SK8792002A3 - Quinoline-based compound, pharmaceutical composition containing same and use thereof - Google Patents

Description

Zlúčenina na báze chinolínu, farmaceutická kompozícia s jej obsahom a jej použitie

Oblasť techniky

Vynález sa týka zlúčeniny na báze chinolínu, farmaceutických kompozícii s jej obsahom a jej použitie.

Doterajší stav techniky

Bolesť je senzorický zážitok odlišujúci sa od pocitov dotyku, tlaku, tepla a chladu. Trpiaci bolesťou ho často opisujú ako ostrý, tupý, pichavý, rezavý alebo pálivý a vo všeobecnosti sa považuje za zahŕňajúci pôvodný pocit aj reakciu na daný pocit. Tento interval pocitov ako aj variácia v pociťovaní bolesti rôznymi jednotlivcami robí presnú definíciu bolesti ťažkou, mnohí jednotlivci však trpia intenzívnou a sústavnou bolesťou.

Bolesť, ktorá je spôsobovaná poškodením neurálnych štruktúr, sa často prejavuje ako neurálna supercitlivosť alebo hyperalgézia a označuje sa ako „neuropatická“ bolesť. Bolesť môže byť „spôsobená“ aj stimuláciou nocicepčných receptorov a prenášať sa cez intaktné neurálne cesty. Taká bolesť sa označuje ako „nocicepčná bolesť.

Úroveň stimulácie, pri ktorej si subjekt uvedomí bolesť, sa označuje ako „prah bolesti. Analgetiká sú farmaceutické prostriedky, ktoré prinášajú úľavu od bolesti dvíhaním prahu bolesti bez straty vedomia. Po podaní analgetického liečiva sa vyžaduje stimul väčšej intenzity alebo dlhšieho trvania, aby sa vyvolal zážitok bolesti. U jednotlivca trpiaceho hyperalgéziou môže mať analgetické liečivo antihyperalgetický účinok. Na rozdiel od analgetík prostriedky ako lokálne anestetiká blokujú prenos v periférnych nervových vláknach, čím blokujú uvedomovanie si bolesti. Celkové anestetiká na druhej strane znižujú uvedomovanie si bolesti tým, že vyvolajú stratu vedomia.

Udáva sa, že tachykinínovi antagonisti indukujú antinocicepciu u zvierat, pričom sa predpokladá, že ide o analógiu analgézie u človeka (Maggi et al., J. Auton. Pharmacol. (1993) 13, 23-93). Taká analgézia sa pozorovala konkrétne u nepeptidických antagonistov receptora NK-1. Napríklad antagonista receptora

NK-1 RP 67,580 produkoval analgéziu s potenciou porovnateľnou s potenciou morfínu (Garret et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA (1993) 88, 10208-10212).

Opiátové analgetiká sú etablovanou triedou analgetík s pôsobením podobným morfínu. Syntetické a polosyntetické opiátové analgetiká sú derivátmi piatich chemických tried zlúčenín: fenantrény, fenylheptylamíny, fenylpiperidíny, morfínany a benzomorfány. Farmakologicky majú tieto zlúčeniny rôzne aktivity. Niektoré sú silní agonisti na opiátových receptoroch (napr. morfín); iné sú slabí až mierni agonisti (napr. kodeín); ďalšie vykazujú zmiešanú agonisticko-antagonistickú aktivitu (napr. nalbufín); a iné sú čiastoční agonisti (napr. nalorfín). Zatiaľ čo opiátový čiastočný agonista ako nalorfín (N-alkyl analóg morfínu) bude antagonizovať analgetické účinky morfínu, pri samostatnom podaní môže byť potentným analgetikom sám osebe.

Zo všetkých opiátových analgetík ostáva morfín najširšie používaný, ale popri svojich terapeutických vlastnostiach má niekoľko nedostatkov zahŕňajúcich respiračnú depresiu, zníženú gastrointestinálnu motilitu (vedúcu k zápche), nevoľnosť a zvracanie. Tolerancia a psychická závislosť tiež obmedzujú klinické použitie opiátových zlúčenín.

Aspirín a ďalšie salicylátové zlúčeniny sa často používajú pri liečbe na prerušenie zosilňovania zápalového procesu pri reumatických chorobách a artritíde a na dočasnú úľavu od bolesti. Medzi ďalšie liečivá používané na tieto účely patria deriváty kyseliny fenylpropiónovej ako Ibuprofen a Naproxen, Sulindac, fenylbutazón, kortikosteroidy, antimalariká ako chlorochin a hydroxychlorochin sulfát, a fenemáty (J. Hosp. Pharm., 36:622 (máj 1979)). Tieto zlúčeniny sú však neúčinné na neuropatickú bolesť.

Dostupné terapie bolesti tiež majú nevýhody. Niektoré terapeutické prostriedky vyžadujú dlhé užívanie, kým pacient zaznamená účinok. Ďalšie existujúce liečivá majú u niektorých pacientov vážne vedľajšie účinky a subjekty sa musia starostlivo monitorovať, aby sa zabezpečilo, že niektoré vedľajšie účinky nebudú neprimeranou hrozbou. Väčšina existujúcich liečiv poskytuje len dočasnú úľavu od bolesti a treba ich brať konzistentne denne alebo týždenne. S postupom choroby množstvo medikácie potrebné na úľavu bolesti často rastie, čím sa zvyšuje potenciál nepriaznivých vedľajších účinkov.

Receptory NMDA sú definované tým, že viazanie N-metyl-D-aspartátu (NMDA) zahŕňa komplex receptor/iónový kanál s niekoľkými rôznymi identifikovanými väzobnými doménami. NMDA samotný je molekula štruktúrne podobná glutamátu (Glu), ktorý sa viaže na glutamátovom väzobnom mieste a je vysoko selektívny a potentný pri aktivovaní receptora NMDA (Watkins (1987); Olney (1989)).

Je známych mnoho zlúčenín, ktoré sa viažu na väzobnom mieste NMDA/Glu (napríklad CPP, DCPP-én, CGP 40116, CGP 37849, CGS 19755, NPC 12626, NPC 17742, D-AP5, D-AP7, CGP 39551, CGP-43487, MDL-100,452, LY-274614, LY-233536 a LY233053). Iné zlúčeniny, ktoré sa označujú ako nekompetitívni antagonisti NMDA, sa viažu na iných miestach v komplexe receptora NMDA (príkladmi sú fencyklidín, dizocilpín, ketamín, tiletamín, CNS 1102, dextrometorfan, memantín, kyselina kynurénová, CNQX, DNQX, 6,7-DCQX, 6,7-DCHQC, R(+)-HA966, kyselina 7-chlórkynurénová, 5,7-DCKA, kyselina 5-jód-7-chlórkynurénová, MDL-28,469, MDL-100,748, MDL-29,951, L-689,560, L-687,414, ACPC, ACPCM, ACPCE, arkaín, dietyléntriamín, 1,10-diaminodekán, 1,12-diaminododekán, ifenprodil a SL-82,0715). Tieto zlúčeniny podrobne študoval Rogawski (1992) a Massieu et. al. (1993) a tam citované články.

Popri svojej fyziologickej funkcii môže byť glutamát (Glu) aj neurotoxický. Neurotoxicita Glu sa označuje ako „excitotoxicita“, pretože neurotické pôsobenie Glu, podobne ako jeho priaznivé účinky, je sprostredkované excitačným procesom (Olney (1990); Choi (1992)).

Keď sa za normálnych okolnosti Glu uvoľňuje pri synaptickom receptore, viaže sa len prechodne a potom sa rýchlo odstraňuje z receptora procesom, ktorý ho prenáša späť do bunky. Za istých abnormálnych podmienok vrátane mŕtvice, epilepsie a traumy CNS absorpcia Glu zlyháva a Glu sa akumuluje pri receptore, čo vedie k trvalej excitácii elektrochemickej aktivity, ktorá vedie k umieraniu neurónov, ktoré majú Glu receptory. Mnohé neuróny v CNS majú Glu receptory, takže excitotoxicita môže spôsobiť rozsiahle poškodenie CNS.

K akútnemu poškodeniu excitotoxicitou môže dôjsť v dôsledku ischemických príhod, hypoxických príhod, traumy mozgu alebo miechy, istých typov potravinových otráv, ktoré zahŕňajú excitotoxický jed, napríklad kyselinu domovú, a záchvatom sprostredkovanej degenerácie neurónov, ktorá môže byť dôsledkom pretrvávajúcej aktivity epileptických záchvatov (status epilepticus). Veľké množstvo údajov implikuje receptor NMDA ako jeden receptorový podtyp, cez ktorý Glu sprostredkuje podstatnú mieru poškodenia CNS, a je overené, že antagonisti NMDA sú účinní pri ochrane neurónov CNS proti excitotoxickej degenerácii pri týchto syndrómoch akútneho poškodenia CNS (Choi (1988); Olney (1990)).

Popri neurónovom poškodení spôsobenom akútnymi atakmi môže nadmerná aktivácia Glu receptorov prispieť aj k postupnejším neurodegeneratívnym procesom vedúcim k umieraniu buniek pri rôznych chronických neurodegeneratívnych chorobách vrátane Alzheimerovej choroby, amyotrofickej laterálnej sklerózy, AIDS demencie, Parkinsonovej choroby a Huntingtonovej choroby (Olney (1990)). Všeobecne sa predpokladá, že antagonisti NMDA sa môžu ukázať ako užitoční pri terapeutickom manažmente takých chronických chorôb.

V osemdesiatych rokoch sa zistilo, že PCP (známy aj ako „anjelský prach) pôsobí ako „miesto rozpoznávania PCP“ v rámci iónového kanála NMDA Glu receptora. PCP pôsobí ako nekompetitívny antagonista, ktorý blokuje tok iónov cez iónový kanál NMDA. Nedávnejšie sa zistilo, že liečivá, ktoré pôsobia na miesto PCP ako nekompetitívni antagonisti NMDA, budú mať pravdepodobne psychotomimetické vedľajšie účinky. Ďalej sa teraz uznáva, že istí kompetitívni a nekompetitívni antagonisti NMDA môžu spôsobovať podobné patomorfologické účinky v potkaňom .mozgu (Olney et. al., (1991); Hargreaves et. al., (1993)).Také zlúčeniny majú aj psychotomimetické účinky u ľudí (Kristensen et. al., (1992); Herrling (1994); Grotta (1994)).

Miesto viažuce glycín v komplexe receptora NMDA je odlíšiteľné od miest viazania Glu a PCP. Nedávno sa tiež zistilo, že receptory NMDA sa vyskytujú ako niekoľko podtypov, ktoré sa vyznačujú diferenciálnymi vlastnosťami miesta viažuceho glycín v receptore. Mnohé zlúčeniny, ktoré sa viažu na glycínovom mieste receptora NMDA, sú opísané v patentoch USA 5,604,227; 5,733,910; 5,599,814; 5,593,133; 5,744,471; 5,837,705 a 6,103,721.

Podstata vynálezu

Teraz sa zistilo, že istá zlúčenina, ktorá vykazuje vlastnosť viazania sa na glycínové miesto receptora NMDA, má využitie pri zmierňovaní bolesti a najmä pri zmierňovaní neuropatickej bolesti.

Preto v rámci jedného aspektu vynález poskytuje zlúčeninu 7-chlór-4hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-1,2,5,10-tetrahydropyridazino[4,5-Ď]chinolín-1,10dión so štruktúrnym vzorcom I:

V rámci ďalšieho aspektu vynález poskytuje použitie zlúčeniny na báze chinolínu štruktúrneho vzorca I na výrobu liečiva na zmiernenie bolesti.

Vyníález sa ďalej týka farmaceutickej kompozície obsahujúcej zlúčeninu štruktúrneho vzorca I ako aktívnu zložku spolu s jedným alebo. viacerými farmaceutický prijateľnými prísadami, pričom dávková forma obsahuje zlúčeninu štruktúrneho vzorca I v množstve účinnom na zmiernenie bolesti.

V rámci ďalšieho uskutočnenia použitie zahŕňa viazanie zlúčeniny podľa vynálezu na glycínové miesto receptora NMDA u teplokrvného živočícha, napríklad človeka, aby sa priaznivo inhibovala aktivita receptora NMDA.

Ďalšími aspektmi vynálezu sú farmaceutické kompozície, ktoré obsahujú zlúčeninu štruktúrneho vzorca I, a použitie zlúčeniny štruktúrneho vzorca I na prípravu liečiv a farmaceutických kompozícií.

Podrobný opis vynálezu

Vynález poskytuje zlúčeninu, 7-chlór-4-hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-

1,2,5,10-tetrahydropyridazino[4,5-Ď]chinolín-1,10-dión, jej farmaceutický prijateľné soli, spôsoby prípravy tejto zlúčeniny a jej solí, farmaceutické kompozície obsahujúce túto zlúčeninu alebo jej soli a metódy používania zlúčeniny, solí a farmaceutických kompozícií.

Medzi vhodné farmaceutický prijateľné soli zlúčenín podľa vynálezu patria kyselinové adičné soli ako metánsulfonát, fumarát, hydrochlorid, hydrobromid, citrát, tris(hydroxymetyl)aminometán, maleát a soli tvorené s kyselinou fosforečnou a sírovou. V iných uskutočneniach sú vhodnými soľami soli s bázami, napríklad soli alkalických kovov, napríklad sodné soli alebo soli kovov alkalických zemín, napríklad vápenaté alebo horečnaté, soli s organickými amínmi ako trietylamín, morfolín, /V-metylpiperidín, /V-etylpiperidín, prokaín, dibenzylamín, cholín, N,Ndibenzyletylamín, alebo s aminokyselinami ako lyzín.

Pri použití zlúčeniny podľa vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľnej soli v terapeutickej liečbe, ktorá môže zahŕňať profylaktickú liečbu bolesti u cicavcov, ktorými môžu byť ľudia, možno zlúčeninu formulovať podľa štandardnej farmaceutickej praxe ako farmaceutickú kompozíciu.

Vhodné farmaceutické kompozície, ktoré obsahujú zlúčeninu podľa vynálezu, možno podávať konvenčnými spôsobmi, napríklad orálnym, lokálnym, parenterálnym, bukálnym, nazálnym, vaginálnym alebo rektálnym podaním alebo inhaláciou. Na tieto účely môže byť zlúčenina podľa vynálezu formulovaná spôsobmi známymi v danej oblasti techniky vo forme napríklad tabliet, kapslí, vodných alebo olejových roztokov, suspenzií, emulzií, krémov, mastí, gélov, nazálnych sprejov, supozitórií, jemne mletých práškov alebo aerosólov na inhaláciu a na parenterálne použitie (vrátane intravenózneho, intramuskulárneho alebo infúziou) vo forme sterilných vodných alebo olejových roztokov alebo suspenzii alebo sterilných emulzií. Výhodnou cestou podania je orálne podanie tabletou alebo kapsľou.

Popri zlúčenine podľa predloženého vynálezu môže farmaceutická kompozícia podľa tohto vynálezu obsahovať aj jeden alebo viacero farmakologicky aktívnych prostriedkov, alebo sa taká farmaceutická kompozícia môže súbežne alebo postupne podávať spolu s jedným alebo viacerými ďalšími farmakologicky aktívnymi prostriedkami.

Farmaceutické kompozície podľa tohto vynálezu sa za normálnych okolností budú podávať tak, aby subjekt dostal dennú dávku účinnú na zmiernenie bolesti. Dennú dávku možno podať v rozdelených dávkach podľa potreby, pričom presné množstvo podanej zlúčeniny a cesta podania bude závisieť od hmotnosti, veku a pohlavia liečeného pacienta a od konkrétneho liečeného chorobného stavu podľa zásad známych v danej oblasti. Výhodným dávkovým režimom je podávanie raz denne.

Ďalšie uskutočnenie vynálezu poskytuje farmaceutickú kompozíciu, ktorá obsahuje zlúčeninu podľa vynálezu s významom tu definovaným alebo jej farmaceutický prijateľnú soľ v spojení s farmaceutický prijateľnou prísadou, napríklad vehikulom alebo nosičom.

Ďalšie uskutočnenie vynálezu poskytuje použitie zlúčeniny podľa vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľnej soli pri výrobe liečiva užitočného pri viazaní na glycínové miesto receptora NMDA u teplokrvného živočícha, napríklad človeka.

Ďalšie uskutočnenie vynálezu poskytuje spôsob viazania zlúčeniny podľa vynálezu na glycínové miesto NMDA receptora teplokrvného živočícha, napríklad človeka s potrebou liečby bolesti, ktorý spôsob zahŕňa podanie účinného množstva zlúčeniny štruktúrneho vzorca I alebo jej farmaceutický prijateľnej soli tomuto živočíchovi.

Definície:

Vo všeobecnosti v spôsoboch, postupoch a príkladoch tu opísaných:

nakoncentrovania sa uskutočnili rotačným odparovaním za zníženého tlaku;

operácie sa uskutočnili pri teplote prostredia, ktorá je v intervale 18 - 26 °C a pod dusíkovou atmosférou;

stĺpcová chromatografia (flash postupom) sa uskutočnila na oxide kremičitom Merck Kieselgel (Art. 9385), ak nie je uvedené inak;

výťažky sú uvedené len na ilustráciu a nemusia byť nutne maximálne dosiahnuteľnými výťažkami;

štruktúry koncových produktov vzorca I sa vo všeobecnosti potvrdili pomocou techník NMR a hmotnostnej spektroskopie. Protónové magnetické rezonančné spektrá sa určili v DMSO-de, ak nie je uvedené inak, pomocou spektrometra Varian Gemini 2000 pracujúceho pri sile poľa 300 MHz; chemické posuny sú uvedené v ppm nadol od tetrametylsilánu ako interného štandardu (stupnica δ) a multiplicita píkov je uvedená nasledovne: s, singlet; bs, široký singlet; d, dublet; AB alebo dd dublet dubletov; t, triplet, dt, dublet tripletov, m, multiplet; bm, široký multiplet. Údaje hmotnostnej spektroskopie s bombardovaním rýchlymi atómami (FAB - fast atóm bombardment) sa získali pomocou spektrometra Platform (dodáva firma Micromass) v elektrosprejovom režime a zaznamenali sa buď údaje pre kladný ión alebo záporný ión. V tejto prihláške sa udáva (M+H)⁺;

intermediáty vo všeobecnosti neboli plne charakterizované a čistota sa vo všeobecnosti vyhodnotila na základe spektrálnej (MS) alebo NMR analýzy.

Nasledujúce skratky a definície majú nasledujúce významy:

CDCh je deuterovaný chloroform;

CMC je 1-cyklohexyl-3-(2-morfolinoetyl)karbodiimid meto-p-toluénsulfonát;

DCM je dichlórmetán;

DCU je dicyklohexylmočovina;

DHC je 1,3-dicyklohexylkarbodiimid; DMAP je 4-(dimetylamino)pyridín;

DMF je /V./V-dimetylformamid;

DMSO je dimetylsulfoxid;

m/s je hmotnostné spektroskopia;

NMP je N-metylpyrolidinón;

NMR	je nukleárna magnetická rezonancia;
p.o.	je per os,
THF	je tetrahydrofurán a
t.i.d.	je trikrát denne.

Tu opísané príklady atesty sú určené na ilustrovanie ale nie obmedzenie rozsahu vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Zlúčeninu podľa vynálezu, 7-chlór-4-hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-

1,2,5,10-tetrahydropyridazino[4,5-b]chinolín-1,10-dión, možno pripraviť nasledujúcim postupom:

2-Chlór-4-metylfenylhydrazín hydrochlorid

Suspenzia 2-chlór-4-metylanilínu (10,1 ml, 11,63 g, 82,1 mmol) v 64 ml vody a 60 ml 12 N HCI sa ochladila na -5 °C (interná teplota) a miešala sa mechanickým miešadlom. V priebehu 30 minút sa pridal roztok dusitanu sodného (8,26 g, 119,7 mmol) v 56 ml vody. Roztok sa sčasti vyčíril, ale určité množstvo tuhej fázy sa zachovalo. Zmes sa miešala pri -5 °C 20 minút a potom sa ochladila na -10 °C. V priebehu 30 minút sa po kvapkách pridal roztok dihydrátu chloridu cínatého (53,60 g, 237,6 mmol) v 36 ml 12 N HCI, pričom sa udržiavala interná teplota -5 až -10 °C. Výsledná ružovohnedá zmes sa miešala pri -5 až-10 °C 2 hodiny a potom sa prefiltrovala cez vychladený sklený lievik s fritou. Oddelená tuhá látka sa premyla studeným 1 % etanolom v éteri (100 ml) a potom studeným éterom (500 ml) a vysušila sa na vzduchu v priebehu 30 minút. Po vysušení vo vákuu sa získal požadovaný produkt vo forme veľmi svetložltej kryštalickej tuhej látky (7,76 g, 49 %). ¹H NMR δ (300 MHz, CDCI₃) δ 10,09 (bs, 2 H), 7,89 (s, 1 H), 7,25 (d, 1 H, J_m = 1,2 Hz), 7,13 (dd, 1 H, J_Q = 8,4 Hz, = 1,2 Hz), 7,02 (d, 1 H, J_o = 8,4 Hz), 2,24 (s, 3 H); MS (Cl) m/z 157/159.

(ferc-Butoxy)-N-[(2-chlór-4-rnetylfenyl)amino]karboxamid

Suspenzia 2-chlór-4-metylfenylhydrazín hydrochloridu (7,74 g, 40,09 mmol) v 95 ml nasýteného vodného NaHCO₃ sa miešala 10 minút a potom sa pridal tuhý K₂CO₃ (9,45 g, 68,37 mmol). Získaná svetložltá suspenzia sa miešala 10 minút. V priebehu 5 minút sa pridal roztok di-ŕ-butyldikarbonátu (12,97 g, 46,12 mmol) v 195 ml THF a získaná dvojfázová zmes sa intenzívne miešala 3 hodiny. Reakčná zmes sa rozdelila a vodná vrstva sa extrahovala éterom (5 x 25 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli destilovanou vodou (2 x 75 ml), vysušili sa nad MgSO₄ a nakoncentrovali sa za zníženého tlaku. Vysušením vo vákuu sa získal svetlooranžový olej (14,07 g). Táto látka sa vyčistila flash chromatografiou na silikagéle použitím zmesi éteru a hexánov 10 : 90 ako eluentu. Produkt sa získal vo forme svetložltého oleja, ktorý pri státí stuhol (9,92 g, 96 %). ¹H NMR (300 MHz, CDCh) δ 8,88 (s, 1 H), 7,15 (s, 1 H), 7,09 (d, 1 H, J_m = 1,2 Hz), 6,97 (d, 1 H, J_o =

8,1 Hz ), 6,64 (d, 1 H, J_o = 8,1 Hz), 2,18 (s, 3 H), 1,41 (s, 9 H); MS (Cl) m/z 279/281.

Dimetyl 7-chlór-4-hyd,roxychinolín-2,3-dikarboxylát:

Miešaná zmes metyl 2-amino-4-chlórbenzoátu (2,50 g, 13,5 mmol) a dimetyl acetyléndikarboxylátu (2,05 g, 14,4 mmol) v ŕerc-butanole (22 ml) sa refluxovala 7 hodín pod dusíkovou atmosférou. Po pridaní ďalšieho dimetyl acetyléndikarboxylátu (1,16 g, 8,13 mmol) a refluxovaní ďalších 2,5 hodiny sa reakcia nechala vychladnúť na teplotu miestnosti a naraz sa pridal ŕerc-butoxid draselný (1,56 g, 13,9 mmol). Vytvorila sa zrazenina a získaná zmes sa refluxovala

1,5 hodiny. Zmes sa ochladila na laboratórnu teplotu a prefiltrovala, aby sa oddelili tuhé látky, ktoré sa premyli ŕerc-butanolom a éterom. Tuhé látky sa rozpustili vo vode a okyslili 1 N kyselinou sírovou, čím sa vytvorila zrazenina. Získaná zmes sa extrahovala pomocou dichlórmetánu a spojené extrakty sa premyli roztokom chloridu sodného a vodou, vysušili nad MgSO₄, prefiltrovali a nakoncentrovali, čím sa získala zelená tuhá látka. Rekryštalizáciou tejto látky z metanolu sa získala titulná zlúčenina (1,15 g, 47 %) vo forme belavej tuhej látky, t. t. 232 - 233 °C; MS (Cl): 296 (M+H). Analýza pre Ci₃H₁₀CINO₅: Vypočítané: C, 52,81; H, 3,41; N, 4,74; nájdené: C, 52,75; H, 3,47; N, 4,69.

Kyselina 3-karbometoxy-7-chlór-4-hydroxychinolín-2-karboxylová:

Do miešanej suspenzie dimetyl 7-chlór-4-hydroxychinolín-2,3-dikarboxylátu (1,0 g, 3,38 mmol) vo vode (20 ml) sa pridal vodný roztok hydroxidu sodného (0,27 g, 6,75 mmol). Pri pridávaní sa suspenzia rozpustila. Reakčná zmes sa zahrievala na 60 °C 1 hodinu. Po uplynutí tohto času sa reakčná zmes ochladila na laboratórnu teplotu a okyslila sa koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou. Produkt sa potom extrahoval do dietyléteru a etylacetátu. Organické extrakty sa vysušili nad MgSO₄, prefiltrovali a nakoncentrovali za zníženého tlaku, čím sa získala titulná zlúčenina vo forme tuhej látky (900 mg). Táto látka sa vyčistila rekryštalizáciou v systéme etylacetát/hexán, čím sa získala titulná zlúčenina (571 mg, 60 %) vo forme bielej tuhej látky s 1.1. 296 °C (rozklad); MS (Cl) = 238 (M+H). Analýza pre Ci₂H₈NO₅CI . 0,45 CH₃CO₂CH₂CH₃.0,10 H₂O: Vypočítané: C, 51,30; H, 3,68; N, 4,34; nájdené: C, 51,28; H, 3,62; N, 3,97. ¹H NMR 8,22 (d, J = 8,7 Hz, 1 H), 7,92 (d, J = 1,8 Hz, 1 H), 7,28 (dd, J = 8,7, 1,8 Hz, 1 H), 3,90 (s, 3H).

3-Karbometoxy-2-pyrolidinokarbamid-7-chlór-4-hydroxychinolín:

Do suspenzie kyseliny 3-karbometoxy-7-chlór-4-hydroxychinolín-2karboxylovej (2,25 g, 8,0 mmol) v THF (20 ml) pri laboratórnej teplote pod atmosférou N₂ sa pridal dicyklohexylkarbodiimid (1,65 g, 8,0 mmol) a pyrolidín (0,596 g, 8,4 mmol). Reakčná zmes sa miešala pri laboratórnej teplote 15 hodín, po čom sa močovina vzniknutá ako vedľajší produkt odstránila filtráciou. Požadovaný produkt sa vyčistil stĺpcovou flash chromatografiou pomocou 5 % metanolu v chloroforme, čím sa získala titulná zlúčenina (2,52 g, 94,3 %) vo forme hnedastej tuhej látky st. t. = 215 °C; MS (Cl): 335 (M+H). 300 MHz ¹H NMR (DMSO-de): 8,12 (d, J = 8,7 Hz, 1H), 7,60 (d, 1H, J = 1,8 Hz), 7,47 (dd, 1H, J = 8,8, 2,0 Hz), 3,69 (s, 3H), 3,40-3,49 (m, 2H), 3,27-3,33 (m, 2H), 1,80-1,96 (m, 4H).

Kyselina 7-chlór-4-oxo-2-(pyrolidinylkarbonyl)hydrochinolín-3-karboxylová:

Do suspenzie 3-karbometoxy-2-pyrolidinokarbamid-7-chlór-4-hydroxychinolínu (2,52 g, 7,5 mmol) v deionizovanej vode (40 ml) sa po kvapkách pridal vodný roztok (20 ml) hydroxidu draselného (882 mg, 15,75 mmol). Po skončení pridávania sa reakčná zmes zahriala na 60 °C. Po 3 hodinách sa reakčná zmes prefiltrovala, čim sa odstránilo malé množstvo nerozpustného materiálu. Filtrát sa potom okyslil na pH = 1, čím sa vytvorila biela zrazenina. Táto tuhá látka sa izolovala vákuovou filtráciou, premyla sa vodou a vysušila pri 30 °C vo vákuu v priebehu 16 hodín. Takto sa získala titulná zlúčenina (1,5 g, 64 %) vo forme bielej tuhej látky s t. t. = 225 - 228 °C; MS (Cl): 321 (M+H). 300 MHz ¹H NMR (DMSOd₆): 8,28 (d, J = 8,8 Hz, 1H), 7,77 (s, 1H), 7,64 (d, 1H, J = 8,7), 3,52-3,57 (m, 2H), 3,17-3,19 (m, 2H), 1,83-1,98 (m, 4H).

N-[(terc-butoxy)karbonylamino][7-chlór-4-oxo-2-(pyrolidinylkarbonyl)(3hydrochinolyl)1-N-(2-chlór-4-metylfenyl)karboxamid

Do miešanej suspenzie kyseliny 7-chlór-4-oxo-2-(pyrolidinylkarbonyl)hydrochinolín-3-karboxylovej (14,57 g, 45,43 mmol) v bezvodom THF (300 ml) pod dusíkom sa pridal 1-cyklohexyl-3-(2-morfolinoetyl)karbodiimid meto-ptoluénsulfonát (CMC, 34,89 g, 82,37 mmol). Biela suspenzia sa okamžite zmenila na jasnožltú. Pridal sa (ŕerc-butoxy)-N-[(2-chlór-4-metylfenyl)amino]karboxamid (13,89 g, 54,10 mmol) v tuhej forme apo ňom 50 ml bezvodého THF. Jasnožltá reakčná zmes sa miešala pri laboratórnej teplote 22 hodín. Do reakčnej zmesi sa pridala druhá dávka CMC (16,77 g, 39,59 mmol). Po 2,5 hodine pri laboratórnej teplote sa reakčná zmes 5,5 hodiny zahrievala na 60 °C. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa reakčná zmes prefiltrovala a oddelená tuhá látka sa premyla THF. Filtrát a extrakty sa nakoncentrovali a vysušili za zníženého tlaku, čím sa získala svetložltá pena. Materiál sa rozpustil v dichlórmetáne (400 ml), premyl sa destilovanou vodou (2 x 150 ml) a extrahoval sa 10% NaHCC>3 (2 x 500 ml). Organická vrstva sa vysušila nad Na2SO₄, nakoncentrovala sa a vysušila za zníženého tlaku, čím sa získala svetlohnedá pena. Táto látka sa vysušila flash chromatografiou na silikagéle použitím gradientu 95:5 až 85:15 chloroformu v metanole ako eluentu, čím sa získalo 15,42 g (61 %) požadovaného produktu vo forme bielej tuhej látky. ¹H NMR (300 MHz, DMSO, de) δ 13,03 (bs, 1 H), 9,19 (bs, 1 H), 8,25 (d, 1 H, J_o = 8,7 Hz), 7,68 (d, 1 H, J_m = 1,8 Hz), 7,54 (dd, 1 H, J_o = 8,7 Hz, J_m = 1,8 Hz), 7,50 (d, 1 H, J_m = 1,8 Hz), 7,45 (d, 1 H, J_o = 7,8 Hz), 6,81 (d, 1 H, Jo = 7,8 Hz), 3,47 (m, 4 H), 2,34 (s, 3 H), 1,90 (m, 4 H), 1,40 (s, 9 H); MS (-CI) m/z 559/561.

7-Chlór-4-hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-1,2,5,10-tetrahydropyridazino[4,5b]chinolín-1,10-dión

Do miešanej suspenzie N-[(ferc-butoxy)karbonylamino][7-chlór-4-oxo-2(pyrolidinylkarbonyl)(3-hydrochinolyl)]-N-(2-chlór-4-metylfenyl)karboxamidu (21,16 g, 37,82 mmol) v 900 ml bezvodého THF pod dusíkom sa pomaly pridala kyselina metánsulfónová (120,0 ml, 184,9 mmol). Získaný tmavožltý roztok sa miešal pri laboratórnej teplote 18 hodín. Roztok sa vylial do 7 I vody, miešal sa 3 hodiny a prefiltroval sa, čím sa získala svetložltá tuhá látka. Na túto tuhú látku sa pôsobilo ultrazvukom v metanole, izolovala sa filtráciou a vysušila sa za zníženého tlaku (30 mm) pri 40 °C, čím sa získal produkt vo forme bielej tuhej látky (12,93 g, 88 %). ¹H NMR (300 MHz, DMSO, d₆) δ 12,90 (bs, 1 H), 12,10 (bs, 1 H), 8,16 (d, 1 H, J_Q = 8,7 Hz), 8,07 (d, 1 H, J_m = 1,8 Hz), 7,47 (dd, 1 H, J_o = 8,7 Hz, J_m = 1,8 Hz), 7,47 (d, 1 H, J_m = 1,2 Hz), 7,42 (d, 1H, J_o = 8,1 Hz), 7,29 (dd, 1 H, J_o = 8,1 Hz, J_m = 1,2 Hz),

2,38 (s, 3 H); MS (Cl) m/z 388/390/392. Vypočítané pre CigHuCfcNaCU: C, 55,69; H, 2,86; N, 10,82. Nájdené: C, 55,78; H, 2,89; N, 10,79.

Príklad 2

7-chlór-4-hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-1,2,5,10-tetrahydropyridazino[4,5b]chinolín-1,10-dión, cholínová soľ

K suspenzii 7-chlór-4-hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-1,2,5,10-tetrahydropyridazín[4,5-b]chinolín-1,10-diónu (753 mg, 1,94 mmol) v metanole (50 ml) sa pridal cholín hydroxid (550 ml 45 % roztoku v metanole, 1,94 mmol). Väčšina tuhej látky sa okamžite rozpustila a zmes sa ožarovala ultrazvukom 10 minút, aby sa rozpustil aj zvyšok. Roztok sa prefiltroval cez 0,2 mikrónový nylonový striekačkový filter. Roztok sa odparil na rotačnej odparke na 1,01 g (>100 %) žltej tuhej látky. Táto tuhá látka sa rekryštalizovala z refluxujúceho etanolu (25 ml) a roztok sa nechal pomaly kryštalizovať bez pohybu. Po približne 2 hodinách sa kryštály oddelili vákuovou filtráciou. Žltá tuhá látka sa vysušila na vzduchu, čím sa získalo (696 mg, 73 %) titulnej zlúčeniny, ktorá sa rekryštalizovala z refluxujúceho etanolu (20 ml). V priebehu 16 hodín sa nechala vykryštalizovať tuhá látka, ktorá sa jemne zoškrabala z banky, oddelila sa vákuovou filtráciou a premyla etanolom (2x3 ml), čím sa získalo 500 mg titulnej zlúčeniny, z ktorej sa vysušením pri 100 mTorr pri °C v priebehu troch dní získalo 480 mg titulnej zlúčeniny (50 %). t. t. 239,5240,5 °C (rozklad); ¹H NMR (300 MHz, DMSO-de) δ 8,12-8,09 (2H, m); 7,34-7,17 (4H, m); 3,86-3,80 (2H, m); 3,39 (2H, t, 7= 5,25 Hz); 3,09 (9H, s); 2,35 (3H, s);

vypočítané pre Ci₈HioN₃03CÍ2 . 1,0 C₅H₁₄NO . 0,6 H₂O: C, 55,01; H, 5,06; N, 11,16;

nájdené: C, 55,04, 54,75; H, 4,86, 4,86; N, 11,05,11,07.

Biologické funkčné testy

Test A: Inhibícia viazania [³H]-MDL105,519:

Membrány potkanieho mozgu: Membrány potkanieho mozgu použité v experimentoch sa získali od Analytical Biological Services Inc. a boli pripravené v zásade podľa metódy B. M. Barón et al., J. Pharmacol. Exp. Ther. 250, 162 (1989). Čerstvé mozgové tkanivo obsahujúce mozgovú kôru a hipokampus zo samcov potkana Sprague Dawley sa homogenizovalo v 0,32 M sacharóze a centrifugovalo pri nízkej rýchlosti, aby sa oddelili bunkové membrány od iných bunkových komponentov. Membrány sa premyli 3 krát deionizovanou vodou a potom sa na ne pôsobilo 0,04 % Triton X-100. Nakoniec sa membrány premyli šesťkrát v 50 mM Tris citrátovom tlmivom roztoku, pH 7,4, a zmrazili sa pri -80 °C až do použitia.

[³H]MDL 105,519 (72 Ci/mmol) bol kúpený od firmy Amersham. Studený MDL105,519 bol kúpený od firmy Sigma/RBI. Testy viazania sa uskutočnili v zásade podľa protokolu B. M. Barón et al., J. Pharmacol. Exp. Ther. 279, 62 (1996), nasledovne. V deň experimentu sa mozgové membrány rozmrazili pri laboratórnej teplote a suspendovali sa v 50 mM tris acetátovom tlmivom roztoku s pH 7,4 („TAB“). Na kompetitívne viazanie sa použilo sedemdesiatpäť mikrogramov na mililiter proteínu (pomocou farbiva BioRad). Experimenty sa uskutočnili pomocou 96-jamkových platničiek. Membrány sa inkubovali s 20 μΙ zlúčenín rôznych koncentrácií a 1,2 nM [³H]MDL105,519 v priebehu 30 minút pri laboratórnej teplote v celkovom objeme 250 μΙ. Nešpecifické viazanie sa určilo pomocou 100 μΜ neoznačeného MDL105,519. Neoznačený MDL105.519 a zlúčeniny sa rozpustili ako 12,5 mM zásobné roztoky v DMSO. Konečná koncentrácia DMSO v každej jamke sa udržiavala pod 1 %, čo bola koncentrácia, ktorá sa ukázala ako neovplyvňujúca výsledky viazania. Po inkubácii sa neviazaný [³H]MDL105,519 odstránil filtráciou na platničkách GF/B Unifilter pomocou zberača Packard. Filtre sa premyli štyrikrát ľadovo studeným TAB (celkovo 1,2 ml tlmivého roztoku). Platničky sa vysušili cez noc pri laboratórnej teplote a viazaná rádioaktivita sa zmerala na prístroji Packard TopCount po pridaní 45 μΙ na jamku MICROSCINT O. Potencia zlúčeniny je vyjadrená ako Ki a výsledky boli vypočítané pomocou tabuľkového procesora Microsoft Excel a programu GraphPad Prizm.

Membrány ľudského mozgu: Membrány ľudského mozgu sa získali od Analytical Biological Services Inc. a testy sa uskutočnili podľa opisu pre potkanie membrány.

Test B: Formalínový test:

Formalínový test testuje inhibičné účinky orálne podávaných zlúčenín na formalínom indukované nocicepčné správanie u potkanov (D. Dubuisson, et al., Pain 4, 161-174 (1977); H. Wheeleŕ-Aceto et al., Psychopharmacology 104, 35-44 (1991); T. J. Coderre, et al., Pain 54, 43-50 (1993)). V tomto teste sa pozorujú dve odlišné fázy formalínom indukovaného správania. K reakcii prvej fázy spôsobenej akútnou nocicepciou na škodlivú chemikáliu (formalín) injektovanú do labky dochádza medzi 0 až 5 minútami. Potom nasleduje obdobie pokoja 5 až 15 minút po injekcii. Po období pokoja nastáva reakcia druhej fázy spôsobená senzibilizáciou centrálnych neurónov vdorzálnom rohu, ktorá začína po 15 minútach a trvá až do 60 minút. Centrálna senzibilizácia zosilňuje škodlivý aferentný vstup spôsobujúc silnejší nával bolesti prenášaný do mozgu. Inhibícia reakcie druhej fázy indikuje miechový mechanizmus pôsobenia liečiva.

Postup formalínového testu je nasledovný: samce potkanov sa umiestnia do plexisklovej komory a pozorujú sa 30 - 45 min, aby sa pozorovala ich základná aktivita. Viacerým skupinám zvierat sa buď podá vehikulum alebo rôzne dávky testovanej zlúčeniny. Zvieratám sa podá dávka 3 hodiny pred injekciou formalínu do zadnej labky (pod dorzálnu kožu) s 0,05 ml sterilného 1 % formalínu. Počet myknutí labky (reakcií) počas prvej fázy (0-5 min) a druhej fázy (20 - 35 min) sa skóruje a zaznamenáva. Reakcia myknutia sa porovnáva so stredným skóre kontrolnej skupiny, ktorej sa podal fyziologický roztok, a počíta sa ako percento inhibície. ED50 je dávka zlúčeniny, ktorá dáva 50 % inhibiciu nocicepčnej reakcie.

% inhibicie nocicepčnej =100 x reakcie (počet reakcií v skupine ošetrenej vehikulom - počet reakcií v skupine ošetrenej zlúčeninou)_____________ (počet reakcií v skupine ošetrenej vehikulom)

Na štatistickú analýzu s cieľom určiť signifikantnosť účinkov zlúčenín sa použil Študentov t-test. Zlúčeniny sa považujú za aktívne na základe svojej schopnosti inhibovať reakciu myknutia.

Test C: Model neuropatickej bolesti (chronické konštrikčné poškodenie):

Test chronického konštrikčného poškodenia (CCI) je modelom pre neuropatickú bolesť spojenú s nervovým poškodením, ktoré môže byť priamym dôsledkom traumy a kompresie, alebo nepriamym dôsledkom širokého radu chorôb ako infekcia, rakovina, metabolické stavy, toxíny, nutričné nedostatočnosti, imunologická dysfunkcia a muskuloskeletálne zmeny. V modeli sa produkuje unilaterálna periférna hyperalgézia u potkanov ligáciou nervov (G.J. Bennett, et al., Pain33, 87-107 (1988)).

Potkany Sprague-Dawley (250 - 350 g) sa anestetizujú pentobarbitalom sodným a spoločný bedrový nerv sa exponuje na úrovni stredu stehna tupým oddelením cez biceps femoris. Úsek nervu (približne 7 mm) proximálne k bedrovej trifurkácii sa uvoľní od tkaniva a liguje sa v štyroch pozíciách chrómovou črevovou sutúrou. Sutúra sa uviaže s asi 1 mm medzerami medzi ligatúrami. Incízia sa uzavrie vo vrstvách a zvieratá sa nechajú zotaviť. Tepelná hyperalgézia sa meria pomocou testu odťahovania labky (K. Hargreaves, et al., Pain 32, 77-88 (1988)). Pri teste sa zvieratá nechajú zvyknúť na vyvýšenú sklenenú podlahu. Zdroj žiarivého tepla sa zamieri na stred chodidla zadnej labky (oblasť bedrového nervu) cez sklenenú podlahu s 20 sekundovým limitom, aby sa zabránilo poškodeniu pokožky. Zaznamenávajú sa latencie pre reflex odtiahnutia pri oboch zadných labkách.

Zranené labky s ligovanými nervami vykazujú kratšie latencie odtiahnutia labky v porovnaní s nezranenými alebo fiktívne operovanými labkami. Reakcie na testované zlúčeniny sa vyhodnocujú v rôznych časoch po orálnom podaní, aby sa určil nástup a trvanie účinku zlúčeniny. Štúdie dávok a odoziev sa uskutočňujú s viacerými skupinami potkanov CCI s orálnymi dávkami buď vehikula alebo testovanej zlúčeniny trikrát denne počas 5 dní. Latencie odtiahnutia labky sa merajú každý deň 10 min pred a 2 alebo 3 h po prvej dennej dávke. Účinnosť sa vypočíta ako stredné percento zníženia hyperalgézie v priebehu 5 dní podávania v porovnaní so skupinou, ktorej sa podávalo vehikulum. Potencie zlúčenín sa vyjadrujú ako minimálna účinná dávka (MED - minimum effective dose) v mg/kg/deň, ktorá dáva % zníženie hyperalgézie, ktoré je štatisticky významné, kde antihyperalgetický účinok sa určuje nasledovne:

(Stredná hodnota skupiny ošetrenej vehikulom _0/ .. . . . stredná hodnota skupiny ošetrenej zlúčeninou) ._nn o an i ypera gezie (stredná hodnota skupiny ošetrenej vehikulom) ^x

Analýza dát sa uskutočnila porovnaním viacerých stredných hodnôt (Dunnetov test).

Tabuľka 1 predstavuje výsledky z testov A, B a C pre zlúčeninu podľa vynálezu.

Tabuľka 1

Test:	Výsledok:
A: Afinita pre glycínové miesto NMDA (inhibícia viazania 3H-MDL-105519)	56 nM (potkaní mozog) 50 nM (ľudský mozog)
B: Účinnosť vo formalínovom modeli bolesti	ED50 ~ 100 mg/kg
C: CCI model neuropatickej bolesti, tepelná hyperalgézia	65 % anti-hyperalgézia pri MED < 2 mg/kg/d

Vo formalínovom modeli bolesti bola účinná dávka zlúčeniny podľa vynálezu, ktorá spôsobila 50 % zníženie citlivosti na bolestivý stimul, približne 100 mg/kg, ktorá dávka je porovnateľná s dávkou gabapentínu potrebnou na dosiahnutie podobného výsledku. V CCI modeli neuropatickej bolesti však bola minimálna účinná dávka zlúčeniny podľa vynálezu menej ako 2 mg/kg/deň, pričom sa dosiahla 65 % anti-hyperalgézia. Na porovnanie - na dosiahnutie približne 46 % antihyperalgézie je potrebných približne 90 mg/kg/deň gabapentínu.

Pri podaní intratekálnou injekciou zlúčenina podľa vynálezu inhibovala rozvoj správania/záchvatu indukovaného NMDA s ED₅₀ v hodnote 110 nmol.

Zlúčenina podľa vynálezu bola testovaná aj na viazanie na panel viac ako 80 nie NMDA receptorov. Zlúčenina nevykazovala žiadnu významnú interakciu so žiadnym testovaným receptorom iným ako receptorom NMDA.

Claims (6)

1. 7-Chlór-4-hydroxy-2-(2-chlór-4-metylfenyl)-1,2,5,10-tetrahydropyridazino[4,5b]chinolín-1,10-dión alebo jeho farmaceutický prijateľné soli.

2. Zlúčenina podľa nároku 1, kde uvedenou farmaceutický prijateľnou soľou je cholínová soľ.

3. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1 na výrobu liečiva na zmiernenie bolesti.

4. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 1 ako aktívnu zložku spolu s jednou alebo viacerými farmaceutický prijateľnými prísadami.

5. Použitie zlúčeniny podľa nároku 2 na výrobu liečiva na zmiernenie bolesti.

6. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 2 ako aktívnu zložku spolu s jednou alebo viacerými farmaceutický prijateľnými prísadami.