SK14112001A3 - Substituované 1,4-dihydroindeno [1,2-c] pyrazoly ako inhibítory tyrozínkinázy - Google Patents

Substituované 1,4-dihydroindeno [1,2-c] pyrazoly ako inhibítory tyrozínkinázy Download PDF

Info

Publication number
SK14112001A3
SK14112001A3 SK1411-2001A SK14112001A SK14112001A3 SK 14112001 A3 SK14112001 A3 SK 14112001A3 SK 14112001 A SK14112001 A SK 14112001A SK 14112001 A3 SK14112001 A3 SK 14112001A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
optionally substituted
formula
alkoxy
compounds
hydroxy
Prior art date
Application number
SK1411-2001A
Other languages
English (en)
Inventor
Kevin J. Doyle
Paul Rafferty
Robert W. Steele
Allyson Turner
David J. Wilkins
Lee D. Arnold
Original Assignee
Knoll Gmbh
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Knoll Gmbh filed Critical Knoll Gmbh
Publication of SK14112001A3 publication Critical patent/SK14112001A3/sk

Links

Classifications

    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D249/00—Heterocyclic compounds containing five-membered rings having three nitrogen atoms as the only ring hetero atoms
    • C07D249/02—Heterocyclic compounds containing five-membered rings having three nitrogen atoms as the only ring hetero atoms not condensed with other rings
    • C07D249/08—1,2,4-Triazoles; Hydrogenated 1,2,4-triazoles
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P1/00—Drugs for disorders of the alimentary tract or the digestive system
    • A61P1/04—Drugs for disorders of the alimentary tract or the digestive system for ulcers, gastritis or reflux esophagitis, e.g. antacids, inhibitors of acid secretion, mucosal protectants
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P11/00—Drugs for disorders of the respiratory system
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P15/00—Drugs for genital or sexual disorders; Contraceptives
    • A61P15/18—Feminine contraceptives
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P17/00—Drugs for dermatological disorders
    • A61P17/02—Drugs for dermatological disorders for treating wounds, ulcers, burns, scars, keloids, or the like
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P17/00—Drugs for dermatological disorders
    • A61P17/06—Antipsoriatics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P19/00—Drugs for skeletal disorders
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P19/00—Drugs for skeletal disorders
    • A61P19/02—Drugs for skeletal disorders for joint disorders, e.g. arthritis, arthrosis
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P27/00—Drugs for disorders of the senses
    • A61P27/02—Ophthalmic agents
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P27/00—Drugs for disorders of the senses
    • A61P27/02—Ophthalmic agents
    • A61P27/06—Antiglaucoma agents or miotics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P29/00—Non-central analgesic, antipyretic or antiinflammatory agents, e.g. antirheumatic agents; Non-steroidal antiinflammatory drugs [NSAID]
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00—Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/08—Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis
    • A61P3/10—Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis for hyperglycaemia, e.g. antidiabetics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P31/00—Antiinfectives, i.e. antibiotics, antiseptics, chemotherapeutics
    • A61P31/04—Antibacterial agents
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P35/00—Antineoplastic agents
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P37/00—Drugs for immunological or allergic disorders
    • A61P37/08—Antiallergic agents
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P43/00—Drugs for specific purposes, not provided for in groups A61P1/00-A61P41/00
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P7/00—Drugs for disorders of the blood or the extracellular fluid
    • A61P7/10—Antioedematous agents; Diuretics
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A61P9/10—Drugs for disorders of the cardiovascular system for treating ischaemic or atherosclerotic diseases, e.g. antianginal drugs, coronary vasodilators, drugs for myocardial infarction, retinopathy, cerebrovascula insufficiency, renal arteriosclerosis
    • A—HUMAN NECESSITIES
    • A61—MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61P—SPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P9/00—Drugs for disorders of the cardiovascular system
    • A61P9/14—Vasoprotectives; Antihaemorrhoidals; Drugs for varicose therapy; Capillary stabilisers
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D231/00—Heterocyclic compounds containing 1,2-diazole or hydrogenated 1,2-diazole rings
    • C07D231/02—Heterocyclic compounds containing 1,2-diazole or hydrogenated 1,2-diazole rings not condensed with other rings
    • C07D231/10—Heterocyclic compounds containing 1,2-diazole or hydrogenated 1,2-diazole rings not condensed with other rings having two or three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D231/12—Heterocyclic compounds containing 1,2-diazole or hydrogenated 1,2-diazole rings not condensed with other rings having two or three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members with only hydrogen atoms, hydrocarbon or substituted hydrocarbon radicals, directly attached to ring carbon atoms
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D231/00—Heterocyclic compounds containing 1,2-diazole or hydrogenated 1,2-diazole rings
    • C07D231/54—Heterocyclic compounds containing 1,2-diazole or hydrogenated 1,2-diazole rings condensed with carbocyclic rings or ring systems
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D233/00—Heterocyclic compounds containing 1,3-diazole or hydrogenated 1,3-diazole rings, not condensed with other rings
    • C07D233/54—Heterocyclic compounds containing 1,3-diazole or hydrogenated 1,3-diazole rings, not condensed with other rings having two double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D233/56—Heterocyclic compounds containing 1,3-diazole or hydrogenated 1,3-diazole rings, not condensed with other rings having two double bonds between ring members or between ring members and non-ring members with only hydrogen atoms or radicals containing only hydrogen and carbon atoms, attached to ring carbon atoms
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D401/00—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, having nitrogen atoms as the only ring hetero atoms, at least one ring being a six-membered ring with only one nitrogen atom
    • C07D401/02—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, having nitrogen atoms as the only ring hetero atoms, at least one ring being a six-membered ring with only one nitrogen atom containing two hetero rings
    • C07D401/12—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, having nitrogen atoms as the only ring hetero atoms, at least one ring being a six-membered ring with only one nitrogen atom containing two hetero rings linked by a chain containing hetero atoms as chain links
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D403/00—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, having nitrogen atoms as the only ring hetero atoms, not provided for by group C07D401/00
    • C07D403/02—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, having nitrogen atoms as the only ring hetero atoms, not provided for by group C07D401/00 containing two hetero rings
    • C07D403/12—Heterocyclic compounds containing two or more hetero rings, having nitrogen atoms as the only ring hetero atoms, not provided for by group C07D401/00 containing two hetero rings linked by a chain containing hetero atoms as chain links
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D495/00—Heterocyclic compounds containing in the condensed system at least one hetero ring having sulfur atoms as the only ring hetero atoms
    • C07D495/02—Heterocyclic compounds containing in the condensed system at least one hetero ring having sulfur atoms as the only ring hetero atoms in which the condensed system contains two hetero rings
    • C07D495/04—Ortho-condensed systems

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Diabetes (AREA)
  • Heart & Thoracic Surgery (AREA)
  • Ophthalmology & Optometry (AREA)
  • Cardiology (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Rheumatology (AREA)
  • Dermatology (AREA)
  • Endocrinology (AREA)
  • Physical Education & Sports Medicine (AREA)
  • Pulmonology (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Vascular Medicine (AREA)
  • Emergency Medicine (AREA)
  • Urology & Nephrology (AREA)
  • Pain & Pain Management (AREA)
  • Communicable Diseases (AREA)
  • Obesity (AREA)
  • Orthopedic Medicine & Surgery (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Gynecology & Obstetrics (AREA)
  • Reproductive Health (AREA)
  • Pharmaceuticals Containing Other Organic And Inorganic Compounds (AREA)
  • Plural Heterocyclic Compounds (AREA)
  • Nitrogen Condensed Heterocyclic Rings (AREA)
  • Heterocyclic Carbon Compounds Containing A Hetero Ring Having Oxygen Or Sulfur (AREA)

Description

Oblasť techniky
Táto prihláška vychádza z predbežnej prihlášky USA č. 60/127.963, ktorej všetky informácie sú tu zahrnuté vo forme odkazu.
Tento vynález sa týka 3-arylpyrazolov s dvoma kondenzovanými kruhmi 4,5(3,4), ktoré sú inhibítormi proteínkináz, zvlášť tyrozínkináz a serín/treonínkináz, pričom niektoré z nich sú nové zlúčeniny, farmaceutických kompozícií obsahujúcich tieto pyrazoly a spôsobov prípravy týchto pyrazolov.
Doterajší stav techniky
Existuje najmenej 400 enzýmov identifikovaných ako proteínkinázy. Tieto enzýmy katalyzujú fosforyláciu cieľových proteínových substrátov. Fosforylácia je obvykle prenosová reakcia týkajúca sa prenosu fosfátovej skupiny z ATP na proteínový substrát. Špecifická štruktúra v cieľovom substráte, na ktorú sa fosfát prenáša je tyrozínový, serínový alebo treonínový zvyšok. Pretože tieto zvyšky aminokyselín sú cieľové štruktúry pre fosforylový transfer, sú tieto proteínkinázové enzýmy obvykle označované ako tyrozínkinázy alebo serín/treonínkinázy.
K fosforylačným reakciám a opačne pôsobiacim fosfatázovým reakciám na tyrozínových, serinových a treonínových zvyškoch dochádza v nespočetných bunkových procesoch obsiahnutých v odozvách na rôzne vnútrobunkové signály (typicky sprostredkované bunkovými receptormi), pri regulácii bunkových funkcií a aktivácii a deaktivácii bunkových procesov. Kaskáda proteínkináz sa často zúčastňuje na vnútrobunkovej transdukcii signálu (signálne dráhy) a je nevyhnutná na uskutočnenie týchto bunkových procesov. Vzhľa2 dom na ich všadeprítomnosť je možné v týchto procesoch proteínkinázy nájsť ako integrálnu časť plazmatickej membrány buď ako cytoplazmové enzýmy alebo enzýmy umiestnené v jadre, často ako zložky enzýmových komplexov. V mnohých prípadoch sú tieto proteínkinázy podstatným prvkom enzýmových a štrukturálnych proteínových komplexov, ktoré určujú, kde a kedy v bunke dôjde k bunkovému procesu.
Tyrozín proteínkinázy
Tyrozínproteínkinázy (PTK) sú enzýmy katalyzujúce fosforyláciu špecifických tyrozínových zvyškov v bunkových proteínoch. Táto posttranslačná úprava uvedených substrátových proteínov, ktoré sú často samé enzýmy, účinkuje ako molekulárny prešmyk (switch) regulujúci bunkové bujnenie, aktiváeiu a diferenciáciu (prehľadne viď Schlessinger a UIrich, 1992, Neurón, 9, ss. 383-391). Pri početných chorobných stavoch sa pozorovala neštandardná alebo nadmerná aktivita PTK vrátane benígnych a malígnych porúch typu bujnenia a v podobe chorôb vznikajúcich nevhodnou aktiváciou imunitného systému (napríklad autoimunitných porúch), odmietnutia aloštepov a ochorenia typu štep versus hostiteľ. Okrem toho receptorové tyrozínproteínkinázy špecifické pre endotelové bunky ako je KDR alebo Tie-2 sprostredkujú angiogénny proces a tým sa zúčastňujú na podpore vývoja karcinómov a iných chorôb zahrnujúcich nežiaducu vaskularizáciu (napríklad diabetické retinopatie, neovaskularizácie cievnatky v dôsledku vekom podmienenej makulárnej degenerácie, lupienky, artritídy, detskej hemangiómy).
Tyrozínkinázy môžu byť receptorového typu (s mimobunkovými, transmembránovými a vnútrobunkovými doménami) alebo nereceptorového typu (úplne vnútrobunkové).
Receptorové tyrozinkinázy (RTK)
Receptorové tyrozinkinázy zahrnujú veľkú rodinu transmembránovýcli receptorov s rôznymi biologickými aktivitami. Do súčasnej doby bolo identifikovaných najmenej devätnásť (19) rozdielnych podrodín RTK. Rodina receptorových tyrozínkináz zahrnuje receptory, ktoré sú rozhodujúce pre rast a diferenciáciu rôznych bunkových typov (Yarden a Ullrich, Ann. Rev. Biochem, 57, ss. 433-478, 1988; Ullrich a Schlessinger, Celí, 61, ss. 243-254, 1990). Vlastná funkcia tyrozínkinázových receptorov sa aktivuje väzbou ligandu, ktorej následkom je fosforylácia receptora a početných bunkových substrátov a následne i rôzne bunkové odozvy (Ullrich a Schlessinger, 1990, Celí, 61, ss. 203-212). Takto je signálna dráha sprostredkovaná receptorovou tyrozínkinázou iniciovaná mimobunkovou interakciou so špecifickým rastovým faktorom (ligand), po ktorej typicky nasleduje dimerizácia receptora, stimulácia vlastnej tyrozínproteínkinázovej aktivity a transfosforylácia receptora. Tým sú vytvorené väzbové miesta pre vnútrobunkové molekuly signálnej dráhy, čo vedie k vytvoreniu komplexov so spektrom cytoplazmových signálnych molekúl uľahčujúcich vhodnú bunkovú odozvu (napríklad bunkové delenie, diferenciácia, metabolické účinky, zmeny v mimobunkovom mikroprostredia (viď Schlessinger a Ullrich, 1992, Neurón, 9, ss. 1-20)).
Proteíny s doménou SH2 (src homológy-2) alebo doménou viažucou fosfotyrozín (PTB) vytvárajú s vysokou afinitou väzby s aktivovanými receptormi tyrozinkinázy a ich substrátmi a prenášajú signály do buniek. Obe domény rozpoznávajú fosfotyrozín (Fantl a ďalší, 1992, Celí, 69, ss. 413423); Songyang a ďalší, 1994, Mol. Celí. Biol., 14, ss. 2777-2785; Songyang a ďalší, 1993, Celí, 72, ss. 767-778; Koch a ďalší, 1991, Science, 252, ss. 668-678; Shoelson, Curr. Opin. Chem. Biol., 1997, 1 (2), ss. 227-234 a Cowburn, Curr. Opin. Struct. Biol., 1997, 7(6), ss. 835-838. Bolo identifikovaných niekoľko proteínových substrátov, ktoré sa spájajú s receptorovými tyrozínkinázami (RTK). Je možné ich rozdeliť do dvoch hlavných skupín: 1. substráty s katalytickou doménou; a 2. substráty, ktoré takú doménu nemajú, ale slúžia ako adaptory a spájajú sa s katalytický aktívnymi molekulárni (Son4 gyang a ďalší, 1993, Celí, 72, ss. 767-778). Špecifičnosť interakcií medzi receptormi alebo proteínmi a doménami SH2 alebo PTB ich substrátov závisia na zvyškoch aminokyselín obklopujúcich bezprostredne fosforylovaný tyrozínový zvyšok. Napríklad rozdiely vo väzbových afinitách medzi doménami SH2 a aminokyslinovými sekvenciami obklopujúcimi fosfotyrozínové zvyšky na individuálnych receptoroch korelujú s pozorovanými rozdielmi vo fosforylačných profiloch ich substrátov (Songyang a ďalší, 1993, Celí, 72, ss. 767778.) Z pozorovania vyplýva, že funkcia každej receptorovej tyrozínkinázy je určená nielen typom expresie a dosiahnuteľnosti ligandu, ale aj usporiadaním signálnych dráh v smere signálu, aktivovaných špecifickým receptorom i časovým sledom a trvaním týchto stimulov. Fosforylácia teda predstavuje dôležitý regulačný stupeň určujúci selektivitu signálnych dráh iniciovaných špecifickými receptormi rastových faktorov rovnako ako diferenciáciu faktorových receptorov.
Niekoľko receptorových tyrozínkináz a na ne viazaných rastových faktorov sa v angiogenéze považuje za významný činiteľ, aj keď niektoré ju môžu podporovať nepriamo (Mustonen a Alitalo, J. Celí. Biol., 129, ss. 895898, 1995). Jedna taká receptorová tyrozínkináza známa ako kináza 1 plodovej pečene (FLK-1) je členom podskupiny 111 RTK. Iným označením ľudskej FLK-l/KDR je receptor kinázy obsahujúci vloženú doménu (KDR) (Terman a ďalší, Oncogene 6, ss. 1677-1683, 1991). Ďalším alternatívnym označením pre FLK-l/KDR je receptor 2 rastového faktora buniek cievnej výstielky (VEGFR-2), pretože sa s veľkou afinitou viaže na VEGF. Myší typ FLK-1/VEGFR-2 bol tiež označovaný NYK (Oelrichs a ďalší, Oncogene 8 (1), ss. 1 1-15, 1993). Boli izolované DNA kódujúce myšiu, krysiu a ľudskú FLK-1 a publikovaný príslušný nukleotid a kódované sekvencie aminokyselín (Matthews a ďalší, Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 88, ss. 9026-9030, 1991; Terman a ďalší, 1991, viď vyššie; Terman a ďalší, Biochem. Biophys. Res. Comm. 187, ss 1579-1586, 1992; Sarzani a ďalší, viď vyššie; a Millauer a ďalší, Celí, 72, ss. 835-846, 1993), Z početných štúdii, ako je napríklad štúdia publikovaná Millauerem a ďalšími (viď vyššie) vyplýva, že VEGF a FLK1/KDR/VEGFR-2 sú dvojice ligand-receptor, ktoré hrajú významnú úlohu v proliferácii buniek cievnej výstielky a pri vytváraní a obnove ciev, označovaných ako vaskulogenéza a angiogenéza.
Iný typ RTK podskupiny III, označovaný ako tyrozínkináza-1 typu fms (Fit-1), je v blízkom vzťahu k FLK-l/KDR (DeVries a ďalší, Science, 255, ss. 989-991, 1992; Shibuya a ďalší, Oncogene, 5, ss. 519-524, 1990). iným označením pre FIt-1 je receptor 1 rastového faktora buniek cievnej výstielky (VEGFR-1). V súčasnej dobe bolo zistené, že sa členy podrodín FLKI/KDR/VEGFR-2 a Flt-1/VEGFR-1 nachádzajú primárne exprimované na bunkách výstielky. Členy tejto podskupiny sú špecificky stimulované členmi rodiny ligandov typu rastových faktorov buniek cievnej výstielky (VEGF) (Klagsburn a D'Amore, Cytokine and Growth Factor Reviews, 7, ss 259-270, 1996). Rastový faktor buniek cievnej výstielky (VEGF) sa na Flt-1 viaže s väčšou afinitou než FLK-l/KDR a je mitogénny voči bunkám cievnej výstielky (Terman a ďalší, 1992, viď vyššie; Mustonen a ďalší, viď vyššie; DeVries a ďalší, viď vyššie). Usudzuje sa, že FIt-1 je rozhodujúcim činiteľom organizácie výstielky pri vývoji ciev. Expresia Flt-1 je spojená s ranným vývojom ciev v myších embryiách a s neovaskularizáciou pri hojení rán (Mustonen a Alitalo, viď vyššie). Expresia Flt-1 v dospelých orgánoch, ako sú obličkové klbká, naznačujú, že tento receptor má okrem vplyvu na bunkový rast ďalšiu funkciu, ktorá nesúvisí s bunkovým rastom. (Mustonen a Alitalo, viď vyššie).
Ako už bolo uvedené, nové dôkazy naznačujú, že VEGF má význam pri stimulácii normálnej aj patologickej angiogenézy. (Jakeman a ďalší, Endocrinology, 133, ss. 848-859, 1993; Kolch a ďalší, Breast Cancer Research and Treatment, 36, ss. 139-155, 1995; Ferrara a ďalší, Endocrine Reviews, 18 (1), ss. 4-25, 1997; Ferrara a ďalší, Regulation of Angiogenesis (vyd. L. D. Goldberg a E. M. Rosen), ss. 209-232, 1997). Okrem toho sa VEGF zúčastňuje regulácie a podpory priepustnosti ciev (Conolly a ďalší, J. Biol. Chem., 264, ss. 20017-20024, 1989; Brown a ďalší, Regulation of Angiogenesis (vyd. L. D. Goldberg a E. M. Rosen), SS. 233-269, 1997).
Boli opísané rôzne formy VEGF vzniknuté alternatívnym zostrihom mRNA vrátane štyroch druhov, ktoré opísal Ferrara a ďalší (J. Celí. Bio6 chem., 47, ss. 211-218, 1991). Tieto secernované a prevažne s bunkami spojené druhy VEGF identifikoval Ferrara a ďalší, viď vyššie, a je známe, že príslušný proteín existuje vo forme disulfidicky spojených dimérov.
V poslednej dobe bolo identifikovaných niekoľko príbuzných homológov VEGF. Ich úloha v normálnych fyziologických procesoch a v chorobných procesoch ešte nebola objasnená. Okrem toho sú členovia rodiny VEGF často koexprimovaní s VEGF v početných tkanivách a všeobecne sú schopní vytvárať s VEGF diméry. Táto vlastnosť pravdepodobne mení receptorovú špecifícitu a biologické účinky heterodimérov a ďalej komplikuje objasnenie ich špecifických funkcií, ako bude vysvetlené nižšie (Korpelainen a Alitalo, Curr. Opin. Celí. Biol., ss. 159-164, 1998 a v nich citované odkazy).
Rastový faktor placenty (PIGF) má sekvenciu aminokyselín vykazujúcu výraznú homológiu so sekvenciou VEGF (Park a ďalší, J. Biol. Chem., 269, ss. 25646-25654, 1994; Maglione a ďalší, Oncogene, 8, ss. 925-931, 1993). Rovnako ako u VEGF, zostrihom mRNA vznikajú rôzne druhy PIGF a proteín existuje v dimérnej forme (Park a ďalší, viď vyššie). PIGF-1 a P1GF-2 sa s vysokou afinitou viaže na Fit-1 a PIGF-2 sa tiež intenzívne viaže na neuropilín-1 (Migdal a ďalší, J. Biol. Chem., 273 (35), ss. 22272-22278), ale ani jeden z nich sa neviaže na FLK-l/KDR (Park a ďalší, viď vyššie). Bolo zistené, že PIGF posilňuje ako cievnu permeabilitu tak mitogénny účinok VEGF na bunky výstielky, keď je VEGF prítomný v nízkych koncentráciách (údajne vplyvom tvorby heterodlméru) (Park a ďalší, viď vyššie).
VEGF-B sa pripravuje v dvoch izoformách (167 a 185 zvyškov), ktoré sa zrejme tiež viažu na Fit-1/VEGFR-l. Zrejme sa uplatňuje pri regulácii degradácie mimobunkovej matrice, bunkovej adhézii a migrácii prostredníctvom modulácie expresie a aktivity aktivátora plazminogénu urokinázového typu a inhibítora 1 aktivátora plazminogénu. (Pepper a ďalší, Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. (1998), 95(20), ss. 11709-11714).
VEGF-C bol pôvodne klonovaný ako ligand pre VEGFR-3/FH-4 primárne exprimovaný bunkami lymfatickej výstielky. V plne upravenej forme
VEGF-C môže tiež viazať KDR/VEGFR-2 a stimulovať bujnenie a migráciu výstielkových buniek in vitro a angiogenézu v modeloch in vivo (Lymboussaki a ďalší, Am. J. Pathol. (1998), 153(2), ss. 395-403; Witzenbichler a ďalší. Am. J. Pathol. (1998), 153(2), ss. 381-394). Transgénna nadmerná expresia VEGF-C má za následok bujnenie a zväčšenie iba lymfatických ciev, zatiaľčo krvné cievy zostávajú nedotknuté. Na rozdiel od VEGF sa VEGF-C neindukuje hypoxiou (Ristimaki a ďalší, J. Biol. Chem., (1998), 273,(14), ss. 84138418).
Najnovšie objavený VEGF-D je štruktúrne veľmi podobný VEGF-C. Uvádza sa, že VEGF-D sa viaže najmenej na dva receptory VEGFR, a to VEGFR-3/Flt-4 a KDR/VEGFR-2. Pôvodne bol klonovaný ako c-fos indukovateľný mitogén pre fibroblast a je najvýraznejšie exprimovaný v mezenchymálnych bunkách pľúc a kože (Achen a ďalší, Proc. Natl. Acad. Sci. U. S. A. (1998), 95(2), ss. 548-553 a tam obsiahnuté odkazy).
Uvádza sa, že VEGF-C a VEGF-D indukujú vzrast vaskulárnej permeability in vivo pri Milesovom teste injektovaným do kožného tkaniva. (PCT/US97/14696; WO98/07832, Witzenbach a ďalší, viď vyššie). Fyziologická úloha a význam týchto ligandov pri modulácii vaskulárnej hyperpermeability a endotelových odpovedí v tkanivách, v ktorých sú exprímované, zostáva neistá.
Na základe nových objavov ďalších homológov VEGF a VEGFR a precedentov pre heterodimerizáciu ligandu a receptora sa objavuje možnosť, že pôsobenia takých homológov VEGF zahrnujú tvorbu heterodimérov ligandov VEGF a/alebo heterodimerizáciu receptorov alebo väzbu na ešte neobjavené VEGFR (Witzenbichler a ďalší, viď vyššie). Nové správy tiež uvádzajú, že neuropilin-1 (Migdal a ďalší, viď vyššie) alebo VEGFR-3/Flt-4 (Witzenbichler a ďalší, viď vyššie) alebo receptory iné než KDR/VEGFR-2 môžu byť zodpovedné za indukciu vaskulárnej permeability (Stacker S. A., Vitá,i A., Domagala T., Nice E. a Wilks A.F. Angiogenesis and Cancer Conference, Amer. Assoc. Cancer Res., Jan. 1998, Orlando, FL; Williams, Diabetelogia, δ
40, ss. 1 18-120 (1997)). Až doposiaľ nebol podaný žiadny priamy dôkaz významnej úlohy KDR vo vaskulárnej hyperpermeabilite sprostredkovanej VEGF.
Nereceptorové tyrozínkinázy
Nereceptorové tyrozínkinázy predstavujú súbor bunkových enzýmov bez mimobunkových a transmembránových sekvencií. Dodnes bolo identifikovaných viac než dvadsaťštyri jednotlivých nereceptorových tyrozínkináz zahrnujúcich jedenásť podrodín (Src, Frk, Btk, Csk, Abl, Zap70, Fes/Fps, Fak, Ako, Ack a LIMK). Dnes je podrodina Src nereceptorových tyrozínkináz tvorená najväčším počtom tyrozínproteinkináz a zahrnuje Src, Yes, Fyn, Lyn, Lck, Blk, Hck, Fgr a Yrk. Podrodina enzýmov Src bola spájaná s onkogenézou. Podrobnejší rozbor o nereceptorových tyrozínkinázach sa nájde v článku: Bolen, 1993, Oncogen, 8, ss. 2025-203 1, tu zahrnutom vo forme odkazu.
Bolo zistené, že veľa tyrozínkináz, ako RTK tak nereceptorových tyrozínkináz, je zúčastnených v bunkových signálnych dráhach uplatňujúcich sa v početných patogénnych stavoch ako je karcinóm, lupienka a ďalších hyperproliferačných poruchách alebo hyperimúnnych odozvách.
Vývoj zlúčenín pre moduláciu tyrozínproteinkináz (ľTK).
Vzhľadom na predpokladaný význam tyrozínproteinkináz pre kontrolu, riadenie a moduláciu bunkového bujnenia, chorôb a porúch spojených s abnormálnym bunkovým bujnením bolo vykonaných mnoho pokusov v snahe nájsť inhibítory receptorov tyrozínkináz a nereceptorových tyrozínkináz s využitím rôznych prístupov vrátane využitia mutantných ligandov (Patent USA č. 4,966.849), rozpustných receptorov a protilátok (Prihláška č. WO 94/10202; Kendall a Thomas, 1994, Proc. Natl. Acad. Sci., 90. ss. 1070510709; Kim a ďalší, 1993, Náture, 362, SS. 841-844), RNA ligandov (Jellinek a ďalší, Biochemistry, 33, ss. 10450-10456; Takano a ďalší, 1993. Mol. Bio Celí, 4, s. 358A; Kinsella a ďalší, 1992, Exp. Celí. Res. 199, ss. 56-62;
Wright a ďalší, 1992, J. Cellular Phys., 152, ss. 448-457) a inhibítorov tyrozínkinázy (WO 94/03427; WO 92/21660; WO 91/15495; WO 94/14808; Patent USA č. 5,330.992; Mariani a ďalší, 1994, Proc. Am. Assoc. Cancer Res., 35, s. 2268).
Novšie sa robili pokusy identifikovať malé molekuly pôsobiace ako inhibítory tyrozínkinázy. Ako inhibítory tyrozínkinázy sa všeobecne opisovali napríklad bis- monocyklické, bicyklické alebo heterocyklické arylové zlúčeniny (PCT WO 92/20642) a deriváty vinylénazaindolu (PCT WO 94/14808). Styrylzlúčeniny (Patent USA č. 5,217.999), styrylom substituované pyridylové zlúčeniny (Patent USA 5,302.606), niektoré chinazolínové zlúčeniny (Prihláška EP Č. 0 566'266 Al; Expert Opin. Ther. Pat. (1998), 8(4), ss. 475478), selénindoly a selenidy (PCT WO 94/03427), tricyklické polyhydroxyzlúčeniny (PCT WO 92/21660) a zlúčeniny benzénfosfónovej kyseliny PCT WO 91/15495) boli opísané ako zlúčeniny použiteľné ako inhibítory tyrozínkinázy na použitie pri liečbe karcinómu. Anilíncinnolíny (PCT WO 97/34876) a zlúčeniny na báze derivátov chinazolínu (PCT WO 97/22596; PCT WO 97/42187) boli opísané ako inhibítory angiogenézy a vaskulárnej permeability
Okrem toho sa robili pokusy s identifikáciou malých molekúl pôsobiacich ako inhibítory serín/treonínkinázy. Predovšetkým boli opísané zlúčeniny na báze bis(indolylmaleínimidu) ako inhibítory zvláštnych izoforiem PKC serín/treonínkinázy, ktorých dysfunkcia je spájaná so zmenenou cievnou permeabilitou pri ochoreniach, na ktorých sa podiela VEGF (PCT WO 97/40830; PCT WO 97/4083 1).
Nájdenie účinných malých zlúčenín špecificky inhibujúcich signálnu dráhu moduláciou aktivity receptorových a nereceptorových tyrozinkináz a serin/treoninkináz za účelom riadenia a modulácie nenormálneho a nežiaduceho bunkového bujnenia, diferenciácie alebo metabolizmu, je preto potrebné. Zvlášť by bolo prospešné identifikovanie spôsobov a zlúčenín na špecifickú inhibíciu funkcií tyrozínkinázy, ktorá je rozhodujúca pre angiogénne procesy alebo vznik cievnej hyperpermeability, ktorá vedie k edémom, brušnej vod10 nateľnosti, výpotkom, exsudátom, makromolekulárnym extravazátom (výronom) a depozíciám v matrici, rovnako ako k poruchám s nimi spojeným.
Podstata vynálezu
Tento vynález ponúka zlúčeninu vzorca I (Bi
R6 a jej farmaceutický prijateľné soli, pričom vo vzorci Li prestavuje skupinu vzorca (E)s(CH2)q, v ktorej E je NR24, O alebo S, s je 0 alebo 1 a q je celé číslo od 0 do 6, s podmienkou, že ak s je 1, q je najmenej 1, pričom je alkylénový reťazec prípadne substituovaný jednou alebo viacerými skupinami zo skupiny, ktorú tvorí: Cl-6-alkylová skupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; C1-6-aIkoxyskupina pripadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; hydroxyskupina; halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina;
A predstavuje CONH, NHCO, SO2NH, NHSO2 alebo NR25,
L2 predstavuje skupinu vzorca (CH2,r, v ktorej r je celé číslo od 0 do
6, v ktorej je alkylénový reťazec prípadne substituovaný jednou alebo viacerými skupinami z nasledujúcich: C 1 -6-alkylová skupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne sub11 stituovanými aminoskupinami; C1-6-alkoxyskupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; hydroxyskupina; halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina;
R-2 predstavuje Cl-6-alkylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: halogén, hydroxyskupina, Cl6-alkoxy alebo prípadne substituovaná aminoskupina; C1-6-alkoxyskupina pripadne substituovaná jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: halogén, hydroxyskupina, C1-6-alkoxyskupina alebo prípadne substituovaná aminoskupina; alebo R2 je halo, hydroxy, kyano, nitro, karbamoyl, alkanoylskupina Cl-6, (C 1-6-alkoxy)karbonylskupina alebo prípadne substituovaná
I aminoskupina;
n predstavuje 0, 1, 2 alebo 3
X predstavuje a) substituovaný metylén, b) karbonyl, c) kyslík, d) skupinu -C=NOR.7, v ktorej R7 predstavuje H alebo C1 -4-aIkyl e) skupinu NRS, v ktorej Rg predstavuje H, prípadne substituovanú C 1-4-alkylovú skupinu alebo pripadne substituovaný fenyl, f) skupinu vzorca (CH2)n, v ktorej n je 1,2 alebo 3, alebo g) skupinu vzorca S(O)p, v ktorej p je 0, 1 alebo 2;
R3, R4, Rj a Re nezávisle predstavujú a) H, b) halogén, c) C1-6alkylskupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyskupina, C1-6-alkoxyskupina, halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina d) Cl-6-alkoxyskupina prípadne substituovaná jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyskupina, C 1-6alkoxyskupina, halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina, za predpokladu, že tieto skupiny nie sú viazané na uhlík viazaný na kyslík alkoxyskupiny; e) prípadne substituovaná fenoxyskupina, f) hydroxyskupina, g) skupina CORa v ktorej Ra predstavuje hydroxyskupinu, C1-6-alkoxyskupinu alebo Ra predstavuje prípadne substituovanú aminoskupinu, h) prípadne substituovaná aminoskupina, i) C1-6-alkanoylskupina, j) nitroskupína, k) pripadne substituovaná fenyl-C 1-6-alkylskupina, 1) pripadne substituovaná fenyl-Cl-612 alkoxyskupina, m) kyanoskupina alebo o) C2-4-alkenylskupina alebo C2-4alkynylskupina, ktoré sú obe prípadne substituované fenylom, ktorý je pripadne substituovaný jedným alebo viacerými nasledujúcimi substituentami: C1 -6-alkylová skupina, C1-6-alkoxylová skupina alebo halogén; a
1) keď A je SO2NH alebo NHSO2
Ri predstavuje a) pripadne substituovaný fenyl, b) prípadne substituovaný heteroaryl, c) päť, šesť alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh obsahujúci dusíkový atóm, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný zo skupiny O, S alebo N a je prípadne substituovaný C1-6-alkylovou skupinou, pričom uvedený nasýtený kruh môže byť pripojený cez uhlík alebo heteroatóm, d) prípadne substituovanú aminoskupinu alebo e) Cl-6alkoxyskupinu.
2) keď A predstavuje CONH alebo NHCO
Ri predstavuje a) fenyl substituovaný nitroskupinou alebo jednou alebo viacerými C 1 -6-alkoxyskupinami prípadne substituovanými jedným alebo viacerými substituentami zo skupiny: halogén, hydroxyl, C1-6-alkoxyskupina aIebo prípadne substituovaná aminoskupina, b) prípadne substituovaný heteroaryl alebo c) päť, šesť alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh obsahujúci dusíkový atóm, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný z O, S alebo N a je prípadne substituovaný Cl-6-alkylovou skupinou, pričom je uvedený nasýtený kruh viazaný cez uhlíkový atóm alebo d) Cl-6alkoxyskupinu;
3) keď A predstavuje skupinu NR25 a q je najmenej 1, potom
Ri predstavuje a) prípadne substituovaný fenyl, b) prípadne substituovaný heteroaryl alebo c) prípadne substituovanú aminoskupinu; a
4) keď A predstavuje skupinu NR25 a q je 0 a s je 0, potom Ri predstavuje prípadne substituovaný heteroaryl;
R24 a R2J nezávisle predstavujú H; C1-6-alkylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov; hydroxyl, Cl-6-alkoxyskupina, halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina; Cl-6-alkanoylskupinu alebo C1-6-alkylsulfonylskupinu, za predpokladu, že žiadne dva heteroatómy nie sú viazané na ten istý hybridizovaný uhlíkový atóm sp3.
Odborníkom je zrejmé, že keď n je iné než 0 alebo 1, skupiny R2 môžu byť rovnaké alebo rozdielne.
Výraz prípadne substituovaná aminoskupina znamená skupinu NRkRi, v ktorej Rt a Ri nezávisle predstavujú vodík, C-l-12-alkylovú skupinu, 1-12alkoxylovú skupinu, C3-12-cykloalkylovú skupinu, fenylovú skupinu, fenylC1-6-alkylovú skupinu, heteroarylovú skupinu alebo heteroaryl-C 1 -6alkylovú skupinu, pričom každá z týchto skupín je prípadne substituovaná jedným alebo viacerými nasledujúcimi substituentami: C1-6-alkylová skupina, C1-6-alkoxylová skupina, hydroxyl, halogén; alebo Rk a Ri spoločne s dusíkovým atómom, na ktorý sú viazané, predstavujú päť, šesť alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný medzi O, S alebo N a je prípadne substituovaný C1-6-alkylovou skupinou.
Výraz prípadne substituovaný tu používaný vo vzťahu k fenylovej a heteroarylovej skupine znamená substituovaný jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: a) halogén, b) C1-6-alkylskupina prípadne substituovaná jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyl, halogén, prípadne substituovaná aminoskupina alebo päť-, šesť- alebo sedemčlenný na14 sýtený heterocyklický kruh obsahujúci dusíkový atóm, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný z O, S alebo N a je prípadne substituovaný C 1 -6-alkylovou skupinou, pričom je uvedený nasýtený kruh viazaný cez uhlíkový atóm, c) C1 -6-alkoxyskupina prípadne substituovaná jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyl, C1-6-alkoxyskupina, halogén, alebo prípadne substituovaná aminoskupina za predpokladu, že tieto skupiny nie sú viazané na uhlík, ktorý je viazaný na kyslík alkoxyskupiny, alebo päť-, šesť- alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh obsahujúci dusíkový atóm, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný z O, S alebo N a je prípadne substituovaný C 1-6-alkylovou skupinou, pričom uvedený nasýtený kruh je viazaný cez uhlíkový atóm, d) pripadne substituovaná fenoxyskupina, e) hydroxyl, f) skupina CORa, v ktorej Ra predstavuje hydroxyskupinu, C1-6-alkoxyskupinu, alebo Ra predstavuje skupinu NRhRc, v ktorej Rh a Rc nezávisle predstavujú vodík, C1 -12-alkylskupinu, C.3-12cykloalkylskupinu alebo fenyl, pričom alkylová skupina, cykloalkylová skupina a fenyl sú prípadne substituované jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyl, halogén, C3-12-cykloalkylová skupina alebo aminoskupina vzorca NRuRj, v ktorom Rh a Rj nezávisle predstavujú vodík alebo C. 1 -6-alkylovú skupinu, alebo v ktorom Rh a Rj spoločne s dusíkom, na ktorý sú viazané, predstavujú päť-, šesť- alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný z O, S, alebo N a je prípadne substituovaný C1 -6-alkylovou skupinou, g) skupina vzorca NRj. Re, v ktorom Rd a Re sú nezávisle zvolené z vodíka, C1 -12-alkylovej skupiny, C3-12-cykloalkylovej skupiny alebo fenylu alebo skupiny CORf kde Rf predstavuje vodík, C1 -1 2-alkylovú skupinu, C3-12-cykloalkylovú skupinu, fenylC1-6-alkylovú skupinu alebo fenyl, pričom vo všetkých prípadoch alkylová skupina, cykloalkylová skupina a fenyl sú prípadne substituované jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: halogén, hydroxy-, nitro- alebo aminoskupina vzorca NRi,Rj, kde R|, a Rj sú definované vyššie, h) skupina vzorca O(CH2)mRg, v ktorom m je 2, 3, 4 alebo 5 a Rg predstavuje hydroxyskupinu alebo skupinu vzorca NRjRc, v ktorom Rd a Re sú definované vyššie; alebo Rg predstavuje skupinu CORa, v ktorej Ru je definované vyššie a m je 1,
2, 3, 4, alebo 5, i) nitroskupina, j) prípadne substituovaný fényI-C 1 -6-alkyl, k) prípadne substituovaný fenyl-C 1 -6-alkoxylová skupina, 1) kyanoskupina, m) C3-6-alkenyloxyskupina, n) pyridyloxy- alebo pyridyltioskupina, v ktorej je pyridínový kruh prípadne substituovaný jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: trifluórmetyl- alebo nitro-, o) hydroxyamidino-, p) aminometyl-, q) formamidometyl-, r) Cl-6-alkyltioskupina, s) fenyl- alebo t) C2-4-alkenylskupina alebo C2-4-alkynylskupina, ktoré sú obe prípadne substituované fenylom, ktorý je prípadne substituovaný jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: Cl-6-aIkylová skupina, C1-6-alkoxylová skupina alebo halogén.
Termín heteroaryl znamená prípadne substituovaný mono- alebo bicyklický aromatický heterocyklus, kde heterocyklus obsahuje 1, 2, 3 alebo 4 heteroatómy vybrané z dusíka, sírý alebo kyslíka. Heteroarylová skupina môže byť viazaná cez uhlík, alebo heteroatóm. Vhodné heteroarylové skupiny zahrnujú imidazolyl, furyl, pyrrolyl, tienyl, oxazolyl, tiazolyl, izoxazolyl, tiadiazolyl, oxadiazolyl, pyridinyl, pyrimidinyl, pyrazinyl, pyridazinyl, chinolyl, izochinolyl, indazolyl, benzoxazolyl, benzofuryl, benzotiazolyl, indolizinyl, imidazopyridinyl alebo benzo(b)tienylskupinu, ktoré sú prípadne všetky substituované ako je opísané vyššie.
Keď prípadne substituovanú aminoskupinu predstavuje saturovaný heterocyklický kruh, je tento kruh výhodne morfolino, perhydrotiazin-4-yl, piperidino, pyrrolidin-1-yl, piperazin-1-yl, 4-metylpiperazin-4-yl, tiamorfoiinyi, perhydro-l,4-diazepín-l-yl alebo perhydroazepinyl.
Výraz substituovaný metylén znamená napríklad metylén substituovaný jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyl alebo Cl-4alkylskupina, v ktorej je prípadne alkylová skupina ďalej substituovaná skupinou NRrRs, kde Rr a Rs nezávisle predstavujú H alebo C1-6-alkyIskupinu.
Je samozrejmé, že ktorákoľvek tu uvedená skupina obsahujúca tri alebo viac atómov znamená skupinu, ktorá môže mať priamy alebo rozvetvený reťazec. Napríklad alkylová skupina môže zahrnovať propyl, ktorý zahrnuje n16 propyl a izopropyl, a butyl, ktorý zahrnuje n-butyl, sec.butyl, izobutyl a terc.butyl. Termín C3-12-cykloalkyl zahrnuje skupiny s mostíkmi, napríklad adamantyl. Tu používaný termín halogén (halo) znamená fluór, chlór, bróm alebo jód.
Je výhodné, keď X je CH2 alebo S.
V prvej skupine výhodných zlúčenín vzorca I je X CH2 a A je NR25.
V druhej skupine výhodných zlúčenín vzorca I je X S a A je NR25.
V tretej skupine výhodných zlúčenín vzorca I je X CH2 a A je HNSO2.
V štvrtej skupine výhodných zlúčenín vzorca I je X CH2 a A je SO2NH.
V piatej skupine výhodných zlúčenín vzorca 1 je X CH2 a A je CONH.
V šiestej skupine výhodných zlúčenín vzorca I je X CH2 a A je NHCO.
V najvýhodnejších zlúčeninách vzorca I je X CH2, A je NR25, L] je (CH2)q, pričom q je celé číslo od 1 do 6 a alkylénový reťazec je prípadne substituovaný jedným alebo viacerými zo substituentov; C1-6-alkylová skupina prípadne substituovaná jedným alebo dvoma hydroxylmi, halogénmi alebo prípadne substituovanou aminoskupinou; C 1-6-alkoxylová skupina prípadne substituovaná jedným alebo dvoma hydroxylmi, halogénmi alebo prípadne substituovanou aminoskupinou; hydroxyl; halogén; alebo prípadne substituovaná aminoskupina; L2 je väzba a R| je prípadne substituovaný pyridyl.
Zlúčeniny vzorca 1 môžu existovať ako soli s farmaceutický prijateľnými kyselinami. Tento vynález také soli zahrnuje. Príklady takých kyselín zahrnujú hydrochloridy, hydrobromidy, sírany, metánsulfonáty, dusičnany, maleáty, octany, citráty, fumaráty, vínany [napríklad (+)vínany, (-)vínany alebo ich zmesi vrátane racemických zmesí], jantárany, benzoáty a soli s aminokyselinami ako je glutámová kyselina. Tieto soli sa môžu pripraviť spôsobmi, ktoré sú známe pre skúsených odborníkov.
Určité zlúčeniny vzorca I, ktoré nesú kyslé substituenty môžu existovať ako soli s farmaceutický prijateľnými bázami. Tento vynález také soli zahrnuje. Príklady takých solí sú sodné soli, draselné soli, soli lyzínu a arginínu. Tieto soli je možné pripraviť spôsobmi známymi odborníkom.
Určité zlúčeniny vzorca I a ich soli môžu existovať vo viac než jednej kryštalickej forme a tento vynález zahrnuje všetky kryštalické formy a ich zmesi.
Určité zlúčeniny vzorca I a ich soli môžu existovať vo forme solvátov, napríklad hydrátov, a tento vynález zahrnuje všetky solváty a ich zmesi.
Určité zlúčeniny vzorca I môžu obsahovať jeden alebo viac centier chirality a existovať v rôznych opticky aktívnych formách. Keď zlúčeniny podľa vzorca I obsahujú jedno centrum chirality, zlúčeniny existujú v dvoch enantiomérnych formách a tento vynález zahrnuje oba enantioméry a zmesi enantiomérov. Enantioméry sa môžu štiepiť spôsobmi známymi odborníkom, napríklad tvorbou diastereoizomérnych solí, ktoré je možné oddeliť napríklad kryštalizáciou, vytvorením diastereoizomérnych derivátov alebo komplexov, ktoré je možné separovať napríklad kryštalizáciou, rozdeľovacou plynovou chromatografiou alebo kvapalinovou chromatografiou; selektívnou reakciou jedného enantioméra s reagentom pre neho špecifickým, napríklad enzymatickou esterifikáciou; alebo plynovou rozdeľovacou chromatografiou alebo kvapalinovou chromatografiou v chirálnom prostredí, napríklad na chirálnej stacionárnej fáze, ako je oxid kremičitý s viazaným chirálnym ligandom alebo v prítomnosti chirálneho rozpúšťadla. Je pochopiteľné, že pri konverzii požadovaného enantioméra na inú chemickú entitu jedným z vyššie opísaných separačných spôsobov je nutný ďalší krok na uvoľnenie požadovanej enantiomérnej formy. Alternatívne je možné syntetizovať špecifické enantioméry asymetrickou syntézou s použitím opticky aktívnych reagentov, substrátov, katalyzátorov alebo rozpúšťadiel, alebo konverziou jedného enantioméru na iný asymetrickou transformáciou.
Pokiaľ zlúčenina podľa vzorca 1 obsahuje viac než jedno centrum chirality, môže existovať v diastereoizomérnych formách. Diastereoizomérne dvojice sa môžu oddeliť spôsobmi známymi odborníkom, napríklad chromatograficky alebo kryštalizáciou a jednotlivé enántioméry v každej dvojici je možné oddeliť ako je opísané vyššie. Tento vynález zahrnuje všetky diastereoizoméry zlúčeniny vzorca 1 a ich zmesi.
Určité zlúčeniny vzorca I môžu existovať v rôznych tautomérnych formách alebo ako rôzne geometrické izoméry a tento vynález zahrnuje všetky tautoméry a/alebo geometrické izoméry zlúčeniny vzorca I a ich zmesi.
Určité zlúčeniny vzorca I môžu existovať v rôznych stabilných konformačných formách, ktoré môžu byť separovateľné. Torzná asymetria spôsobená obmedzenou rotáciou okolo asymetrickej jednoduchej väzby, napríklad stérickou zábranou kruhového napätia, môže dovoliť oddelenie rôznych konformérov. Tento vynález zahrnuje všetky konformačné izoméry zlúčenín vzorca I a ich zmesi.
Určité zlúčeniny vzorca I môžu existovať v obojakej iónovej forme zlúčenín vzorca I a ich zmesí.
Zlúčeniny podľa vynálezu sú použiteľné ako inhibítory serín/treonínkináz a tyrozínkináz. Predovšetkým sú zlúčeniny podľa vynálezu použiteľné ako inhibítory tyrozínkináz významne sa uplatňujúce v hyperproliferačných chorobách, zvlášť v procese angiogenézy. Pretože tieto zlúčeniny sú antiangiogénne, sú dôležitými látkami na inhibíciu progresu chorobných stavov, v ktorých je angiogenéza významnou zložkou.
V ďalšom sú definované výhodné substituenty.
Je výhodné, keď Ri predstavuje prípadne substituovaný fenyl, prípadne substituovaný tienyl, prípadne substituovaný pyridyl, prípadne substituovaný furyl alebo prípadne substituovaný pyrrolyl.
Výhodnejšie Ri predstavuje 2-tienyl, 3-tienyl, 2-furyl, 3-furyl, 2-pyridyl, 3-pyridyl alebo 4-pyridyl, ktoré sú všetky prípadne substituované, a prípadne mono-, di- a trisubstituovaný fenyl, pričom sa substituenty vyberú z prípadne substituovaných alkoxysubstituentov (zvlášť metoxy, 3-morfolinopropoxy, 2-morfolinetoxy, 3-karboxypropoxy, karboxymetoxy, 2-karboxyetoxy, 2-karbamoyletoxy, karbamoylmetoxy, 3-karbamoylpropoxy, 2-piperidinoetoxy, 2-(piperazin-1-yl)etoxy, 2-(pyrrolidin-1-yl)etoxy, 2-dimetylaminoetoxy, 2-perhydrotiazin-4-yl)etoxy, 3-piperidinopropoxy, 3-(piperazin-1 -yl)propoxy,3-(pyrrolidin-1 -yl)propoxy, 3-d i mety 1 am i no prop oxy,
3- (perhydrotiazin-4-yl)propoxy, nižší alkyl (zvlášť metyl), halo (zvlášť fluór a chlór), aryl (zvlášť fenyl), hydroxy, aryloxy (zvlášť fenoxy), arylalkoxy (zvlášť benzyloxy), di-(nižší)alkylamino (zvlášť dimetylamino), polyhalo(nižší)al kyl, polyhalo-(nižší)alkoxy (zvlášť difluórmetoxy), nitro, kyano, (nižší)alkyltio (zvlášť metyltio, karboxy, (nižší)alkoxykarbonyl (zvlášť metoxykarbonyl), amido (zvlášť acetamido a benzamido) a prípadne substituovaný karbamoyl (zvlášť karbamoyl, N-metylkarbamoyl, N-fenylkarbamoyl) a pyridyloxy alebo pyridyltioskupina, v ktorej je pyridínový kruh prípadne substituovaný jedným alebo viacerými zo substituentov; trifluórmetyl alebo nitro.
Najvýhodnejšie R| predstavuje 4-pyridyl, 2-formamidometyl-4-pyridyl,
2- ami no met y 1-4-pyr idýl, 2-(hydroxyamidino)-4-pyridyl, 2-karbamoyl-4-pyridyl, 4-pyridyl-N-oxid, 2-chlór-4-pyridyl, 2-kyano-4-pyridyl, 5-metyl-2-furyl, 5-(2-nitro-4-trifluórmetylfenyl)fur-2-yl, fenyl, 4-metoxyfenyl, 3-metoxyfenyl, 2-metoxyfenyl, 3,4-dimetoxyfenyl, 3,4,5-trimetoxyfenyl, 4-(3-morfolinopropoxy)fenyl, 4-(2-morfolinoetoxy)fenyl, 4-(3-karboxypropoxy)fenyl,
4- karboxymetoxyfenyl, 4-(3-karbamoylpropoxy)fenyl, 4 - (karbamoyl met oxy)fenyl, 3-(3-morfolinopropoxy)fenyI, 3-(2-morfolinoetoxy)fenyl, 3-(3-karboxypropoxy)fenyl, 4-karboxymetoxyfenyl, 3-(3-karbamoyl propoxy)fenyl,
3- karbamoymetoxyfenyl, 2-hydroxyfenyl, 3-hydroxyfenyl, 4-hydroxyfenyl,
3- hydroxy-4-metoxyfenyl, 4-hydroxy-3-metoxyfenyl, 4-difluórmetoxyfenyl, 3-nitrofenyl, 4-nitrofenyl, 3,5-di-terc.butyl-4-hydroxyfenyl, 4-metylfenyl,
4- fluórfenyl, 2-chlórfenyl, 3-chlórfenyl, 4-chlórfenyl, 2,4-dichlórfenyl,
2- chlór-5-nitrofenyl, 4-fluór-5-chlórfenyl, 4-metyltiofenyl, 4-bifenylyl,
3- fenoxyfenyl, 4-fenoxyfenyl, 4-benzyloxyfenyl, 4-dimetylaminofenyl, 4-dietylaminofenyl, 4-metoxykarbonylfenyl, 4-karbamoyIfenyl, 4-kyanofenyl,
4-N-metylkarbamoylfenyl, 4-N-fény Ikarbamoyl fenyl, 4-acetamidofenyl,
4-benzamidofenyl, 4-karboxyfenyl,4-[N-(2-dietyIaminoetyl)karbamoyl] fenyl, 4-(prop-1 - enyl oxy )fenyl, 3-(2-hydroxyetoxy)fenyl, 3-[N-(2-dietylaminoetyl)karbamoy Im etoxy] fenyl, 3-[3-(N-(2-dietylaminoetyl)karbamoyl)propoxy] fenyl, (4-(N-(2-dietylaminoetyl)karbamoyl)metoxy)fenyl, 4-[3-(N-(2-dietylaminoetyl)karbamoyl)propoxy]fenyl, 2-furyl, 5-[3,5-bis(trifluórmetyI)fenyl]-2-furyl, 3-bróm-2-tienyl, 5-metoxy-2-furyl, 5-(2-nitro-4-trifluórmetylfenyl)-2-furyl, 3-N-(2-morfolinoetyl)karbamoylmetoxy)fenyl, 3-[3-(N-(2- mor folinoetyl)karbamoyl) prop oxy fenyl], 4-(N-(2-morfolinoetyl)karbamoylmetoxy)fenyl), 4-(morfolinoacetamido)fenyl a 4-[3-(N-(2-morfolinoetyl)karbamoyl)propoxy]fenyl.
Je výhodné, keď Rj, R4, R5 a Re nezávisle predstavujú vodík, halo (zvlášť fluór), prípadne substituované nižšie alkoxy (zvlášť metoxy, 3-morfolinopropoxy, 2-morfolinoetoxy, 3-karboxypropoxy, karboxymetoxy, 2-karboxyetoxy, 2-karbamoyletoxy, 3-karbamoylpropoxy, 2-piperidínetoxy, 2-(piperazin-1-yl)etoxy, 2-(pyrrolidin-1-yl)etoxy, 2-dimetylaminoetoxy, 2-(perhydrotiazin-1 -yl)etoxy, 3-piperidinopropoxy, 3-(piperazin-1 -yl)propoxy, 3-(pyrrolidin-l -yl)propoxy, 3-dimetylaminopropoxy, 3-(perhydrotiazin-4-yl)propoxy, karbamoylmetoxy, hydroxypropyloxy, hydroxyetoxy, 3-(morfolino)propoxy a 2-(morfolino)etoxy, amido (zvlášť acetamido a benzamido), prípadne substituovaný karbamoyl (zvlášť karbamoyl, N-metylkarbamoyl a N-fenylkarbamoyl), karboxy, nitro a amino.
Ešte výhodnejšie R3, R4, R5 a Rc predstavujú nasledujúce substituenty: 6,7-dimetoxy, 6,7,8-trimetoxy, 6-fluór, 6-acetamido, 7-metoxy, 6-karbamoyl, 6-(N-metylkarbamoyl), ó-(N-fenylkarbamoyl), 3-morfolinopropoxy a 2-morfolinoetoxy.
Tu používaný termín nižší znamená skupinu s 1 až 6 uhlíkovými atómami.
Špecifické zlúčeniny podľa tohto vynálezu zahrnujú:
4-(l,4-dihydroindeno[l,2-c] pyrazol-N-(4-pyridyl) benzyl amín.
N-[4-(1,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)fenyl]benzénsulfónamid,
4-( 1,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-metoxyetyI)benzamid,
4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(4-nitrofenyl)benzamid,
4-( 1,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazoI-3-yl)imidazol-1 -ylacetanilid,
4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c] pyrazol-3-yl)-N-[2-imidazol-1 -yl) etyl] ani lin,
4-( 1,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzénsulfónamid,
4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-metoxyetyl)benzénsulfónamid
N-[2-(N,N-dietylamino)etyl]-4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazo1-3yl)benzylamín
N-[2-(N,N-dietyl amino) etyl ]-4-(l ,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazo1-3yl)benzénsulfónamid
4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzylamín
N-(4-etoxy fény 1)-4-( 1,4-dihydroi ndeno [ 1,2-c] pyrazol-3-yl)benzy lamí n (S)-4-( l,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(pyrrolidín-2-metyl)benzamid
4-( l H-[ 1 ]benzotieno[3,2-c] pyr azo 1-3-y l)-N-[ 3-(imidazol -1 yl)propyl]benzylamín
4-(l H-[ 1 ]benzotieno[3,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzylamín a ich farmaceutický prijateľné soli vrátane jednotlivých enantiomérov a zmesí enantiomérov.
Tento vynález ponúka spôsob inhibície kinázovej aktivity tyrozínkináz a serín/treonínkináz zahrnujúci podávanie pri chorobe spôsobenej uvedenou kinázou zlúčeniny predstavovanej vzorcom I v koncentrácii postačujúcej na inhibíciu enzýmovej aktivity uvedenej kinázy.
Tento vynález ďalej zahrnuje použitie týchto zlúčenín vo farmaceutických kompozíciách s farmaceutický účinným množstvom vyššie uvedených zlúčenín a farmaceutický prijateľným nosičom alebo vehikulom. Tieto farmaceutické kompozície sa môžu podávať jednotlivcom na spomalenie alebo zastavenie procesu angiogenézy a chorôb vyvolaných angiogenézou, alebo na liečbu edémov, výpotkov, exsudátov alebo vodnateľnosti a ďalších chorobných stavov spojených s vaskulárnou hyperpermeabilitou.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu majú antiangiogénne vlastnosti. Tieto antiangiogénne vlastnosti sú prinajmenšom sčasti spôsobené inhibíciou tyrozínproteínkináz podstatných pre angiogénne pochody. Z tohto dôvodu sa tieto zlúčeniny môžu používať ako aktívne činidlá pri chorobných stavoch ako je artritída, ateroskleróza, lupienka, hemangiómy, angiogenéza myokardu, koronárne a mozgové kolaterály, ischemická angiogenéza končatín, hojenie rán, vredové choroby spôsobené Helikobaktériou, zlomeniny, horúčka z mačacieho škrabnutia, rubeosis iridis, neovaskulárny zelený zákal a retinopatie ako napríklad diabetická retinopatia a makulárna degenerácia súvisiaca s vekom. Okrem toho sa niektoré z týchto zlúčenín môžu použiť ako aktívne činidlá proti solídnym tumorom, zhubnej vodnateľnosti, rakovine krvotvorby a hyperproliferatívnym poruchám ako je hyperplazia štítnej žľazy (zvlášť Graveova choroba) a cystám (ako hypervaskularita vaječníkového stromatu typická pre polycystický ovariálny syndróm (syndróm Stein-Leventhal)), pretože tieto choroby potrebujú bujnenie buniek krvných ciev pre rast a/alebo metastázu.
Okrem toho sa niektoré z týchto zlúčenín môžu použiť ako aktívne činidlá proti popáleninám, chronickým pľúcnym chorobám, mŕtvici, polypom, anafylaxii, chronickým a alergickým zápalom, syndrómu ovariálnej hyperstimulácie, mozgovému edému spojenému s mozgovým nádorom, vysokohorskej chorobe, traume a hypoxii indukovaným cerebrálnym alebo pulmonálnym edémom, očnému a makulárnemu edému, vodnateľnosti a ďalším chorobám, ktoré sa manifestujú vaskulárnou hyperpermeabilitou, výpotkami, exsudátmi, výronmi proteínu alebo edémom. Tieto zlúčeniny budú tiež použiteľné pri liečbe porúch, pri ktorých výron proteínu vedie k depozícii fibrínu a mimobunkovej matrice, podporujúcej bujnenie stromatu ako napríklad pri fibróze, cirhóze a syndróme karpálneho tunela.
VEGF sú výnimočné v tom, že sú jedinými známymi angiogénnymi rastovými faktormi, ktoré prispievajú k vaskulárnej hyperpermeabilite a tvorbe edému. Vskutku sa zdá, že vaskulárna hyperpermeabilita a edém spojené s expresiou alebo podávaním mnohých ďalších rastových faktorov sú sprostredkované vznikom VEGF. Cytokíny zápalového pôvodu stimulujú vznik VEGF. Hypoxia má za následok zvýšenie VEGF v mnohých tkanivách a preto stavy zahrnujúce infarkt, oklúziu, ischémiu, anémii alebo obehové obtiaže typicky vyvolávajú odozvy sprostredkované VEGF/VPF. Vaskulárna hyperpermeabilita s pripojeným edémom, pozmenenou transendotelovou výmenou a makromolekulárnou extravazáciou, ktoré sú často sprevádzané diapedézou, môže mať za následok nadmernú depozíciu matrice, nežiaduce bujnenie stromatu, fibrózu a podobne. Preto môže hyperpermeabilita sprostredkovaná VEGF značne prispieť k poruchám s uvedenými etiologickými znakmi.
Je zrejmé, že vyššie uvedené poruchy sú do značnej miery sprostredkované aktivitou tyrozínproteínkinázy vrátane tyrozínkináz KDR/VEGFR-2 a/alebo FIt-l/VEGFR-1. Inhibíciou aktivity týchto tyrozínkináz sa inhibuje rozvoj uvedených porúch, pretože angiogénna alebo vaskulárna hyperpermeabilita ako zložka tohto chorobného stavu je výrazne obmedzená. Pôsobenie zlúčenín podľa vynálezu podľa ich selektivity pre špecifické tyrozínkinázy má za následok minimalizáciu vedľajších účinkov, ktoré by sa prejavili, keby sa použili menej selektívne tyrozínkinázy.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu majú inhibičnú aktivitu voči proteínkinázam. Znamená to, že tieto zlúčeniny modulujú signálnu dráhu proteínkináz. Zlúčeniny podľa tohto vynálezu inhibujú proteínkinázy tried serín/treonínkinázy a tyrozínkinázy. Tieto zlúčeniny zvlášť selektívne inhibujú aktivitu tyrozínkináz KDR/FLK-1/VEGFR-2. Určité zlúčeniny podľa tohto vynálezu tiež inhibujú aktivitu ďalších tyrozínkináz ako sú Fit-1/VEGFR-1, kináz podrodiny Src ako sú Lck, Src, fyn, yes a iných. Okrem toho niektoré zlúčeniny podľa tohto vynálezu významne inhibujú kinázy serín/treonín ako sú kinázy CDK, ktoré majú významnú úlohu pri vývoji bunkového cyklu. Účinnosť a špecifičnosť generických zlúčenín podľa tohto vynálezu voči určitej proteínkináze sa často môže zmeniť a optimalizovať zmenami v povahe, počte a usporiadaní substituentov (to je Ri, R2, R3, R·», Rs a Rfi) a konformačnými obmedzeniami. Okrem toho môžu metabolity určitých zlúčenín tiež vykazovať významnú proteínkinázovú inhibičnú aktivitu.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu pri podaní osobám, ktoré také zlúčeniny potrebujú, inhibujú vaskulárnu hyperpermeabilitu a vznik edému u týchto osôb. Usudzuje sa, že tieto zlúčeniny pôsobia inhibíciou aktivity KDR tyrozínkinázy zúčastnenej v procese vaskulárnej hyperpermeability a tvorby edému. KDR tyrozínkináza sa tiež môže označovať ako FLK-1 tyrozínkináza, NYK tyrozínkináza alebo VEGFR-1 tyrozínkináza. KDR tyrozínkináza sa aktivuje, keď sa rastový faktor buniek cievnej výstielky (VEGFR) alebo iný aktivačný ligand (ako VEGF-C, VEGF-D alebo proteín HIV Tat) viaže na receptor KDR tyrozínkinázy nachádzajúci sa na povrchu vaskulárnych endotelových buniek. Po tejto aktivácii KDR tyrozínkinázy sa prejaví hyperpermeabilita krvných ciev a tekutina preteká z krvného riečišťa stenami krvných ciev do intersticiálneho priestoru a vytvára oblasť opuchu. Túto odozvu môže často sprevádzať diapedéza (prenikanie krviniek). Podobne môže nadmerná vaskulárna hyperpermeabilita prerušiť normálnu molekulárnu výmenu cez výstielku v kriticky ohrozených tkanivách a orgánoch (napríklad pľúca, ľadviny) a tým spôsobiť makromolekulárny výron a depozíciu. Po tejto akútnej odpovedi na stimuláciu KDR, ktorá sa považuje za faktor uľahčujúci následný angiogénny proces, je výsledkom dlhodobej stimulácie KDR tyrozínkinázy bujnenie a chemotaxia vaskulárnych endotelových buniek a vznik nových ciev. Inhibíciou aktivity KDR tyrozínkinázy či už blokovaním vzniku aktivačných ligandov, blokovaním naviazaní aktivujúceho ligandu na receptor KDR tyrozínkinázy, prevenciou dimerizácie receptora a transfosforylácie, inhibíciou enzýmovej aktivity KDR tyrozínkinázy (inhibíciou fosforylačnej funkcie enzýmu), alebo iným mechanizmom, ktorý by prerušil signálnu dráhu v smere signálu (D Mukhopedhyay a ďalší, Cancer. Res., 58, ss. 1278-1284, 1998, a tu obsiahnuté odkazy), je možné inhibovať a minimalizovať hyperpermeabilitu rovnako ako pripojený výron, následný vznik edému a depozíciu matrice i angiogénne odpovede.
Jedna skupina výhodných zlúčenín podľa vynálezu má tú vlastnosť, že inhibuje aktivitu KDR tyrozínkinázy, bez toho aby významne inhibovala aktivitu Fit-1 tyrozínkinázovú aktivitu (Flt-1 tyrozínkináza sa tiež označuje ako VEGFR-1 tyrozínkináza). KDR tyrozínkináza i Flt-1 tyrozínkináza sa aktivujú väzbou VEGF na receptory KDR tyrozínkinázy a receptory Flt-1 tyrozínkinázy. Pretože aktivita Flt-1 tyrozínkinázy môže sprostredkovať významné udalosti v údržbe endotelu a vaskulárnej funkcii, môže inhibícia tejto enzýmovej aktivity viesť k toxickým alebo nežiaducim účinkom. Prinajmenšom je táto inhibícia zbytočná pre blokovanie angiogénnych odpovedí, indukciu vaskulárnej hyperpermeability a tvorbu edému, takže je nadbytočná a bez významu pre pacienta. Určité výhodné zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú ojedinelé, pretože inhibujú aktivitu jednej receptorovej VEGF-tyrozínkinázy (KDR), ktorá sa aktivuje aktivačným ligandom, ale neinhibujú iné receptorové tyrozínkinázy ako Flt-1, ktorá sa tiež aktivuje určitými aktivačnými ligandami. Výhodné zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú preto selektívne vo svojej tyrozínkinázovej inhibičnej aktivite.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú použiteľné pri liečbe bakteriálnych a plesňových vredových chorôb, Moorenových vredov a vredovitej kolitídy.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú tiež použiteľné pri liečbe stavov, pri ktorých dochádza k nežiaducej angiogenéze, edému alebo depozícii stromatu v dôsledku vírusovej infekcie ako je opar prostý, pásový opar, AIDS, sarkóm Kaposiho, protozoálne infekcie a toxoplazmóza, ďalej trauma, ožiarenie, mŕtvica, endometrióza, syndróm ovariálnej hyperstimulácie, systémový žeravý vred, sarkoidóza, synovitída, Crohnova choroba, srpková anémia, lymská borelióza, pemfigoid, Pagetová choroba, hyperviskozitný syndróm, OslerWeber-Renduova choroba, chronický zápal, chronická oklúzna pulmonálna choroba, astma, reumatická artritída a osteoartritída.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú tiež použiteľné pri liečbe očných a makulárnych edémov, očnej neovaskulárnej choroby, skleritídy, radiálneho keratómu, uveitidy, vitritídy, krátkozrakosti, exkavácii očnej papily, chronického odchlipovania sietnice, komplikácií po ožiarení laserom, zápalu spojiviek, Stargardtovej choroby a Ealesovej choroby spolu s retinopatiou a makulárnou degeneráciou.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú tiež použiteľné pri liečbe kardiovaskulárnych stavov ako je ateroskleróza, restenóza, vaskulárna oklúzia a upchanie krčnej tepny.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú tiež použiteľné pri liečbe príznakov karcinómu ako sú solídne tumory, sarkómy (zvlášť Ewingov sarkóm a osteosarkóm), retinoblastóm, rhabdomyosarkómy, neuroblastóm, zhubné bujnenie buniek krvotvorby vrátane leukémie a lymfómu, tumorom vyvolaných pleurálnych a perikardiálnych výpotkov a zhubnej vodnateľnosti.
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú tiež použiteľné pri liečbe diabetických stavov ako je glaukóm, diabetická retinopatia a mikroangiopatia.
Je zrejmé, že vyššie uvedené poruchy sú do značnej miery sprostredkované aktivitou tyrozínproteínkinázy vrátane receptorov VEGF (napríklad KDR a Flt-1). Inhibíciou aktivity týchto receptorových tyrozínkináz sa inhibuje rozvoj uvedených porúch, pretože angiogénna alebo vaskulárna hyperpermeabilita ako zložka tohto chorobného stavu je podstatne obmedzená. Pôsobenie zlúčenín podľa tohto vynálezu má podľa ich selektivity pre špecifické tyrozínkinázy za následok minimalizáciu vedľajších účinkov, ktoré by sa prejavili, keby sa použili menej selektívne tyrozínkinázy.
V inom ohľade tento vynález ponúka zlúčeniny podľa vzorca I definované vyššie (vrátane výhrad) na použitie ako lieky, zvlášť ako inhibítory proteínkinázovej aktivity a predovšetkým tyrozinkinázovej aktivity, serínkinázovej aktivity a treonínkinázovej aktivity. V ešte ďalšom ohľade tento vynález ponúka použitie zlúčenín podľa vzorca 1 definované vyššie (vrátane výhrad) pri výrobe liekov na použitie na inhibíciu proteínkinázovej aktivity
V tomto vynáleze sú použite nasledujúce definície:
Farmaceutický prijateľné soli sa týkajú solí, ktoré si zachovávajú biologickú účinnosť a vlastnosti voľných báz a ktoré sa získavajú reakciou s anorganickými kyselinami ako sú chlorovodíková kyselina, bromovodíková kyselina, kyselina sírová, kyselina dusičná, fosforečná kyselina, alebo organické kyseliny ako sulfónová kyselina, karboxylová kyselina, organická fosforečná kyselina, metánsulfónová kyselina, etánsulfónová kyselina, ptoluénsulfónová kyselina, salicylová kyselina, mliečna kyselina, vínna kyselina a podobne.
Alkyl sa týka nasýtených alifatických uhľovodíkov vrátane skupín s 1 až 4 uhlíkmi s priamym a rozvetveným reťazcom.
Alkoxy sa týka O-alkylovej skupiny, kde je alkyl definovaný rovnako ako vyššie.
Farmaceutické kompozície
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu podávať chorej osobe samé o sebe vo farmaceutických kompozíciách, v ktorých sú zmiešané s vhodnými nosičmi a vehikulami v dávkach potrebných na liečbu alebo zlepšenie vaskulárnej hyperpermeability, edému a s nimi spojených porúch. Zmesi týchto zlúčenín sa tiež môžu pacientovi podávať ako jednoduché zmesi alebo vo vhodne formulovanej farmaceutickej kompozícii. Terapeuticky účinná dávka znamená množstvo zlúčeniny alebo zlúčenín, ktoré postačuje na prevenciu alebo zmiernenie nežiaducej neovaskularizácie, rozvoja hyperproliferatívnych porúch, edému, hyperpermeability stimulovanej VEGF a/alebo hypotenzie spôsobenej VEGF. Techniky formulácie a podávania zlúčenín pre okamžitú aplikáciu je možné nájsť v publikácii Remington's Pharmaceutical Sciences, Mack Publishing Co., Easton, PA, posledné vydanie.
Spôsoby podania
Vhodné spôsoby podania môžu zahrnovať napríklad orálne, očné kvapky, rektálne, transmukózne, vonkajšie (miestne) alebo intestinálne podanie; parenterálnu dodávku vrátane intramuskulárnych, subkutánnych a intramedulárnych injekcií rovnako ako injekcií intratekálnych, priamych intraventrikulárnych, intravenóznych, intraperitoneálnych, intranazálnych alebo intraokulárnych.
Alternatívne sa zlúčenina môže podávať lokálne radšej ako systémovo, napríklad injektovaním zlúčeniny priamo do edématózneho miesta, často v depotnej alebo kontinuálne sa uvoľňujúcej formulácii.
Ďalej sa môže liek podávať v systéme cielenej dodávky lieku, napríklad ako lipozóm potiahnutý protilátkou špecifickou pre endotelovú bunku.
Kompozíc i a/for m ulácia
Farmaceutická kompozícia podľa tohto vynálezu sa môže pripravovať známym spôsobom, napríklad konvenčným miešaním, rozpúšťaním, granuláciou, vo forme dražé, vo forme prášku, emulgáciou, v kapsli, uzavretím v pevnom obale alebo lyofilizaciou.
Farmaceutické kompozície na použitie v súlade s týmto vynálezom teda môžu byť formulované bežným spôsobom s pomocou jedného alebo viac fyziologicky prijateľných nosičov vrátane excipientov a pomocných prípravkov, ktoré uľahčujú spracovanie aktívnych zlúčenín do prípravkov, ktoré je možné farmaceutický použiť. Vlastná formulácia závisí na zvolenom spôsobe podania.
V prípade injekcií sa činidlá podľa vynálezu môžu formulovať vo vodných roztokoch, výhodne vo fyziologicky kompatibilných pufroch, ako je
Hanksov roztok, Ringerov roztok alebo fyziologický soľankový pufer. Pri transmukóznej administrácii sa vo formulácii používajú penetračné činidlá schopné prenikať bariérou. Odborníkom sú také činidlá známe.
V prípade orálneho podania sa zlúčeniny môžu vhodne formulovať kombinovaním aktívnych zlúčenín s farmaceutický prijateľnými nosičmi dobre známymi v odbore. Tieto nosiče umožňujú, aby sa zlúčeniny podľa vynálezu formulovali na orálny príjem liečeným pacientom vo forme tabliet, piluliek, dražé, kapslí, kvapalných liekov, gélov, sirupov, riedkych kaší, suspenzií a podobne. Farmaceutické preparáty na orálne použitie sa môžu získať kombináciou aktívnej zlúčeniny s pevným excipientom, prípadne rozomletím vzniknutej zmesi a spracovaním zmesi do granúl po prípadnom pridaní vhodných prísad na prípravu tabliet a náplní dražé.
Vhodnými excipientami sú zvlášť plnivá ako cukry vrátane laktózy, sacharózy, mannitu alebo sorbitu; celulózové preparáty ako kukuričný škrob, pšeničný škrob, ryžový škrob, zemiakový škrob, želatína, tragant, metylcelulóza, hydroxypropylmetylcelulóza, sodná soľ karboxymetylcelulózy, alebo polyvinylpyrrolidón (PVP). Podľa želania je možné pridať dezintegračné činidlo ako je zosietený polyvinylpyrrolidón, agar alebo algínová kyselina alebo jej soli, napríklad sodná soľ.
Náplne dražé sa vybavujú rôznymi povlakmi. Na tento účel sa môžu použiť koncentrované roztoky cukrov, ktoré prípadne môžu obsahovať arabskú gumu, mastenec, polyvinylpyrrolidón, karbopolový gél, polyetylénglykol a/alebo oxid titaničitý, roztoky lakov a vhodné organické rozpúšťadlá alebo zmesi rozpúšťadiel. Do tabliet alebo povlakov dražé je možné pridať farbivá alebo pigmenty za účelom identifikácie alebo charakterizácie rôznych kombinácií dávkovaných aktívnych zlúčenín.
Farmaceutické preparáty na orálne podanie zahrnujú tobolky z dvoch do seba zasúvaných (push-fit) dielov zo želatíny, rovnako ako mäkké uzavreté tobolky zo želatíny a zmäkčovadla ako je glycerín a sorbit. Uvedené dvojdielne tobolky môžu obsahovať aktívne zložky s prímesou plnív ako je laktóza, spojív ako sú škroby, a/alebo mazív ako je mastenec alebo stearát hprečnatý a prípadne stabilizátory. V mäkkých tobolkách sa aktívne zlúčeniny môžu rozpustiť alebo suspendovať vo vhodných kvapalinách ako sú mastné oleje, kvapalný parafín alebo kvapalné polyetylénglykoly. Tiež je možné pridať stabilizátory. Všetky formulácie na ústne podanie musí byť v dávkach vhodných pre takú aplikáciu.
V prípade bukálneho podania môžu kompozície mať formu tabliet alebo pastiliek formulovaných bežným spôsobom.
Pri podaní inhaláciou sa zlúčeniny použité podľa vynálezu obvykle dodávajú vo forme aerosólového spreja z pretlakových obalov alebo atomizérov pri použití vhodného hnacieho plynu, napríklad dichlórdifluórmetánu, trichlórfluórmetánu, dichlórtetrafluóretánu, oxidu uhličitého alebo iných vhodných plynov. V prípade aerosólu z pretlakového obalu sa dávkovacia jednotka môže zabezpečiť ventilom dodávajúcim odmerané množstvo. Tobolky a náboje napríklad zo želatíny na použitie v inhalátore alebo insuflátore sa môžu formulovať s obsahom práškovej zmesi aktívnej zlúčeniny a vhodného práškového základu ako je laktóza alebo škrob.
Na parenterálne podanie sa môžu zlúčeniny podávať injekciou, veľkou injekčnou dávkou (bolus) alebo kontinuálnou infúziou. Formulácie pre injekcie môžu byť vo forme dávkovacej jednotky, napríklad v ampuliach alebo viacdávkového nosiča s prídavkom ochranného prostriedku. Kompozície môžu mať formy suspenzií, roztokov alebo emulzií v olejových alebo vodných vehikulách a môžu obsahovať formulačné činidlá ako suspenzné, stabilizačné a/alebo dispergačné činidlá.
Farmaceutické formulácie na parenterálne podanie zahrnujú vodné roztoky aktívnych zlúčenín vo forme rozpustnej vo vode. Ďalej je možné pripraviť suspenzie aktívnych zlúčenín ako vhodné injektovateľné suspenzie v oleji. Vhodné lipofilné rozpúšťadlá alebo vehikulá zahrnujú mastné kyseliny ako je sezamový olej alebo syntetické estery mastných kyselín ako je metyloleát alebo triglyceridy alebo lipozómy. Vodné injekčné suspenzie môžu obsahovať látky, ktoré zvyšujú viskozitu suspenzie ako je sodná soľ karboxyme31 tylcelulózy, sorbit alebo dextrán. Prípadne môže suspenzia tiež obsahovať vhodné stabilizátory alebo činidlá, ktoré zvyšujú rozpustnosť a tým umožňujú prípravu vysoko koncentrovaných roztokov.
Alternatívne môže byť aktívna zložka pred použitím vo forme prášku na kombináciu s vhodným vehikulom, napríklad s vodou bez pyrogénnych látok.
Zlúčeniny je možné tiež formulovať v rektálnych kompozíciách ako sú čipky a zadržané črevné nálevy, ktoré napríklad obsahujú bežné bázy Čípkov ako je kakaové maslo alebo iné glyceridy.
Okrem vyššie opísaných formulácií môžu byť tieto zlúčeniny tiež formulované ako depotné preparáty. Tieto dlhodobo pôsobiace formulácie sa môžu podávať implantáciou (napríklad subkutánne alebo intramuskulárne alebo intramuskulárnou injekciou). Takto môžu byť zlúčeniny formulované napríklad s vhodnými polymérnymi alebo hydrofóbnymi materiálmi (napríklad ako emulzie v prijateľnom oleji) alebo ionexy alebo ako čiastočne rozpustné deriváty, napríklad čiastočne rozpustná soľ.
Ako príklad farmaceutického nosiča pre hydrofóbne zlúčeniny podľa vynálezu je možné uviesť systém s pomocným rozpúšťadlom (kosolventný systém) obsahujúci benzylalkohol, nepolárny povrchovo aktívny prostriedok, organický polymér miesiteľný s vodou a vodnou fázou. Systém s pomocným rozpúšťadlom (kosolventom) môže byť kosolventný systém VDP. VDP je roztok 3% hmôt./obj. benzylalkoholu, 8% hmôt./obj. nepolárneho povrchovo aktívneho prostriedku polysorbátu 80 a 65% hmôt./obj. polyetylénglykolu 300, doplnený na 100 % absolútnym etylalkoholom. Systém VDP s pomocným rozpúšťadlom (VDP:5W) pozostáva z VDP zriedeného v pomere 1 . 1 5% roztokom dextrózy vo vodnom roztoku. Tento kosolventný systém rozpúšťa dobre hydrofóbne zlúčeniny a sám je pri systémovom podávaní slabo toxický. Je samozrejmé, že pomery v systéme s pomocným rozpúšťadlom môžu byť značne pozmenené, bez toho aby sa zrušila jeho solubilita a toxicita. Ďalej je možné meniť komponenty kosolventného systému: napríklad je možné miesto polysorbátu 80 použiť iné slabo toxické nepoláme rozpúšťadlá; je možné meniť podiel polyetylénglykolu; polyetylénglykol môžu nahradiť iné biokompatibilné polyméry, napríklad polyvinylpyrrolidón; a dextrózu môžu nahradiť iné cukry alebo polysacharidy.
Alternatívne je možné použiť iné dodávkové systémy pre hydrofóbne farmaceutické zlúčeniny. Dobre známymi príkladmi dodávkových vehikúl alebo nosičov hydrofóbnych liekov sú lipozómy a emulzie. Je možné použiť určité organické rozpúšťadlá ako dimetylsulfoxid i keď obvykle za cenu vyššej toxicity. Okrem toho je možné dodávať zlúčeniny pomocou systémov s kontinuálnym uvoľňovaním, ako sú semipermeabilné matrice z pevných hydrofóbnych polymérov obsahujúce terapeutické činidlo. Boli vyvinuté rôzne materiály na kontinuálne uvoľňovanie a odborníkom sú dobre známe. Kapsle na kontinuálne uvoľňovanie môžu, v závislosti na ich chemickej povahe, uvoľňovať zlúčeniny niekoľko týždňov až 100 dní. Podľa chemickej povahy a biologickej stability terapeutického činidla je možné použiť d'alšie stratégie stabilizácie proteínov.
Farmaceutické kompozície tiež môžu obsahovať vhodné nosiče alebo excipienty v pevnej fáze alebo ako gély. Príklady takých nosičov alebo excipientov zahrnujú (bez toho aby sa na ne obmedzovali) uhličitan vápenatý, fosforečnan vápenatý, rôzne cukry, škroby, deriváty celulózy, želatínu a polyméry, ako je polyetylénglykol.
Mnoho zlúčenín podľa vynálezu s organickou molekulou sa môže realizovať vo forme solí s farmaceutický kompatibilnými protiiónmi. Farmaceutický kompatibilné soli sa môžu vytvárať s mnohými kyselinami vrátane chlorovodíkovej, bez toho aby sa na ňu obmedzovali; s kyselinami sírovou, octovou, mliečnou, vínnou, jablčnou, jantárovou a podobne. Soli sú všeobecne rozpustnejšie vo vodných alebo v iných protonických rozpúšťadlách ako zodpovedajúce voľné bázy.
Účinné dávkovanie
Farmaceutické kompozície vhodné na použitie podľa tohto vynálezu sa týkajú kompozícií, v ktorých sú aktívne zložky obsiahnuté v množstve účinnom na dosiahnutie zamýšľaného cieľa. Presnejšie, terapeuticky účinné množstvo znamená množstvo účinné na prevenciu rozvoja alebo zmiernenie existujúcich symptómov liečeného subjektu. Stanovenie účinného množstva je v dosahu schopností odborníkov.
V ktoromkoľvek z použitých spôsobov podľa vynálezu sa môže terapeuticky účinná dávka primárne stanoviť na základe bunkových testov. V bunkových alebo živočíšnych modeloch je možné napríklad formulovať dávku na dosiahnutie koncentračného rozmedzia v cirkulujúcich systémoch zahrnujúceho IC50 určeného v bunkových testoch (to znamená koncentráciu testovanej zlúčeniny dosahujúcu polovicu maximálnej inhibície danej proteínkinázovej aktivity). V niektorých prípadoch je vhodné určiť IC50 v prítomnosti 3%-5% sérového albumínu, pretože tento spôsob približuje väzbové účinky plazmového proteínu na zlúčeninu. Taká informácia sa môže použiť na presnejšie stanovenie použiteľných dávok u ľudí. Okrem toho najvýhodnejšie zlúčeniny na systémovú administráciu účinne inhibujú signálnu dráhu proteínkinázy v intaktných bunkách pri hladinách, ktoré je možné bezpečne dosiahnuť v plazme.
Terapeuticky účinná dávka znamená množstvo zlúčeniny, ktoré vedie ku zlepšeniu symptómov choroby u pacienta. Toxicitu a terapeutickú účinnosť takých zlúčenín je možné stanoviť štandardnými farmaceutickými postupmi v bunkových kultúrach alebo na experimentálnych zvieratách, napríklad na stanovenie maximálnej tolerovanej dávky (MTD) a ED50 (účinnej dávky pre 50 % maximálnej odozvy). Pomer dávok medzi toxickými a terapeutickými účinkami je terapeutický index a môže sa vyjadriť ako pomer medzi MTD a EDS0. Dáva sa prednosť zlúčeninám s vysokým terapeutickým indexom. Údaje získané pri týchto experimentoch s bunkovými kultúrami a testoch na zvieratách sa môžu použiť pri formulovaní rozmedzia dávkovania pri použití u ľudí. Dávkovanie takých zlúčenín sa väčšinou nachádza vo vnútri rozmedzia cirkulujúcich koncentrácií zahrnujúcich ED50 pri nízkej alebo žiad34 nej toxicite. Dávkovanie môže kolísať v rozmedzí, ktoré závisí na použitej dávkovacej forme a použitom spôsobe administrácie. Presná formulácia, spôsob administrácie a dávkovanie môže individuálne lekár zvoliť s ohľadom na pacientov stav. (Viď napríklad Fingl a ďalší, 1975, Farmacological Basis of Therapeutics, kap. 1, s. 1.) Pri liečbe krízového stavu môže byť nutné podanie akútnej veľkej dávky v pevnom stave alebo infúzie blížiacej sa MTD.
Dávkované množstvo a interval sa môže individuálne vyladiť s cieľom dosiahnuť plazmovú hladinu účinnej zložky dostatočnú na udržanie modulačných účinkov na kinázu alebo minimálne účinnú koncentráciu (MEC). MEC je pre každú zlúčeninu iná, ale môže sa stanoviť z údajov získaných in vitro, napríklad koncentrácie potrebné na dosiahnutie 50 - 90% inhibície proteínkinázy s pomocou tu opísaných experimentov. Dávkovanie potrebné na dosiahnutie MEC závisí na individuálnych charakteristikách a spôsobe podania. Na stanovenie plazmovej koncentrácie je možné však použiť aj testy pomocou HPLC alebo biotesty.
Hodnoty MEC je možné použiť aj pri stanovení dávkovacích intervalov. Zlúčeniny sa musia podávať v režime, ktorý udržuje plazmové hladiny nad MEC v priebehu 10-90 % celkovej doby, výhodne medzi 30 a 90 % a najvýhodnejšie medzi 50 a 90 %, dokiaľ sa nedosiahne zlepšenie symptómov. Pri lokálnom podaní alebo selektívnej absorpcii nemôže účinná miestna koncentrácia lieku vychádzať z týchto hodnôt plazmovej koncentrácie.
Množstvo podávanej kompozície bude však závisieť na liečenom subjekte, na jeho hmotnosti, závažnosti jeho ochorenia, spôsobe podania a úsudku lekára, ktorý liek predpisuje.
Balenie
Kompozície sa môžu v prípade potreby prezentovať v obale alebo aplikačnom zariadení, ktoré môže obsahovať jednu alebo viac jednotkových dávkovacích foriem obsahujúcich aktívnu zložku Obal môže napríklad predsta35 vovať kovová alebo plastová fólia ako je blistrové balenie. Obal alebo aplikačné zariadenie by mali sprevádzať inštrukcie na vykonávanie podania. Tiež je možné pripravovať kompozície obsahujúce zlúčeninu podľa vynálezu, formulované v kompatibilnom farmaceutickom nosiči, umiestnené vo vhodnom zásobníku a označené na liečbu uvedených ochorení.
V niektorých formuláciách môže byť príhodné použiť zlúčeniny podľa tohto vynálezu vo forme častíc veľmi malého rozmeru, aké sa získavajú napríklad pri fluidnom mletí (fluid energy milling).
V kompozíciách podľa tohto vynálezu sa aktívne zlúčeniny môžu podľa potreby spájať s ďalšími kompatibilnými farmakologicky aktívnymi komponentami. Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa napríklad môžu podávať v kombinácii s jedným alebo viacerými ďalšími farmaceutickými činidlami, ktoré inhibujú alebo bránia tvorbe VEGF, zmierňujú vnútrobunkové odpovede na VEGF, blokujú vnútrobunkové signálne dráhy, inhibujú vaskulárnu hyperpermeabilitu, zmenšujú zápaly, alebo inhibujú alebo bránia vzniku edému alebo neovaskularizácii. Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu podávať pred, následne alebo súbežne s podaním ďalšieho farmaceutického činidla, podľa toho, ktorý spôsob podania je vhodný. Tieto prídavné farmaceutické činidlá zahrnujú (bez toho aby sa na ne obmedzovali) antiedemické steroidy, NSA1DS, inhibítory ras, anti-TNF činidlá, anti-ILl činidlá, antihistaminiká, antagonisty PAF, inhibítory COX-1, inhibítory COX-2, inhibítory NO syntázy, inhibítory PKC a inhibítory P13 kinázy. Zlúčeniny podľa vynálezu a prídavné farmaceutické činidlá pôsobia buď aditívne alebo synergicky. Preto môže podanie takej kombinácie látok inhibujúcich vaskulárnu hyperpermeabilitu a/alebo tvorbu edému poskytnúť väčšie zmiernenie zhubných dôsledkov porúch z nadmerného bujnenia, angiogenézy, vaskulárnej hyperpermeability alebo edému, ako podanie jednej z oboch látok samotnej. Pri liečbe malígnych porúch sa kombinácia s antiproliferatívnymi alebo cytotoxickými chemoterapiami alebo radiáciou predpokladá.
Tento vynález zahrnuje i použitie zlúčeniny podľa vzorca I ako lieku.
Rodiny kináz Src i Syk hrajú pri regulácii imunitných funkcií rozhodujúcu úlohu. Rodina Src dnes zahrnuje Fyn, Lck, Fgr, Fes, Lyn, Src, Yes, Hck a Blk. Rodina Syk ako sa dnes chápe, obsahuje len Zap a Syk. Rodina kináz Janus sa zúčastňuje na transdukcii signálov rastového faktora a prozápalového cytokinu cez rad receptorov. I keď v imunobiológii hrajú BTK a 1TK, členy rodiny kináz Tec, dobre známu úlohu, ich modulácia inhibítorom by mohla byť terapeuticky prospešná. Kinázy RIP, IRAK-1, IRAK-2, NIK, IKK-1 a IKK-2 sú zahrnuté v signálnych dráhach kľúčových prozápalových cytokínov TNF a IL-1. Vďaka svojej schopnosti inhibovať jednu alebo viac týchto kináz sa uplatňujú zlúčeniny vzorca I ako imunomodulačné činidlá použiteľné na udržovanie aloštepov a liečbu autoimunitných chorôb. Transplantáty sú vplyvom fenoménu odhojovania, či už typu hostiteľ versus štep u pevných orgánov alebo typu štep versus hostiteľ u kostnej drene, obmedzované toxicitou dnes dosiahnuteľných imunosupresívnych činidiel a potrebujú účinný liek so zlepšeným terapeutickým indexom. Pokusy s cielenými génmi dokázali zásadnú úlohu Src v biológii osteoklastov, buniek zodpovedných za resorpciu kostnej drene. Zlúčeniny podľa vzorca I môžu byť vďaka schopnosti regulovať Src tiež užitočné pri liečbe osteoporózy, osteopetrózy, Pagetovej choroby, tumorom indukovanej hyperkalcinémie a pri liečbe kostných metastáz.
Dokázalo sa, že mnohé proteínkinázy sú protoonkogénne. Zlom chromozómu (ltk kináza v zlomovom bode na chromozóme 5), translokácia ako v prípade génu AbI filadelfským chromozómom BCR, skrátenie sekvencie v prípadoch ako c-Kit alebo EGFR alebo mutácia (napríklad Met) majú za následok vznik neriadených proteínov tým, že ich konvertuje z protoonkogénov na onkogénne produkty. V iných tumoroch sú motorom onkogenézy interakcie medzi autokrinným alebo parakrinným ligandom a receptorom rastového faktora. Členy kináz rodiny Src sú typicky zúčastnené na signálnej dráhe v smere signálu, čím posilňujú onkogenézu a samy sa stávajú onkogénnymi nadmernou expresiou alebo mutáciou. Inhibíciou proteínkinázovej aktivity týchto proteínov by sa mohol tento chorobný proces prerušiť. Vaskulárna restenóza môže zahrnovať proces bujnenia endotelových buniek a buniek hladkého svalstva podporovaný FGF a/alebo PDGF. Pri inhibicii tohto javu by inhibícia aktivity
FGFr- alebo PDGFr kinázy mohla byť účinnou stratégiou. Zlúčeniny podľa vzorca I, ktoré inhibujú kinázovú aktivitu normálnych alebo aberujúcich členov rodín c-kit, c-met, c-fms a src, EGFr. erbB2, erbB4, BCR-Abl, PDGFr, FGFr a iných receptorových alebo cytosólových tyrozinkináz môžu mať svoju hodnotu pri liečbe benígnych a neoplastických proliferačných chorôb.
Pri mnohých patologických stavoch (napríklad primárne solídne tumory, Kaposiho sarkóm, reumatická artritída, slepota zavinená nesprávnou neovaskularizáciou oka, lupienka a ateroskleróza) je rozvoj choroby závislý na pretrvávajúcej angiogenéze. Polypeptidové rastové faktory často produkované chorobným tkanivom alebo pripojenými zápalovými bunkami a im zodpovedajúce receptorové tyrozínkinázy špecifické pre endotelové bunky (napríklad KDR/VEGFR-2, Flt-l/VEGFR-1, Tie-2/Tek a Tie) sú dôležité pre stimuláciu rastu, migrácie, organizácie a diferenciácie endotelových buniek a vytvorenie nového funkčného cievneho systému.
V dôsledku aktivity VEGF ako faktora vaskulárnej permeability pri sprostredkovaní vaskulárnej hyperpermeability sa usudzuje, že stimulácie VEGVR kinázy faktorom VEGF tiež hrajú významnú úlohu pri vzniku brušnej vodnateľnosti tumorového pôvodu, cerebrálneho a pulmonálneho edému, pleurálnych a perikardiálnych efúzií, opozdenej precitlivelosti, tkanivových edémov a dysfunkcií orgánov v dôsledku traumy, popálenín, ischémií, komplikácií s diabetom, endometriózou, syndrómu respiračnej tiesne dospelých (ARDS), postkardiopulmonálnej hypotenzie a hyperpermeability po bypasse, a očného edému vedúceho ku glaukómu alebo slepote v dôsledku nesprávnej neovaskularizácie. Okrem VEGF môžu odozvu v podobe vaskulárnej hyperpermeability stimuláciou VEGFR kinázy spôsobiť i nedávno identifikované proteíny VEGF-C, VEGF-D a HIV-Tat.
Tie-2 sa exprimuje aj vo vybranej populácii kmeňových buniek krvotvorby, v ktorých sa uplatňujú pri selekcii, adhézii, regulácii a diferenciácii (Blood, 89, ss. 4317-4326, 1997); táto populácia exprimujúca Tie-2 môže slúžiť ako cirkulujúce angiogénne endotelové progenitory. Určité pôsobenia zodpovedajúce vzorcu I schopné blokovať kinázovú aktivitu kináz špecific38 kých pre endotelové bunky by preto mohli inhibovať rozvoj chorôb zahrnujúcich tieto situácie.
Zlúčeniny podľa vzorca I alebo ich soľ, alebo farmaceutická kompozícia obsahujúca ich terapeuticky efektívne množstvo sa môže použiť pri liečbe benígnych a neoplastických proliferačných chorôb a porúch imunitného systému. Tieto choroby zahrnujú autoimunitné choroby ako je reumatická artritída, thyroiditída, diabetes typu 1, roztrúsená skleróza, sarkoidóza, choroba črevných zápalov, ťažká myasténia a systémový lupus erythematodes; lupienka, odhojovanie, (napríklad odmietanie transplantovaných ľadvín, choroba štep versus hostiteľ), benígne a neoplastické proliferačné choroby, humánne karcinómy ako je rakovina pľúc, prsníka, žalúdka, močového mechúra, hrubého čreva, pankreasu, vaječníkov, prostaty a konečníka a buniek krvotvorby (leukémia a lymfómu) a choroby zahrnujúce nevhodnú vaskularizáciu, napríklad retinopatia pri diabete, neovaskularizácia cievnatky v dôsledku stareckej makulárnej degenerácie a infantilný humánny hemangiúm. Okrem toho môžu byť tiež inhibítory použiteľné pri liečbe porúch ako sú edémy sprostredkované VEGF, brušná vodnateľnosť, efúzie a exsudáty vrátane napríklad makulárneho edému, cerebrálneho edému a syndrómu respiračnej tiesne dospelých (ARDS).
Zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť užitočné i v profylaxii uvedených chorôb.
Ďalší aspekt tohto vynálezu predstavuje použitie zlúčeniny podľa vzorca I alebo jej soli pri výrobe lieku na liečbu vaskulárnej hyperpermeability, porúch závislých na angiogenéze, proliferačných ochorení a/alebo porúch imunitného systému cicavcov, zvlášť ľudí.
Tento vynález tiež ponúka spôsob liečby vaskulárnej hyperpermeability, nežiaducej neovaskularizácie, proliferačných chorôb a/alebo porúch imunitného systému zahrnujúci podávanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca I cicavcom, predovšetkým ľudským bytostiam, ktoré ju potrebujú.
Účinnosť zlúčenín pri inhibícii týchto proteínkináz in vitro sa môže určiť nižšie opísanými postupmi.
Účinnosť daných zlúčenín sa môže stanoviť rozsahom inhibície fosforylácie exogénneho substrátu (napríklad syntetického peptidu (Z.Songyang a ďalší, Náture, 373, ss. 536-539) keď je skúšaná zlúčenina príbuzná s porovnávacou zlúčeninou.
Výroba K.DR tyrozínkinázy pri použití bakulovirusového systému
Kódujúce sekvencie pre ľudskú vnútrobunkovú doménu KDR (aa7891354) sa vytvorili pomocou PCR (reakcie katalyzované polymerázou) použitím cDNA izolovaných z buniek HUVEC. Na N-zakončenie tohto proteínu sa tiež lokalizovala sekvencia poly-His6. Tento fragment sa klonoval do transfekčného vektora pVL1393 v miestach Xba 1 a Not 1. Rekombinantný bakulovírus (BV) sa generoval kotransfekciou pomocou transfekčnej reagencie BaculoGold(PharMingen). Rekombinantný BV sa prečistil plakmi a overil Westernovou analýzou. Na prípravu proteínu sa bunky SF-9 kultivovali na pôde SF-900-II pri 2xl06/ml a infikovali sa 0,5 plakformujúcimi jednotkami (MOI 0,5). Bunky sa zbierali 48 hodín po infekcii.
Čistenie KDR
Bunky SF-9 exprimujúce (His)6KDR(aa789-1354) sa podrobili lýze pridaním 50 ml lytického pufra Triton X-100 (20 mM Tris, pH 8,0, 137 mM NaCl, 10% glycerolu, 1% Tritonu X-100, lmM PMSF, 10 μg/ml aprotinínu, 1 pg/ml leupeptínu) k bunkovým peletkám z 1 1 bunkovej kultúry. Lyzát sa odstreďoval odstredivkou Sorval SS-34 30 minút pri teplote 4 °C a 19.000 otáčkach za minútu. Bunkový lyzát sa podrobil imunosorpcii v kolóne s chelatačným sefarózovým sorbentom a NiCI2 (5 ml), ekvilibrácia sa dosiahla 50 mM HEPES pri pH 7,5 a 0,3 M NaCl. Elúcia KDR sa vykonala tým istým puf40 rom obsahujúcim 0,25 M imidazolu. Získané frakcie sa analyzovali programom SDS-PAGE a testom ELISA (viď nižšie), ktorý meria aktivitu kinázy. Prečistený KDR sa previedol do 25 mM HEPES (pH 7,5; 25 mM NaCl, 5 mM DTT) a skladoval pri -80 °C.
Príprava a čistenie ľudskej kinázy Tie-2
Kódujúca sekvencia pre ľudskú vnútrobunkovú doménu Tie-2 (aa7751124) sa vytvorila reťazovou reakciou katalyzovanou polymerázou (PCR) pri použití cDNA izolovanej z ľudskej placenty ako templátu. Sekvencia polyHisó sa viazala na N-zakončenie a vzniknutý konštrukt sa klonoval do transfekčného vektora pVL 1939 v miestach Xba 1 a Not 1. Rekombinantný BV sa vytvoril kotransfekciou pri použití transfekčnej reagencie BaculoGold (PharMingen). Rekombinantný BV sa prečistil na plakoch a overil Westernovým prenosom. Pri príprave proteínu sa pestovali hmyzie bunky SF-9 na pôde SF-900-II pri 2xl06/ml a infikovali sa pri MOI 0,5. Čistenie kinázy značenej His použitej pri triedení sa zhodovalo s čistením opísaným u KDR.
Príprava a čistenie ľudskej tyrozínkinázy Flt-I
Použil sa bakulovírusový klonovací vektor pVL1393 (PharMingen, Los Angeles, CA). Nukleotidová sekvencia kódujúca poly-Hisó sa umiestila v mieste 5' nukleotidovej oblasti kódujúcej celú vnútrobunkovú kinázovú oblasť ľudskej Flt-1 (aminokysliny 786-1338). Nukleotidová sekvencia kódujúca kinázovú doménu sa vytvorila reťazovou reakciou katalyzovanou polymerázou (PCR) použitím knižníc cDNA izolovaných z buniek HUVEC. Histidínové zvyšky umožnili afinitné prečistenie proteínu spôsobom obdobným ako u KDR a ZAP70. Hmyzie bunky SF-9 sa infikovali pri MOI 0,5 a zber nastal 48 hodín po infekcii.
Zdroj EGFR tyrozínkinázy
EGFR sa kúpil u firmy SIGMA (Cat č. E-3641; 500 jednotiek/50 μΙ) a ligand EGF bol zakúpený u firmy Oncogene Research Products/Calbiochem (kat č. PF011-100).
Expresia Zap70
Použitý bakulovírusový expresívny klonovací vektor bol pVL1393 (Pharmingen, Los Angeles, Ca.) Nukleotidová sekvencia kódujúca aminokysliny M(H)6 LVPR9S sa lokalizovala v mieste 5'oblasti kódujúcej celú ZAP70 (aminokysliny 1-619). Nukleotidová sekvencia kódujúca oblasť kódujúcej ZAP70 sa pripravila pomocou PCR s využitím knižníc cDNA izolovaných z imortalizovaných T-buniek rodiny Jurkat. Histidínové zvyšky umožnili afinitne čistenie proteínu (viď nižšie). Premostenie LVPRgS tvorí rozpoznávaciu sekvenciu pre proteolytické štiepenie trombínom, pričom umožňuje odstránenie afinitného značenia z enzýmu. Hmyzie bunky SF-9 sa infikovali pri MOI 0,5 a zber nastal 48 hodín po infekcii.
Extrakcia a čistenie ZA P 70
Bunky SF-9 sa podrobili lýze v pufre zloženom z 20 mM Tris, pH 8,0, 137 mM NaCl, 10% glycerolu, 1% Tritonu X-100, lmM PMSF, 1 pg/ml leupeptínu, 10 gg/ml aprotinínu a 1 mM ortovanadičnanu sodného. Rozpustný lyzát sa podrobil imunosorpcii v kolóne HiTrap (Pharmacia) s chelatačným sefarózovým sorbentom, ekvilibrácia sa dosiahla 50 mM HEPES pri pH 7,5 a 0,3 M NaCl. Spojené proteíny sa podrobili elúcii s 250 mM imidazolu. Enzým sa skladoval v pufre obsahujúcom 50 mM HEPES pri pH 7,5, 50 mM NaCl a 5 mM DTT.
Zdroj Lck
Lck alebo jeho skrátenej formy sa môžu získať komerčne (napríklad z Upstate Biotechnology Inc. (Saranac Lake, N.Y.) a Santa Cruz Biotechnology Inc. (Santa Cruz, Ca.), alebo prečistený zo známych prírodných alebo rekombinantných zdrojov pomocou konvenčných spôsobov.
Zdroj Cdc2
Ľudský rekombinantný enzým a pufer pre tento experiment sa môžu komerčne získať od (New England Biolabs, Beverly, MA. USA) alebo prečistený zo známych prírodných alebo rekombinantných zdrojov pomocou konvenčných spôsobov.
Stanovenie Cdc2
Použitý protokol bol ten istý aký predpisujú použité reagencie s malými modifikáciami. Reakcia sa teda vykonávala v pufre zloženom z 50 mM Tris pH 7,5, 100 mM NaCl, 1 mM EGTA, 2 mM DTT), 0,01% Brij, 5% DMSO a 10 mM MgCl2 (komerčný pufer), doplnenom vo finálnych koncentráciách čerstvými 300 μΜ ATP (31 (_iCi/mI) a 30 μg/ml histónu typu IIIss. Reakcia prebiehala v objeme 80 ul obsahujúcom jednotky enzýmu pri 25 °C v prítomnosti alebo absencii inhibítora po dobu 20 minút. Reakcia sa ukončila pridaním 120 μί 10% kyseliny octovej. Substrát sa oddelil od chemicky nenaviazanej značiacej látky nanesením zmesi na fosfocelulózový papier, po ktorom nasledovali 3 päťminútové premývania 75mM fosforečnou kyselinou. Počty sa zisťovali pomocou β-čítača v prítomnosti kvapalného scintilačného činidla.
Určité zlúčeniny podľa vynálezu významne inhibujú cdc2 pri koncentráciách pod 50 μΜ.
Zdroj PKC kinázy
Katalytická podjednotka PKC sa môže komerčne získať u firmy Calbiochem.
Stanovenie PKC kinázy
Stanovenie rádioaktívnej kinázy sa vykonávalo podľa zverejneného postupu (Yasuda I., Kirshimoto A., Tanaka S., Tominaga M., Sakurai A., Nishizuka Y., Biochemical and Biophysical Research Communication 3, 166, ss. 1220-1227 (1990)). Všetky reakcie sa vykonávali v kinázovom pufre, ktorý pozostával z 50mM Tris-HCl pH 7,5, 10 mM MgCl2, 2mM DTT, lmM EGTA, 100 μΜ ATP, 8 μΜ peptidu, 5% DMSO a 33P ATP (8 Ci/mM). Zlúčenina a enzým sa zmiešali v reakčnej nádobe a reakcia sa iniciovala prídavkom ATP a substrátovej zmesi. Po ukončení reakcie prídavkom 10 μΙ terminačného pufra (5mM ATP v 75mM fosforečnej kyseliny) sa časť zmesi naniesla na fosfocelulozové filtre. Nanesené vzorky sa pri teplote miestnosti prali 3x v 75mM fosforečnej kyseliny po dobu 5 až 15 minút. Chemická väzba rádioaktívneho indikátora sa kvantifikovala čítaním pomocou kvapalného scintiláťora.
Zdroj enzýmu Erk2
Rekombinantný myší enzým a skúšobný pufer je možné komerčne získať (New England Biolabs, Beverly MA., USA) alebo prečistený zo známych alebo rekombinantných zdrojov pomocou bežných spôsobov.
Stanovenie enzýmu Erk2
Reakcia sa vykonala v pufre pozostávajúcom z 50mM Tris pH 7,5, lmM EGTA, lmM DTT, 0,01% Brij, 5% DMSO, a lOmM MgCb (komerčný pufer), ktorý sa doplnil čerstvým 100 μΜ ATP (3 1 μθΐ/ιη1) a 30 μΜ bázické44 ho proteínu myelínu v podmienkach doporučených výrobcom. Reakčné objemy a spôsob zisťovania chemicky viazaného rádioaktívneho indikátora boli rovnaké, ako pri pokuse s PKC (viď vyššie).
Stanovenie väzby imunosorbent-enzým (ELISA) pre rôzne PTK
Pokusy s väzbou imunosorbent-enzým (ELISA) sa použili na detekciu a meranie prítomnosti aktivity tyrozínkinázy. Pokus ELISA sa vykonával podľa známych protokolov opísaných napríklad v: Voliér a ďalší, 1980, EnzymeLinked Immunosorbent Assay, v: Manual of Clinical Immunology, 2. vyd., vydal Rose a Friedman, ss. 359-371, Am. Soc. of Microbiology, Washington, D.C.
Opísaný protokol sa používal na stanovenie aktivity s ohľadom na špecifické PTK. Príklady špecifických protokolov na vykonanie experimentov ELISA sú uvedené nižšie. Prispôsobenie týchto protokolov na stanovenie aktivity zlúčenín voči ďalším členom rodiny receptorových PTK rovnako ako nereceptorových tyrozínkináz je plne v medziach schopností odborníkov. Na stanovenie selektivity inhibítora sa pri pokuse používal univerzálny PTK substrát (napríklad náhodilý kopolymér poly(Glu-tTyr) s molekulovou hmotnosťou 20.000 až 50.000 spolu s ATP (typicky 5 μΜ) pri koncentráciách, ktoré boli približne dvojnásobkom zdanlivého Km.
Nasledujúci spôsob sa používal na účel testovania inhibičného účinku zlúčenín podľa tohto vynálezu na tyrozínkinázovú aktivitu KDR, Flt-1, Tie-2, EGFR a ZAP70.
Pufry a roztoky
PGT: Poly(Glu, Tyr), 4:1
Prášok sa skladuje pri -20 °C. Prášok sa rozpustí v soľanke pufrovanej fosfátom (PBS) na roztok 50 mg/ml. Alikvotný 1 ml sa skladuje pri -20 °C. Pri práci s platňami sa zriedi na 250 pg/ml v Gibco PBS.
Reakčný pufer:
lOOmM Hepes, 20mM MgCl2, 4mM MnCl2, 5mM DTT, 0,02% BSA, 200μΜ NaVO4, pH 7,10
ATP: Alikvóty koncentrácie lOOmM sa skladujú pri -20 °C. Zriedia sa na 20μΜ vodou.
Premývací pufer: PBS s 0,1% Tween 20.
Pufer riediaci protilátku:
0,1% albumín z bovinného séra (BSA) v PBS
Substrát TMB:
Tesne pred použitím sa zmieša substrát TMB s peroxidovými roztokmi v pomere 9:1, alebo sa použije K-Blue Substráte firmy Neogen
Terniinačný roztok: IM kyselina fosforečná
Postup
/. Príprava platní
Zmrazený kopolymér PGT (50 mg/ml) sa v PBS zriedi na 250 pg/ml. Nanesie sa v množstve 125 μΐ na jamku modifikovaných vysoko afinných platní ELISA s plochým dnom firmy Corning (Corning č. 25805-96). Do jamiek porovnávacieho pokusu sa vnesie 125 μ] PBS. Platne sa uzavrú tesniacou páskou a inkubujú sa cez noc pri 37 °C. Raz sa premyjú 250 μΐ premývacieho pufra a sušia sa v suchom inkubátore pri 37 °C asi 2 hodiny. Prikryté platne sa až do použitia skladujú v uzavretých sáčkoch pri 4 °C.
2. Reakcia tyrozínkinázy
Pripravia sa roztoky inhibítora v 20% DMSO vo vode (4x koncentrácie).
Pripraví sa reakčný pufer.
Pripraví sa roztok enzýmu tak, aby požadovaný počet jednotiek bol v 50 μΐ, napríklad pre KDR aby sa v reakciách uplatnil 1 ng/μΐ pri úhrne 50 ng na jamku. Skladovať na ľade.
Zásobný lOOmM roztok ATP vo vode sa rozdelí na 4x roztok ATP pri 20 μΜ. Skladovať na ľade.
Pridá sa 50 μΐ roztoku enzýmu na jamku (typicky 5-50 ng enzýmu na jamku podľa špecifickej aktivity kinázy).
Štyrikrát sa pridá 25 μΐ inhibítora.
Štyrikrát sa pridá 25 μΐ ATP pre test aktivity inhibítora.
Nasleduje inkubácia pri izbovej teplote po dobu 10 minút.
Reakcia sa zastaví pridaním 50 μΐ 0,05 HCI na jamku.
Platňa sa vymyje.
** Finálna koncentrácia pri reakcii: 5 \xM ATP, 5% DMSO
3. Väzba protilátky
Zriedi sa 1 mg/ml alikvóty protilátky PY20-HRP (Pierce) (fosfotyrozínová protilátka) na 50 ng/ml v 0,1% BSA dvojstupňovým riedením (IOOx, potom 200x). Pridá sa 100 μΙ Ab na jamku. Inkubuje sa pri izbovej teplote 1 hodinu. Potom sa 1 hodinu inkubuje sa pri 4 °C. Platňa sa 4x umyje.
4. Farebná reakcia
Pripraví sa substrát TMB a dávkuje sa 100 μΙ na jamku.
Sleduje sa optická hustota pri vlnovej dĺžke 650 nm do dosiahnutia hodnoty 0,6. Reakcia sa zastaví IM fosforečnou kyselinou. Čítačka intenzity sfarbenia jamiek sa podrobí vibráciám. Pri vlnovej dĺžke 450 nm sa ihneď odpočíta optická hustota.
Optimálna inkubačná doba a podmienky enzýmovej reakcie sa u rôznych enzýmových prípravkov trocha líšia a stanovujú sa empiricky pre každú šaržu.
V prípade Lck bol v obdobných skúšobných podmienkach použitý reakčný pufer lOOmM MOPSO, pH 6,5, 4 mM MnCI2, 20 mM MgCl2, 5 mM DTT, 0,2% BSA, 200 mM NaVO4.
Zlúčeniny podľa vzorca I môžu mať terapeutickú použiteľnosť v liečbe chorôb spôsobených ako už identifikovanými kinázami, vrátane kináz tu doposiaľ nemenovaných, tak aj doposiaľ neidentifikovanými proteíntyrozínovými kinázami, ktoré sú inhibované zlúčeninami vzorca I. Všetky zlúčeniny tu uvedené ako príklad výrazne inhibujú KDR kinázu pri koncentráciách 50 mikroinol a nižších. Niektoré zlúčeniny podľa tohto vynálezu tiež významne inhibujú ďalšie PTK, ako napríklad lck, pri koncentráciách 50 mikromol a nižších.
Modely pre aktiváciu T-buniek in vitro
Aktiváciou mitogénom alebo antigénom sa T-bunky indukujú k vylučovaniu IL-2, rastového faktora podporujúceho ich následnú proliferačnú fázu.
Preto je možné merať buď produkciu IL-2 z primárnych T-buniek alebo bunkovú proliferáciu T-buniek alebo vhodných bunkových línií T-buniek ako ob48 raz aktivácie T-buniek. V literatúre sú oba tieto prístupy dobre opísané a ich parametre dobre zdokumentované (Current Pretocols in Immunology, sv. 2, 7.10.1-7.11.2).
V skratke, T-bunky je možné aktivovať spoločnou kultiváciou s bunkami alogénneho stimulátora, čo je spôsob nazývaný jednosmerná reakcia zmesných lymfocytov (one way mixed Iymphocyte reaction). Respondujúce i stimulujúce mononukleárne bunky z periférnej krvi sa prečistia gradientovou technikou roztokom Ficoll-Hypaque firmy Pharmacia podľa inštrukcií výrobcu. Bunky stimulátora sa mitoticky inaktivujú reakciou s mitomycínom C (Sigma) alebo gama-ožiarením. Reagujúce a stimulujúce bunky sa spoločne kultivujú v pomere dva ku jednej v prítomnosti alebo neprítomnosti testovanej zlúčeniny. Typicky sa zmieša 105 respondujúcich buniek s 5 x 104 buniek stimulátora a očkujú sa v objeme 200 μΐ do mikrotitračnej platne firmy Costar Scientific s dnom tvaru U. Bunky sa kultivujú v pôde RPMI 1640 doplnenej buď plodovým bovinným sérom (Hyclone Laboratories) dezaktivovaným teplom, alebo spojeným ľudským AB sérom mužských darcov, 5xl0'sM 2merkaptoetanolom a 0,5% DMSO. Kultúry sa pulzne spracujú s 0,5 pCi ’H tymidínom (firma Amersham) deň pred zberom (typicky v deň 3). Kultúry sa zozbierajú (Betaplate Harvester, Wallac) a chemická väzba rádioaktívneho indikátora izotopu sa meria kvapalným scintilátorom (Betaplate, Wallac).
Ten istý spôsob kultivácie sa môže použiť na hodnotenie aktivácie Tbuniek meraním produkcie IL-2. Osemnásť až dvadsaťštyri hodín po zahájení kultivácie sa odstránia kalové vody a koncentrácia IL-2 sa meria pomocou ELISA (R and D Systems) podľa inštrukcií výrobcu.
Modely aktivácie T-buniek in vivo
Účinnosť zlúčenín in vivo sa môže skúšať na živočíšnych modeloch o ktorých je známe, že priamo merajú aktiváciu T-buniek, alebo o ktorých sa dokázalo, že T-bunky sú ich efektory. T-bunky sa môžu aktivovať in vivo ligáciou konštantnej časti receptora T-bunky s monoklonálnou anti-CD3 pro49 tilátkou (Ab). V tomto modeli dostanú myši BALB/c intraperitoneálnu injekciu 10 μβ anti-CD3 Ab dve hodiny pred vykrvácaním. Zvieratá, ktoré sú určené na skúšanie testovaného lieku dostanú jedinú dávku zlúčeniny jednu hodinu pred podaním anti-CD3 Ab. Hladiny protizápalových cytokinov interferón-γ (IFN-γ) a faktora-α nekrotizujúceho nádory (TNF-α) v sére, čo sú indikátory aktivácie T-buniek, sa merajú pomocou ELISA. Podobný model používa in vivo aktivácia T-buniek špecifickým antigénom ako je hemocyanin kuželnatky (KLH), po ktorej nasleduje sekundárne in vitro odozva na ten istý antigén drenážou buniek lymfatických uzlín. Ako v predchádzajúcom prípade sa používa meranie produkcie cytokínu na hodnotenie stupňa aktivácie kultivovaných buniek. V praxi sa myši C57BL/6 subkutánne imunizujú pomocou emulzie 100 pg KLH v kompletnom Freundovom adjuvans (CFA) v deň 0. Zvieratá predbežne dostanú dávku lieku jeden deň pred imunizáciou a následne v deň 1, 2 a 3 po imunizácii. Drenážujúce lymfatické uzliny sa zbierajú v deň 4 a ich bunky sa kultivujú pri 6xl06/ml v tkanivovom kultivačnom médiu (RPMI 1640 doplnenom teplom dezaktivovaným plodovým bovinným sérom (Hyclone Laboratories), 5xl0‘sM 2-merkaptoetanolom a 0,5% DMSO) po dobu jednak 24, jednak 28 hodín. Supernatanty z kultivácie sú potom skúšané na hladinu autokrinného rastového faktora T-buniek interleukínu-2 (IL-2) a/alebo IFN-γ spôsobom ELISA.
Špičkové zlúčeniny sa tiež môžu testovať na živočíšnych modeloch ľudských chorôb. Ako príklady je možné uviesť experimentálnu autoimunitnú encefalomyelitídu (EAE) a kolagénom indukovanú artritídu (CIA). Modely EAE napodobňujúce príznaky ľudskej roztrúsenej sklerózy sa opisujú u krýs a myší (súhrnne FASEB J., 5, ss. 2560-2566, 1991; myší model: Lab. Invest., 4(3), s. 278, 1981; model hlodavcov: J. Imunol., 146 (4), ss. 1163-1168, 1991). Stručne, myši a krysy sa imunizujú emulziou bázického proteínu myelínu (MBP), alebo jeho neurogénnych peptidových derivátov a CFA. Akútna choroba sa môže indukovať pridaním bakteriálnych toxínov ako je Bordetella pertussis. Recidivujúce a remitentné ochorenie sa indukuje adoptívnym prenosom T-buniek zo zvieraťa imunizovaných MBP/peptidom.
CIA sa môže u DBA/1 myší indukovať imunizáciou kolagénom typu II (J.Immunol., 142(7), ss. 2237-2243). U myší sa vyvinú príznaky artritídy už desať dní po expozícii antigénu a je možné ich vyhodnocovať deväťdesiat dní po imunizácii. V prípade modelov EAE i CIA sa zlúčenina môže podávať buď profylaktický alebo na začiatku choroby. Účinné lieky majú zmenšovať závažnosť a/alebo výskyt choroby.
Určité zlúčeniny podľa tohto vynálezu, ktoré inhibujú jeden alebo viac angiogénnych receptorov PTK a/alebo proteínkináza ako je lek zúčastnená na sprostredkovaní odpovedí pri zápaloch, môže znížiť závažnosť a výskyt artritídy v týchto modeloch.
Zlúčeniny je možné tiež skúšať v myších aloštepových modeloch buď kožných (prehľadne Ann.Rev.Immunol., 10, ss. 333-358, 1992; Transplantation, 57(12), ss. 1701-1706, 1994), alebo srdečných (Am.J.Anat., 113, s.273, 1963). Stručne, kožné štepy v plnej hrúbke sa transplantujú z myši C57BL/6 na myš BALB/c. Štepy sa denne kontrolujú začínajúc dňom 6 na získanie dôkazu odhojovania. V prípade myšieho neonatálneho modelu srdečného transplantátu sa neonatálne srdcia ektopicky transplantovali z myši C57BL/6 na ušné boltce dospelej myši CBA/J. Srdcia začínajú biť štyri až sedem dní po transplantácii a odhojovanie sa môže vizuálne kontrolovať pomocou disekčného mikroskopu na registráciu prerušení srdečného tlkotu.
Stanovenie bunkových receptorov PTK
Na stanovenie stupňa aktivity a účinku rôznych zlúčenín podľa tohto vynálezu na KDR/VEGFR2 sa použili nasledujúce bunkové testy. Podobné skúšky receptorových PTK používajúce stimuly špecifických ligandov sa môžu pri tom istom prístupe naplánovať i pre ďalšie tyrozínkinázy pomocou odborníkom dobre známych techník.
Fosforylácia KDR v epitelových bunkách ľudskej pupočnej žily (HUVEC) indukovaná VEGF meraná Westernovým prenosom.
1. Bunky HUVEC od zmiešaných darcov sa získali od firmy Clonetics, San Diego, CA, a kultivovali podľa smerníc výrobcu. V tomto pokuse sa použili iba 3 až 8 ranných pasáží. Bunky sa kultivovali v miskách s priemerom 100 mm (Falcon pre tkanivové kultúry; Beckton Dickinson; Plymouth, England) pomocou úplnej kultivačnej pôdy EBM od firmy Clonetics.
2. Pri zisťovaní inhibičnej aktivity zlúčeniny boli bunky trypsínované a očkované pri početnosti 0,5-1,0 x 105 buniek na jamku v každej jamke šesťjamkových klastrových platní (doštičiek) (firma Costar, Cambridge, Ma).
3. 3-4 dni po očkovaní boli platne zliate na 90-100 %. Zo všetkých platní sa odstránila pôda, bunky sa opláchli 5 až 10 ml PBS a inkubovali 1824 hodín s 5 ml základnej pôdy EBM bez akejkoľvek prísady (to znamená v podmienkach výživovej nedostatočnosti séra).
4. Postupne riedené inhibítory sa pridávali do 1 ml pôdy EBM (25μΜ, 5μΜ alebo ΙμΜ finálnej koncentrácie) k bunkám a nasledovala inkubácia pri 37 °C po dobu 1 hodiny. Ľudský rekombinantný faktor VEGFies (od R and D Systems) sa potom pri konečnej koncentrácii 50 ng/ml pridal do všetkých jamiek v 2 ml pôdy EBM a inkuboval sa 10 minút pri 37 °C. Kontrolné bunky bez prímesí alebo s prímesou iba VEGF sa použili na vyhodnotenie štandardnej fosforylácie (background fosforylation) alebo fosforylácie indukciou faktorom VEGF.
Potom sa jamky opláchli 5-10 ml studeného PBS obsahujúceho 1 mM ortovanadičnanu sodného (od firmy Sigma) a bunky sa podrobili lýze a zoškrabali sa do 200 μΐ pufra RIPA (50 mM Tris-HCl) pH 7, 150mM NaCl, 1% NP-40, 0,25% deoxycholátu sodného, lmM EDTA) obsahujúceho inhibítory proteázy (lmM PMSF, 1 pg/ml aprotinínu 1 μg/ml pepstatínu 1 pg/ml leupeptínu lmM vanadičnanu sodného, lmM fluoridu sodného) a 1 pg/ml Dnázy (všetky chemikálie od firmy Sigma Chemical Company, St Louis, MO). Lyzát sa odstred’oval pri 14.000 otáčkach za minútu po dobu 30 minút na odstránenie bunkových jadier.
Zhodné množstvá proteínov sa potom vyzrážali pridaním studeného (20 °C) etanolu (v 2 objemoch) na minimálne 1 hodinu alebo maximálne cez noc. Peletky sa rekonštituovali vo vzorkovom pufre Laemli (Laemli sample buffer) obsahujúcom 5 % β-merkaptoetanolu (od: BioRad, Hercules, CA), potom sa 5 minút varili. Proteíny sa frakcionovali elektroforézou v polyakrylamidovom géli (6%, 1,5 mm Novex, San Diego, CA) a preniesli na nitrocelulózovú membránu pomocou systému Novex. Po blokácii albumínom z bovinného séra (3%) sa proteíny sondovali cez noc anti-KDR polyklonálnou protilátkou (C20, Santa Cruz Biotechnology, Santa Cruz, CA) alebo antifosfotyrozínovou monoklonálnou protilátkou (4G10, Upstate Biotechnology, Lake Placid, NY) pri 4 °C. Po premytí a jednohodinovej inkubácii s fragmentom F(ab)í (konjugovaným s HRP) z kozieho protikráličieho alebo kozieho protimyšacieho imunoglobulinu IgG sa pásy vizualizovali pomocou systému emisnej chemiluminiscencie (ECL) (Amersham Life Sciences, Arlington Height, IL).
Určité príklady týchto vynálezov významne inhibujú bunkovú KDR tyrozínkinázovú fosforyláciu indukovanú VEGF pri koncentráciách nižších než 50 μΜ.
Model uterinného edému in vivo
Tento experiment meria schopnosť zlúčenín inhibovať prudký vzrast hmotnosti myšej maternice, ku ktorému dôjde v niekoľkých prvých hodinách po estrogénovej stimulácii. Je známe, že tento včasný nástup vzrastu uterinnej hmotnosti je dôsledkom edému spôsobeného zvýšenou permeabilitou uterinného cievneho systému. Cullinan-Bove a Koss (Endocrinology, 1993, 133, ss. 829-837) ukázali tesnú časovú súvislosť estrogénom stimulovaného maternicového edému so zvýšenou expresiou mRNA VEGF v maternici. Tieto výsledky sa potvrdili použitím neutralizujúcej monoklonálnej protilátky k VEGF, ktoré výrazne obmedzilo prudký vzrast maternicovej hmotnosti, ku ktorému dochádza po stimulácii estrogénom (WO 97/42187). Preto môže tento systém slúžiť ako model na inhibíciu signálnej dráhy VEGF in vivo a nadväzujúcej hyperpermeability a edému.
Materiály; Všetky hormóny boli získané od firmy Sigma (St.Louis, MO) alebo Cal Biochem (La Jolla, Ca) ako lyofilizované prášky, a pripravené podľa inštrukcií dodávateľa.
Zložky vehikulá (DMSO, Cremaphor EL) boli zakúpené u firmy Sigma (St. Louis, MO).
Myši (Balb/c, staré 8-12 týždňov) boli získané od firmy Taconic (Germantown, NY) a chované v sterilizovanom zariadení podľa oficiálnych smerníc Animal Čare and Lise Committee Guidelines.
Metodika:
1. deň: myši Balb/c dostali intraperitoneálnu (i.p.) injekciu 12,5 jednotiek gonadotropínu (PMSG) zo séra gravidných kobýl.
3. deň: myši dostali 15 jednotiek ľudského chorionického gonadotropínu (hCG) intraperitoneálne (i.p ).
4. deň: myši boli randomizované a rozdelené do skupín po 5-10. Testované zlúčeniny sa podávali intraperitoneálne (i.p.), intravenózne (i.v.) alebo orálne (p o.) v závislosti na rozpustnosti a použitom vehikule v dávkach v rozmedzí od 1 do 100 mg/kg. Kontrolná skupina dostala len vehikulum a dve skupiny boli úplne neliečené.
Po 30 minútach dostali pokusné skupiny, skupiny so samotným vehikulom a jedna z neliečených skupín intraperitoneálnu injekciu 17 β-estradiolu (500 gg/kg). Po 2-3 hodinách sa zvieratá utratili inhaláciou CO2. Po uskutočnení stredového rezu sa maternica izolovala a odstránila rezom tesne pod maternicovým hrdlom na spojení maternice a vajcovodu. Opatrne sa odstránili tukové a spojivové tkanivá, aby sa neporušila celistvosť maternice pred zvá54 žením. Stredná hmotnosť maternice testovaných skupín sa porovnala s jej hmotnosťou u skupín neliečených alebo injektovaných iba vehikulom. Hodnota sa určila Študentovým t-testom. Nestimulovaná kontrolná skupina sa použila na kontrolu odozvy estradiolu.
Výsledky ukazujú, že určité zlúčeniny podľa vynálezu inhibujú vznik edému pri systematickom podávaní rôznymi spôsobmi.
Určité zlúčeniny podľa tohto vynálezu, ktoré sú inhibítórmi angiogénnych receptorových tyrozínkináz sa tiež môžu prejaviť ako aktívne v modeli neovaskularizáce implantátu (Matrigel). Model neovaskularizáce Matrigel zahrnuje tvorbu nových krvných ciev v zreteľne mramorovanej štruktúre mimobunkovej matrice implantovanej podkožné, ktorá sa indukuje prítomnosťou proangiogénneho faktora produkujúceho tumorové bunky (napríklad: Passaniti A. a ďalší, Lab. Investig., 1992, 67(4), ss. 519-528; Anat. Rec., 1997, 249(1), ss. 63-73; Int. J. Cancer, 1995, 63(5), ss. 694-701; Vasc. Biol., 1995, 15(11), ss. 1857-6). Tento spôsob výhodne prebieha 3-4 dni a záverečné etapy pozostávajú z kvantitatívneho vyhodnotenia neovaskularizácie kombináciou makroskopickej vizuálnej cesty a zobrazovacích techník, mikroskopického stanovenia hustoty mikrocievneho systému a kvantifikácie hemoglobínu Drabkinovou metódou, načo sa zo zvierat neliečených inhibítórmi vyňal systém implantát versus kontrola. V modeli je možné alternatívne používať ako stimuly bFGF alebo HGF.
Určité zlúčeniny podľa tohto vynálezu, ktoré inhibujú jednu alebo viac onkogénnych, protoonkogénnych alebo proliferačné dependentných proteínkináz, alebo angiogénnu receptorovú PTK, tiež inhibujú rast primárnych myších, krysích alebo humánnych xenoimplantátových tumorov v myšiach alebo inhibujú metastázu v myších modeloch.
Syntéza
Zlúčeniny podľa vzorca nižšie. V nasledujúcom je sa môžu pripraviť podľa opisu uvedeného
Zlúčeniny podľa vzorca I v ktorých A predstavuje CONH sa môžu pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca TLi CORt, v ktorých je Rt odstupujúca skupina, napríklad halo alebo alkoxyskupina s amínom vzorca H2N-L2-R1, pri teplote v rozmedzí 0 až 250 °C prípadne v prítomnosti rozpúšťadla.
Zlúčeniny vzorca I, v ktorých LiA predstavuje CH2NH, sa môžu pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca I, v ktorej A predstavuje CONH, s redukčným činidlom, napríklad lítiumalumíniumhydridom pri teplote v rozmedzí 0 až 250 °C, prípadne v prítomnosti rozpúšťadla.
Alternatívne sa zlúčeniny vzorca I, v ktorých LiA predstavuje CH2NH, môžu pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca TLj CHO s amínom vzorca H2N-L2Ri v prítomnosti redukčného činidla, napríklad triacetoxyborohydridu sodného pri teplote v rozmedzí 0 až 250 °C, prípadne v prítomnosti rozpúšťadla.
Alternatívne môže byť skupina L1-A-L2-R1 prítomná vo fenylovom kruhu a kruhový systém sa môže konštruovať ako je opísané nižšie, pričom (Η
Existujú dva základné prístupy k syntéze kruhového systému zlúčenín podľa vzorca 1, uvádzané v patente USA 3,843.665 a 3,843,666.
V patente USA 3,843.665 sa cyklizácia pyrazolového kruhu uskutočňuje zahrievaním zlúčenín vzorca II s aromatickým sulfonylhydrazidom vzorca III v inertnom rozpúšťadle s katalytickým množstvom kyseliny. Reakcia sa uskutočňuje po dobu 5 až 30 hodín, výhodne pri teplote 75 °C až 100 °C a poskytuje zlúčeniny vzorca I, v ktorých Ri je vodík.
pričom:
p je 0, 1, 2; W je nižší alkyl; a symboly R, R3, R4, Rs, R6 a X majú vyššie uvedený význam. Zlúčeniny vzorca II sa pripravujú reakciou vhodne funkcionalizovanej zlúčeniny vzorca IV s aldehydom vzorca V v prítomnosti kyslého alebo bázického katalyzátora (Braun R A., Mosher W.A , J Amer Chem Soc , 1958, 80, s. 2749).
Druhý spôsob prípravy cyklického systému zlúčenín vzorca I sa opisuje v patente USA 3,843.666, v ktorom sa zlúčeniny so všeobecným vzorcom VI zahrievajú na 75 až 175 °C s katalytickým množstvom organickej karboxylovej kyseliny alebo organickej sulfónovej kyseliny v inertnom rozpúšťadle ako je aromatický uhľovodík po dobu 6 až 24 hodín,
kde symboly R, R?, R4,
Rs, Rď a X majú vyššie uvedený význam.
Zlúčeniny vzorca VI sa pripravujú reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca VII s hydrazínom v inertnom rozpúšťadle. Reakcia sa uskutočňuje pri 15 °C až 20 °C po dobu 24 hodín
Alternatívne sa môžu pripravovať zlúčeniny vzorca I priamo reakciou zlúčeniny vzorca VII s hydrazínom bez izolácie zlúčeniny vzorca VI, napríklad zahrievaním zlúčeniny vzorca VII s hydrazínom v inertnom rozpúšťadle, napríklad metanolu, v prítomnosti kyslého katalyzátora, napríklad octovej kyseliny, pri teplote v rozmedzí od 60 °C k bodu varu použitého inertného rozpúšťadla.
Zlúčeniny vzorca I sa tiež môžu pripravovať reakciou zlúčeniny vzorca
XVI,
XVI pričom symboly R, R;, Ri, Rs, R,, a X majú vyššie uvedený význam, s hydrazinom v inertnom rozpúšťadle, napríklad metanolu, pri teplote v rozmedzí od °C do bodu varu použitého inertného rozpúšťadla.
Zlúčeniny so všeobecným vzorcom VII sa pripravujú reakciou zlúčeniny vzorca VIII s aldehydom vzorca V v zásaditých podmienkach. Reakcia sa uskutočňuje v inertnom rozpúšťadle pri teplote medzi 5 °C a 10 °C po dobu 3 až 6 hodín,
pričom Y je obvyklá odstupujúca skupina ako chlór, bróm, jód, ptoluénsulfonát alebo metánsulfonát a symboly R?, R4, Rs, Rs a X majú vyššie uvedený význam.
Zlúčeniny vzorca VII sa tiež môžu pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca II s epoxidačným činidlom, napríklad peroxidom vodíka, v inertnom rozpúšťadle, napríklad metanole, dichlórmetáne, vode alebo ich zmesiach, pri teplote v rozmedzí 0 až 100 °C prípadne v prítomnosti bázy, napríklad hydroxidu sodného.
Cyklizácia štruktúry VI sa tiež môže uskutočniť reakciou s minerálnou kyselinou, ako je chlorovodíková kyselina, kyselina sírová a kyselina fosforečná. Reakcia sa uskutočňuje v nižšom alkohole pri teplote medzi 15 a 20 °C po dobu 12 až 48 hodín Reakčný produkt IX sa potom môže aromatizovať na 1 zahrievaním na teplotu 50 až 150 °C s organickou karboxylovou kyselinou alebo organickou sulfónovou kyselinou v éteri s priamym reťazcom alebo v cyklickom éteri po dobu S až 30 hodín.
Zlúčenina IX sa môže diacetylovať reakciou s anhydridom kyseliny vzorca (RXCO)2O (štruktúra X), v ktorej Rx je C1-4-alkylová skupina, v inertnom rozpúšťadle, ako je aromatický uhľovodík, pri teplote medzi 35 °C až 200 °C po dobu 5 až 8 hodín za vzniku zlúčeniny vzorca XI.
Zlúčenina XI sa potom môže aromatizovať na zlúčeninu XII zahriatím na teplotu 35 °C až 200 °C s minerálnou kyselinou alebo organickou kyselinou v inertnom rozpúšťadle po dobu 4 až 8 hodín. Nakoniec sa zlúčenina XI1 môže konvertovať na 1 zahrievaním na teplotu 50 °C. až 150 ’C v inertnom rozpúšťadle, ako je voda alebo nižší alkohol v prítomnosti alkalického kovu alebo hydroxidu alkalického kovu po dobu 8 až 30 hodín.
Zlúčeniny so všeobecným vzorcom II sa môžu cyklizovať na zlúčeniny vzorca XIII reakciou s hydrazínom v inertnom rozpúšťadle, napríklad metanole, pri teplote v rozmedzí 35 až 150 °C.
Zlúčeniny vzorca I sa môžu pripravovať reakciou zlúčeniny vzorca XIII s dehydrogenačným činidlom, napríklad sírou, kyslíkom, palladiom, oxidom manganičitým alebo oxidom olovičitým, pripadne v prítomnosti inertného rozpúšťadla, napríklad uhľovodíka, pri teplote v rozmedzí od 15 do 250 °C.
Špecifické príklady vyššie uvedených transformácií sa môžu nájsť v patentoch USA 3,84 3 665 a 3,843.666.
Karbonyl v mostíkovej väzbe sa môže transformovať na metylénovú skupinu cez Wolf-Kižnerovú redukciu zodpovedajúceho hydrazónu (Moslier W.A., Tawfik E.Z., Lipp D.W., J.Org.Chem., 1971, 36, s. 3890).
Ďalšie spôsoby funkcionalizácie karbonylu v mostíkovej väzbe a špecifické prípady je možné nájsť v japonskej patentovej prihláške JP 60 130521 A2, a B. Loev, Patent USA, 3,004.983 (1960).
Zlúčeniny vzorca I sa môžu pripraviť reakciou zlúčenín vzorca XIV
so silnou bázou, napríklad n-butyllítiom, pri teplote v rozmedzí -78 °C až 25 °C, po ktorej nasleduje reakcia so zlúčeninou vzorca R2COG (štruktúra XV), v ktorej R2 už bolo definované a G predstavuje C 1-6-alkoxylovú skupinu.
Zlúčeniny vzorca IV, VIII, XIV, XV a XVI sú komerčne dosiahnuteľné a je možné ich pripraviť spôsobmi známymi odborníkom.
Zlúčeniny vzorca I, v ktorých X predstavuje SO alebo SO2, sa môžu pripraviť oxidáciou zlúčeniny vzorca 1, v ktorej X predstavuje S, spôsobmi známymi odborníkom, napríklad použitím vhodného počtu molárnych ekvivalentov 3-chlórperbenzoovej kyseliny
Zlúčeniny vzorca I, v ktorých X predstavuje skupinu vzorca -C = NOR.7, sa môžu pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca I, v ktorej x predstavuje kaibonyl, so zlúčeninou vzorca H2NOR7 spôsobmi známymi odborníkom
Zlúčeniny vzorca I, v ktorých R| = 4-pyridyl, je možné ďalej funkcionalizovať v polohe 2 pyridínového kruhu spôsobmi známymi odborníkom, napríklad prešmykom prostredníctvom pyridín-N-oxidu.
Určité substituenty zlúčenín vzorca I sa môžu vzájomne konvertovať spôsobmi známymi odborníkom. Napríklad alkoxysubstituenty môžu reagovať s vhodnými činidlami štiepiacimi étery, napríklad bromovodikovou kyselinou, bromidom boritým alebo pyridínhydrochloridom za vzniku zlúčeniny vzorca I s hydroxysubstituentom. Alternatívne je možné pripraviť zlúčeniny vzorca I s alkoxysubstituentom alkyláciou zlúčeniny vzorca I s hydroxysubstituentom. Štruktúry substituované esterifikovaním karboxylom sa môžu konvertovať na karboxylové alebo amidové substituenty a karboxylové skupiny je možné konvertovať na esterové alebo amidové substituenty. Nitroskupiny je možné redukovať na amíny a amíny je možné acylovať spôsobmi známymi odborníkom.
Odborníkom je jasné, že určité substituenty môžu reagovať s niektorými činidlami opísanými vo vyššie uvedených procesoch. V takých prípadoch je potrebné použiť alternatívny spôsob, alebo sa musí reaktívny substituent pred reakciou vybaviť chrániacou skupinou, ktorá sa po reakcii odníme.
Tento vynález ilustrujú nasledujúce príklady, ktoré nie sú ničím viac než príkladmi. Konečný produkt každého z týchto príkladov vznikol za použitia jednej alebo viac z nasledujúcich metodík: vysokoúčinná kvapalná chromatografia, elementárna analýza, nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia, infračervená spektroskopia a hmotnostná spektroskopia s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Používajú sa nasledujúce skratky:
IMS = priemyselný etanol denaturovaný metanolom
LCMS = kvapalná chromatografia/hmotnostná spektroskopia.
Príklady uskutočnenia vynálezu
PRÍKLAD 1
a) Zmes indan-l-ónu (3,3 g), metyl-4-formylbenzoátu (5,0 g), piperidínu (0,6 ml) a ľadovej kyseliny octovej (0,5 ml) sa zahrievala na parnom kúpeli po dobu 3 hodín. Získaná pevná hmota sa povarila v IMS (200 ml) a potom sa za horúca sfiltrovala. Získaný pevný zvyšok sa premyl IMS a usušil za vzniku metyl-4-(l-oxoindan-2-ylidenmetyl)benzoátu s bodom topenia 194-198 °C.
b) Produkt z a) (1,5 g) sa suspendoval v metanole (10 ml) a dichlórrnetáne (15 ml) a miešal sa pri 0 - 5 °C, pričom sa pridal 2M roztok hydroxidu sodného (2,7 ml), po ktorých nasledoval 30% peroxid vodíka (100 vol. 1,1 ml). Zmes sa miešala pri 0 - 5 °C 5 minút, potom 24 hodín pri teplote prostredia. Ku zmesi sa pridal dichlórmetán (100 ml), potom sa zmes premyla soľankou (2x50 ml), vysušila, sfiltrovala a odparila za vzniku metyI-4-(1-oxospiro[indan-2,2'-oxiran]-3'-yl)benzoátu, bod topenia 160 - 163 °C. Vodná fáza sa okyslila 5M chlorovodíkovou kyselinou a extrahovala dichlórmetánom ako 4-( 1 -oxospiro[indan-2,2'-oxiran]-3 '-yl)benzoová, bod topenia 220 °C za rozkladu.
c) 4-( 1 -Oxospiro(indan-2,2'-oxiran)-3'-yl)benzoová kyselina z odstavca b) (780 mg), metanol (50 ml), hydrazínhydrát (0,18 ml) a ľadová kyselina octová (6 kvapiek) sa pod spätným chladičom varili 24 hodín. Zmes sa chladila na ľade a sfiltrovala za vzniku 4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3yl)benzoovej kyseliny s bodom topenia >320 °C.
d) Zmes produktu z c)(5,3 g) a dichlórmetánu (250 ml) sa miešala pri teplote prostredia a potom sa pridal oxalylchlorid (5 ml) a suchý N,Ndimetylformamid (6 kvapiek), zmes sa miešala pri teplote prostredia 10 minút a potom varila pod spätným chladičom 90 minút. Rozpúšťadlo sa vákuovo odtiahlo a získal sa surový chlorid kyseliny, ktorý sa priamo použil v ďalšom pokuse.
e) Chlorid kyseliny z d) (3,73 g) sa pri teplote prostredia miešal v dichlórmetáne (150 ml, potom sa pridal trietylamín (3 ml) a potom 4aminopyridín (0,9 g). Zmes sa pri teplote prostredia miešala 3 hodiny. Pridala sa voda (150 ml) a 5M roztok hydroxidu sodného (50 ml) a potom sa zmes 90 minút miešala pri teplote prostredia. Zmes sa sfiltrovala a zvyšok sa premyl dichlórmetánom a vodou. Filtrát a premývacie kvapaliny sa spojili, oddelili a dichlórmetánová vrstva sa vysušila a odparila za vzniku pevnej fázy, ktorá sa spojila s pôvodnou pevnou fázou získanou filtráciou a separovala flešovou stĺpcovou chromatografiou na oxide kremičitom a s eluentom dichlórmetánom a etylalkoholom (10:1) ako N-(4-pyridyl)-4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2c]pyrazol-3-yl)-benzamid.
f) Lítiumalumíniumhydrid (830 mg) sa pri teplote prostredia pridal v dávkach k miešanej zmesi produktu z e) (1,9 g) v suchom tetrahydrofuráne (50 ml). Zmes sa pod spätným chladičom varila 1 hodinu. Zmes sa ochladila na 0-5 °C a pridala k etylacetátu (70 ml) a potom sa pridalo 70 ml vody. Zmes sa miešala 10 minút a sfiltrovala za vzniku pevnej fázy A. Vodná fáza sa oddelila a extrahovala ďalším etylacetátom (100 ml). Pevná fáza A sa miešala s etanolom a sfiltrovala. Etylacetátové extrakty a etanolový filtrát sa spojili a odparili. Získaný zvyšok sa prečistil flešovou stĺpcovou chromatografiou za použitia eluentu dichlórmetán/etanol (10:1) a získal sa 4-(1,4dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol)-N-(4-pyridyl)benzylamín s bodom topenia 270274 °C.
PRÍKLAD 2
a) Zmes indan-l-ónu (20,0 g), 4-nitrobenzaldehydu (27,0 g), ľadovej kyseliny octovej (3,0 g) a piperidinu (3,06 g) sa 3,5 hodiny zahrievala pri 95 °C pod dusíkom. Zmes sa ochladila na 20 °C a sfiltrovala, pevná fáza sa rekryštalizovala z IMS na 2-(4-nitrobenzylidén)indan-1 -ón.
b) Produkt z operácie a) (28,0 g) sa miešal s dichlórmetánom (100 ml) a metanolom (100 ml) pri 20 °C, potom sa pridal 2M roztok hydroxidu sodného (50 ml) potom peroxid vodíka (20 ml, 100 objemov). Zmes sa miešala 24 hodín pri 20 °C. Pridal sa ďalší peroxid vodíka (20 ml, 100 objemov) a zmes sa miešala ďalších 24 hodín. Pridal sa ďalší peroxid vodíka (10 ml, 100 objemov) a zmes sa miešala 64 hodín. Reakčná zmes sa neutralizovala ľadovou kyselinou octovou a vytvorená pevná fáza sa zhromaždila filtráciou a sušila na 3 '-(4-nitrofenyl)-l-oxospiro[indan-2,2'-oxiran],
c) Produkt z b) (10,0 g) sa rozpustil v etanole (180 ml) a k získanému roztoku sa pridal hydrazínhydrát (1,78 g), po ktorom nasledovala ľadová octová kyselina (30 kvapiek). Zmes sa 5 hodín varila pod spätným chladičom, potom sa ochladila na 20 °C a pri tejto teplote stála 18 hodín. Filtráciou sa oddelila pevná fáza rekryštalizovala z acetónu na 3-(4-nitrofenyl)-1,4dihydroindenof 1,2-c] pyrazol s bodom topenia 267-270 °C.
d) Produkt z c) (3,0 g) sa suspendoval v IMS (200 ml) a pridalo sa 5% palladium na aktívnom uhlí (250 mg), po ktorom nasledoval mravčan amónny (2,05 g). Zmes sa 3 hodiny zahrievala pri 70 °C, potom sa ochladila na teplotu okolia a potom sfiltrovala. Filtrát sa zahustil pri zníženom tlaku a trel s dichlórmetánom a získal sa 4-(l,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yI)anilín s bodom topenia 253-254 °C.
e) Produkt z d) (1,0 g) sa rozpustil v dichlórmetáne (30 ml) a pridal sa trietylamín (0,62 ml). Zmes sa ochladila na 0 °C a za miešania sa pridal benzénsulfonylchlorid (0,79 g). Zmes sa zahriala na 20 °C a pri tejto teplote 2 hodiny miešala. Pridal sa ďalší trietylamín (0,62 ml) a benzénsulfonylchlorid (0,79 g) a zmes sa miešala 4 hodiny pri teplote prostredia a potom sa nechala pri tejto teplote stáť 16 hodín. Pridal sa éter (80 ml) a po ňom voda (40 ml). Vyzrážaná pevná fáza sa sfiltrovala, premyla roztokom hydrogénuhličitanu sodného a éterom a potom sa pod vákuom sušila pri 60 °C. Materiál sa rekryštalizoval z acetónu a získaná pevná fáza sa prečistila flešovou stĺpcovou chromatografiou na oxide kremičitom pri použití dichlórmetánu a získaná pevná fáza bola identifikovaná ako 4'-( l-fenylsulfonyl( 1,4dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)N-fenylsulfonylanilín.
f) Produkt z e) (0,56 g) sa suspendoval v metanole (40 ml) a pridal sa roztok 2M hydroxidu sodného (5,3 ml). Získal sa číry roztok, ktorý sa miešal 20 minút pri 20 °C. Zmes sa naliala do 2M chlorovodíkovej kyseliny (75 ml) a získaná pevná fáza sa sfiltrovala a miešala 30 minút s nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (25 ml) a etylacetátom (25 ml) a filtráciou sa získal N-[4-(l ,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)fenyl]benzénsulfónamid, bod topenia 286-288 °C.
PRÍKLAD 3
Zmes chloridu kyseliny z príkladu 1 d) (100 mg), dichlórmetánu (5 ml), 2-metoxyetanolu (26 μΐ) a trietylamínu (84 μΐ) sa miešala 20 hodín pri teplote prostredia. Zmes sa miešala s nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (5 ml) a sfiltrovala. Filtrát sa odparil na pevnú fázu, ktorá sa prečistila flešovou stĺpcovou chromatografiou použitím zmesi dichlórmetán/IMS v pomere 25:2 ako mobilná fáza a bezfarebná pevná fáza sa identifikovala ako 4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-metoxyetyl)benzamid.
PRÍKLAD 4
Zmes chloridu kyseliny z príkladu 1 d) (100 mg), dichlórmetánu (5 ml), 4-nitroanilínu (41 mg) a trietylamínu (64 μΐ) sa miešala 20 hodín pri teplote prostredia. Zmes sa 10 minút miešala s nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (5 ml) a potom sfiltrovala. Pevná fáza sa premyla dichlórmetánom, potom alkoholom a sušila na bezfarebnú pevnú látku 4-(1,4dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(4-nitrofenyl)benzamid.
Príklad 5
Anilín z príkladu 2 d) sa rozpustil v dichlórmetáne (200 ml) a potom sa pridal trietylamín (7,4 ml). Zmes sa ochladila na 0 °C a za miešania sa pridal chlóracetylchlorid (4,2 ml) a zmes sa zahriala na 20 °C. Zmes sa sfiltrovala a získaná pevná fáza sa premyla vodou a potom éterom a sušila za vzniku medziproduktu, ktorý sa chloracetyloval na NI pyrazolu a NH2 skupine východzieho anilínu.
b) Produkt z a) (1,4 g), imidazol (0,95 g) a tetrahydrofurán (40 ml) sa varili pod spätným chladičom pri teplote 90 °C a v atmosfére dusíka po dobu 6 hodín. Zmes sa sfiltrovala a filtrát sa odparil pri zníženom tlaku na pevný zvyšok, ktorý sa rozdelil medzi etylacetát a 2M chlorovodíkovú kyselinu. Získaná pevná fáza sa sfiltrovala a sušila na dihydrochlorid 4-(1,4dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)imidazol-1-ylaceanilidu s teplotou topenia 264-266 °C.
PRÍKLAD 6
Produkt z príkladu 5 (0,27 g) sa za miešania a v dusíkovej atmosfére suspendoval v tetrahydrofuráne (30 ml) a pridal sa lítiumalumíniumhydrid (87 mg). Zmes sa 18 hodín miešala pri 20 °C. Reakcia zmesi sa zastavila nasýteným roztokom síranu sodného (40 ml) a potom extrahovala etylacetátom (2x30 ml) za vzniku pevnej fázy, ktorá sa rozpustila v etanole (3 ml), ku ktorému sa pridala koncentrovaná chlorovodíková kyselina (10 kvapiek). Etanol sa odstránil a vznikla žltá pevná fáza, ktorá sa trela s éterom za vzniku dihydrochloridu 4-( 1,4-dihydroindeno[l,2c]pyrazol-3-y 1)-N-[2-(imidazol -1 yl) ety 1 ] ani I í nu s bodom topenia 205-209 °C.
PRÍKLAD 7
Zmes 4-kyanobenzénsulfonylchloridu (5,15 g) sa miešala v acetóne (70 ml) pri teplote prostredia a potom sa po kvapkách a za miešania pridal roztok 2-morfolinoetylamínu (6,7 ml) v acetóne (15 ml). Zmes sa 2 hodiny miešala pri teplote prostredia, potom sa odparil acetón a zvyšok sa premýval etylacetátom cez vrstvu oxidu kremičitého a získal sa 4-kyano-N-2-morfolinoetylbenzénsulfónamid.
b) Produkt z a) (0,65 g) a bezvodý toluén (30 ml) sa miešali pri 0 až 5 °C a pridal sa diizobutylalumíniumhydrid (4,4 ml l,0M roztoku v cyklohexáne). Po pridaní sa roztok cez 30 minút zahrieval na teplotu okolia a potom sa cez 30 minút zahrieval do varu pod spätným chladičom a varil sa 3 hodiny. Zmes sa ochladila a pri 10 až 15 °C sa pridala 5M chlorovodíková kyselina (10 ml). Potom sa zmes 10 minút zahrievala na 90 °C a následne sa ochladila a oddelila sa toluénová vrstva. Vodná vrstva sa premyla etylacetátom a potom zneutralizovala na pH 7 až 8 pomocou 5M roztoku hydroxidu sodného. Zmes sa extrahovala etylacetátom, vysušila, sfiltrovala a odparila na gumovitú látku, ktorá sa sušila pod vákuom pri 40 °C a poskytla pevnú látku, ktorá bola určená ako 4-formyl-N-(2-morfolinoetyl)benzénsulfónamid, b.t. 1 14 116 °C.
c) Produkt z b) (200 mg), 2-brómindanón (142 mg) a bezvodý metanol (3 ml) sa miešali pri 0 °C a k tejto zmesi sa pridal roztok sodného metoxidu (44 mg) v metanole (0,5 ml). Zmes sa miešala pri 0 °C 2 hodiny za vzniku pevnej fázy, ktorá sa sfiltrovala, premyla metanolom a vysušila pod vákuom na epoxid.
d) Produkt z c) (3,7 g), hydrazínhydrát (1 ml), ľadová kyselina octová (10 kvapiek) a etanol (100 ml) sa 26 hodín varili pod spätným chladičom a etanol sa sušil v Soxhletovom extraktore pomocou molekulárneho sita. Rozpúšťadlo sa odstránilo pri zníženom tlaku a zvyšok sa prečistil flešovou stĺpcovou chromatografiou a získal sa 4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yI)-N-(2-morfolinoetyl)benzénsulfónamid s b.t. 218 - 220 °C.
PRÍKLAD 8
Príprava bola rovnaká ako v príklade 7 s tým rozdielom, že miesto 2-morfolinoetylamínu sa použil 2-metoxymetyIamín a získaný produkt bol 4-(l ,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yI)-N-(2-metoxyetyl)benzénsulfónamid.
PRÍKLAD 9
a) Zmes indan-l-ónu (3,3 g), metyl-4-formylbenzoátu (5,0 g), piperidínu (0,6 ml) a ľadovej kyseliny octovej (0,5 ml) sa 3 hodiny zahrievala na vodnom kúpeli. Získaná pevná hmota sa povarila v IMS (200 ml) a potom sa za horúca sfiltrovala. Získaný pevný zvyšok sa premyl IMS a sušil ako metyl4-( 1-oxoindan-2-ylidenmetyl)benzoát s bodom topenia 194 - 198 °C.
b) Produkt z a) (1,5 g) sa suspendoval v metanole (10 ml) a dichlórmetáne (15 ml) a miešal pri 0 až 5 °C, pričom sa pridal 2M roztok hydroxidu sodného a po ňom 30% peroxid vodíka (100 objemov, 1,1 ml). Zmes sa 5 minút miešala pri 0 - 5 °C, potom 24 hodín pri teplote miestnosti. Ku zmesi sa pridal dichlórmetán (100 ml), a zmes sa potom premyla soľankou (2x50 ml), vysušila, sfiltrovala a odparila, čím sa získal metyl-4-( 1 -oxospiro[indan-2,2'-oxiran]-3'-yl)benzoát s teplotou topenia 160 - 163 °C. Vodná fáza sa okyslila 5M chlorovodíkovou kyselinou a extrahovala dichlórmetánom a získala sa 4-( 1-oxospiro[indan-2,2'-oxiran]-3'-yl)benzoová kyselina s teplotou topenia 220 °C za rozkladu.
c) Zmes metyl-4-( I-oxospiro[indan-2,2'-oxiran]-3 '-yl)benzoátu (750 mg), metanolu (30 ml) a hydrazínhydrátu (0,16 ml) sa miešala pri teplote prostredia, pričom sa pridala ľadová kyselina octová (6 kvapiek). Zmes sa 24 hodín varila pod spätným chladičom a potom sa ponechala stáť 24 hodin pri teplote miestnosti, potom sa ochladila na 0 °C a sfiltrovala, čim sa získal metyl-4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)benzoát, teplota topenia 224 226 °C
d) Ester z c) (2,20 g) a N,N-dietyletyléndiamín (7 ml) sa varil 4,5 hodiny pod spätným chladičom. Zmes sa ochladila na teplotu prostredia a pridal sa petroléter (50 ml) s teplotou varu 40 až 60 °C. Zmes sa sfiltrovala a získal sa amid.
e) Amid ((2,75 g) sa suspendoval v tetrahydrofuráne a miešal pri teplote okolia v atmosfére dusíka a pridal sa litiumaluminiumhydrid (1,14 g). Zmes sa miešala 3,5 hodiny a potom sa pridal ďalší litiumaluminiumhydrid (1,14 g) a tetrahydrofurán (40 ml). Po 22,5 hodinách sa pridala tretia dávka lítiumalumíniumhydridu a potom sa táto zmes miešala 24 hodín. Zmes sa 2,5 hodín varila pod spätným chladičom a potom sa nechala cez noc stáť pri teplote okolia. Zmes sa miešala v dusíkovej atmosfére za chladenia ľadovým kúpeľom, pričom sa pridával etylacetát (100 ml), po ňom voda (100 ml), oddelila sa organická vrstva, premyla, vysušila a odparila, čím vznikol olej, ktorý sa prečistil flešovou stĺpcovou chromatografiou na oxide kremičitom s použitím etylacetátu/etanolu/trietylamínu (7:2:1). Príslušné frakcie sa spojili a odparili, čím vznikla gumovitá látka (0,85 g), ktorá sa pri zahrievaní rozpustila v etanole (5 ml) a k roztoku sa pridala koncentrovaná chlorovodíková kyselina (0,6 ml). Potom sa zmes odparila za zníženého tlaku a výsledná gumovitá látka sa varila s etanolom (10 ml), potom chladila ľadovým kúpeľom a získal sa trihydrochlorid N-[2-(N,N-dietylamino)etyl]-4-(l,4-dihydroindeno[l,2-c]pyrazol-3-yl)benzylamínu s teplotou topenia 225 °C.
PRÍKLAD 10
Tento príklad sa pripravil rovnako ako príklad 7 s tým rozdielom, že miesto 2-morfoIinoetylamínu sa použil Ν,Ν-dietylaminoetylamín. Získaný produkt bol d ihy d ro ch I o r i d N-[2-(N,N-dietylamino)etyl]-4-( 1,4-dihydroindeπο[ l ,2-c]pyrazol-3-yl)benzénsulfónamidu s teplotou topenia 192 - 196 °C.
PRÍKLAD 1 1
Tento príklad sa pripravil podobne ako príklad 9 a miesto N,N-dietyletyléndiamínu sa použil 2-morfolinoetylamín. Získaný produkt bol dihydrochlorid 4-(l ,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzylamínu s teplotou topenia 266 - 269 °C za rozkladu.
PRÍKLAD 12
Tento príklad sa pripravil podobne ako príklad 1 s tým rozdielom, že miesto 2-metoxyetylamínu sa použil 4-etoxyanilín. Získaný produkt bol N-(4-etoxy fény 1)-4-( l,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazoI-3-yI)benzyIamín s teplotou topenia 180 °C za rozkladu.
Príklad 13
Tento príklad sa pripravil podobne ako príklad 9 d) s tým rozdielom, že miesto Ν,Ν-dietyletyléndiaminu sa použil (S-(+)-2-(aminometyl)pyrrolidín. Získaný produkt bol dihydrochlorid (S)-4-(l,4-dihydro-indeno[l,2-c]pyrazol3-yl)-N-(pyrrolidin-2-ylmetyl)benzamid s teplotou topenia 222 - 226 °C.
PRÍKLAD 14
a) Metyltiosalicylát (9,89) sa za miešania pridal k roztoku sodného metoxidu (11,6 g) v etanole (100 ml). Po 15 minútach sa pridal roztok 4'-brómfenacylbromidu (20,0 g) v etanole (100 ml) a zmes sa 18 hodín miešala a varila pod spätným chladičom. Zmes sa ochladila a okyslila 10% chlorovodíkovou kyselinou (150 ml). Pevná fáza sa oddelila a priamo použila v nasledujúcom experimente.
b) Produkt a) (18,0 g) sa miešal a varil pod spätným chladičom v etanole (150 ml) v banke vybavenej Soxhletovým extraktorom naplneným molekulárnym sitom zrnitosti 4 L Pridala sa 1 kvapka ľadovej kyseliny octovej.
potom hydrazínhydrát (3,9 ml) a zmes sa varila a miešala 64 hodín pod spätným chladičom. Zmes sa ochladila a zrazenina sa oddelila a priamo použila v nasledujúcom experimente.
c) Produkt z b) (4,0 g) sa rozpustil v tetrahydrofuráne (200 ml) a po kvapkách pridával za miešania v dusíkovej atmosfére a pri 0 °C do miešanej suspenzie hydridu draslíka (1,53 g) v tetrahydrofuráne (100 ml). Potom sa zmes 15 minút miešala a potom ochladila na -78 °C. Po kvapkách sa pridalo terc.butyllítium (17,0 ml 1,5M roztoku v pentáne) a po 45 minútach miešania pri tejto teplote sa pridal dimetylformamid (4,7 ml). Na -78 °C sa teplota udržovala 1 hodinu a potom sa zmes nechala pomaly ohriať na teplotu prostredia. Reakcia sa zastavila opatrným pridaním IM chlorovodíkovej kyseliny (200 ml). Organická vrstva sa oddelila, premyla vodou, nasýteným hydrogénuhličitanom a soľankou, potom sa vysušila, sfiltrovala a odparila na Červenú voskovú pevnú látku, ktorá sa prečistila flešovou stĺpcovou chromatografiou na oxide kremičitom a s použitím 20% etylacetátu v petrolétere (teplota varu 260 - 280 °C) ako mobilná fáza a získal sa 3-(4-formylfenyl)-1H[ 1 ]benzotieno[3,2-c]pyrazol s teplotou topenia 261 - 263 °C.
d) Roztok produktu, z c) (100 mg), 3-(l-imidazolyl)propylamín (58 mg) v ľadovej kyseline octovej obsahujúci 1,2-dichlóretán (0,03 ml) sa jednu hodinu miešal pri teplote okolia. Pridal sa triacetoxyborohydrid (84 mg) a zmes sa 16 hodín miešala pri teplote okolia. Pridal sa ďalší triacetoxyborohydrid (90 mg) a zmes sa miešala 24 hodín pri teplote okolia. Zmes sa naliala do miešaného nasýteného vodného roztoku hydrogénuhličitanu sodného (približne 20 ml). Organická vrstva sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala dichlórmetánom. Kombinácia organickej vrstvy a extraktov sa premyla vodou, vysušila a odparila za zníženého tlaku a získaná pevná látka sa rozpustila v etanole (15 ml) a pridali sa 2 kvapky koncentrovanej chlorovodíkovej kyseliny. Roztok sa zahustil za zníženého tlaku a vzniknutá pevná fáza sa trela s dietyléterom, sfiltrovala a vysušila a získal sa trihydrochlorid 4-(lH-[ 1 ]benzotieno[3,2-c]pyrazol-3-yl)-N-[3-(imidazol -1 -yl)propyl] benzyl amínu s teplotou topenia 206 - 208 °C za rozkladu.
PRÍKLAD 15
Tento príklad sa pripravil podobne ako príklad 14 reakciou 3-(4-formylfenyl)-lH-[l]benzotieno[3,2-c]pyrazolu s 2-morfoIinoetylaminom za vzniku trihydrochloridu 4-(lH-[l]benzotieno[3,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzylamínu s teplotou topenia 270 - 272 °C.
Príklad A
Použitie zlúčeniny podľa tohto vynálezu pri výrobe farmaceutických kompozícií je ilustrované nasledujúcimi opismi. V tomto opise termín aktívna zlúčenina znamená akúkoľvek zlúčeninu podľa vynálezu, ale predovšetkým akúkoľvek zlúčeninu, ktorá je konečným produktom niektorého z predchádzajúcich príkladov.
a) Tobolky
Pri príprave toboliek sa 10 dielov hmotnostných aktívnej zlúčeniny a 240 dielov hmotnostných laktózy zbaví zhlukov a zmieša. Zmes sa plní do tvrdých želatínových toboliek, z ktorých každá obsahuje jednu jednotkovú dávku (alebo jej časť) aktívnej látky.
b) Tablety
Tablety sa pripravujú z nasledujúcich prísad:
Aktívna zlúčenina Hmotnostné diely 10
Laktóza 190
Kukuričný škrob 22
Polyvinylpyrrolidón 10
Stearát horečnatý ·> J
Aktívna zlúčenina, laktóza a časť škrobu sa zbavia zhlukov, zmiešajú a výsledná zmes sa granuluje s roztokom polyvinylpyrrolidónu v etanole. Suchý granulát sa zmieša so stearátom horečnatým a zvyškom škrobu. Potom sa zmes lisuje na tabletovacom stroji za vzniku tabliet, z ktorých každá obsahuje jednotkovú dávku alebo časť jednotkovej dávky aktívnej zlúčeniny.
c) Enterosolventné tablety
Tablety sa pripravujú spôsobom opísaným v b) vyššie. Enterosolventný povlak vzniká bežným spôsobom za použitia roztoku 20 % acetátftalátu celulózy a 3 % dietylftalátu v etanolľdichlórmetáne (1:1).
d) Čipky
Pri príprave čípkov sa 100 hmotnostných dielov aktívnej zlúčeniny vnesie do 1 300 hmotnostných dielov triglyceridovej čipkovej bázy a zmes sa tvaruje do čípkov, z ktorých každý obsahuje terapeuticky účinné množstvo aktívnej zložky.
Ekvivalenty
Aj keď vynález bol čiastočne demonštrovaný a opísaný s odkazmi na jeho výhodné uskutočnenia, odborníkom musí byť zrejmé, že v nich je možné robiť zmeny formy a podrobností, bez toho aby sa opustil duch a rozsah vynálezu, ako ho definujú pripojené patentové nároky. Odborníci nájdu alebo budú schopní zistiť pomocou púheho rutinného experimentovania mnoho ekvivalentov špecifických uskutočnení tohto vynálezu tu výslovne opísaných. Také ekvivalenty zahrnujeme do rozsahu tohto vynálezu definovaného patentovými nárokmi.

Claims (4)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    Zlúčeniny vzorca I kde
    L| prestavuje skupinu vzorca (EJsťCHz)^, v ktorej E je NR24, O alebo S, s je 0 alebo 1 a q je celé číslo od 0 do 6, za podmienky, že ak s je 1, q je najmenej 1, a v ktorej je alkylénový reťazec prípadne substituovaný jednou alebo viacerými skupinami zo skupiny, ktorú tvorí: C1-6-alkylová skupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; C1-6-alkoxyskupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami: hydroxyskupina; halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina,
    A predstavuje CONH, NHCO, SO2NH, NHSO2 alebo NR25,
    Ľ2 predstavuje skupinu vzorca (CH;),, v ktorej 1 je celé číslo od
    0 do 6, v ktorej je alkylénový reťazec pripadne substituovaný jednou alebo viacerými skupinami z nasledujúcich C I-6-alkylová skupina pri77 padne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; C1 -6-aIkoxyskupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; hydroxyskupina; halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina;
    R2 predstavuje C1-6-alkylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: halogén, hydroxyskupina, Cl-6-alkoxy alebo prípadne substituovaná aminoskupina; Cl-6-alkoxyskupina prípadne substituovaná jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: halogén, hydroxyskupina, Cl-6-alkoxyskupina alebo prípadne substituovaná aminoskupina; alebo R2 je halogén, hydroxy, kyano, nitro, karbamoyl, alkanoylskupina Cl-6, (C 1-6-alkoxy)karbonylová skupina alebo prípadne substituovaná aminoskupina;
    n predstavuje 0, 1, 2 alebo 3
    X predstavuje a) substituovaný metylén, b) karbonyl, c) kyslík,
    d) skupinu vzorca -C=NOR7, v ktorej R7 predstavuje H alebo Cl-4alkyl, e) skupinu vzorca NRS, v ktorej Rg predstavuje H, prípadne substituovanú C1-4-alkylovú skupinu alebo prípadne substituovaný fenyl, f) skupinu vzorca (CH2)„, v ktorej n je 1,2 alebo 3, alebo g) skupinu vzorca S(O)p, v ktorej p je 0, 1 alebo 2;
    R3, R4, Rs a R6 nezávisle predstavujú a) H, b) halogén, c) Cl-6alkylskupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyskupina, Cl-6-alkoxyskupina, halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina, d) C1-6-alkoxyskupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov: hydroxyskupina, C1-6-alkoxyskupina, halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina za predpokladu, že tieto skupiny nie sú viazané na uhlík viazaný na kyslík alkoxyskupiny; e) prípadne substitu78 ovanú fenoxyskupinu, f) hydroxyskupinu, g) skupinu vzorca C.OR;, v ktorej Ra predstavuje hydroxyskupinu, C1-6-alkoxyskupinu alebo Ra predstavuje prípadne substituovanú aminoskupinu, h) prípadne substituovanú aminoskupinu, i) C 1-6-alkanoylskupinu, j) nitroskupinu, k) prípadne substituovanú fenyl-C 1-6-alkylskupinu, 1) prípadne substituovanú fenyl-C 1-6-alkoxyskupinu, m) kyanoskupinu alebo o) C2-4alkenylskupinu alebo C2-4-alkynylskupinu, ktoré sú obe prípadne substituované fenylom, ktorý je prípadne substituovaný jedným alebo viacerými nasledujúcimi substituentami: C1-6-alkylová skupina, Cl-6alkoxylová skupina alebo halogén; a
    1) keď A je SO2NH alebo NHSO2,
    Ri predstavuje a) prípadne substituovaný fenyl, b) prípadne substituovaný heteroaryl, c) päť, šesť alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh obsahujúci dusíkový atóm, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný zo skupiny O, S alebo Naje prípadne substituovaný C1-6-alkylovou skupinou, pričom uvedený nasýtený kruh môže byť pripojený cez uhlík alebo heteroatóm, d) prípadne substituovanú aminoskupinu alebo e) Cl-6-alkoxyskupinu.
  2. 2) keď A predstavuje CONH alebo NHCO,
    Ri predstavuje a) fenyl substituovaný nitroskupinou alebo jednou alebo viacerými C1-6-alkoxyskupinami prípadne substituovanými jednou alebo viacerými nasledujúcimi substituentami: halogén, hydroxyl, C 1-6-alkoxyskupina alebo prípadne substituovaná aminoskupina, b) prípadne substituovaný heteroaryl alebo c) päť, šesť alebo sedemčlenný nasýtený heterocyklický kruh obsahujúci dusíkový atóm, ktorý prípadne obsahuje ďalší heteroatóm vybraný z O, S alebo N a je prípadne sub79 stituovaný Cl-6-alkylovou skupinou, pričom je uvedený nasýtený kruh viazaný cez uhlíkový atóm, alebo d) Cl-6-alkoxyskupinu;
  3. 3) keď A predstavuje skupinu NR2s a q je najmenej 1, potom
    Ri predstavuje a) prípadne substituovaný fenyl, b) prípadne substituovaný heteroaryl alebo c) prípadne substituovanú aminoskupinu; a
  4. 4) keď A predstavuje skupinu NR2S a q je 0 a s je 0, potom Ri predstavuje prípadne substituovaný heteroaryl;
    R24 a R25 nezávisle predstavujú H; C1 -6-alkylovú skupinu prípadne substituovanú jedným alebo viacerými z nasledujúcich substituentov; hydroxyl, Cl-6-alkoxyskupina, halogén alebo prípadne substituovaná aminoskupina; C 1-6-alkanoylskupinu alebo C1 -6-alkylsulfonylskupinu, za predpokladu, že žiadne dva heteroatómy nie sú viazané na ten istý sp3 hybridizovaný uhlíkový atóm, a ich farmaceutický prijateľné soli.
    2. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je CH2 alebo S.
    3. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je CH2 a A je NR25.
    4. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je S a A je NR25.
    5. Zlúčeniny podľa nároku I, kde X je CH2 a A je HNSO2.
    6. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je CH2 a A je SO2NH.
    7. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je CH2 a A je CONH,
    8. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je CH2 a A je HNCO.
    9. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde X je CH2, A je NR2S, Li je (CH2)q, pričom q je celé číslo od 1 do 6 a alkylénový reťazec je prípadne substituovaný jedným alebo viacerými zo substituentov tejto skupiny: Cl-6alkylová skupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; C 1-6-alkoxylová skupina prípadne substituovaná jednou alebo viacerými hydroxyskupinami, halogénmi alebo prípadne substituovanými aminoskupinami; hydroxyl; halogén; alebo prípadne substituovaná aminoskupina; L2 je väzba a Ri je prípadne substituovaný pyridyl.
    10. Zlúčenina vybraná zo skupiny, ktorú tvorí:
    4-(l,4-dihydroindeno[l,2-c]pyrazol-N-(4-pyridyl) benzylamín
    N-[4-(l,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazoI-3-yl)fenyl]benzénsulfónamid
    4-(l,4-dihydro indeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-metoxyetyl)benzamid
    4-(l ,4-dihydroindeno[l ,2-c] pyrazo 1-3-y I)-N-(4-nitrofenyl)benzamid
    4-(l,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazo 1-3-yl)imidazol-l -ylacetanilid
    4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-[2-imidazol-1 -yl)etyl] anilín
    4-(l,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzénsulfónamid
    4-( l,4-dihydroindeno[l,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-metoxyetyl)benzénsulfónamid
    N-[2-(N,N-dietylamino)etyl]-4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)benzylamín
    N-[2-(N,N-dietylamino)etyl]-4-(l,4-dihydroindeno[l ,2-c]pyrazol-3-yl) benzén sulfónamid
    4-( 1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzylamín
    N-(4-etoxy fény 1)-4-(1,4-dihydroindeno[ 1,2-c]pyrazol-3-yl)benzylamín (S)-4-(l ,4-dihydroindeno[l,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(pyrrolidin-2-ylmetyl)benzamid
    4-( 1 H-[l ]benzotieno[3,2-c]pyrazol-3-yl)-N-[3-(imidazol-1 -yl)propyl]benzylamín
    4-(1 H-[ 1 ]benzotieno[3,2-c]pyrazol-3-yl)-N-(2-morfolinoetyl)benzylamín a ich farmaceutický prijateľné soli vrátane jednotlivých enantiomérov a zmesí enantiomérov.
    1 1. Farmaceutická kompozícia, vyznač u jíca sa tým, že obsahuje zlúčeninu vzorca I podľa nároku l v spojení s farmaceutický prijateľným riedidlom alebo nosičom.
    12. Zlúčenina vzorca l podľa nároku 1 na použitie ako liek.
    13. Zlúčenina vzorca I podľa nároku 1 na použitie ako liek na inhibíciu aktivity proteínkinázy.
    14. Použitie zlúčeniny vzorca I podľa nároku 1 pri výrobe lieku používaného pri inhibícii aktivity proteínkinázy.
    15. Spôsob inhibície aktivity proteínkinázy, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje podávanie zlúčeniny vzorca I proti uvedenej kináze v koncentrácii dostačujúcej, aby inhibovala enzýmovú aktivitu uvedenej kinázy.
    16. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že uvedená proteínkináza je tyrozínkináza.
    17. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že uvedená tyrozínkináza je buď receptorová tyrozínkináza alebo nereceptorová tyrozínkináza.
    18. Spôsob podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že uvedená tyrozínkináza sa vyberie zo skupiny, ktorú tvorí KDR, fit-1, TIE-2, Lck, Src, fyn a yes.
    19. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že aktivita uvedenej tyrozínkinázy ovplyvňuje angiogenézu.
    20. Spôsob podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že inhibícia uvedenej tyrozínkinázy je antiangiogénna.
    21. Spôsob podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že uvedená inhibícia uvedenej tyrozínkinázy inhibuje postup chorôb vybraných zo skupiny, ktorú tvorí rakovina, artritída, ateroskleróza, lupienka, hemangióm, myokardiálna angiogenéza, koronárna a cerebrálna kolaterálna vaskularizácia, ischemická angiogenéza končatín, ochorenie rohovky, rubeosis, neovaskulárny glaukom, makulárna degenerácia, hojenie rán, péptické vredové choroby spôsobené Helikobaktériou, zlomeniny, diabetická retinopatia a horúčka z mačacieho škrabnutia.
    22. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že aktivita uvedenej tyrozínkinázy ovplyvňuje vaskulárnu hyperpermeabilitu alebo vznik edémov.
    23. Spôsob podľa nároku 22, vyznačujúci sa tým, že inhibícia uvedenej tyrozínkinázy je antiedematózna.
    24. Spôsob podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že inhibícia uvedenej tyrozínkinázy inhibuje postup chorôb vybraných zo skupiny, ktorú tvoria popáleniny, chronické pľúcne ochorenia, mŕtvice, polypy, lupienka, alergické zápaly, makulárne degenerácie, diabetická retinopatia, syn84 dróm ovariálnej hyperstimulácie, mozgový edém spojený s nádorom na mozgu.
    25. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že inhibícia uvedenej tyrozínkinázy má protinádorový účinok.
    26. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že inhibícia uvedenej tyrozínovej aktivity je spojená s pôsobením proti plodnosti alebo pre vyhnanie plodu.
    27. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa týin, že uvedená proteínkináza je serínkináza.
    28. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že uvedená proteinkináza je treonínkináza.
    29. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že uvedená tyrozínkináza je KDR.
    30. Procesy ako sú tu opísané.
SK1411-2001A 1999-04-06 2000-03-28 Substituované 1,4-dihydroindeno [1,2-c] pyrazoly ako inhibítory tyrozínkinázy SK14112001A3 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
US12796399P 1999-04-06 1999-04-06
PCT/US2000/008192 WO2000059901A1 (en) 1999-04-06 2000-03-28 Substituted 1,4-dihydroindeno[1,2-c]pyrazoles as inhibitors of tyrosine kinase

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK14112001A3 true SK14112001A3 (sk) 2002-04-04

Family

ID=22432894

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1411-2001A SK14112001A3 (sk) 1999-04-06 2000-03-28 Substituované 1,4-dihydroindeno [1,2-c] pyrazoly ako inhibítory tyrozínkinázy

Country Status (25)

Country Link
EP (1) EP1165544B1 (sk)
JP (1) JP2002541150A (sk)
KR (1) KR20020015034A (sk)
CN (1) CN1368970A (sk)
AT (1) ATE246684T1 (sk)
AU (1) AU4037800A (sk)
BG (1) BG106044A (sk)
BR (1) BR0009561A (sk)
CA (1) CA2368686A1 (sk)
CZ (1) CZ20013580A3 (sk)
DE (1) DE60004340T2 (sk)
DK (1) DK1165544T3 (sk)
ES (1) ES2207497T3 (sk)
HK (1) HK1045500A1 (sk)
HU (1) HUP0201514A3 (sk)
IL (1) IL145564A0 (sk)
MX (1) MXPA01010072A (sk)
NO (1) NO20014864L (sk)
NZ (1) NZ514269A (sk)
PL (1) PL350891A1 (sk)
PT (1) PT1165544E (sk)
SK (1) SK14112001A3 (sk)
TR (1) TR200103789T2 (sk)
WO (1) WO2000059901A1 (sk)
ZA (1) ZA200107838B (sk)

Families Citing this family (15)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US6462036B1 (en) * 1998-11-06 2002-10-08 Basf Aktiengesellschaft Tricyclic pyrazole derivatives
US6297238B1 (en) * 1999-04-06 2001-10-02 Basf Aktiengesellschaft Therapeutic agents
AU2002341729A1 (en) 2001-09-19 2003-04-01 Pharmacia Corporation Substituted pyrazolyl compounds for the treatment of inflammation
US6849653B2 (en) 2001-09-19 2005-02-01 Pharmacia Corporation Substituted pyrazolyl benzenesulfamide compounds for the treatment of inflammation
AU2003218989A1 (en) * 2002-02-19 2003-09-09 Pharmacia Italia S.P.A. Tricyclic pyrazole derivatives, process for their preparation and their use as antitumor agents
EA008770B1 (ru) 2002-05-15 2007-08-31 Янссен Фамацевтика Н.В. N-замещенные трициклические 3-аминопиразолы в качестве ингибиторов pdgf рецептора
JP2006517949A (ja) * 2003-02-17 2006-08-03 ファルマシア・イタリア・ソシエタ・ペル・アツィオーニ キナーゼ阻害剤としての四環系ピラゾール誘導体、前記誘導体の製造方法、および前記誘導体を含む医薬組成物
KR20050106465A (ko) * 2003-02-27 2005-11-09 아보트 러보러터리즈 헤테로사이클릭 키나제 억제제
US7320986B2 (en) 2003-03-07 2008-01-22 Abbott Labortories Fused tri and tetra-cyclic pyrazole kinase inhibitors
EP1603885A1 (en) * 2003-03-07 2005-12-14 Abbott Laboratories Fused tri and tetra-cyclic pyrazole kinase inhibitors
MXPA06010904A (es) 2004-03-24 2007-06-11 Abbott Lab Inhibidores de pirazol cinasa triciclicos.
UA103478C2 (ru) * 2008-05-23 2013-10-25 Новартіс Аг Производные хинолинов и хиноксалинов как ингибиторы протеинтирозинкиназы
AT507953B1 (de) * 2009-03-05 2011-02-15 Apeptico Forschung & Entwicklung Gmbh Verfahren zur vermeidung und zur behandlung einer hyperpermeabilität
US8853207B2 (en) 2012-04-12 2014-10-07 Development Center For Biotechnology Heterocyclic pyrazole compounds, method for preparing the same and use thereof
CN104610149B (zh) * 2015-02-10 2017-04-05 山东大学 一种茚并吡唑类小分子微管蛋白抑制剂及其制备方法与应用

Family Cites Families (3)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
GB9226855D0 (en) * 1992-12-23 1993-02-17 Erba Carlo Spa Vinylene-azaindole derivatives and process for their preparation
JP2001518502A (ja) * 1997-10-06 2001-10-16 ビーエーエスエフ アクチェンゲゼルシャフト チロシンキナーゼ活性を阻害するためのインデノ［１，２−ｃ］ピラゾール誘導体
KR20010086005A (ko) * 1998-11-06 2001-09-07 스타르크, 카르크 트리사이클릭 피라졸 유도체

Also Published As

Publication number Publication date
EP1165544B1 (en) 2003-08-06
PL350891A1 (en) 2003-02-10
CZ20013580A3 (cs) 2002-03-13
BG106044A (en) 2002-05-31
CN1368970A (zh) 2002-09-11
AU4037800A (en) 2000-10-23
DE60004340T2 (de) 2004-06-09
NO20014864L (no) 2001-12-05
DE60004340D1 (de) 2003-09-11
IL145564A0 (en) 2002-06-30
MXPA01010072A (es) 2004-03-26
NO20014864D0 (no) 2001-10-05
KR20020015034A (ko) 2002-02-27
HUP0201514A2 (en) 2002-08-28
NZ514269A (en) 2003-10-31
CA2368686A1 (en) 2000-10-12
WO2000059901A1 (en) 2000-10-12
HUP0201514A3 (en) 2003-11-28
ATE246684T1 (de) 2003-08-15
ES2207497T3 (es) 2004-06-01
JP2002541150A (ja) 2002-12-03
EP1165544A1 (en) 2002-01-02
DK1165544T3 (da) 2003-12-01
TR200103789T2 (tr) 2002-04-22
HK1045500A1 (zh) 2002-11-29
BR0009561A (pt) 2002-04-16
ZA200107838B (en) 2003-03-24
PT1165544E (pt) 2003-12-31

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US6297238B1 (en) Therapeutic agents
JP4707167B2 (ja) キナーゼ阻害剤
ES2299434T3 (es) Inhibidores de kinasa utilizados como agentes terapeuticos.
US7829570B2 (en) Substituted 4-amino isoxazolo[5,4-d]pyrimidines as kinase inhibitors
US6462036B1 (en) Tricyclic pyrazole derivatives
KR20020084116A (ko) 2-벤조티아졸릴 우레아 유도체 및 이의 단백질 키나제억제제로서의 용도
JP2003517447A (ja) 三環式ピラゾール誘導体
EP1218373A2 (en) 2-pyrazolin-5-ones as tyrosine kinase inhibitors
KR20020062808A (ko) 벤조티아지논 및 벤족사지논 화합물
ES2224650T3 (es) Derivados de pirazol triciclico sustituido con actividad de proteina quinasa.
SK14112001A3 (sk) Substituované 1,4-dihydroindeno [1,2-c] pyrazoly ako inhibítory tyrozínkinázy
US7060822B1 (en) 2-pyrazolin-5-ones