SK99997A3

SK99997A3 - Improved synthesis of cyclopropylacetylene

Info

Publication number: SK99997A3
Application number: SK999-97A
Authority: SK
Inventors: Andrew S Thompson; Edward G Corley; Martha Huntington
Original assignee: Merck & Co Inc
Priority date: 1995-01-23
Filing date: 1996-01-19
Publication date: 1998-05-06
Also published as: HUP9800849A2; FI973086A; CZ234997A3; EA199700139A1; WO1996022955A1; GR3032200T3; CA2210577A1; YU3696A; JPH10512880A; ES2140062T3; CN1169137A; MX9705562A; DK0805790T3; AU4657496A; NZ301206A; CN1056824C; FI973086A0; JP3107829B2; DE69605282T2; ATE186903T1

Description

Podstatu vynálezu tvorí nový, zlepšený spôsob výroby cyklopropylacetylénu, ktorý je medziproduktom na výrobu zlúčeniny A, ako už bolo vyššie uvedené.

Podstatu vynálezu teda tvorí spôsob výroby cyklopropylacetylénu, ktorý spočíva v tom, že sa

a) zmieša aspoň 1,0 ekvivalentu silnej bázy v aprotickom rozpúšťadle s jedným ekvivalentom 5-halogén-l-pentínu v aprotickom rozpúšťadle pri teplote v rozmedzí -20 až 150 ’C,

b) teplota reakčnej zmesi sa nechá stúpnuť na hodnotu v rozmedzí 0 až 150 ’C a na tejto hodnote sa udržuje aspoň 15 minút alebo do ukončenia cyklizácie a potom sa

c) k reakčnej zmesi pridá akýkoľvek zdroj protónov.

V jednom z možných uskutočnení spôsobu podľa vynálezu sa postupuje tak, že sa

b) teplota reakčnej zmesi sa nechá stúpnuť na hodnotu v rozmedzí 0 až 150 ’C a na tejto hodnote sa udržuje aspoň 15 minút alebo do ukončenia cyklizácie,

c) reakčná zmes sa ochladí na teplotu v rozmedzí -30 až 50 ’C,

d) k reakčnej zmesí sa pridá akýkoľvek zdroj protónov.

Podľa ďalšieho možného uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu je možné zaradiť ešte konečný stupeň, v ktorom sa požadovaný cyklopropylacetylén čistí.

V jednom z výhodných uskutočnení spôsobu podlá vynálezu sa postupuje tak, že sa

a) zmieša 2,0 až 2,5 ekvivalentov n-butyllítia v cyklohexáne s jedným ekvivalentom 5-chlór-l-pentínu v cyklohexáne pri teplote približne 0 ’C,

b) reakčná zmes sa zahreje na teplotu približne 75 ’C a na tejto teplote sa udržuje približne 5 hodín alebo do skončenia cyklizácie,

c) reakčná zmes sa ochladí na teplotu približne 0 °C a

d) k reakčnej zmesi sa pridá nasýtený roztok chloridu amónneho a prípadne sa

e) výsledný cyklopropylacetylén čistí.

Spôsob podľa vynálezu je možné uskutočňovať v jedinej reakčnej nádobe tak, že sa na začiatku zmieša jeden ekvivalent 5-halogén-l-pentínu v aprotickom rozpúšťadle s aspoň 1,0 ekvivalentom silnej bázy v aprotickom rozpúšťadle pri teplote v rozmedzí -20 až 150 C. Výhodné rozmedzie ekvivalentov silnej bázy sa pohybuje medzi 2,0 až 2,5 ekvivalentmi. Výhodnou východiskovou látkou je 5-chlór-l-pentín. Výhodnou teplotou na toto miešanie je teplota v rozmedzí -20 až 25 ’C, najvýhodnejšia teplota je približne 0 ’C. Pred zmiešaním môže byť aprotické rozpúšťadlo pre 5-halogén-lpentín rovnaké alebo odlišné ako aprotické rozpúšťadlo pre silnú bázu.

Silnú bázu je možné voliť zo skupiny n-butyllítium, amid sodíka, dietylamid sodíka, hydrid hydrid sodíka, hydrid draslíka, bis(trimetylsilyl)amid sodíka, bis(trimetylsilyl)amid draslíka, LDA, sek.butyllítium, terc.butyllítium a lítiumtetrametylpiperidín. Výhodnou silnou bázou je n-butyllítium.

Aprotické rozpúšťadlo sa volí zo skupiny THF, 2,5-dimetyl-THF, 1,4-dioxán, MTBE, dietoxymetán, dimetoxyetán, cyklohexán, hexán a zmes hexánu s tetrametyldiamínom. Výhodným rozpúšťadlom je cyklohexán.

Miešanie silnej bázy s 5-halogén-1-pentinom je exoter mickou reakciou, v dôsledku ktorej dochádza k cyklizácii, ktorá prebieha samovoľne. Výhodné je reakčnú zmes zahrievať na urýchlenie tejto cyklizácie. Výhodná teplota na cyklizáciu je v rozmedzí 50 až 80 °C, výhodná teplota je približne 75 ’C. Čím vyššia je teplota, tým je potrebná kratšia doba inkubácie na ukončenie cyklizácie. Pre teplotu 75 ’C je typická inkubačná doba 5 hodín na dovŕšenie cyklizácie. Je zrejmé, že zmeny teploty a doby inkubácie v cyklizačnom stupni ľahko určí každý odborník.

Hneď ako je cyklizácia v podstate skončená alebo aspoň dostatočne ukončená, je prípadne možné reakčnú zmes ochladiť na teplotu v rozmedzí -30 až 50, s výhodou na teplotu približne 0 ’C.

Potom sa k reakčnej zmesi pridá zdroj protónov na ukončenie reakcie. Pri uskutočňovaní spôsobu podľa vynálezu sa zdroj protónov volí z nasýteného roztoku chloridu amónneho, kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny sírovej. Výhodným zdrojom protónov je chlorid amónny.

Nakoniec je možné zaradiť ešte čistenie výsledného cyklopropylacetylénu.

Reakcie, používané na naviazanie cyklopropylacetyIónových skupín na jadrá iných molekúl sú všeobecne známe a ľahko ich uskutoční každý odborník. Pokiaľ ide o väzbu cyklopropylacetylénovej skupiny na aromatické látky, zvyčajne sa používa väzba, katalyzovaná prítomnosťou paládia. Pri väzbe cyklopropylacetylénovej skupiny na látky s alkylovým reťazcom sa zvyčajne používa výmenná reakcia.

Vzniknuté látky môžu obsahovať stredy asymetrie a môžu existovať ako racemáty, racemické zmesi alebo ako jednotlivé diastereoméry alebo enantioméry, pričom vynález zahrnuje všetky izomérne formy. Pod označením (+/-) sa zahrnujú optické izoméry (+), (-) a ich zmesi.

V prípade, že sa niektorý z prvkov postupu, napríklad symbol R alebo aprotické rozpúšťadlo vyskytuje v určitom stupni viackrát ako raz, je každý jeho ďalší výskyt nezávislý na prvom výskyte. Je možné použiť aj kombinácie substituentov, rozpúšťadiel a podobne, pokiaľ je pri takejto kom binácii možné získať stále zlúčeniny.

Pod pojmom alkyl sa rozumie nasýtený alifatický uhľovodíkový reťazec, priamy alebo rozvetvený, obsahujúci uvedený počet uhlíkových atómov. Atómom halogénu môže byť atóm fluóru, chlóru, brómu a jódu.

Podľa vynálezu je možné cyklopropylacetylén pripraviť podľa nasledujúcej schémy.

Schéma I

* n-BuLi/cyklohexán

80°C/3h

Li nasýtený NH4CI

Celkový výťažok reakcie je nad 65 %. Známe postupy, uskutočňované za použitia korozívnych reakčných činidiel mali výťažok približne 42 % a prebiehali nasledujúcim spôsobom :

Schéma II

PCI₅

t-BuOK/DMSO

O— (42%)

Reakcia je opísaná napríklad v L. E. Hudson a ďalší, J.

Am. Chem. Soc., 94, 1158, 1972 a V. Schoberth a ďalší, Synthesis, 703, 1972.

Zlúčeninu A je možné syntetizovať spôsobom podlá nasle duj úcej schémy:

Schéma III

Cl		Cl I
Š	pivaloylchlorid	ή
r	metylénchlorid	u
1 nh₂	vodný Na₂CO₃	1 HN n V

n-BuLi/THF

EtOCOCF₃

EtOH/HCI· potom NaOH

p-metoxybenzyl chlorid molekulové sito 4A^oluén

OMe

Schéma III - pokračovanie

zlúčenina A

Zlúčenina A je použiteľná pri výrobe a na uskutočňovanie sériových skúšok pri vyhľadávaní protivírusových látok. S jej použitím je možné izolovať mutanty enzýmov, ktoré sú opäť veľmi dobrým materiálom pre skúšky pri vyhľadávaní účinných protivírusových látok. Okrem toho je možné zlúčeninu A využiť na vytvorenie alebo určenie väzbových miest pre iné protivírusové látky pri ich väzbe na reverznú transkriptázu HIV napríklad pri kompetitívnej inhibícii. Ide teda o komerčný produkt na uvedené účely.

Zlúčeninu A je možné použiť na inhibíciu reverznej transkriptázy HIV, na prevenciu alebo na liečenie infekcie vírusom HIV a na liečenie nasledujúcich patologických stavov, ako AIDS, vrátane širokej škály rôznych štádií tejto infekcie, ako sú AIDS, ARC (komplex, spojený s AIDS), s príznakmi aj dosiaľ bez a tiež pri skutočnom alebo potenciálnom styku s vírusom HIV. Uvedenú látku je napríklad možné použiť pri podozrení na styk s vírusom HIV v minulosti napríklad pri krvnej transfúzii, výmene telových tekutín, po pohryznutí, náhodnom bodnutí ihlou alebo pri styku s krvou chorého v priebehu chirurgického zákroku.

Zvláštnou výhodou zlúčeniny A je jej účinná inhibícia reverznej transkriptázy, odolnej proti iným vírusovým látkam, napríklad proti L-697 661, to znamená 3-[[(4,7-dichlór-1,3-benzoxazol-2-yl)-metyl]-amino]-5-etyl-6-metylpyridín-2-(1H)-ónu alebo proti L-696 229, to znamená 3-(-(1,3benzoxazol-2-yl)etyl]-5-etyl-6-metylpyridín-2-(1H)-ónu alebo proti AZT.

Na uvedené účely ne, vrátane podkožnej alebo intrasternálnou ciou alebo rektálne v netoxické farmaceutické nosiče a je možné zlúčeninu A podávať perorálinj ekcie, injekciou liekových vnútrožilovo, vnútrosvalovo alebo aj infúziou, inhaláformách, obsahujúcich bežné pomocné látky.

Farmaceutické prostriedky s obsahom zlúčeniny A môžu mať formu, vhodnú na perorálne podanie, ako suspenzie alebo tablety, môže ísť o spreje na podanie do nosa, sterilné injekčné prostriedky, napríklad suspenzie vo vode alebo v oleji alebo o čapíky.

V prípade perorálneho podania vo forme suspenzie je možné farmaceutické prostriedky pripraviť bežnými známymi postupmi, prostriedky môžu obsahovať mikrokryštalickú celulózu na zväčšenie objemu, kyselinu alginovú alebo alginát sodný ako suspenzné činidlo, metylcelulózu na zvýšenie viskozity a známe sladidlá alebo látky na úpravu chuti. Tablety na okamžité uvoľnenie účinnej látky môžu obsahovať známe pomocné zložky, ako sú mikrokryštalická celulóza, hydrogénfosforečnan vápenatý, škrob, stearan horečnatý, laktóza, spojivá, dezintegračné látky, riedidlá a klzné látky.

Prostriedky na tvorbu aerosólu alebo inhaláciu nosom je tiež možné pripraviť známymi postupmi. Môže ísť o roztoky vo fyziologickom roztoku chloridu sodného s obsahom benzylalkoholu alebo iného vhodného konzervačného činidla, látok, zvyšujúcich vstrebávanie pre lepšiu biologickú dostupnosť a okrem toho môžu prostriedky obsahovať fluorované uhľovodíky a/alebo ďalšie solubilizačné alebo dispergačné činidlá.

Injekčné roztoky alebo suspenzie sa pripravujú známym spôsobom za použitia netoxických riedidiel alebo rozpúšťadiel, ako sú manitol, 1,3-butándiol, voda, Ringerov roztok, izotonický roztok chloridu sodného, okrem toho môžu tieto prostriedky obsahovať dispergačné činidlá, zmáčadlá a suspenzné činidlá, napríklad fixované oleje, vrátane syntetických mono- alebo diglyceridov a mastné kyseliny, vrátane kyseliny olejovej.

Pri rektálnom podaní vo forme čapíkov je možné tieto prostriedky pripraviť tak, že sa účinná látka zmieša s nedráždi vým základom, ako je napríklad kakaové maslo, syntetické glyceridy alebo polyetylénglykoly, ktoré majú pri teplote miestnosti tuhú formu, avšak po zavedení do dutiny rekta sa stávajú kvapalnými a/alebo sa rozpúšťajú za súčasného uvoľnenia účinnej látky.

Zlúčeninu A je možné podávať perorálne dospelým ľuďom v dávkovom rozmedzí 1 až 100 mg/kg hmotnosti, rozdelene na čiastkové dávky. Výhodné rozmedzie dávok je 0,1 až 10 mg/kg hmotnosti perorálne, rozdelene v čiastkových dávkach. Ďalšie výhodné rozmedzie pri perorálnom podaní je 0,1 až 20 mg/kg hmotnosti. Pri kombinačnom liečení spolu s nukleozidovými analógmi sa s výhodou podáva 0,1 až 20 mg/kg hmotnosti zlúčeniny A perorálne rozdelene na čiastkové dávky a 50 mg až 5 g/kg hmotnosti nukleozidového analógu, ktorý sa podáva perorálne v čiastkových dávkach. Je však zrejmé, že skutočná veľkosť dávky a frekvencie podania u jednotlivých chorých sa môže meniť v závislosti na rade faktorov, ako sú účinnosť použitej zlúčeniny, jej metabolická stálosť a tým aj dĺžka pôsobenia, vek, hmotnosť, celkový zdravotný stav, pohlavie, strava, spôsob a frekvencia podania, rýchlosť vylučovania, použitá kombinácia použitých látok, závažnosť liečeného ochorenia a podobne.

Praktické uskutočnenie vynálezu bude vysvetlené nasledujúcimi príkladmi, ktoré však nemajú slúžiť na obmedzenie rozsahu vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava cyklopropylacetylénu

Cl n-BllLi/cyklohexán

C5H7CI

MW = 102.57 nasýtený NH4CI

MW = 66

MV = molekulová hmotnosť.

Materiál	množstvo	mmol	MV
5-chlór-l-pentín	10 g	98	102,57
n-BuLi/cyklohexán	(2,0 M) 122 ml	244
cyklohexán	80 ml
nasýtený NH₄C1	50 ml

K roztoku 5-chlór-l-pentínu v 80 ml cyklohexánu sa pri teplote 0 °C pod dusíkom pridá 122 ml 2,0 M roztoku n-butyllítia v cyklohexáne a zmes sa 5 hodín zahrieva na teplotu 75 ”C,

Pridávanie n-butyllítia k alkínu je exetermickou reakciou a teplota sa v priebehu pridávania udržuje pod +5 ’C pri použití zmesi ľadu a vody.

Postup cyklizácie sa sleduje pomocou HPLC. reakcia sa považuje za ukončenú, hneď ako teoretický výťažok reakcie je vyšší než 90 %.

HPLC: fenylový stĺpec, CH^CN, voda, kyselina fosforečná 50:50:0,1, izokratická elúcia 20 minút pri prietoku 1,0 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 195 nm, doba retencie tj* = 7,5 minút pre východiskovú látku a 6,0 minút pre cyklopropylacetylén.

Po ukončení cyklizačného stupňa sa reakčná zmes ochladí na 0 °C a pridá sa nasýtený roztok chloridu amónneho.

Pri analýze organickej fázy pomocou HPLC bolo dokázaných 5,5 g cyklopropylacetylénu, čo znamená výťažok 85 %.

Produkt bol čistený frakčnou destiláciou za použitia stĺpca s rozmerom 15 x 1,2 cm so sklenenými guľôčkami s priemerom 4 mm. Bola odobraná frakcia s teplotou varu v rozmedzí 45 až 75 ’C.

Týmto spôsobom bolo vo výťažku 65 % získaných 4,2 g cyklopropylacetylénu vo forme bezfarebného oleja.

Príklad 2

Príprava 4-chlórfenylpivalamidu

pivaloylchlorid

Toluén / Na₂CO₃ ^r

CnH^CINO

MW = 211.66

Materiál	množstvo	mmol	MV
4-chlóranilín	76 g	596	127,57
pivaloylchlorid (d=0,979)	74 ml	600	120,58
toluén	600 ml
nasýtený Na₂CO₃	95 ml
deionizovaná voda	225 ml

K roztoku 76 g 4-chlóranilínu v 600 ml toluénu sa pridá 95 ml nasýteného roztoku uhličitanu sodného. Zmes sa ochladí na 10 °C a v priebehu 45 minút sa po kvapkách pridá 74 ml pivaloylchloridu. Potom sa zmes mieša 60 minút pri teplote 5 až 10 “C a priebeh reakcie sa sleduje HPLC.

Pridanie pivaloylchloridu k anilínu je exotermická reakcia. Podmienky HPLC: stĺpec C-8, zmes CH^CN, vody a kyseliny fosforečnej pri gradientovej elúcii v rozmedzí 40:60:0,1 až 80:20:0,1 v priebehu 20 minút, prietok 1,0 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 245 nm, t^ = 7,2 minút pre východiskový materiál a 12,6 minút pre pivalamid.

Produkt sa odfiltruje, premyje sa 3 x 75 ml deionizovanej vody a suší sa na vzduchu 10 minút za odsávania. Potom sa produkt suší vo vákuovej peci pod dusíkom 16 hodín pri teplote 40 “C, čím sa vo výťažku 86 % získa 108,5 g produktu vo forme jemných bielych ihličiek.

Príklad 3

Príprava 4-chlórketoanilínu

CnH^CINO

MW e 211.66

EtOH / HCI potom NaOH

C₈H₅F₃CINO

MW = 223.58

Materiál	množstvo	mmol	MV
4-chlórfenylpivalamid	10 g	47,2	211,69
n-BuLi/hexán (2,5 M)	38 ml	95
etyltrifluóracetát	6,7 ml	56,6	142,08
(d=l,194)
THF	75 ml
etanol	90 ml
6N HCI	50 ml	240
hexán	90 ml
2N NaOH	15 ml
deionizovaná voda	350 ml

V banke s troma hrdlami s objemom 500 ml sa rozpustí 10 g pivalamidu v 75 ml bezvodého THF a zmes sa ochladí na 0 ’C. K roztoku sa po kvapkách pridá 38 ml 2,5 M roztoku n-BuLi v hexáne a vnútorná teplota zmesi sa nechá stúpnuť na +15 °C. Potom sa nechá zmes stáť 2 hodiny pri 0 °C.

Pridanie prvého ekvivalentu n-BuLi k pivalamidu bolo vysoko exotermické, reakcia bola riadená rýchlosťou pridávania .

K výslednej svetložltej suspenzii bolo pridaných 6,7 ml etyltrifluóracetátu, pričom vnútorná teplota zmesi stúpla na +10 ’C. Priebeh reakcie bol sledovaný HPLC.

Podmienky HPLC: stĺpec c-8, CH^CN, voda a kyselina fosforečná pri gradientovej elúcii 40:60:0,1 až 80:20:0,1 v priebehu 20 minút, rýchlosť prietoku 1,0 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 245 nm, t^ = 12,6 minút pre východiskový pivalamid a 11,6 minút pre ketopivalamid. Produkt zaujímal 85 % plochy pod krivkou, nezreagovaný pivalamid 10 až 15 % plochy pod krivkou.

K reakčnej zmesi bolo pridaných 10 ml 6M kyseliny chlorovodíkovej a 20 ml deionizovanej vody.

V tomto okamžiku bol výťažok produktu podľa HPLC 13,1 g, to znamená 90 %.

Roztok bol zahustený vo vákuu na približne 50 ml a premytý 50 ml etanolu na odstránenie hexánu a THF. Potom bolo pridaných 40 ml 6M HC1 a zmes bola zahrievaná 1 hodinu na teplotu 80 ’C pod spätným chladičom.

Pomocou HPLC bolo dokázaných 85 až 90 A% ketoanilínu a 10 A% nezreagovaného pivalamidu. Acylový materiál bol teda hydrolyzovaný, zatiaľ čo nezreagovaný pivalamid zostal nezmenený. Výťažok v tomto okamžiku bol 7,78 g, 74 %.

Zmes bola zahustená vo vákuu na objem približne 50 ml, pri zahustení sa vytvorila zrazenina, pravdepodobne išlo o hydrochlorid produktu. Destilácia bola prerušená a reakčná zmes bola ochladená na teplotu 0 “C. Po ďalšej hodine státia bola reakčná zmes prefiltrovaná a potom premytá 3 x 30 ml hexánu.

Premytím hexánu bol z produktu odstránený nezreagovaný pivalamid. Získaná tuhá látka bola podrobená HPLC, aby bolo možné overiť úplné odstránenie. Filtrát a premývacia kvapalina typicky obsahovali 1,2 až 1,5 g, to znamená 8 až 12 % produktu. K najväčšej strate produktu došlo vo vhodnom filtráte.

Soľ bola sušená 16 hodín pri teplote 40 °C vo vákuu, čím bolo získaných 10,4 g tuhej látky s čistotou 71,4 %, výťažok 70 %. Táto sol bola uvedená do suspenzie v 260 ml deionizovanej vody a neutralizovaná pridaním 15 ml 2N NaOH na pH približne 6 až 7.

Nesmie dôjsť k zvýšeniu pH nad 9,0 vzhľadom na to, že pri tejto hodnote sa produkt rozkladá.

Výsledná jasnožltá tuhá látka bola oddelená filtráciou a premytá 2 x 25 ml deionizovanej vody. Produkt bol sušený 16 hodín pri teplote 40 °C vo vákuu, čím bolo vo výťažku 54 % získaných 6 g ketoanilínu s čistotou 96,6 %.

Takto získaný produkt bol ešte ďalej prečistený prekryštalizovaním z hexánu.

Príklad 4

Príprava Ν-4-metoxybenzylketoanilínu

C16H13F3CINO2

MW = 343.735

Materiál množstvo mmol

MV

ketoanilín	15,5 g	69,5	223,58
p-metoxybenzylchlorid	10,9 g	69,8
molekulové sito 4A	90 g
toluén	70 ml
acetón	500 ml
hexán	120 ml

Do banky s objemom 250 ml sa vloží 15,5 g ketoanilínu, 50 g aktivovaného molekulového sita 4^a 75 ml toluénu. Zmes sa mieša pod dusíkom pri teplote 23 ’C celkom 24 hodín. Po tejto dobe dokáže analýza HPLC, že zmes obsahuje produkt a východiskovú látku v pomere 1:1.

Podmienky HPLC: stĺpec C-8, zmes CH^CN, vody a kyseliny fosforečnej pri izokratickej elúcii 65:35:0,1, elúcia trvá 20 minút, prietok je 1,0 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 260 nm, hodnota t^ pre toluén je 5,7 minút, pre východiskový anilín 6,5 minúty a pre výsledný produkt 15,0 minút. Plocha pod krivkou je typicky 25 A% pre toluén. Reakcia sa uskutočňuje pri použití 40 g čerstvého molekulového sita, zmes sa mieša ďalšie tri dni pri teplote 23 ’C. Reakcia sa považuje za ukončenú, hneď ako klesne množstvo východiskového materiálu pod 2 A%.

Zmes sa prefiltruje cez vrstvu celitu a táto vrstva sa potom premyje 7 x 75 ml acetónu, po tomto premytí sa z celitu vymyje prevažná časť žltej farby. Filtrát sa odparí, čím sa získa 27 g žltooranžového oleja, ktorý sa státím mení na tuhú látku. Táto tuhá látka sa čistí tak, že sa rozpustí v horúcej zmesi 100 ml hexánov. Roztok sa ochladí na teplotu miestnosti a potom až na 0 ’C v kúpeli vody a ľadu. Po 1,5 hodine státia sa zmes prefiltruje a tuhý podiel sa premyje 2 x 100 ml chladnej zmesi hexánov. Produkt sa potom suší na vzduchu za odsávania celkom 10 minút a potom sa suší ešte 2 hodiny vo vákuovej peci pri teplote 40 ’C. Týmto spôsobom sa vo výťažku 86 % získa 20,5 g výsledného produktu vo forme jasnožltého prášku.

Príklad 5

Príprava aminoalkoholu O

C₁₆H₁₃F₃CINO₂

MW = 343

C₁₃H₁₉NO

MW = 205 sek-BuLi/.'cyklohexán

THF/0°Caž-40°C

MW= 66

C₂₁H₁₉F₃CINO₂

MW = 409

Materiál	množstvo	mmol	MV
ketón	175 ml	0,51	343
ÍR,2S-N-pyrolidinyl-
norefedrín	264 mg	1,3	205
cyklopropylacetylát
(d = 0,8)	0,1 ml	1,21	66
sek.BuLi (1,3 M v
cyklohexánu)	2 ml	2,6
THF (KF = 20 gg/ml)	4 ml
IM kyselina citrónová	10 ml

etylacetát

264 mg pyrolidinylefedrínu sa rozpustí v 2 ml THF a zmes sa ochladí na -5 °C. K zmesi sa potom pri teplote -5 °C pod dusíkom pridá 0,11 ml cyklopropylacetylénu a 2,0 ml sek.butyllítia po kvapkách. Zmes sa nechá stáť 30 minút pri teplote -5 ’C a potom sa ochladí na -45 ’C.

Pridanie sek.butyllítia vyvolá exotermickú reakciu, reakčná zmes sa udržuje na teplote -5 až 0 °C, teplota sa riadi rýchlosťou pridávania.

175 mg ketónu sa rozpustí pod dusíkom v 1,0 ml THF a roztok sa v priebehu 2 až 3 minúty pridá k aniónovej zmesi, vnútorná teplota zmesi sa v priebehu pridávania nechá stúpnuť na -40 ^eC. Výsledný svetlooranžový roztok sa nechá stáť 60 minút pri teplote -40 ’C a potom sa pridajú 3 ml IM kyseliny citrónovej a 3 ml etylacetátu. Reakčná zmes sa nechá otepliť na teplotu miestnosti a vrstvy sa oddelia.

Spodná vodná vrstva sa extrahuje 3 ml etylacetátu. Organické vrstvy sa spoja a premyjú sa 2 x 3 ml IM kyseliny citrónovej . Reakčná zmes sa analyzuje pomocou HPLC, čím sa zistí stupeň premeny a enantiomérna čistota EE produktu.

Podmienky HPLC: Stĺpec C-8, zmes CH^CN, vody a kyseliny fosforečnej 65:35:0,1 pri izokratickej elúcii 20 minút, rýchlosť prietoku je 1,0 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 252 nm, hodnota t^ pre východiskový materiál je 12,8 minút a pre produkt 10,3 minút.

Podmienky pre chirálnu HPLC: stĺpec stacionárnej fázy s amylózou, zmes hexánu a izopropanolu 85:15 pri izokratickej elúcii, rýchlosť prietoku 1,0 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri

4,9 minút,

252 nm, hodnota t^ pre východiskový materiál je pre prevažujúci enantiomér 5,5 minút a pre ved ľajší enantiomér 25,0 minút.

Prebytok enantioméru bol 98 %, stupeň premeny v priebehu reakcie bol 93 % (6A% východiskového materiálu). Výťažok reakcie bol 92 %.

Príklad 6

Príprava benzoxazinónu

Materiál	množstvo	mmol	MV
aminoalkohol	3,2 g	7,8	409
1,93 M fosgén v toluéne	4,6 ml	8,89
trietylamín (d = 0,726)	5,4 ml	39	101
THF (KFs 100 gg/ml)	15 ml
deionizovaná voda	15 ml
etylacetát	45 ml
hexány	30 ml
IM kyselina citrónová	40 ml
nasýtený roztok NaCl	25 ml

Aminoalkohol sa rozpustí v 15 ml THF a ochladí sa pod dusíkom na -10 °C. K zmesi sa pridá 5,4 ml trietylamínu a fosgén v 4,6 ml toluénu. Pridaním fosgénu dôjde k exotermickej reakcii, teplota zmesi sa udržuje pod 20 C, teplota sa riadi rýchlosťou pridávania. Priebeh reakcie sa sleduje pomocou HPLC, reakcia je zvyčajne skončená do doby 15 minút.

Podmienky HPLC: stĺpec C-8, zmes CH^CN, vody a kyseliny fosforečnej pri gradientovej elúcii 50:50:0,1 až 90:10:0,1 v priebehu 20 minút, rýchlosť prietoku 1,5 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 252 nm, hodnota Ír pre východiskovú látku je 14,6 minút a pre produkt 16,0 minút.

Reakčná zmes sa ochladí na teplotu 0 °C a pridá sa 15 ml zmesi ľadu a vody a 20 ml etylacetátu. Na rozrušenie akejkoľvek vznikajúcej emulzie sa použije nasýtený roztok chloridu sodného. Organická vrstva sa oddelí a vodná vrstva sa extrahuje 15 ml etylacetátu. Organické extrakty sa spoja a premyjú sa 40 ml IM kyseliny citrónovej a 25 ml nasýteného roztoku chloridu sodného. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a odparí sa vo vákuu, čím sa získa 3,8 g hnedého oleja.

Produkt sa nechá kryštalizovať z 25 ml zmesi hexánu a etylacetátu 5:1. Roztok sa ochladí na 0 ’C, nechá sa stáť 1 hodinu a potom sa prefiltruje. Materiál sa premyje 2x5 ml chladnej zmesi hexánu a etylacetátu 5:1 a potom sa suší na vzduchu za odsávania, čím sa vo výťažku 85 % získa 2,9 g produktu ako svetlooranžovej tuhej látky.

Príklad 7

Príprava zlúčeniny A

C₁₄HqF₃CINO₂

MW = 315.68 zlúčenina A

Materiál	množstvo	mmol	MV
PMB zlúčenina A, 7	0,8 g	1,83	435
dusičnan cernatoamónny	4,4 g	8,0	548,23
ch₃cn	15 ml
etylacetát	30 ml
deionizovaná voda	30 ml
nasýtený roztok NaCl	10 ml

Zlúčenina A, chránená p-metoxybenzylovou skupinou sa rozpustí v 15 ml metylkyanidu. K roztoku sa pridá roztok 4,4 g dusičnanu cernatoamónneho v 5 ml vody. Reakcia je zvyčajne ukončená v priebehu 2 hodín pri teplote 23 ’C podľa výsledkov HPLC.

Podmienky HPLC: stĺpec C-8, zmes CH^CN, vody a kyseliny fosforečnej pri gradientovej elúcii 50:50:0,1 až 90:10:0,1 v priebehu 20 minút, rýchlosť prietoku 1,5 ml/minútu, detekcia v UV svetle pri 252 nm, hodnota t^ pre východiskovú látku je 16,0 minút a pre produkt 9,0 minút.

Reakčná zmes sa zriedi 5 ml deionizovanej vody a odparí na približne 1/2 svojho objemu. Z vodnej vrstvy sa produkt extrahuje 2 x 15 ml etylacetátu. Organické extrakty sa spoja a premyjú 2 x 10 ml deionizovanej vody a 10 ml nasýteného roztoku chloridu sodného. Organický podiel sa odparí vo vákuu na žltú gumu. Potom sa produkt čistí chromatografiou na silikagéli.

Príklad 8

N-(4-chlórfenyl)-2,2-dimetylpropánamid

Do banky s okrúhlym dnom s troma hrdlami s objemom 5 litrov, vybavenej miešadlom sa vloží 127,57 g, 1 mol 4-chlóranilínu, 1200 ml chloroformu a 1200 ml nasýteného vodného roztoku uhličitanu sodného. Pripojí sa pridávací lievik a pridá sa 129 ml, 1,05 mol 2,2-dimetylpropanoylchloridu. Chlorid sa pridáva po kvapkách v priebehu 1 hodiny za energického miešania zmesi. Výsledná zmes sa mieša ešte ďalších 23 hodín pri teplote miestnosti. Určité množstvo produktu sa zo zmesi oddelí vo forme bielych kryštálov, tieto kryštály sa odfiltrujú. Filtrát sa prenesie do deliaceho lievika a vrstvy sa oddelia. Chloroformová vrstva sa premyje vodou a nasýteným roztokom chloridu sodného. Potom sa vysuší síranom horečnatým, prefiltruje sa a rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu, čím sa získa ďalší podiel produktu. Oba podiely sa spoja a nechajú sa prekryštalizovať z vriacej zmesi etylacetátu a hexánov, čím sa získa 185,6 g N-(4-chlórefenyl)-2,2dimetylpropánamidu vo forme bielej kryštalickej látky.

Príklad 9 (-) - 6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-1,4-dihydro2H-3,l-benzoxazin-2-ón (zlúčenina A) a (+)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-1,4-dihydro2H-3,1-benzoxazin-2-ón (zlúčenina A)

Stupeň A: 2-(2-amino-5-chlórfenyl)-4-cyklopropyl-l,1,l-trifluór-3-butin-2-ol

Roztok brómmagnéziumcyklopropylacetylidu sa pripraví z 23 g, 0,348 mol cyklopropylacetylénu v 250 ml THF tak, že sa v priebehu 1 hodiny po kvapkách pridáva 116 ml 3 M roztoku etylmagnéziumbromidu v éteri. Roztok sa nechá stáť 1 hodinu pri teplote 0 ’C a potom sa 3 hodiny pri teplote 40 'C. Potom sa roztok znova ochladí na 0 ’C a v priebehu 5 minút sa po jednotlivých podieloch pridá 15,56 g, 0,0696 mol

1-(2-amino-5-chlórfenyl)-2,2,2-trifluórmetyletanónu v tuhej forme. Reakčná zmes sa 1,5 hodiny mieša pri teplote 0 ‘C. Potom sa k reakčnej zmesi pri teplote 0 ’C pridá po kvapkách 700 ml nasýteného vodného roztoku chloridu amónneho. Zmes sa extrahuje 2 x 400 ml etylacetátu, organické fázy sa spoja, premyjú sa nasýtenou vzorkou chloridu sodného a potom sa sušia síranom horečnatým. Po odstránení síranu horečnatého a rozpúšťadla sa získa žltá tuhá látka, ktorá sa nechá prekryštalizovať z vriacich hexánov (konečný objem 100 ml), čím sa získa 14,67 g 2-(2-amino-5-chlórfenyl)-4-cyklopropyl-

1,1,1-trifluór-3-butin-2-olu. Druhý podiel 2,1 g sa získa zahustením materského lúhu. Teplota topenia výsledného produktu je 153 až 154 ’C.

¹H-NMR (CDC1₃): 0,84 (m, 2H), 0,90 (m, 2H), 1,38 (m, 1H),

4,50 (br s, 3H), 6,69 (d, J = 8,5 Hz, 1H), 7,13 (dd, J =

2,5, 8,5 Hz, 1H), 7,55 (d, J = 2,5 Hz, 1H).

Stupeň B: (±)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-

1,4-dihydro-2H-3,l-benzoxazin-2-ón

Roztok 15,0 g, 0,0518 mol 2-(2-amino-5-chlórfenyl)-4cyklopropyl-1,1,1-trifluór-3-butin_2-olu a 41,98 g, 0,259 mol 1,1’-karbonyldiimidazolu v 250 ml bezvodého THF sa mieša pod argónom 24 hodín pri teplote 55 °C. Potom sa rozpúšťadlo odparí na rotačnom odparovači a odparok sa delí medzi 500 ml etylacetátu a 400 ml vody. Vrstvy sa oddelia a vodná vrstva sa ešte raz extrahuje etylacetátom. Etylacetátové extrakty sa spoja a premyjú sa 2 x 200 ml 2% roztoku kyseliny chlorovodíkovej , nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a nasýteným roztokom chloridu sodného. Potom sa zmes vysuší síranom horečnatým, prefiltruje sa a rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu, čím sa získa 16,42 g tuhého produktu. Po prekryštalizovaní zo zmesi etylacetátu a hexánu sa získa 12,97 g analyticky čistého (±)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl4-trifluórmetyl-1,4-dihydro-2H-3,l-benzoxazin-2-ónu vo forme bielych kryštálov s teplotou topenia 178 až 180 °C.

¹H-NMR (CDC1₃): 0,85 (m, 2H), 0,94 (m, 2H), 1,40 (m, 1H),

6,81 (d, J = 8,5 Hz, 1H), 7,37 (dd, J = 2,5, 8,5 Hz, 1H),

7,49 (d, J = 2,5 Hz, 1H), 8,87 (br s, 1H).

Stupeň C: 6-chlór-(1S)-kamphanoyl-4-cyklopropyletinyl-4trifluórmetyl-1,4-dihydro-2H-3,l-benzoxazin-2-ón

K roztoku 12,97 g, 0,041 mol (±)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-1,4-dihydro-2H-3,l-benzoxazin-2-ónu, 1,02 g, 0,0083 mol 4-dimetylaminopyridínu a 14,22 g, 0,06556 mol chloridu kyseliny (-)-kamphanovej v 350 ml bezvodého dichlórmetánu, miešaného pod argónom na ľadovom kúpeli sa pridá 22,84 ml, 0,164 mol trietylamínu. Chladiaci kúpeľ sa odstráni a reakcia sa nechá prebiehať pri teplote miestnosti. Po 75 minútach je reakcia skončená podľa výsledkov chromatografie na tenkej vrstve (SiC^, 4% etylacetát v chloroforme) a roztok sa zriedi 500 ml chloroformu, potom sa 2x premyje 10% kyselinou citrónovou, lx vodou a lx nasýteným roztokom chloridu sodného. Po vysušení síranom horečnatým, filtrácii a odparení roztoku vo vákuu sa získa bezfarebná pena. Táto pena sa rozotrie s 200 ml vriaceho hexánu.

Po ochladení na teplotu miestnosti sa vyzráža požadovaný diastereomérny kamphanátimid. Tuhý podiel sa oddelí na frite, premyje sa malým množstvom chladných hexánov a suší sa vo vákuu, čím sa získa 7,79 g 6-chlór-(1S)-kamphanoyl-4cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-1,4-dihydro-2H-3,1-benzoxazin-2-ónu vo forme bielych kryštálikov s teplotou topenia 164 až 165 °C. Čistota produktu podľa HPLC pri detekcii v UV svetle pri 254 nm je 99,2 %.

^XH-NMR (CDC1₃): 0,77 (s, 3H), 0,86 - 0,96 (m, 4H), 1,08 (s,

3H), 1,19 (s, 3H), 1,44 (m, 1H), 1,76 (m, 1H), 1,95 (m, 1H),

2,51 (m, 2H), 7,42 (dd, J = 2,4, 9,0 Hz, 1H), 7,63 (m, 2H).

Stupeň D: (-)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-

1,4-dihydro-2H-3,l-benzoxazin-2-ón (zlúčenina A)

7,50 g, 0,001512 mol 6-chlór-l-(1S)-kamphanoyl-4-cyklo-propyletinyl-4-trifluórmetyl-1,2-dihydro-4(H)-3,1-benzoxazin-2-ónu sa rozpustí v 150 ml n-butanolu pri 60 C pod argónom. K roztoku sa pridá 10 ml IN kyseliny chlorovodíkovej. Potom sa roztok udržuje 72 hodín na teplote 60 °C. Zmes sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a potom sa n-butanol odparí vo vákuu. Odparok sa rozpustí v 150 ml THF a v priebehu 3 hodín sa pri teplote miestnosti pridá 50 ml 2N LiO. Zmes sa zriedi etylacetátom, premyje sa dvoma podielmi vody a jedným podielom nasýteného roztoku chloridu sodného. Po vysušení síranom horečnatým, filtrácii a odparení rozpúšťadla vo vákuu sa získa biela tuhá látka. Tento materiál sa nechá prekryštalizovať z horúceho hexánu, čím sa získa 3,43 g (-)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-1,4-dihydro-2H-3,1-benzoxazin-2-ónu vo forme bielych kryštálikov s teplotou topenia 131 až 132 ’C.

[α]ρ²θ = -84,7“ (chloroform, c = 0,005 g/ml).

^XH-NMR (CDC1₃): 0,85 (m, 2H), 0,94 (m, 2H), 1,40 (m, 1H),

6,81 (d, J = 8,5 Hz, 1H), 7,37 (dd, J = 2,5, 8,5 Hz, 1H),

7,49 (d, J = 2,5 Hz, 1H), 8,87 (br s, 1H).

Stupeň E: (+)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-

1,4-dihydro-2H-3,l-benzoxazin-2-ón

Materský lúh zo stupňa C sa čistia chromatografiou na silikagéli za použitia 10% etylacetátu v hexánoch ako elučného činidla. Čistý nežiadúci diastereomér, ktorý má formu bezfarebnej peny sa hydrolyzuje spôsobom podľa stupňa D. Týmto spôsobom sa získa enantiomérny benzoxazinón, (+)-6-chlór-4-cyklopropyletinyl-4-trifluórmetyl-l,4-dihydro-2H-

3,l-benzoxazin-2-ón ako biela kryštalická látka s teplotou topenia 131 až 132 ’C.

[α]ρ^θ = +84,4° (chloroform, c = 0,005 g/ml).

^XH-NMR (CDC1₃): 0,85 (m, 2H), 0,94 (m, 2H), 1,40 (m, 1H),

6,81 (d, J = 8,5 Hz, 1H), 7,37 (dd, J = 2,5, 8,5 Hz, 1H),

7,49 (d, J = 2,5 Hz, 1H), 8,87 (br s, 1H).

Skúšky na účinnosť na reverznú transkriptázu

Pri uskutočňovaní skúšky sa merá zaradenie triciovaného deoxyguanozínmonofosfátu rekombinantnou reverznou transkriptázou HIV (HIV RTr) (alebo inou reverznou transkriptázou RT) do cDNA, ktorú je možné vyzrážať pôsobením kyseliny pri hodnotách Km, dGTP a poly r(C).oligo d(G)i2_i8’ Iⁿhibítory podľa vynálezu toto zaradenie blokujú.

Skúšky boli uskutočňované v 55 mM tris-pufri s pH 8,2 s 30 mM KC1, 30 mM MgC^. 1 mM ditiotreitolu, 20 gg rC: dG^-ig (Pharmacia) na ml, 8 mM [^H]dGTP (New England Nuclear) , 0,01 % Triton X-100, 50 mM etylénglykol-bis-(beta-aminoetyléter)N,N,N’ ,N’-tetraoctovej kyseliny (EGTA), 1 mg sérového albumínu hovädzieho dobytka v 1 ml. Po 60 minútach inkubácie pri teplote 37 ’C sa materiál, ktorý je možné vyzrážať kyselinou oddelí pomocou filtrov zo sklenených vláken za použitia poloautomatického zariadenia. Extrakty bakteriálnych buniek, obsahujúce RT boli lineárne riedené a bola stanovená účinnosť v prítomnosti a v neprítomnosti inhibítorov. Ako kontrola bol použitý čistený heterodimér HIV-1 RT, produkovaný v E. coli. Výsledky boli vyjadrené ako taká koncentrácia in28 hibítorov, pri ktorej je možné dosiahnuť 50% inhibíciu, IC₅₀, hodnota je uvádzaná v nanomoloch/liter. Pre zlúčeninu A je hodnota IC^q približne 2 nM.

Pri skúške s dvojitou mutantou dm bola použitá A 17 RT. A 17 RT je odolná proti rôznym aminopyridónom, ako je opísané v publikácii Nunberg J. H. a ďalší, J. Virol., 65, 4887, 1991. Výsledky sa vyjadrujú ako IC^q dm v nanomoloch/liter. Táto hodnota je pre zlúčeninu A 85 nM.

Skúška na šírenie v bunkovej kultúre

Inhibícia šírenia HIV v bunkovej kultúre bola sledovaná podlá Nunberg J. H. a ďalší, J. Virol., 65, 4887, 1991. Skúška sa uskutočňuje tak, že sa T-lymfoidné bunky MT-4 infikujú divokým typom HIV-1, ak nie je výslovene uvedené inak, používa sa vopred stanovené množstvo a kultúry sa potom inkubujú 24 hodín. Po tejto dobe je množstvo 1 % buniek alebo nižšie pozitívne pri nepriamej imunofluorescencii. Po tejto dobe sa bunkový materiál dôkladne premyje a rozdelí do platní s 96 vyhĺbeninami. Do vyhĺbenín sa pridá sériové riedenie inhibítora, každá nižšia koncentrácia je vždy polovicou koncentrácie vyššej, kultúry sa pestujú ďalšie 3 dni. 4 dni po infekcii je v kontrolných kultúrach infikovaných 100 % buniek. Nahromadenie p24 vírusu HIV-1 je v priamej korelácii so šírením vírusu. Inhibičná koncentrácia bola definovaná ako taká koncentrácia inhibítora v nanomoloch/liter, ktorá zmenší šírenie infekcie o aspoň 95 %, ide teda o CIC9.

Vynález bol vysvetlený na príkladoch niektorých výhodných uskutočnení, je však zrejmé, že by bolo možné navrhnúť ešte rad bežných variácií, úprav alebo modifikácii, taktiež patriacich do rozsahu vynálezu.

Claims

1. Spôsob výroby cyklopropylacetylénu, vyznačujúci sa tým, že sa

a) zmieša aspoň 1,0 ekvivalentu silnej bázy, vybranej zo skupiny n-butyllítium, amid sodíka, dietylamid sodíka, hydrid sodíka, hydrid draslíka, bis(trimetylsilyl)amid sodíka, bis(trimetylsilyl)amid draslíka, lítiumdiizopropylamid, sek.butyllítium, terc.butyllítium a lítiumtetrametylpiperidid v aprotickom rozpúšťadle s jedným ekvi- • valentom 5-halogén-l-pentínu v aprotickom rozpúšťadle pri teplote v rozmedzí -20 až 150 ’C,

c) k reakčnej zmesi pridá akýkoľvek zdroj protónov.

2. Spôsob výroby cyklopropylacetylénu, vyznačujúci sa t ý m, že sa

a) zmieša aspoň 1,0 ekvivalentu silnej bázy, vybranej zo skupiny n-butyllítium, amid sodíka, dietylamid sodíka, * hydrid sodíka, hydrid draslíka, bis(trimetylsilyl)amid sodíka, bis(trimetylsilyl)amid draslíka, lítiumdiizopro- ’ pylamid, sek.butyllítium, terc.butyllítium a lítiumtetrametylpiperidid v aprotickom rozpúšťadle s jedným ekvivalentom 5-halogén-l-pentínu v aprotickom rozpúšťadle pri teplote v rozmedzí -20 až 150 ’C,

c) reakčná zmes sa ochladí na teplotu v rozmedzí -30 až 50 C,

d) k reakčnej zmesi sa pridá akýkoľvek zdroj protónov.

3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že sa výsledný cyklopropylacetylén čistí.

4. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že sa ako silná báza použije n-butyllítium.

5. Spôsob podľa nárokov 1 až 3, vyznačuj úci sa tým, že sa ako rozpúšťadlo použije THF, 2,5-dimetylTHF, 1,4-dioxán, MTBE, dietoxymetán, dimetoxyetán, cyklohexán, hexán a zmes hexánu s tetrametyldiamínom.

6. Spôsob podľa nároku 5,vyznačujúci sa tým, že sa ako aprotické rozpúšťadlo použije cyklohexán.

7. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že sa ako zdroj protónov použije nasýtený NH^Cl, HC1 a H2SO4.

8. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že sa ako 5-halogén-l-pentín použije 5-chlór-l-pentín.

9. Spôsob výroby cyklopropylacetylénu, vyznačujúci sa t ý m, že sa

a) zmieša 2,0 až 2,5 ekvivalentov n-butyllítia v cyklohexáne s jedným ekvivalentom 5-chlór-l-pentínu v cyklohexáne pri teplote približne 0 °C,

b) reakčná zmes sa zahreje na teplotu približne 75 °C a na tejto teplote sa udržuje približne 5 hodín alebo do skončenia cyklizácie,

c) reakčná zmes sa ochladí na teplotu približne 0 ’C a

d) k reakčnej zmesi sa pridá nasýtený roztok NH4CI.

10. Spôsob podľa nároku 9,vyznačuj úci sa tým, že sa výsledný cyklopropylacetylén čistí.