SK86497A3

SK86497A3 - Method of free centrifuging mineral fibers and device for carrying out this method

Info

Publication number: SK86497A3
Application number: SK864-97A
Authority: SK
Inventors: Alain Yang
Original assignee: Saint Gobain Isover
Priority date: 1995-11-06
Filing date: 1996-11-05
Publication date: 1998-03-04
Also published as: SI9620019A; AU7500396A; CN1056357C; NO972945D0; PL320853A1; ES2202482T3; ATE244210T1; CN1177339A; DE69628910D1; EP0801635B1; NO972945L; WO1997017305A1; EP0801635A1; CZ211297A3; IS4511A; EP0801635B2; JPH10512541A; ES2202482T5; AU718485B2

Description

SPÔSOB A ZARIADENIE NA VOĽNÉ ODSTREĎOVANIE MINERÁLNYCH

VLÁKIEN

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobov výroby minerálnych vlákien s vonkajším odstreďovaním alebo voľným odstreďovaním a predovšetkým sa týka fúkania určeného unášať vlákna a privádzať spojivo, ktoré ich navzájom spája.

Vynález sa týka spôsobov výroby minerálnej vlny, urče ej napríklad na to, aby slúžila ako základná hmota tepelne a/alebo zvukovo izolačných výrobkov. Konkrétnejšie sa vynález vzťahuje na zdokonalenie postupu zvlákňovania hmoty vyťahovateľnej s vysokou teplotou topenia, napríklad typu čadičového skla, vysokopecových strusiek alebo iných ekvivalentných materiálov, pri ktorom sa zvlákňovanej hmote, vylievanej v roztavenom stave na obvodový pás otočné poháňaných odstreďovacích kolies, udeľuje zrýchlenie, hmota sa od nich oddeľuje a mení sa sčasti na vlákna pôsobením odstredivej sily, pričom plynný prúd, vypúšťaný tangenciálne k obvodovému pásu kolies oddeľuje takto vytvárané vlákna a unáša ich k miestu ich prijímania.

Doterajší stav techniky

Postup zvlákňovania, ktorý bol vyššie stručne popísan^-, je známy napríklad z európskych patentových prihlášok EP59 152 a EP 192 725, sa nazýva výlučne voľné odstreďovanie, čo pripomína súčasne, že roztavené sklo sa nedelí na rad elementárnych pramienkov (vnútorné odstreďovanie), ani sa nepodrobuje vyťahovaniu plynom pomocou prúdu plynu so zvýšenou teplotou a rýchlosťou. Toto zvlákňovanie je veľmi užitočné, hlavne z dôvodov, že ako jediné môže byť použité v podmienkach, ktoré sú zaujímavé z ekonomického hľadiska s materiálmi, ako sú čadičové strusky, ktoré sa vyznačujú vyššími teplotami topenia, ako bežné sodnovápenaté sklá.

Pri zvlákňovaní sú vlákna dopravované mimo bezprostrednú blízkosť so zvlákňovacím strojom tangenciálnym plynným prúdom, vysielaným na obvode odstreďovacích kolies v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osami kolies.

6S9/B

Zrýchľovanie odstreďovacími kolesami udeľuje zvlákneným časticiam, stále prítomným medzi vláknami, rýchlosť dostatočnú na to, aby obvodový plynný prúd nemal významný účinok na dráhu týchto častíc, čo vedie k triedeniu s vláknami, ktoré sú naopak vychyľované v dôsledku ich menšej hustoty a menšej rýchlosti.

Vynález sa vzťahuje na zariadenie typu podobného tomu, aké je popísané v európskom patentovom spise EP-B 439 385. Toto zariadenie obsahuje rad odstreďovacích kolies, uložených v zostave, v ktorej sú ich obvodové plochy uvádzané do vzájomnej blízkosti a sú rýchlo otáčané motormi uloženými vedľa nich mimo zostavy tvorenej radom odstreďovacích kolies a poháňajúcimi uvedené kolesá prostredníctvom mechanických prevodových mechanizmov, uložených tak, že uvoľňuje oblasť uprostred radu odstreďovacích kolies. Dve kolesá, po sebe nasledujúce na dráhe zvlákňovaného materiálu, sa otáčajú v opačnom smere, pričom prívod roztaveného materiálu je uložený tak, že dochádza k vylievaniu tohto materiálu na prvé odstreďovacie koleso, pričom prvý fúkací mechanizmus vyvíja okoio radu odstreďovacích kolies plynný prúd, rovnobežný s osami otáčania týchto odstreďovacích kolies a druhý fúkací mechanizmus vyvíja pomocný plynný prúd, ležiaci s odstupom od odstreďovacích kolies a v podstate v rovnakom smere, ako hlavný plynný prúd.

Zariadenia vyššie uvedeného typu sú opatrené napájacími systémami kvapalného spojiva po sušení a/alebo polymerácii na mechanické kombinovanie vlákien medzi sebou a na tvorbu vláknitej rohože.

Chúlostivým problémom je rozdeľovanie spojiva vo vnútri rohože. Na rozdeľovanie spojiva a jeho rovnomerný rozptyl medzi vláknami boli navrhnuté rôzne postupy. Európsky patentový spis EP-B-59 152 tak navrhuje privádzať do stredu odstreďovacích kolies kvapalné spojivo, pričom sa necháva vypúšťať odstredivou silou z prstencovej štrbiny s určitým odstupom od obvodu kolesa. Takto vypúšťané kvapky sa radiálne stýkajú s vláknami, ktoré sú vrhané rovnobežne s osou kolesa. Tento systém je veľmi účinný, ale má svoje medze. Jednak nie je výťažok maximálny, t.j. percentuálny podiel skutočne použitého spojiva je podstatne nižší ako 100. Vlákna totiž nie sú vytvárané a vyťahované na celom obvode odstreďovacích kolies a zaberajú maximálne iba tri štvrtiny obvodu. Na zvyšnej štvrtine je vypustené spojivo, ktoré má iba malé vyhliadky stretnúť sa s vláknami. Inou medzou tohto postupu je to, že doba, po ktorú sa kvapka spojiva môže pravdepodobne stretnúť

699/B s jedným alebo viacerými vláknami, je veľmi krátka. Pretože obidva prúdy, t. j. prúd kvapiek spojiva a prúd vlákien, majú plošný tvar a sú vzájomne kolmé a tenké, zaberá oblasť, v ktorej sa pretínajú, veľmi malý objem. Vynález sa kladie za úlohu zlepšiť postup podľa EP-B-59 152.

Európsky patent EP-B-439 385 popisuje voľné odstreďovanie, v ktorom sa k hlavnému plynnému prúdu, vychádzajúcemu z kruhových štrbín, obklopujúcich aspoň čiastočne odstreďovacie kolesá, pripája pomocný plynný prúd, vychádzajúci hlavne z venca trysiek. Tento postup sa veľmi dobre hodí na presné riadenie podmienok dopravy vlákien smerom k prijímaciemu mechanizmu, čo má za následok zlepšenie kvality rohože zo získaných izolačných materiálov, a to z dvoch hľadísk: pokles podielu nezvláknených častíc a zvýšenie tepelného odporu. V tomto spise však nie je uvedený žiaden rozbor, pokiaľ ide o rozdelenie spojiva odstreďovaním z prstencovej štrbiny na bočnej prednej ploche odstreďovacieho kolesa. Vynález si klaGie za úlohu zlepšiť toto rozdeľovanie.

V stave techniky boli navrhnuté postupy na ovládanie rozdeľovania spojiva v rôznych vrstvách tvoriacich vláknitú rohož. Európska patentová prihláška EP-AI ¹

374 112 navrhuje pripojiť k zdroju spojiva uprostred rotorov kanály, umiestnené v určitých konkrétnych miestach, aby určité oblasti suspendovania tvoriacich sa vlákien, zodpovedajúce jednotlivým vrstvám rohože, dostávali určité množstvá alebo druhy spojiva, čo dovoľuje získať rôznorodé rozdelenie spojiva v rohoži, pričom určité vrstvy, hlavne vonkajšie plochy rohože, sú napríklad opatrené množstvom spojiva, zatiaľ čo ostatné plochy ako stredná časť, ho majú menej. Cieľ, ktorého dosiahnutie si kiadie vynález, je opačný, ako je cieľ EP-A-374 112, pretože sa tu jedná o čo najrovnomernejšie rozdeľovanie spojiva v celej hrúbke rohože.

Keď nie je rozdelenie spojiva v rohoži z minerálnych vlákien, vo forme horninových vlákien alebo sklených vlákien, rovnomerné, vedie toto k zhoršeniu kvality z obidvoch hľadísk, a to vizuálnej a mechanickej kvality.

Živice použité ako spojivá sú všeobecne farbené, čo poskytuje výrobkom každého výrobcu určitú farbu a dovoľuje okrem toho pri výrobe konštatovať, aké je rozdelenie spojiva medzi vláknami.

Keď nie je rozdelenie uspokojivé, sú na hotovej rohoži zjavné jasnejšie oblasti, zodpovedajúce nespájaným skupinám vlákien. Jedná sa o vzhľadovú chybu, ktorá by

699/B v určitých prípadoch mohla mať technické dôsledky: tam, kde je nedostatok spojiva značný, je súdržnosť vlákien nedostatočná a vzniká riziko, že sa bude rohož ľahšie delaminovať. Vynález si kladie za úlohu zlepšiť pravidelné rozdelenie spojiva v rohoži.

Podstata vynálezu

Vynález prináša spôsob výroby minerálnych vlákien, pri ktorom sa roztavený materiál vylieva na obvod odstred’ovacích kolies s v podstate vodorovnými osami, kde sa vlákna tvoria odstreďovaním a potom vrhajú v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osou, hlavným plynným prúdom, po aspoň časti obvodu kolies, pri ktorom sa vytvára mocný plynný prúd s v podstate rovnakým smerom ako hlavný plynný prúd a kvapalné spojivo sa vrhá na vlákna, pričom pomocný plynný prúd je tvorený jednotlivými prúdmi, z ktorých hlavne niektoré sú otáčavé prúdy.

Otáčavé prúdy značne zlepšujú rozdeľovanie spojiva, vychádzajúceho zo steny odstreďovacích kolies, na rohož, i v jej hrúbke, ako i štruktúru rohože.

S výhodou sú pomocné otáčavé plynné prúdy orientované zbiehavo vzhľadom k osiam rotorov.

Kvôli získaniu ešte lepšieho rozdeľovania vynález ďalej navrhuje, že sa spojivo zavádza vo vnútri hlavne niektorých z pomocných plynných prúdov. S výhodou sa však väčšia časť kvapalného spojiva zavádza v strede odstreďovacích kolies a rozdeľuje sa odstredivo, zatiaľ čo rádovo 30 % kvapalného spojiva sa zavádza zvnútra pomocných plynných prúdov a zvyšok stredom odstreďovacích kolies.

Vynález rovnako navrhuje zariadenie na vykonávanie vynálezu, a to zariadenie na výrobu minerálnych vlákien, obsahujúce odstreďovacie kolesá s v podstate vodorovnou osou, na ktorých obvod sa vylieva roztavený materiál, štrbinu na obvode kolies, ktorá je napájaná aspoň miestne prúdom plynu a trysky, rovnako napájané zdrojom plynu, uložené okolo štrbiny, a napájači systém spojiva uprostred odstreďovacích kolies na radiálne vrhanie spojiva, ktorého podstatou je, že hlavne určité z trysiek, uložených okolo štrbiny, obsahujú prívodné rúrky kvapalného spojiva.

699/B

Možno uviesť tri príklady vodidiel, a to závitovkové teleso, skrutkovnicová tyč alebo otáčavo poháňaná pohyblivá lopatka.

Ďalším znakom vynálezu je, že do vodidla pre otáča /é vedenie je vradená prívodná trubica spojiva.

Vynález rovnako navrhuje spôsob vytvárania minerálnych vlákien, pri ktorom sa roztavený materiál vylieva na odstred’ovacie kolesá s v podstate vodorovnými osami, kde vlákna sa vytvárajú odstreďovaním a potom vrhajú v smere v podstate rovnobežnom s osou, a to hlavným plynným prúdom, po aspoň časti obvodu kolies, pričom pomocný plynný prúd sa vytvára s v podstate rovnakým smerom ako hlavný plynný prúd a kvapalné spojivo sa vrhá na vlákna, pričom k prívodu spojiva dochádza hlavne do pomocného plynného prúdu. Prednostne k prívodu spojiva do pomocného plynného prúdu dochádza najmä pod zvlákňovacími odstreďovacími kolesami. Výhodné však pritom je, ak je väčšia časť spojiva privádzaná v strede odsíreďovacich kolies a je rozdeľovaná odstredivou silou. Hlavne je približne 30 % kvapalného spojiva privádzaných vo vnútri pomocných plynných prúdov a zvyšok stredom odstreďovacích kolies.

I

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr. 1 schému odstreďovacieho stroja na vonkajšie odstreďovanie podľa vynálezu, obr. 2 detail mechanizmu na rozdeľovanie spojiva, a obr. 3 ďalší detail takéhoto mechanizmu s kombináciou s fúkacím mechanizmom podľa vynálezu.

699/B

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zariadenie na výrobu minerálnych vlákien voľným odstreďovaním všeobecne obsahuje taviaci reaktor surovín, ktorý rozdeľuje jeden ' lebo viacero zvislých pramienkov roztavených sklenených surovín a jeden alebo viacero zvlákňovacích strojov, napájaných každý pramienkom, pričom stroje vytvárajú vlákna a kropia ich kvapalným spojivom. Vlákna sú prijímané na dopravnom páse a prechádzajú, keď je vytvorená rohož, pecou, v ktorej dochádza k tuhnutiu spojiva.

Taviacim reaktorom je najčastejšie kuplovňa, napájaná prírodnými horninami alebo priemyselnými produktmi, ako sú vysokopecové strusky. Kuplovňa vytvára sklo pri teplote rádovo 1 500 °C. Pramienok vyteká na zvlákňovací stroj z obr. 1, kde padá na prvé odstreďovacie koleso 1, odkiaľ je roztavená hmota vedená na koleso 2. Prvé koleso je, rovnako ako ostatné kolesá, obklopené na stroji 3 štrbinou, ktorou je vypúšťaný plyn. Slúži na chladenie kolesa 1- Časť tavenej hmoty, prijímanej kolesom 2, je odtrhávaná od jeho povrchu prúdom vzduchu, vystupujúcim zo štrbiny 4 a tvorí vlákna, ktoré sú vrhané v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osou odstreďovacieho kolesa 2. Zvyšná nezvláknená hmota je vypúšťaná smerom k odstredivému kolesu 5, atď. Rovnako ako koleso 2 je každé z kolies 5 a 6 opatrené zodpovedajúcou štrbinou 7 a 8, ktorou je plyn vyháňaný tangenciálne na obvode kolesa na vyťahovanie a odfukovanie vlákien, pričom rýchlosť plynu je rádovo 100 m/sek. Tieto plyny okolo kolies 2, 5 a 6 na odstreďovanie vlákien tvoria hlavný plynný prúd, ktorý bude dopravovať vlákna smerom k dopravnému pásu, kde budú zhromažďované kvôli vytváraniu ukladaného súboru vlákien. Tento ukladaný súbor vlákien tvorí konečnú rohož alebo aspoň jeden z jej prvkov.

Na obr. 1 sú znázornené trysky 9, ktorými sú rovnako vyfukované plyny na vytváranie pomocného plynného prúdu. Tieto trysky tvoria veniec a ako je vysvetlené v spise EP-B-439 385, dovoľuje pomocný plynný prúd dosahovať dobré rozdeľovanie vlákien na prijímacom páse.

Spôsobom, ktorý je bežný, je spojivo určené na vzápmné spájanie vlákien medzi sebou, vypúšťané samotnými odstreďovacími kolesami v kruhových štrbinách 10, 11 a 12.

699/B

Zariadenie podľa vynálezu je realizované v tryskách 9. Toto zariadenie obsahuje dva prvky, ktoré sa každý podieľajú na výsledku. Jedná sa o otáčavé vodidlá a o prívody spojiva.

Najprv budú vysvetlené prívody spojiva. Jedná sa o trubice, v podstate sústredné s niektorými z trysiek 9 prívodného venca pomocného plynného prúdu. Obr. 2 znázorňuje takúto trysku, opatrenú prívodnou trubico'i spojiva. Tryská 13 je osadená jej koncom 14 na zvlákňovacom stroji, pričom plyny sú vypúšťané do trubicového vedenia s priemerom napríklad 40 mm pri rýchlostiach rádovo 70 m/sek. Do stredu plynného prúdu, prechádzajúceho tryskou 13, dovoľuje privádzať spojivo trubice 16, ležiacej s výhodou vo výstupnej osi 15 trysky.

Vykonali sa pokusy na privádzanie spojiva na rôzne miesta prívodného venca pomocného plynného prúdu z obr. 1. Bolo skonštatované, že rozdelenie spojiva vo vlákennej rohoži je podstatne zlepšené, keď sa vykonáva privádzanie prídavného spojiva pod troma zvlákňovacími rotormi 2, 5 a 6 a hlavne pod prvým 2 a druhým 5 rotorom. Tieto prívody spojiva, priradené k tryskám venca, neslúžia na privádzanie všetkého spojiva. Konštatovalo sa, že najlepšie podmienky sú tie, v ktorých iba 30 %

I je vydávaných na venci, a zvyšok je, ako je bežné, vypustený zo stredu kolies 10,1_1, 12.

Na obr. 3 je znázornená tryská, opatrená nielen prívodom spojiva, ale aj vodidlom na otáčavé vedenie. Tieto obidve zariadenia sú nezávislé a každé z nich je samotné účinné. Vodidlo je určené na vyvolávanie otáčania pomocného plynného prúdu, vychádzajúceho z trysiek, alebo sú trysky 9 na obr. 1. Systém znázornený na obr. 3, je vývrtkovitého typu, t.j. vo vnútri trysky je sústredne s touto tryskou usporiadaný kovový tyčový člen 17 v tvare skrutkovnice. Keď sa plyny, vedené tryskou, stýkajú so skrutkovnicovou tyčou veľkou rýchlosťou (napríklad 70 m/s), sú roztáčané okolo osi trysky. Vyskúšali sa iné ekvivalentné zariadenia, hlavne pevná Archimendova skrutka (závitovkové teleso) s osou zhodujúcou sa s osou trysky, i súsiava lopatky pohyblivej okolo osi trysky, majúcej ľahko skrutkovnicový tvar, ktorý jej dovoľuje sa roztáčať, keď je zavedený prietok plynu. Všetky tieto vodidlá pre otočné vedenie dovoľujú roztáčanie aspoň niektorých pomocných plynných prúdov.

Kvôli zlepšeniu účinnosti vyššie uvedených prestrieť <ov bol vykonaný rad porovnávacích pokusov. Pre každý prostriedok s jednak otočným vodidlom a jednak

6S3/B centrálnym prívodom spojiva a jednak kvôli ich kombinácii sa v zhodných podmienkach vytvorili značné množstvá horninovej alebo minerálnej vlny a porovnali sa rozdiely.

Výrobné parametre, ktoré boli udržiavané vhodné pre dva pokusy, určené na to, aby boli porovnávané, boli nasledujúce: ťah, objemová hmotnosť hotovej rohože, podiel spojiva a vlastnosti jednotkových vlákien, a to priemer a dĺžka.

Optický vzhľad sa hodnotí meraním farby povrchu hotovej rohože. Farba sa meria v trichromatických súradniciach L* a* b*. Použije sa kolorimeter spoločnosti Minolta, typ CR 100, ktorý meria kruhovú plochu s polomerom 8 mm v odraze. Na doske 1 m x 1 m sa zvolí 30 pravidelne rozmiestnených meracích bodov. Pretože spojivo dodáva výrobku žltú farbu, odoberajú sa iba súradnice L* (jas) a b* (modrá). Meranie spočíva vo výpočte percentuálneho podielu meracích bodov, pre ktoré je L* vyššie ako 0,62 a b* je nižšie ako 0,20. Tieto medze delia od seba pásmo, kde chýba spojivo (biely prameň) a pásmo, kde je spojivo normálne nanesené. Vypočítané percento poskytuje podiel bielych prameňov.

J ,

Na určovanie pevnosti hotového výrobku v ťahu kolmom na lícové povrcny rohože slúži vytrhávacia skúška, ktorá sa vykoná podľa normy CEN/TC 88. Na sírne výrobnej linky sa odoberie 16 štvorcových vzoriek s veľkosťou 10 x 10 cm². Na každý z lícových povrchov sa nalepí prefabrikovaná sadrová doštička s hrúbkou 10 mm. Po stuhnutí lepu sa vzorky zavedú jedna po druhej do dynamometra INSTRON a zaznamená sa sila v okamihu pretrhnutia, keď sa ťahá za jeden z lícových povrchov, zatiaľ čo druhý zostáva pevný.

Pevnosť σ proti vytrhnutiu v KN/m² je:

σ= 10-³ F/S.

kde F je sila nameraná v Newtonoch a S je plocha (0,01 m²).

Meranie podielu bielych prameňov bolo vykonané v troch rôznych pokusoch a na referenčných výrobkoch. Výrobky mali objemovú hmotnosť 45,5 kg/m³, množstvo spojiva v hotovom výrobku bolo 3,1 % a podiel bielych prameňov bol 22 %.

Tri pokusy podľa vynálezu boli vykonané v nasledujúcich podmienkach:

699/B

1. Iba otáčanie

Všetky trysky venca boli vybavené vodidlom na otáčavé vedenie, tvoreným skrutkovnicovou tyčou z obr. 3, pričom spojivo sa privádzalo tradičným spôsobom stredom odstredivých kolies 10, 11.12.

2. Prívod spojiva do trysiek iadna z trysiek 9 neobsahuje vodidlo natáčavé vedenie. Prívodné trysky spojiva sú osadené na všetkých tryskách medzi 8. a 15. a medzi 23. a 25., pričom očíslovanie trysiek z obr. 1 je vykonané v kladnom zmysle, kde prvá je hore a vľavo na obrázku. 70 % spojiva sa privádza do stredu odstredivých kolies a 30 % tryskami.

3. Otáčanie a prívod spojiva do trysiek

Jedná sa o kombináciu dvoch vyššie uvedených prostriedkov: všetky trysky sú opatrené vodidlami na otáčavé vedenie a trysky 8. až 15. a 23. až 25. prívodných trubíc spojiva (s rovnakým podielom ako vyššie).

Výsledky sú zhrnuté v tabuľke:

Obj.	hmotnosť kg/m3	% spojiva	Podiel bielych prameňov %
Referenčné	45.5	3.1	22
Iba otáčanie	47.9	2.7	15
Iba spojivo	43.4	3.3	13
Otáčanie + spojivo	46.3	3.2	3

Tieto výsledky tak ukazujú, že každý z obidvoch navrhovaných prostriedkov, otáčanie a prívod vonkajšieho spojiva, je účinný, keď je použitý samotný (32 %, resp. 41 % zlepšenie) a že ich kombinácia prináša viac (v podstate vymiznutie bielych prameňov).

699/B

Okrem toho boli overené výborné výsledky, dosiahnuté s kombináciou dvoch systémov, pri meraní vytrhovania pri inom súbore pokusov, počas ktorého bola objemová hmotnosť dvojnásobná voči tej, aká je uvedená vyššie.

Výsledky sú rovnako zhrnuté v tabuľke:

Obj. hmotnosť kg/m³	Hrúbka mm	% spojiva	Vytrhnutie kPa
Referenčná 84.3	80.1	4.20	6.7
Pokus 82.4	80.2	4.55	7.8

Skonštatovalo sa zlepšenie odolnosti proti vytrhnutiu o '6 %.

Spôsobom podľa vynálezu sú tak zlepšené ako vizuálny vzhľad (podiel bielych prameňov), tak i mechanické vlastnosti (odolnosť proti vytrhnutiu).

Toto lepšie rozdelenie spojiva, okrem mechanickej odolnosti hotovej rohože, prináša ďalšiu výhodu v tom, že poskytuje lepšiu súdržnosť tvoriacej sa rohože. To je obzvlášť zaujímavé, keď sú rohože vytvárané v dvoch fázach, keď sa tvorí prvé, óo, možno najtenšie primárne rúno, načo sa ukladajú ďalšie hrúbky primárneho rúna v striedavo menenom smere kolmo na os definitívnej rohože. Vlastnosti hotovej rohože sú o to lepšie, o čo väčší je počet primárnych rún, pričom všetko je inak rovnaké s tým, že je jednotková hrúbka menšia.

Pokusy ukázali, že zatiaľ čo pri bežnej výrobe existovalo obmedzenie smerom dole pre plošnú hmotnosť primárneho rúna (pod touto minimálnou hmotnosťou sa rúno trhá a objavujú sa diery), vynález dovoľuje ísť v rovnaký h podmienkach výrooy k hodnotám nižším o 30 %, t.j. primárne rúno je tenšie o 30 %, čo dovoľuje podstatne zmenšiť kvalitu hotovej rohože.

Claims

1. Spôsob výroby minerálnych vlákien, pri ktorom sa roztavený materiál vylieva na obvod odstred’ovacích kolies s v podstate vodorovnými osami, kde sa vlákna tvoria odstreďovaním a potom vrhajú v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osou, hlavným plynným prúdom po aspoň časti obvodu kolies, pričom sa vytvára pomocný plynný prúd s v podstate rovnakým smerom, ako hlavný plynný prúd a kvapalné spojivo sa vrhá na vlákna, vyznačujúci sa tým, že spojivo sa privádza do pomocného plynného prúdu.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že k prívodu spojiva do pomocného plynného prúdu dochádza predovšetkým pod zvlákňovacími odsireďovacími kolesami.

3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že hlavná časť spojiva sa zavádza do stredu odstreďovacích kolies a rozdeľuje sa odstredivou silou.

4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že približne 30 % kvapalného spo'iva sa privádza vnútrom pomocných plynných prúdov a zvyšok stredom ods-reďovacích kolies.

5. Spôsob podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že pomocný plynný prúd je tvorený jednotlivými prúdmi, z ktorých hlavne niektoré sú otáčavé.

6. Zariadenie na výrobu minerálnych vlákien, obsahujúce odstreďovacie kolesá so v podstate vodorovnou osou, na ktorých obvod sa vylieva roztavený materiál, štrbinu na obvode kolies, ktorá je napájaná aspoň miestne prúdom plynu, a trysky, rovnako napájané zdrojom plynu, uložené okolo štrbiny a napájači systém spojiva uprostred odstreďovacích kolies pre radiálne vrhanie spojiva, vyznačujúce sa tým, že predovšetkým určité z trysiek uložených okolo štrbiny, obsahujú prívodné rúrky kvapalného spojiva.

30 699/B

7. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že predovšetkým určité z trysiek obsahujú vodidlá na otáčavé vedenie nimi privádzané)* n plynu.

8. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že vodidlá sú tvorené skrutkovnicovou tyčou.

9. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že vodidlá sú tvorené vodiacimi prostriedkami so závitovkovým vodiacim telesom.

10. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že vodidlá obsahujú otáčalo poháňanú pohyblivú lopatku.