SK80393A3

SK80393A3 - Device and method for treatment of sensitive finish, especially plastics

Info

Publication number: SK80393A3
Application number: SK803-93A
Authority: SK
Inventors: Johann Szucs
Original assignee: Johann Szucs
Priority date: 1992-08-03
Filing date: 1993-07-28
Publication date: 1994-03-09
Also published as: EP0582191A1; DE59302994D1; CZ155893A3; ATE139472T1; DE4225590C2; CN1082464A; CA2100500A1; PL299914A1; AU663607B2; NO178917B; NZ248319A; IL106556A; HU9301993D0; ZA932206B; JPH0655452A; IL106556A0; HU218517B; US5462605A; NO932726L; NO932726D0

Description

Zariadenie a spôsob ošetrovania citlivých povrchov, najmä plast í k

Oblasť techniky

Vynález sa dotýka zariadenia na ošetrovanie, napríklad Čistenie, citlivých povrchov, najmä značne kontúrovaných povrchov ako napríklad povrchov plastík z dreva, sadry, bronzu alebo pod. podľa predvýznaku patentového nároku 1 a spôsobu ošetrovania citlivých, značne kontúrovaných povrchov podľa predvýznaku patentového nároku 25.

Doterajší stav techniky

Pri ošetrovaní citlivých, značne kontúrovaných, povrchov, aké ša nachádzajú typicky na plastikách, napríklad drevených, sadrových alebo bronzových figúr, vyvstáva dvojaký problém dotýkajúci sa súčasne šetrného a napriek tomu dôkladného ošetrenia. Povrchy sú po prvé citlivé, čo sa prejavuje najmä pri vyčnievajúcich povrchoch, napríklad nosu ľudskej figúry, a z časti sú iba ťažko prístupné, lebo sú s ohľadom na kontúrovanie povrchu skryté za výstupkami, zakriveniami a pod.

Na čistenie v podstate rovných a porovnateľne necitlivých povrchov sú známe spôsoby tryskanía s brúsnymi časticami, ktoré sú vrhané v lúči pod vysokým tlakom priamočiaro na povrch, ktorý sa má čistiť.

Na rovnaký účel použitia, totiž čistenie v podstate rovných, na rozdiel ale od predchádzajúcich, citlivých povrchov, je z EP 0 171 448 BI známy spôsob a zariadenie, podľa.ktorého prípadne pri ktorom sa čistenie vykonáva pomocou čistiaceho lúča rotujúceho okolo svojej stredovej osi.

.1

Čistiaci lúč obsahuje rozprášenú vodu, vzduch, a čistiaci prostriedok pozostávajúci z častíc pevnej látky. Známe zariadenie je v podstate tvorené zmiešavacou hlavou, do ktorej miešacej komory je zavádzaná pod tlakom jednako zmes pozostávajúca z vody a vzduchu a to cez rozprašovaciu trysku a po druhé ďalším prívodom zmes pozostávajúca zo vzduchu a častíc pevnej látky. Oba prúdy zmesí sa stretávajú v miešacej komore pod uhlom a vzájomnou excentricitou svojich stredových os, zmiešavajú sa a opúšťajú zmiešavaciu hlavu ako čistiaci lúč.

Použ i t i e tohoto šetrného spôsobu na ošetrovan i e, napríklad čistenie lebo leštenie alebo na nanášanie ochrannej kvapali ny na značne kontúrované povrchy, aké sa vyskytuj ú napríklad na drevených a sadrových figúrach v kostoloch, nie je známe. Vzhľadom k tomu, žé sa oba prúdy zmesí zavádzajú do komory známej zmiešavacej hlavy pod uhlom a vzájomne excentrický, je pri najmenšom jeden z oboch prúdov nachádza j úc i sa pod tlakom metaný oproti stene miešacej' komory prot i ľahlej jeho vtokovému ústiu a s rastúcim časom použitia zmiešavacej hlavy môže dochádzať k nežiadúcemu odnosu materiálu v dotyčnej oblasti. Najmä dochádza k tomuto nežiadúcemu javu v dôsledku ..vzájomnej

..excentricity zmesí zavádzaných do miešacej komory, lebo prúd zmesi ..

smerovaný na stenu miešacej komory má pri náraze ešte veľkú časť svojej kinetickej energie.

Vynález si položil za úlohu, zabrániť nedostatkom, ktoré sú spojené so spôsobmi a zariadeniami známymi zo stavu techniky, ošetren i e

Najmä sa má citlivých a zariadení umožniť súčasne šetrné a dôkladné značne kontúrovaných povrchov. V na vytváranie rotujúceho a preto šetrného ošetrovacieho lúča sa má docieliť obzvlášť dobré premiešanie a prenos točivého impulzu v miešacej komore zmiešavacej hlavy pri súčasnom zmenšení oteru steny miešacej komory.

Podstata vynálezu

Táto úloha je vyriešená predmetmi patentového nároku 1 prípadne 25.

Výhodné, nie hladko zrozumiteľné vytvorenia vynálezu sú nárokované v ďalej zaradených patentových nárokoch.

Použitie spôsobu tryskanía, a síce spôsobu tryskanía, pri ktorom obsah lúča rotuje okolo svojej stredovej osi vyskytujúce sa v smere postupujúceho lúča, pôsobia častice lúča, totiž rozprášený kvapalný, ošetrovací prostriedok a/alebo pevné leštiace prípadne brúsne častice, na povrch, ktorý sa má ošetriť, vo forme stieracieho pohybu. Použitím takého spôsobu tryskania podľa vynálezu na ošetrenie citlivých, značne kontúrovaných povrchov, napríklad plastík, sa môže reštaurovanie takých predmetov značne zjednodušiť a s ohľadom na úsporu času oproti obvykle používaným, čisto manuálnym spôsobom, napríklad zoškrabovanie nečistôt vhodnými nástrojmi alebo stieranie handrami, zlacnieť. Riziko porušenia cenného objektu sa zmenší.

Opatrenie podľa vynálezu, stredovými osami navzájom zavádzať tak pod tlakom do miešacej komory dve vzájomne excentr i cky že jeden z sklonené a svojimi prebiehajúce lúče zmiešavacej hlavy, lúčov má také rozpätie, že je pretínaný stredovou osou druhého lúča, predovšetkým, že plocha prierezu druhého lúča je prekrytá prvým lúčom v spoločnej oblasti časti alebo v podstate úplne, vyvolá dobré rezu z väčšej premiešanie a zvýraznenie krútiaceho impulzu na vytvorenie rezultuj úceho rotačného lúča. Súčasne sa pôsobí oproti opotrebeniu v dôsledku odnosu materiálu steny miešacej komory, lebo k i net i cké energie oboch lúčov sa pri vzájomnom stretnutí m i mor i adne efektívne premenia na rotačnú energiu a translačnú energiu rezultujúcich lúčov zmesi a žiaden z lúčov nemôže ani i

pred vzájomným nárazom preniesť nie bezvýznamnú časť svojej kinetickej energie na stenu miešacej komory.

Podľa vynálezu sa lúč zmesi, ktorý môže obsahovať jediný alebo aj zmes rôznych kvapalných ošetrovacích prostriedkov, zavádza prvým prívodom cez štrbinový vtokový otvor do miešacej komory, čím vznikne lúč, rozprestierajúci sa naprieč k smeru postupu lúča, označovaný ako plochý nástrek. S ohľadom na svoju orientáciu prekrýva tento plochý nástrek podľa vynálezu cestu druhého lúča zavádzaného pod uhlom sklonu a excentrická k strednej pozdĺžnej osi plochého nástreku do miešacej komory z väčšej Časti alebo dokonca úplne prípadne takmer úplne. Pre tento účel má pozdĺžna os vstupného otvoru zložku priečnu k rovine, ktorá sa rozpína od rezu rovnobežných projekcií stredových os lúča oboch lúčov zavádzaných do miešacej komory. S výhodou zaujíma pozdĺžna os tohoto otvoru približne pravouhlú pozíciu na tejto rovine.

Vtok so štrbi novým otvorom môže byť vytvorený napríklad ako štrbinová clona alebo pri obzvlášť výhodnom vytvorení ako najužší prepúšťací otvor trysky zužujúcej sa na tento najužší otvor a potom sa opäť rozširujúci.

Druhý lúč, ktorý môže obsahovať zmes pozostávajúcu z tlakového plynu a častíc pevnej látky, sa privádza do miešacej komory druhým prívodom, ktorého prepúšťací prierez sa podľa vynálezu pri svojom priebehu k vstupu do miešacej komory rozširuje. Tým sa môže pri inak rovnakom hmotnostnom presadení dosiahnuť zmenšenie kinetickej energie tohoto druhého lúča.

Obzvlášť výhodne sa tento účinok dosiahne vytvorením náhleho rozšírenia podľa vynálezu. Až tým je zaručené, že druhý lúč už nevykazuje vo svojej oblasti jadra, ktorá leží excentrický ku stredovej osi prvého lúča a mohol by sa minúť s prvým lúčom, žiadnu výraznú rýchlostnú špičku, lež má napospol turbulentný, porovnateľne tupý profil rýchlosti. Druhý lúč prípadne jeho zložky vykazujú preto pri stretnutí s prvým lúčom v smere postupu lúča menšiu rýchlosť ako by tomu bolo pri rovnomernom alebo aj pri mierne sa rozširujúcom priebehu druhého prívodu. Obsah lúča má v dôsledku turbulencií, ktoré vzn i knú po náhlom rozšírení, sam i o sebe prispievajú k zložky priečnej rýchlosti, dobrému premiešaniu a tým ktoré aj ku zlepšeniu zvýraznenia krútiaceho impulzu prípadne vytvorenie krútiaceho impulzu.

Rozšírenie sa vykonáva podľa jednej výhodnej formy vyhotovenia vynálezu od prvého k druhému kruhovo prepúšťacieho prierezu, ktorých pomer priemerov sa valcového pohybuje v oblasti medzi 2=3 až

4=5, najmä potom výhodne okolo asi 3:4.

V súvislosti týmto je ďalej pomer priemerov miešacej komory, kde miešacia komora vykazuje s výhodou taktiež kruhovo valcový prierez, k priemeru vstupu druhého prívodu do miešacej komory obzv1ášť zauj í mavý.

Tento pomer sa pohybuje s výhodou medzi 4=3 až 6^:5, najmä potom okolo

5:4, takže z pr i emeru prvého úseku druhého prívodu cez jeho druhý úsek k priemeru miešacej komory vyplýva vo výhodnej forme vyhotovenia vynálezu pomerová reťaz asi 3:4=5.

Za oblasťou steny miešacej komory, ležiacej vo výške rezu oboch miešacích sa lúčov, najmä za oblasťou, ktorá leží v predĺžení stredovej osi druhého lúča, je s výhodou vytvorený výstupok. Tento výstupok je s výhodou vytvorený s čo najostrejšími hranami. Tým sa môže zabrániť skĺznutie zložiek lúča dostávajúcich sa v tejto oblasti pod uhlom k stene komory alebo pri najmenšom sa môže redukovať a podporiť skorý vznik rotácie.

S výhodou sa takto vytvorený a už sa otáčajúci lúč zmesi vedie úsekom zmiešavacej hlavy, pomaly, najmä ale stále sa zužujúcim, a pripojeným k miešacej komore a pri tom sa zaškrcuje. Geometria tohoto úseku je podľa vynálezu dimenzovaná tak, že pretiahnutie vytvorené ako kvocient z dĺžky a - v prípade výhodnej kruhovo valcovej formy prierezu priemeru vstupu úseku sa pohybuje medzi 4:1 až 8:1 a najmä s výhodou je 5:1. Súčasne by malo zúženie byt! ako kvocient z priemeru vstupu a výstupu najviac 4=1 a s výhodou iba asi

2,3-1.

S výhodou je uvedený výstupok vytvorený tým, že zúžený úsek má na svojom konci na strane miešacej komory menší priemer ako miešacia komora a vznikne prstencový výstupok. Priemer miešacej komory by sa mal pri tom zmenšiť v pomere asi 5=4, minimálne by ale výstupok mal vyčnievať pol milimetra do prierezu otvoru.

S výhodou sa zúžený úsek - tak ako aj stena miesiacej komory - vytvorí z materiálu, ktorý vykazuje povrch, ktorý je síce odolný voči oteru, ale súčasne je aj dostatočne drsný, aby mohol zabrániť príliš ľahkému skĺznutiu zložiek lúča. V zásade sa požadované vlastnosti dosiahnu použitím rôznych keramických materiálov, takže najmä zúžený úsek vykazuje aspoň jeden keramický povrch, výstupok sám je ale vytvorený obzvlášť odolný voči oteru ako slinutý krúžok.

Ďalej sa ukazuje byť výhodným pripojiť na zužujúci sa úsek na strane výstupu lúča ešte jeden úsek s približne konštantným prepúšťacím prierezom. V tomto poslednom úseku dochádza ešte raz k zrovnomerneniu a ukľudneniu obsahu lúča.

V oboch posledne menovaných úsekoch sa lúč zmesi spevňuje a ustáľuje sa rotácia, čím sa môže vytvoriť najmä pre hlavné použitie obzvlášť vhodný, kužeľovité sa s malým uhlom otvoru rozširujúci ošetrovací lúč.

Významný je aj pomer dlžiek oboch týchto úsekov ležiacich za sebou. Dĺžka úseku na strane výstupu je s výhodou najmenej t

šestina, najmä potom pätina až štvrtina, dĺžky zúženého úseku.

Pri kvapalnom ošetrovacom prostriedku sa jedná najčastejšie o vodu. Vždy podľa druhu ošetrenia sa ale voda môže nahradiť aj špeciálnou premývacou kvapalinou alebo aj ochrannou kvapalinou, napríklad proti hrdzaveniu. Prípadne sa môže používať aj vhodná zmes rôznych ošetrovacích prostriedkov. V pr í páde, že sa jedná o čistenie, privádzajú sa do zmiešavacej hlavy dodatočne pevné častice ako leštiace alebo brúsne častice. V zásade môžu tieto pevné častice tvoriť aj častice ľadu, pričom sa do zmiešavacej hlavy privádza buď už kryštalické častice ľadu alebo sa tieto častice ľadu vyrábajú až potom v rozprášenom lúči zmesi v pripojení na miešaciu komoru.

Podľa vynálezu sa používa rotujúci ošetrovací lúč, ktorý vykazuje uhol otvorenia menší ako 30°, najmä potom dokonca menší ako 20°, aby sa pomocou stieračieho pohybu dosiahli povrchy ležiace ešte za vyčnievajúcimi povrchmi a prípadne dokonca sčasti prikryté povrchy a obsah lúča sa mohol tak

Prehľad obrázkov na výkrese

Vynález	je ďalej podrobne	vysvetlený	pomocou	jednej
výhodnej formy vyhotovenia s	ohľadom	na	výkresy,	ktoré
ukazuj ú:
obr. 1	zmiešavaciu hlavu v pozdĺžnom	reze,	a
obr. 2	vstup so štrbinovým	vstupným	otvorom podľa	čiary
prierezu A -	A podľa obr. 1.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Do zariadenia, zjavného z obr. 1, označovaného obecne ako zmiešavacia hlava 1. sa cez prvý prívod 10 privádza prvý lúč zmesi kvapalného ošetrovacieho prostriedku a tlakového plynu a cez druhý prívod 20 druhý lúč. ktorý obsahuje tlakový plyn, ako ktorý je ďalej uvádzaný vždy tlakový vzduch, a častice pevnej látky. Stredová os 22 druhého prívodu 20 je usporiadaná sklonená pod uhlom r ku stredovej osi 11 prvého lúča zavádzaného prvým prívodom 10 cez vpusť 12 do miešacej komory 30. Ďalej prebiehajú stredové osi 11 a 22 oboch lúčov navzájom excentrický, takže sa lúč zmesi vytvorený z oboch lúčov, uvádza do rotácie okolo svojho smeru postupu lúča, ktorý je zhodný s osou 11 prvého lúča.

V príklade vyhotovenia vykazuje stredová os 11 prvého lúča zavedeného cez vpusť 12 do miešacej komory 30 výpust' miešacej komory 30. V tomto príklade sa kryje oceľová stredová oska 11 dokonca s osou symetrie rotačné symetricky vytvorenej miešacej komory 30. Vo vhodnom usporiadaní oboch prívodov 10 a 20 v spojení s vhodne zvolenými hmotnostnými prípadne objemovými pomermi oboch lúčov zmiešavajúcich sa v miešacej komore 30 sú ale pri dodržaní uhlu sklonu a excentricity možné aj iné usporiadania pre zavádzanie lúčov do miešacej komory 30.

Zmes pozostávajúca z tlakového vzduchu a rozprášeného, kvapalného ošetrovacieho prostriedku, ako ktorý sa uvádza napríklad voda, uvedená v miešacej komore 30 do rotácie, sa dostáva po zoškrtení v úseku 42 pripojenom na strane výstupu k miešacej komore 30, a pomaly sa zužujúcom, k úseku 44 výstupu zmiešavacej hlavy 1_. Úsek 44 výstupu je vytvorený ako úsek s približne konštantným priebehom prierezu. Ošetrovací lúč 50 vystupujúci z výpust i 44 sa otvára kužeľovité pod uhlom oc otvorenia asi 20°, takže sa ošetrovací lúč otvára v obvyklej pracovnej vzdialenosti pri vzniku kužeľovej plochy s veľkosťou maximálne päťmarkovky.

Aby sa dosiahlo čo najdokonalejšieho zmiešania prvého a druhého lúča zavedeného do miešacej komory 30 a tým súčasne sa dosiahlo čo najdokonalejšieho zvýraznenia krútiaceho impulzu, zavádza sa prvý lúč privedený cez prvý prívod 10 vo forme lúča rozprestierajúceho sa v priečnom smere k stredovej osi 11 lúča a označovaného preto plochý nástrek, do miešacej komory 30. Tým sa dosiahne toho, že plocha prierezu druhého lúča, ktorý sa dostáva excentrický na plochý nástrek, je vo veľkej miere prekrytá plochým nástrekom a jeho kinetická energia je čo najviac absorbovaná. Súčasne je plochým nástrekom chránená tá oblasť 34 steny miešacej komory 30, ktorá leží v priamom predĺžení, stredovej osi 22 druhého prívodu 20. Bez takého zakrytia plochým nástrekom by sa minúci sa druhý lúč v oblasti dostal na stenu komory, ako by sa napríklad mohlo státí v zmiešavacej hlave vytvorenej podľa EP 0 171 448. A to o to skôr, čím menšie sa zvolia rozmery zmiešavacej hlavy. Vždy podľa druhu zložiek lúča obsiahnutých v druhom lúči, medzi ktorými sa môžu nachádzať najmä aj pevné častice leštiace alebo brúsne častice, by bolo nutné sa bez opísaného zakrytia pomocou prvého lúča vytvoreného ako plochý nástrek, obávať nezanedbateľného odnosu materiálu oblasti 34 steny.

Na obr. 2 je tryská 12 znázornená na svojom najužšom mieste v priereze A-A. ' Toto najužšie miesto je vytvorené štrbinovým, v príklade vyhotovenia pravouhlým otvorom 1.4 trysky .12, ktorého pozdĺžna os 16 stojí približne kolmo na rovine, ktorá sa rozkladá cez stredovú pozdĺžnu os 11 trysky 12 prípadne prvého lúča a cez rovnobežnú projekciu 12 stredovej osi 22 druhého prívodu, teda v smere druhého lúča zavádzaného do miešacej komory 30. Pozdĺžna os 16 otvoru 14 trysky 12 by ale mohla tiež prebiehať až k vopred stanovenému rozmeru, okrem iného vhodnom uhle sklonu k tejto rovine.

Druhý prívod 20 je, ako je to znázornené na obr. 1, rozšírený smerom k výpusti do miešacej komory 30, Rozšírenie i

je vytvorené ako náhle rozšírenie

27. takže sa prvý úsek 26 druhého prívodu 20 s konštantným prepúšťacím prierezom náhle rozširuje pri vytvorení ďalšieho úseku 28 a taktiež konštantným, ale väčším prepúšťacím prierezom. Na rozšírení

27. ktoré sa podmienene výrobou otvára v uhle asi 60°, v ideálnom prípade je ale vyhotovené bez priechodu, sa objavujú turbulencie, čím sa zložky impulzov druhého lúča vyskytujúce sa v smere stredovej osi 22 redukujú.

Druhý lúč dopadá preto s výrazne turbulentným profilom prúdenia na plochú stranu plochého nástreku.

Toto opatrenie prispieva v značnej miere ku zmenšeniu opotrebenia oblasti 34.

zatiaľ čo sa v dôsledku zložiek priečnej rýchlosti obsahu lúča, vytvorených uvedenými turbulenciami, súčasne zintenzívňuje premiešanie v miešacej komore 30 a nie nevýhodne sa ovplyvňuje zvýraznenie krútiaceho impulzu. Prípadne by sa mohol vo vytvorení takéhoto druhého lúča, najmä pri ďalej ešte spresnenej geometrii zmiešavacej hlavy, dokonca používať prvý lúč, vytvorený už známym spôsobom, napríklad podľa EP 0 171 448 BI .

Opísané vytvorenie zmiešavacej hlavy 1_ sa používa najmä pre ošetrovanie značne kontúrovaných povrchov ako plastík pr í padne figúr z dreva, sadry, bronzu alebo pod..

ktoré často vykazuj ú znamená veľmi rozdielne povrchy, zm i ešavaci a takže používaný nástroj, to hlava 1., musí byť vytvorená so zodpovedajúcimi malými rozmerm i, ktoré sa môžu označovať ako min i atur i zované.

Ak by sa totiž

1účé dopada j úce na seba v miešacej komore pomerne značne zväskovali, tak by sa len ťažko dalo zabrániť excentricite jej stredových os s ohľadom na vzájomné minutie pri dopade.

Uhol x otvorenia vystupujúceho ošetrovacieho lúča 50 je dimenzovaný tak, aby lúč dopadajúci na ošetrovaný povrch v typickej pracovnej vzdialenosti pokrýval plochu menšiu ako je veľkosť päťmarkovky, teda menšiu ako asi 7 cm². Uhol otvorenia ošetrovacieho lúča 50 je asi 20°. V každom prípade je menší ako 30°.

Pre vytvorenie takéhoto ošetrovacieho lúča 50 je v pripojení k miešacej komore 30 vytvorený v ideálnom prípade sa stále zužujúci úsek 42 s predĺžením asi 5:1. Pri tom sa pod pojmom predĺženie rozumie pomer dĺžky k priemeru tohoto kruhovo valcového úseku 42.

Zúžený úsek 42 prechádza od strany výstupu do ďalšieho kruhovo valcového úseku 44 s konštantným prierezom priemeru. V tomto poslednom úseku 44 dochádza, ako sa ukázalo počas vývojových prác, ešte raz ku zrovnomerneniu premiešania a k ukľudneniu pohybu obsahu lúča, ktoré neprebiehajú v smere rotácie.

Oba úseky 42 a 44 sú vsadené ako jednodielne objímky 40 z keramického materiálu do upínacieho prostriedku 36 telesa 32 miešacej komory 30. Na strane miešacej komory 30 leží zúžený úsek 42 vo vytvorení ramena 39 na

Predĺženie slinutom krúžku 38 s okrajom s ostatnými hranami.

stredovej osi 22 druhého prívodu 20 smeruje do oblasti 34 alebo blízko pred oblasť 34 ležiacu medzi slinutým krúžkom 38 stenou miešacej komory 30.

Rameno 39 vytvorené za oblasťou 34 dopadu slinutým krúžkom 38 zabraňuj e sklznut i u dopadajúcich zložiek lúča na stenu miešacej komory 30, čím by sa ostatne nežiadúcim spôsobom oneskor i 1 vznik rotácie a jej ďalšie zvýraznenie.

Rozhodujúca roľa pripadá aj súladu rozmerov jednotlivých častí zmiešavacej hlavy 1_, najmä pomeru dĺžiek a prierezu plôch za sebou nasledujúcich prierezov prúdenia ako aj vytvorených z dlžiek a plôch prierezov prípadne prierezov f

a označovaných ako pomery predĺženia. Pre ten účel sa poukazuje na obr. 1 vyhotovený v merítku 1:1,4.

Tak má hrdlo 24 tvoriace druhý prívod 20 s oboma úsekmi a 28 polcoulový vonkajší priemer s vhodnou pripojovacou oblasťou 25 pre pripojenie k bežným zdrojom tlakového plynu a hadiciam na tlakový plyn. Pri tom sa ukázalo až pri pokusoch, že čelná plocha 27 na voľnom konci hrdla 24 by mala byť čo najrovnejši a. Táto siaha preto rovne až k vnútornému priemeru nastrčenej hadice 21 a je uchytená iba pre svoju ochranu pred poškodením aspoň na vonkajšom okraju. Čelná plocha 27 siaha taktiež čo možná najrovnejšie až ku hrane prvého úseku 26. ktorý je vyhotovený ako jednoduchý vývrt, aby sa pri ideálnom výsledku vytvorilo náhle zúženie 23 od prierezu hadice 23 až k prvému úseku 26. Pokusy ukázali, že zaoblenie alebo dokonca príliš pevné uchytenie čelnej plochy 27 vyvolá prekvapivo nie nezanedbateľný, nežiadúci vplyv na profil prúdenia druhého lúča pri jeho zavádzaniu do miešacej komory 30.

Priemer prvého úseku 26 druhého prívodu 20 je asi 6 mm, zatiaľ čo druhý, rozšírený úsek 28 má priemer asi 8 mm. Pomer dlžiek týchto oboch úsekov 26 a 28 je asi 3^:2, pričom sa ako dĺžka úseku na strane miešacej komory 30 berie dĺžka jeho stredovej osi až k rezu so stenou miešacej komory 30 a prvý úsek 26 je zhotovený s dĺžkou 20 až 40 mm, najmä potom asi 30 mm.

Priemer kruhovo valcovej miešacej komory 30 v príklade vyhotovenia je asi 10 mm. V podstate pravouhlý otvor 14 trysky 12 má dĺžku X asi 1,2 mm a šírku d asi .0,6 mm.

Na vpusti na strane miešacej komory 30 má zužujúci sa úsek 42 priemer asi 8 mm, ktorý sa smerom k výstupnému úseku 44 zužuje asi na 3,5 mm. Vypúšťací úsek 44 potom sám vykazuje konštantný priemer asi 3,5 mm. Jeho vonkajšia vypúšťacia hrana má ostré hrany. Prípadne je ešte ďalej vytvorená najmä odolná voči oteru. Pri tom sa všetky údaje o priemere vzťahujú na kruhovo valcové plochy prierezov.

Ukázalo sa, že sa takáto zmiešavacia hlava 1 hodí veľmi dobre aj na čistenie hliníkových plôch.

a síce ako eloxovaného hl i n í ku, tak aj hliníku slúžiaceho na povliekanie, ktorý sa použ í va na fasády budov.

Až dopos i aľ sa takéto hliníkové plochy muse1 i či st i ť ručne alebo pomocou chemických čistiacich prostriedkov.

Požiadavky, ktoré sú stanovené predpismi, podľa ktorých by sa malo pri čistiacom postupe odniesť maximálne len 3 μη plochy hliníku, sa nedajú spravidla pomocou týchto obvyklých spôsobov č i sten i a splniť.

Ak sa teraz použi je tu opísaná zmiešavacia hlava v spoj en í s jemnozrnným čistiacim prostriedkom, tak sa dajú aj citlivé hliníkové plochy čistiť bez použ í t i a chemických čistiacich prostriedkov.

Ako jemnozrnné čistiace médium pr i chádza do úvahy materiál, ktorý je opísaný v európskej petentovej pr i hláške

374 291, totiž minerálny tryskovací matérii ál tvrdosťou (tvrdosť podľa Mohsea) maximálne 4 a s priemerom 0, až mm.

Obzvlášť vhodným materiálom je dolomit.

Ako alternatíva tu prichádza do úvahy aj múčka pemzy alebo zmes dolomitu a múčky pemzy.

Zatiaľ čo na čistenie bežných plôch sa používa asi 2,3 m³vzduchu/min., musí sa pri čistení hliníkových plôch pracovať s podstatne vyšším podielom vzduchu, totiž podiel vzduchu, ktorý sa pohybuje medzi 3,2 až 4,2 m³/min.

Z pokusov vyplynulo, že sa týmto spôsobom čistenia pri použití dolomitu ako materiálu lúča odnesie iba asi 0,5 μη povrchu pre Čistiaci postup, teda sa splní zhora zmienená norma.

Claims

PAT E N T 0 V É NÁROKY 1 . Zariadenie na ošetrovanie, napríklad čistenie, citlivých povrchov, najmä značne kontúrovaných povrchov ako plastík z dreva, sadry, bronzu a pod. , zo zmiešavacou hlavou

1,5 až 4 násobok, najmä potom asi dvojnásobok jej šírky (b).

(1) na zmiešavanie médií privádzaných od zmiešavacej hlavy (1) a k rozprašovaniu z nich vytvoreného ošetrovacieho lúča (50), kde sa privádza pod tlakom do miešacej komory (30) zmiešavacej hlavy (1) cez prvý prívod (10) vpusťou (12) prvý lúč, obsahujúci kvapalný ošetrovací prostriedok a cez druhý prívod (20) druhý lúč, ktorého os (22) je sklonená pod uhlom (^-) voči osi prvého lúča a k tomu prebieha excentrický, vyznačujúce sa tým, že vpusť (12) vykazuje vpúšťací otvor (14), ktorý je Vytvarovaný tak a/alebo orientovaný tak, že os (22) druhého lúča pretína prvý lúč.

2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že prvý lúč prekrýva v podstate plochu prierezu druhého lúča v oblasti rezu.

3. Zariadenie podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa t ý m, že vpúšťací otvor (14) je..štrbinový.a má pozdĺžnu os (16), ktorá vykazuje priečnu zložku smerujúcu k rovine, ktorá sa rozpína od rovnobežných projekcií usporiadaných k rezu os (11, 22) prvého a druhého lúča.

4. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že pozdĺžna os (16) vpúšťacieho otvoru (14) prebieha približne v pravom uhle k napnutej rovine.

5. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznáč u j ú c e sa t ý m, že stredová os (11) prvého lúča vstupujúceho vpúšťacím otvorom (14) smeruje približne k výpusti miešacej komory (30), najmä potom, že sa jeho stredová t

os (11) kryje s osou symetrie rotačné symetricky vytvorenej miešacej komory (30).

6. Zariadenie podľa jedného 2 nárokov 1 až 5, vyznačujúce sa tým, že dĺžka vpúšťacieho otvoru (14) je

7. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že dĺžka (1) vypúšťacieho otvoru (14) je 0,8 až 1,8 mm, najmä potom asi 1,2 mm, a jej šírka (b) 0,2 až 1,2 mm, najmä potom asi 0,6 mm.

8. Zariadenie podľa jedného z nárokov laž7, vyznačujúce sa tým, že vpusť (12) je vytvorená ako štrbi nová clona alebo ako najužší prepúšťací otvor zužujúcej sa a opäť sa rozširujúcej trysky.

9. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúce sa tým,že v priebehu druhého prívodu (20) je prepúšťací prierez pre vpusť smerom do miešacej komory (30) rozšírený.

10. Zariadenie podľa nároku'9, vyznačuj ú c e sa t ý m, že rozšírenie je vytvorené ako náhle rozšírenie (27), najmä ako náhle rozšírenie (27) od prvého úseku (26) k druhému úseku (28) s konštantnou, valcovou plochou prierezu priepusti.

11 . Zariadenie podľa nároku 10, vyzriaču j ú c e sa t ý m, že oba úseky (26, 28) sú kruhovo valcové a pomer ich priemerov sa pohybuje v rozmedzí 2=3 až 4^:5 a najmä je asi 3:4.

12. Zariadenie podľa nároku 10 alebo 11, vyznačujúce sa t ý m, že druhý prívod (20) je vytvorený kruhovo valcovým hrdlom (24) rúrky s prvým úsekom (26) na konci 15 na strane prípoja, ktorý je zastrči teľný do prívodu (21) pre ošetrovací prostriedok a pre vytvorenie náhleho zúženia (23) prierezu má vonkajší priemer (A), ktorý je najmenej 1,5 násobok, a najmä potom asi 2 násobok priemeru prvého úseku (26) .

13. Zariadenie podľa jedného z nárokov 10 až 12, vyznačujúce sa tým, že druhý prívod (20) je vytvorený hrdlom (24) rúrky s prvým úsekom (26) na konci na strane pripojenia, ktorý vykazuje takmer úplne rovnú čelnú plochu (27).

14. Zariadenie podľa jedného z nárokov 10 áž 13, vyznačujúce sa tým, že pomer druhého úseku (28) druhého prívodu (20), vyúsťujúceho do miešacej, komory (30) k priemeru kruhovo valcovej miešacej komory (30) je 3=4 až 5^6, najmä potom asi 4^:5.

15. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 14, vyznačujúce sa tým, že prvý a druhý prívod (10, 20) sú vytvorené pre jednoduché pripojenie k prípojom, usporiadaným pred miestom a najmä pol cólovým, na ošetrovací prostriedok, najmä na vodu a vzduch/

16. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 15, vyznačujúce sa tým, že na redukciu alebo zabrá- /

nenie skĺznutia zložiek lúča po prúde do oblasti rezu oboch lúčov vyčnieva od steny komory (30) do miešacej komory (30) výstupok (38).

17. Zariadenie podľa nároku 16, vyznačuj úce sa tým, že výstupok (38) je vytvorený obiehajúcim ramenom, najmä potom slinutým krúžkom,

18. Zariadenie podľa nároku 17, vyznačujúce >

sa t ý m, že rameno (38) vyčnieva najmenej pol milimetrom, s výhodou milimetrom, do miešacej komory (30).

19. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 18, v y z n a^č ujúce sa tým, že sa zmiešavacia hlava (1) v i

pripojení na miešaciu komoru (30), najmä v pripojení na rameno (38) mierne zužuje.

20. Zariadenie podľa nároku 19, vyznačuj úce sa t ý m, že 2úžený úsek (42) má pomer predĺženia, ktorý je vytvorený ako kvocient z dĺžky a priemeru tohoto úseku (42) a zodpovedá 4=1 až 8:1, najmä potom asi 5:1.

21. Zariadenie podľa nároku 19 alebo 20, vyznačujúce sa tým, že zúžený úsek (42) má kruhovo valcový prierez a zužuje sa v smere vypúšťania zmiešavacej hlavy (1) s ohľadom na svoj priemer maximálne o faktor štyri, najmä potom asi 2,3 násobne.

22. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 21, v y značujúce sa tým, že zmiešavacia hlava má v pripojení k zúženému úseku (42) na strane vypúšťania úsek (44) s konštantným vypúšťacím prierezom, najmä kruhovo valcovým prierezom.

23. Zariadenie podľa nároku 22, vyznačuj úce sa t ý m, že úsek (44) na strane vypúšťania vykazuje dĺžku, ktorá je najmenej Šestina, najmä potom pätina až štvrtina dĺžky zúženého úseku (42).

24. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 23, vyznačujúce sa tým, že vnútorné steny zmiešavacej hlavy (1) prichádzajúce do styku so zložkami lúča, sú vytvorené z keramických materiálov.

I

25. Spôsob ošetrovania, napríklad čistenia, citlivých, značne kontúrovaných povrchov ako napríklad povrchov plastík z dreva, sadry, bronzu a pod., najmä pri použití zariadenia podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že sa ošetrenie vykonáva pomocou ošetrovacieho lúča (50), rotujúceho okolo svojej osi (11) s najmenej jedným pred svojim rozprášením kvapalným ošetrovacím prostriedkom.

26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že ošetrovací lúč (50) obsahuje vodu, najmä premývaciu alebo ochrannú kvapalinu alebo ich zmes.

27. Spôsob podľa nároku 25 alebo 26, vyznačuj úc i sa tým, že ošetrovací lúč (50) obsahuje pevné častice, najmä častice pevnej látky a/alebo častice ľadu.

28. Spôsob podľa jedného z nárokov 25 až 27, v y z n a- č u j ú c i sa tým, že uho 1 (ot) roztvorenia lúča je menej ako 30®. 29. Spôsob podľa jedného z nárokov 25 až 28, v y z n a- č u j ú c i s a tým, že sa použ í va- na čistenie povrchov

z hl i n í ku.