SK65598A3 - Antiglucocorticoid drug - Google Patents

Description

Antiglukokortikoidný farmaceutický prostriedok

Oblasť techniky

Vynález sa týka medicíny, hlavne antiglukokortikoidných prípravkov nesteroidnej povahy, t.j. zlúčenín, ktoré neobsahujú v molekule steranové jadro.

Doterajší stav techniky

Pre terapeutické účely sa ako supresivum glukokortikoidov používajú nasledujúce látky:

1. Zlúčeniny, ktoré inhibujú rôzne stupne syntézy steroidných hormónov (inhibítory enzýmov, ktoré katalyzujú rôzne stupne syntézy steroidných hormónov sú napríklad opísané v Modifiers of steroid-hormone metabolism: a rewiew of their chemistry, biochemistry and clinical operations. J. Steroid Biochem., vol. 5, str. 501, 1974):

a) deriváty difenylmetánu, napr. amfenon B (ktorý inhibuje syntézu steroidov v stupni 11 β-, 17- a 21 - hydroxylázy),

b) deriváty pyridínu (skupiny SU-c), napríklad metirapon (ktorý inhibuje syntézu v stupni 11 -β hydroxylázy),

c) substituované α,α-glutaramidy, napríklad aminoglutetimid (ktorý bráni syntéze pregnolónu z cholesterínu tým, že inhibuje 20-a-hydroxylázu a C20, C-22 -liázu,

d) steroidné zlúčeniny, napríklad trilostan (3P-substituovaný steroid^- hydroxy-5androsten-17-ón), inhibujúci 33-deoxysteroidhydrogenázu-5,4-izomerázu, viď G O Potts, J.E. Greange, H.R.Hording, H.P. Shahe: Trilostene, an orally active inhibitor of steroid biosynthesis. Steroids, vol. 32, str. 257],

2. Látky inhibujúce reakciu hormón - receptor glukokortikoidných hormónov, opísané v publikácii V. P. Golikov: Receptor mechanisms of the glucocortikoid effect, Moskovskaya Meditsina, 1990.:

a) steroidné látky, napríklad mifepriston (11 β-substituovaný steroidný derivát 11β-(4dimetylaminofenyl)-^-hydroxy-17a-prop-l-inyl)-estra-4,9-dien-3-ón), ktorý tvorí s receptorom glukokortikoidných hormónov komplex, neschopný spustit mechanizmy, v ktorých spočíva glukokortikoidný účinok, viď publikácia C. M. Bamberger a G. P. Chrousos Glucocortikoid receptor and RU486 in man Steroid receptor and antihormones, Annals of New York Acadamy of Science, vol. 761, str. 296 až 310, 1995.

b) nesteroidné látky, viď W. L. Duax, J. F. GrifFin, C. M. Weeks, Wawrzak The mechanism of action of steroid antagonist: insights from crystallographic studies, J. Steroid Biochem, vol. 31, strany 481 až 492, (1988), napríklad drotaverin hydrochlorid, čo je derivát izochinolín-l-(3,4-dietoxybenžylidén)-6,7-dietoxy-l,2,3,4-tetrahydro izochinolínu) alebo kyselina acetylsalicylová, viď publikáciu V. P. Golikov. Receptor mechanisms ofthe glucocortikoid eflfect, Moskovskaya Meditsina, 1990.

Hore uvedené látky vykazujú, pokiaľ sú použité ako zložky rôznych terapeutických prípravkov, určitý antiglukokortikoidný účinok.

Je tiež známe, že hore uvedené prípravky majú rad podstatných nedostatkov:

1. Prípravky, inhibujúce syntézu glukokortikoidov, inhibujú v závislosti na cieľových enzýmoch tiež syntézy iných steroidných hormónov (t.j. sexuálne steroidy a/alebo mineralokortikoidy) a tým spôsobujú hromadenie predecesorov inhibovaných enzýmov, ktoré majú vlastnú hormonálnu aktivitu.

2. Prípravky druhej skupiny majú veľmi nízku špecifickú účinnosť, t.j. majú okrem antiglukokortikoidného účinku aj iné steroidné antihormonálne účinky.

3. Všetky steroidné látky narúšajú tak či onak rovnováhu steroidov v ľudskom organizme. Tieto látky môžu tvoriť metabolity, ktoré majú inú aktivitu oproti tej, ktorá je žiaduca u liečiva.

Hore uvedený liečivý prípravok Mifepriston (RU 486) je steroidným liečivom, u ktorého sa v najmenšej miere vyskytujú uvedené nežiaduce efekty, jeho schopnosť blokovať receptory glukokortikoidov je najviac špecifická. Tento prípravok je svojimi farmakologickými účinkami v rámci doterajšieho stavu techniky najbližší skupine zlúčenín podľa vynálezu. Jeho podrobnejší opis je napríklad v publikácii C. M. Bamberger a G. P. Chrousos Glucocortikoid receptor and RU486 in man Steroid receptor and antihormones, Annals of New York Acadamy of Science, vol. 761, str. 296 až 31, (1995) alebo v publikácii H. J. Klosterterboer, G. H. Deckers, M. E. de

Gooer, R. Dijkema, E. O. M. Orlemans, W. G. E. J. Schoonen: Pharmacological properties ofa new selective antiprogesten: Org 33628 v Steroid receptor and antihorniones. Annals of New York Academy of Science, vol. 761, str. 192 až 201, (1995). S týmito zlúčeninami je ďalej v opise porovnávaný účinok prostriedku podľa vynálezu. Aj keď je mifepriston veľmi dobrý, má tiež, rovnako ako ostatné analógy, rad slabých miest*

- prípravok je účinný iba vo vysokých dávkach (400 mg za deň),

- ide o účinnú zlúčeninu obsahujúcu v molekule steroidné jadro,

- ide o zlúčeninu, ktorá sa viaže tiež na receptory steroidných pohlavných hormónov, progesti- nov a mineralokortikoidov.

Sú tiež známe hmyzie feromóny - látky biosyntetizované a vylučované do okolia hmyzom, ktoré majú špecifickú vôňu, pôsobiacu na špecifické (feromónové) receptory u vnímavých jedincov toho istého hmyzieho druhu a vyvolávajúcu u nich určité chovanie alebo proces, napríklad lákanie jedincov opačného pohlavia na miesto stretnutia, prípravu na oplodnenie a ďalšie, viď V. N. Burov, A. P Sazon: Biologičeski aktivnyje veščestva v zaščite rastenij, Moskva, 1987, str. 79.

Konkrétne jedna zo skupín feromónov zahrnuje nenasýtené alifatické alkoholy, estery a acetáty, obsahujúce v lineárnom uhľovodíkovom reťazci 10 až 21 uhlíkových atómov. Feromóny z tejto skupiny sa používajú ako domáce a poľnohospodárske insekticídy, viď V. N. Burov, A. P. Sazon: Biologičeski aktivnyje veščestva v zaščite rastenij, Moskva, 1987, str. 79 a 96 až 116.

Špecifické fyzikálne a chemické vlastnosti hore uvedených feromónov a ich syntetických analógov a derivátov (hlavne pre hydrofóbne vlastnosti, ktoré dodáva prítomnosť dlhých reťazcov v molekule) im umožňujú ľahko sa rozpúšťať v tukoch a preniknúť do biologických membrán, pričom menia fyzikálne a mechanické vlastnosti (tekutosť, penetrabilitu) týchto membrán. Druhá z uvedených vlastností umožňuje, že sú použiteľné ako prísady prípravkov na zvýšenie transkutánnej penetrability membrán, čo je opísané v publikácii R. O. Rotts, Francoer M. L. Topical pharmaceutical containing penetration enhancers. EP-A-331 382 (Cl. A61K47/00,06 september 1989, US Appl. 161926, 29.2.1988.

Hydrofóbna tendencia danej skupiny feromónov vysvetľuje tiež biologické vlastnosti danej skupiny feromónov, využívané v poslednej dobe v biológii a v medicíne:

1) SCHOPNOSŤ ANESTÉZIE, ktorá umožňuje ich použitie ako anestetík, ako je uvedené v publikácii M. J. Pringle, K. B. Brown, K. Miller: Can the lipid theories of anaestesia account for the cutoff in anestetic potency in homologous šerieš of alcohols?. Mol. Pharmacol.. 1981, vol. 19, N. 1, str. 49 až 55.

2) SCHOPNOSŤ POTLAČOVAŤ BAKTÉRIE (viď T. Nanba, Y. Hattori, Y. Tsuda, M. Miyaji: Dentifrices containing fatty acids and unsatured alcohols for dental caries control, JP-A63,881323 [88,88123] Cl. A61K31/20, 19.4.1988) A VÍRUSY, viď J. Sands, D. Auperin, W. Snipes: Extreme sensitivity of enveloped viruses, including herpes simplex, to long chain unsatured monoglycerides and alcohols, Antimicrob. Agent Chemother, vol. 15, N. 1, str. 67 až 73 a J. Sands, P. Landin, D. Auperin, A. Reinhardt: Enveloped virus inactivation by fatty acid derivatives, Antimicrob. Agent Chemother., vol. 15, N. 1, str. 134 až 136.

3) SCHOPNOSŤ VYVOLAŤ ROZKLAD ERYTROCYTOV viď Osorio e Castro, et al Hemoiysis of erythrocytes and fluorescence polarization changes elicited by peptide toxines. aliphatic alcohols related of glykols and benzylidene derivatives, Biochim. Biophys. Acta. 1990, vol. 1029, N. 2, str. 252 až 258.

Je samozrejmé, že hore opísané známe vlastnosti uvedenej skupiny feromónov a ich syntetických analógov a derivátov a im zodpovedajúce kozmetické, poľnohospodárske a biologické aplikácie nemajú žiadny vzťah k aktivite voči glukokortkoidom (podrobne bude toto tvrdenie preukázané ďalej). Preto nikto z nám známych odborníkov nemal záujem o uvedené zlúčeniny z hľadiska možnosti získania antiglukokortikoidného účinku s ich pomocou.

Podstata vynálezu

Úlohy predloženého vynálezu sú: 1) odstránenie hore uvedených nedostatkov antiglukokortikoidných analógov, 2) nájdenie novej triedy liečivých látok, aby: a) boli schopné účinne a špecificky inhibovať účinok glukokortikoidov, b) boli vhodné na liečenie širokého rozsahu patologických stavov, c) mali nízku toxicitu a vysoký terapeutický účinok.

Hore uvedené úlohy boli vyriešené podľa vynálezu použitím antiglukokortikoidných liečivých nesteroidných feromónov (t.j. feromónov, ktorých chemická štruktúra neobsahuje žiadne steranové jadro) alebo syntetických analógov takýchto feromónov, medzi ktoré patria buď nenasýtené alifatické alkoholy, aldehydy alebo estery s dlhým reťazcom, pričom uvedené alifatické alkoholy, aldehydy alebo estery obsahujú 10 až 21 uhlíkových atómov v lineárnom uhľovodíkovom reťazci.

Hore uvedený výber bol uskutočnený na základe výsledkov výskumov, vykonávaných autormi vynálezu, ktoré viedli k objavu nových biologických vlastnosti, ktoré prejavujú dané zlúčeniny, pričom medzi tieto vlastnosti patri schopnosť inhibovať receptormi sprostredkovaný účinok glukokortikoidov na somatické bunky u cicavcov.

Hlavne tieto vlastnosti uvedených zlúčenín, ktoré neboli doposiaľ známe z dostupných informačných zdrojov, dovolili vyriešiť danú úlohu.

Okrem toho je možné na zosilnenie terapeutického účinku použiť ako antihormonálny farmaceutický prípravok zmes niekoľkých feromónov a/alebo ich syntetických analógov, pričom výber príslušných kombinácií zo skupiny hore opísaných zlúčenín na prípravu týchto zmesí sa uskutočňuje tak, aby bol pokiaľ možno čo najväčší rozdiel medzi hydrofóbnosťou zmiešavaných zlúčenín, ktorá je proporcionálna dĺžke uhľovodíkového reťazca, a aby bol rozdiel v dĺžkach uhľovodíkových reťazcov zložiek zmesi najmenej päť uhlíkových atómov.

Na doplnenie uvedeného, aby sa zjednodušil spôsob výroby konkrétnych liekových foriem, je možné použiť deriváty feromónov a/alebo ich syntetických analógov, vybraných zo zlúčenín, obsahujúcich rovnaké štruktúrne fragmenty.

Lieková forma na báze hmyzích feromónov obsahuje jednu, dve alebo viac účinných látok, zmiešaných s apyrogénnou vodou, fyziologicky kompatibilným pufrovacim roztokom (iným farmaceutický prijateľným nosičom) alebo zapuzdrených do mikrokapsúl (napríklad syntetické lipidové štruktúry - lipozómy alebo iné farmaceutický prijateľné nosiče) a vyrába sa vo forme tabletiek, kapsúl, injekčných roztokov, masti a ďalších liekových foriem.

Štruktúra liečiva podľa vynálezu umožňuje získanie liečivých prípravkov, ktoré účinne a špecificky inhibujú funkciu glukokortikoidných receptorov, vhodných na terapeutickú korekciu širokého okruhu patologických prípadov.

Možnosti prípravy liečiva podľa vynálezu ilustrujú nasledujúce praktické príklady.

Príklady uskutočnenia vynálezu

PRÍKLAD 1, Použitie jedného feromónu alebo jeho syntetického analógu.

500 mg lipidov (dipalmitoylfosfatidylcholín a fosfatidylserín v molárnom pomere 10 :0,1) a 100 mg Z-11-tetradecinolu (nenasýtený alifatický alkohol s dĺžkou uhľovodíkového reťazca 14 atómov uhlíka a s trans-dvojitou väzbou v polohe 11) sa rozpustí v 500 ml chloroformu pri 22 °C a umiestni sa do hrubostennej banky s okrúhlym dnom s objemom 4 litrov. Banka sa umiestni do rotačnej odparky a pri 65 °C sa odparí rozpúšťadlo. Na stenách nádoby sa pritom vytvorí tenká čiastočne priesvitná vrstva. Banka sa potom vloží do sušiarne a dosuší sa vo vákuu počas doby 1 hodiny. Potom sa do banky naleje 10 ml redestilovanej deionizovanej vody a po prebublaní banky héliom sa vrstva rehydratuje intenzívnym pretrepávaním počas doby 1 hodiny pri teplote 65 °C. Vytvorí sa 10 ml viskózneho gélu so zeleným odtieňom. Gél sa zriedi 90 ml fosfátového pufru (pH 7,4, 22 °C) a pretrepáva sa 30 minút pri 22 °C. Vytvorí sa 100 ml suspenzie, na ktorú sa pôsobí ultrazvukom s frekvenciou 44 kHz tridsaťkrát po 30 sekúnd s minútovými intervalmi. Na suspenziu ošetrenú ultrazvukom sa potom pôsobí tlakovým dusíkom, ktorý sa vháňa cez polykarbonátové membrány s priemerom najprv 500 a potom 100 nm. Vytvorí sa opalizujúca suspenzia, ktorá je tvorená vodnou emulziou malých lipozómov rovnakého zloženia s rozmerom 80 až 130 nm, obsahujúcich 500 mg lipidov a 100 mg Z-(l 1 )-tetradecinolu. 100 ml získanej suspenzie sa disperguje vo 120 ml základu masti, ktorý tvorí vazelína, vosk, sorbitoltrioleát (30:2:5), zahriateho na 80 °C.

Získaný krém sa plní do túb po 2 g, obsah 1 mg Z-(l 1 )-tetradecenolu v 2 g lipozómového krému.

PRÍKLAD 2. Použitie 2 feromónov alebo ich syntetických analógov.

100 mg Z-(9)-tetradecenylacetátu (nenasýtený alifatický ester s dĺžkou uhľovodíkového reťazca 14 atómov uhlíka a s trans-dvojitou väzbou v polohe 9) a 30 mg Z-(l l)-heptadecinolu (nenasýtený alfatický alkohol s dĺžkou reťazca 19 atómov uhlíka a s trans-dvojitou väzbou v polohe 11) sa rozpusti v 500 ml sterilného olivového oleja. Získaný roztok sa naplní do fľaštičiek

Ί a tie sa sterilizujú a hermeticky utesnia. Získa sa lieková forma, ktorá je pripravená na parenterálne (podkožné) podávanie.

PRÍKLAD 3. Použitie jedného derivátu feromónu (benzylester alifatického nenasýteného alkoholu (Z-(14)-heptadecinolu).

500 mg lipidov (fosfatidylcholín, fosfatidyletanolamín, cholesterín v molárnom pomere : 0,01 : 0,5) sa rozpustí v 400 ml dietyléteru pri pri teplote 22 °C. 50 ml Z-( 14)- heptadecinylbenzoátu sa rozpustí v 1 ml dimetylsulfoxidu pri 60 °C, potom sa ochladí na 22 °C a prilieva sa po kvapkách k 400 ml roztoku lipidov v dietyléteri pri intenzívnom miešaní. K získanému roztoku sa pridá 100 ml redestilovanej deionizovanej vody a na vzniknutý dvojfázový systém sa pôsobí ultrazvukom tak dlho, až zmizne rozhranie fáz a vytvorí sa disperzný systém (emulzia). Organická fáza sa odstráni na rotačnej odparke pri teplote prevyšujúcej teplotu fázového prechodu najťažšie taviteľného z prítomných fosfolipidov v zmesi (60 °C) pri postupnom znižovaní tlaku do 0,1 torr (na konci odparovania). Vytvorí sa 100 ml viskózneho gélu, ktorý sa po ochladzovaní kvapalným dusíkom podrobí lyofilizácii. Vznikne prášok s celkovou hmotnosťou 550 mg. Prášok sa lisuje do tabliet s obsahom 50 mg lipidu a 5 mg Z-(14)-heptadecinylbenzoátu alebo sa plní do fľaštičiek s obsahom 50 mg lipidu a 5 mg Z-(14)-heptadecinylbenzoátu. Získa sa lieková forma, pripravená na perorálne, parenterálne alebo intranazálne podávanie.

Autori vynálezu testovali väčšinu všeobecne známych hmyzích feromónov v danej skupine (alebo syntetických analógov týchto feromónov) za účelom stanovenia ich antiglukokortikoidnej účinnosti na somatické bunky cicavcov. Bolo zistené, že všetky tieto feromóny vykazujú v určitej miere uvedenú vlastnosť. Voľba feromónu je v každom konkrétnom prípade determinovaná dostupnosťou feromónov, ich účinnosťou po zmiešaní so zvoleným vehikulom, ich schopnosťou penetrovať do biologických štruktúr, dobou bezpečného skladovania pripravených foriem feromónov, ich toxicitou a ďalšími faktormi, ktoré nemajú základný význam z hľadiska antihormonálneho účinku, ktorý je predmetom vynálezu. Je zrejmé, že na účinné liečenie konkrétnych typov chorôb sa môže používať veľké množstvo kombinácii feromónov danej skupiny. Voľba kombinácie feromónov alebo ich syntetických analógov je určená rôznou hydrofóbnosťou zložiek, čo je rozhodujúci faktor pre ich biologickú prístupnosť do jednotlivých tkanív a orgá nov. Tak napríklad menej hydrofóbne látky sú lepšie na penetráciu do obličiek, zatiaľ čo hydrofóbnejšie látky sú vhodnejšie na penetráciu do pečene a mozgu.

Priemyselná využiteľnosť

Priložené tabuľky 1, 2, 3 a 4 ukazujú výsledky skúšok liečivých látok podľa vynálezu v porovnaní s analógmi a s kontrolnou skupinou.

Tabuľka 1 - ukazuje účinnosť farmaceutického prostriedku podľa vynálezu pri rôznych modelových somatických patologických stavoch; spôsobených nadbytkom glukokortikoidných hormónov.

Tabuľka 2 - ukazuje účinnosť farmaceutického prostriedku podľa vynálezu pri potlačovaní rozvoja kožnej atrofie indukovanej glukokortikosteroidmi (stenčenie kože vyvolané podaním betametazónu).

Tabuľka 3 - ukazuje antiglukokortikoidnú (antikatabolickú) účinnosť farmaceutického prostriedku podľa vynálezu pri modelových zaťaženiach organizmu (plávanie v bazéne).

Z tabuliek 1 a 2 je vidieť, že prostriedok podľa vynálezu má širšiu oblasť účinného použitia pri liečení patologických somatických procesov, spätých s vplyvom glukokortikosteroidov a cytotoxických faktorov a okrem toho bolo s prekvapením zistené, že má podstatne vyšší účinok než analógy a prípravky, ktoré sa teraz používajú.

Z tabuľky 3 vyplýva, že prostriedok podľa vynálezu je podstatne účinnejší než analóg potlačujúci rozvoj katabolických (glukokortikoidmi sprostredkovaných) zmien v organizme počas intenzívnej fyzickej záťaže.

Tabuľka 1

Účinnosť použitia látky podľa vynálezu pri liečení rôznych modelových somatických patologických stavoch spôsobených nadmernou aktivitou glukokortikoidných hormónov.

Modelová somatická patológia	Použitá látka, rozvrh dávok, veľkosť dávok	Znaky účinku
1	2	J
Obezita vplyvom prebytku glukokortikoidov u krýs plemena Zucker		Zmenšenie prírastkov telesnej hmotnosti po 20 dňoch (%)
	Prostriedok podľa vynálezu, 10 mg/kg, denne; 1 x podkožné (príklad 1)	88%
	Mifepriston, 10 mg/kg denne, lx podkožné	53 %
	Kontrola	0%
Žalúdočný vred po aplikácii 100% CH3COOH a následnom dennom zavádzaní 2,5 mg/kg hydrokortizónu, krysy plemena Wistar		Zrušenie odkladu zahojenia, ktorý je spôsobený trvalým zavádzaním hydrokortizónu; % po 14 dňoch
	Prostriedok podľa vynálezu, 5 mg/kg, 3 x denne intramuskulárne, 14 dní (príklad 1)	87%
	Mifepriston, 20 mg/kg, 3 x denne intramuskulárne, 14 dní	45%
	Cimetidin L 20 mg/kg, 3x denne intramuskulárne, 14 dni	15%
	Kontrola	0%

Vysvetlivky:

Cimetidin bol testovaný na doplnenie porovnania, lebo predstavuje prípravok, ktorý má iný mechanizmus účinku, ktorý nie je spojený s antiglukokortikoidnym efektom, no v súčasnosti je jedným z najpoužívanejších na liečenie rovnakých patológií.

Tabuľka 1 - pokračovanie:

1	2	J
Experimentálny infarkt myokardu, krysa bez špecifikácie plemena		Zníženie rozmerov oblasti nekrózy v %
		1 deň	7 dní
	Kontrola	0	0
	Farmaceutický prostriedok podľa vynálezu 10 mg/kg jeden raz intramuskulárne (príklad 3)	68	89
	Mifepriston (RU486), intramuskulárne, jeden raz 20 mg/kg	17	28
	Nitroglycerín 2 jeden krát, intravenózne	30	55

Vysvetlivky.

- Nitroglycerín bol použitý na doplnenie porovnávacích látok, lebo pôsobí iným mechanizmom, ktorý nie je spojený s antiglukokortikoidným efektom a pri tom je v súčasnosti jedným z najpoužívanejších liečiv v danej oblasti.

Tabuľka 1 - pokračovanie:

1	2	3
Involúcia týmusu vyvolaná traumou u krýs bez špecifikácie plemena		Supresia involúcie (% hmotnostné) STF3
		1 deň	7 dni
	Kontrola (neošetrené krysy)	0	0
	Prostriedok podľa vynálezu, intramuskulárne 5 mg/kg 3x denne 5 dni po traumatizácii	70	57
	Mifepriston, intramuskulárne 20 mg/kg 3x denne 5 dni po traumatizácii	25	17
	Levamizol4, intramuskulárne 20 mg/kg 3x denne 5 dní po traumatizácii	5	20

Vysvetlivky:

³ Koncentrácia sérového týmového faktora ⁴ Levamizol bol testovaný ako doplnok na porovnanie s látkami účinkujúcimi na odlišnom (neantiglukokortikoidnom) princípe, avšak patrí v súčasnej dobe medzi najpoužívanejšie liečivá chorôb uvedeného typu.

Tabuľka 2

Účinnosť použitia farmaceutického prostriedku podľa vynálezu pri rozvoji glukokortikosteroidmi indukovanej atrofie kože (vyvolanej podávaním betametazonu^) [%]:

Prípravok, rozvrh a veľkosť dávok 5	Obmedzenie stenčenia (atrofie) kože vyvolaného betametazononA [%]
Kontrola	0
Mifepriston (RU 486) 1,5 nmól/cm^	7
Prostriedok podľa vynálezu 0,5 nmól/cm2 (príklad 2)	87
1,25 dihydroxyvitamín D3 7 1 nmól/cm7	65

Vysvetlivky:

Prípravky sa podávali denne počas doby 10 dni na pozadí s podávaním betametazonu, myši C3H, 8 až 10 myší v skupine

Betametazon počas doby 10 dní po 2,5 nmól/cm^ denne ⁷ 1,25-Dihydroxyvitamín D3 bol použitý ako doplnková porovnávacia látka, ktorá nepôsobí antiglukokortikoidným mechanizmom a je v súčasnej dobe často používaný pre danú terapiu.

Tabuľka 3

Antiglukokortikoidná (antikatabolická) účinnosť farmaceutického prípravku podľa vynálezu pri modelovom vyčerpávajúcom fyzickom zaťažení (plávanie v bazéne).

Liečivo, veľkosť a režim dávok 8	Zmena svalovej hmoty (% za 7 dní)	Zmena aktivity myofibniárnej proteázy (% za 7 dní)	Zmena aktivity glukokortikoidných receptorov v leukocytoch (% za 7 dni)
Neošetrené zvieratá	0	0	0
Kontrola	-10	+20	+35
Látka podľa vynálezu, 10 mg/kg perorálne 5 min. po ukončení námahy	+20	0	0
Mifepriston (RU 486) 20 mg/kg perorálne 5 min. po ukončení námahy	+5	+7	+20

Vysvetlivky:

Krysy bez špecifikácie plemena, 6 až 8 zvierat vo skupine

Jeden z najvýznamnejších biochemických ukazovateľov katabolického účinku glukokortikoidov na myocyty ¹⁰ Ukazuje stupeň aktivity reakcie hormónu s receptorom a vplyv hormónu na svalovú bunku.

Okrem cieľových experimentov sa pri výskume zlúčenín súčasne sústavne kontrolovalo aj nebezpečenstvo vedľajších a toxických účinkov - podráždenie kože a slizníc, narušenie kardiovaskulárneho, nervového, zažívacieho a vylučovacieho systému, alergické reakcie a pod. Terapeutický index bol u zlúčenín podľa vynálezu 100 až 300, čo výrazne prevyšuje terapeutický index mifepristonu (RU 486). Sledovanie úrovne pohlavných steroidných hormónov a mineralokortikoidov v krvi zvierat, na ktorých boli vykonávané testy neprinieslo žiadne údaje, ktoré by ukazovali na zmeny v tomto smere po podaní látok podľa vynálezu.

Podľa našej mienky zodpovedá vynájdený farmaceutický prostriedok všetkým kritériám patentovateľnosti: je nový (z dostupných prameňov nie je známe použitie hmyzích feromónov ako antihormonálneho prostriedku), je priemyselne využiteľný (čo presvedčivo preukazujú vý13 sledky uvedené v príkladoch uskutočnení a v tabuľkách) a spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, lebo nebol pred vynájdením pre odborníka zrejmý.

Splnenie posledne uvedeného kritéria je možné ešte doložiť nasledujúcimi dôkazmi:

1) Pokiaľ je známe, ani jeden zo známych nesteroidných glukokortikoidných prostriedkov nepotlačuje baktérie a vírusy a nevyvoláva rozklad erytrocytov v dôsledku antiglukokortikoidného účinku, t.j. do dnešnej doby nie je známa súvislosť antikortikoidného účinku s biologickými vlastnosťami feromónov hore uvedenými (v časti o doterajšom stave techniky)

2) Biologické vlastnosti danej skupiny feromónov, uvedené v časti opisu, ktorá sa zaoberá doterajším stavom techniky (potlačovanie baktérií, vírusov a iniciácia rozkladu erytrocytov) sa prejavuje iba v koncentrácii o niekoľko rádov vyššej, než (ako vyplýva z výsledkov testov overovania, uvedených v tabuľkách) je koncentrácia, pri ktorej sa prejavuje ich glukokortikoidné pôsobenie, čo sa z hľadiska klasickej endokrinológie javí ako ukazovateľ nešpecifičnosti týchto vlastnosti (teda potlačovania a iniciácie).

Toto ešte doplňujúco dokazuje, že skôr známe vlastnosti feromónov nemajú vzťah k antiglukokortikoidnému účinku.

3) Je známe, že ani vírusy ani baktérie nemajú receptory pre glukokortikoidy, nesyntetizujú ich, a preto nemajú pripojovacie miesto, schopné reakcie s glukokortikoidnými hormónmi ani so zodpovedajúcimi antiglukokortikoidmi.

4) Je známe, že erytrocyty nemajú jadro a rovnako, ako v predošlom prípade, nemajú väzobné miesta pre glukokortikoidy a nesyntetizujú pre ne receptory. Z týchto dôvodov nemôže byť ich veľmi silný účinok (rozklad membrány) vyvolaný pôsobením antikortikoidov.

Bolo by možné uviesť aj ďalšie presvedčivé dôvody nezrejmosti a neočakávanosti použitia feromónov ako antiglukokortikoidného prípravku pre odborníkov, t.j. splnenie kritéria vynálezcovskej činnosti u predloženého vynálezu.

Claims (4)

1. Použitie hmyzieho feromónu nesteroidnej povahy alebo jeho derivátu alebo jeho syntetického analógu, ktorý je nenasýteným alifatickým alkoholom, aldehydom alebo esterom a má dĺžku lineárneho alifatického uhlíkového reťazca 10 až 21 atómov uhlíka, ako antiglukokortikoidného prostriedku.

2. Antiglukokortikoidný prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje účinné množstvo hmyzieho feromónu nesteroidnej povahy a/alebo jeho derivátu a/alebo jeho syntetického analógu.

3. Prostriedok podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že obsahuje zmes najmenej dvoch hmyzích feromónov nesteroidnej povahy a/alebo ich derivátov a/alebo ich syntetických analógov.

4. Prostriedok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že rozdiel dĺžok lineárnych alifatických reťazcov zložiek zmesi nie je menší než 5 atómov uhlíka.