SK61699A3 - Method and machine for the production of knitted garments comprising a body section and legs, in a single production stage and in a single piece - Google Patents

Description

Oblasť techniky

I »

Vynález sa týka nového spôsobu pletenia a pletacieho stroja na výrobu úpletových výrobkov, obsahujúcich telovú časť a dvojicu nohavíc, ako napríklad pančuchové nohavice, legíny a podobné výrobky. Vynález sa tiež týka výrobku, vyrobeného týmto spôsobom.

Doteraiží stav techniky

Bežný spôsob výroby úpletových výrobkov vyššie uvedeného typu spočíva v tom, že sa najprv vyrábajú jeden po druhom dva hadicové úplety na okrúhlom pletacom stroji, načo sa tieto úplety posunú na stroj, ktorý ich orezáva a zošíva a tvorí telovú alebo nohavičkovú časť hotového úpletu v spojovacej oblasti.

f

I

Tento proces je dlhý a komplikovaný v tom, že vyžaduje, aby bol materiál vo forme polotovaru presúvaný viac než jedným strojom, vyžaduje veľký podiel práce a je zdrojom odrezkov, takže niť, ktorá už bola použitá v úplete, ide do odpadu.

Boli preto uvažované systémy na pletenie pančuchových nohavíc a podobných výrobkov vyššie uvedeného typu v jedinej pletacej operácii. Príklady takýchto postupov sú opísané v patentových spisoch US-A-5 020 340, US-A-5 127 240, US-A-5 226 297. Systémy z najnovšej produkcie sú opísané v spisoch WO 95/00689 (PCT/IT94/00087), WO 95/01473 (PCT/IT/94/00099). Tieto systémy sú však veľmi zložité.

Vynález si preto kladie za úlohu vytvoriť spôsob a zariadenie na výrobu, v jednej výrobnej operácii, úpletového výrobku obsahujúceho telovú časť a dve nohavice, pripojené k telovej časti, ktoré by boli jednoduchšie, spoľahlivejšie a ľahšie realizovateľné, než doteraz známe spôsoby a zariadenia. Ďalej si

31205 T vynález kladie za úlohu vytvoriť spôsob výroby a stroj vyššie uvedeného typu, ktoré by boli rýchle a spoľahlivé a ktoré by viedli k výrobku príjemného vzhľadu. Kladie si za úlohu vytvoriť textilný pletací stroj, spôsobilý vyrábať hotový alebo takmer hotový výrobok (s nohavicami a telovou časťou), ktorý by pritom mal relatívne malý počet pohyblivých častí, s nízkymi zotrvačnými hmotami.,

Ešte ďalším cieľom vynálezu je vytvoriť spôsob a zariadenie, ktoré by mohli vytvoriť výrobok vyššie uvedeného typu, ktorý by bol veľmi silný.

Ďalej si vynález kladie za úlohu vytvoriť stroj, ktorý by mohol vyrábať pančuchové nohavice alebo podobné výrobky so špičkami nohavíc, ktoré sú už uzavreté, takže odpadne potreba ich uzavierať v samostatnom kroku.

Ešte ďalším cieľom vynálezu je vytvoriť spôsob pletenia a pletací stroj, ktoré môžu vytvárať úpletové výrobky, v ktorých rovnaké nite tvoria ako nohavice, tak i telovú časť, bez prerušenia.

Podstata vynálezu

I

Vynález prináša spôsob výroby úpletového výrobku, obsahujúceho telovú časť a pár nohavíc, v jedinej neprerušovanej operácii, ktorého podstatou je, že sa v prvej fáze súčasne a paralelne pletú dve nohavice úpletu, začínajúc koncom nohavíc, na dvoch pletacích valcoch s ihlami na tvorbu úpletu, usporiadaných vedľa seba, a v druhej fáze sa na dvoch plochých lôžkach, uložených medzi uvedenými valcami, pletie uzavieracia oblasť telovej časti, a telová časť sa dokončuje kombinovanou činnosťou valcov a plochých lôžok.

V druhej fáze môžu byť nite, ktoré už boli použité v prvej fáze, jedinými niťami, ktoré sú ďalej používané, alebo podľa voľby obsluhy môžu k nim byť pridané iné nite, alebo môžu byť inými niťami nahradené.

Spôsob sa uskutočňuje originálnym kombinovaným použitím prvkov, charakteristických pre dva okrúhle (alebo valcové) pletacie stroje na výrobu hadicových úpletov, s prvkami charakteristickými pre ploché pletacie stroje, pričom sa najprv pletie na prvých z nich a potom sa pokračuje pri spolupôsobení a v kombinácii s činnosťou druhých.

31205 T

Výhody tohoto riešenia sú zrejmé. Zahrňujú možnosť nahradzovať nite danej kvality inými niťami s odlišnou kvalitou v priebehu pletacieho procesu a bez jeho prerušenia (napríklad pre pletenie klina alebo na vytváranie nohavičkovej časti s použitím odlišného materiálu, než pre nohavice). Rovnako tak umožňujú odstrániť odrezky. Ďalej umožňuje spôsob odstrániť nevzhľadné švíky a robí úpletový výrobok pohodlnejší na nosenie a esteticky vzhľadnejší.

Vynález navrhuje pletací stroj na uskutočnenie vyššie uvedeného spôsobu, obsahujúci dve postranné jednotky, majúca každá svoj vlastný valec na tvorbu úpletu s väčším počtom ihiel a prvkov na ovládanie ihiel, pričom valce sú vzájomne spolu rovnobežné a ležia blízko seba, a dve ploché lôžka, ležiace vedľa seba vmedziľahlej polohe medzi uvedenými dvoma valcami, ktoré majú každé svoje vlastné ihly a prvky na ovládanie ihiel uvedených lôžok.

Ako pri známych spôsoboch tvoria valce, keď sa otáčajú, začínajúc koncom chodidlovej časti nohy, nohavice úpletového výrobku, zatiaľ čo ploché (priamočiare) lôžka sú dočasne nečinné. Akonáhle sú nohavice dokončené, valce sa prestanú otáčať a miesto nich sa začnú otáčať- ovládacie prvky ich ihiel, a bez toho aby bolo potrebné prerušiť chod stroja, uvedené dve ploché lôžka uzavrú rozkrok pri použití jednej alebo viac niti privádzaných k ich prekríženým ihlám a bezprostredne potom sa tvorí vratným pohybom ovládacích prvkov ihiel plochých lôžok a ovládacích prvkov ihiel valcov telová časť z viac oblastí úpletu, spojených spolu vhodným vzájomným spojením. Počas tejto fázy vytvárajú ploché lôžka stredné alebo medziľahlé oblasti telovej časti, zatiaľ čo postranné oblasti sa pletú na okrúhlych lôžkach oboch valcov.

Ploché lôžka môžu byť usporiadané v rovnobežných rovinách, pričom v tomto prípade môže byť uzavieranie rozkroku dosahované použitím zakrivených ihiel, podľa známeho stavu techniky. Z dôvodov nároku na priestor však sú, vo veľmi výhodnom uskutočnení, lôžka naklonené do tvaru písmena V s vrcholom tohoto útvaru obráteným smerom dole.

31205 T

Každý valec má viac privádzačov nití, spôsobilých sa pohybovať okolo lôžka ihiel nesených uvedeným valcom. Privádzače nití sú nezávislé na ovládacích prvkoch ihiel ihlového valca, takže môžu uskutočňovať počas výrobného cyklu, ktorým sa zhotovuje úpletový výrobok, rôzne procesy.

V praktickom použití sa buď privádza plochým lôžkam rovnaká niť, ktorá bola iba na pletenie nohavíc a ktorá sa privádza k okrúhlym ihlovým lôžkam valcov. V tomto prípade musí byť aspoň niektoré z privádzačov nití, patriacich k valcom, tiež spôsobilé sa pohybovať pozdĺž plochých lôžok. Inou možnosťou je, že každé ploché lôžko má najmenej jeden ďalší privádzač nite, pohybujúci sa po jeho dĺžke nezávisle na pohyboch prvkov ovládajúcich ihly priamočiarych ihlových lôžok.

V obzvlášť výhodnom uskutočnení vynálezu obsahuje stroj pre každý valec tiež trubicu súosú s valcom a uloženú nad ním, s pozdĺžnou štrbinou obrátenou k plochým lôžkam na ich dolnom konci. Počas tvorby telovej časti úpletu sú nohavice pneumaticky odsávané zhora dovnútra uvedených dvoch trubíc, a nohavice potom ťahajú hore týmito štrbinami trubíc úplet telovej časti tak, ako sa postupne tvoria. Ďalej dochádza medzi dvoma plochými lôžkami k pneumatickému satiu smerom hore. Dolný okraj každej trubice leží približne v úrovni oblasti, kde sa na valcoch vytvára úplet, a to pre správne vedenie očiek, keď sa tvoria, a na zaistenie, že nebudú stúpať hore pred ich uvolnením z ihiel v tej fáze tvorby telovej časti, v ktorej sa úplet predlžuje skôr hore ako dolu.

Pre pohon prvkov tvoriacich úplet je v jednom uskutočnení vhodné použiť dve motorizované polohy, a to jeden motorizovaný pohon pohybujúci oboma valcami a striedavo ich prvky na ovládanie ihiel, a druhý motorizovaný pohon, pohybujúci ovládacími prvkami ihiel plochých lôžok. Je však celkom možné používať nezávislé motorizované pohony pre každú skupinu ovládacích zámkov ihiel a pre každý valec. Napríklad môžu byť použité dva motory na otáčanie valcov (alebo na rovnaký účel jeden motor vhodnými poháňacími spojkami), jeden alebo dva motory na otáčanie zámkových puzdier, patriacich valcom a jeden alebo dva motory na ovládanie vozíkov alebo na nesenie ovládacích zámkov plochých lôžok.

31205 T

Pri vhodných usporiadaniach môže byť v prípade potreby použitý jediný centrálny motorický pohon.

Ak je požadované, aby nohavice úpletu mali chodidlové časti, môže to byť dosahované bez švov a bez prerušenia medzi pletacím pochodom na vytváranie chodidlovej časti a nasledujúcimi fázami na tvorbu zvyšných častí úpletového výrobku, tvorbou nohavíc s ich uzavretou špičkou chodidlovej časti, pomocou jedného zo známych spôsobov, zahrňujúcich napríklad spôsoby opísané v spisoch WO 95/31595, WO 95/34702, PCT/IT96/00102 (s talianskou patentovou prihláškou FI95A000116 z 24.5.1995), PCT/IT96/00139 (s talianskou patentovou prihláškou FI95A000165 zo 14.7.1995). Na obsah týchto dokumentov sa odvolávame ako na súčasť opisu.

Podľa ďalšieho uskutočnenia vynálezu môže stroj obsahovať v kombinácii s dvoma postrannými jednotkami a medziľahlými plochými lôžkami tiež prostriedky na ovládanie jedného alebo viac privádzačov nite počas tvorby telovej časti po uzavretej dráhe, vymedzovanej uvedenými dvoma valcami a uvedenými dvoma plochými lôžkami.

Pri tomto usporiadaní môže byť telová časť vytváraná pri pohybe privádzačov nití v stále rovnakom smere po uvedenej uzavretej dráhe bez otočenia ich pohybu. Je tiež možné vytvárať telovú časť pohybovaním dvoch alebo viac privádzačov nití s vratným pohybom po uvedenej uzavretej dráhe, alebo s čiastočne vratným pohybom a čiastočne plynulým pohybom. Ak sú privádzače nití poháňané vratným pohybom po uvedenej uzavretej dráhe, je s výhodou použitý jediný privádzač nite, pohyblivý jeden úsek dráhy, ktorý obsahuje dva polkruhy okolo dvoch valcov a jedno z plochých lôžok.

Pohyb privádzačov nite po uzavretej dráhe je s výhodou plynulý pohyb pre časť alebo všetky fázy vytvárania telovej časti.

Ďalšie znaky a uskutočnenia spôsobu sú uvedené v nasledujúcom podrobnom opise, uvádzajúcom neobmedzujúce príklady ich možných uskutočnení, a v patentových nárokoch.

31205 T

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch uskutočnenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje obr. 1 zvislý rez strojom, vedeným osami oboch valcov, obr. 2 rez rovinou ll-ll z obr. 1, obr. 3A a 3B'zväčšené detaily ž obr. 1, najmä oblasti tvorby úpletu a oblasti obsahujúce ovládacie prvky vozíkov, patriacich k priamočiarym lôžkam, obr. 4, 5 a 6 lokálne priečne rezy rovinami IV-IV, V-V a VI-VI z obr. 3B, obr. 7 vodorovný rez rovinou VII-VII z obr. 3B, obr. 8 rez rovinou VIII-VIII z obr. 1, J v ktorom sú najmä zjavné privádzače nití stroja, obr. 9 zväčšený detail z obr. 8, obr. 10 zjednodušený pôdorysný rez, ukazujúci privádzače nití, okrúhle lôžka v dvoch valcov a dve medziľahlé ploché lôžka, obr. 11A-11T schémy jednotlivých pracovných fáz stroja, nasledujúcich za sebou, v jednom možnom pracovnom pochode, v ktorom je vytvorená telová časť pri použití rovnakých nití, ako pre nohavice, obr. 12 schematicky detail silno zväčšenej časti úpletu telovej časti, vytvorené pracovným postupom podľa obr. 11A-11T, obr. 13 schéma pančuchových nohavíc, vytvorených podľa vynálezu, obr. 14A-14F detail spôsobu, ktorým niť prechádza z plochého lôžka do okrúhleho lôžka pri spôsobe podľa obr. 11A-11T, obr. 15 schéma usporiadania úpletu v stroji na konci jeho pletenia, obr. 16A-16P po sebe nasledujúcej fáze práce stroja v inom možnom uskutočnení spôsobu, pri ktorom je vytváraná telová časť pri použití prídavných nití alebo nití líšiacich sa od nití nohavíc, obr. 17 schematický detail silne zväčšenej časti úpletu telovej časti, vytvorenej pracovným postupom podľa obr. 16A-16P, obr. 18 detail odlišného uskutočnenia hnacích prostriedkov privádzača nite, obr. 19A-19F päť po sebe nasledujúcich fáz pohybu privádzačov nite v uskutočnení znázornenom na obr.

¹ 18, obr. 20 diagram uhlových pohybov prostriedkov, ovládajúcich privádzače nití z obr. 18 a 19, obr., 21 a 22 po sebe nasledujúce uhlové polohy, zaujímané ovládacími prostriedkami privádzača nite, obr. 23 usporiadanie privádzačov nití na podvojnom stroji, obr. 24 schematický rez valca stroja zvislou rovinou obsahujúci osi valcov, obr. 25, lokálny rez zvislou rovinou, kolmou na rovinu rezu z obr. 24, ukazujúci prvky plochých lôžok, obr. 26 zväčšený detail z obr.

31205 T

25, obr. 27 schematicky pôdorys reťazov, na ktorom sú nesené privádzače nití, obr. 28 rez rovinou V-V z obr.27, obr. 29 zväčšený detail reťaze, na ktorej sú nesené privádzače nití, obr. 30 a 31 detaily pohybu pracovných platín valca a im priradených ovládacích prvkov, obr. 32 zvislý rez, kolmý na ploché lôžka, oblasti nad uvedenými lôžkami, obr. 32A lokálny rez rovinou IXA-IXA z obr. 32, obr. 33 schéma jedného spôsobu pohybovania zámkov a privádzačov nití po uzavretej dráhe na tvorbu telovej časti v dvoch odlišných uskutočneniach, obr. 34 zväčšený detail, ukazujúci spojenie medzi plochým lôžkom a okrúhlym lôžkom, obr. 35 detail mechanizmu, ktorým je niť prenášaná z plochého lôžka na okrúhle lôžko, obr. 36 schéma úpletového výrobku, zhotoveného na stroji podľa vynálezu a obr. 37 detail vzájomného spojenia vytvoreného prechodom medzi plochými lôžkami a okrúhlymi lôžkami.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Z hľadiska celkovej schémy stroj obsahuje dve postranné pracovné jednotky 1, 3, obsahujúce každá valec 1C, 3C na tvorbu úpletu, v podstate bežného typu, s drážkami, v ktorých môžu kĺzať ihly 5, znázornené na obr. 8. Na obr. 8 sú ďalej zrejmé pomocné platiny 7 a zámkové puzdrá 1F, 3F dvoch valcov IC, 3C, na ktorých sú uložené zámky na ovládanie pomocných platín 7 a ihiel 5. Ako bude zrejmé z nasledujúceho opisu, má zámkové puzdro každého valca systémové jednotky, tj. štyri skupiny zámkov ovládajúcich ihly. Systémové jednotky sú vyznačené schematicky na obr. 11 pod označením A1-A8, a bude o nich reč nižšie.

' Každý valec IC, 3C má veniec 1A, 3A na pracovné platiny. Každá z oboch pracovných jednotiek 1 a 3 má podobnú štruktúru a vykonáva analogické funkcie, aké sú vykonávané u normálneho okrúhleho pletacieho stroja na výrobu ponožiek, podkolienok a pančúch.

Medzi oboma postrannými pracovnými jednotkami 1, 3, je uložená medziľahlá jednotka 11, pozostávajúca z dvoch krátkych naklonených ihlových lôžok 11 A, 11B (obr. 2) so zodpovedajúcimi drážkami na uloženie a vedenie

31205T ihiel 13 a pomocných platín 15 (obr. 8). Pre každé lôžko 11 A, 11B zariadenie obsahuje vozík 17A, 17B, osadený elektronickým voličom a podrobený vratnému priamočiaremu pohybu pozdĺž jeho lôžka a nesúci ovládacie zámky pre ihly a pomocné platiny. Obe ploché lôžka 11 A, 11B majú geometriu v tvare úzkeho písmena V s vrcholom dole a sú usporiadané súmerne vzhľadom na rovinu, obsahujúce osi valcov 1C, 3C.

Ako je zrejmé na obr. 2 a 8, je medziľahlá jednotka v podstate krátky plochý pletací stroj, obrátený spodnou stranou hore, na ktorom je úplet z vytváraný v pletacej oblasti, kde sa obe lôžka vzájomne približujú, a raste v medziľahlom objeme V vymedzovanom medzi uvedenými lôžkami, ktoré ležia *

nad pletacou oblasťou.

Ako bude podrobnejšie opísaní nižšie, tvoria obe postranné jednotky 1. a 3 súčasne nohavice, a rovnaké postranné jednotky tvoria v kombinácii s medziľahlou jednotkou 11 telovú časť.

V znázornenom uskutočnení sú uvedené tri jednotky 1 3 a 11 poháňané dvoma motorizovanými pohonmi 21, 22, a to jednak pre valce a jednak pre ploché lôžka, i keď je tiež možné používať centrálny motorizovaný pohon alebo väčší počet nezávislých motorizovaných pohonov.

K výstupnému hriadeľu 23 motora 21 cez spojku 24 a súosú časť 26 je pripojený prenášači hriadeľ 25, ktorý je tiež spôsobilý axiálneho pohybu, vyznačeného dvojitou šípkou f25, pre účely, ktoré budú opísané nižšie. Tento pohyb je zaisťovaný vidlicou alebo iným ovládacím prvkom, ako je schematicky vyznačené prvkom 27. Na hriadeli 25 sú pevne osadené dve ozubené kolesá 29, 31, ktoré slúžia na prenášanie pohybu na zámkové puzdrá 1F, 3F alebo * valce 1C, 3C v závislosti na tom, v akej fáze svojho cyklu sa zariadenie nachádza.

V polohe znázornenej na obr. 1 je ozubené koleso 29 v zábere s ozubeným vencom 33 neseným ložiskami 35, 37 a upevneným na hornom konci kzámkovému puzdru 1F a k zámkom ovládajúcim pracovné platiny, uloženým na venci 1A pripojenom k valcu 1C. Ozubený veniec 33 je v priamom

31205 T zábere s druhým zhodným ozubeným vencom 39, neseným na ložiskách 41, 43, ktorý ovláda pohyb zámkového puzdra 3F a zámkov ovládajúcich pracovné platiny, pripojený k valcu 3C. Keď je ozubené koleso 29 v zábere s ozubeným vencom 33, budú sa zámkové puzdrá 1F, 3F otáčať synchronizovane a vo vzájomne opačných smeroch.

Druhý motorizovaný pohon 22 poháňa hnací hriadeľ 47, na ktorom je pevne osadený pastorok 48, ktorý je v zábere s ozubeným vencom 51, pevne osadeným na prenášačom hriadeli 53. Na vrchu prenášacieho hriadeľa 53 je upevnený kotúč 55 nesúci excentrickú kladku 57, vloženú do štrbiny 59 (obr. 4 a 7), vytvorenej v bežci 61., ktorý sa pohybuje pozdĺž vodítok 63 rovnobežne s rovinou obsahujúcou osi valcov 1C, 3C.

Bežec 61 je upevnený spojovacími tyčami 62A, 62B k dvojici klzných bodiek 63A, 63B, posúvajúcich sa pozdĺž vodítok 64A, 64B a upevnených k vozíkom 17A, 17B, ktoré nesú zámky medziľahlej jednotky 11 na ovládanie ihiel a pomocných platín.

Počas tvorby telovej časti zapadá ozubené koleso 29 do ozubeného · venca 33 a otáčanie prenášacieho hriadeľa 25 vytvára otočný pohyb zámkových puzdier 1F, 3F v opačných smeroch, zatiaľ čo oba valce 1C, 3C sú nepohyblivé a ozubené koleso 31 je uvoľnené. V tomto usporiadaní sa motor otáča v striedajúcich sa smeroch a spôsobuje kmitanie puzdier 1F, 3F z dôvodov, ktoré budú podrobnejšie vysvetlené nižšie. Súčasne poháňa motor vozíky 17A, 17B v navzájom sa striedajúcich smeroch.

Vínom možnom pracovnom usporiadaní pre tvorbu nohavice sa prenášači hriadeľ 25 axiálne presúva smerom dolu z jeho polohy znázornenej na obr. 1 preto, aby ozubené koleso 29 bolo uvoľnené z ozubeného kolesa 33, zatiaľ čo ozubené koleso 31 je v zábere s ozubeným vencom 71, tvoriacim celok s valcom 1C prvej postrannej jednotky 1.. Otáčavý pohyb ozubeného venca 71 sa prenáša prostredníctvom neznázorneného voľne otáčavého kolesa na ozubené koleso 73, zhodné s ozubeným vencom 71 a pevne osadené na valci 3C. V tomto usporiadaní sa preto otáčanie prenášacieho

31205 T hriadeľa 25 prenáša na oba valce 1C, 3C, ktoré sa budú otáčať v rovnakom smere, zatiaľ čo zámkové puzdrá 1F, 3F sú nepohyblivé. Motorizovaný pohon 22 sa uvoľňuje, takže vozíky 17A, 17B sú nepohyblivé.

Na hornej strane stroja leží konštrukcia 75, nesúca dve trubice 77, 79, súosé s valcami 1C. 3C a majúca každá pozdĺžnu štrbinu 77F, 79F na strane ležiacej proti medziľahlej jednotke 11 s pätami 77A, 79A. Uvedené dve trubice sú použité, ako bude vysvetlené nižšie, na držanie predmetu v správnej polohe, keď sa tvoria počas jednotlivých fáz práce stroja. Oboma trubicami 77, 79 sa môže pohybovať zvisle, ako je znázornené dvojitou šípkou f77, pomocou ovládača 81..

Pod valcami IC, 3C sú uložené prostriedky 85 typu, ktorý je známy, pre nastavenie vo zvislom smere do polohy valcov IC, 3C, za účelom nastavovania dĺžky vytváraného úpletu. Spôsoby a účely nastavovania sú pre odborníkov v odbore známe a nemusia byť popisované.

Uvedené dve ploché lôžka 11 A, 11B sú uložené tak, že môžu ľahko kmitať na menenie medzi nimi vytvoreného uhla, takže hrubšie časti predmetu môžu medzi nimi prejsť. Ako je zrejmé z obr. 4, 5 a najmä obr. 6, tvorí pre tento účel každé lôžko 11 A, 11B celok so zodpovedajúcim priečnym členom 91 A, 91 B, s ktorým tvorí celok tiež zodpovedajúce vodítko 64A, 64B. Oba priečne členy 91 A, 91B sú nesené na každom konci dvojicami dosiek 93A, 95A a 93B, 95B, kĺbovo pripojenými v kĺboch 97A, 97B, 99A a 99B na vonkajšej strane dvoch postranných stien 101, 103. Ku každej doske 93A, 95A a 93B, 95B je tiež v kĺboch 104A, 104B a 106A, 106B kĺbovo pripojená spojka 105A, 105B, 107A a 107B. Samotná každá z uvedených spojek je osadená na výstredníku (109A. 109B pre spojky 105A, 105B) a výstredník je upevnený ku hriadeľu 111A, 111B, ktorý je usporiadaný rovnobežne s lôžkami 11 A, 11 B. Kmitanie oboch hriadeľov 111A, 111B v navzájom opačných smeroch okolo ich zodpovedajúcich osí, vytvárané neznázorneným ovládačom, vyvíja zodpovedajúce kmitanie lôžok okolo kĺbov 97A, 99A, 97B a 99B.

Ako bude podrobnejšie opísané nižšie, pracuje vyššie opísaný stroj

31205 T s premenlivým počtom privádzačov nite v závislosti na spôsobe použitom na vytváranie telovej časti. Všetky privádzače nite, ktorými môže byť stroj vybavený, budú opísané nižšie, pričom sa rozumie, že niektoré z nich môžu byť vypustené alebo vyradené z činnosti podľa použitých spôsobov práce. V znázornenom príklade uskutočnenia má stroj štyri prívody pre každý valec 1C, 3C, a teda štyri prívody nite na valec. Tiež ploché lôžka 11 A, 11B sú vybavené štyrmi privádzačmi nití. Tieto privádzače môžu byť vypustené, keď sa použije spôsob vytvárania telovej časti s rovnakými niťami, aké tvoria nohavice úpletu. Každý z dvanástich privádzačov nite je pohyblivý a nezávislý na zámkových jednotkách.

Najprv bude opísaných osem privádzačov nití pre uvedené dva valce 1C a 3C. Budú označené G1, G2, G3, G4 pre valec 1C a G5, G6, G7 a G8 pre valec 3C. Na obr. 10 sú znázornené privádzače nití vkľudových alebo medzných polohách, uložené nad sebou vo dvojiciach. Na obr. 8 sú znázornené v zaťaženej polohe, zaujímané počas pohybu privádzača nite okolo okrúhleho ihlového lôžka, ako bude podrobnejšie vysvetlené nižšie.

Privádzače G10. G11, G12 a G13 sú privádzače nití pre ploché lôžka 11A , 11 B. Konkrétnejšie sú privádzače G10, G11 nití priradené k lôžku 11 B, zatiaľ čo privádzače G12, G13 sú priradené k lôžku 11 A. Na obr. 10 sú posledné štyri privádzače nití v kľudovej alebo medznej polohe na koncoch ich zodpovedajúceho lôžka.

Každý z privádzačov G1-G8 nití je nesený jeho vlastným nosičom. Dolné privádzače G2, G4, G6, G8 sú nesené nosičmi 121, zatiaľ čo horné privádzače G1, G3, G5 a G7 nití sú nesené nosičom 123. Nosiče 121 sa pohybujú pozdĺž vodítok, pozostávajúcich zo zodpovedajúcich dvojíc valcových tyčí 125, s ozubenou tyčou 126 uloženou s nimi rovnobežne. Nosiče 123 sú vedené pozdĺž vodítok, pozostávajúcich z podobných valcových tyčí 127, s ozubenými tyčami 129 uloženými s nimi rovnobežne. Pohyb jednotlivých nosičov 121,123 a teda privádzačov 126, 129 nití pozdĺž ich zodpovedajúcich vodítok je zaisťovaný ovládačmi, osadenými na každom nosiči, ktorý ovláda

31205 T zodpovedajúce pastorky, ktoré sú v zábere s ozubenými tyčami 126 a 129. Pastorky spojené s nosičmi 121 sú označené ako pastorky 131 a pastorky spojené s nosičmi 123 sú označené ako pastorky 133, zatiaľ čo ovládače sú označené ako zodpovedajúce ovládače 135, 137. Zaisťujú preto pohyb privádzačov nití rovnobežne s rovinou obsahujúcou osi valcov 1C, 3C a kolmo na tieto osi.

Každý nosič 121, 123 je tiež vybavený druhým ovládačom, označeným ako zodpovedajúci ovládač 139, 141, ktorý ovláda pohyb priradeného vodiča nite v smere kolmom na smer pohybu vyvíjaného ovládačmi 135, 137, a kolmo na osi valcov IC, 3C. Pohyb je vyvíjaný otáčaním zodpovedajúcej tyče 143, 145 so závitom, zaberajúci do matice nesenej v zodpovedajúcom nosiči 121, 123, Voľný koniec tejto tyče je pripojený k rybinovitému vodítku 147, 149, na ktorom je uložený nosič 151, 153 zodpovedajúceho privádzača nite. Kombinácia pohybov, udeľovaných ovládačmi 135, 137 a 139, 141 umožňuje, aby každý privádzač sledoval zodpovedajúce okrúhle lôžko valcov IC, 3C okolo polovice obvodu.

Privádzače G10-G13 nití sú uložené podobným spôsobom, ale vykonávajú vratné pohyby pozdĺž priamočiarej dráhy rovnobežne s ich zodpovedajúcimi lôžkami 11 A, 11 B. Sú nesené nosičmi 154, 155, ktoré sa pohybujú pozdĺž vodítok 156, 157. Ich translačný pohyb pozdĺž vodítok je vyvíjaný sústavou ozubených tyčí 159, 161 a pastorkov 162, 163, ktoré sú vo vzájomnom zábere. Pastorky 162,163 sú otáčané ovládačmi 165,167,

Stroj je vybavený štyrmi zásobníkmi privádzačov nite, uloženými po stranách pracovnej oblasti a označenými schematicky ako zásobníky 171, 172, 173 a 174, ktoré umožňujú nahradenie privádzačov nite automatickým systémom, analogickým tomu, aký sa používa na automatické nahradzovanie nástrojov v obrábacom stroji. Rybinovitý spoj 147, 149 dovoľuje ľahšie nahradzovanie.

Po opise stroja budú teraz opísané dva spôsoby jeho práce, i keď sa rozumie, že na rovnakom stroji môžu byť vykonávané iné spôsoby tvorby

31205 T úpletu, a to podľa princípov, na ktorých je založený vynález.

Počas prvej fázy pracovného cyklu sa vytvárajú dve nohavice úpletu, a to bežnými spôsobmi, pri ktorých sa plynulé otáčajú valce 1C, 3C. Obe nohavice môžu začínať uzavretou špičkou pri použití jedného zo spôsobov opísaných v spisoch uvedených v úvodnej časti a tvoriacich nedeliteľnú súčasť tohoto opisu. Ďalej pracujú v druhej fáze spôsobu okrúhle ihlové lôžka na valcoch 1C, 3C v kombinácii s plochými lôžkami 11 A, 11B a vytvárajú telovú časť úpletu. Počas tejto fázy môže výrobný proces postupovať rôznymi spôsobmi.

Obr. 11A-11T schematicky znázorňujú pohyby prvkov tvoriacich úplet pri postupe podľa prvého spôsobu. Obr. 11A znázorňuje medznú polohu, ktorá bude pre jednoduchosť považovaná v opise pohybov jednotlivých prvkov ako počiatočný okamih. Predpokladá sa, že ploché lôžka 11 A, 11B už uskutočnili uzavretie vrozkrokovej časti, tj. dolného úseku telovej časti medzi dvoma nohavicami, krížením ich ihiel, a to spôsobom, ktorý je sám známy zo stavu

I techniky, opísaným v úvodnej časti.

Obr. 11A znázorňuje privádzače G1. G2, G3 a G4, ktoré pracujú na valci 1C, a privádzače G5, G6, G7 a G8 nití, ktoré pracujú na valci 3C. Neznázornené sú privádzače G10-G13 nití, ktoré v tomto prípade niesu použité, pretože stredné úseky telovej časti sa vytvárajú použitím nití vydávaných podávaču G1, G3, G6, G8, ako bude vysvetlené nižšie. Na obrázku sú schematicky vyznačené štyri zámkové jednotky A1, A2, A3 a A4 zámkového puzdra 1F, tj. štyri skupiny zámkov, ktoré riadia zdvíhanie a spúšťanie ihiel valca 1C. Podobne sú vyznačené zámkové jednotky A5, A6, A7. A8 zámkového puzdra 3F, ktorému je priradený valec 3C. Zámkové jednotky A9 a A14 sú nesené zodpovedajúcimi vozíkmi 17A, 17B pre príslušné lôžka 11Aa11B.

V okamžiku znázornenom na obr. 11A sú zámkové jednotky A1-A9. A14 v počiatočnej polohe ich dráhy, ktorá je tu vratná dráha, ako bude zrejmé z nasledujúcich obrázkov. Privádzače G1-G8 nití, schematicky znázornené

31205 T malými krúžkami, sú podobne v počiatočných polohách ich zodpovedajúcich dráh u ich zodpovedajúcich lôžkach v strednej rovine P-P, obsahujúcej osi valcov 1C a 3C.

Ako je známe, používajú sa pri pletení hadicových úpletov striedavo pre jednotlivé riadky nite zakrútené s ľavým a pravým zákrutom. Tieto nite sa obvykle označujú nite so zákrutom S a zákrutom Z. Pre názornosť ukazuje obr. 11A v úvodzovkách pre každý privádzač niti G1-G8 typ zákrutu nite, podávanej týmto privádzačom. Ako je tiež v priemysle známe, môžu byť miesto nití s opačnými zákrutami použité nite odlišných technických a konštrukčných vlastností, napríklad jedna z lycry a jedna z nylonu atď. V kontexte opisu a nárokov je potrebné termín „dvojica nití odlišných vlastností chápať ako znamenajúci akúkoľvek možnú alternatívu voči striedaniu zákrut S a Z.

Obr. 11B znázorňuje začiatok pohybu zámkových jednotiek A1-A8 a teda zámkových puzdier 1F, 3F, na ktorých sú nesené. V tejto fáze je otáčanie v smere hodinových ručičiek v prípade zámkového puzdra 3F nesúceho zámkové jednotky A1-A4 (šípka f1) a proti smeru hodinových ručičiek v prípade prívodov A5-A8 (šípka f3). Počas tejto fázy sú zámkové jednotky A9 a A14 stále nehybné, zatiaľ čo ostatné zámkové jednotky A1-A8 sa začali pohybovať. Spočiatku opisujú nepracovnú dráhu, začínajúcu v polohe znázornenej na obr. 11A a končiacu za rovinou označenou P-P, obsahujúce osi valcov 1C. 3C. V tejto polohe začínajú pracovať na ihlách zodpovedajúcich kruhových polovičných lôžok, pričom ich pohyb je sledovaný privádzačmi nití.

Na obr. 11B opísala zámková jednotka A1 približne dve tretiny jej

Λ aktívnej dráhy okolo dolného polkruhového lôžka (ako je znázornené na obrázku), zatiaľ čo ihly, ktoré zdvihla a stiahla, sú opäť zásobené niťami privádzačom G1, ktorý sa presunul z polohy na strednej rovine P-P spolu so systémovou jednotkou A1. Pohyb predného konca privádzača nite sleduje kruhovú čiaru lôžka, v dôsledku dvojitého pohybu (rovnobežne a kolmo na rybinu P-P) prideľovanému každému privádzaču G1-G8, ako bolo opísané vyššie. Systémová jednotka A2 opísala približne jednu tretinu svojej aktívnej

31205 T dráhy, sledovanej privádzačom G2 nite. Okolo horného okrúhleho polovičného lôžka valca 1C sa pohybujú zámkové jednotky A3 a A4 spolu so zodpovedajúcimi privádzačmi G3, G4. Situácia na valci 3C je zrkadlová, so systémovými jednotkami A5 a A6 pracujúcimi na dolnom kruhovom polovičnom lôžku s privádzačmi G5 a G6 nite, zatiaľ čo zámkové jednotky A7 a A8 s privádzačmi G7 a G8 nite sa pohybujú okolo hornej polovice okrúhleho lôžka. Pohyb pokračuje, až bolo dosiahnuté usporiadanie z obr. 1D. Tu zámkové jednotky A3 a A8 dokončili aktívnu časť ich dráh a začínajú sa pohybovať okolo dolných polovíc lôžok, bez toho aby tvorili očká, keď sa ich privádzače G3 a G8 nití zastavili približne v strednej rovine P-P. Zámkové jednotky A1 a A6 podobne zakončili ich aktívnu dráhu a začínajú sa pohybovať okolo horných polovíc lôžok, bez toho aby tvorili očká, zatiaľ čo privádzače G1 a G6 nite sa zastavili približne v rovine P-P. Zámkové jednotky A2 a A4 na valci 1C a zámkové jednotky A5 a A7 na valci 3C sú stále v medziľahlej polohe pozdĺž ich aktívnej dráhy okolo zodpovedajúcich polovíc lôžok.

V tomto! bode vykonávajú vozíky 17A, 17B s ich zodpovedajúcimi systémovými jednotkami A9 a A14 pohyb sprava doľava (obr. 11 E). Pozdĺž tejto dráhy je zámková jednotka A9 nečinná, zatiaľ čo zámková jednotka A14 vytvára rad očiek pozdĺž priamočiareho lôžka 11B s niťou privádzanou privádzačom G8, ktorý sa pohybuje pozdĺž priamočiareho lôžka z polohy znázornenej na obr. 11D do polohy znázornenej na obr. 11 E.

V nasledujúcom prechode z usporiadaní z obr. 11E do usporiadaní z obr. 11F vyvoláva opačný pohyb vozíkov 17A, 17B, že sa zámkové jednotky A9'a A14 vracajú do ich východiskových polôh. Pri tomto pohybe, keď je zámková jednotka AO stále nečinná, tvorí zámková jednotka A14 druhý rad očiek pozdĺž lôžok 11B pri podávaní nite privádzačom G3. Nite privádzačov G3 a G8 majú opačné zákruty (S pre G3 a Z pre G8) niťami s prestriedanými zákrutami (S pre G3 a Z pre G8), takže dve po sebe nasledujúce rady očiek na lôžku 11B sa tvoria niťami s prestriedanými zákrutami. Uvedenými dvoma pohybmi opísanými na obr. 11D až 11F prešli nite privádzačov G3 a G8 zo zodpovedajúcich okrúhlych lôžok valcov 1C a 3C na ploché lôžko 11 B. To

31205 T môže byť ľahko umožnené tým, že sa zaistí, že koniec zodpovedajúceho privádzača nite sa pohybuje medzi okrúhlym lôžkom a plochým lôžkom trochu za rovinu ihiel priamočiareho lôžka 11 B.

Z polohy znázornenej na obr. 11F vykonávajú zámkové jednotky A9 a A14 nepracovný pohyb sprava doľava (obr. 11 G), nasledovaný ďalším pohybom zľava doprava (zakončený v konečnej polohe znázornenej na obr. 11 H), počas ktorého tvorí systémová jednotka A14 rad očiek pozdĺž lôžka 11 s niťou podávanou privádzačom G8, zatiaľ čo zámková jednotka A9 opäť vykonáva nepracovný pohyb. Pri nasledujúcom pohybe sprava doľava (pohybu z polohy podľa obr. 11H do polohy podľa obr. 111) sleduje privádzač G3 nite systémovú jednotku A14 z valca 3C na valec 1C pre vytváranie radu očiek pozdĺž lôžka 11 B. zatiaľ čo zámková jednotka A9 zostáva nečinná.

V slede krokov, vedúcich z obr. 11D k obr. 111 boli preto vytvorené na priamočiarom lôžku 11B štyri riadky pri použití nite vydávanej privádzaču G3 a G8, zatiaľ čo na lôžku 11A neboli vytvorené žiadne očká.

Prechod z obr. 111 k obr. 11J dokončuje činnú dráhu zámkových jednotiek A2, A4 okolo valca 1C a A5, A7 okolo valca 3C, pričom privádzače nití dosahujú polohu, ktorá je diametrálne opačná vzhľadom na počiatočnú polohu z obr. 11 A.

V tomto bode dochádza k obráteniu pohybu zámkových puzdier 1 F, 3F a teda i zámkových jednotiek A1-A8. Zámkové jednotky A1-A4 sa začínajú otáčať okolo ich zodpovedajúcich valcov proti smeru hodinových ručičiek. Na obr. 11K začala zámková jednotka A2 tvoriť očká na dolnej polovici lôžka valca 1C pri použití nite vydávanej privádzačom G1 nite, zatiaľ čo zámková jednotka A4 začala tvoriť očká na hornej polovici lôžka. Zámkové jednotky A1 a A3 sú vedené k polohe v rovine P-P, odkiaľ začína ich činná dráha. Situácia na valci 3C je zrkadlovým obrazom, kde zámková jednotka A5 začala tvoriť očká pomocou nite vydávanej privádzačom G6 na dolnej polovici lôžka, a zámková jednotka A7 začína tvoriť svoj vlastný riadok očiek na hornej polovici lôžka pri používaní nite, vydávanej privádzačom G8 nite. Prívody A6, A8 dokončujú ich

31205 T nepracovný presun, aby začali tvoriť očká od okamžiku, keď prejdú rovinu P-P.

Na obr. 11L pracuje všetkých osem prívodov A1.-A8 na ich zodpovedajúcich lôžkach. Je možné ľahko overiť, že nite sa vydávajú tak, že na každej polovici lôžka sa striedavo vytvárajú riadky z nití s Z a S zákrutom.

V situácii podľa obr. 11M prešli zámkové jednotky A4 a A2 za koniec ich činnej presunovej dráhy a ich zodpovedajúce privádzače G3 a G1 sa zastavili v podstate na strednej rovine, zatiaľ čo na valci 3C sa zámkové jednotky A7, A5 blížia k polohe, v ktorej končí ich aktívny presun, pričom na konci tohoto presunu zostanú privádzače G8 a G6 na strednej rovine, ako je zrejmé z obr. 11N.

Pri prechode zo situácie na obr. 11M do situácie na obr. 11N dochádza tiež k pohybu zámkových jednotiek A9 a A14 zľava doprava. Tentokrát vykonáva zámková jednotka A14 nepracovný zdvih, zatiaľ čo zámková jednotka A9 tvorí rad očiek pozdĺž priamočiareho lôžka 11A pri použití nite vydávanej privádzačom G1 nite, ktorý sa pohybuje z okrúhleho lôžka valca 1C na ploché lôžko 11A a sleduje pohyb zámkovej jednotky A9 pre dosiahnutie polohy znázornenej na obr. 11 N.

Potom vykonávajú, pre dosiahnutie usporiadania z obr. 11 P, zámkové jednotky A9 a A14, posun sprava doľava. Systémová jednotka A14 vykonáva nepracovný presun, zatiaľ čo zámková jednotka A9 tvorí riadok očiek pozdĺž lôžka 11A pri použití nite, vydávanej privádzačom G6 nite, ktorý sa potom pohybuje sprava doľava. Potom (pri pohybe do usporiadania z obr. 11 Q) vykonávajú zámkové jednotky A9 a A14 obe nepracovný presun sprava doľava a potom (pri pohybe zo situácie z obr. 11Q do situácia z obr. 11 R) presun zľava doprava, pri ktorom systémová jednotka A9 používa niť privádzača G1 nite pre vytváranie tretieho riadku očiek pozdĺž lôžka 11 A, pričom zámková jednotka A14 vykonáva nepracovný presunový pohyb. Privádzač G1 nite sa tak vrátil do počiatočnej polohy, znázornenej na obr. 11 M. Pri následnom pohybe do situácie z obr. 11S sa zámkové jednotky A9, A14 vracajú zľava doprava, a to zámková jednotka A14 v nepracovnom presunovom pohybe a zámková

31205 T jednotka A9 v pohybe, v ktorom tvorí štvrtý riadok očiek, pri používaní nite vydávanej privádzačom G6, ktorý sa tak vracia do počiatočnej polohy znázornenej na obr. 11 N.

Následné opätovné zahájenie otáčania zámkových jednotiek A1-A8 (obr. 11 T) uvádza prvky tvoriace úplet (zámkové jednotky A1-A8 a privádzače nite. G1-G8) späť do východiskovej polohy z obr. 111A pre zahájenie nového cyklu. Postup sa cyklicky opakuje, až bola dokončená telová časť, včítane prípadného vytvorenia pružného pásu postupmi, ktoré sú známe.

Obr. 13 znázorňuje schematický úplet vyrobený týmto pletením. Úplet má dve nohavice L1, L2 a telovú časť. Telová časť v zásade pozostáva zo šiestich pásiem alebo častí, tvorených zodpovedajúcimi štyrmi polovicami lôžok valcov 1C, 3C (každá ihlami polovice valca) a dvoma plochými lôžkami. C1 a C2 sú časti vytvorené na dvoch poloviciach lôžka valca 1C, C3 a C4 sú časti vytvorené na dvoch poloviciach lôžka valca 3C a C5, C6 sú časti tvorené zodpovedajúcimi plochými lôžkami 11 A. 11 B. Uvedených šesť častí je od seba

I oddelených čiarami B1-B6.' Je potrebné poznamenať, že pozdĺž čiar B1 a B4 ie spojenie medzi príslušnými časťami C1, C2 a C3, C4 jednoducho podávaním každej nite nie len k uvádzanej konkrétnej polovici lôžka, ale tiež k prvým niekoľkým ihlám priľahlej polovice lôžka. Niť vydávaná privádzačom G1 nite je tak napríklad tiež privádzaná k prvým niekoľkým ihlám na krajnom ľavom konci hornej polovice lôžka valca 1C (obr. 11 C, 11 D).

Predávanie nite z okrúhleho lôžka na ploché lôžko neprináša žiadne zvláštne problémy. Ich spätné presúvanie však vyžaduje vybaviť príslušný privádzač nite prídavným vodiacim prvkom, ktorý vykonáva funkciu znázornenú na obr. 14A-14F, ukazujúcu spôsob, akým všeobecný vodič_G nite prechádza zo všeobecnou niťou F_z priamočiareho lôžka 11B na polkruhové lôžko 1C, pričom lôžka sú znázornené ich zodpovedajúcimi ihlami. Na obr. 14A predáva privádzač svoju niť na ihly priamočiareho lôžka. Na obr. 14B je privádzač nite medzi plochým lôžkom 11A a okrúhlym lôžkom valca 1C a pohybuje sa medzi dvoma lôžkami (obr. 14C). V tejto situácii zostáva vodiaci prvok G\ patriaci

31205 T všeobecnému privádzaču G nite, dočasne v polohe dosiahnutej na obr. 14C, zatiaľ čo privádzač G nite sa pohybuje späť (obr. 14D). Oba prvky G a G' sa potom pohybujú k okrúhlemu lôžku 1C a privádzač G nite potom pokračuje vo svojom pohybe okolo okrúhleho lôžka 1C (obr. 14F), čím je umožňované, aby ihly okrúhleho lôžka zachytili niť F vydávanú prostredníctvom vodiaceho prvku G*, ktorý potom nasleduje privádzač G nite a vracia sa vedľa neho.

Obr. 12 znázorňuje časť úpletu získaného vyššie opísaným spôsobom. Na obrázku sú opäť vyznačené časti C1, C3 a C5 telovej časti, vytvorené na poloviciach okrúhlych lôžok valcov IC a 3C a na priamočiarom lôžku 11 A. Všetko, čo je znázornené, je vždy časť redukovaná na riadky troch očiek, ale rozumie sa, že vytvorený úplet sa rozprestiera po väčšom počte očiek. Riadky, schematicky znázornené na obr. 12, slúžia na znázornenie dráh jednotlivých nití tak, aby vytvorili jednotlivé časti. Nite sú označené písmenom F, nasledovaným číslom zodpovedajúcim privádzaču nite, z ktorého sú vydávané (napr. niť F1 je vydávaná privádzačom G1 atď). Pre názornosť sú nite zo zákruty Z znázornené čierne a nite zo zákruty S bielo. Ako je zrejmé z obrázku, sú časti C1- C4 tvorené lícnou pleteninou, zatiaľ čo časti C5 a C6 sú tvorené rubnou pleteninou. To tvorí zvláštny znak úpletu vyrobeného na stroji podľa vynálezu, na ktorom sú stredné časti C5 a C6 telovej časti vytvorené plochými lôžkami, ktoré pracujú v opačnom usporiadaní vzhľadom k okrúhlym lôžkam, ktoré tvoria postranné úseky telovej časti.

Počas tvorby telovej časti C zaujíma úplet vnútri stroja polohu, vyznačenú schematicky na obr. 15. Nohavice L1 a L2. vytvorené v predchádzajúcej fáze ihlami 5 valcov 1C a 3C sú nasávané vrchom do vnútorných trubíc 77 a 79, v ktorých je vytvorený podtlak. Dolné konce oboch trubíc ležia v blízkosti roviny, na ktorej sa vytvára na valcoch IC, 3C úplet. Z trubíc 77, 79 vybiehajú dvojice piet alebo výbežkov 77A a 79A smerom k plochým lôžkam za účelom držania pleteniny v správnej polohe. Medziľahlé časti C5 a C6 telovej časti, ktoré sú vytvorené priamočiarymi lôžkami 11A a 11 B, sú nasávané vrchom do stredného pásma medzi dvoma trubicami 77 a 79. Štrbiny 77F a 79F pozdĺž oboch trubíc 77 a 79 umožňujú pletenine

31205 T vyvíjajúce sa telové časti pohybovať sa hore tak, aby boli správne vytvorené ihlami 5 valcov 1C a 3C a ihlami 13 lôžok 11 A, 11B. Zatiaľ čo nohavice Ľ1, L2 rástli od roviny ihiel 5 smerom dole, stredné časti C5, C6 telovej časti rastú od lôžok 11 A, 11B smerom hore a sú preto vo forme rubnej pleteniny.

Obr. 16A-16P znázorňujú druhý spôsob tvorby úpletu na stroji podľa vynálezu. Na týchto obrázkoch značia rovnakým spôsobom ako na obr. 11A11T vzťahové značky A1-A8 osem zámkových jednotiek okolo dvoch valcov 1C a 3C (zámkové jednotky A1-A4 v prípade valca 1C, zámkové jednotky A5-A8 v prípade valca 3C). Podobne patria k valcu 1C privádzača G1-G4 nití a k valcu 3C privádzača G5-G8 nití. K plochým lôžkam 11 A, 11B obdobne patria zámkové jednotky A9-A14 a štyri ďalšie privádzače G10-G13 nití, a to privádzače G12 a G13 (so zodpovedajúcou niťou so zákrutom S a niťou so zákrutom Z) pre lôžko 11A a privádzače G10-G11 (s niťami so zákrutom S a Z) pre lôžko 11 B.

Qbr. 16A znázorňuje medznú polohu, ktorá bude obvykle považovaná za počiatočný okamžik v pracovnom cykle znázornenom v nasledujúcich sériách obrázkov a počas ktorej sa vytvoria pre každú časť lôžka štyri po sebe nasledujúce riadky očiek. V usporiadaní z obr. 16A (ktoré zodpovedá v podstate usporiadaniu z obr. 11 A) zámkové puzdrá 1F, 3F, patriace uvedeným dvom valcom 1C, 3C, sa začínajú otáčať v smere hodinových ručičiek (šípka f1) a proti smeru hodinových ručičiek (f3). Zámkové jednotky A1-A8 na počiatku opisujú nepracovnú časť presunu, uvádzajúcu každú z nich do strednej roviny P-P. Za strednú rovinu prejdú najprv zámkové jednotky A1, A3 a A6, A8. Keď prešli za túto polohu, začnú ich činný presun, počas ktorého tvoria očká pozdĺž zodpovedajúcich polovíc okrúhlych lôžok s niťami vydávanými ich zodpovedajúcimi privádzačmi G1, G3, G6, G8. Toto usporiadanie je znázornené na obr. 16B. Zámkové jednotky A9 a A14 sú dočasne nehybné.

Keď otáčanie pokračuje (obr. 16C), zámkové jednotky A2, A4. A5, A7 tiež začnú tvoriť zodpovedajúce riadky pri použití nití vydávaných privádzaču

31205 T

G2, G4, G5 a G7. Zámkové jednotky A9, A14 potom vykonávajú presun zľava doprava (šípka f11 na obr. 16D), počas ktorého tvoria rad očiek pozdĺž lôžok 11 A, 11B niťami vydávanými zodpovedajúcimi privádzačmi G11 a G13. Na obr. 16 D je privádzač G11 nite uložený nad privádzačom G10 nite. Obr. 16E znázorňuje konečnú polohu, dosiahnutú privádzačom nite plochých lôžok, zatiaľ čo zámkové jednotky valcov pokračujú v otáčaní.

Obr. 16F znázorňuje začiatok spätného presunu zámkových jednotiek A9, A14 sprava doľava. Počas tohoto presunu tvorí zámková jednotka riadok očiek pozdĺž lôžka 11A pri použití nite vydávanej privádzačom G12 nite, ktorý sleduje pohyb sprava doľava. Podobne vytvára zámková jednotka A14 riadok očiek pozdĺž lôžka 11B nití privádzača G10 nite, ktorý sa pohybuje sprava doľava. Obr. 16G znázorňuje konečnú polohu, dosahovanú meziľahlými zámkovými jednotkami A9, A14 na konci tohoto presunu. Zámkové jednotky A1A8 pokračujú v ich vlastných dráhach. Na obr. 16G dokončili zámkové jednotky A6 a A8 činnú časť ich presunu a ich zodpovedajúce privádzače G6, G8 nite sa zastavili približne v strednej rovine P-P v polohách diametrálne protiľahlých voči polohám, ktoré mali na obr. 16A. Keď otáčanie pokračuje (obr. 16H), dosahujú zvyšné prívody A1-A5, A7 tiež strednú rovinu a koniec ich činného presunu, na ktorom privádzače nite zostanú v polohách diametrálne protiľahlých voči polohám, ktoré mali na obr. 16A. Každá zámková jednotka AlA8 vykonáva zvláštny nepracovný presun pre jej vyradenie z činnosti pred obrátením pohybu.

Medzi obr. 16H a obr. 161 obracajú zámkové jednotky ich smer pohybu, ako je znázornené šípkami f1, f3. Zámkové jednotky A9, A14 zostávajú v podstate nehybné. Zámkové jednotky A9, A14 tiež vykonávajú postupne nepracovný presun zľava doprava a potom činný presun sprava doľava, počas ktorého tvorí riadok očiek pozdĺž lôžka 11A pri použití nite vydávanej privádzačom G13 nite a riadok očiek pozdĺž lôžka 11B pri použití nite vydávanej privádzačom G11 nite. V dôsledku toho sú na obr. 161 privádzače G10-G13 nití všetky medzi plochými lôžkami a valcami 1C.

31205 T

Z obr. 16J je zrejmé, že v tejto fáze činnosti tvoria jednotlivé zámkové jednotky A1-A8 zodpovedajúce riadky očiek s niťami odlišnými od nití predchádzajúcej fázy. Systémová jednotka A1 tvorí očká s niťou vydávanou privádzačom G2 nite atď. Ako pri spôsobe opísanom s odvolaním na obr. 11A11T, tiež v tomto prípade vydávajú privádzače G1-G4 nití a privádzače G5-G8

I nití nite so striedavými zákrutami typu Z a S tak, že na konci pracovného cyklu boli vytvorené na každom z polovice okrúhlych lôžok štyri riadky očiek striedavo so zákrutom S a Z.

Obr. 16J tiež ukazuje začiatok budúceho presunu zľava doprava pomocou zámkových jednotiek A9 a A14. Tvorí každá jeden riadok očiek pozdĺž lôžok 11A a 11B s niťami z privádzačov G10 a G12 nití. Po ďalšom presune cez polohu z obr. 16K dosahujú zámkové jednotky A9 a A14 koniec ich presunovej dráhy z obr. 16L, kde privádzače G10, G12 valca 3C sú v ich polohe vyradené z činnosti, zatiaľ čo privádzače G11 a G13 sú pri konci valca ic.

Na obr. 16M vykonávajú zámkové jednotky A9 a A14 nepracovný zdvih sprava doľava pre dosiahnutie polohy z obr. 16N, zatiaľ čo zámkové jednotky A1-A8 pokračujú v otáčaní do polohy z obr. 16P. V tejto polohe zaujali všetky zámkové jednotky a privádzače nite počiatočnú polohu, znázornenú na obr. 16A.

Na obr. 16A-16P je znázornený každý privádzač nite s jeho zodpovedajúcou niťou. Pohyby privádzačov G10-G13 nite do bočných polôh sú také, že vyvolávajú, že nite, ktoré vydávajú, krížia nite vydávané í privádzačmi G1-G8, takže časti úpletu tvorené na plochých lôžkach 11 A, 11B sú pripojované k častiam vytvoreným na štyroch poloviciach okrúhlych lôžok.

Obr. 17 znázorňuje časť úpletu, vytvoreného týmto spôsobom. To isté, čo bolo uvedené pre obr. 12, platí i tu. Nite F10, F11 sú nite vydávané privádzačmi G10, G11, ktoré tvoria medziľahlú zadnú časť C6. F3 a F4 sú nite vydávané privádzačmi G3 a G4 pre dovytváranie časti C2, zatiaľ čo F7, F8 sú nite vydávané privádzačmi G7 a G8 pre vytváranie časti C4.

31205 T

Spôsob, ktorý bol práve opísaný, má výhodu voči predchádzajúcim spôsobom v tom, že môže používať odlišnú niť pre strednú časť telovej časti než je niť použitá pre postranné časti. To znamená, že sa napríklad môže vytvárať klin s odlišnou niťou.

Na obr. 18 až 23 je znázornený odlišný spôsob pohybovania privádzača nite. V tomto uskutočnení sú privádzače nite, patriace k dvom valcom 1C a 3C. uložené na dvoch dvojiciach protiľahlých trámov 201, 203, 205 a 207. Časť znázornená na obr. 18 má štyri dvojice na sebe ležiacich trámov, pretože toto uskutočnenie umožňuje použiť mnoho dvojíc trámov pre voľbu mnohých rôznych nití v rôznych fázach procesu tvorby úpletu. Vo zvyšnom opise sa však bude hovoriť iba o dvoch dvojiciach trámov, pričom sa rozumie, že sa použije viac na sebe uložených dvojíc (vždy párne číslo), pričom postupy zostávajú v podstate rovnaké, a to až na to, že môže byť použitých veľa dvojíc so zodpovedajúcimi privádzačmi nite ako alternatíva.

Obr. 19A-19E znázorňujú v pôdorysnom pohľade po sebe nasledujúce polohy dvoch dvojíc trámov, keď sa vytvárajú štyri po sebe nasledujúce riadky očiek pre telovú časť C úpletu. Na obr. 19A sú zjavné iba dva proti sebe ležiace trámy, ležiace v rovnakej rovine, pretože trámy druhej dvojice ležia pod a nad uvedenou rovinou a nie sú preto vidieť. Obe dvojice trámov sú zrejme vzájomne od seba oddelené na obr. 19B a 19D.

Oba trámy 201, 203 a 205, 207 uvedených dvoch dvojíc sú uložené na zodpovedajúcich dvoch dvojiciach výkyvných ramien 209, 211, otočné uložených na spoločných vretenách Χ1· X2. Uvedené štyri trámy a uvedené štyri výkyvné ramená dohromady spolu vymedzujú štyri štvortyčové reťazce.

Privádzače sú očíslované podľa rovnakého princípu, aký je použitý na obr. 10. Privádzače G1 a G5 sú uložené na tráme 207, privádzače G2 a G6 na tráme 203, privádzače G3 a G7 na tráme 205 a privádzače G4 a G8 na tráme 201. Pre zjednodušenie výkresu boli vypustené zámkové jednotky valcov, ale malo by byť vzaté na zreteľ, že sa vratne pohybujú a synchronizujú s pohybom privádzačov G1-G8 nite, ako je už zjavné vo verzii znázornenej na obr. 16A31205 T

16Ρ. Na obr. 19A sú privádzače nite uložené na sebe vo dvojiciach a na tomto obrázku je táto okolnosť vyznačená použitím dvojitého značenia.

Na rozdiel od predchádzajúcich uskutočnení má každé z plochých lôžok 11 A, 11B dve zodpovedajúce systémové jednotky A9', A9” a A14\ A14 miesto jednej systémovej jednotky. Pohyby dvoch dvojíc systémových jednotiek sú vzájomne protichodné vtom zmysle, že sa pohybujú súčasne vratným pohybom, avšak do opačných smerov. Ploché lôžka tiež majú privádzače G10G13 nití, ktoré sa v tomto prípade pohybujú okolo systémových jednotiek A9', A9, A14\ A14 rovnakým spôsobom ako u priamočiareho stroja a v slede, ktorý bude opísaný nižšie.

S odvolaním na obr. 19A-19E bude teraz znázornený sled pracovných pochodov, ktorými sa vytvára telová časť, a následne budú opísané mechanizmy na ovládanie trámov. V nasledujúcom opise, kde sa hovorí o uhlových pohyboch, je treba tieto pohyby chápať v približnom a ilustratívnom a teda neobmedzujúcom zmysle, pokiaľ nie je uvedené inak.

V usporiadaní znázornenom na obr. 19A sú privádzače nite v polohe zodpovedajúcej polohe z obr. 16A. Podvojné výkyvné ramená 209 a 211 sa začínajú otáčať s relatívnym uhlovým posunom 90°, takže keď výkyvné ramená 211 vykonali uhlový pohyb 180° v smere proti smeru hodinových ručičiek (obr. 19B), výkyvné ramená 209 vykonali pohyb iba 90° v rovnakom smere. V polohe z obr. 19B vytvorili privádzače G1. G3, G5 a G7 celý riadok očiek pomocou zodpovedajúcich nití okolo zodpovedajúcich polovíc okrúhlych lôžok, zatiaľ čo privádzače G2, G4, G6, G8 nití vytvorili ich nite približne polovicu riadku. V rovnakej dobe bol vytvorený riadok očiek pozdĺž plochých lôžok 11 A, 11B pri použití nití z privádzačov G11, G12 nití pomocou systémových jednotiek A9', A14” , zatiaľ čo privádzače G10 a G13 nití stále vydávajú niť k systémovým jednotkám A9 a A14\ ktoré ešte nedokončili svoj presun.

Podľa obr. 19C sú trámy 205, 207 ešte v polohe z obr. 19B s oneskorením v uhle 90°, teraz vykonali prvý presun s veľkosťou 180°, takže nite privádzačov G2, G4, G6 a G8 dokončili im zodpovedajúce riadky očiek.

31205 T

V rovnakej dobe privádzače G10, G13 nití a im zodpovedajúce systémové jednotky A9” a A14' tiež dokončili ich presuny. V tomto usporiadaní preto boli vytvorené dva riadky očiek na každej z polovíc okrúhlych lôžok a dva riadky očiek na každej z polovíc okrúhlych lôžok a dva riadky očiek pozdĺž každého z plochých lôžok. Riadky sú znázornené čiarkovanými a čerchovanými čiarami na obr. 19C.

V tomto bode sa smer otáčania výkyvných ramien 209 a 211 obráti. Na obr. 19D sú trámy 205, 207 opäť v počiatočnej polohe z obr. 19A, keď vykonali presun o 180° v smere opačnom k predchádzajúcemu presunu, zatiaľ čo trámy 201, 203 zaostávajú o 90°. V dôsledku toho vytvorili nite, vydávané privádzačmi G1. G3, G5 a G7, každá jeden celý riadok okolo zodpovedajúcich polovičných okrúhlych lôžok, zatiaľ čo privádzače G2, G4, G6 a G8 nití sa stále pohybujú a vykonávajú približne polovicu presunu na vytvorenie ich niťami približne polovice riadku. Systémové jednotky A9*, A9, A14*, A14 a ich rôzne privádzače G10-G13 nití vykonávajú presun v opačnom smere k tomu, ktorý bol vykonávaný predtým. Privádzače G11 a G12 nití dosiahli konca presunov, zatiaľ čo privádzače G10 a G13 nití sú stále v medziľahiej polohe. Na obr. 19E sa prvky tvoriace úplet navrátili do polohy začínajúci cyklus, znázornené na obr. 19A.

Ako je zrejmé zo sledu znázorneného na obr. 19A-19E, vyvolávajú dva presuny výkyvných pák 209, 211 o 180° dva presuny trámov 201-207 s vytváraním štyroch riadkov očiek pozdĺž plochých lôžok 11 A, 11B a pozdĺž štyroch polovíc okrúhlych lôžok vymedzovaných dvoma valcami 1C, 3C. Vzhľadom na privádzanie postriedaných nití k privádzačom nití (napr. nite so zákrutami S a Z) vytvárajú drážky striedavo nite so zákrutami S a Z.

Verzia opísaná vyššie bude nachádzaná ako obzvlášť výhodná v tom, že značne zjednodušuje ovládací mechanizmus privádzačov nití. Zatiaľ čo privádzače G10-G13 nití môžu byť ovládané ako obyčajné ploché stroje, sú privádzače G1-G8, patriace ku dvom valcom, ovládané synchronizovane pôsobením na štyri dvojice výkyvných pák 209, 211. Všetky pohyby, ako dvojíc

31205 T výkyvných pák, tak i vozíkov nesúcich systémové jednotky A9\ A9, A14', A14” môžu byť odvodené od pohybu zámkových puzdier nesúcich zámkové jednotky 1C a 3C. Ak sú jednak systémové jednotky A9‘, A9 a jednak systémové jednotky A14 ovládané synchronizovane, ale fázovo opačne, je možné použiť dva vozíky, pripojené napríklad k pásu obiehajúceho okolo dvoch kladiek na získanie pohybu mimo fázy, miesto dvoch vozíkov 17A. Í7B, tvoriacich spolu celok alebo inak ovládaných v rovnakom smere.

Teraz bude opísaný s odvolaním na obr. 18, 20 a 21 možný mechanizmus pre ovládanie synchronizovaného pohybu dvojíc výkyvných ramien 209, 211 a teda trámov 201-207. V tomto príkladnom uskutočnení je pohyb odvodzovaný od hriadeľa 25, na čo je na jeho hornom konci pevne osadený pastorok 221, ktorý je v zábere s ozubeným vencom 223, pevne osadeným na dutom hriadeli 225 nesenom na postrannom bloku 227. Dutý hriadeľ 223 končí vo valcovej puzdrovej časti 229 nesúcej dva malé piesty 231, 233 s vodorovnými osami usporiadanými vo zvislej rovine obsahujúcej os hriadeľa 225. Oba piesty 231, 233 sú odstredivo tlačené dvoma skrutkovými pružinami, tlačiacimi ich prostredníctvom dvoch zodpovedajúcich kladiek 235, 237 proti vnútornému povrchu zodpovedajúcich kmitavých vačkov, ktorých tvar je zjavný na obr. 21 a 22. Uvedené dva zámky 241, 243, priradené k hornému piestu 231, vymedzujú (obr. 21 A) činnú vnútornú plochu valcového tvaru, rozdelenú do dvoch častí rôznej veľkosti, pričom oba vačky nie sú vzájomne zhodné. Konkrétnejšie má vačka 241 obvodový rozsah približne 270°, zatiaľ čo vačka 242 má obvodový rozsah približne 90°. Uvedené dve vačky 241, 243 sú uložené vo zvislých čapoch 241 X, 243X. Kmitanie vačiek je ovládané neznázornenými ovládačmi. Ako je zjavné na obr. 21A-21D, vytvára kmitanie vačiek 241, 243 radiálny pohyb piestu 231.

Súoso s valcovou puzdrovou časťou 229 sú uložené dva na sebe uložené kotúče 245, 247. z ktorých prvý tvorí celok s hriadeľom 249, ktorý pri pôsobení vhodným pevným spojením otáča dvojicu výkyvných pák 211 a vyvoláva tak kmitanie trámov 205, 207, zatiaľ čo druhý kotúč je vcelku spojený s druhým hriadeľom 251, ktorý pri pôsobení sústavy spojovacích členov pre

31205 T pevné spojenie otáča dvojicou výkyvných pák 201 a vyvoláva tak kmitanie trámov 201, 203. Vnútorný hriadeľ 249 je pripojený k voliču 253, ktorý môže presúvať hriadeľ 249 a dutý hriadeľ 251 axiálne tak, že zaberá do odlišnej výkyvnej páky, pripojené k odlišným trámom s inými privádzačmi nití, nesúcimi odlišné typy nite.

Kotúč 245 obsahuje dve tangenciálne vybrania 245A, 245B, umiestnené v uhlovom odstupe 135° a majúci obvodový rozsah približne 45°. Tangenciálne vybranie 245A. 245B pôsobí v kombinácii s piestom 231 na nastavenie dočasného mechanického torzného spojenia medzi puzdrovou časťou 229 a kotúčom 245 tak, že prenáša otáčanie hnacieho hriadeľa 25 na hriadeľ 249 a tým i na výkyvnú páku 211.

V podobnom usporiadaní sú uložené okolo piesta 233 dve vačky 261, 263, vymedzujúce činnú valcovú plochu. Uvedené vačky sa otáčajú okolo dvoch zvislých čapov 261 X, 263X, ktoré sú uhlovo posunuté o 90° vzhľadom k čapom 241 X, 243X. Vačky 261, 263 sú zhodne tvarované. Kotúč 247 má dve vybrania 247A, 247B na opačných stranách s obvodovými rozsahmi o niečo väčšími než 90°. Tie pôsobia v kombinácii s piestom 233 tak, že dočasne torzne spojujú dutý hriadeľ 251 s valcovým puzdrom 229 a teda prenášajú otočný pohyb na výkyvné rameno 209.

Obr. 21A-21D znázorňujú pohyby vačiek 241, 243, piesta 231 a kotúča 245 jedným pracovným cyklom, počas ktorého vykonávajú trámy 201-207 a výkyvné páky 209. 211 pohyby opísané s odvolaním na obr. 19A-19E. Obr. 21A zodpovedá polohe trámov na obr. 19A. Piest 231 je vnútri vybrania 245B. Otáčanie hriadeľa 225 proti smeru hodinových ručičiek a tým i valcového puzdra 229 sa neprenáša na hriadeľ 249 po najbližších 45°, a to vzhľadom na uhlový rozsah vybrania 245B. Na konci tohoto otáčania o 45° piest 231 dosadne proti koncovej ploche vybrania 245B a unáša so sebou spoločným otáčaním kotúč 245 do polohy znázornenej na obr. 21 B, čo spôsobí, že kotúč 245 (a teda i hriadeľ 249 a k nemu pripojená dvojica výkyvných ramien 211) sa otočí v uhle 180°. To zodpovedá otočeniu o 180°, vyvolané prechodom zo

31205 T situácie z obr. 19A do situácie z obr. 19B. Pri nasledujúcom otáčaní valcového puzdra 229 o 135° zostáva kotúč 245 nehybný, keď je piest 231 radiálne vysunutý.

Na obr. 21 C hriadeľ 225 a teda puzdro 229 dokončili otáčanie o 360° a ich pohyb sa teraz obracia v dôsledku obracania smeru otáčania hriadeľa 25 a teda zámkových jednotiek valcov 1C, 3C (ktoré sa v tomto uskutočnení otáčajú v rovnakom smere). Keď valcové puzdro 229 a teda piest 231 dosiahnu polohu znázornenú na obr. 21 C, vačky 241, 243 sa otáčajú do počiatočnej polohy, aby tak tlačili piest do vybrania 245A. Potom nasleduje otáčanie puzdra 229 o 45°, počas ktorého nie je žiadne mechanické spojenie s kotúčom 245, a v dôsledku toho výkyvná páka 211 stále zostáva nepohyblivá, až piest 231 dosadne proti koncovej ploche vybrania 245A a preto začne tlačiť kotúč 245 do spoločného otáčania. Toto otáčanie kotúča 245 pokračuje v uhle 180° do polohy znázornenej na obr. 21 D, kde sa vačky otáčajú pre vyvolanie radiálneho odstredivého pohybu piesta 231 a tým odpojenia kotúča 245 (ktorý sa zastaví) od valcového puzdra 229. Valcové puzdro pokračuje v otáčaní, až dokončí otočku o 360°, tj. až sa vráti do polohy znázornenej na obr. 21 A, kde dôjde k obráteniu pohybu a vykyvovaniu vačiek 241,243.

Podvojné pákové ramená 209 a 211 sú pripojené k vhodným brzdiacim prostriedkom 210 (obr. 18), ktoré zastaví ich pohyb v správnom okamžiku, takže ich zotrvačnosť ich nenesie ďalej než sa pohybujú pod nimi ležiace kotúče 245, 247.

Obr. 22A-22D znázorňujú rôzne polohy, zaujímané počas rovnakého pracovného cyklu piestom 233, vačkami 261, 263 a kotúčom 247. Pre názornosť ukazujú obr. 22A-22D okamihy posunuté o uhly 90° vzhľadom k uhlom znázorneným na zodpovedajúcich obr. 21A-21D. Napríklad znázorňuje obr. 22A stav, v ktorom puzdro 229 už vykonalo prvý uhlový pohyb jeho otáčania o 90° od počiatočného okamihu cyklu, znázorneného na obr. 21 A. Od začiatku uhlového pohybu zostáva po prvých 135° otáčania hriadeľa 225 a puzdra 229 kotúč 247 nehybný. V tomto bode piest 233 dosadne proti koncovej

31205 T ploche vybrania 247B a začína niesť kotúč 247 pre spoločné otáčanie do polohy znázornenej na obr. 22B, tj. o 180°. V tomto usporiadaní majú pre vybranie 245A, 245B polohy prehodené voči polohám znázorneným na obr. 22A.

Vačka sa otáča, takže vytláča piest 233 von z vybrania 245B a dovoľuje valcovému puzdru 229 dokončiť svoj uhlový pohyb po posledných 45° (táto poloha je neznázornená), zatiaľ čo priradené výkyvné rameno je držané nepohyblivo. V tomto bode hriadeľ 225 a valcové puzdro 229 ochránia svoj smer otáčania. Obr. 22C ukazuje usporiadanie sústavy po otočení o 90° v opačnom smere. Vačky 261, 263 sa vrátili do polohy, v ktorej tlačia piest 233 v odstredivom radiálnom smere. Po otočení o 135° z polohy, v ktorej došlo k obráteniu smeru otáčania, sa piest 233 dostáva znova do styku s koncovou plochou vybrania 247B, a keď otáčanie valcového puzdra 229 pokračuje, kotúč 247 je opäť uvedený do otáčania, až dosiahne usporiadanie z obr. 22D, kde sa vačky 261, 263 otáčajú, čím pôsobí, že sa piest vysúva z vybrania 247B. Ďalšie otočenie o 45° úvedie systém do jeho počiatočného usporiadania; pripraveného pre nový cyklus.

Obr. 20 je diagram, znázorňujúci uhlové pohyby jednotlivých prvkov. Na osi x je vynesený uhol otáčania hriadeľa 225 a valcového puzdra 229, zatiaľ čo na osi y je vynesený uhol otáčania valcového puzdra 229, kotúča 245 a kotúča 247. Čiary f1, f2 a f3 znázorňujú tri grafy týkajúce sa hriadeľa 225, kotúče 245 a kotúča 247.

Vyššie opísaná verzia sa tiež hodí pre násobne usporiadané stroje pre súčasné vytváranie viac úpletov. Obr. 23 znázorňuje usporiadanie s dvoma dvojicami valcov 1C, 3C a 1C\ 3C\ s dvoma dvojicami plochých lôžok 11, 1Γ. V tomto prípade nesie každý trám štyri privádzače nití. Pohyb je synchronizovaný cez dve sekcie 1C, 3C, 11 a 1C*, 3C', 1Γ stroja.

Podľa uskutočnenia z obr. 24 až 36 stroj obsahuje dve postranné pracovné jednotky 501, 503, ktoré obsahujú každý valce 501 C, 503C tvoriaci úplet, v podstate bežného typu, s drážkami, v ktorých môžu kĺzať ihly 505. Pod

31205 T nimi sú umiestnené pomocné platiny 507 (najmä pozri obr. 30), a ďalej sú z obrázkov zrejmé zámkové puzdra 501 F, 503F valcov 501 C, 503C, ktoré nesú zámky ovládajúce pohyb pomocných platín 507 ihiel 505.

Každý valec 501 C, 503C má veniec 501 A, 503A pre pracovné platiny.

I

Každá z oboch pracovných jednotiek 501 a 503 má podobnú konštrukciu a vykonáva analogické funkcie, ako sú funkcie valca obyčajného okrúhleho pletacieho stroja na výrobu hadicového úpletu.

Medzi dvoma postrannými pracovnými jednotkami 501 a 503 je medziľahlá jednotka 511, pozostávajúca z dvoch krátkych naklonených ihlových lôžok 511 A, 511B (pozri obr. 25), majúcich každé vlastné drážky 512 na uloženie a vedenie ihiel 513 a pomocných platín, ktoré budú podrobnejšie opísané nižšie. Pre každé lôžko 511 A, 511B je určený vozík 517A, 517B s elektronickým voličom. Ten sa uvádza do vratného pohybu po priamke pozdĺž zodpovedajúceho lôžka a nesie zámky ovládajúce ihly a pomocné platiny. Obe ploché lôžka 511 A, 511B sú usporiadané na spôsob obráteného pís.mena V s vrcholom obráteným nahor, a sú uložené súmerne okolo roviny obsahujúcej osi valcov 501 C, 503C.

Ako bude vysvetlené nižšie, tvoria oba valce 501, 503 nohavice úpletu a potom tvoria rovnaké valce v kombinácii s dvoma plochými lôžkami 511 A, 511B telovú časť úpletu.

Každý valec sa roztáča spoločným pásom 521 (znázorneným iba čiastočne na obr. 24), ktorý obieha okolo dvoch kladiek 523A, 523B, pripojených k obom valcom 501 C, 503C. Valce 501 C, 503C sú podporované v ložiskách 525 na pevnej konštrukcii 526 stroja. Zámkové puzdrá 501 F, 503F sú uložené v ložiskách 527.

Zámkové puzdrá 501 F, 503F sú roztáčané neznázornenými zodpovedajúcimi pásmi, ktoré sa pohybujú okolo kladiek 528, tvoriacich celok so samotnými vačkovými puzdrami. Motorizovaný pohon vačkových puzdier je nezávislý na pohone valcov, takže umožňuje buď otáčať valcom pri držaní vačkových puzdier nepohyblivých, alebo otáčať vačkovými puzdrami pri držaní

31205 T valcov nepohyblivých.

Na konštrukcii 526 sú tiež osadené dve vodítka 531, z ktorých na obr. 25 je zrejmé jedno a druhé je súmerné vzhľadom ku stredovej rovine stroja, rovnobežne s plochými lôžkami 511 A, 511 B. Po každom vodítku 531 kĺže bežec 533, tvoriaci celok s iným vodítkom 535 kolmým na. vodítko 531. S bežcom 533 tiež tvoria celok tanier 537, obsahujúci drážky, v ktorých môžu kĺzať ovládacie platiny ihiel 513 príslušného priamočiareho ihlového lôžka, ako bude podrobnejšie opísané nižšie.

Tanier 537 tiež nesie elektromotor 539 s pastorkom 541, ktorý je v zábere s ozubenou tyčou 543, tvoriacou celok s vozíkom 517A alebo s vozíkom 517B. Otáčanie motora 539 pohybuje zodpovedajúcim vozíkom 517A alebo 717B pozdĺž vodítka 535 na ovládanie ihiel 513 zodpovedajúceho priamočiareho lôžka.

Poloha taniera 537 vzhľadom na pevnú konštrukciu 526 stroja môže byť zostrojená pomocou nastavovacieho vretena 547, ktoré prostredníctvom dvojice dvojice kužeľových ozubených kolies 549 a ďalšej dvojice kužeľových ozubených kolies 551 otáča maticou 553, do ktorej je zaskrutkovaný závitovaný čap 555, tvoriaci celok s tanierom 537. Vreteno 547 prechádza strojom a prostredníctvom zostavy súmerných dvojíc kužeľových ozubených kolies 549, 551 pôsobia na tanier 537 druhého plochého lôžka 511 B. Otáčaním vretena 547 je možné meniť polohu oboch tanierov 537 tak, že sa pohybujú pozdĺž ich zodpovedajúcich vodítok 531. To vytvára prostriedky pre nastavovanie vzdialenosti medzi plochými lôžkami 511 A, 511 B, takže silnejšie časti úpletu, napríklad spružnený pás, nimi môžu prechádzať, ak je potrebné.

Teraz bude podrobnejšie opísané s odvolaním na obr. 25 a 26 usporiadanie ovládacích prvkov ihiel a pracovných platín oboch plochých lôžok 511 A, 511 B. Na obr. 25 sú znázornené pomocné platiny 561, ktoré kĺžu v jednotlivých drážkach 563 v tanieri 537. Na rozdiel od usporiadaní v bežných strojoch pomocné platiny 561 nepôsobia priamo na kolienka ihiel 513, ale na tyče 565, ktoré prenášajú pohyb na ihly 513 pomocou výkyvných pák 567 (pozri

31205 T najmä zväčšené usporiadanie na obr. 26), ktoré sú každé otočné uložené v čape 567A na tanieri 537 a sú pripojené v mieste 567B k zodpovedajúcej tyči 565 a v mieste 567C k zodpovedajúcej ihle 513. Tyče 565 majú výbežky alebo kolienka 565A (pozri obr. 25), ovládané zámkami nesenými zodpovedajúcim vozíkom 517A alebo 517B na ovládanie'ihiel 513, zatiaľ čo pomocné platiny 561 sú ovládané inými ovládacími zámkami, nesenými rovnakými vozíkmi na zdvíhanie ihiel 513. Pohyby ihiel 513 sú však vytvárané prostredníctvom kinematickej reťaze, tvorenej tyčami 565 a výkyvnými pákami 567. Je to tak preto, že vozíky 517A, 517B majú oveľa miernejší sklon k vodorovnej rovine než ihly 513 na to, aby ponechali pod sebou priestor pre okrúhle lôžka valcov 501 C, 503C.

Na obr. 25 a 26 sú tiež zrejmé pevné pracovné platiny 571 a pohyblivé pracovné platiny 573 plochých lôžok 511 A, 511 B. Pohyblivé platiny 573 sú ovládané zámkami nesenými vozíkom 517A alebo 517B, pôsobiacim priamo na uvedené platiny. Na obr. 26 sú ihly 513 lôžka 511A spustené a ich pracovné platiny 573 zaťažené, zatiaľ čo ihly lôžka 511B sú zdvihnuté a zodpovedajúce pracovnej platiny 573 sú v polohe vysunuté dopredu.

Obr. 30 a 31 schematicky znázorňujú ovládacie prvky pracovných platín na valcoch 501 C, 503C. Na obr. 30 je tiež zjavná jedna z ihiel 505 s kolienkom 505A a jej pomocná platina 507. Ovládacie prvky ihiel a pomocných platín valca, uložených v zámkových puzdrách 501 F, sú obvyklého typu a nie sú na výkrese znázornené. Ovládanie pracovných platín však bolo obmenené z dôvodov nárokov na priestor. Každá pracovná platina 581 je otočné uložená na čape 581A v zodpovedajúcom sedle vo venci 583 tvoriacom celok s priradeným valcom 501 C. Na obr. 30 a 31 sú pracovné platiny znázornené vo 1 dvoch polohách, a to na obr. 30 vysunuté dopredu a na obr. 31 zaťažené, • vzhľadom na oblasti tvorby úpletu, zatiaľ čo ihla 505 je vždy znázornená vo zdvihnutej polohe, pričom sa rozumie, že v polohe znázornenej na obr. 31 musí skíznuť dole, ako je vyznačené šípkou.

V porovnaní s bežnými strojmi je platinový veniec 501 A, tj. prvok

31205 T obsahujúci zámky na ovládanie pracovných platín 581, osadený na nižšej úrovni, takže výkyvný pohyb je udeľovaný pracovným platinám 581 zodpovedajúcou výkyvnou pákou 587, otočné uloženou na čape 587A v zodpovedajúcom sedle a pripojeným v mieste 587B k zodpovedajúcej pracovnej platine 581. Výkyvná páka je vybavená výbežkom 587C, ovládaným vačkami 589 (zjavnými na obr. 30) vence 501 A. Výkyvná páka 587 je prostriedok na prenášanie pohybu zo zámkov na ovládanie pracovných platín na samotné pracovné platiny, čo znamená, že platinové vence 501 A, 503A môžu byť usporiadané nižšie, než je obvyklé, takže ponechávajú priestor pre taniere 537 a vozíky 517A, 517B nesúce prvky na ovládanie ihiel plochých lôžok 511 A. 511B.

Pevná konštrukcia 526 stroja vystupuje hore (pozri obr. 24) nad ploché lôžka 511 A, 511B a nad valce 501 C, 503C na vytváranie prstencovej dráhy 591, v ktorej sa otáča otáčavý člen 593. Os otáčania otáčavého člena 593 je zvislá a prechádza stredom.plochých lôžok 511 A, 511 B. Otáčavým členom 593 je nesených niekoľko niťových telies (návinov), z ktorých dva (náviny B1, B2) sú zjavné na obr. 24. Nite F1, F2, privádzané z návinov B1, B2, prechádzajú otvormi 595 vytvorenými v základni otáčavého člena 593 a sú privádzané smerom dole k prvkom tvoriacim úplet. Ako je zjavné najmä na obr. 32 v prípade nite F2, je táto niť privádzaná kprivádzaču 601 nite, nesenému reťazcom 603, ktorý sa pohybuje vo vodorovnej rovine a tvorí uzavretú dráhu sledujúcu obe ploché lôžka 511 A, 511B a dve okrúhle ihlové lôžka na valcoch 501 C, 503C.

Dráha reťaze 603 je zrejmá najmä na obr. 27. Je vymedzovaná vodiacim úsekom 605 (pozri obr. 28), tvoriacim celok s tanierom 607 neseným pevnou konštrukciou 526 stroja. V znázornenom príklade je tanier 607 podporovaný nosičmi 609, schematicky znázornenými na obr. 24. Na obr. 27 a 28 je tiež znázornené ozubené koleso 611, ktoré prenáša pohyb na reťaz 603 prostredníctvom neznázorneného ovládača.

V znázornenom príklade nesie reťaz 603 dva zhodné privádzače 601

31205 T nite, ktoré sú vzájomne voči sebe mimo fázy s vhodným odstupom, ako bude opísané nižšie, pre privádzanie dvoch nití F1, F2 zo zodpovedajúcich návinov B1, B2, osadených na otáčavom člene 593, ale je tiež možné na reťaze osadiť s vhodnými odstupmi viac než dva privádzače nití.

I

Každý privádzač 601 je ovládaný pákou 613, ktorá pri pôsobení príslušným zámkom (vačkou) sťahuje privádzač nite alebo ho zdvíha a v dôsledku toho ho zaťahuje z lôžok, keď je úplet dokončený a vyžaduje odobratie. Keď k tomu dôjde, sú privádzače nití zdvihnuté a nite sú odstrihnuté a držané vo svorkách, ako je známe v odbore, aby sa umožnilo úplet odobrať a začať pletenie ďalšieho úpletu.

Vyššie opísaný stroj pracuje nasledovne. Pletenie úpletu sa začína špičkami, ktoré môžu byť na začiatku otvorené, alebo uzavreté, pomocou jedného zo známych zariadení, napríklad tých, aké sú opísané v spisoch WO 95/31595, WO 95/34702, PCT/IT96/00102 (s prioritou talianskej patentovej prihlášky F195A000116 z 25.5.1995), PCT/IT996/00139 (s prioritou talianskej

I patentovej prihlášky FI95A000165 zo 14. 7. 1995). Na obsah týchto dokumentov sa tu odvolávame ako na súčasť tohoto opisu.

Nohavice sa pletú s nepohyblivými zámkovými puzdrami 501 F, 503F postranných jednotiek 501, 503 a valcami 501 C, 503C otáčajúcimi sa plynulým a vratným pohybom. Ploché lôžka 511 A, 511B sú dočasne nečinné. Nohavice sú tvorené spôsobmi, ktoré sú už známe a sú bežne používané pre samostatnú tvorbu hadicovitých nohavíc na okrúhlych strojoch. Každý valec môže byť zásobený vhodným počtom nití, napríklad štyroch. Jeden zo štyroch prívodov (systémov) každého valca 501 C, 503C pozostáva z jednej z nití F1, F2, privádzanej privádzačom 601 nite z niťových telies (návinov) B1, B2, umiestnených na vrchu otáčavého člena 593, ktorý je v tejto fáze tvorby úpletu nehybný.

Akonáhle sú dokončené nohavice, zastavia sa valce 501 C, 503C postranných jednotiek 501, 503, pričom tri z prívodov ku každému z valcov sa prerušia, ihly plochých lôžok 511 A, 51B sa zdvihnú a prekrížia sa pre

31205 T vytvorenie uzáverovej časti rozkroku, a dva privádzače 601 nití začnú plynulý pohyb, pokračujúci každý v podávaní svojej vlastnej nite F1, F2, zatiaľ čo ostatné tri prívody ku každému valcu, ktoré sa používali na tvorbu nohavíc, sú prerušené. Pohyb privádzačov nití je získavaný poháňaním reťaze 603, ktorý obieha po uzavretej dráhe, podobajúcej sa tvaru osmičky, znázornenej na obr.

27. Zámkové puzdrá 501 F, 503F postranných jednotiek 501, 503 sa pohybujú plynulým otáčavým pohybom, zatiaľ čo vozíky 517A, 517B nesúce zámky ovládajúce ihly 513 plochých lôžok sa pohybujú vratným pohybom.

Ihly 505 oboch valcov 501 C, 503C a ihly 513 oboch plochých ihlových lôžok 511 A, 511B tvoria v praxi v tejto fáze jediné lôžko, ktorého tvar zodpovedá v podstate tvaru dráhy, po ktorej beží reťaz 603, a pri privádzaní dvoch nití F1, F2 privádzača 601 k týmto ihlám sa vytvára telová časť úpletu. Je zrejmé, že počas tejto fázy môžu byť použité viac než dva prívody, napríklad súčasne štyri prívody.

Nad valcami 501 C, 503C a nad plochými lôžkami 511 A, 511B je uložená sacia trubica 621 s dolnou časťou, ktorá je v jej strednej časti plochá a rovnobežná s plochými lôžkami 511 A, 511 B. Táto časť vybieha hore, kde sa spája s valcovitou hornou časťou 621 B. Tvoriaci sa úplet je nasávaný do trubice 621, takže nekoliduje s prvkami tvoriacimi úplet, ležiacimi pod ním. Z obr. 32 je najmä zjavné, že stredná časť 621A plochej dolnej časti trubice 621 sa otáča, takže sa pohybuje v každom cykle späť do lôžka 511, ktorého ihly sa zdvíhajú, ako je znázornené na obr. 32, kde sú zdvihnuté ihly lôžka 511B a časť 621A sacej trubice je presunutá smerom k lôžku 511 A.

Zatiaľ čo sa privádzače 601 nití pohybujú plynulo okolo dráhy reťaze 603. otáčajúci sa prvok 593 sa otáča okolo svojej zvislej osi, vedenej v kruhovej dráhe 591, takže nite F1 a F2 sa vzájomne nezachytia.

Pohyby privádzačov 601 nití a teda reťaz 603 a zámkov ovládajúcich ihly plochých lôžok 511 A, 511B a valcov 501 C, 503C musia byť náležíte synchronizované na dosiahnutie správneho sledu pohybu. Obr. 33 znázorňuje jeden možný spôsob na ovládanie privádzačov nití a pletacích zámkov, pri

31205 T ktorom sú použité dva privádzače nití a teda dve systémové jednotky a dva privádzače 601 A, 601B prechádzajú pozdĺž plochých lôžok 511 A, 511B so vzájomným fázovým posunom 90°. Keď privádzač 601B prechádza od valca 503C k lôžku 511B, je privádzač 601A nite približne 90° za polohou, v ktorej prejde z valca 501C do priamočiareho lôžka 511 A. A značí okamžitú polohu pletacieho zámku, ktorý spolupôsobí s privádzačom 601A nite.

Z tejto polohy sa privádzač 601B pohybuje trocha zmenšenou rýchlosťou pozdĺž priamočiareho lôžka 511B pri eventuálnom dosahovaní polohy 601 B' na valci 501C. V rovnakej dobe dosiahol privádzač 601A nite polohu 601 A' a jeho pletací zámok dosiahol polohu A\ Uhlový posun medzi privádzačom 601A nite a zámkom A sa zmenšil vzhľadom k spomaľovaniu reťaze 603, ktorým je privádzač nite poháňaný (zatiaľ čo sa zámkové puzdrá otáčajú konštantnou rýchlosťou). Z polohy 601 A' sa privádzač 601A začína pohybovať cez lôžko 511A pri zmenšenej rýchlosti, zatiaľ čo privádzač 601 B' nite začína svoju dráhu okolo valca 501 C, ovládaného rovnakým pletacím zámkom, aký až doteraz pracoval s privádzačom 601A nite, ktorý je už v polohe

Ak sa použije viac systémových jednotiek, je možné upustiť od spomaľovania pohybu privádzačov nití po ich obežnej dráhe.

Z vyššie uvedeného opisu bude zrejmé, že každá niť F1_, F2 je privádzaná ako k valcovým lôžkam valcov 501 C, 503C, tak i k oboma plochým lôžkam 511 A, 511 B. To je umožňované skutočnosťou, že privádzače 601 nití obiehajú po uzavretej dráhe, ktorá v podstate sleduje obrys lôžok. Pri prechode z priamočiareho lôžka na okrúhle lôžko a naopak však vznikajú problémy, a to vzhľadom k tomu, že privádzače nití nemôžu sledovať presnú dráhu lôžok. Aby sa umožnil spoľahlivý prechod nite z jedného typu lôžka do druhého, sú v štyroch spojovacích bodoch umiestené štyri prenášacie mechanizmy, znázornené na obr. 32, 34 a 35.

Konkrétnejšie je na obr. 35 znázornený mechanizmus pre prenášanie nite z priamočiareho lôžka na okrúhle lôžko (valce 501C v toto konkrétnom prípade). Mechanizmus obsahuje páku 641, kĺbovo pripojenú v bode 643

31205 T k bodu tvoriacemu celok s pevnou konštrukciou stroja alebo otočné uložené stredné časti 621A sacej trubice 621. Páka 641 má hákovitý dolný koniec a je ovládaná ohybným vodítkom 645, ktorého dolný koniec je ukotvený k páke 641, zatiaľ čo jeho horný koniec je pripojený k bežcu 647, ktorý kĺže v štrbinovitej vačke 649 (pozri obr. 32 a 9A), vytvorenej na prstenci 651 tvoriacom celok s otáčavým členom 593. Profil štrbinovitej vačky je taký, že vyvoláva kmitanie páky 641 a ostatných troch pák jej podobných, umiestnených na štyroch miestach spojenia medzi plochými lôžkami a okrúhlymi lôžkami.

Obr. 34 schematicky znázorňuje niekoľko ihiel 505 okrúhleho lôžka valca 503C a ihly 513 oboch plochých lôžok 511 A, 511 B, ktoré sú k nim priľahlé. Hrubými čiarami 641 A, 641B sú znázornené dráhy, sledované oboma pákami 641, ktoré napomáhajú presunu nite z priamočiareho lôžka 511A na okrúhle lôžko valca 503C a ztohoto okrúhleho lôžka na ploché lôžko 511 B. Keď privádzač nite prechádza po krivke_X, vymedzovanej dráhou, po ktorej obieha reťaz 603, páka 641A sníma svoju niť z ihiel 513 lôžka 511A a tlačí ju smerom k ihlám 505 valca 503C, ktoré sú v oblasti bezprostredne medzi dvoma plochými lôžkami. Pre opačné pôsobenie, keď privádzač nite prechádza po krivke Y z valca 503 na lôžko 511 B, tlačí páka 641B niť smerovku stredu oboch plochých lôžok.

Úplet vyrobený na poslednom menovanom stroji má štruktúru schematicky znázornenú na obr. 36. Úplet obsahuje nohavíc L1, L2, upletené na valcoch 501 C, 503C, keď sú ploché lôžka 511 A, 511B nečinné. Ďalej má úplet telovú časť C, vytvorenú zo štyroch častí C1, C3, C5 a C6, vytváraných ihlami valca 501 C, ihlami valca 503C a ihlami plochých lôžok 511 A, 511B. Medzi uvedenými časťami sú vyznačené spojovacie línie B2, B3, B5 a B6, vymedzované v miestach prechodu medzi plochými lôžkami a okrúhlymi lôžkami valcov 501 C. 503C. Tieto oblasti sú znázornené v schéme na obr. 37, kde F1, F2 sú dve nite, z ktorých je pletená telová časť, pozostávajúca z častí C1, C3 a C5 vyznačených na obr. 36. Ako je zrejmé z obr. 37, je celá telová časť vytvorená z lícnej pleteniny.

31205 T

Rozumie sa, že výkresy znázorňujú iba príklady uskutočnenia pre demonštráciu vynálezu. Konštrukcie sa môžu líšiť v tvaroch a usporiadaní, bez toho aby sa opustila myšlienka vynálezu. Prítomnosť vzťahových značiek v nárokoch slúži pre uľahčenie štúdia nárokov s odvolaním na opis a výkres, bez toho aby obmedzovali rozsah ochrany určovaný patentovými nárokmi.

Claims (48)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Pletací stroj na výrobu úpletového výrobku s telovou časťou (C) a párom nohavíc (L1, L2), vyznačujúci sa tým, že obsahuje dve postranné jednotky (1, 3; 501, 503), majúce každá svoj vlastný valec (1C, 3C; 501 C, 503C) na tvorbu úpletu, vybavený väčším počtom ihiel a prvkov (1F, 3F; 501 C, 503C) na ovládanie ihiel, pričom valce sú navzájom spolu rovnobežné a ležia blízko seba, a dve ploché lôžka (11 A, 11 B; 511 A, 511 B), ležiace vedľa seba vmedziľahlej polohe medzi uvedenými dvoma valcami (1C, 3C; 501, 503), ktoré majú každý svoje vlastné ihly a prvky (17A, 17B, A9, A17; 517A, 517B) pre ovládanie ihiel uvedených lôžok.
2. 2. Pletací stroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedené ploché lôžka (11 A, 11 B) sú navzájom voči sebe naklonené v tvare písmena V s vrcholom obráteným dole.
3. 3. Pletací stroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ploché lôžka (11 A, 11 B) sú usporiadané navzájom spolu rovnobežne.
4. 4. Pletací stroj podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že obsahuje hnacie prostriedky (21), vytvárajúce striedavo plynulé a podľa voľby vratné otáčanie valcov (1C, 3C) pri udržiavaní ovládacích prvkov (1F, 3F, A1A8) ihiel valcov nehybných, alebo vratné otáčanie uvedených ovládacích prvkov ihiel pri udržiavaní valcov nehybných.
5. 5. Pletací stroj podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že keď je ovládacím členom (1F, 3F, A1-A8) ihiel valcov udeľovaný vratný otáčavý pohyb, pohybujú sa ovládacie prvky (17A, 17B, A9, A14) ihiel plochých lôžok (11 A, 11 B) vratným priamočiarym pohybom.
6. 6. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že každý valec (1C, 3C) má viac privádzačov (G1-G8) nití,

   31205 T spôsobilých sa pohybovať okolo okrúhleho ihlového lôžka príslušného valca, pričom privádzače nití sú nezávislé na ovládacích prvkoch (1F, 3F, A1-A8) ihiel valca.
7. 7. Pletací stroj podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že najmenej niektoré z privádzačov nite, patriacich k uvedeným valcom, sú tiež spôsobilé pohybu pozdĺž plochých lôžok (11 A, 11 B).
8. 8. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že každé ploché lôžko (11 A, 11 B) má najmenej jeden privádzač (G10-

   G13) nite, spôsobilý sa pohybovať pozdĺž uvedeného lôžka.
9. 9. Pletací stroj podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že privádzač (G10G13) nite, patriaci k plochým lôžkam (11 A, 11 B), je spôsobilý pohybovať sa nezávisle na pohyboch ovládacích prvkov (17A, 17B, A9, A14) ihiel uvedených plochých lôžok.
10. 10. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že obsahuje pre každý yalec (1C; 3C) trubicový prvok (77, 79), šúosí s valcom a umiestnený nad ním.
11. 11. Pletací stroj podľa nároku 9 alebo 10, vyznačujúci sa tým, že uvedené trubicové prvky (77, 79) obsahujú zodpovedajúce pozdĺžne štrbiny (77F, 79F) v oblasti ležiacej proti plochým lôžkam.
12. 12. Pletací stroj podľa nárokov 9 alebo 10 alebo 11, vyznačujúci sa tým, že uvedené trubicové prvky (77, 79) siahajú na svojich dolných koncoch smerom dole do výšky približne zodpovedajúcej oblasti, kde je úplet vytváraný na valcoch (1 C, 3C).

    i
13. 13. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 12, vyznačujúci * sa tým, že ploché lôžka (11 A, 11 B) sú spôsobilé sa otáčať, takže sa môžu pohybovať k sebe alebo od seba.
14. 14. Pletací stroj podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúci sa tým, že obsahuje vodiace prostriedky (125, 127) s nosičmi (121, 123), spôsobilými sa pohybovať pozdĺž nich a nesúcich privádzače nití.

    31205 T
15. 15. Pletací stroj podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že vodiace prostriedky sú pohyblivé rovnobežne s rovinou (P-P), obsahujúcej osi dvoch valcov (1C, 3C) a kolmo na tieto osi, pričom každý z nosičov je vybavený ovládacím prvkom (139, 141), pohybujúcim jeho privádzačom nite v smere kolmom na smer uvedených vodiacich prostriedkov a kolmo na osi valcov (1 C, 3C).
16. 16. Pletací stroj podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že pozdĺž plochých lôžok (11 A, 11 B) sú usporiadané ploché vodítka (156, 157), pozdĺž nich sa pohybujú privádzače (G10-G13) nití, patriace k plochým lôžkam (11 A, 11 B).
17. 17. Pletací stroj podľa nároku 6, 8 alebo 9, vyznačujúci sa tým, že privádzače nití (G1-G8), patriace k valcom (1C, 3C), sú uložené na kmitavých trámoch (201-207).
18. 18. Pletací stroj podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že obsahuje najmenej dve dvojice kmitavých trámov, pričom každá dvojica obsahuje prvý

    I trám, uložený na jednej strane stroja, a druhý trám uložený na opačnej strane, pričom oba trámy každej dvojice sú synchronizovane poháňané vratným pohybom, so vzájomným fázovým posunom približne 180°, a pričom pohyb trámov prvej dvojice je približne o 90° fázovo posunutý vzhľadom k zodpovedajúcim trámom druhej dvojice.
19. 19. Pletací stroj podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa tým, že každý trám je súčasťou štvortyčového reťazca.
20. 20. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 17 až 19, vyznačujúci sa tým, že každé z plochých lôžok (11 A, 11 B) má dve systémové jednotky (A9', A9, A14', A14), pričom každá zo systémových jednotiek je poháňaná vratným ohybom so vzájomným fázovým posunom približne 180°.
21. 21. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 20, vyznačujúci sa tým, že má uzavretú dráhu okolo uvedených dvoch valcov (501 C, 503C) a pozdĺž uvedených dvoch plochých lôžok (511 A, 511 B), pozdĺž ktorej sa

    31205 T pohybuje jeden alebo viac privádzačov (601; 601 A, 601 B) nití.
22. 22. Pletací stroj podľa nároku 21, vyznačujúci sa tým, že obsahuje súvislý ohybný prvok (603), vymedzujúci uvedenú uzavretú dráhu, na ktorom je uložený jeden alebo viac privádzačov (601, 601A, 601 B) nití.
23. 23. Pletací stroj podľa nároku 21 alebo 22, vyznačujúci sa tým, že nad uvedenými dvoma plochými lôžkami a uvedenými dvoma valcami je otáčavý člen (593), nesúci viac návinov (B1, B2) nite (F1, F3), pričom otáčavý člen sa otáča tak, že sleduje pohyby privádzačov (601; 601 A, 601 B) nite po uvedenej zavretej dráhe.
24. 24. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 21 až 23, vyznačujúci sa tým, že uvedené ploché lôžka (511 A, 511 B) sú usporiadané v tvare obráteného písmena V s vrcholom obráteným hore.
25. 25. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 21 až 24, vyznačujúci sa tým, že obsahuje prvky (641) pre postrkovanie nite v spojoch medzi plochými lôžkami a okrúhlymi lôžkami valcov, ktoré dopravujú počas tvorby telovej časti niť od plochých lôžok na valce a naopak.
26. 26. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 21 až 25, vyznačujúci sa tým, že obsahuje otočnú saciu trubicu (621 A), uloženú nad plochými lôžkami (511 A, 511 B).
27. 27. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 21 až 26, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ovládacie prostriedky (611), ktoré ovládajú pohyb uvedených privádzačov (601; 601 A, 601 B) nite po uvedenej uzavretej dráhe s premenlivou rýchlosťou, pričom táto rýchlosť je počas priechodu privádzača nite pozdĺž plochých lôžok zmenšená.
28. 28. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 21 až 27, vyznačujúci sa tým, že každý valec (501 C, 503C) obsahuje väčší počet pracovných platín (581), ovládaných zámkovými prostriedkami (589), uloženými na príslušných vencoch (501 A, 503A), prostredníctvom medziľahlých výkyvných pák (587), usporiadaných približne v smere osi ich valca.

    31205 T
29. 29. Pletací stroj podľa najmenej jedného z nárokov 21 až 28, vyznačujúci sa tým, že ihly (513) plochých lôžok (511 A, 511 B) kĺzajú v zodpovedajúcich drážkach (512), usporiadaných v zodpovedajúcej rovine naklonenej k vodorovnej rovine, pričom uvedeným ihlám (513) sú priradené pomocné platiny (561), kĺzajúce v drážkach (563), ležiacich na naklonenej rovine, zvierajúcich s vodorovným smerom menší uhol, než rovina, obsahujúca drážky (512), v ktorých kĺžu uvedené ihly (513).
30. 30. Pletací stroj podľa nároku 29, vyznačujúci sa tým, že uvedené pomocné platiny pôsobia na ihly (513) prostredníctvom prenosových prostriedkov (567, 565).
31. 31. Pletací stroj podľa nároku 29, vyznačujúci sa tým, že uvedené prenosové prostriedky obsahujú na každú ihlu (513) výkyvnú páku (567) a tyč (565), ovládanú zámkami na ovládanie ihiel.
32. 32. Spôsob výroby úpletového výrobku, obsahujúceho telovú časť (C) a pár nohavíc (L1, L2), v jedinej operácii, vyznačujúci sa tým, že sa súčasne a paralelne pletú dve nohavice (L1, L2) úpletu, začínajúc koncom nohavíc, na dvoch pletacích valcoch (10, 3C; 501 C, 503C) na tvorbu úpletu usporiadaných vedľa seba, a v ďalšej fáze sa na dvoch plochých lôžkach (11 A, 11 B; 511 A, 511 B), uložených medzi uvedenými valcami na tvorbu úpletu, pletie uzavieracia oblasť telovej časti (C), a telová časť sa dokončuje kombinovanou činnosťou valcov (1 C, 3C; 501 C, 503C) a plochých lôžok (11 A, 11 B; 511 A, 511 B).
33. 33. Spôsob podľa nároku 32, vyznačujúci sa tým, že pletenie nohavíc začína tvorbou uzavretej špičky.
34. 34. Spôsob podľa nároku 32 alebo 33, vyznačujúci sa tým, že nohavice sa vytvárajú otáčaním valcov (1C, 3C; 501 C, 503C), zatiaľ čo počas tvorby telovej časti sú uvedené valce držané nehybne, a ovládacie prvky (1F, 3F, A1A8; 501 F, 503F) pre ihly uvedených valcov (1 C, 3C; 501 C, 503C) sú poháňané vratným pohybom.
35. 35. Spôsob podľa najmenej jedného z nárokov 32 až 34, vyznačujúci sa

    31205 T tým, že obe nohavice (L1, L2) sa tvoria dvoma samostatnými radmi nití, pričom počas tvorby telovej časti sa jedna niť z každého radu podieľa na tvorbe úseku (C5) telovej časti na jednom z uvedených plochých lôžok, a iná niť z uvedeného radu sa podieľa na tvorbe úseku (C6) telovej časti, vytváraného na druhom z uvedených plochých lôžok.
36. 36. Spôsob podľa nároku 35, vyznačujúci sa tým, že každý rad nití, tvoriaci jednu nohavicu (L1, L2), je rozdelený do dvoch skupín nití, pričom počas tvorby telovej časti (C) pracuje každá skupina na časti tohoto okrúhleho lôžka zodpovedajúceho valca.
37. 37. Spôsob podľa najmenej jedného z nárokov 32 až 34, vyznačujúci sa tým, že každá nohavica sa vytvára z oddelených radov nití, pričom počas tvorby telovej časti (C) sa privádzajú dva prídavné rady nití jeden k jednému a druhý k druhému z plochých lôžok, takže sa tvoria medziľahlé časti (C5, C6) telovej časti.
38. 38. Spôsob podľa nároku 37, vyznačujúci sa tým, ?e sa každý rad nití, tvoriacich nohavicu (Ľ1, L2), delí na dve skupiny nití, a počas tvorby telovej časti (C) pracuje každá skupina na časti príslušného okrúhleho lôžka priradeného valca.
39. 39. Spôsob podľa najmenej jedného z nárokov 35 až 38, vyznačujúci sa tým, že sa tvorí každá nohavica s najmenej jednou dvojicou nití, a telová časť sa tvorí zo štyroch častí, z ktorých dve sa vytvárajú na plochých lôžkach, každá s najmenej jednou dvojicou nití, a dve sa vytvárajú na valcoch, pričom každá časť, tvorená valcom, je rozdelená na prednú oblasť a zadnú oblasť, každá z ktorých je vytváraná najmenej jednou dvojicou nití.
40. 40. Spôsob podľa najmenej jedného z nárokov 35 až 39, vyznačujúci sa tým, že obe nite každej z dvojice valcov majú odlišné vlastnosti.
41. 41. Spôsob podľa nároku 32, vyznačujúci sa tým, že počas pletenia telovej časti na valcoch a plochých lôžkach sa niť dodáva na ihly valcov a ploché lôžka prostredníctvom jedného alebo viac privádzačov nití, ktoré sa

    31205 T pohybujú po uzavretej dráhe okolo uvedených valcov a uvedených lôžok.
42. 42. Spôsob podľa nároku 41, vyznačujúci sa tým, že počas tvorby telovej časti (C) sú valce pre tvorbu úpletu nepohyblivé a úplet sa tvorí otáčaním zodpovedajúcich ovládacích prvkov ihiel.
43. 43. Spôsob podľa nároku 41 alebo 42, vyznačujúci sa tým, že počas tvorby telovej časti (C) sa privádzače nití pohybujú plynulým pohybom po uzavretej dráhe.
44. 44. Úpletový výrobok obsahujúci dve nohavice (Ľ1, L2) a telovú časť (C), vyznačujúci sa tým, že telová časť je vytvorená z dvoch postranných častí (C1, C2; C3, C4) z lícneho úpletu a dvoch stredných častí, a to prednej časti (C5) a zadnej časti (C6), z rubného úpletu.
45. 45. Úpletový výrobok podľa nárokov 44, vyznačujúci sa tým, že každá z postranných častí (C1, C2; C3, C4) je rozdelená do prednej oblasti (C1, C3) a zadnej oblasti (C2, C4), pričom uvedené oblasti sú spojené pozdĺž postrannej línie (Β1, B2) a obe oblasti, do ktorých je každá z uvedených postranných častí rozdelená, sú vytvorené z rôznych nití, ktoré sú vzájomne spojené pozdĺž uvedenej postrannej línie (B1, B2).
46. 46. Úpletový výrobok podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že predná stredná časť (C5) je vytvorená z dvoch nití, z ktorých každá sa tiež podieľa na tvorbe zodpovedajúcich predných častí (C1, C3) postranných častí (C1, C2; C3, C4), pričom zadná stredná časť (C6) je vytvorená z dvoch nití, ktoré sa tiež podieľajú na tvorbe príslušných zadných oblastí (02, C4) uvedených postranných častí (C1, C2; C3, C4).
47. 47. Úpletový výrobok podľa nároku 44 alebo 45, vyznačujúci sa tým, že uvedené dve stredné časti (C5, C6) sú vytvorené každá z viac nití, odlišných od nití tvoriacich postranné časti (C1, C2; C3, C4), pričom nite, tvoriace strednú časť (C5, C6), sú vzájomne zachytené s niťami tvoriacimi postranné časti (C1, C2; C3, C4) pozdĺž štyroch spojovacích línií (B2, B3, B4, B5) medzi postrannými časťami (C1, C2; C3, C4) a strednými časťami (C5, C6).

    31205 T
48. 48. Úpletový výrobok podľa najmenej jedného z nárokov 44 až 47, vyznačujúci sa tým, že každá z uvedených stredných častí (C5, C6) a uvedených postranných častí (C1, C2; C3, 04) telovej časti je vytvorená z najmenej dvoch nití, pričom obe nite každej časti majú odlišné vlastnosti a tvoria prestriedané riadky očiek.