metánsulfónová alebo kyselina polyfosforečná, prípadne vo vhodnom rozpúšťadle, alebo sa môže kyselina najskôr štandardnými postupmi aktivovať konverziou na zodpovedajúci chlorid kyseliny alebo anhydrid kyseliny a potom sa takto vzniknutá aktivovaná zlúčenina môže cyklizovať pri použití vhodnej Lewisovej kyseliny, ako katalyzátoru, napríklad pri použití chloridu hlinitého alebo fluoridu boritého vo vhodnom rozpúšťadle. Friedel-Craftsova acylácia je dobre známa z chemickej literatúry a je v rozsiahlo dokumentovaná v rôznych prehladoch, ako je napríklad Gore, kapitola 31 v publikácii Olah, Friedel-Crafts and Related Reactions, zv. 3, 1964 Interscience Publishers. Táto metóda je obmedzená na tie prípady, pri ktorých je kruh, na ktorom má acylácia prebehnúť, dostatočne reaktívny za Friedel-Craftsových acylačných podmienok a napríklad sa jedná o benzénový alebo tiofénový kruh. Karboxylové kyseliny všeobecného vzorca 10 je možné vyrobiť pri použití reakcií a postupov, ktoré sú dobre známe z chemickej literatúry.

Schéma 4

6

Ketóny všeobecného vzorca 6 je tiež možné vyrobiť pri použití reakčnej sekvencie znázornenej v schéme 5. Vhodná východisková látka všeobecného vzorca 11, kde G^x a G predstavujú vhodné funkčné skupiny, ako sú skupiny esterov karboxylových kyselín, nitrilové skupiny alebo karboxyskupiny, sa môže cyklizovať pri použití podmienok vhodných pre 19 substituenty G a G , za vzniku medziproduktu všeobecného vzorca 12, ktorý môže byt ďalej premenený na ketón všeobecného vzorca 6. Pokial G¹ a G² predstavujú skupiny esterov karboxylových kyselín, je táto cyklizácia všeobecne známa pod označením Dieckmannova kondenzácia. Pokial predstavujú G¹ a G² nitrilové skupiny, býva táto cyklizácia obyčajne označovaná názvom Thorpe-Zieglerova kondenzácia. Tieto reakcie sú dobre známe z chemickej literatúry, viď napríklad Schaefer et al., Org. Reactions (1967) 15:1 a je možné je vykonávať vo vhodnom rozpúštadle, pri použití bázického katalyzátoru, ako je metoxid sodný, etoxid sodný alebo terc.butoxid draselný. Pokial G¹ a G² predstavujú karboxyskupiny, môže sa reakcia vykonávať pôsobením acetanhydridu a kyseliny octovej spôsobom opísaným v Normant-Chefnay et al., Compt. Rend. Acad. Sci. (C) (1968) 267:547. Cyklizovaný medziprodukt všeobecného vzorca 12 sa potom môže nechať ďalej reagovať za vhodných podmienok, pri ktorých dochádza k odštiepeniu skupiny G², a tak sa získa požadovaný ketón všeobecného vzorca 6. Také podmienky sú dobre známe z chemickej literatúry a obyčajne zahŕňajú kyslo alebo bázický katalyzovanú hydrolýzu nitrilu alebo esteru na zodpovedajúcu karboxylovú kyselinu, ktorá sa potom dobre známymi spôsobmi dekarboxyluje na zlúčeninu všeobecného vzorca 6. Pokial G¹ n

a G predstavujú karboxyskupiny, medziprodukt všeobecného vzorca 12 sa neizoluje, ale sa dekarboxyluje v reakčnej zmesi za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca 6 priamo.

1

2

Ketóny všeobecného vzorca 6, kde X predstavuje skupinu CH₂O alebo CH₂S, je možné vyrobiť pri použití reakčnej sekvencie znázornenej v schéme 6. Príslušný metylketón všeobecného vzorca 13, kde Y predstavuje atóm kyslíka alebo síry, sa môže premeniť na zlúčeninu všeobecného vzorca 14, kde vlnovka znamená bud jednoduchú alebo dvojnú väzbu a kde R bud’ predstavuje alkylskupinu, ako je metylskupina alebo etylskupina alebo NR₂ predstavuje cyklickú aminoskupinu, ako je pyrolidínová, piperidínová alebo morfolínová skupina. Pokial vlnovka prestavuje jednoduchú väzbu/ označuje sa táto reakcia názvom Mannichova reakcia. Mannichova reakcia je dobre známa z chemickej literatúry (viď napríklad Blicke, Org. Reactions (1942) 1:303; Cox et al., Synthesis (1989), 709). Pokial vlnovka predstavuje dvojnú väzbu, môže sa táto reakcia vykonávať napríklad tak, že sa zlúčenina všeobecného vzorca 13 kondenzuje so zlúčeninou, ako je dimetylacetal Ν,Ν-dimetylformamidu (pozri Lin et al., J. Heterocyclic Chem. (1977) 14:345). V niektorých prípadoch zlúčenina všeobecného vzorca 14 môže spontánne cyklizovať za vzniku požadovanej . zlúčeniny všeobecného vzorca 15 (ktorá je ekvivalentná ketónom všeobecného vzorca 6, kde X predstavuje skupinu vzorca CH₂O alebo CH₂S), žatia! čo v iných prípadoch sa môže cyklizácia indukovať pôsobením vhodného činidla, ako je kyslý alebo bázický katalyzátor. Pokial vlnovka vo všeobecnom vzorci 14 predstavuje dvojnú väzbu, potom ketokruh v zlúčenine všeobecného vzorca 15 bude obsahovať dvojnú väzbu. Túto dvojnú väzbu je možné redukovať štandardnými postupmi známy36 mi z literatúry, a tak získať požadovanú zlúčeninu všeobecného vzorca 15.

2³

R³ predstavuje fenylskupinu, furylskupinu, tienylskupinu, pyridylskupinu, tiazolylskupinu alebo oxazolylskupinu, pričom každá z týchto skupín je prípadne substituovaná, môžu sa ketóny všeobecného vzorca 6 tiež syntetizovať zo zodpovedajúceho ketónového prekurzoru všeobecného vzorca 16, kde G predstavuje atóm brómu alebo hydroxyskupinu, kopulačnou reakciou s arylboritou kyselinou alebo heteroarylboritou kyselinou spôsobom znázorneným v schéme 7. Pokiaľ G prestavuje atóm brómu, môže sa táto kopulačná reakcia vykonávať pri použití Suzukiho kopulácie zmieňovanej hore v súvislosti s opisom schémy 3. Alternatívne, pokiaľ G predstavuje hydroxyskupinu, môže sa táto hydroxyskupina aktivovať premenením na zodpovedajúcu trifluórmetánsulfonátovú skupinu pri použití štandardných metód. Výsledný trifluórmetánsulfonát je možné kopulovať s arylboritou kyselinou alebo heteroarylboritou kyselinou, napríklad pri použití postupu opísaného v Oh-e et al. (Synlett, 1990, 221) .

6

Príklady výroby ketónových východiskových látok všeobecného vzorca 6 a podobných ketónov, ktoré je možné použiť na syntézu zlúčenín všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4, sú uvedené ďalej.

i

Všetky teploty topenia sú nekorigované. Všetky reakcie sa uskutočňujú pod atmosférou dusíka, pokial to nie je uvedené inak. Všetky obchodne dostupné chemikálie sa používajú v tom stave, v ktorom sa zakúpia. Chromatografia sa uskutočňuje na silikagélu Merck 60 (230 až 400 mesh, velkosť častíc 38 až 63 pm). Pomery pri elučných činidlách použitých na chromatografiu sú objemové. Organická fáza, ktorá sa získa pri extrakcii rozpúšťadlo-rozpúšťadlo, sa - pokial to nie je uvedené inak - vysuší síranom horečnatým. Rozpúšťadlá sa obyčajne odstraňujú odparovaním pri zníženom tlaku v rotačnom odparovači, pokial to nie je uvedené inak. Polohy pikov v ¹H NMR spektra sa uvádzajú v dieloch na milión dielov (ppm), ako hodnota δ smerom dole od tetrametylsilánu, ako vnútorného štandardu. V spektrách NMR sa používajú tieto skratky: s = singlet, d = dublet, m = multiplet, dd = dublet dubletov, dm = dublet multipletov. Hmotnosťné spektrá sú získané chemickou ionizáciou pri použití amoniaku, ako reakčného plynu.

Príprava 6-(4-metylfenyl)-1-tetralónu

a) 6-Metoxytetralón (50 g, 280 mmol) sa suspenduje v ladovej kyseline octovej (250 ml). K suspenzii sa pridá kyselina bromovodíková (47%, 500 ml). Získaná zmes sa 6 hodín zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a naleje na 500 g rozdrveného ladu. Po 1 hodine sa vzniknutá zrazenina zhromaždi a prekryštalizuje z etanolu. Získa sa 32 g 6-hydroxytetralónu. Matečný lúh sa skoncentruje, čím sa získa ďalších 9 g produktu s teplotou topenia 149 až 152°C.

¹H NMR (CDC1₃): δ 7,80 (d, 1H), 6,78 (d, 1H), 6,68 (s, 1H), 2,90 (t, 2H), 2,55 (t, 2H), 2,05 (m, 2H).

b) Dávka produktu z odseku a) (9,0 g, 55,5 mmol) sa rozpustí v dimetoxyetáne (100 ml). K roztoku sa pridá práškovitý uhličitan draselný (16,88 g, 122 mmol). Reakčná zmes sa 10 minút pod atmosférou dusíka zahrieva k spätnému toku, potom ochladí na teplotu miestnosti a pridá sa k nej N-fenyltrifluórmetánsulfónimid (19,85 g, 55,5 mmol). Získaná zmes sa 0,5 hodiny zahrieva k spätnému toku a potom ochladí na teplotu miestnosti. Rozpúšťadlo sa dekantuje a pevný zvyšok sa premyje ďalším dimetoxyetánom. Premývacie lúhy sa pridajú k dekantovanému roztoku a spojené rozpúšťadlá sa odparia. Olejovitý zvyšok sa prečistí stĺpcovou chromátografiou na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 5:1, ako elučného činidla. Získa sa 15,7 g (96 %) 6-trifluórmetánsulfonyloxy-l-tetralónu vo forme špinavo bielej pevnej látky.

^ΧΗ NMR (CDC1₃): δ 8,15 (d, 1H), 7,25 - 7,15 (m, 2H), 3,02 (t, 2H), 2,65 (t, 2H), 2,18 (m, 2H).

c) Dávka produktu z odseku b) (8,0 g, 27,2 mmol),

4-metylfenylboritej kyseliny (4,07 g, 29,9 mmol) a práškovitý tribázický fosforečnan draselný (8,65 g, 40,7 mmol) sa suspenduje v bezvodom dioxáne. Reakčná zmes sa odplynuje tak, že sa suspenziou nechá 10 minút prebublávať dusík. K zmesi sa pridá tetrakis(trifenylfosfín)paladium (943 mg, 0,8 mmol) a získaná zmes sa 5 hodín zahrieva k spätnému toku, nechá schladnúť na teplotu miestnosti a zriedi dietyléterom. Zriedená zmes sa prefiltruje a filtrát sa odparí. Zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagélu pri použití dichlórmetánu, ako elučného činidla. Získa sa 2,2 g (34 %) 6(4-metylfenyl)-1-tetralónu vo forme špinavo bielej pevnej látky.

¹H NMR (CDC1₃): δ 8,05 (d, 1H), 7,58 - 7,25 (m, 6H) , 3,05 (t, 2H), 2,64 (t, 2H), 2,40 (s, 3H) Hmotnosťné spektrum (metánová chemická ionizácia) m/z 265 (M+C₂H₅), 237 (M+H).

Príprava 2-fenyl-7,8-dihydrochinolín-5(6H)-onu

3-Aminocyklohexenón (5,55 g, 50 mmol) a hydrochlorid 3-dimetylaminopropiofenónu (10,65 g, 50 mmol) sa suspenduje v íadovej kyseline octovej (15 ml). Suspenzia sa zahrieva 1 hodinu k spätnému toku. Vzniknutá zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a opatrne naleje do 20% vodného roztoku uhličitanu sodného. Potom čo ustane vývoj plynu sa zvyšok extrahuje chloroformom, vysuší bezvodým uhličitanom sodným, prefiltruje a odparí. Zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagélu pri použití zmesi chloroformu a dichlórmetánu v pomeru 1:1, ako elučného činidla. Získa sa 2,95 g (26 %)

2-fenyl-7,8-dihydrochinolín-5(6H)-onu vo forme špinavo bielej pevnej látky s teplotou topenia 128 až 130°C.

NMR (CDC1₃): δ 8,32 (d, 1H) , 8,05 (dd, 2H) , 7,66 (d, 2H) , 7,55 - 7,42 (m, 3H), 3,21 (t, 2H), 2,72 (t, 2H), 2,22 (m, 2H) .

Príprava 2-fenyl-7,8-dihydro-l,3-chinazolín-5(6H)onu

a) 1,3-Cyklohexándión (11,2 g, 100 mmol) sa suspenduje v dimetylacetale dimetylformamidu (28 ml). Získaná zmes sa 1 hodinu zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a.odparí sa z nej rozpúšťadlo. Získaná oranžová pevná látka sa prekryštalizuje z etylacetátu. Získa sa 12 g (72 %) 2-dimetylaminometylén-l,3-cyklohexándiónu vo forme svetle oranžových ihličiek s teplotou topenia 116 až 118°C. ¹H NMR (CDC1₃): δ 8,05 (s, 1H), 3,40 (s, 3H), 3,19 (s, 3H), 2,26 (t, 4H), 1,95 (m, 1H).

b) K bezvodému etanolu sa behom 15 minút opatrne po malých dávkach pridá sodík (1,09 g, 47 mmol). Získaná zmes sa mieša do úplného rozpustenia sodíka. K roztoku sa pridá hydrochlorid benzamidínu (7,80 g, 49 mmol) a potom dávka zlúčeniny z odseku a) (8,31 g, 50 mmol) rozpustená v etanole (30 ml). Získaná zmes sa 1 hodinu zahrieva k spätnému toku a ochladí na teplotu miestnosti. Rozpúšťadlo sa odparí, zvyšok sa zmieša s vodou (100 ml) a produkt sa odfiltruje. Získaný produkt sa prekryštalizuje z etylacetátu, čím sa získa 5,2 g (42 %) 2-fenyl-7,8-dihydro-l,3chinazolín-5(6H)-onu vo forme svetle žltých kociek s teplotou topenia 122 až 124°C.

^XH NMR (CDC1₃): δ 9,25 (s, 1H), 8,55 (dd, 2H), 7,58 - 7,48 (m, 3H), 3,18 (t, 2H), 2,74 (t, 2H), 2,24 (m, 2H) Hmotnosťné spektrum m/z 225 (M+H).

Príprava 7-fenyltiochromán-4-onu

a) 3-Brómtiofenol (10 g, 52,9 mmol) sa rozpustí v akrylonitrile (11,28 g, 213 mmol). K roztoku sa pridá Triton B (1 ml), pričom prebehne exotermická reakcia, vplyvom ktorej sa dosiahne teplota spätného toku bez ďalšej dodávky tepla. Získaná zmes sa nechá schladnúť na teplotu miestnosti a naleje do chladného vodného hydroxidu sodného (2%, 200 ml). Zriedená zmes sa extrahuje dietyléterom. Organická vrstva sa vysuší, prefiltruje a odparí. Získa sa 12 g (93 %) 3-[(3-brómfenyl)tiojpropionitrilu vo forme žltohnedého oleja.

^XH NMR (CDC1₃): δ 7,54 (s, 1H), 7,42 (d, 1H), 7,32 (d, 1H), 7,25 - 7,15 (m, 2H), 3,15 (t, 2H), 2,62 (t, 2H) Hmotnosťné spektrum m/z 261, 259 (M+NH₄).

b) Produkt z odseku a) (12,0 g, 50 mmol) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (10 ml). K roztoku sa pridá koncentrovaná kyselina chlorovodíková (250 ml) a reakčná zmes sa 4 hodiny zahrieva k spätnému toku. Potom sa zmes ochladí na teplotu miestnosti a naleje na 250 g rozdrveného ľadu. Potom, keď sa ľad roztopí, sa odfiltruje zrazenina, ktorá sa rozpustí v nasýtenom vodnom roztoku hydrogenuhličitanu sodného (250 ml) a získaný roztok sa premyje etylacetátom. Vodná vrstva sa opatrne okyslí koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a extrahuje etylacetátom. Organická fáza sa vysuší, prefiltruje a odparí. Získa sa 7,4 g (54 %)

3-[(3-brómfenyl)tioJpropánovej kyseliny vo forme bieleho prášku s teplotou topenia 87 až 88°C.

^TH NMR (DMSO-dg): δ 7,52 (s, 1H), 7,40 - 7,25 (m, 3H), 3,18 (t, 2H), 2,53 (t, 2H)

Hmotnosťné spektrum m/z 280, 278 (M+NH₄), 262, 260 (m+H).

c) Dávka produktu z odseku b) (2,61 g, 10 mmol) sa rozdrví na prášok a pridá ku koncentrovanej kyseline sírovej (8 ml). Získaná zmes sa mieša 3 hodiny pri teplote miestnosti a naleje na ľad. Keď sa ľad roztopí, zmes sa extrahuje etylacetátom. Organický extrakt sa opatrne premyje nasýteným vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a potom roztokom chloridu sodného. Organická fáza sa vysuší, prefiltruje a odparí. Získaný produkt sa prekryštalizuje zo zmesi benzénu a hexánu. Získa sa 1,6 g (66 %) 7-brómtiochromán-4-onu vo forme bieleho prášku s teplotou topenia 55 až 57°C.

¹H NMR (CDC1₃): δ 7,94 (d, 1H), 7,45 (s, 1H), 7,30 (dd, 1H), 3,25 (t, 2H), 2,97 (t, 2H)

Hmotnosťné spektrum m/z 262, 260 (M+NH₄), 245, 243 (M+H).

d) Produkt z odseku c) (15,00 g, 61,47 mmol), fenylboritá kyselina (7,52 g, 61,67 mmol) a tetrabutylamóniumbromid (0,99 g, 3,07 mmol) sa rozpustí v toluéne (200 ml), vodnom-roztoku uhličitanu sodného (2M, 60 ml) a etanole (30 ml). Zmes sa odplynuje tak, že sa intenzívne miešanou zmesou nechá 0,5 hodiny prechádzať prúd dusíka. Potom sa k zmesi pridá tetrakis(trifenylfosfín)paladium (2,14 g, 1,8 mmol) a zmes sa cez noc (asi 16 hodín) zahrieva k spätnému toku. Získaná zmes sa potom ochladí na teplotu miestnosti a oddelia sa vrstvy. Vodná vrstva sa extrahuje etylacetátom (2 x 50 ml). Spojené organické vrstvy sa vysušia, prefiltrujú cez vrstvu silikagélu a filtrát sa odparí. Získaná biela pevná látka sa prekryštalizuje zo zmesi benzénu a hexánu. Získa sa 10,9 g (74 %) 7-fenyltiochromán-4-onu vo forme špinavo bieleho prášku s teplotou topenia 85 až 87°C. ¹H NMR (CDC1₃): S 8,17 (d, 1H), 7,60 - 7,36 (m, 7H), 3,24 (t, 2H), 2,98 (t, 2H)

Hmotnosťné spektrum m/z 258 (M+NH₄) 241 (M+H).

Príprava 7-(4-metylfenyl)chromán-4-onu

a) 3-Brómfenol (100 g, 580 mmol) a trietylamín (104 ml, 750 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne (500 ml). Získaný roztok sa ochladí v ladovom kúpeľu a prikvapká sa k nemu acetylchlorid (49,7 g, 630 mmol). Po. 1 hodine sa ľadový kúpeľ odstaví a získaná zmes sa mieša cez noc (asi 16 hodín) pri teplote miestnosti. Potom sa zmes premyje kyselinou chlorovodíkovou (IN, 250 ml), vodou (250 ml), 5% hydrogenuhličitanom sodným (250 ml) a roztokom chloridu sodného (250 ml). Organická vrstva sa vysuší a odparí. Získa sa 124 g (99 %) 3-brómfenylacetátu vo forme svetle hnedej kvapaliny. ¹H NMR (CDC1₃): S 7,36 (d, 1H), 7,32 - 7,20 (m, 2H), 7,05 (d, 1H), 2,28 (s, 3H).

b) Produkt z odseku a) (60 g, 280 mmol) sa pridá k chloridu hlinitému (120 g, 890 mmol). Získaná zmes sa na 3 hodiny umiestni do olejového kúpeľa s teplotou 160°C, potom nechá schladnút na teplotu miestnosti a naleje do zmesi 300 g ľadu a kyseliny chlorovodíkovej (IN). Po roztopení ľadu sa zmes extrahuje etylacetátom. Organická vrstva sa vysuší, prefiltruje cez vrstvu silikagélu a odparí. Získaný svetle žltý olej za vákua stuhne. Získa sa 53 g (88%)

4-bróm-2-hydroxyacetofenónu.

^XH NMR (CDC1₃): δ 12,32 (s, 1H), 7,58 (d, 1H), 7,18 (s, 1H), 7,05 (d, 1H), 3,60 (s, 3H).

c) Produkt z odseku b) (53 g, 250 mmol) sa rozpustí v dimetylacetale dimetylformamidu (98 ml). Roztok sa 1 hodinu pod atmosférou dusíka zahrieva k spätnému toku, pričom sa vytvorí zrazenina. Zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a opatrne sa k nej pridá ladová kyselina octová (100 ml). Získaná zmes sa 1 hodinu varí pod spätným chladičom. Alikvotná vzorka reakčnej zmesi sa podrobí analýze chromatografiou na tenkej vrstve a NMR, ktorá ukáže, že reakcia neprebehla úplne. K zmesi sa teda pridá ďalšia kyselina octová (100 ml). Získaná zmes sa ďalšie 2 hodiny varí pod spätným chladičom a nechá cez noc (asi 16 hodín) stáť pri teplote miestnosti. Vzniknutá zrazenina sa odfiltruje, vysuší a prekryštalizuje z etanolu. Získa sa 37 g (68 %) 7-brómchromén-4-onu. Matečný lúh sa skoncentruje, čím sa získa ďalších 12 g produktu s teplotou topenia 154 až 155°C. ¹H NMR (CDC1₃): 8 8,06 (d, 1H), 7,82 (d, 1H), 7,62 (s, 1H), 7,55 (d, 1H), 6,35 (d, 1H)

Hmotnosťné spektrum m/z 244, 242 (M+NH₄), 225, 227 (M+H).

d) Produkt z časti c) (4,5 g, 20 mmol), 4-metylfenylboritá kyselina (3,26 g, 24 mmol) a tetrabutylamóniumbromid (322 mg, 1 mmol) sa rozpustí v zmesi toluénu (40 ml), etanolu (10 ml) a 2M vodnom roztoku uhličitanu sodného. Zmes sa odplynuje prebublávaním prúdom dusíka pri intenzívnom miešaní počas 0,5 hodiny. Pridá sa tetrakis(trifenylfosfín)paladium (139 mg, 0,12 mmol) a zmes sa cez noc varí pod spätným chladičom (asi 16 hodín). Potom sa zmes ochladí na teplotu miestnosti a prefiltruje cez celit. Oddelia sa vrstvy a vodná vrstva sa extrahuje etylacetátom. Spojené organické vrstvy sa prefiltrujú cez vrstvu silikagélu a odparia. Získa sa 3,2 g (68 %) 7-(4-metylfenyl)chromén-4-onu vo forme svetle hnedého prášku s teplotou topenia 159 až 160°C.

¹H NMR (CDClj): δ 8,32 (d, 1H), 7,95 (d, 1H), 7,72 (m, 1H), 7,65 (d, 2H), 7,38 (d, 2H), 6,42 (d, 1H), 2,50 (s, 3H) Hmotnosťné spektrum m/z 237 (M+H)

e) Produkt z časti d) (1,80 g, 7,62 mmol) sa rozpustí v bezvodom tetrahydrofuráne (100 ml) a ochladí v kúpelu z ladu a acetónu. Prikvapká sa káliumtrisek.butylbórhydrid (l,0M roztok v tetrahydrofuráne, 7,6 ml, 7,6 mmol) a zmes sa 1 hodinu mieša pri teplote chladiaceho kúpeľa. Reakční zmes sa naleje do 20% vodného roztoku monobázického fosforečnanu draselného a extrahuje etylacetátom. Organická vrstva sa vysuší, prefiltruje a odparí. Prečistenie sa vykoná stĺpcovou chromátografiou na silikagélu pri použití zmesi chloroformu a dichlórmetánu 1:1. Získa sa 1,46 g (81 %) 7-(4-metylfenyl)chromán-4-onu vo forme špinavo bielej pevnej látky.

^XH NMR (CDC1₃): δ 7,85 (d, 1H), 7,52 (d, 2H), 7,35 - 7,18 (rn, 4H), 4,58 (t, 2H), 2,82 (t, 2H), 2,40 (s, 3H).

Príprava 7-fenylizochromán-4-onu

a) K zmesi 4-bróm-2-metylbenzoovej kyseliny (25,0 g, 116 mmol) a uhličitanu draselného (20,0 g, 145 mmol) v bezvodom dimetylformamide (75 ml) sa pri teplote miestnosti pod atmosférou dusíka pridá metyljodid (10,0 ml, 160 mmol). Získaná zmes sa mieša 18 hodín a naleje do vody. Zriedená zmes sa extrahuje etylacetátom (3 x 50 ml). Organické fázy sa spoja, premyjú roztokom síranu meďnatého (50 ml) a roztokom chloridu sodného (50 ml), vysušia a odparia. Zvyšok sa prečistí stĺpcovou chromátografiou na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 9:1, ako elučného činidla. Získa sa 21,0 g (79 %) metyl-4-bróm-2-metylbenzoátu vo forme čírej kvapaliny.

¹H NMR (CDC1₃): 8 7,85 (d, 1H), 7,42, 7,47 (m, 2H), 3,95 (s, 3H), 264 (s, 3H)

IR (in substancia) 1726 cm¹

Hmotnosťné spektrum m/z 197, 199 (M+H-OCH₃).

b) Zmes produktu z odseku a) (20,0 g, 87 mmol), N-brómsukcínimidu (15,54 g, 87 mmol) a benzoylperoxidu (0,21 g, 1 % molárny) v tetrachlórmetáne (75 ml) sa 3 hodiny zahrieva pod atmosférou dusíka k spätnému toku. Získaný roztok sa ochladí na teplotu miestnosti a prefiltruje. Filtrát sa skoncentruje na oranžový olej, ktorý behom státia vykryštalizuje. Vzniknutá biela pevná látka sa zhromaždi odsatím a prekryštalizuje z hexánu. Získa sa 15,23 g (56 %) metyl2-brómmetyl-4-brómbenzoátu vo forme bieleho prášku s teplotou topenia 78 až 79°C.

¹H NMR (CDC1₃): S 7,84 (d, 1H), 7,63 (s, 1H), 7,50 (dd, 1H), 4,89 (s, 2JH), 3,94 (s, 3H)

IR (KBr) 1722 cm^-1 Hmoťnostné spektrum m/z 325 (M+NH₄) Analýza pre CgHgB^C^: vypočítané: C 35,10, H 2,62, Br 51,89 nájdené: C 35,09, H 2,63, Br 51,67

c) Nátriumhydrid (1,43 g, 60% v oleji, 36 mmol) sa pod atmosférou dusíka suspenduje v bezvodom tetrahydrofuráne (10 ml). K suspenzii sa pri teplote miestnosti pridá roztok produktu z odseku b) (10,0 g, 32 mmol) a metylglykolátu (2,76 ml, 36 mmol) v bezvodom tetrahydrofuráne (40 ml). Získaná zmes sa 3 hodiny zahrieva k spätnému toku a ochladí na teplotu miestnosti. Vzniknutý roztok sa rozloží metanolom (2 ml), zmes sa naleje do vody (200 ml) a extrahuje etylacetátom (50 ml). Organická fáza sa premyje roztokom chloridu sodného, vysuší a odparí. Biely zvyšok sa prečistí stĺpcovou chromatografiou na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 4:1, ako elučného činidla. Získa sa 7,10 g (69 %) metyl-2-[(2-metoxy-2-oxoetoxy)-metyl]-4-brómbenzoátu vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia až 62°C.

¹H NMR (CDC1₃): δ 7,93 (s, 1H), 7,83 (d, 1H), 7,48 (dd, 1H), 5,01 (s, 2H), 4,25 (s, 2H), 3,88 (s, 3H), 3,79 (s, 3H) IR (KBr) 1758, 1720 cm“¹

Hmotnosťné spektrum m/z 334 (M+NH^) Analýza pre ^ci2^H13^BrO5^: vypočítané: C 45,45, H 4,13, Br 25,20 nájdené: C 45,42, H 4,03, Br 25,17.

d) Zmes produktu z odseku c) (6,77 g, 21 mmol) a hydroxidu sodného (50% vodný roztok, v prebytku) v 50% vodnom etanole (200 ml) sa 5 hodín zahrieva k spätnému toku. Získaný roztok sa ochladí na teplotu miestnosti, naleje do vody (400 ml) a zmes sa okyslí koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou. Vzniknutá biela zrazenina sa oddelí filtráciou a usuší na vzduchu. Získa sa 6,04 g (98 %) 2-((2hydroxy-2-oxoetoxy)metyl]-4-brómbenzoovej kyseliny vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia 194 až 196°C. ¹H NMR (DMSO-d₆): δ 7,84 (m, 2H), 7,62 (d, 1H), 4,90 (s,

2H), 4,19 (s, 2H) IR (KBr) 1704 cm“¹

Hmotnosťné spektrum m/z 230 (M-CH₂COH) Analýza pre C-^QHgO^Br:

vypočítané: C 41,55, H 3,14, Br 27,64 nájdené: C 41,33, H 3,08, Br 27,42.

e) Zmes produktu z odseku d) (5,48 g, 19 mmol) a octanu draselného (3,0 g, 31 mmol) v acetanhydride (10,0 ml) sa 18 hodín zahrieva pod atmosférou dusíka k spätnému toku. Reakčný roztok sa ochladí na teplotu miestnosti a skoncentruje. K zvyšku sa opatrne pridá vodný hydroxid sodný (IN, 100 ml) a vodný roztok sa extrahuje dietyléterom (3 x 50 ml). Organické extrakty sa spoja, vysušia a odparia. Zvyšok sa vyberie do vodného hydroxidu sodného (IN, 100 ml), zmes sa mieša 5 minút pri teplote miestnosti a naleje do vody (400 ml). Vzniknutá pevná látka sa oddelí filtráciou a prečistí stĺpcovou chromátografiou na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 5:1, ako elučného činidla. Získa sa 1,15 g (27 %) 7-brómizochromán-4-onu vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia 144 až 146°C.

¹H NMR (CDC1₃): δ 7,91 (d, 1H), 7,57 (dd, 1H), 7,41 (s, 1H), 4,86 (S, 2H), 4,36 (s, 2H) IR (KBr) 1688 cm”¹

Hmotnosťné spektrum m/z 226 (M+H)

Analýza pre C_gH₇O₂Br: vypočítané: C 47,61, H 3,11, Br 35,19 nájdené: C 47,65, H 3,10, Br 35,04.

f) Zmesí produktu z odseku e) (0,611 g, 27 mmol) a kyseliny fenylboritej ( 0,36 g, 29 mmol) v zmesi toluénu a etanolu v pomeru 5 : 2 (30 ml) sa 4 hodiny nechá prebublávať plynový dusík. K získanej zmesi sa pridá uhličitan sodný (0,57 g, 5,38 mmol) a potom tetrabutylamóniumbromid (0,049 g, 0,13 mmol) a tetrakis(trifenylfosfín)paladium (0,012 g, 0,04 mmol). Získaný roztok sa 18 hodín zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a odparí. Zvyšok sa vyberie do vody (50 ml) a zmes sa extrahuje etylacetátom (3 x 20 ml). Organické extrakty sa spoja, premyjú roztokom chloridu sodného, vysušia a odparia. Pevná látka sa prekryštalizuje z hexánu. Získa sa 0,429 g (70 %) 7fenylizochromán-4-onu vo forme pevnej látky zlatej farby s teplotou topenia 127 až 128°C.

¹H NMR (CDC1₃): S 8,12 (d, 1H), 7,60 - 7,66 (m, 3H), 7,39 7,51 (m, 4H), 4,96 (s, 2H), 4,41 (s, 2H) IR (KBr) 1688 cm^-1 Hmotnosťné spektrum m/z 225 (M+H)

Analýza pre C₁₅H₁₂O₂: vypočítané: C 80,34, H 5,39 nájdené: C 80,03, H 5,45.

Príprava 7-fenylizotiochromán-4-onu

a) K roztoku 3-brómbenzylbromidu (23,75 g, 90 mmol) a tioglykolovej kyseliny (11,42 g, 120 mmol) v etanole (150 ml) sa pridá hydroxid draselný (14,24 g, 250 mmol) vo vode (50 ml). Reakčná zmes sa 3,5 hodiny zahrieva k spätnému toku, ochladí a odparí sa z nej etanol. Zvyšok sa rozloží vodou (100 ml) a vzniknutá zmes sa extrahuje éterom (50 ml). Vodná vrstva sa okyslí na pH 1 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a extrahuje etylacetátom (2 x 100 ml). Organická fáza sa vysuší a odparí sa z nej rozpúšťadlo. Zvyšok sa premyje hexánom. Získa sa 3-brómfenylmetyltiooctová kyselina (92 %) vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia 90 až 91°C.

¹H NMR (CDC1₃): δ 3,10 (s, 2H), 3,82 (s, 2H), 7,20 - 7,29 (m, 2H), 7,39 - 7,42 (dd, 1H),7,52 (d, 1H) IR (KBr) 1706 cm¹

Hmotnosťné spektrum m/z 280 (M+NH₄) Analýza pre C_gHgO₂SBr: vypočítané: C 41,39, H 3,47, S, 12,28 nájdené: C 41,43, H 3,49, 3, 12,10.

b) K chladnému (0°C) roztoku produktu z odseku a) (22,00 g, 80 mmol) v metylénchloride (200 ml) sa prikvapká oxalylchlorid (11,81 g, 90 mmol) a potom štyri kvapky dimetylformamidu. Reakčná zmes sa intenzívne mieša pri 0°C, potom 5 hodín pri teplote miestnosti a skoncentruje. Získaný žltý olej sa opäť rozpustí v čerstvom metylénchloride (100 ml). Získaný roztok sa pri 0°C prikvapká k suspenzii chloridu hlinitého (11,30 g, 80 mmol) v metylénchloride (150 ml). Získaná zmes sa zahreje na teplotu miestnosti, mieša 48 hodín a naleje na rozdrvený íad (150 g). Organická vrstva sa oddelí a premyje vodou (50 ml), nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (50 ml) a roztokom chloridu sodného (50 ml), vysuší a odparí. Získaná tmavohnedá pevná látka sa chromá tografuje na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 20 : 1, ako elučného činidla. Získa sa 7-brómizotiochromán-4-on (88 %) vo forme hnedej pevnej látky s teplotou topenia 81°C.

¹H NMR (CDC1₃): δ 3,54 (s, 3H),, 3,88 (s, 2H), 7,26 (s, 1H), 7,50 d), 1H), 7,95 (d, 1H) IR (KBr) 1676 cm¹

Hmotnosťné spektrum m/z 245 (M+H)

Analýza pre C_gH₇BrOS: vypočítané: C 44,46, H 2,90, S 13,19 nájdené: C 44,28, H 2,77, S 13,09.

c) 7-Fenylizotiochromán-4-on sa vyrobí v 62% výťažku postupom, ktorý bol použitý v odseku f) pri príprave 7-fenylizochromán-4-onu. Získaný produkt sa prekryštalizuje zo zmesi benzénu a hexánov. Titulná zlúčenina potom má teplotu topenia 87 až 89 °C.

¹H NMR (CDClg): δ 3,59 (s, 2H), 3,99 (s, 2H), 7,38 -7,47 (m, 4H), 7,49 - 7,60 (m, 3H), 8,17 (d, 1H) IR (KBr) 1674 cm¹

Hmotnosťné spektrum m/z 241 (100) Analýza pre ^ci5^H ₁₂0₅.

vypočítané: C 74,97, H 5,03, S 13,34 nájdené: C 75,06, H 5,00, S 13,20.

Príprava 7-fenyl-8-azaizotiochromán-4-onu

K roztoku etyl-2-metyl-6-fenylnikotinátu (vyrobeného spôsobom opísaným v Spat et al., Monatsh. Chem., 1928, 49:265) (1,00 g, 4,10 mmol) v tetrachlórmetáne (10 ml) sa pridá N-brómsukcínimid (0,81 g, 4,60 mmol) a benzoylperoxid (0,05 g). Reakčná zmes sa 18 hodín zahrieva k spätnému toku, ochladí a prefiltruje. Filtrát sa skoncentruje a zvyšok sa opäť rozpustí v bezvodom tetrahydrofuráne (10 ml). K roztoku sa pridá metyltioglykolát (0,37 ml, 4,10 mmol) a potom ná triumhydrid (80%, 0,12 g, 4,1 mmol). Reakčná zmes sa mieša 3 hodiny pri teplote miestnosti a pridá sa k nej ďalší nátriumhydrid (80%, 0,14 g, 4,6 mmol). Získaný roztok sa 18 hodín opatrne varí pod spätným chladičom. Reakčná zmes sa ochladí na 0°C a rozloží vodou (20 ml). Získaná zmes sa premyje etylacetátom (50 ml). Vodná vrstva sa okyslí na pH 5 kyselinou octovou a produkt sa extrahuje etylacetátom (3 x 40 ml). Organický extrakt sa premyje roztokom chloridu sodného (10 ml), vysuší a odparí. Získaný oranžový olej sa chromatografuje na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 6:1, ako elučného činidla. Získa sa zmes necyklizovanej zlúčeniny vo forme žltého oleja (20 %) a· požadovaný metyl-7-fenyl-8-azaizotiochromán-4-on-3-karboxylát (23 %) vo forme žltej pevnej látky s teplotou topenia 78 až 81° C. Táto zlúčenina sa v 3N vodnej kyseline chlorovodíkovej 12 hodín zahrieva k spätnému toku, potom ochladí a zalkalizuje. Zmes sa extrahuje etylacetátom (4 x 50 ml). Po vysušení a odparení sa získa polotuhá hmota, ktorá sa chromatografuje na silikagélu pri použití zmesi hexánu a etylacetátu v pomeru 7:1, ako elučného činidla. Získa sa 7-fenyl-8-azatiochromán-4-on vo forme žltej pevnej látky (68 %) s teplotou topenia 97 až 99°C.

^XH NMR (CDC1₃): δ 3,58 (s, 2H), 4,14 (s, 2H), 7,48 (m, 4H), 7,78 (d, 1H), 8,04 - 8,07 (m, 2H), 8,40 (d, 1H) IR (KBr) 1680 cm¹ Hmotnosťné spektrum m/z 242 (M+H)

Analýza pre ^C14^H11^NOS: vypočítané: C 69,68, H 4,54, N 5,80 nájdené: C 69,39, H 4,58, N 5,69.

Vynález je bližšie objasnený v nasledujúcich príkladoch rozpracovania. Tieto príklady majú výhradne iluštratívny charakter a rozsah vynálezu v žiadnom ohíade neobmedzujú. Všetky teploty topenia sú nekorigované. Všetky reakcie sa uskutočňujú pod atmosférou dusíka, pokiaľ to nie je uvedené inak. Obchodne dostupné chemikálie sa používajú v tom stave, v ktorom sú zakúpené. Chromatografia sa uskutočňuje na silikagélu Merck 60 (230 až 400 mesh, velkosť častíc 38 až 63 μιη). Pomery pri elučných činidlách použitých na chromatograf iu sú objemové. Organická fáza, ktorá sa získa pri extrakcii rozpúšťadlo-rozpúšťadlo, sa - pokial to nie je uvedené inak - vysuší síranom horečnatým. Rozpúšťadlá sa obyčajne odstraňujú odparovaním pri zníženom tlaku v rotačnom odparovači, pokial to nie je uvedené inak. Polohy pikov v NMR spektru sa uvádzajú v dieloch na milión dielov (ppm), ako hodnota 8 smerom dole od tetrametylsilánu, ako vnútorného štandardu. V spektroch NMR sa používajú tieto skratky: s = singlet, d = dublet, m = multiplet, dd = dublet dubletov, dm = dublet multipletov. Hmotnosťné spektrá sú získané chemickou ionizáciou pri použití amoniaku, ako reakčného plynu, pokial to nie je uvedené inak.

Príklad 1 .

Príprava zlúčenina všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R predstavuje atóm vodíka, R^J predstavuje 4-metylfenylskupinu, X predstavuje CH₂CH₂ a Z¹, Z² a Z³ predstavujú CH.

5-Fluórizatín (1,40 g, 8,48 mmol) a 6-(4-metylfenyl)-1-tetralón (2,0 g, 8,47 mmol) sa suspendujú v bezvodom etanolu. K suspenzii sa pridá hydroxid draselný (4,92 g, 84,8 mmol) rozpustený vo vode (10 ml). Získaná zmes sa cez noc (asi 16 hodín) zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a odparí sa z nej rozpúšťadlo. Zvyšok sa suspenduje vo vode (50 ml) a suspenzia sa premyje éterom (5 x 20 ml). Vodná vrstva sa okyslí kyselinou chlorovodíkovou (IN). Vzniknutá zrazenina sa oddelí a trituruje s malým množstvom etylacetátu. Získa sa 1,17 g (36 %) titulnej zlúčeniny s teplotou topenia 305°C (za rozkladu).

¹H NMR (DMSO-d₆): δ 8,55 (d, 1H) , 8,28 (m, 1H) , 7,85 - 7,68 (m, 5H), 7,60 (d, 1H), 7,38 (d, 2H), 3,18 (m, 4H), 2,40 (s, 3H)

Hmotnosťné spektrum 384 (M+H)

Hmotnosťné spektrum s vysokým rozlíšením: vypočítané: 383,1340 nájdené: 384,1404.

Príklad 2

Ί

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje

4- metylfenylskupinu, X predstavuje CH₂CH₂ a Z¹, Z² a Z³ predstavujú CH, vo forme sodnej soli.

Produkt z príkladu 1 (1,17 g, 3,05 mmol) sa suspenduje v etanole (50 ml) a suspenzia sa zahrieva k spätnému toku, potom sa k nej prikvapká vodný hydroxid sodný (IN, 3,05 ml, 3,05 mmol), pričom behom tohto času sa látka rozpustí. Získaná zmes sa 1 hodinu zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti, prefiltruje a filtrát sa odparí. Získa sa titulná zlúčenina vo forme svetle hnedožltého prášku s teplotou topenia 342’C (za rozkladu).

¹H NMR (DMSO-dg): δ 8,42 (d, 1H), 8,02 (m, 1H), 7,75 - 7,50 (m, 6H), 7,30 (d, 2H), 3,15 - 2,95 (m, 4H), 2,18 (s, 3H).

Príklad 3

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R^ predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje fenylskupinu, X predstavuje CH₂CH₂ a Z¹ a Z² predstavujú CH a Z³ predstavuje atóm dusíka, vo forme sodnej soli.

2-Fenyl-7,8-dihydrochinolín-5(6H)-on (3,25 g, 14,6 mmol) a 5-fluórizatín (2,40 g, 14,6 mmol) sa suspenduje v etanole (50 ml). K zmesi sa pridá hydroxid sodný (3,50 g,

87,5 mmol) rozpustený vo vode (10 ml). Reakčná zmes sa 16 hodín zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a odparí sa z nej rozpúšťadlo. Zvyšok sa zriedi vodou (100 ml) a dietyléterom (100 ml) a získaná zmes sa 0,5 hodiny mieša. Vodná vrstva sa premyje dietyléterom (3 x 100 ml), oddelí a zriedi rovnakým objemom nasýteného roztoku chloridu sodného. Po 1 hodine sa vzniknutá zrazenina oddelí, premyje malým množstvom vody (10 ml) a trituruje s acetónom (50 ml). Zmes sa prefiltruje a filtračný koláč sa vysuší. Získa sa 3,3 g (58 %) zlúčeniny uvedenej v nadpise vo forme špinavo bieleho prášku s teplotou topenia nad 350’C.

¹H NMR (DMSO-dg): 5 8,75 (d, 1H), 8,19 (d, 2H), 8,10 -7,98 (m, 2H), 7,70 - 7,42 (m, 5H), 3,28 - 3,14 (m, 4H) Hmotnosťné spektrum m/z 410 (M+NH₄), 393 (M+H)

Hmotnosťné spektrum s vysokým rozlíšením: vypočítané 371,1195 nájdené 379,1180 Analýza pre C₂₃Hi₄FN₂°₂Na (H₂O)

vypočítané:	C 67,32, H 3,93,	N	6,83
nájdené:	C 67,43, H 3,70,	N	6,78.
	P r í k	1	ad 4

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje fenylskupinu, X predstavuje CH₂CH2 a Z¹ predstavuje CH a Z² a Z predstavuje atóm dusíka, vo forme sodnej soli.

5-Fluórizatín (3,30 g, 20 mmol) a 2-fenyl-7,8-dihydro-l,3-chinazolín-5(6H)-on (4,48 g, 20 mmol) sa suspendujú v etanole (100 ml). K zmesi sa pridá hydroxid sodný (4,80 g, 120 mmol) rozpustený vo vode (20 ml). Reakčná zmes sa potom cez noc (asi 16 hodín) zahrieva na teplotu spätného toku, ochladí na teplotu miestnosti a odparí sa z nej rozpúšťadlo. Zvyšok sa zriedi vodou (250 ml) a zmes sa prefiltruje.

Pevná látka sa premyje malým množstvom vody a potom acetónom (100 ml) a vysuší. Získa sa 6,50 g zlúčeniny uvedenej v nadpise vo forme špinavo bieleho prášku s teplotou topenia nad 400°C.

¹H NMR (DMSO-d6): δ 9,70 (s, 1H), 8,58 (m, 2H), 8,14 (m, 1H), 7,78 - 7,60 (m, 5H), 3,28 (dm, 4H) Analýza pre C22^H13^FN3°2^Na (0,5 H20): vypočítané: C 65,67, H 3,51, N 10,44 nájdené: C 65,83, H 3,44, N 10,32.

Príklad 22

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje fenylskupinu, X predstavuje CH₂S a Z¹, Z² a Z³ predstavujú CH.

5-Fluórizatín (497 mg, 3,01 mmol) a 7-fenyltiochromán-4-on (723 mg, 3,01 mmol) sa suspendujú v etanole (10 ml). Hydroxid draselný (1,01 g, 18 mmol) sa rozpustí vo vode (1 ml) a získaný roztok sa pridá k hore uvedenej zmesi. Získaná zmes sa cez noc (asi 16 hodín) zahrieva na teplotu spätného toku, potom sa z nej odparí rozpúšťadlo.. Zvyšok sa zriedi vodou (10 ml) a vodná zmes sa premyje dietyléterom (2 x 10 ml). Vodná vrstva sa okyslí na pH 3 vodnou kyselinou chlorovodíkovou (IN). Získaná zmes sa 1 hodinu nechá stáť. Vzniknutá zrazenina sa oddelí a vysuší. Získa sa 889 mg (76 %) zlúčeniny uvedenej v nadpise. Prekryštalizovaním z metylizobutylketónu sa získa svetle žltý prášok s teplotou topenia 280°C (za rozkladu).

^XH NMR (DMSO-d₆): δ 8,65 (d, 1H), 8,19 (m, 1H), 7,60 - 7,40 (m, 9H), 4,30 (s, 2H)

Hmotnosťné spektrum 388 (M+H) Hmotnosťné spektrum s vysokým rozlíšením: vypočítané 387,0729 nájdené 387,0721

Analýza pre ^C23^H14^FNO2^S: vypočítané: C 71,30, H 3,64, N 3,62 nájdené: C 70,84, H 3,53, N 3,51.

Príklad 23

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ > > 9 predstavuje 6-F, R predstavuje atóm vodíka, R predstavuje 19 3 fenylskupinu, X predstavuje CH₂S a Z , Za Z predstavujú CH, vo forme sodnej soli.

Produkt z príkladu 22 (3,0 g, 7,74 mmol) sa suspenduje v etanole (50 ml). Suspenzia sa zahrieva k spätnému toku a prikvapká sa k nej vodný roztok hydroxidu sodného (IN, 7,75 ml, 7,75 mmol), pričom sa látka rozpustí. Reakčná zmes sa nechá schladnúť na teplotu miestnosti, prefiltruje a filtrát sa odparí. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme špinavo bieleho prášku s teplotou topenia 230 až 235°C (za rozkladu).

¹H NMR (DMSO-d₆): δ 8,56 (d, 1H), 8,10 (m, 1H), 7,62 - 7,38 (m, 9H), 4,30 (s, 2H).

Príklad 53

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje

4-metylfenylskupinu, X predstavuje CH₂O a Z¹, Z² a Z³ predstavujú CH.

5-Fluórizatín (1,00 g, 5,9 mmol) a 7-(4-metylfenyl)chromán-4-on (1,46 g, 6,1 mmol) sa suspendujú v etanole (30 ml). Dietylamín (445 mg, 6,1 mmol) sa pridá k tejto suspenzii a reakčná zmes sa mieša cez noc (asi 16 hodín) pri teplote miestnosti. Behom tohto času vznikne zrazenina, ktorá sa odfiltruje, vysuší a rozpustí v dimetoxyetáne (20 ml). K roztoku sa pridá voda (10 ml) a potom metánsulfónová kyselina (10 ml). Získaná zmes sa cez noc (asi 16 hodín) zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a naleje do zmesi ladu a vody (20 ml). Zriedená zmes sa nechá 1 hodinu stáť. Vzniknutá zrazenina sa oddelí a cez noc mieša s etylacetátom (50 ml), potom sa odfiltruje pevná látka. Získa sa 105 mg zlúčeniny uvedenej v nadpise vo forme svetle oranžového prášku.

¹H NMR (DMSO-dg): 6 8,44 (d,m 1H), 8,24 (m, 1H), 7,90 - 7,30 (m, 8H), 5,60 (s, 2H), 2,42 (s, 3H).

Príklad 54

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R predstavuje atóm vodíka, R predstavuje 12

4- metylfenylskupinu, X predstavuje CH₂O a Z , Z a Z predstavujú CH vo forme sodnej soli.

Produkt z príkladu 53 (100 mg, 0,25 mmol) sa suspenduje v etanole (10 ml). Získaná suspenzia sa zahrieva k spätnému toku a pridá sa k nej vodný roztok hydroxidu sodného (IN, 0,26 ml, 0,26 mmol), pričom sa látka rozpustí. Získaná zmes sa ďalšiu 0,5 hodiny zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti, prefiltruje a filtrát sa odparí. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme svetle žltohnedej pevnej látky s teplotou topenia 305°C (za rozkladu) .

^ΧΗ NMR (DMSO-dg): δ 8,44 (d, 1H), 8,10 (m, 1H), 7,95 - 7,35 (m, 8H), 5,44 (s, 2H), 2,42 (s, 3H).

Príklad 91

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje fenylskupinu, X predstavuje OCH₂ a Z¹, Z² a Z³ predstavujú CH.

Zmes 7-fenylizochromán-4-onu (O,412.g, 1,84 mmol), 5-fluórizatínu (0,303 g, 1,84 mmol) a dietylamínu (0,19 ml, 1,84 mmol) sa pod atmosférou dusíka pri teplote miestnosti 4 hodiny mieša v etanole (10 ml), potom sa z nej odparí rozpúšťadlo. Získaný žltohnedý zvyšok sa vyberie do 1,2-dimetoxyetánu (10 ml) ak zmesi sa pridá 50% vodná metánsulfónová kyselina (10 ml). Získaná zmes sa 18 hodín zahrieva k spätnému toku, ochladí na teplotu miestnosti a naleje do vody (25 ml). Vodný roztok sa zalkalizuje IN roztokom hydroxidu sodného a extrahuje dietyléterom (3 x 25 ml). Vodný roztok sa okyslí koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a vzniknutá zrazenina sa odfiltruje. Získa sa 62,5 mg (17 %) zlúčeniny uvedenej v nadpise vo forme žltej pevnej látky s teplotou topenia nad 250°C (za rozkladu).

¹H NMR (DMSO-dg): δ 8,42 (d, 1H), 8,16 (dublet d, 1H), 7,88 (d, 1H), 7,77 (t, 3H), 7,41 - 7,65 (m, 5J), 5,53 (s, 2H) Hmotnosťné spektrum m/z 372 (M+H)

Hmotnosťné spektrum s vysokým rozlíšením: vypočítané 372,1036 nájdené 372,1027.

Príklad 100

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R³· predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje fenylskupinu, X predstavuje SCH₂ a Z³·, Z² a Z³ predstavujú CH.

Hydroxid sodný (0,49 g, 12,5 mmol) sa rozpustí vo vode (0,5 ml). Získaný roztok sa pridá k roztoku 5-fluórizatínu (0,34 g, 2,08 mmol) v etanole (15 ml). Získaná zmes sa 0,5 hodiny mierne varí pod spätným chladičom, potom sa k nej po častiach pridá 7-fenylizotichromán-4-on. Získaná zmes sa 24 hodín zahrieva k spätnému toku, potom sa z nej odparí etanol a zvyšok sa zriedi vodou (75 ml). Nezreagované východiskové látky- sa extrahujú éterom (2 x 50 ml) a extrakt sa zahodí. Vodná vrstva sa zmieša s roztokom chloridu sodného (75 ml). Vzniknutá zrazenina sa odfiltruje, premyje 2-butanónom (20 ml) a vysuší za vákua. Získaná pevná látka sa rozpustí vo vode (60 ml) a opatrne okyslí kyselinou octovou na pH 5. Vzniknutá zrazenina sa odfiltruje a vysuší za vákua. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme žltých kryštálov (52 %) s teplotou topenia 265 až 268°C (za rozkladu). ^ZH NMR (DMSO-dg): S 4,18 (s, 2H), 7,45 (d, 1H), 7,50 - 7,55 (ds, 2H), 7,59 - 7,63 (dd, 1H), 7,73 - 7,76 (dt, 1H), 7,78 7,84 (m, 4H), 8,21 (dd, 1H), 8,47 (d, 1H)

Hmotnosťné spektrum m/z 388 (M+H).

Príklad 101

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-F, R predstavuje atóm vodíka, R predstavuje fenylskupinu, X predstavuje SCH₂ a Z¹, Z² a Z³ predstavujú CH, vo forme sodnej soli.

K roztoku zlúčeniny z príkladu 100 (0,30 g, 0,78 mmol) v etanole (4 ml) sa pridá IN vodný roztok hydroxidu sodného (0,77 ml). Získaná zmes sa 1 hodinu mierne varí pod spätným chladičom, potom sa z nej odparí etanol. Zvyšok sa premyje 2-butanónom (10 ml), odfiltruje a usuší za vákua. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise (87 %) s teplotou topenia 294 až 296°C (za rozkladu).

^TH NMR (DMSO-dg): δ 4,00 (s, 2H), 7,40 (m, 1H), 7,54 (m, 3H), 7,72 (s, 1H), 7,75 - 7,78 (dm, 4H), 8,04 (dd, 1H), 8,46 (d, 1H)

Hmotnosťné spektrum m/z 388 (M+H, volná kyselina)

Hmotnosťné spektrum s vysokým rozlíšením pre C₂₃H₁₄FNO₂S (volná kyselina): vypočítané: 388,0807 nájdené: 388,0817.

Príklad 102 •Ί

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-F, R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje fenylskupinu, X predstavuje SCH₂ a Z¹ a Z² predstavujú CH a Z³ predstavuje atóm dusíka, vo forme sodnej soli.

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí postupom opísaným v príklade 100 z 5-fluórizatínu a 7-fenyl-8-azaizotiochromán-4-onu v 53% výťažku s teplotou topenia 210°C (za rozkladu).

¹H NMR (DMSO-dg): δ 4,28 (s, 2H), 7,50 - 7,58 (d, 3H), 7,72 -•7,69 (m, 2H), 8,13 - 8,22 (dm, 4H), 8,71 (d, 1H) Hmotnosťné spektrum m/z 389 (M+H, voľná kyselina)

Zlúčeniny z príkladov 1 až 4, 22, 23, 53, 54, 91 a 100 až 102 a ďalšie zlúčeniny, ktoré boli pripravené postupmi opísanými v príkladoch 1 až 4, 22, 23, 53, 54, 91 a 100 až 102, ako tiež ďalšie zlúčeniny, ktoré je možné vyrobiť takými postupmi, sú uvedené v tabuľkách 1, 2, 3 a 4. V týchto tabuľkách písmeno d, ktoré je uvedené za teplotou topenia, označuje, že pri uvedenej teplote alebo teplotnom rozmedzí dochádza k rozkladu.

Tabuľka 1

Pr. v c.	R	R1	R2	R3	X	Z1	Z2	Z3	tt.fC)
1	H '	6-F	H	4-CH3Ph	CH2CH2	CH	CH	CH	305d
2	Na	6-F	H	4-CH3Ph	CH2CH2	CH	CH	CH	342d
3	Na	6-F	U	Ph	CH2CH2	CH	CH	N	>350
4	Na	6-F	E	Ph	CH2CH2	CH	N	N	>400
5	Na	6-F	E	2-FPh	CH2CH2	CH	CH	N	257d
6	Na	6-F	H	2-FPh	ch2ch2	CH?	N	CH
7	Na	6-F	E	PhO	CH2CH2	CH	CH	CH	206
8	Na	6-F	H	3-CH3Ph	CH2CH2	CH	CH	N	230d
9	Na	6-F	E	3-CH3OPh	ce2ch2	CH	CH	N	235a
10	Na	6-F	E	4-CF3Ph	CH2CH2	CH	CH	CH	>350
11	E	6-F	E	4-CH3OPh	ch2ch2	CH	CH	CH	308d
12	Na	6-F	H	4-CH3OPh	CH2CH2	CH	CH	CH	350a
13	Na	6-F	P	3-CH3Ph	CH2CH2	CH	CH	CH	234
14	Na	6-F	u	3-CH3OPH	CH2CH2	C E	CH	CH	219
15	Na	6-F	H	3-CF3Ph	CH2CH2	CH	CH	CH	204
16	Na	6-F	E	2-CH3PH	CH2CH2	CH	CH	CH	255
17	Na	6-F	H	2-CH3OPH	CH2CH2	CH	CH	CH	215
18	Na	6-F	H	2-FPh	CH2CH2	CH	CH	CH	>350
19	Na	6-F	H	3-tienyl.	CH2CH2	CH	CH	CH	247
20	Na	6-F	E	2-tienyl	CH2CH2	CH	CH	CH	230
21	Na	6-F	H	3-furyl	CH2CH2	CH	CH	CH	247
22	H	6-F	E	Ph	ch2s	CH	CH	CH	280d
23	Na	6-F	H	Ph	ch2s	CH	CH	CH	230-235
24	K	6-F	E	Ph	CH2S	CH	CH	CH

Tabuľka 1 (pokračovanie)

Pŕ. č.	R	R1	R2	R3	X	z*	Z2	Z3	t.t:c
25	H	6-F	H	4-FPh	CH2S	CH	CH	CH	279d
26	Na	6-F	H	4-CF3PH	ch2s	CH	CH	CH	237
27	H	6-F	H	4-CH3PH	ch2s	CH	CH .	CH	266
28	Na	6-F	H	4-CH3Ph	ch2s	CH	CH	CH	370-374
29	H	6-F	H	4-CH3OPh	ch2s	CH	CH	CH	269
30	H	6-CH3	H	Ph	ch2s	CH	CH	CH	308
31	H	6-CH3	H	4-FPh	ch2s	CH	CH	CH	304
32	H	6-CH3	H	4-CH3PH	ch2s	CH	CH	CH	306
33	H	6-CH3	H	4-CH3OPr.	ch2s	CH	CH	CH	2 63
34	H	6-CF3	H	Ph	ch2s	CH	CH	CH	260
35	Na	6-CF3	H	Ph	ce2s	CH	CH	CH	254
38	Na	6-F	E	3-CF 3ΡΓ.’	ch2s	CH .	CH	CH	227
37	E	6-F	E	3-CH3?h	ch2s	CH	CH	CH	255-257
38	Na	6-F	E	3-CH3?h	ch2s	CH	CH	CH	219
3 9	H	6-F	H	3-CH3O?h	ce2s	CH	CH	CH	225-227
40	Nc	6-F	E	3-CH3OPh	ch2s	CH	CH	CH	239
41	K	6-F	E	4-CH3OPh	CH2S	CH	CH	CH
42	Na	6-F	H	2-FPh	ch2s	CH	CH	CH	227
43	H	6-F	H	2-CH3Ph	ch2s	CH	CH	CH	240
44	Na	' 6-F	H	2-CH3Ph	ch2s	CH	CH	CH
45	H	6-F	H	2-CH3OPH	ch2s	CH	CH	CH	204
46	Na	6-F	E	2-CH3OPH	ch2s	CH	CH	CH
47	Na	6-F	H	3-ťienyl	ch2s	CH	CH	CH	239
48	Na	6-F	E	2-tienyl	ch2s	CH	CH	CH	325
.4 9	Na	6-F	E	3-furyl	ch2s	CH	CH	CH	331
50	H	6-F	H	Ph	ch2o	CH	CH	CH

T a b u Ϊ k a 1 (pokračovanie)

Pŕ. č .	R	R1	R2	R3	X	z1	Z2	Z3
51	Na	6-F	H	Ph	ch2o	CH	CH	CH
52	Na	6-F	H	4-CH3OPh	ch2o	CH	CH	CH
53	H	6-F	H	4-CH3Ph	CH20	CH	CH	CH
54	Na	6-F	E	4-CH3Ph	ch2o	CH	CH	CH
55	H	6-F	H	Ph	ch2o	CH	CH	N
56	Na	6-F	H	4-FPh	ch2o	CH	CH	N
57	Na	6-F	H	4-CH3OPh	ce2o	CH	:CH	N
56	Na	6-F	H	4-CH3Ph	ch2o	CH	CH	N ·
59	H	6-F	H	Ph	ch2s .	CH	CH	N
60	Na	6-F	H	Ph	ch2s	CH	CH	N
62	H	6-F	H	4-FPh	ce2s	CH	CH	N
62	Na	6-F	H	4-CF3Ph	ch2s	CH	CH	N
63	H	6-F	E	4-CH3Ph	ce2s	CH	CH	N
j 64	Na	6-F	E	4-CE3?h	ch2s	CH	CH	N
65	H	6-F	E	4-CH3OPh	ch2s	CH	CH	N
66	H	6-CH3	U « ·	Ph	ch2s	CH	CH	N
67	K	6-F	E	P h	ch2o	CH	N	N
68	Na	6-F	H	Ph	ch2o	CH	N	N
69	Na	6-F	H	4-CH3OPh	ch2o	CH	N	N
70	Na	6-F	H	4-CH3Ph	ch2o	CH	N	N
71	H	6-F	H	Ph	ch2s	CH	N	N
72	Na	6-F	H	Ph	ch2s	CH	N	N
73	H	6-F	•E	4-FPh	ch2s	CH	N	N
74	K	6-F	E	4-CF3Ph	ch2s	CH	N	N
75	H ..	6-F	E	4-CH3Ph	_ch2s	CH	N.	N .
76	Na	6-F	E	4-CH3Ph	ch2s	CH	N	N

T a b u Ϊ k a 1 (pokračovanie)

Pr. R R¹ R² R³ č.

X Z¹ Z² Z³ t»ť.C

77	H	6-F	H	4-CH3OPH	CH2S	CH	N	N
78	H	6-CH3	H	Ph	ch2s	CH	N	N
79	H	5-C1	H	Ph	CH2O	CH	N	CH
BO	Na	6-F	H	P h	ch2o	CH	N	CH
81	Na	6-F	H	4-CH3OPh	ch2o	CH	N	CH
82	Na	6-F	H	4-CH3Ph	ch2o	CH	N	CH
83	H	5-F	H	Ph	ch2s	CH	N	CH
84	Na	•6-F	H	Ph	ch2s	CH	N	CH
85	H	6-F	H	4-FPh	ch2s	CH	N	CH
86	Na	6-F	H	4-CF3?h	ch2s	CH	N	CH
87	H	6-F	E	4-CH3Ph	ch2s	CH	N	CH
88	Na	6-F	H	4-CH3Ph	ch2s	CH	N	CH
89	H	6-F	H	4-CH3OPh	ch2s	CH	N	CH
90	H	6-CH3	H	Ph	ch2s	CH	N	CH
91	H	6-F	E	P h	och2	CH	CH	CH
92	Na	6-F	H	4-CH3Ph	och2	CH	CH	CH
93	Na	6-F	H	3-CH3?h	och2	CH	CH	CH
94	Na	6-F	H	3-CH3OPh	oce2	CH	. CH	CH
95	Na	6-F	H	2-CH3Ph	och2	CH	CH	CH
96	H	6-CF3	H	Ph	och2	CH	CH	CH
97 .	Na	6-CF3	H	Ph	och2	CH	CH	CH
98	Na	6-F	H	3-tienyl	och2	CH	CH	CH
99	Na	5-F	6- F	2-tienyl	och2	CH	CH	CH
100	H	6-F	H	P h	sch2	CH	CH	CH
101	Na	6-F	H	Ph	sce2	CH	CH	CH

>250d

265-268d

294-296d

T a b u 1 k a 1 (pokračovanie)

F· 1 c. 1	R	R1	R2	R3	X	z1	Z2	Z3 tot.'C
102	Na	6-F	H	Ph	sch2	CH	CH	N	210d
103	Na	6-F	H	4-CH3PH	sch2	CH	CH	CH	296-297d
104	Na	6-F	H	3-CH3PH	sch2	CH	CH	CH	279-801d
i 105	Na	6-F	H	3-CH3OPh	sch2	CH	CH	CH	19O-194d
106	Na	6-F	H	2-CH3Ph	sch2	CH	CH	CH	285-2870
107	H	6-CF3	H	Ph	sch2	CH	CH	CH	259-260
108	Na	6-CF3	H	Ph	sch2	CH	CH	CH	289-290d
109	Na	6-F	H	3-· tienyl	sch2	CH	CH	CH	299-300d
110	Na	6-F	H	2- tienyl	sch2	CH	CH	CH	250-251d
111	Na	6-F	H	2-FPh	sch2	CH	CH	N
112	Na	6-F	H	3-CH3OPh	sch2	CH	CH	N
113	Na	5-CH3	6-	Ph	ch2ch2	CH	CH	N
114	Na	5-CH3	X 6- ΤΓ	2-FPh	ch2ch2	CH	CH	N
115	Na	6-F	H	Ph	SCH2CH2	CH	CH	CH
116	Na	6-F	H	P h	CH2SCH2	CH	CH	CH
117	Na	6-F	H	P h	sch2	CH	K	N

Tabuľka 2

Pŕ. v c.	R	R1	R2	R3	X	z1	Z2	Z3
118	Na	6-F	H	Ph	CH2CH2	CH	CH	CH
119	Na	6-F	H	PhO	CH2CH2	CH	CH	CH
120	Na	6-F	H	2-FPh '	ch2s	CH	CH	CH
121	Na	6-F	H	PhO	ch2s	CH	CH	CH
122	Na	6-F	H	Ph	ch2s	CH	CH	N
123	Nc	6-F	H	PhO	ch2s	CH	CH	N
124	Na	6-F	E	3-CH3Ph	ch2s	CH	N	N
125	Na	6-F	H	5-FPhO	ch2s	CH	N	N
126	Kc	6-F	P	Ph	ch2s	CH	N	CH
127	K c	6-F	H	PhO	ch2s	CH	N	CH
12c	Nä	6-F	E	3_ CE3O?h	ce2o	CH	CH	N
129	Na	6-F	E	PhO	ch2o	CH	CH	N
130	Na	6-F	E	Ph	sce2	CH	CH	N
131	Na	6-F	H	PhO	sch2	CH	CH	N
132	Na	6-F	H	Ph	sch2	CH	CH	CH
133	Na	6-F	H	PhO	sch2	CH	CH	CH
134	Na	6-CF3	E	Ph	ch2s	CH	CH	CH
135	Na	6-CF3	H	PhO	ch2s	CH	CH	CH
136	Na	6-CF3	H	Ph	ch2ch2	CH	CH	CH
137	Na	6-CF3	E	PhO	CH2CH2	CH	CH	CH
138	Na	6-CF3	H	P h	ch2ch2	CH	CH	N
139	Na	6-CF3	E	PhO	ch2ce2	CH	CH	N

t.t.’C

191

Tabuľka 2 (pokračovanie)

Pr. *✓ C .	R	R1	R2	R3	X	z1	Z2	Z3 t. t. *C
140	Na	6-£F3	H	Ph	ch2ch2	CH	N	N
141	Na	6-CF3	H	PhO	ch2ch2	CH	N	N
142	Na	6-CH3	H	Ph	ch2s	CH	CH	CH
143	Na	6-CH3	H	PhO	ch2s	CH	CH	CH
144	Na	6-CH3	H	Ph	ch2ch2	CH	CH	CH
145	Na	6-CH3	H	PhO	ch2ch2	CH	CH	CH
146	Na	6-CH3	E	Ph	ch2ch2	CH	CH	N
147	Na	6-CH3	H	PhO	ch2ch2	CH	: CH	N
148	Na	5-CH3	6-F	Ph	ch2s	CH	CH	CH
149	Na	5-CH3	6-F	PhO	ch2s	CH	CH	CH
150	Na	5-CH3	6-F	Ph	ch2ch2	CH	CH	CH
151	N c	5-CH 3	6-F	PhO	CH2CH2	CH	CH	CH

Tabuľka 3

Pr. v c.	R	R1	R2	R3	X	Q1	Q2
; 152	Na	6~F	H	Ph	CH2CH2	CH=	N H
153	Nc	6-F	H	Ph	CH2CH2	CH=	NCH3
; 154	Na	6-F	H	P h	CH2CH2	CH=	NC2H5
155	Na	6-CF 3	H	Ph	CH2CH2	CH=	S
156	Na	6-CF3	E	Ph	CH2CH2	N=	S
157	Nô	6-CF 3	E	P h.	CH2CH2	N=	NCH3
158	Na	6-F	U	P h	CE2CH2	S	=N
159	Na	6-F	H	P 5.	CE2CH2	NCH3	=N
160	N G.	6-F	E	P h	CH2CE2	S	=CH
161	Na	6-CF3	U	P h	CH2CH2	S
162	Na	6-CF3	H	P h	CH2CH2	NCH3	=N
163	Na	6-CF3	E	P h	CH2CE2	S	=CH
164	Na	6-F	H	P h	sch2	CH=	N H
165	Nč	6-F	H	Ph	sch2	CH=	NCH3
166	Nä	6-F	H	Ph	sch2	CH=	NC2H5
167	Na	6-CF3	H	Ph	sch2	CH=	S
168	Na	6-CF3	H	Ph	sch2	N=	S
169	Na	6-CF3	H	Ph	sch2	S	•=CH

Tabuľka 3 (pokračovanie)

Pr. č..	R	R1	R2	R3	X	Q1	Q2
170	Na	5-C1	H	Ph	CH2CH2	CH-	s
171	Na	5-C1	H	Ph	CH2CH2	N=	s
172	Na	6-F	H	Ph	CH2CH2	NCH3	-CH
173	Na	5-CF 3	H	Ph	CH2CH2	CH= '	S
174	Na	5-C1	H	Ph	CH2CH2	CH=	s
175	Na	6-F	H	Ph	SCH2	S	=N
176	Na	6-C1	H	Ph	CH2CH2	CH= '	S

Tabuľka 4

				Rl COOR
					-X
			R2-	'11 1
						R”
					'“Q4
				4	R3
Pr. v c.	R	R1	R2	R3	Rll	X	Q3	Q4 t.t.°c
177	Na	6-F	H	P h	H	CH2CH2	N	c=
178	Na	6-F	E	Ph	CH3	CH2CH2	N	c=
179	Na	6-CF 3	E	Ph	H	CH2CH2	N	c=
180	Na	6-CF3	E	2-FPh	E	CH2CH2	N	c=
181	Na	6-F	H	Ph	H	CH2CH2	C=	N
182	Na	6-F	E	Ph	CE3	CH2CH2	c=	N
183	N ä	6-CF3	E	Ph	E	CH2CH2	c=	N
184	Na	6-CF3	E	P h	CH 3	CH2CH2	c=	N
185	N G	6-F	H	2-FPh	H	CH2CH2	c=	N
186	Na	6-F	E	2-FPh	CH3	CH2CH2	c=	N
187	Na	6-CF3	E	2-FPh	H	CH2CH2	c=	N
188	Na	6-CF3	E	2-FPh	CE3	CH2CH2	c=	N
189	Na	6-F	E	Ph	H	SCH2CE2	c=	N
190	Nc	6-F	u;	Ph	CH3	SCH2CH2	c=	N
191	Na	6-CF 3	E	Ph	H	SCH2CH2	c=	N
192	Na	6-CF3	E	Ph	CH3	SCH2CH2	c=	N
193	Na	6-F	E	2-FPh	H	SCH2CH2	c=	N
194	Na	6-F	H	2-FPh	CH3	SCH2CH2	c=	N
195	Na	6-CF3	H	2-FPh	H	SCH2CH2	c=	N
196	Na	6-CF3	H	2-FPh	CH3	SCH2CH2	c=	N
197	Na	6-F	E	Ph	H	OCH2CH2	c=	N
198	Na	6-F	E	Ph	CH3	OCH2CH2	c=	N
199	Ng	6-CF3	E	Ph	H	OCH2CH2	c=	N
200	Ne	6-CF3	E	Ph	CH3	OCH2CH2	c=	N

- 70 Tabuľka 4 (pokračovanie)

Pŕ. v C . t	R	R1	R2	R3	Rll	X	Q3	Q4 t. t .°c
201	Na	6-F	H	2-FPh	H	OCH2CH2	c=	N
202	Na	6-F	H	2-FPh	CH3	OCH2CH2	0	N
203	Na	6-CF3	H	2-FPh	H	OCH2CH2	c=	N
204	Na	6-CF3	H	2-FPh	CH3	OCH2CH2	c-	N
205	Na	6-F	H	3-CH3Ph	H	CH2CH2	N	C=
206	Na	6-F	H	3-CH3OPh	H	CH2CH2	N	C=
207	Na	6-CF3	H	3-CH3Ph	H	CH2CH2	N	C=
208	N č	6-CF3	H	3-CH3OPh	H	CH2CH2	N	C=

Užitočnosť

Reakcia zmesi humánnych lymfocytov

Skúšky opísané ďalej, označované názvom reakcie zmesi humánnych lymfocytov, je možné použiť na demonštráciu, že zlúčeniny podľa vynálezu majú schopnosť potlačovať alebo inhibovať imunitnú reakciu buniek. Reakcia zmesi humánnych lymfocytov sa používa pre stanovenie transplantačnej kompatibility medzi donorom (štepom) a príjemcom (Park and Good, str. 71, Tissue Typing and Organ Transplantation /Yunis et al./ 1973, Academic Press Inc., NY, USA). Reakcia zmesi humánnych lymfocytov predstavuje imunitnú odpoveď in vitro. Inhibícia imunitnej odpovedi, teda reakcia zmesi humánnych lymfocytov, predstavuje štandardné stanovenie používané na poli imunológie, ktoré je pokladané za indikatívne pre in vivo imunosupresívnu aktivitu. Konkrétne, aktivita pri reakcii zmesi humánnych lymfocytov ukazuje, že zlúčeniny podľa vynálezu by mali byť účinné pri potlačovaní odmietania transplantovaných orgánov a choroby štep versus hostiteľ. Reakcia zmesi humánnych lymfocytov sa tiež používa ako modelový systém pre imunitné reakcie, zahŕňajúce imunitné odpovedi sprostredkované T-bunkami. Také imunitné odpovedi sprostredkované T-bunkami sú spojované s patológiou spojenou s autoimunitnými chorobami, chronickými zápalovými chorobami, chorobou štep versus hostiteľ a odmietaním transplantovaných orgánov. S ohľadom na výsledky uvedené v tomto opise je možné teda pri zlúčeninách všeobecného vzorca 1 až 4 podľa tohto vynálezu očakávať účinnosť pri liečbe takých chorôb.

Krv sa odoberá venipunktúrou dvoma humánnym darcom, ktorí nie sú príbuzní. Jednojaderné bunky periférnej krvi (PBMC) sa izolujú z odobraných vzoriek pri použití postupu Leuco Prep (Becton-Dickinson). PBMC sa dvakrát premyjú fo sfátom pufrovaným fyziologickým roztokom chloridu sodného (bez vápnika a horčíka) a separátne bunečné izoláty sa nastavia na príslušné koncentrácie pomocou média RPMI 1640 doplneného 10 % humánneho AB séra a 50 μΐ/ml gentamicínu. Búnky od darcu A (2 x 10⁵) sa inkubujú s bunkami od darcu B (2 x 10⁵) v alebo bez prítomnosti zlúčeniny v 96-jamkových (jamky s guľatým dnom) mikrotitrových doskách pri 37°C a v atmosfére obsahujúcej 5 % oxidu uhličitého počas 6 dní. 18 hodín pred zberom buniek z misiek sa všetky jamky spracujú pulzom 1 μ(2ί tritiovaného tymidínu. Bunky z jamiek sa premyjú šiesty deň a pri použití scintilačného počítača sa stanoví inkorporácia tritiovaného tymidínu.

Výsledky skúšky reakcie zmesi humánnych lymfocytov (MLR) pre reprezentatívne zlúčeniny podľa vynálezu sú uvedené v tabuľke’5. V tejto tabuľke predstavuje symbol ++ hodnotu IC₅₀ nižšiu ako 5 x 10^_8M a symbol + hodnotu ΙΟ₅θ v rozmedzí od 5 x 10“⁸M do 1 x 10^-5M.

Tabuľka 5

Zlúčenina MLR aktivita

cyklosporin A	++
metotrexat	++
príklad 1	++
príklad 2	++
príklad 3	+
príklad 5	+
príklad 8	+
príklad 9	+
príklad 10	+
príklad 11	+
príklad 12	+

Tabuľka Zlúčenina	5	(pokračovanie) MLR aktivita
príklad 13		+
príklad 14		++
príklad 16		++
príklad 17		++
príklad 18		++
príklad 19		+
príklad 20		++
príklad 21		+
príklad 22		+
príklad 25		+
príklad 26		+
príklad 27		++
príklad 28		++
príklad 29		+
príklad 30		+
príklad 31		4*
príklad 32		+
príklad 34		+
príklad 35		++
príklad 37		++
príklad 38		++
príklad 39		++
príklad 40		++
príklad 42		++
príklad 43		++
príklad 45		++
príklad 48		++
príklad 50		+
príklad 51		+
príklad 51		++
príklad 52		+

Tabuľka 5 (pokračovanie)

Zlúčenina

MLR aktivita

príklad 54++ príklad 101+ príklad 103+ príklad 105+ príklad 107+ príklad 108+

Výsledky získané pri skúške proliferačnej reakcie zmesi humánnych lymfocytov ukazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu potláčajú alebo inhibujú in vitro imunitnú odpoveď (tzn. vykazujú silnú imunosupresívnu účinnosť) a mali by byť účinné pri liečbe a/alebo prevencii odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, reumatoidnej artritis, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb, ktoré všetky zahŕňajú imunitné odpovedi T-lymfocytov. Antiproliferatívna účinnosť zlúčenín podľa vynálezu ukazuje tiež na použiteľnosť týchto zlúčenín pri inhibícii rastu nádorov.

Skúška kontaktnej senzitivity, ako odpoveď na DNFB pri myšiach

Kontaktná senzitivita na DNFB bola pri myšiach študovaná a charakterizovaná v rozsiahlom meradle za účelom stanovenia regulačných mechanizmov, ktoré sa podieľajú na imunitných odpovediach sprostredkovaných bunkami (Claman et al., Immunol. Rev. 50:105, 1980; Young and Young, Cutaneous Models of Inflammation for the Evaluation of Topical and Systemic Pharmacological Agents, Pharmacological Methods in the Control of Inflammation (Chang a Lewis, Eds.), Alan R. Liss, Inc. New York, str. 215 až 231, 1989). Ide o antigén-špecifickú imflamatornú odpoveď sprostredkovanú

T-bunkami, ktorá predstavuje hypersenzitivitné reakcie opozdeného typu pozorované ako pri človeku, tak pri iných cicavcoch. Zvieracie modely kontaktnej senzitivity sa rutinne používa v mnohých laboratóriách pre farmakologický screening antiinflamatorných činidiel a činidiel pre liečbu autoimunitných chorôb.

Samice myši Balb/c (s hmotnosťou asi 20 g, Charles River) sa senzitizujú na oholenom bruchu 25 μΐ 0,5% roztoku 2,4-dinitrofluórbenzénu (DNFB) (Eastman Kodak Co.) vo vehikule tvorenom zmesou acetónu a olivového oleja v pomeru 4 : 1 v deň 0 a 1. V deň 5 sa na uchu každej myši vykoná provokácia 25 μΐ 0,2% DNFB vo vehikule tvorenom zmesou acetónu a olivového oleja v pomeru 4:1. Rovnaký segment ucha sa zmerí bezprostredne pred provokáciou a 24 hodín po nej pomocou strojárskeho mikrometru. Opuch ucha sa vyjadrí ako rozdiel hrúbky ucha pred a po provokácii v jednotkách 2,54 x 10^-4 cm ± smerodajná odchýlka. Percentuálne potlačenie sa vypočíta podlá vzorca ošetrené zlúčeninou - negatívna kontrola i potlačenia = 1 -------------------------------------------- x 100 pozitívna kontrola - negatívna kontrola

Skúšané zlúčeniny rozpustené v 0,25% roztoku Metocelu(^R) sa podávajú orálne. Kontrolné zvieratá obdržia len vehikulum (0,25% Metocel). Zvieratá, ktorí tvoria negatívnu k.ontrolu sa nesenzitizujú v deň 0 a 1, ale provokujú sa v deň 5. V každej skupine sa obyčajne používa 10 myší.

Výsledky kontaktnej senzitivity pre reprezentatívne zlúčeniny podlá vynálezu sú uvedené v tabulke 6. V tejto tabulke znamená symbol + vyššie ako 30% potlačenie opuchu kontrolného ucha.

T a b u 1 k a 6

Zlúčenina Účinnosť pri skúške kontaktnej senzitivity

cyklosporin A	+
metotrexat	+
príklad	14	+
príklad	22	+
príklad	23	+
príklad	34	+
príklad	35	+
príklad	51	+

Výsledky biologických testov opísaných hore ukazujú, že chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom všeobecného vzorca 1 až 4 podlá tohto vynálezu vykazujú účinok spočívajúci v potlačovaní alebo inhibícii kontaktnej senzivitnej odpovedi na 2,4-dinitro-fluórbenzén (DNFB) pri myšiach.

Kontaktná senzitivita na DNFB predstavuje formu hypersenzitivity odloženého typu, ktorá bola v širokej miere študovaná pre porozumenie regulácii imunologických procesov (pozri hore uvedenú publikáciu Claman et al.). Táto reakcia je sprostredkovaná T-lymfocytmi, ktoré sú sensitizované na antigén proliferáciou a tým, že sa z nich vyvinú matúrované efektorové bunky (pozri hore uvedenú publikáciu Claman et al.). Táto imunitná odpoveď sprostredkovaná bunkami (imunita sprostredkovaná T-bunkami) má ústredný význam pre mnohé chorobné stavy, ako je odmietania transplantovaných orgánov a choroba štep versus hostite! (Benacerraf a Unanue (1979), Textbook of Immunology, Williams & Wilkins Co.; Eisen (1980), Immunology, An Introduction to Molecular and Cellu lar Principles of the Immune Responses, Harper & Row, Inc.; Loweland and McKenzie (1982), Immunology, 46: 313-320; Gallin et al. (1988), Inflammation, Basic Principles and Clinical Correlates, Raven Press).

Model kontaktnej senzitivity použitý pri tejto štúdii predstavuje modelový systém hypersenzitivitných reakcií opozdeného typu, ktoré sú spojované s patológiou choroby sprevádzajúcej odmietanie transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostitel, sclerosis multiplex, myasténia gravis, systemického lupus erytematosus, reumatoidnej artritis a iných chronických inflamatorných chorôb a autoimunitných chorôb, pri ktorých majú T-bunky ústredný význam pri dosahovaní imunitnej alebo autoimunitnej odpovedi.

Model kontaktnej senzitivity je široko používaný modelový systém pre hypersenzitivné reakcie, opozdeného typu, ktoré zahŕňajú imunitné odpovedi sprostredkované bunkami (odpovedi sprostredkované T-bunkami), ktoré sú spojované s odmietaním transplantovaných orgánov, chorobou štep versus hostitel, ako tiež s patológiou choroby spojenou s psoriasis, reumatoidnou artritis, autoimunitnými chorobami a chronickými inflamatornými chorobami. Pretože je o všetkých týchto chorobách známe, že zahŕňajú T-lymfocietové zložky, očakáva sa, že imunosupresívne zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 budú účinné pri ich liečbe.

Získané výsledky ukazujú, že zlúčeniny podľa vynálezu vykazujú užitočnú ako imunomodulačnú, tak antiinflamatornú účinnosť.

Artritis indukovaná adjuvantom

Artritis indukovaná adjuvantom u potkana predstavuje systemickú inflamatornú chorobu, pri ktorej vznikajú podobné zmeny kostí a chrupiek, aké sú pozorované pri reumatoidnej artritis, ale ich časový priebeh je zrýchlený (Pearson, Art. Rheum. 7:80, 1964). Aktivita skúšaných zlúčenín pri modelu artritis indukovanej adjuvantom je indikatívna pre antiinflamatornú účinnosť pri liečbe chronických inflamatorných chorôb, ako je reumatoidná artritis, psoriasis a inflamatorná choroba čriev.

Samcom potkana Lewis (Charles River) s hmotnosťou 160 až 210 g sa vo forme subkutánnej injekcie podá 0,1 ml Freundovho úplného adjuvantu obsahujúceho 5 mg M. butyricum v 1 ml parafínového oleja (Difco Laboratories) do plantárnej oblasti pravej zadnej pracky. Parafínový olej sa injekčné podá zvieratám, ktoré predstavujú neartritickú kontrolu. V každej skupine sa obyčajne používa 10 potkanov. Zlúčeniny sa rozpustia v 0,25% Metocelu^^R^ (Dow Chemical Co.) s jednou kvapkou povrchovo aktívnej látky Tween^^R^ 80 na 10 ml roztoku Metocelu. Zlúčeniny sa podávajú počas 18 dní každý deň, začína sa dňom, kedy bola do pracky vstrieknutá injekcia. Hmotnosť každého zvieraťa sa zaznamenáva každý druhý deň, začína sa dňom, kedy bola do pracky vstrieknutá injekcia.

18. deň sa zvieratá zvážia a zmerí sa objem zadnej pracky, do ktorej injekcia nebola podaná, pri použití diferenciálneho pletysmometru Ugo Basile Volume Differential Pletysmometer.

Hyperproliferácia indukovaná TPA

Skúška hyperproliferácie indukovanej TPA, ktorá je opísaná ďalej, sa môže použiť na demonštráciu skutočnosti, že zlúčeniny podlá vynálezu majú schopnosť inhibovať kožnú hyperpláziu indukovanú opakovanou aplikáciou tetradekanoylforbolacetátu (TPA) do myšieho ucha (Marks et al., Cancer Res., 36: 2636, 1976). 0 TPA je známe, že vyvoláva zmeny myšej kože, ktoré napodobujú mnohé z inflamatorných a epite lových zmien, ku ktorým dochádza pri chorobách koži človeka, ako je psoriasis.

Samcom myši CF-1 (Charles River) s hmotnosťou 20 až 25 g sa orálne podá skúšaná zlúčenina v 0,25% Metocelu^^R^ (Dow Chemical Co.) jednu hodinu pred aplikáciou 1 μg TPA (v acetóne) do pravého ucha. Na íavé ucho sa pritom aplikuje len acetón. Toto ošetrenie sa opakuje raz denne počas celkom 4 nasledujúcich dní. Piaty deň sa zvieratám intraperitoneálne vstrieknu 2 mg/kg vinblastinsulfátu, aby sa zastavilo delenie buniek v metafáze. Po 4 hodinách sa zvieratá usmrtia a odoberú sa ich uši pre histologické spracovanie. Histologické preparáty sa skúmajú pod svetelným mikroskopom a spočítajú sa metafázy na jeden mm základnej membrány. V každé skupine sa obyčajne používa 10 myší.

Výsledky skúšania ukazujú, že opispvané zlúčeniny účinne potláčajú mitotickú aktivitu spojenú s hyperpláziou myšej koži indukovanú TPA, čo ukazuje, že by mali byť účinné pri liečbe humánnych chorôb koži a mukoepitelu, ako je psoriasis (vo všetkých formách), lichen, chronické exémy, ichtyóza, pityriáza a chronická uticaria.

Protirakovinová účinnosť

Reprezentatívne zlúčeniny podlá vynálezu boli podrobené skúšaniu protirakovinovej účinnosti pri použití rôznych predklinických modelových nádorov na zvieratách, opísaných d’alej , na základe ktorých je možné predpovedať klinickú užitočnosť. Protinádorová účinnosť môže byť tiež skúšaná pomocou inhibície rastu buniek in vitro. Táto skúška je rovnako uvedená ďalej.

Inhibičná účinnosť na rast in vitro

Boli použité reagensy pre tkanivovú kultúru, zakúpené od firmy GIBCO (Grand Island, New York, USA). 5-(Dimetyltiazol-2-yl)-2,5-difenyltetrazóliumbromid (MTT) bol zakúpený od firmy Sigma Chemical Company (St. Louis, MO, USA). Všetky činidlá boli spracované na rezervné roztoky s koncentráciou 2 mg/ml v dimetylsulfoxide. MTT bol spracovaný na rezervný roztok s koncentráciou 1 mg/ml v Dulbeccovom fosfátom pufrovanom roztoku chloridu sodného (PBS). Všetky rezervné roztoky boli skladované v zmrazenom stave (-20°C) v tme.

Kloň A humánnych rakovinných buniek časti hrubého čreva bol izolovaný z heterogénnej línie nádorových buniek časti hrubého čreva DLD-1 a uchováva sa v hore uvedených podmienkach (Dexter et al., Cancer Research.1979, 39, 1020; Dexter et al., Am. J. Med. 1981, 71, 949). Bunky murinnej leukémie L1210 byli uchovávané na médiu RPMI-L spôsobom opísaným v Chen et al., Cancer Research 1986, 46, 5014. Všetky bunečné línie boli inkubované pri 37°C v zvlhčenej atmosfére skladajúcej sa z 5 % oxidu uhličitého a 95 % vzduchu.

Exponenciálne rastúce bunky murinnej leukémie L1210 (lxlO³ buniek) alebo buniek klonu A (8 x 10²) v 0,1 ml média sa zaočkujú v deň 0 do mikrotitrovej platni s 96 jamkami. V deň 1 sa do každej jamky pridá 0,1 ml alikvotný diel média obsahujúceho odstupňovanú koncentráciu skúšanej zlúčeniny. Misky s bunkami L1210 sa inkubujú pri 37°C vo vlhkom inkubátore počas 72 hodín, potom sa krátko odstredia a oddelí sa 100 μΐ rastového média. Bunečné kultúry sa inkubujú s 50 μΐ MTT 4 h pri 37’C. Výsledný purpurovo zafarbený formazánový precipitát sa rozpustí v 200 μΐ 0,04 N chlorovodíka v izopropylalkohole. Absorbancia sa odčíta v spektrofotometre s prehliadacou kyvetou Titertek Multiskan MCC (Flow

Laboratories) pri skúšobnej vlnovej dĺžke 570 nm a referenčnej vlnovej dĺžke 63é nm.

Hodnoty IC₅₀ sa stanovia počítačovým programom, z nameraných údajov podía nasledujúcej rovnice:

Y = [(Am-Ao)/(l+(X/IC₅₀)ⁿ)]+Ao kde

Am predstavuje absorbanciu kontrolných buniek,

Ao predstavuje absorbanciu buniek v prítomnosti najvyššej koncentrácie zlúčeniny,

Y predstavuje pozorovanú absorbanciu,

X predstavuje koncentráciu zlúčeniny a

IC₅₀ predstavuje dávku zlúčeniny, ktorá inhibuje počet zdvojnásobenia bunečnej populácie na jednu polovinu počtu zdvojnásobenia populácie kontrolných buniek a n predstavuje smernicu priamej časti krivky.

Modelové nádory na zvieratách

Pri použití jedného alebo viacerých ďalej opísaných parametrov je možné zisťovať protinádorovú účinnosť zlúčenín podía vynálezu na modelových nádoroch na zvieratách.

Účinnosť skúšaných zlúčenín pri stanovení inhibície rastu nádorov sa charakterizuje ako rozsah inhibície rastu nádoru ošetrených myší v porovnaní s kontrolnými dňoch, za ktorý nádor dospeje do vopred určenej hmotnosti u kontrolnej skupiny od stredného času, za ktorý dospeje nádor do rovnakej hmotnosti u liečenej skupiny.

V experimentoch pri použití myšej leukémie, ako modelu, sa môže účinnosť skúšaných zlúčenín vyjadriť tiež ako percentuálne zvýšenie času života hostiteľa (% ILS) pri použití nasledujúceho vzorca:

[stredný čas prežitia liečenej skupiny mínus stredný čas prežitia kontrolnej skupiny] í ILS = ------------------------------------------------ x 100 [stredný čas prežitia kontrolnej skupiny]

Pri nádoroch rastúcich subkutánne sa usmrtenie nádorových buniek vypočíta z nasledujúceho vzorca:

(T-C(dni)]

Log₁₀ usmrtenia (celkom) = ---------(3,32)(TD) kde T - C predstavuje odklad rastu nádorov a TD predstavuje čas zdvojnásobenia veľkosti nádoru v dňoch.

Pri skúškach s modelovými nádormi, ktoré sú opísané ďalej, obsahuje každá skupina obyčajne 5 až 10 myší.

Model s melanómom BI6

Použije sa nádorová línia B16 vzniknutá spontánne na koži pri koreni ucha myši C57BL (NIH Publication č. 84-2635, február 1984, In Vivo Cancer Models). Nádorová línia sa uchováva subkutánne (s.c.) sériovým pasážovaním v samiciach myši C57B1. Pre skúšanie sa v deň O samiciam myší B6C3F1 s hmotnosťou 18 až 22 g intraperitoneálne vstriekne 0,25 ml nádo myšami, ktoré byli ošetrené len nosičom. Hmotnosť nádoru (miligramy) sa vypočíta z rozmerov nádoru zistených pomocou kalibru, pri použití vzorca pre pretiahnutý elipsoid [hmotnosť nádoru (mg) = (dĺžka x šírka²)/2]. Pre každú skupinu ošetrenú skúšanou látkou alebo kontrolným nosičom sa zistí čistá hmotnosť nádoru odčítaním počiatočnej hmotnosti nádoru od konečnej hmotnosti nádoru. Výsledky sú vyjadrené pomocou nasledujúceho vzorca:

inhibícia rastu stredná hmotnosť ošetreného nádoru = 1 --------------------------------------------nádoru (S) stredná hmotnosť kontrolného nádoru x 100

Pri štúdiách prežitia sa protinádorová účinnosť vyjadruje pri použití nasledujúceho vzorca:

[stredný čas prežitia ošetrených myší] i T/C (prežitia) = ----------------------------------------- x 100 [stredný čas prežitia kontrolných myší]

Pri skúške odkladu rastu nádoru sa vypočíta hodnota T/C, ako podiel stredného času (dni), za ktorý dospeje nádor liečenej skupiny do vopred určenej veľkosti (750 mg) a stredného času, za ktorý dospeje do rovnakej veľkosti nádor kontrolnej skupiny.

[stredný čas, za ktorý nádor dospeje do určitej veľkosti u liečenej skupiny] í T/C (odklad = ----------------------------------------- x 100 rastu nádoru) [stredný čas, za ktorý nádor dospeje do určitej veľkosti u neliečenej skupiny]

V niektorých prípadoch sa odklad rastu nádoru vyjadruje v dňoch vypočítaných odčítaním stredného času v rovej suspenzie 1:5. Myši sa náhodným spôsobom rozdelia do skupín. Pre kontrolný prostriedok a prostriedok obsahujúci skúšanú zlúčeninu sa ako vehikulum použije 0,25% roztok Metocelu(^R) s obsahom 2 % Tween^^R^80. Prostriedok obsahujúci skúšanú zlúčeninu a kontrolný prostriedok tvorený samotným vehikulom sa podáva intraperitoneálne raz denne počas 9 po sebe idúcich dní, začína sa dňom 1.

Model s leukémiou P388

Nádorová línia P388 vznikla pri lymfocytickej leukémii samici myši DBA/2 po natieraní kože 3-metylcholantrénom (NIH Publication č. 84-2635, február 1984, In Vivo Cancer Models). Nádorová línia sa uchováva sériovým pasážovaním v samiciach myši DBA/2. Pre skúšanie sa v deň 0 samiciam myší CDF1 s hmotnosťou 18 až 22 g intraperitoneálne podá 1 x 10⁶ životaschopných buniek P388 získaných z ascites pasážovaných myší DBA/2. Myši sa náhodným spôsobom rozdelia do skupín. Pre kontrolný prostriedok a prostriedok obsahujúci skúšanú zlúčeninu sa ako vehikulum použije 0,25% roztok Metocelu(^R) s obsahom 2 % Tween^^R^80. Prostriedok obsahujúci skúšanú zlúčeninu a kontrolný prostriedok tvorený samotným vehikulom sa podáva intraperitoneálne alebo intravenózne raz denne počas 5 alebo 9 po sebe idúcich dní, začína sa dňom 1 (spôsob podávania a čas sú vopred určené).

Model s leukémiou L1210

Nádorová línia L1210 bola pôvodne chemicky indukovaná v roku 1984 v slezine a lymfatických uzlinách myši DBA potieraním kože metylcholantrénom v etylétere. (NIH Publication č. 84-2635, február 1984, In Vivo Cancer Models). Nádorová línia sa uchováva sériovým pasážovaním v samiciach myši DBA/2. Pre skúšanie sa v deň 0 samiciam myší CDF1 s hmotnosťou 18 až 22 g intraperitoneálne podá 1 x 10⁵ buniek L1210 (0,1 ml/myš) získaných z ascites myší DBA/2. Myši sa náhodným spôsobom rozdelia do skupín. Pre kontrolný prostriedok a prostriedok obsahujúci skúšanú zlúčeninu sa ako vehikulum použije 0,25% roztok Metocelu^^R^ s obsahom 2 % Tween^^R^80. Prostriedok obsahujúci skúšanú zlúčeninu a kontrolný prostriedok tvorený samotným vehikulom sa podáva intraperitoneálne alebo intravenózne raz denne počas 5 alebo 9 po sebe idúcich dní, začína sa dňom 1 (spôsob podávania a čas sú určené vopred).

Pankreatický duktálny adenokarcinóm (Panc02 a Panc03)

Nádorová línia pankreatického duktálneho adenokarcinómu vznikla z nádoru indukovaného implantáciou nite nesúcou 3-metylcholantrén do pankreatického tkaniva myši (Corbett et al., Cancer Research (1984), 44: 717 až 726). Úlomky nádoru sa implantujú subkutánne bilaterálne pomocou trokára a skúšané zlúčeniny sa podávajú intravenózne, perorálne alebo subkutánne, začína sa 1. až 3. deň po implantácii pri dávkovacom režime zahŕňajúcom jednu alebo dve dávky denne.

Myší mammárny adenokarcinóm 16/C (Maml6/C)

Pôvodne izolovaný myší mammárny adenokarcinóm 16/C sa uchováva sériovým pasážovaním transplantáciou metastázových plúcnych ohnisiek (Corbett et al., Cancer Treat. Rep. (1978), 62: 1471 až 1488). Kúsky nádoru sa implantujú subkutánne bilaterálne pomocou trokára a skúšané zlúčeniny sa podávajú od 1. až 3. dňa po implantácii pri dávkovacom režime zahŕňajúcom jednu alebo dve dávky denne. Nádory sa meria raz alebo dva razy za týždeň pomocou kalibrov. Myši sa usmrtia, keď nádory pri kontrolnej skupine dospejú do priemernej velkosti nad 1 500 mg.

Myší mammárny adenokarcinóm 17 (Maml7)

Táto nádorová línia sa uchováva v mrazničke v rámci programu Develpmental Threapeutics Program v Biological Testing Branch, Frederick, MD, USA (MucciLoRusso et al., Investigational New Drugs (1990) 8(3): 253 - 261). Chemoterapeutické štúdie na samiciach myši C3H nesúcich nádory Maml7 sa uskutočňujú rovnakým spôsobom, ako hore opísané štúdie pri použití nádoru Maml6/C.

Subkutánne implantovaný karcinóm časti hrubého čreva 38 a 51 (Colon 38, Colon 51)

Tieto nádorové línie sú vzniknuté z nádoru chemicky indukovaného v časti hrubého čreva myši C57BL/6 po indukcii opakovanými subkutánnym injekciami 1,2-dimetylhydrazínu (Corbett et al., Cancer Research (1975) 35: 2434 až 2439). Kúsky nádorov sa implantujú subkutánne bilaterálne pomocou trokára a skúšané zlúčeniny sa podávajú od 1. až 3. dňa po implantácii pri dávkovacom režime zahŕňajúcom jednu alebo dve dávky denne. Nádory sa meria raz alebo dva razy za týždeň pomocou kalibrov. Myši sa usmrtia, ked nádory pri kontrolnej skupine dospejú do priemernej velkosti nad 1 500 mg.

Skúšky na modelových humánnych nádorových xeno-štepoch (MX-1, LX-1, CX-1 a DLD-2) in vivo

Humánny mammárny karcinóm MX-1, hummány plúcny karcinóm LX-1 a CX-1 a humánny nádor časti hrubého čreva DLD-2 boli pôvodne získané z chirurgicky odstráneného primárneho nádoru, tzn. nádoru prsníka, nádoru pľúc a karcinómu časti hrubého čreva. Humánne nádorové línie boli udržiavané sériovým pasážovaním v atymických holých myšiach. Humánny mammárny karcinóm MX-1 je zavedený nádor používaný v NCI (National Cancer Inštitúte). Modelové nádory LX-1 a DLD 2 boli dobre charakterizované.

Ako myši sa pri týchto experimentoch používajú outbredné švajčiarske myši alebo myši BALB/C, ktoré nesú gén holosti (nu/nu). V deň 0 sa samiciam myši s hmotnosťou 20 až 25 g naočkuje bilaterálnou subkutánnou implantáciou trokárom 30 až 60 úlomkov nádoru. Úlomky nádorov sa pripravia z čerstvých nádorov vyrastených subkutánne v myších použitých pre pasážovanie. Hmatatelné nádory s hmotnosťou približne 50 mg sa pri myšiach objavia do 7 až 10 dní po inokulácii. Myši sa rozdelia do skupín a potom sa im v deň 3, 5, 7 a 12 až 16 raz denne podáva intravenózne (i.v.) skúšaná zlúčenina alebo kontrolný nosič.

Meranie nádorov a určovanie telesnej hmotnosti sa vykonáva raz alebo dva razy za týždeň. Myši sa usmrtia, ked’ nádory dosiahnu priemernej veľkosti 1 500 mg (asi 20. deň).

Účinnosť skúšaných zlúčenín sa vyjadruje ako inhibícia rastu nádoru v percentách. Používajú sa kritériá Národného ústavu pre rakovinu (National Cancer Inštitúte - NCI) pre účinnosť pri rakovinových modeloch in vivo (NIH Publication č. 84-2635, február 1984: In Vivo Cancer Models). Skutočná regresia nádoru (IR = neúplná regresia, FR = úplná regresia) ukazuje na výbornú až vynikajúcu účinnosť. Inhibícia rastu nádoru 90 % alebo vyššia je považovaná za dobrú až výbornú a inhibícia rastu nádoru 58 až 89 % je považovaná za strednú až dobrú. Zlúčeniny vykazujúce inhibíciu rastu nižšiu ako 58 % sú považované za neúčinné.

Dávkovanie a prostriedky

Zlúčeniny podľa vynálezu je možné podávať za účelom liečby alebo prevencie odmietania transplantovaných orgánov, choroby štep versus hostiteľ, psoriasis, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb akýmkoľvek spôsobom, pri ktorom sa dosahuje kontakt účinného činidla s cieľovým miestom účinku v tele cicavca. Zlúčeniny podľa vynálezu sa tiež môžu podávať pre liečbu chorôb kože a mukoepitelu, ako je psoriasis (vo všetkých jej formách), lichen, chronické ekzémy, ichtyosis, pytiriasis a chronická uticaria. Môžu sa podávať akýmkoľvek konvenčným spôsobom, ktorý je k dispozícii pre použitie v odboru farmaceutík, a to bud’ vo forme jedinej účinnej prísady alebo vo forme kombinácie terapeuticky účinných prísad. Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu podávať samotné, ale obyčajne sa podávajú v spojení s farmaceutický vhodným nosičom, ktorý sa volí podľa toho, aké podávanie sa má použiť, v súlade so štandardnou farmaceutickou praxou.

Vhodné farmaceutické nosiče a spôsoby výroby farmaceutických dávkovacích foriem sú opísané v publikácii Remington's Pharmaceutical Sciences, Mack Publishing Co., čo je štandardná príručka v tomto odboru.

Ako je odborníkom v odboru lekárstva dobre známe, podávaná dávka bude samozrejme závisieť od takých známych faktorov, ako sú farmakodynamické vlastnosti konkrétne zvolenej účinnej prísady a spôsob a cesta jej podávania, vek, zdravotný stav a telesná hmotnosť príjemca, povaha a rozsah symptómov, druh súbežného liečenia, početnosť ošetrení a požadovaný účinok. Obyčajne prichádza do úvahy denná dávka účinnej prísady v rozmedzí od asi 0,1 do asi 100 mg na kg telesnej hmotnosti. Pre dosiahnutie požadovaných výsledkov je obyčajne vhodná účinná dávka 0,5 až 50, prednostne 1 až 25 mg/kg/deň, podávaná v niekoľkých čiastkových dávkach raz až šesťkrát denne alebo vo forme liekovej formy s odloženým uvoľňovaním. Hore uvedené údaje predstavujú sú všeobecné, ale v žiadnom ohľade neobmedzujú rozsah vynálezu.

Dávkovacie formy (prostriedky), ktoré sa hodia na interné podávanie obsahujú asi 1 až asi 500 mg účinnej prísady v jednotke. V týchto farmaceutických prostriedkoch je účinná prísada obyčajne prítomná v množstve od asi 0,5 do asi 95 % hmotnosťných, vztiahnuté na celkovú hmotnosť prostriedku.

Účinná prísada sa môže podávať orálne v podobe pevných dávkovacích foriem, ako sú kapsuly, tablety a prášky alebo v podobe kvapalných dávkovacích foriem, ako sú elixíry, sirupy a suspenzie. Tiež sa môže podávať parenterálne v podobe sterilných kvapalných dávkovacích foriem. Účinnú prísadu je tiež možné podávať inhalačné vo forme nazálneho spreje alebo vo forme plúcneho inhalátu. Tiež je možné ju podávať topicky vo forme masti, krému, gélu, pasty, lotiónu, roztoku, spreje, aerosólu, lipozómu alebo náplasti. Dávkovacie formy používané pre podávanie týchto účinných prísad obyčajne obsahujú vhodné nosiče, riedidlá, konzervačné látky alebo iné excipienty, ako je to opísané v publikácii Remington's Pharmaceutical Sciences, Mack Publishing Co., čo je štandardná príručka v tomto odboru.

Želatínové kapsuly obsahujú účinnú prísadu a práškové nosiče, ako je laktóza, sacharóza, mannitol, škrob, deriváty celulózy, stearan horečnatý, kyselina stearová, apod. Podobné riedidlá sa tiež môže používať pri výrobe lisovaných tabliet a práškov. Ako tablety, tak kapsuly, je možné vyrábať ako formy s odloženým uvoľňovaním, aby sa dosiahlo kontinuálne uvoľňovanie liečiva v priebehu niekoľkých hodín. Lisované tablety môžu byť opatrené cukrovým povlakom alebo filmom, ktorý slúži pre zamaskovanie nepríjemnej chuti a pre ochranu tablety pred atmosférou alebo preto, aby sa pri entericky potiahnutých tabletách dosiahol selektívny rozpad v gastrointestinálnom trakte.

Kvapalné dávkovacie formy pre orálne podávanie môžu obsahovať farbiace a dochuťovacie prísady zvyšujúce ich prijatelnosť pre pacienta.

Vhodnými nosičmi v prípade parenterálnych roztokov sú obyčajne voda, vhodné oleje, fyziologický roztok soli, vodný roztok dextrózy (glukózy) a podobné cukorné roztoky a glykoly, ako je propylénglykol alebo polyetylénglykoly. Roztoky pre parenterálne podávanie obsahujú účinnú prísadu, vhodné stabilizačné činidlá a prípadne tlmiče pH. Vhodnými stabilizačnými činidlami sú antioxidanty, ako je hydrogensiričitan sodný, siričitan sodný alebo kyselina askorbová, ktoré sa môžu používať samotné alebo vo forme zmesi. Tiež sa používa kyselina citrónová a jej soli a sodné soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej (EDTA). Parenterálne roztoky môžu okrem toho obsahovať tiež konzervačné prísady, ako je benzalkóniumchlorid, metyl- alebo propylparabén a chlórbutanol.

Topické prostriedky vo forme mastí, krémov, gélov a pást môžu obsahovať riedidlá, ako sú vosky, parafíny, škrob, polyetylénglykol, silikóny, bentonity, kyselina kremičitá, živočíšne a rastlinné tuky, mastenec a oxid zinočnatý alebo zmesi týchto alebo iných riedidiel. Roztoky a emulzie pre topickú aplikáciu môžu napríklad obsahovať obvyklé riedidlá (pokial sa nejedná o rozpúšťadla s molekulovou hmotnosťou pod 200, v prítomnosti povrchovo aktívneho činidla), ako sú rozpúšťadlá, solubilizátory a emulgátory. Ako konkrétne príklady takých látok je možné uviesť vodu, etanol, 2-propanol, etylkarbonát, benzylalkohol, propylénglykol, oleje, glycerol, estery mastných kyselín a sorbitolu alebo ich zmesi. Prostriedky pre topickú aplikáciu môžu tiež obsahovať konzervačné činidlá alebo antioxidanty. Vo forme topických dávkovacích prostriedkov sa môžu zlúčeniny podlá vynálezu podávať v kombinácii so ste roidnými liečivami, najmä topicky účinnými steroidmi, ako je Synalar (fluocinolonacetonit), Lidex (fluocinolon), Westcort (hydrokortizonvalerát), Valizone (betametasonvalerát) a Diprasone (betametasondipropionát).

Prášky a spreje môžu obsahovať obvyklé riedidlá, ako je laktóza, mastenec, kyselina kremičitá, hydroxid hlinitý, kremičitan vápenatý, práškovitý polyamid a zmesi takých látok. Aerosólové spreje môžu obsahovať obvyklé propelenty. Lipozómy je možné vyrábať z takých materiálov, ako sú tuky živočíšneho a rastlinného pôvodu, ktoré sú schopné tvoriť lipidové dvojvrstvy, do ktorých môže byť zavedená účinná prísada.

Náplasti môžu byť vytvorené z matrici, napríklad z polyakrylamidu a polopropustnej membrány z vhodného polyméru, za účelom regulácie rýchlosti dodávky látky, na kožu.

Príklady užitočných farmaceutických prostriedkov (dávkovacích foriem) pre podávanie zlúčenín podľa vynálezu sú uvedené d’alej .

Kapsuly

Kapsuly sa pripravia naplnením štandardných dvojdielnych kapsúl z tvrdej želatíny vždy 50 mg práškovitej účinnej prísady, 175 mg laktózy, 24 mg mastenca a 6 mg stearanu horečnatého.

Mäkké želatínové kapsuly

Pripraví sa zmes účinnej prísady a sójového oleja a táto zmes sa vstriekne pomocou čerpadla s kladným zdvihovým objemom do želatíny, za vzniku mäkkých želatínových kapsúl obsahujúcich vždy 50 mg účinnej prísady. Kapsuly sa vyperú v petrolétere a usušia.

Tablety

Tablety sa vyrobia konvenčnými postupmi tak, aby jednotlivá tableta obsahovala 50 mg účinnej prísady, 6 mg stearanu horečnatého, 70 mg mikrokryštalickej celulózy, 11 mg kukuričného škrobu a 225 mg laktózy. Pre zvýšenie prijateľnosti pri požívaní alebo pre časový odklad absorpcie sa výsledné tablety môžu opatriť vhodným povlakom.

Suspenzia

Pripraví sa vodná suspenzia pre orálne podávanie tak, aby každých 5 ml obsahovalo 25 mg jemne rozdelenej účinnej prísady, 200 mg sodnej soli karboxymetylcelulózy, 5 mg benzoanu sodného, 1,0 g roztoku sorbitolu podľa U.S.P. a 0,025 ml vanilínu.

Injekčný prípravok

Parenterálny prostriedok, ktorý sa hodí pre injekčné podávanie, sa pripraví zmiešaním 1,5 % hmotnosťného účinnej prísady v 10% (objemovo) propylénglykolu vo vode. Roztok sa sterilizuje bežnými technológiami.

Nosový sprej

Pripraví sa vodný roztok tak, aby 1 ml tohto roztoku obsahoval 10 mg účinnej prísady, 1,8 mg metylparabénu, 0,2 mg propylparabénu a 10 mg metylcelulózy. Roztokom sa naplnia 1 ml fľaštičky.

Pľúcny inhalátor

Vyrobí sa homogénna zmes účinnej prísady v Polysorbate 80 tak, aby jej koncentrácia zodpovedala množstvu účinnej prísady vo finálnom zásobníku 10 mg a aby finálna koncentrácia Polysorbate 80 bola 1 % hmotnosťné. Zmes sa uvedie do plechovky, ovrubovaním sa pripoja ventily a do plechoviek sa pod tlakom zavedie požadované množstvo dichlórtetrafluóretánu.

Masť

Účinná prísada sa pridá k zmesi 48 % hmotnosťných bielej vazelíny, 10 % kvapalného petrolátu, 8 % monostearanu glycerolu, 3 % izopropylmyristátu a 20 % lanolínu s teplotou 70°C. Zmes sa dôkladne premieša a potom sa k nej pridá teplý roztok metyl- a propylparabénu vo vode s obsahom sodnej soli acetónbisulfitu tak, aby výsledná koncentrácia každého parabénu bola 0,15 %, vody 8 % a sodnej soli acetónbisulfitu 0,5 %. Zmes sa mieša tak dlho, kým sa jej teplota nevyrovná s teplotou miestnosti.

Topické prostriedky

Masť pre topické podávanie sa tiež môže vyrobiť pri 70°C tak, že sa účinná prísada pridá k zmesi 48 % hmotnosťných bielej vazelíny, 10 % hmotnosťných kvapalného petrolátu, 8 % hmotnosťných glycerolmonostearátu, 3 % izopropylmyristátu a 20 % lanolínu. Zmes sa dôkladne premieša a potom sa k nej pridá teplý roztok metyl- a propylparabénu vo vode s obsahom sodnej soli acetónbisulfitu tak, aby výsledná koncentrácia každého parabénu bola 0,15 %, vody 8 % a sodnej soli acetónbisulf itu 0,5 %. Zmes sa mieša tak dlho, kým sa jej teplota nevyrovná s teplotou miestnosti.

Krém pre topické podávanie sa pripraví pri 75°C tak, že sa účinná prísada pridá k zmesi 1 % nátriumlaurylsulfátu, 12 % propylénglykolu, 25 % stearylalkoholu, 25 % bieleho petrolátu a 37 % vody. Zmes sa mieša tak dlho, kým nestuhne.

Gél pre topické podávanie sa pripraví pri 70°C tak, že sa účinná prísada pridá k zmesi 0,75 % polykarbopolu (Carbopol 940), 46,25 % vody, 3 % hydroxylovaného lanolínu, ako emulgátoru, 50 % etanolu a prípadne 1 až 2 % diizopropanolamínu. Zmes sa mieša tak dlho, kým neschladne na teplotu miestnosti.

Do rozsahu tohto vynálezu spadajú tiež farmaceutické súpravy obsahujúce terapeuticky účinné množstvo farmaceutického prostriedku obsahujúceho zlúčeninu všeobecného vzorca 1 až 4 v jednom alebo viacerých sterilných zásobníkoch. Sterilizácia zásobníka sa môže vykonávať konvenčnými sterilizačnými postupmi, ktoré sú dobre známe odborníkom v tomto odboru. Také súpravy môžu prípadne ďalej obsahovať jednu alebo viaceré rôzne konvenčné zložky farmaceutickej súpravy, ako je napríklad jeden alebo viaceré farmaceutický vhodné nosiče, prídavné flaštičky pre miešanie zložiek apod., ako je to zrejmé odborníkom v tomto odboru. Súpravy môžu obsahovať tiež inštrukcie buď vo forme letáčkov alebo nálepiek, na ktorých je uvedené množstvo terapeutického činidla, ktoré má byť podané, pokyny pre podávanie a/alebo pokyny pre miešanie zložiek.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 až 4 (zložka i)) je tiež možné podávať v kombinácii s druhým imunosupresívnym činidlom (zložka ii)) za účelom kombinovanej liečby. Pritom sa môžu používať akékolvek konvenčné prostriedky, ktoré sú známe z odboru farmaceutických činidiel. Môžu sa teda používať individuálne oddelené dávkovacie jednotky, ktoré sa podávajú simultánne alebo súbežne alebo fyzické kombinácie terapeuticky účinných zložiek v jedinej alebo kombinovanej dávkovacej jednotke.

Také druhé imunosupresívne činidlo (zložka ii)) môže byť zvolené zo súboru zahŕňajúceho cyklosporin A, aza tioprin, kortikosteroidy (ako je prednizon), 0KT3, FK506, mykofenolová kyselina alebo jej 2-(N-morfolino)etylester, 15-deoxyspergualin, rapamycin, misoribin, misoprostol a protilátky antiinterleukínového-2 receptoru. Kombinovaná liečba sa môže aplikovať pri liečbe imunomodulačných porúch a inflamatorných chorôb a osobitne potom na prevenciu alebo liečbu odmietania transplantovaných orgánov, chorôb štep versus hostite!, psoriasis, reumatoidnej artritis, autoimunitných chorôb a chronických inflamatorných chorôb, ako tiež príbuzných porúch, akýmikolvek prostriedkami, ktoré zaisťujú styk účinnej prísady alebo účinných prísad s miestom ich účinku v tele cicavca.

Ako už to bolo uvedené hore, podávaná dávka bude v prípade kombinovanej liečby závisieť od takých známych faktorov, ako sú spôsob použitia, farmakodynamické vlastnosti konkrétne zvolenej účinnej prísady a spôsob a cesta jej podávania, vek, zdravotný stav a telesná hmotnosť príjemca, povaha a rozsah symptómov, druh súbežného liečenia, početnosť ošetrenia a požadovaný účinok.

Obyčajne prichádza do úvahy denná dávka každej účinnej prísady v rozmedzí od asi 0,001 do asi 1000 mg na kg telesnej hmotnosti. Pre dosiahnutie požadovaných výsledkov je obyčajne vhodná účinná dávka 0,1 až 100 mg na kg podávaná v niekolkých čiastkových dávkach raz až šesťkrát denne alebo vo forme liekovej formy s odloženým uvoľňovaním. Hore uvedené údaje sú všeobecné, ale v žiadnom ohľade neobmedzujú rozsah vynálezu.

Účinné prísady je pri kombinovanej liečbe možné podávať v podobe rôznych dávkovacích foriem, prípadne spolu s farmaceutický vhodnými nosičmi. Je možné použiť rôzne dávkovacie cesty, ak to bolo vysvetlené hore, v súvislosti s liečbou jediným činidlom.

Zložky i) a ii) podľa vynálezu je možné spracovávať spoločne na jedinú dávkovaciu formu (tzn. je možné je spojiť v jednej kapsule, tablete, prášku alebo kvapaline apod.), ako kombinovaný produkt. Pokiaľ sa zložky i) a ii) nespracovávajú spoločne na jedinú dávkovaciu jednotku, potom sa zlúčenina všeobecného vzorca 1 až 4 (zložka i)) môže podávať v rovnaký čas, ako druhé imunosupresivne činidlo (zložka ii)) alebo sa môžu zložky pridávať v akomkoľvek poradí. Tak napríklad sa môže najprv podať zložka i) podľa vynálezu a potom sa podá zložka ii) alebo naopak. Pokiaľ sa nepodávajú obidve zložky v rovnaký čas, prednostne je interval medzi podaním zložky i) a zložky ii) podľa vynálezu kratší ako asi 1 hodina. Prednostný spôsob podávania zložiek i) a ii) podľa vynálezu je orálny. Pod označením orálne činidlo, orálny inhibítor, orálna zlúčenina apod. sa v tomto opise rozumejú zlúčeniny, ktoré sa dajú orálne podávať. Napriek tomu, že sa zložka i) a ii) podľa vynálezu prednostne podáva rovnakou cestou (tak napríklad sa obidve zložky môžu podávať orálne) a vo forme rovnakých dávkovacích foriem, všeobecne sa môže použiť i podávanie rôznymi cestami (tak napríklad jedna zložka kombinovaného produktu sa môže podávať orálne a druhá zložka sa môže podávať intravenózne) a v rôznych formách.

Ako je zrejmé odborníkom v odboru lekárstva, podávaná dávka bude v prípade kombinovanej liečby závisieť od takých známych faktorov, ako sú farmakodynamické vlastnosti konkrétne zvolenej účinnej prísady a spôsob a cesta jej podávania, vek, zdravotný stav a telesná hmotnosť príjemca, povaha a rozsah symptómov, druh súbežného liečenia, početnosť ošetrenia a požadovaný účinok.

Vhodné dávkovanie zložiek i) a ii) podľa tohto vynálezu môže odborník v odboru lekárstva ľahko určiť na základe tohto opisu. Všeobecne je možné uviesť typickú dennú dávku každej zložky v rozmedzí od asi 100 mg do asi 1 g. Všeobecne je tiež možné uviesť, že pri kombinovanom podávaní zložiek i) a ii) sa môže dávkové množstvo každej zložky znížiť o asi 70 až 80 % vzhľadom na obvyklé dávkovanie príslušnej zložky, pokiaľ sa podáva samotná, ako jediné terapeutické činidlo. Kombinované produkty podľa vynálezu je možné spracovávať na farmaceutické prostriedky, v ktorých sú síce účinné prísady spojené v jedinej dávkovacej jednotke, ale napriek tomu je fyzikálny kontakt medzi účinnými prísadami minimalizovaný. Na minimalizáciu vzájomného styku účinných prísad v prípade prostriedkov určených pre orálne podávanie sa napríklad môžu použiť enterické povlaky na jednej z, účinných prísad. Keď sa jedna z účinných prísad opatrí enterickým povlakom, je možné nielen minimalizovať styk medzi účinnými prísadami v kombinovanom prostriedku, ale je tiež možné regulovať rýchlosť uvoľňovania jednej z týchto zložiek do gastrointestinálneho traktu tak, že jedna z týchto zložiek sa neuvoľní v žalúdku, ale až v črevách.

Ďalšie rozpracovanie tohto vynálezu určené pre orálne podávanie je tvorené kombinovaným produktom, v ktorom je jedna z účinných prísad potiahnutá látkou zaisťujúcou spomalené uvoľňovanie v priebehu priechodu gastrointestinálnym traktom. Povlak tejto látky rovnako slúži k minimalizácii fyzikálneho kontaktu medzi spojenými účinnými prísadami. Zložka so spomaleným uvoľňovaním môže byť prídavné opatrená enterickým povlakom, aby k jej uvoľňovaniu došlo len v črevách.

Ešte ďalšie rozpracovanie tohto vynálezu zahŕňa kombinačný prostriedok, v ktorom je jedna zložka potiahnutá polymérom zaisťujúcim spomalené uvoľňovanie a/alebo uvoľňovanie v črevách a druhá zložka je tiež potiahnutá polymérom, ako napríklad hydroxypropylmetylcelulózou s nízkou viskozitou alebo inou vhodnou látkou známou v tomto odboru, za úče lom ďalšej separácie účinných zložiek. Polymérny povlak slúži pre vytvorenie prídavnej bariéry zabraňujúcej vzájomným interakciám zložiek.

Dávkovacie formy kombinačných produktov podlá vynálezu, v ktorých je jedna účinná prísada potiahnutá enterickým povlakom, môžu mat podobu tabliet. Také tablety sa môžu vyrobit tak, že sa spolu zmieša entericky potiahnutá zložka a druhá účinná prísada a vzniknutá zmes sa lisovaním spracuje na tabletu alebo tak, že sa entericky potiahnutá zložka lisovaním spracuje na jednu vrstvu tablety a potom sa druhá účinná prísada nalisuje na tabletu vo forme prídavnej vrstvy. Pre ďalšiu separáciu obidvoch vrstiev sa prípadne môže použiť jedna alebo viaceré vrstvy placeba. Vrstvy placeba sú umiestnené medzi vrstvami účinných prísad.

Dávkovacie formy podľa tohto vynálezu môžu byť okrem toho tvorené kapsulami, v ktorých je jedna účinná prísada lisovaním spracovaná na tabletu alebo väčší počet mikrotabliet, častíc, granúl apod., ktoré môžu byť opatrené enterickým povlakom. Tieto entericky potiahnuté mikrotablety, častice, granuly apod., sa potom umiestnia do kapsuly alebo zlisujú na kapsulu spolu s granuláciou druhej účinnej prísady.

Tieto a iné spôsoby minimalizácie styku medzi zložkami kombinovaných produktov podľa vynálezu, ktoré je možné podávať v jedinej dávkovacej forme alebo v oddelených dávkovacích formách, ale v rovnaký čas alebo súbežne rovnakým spôsobom, sú zrejmé odborníkom v tomto odboru na základe hore uvedeného opisu.

Reprezentatívne zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré sú užitočné pri liečbe odmietania transplantátov, choroby štep versus hostiteľ, psoriasis, autoimunitných chorôb a inflamatorných chorob, sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách.

Claims (8)

PATENTOVÉ NÁROKY

1) X nepredstavuje skupinu NR⁷;

1. Chinolínkarboxylové a heterocyklickým kondenzovaným 1; 2, 3 alebo 4

PV 4¾) -9c kyseliny s karbocyklickým kruhom všeobecného vzorca kde

R¹ a R² nezávisle predstavuje vždy vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

R predstavuje fenylskupinu, fenoxyskupinu, fenyltioskupinu, fenylsulfinylskupinu, skupinu fenyl-N-(R⁴)-, furylskupinu, tienylskupinu, pyridylskupinu, tiazolylskupinu alebo oxazolylskupinu, pričom každá z hore uvedených skupín je prípadne substituovaná až dvoma substituentmi nezávisle zvolenými zo súboru zahŕňajúceho fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a alkylsulfinylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

100 r⁴ predstavuje vodík, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo acylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

X predstavuje skupinu vzorca -Y-, -CH₂Y-, -YCH₂-,

-ch₂ch₂y-, -ych₂ch₂-, -ch₂ych₂-, -cr⁵=c(r⁶)-, -CR⁶=N- alebo -N=C(R⁶)-, kde prvý atóm skupiny X, ako je tu uvedená, je pripojený k chinolínovému kruhu, pričom každá z metylénových skupín v skupine X je prípadne substituovaná jednou alebo dvoma skupinami nezávisle zvolenými zo súboru alkylskupín s 1 až 4 atómami uhlíka;

Y predstavuje metylénovú skupinu, ktorá je prípadne nezávisle substituovaná jednou alebo dvoma alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka, skupinu -0-, -S- alebo -N(R⁷)-;

R⁵ a R⁶ nezávisle predstavuje vždy atóm vodíka alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

R⁷ predstavuje atóm vodíka, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo acylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

pričom v zlúčeninách všeobecného vzorca 1 a 2

19 2^. q

Z , Za Z nezávisle predstavuje vždy skupinu CR alebo atóm dusíka s tou podmienkou, že aspoň jeden zo symbolov Z¹, Z² a Z³ je odlišný od dusíka;

Q

R nezávisle predstavuje vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

101 v zlúčeninách všeobecného vzorca 3 jeden zo symbolov

Q¹ a Q² predstavuje atóm síry alebo skupinu NR⁹ a zvyšný

Ί Π predstavuje skupinu CR alebo atóm dusíka s tou podmienkou, že kruh obsahujúci zvyšky Q a Q obsahuje prídavnú dvojnú väzbu umiestnenú tak, že vzniká aromatický kruh;

predstavuje vodík alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

R¹⁰ predstavuje vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, jeden zo symbolov

Q³ a Q⁴ predstavuje atóm dusíka a zvyšný predstavuje atóm uhlíka s tou podmienkou, že kruh obsahujúci zvyšky Q³ a Q⁴ obsahuje prídavnú dvojnú väzbu umiestnenú tak, že vzniká aromatický pyrolový kruh; a

R¹¹ predstavuje vodík, fluór, chlór, bróm, trifluórmetylskupinu alebo alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

pričom platia nasledujúce výhrady:

2- fluórfenylskupinu; Z , Za Z predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

Ί

d) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R^x predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje

19 3

2. Chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podlá nároku 1 všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4, kde

R¹ predstavuje 6-fluórskupinu alebo 6-trifluórmetyl skupinu;

R² predstavuje vodík;

R³ predstavuje fenylskupinu, tienylskupinu alebo furylskupinu, pričom každá z týchto skupín je prípadne substituovaná až dvoma skupinami nezávisle zvolenými zo súboru zahŕňajúceho fluór, chlór, bróm,

103 trifluórmetylskupinu, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a alkylsulfinylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

X predstavuje skupinu vzorca -CH₂CH₂-, -CH₂S-,

-SCH₂-, -CH₂O- alebo -OCH₂-;

pričom v zlúčeninách všeobecného vzorca 1 alebo 2 Z¹ predstavuje skupinu vzorca CH;

v zlúčeninách všeobecného vzorca 3 Q¹ predstavuje síru a Q² predstavuje skupinu CH; a v zlúčeninách všeobecného vzorca 4 Q³ predstavuje uhlík a Q⁴ predstavuje dusík a ich farmaceutický vhodné soli.

2) keď v zlúčeninách všeobecného vzorca 1 X predstavuje skupinu CH₂CH₂ a každý zo symbolov Z¹, Z² a Z³

102

3- metoxyfenylskupmu; Z , Z a Z^J predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

e) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje fenylskupinu; Z , Za Z predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂O; a ich sodné soli;

f) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R predstavuje vodík; R predstavuje 3-metylfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu SCH₂; a ich sodné soli;

g) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje fenylskupinu; Za Z predstavuje vždy skupinu CH; Z predstavuje dusík a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli;

105

h) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R predstavuje vodík; R predstavuje fenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu OCH₂; a ich sodné soli;

i) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R predstavuje vodík; R predstavuje fenylskupinu; Z^a Z² predstavuje vždy skupinu CH; Z³ predstavuje dusík a X predstavuje skupinu SCH₂; a ich sodné soli;

j) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R predstavuje vodík; R predstavuje 2rfluórfenylskupinu; Z , Za Z predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli;

k) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje 3-trifluórfluórmetylfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli;

l) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predstavuje 6-fluórskupinu, R² predstavuje vodík; R³ predstavuje 3-metoxyfenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂CH₂; a ich sodné soli.

3. Chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podľa nároku 2 všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4, kde o

R predstavuje fenylskupinu, 2-fluórfenylskupinu, 3metoxyfenylskupinu, 3-metylfenylskupinu, 3-trifluórmetylfenylskupinu alebo tienylskupinu a ich farmaceutický vhodné soli.

3) predstavuje skupinu CH, potom R³ nepredstavuje nesubstituovanú fenylskupinu;

v zlúčeninách všeobecného vzorca 3; alebo v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, kde Q⁴ predstavuje atóm dusíka; X musí tvoriť aspoň dvojatómový mostík a atóm zvyšku X pripojený ku kruhu obsahujúcemu zvyšky Q¹ a Q² alebo Q³ a Q⁴ musí byť atómom uhlíka;

Q v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, kde Q predstavuje atóm dusíka, X musí predstavovať skupinu vzorca -CH₂CH₂- alebo -CH₂CH₂CH₂-, pričom každá metylénová skupina v zvyšku X je prípadne nezávisle substituovaná spôsobom uvedeným hore; a v zlúčeninách všeobecného vzorca 4, kde Q⁴ predstavuje atóm dusíka, nepredstavuje.R³ fenoxyskupínu, fenyltioskupinu, fenylsulfinylskupinu alebo skupinu fenyl-N-(R⁴)-;

a ich farmaceutický vhodné soli.

4. Chinolínkarboxylové kyseliny s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom podľa nároku 1 všeobecného vzorca 1, 2, 3 alebo 4 a ich farmaceutický vhodné soli, zvolené zo súboru zahŕňajúceho

104 *1

a) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R predstavuje 6-fluórskupinu; R predstavuje vodík; R predstavuje fenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH;

a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

b) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predsta-

9 *3 vuje 6-trifluórmetylskupinu; R predstavuje vodík; R^J predstavuje fenylskupinu; Z¹, Z² a Z³ predstavuje vždy skupinu CH; a X predstavuje skupinu CH₂S; a ich sodné soli;

c) zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R¹ predsta-

9 *3 vuje 6-fluórskupinu, R predstavuje vodík; R predstavuje

5. Farmaceutický prostriedok, vyznačuj ú ci sa tým, že obsahuje chinolínkarboxylovú kyselinu s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom alebo jej farmaceutický vhodnú sol podlá nároku 1 a farmaceutický vhodný nosič.

6. Farmaceutický prostriedok, vyznačuj ú ci sa tým, že obsahuje chinolínkarboxylovú kyselinu s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom alebo

106 jej farmaceutický vhodnú soľ podľa nároku 2 a farmaceutický vhodný nosič.

7. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje chinolínkarboxylovú kyselinu s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom alebo jej farmaceutický vhodnú soľ podľa nároku 3 a farmaceutický vhodný nosič.

8. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje chinolínkarboxylovú kyselinu s karbocyklickým a heterocyklickým kondenzovaným kruhom alebo jej farmaceutický vhodnú soľ podľa nároku 4 a farmaceutický vhodný nosič.